Účastníci konania
Odôvodnenie
Výrok

Účastníci konania

Vo veci C-615/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Korkein hallinto-oikeus (Fínsko) z 13. decembra 2010 a doručený Súdnemu dvoru 23. decembra 2010, ktorý súvisí s konaním začatým na návrh:

Insinööritoimisto InsTiimi Oy,

za účasti:

Puolustusvoimat,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory J.-C. Bonichot, sudcovia A. Prechal, L. Bay Larsen (spravodajca), C. Toader a E. Jarašiūnas,

generálna advokátka: J Kokott,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. decembra 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Insinööritoimisto InsTiimi Oy, v zastúpení: A.-M. Eskola, asianajaja, a T. Pekkala,

– Puolustusvoimat, v zastúpení: J. Matinlassi, splnomocnený zástupca,

– fínska vláda, v zastúpení: J. Heliskoski, splnomocnený zástupca,

– česká vláda, v zastúpení: J. Očková, T. Müller a M. Smolek, splnomocnení zástupcovia,

– portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, splnomocnený zástupca,

– Európska komisia, v zastúpení: E. Paasivirta a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 19. januára 2012,

vyhlásil tento

Rozsudok

Odôvodnenie

1. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), článku 346 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ako aj zoznamu zbraní, munície a bojového materiálu nachádzajúceho sa v rozhodnutí Rady 255/58 z 15. apríla 1958 (ďalej len „zoznam Rady z 15. apríla 1958“), na ktorý sa toto ustanovenie Zmluvy o FEÚ uplatňuje.

2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Insinööritoimisto InsTiimi Oy (Inžinierska kancelária InsTiimi SA, ďalej len „InsTiimi“) a Suomen Puolustusvoimien Teknillinen Tutkimuslaitos (Technický skúšobný ústav fínskych obranných síl) vo veci zákazky na dodanie zariadenia otočného stola („ tiltable turntable “), ktoré má slúžiť ako podstavec na predmety určené na elektromagnetické merania, ktorú tento ústav zadal v rámci iného postupu, než je postup stanovený smernicou 2004/18.

Právny rámec

Právo Únie

3. Článok 10 smernice 2004/18 s názvom „Obstarávanie na účely obrany“, nachádzajúci sa v kapitole II jej hlavy II nazvanej „Rozsah pôsobnosti“, uvádza:

„Táto smernica sa vzťahuje na verejné zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v oblasti obrany s výnimkou článku 296 zmluvy [o ES].“

4. Uvedený článok 296 ES, ktorý bol uplatniteľný v období skutkových okolností vo veci samej a ktorý bol po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009 nahradený v rovnakom znení článkom 346 ZFEÚ, stanovoval:

„1. Ustanovenia… zmluvy [o ES] nebránia použitiu nasledujúcich pravidiel:

a) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie podľa jeho názoru odporuje základným záujmom jeho bezpečnosti;

b) každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti, a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely.

2. Na návrh Komisie môže Rada jednomyseľne vykonať zmeny v zozname výrobkov vyhotovenom 15. apríla 1958, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. b).“

5. Rozhodnutie Rady 255/58 z 15. apríla 1958 stanovuje zoznam uvedený v článku 296 ods. 2 ES, ktorého výňatky sú prebraté v dokumente Rady 14538/4/08 z 26. novembra 2008. Vnútroštátny súd odkazuje na tento zoznam, osobitne na jeho body 11, 14 a 15, ktorých znenie je:

„Ustanovenia článku [296] ods. 1 písm. b) Zmluvy [o ES] sa uplatňujú na nižšie uvedené zbrane, muníciu a vojenský materiál vrátane zbraní zhotovených na využitie jadrovej energie:

…

11. Elektronické zariadenia na vojenské účely.

…

14. Špecializované časti a druhy materiálu uvedené v tomto zozname, ak sú vojenskej povahy.

