Vec C‑221/09

AJD Tuna Ltd

proti

Direttur tal‑Agrikoltura u s‑Sajd

a

Avukat Generali

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Prim’Awla tal‑Qorti Ċivili)

„Nariadenie (ES) č. 530/2008 – Platnosť – Spoločná politika rybolovu – Zachovanie zdrojov – Obnova populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori“

Abstrakt rozsudku

1.        Rybolov – Zachovanie morských zdrojov – Právomoc prijať núdzové opatrenia v oblasti zachovania zdrojov zverená Komisii článkom 7 nariadenia č. 2371/2002 – Neexistencia povinnosti zhromaždiť pripomienky subjektov, ktoré môžu byť dotknuté

(Článok 288 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 2371/2002, článok 7 ods. 1)

2.        Rybolov – Zachovanie morských zdrojov – Opatrenia na zmiernenie hrozby prudkého poklesu populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu – Rozdielne zaobchádzanie medzi Španielskom a inými členskými štátmi týkajúce sa dátumu nadobudnutia účinnosti týchto opatrení

(Nariadenie Rady č. 2371/2002, článok 7 ods. 1; nariadenie Komisie č. 530/2008)

1.        Skutočnosť, že článok 7 ods. 2 základného nariadenia č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu nestanovuje pri prijímaní núdzových opatrení stanovených v odseku 1 tohto článku povinnosť zhromažďovať pripomienky subjektov, ktorých sa tieto opatrenia môžu dotknúť, nemá vplyv na platnosť uvedeného článku 7 ods. 2 vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti a zásadu účinnej súdnej ochrany.

Článok 7 ods. 1 základného nariadenia oprávňuje Komisiu na prijatie opatrení na účely zastavenia vážnych ohrození zachovania živých zdrojov vodného ekosystému a morského ekosystému, pokiaľ sú tieto ohrozenia výsledkom rybolovu. V dôsledku toho majú prijaté opatrenia vplyv na hospodárske subjekty v odvetví rybolovu v určitej oblasti a v súvislosti s určitým živým druhom. Núdzové opatrenie sa teda neprijíma v závislosti od záujmov hospodárskych subjektov, ale výlučne s cieľom zachovať živé zdroje vodného ekosystému a morský ekosystém. Nariadenia prijaté na základe uvedeného článku 7 ods. 1 sa preto uplatňujú na objektívne stanovené situácie a vytvárajú právne účinky voči kategóriám osôb vymedzeným všeobecným a abstraktným spôsobom. Predstavujú teda nariadenia v zmysle článku 288 ZFEÚ a ako na také sa na ne nevzťahuje článok 41 Charty základných práv, ktorý priznáva najmä právo každého byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

(pozri body 49 – 56)

2.        Nariadenie č. 530/2008, ktorým sa ustanovujú núdzové opatrenia, pokiaľ ide o lov tuniaka modroplutvého plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, je neplatné, keďže s cieľom zmierniť hrozbu prudkého poklesu populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori stanovilo dátum účinnosti týchto opatrení na 16. júna 2008, ale posunulo tento dátum na 23. júna 2008, pokiaľ ide o plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami plaviace sa pod španielskou vlajkou alebo zaregistrované v Španielsku, čím vzniklo rozdielne zaobchádzanie z dôvodu štátnej príslušnosti s plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami, ktoré sa plavia pod vlajkami Malty, Grécka, Francúzska, Talianska a Cypru alebo sú zaregistrované v týchto členských štátoch, pričom toto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

(pozri bod 113, bod 3 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 17. marca 2011 (*)

„Nariadenie (ES) č. 530/2008 – Platnosť – Spoločná politika rybolovu – Zachovanie zdrojov – Obnova populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori“

Vo veci C‑221/09,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Prim’Awla tal-Qorti Ċivili (Malta) zo 4. júna 2009 a doručený Súdnemu dvoru 17. júna 2009, ktorý súvisí s konaním:

AJD Tuna Ltd

proti

Direttur tal‑Agrikoltura u s‑Sajd,

Avukat Generali,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia A. Arabadjiev, A. Rosas, A. Ó Caoimh a P. Lindh (spravodajkyňa),

generálna advokátka: V. Trstenjak,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. mája 2010,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        AJD Tuna Ltd, v zastúpení: J. Refalo a R. Mastroianni, avukati,

–        maltská vláda, v zastúpení: S. Camilleri, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci A. Buhagiar, avukat,

–        grécka vláda, v zastúpení: I. Chalkias a S. Papaïoannou, splnomocnení zástupcovia,

–        talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci F. Arena, avvocato dello Stato,

–        Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Sims, G. Kimberley, A. Westerhof Löfflerova a M. Sammut, splnomocnení zástupcovia,

–        Európska komisia, v zastúpení: K. Banks, E. Depasquale a D. Nardi, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 7. septembra 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti a výkladu nariadenia Komisie (ES) č. 530/2008 z 12. júna 2008, ktorým sa ustanovujú núdzové opatrenia, pokiaľ ide o lov tuniaka modroplutvého plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori (Ú. v. EÚ L 155, s. 9, ďalej len „nariadenie“), ako aj platnosti článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, s. 59; Mim. vyd. 04/005, s. 460, ďalej len „základné nariadenie“).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou AJD Tuna Ltd (ďalej len „AJD Tuna“) na jednej strane a Direttur tal‑Agrikoltura u s‑Sajd (riaditeľ pre pôdohospodárstvo a rybolov), ako aj Avukat Generali na druhej strane v súvislosti s rozhodnutím, prostredníctvom ktorého tento riaditeľ zakázal spoločnosti AJD Tuna nakupovať a dovážať tuniaka modroplutvého na Maltu na účely jej činnosti chovu a výkrmu, pričom cieľom tohto rozhodnutia bolo vykonať nariadenie.

 Právny rámec

 Základné nariadenie

3        Základné nariadenie upravuje spoločnú politiku v oblasti rybolovu v súvislosti s ochranou, hospodárením a využívaním zdrojov rybného hospodárstva.

4        Článok 2 tohto nariadenia s názvom „Ciele“ stanovuje:

„1.      Spoločná politika v oblasti rybolovu zabezpečí také využívanie živých vodných zdrojov, ktoré umožnia trvalo udržateľné ekonomické, environmentálne a sociálne podmienky.

Pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov spoločenstvo na tento účel uplatní prístup obozretného konania, aby sa zabezpečilo ich trvalo udržateľné využívanie a minimalizoval vplyv rybárskych činností na morské ekosystémy. Zameria sa na postupné uplatňovanie ekologického prístupu k rybnému hospodárstvu. Zameria sa na prispievanie k efektívnym rybárskym činnostiam v rámci ekonomicky životaschopného a konkurenčného odvetvia rybolovu a akvakultúry zabezpečujúce primeranú životnú úroveň pre tých, ktorí sú závislí od rybárskych činností, berúc do úvahy záujmy spotrebiteľov.

2.      Spoločná politika v oblasti rybolovu sa riadi týmito princípmi dobrej správy veci verejných:

a)      jasné definovanie zodpovedností na úrovni spoločenstva, národnej úrovni a miestnych úrovniach;

b)      rozhodovací proces vychádzajúci z kvalifikovaných vedeckých odporúčaní, ktorý vedie k včasným rozhodnutiam;

c)      široká zainteresovanosť hlavných účastníkov vo všetkých štádiách politiky od koncepcie po vykonanie;

d)      súlad s ostatnými politikami spoločenstva, najmä s environmentálnou, sociálnou, regionálnou, rozvojovou a zdravotnou politikou a politikou na ochranu spotrebiteľov.“

5        Článok 5 uvedeného nariadenia s názvom „Plány na obnovu“ spresňuje:

„1.      Rada prioritne prijme plány na obnovu pre tie oblasti rybolovu, v ktorých sa využívajú zásoby nad rámec bezpečných biologických limitov.

2.      Cieľom plánov na obnovu je zabezpečiť obnovenie zásob v rámci bezpečných biologických limitov.

…“

6        Článok 7 toho istého nariadenia s názvom „Mimoriadne opatrenia Komisie“ znie:

„1.      Ak existuje dôkaz o vážnom ohrození zachovania živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov rybárskymi činnosťami, ktoré si vyžadujú podniknutie okamžitých krokov, Komisia môže rozhodnúť na odôvodnenú žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy o mimoriadnych opatreniach, ktoré môžu trvať najviac šesť mesiacov. Komisia môže prijať nové rozhodnutie o predĺžení mimoriadnych opatrení nanajvýš na ďalších šesť mesiacov.