15. Stroje, zariadenia a druhy materiálu určené výhradne na štúdium, výrobu, testovanie a kontrolu zbraní, munície a prístrojov výlučne vojenskej povahy zahrnuté v tomto zozname.“ [ neoficiálny preklad ]

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, s. 76), ktorej výkon musia členské štáty zabezpečiť do 21. augusta 2011, v odôvodnení 10 stanovuje:

„Na účely tejto smernice by sa mali ‚vojenské zariadenia‘ chápať najmä ako typy výrobkov uvedené na zozname zbraní, munície a vojenského materiálu prijatom [zoznamom] Rady 255/58 z 15. apríla 1958… Na tomto zozname sa nachádzajú iba zariadenia navrhnuté, vyvinuté a vyrobené osobitne na vojenské účely. … Na účely tejto smernice by sa ‚vojenské zariadenia‘ mali vzťahovať aj na výrobky, ktoré sa napriek pôvodnému civilnému určeniu neskôr prispôsobili vojenským účelom a používajú sa ako zbrane, munícia alebo vojenský materiál.“

Fínske právo

7. Smernica 2004/18 bola do fínskeho práva prebratá zákonom č. 348/2007 o verejnom obstarávaní (julkisista hankinnoista annettu laki) a nariadením č. 614/2007 o verejnom obstarávaní (julkisista hankinnoista annettu asetus).

8. § 7 ods. 1 uvedeného zákona vymedzuje jeho pôsobnosť takto:

„Tento zákon sa nevzťahuje na zákazky,

1. ktoré musia ostať utajené alebo ktorých vykonanie si vyžaduje osobitné, zákonom stanovené bezpečnostné opatrenia, alebo ak to stanovujú bezpečnostné záujmy štátu;

2. ktorých predmet je určený hlavne na vojenské účely…

…“

9. Zo správneho ustanovenia ministerstva obrany z 28. mája 2008 vyplýva, že v prípade verejných zákaziek, ktoré sa týkajú kúpy vojenských zariadení určených na obranu, treba predbežne zohľadniť okrem iného nariadenie ministerstva obrany č. 76/1995 zo 17. marca 1995.

10. § 1 nariadenia č. 76/1995 vymedzuje, čo sa má považovať za tovar alebo službu určenú najmä na vojenské účely, na ktoré sa zákon č. 348/2007 o verejnom obstarávaní neuplatňuje.

11. Z ustanovení uvedeného § 1 v spojení s bodom M prílohy nariadenia č. 76/1995 vyplýva, že ide predovšetkým o „špeciálny výstroj na vojenskú činnosť, výcvik alebo cvičenia, ktorých predmetom sú simulácie vojenských operácií, ako aj súčiastky, príslušenstvo a stroje osobitne vytvorené na tento účel“.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

12. V roku 2008 Suomen Puolustusvoimien Teknillinen Tutkimuslaitos bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie vyhlásil verejné obstarávanie týkajúce sa zariadenia otočného stola v hodnote 1 650 000 eur.

13. Dňa 5. februára 2008 vyzval štyri hospodárske subjekty na predloženie ponúk, medzi nimi aj InsTiimi.

14. Dňa 24. júna 2008 bola zákazka v rámci „rokovacieho konania“, ktoré nezodpovedá požiadavkám ani jedného z postupov verejného obstarávania stanovených v smernici 2004/18, pridelená inému uchádzačovi než InsTiimi. Dňa 25. júna 2008 bol predmet zákazky a spôsob fungovania dotknutého otočného stola vo veci samej opísaný vo fínskom národnom denníku.

15. Keďže sa InsTiimi domnievala, že sa malo postupovať v súlade s pravidlami stanovenými smernicou 2004/18, podala na markkinaoikeus (Súd pre hospodársku súťaž) žalobu proti rozhodnutiu o pridelení dotknutej zákazky vo veci samej.

16. Uvedený súd túto žalobu zamietol, pričom konštatoval, že bolo preukázané, že toto zariadenie otočného stola má slúžiť najmä na vojenské účely a že verejný obstarávateľ mal v úmysle využívať ho výlučne na tieto účely.

17. Markkinaoikeus preto dospel k záveru, že uvedená zákazka spadá pod výnimky uvedené v § 7 ods. 1 bode 2 zákona č. 348/2007 o verejnom obstarávaní.

18. InsTiimi sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala na Korkein hallinto-oikeus (Najvyšší správny súd).

19. InsTiimi pred týmto súdom uviedla, že otočný stôl je technickou inováciou v civilnom priemysle a nie vojenské zariadenie. Technická realizácia zariadenia predmetného otočného stola vo veci samej spočíva v kombinácii materiálov, komponentov, ako aj voľne dostupných zariadení a jeho koncept zahŕňa len výber a zloženie súčiastok na účely plnenia požiadaviek verejného obstarávania.

20. Puolustusvoimat (Obranné sily), v zastúpení Pääesikunta (Generálny štáb), v konaní na vnútroštátnom súde uviedli, že toto zariadenie otočného stola bolo kúpené výlučne na vojenské účely a je určené predovšetkým na simuláciu vojenských operácií. Otočný stôl umožňuje simulovať obranné opatrenia proti odhaleniu zo vzduchu, a to z viacerých uhlov, „zameriavanie“ cieľov, ako aj s tým súvisiaci výcvik.

21. Uvedené zariadenie otočného stola je podľa argumentácie Puolustusvoimat dôležitou súčasťou meracej dráhy, ktorá sa má využiť v exteriéri a slúžiť na merania, simulácie a výcvik elektronického vedenia vojny, a bol teda vytvorený na výskum zbraní určených na vojenské účely.

22. Takéto zariadenie otočného stola je výrobkom v zmysle bodu M prílohy nariadenia č. 76/1995.

23. Vnútroštátny súd si kladie otázku, či sa smernica 2004/18 uplatní v prípade, že zariadenie, ktoré je predmetom zákazky, je určené výlučne na vojenské účely, no v civilnom sektore pre toto zariadenie existuje široká možnosť podobného technického použitia.

24. Za týchto okolností Korkein hallinto-oikeus rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Vzťahuje sa smernica [2004/18] s prihliadnutím na článok 10 tejto smernice, článok [296] ods. 1 písm. b) [ES] a zoznam… Rady z 15. apríla 1958 na zákazku, ktorá inak patrí do pôsobnosti tejto smernice, ak je zariadenie, ktoré je predmetom tejto zákazky, podľa informácií verejného obstarávateľa určené výlučne na vojenské účely, no na civilnom trhu existuje široká možnosť podobného technického využitia?“

O prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

25. Fínska vláda bez vznesenia námietky neprípustnosti vo svojich písomných pripomienkach spresňuje, že návrh na začatie prejudiciálneho konania neobsahuje informácie o opatreniach, ktoré verejný obstarávateľ považuje za nevyhnuté „na ochranu základných záujmov… bezpečnosti“ Fínskej republiky v zmysle článku 296 ods. 1 písm. b) ES, čo považuje za dôvod, pre ktorý sa nemožno k tejto podmienke uplatnenia uvedeného ustanovenia vyjadriť.

26. V tejto súvislosti treba spresniť, že skutočnosť, že vnútroštátny súd nežiada o výklad tejto podmienky uplatnenia článku 296 ods. 1 písm. b) ES, nemôže sama osebe spochybniť prípustnosť uvedeného návrhu.

27. V rámci konania podľa článku 267 ZFEÚ prináleží totiž iba vnútroštátnemu súdu, ktorý koná vo veci a ktorý musí niesť zodpovednosť za prijímané súdne rozhodnutie, posúdiť z hľadiska osobitostí prípadu jednak to, či je na vydanie rozsudku potrebné rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, a jednak to, či sú otázky, ktoré kladie Súdnemu dvoru, relevantné. Preto pokiaľ sa položená otázka týka výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudok z 24. apríla 2012, Kamberaj, C-571/10, bod 40 a citovanú judikatúru).

28. Súdnemu dvoru však prináleží skúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd na neho obrátil, s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc (pozri rozsudok Kamberaj, už citovaný, bod 41). Odmietnuť rozhodnúť o položenej prejudiciálnej otázke je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá nijaký vzťah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné na to, aby užitočne zodpovedal otázky, ktoré sú mu položené (pozri najmä rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C-450/06, Zb. s. I-581, bod 24).

29. V tejto súvislosti treba uviesť, že otázku, ktorá bola položená v prejednávanej veci, by bolo možné považovať za hypotetickú, a preto za neprípustnú len v prípade, ak by sa zjavne preukázalo, že vo veci samej uplatnenie výnimky stanovenej v článku 296 ods. 1 písm. b) ES, na ktorý odkazuje článok 10 smernice 2004/18, nemožno v nijakom prípade odôvodniť základnými záujmami bezpečnosti Fínskej republiky.