2.      Členský štát oznámi žiadosť súčasne Komisii, ostatným členským štátom a príslušným regionálnym poradným radám. Tie môžu predložiť svoje písomne pripomienky Komisii do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti.

…

3.      Mimoriadne opatrenia nadobúdajú účinnosť okamžite. Oznámia sa príslušným členským štátom a uverejnia sa v úradnom vestníku.

…“

7        Článok 20 základného nariadenia s názvom „Prideľovanie príležitostí na rybolov“ stanovuje:

„1.      Rada rozhodujúca kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie rozhodne o limitoch pre úlovky a/alebo výlov a o rozdelení príležitostí na rybolov medzi členské štáty, ako aj o podmienkach súvisiacich s týmito limitmi. Príležitosti na rybolov sa rozdelia medzi členské štáty takým spôsobom, aby sa pre každý členský štát zabezpečila relatívna stabilita rybárskych činností pre každý druh rýb alebo pre každú oblasť rybolovu.

2.      Keď Komisia [Spoločenstvo – neoficiálny preklad] stanoví nové príležitosti na rybolov, Rada rozhodne o rozdelení týchto príležitostí, berúc do úvahy záujmy každého členského štátu.

3.      Každý členský štát rozhodne o spôsobe rozdelenia príležitostí na rybolov priznaných tomuto členskému štátu v súlade s právom spoločenstva medzi lode plaviace sa pod jeho vlajkou. O spôsobe rozdelenia informuje Komisiu.

4.      Rada stanoví príležitosti na rybolov, ktoré sú vo vodách spoločenstva k dispozícii pre tretie krajiny a pridelí tieto príležitosti každej tretej krajine.

5.      Členské štáty si môžu po oznámení Komisii medzi sebou vymeniť všetky alebo časť príležitostí na rybolov, ktoré im boli pridelené.“

8        Článok 26 tohto nariadenia s názvom „Zodpovednosti Komisie“ stanovuje:

„…

2.      Ak existuje dôkaz, že sa nedodržiavajú pravidlá o ochrane, kontrole, inšpekcii alebo presadzovaní dodržiavania pravidiel v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu a že by to mohlo viesť k vážnemu ohrozeniu zachovania živých vodných zdrojov alebo ak si účinné fungovanie systému spoločenstva pre kontrolu a presadzovanie dodržiavania pravidiel vyžiada podniknutie okamžitých krokov, Komisia písomne informuje príslušný členský štát o svojich zisteniach a stanoví lehotu minimálne 15 pracovných dní na preukázanie súladu a predloženie pripomienok. Komisia pri vykonaní opatrení, ktoré by prijala podľa odseku 3, zohľadní pripomienky členských štátov.

3.      Ak existuje dôkaz o riziku, že rybárske činnosti vykonávané v určitej geografickej oblasti by mohli mať za následok závažné ohrozenie zachovania živých vodných zdrojov, Komisia môže prijať preventívne opatrenia.

Tieto opatrenia musia byť primerané riziku závažného ohrozenia zachovania živých vodných zdrojov.

Nesmú trvať dlhšie ako tri týždne. Môžu sa predĺžiť maximálne na šesť mesiacov, pokiaľ je to nevyhnutné pre zachovanie živých vodných zdrojov, rozhodnutím prijatým v súlade s postupom ustanoveným v článku 30 ods. 2.

Opatrenia sa stiahnu okamžite, ako Komisia zistí, že riziko už pominulo.

4.      V prípade, ak sa Komisia domnieva, že členský štát už vyčerpal svoju kvótu, pridelený alebo dostupný podiel, môže mu na základe dostupných informácií prikázať, aby okamžite pozastavil rybárske činnosti.

…“

 Osobitná právna úprava týkajúca sa lovu tuniaka modroplutvého

 Medzinárodná právna úprava

9        Základným cieľom Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov, ktorý bol podpísaný 14. mája 1966 v Rio de Janeiro (Brazília) a ktorý nadobudol platnosť 21. marca 1969 (ďalej len „dohovor“), je zabezpečiť ochranu a optimálne hospodárenie so zásobami tuniaka v Atlantickom oceáne, ako aj priľahlých moriach. Tento cieľ sa musí dosiahnuť prostredníctvom zvýšenej spolupráce s cieľom udržať populácie tuniakovitých rýb na úrovniach, ktoré umožnia maximálny udržateľný rybolov na potravinové a iné účely.

10      Na tento účel sa zmluvné strany dohodli na ustanovení komisie označenej pod názvom Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“), ktorej úlohou je dohliadať na realizáciu cieľov dohovoru.

11      Rozhodnutím Rady 86/238/EHS z 9. júna 1986 (Ú. v. ES L 162, s. 33; Mim. vyd. 04/001, s. 205) bolo schválené pristúpenie Spoločenstva k dohovoru, zmenenému a doplnenému protokolom pripojeným k záverečnému aktu z konferencie splnomocnených zástupcov zmluvných štátov dohovoru podpísaným v Paríži 10. júla 1984, ktoré sa stalo účinným 14. novembra 1997. V súlade s článkom XIV ods. 6 dohovoru v znení vyplývajúcom z uvedeného protokolu Spoločenstvo preberá k tomuto dátumu práva a povinnosti členských štátov, ktoré už boli zmluvnými stranami dohovoru. Únia tak nahradila tieto členské štáty v rámci ICCAT.

12      ICCAT prijala na svojom výročnom zasadnutí v novembri 2006 odporúčanie 06‑05 ustanoviť 15-ročný plán obnovy populácií tuniaka modroplutvého (Thunnus thynnus) vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

13      V záujme obnovy populácie tuniaka sa v tomto pláne ustanovuje postupné znižovanie úrovne celkového povoleného výlovu (ďalej len „TAC“) od roku 2007 do roku 2010, obmedzenie rybolovu v určitých oblastiach a počas určitých období, nová minimálna veľkosť tuniaka modroplutvého, opatrenia týkajúce sa športových a rekreačných rybolovných činností, ako aj kontrolné opatrenia a zavedenie systému ICCAT pre spoločnú medzinárodnú inšpekciu na zabezpečenie účinnosti tohto plánu obnovy.

 Právna úprava Únie

14      Rada v súlade s článkom 5 základného nariadenia prijala nariadenie Rady (ES) č. 1559/2007 zo 17. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje viacročný plán obnovy populácií tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 520/2007 (Ú. v. EÚ L 340, s. 8).

15      Podľa jeho článku 1 sa nariadením č. 1559/2007 ustanovujú všeobecné pravidlá uplatňovania viacročného plánu obnovy populácií tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

16      Odôvodnenia č. 3 a 5 tohto nariadenia znejú:

„(3)      V záujme obnovy populácie [tuniaka modroplutvého] sa v pláne obnovy ICCAT ustanovuje postupné znižovanie úrovne celkového povoleného výlovu (TAC) od roku 2007 do roku 2010, obmedzenie rybolovu v určitých oblastiach a počas určitých období…

…

(5)      Je preto potrebné zaviesť plán obnovy ICCAT natrvalo prostredníctvom nariadenia, ktorým sa ustanovuje plán obnovy, ako sa ustanovuje v článku 5 [základného] nariadenia…“

17      Podľa článku 3 nariadenia č. 1559/2007 TAC, ktoré stanovila ICCAT pre zmluvné strany, pokiaľ ide o populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, sú: 28 500 ton na rok 2008, 27 500 ton na rok 2009, 25 500 ton na rok 2010.

18      Článok 4 tohto nariadenia spresňuje:

„1.      Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby rybolovné úsilie jeho plavidiel a pascí bolo primerané možnostiam rybolovu tuniaka modroplutvého, ktorými tento členský štát disponuje vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

2.      Každý členský štát vypracuje ročný rybolovný plán pre plavidlá […], ktoré lovia tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori. …

3.      V ročnom rybolovnom pláne sa uvedú:

a)      okrem iného plavidlá dlhšie ako 24 metrov, zaradené do zoznamu uvedeného v článku 12, a im pridelené individuálne kvóty;

b)      pokiaľ ide o plavidlá kratšie ako 24 metrov a pasce, aspoň kvóty pridelené organizáciám producentov alebo skupinám plavidiel loviacich s podobným výstrojom.

…“

19      Článok 5 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, že lov tuniaka modroplutvého kruhovými záťahovými sieťami vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori sa zakazuje od 1. júla do 31. decembra.

20      Článok 12 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje, že „každý členský štát elektronicky zašle do 31. januára 2008 Komisii zoznam všetkých rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou a ktoré majú osobitné povolenie aktívne loviť tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori“.

21      Rada prijala na základe článku 20 základného nariadenia nariadenie (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (Ú. v. EÚ L 15, 2007, s. 1), ako aj nariadenie (ES) č. 40/2008 zo 16. januára 2008, ktorým sa na rok 2008 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a zoskupenia populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu (Ú. v. EÚ L 19, s. 1).

22      Prostredníctvom týchto nariadení Rada stanovila TAC podľa oblastí rybolovu a pridelila členským štátom rybolovné možnosti na základe kvót.

23      Z príloh ID týchto nariadení v súvislosti s tuniakom modroplutvým vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori vyplýva, že TAC bola prijatá v rámci ICCAT. TAC pre túto oblasti a druh rýb bola stanovená na 29 500 ton na rok 2007 a 28 500 ton na rok 2008. Z tohto množstva bolo 9 397,70 tony na rok 2007 a 16 210,75 tony na rok 2008 pridelených Spoločenstvu a rozdelených takmer v celom rozsahu medzi Maltskú republiku, Helénsku republiku, Španielske kráľovstvo, Francúzsku republiku, Taliansku republiku, Cyperskú republiku a Portugalskú republiku, pričom ostatné členské štáty ako celok disponovali len kvótou 30 ton na rok 2007 a 60 ton na rok 2008.

24      Rozdelenie stanovené nariadením č. 40/2008 medzi členské štáty bolo neskôr zmenené nariadením Komisie (ES) č. 446/2008 z 22. mája 2008, ktorým sa v roku 2008 podľa článku 21 ods. 4 nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu, upravujú určité kvóty na tuniaka modroplutvého (Ú. v. EÚ L 134, s. 11).

 Nariadenie

25      Komisia prijala nariadenie na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia.

26      Odôvodnenia č. 1 až 4, 6 až 8, ako aj 10 nariadenia znejú:

„(1)      Nariadením… č. 40/2008… sa na rok 2008 stanovuje množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré môžu rybárske plavidlá Spoločenstva loviť v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori.

(2)      V nariadení… č. 446/2008… sa mení množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré môžu v roku 2008 rybárske plavidlá Spoločenstva vyloviť v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori.

(3)      V nariadení… č. 1559/2007… sa od členských štátov vyžaduje, aby informovali Komisiu o individuálnych kvótach pridelených ich plavidlám s dĺžkou presahujúcou 24 metrov.

(4)      Cieľom spoločnej politiky rybného hospodárstva je zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť sektora rybného hospodárstva prostredníctvom udržateľného využívania živých vodných zdrojov na základe preventívneho prístupu.

…

(6)      Údaje, ktoré má Komisia k dispozícii, ako aj informácie, ktoré získali jej inšpektori v priebehu misií v dotknutých členských štátoch, ukazujú, že možnosti lovu tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru a Malty alebo zaregistrovanými v týchto štátoch sa budú považovať za vyčerpané od 16. júna 2008 a možnosti lovu rovnakej populácie plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod španielskou vlajkou alebo zaregistrovanými v Španielsku sa budú považovať za vyčerpané od 23. júna 2008.

(7)      Vedecký výbor [ICCAT] považuje nadmernú kapacitu flotily za hlavný faktor, ktorý by mohol viesť k prudkému poklesu populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceána a v Stredozemnom mori. Nadmerná kapacita flotily so sebou prináša vysoké riziko výlovu nad povolenú úroveň. Okrem toho denná kapacita úlovku jediného plavidla s kruhovými záťahovými sieťami je taká vysoká, že je možné veľmi rýchlo dosiahnuť alebo prekročiť prípustnú úroveň úlovku. Za týchto okolností by každý nadmerný výlov touto flotilou predstavoval vážne ohrozenie ochrany populácie tuniaka modroplutvého.

(8)      Komisia pozorne sledovala, či členské štáty počas lovnej sezóny tuniaka modroplutvého v roku 2008 dodržiavali všetky požiadavky príslušných platných pravidiel Spoločenstva. Informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, rovnako ako informácie, ktoré získali jej inšpektori, naznačujú, že príslušné členské štáty nezabezpečili plný súlad s požiadavkami stanovenými v nariadení… č. 1559/2007.

…

(10)      S cieľom posilniť účinnosť týchto opatrení, ktoré majú zabrániť vážnemu ohrozeniu ochrany populácie tuniaka modroplutvého, prevádzkovateľom Spoločenstva by sa mala zakázať vykládka, umiestňovanie do klietok na výkrm alebo chov a prekládka úlovkov tuniaka modroplutvého plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami z Atlantického oceánu na východ od 45° západnej dĺžky a zo Stredozemného mora“.

27      Článok 1 až 3 tohto nariadenia stanovuje:

„Článok 1

Lov tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod vlajkou Grécka, Francúzska, Talianska, Cypru a Malty alebo zaregistrovanými v týchto štátoch sa zakazuje od 16. júna 2008.

Od rovnakého dátumu sa zakazuje uchovávať na palube, umiestňovať do klietok na výkrm alebo chov a vykonávať prekládku, prevoz alebo vykládku takýchto úlovkov tuniaka modroplutvého vylovených týmito plavidlami.

Článok 2

Lov tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami plaviacimi sa pod španielskou vlajkou alebo zaregistrovanými v Španielsku sa zakazuje od 23. júna 2008.

Od rovnakého dátumu sa zakazuje uchovávať na palube, umiestňovať do klietok na výkrm alebo chov a vykonávať prekládku, prevoz alebo vykládku takýchto úlovkov tuniaka modroplutvého vylovených týmito plavidlami.

Článok 3

1.      S výhradou odseku 2 od 16. júna 2008 prevádzkovatelia Spoločenstva nebudú akceptovať vykládku, umiestňovanie do klietok na výkrm alebo chov a prekládku vo vodách alebo prístavoch Spoločenstva úlovkov tuniaka modroplutvého plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami z Atlantického oceánu na východ od 45° západnej dĺžky a zo Stredozemného mora.

2.      Vykládka, umiestňovanie do klietok na výkrm alebo chov a prekládka vo vodách alebo prístavoch Spoločenstva úlovkov tuniaka modroplutvého plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami plaviacich sa pod španielskou vlajkou alebo zaregistrovaných v Španielsku z Atlantického oceánu na východ od 45° západnej dĺžky a zo Stredozemného mora sa povoľuje do 23. júna 2008.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

28      Hlavným predmetom činnosti AJD Tuna, spoločnosti so sídlom na Malte, je chov a výkrm tuniakov modroplutvých žijúcich v Stredozemnom mori na účely ich predaja obchodníkom. Je majiteľkou dvoch rybích chovných fariem. Prvá má kapacitu výkrmu 2 500 ton a druhá 800 ton.

29      Po tom, čo bolo prijaté nariadenie, Direttur tal‑Agrikoltura u s‑Sajd zakázal spoločnosti AJD Tuna nadobúdať a dovážať tuniaka modroplutvého na Maltu na účely výkonu jej činností.

30      Vzhľadom na to, že spoločnosť AJD Tuna nemohla nadobúdať množstvá tuniaka, o ktorých sa domnievala, že jej prináležia, obrátila sa na Prim’Awla tal‑Qorti Ċivili s cieľom náhrady škody, ktorá jej bola údajne spôsobená uvedeným zákazom, ktorý je neprimeraný, protiprávny a nedôvodný.

31      Podľa vnútroštátneho súdu spoločnosť AJD Tuna tvrdí, že na rok 2008 jej ICCAT udelila povolenie na získanie 3 200 ton tuniaka modroplutvého na účely výkonu jej činností, čo bolo dôvodom nákupu tohto množstva od francúzskych a talianskych rybárov pred začiatkom rybárskej sezóny. Zákaz nadobúdania alebo dovozu na Maltu sa vzťahoval nielen na tuniaky modroplutvé ulovené vo vodách Únie, ale takisto na tie, ktoré boli ulovené mimo týchto vôd. Z tohto dôvodu nemala spoločnosť AJD Tuna možnosť nadobudnúť množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré mala právo držať vo svojich rybích farmách.