30. Korkein hallinto-oikeus vo svojom vnútroštátnom rozhodnutí bez toho, aby nepopierateľným spôsobom uviedol, že v prejednávanej veci verejný obstarávateľ poukázal na takéto základné záujmy, len konštatuje, že Puolustusvoimat nespresnili, ako to odporúča Komisia vo výkladovom oznámení o uplatňovaní článku 296 ES v oblasti verejného obstarávania pre rezort obrany [KOM(2006) 779 v konečnom znení], zo 7. decembra 2006, základné záujmy bezpečnosti, ktoré súvisia s kúpou dotknutého zariadenia otočného stola vo veci samej, ani dôvody odôvodňujúce potrebu neuplatniť pravidlá smernice 2004/18 v tomto konkrétnom prípade.

31. Za týchto podmienok nie je zjavné, že položená otázka má hypotetický charakter.

32. Návrh na začatie prejudiciálneho konania preto treba považovať za prípustný.

O prejudiciálnej otázke

33. Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či článok 10 smernice 2004/18 v spojení s článkom 296 ods. 1 písm. b) ES sa má vykladať v tom zmysle, že oprávňuje členský štát odkloniť sa od postupov stanovených uvedenou smernicou v prípade verejného obstarávania vyhláseného verejným obstarávateľom v oblasti obrany na nákup zariadenia, ktoré je síce výlučne určené na vojenské účely, no zároveň vykazuje široké možnosti podobného využitia v civilnom sektore.

34. Z článku 10 smernice 2004/18 v spojení s článkom 296 ods. 1 písm. b) ES vyplýva, že členské štáty môžu v prípade zákaziek vyhlásených v oblasti obrany prijať opatrenia odchyľujúce sa od tejto smernice, ak sa týkajú „zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi“ alebo ak sú tieto opatrenia nevyhnutné na „ochranu základných záujmov“ bezpečnosti daného členského štátu.

35. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že uvedené ustanovenia, ako vyplýva z ustálenej judikatúry týkajúcej sa výnimiek zo základných slobôd, sa majú vykladať doslovne (pozri najmä, pokiaľ ide o odchýlky stanovené v článku 296 ES, rozsudok z 15. decembra 2009, Komisia/Fínsko, C-284/05, Zb. s. I-11705, bod 46 a citovanú judikatúru). Hoci odsek 1 písm. b) tohto článku upravuje možnosť členského štátu prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti, nemožno ho vykladať tak, že priznáva členským štátom právomoc, ktorá im dovoľuje odchýliť sa od ustanovení Zmluvy o ES len odvolaním sa na uvedené záujmy (rozsudok Komisia/Fínsko, už citovaný, bod 47).

36. Na jednotlivé druhy výrobkov uvedené v zozname Rady z 15. apríla 1958, na ktorý článok 296 ods. 2 ES výslovne odkazuje, sa v zásade vzťahuje možnosť uplatnenia výnimky stanovenej v odseku 1 písm. b) toho istého článku.

37. Vnútroštátnemu súdu prislúcha preskúmať, či výrobok, akým je dotknuté zariadenie otočného stola, ktoré je sporné vo veci samej, možno zaradiť do niektorej z kategórií uvedených v uvedenom zozname.

38. Článok 296 ods. 1 písm. b) ES však spresňuje, že opatrenia, ktoré môžu členské štáty prijať, nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely.

39. Je potrebné preto na jednej strane pripomenúť, že verejný obstarávateľ sa nemôže odvolávať na článok 296 ods. 1 písm. b) ES, aby odôvodnil odchylné opatrenie pri kúpe zariadenia, ktoré má nesporne civilné využitie a je prípadne určené na vojenské účely (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2008, Komisia/Taliansko, C-337/05, Zb. s. I-2173, body 48 a 49).

40. Na druhej strane, aj keby výrobok patril do niektorej z kategórií zariadení uvedených v zozname Rady z 15. apríla 1958, možno ho, ak v jeho prípade existuje široká možnosť podobného technického využitia v civilnom sektore, považovať za zariadenie, ktoré je určené výlučne na vojenské účely v zmysle článku 296 ES, len ak takéto použitie je nielen použitím, ktoré má verejný obstarávateľ v úmysle mu priznať, ale aj, ako uviedla generálna advokátka v bode 48 svojich návrhov, použitím, ktoré vyplýva zo samotných vlastností určitého špeciálne koncipovaného, vyvinutého alebo podstatne upraveného zariadenia na takéto účely.