32      Vnútroštátny súd sa preto domnieval, že podmienkou vyriešenia sporu bola platnosť nariadenia.

33      Za týchto okolností Prim’Awla tal-Qorti Ċivili rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je nariadenie… neplatné, pretože porušuje článok 253 ES tým, že neuvádza dostatočne dôvody na prijatie núdzových opatrení stanovených v [jeho článkoch 1 až 3] a neposkytuje dostatočne jasný obraz o odôvodnení týchto opatrení?

2.      Je nariadenie… neplatné, pretože je v rozpore s článkom 7 ods. 1 [základného] nariadenia, keďže vo svojich odôvodneniach adekvátne nepreukazuje [na jednej strane] existenciu vážneho ohrozenia zachovania živých vodných zdrojov alebo morského ekosystému spôsobeného činnosťami rybolovu a [na druhej strane] potrebu okamžite konať?

3.      Je nariadenie… neplatné, pretože prijaté opatrenia zbavujú prevádzkovateľov Spoločenstva, akým je žalobkyňa, ich legitímnej dôvery založenej na článku 1 nariadenia… č. 446/2008… a článku 2 [základného] nariadenia?

4.      Je článok 3 nariadenia… neplatný, pretože je v rozpore so zásadou proporcionality, keďže obsahuje [po prvé], že žiadny prevádzkovateľ Spoločenstva nemôže vykonávať činnosť vykládky alebo umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov, dokonca ani pri tuniakoch ulovených skôr úplne v súlade s tým istým nariadením…, a [po druhé], že žiadny prevádzkovateľ Spoločenstva nemôže vykonávať tieto činnosti, pokiaľ ide o tuniaky ulovené rybármi, ktorých lode sa neplavia pod vlajkou niektorého z členských štátov uvedených v článku 1 nariadenia…, hoci tieto tuniaky boli ulovené v súlade s kvótami uvedenými v [ICCAT]?

5.      Je nariadenie… neplatné, pretože je v rozpore so zásadou proporcionality, keďže Komisia nepreukázala, že opatrenie, ktoré zamýšľala prijať, malo prispieť k obnove zásob tuniakov?

6.      Je nariadenie… neplatné, pretože opatrenia, ktoré upravuje, sú neprimerané a diskriminujú na základe štátnej príslušnosti v zmysle článku 12 ES, keďže uvedené nariadenie rozlišuje medzi plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami, ktoré sa plavia pod španielskou vlajkou, a plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami, ktoré sa plavia pod vlajkami Grécka, Talianska, Francúzska, Cypru a Malty, a rozlišuje medzi týmito šiestimi členskými štátmi a ostatnými členskými štátmi?

7.      Je nariadenie… neplatné, pretože neboli rešpektované zásady spravodlivosti, tak ako sú chránené článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, keďže dotknutým účastníkom konania a členským štátom nebola daná žiadna príležitosť predložiť ich písomné pripomienky pred prijatím rozhodnutia?

8.      Je nariadenie… neplatné, pretože nebola rešpektovaná zásada kontradiktórnosti (audi alteram partem) ako všeobecná zásada práva Spoločenstva, keďže dotknutým účastníkom konania a členským štátom nebola daná žiadna príležitosť predložiť ich písomné pripomienky pred prijatím rozhodnutia?

9.      Je článok 7 ods. 2 [základného] nariadenia neplatný, pretože nebola rešpektovaná zásada kontradiktórnosti (audi alteram partem) ako všeobecná zásada práva Spoločenstva a/alebo zásady spravodlivosti, tak ako sú chránené článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, a je v dôsledku toho neplatné nariadenie…, pretože bolo založené na [základnom] nariadení?

10.      V prípade že Súdny dvor rozhodne, že nariadenie… je platné, má sa toto nariadenie vykladať v tom zmysle, že opatrenia prijaté v článku 3 uvedeného nariadenia bránia prevádzkovateľom Spoločenstva, aby akceptovali vykládky, umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov, alebo prekládky vo vodách alebo prístavoch Spoločenstva tuniakov modroplutvých ulovených v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami, ktoré sa plavia pod vlajkou tretích krajín?“

 O návrhu na vykonanie dokazovania a/alebo opätovné otvorenie ústnej časti konania

34      Podaním doručeným do kancelárie 19. októbra 2010 Komisia požiadala Súdny dvor, aby nariadil dokazovanie a/alebo opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článkov 60 a 61 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

35      Podaním doručeným do kancelárie 27. októbra 2010 Rada uviedla, že podporuje návrh Komisie.

36      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor môže bez návrhu alebo na návrh generálneho advokáta, alebo tiež na návrh účastníkov konania nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania v súlade s článkom 61 svojho rokovacieho poriadku, ak usúdi, že nemá dostatok informácií alebo že vec má byť rozhodnutá na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nevyjadrili (pozri najmä rozsudky z 26. júna 2008, Burda, C‑284/06, Zb. s. I‑4571, bod 37, ako aj z 8. septembra 2009, Liga Portuguesa de Futebol Profissional a Bwin International, C‑42/07, Zb. s. I‑7633, bod 31).

37      Komisia uvádza na podporu návrhu niekoľko výhrad týkajúcich sa priebehu ústnej časti konania, o ktorých sa domnieva, že sú dôvodom na to, aby Súdny dvor vykonal dokazovanie a/alebo nariadil opätovné otvorenie ústnej časti konania na účely objasnenia skutkových tvrdení, ktoré sa zakladajú na nariadení.

38      Predovšetkým, zatiaľ čo jazykom konania bola maltčina, zástupcovia spoločnosti AJD Tuna používali taliančinu, čo Súdny dvor povolil bez toho, aby to bolo oznámené Rade a Komisii.

39      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 29 ods. 2 písm. c) druhý pododsek rokovacieho poriadku stanovuje, že na základe náležite odôvodnenej žiadosti účastníka vnútroštátneho konania a po vypočutí ďalšieho účastníka konania a generálneho advokáta možno povoliť pre ústnu časť konania používanie niektorého z ďalších jazykov uvedených v odseku 1 tohto článku.

40      Prostredníctvom listu doručeného do kancelárie Súdneho dvora 11. februára 2010 spoločnosť AJD Tuna požiadala o povolenie používať pri vystupovaní pred Súdnym dvorom buď angličtinu, alebo taliančinu. Rozhodnutím zo 14. apríla 2010 po vypočutí ďalších účastníkov konania a generálneho advokáta predseda druhej komory Súdneho dvora povolil spoločnosti AJD Tuna používať pri vystupovaní taliančinu. Keďže Rada a Komisia neboli účastníkmi konania vo veci samej, nemuselo im byť toto povolenie oznámené.

41      Komisia rovnako poukazuje na to, že počas pojednávania bolo jednému z jej splnomocnených zástupcov zabránené odpovedať na otázky Súdneho dvora v angličtine, hoci Komisia získala pre svojich splnomocnených zástupcov povolenie odpovedať na otázky Súdneho dvora v tomto jazyku.

42      Prostredníctvom listu podpísaného K. Banksovou, E. Depasqualom a D. Nardim, ktorý bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 19. apríla 2010, Komisia požiadala Súdny dvor, aby bolo K. Banksovej a D. Nardimu povolené odpovedať na otázky Súdneho dvora v angličtine. Predseda druhej komory tejto žiadosti vyhovel 26. apríla 2010.

43      Keďže žiadosť Komisie sa týkala len K. Banksovej a D. Nardiho, povolenie odpovedať na otázky Súdneho dvora v angličtine sa nemohlo vzťahovať na E. Depasquala, hoci povolenie bolo vyhotovené všeobecne.

44      Navyše, ako uvádza Komisia, keďže maltčina je materinským jazykom E. Depasquala, nemal tento pán problém odpovedať na otázky Súdneho dvora v tomto jazyku.

45      V súvislosti s kritikou obsahu návrhov generálnej advokátky je potrebné pripomenúť, že na základe článku 252 druhého odseku ZFEÚ má generálny advokát za úlohu nestranne a nezávisle predkladať na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Pri výkone tejto úlohy môže skúmať návrh na začatie prejudiciálneho konania v širšom kontexte, než je kontext presne vymedzený vnútroštátnym súdom alebo účastníkmi konania. Ani návrhy generálneho advokáta, ani odôvodnenie, ktorým k nim dospel, nie sú pre Súdny dvor záväzné (pozri rozsudok z 11. novembra 2010, Hogan Lovells International, C‑229/09, Zb. s. I‑11335, bod 26).

46      Súdny dvor sa domnieva, že v prejednávanej veci má k dispozícii všetky informácie potrebné na zodpovedanie otázok predložených vnútroštátnym súdom.

47      Návrh na vykonanie dokazovania a opätovné otvorenie ústnej časti konania je preto potrebné zamietnuť.

 O prejudiciálnych otázkach

 O siedmej až deviatej otázke

48      Týmito otázkami, ktoré treba skúmať vo vzájomnej súvislosti, sa vnútroštátny súd v podstate pýta na platnosť nariadenia, ako aj na platnosť článku 7 základného nariadenia, z ktorého vychádzalo prijaté nariadenie. Konkrétnejšie, tento vnútroštátny súd sa v podstate Súdneho dvora pýta, či článok 7 ods. 2 základného nariadenia je neplatný z dôvodu, že v ňom nie je stanovená možnosť dotknutých členských štátov a účastníkov konania predložiť písomné pripomienky Komisii, pokiaľ Komisia zamýšľa prijať núdzové opatrenia stanovené v odseku 1 uvedeného článku 7, čo by predstavovalo porušenie zásady kontradiktórnosti a zásad uvedených v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

49      Článok 41 Charty, o ktorom spoločnosť AJD Tuna tvrdí, že bol porušený, priznáva najmä právo každého byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie sa netýka procesu vypracovania všeobecne platných aktov.

50      Z definície obsiahnutej v článku 288 ZFEÚ vyplýva, že nariadenie je aktom so všeobecnou platnosťou, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

51      Kritérium rozlíšenia medzi nariadením a rozhodnutím je potrebné hľadať vo všeobecnej záväznosti predmetného aktu alebo jej absencii (pozri najmä uznesenie z 12. júla 1993, Gibraltar a Gibraltar Development/Rada, C‑168/93, Zb. s. I‑4009, bod 11). Akt má všeobecnú záväznosť, pokiaľ sa uplatňuje na objektívne určené situácie a pokiaľ vytvára právne účinky voči kategórii osôb vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom (pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 1982, Alusuisse Italia/Rada a Komisia, 307/81, Zb. s. 3463, bod 9).

52      Článok 7 ods. 1 základného nariadenia oprávňuje Komisiu na prijatie opatrení na účely zastavenia vážnych ohrození zachovania živých zdrojov vodného ekosystému a morského ekosystému, pokiaľ sú tieto ohrozenia výsledkom rybolovu. Prijaté opatrenia majú teda vplyv na hospodárske subjekty v odvetví rybolovu v určitej oblasti a v súvislosti s určitým živým druhom. Núdzové opatrenie sa teda neprijíma v závislosti od záujmov hospodárskych subjektov, ale výlučne s cieľom zachovať živé zdroje vodného ekosystému a morský ekosystém. Nariadenia prijaté na základe uvedeného článku 7 ods. 1 sa uplatňujú na objektívne stanovené situácie a vytvárajú právne účinky voči kategóriám osôb vymedzeným všeobecným a abstraktným spôsobom v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku.

53      Z týchto úvah vyplýva, že článok 7 ods. 2 nariadenia nie je neplatný, lebo pri prijímaní núdzových opatrení stanovených v odseku 1 tohto článku nestanovuje povinnosť zhromažďovať pripomienky subjektov, ktorých sa tieto opatrenia môžu dotknúť.

54      Navyše článok 47 Charty tým, že stanovuje, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom, je opätovným potvrdením zásady účinnej súdnej ochrany, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie vyplývajúcu z ústavných tradícií spoločných pre všetky členské štáty (pozri rozsudky z 13. marca 2007, Unibet, C‑432/05, Zb. s. I‑2271, bod 37, ako aj z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P, Zb. s. I‑6351, bod 335).

55      Keďže vnútroštátny súd sa Súdneho dvora nepýta na prípadné nedodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ale na neexistenciu možnosti dotknutých účastníkov konania a členských štátov predložiť písomné pripomienky pred tým, ako Komisia na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia prijme núdzové opatrenia, potom nie je článok 47 Charty uplatniteľný.

56      Na siedmu až deviatu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že skúmaním položených otázok nebola odhalená nijaká skutková okolnosť, ktorá by mohla mať vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti a zásadu účinnej súdnej ochrany vplyv na platnosť nariadenia, ako aj článku 7 ods. 2 základného nariadenia.

 O prvej a druhej otázke

57      Týmito otázkami, ktoré treba skúmať vo vzájomnej súvislosti, sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či v nariadení bola splnená povinnosť uviesť odôvodnenie stanovené v článku 296 ods. 2 ZFEÚ a najmä či toto odôvodnenie dostatočne stanovuje podmienky, v rámci ktorých môže Komisia konať na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia.

58      Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ musí byť prispôsobené povahe predmetného právneho aktu a musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy orgánu, ktorý vydal právny akt, aby mohli dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonávať kontrolu. V odôvodnení nemusia byť uvedené všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ods. 2 ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na jeho slovné znenie, ale i na jeho celkový kontext, ako aj vzhľadom na všetky právne predpisy v danej oblasti (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 12. decembra 2002, Belgicko/Komisia, C‑5/01, Zb. s. I‑11991, bod 68; z 15. júla 2004, Španielsko/Komisia, C‑501/00, Zb. s. I‑6717, bod 73, a z 5. marca 2009, Francúzsko/Rada, C‑479/07, bod 49).

59      Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, že rozsah povinnosti uviesť odôvodnenie závisí od právnej povahy príslušného aktu a že pri právnych aktoch všeobecnej povahy sa odôvodnenie môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k ich prijatiu, a na druhej strane na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté. V tejto súvislosti Súdny dvor najmä upresnil, že je neprimerané vyžadovať zvláštne odôvodnenie pre rôznu voľbu použitých techník, keď z napadnutého aktu je zrejmý základný cieľ sledovaný inštitúciou (pozri najmä rozsudky zo 7. novembra 2000, Luxembursko/Parlament a Rada, C‑168/98, Zb. s. I‑9131, bod 62; z 9. septembra 2003, Kik/ÚHVT, C‑361/01 P, Zb. s. I‑8283, bod 102, ako aj z 9. septembra 2004, Španielsko/Komisia, C‑304/01, Zb. s. I‑7655, bod 51).

60      Súdny dvor takisto rozhodol, že povinnosť odôvodnenia stanovená v článku 296 ods. 2 ZFEÚ je zásadnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku samotnej zákonnosti sporného aktu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2002, Španielsko/Komisia, C‑113/00, Zb. s. I‑7601, bod 47, a Francúzsko/Rada, už citovaný, bod 50).

61      Prostredníctvom uplatnenia práve pripomenutých zásad je potrebné preskúmať, či nariadenie vyhovuje podmienkam odôvodnenia, ktoré vyžaduje článok 296 ods. 2 ZFEÚ.

62      Nariadenie bolo prijaté na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia. Podľa tohto ustanovenia Komisia môže najmä z vlastnej iniciatívy prijať mimoriadne opatrenia, ak sú splnené tri podmienky. Predovšetkým musí existovať vážne ohrozenie zachovania živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov. Ďalej toto ohrozenie musí byť výsledkom rybárskych činností. Napokon podniknutie okamžitých krokov musí byť potrebné na účely zastavenia uvedeného ohrozenia.

63      Pokiaľ ide o odôvodnenie existencie vážneho ohrozenia zachovania populácie tuniaka modroplutvého, odôvodnenia č. 1 až 3 nariadenia pripomínajú dôležitosť TAC stanovených pre tuniaka modroplutvého v rámci viacročného plánu obnovy populácií tejto ryby. Navyše z odôvodnenia č. 6 nariadenia vyplýva, že informácie, ktoré získali inšpektori Komisie, preukazujú, že rybolovné možnosti pridelené plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami by mohli byť vyčerpané pred obvyklým koncom rybárskeho hospodárskeho roku. Z toho vyplýva, že Komisia si splnila povinnosť uviesť odôvodnenie nariadenia v súvislosti s existenciou vážneho ohrozenia zachovania populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

64      Pokiaľ ide o odôvodnenie toho, že ohrozenie zachovania tejto populácie bolo výsledkom činností rybolovu plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami, ako aj následnej vykládky týchto rýb u prevádzkovateľov Spoločenstva, z odôvodnenia č. 7 nariadenia na jednej strane vyplýva, že vedecký výbor ICCAT považuje nadmernú kapacitu flotily za hlavný faktor, ktorý by mohol viesť k prudkému poklesu populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

65      Na druhej strane z odôvodnenia č. 8 nariadenia vyplýva, že informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, naznačujú, že príslušné členské štáty nezabezpečili plný súlad s požiadavkami stanovenými v nariadení č. 1559/2007, ktorého cieľom je obnova populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

66      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že dodržiavanie povinností vyplývajúcich pre členské štáty z pravidiel Únie má zásadný význam pre zabezpečenie ochrany miest rybolovu a morských biologických zdrojov a pre ich využívanie na trvalo udržateľnom základe za hospodársky a spoločensky primeraných podmienok (pozri v súvislosti s nedodržaním kvót na rybárske hospodárske roky 1991 až 1996 rozsudok z 25. apríla 2002, Komisia/Francúzsko, C‑418/00 a C‑419/00, Zb. s. I‑3969, bod 57).