41. V tejto súvislosti treba totiž uviesť, že výrazy „na vojenské účely“ použité v bode 11 uvedeného zoznamu, ako aj výrazy „pokiaľ sú vojenskej povahy“ alebo „určené výhradne“ použité v bodoch 14 a 15 tohto istého zoznamu znamenajú, že výrobky uvedené v týchto bodoch musia mať z objektívneho hľadiska výlučne vojenskú povahu.

42. Napokon treba pripomenúť, že normotvorca Únie nedávno v odôvodnení 10 smernice 2009/81 spresnil, že „vojenské zariadenia“ by sa na účely tejto smernice mali vzťahovať aj na výrobky, ktoré sa napriek pôvodnému civilnému určeniu neskôr prispôsobili vojenským účelom a používajú sa ako zbrane, munícia alebo vojenský materiál.

43. Zariadenie, akým je dotknuté zariadenie otočného stola vo veci samej, má podľa informácií, ktoré boli poskytnuté Súdnemu dvoru, umožniť uskutočnenie elektromagnetických meraní a simuláciu bojových operácií. Možno ho preto kvalifikovať ako súčasť vojenského zariadenia určeného na testovanie a kontrolu zbraní v zmysle bodu 15 zoznamu Rady z 15. apríla 1958 v spojení s bodmi 11 a 14 tohto zoznamu, pričom vnútroštátnemu súdu prináleží preskúmať tieto skutočnosti.

44. Takéto zariadenie otočného stola, ktoré má verejný obstarávateľ v úmysle využiť len na vojenské účely, možno považovať za zariadenie určené výlučne na takéto účely v zmysle článku 296 ods. 1 písm. b) ES, len ak sa na rozdiel od podobných zariadení určených na civilné účely, na ktoré poukázala žalobkyňa vo veci samej, preukáže, že uvedené zariadenie možno na základe jeho vlastností považovať za zariadenie, ktoré bolo špeciálne vytvorené a vyvinuté, aj v dôsledku podstatných úprav, na takéto účely, čo tiež prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu.

45. Je potrebné dodať, že za predpokladu, že vnútroštátny súd podľa predchádzajúcich úvah bude musieť konštatovať, že dotknutý výrobok vo veci samej spadá pod vecnú pôsobnosť článku 296 ods. 1 písm. b) ES, na ktorý odkazuje článok 10 smernice 2004/18, prináleží mu preskúmať, či členský štát, ktorý sa dovoláva tohto ustanovenia Zmluvy, môže preukázať potrebu použitia výnimky stanovenej v uvedenom ustanovení s cieľom chrániť základné záujmy svojej bezpečnosti (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Komisia/Fínsko, už citovaný, bod 49) a či potrebu chrániť tieto základné záujmy nemožno dosiahnuť v rámci uplatnenia hospodárskej súťaže, ako stanovuje smernica 2004/18 (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Taliansko, už citovaný, bod 53).

46. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že článok 10 smernice 2004/18 v spojení s článkom 296 ods. 1 písm. b) ES sa má vykladať v tom zmysle, že oprávňuje členský štát odkloniť sa od postupov stanovených uvedenou smernicou v prípade verejného obstarávania vyhláseného verejným obstarávateľom v oblasti obrany na nákup zariadenia, ktoré je síce výlučne určené na vojenské účely, no zároveň vykazuje široké možnosti podobného využitia v civilnom sektore, len v prípade, ak toto zariadenie možno na základe jeho vlastností považovať za zariadenie, ktoré bolo špeciálne vytvorené a vyvinuté, aj v dôsledku podstatných úprav, na takéto účely, čo prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu.

O trovách

47. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Výrok

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby v spojení s článkom 296 ods. 1 písm. b) ES sa má vykladať v tom zmysle, že oprávňuje členský štát odkloniť sa od postupov stanovených uvedenou smernicou v prípade verejného obstarávania vyhláseného verejným obstarávateľom v oblasti obrany na nákup zariadenia, ktoré je síce výlučne určené na vojenské účely, no zároveň vykazuje široké možnosti podobného využitia v civilnom sektore, len v prípade, ak toto zariadenie možno na základe jeho vlastností považovať za zariadenie, ktoré bolo špeciálne vytvorené a vyvinuté, aj v dôsledku podstatných úprav, na takéto účely, čo prináleží preskúmať vnútroštátnemu súdu.