67      Na základe týchto úvah sa zdá, že odôvodnenie nariadenia dostatočne preukazuje, že vážne ohrozenie zachovania populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori je výsledkom činnosti rybolovu plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami, ako aj následnej vykládky týchto rýb u prevádzkovateľov Spoločenstva.

68      Napokon, pokiaľ ide o naliehavosť prijatia opatrení, v odôvodnení č. 4 nariadenia sa pripomína, že cieľom spoločnej politiky v oblasti rybolovu je zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť sektora rybného hospodárstva prostredníctvom udržateľného využívania živých vodných zdrojov na základe preventívneho prístupu. Toto pripomenutie cieľa sledovaného Úniou a konštatovanie bezprostredného prekročenia rybolovných kvót pridelených plavidlám s kruhovými záťahovými sieťami v každom prípade pred obvyklým koncom rybárskeho hospodárskeho roku dostatočne odôvodňuje naliehavosť, v rámci ktorej musí Komisia konať v súlade s preventívnym prístupom.

69      Na prvú a druhú otázku je preto potrebné odpovedať tak, že skúmaním položených otázok nebola odhalená nijaká skutková okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť nariadenia vzhľadom na požiadavku odôvodnenia vyplývajúcu z článku 296 ods. 2 ZFEÚ.

 O tretej otázke

70      Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či nariadenie je neplatné, pretože opatrenia, ktoré stanovuje, zbavujú prevádzkovateľov Spoločenstva ich legitímnej dôvery založenej na stanovení rybolovných kvót tuniaka modroplutvého najmä prostredníctvom nariadenia č. 446/2008.

71      Treba pripomenúť, že právo požadovať ochranu legitímnej dôvery sa vzťahuje na každú fyzickú osobu nachádzajúcu sa v situácii, z ktorej vyplýva, že správny orgán Spoločenstva u nej vyvolal opodstatnenú nádej [pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, 265/85, Zb. s. 1155, bod 44, ako aj z 15. júla 2004, Di Lenardo a Dilexport, C‑37/02 a C‑38/02, Zb. s. I‑6911, bod 70].

72      Informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov, sú bez ohľadu na formu oznámenia uisteniami, ktoré sú schopné vyvolať uvedené očakávania (pozri rozsudok zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, C‑537/08 P, Zb. s. I‑12917, bod 63). Naopak, nikto nemôže poukazovať na porušenie tejto zásady, pokiaľ neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnúť správny orgán (pozri rozsudky z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03, Zb. s. I‑5479, bod 147, ako aj z 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, bod 63).

73      Rovnako, pokiaľ je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídať prijatie opatrenia Spoločenstva spôsobilého ovplyvniť jeho záujmy, nemôže sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávať uvedenej zásady [pozri rozsudky Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopic)/EHS, už citovaný, bod 44, ako aj Belgicko a Forum 187/Komisia, už citovaný, bod 147].

74      Ako správne tvrdí Komisia, hospodárskym subjektom nebolo poskytnuté zo strany Komisie žiadne uistenie, že bude dodané celkové množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré bolo predmetom zmlúv podpísaných s rybármi.

75      Navyše možnosť prijať opatrenia, ktoré ukončia rybársky hospodársky rok pred obvyklým dátumom, je stanovená najmä v článku 7 ods. 1 a článku 26 ods. 4 základného nariadenia. Prevádzkovatelia Spoločenstva, ktorých predmet činnosti spočíva v nákupoch tuniaka modroplutvého na účely chovu a výkrmu, sa nemôžu dovolávať uplatnenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pretože sú schopní predvídať možnosť prijatia takých opatrení.

76      Na tretiu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že skúmaním položenej otázky nebola odhalená nijaká skutková okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť nariadenia vzhľadom na zásadu ochrany legitímnej dôvery.

 O štvrtej a piatej otázke

77      Týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či je nariadenie v rozpore so zásadou proporcionality, keďže od určitého dátumu zakazuje prevádzkovateľom Spoločenstva akceptovať vykládky alebo umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov tuniakov modroplutvých, hoci boli ulovené pred týmto dátumom alebo plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou tretích krajín. Vnútroštátny súd sa takisto pýta na rozsah opatrení, ktoré boli prijaté prostredníctvom nariadenia na účely dosiahnutia cieľa obnovy populácie tuniaka modroplutvého.

78      Pokiaľ ide o dátum lovu tuniakov modroplutvých, na ktoré sa vzťahuje zákaz vykládky, je potrebné uviesť, že z odôvodnenia č. 10 nariadenia vyplýva, že účelom zákazu pre prevádzkovateľov Spoločenstva akceptovať vykládky, umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov a prekládky vo vodách alebo prístavoch Spoločenstva tuniakov modroplutvých, ktoré boli ulovené prostredníctvom plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori, bolo posilnenie účinnosti opatrení zákazu rybolovu, čiže je len jeho doplnením. Z tohto dôvodu sa článok 3 nariadenia má vzhľadom na články 1 a 2 toho istého nariadenia vykladať v tom zmysle, že zákaz určený prevádzkovateľom Spoločenstva sa netýka tuniakov modroplutvých, ktoré boli ulovené pred 16. alebo 23. júnom 2008 v závislosti od vlajky plavidla, a to bez ohľadu na dátum ich vykládky.

79      Navyše je potrebné pripomenúť, že zásada proporcionality, ktorá patrí medzi všeobecné zásady práva Únie, vyžaduje, aby prostriedky na vykonanie vyplývajúce z ustanovenia Únie umožňovali dosiahnuť sledovaný cieľ a aby tieto prostriedky nešli nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, Zb. s. I‑11893, bod 47, ako aj zo 7. júla 2009, S.P.C.M. a i., C‑558/07, Zb. s. I‑5783, bod 41).

80      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že normotvorca Únie má v tejto oblasti poľnohospodárstva vrátane rybolovu širokú mieru voľnej úvahy, ktorá zodpovedá politickým úlohám, ktoré mu ukladajú články 40 ZFEÚ až 43 ZFEÚ. Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie sa musí obmedziť na overenie, či dotknuté opatrenie nie je postihnuté zjavnou chybou, alebo zneužitím právomoci, alebo či dotknutý orgán zjavne neprekročil medze svojej voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 2001, Jippes a i., C‑189/01, Zb. s. I‑5689, bod 80; z 9. septembra 2004, Španielsko/Komisia, už citovaný, bod 23, ako aj z 23. marca 2006, Unitymark a North Sea Fishermen’s Organisation, C‑535/03, Zb. s. I‑2689, bod 55).

81      Pokiaľ ide o súdne preskúmanie podmienok uplatňovania tejto zásady vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má normotvorca Únie v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky vrátane rybolovu, len zjavná neprimeranosť opatrenia prijatého v tejto oblasti vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušná inštitúcia sleduje, môže ovplyvniť zákonnosť takéhoto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Unitymark a North Sea Fishermen’s Organisation, už citovaný, bod 57 a citovanú judikatúru).

82      Súdnemu dvoru teda prislúcha overiť, či zákaz adresovaný prevádzkovateľom Spoločenstva akceptovať vykládky, umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov a prekládky vo vodách alebo prístavoch Spoločenstva tuniakov modroplutvých ulovených od 16. do 23. júna 2008 plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori, nebol zjavne neprimeraný.

83      Cieľom Rady tým, že prijala nariadenie č. 1559/2007, bolo zaviesť plán obnovy odporúčaný zo strany ICCAT. Ako sa pripomína v odôvodnení č. 3 tohto nariadenia, obnova sa musí vykonať prostredníctvom postupného znižovania TAC. TAC, ktorých počet sa spomína v článku 3 tohto nariadenia, sa rozdeľujú medzi Úniu a ostatné zmluvné strany ICCAT. Dodržiavanie kvót pridelených členským štátom je preto potrebné na uskutočnenie cieľa obnovy populácie tuniaka modroplutvého. Preto nie sú opatrenia na účely zákazu lovu, ktoré prijala Komisia v nariadení z dôvodu rizika vyčerpania kvót, zjavne neprimerané.

84      Rovnako zákaz adresovaný prevádzkovateľom Spoločenstva akceptovať vykládky, umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov a prekládky vo vodách alebo prístavoch Spoločenstva tuniakov modroplutvých ulovených od 16. do 23. júna 2008 bez ohľadu na vlajku plavidla s kruhovými záťahovými sieťami, ktoré ich ulovilo, nie je zjavne neprimeraný, keďže umožňuje takisto dosiahnuť cieľ dodržiavania TAC, ktorého zníženie umožní dlhodobo obnoviť populáciu tuniaka modroplutvého.

85      Na štvrtú a piatu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že skúmaním položených otázok nebola odhalená nijaká skutková okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť nariadenia vzhľadom na zásadu proporcionality.

 O šiestej otázke

86      Touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či nariadenie je neplatné z dôvodu, že na jednej strane rozlišuje medzi plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami, ktoré sa plavia pod španielskou vlajkou alebo sú v tomto členskom štáte zaregistrované (ďalej len „španielske plavidlá“), a plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami, ktoré sa plavia pod vlajkami Malty, Grécka, Francúzska, Talianska, ako aj Cypru alebo sú v týchto členských štátoch zaregistrované (ďalej len „ostatné plavidlá“), a na druhej strane rozlišuje medzi týmito šiestimi členskými štátmi a ostatnými členskými štátmi, a tým v rozpore s článkom 12 ES zavádza diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

87      Je potrebné upresniť, že nariadenie sa týka len plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami určenými na lov tuniaka modroplutvého a nie lovu tuniaka modroplutvého prostredníctvom ostatných, najmä remeselných metód rybolovu.

88      Dodržanie zásady zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (pozri najmä rozsudky zo 17. októbra 1995, Fishermen’s Organisations a i., C‑44/94, Zb. s. I‑3115, bod 46; z 30. marca 2006, Španielsko/Rada, C‑87/03 a C‑100/03, Zb. s. I‑2915, bod 48, ako aj z 8. novembra 2007, Španielsko/Rada, C‑141/05, Zb. s. I‑9485, bod 40).

89      Predovšetkým je potrebné konštatovať, že členské štáty, na ktoré sa nevzťahuje nariadenie, boli v rozdielnej situácii ako ostatné členské štáty. Žiadne plavidlo s kruhovými záťahovými sieťami plaviace sa pod vlajkou členských štátov, ktoré neboli uvedené v nariadení, nezískalo podľa článku 12 ods. 1 nariadenia č. 1559/2007 povolenie na lov tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

90      Pokiaľ ide o členské štáty uvedené v nariadení, Komisia udelila španielskym plavidlám povolenie loviť tuniaky modroplutvé v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori, uchovávať ich na palube, umiestňovať ich do klietok na výkrm alebo chov a vykonávať ich prekládku, prevoz, ako aj ich vykládku do 23. júna 2008, zatiaľ čo výkon týchto činností bol od 16. júna 2008 ostatným plavidlám zakázaný.

91      Prostredníctvom toho istého nariadenia Komisia udelila prevádzkovateľom Spoločenstva povolenie akceptovať vykládky, umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov, ako aj prekládky tuniakov modroplutvých, ktoré v tejto oblasti boli ulovené do 23. júna 2008 španielskymi plavidlami, zatiaľ čo tieto činnosti boli, pokiaľ ide o tuniaky modroplutvé ulovené po 16. júne 2008 ostatnými plavidlami, zakázané.

92      Nariadenie tak s týmito dvoma kategóriami plavidiel zaobchádzalo rozdielne na základe ich vlajky alebo štátu ich registrácie a takisto aj s prevádzkovateľmi Spoločenstva na základe toho, či obchodovali, alebo nie so španielskymi plavidlami. Je potrebné overiť, či existovali objektívne dôvody odôvodňujúce toto rozdielne zaobchádzanie.

93      Treba pripomenúť, že okolnosti, ktoré charakterizujú rozdielne situácie a ich porovnateľný charakter, je potrebné určiť a posúdiť najmä s ohľadom na predmet a cieľ aktu Únie, ktorý vytvára predmetný rozdiel (pozri analogicky rozsudky zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, Zb. s. I‑9895, bod 26, ako aj z 18. novembra 2010, Kleist, C‑356/09, Zb. s. I‑11939, bod 34).

94      Nariadenie bolo prijaté na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia. Podľa tohto ustanovenia, ako bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, Komisia môže najmä z vlastnej iniciatívy prijať mimoriadne opatrenia, ak sú splnené tri podmienky. Predovšetkým musí existovať vážne ohrozenie zachovania živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov. Ďalej toto ohrozenie musí byť výsledkom rybárskych činností. Napokon podniknutie okamžitých krokov musí byť potrebné na účely zastavenia uvedeného ohrozenia. V prípade tohto posledného bodu článok 7 ods. 3 základného nariadenia spresňuje, že mimoriadne opatrenia nadobúdajú účinnosť okamžite.

95      Z tohto dôvodu sa zdá, že pokiaľ Komisia koná na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia, potom „pri prijímaní opatrení určených na ochranu a zachovanie živých vodných zdrojov“ uplatňuje v súlade s článkom 2 ods. 1 tohto nariadenia „prístup obozretného konania“, ktorý podľa tohto ustanovenia predstavuje nástroj na dosiahnutie cieľov sledovaných spoločnou politikou rybolovu.

96      Pri vykonávaní opatrení prijatých na základe článku 7 základného nariadenia môže byť rozdielne zaobchádzanie odôvodnené tiež v prípade, ak umožní lepšie dosiahnuť cieľ zachovania živých vodných zdrojov alebo ochrany morských ekosystémov.

97      Pokiaľ ide o nariadenie, Komisia sa domnievala, že existovalo vážne ohrozenie zachovania populácie tuniaka modroplutvého v morskej oblasti, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, a že toto ohrozenie bolo výsledkom činností rybolovu plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami. Z odôvodnenia č. 7 uvedeného nariadenia totiž vyplýva, že na jednej strane má flotila plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami nadmernú kapacitu a na druhej strane je lovná kapacita každého plavidla tak vysoká, že TAC by mohla byť rýchlo dosiahnutá, ba dokonca prekročená.

98      Na účely odôvodnenia, pokiaľ ide o dátum účinnosti zákazu pre španielske plavidlá, Komisia tvrdí, že vzhľadom na ich nízky počet nehrozí, že by tieto plavidlá prekročili lovnú kvótu, ktorá im bola pridelená pred 23. júnom 2008, zatiaľ čo v súvislosti s ostatnými plavidlami a ich vysokým počtom táto hrozba existovala po 16. júni 2008.

99      Ako uviedla správne Komisia, tento zákaz neviedol k zastaveniu lovu tuniaka modroplutvého na základe článku 26 ods. 4 základného nariadenia, pretože predpokladom takého opatrenia je vyčerpanie kvóty pridelenej členskému štátu, čo nebol tento prípad. Sledovaným cieľom bolo len ukončenie spôsobu rybolovu, a to rybolovu prostredníctvom plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami, pričom kvóta pridelená členským štátom nebola ešte dosiahnutá.

100    Vzhľadom na vysvetlenia poskytnuté Súdnemu dvoru sa nezdá, že existujú objektívne rozdiely medzi plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami na základe vlajky alebo členského štátu, v ktorom sú zaregistrované, pokiaľ ide o ich schopnosť loviť tuniaky modroplutvé a ich vplyv na znižovanie populácie tejto ryby. V tejto súvislosti sa nepreukázalo a ani nepotvrdilo, že španielske plavidlá by boli odlišné od ostatných plavidiel uvedených v nariadení.

101    Je preto potrebné konštatovať, hoci Komisia uvádza, že nerozhodla o zákaze z dôvodu rizika vyčerpania kvót pridelených členským štátom, že odloženie účinku zákazu pre španielske plavidlá na 23. jún 2008 sa zakladá len na riziku vyčerpania kvót, aj keď ide len o tie kvóty, ktoré boli pridelené týmto plavidlám. Rozdielne zaobchádzanie, ktoré vyplýva z tohto odkladu, sa tak zjavne zakladá len na pomere medzi počtom plavidiel a kvótou na lov tuniakov modroplutvých, ktorá im bola pridelená.

102    Z týchto úvah vyplýva, že hoci účelom konania Komisie bolo predísť prudkému poklesu populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori a zatiaľ čo Komisia zaobchádzala s plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami rozdielne v porovnaní s ostatnými plavidlami alebo rybolovnými zariadeniami, pričom, ako sa uvádza v bode 97 tohto rozsudku, vychádzala z ich schopnosti vyčerpať zásoby tuniaka modroplutvého, odložila účinnosť zákazu pre španielske plavidlá na 23. jún 2008, pričom vychádzala výlučne z ich teoretickej schopnosti dosiahnuť ich lovnú kvótu a nie z ich skutočnej schopnosti loviť tuniaky modroplutvé.

103    Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 125 svojich návrhov, z písomných pripomienok Komisie vyplýva, že kvóta každého členského štátu bola rozdelená podľa počtu lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou alebo sú v tomto členskom štáte zaregistrované. 131 plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami, ktorým bolo udelené povolenie na lov tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, bolo počas roku 2008 rozdelených takto: 1 cyperské, 4 maltské, 6 španielskych, 16 gréckych, 36 francúzskych a 68 talianskych. Jednotlivá kvóta pre plavidlá presahujúce 24 metrov predstavovala od 110 do 120 ton v prípade francúzskych plavidiel, 52 ton v prípade talianskych plavidiel a 251 až 352 ton v prípade španielskych plavidiel.

104    Komisia takisto počas pojednávania vysvetlila, že španielske plavidlá uskutočňujú rybolov zásadne v oblasti Baleár a rybársky hospodársky rok začínajú o týždeň neskôr ako ostatné plavidlá. Komisia však svoje tvrdenia podporila iba dokumentom obsiahnutým v prílohe 6 jej písomných pripomienok. Z tohto dokumentu však na jednej strane vyplýva, že španielske plavidlá lovili tuniaky modroplutvé v oblasti Baleár najneskôr po 27. máji 2008, a na druhej strane, že francúzske plavidlá lovili v tej istej oblasti a v tom istom období, a preto situácia španielskych plavidiel nebola osobitná.

105    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1559/2007 zakazuje od 1. júla do 31. decembra lov tuniaka modroplutvého kruhovými záťahovými sieťami vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori bez toho, aby bola stanovená výnimka pre španielske plavidlá z dôvodu neskoršieho začiatku ich rybárskeho hospodárskeho roku.

106    Z uvedených úvah vyplýva, že nebolo preukázané, že španielske plavidlá sa nachádzali v objektívne rozdielnej situácii ako ostatné plavidlá, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, ktoré, pokiaľ ide o španielske plavidlá, odložilo účinnosť zákazu na účely účinnejšej ochrany populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori.

107    Z tohto dôvodu Komisia, hoci konala na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia s cieľom zastaviť prudký pokles populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori z dôvodu aktivity plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami, odložila do 23. júna 2008 účinnosť zákazu rybolovu, len pokiaľ ide o španielske plavidlá, bez toho, aby bola táto dodatočná lehota objektívne odôvodnená vzhľadom na sledovaný cieľ.

108    Komisia tak zaobchádzala rozdielne so španielskymi plavidlami a ostatnými plavidlami bez toho, aby toto rozdielne zaobchádzanie bolo objektívne odôvodnené. Z toho vyplýva, že porušenie zásady zákazu diskriminácie má vplyv na platnosť nariadenia, keďže španielskym plavidlám bolo udelené povolenie na lov tuniakov modroplutvých v období po 16. júni 2008, ako aj povolenie uchovávať tieto tuniaky modroplutvé na palube, umiestňovať ich do klietok na výkrm alebo chov a vykonávať ich prekládku, prevoz, ako aj ich vykládku po tomto dátume.

109    Pokiaľ ide o prevádzkovateľov Spoločenstva, tí, na ktorých sa vzťahuje článok 3 ods. 2 nariadenia, uzatvorili so španielskymi plavidlami zmluvy na nákup tuniakov modroplutvých a mohli akceptovať vykládky, umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov a prekládky tuniakov modropolutvých, ktoré tieto plavidlá ulovili v období od 16. do 23. júna 2008.

110    Naopak, subjekty, na ktoré sa vzťahuje článok 3 ods. 1 toho istého nariadenia a ktoré ako spoločnosť AJD Tuna uzatvorili zmluvy s ostatnými plavidlami, mali povinnosť odmietnuť tieto operácie v súvislosti s tuniakmi modroplutvými, ktoré tieto plavidlá ulovili po 16. júni 2008. S týmito dvoma kategóriami prevádzkovateľov Spoločenstva sa zaobchádzalo rozdielne, pričom táto rozdielnosť v zaobchádzaní bola priamym dôsledkom neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania, ktoré bolo uplatnené v prípade španielskych plavidiel.

111    Možnosť prevádzkovateľov Spoločenstva, ktorí uzatvorili zmluvy so španielskymi plavidlami, akceptovať vykládky, umiestňovania do klietok na výkrm alebo chov, ako aj prekládky tuniakov modroplutvých, ktoré tieto plavidlá ulovili v období od 16. do 23. júna 2008, totiž nie je odôvodnená, pretože títo prevádzkovatelia sa nachádzajú v situácii, ktorá je objektívne rovnocenná so situáciou ostatných prevádzkovateľov.

112    Toto porušenie zásady zákazu diskriminácie má vplyv na platnosť nariadenia, keďže prevádzkovatelia Spoločenstva, ktorí uzatvorili zmluvy na nákup tuniakov modroplutvých so španielskymi plavidlami, mohli, pokiaľ ide o tuniaky modroplutvé ulovené po 16. júni 2008, pokračovať vo svojej činnosti z dôvodu povolenia na lov, ktoré bolo týmto plavidlám udelené po tomto dátume.

113    Na šiestu otázku je preto potrebné odpovedať tak, že nariadenie je neplatné, pretože vzhľadom na to, že bolo prijaté na základe článku 7 ods. 1 základného nariadenia, zákazy, ktoré stanovuje, nadobúdajú, pokiaľ ide o španielske plavidlá a prevádzkovateľov Spoločenstva, ktorí s nimi uzatvorili zmluvy, účinnosť od 23. júna 2008, zatiaľ čo, pokiaľ ide o ostatné plavidlá a prevádzkovateľov Spoločenstva, ktorí s týmito plavidlami uzatvorili zmluvy, tieto zákazy nadobúdajú účinnosť od 16. júna 2008, pričom toto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

114    Vzhľadom na odpoveď na šiestu otázku nie je potrebné odpovedať osobitne na desiatu otázku.

 O trovách

115    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

1.      Skúmaním položených otázok nebola odhalená nijaká skutková okolnosť, ktorá by mohla mať vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti a zásadu účinnej súdnej ochrany vplyv na platnosť nariadenia Komisie (ES) č. 530/2008 z 12. júna 2008, ktorým sa ustanovujú núdzové opatrenia, pokiaľ ide o lov tuniaka modroplutvého plavidlami s kruhovými záťahovými sieťami v Atlantickom oceáne na východ od 45° západnej dĺžky a v Stredozemnom mori, ako aj článku 7 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu.

2.      Skúmaním položených otázok nebola odhalená nijaká skutková okolnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť nariadenia č. 530/2008 vzhľadom na požiadavku odôvodnenia vyplývajúcu z článku 296 ods. 2 ZFEÚ, zásadu ochrany legitímnej dôvery a zásadu proporcionality.

3.      Nariadenie č. 530/2008 je neplatné, pretože vzhľadom na to, že bolo prijaté na základe článku 7 ods. 1 nariadenia č. 2371/2002, zákazy, ktoré stanovuje, nadobúdajú, pokiaľ ide o plavidlá plaviace sa pod španielskou vlajkou alebo plavidlá zaregistrované v tomto členskom štáte a prevádzkovateľov Spoločenstva, ktorí s nimi uzatvorili zmluvy, účinnosť od 23. júna 2008, zatiaľ čo tieto zákazy, pokiaľ ide o plavidlá plaviace sa pod vlajkou Malty, Grécka, Francúzska, Talianska, ako aj Cypru alebo plavidlá zaregistrované v týchto členských štátoch a prevádzkovateľov Spoločenstva, ktorí s týmito plavidlami uzatvorili zmluvy, nadobúdajú účinnosť od 16. júna 2008, pričom toto rozdielne zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

Podpisy

---

* Jazyk konania: maltčina.