ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

z 18. decembra 1997 (*)

„Nakladanie s odpadmi – Prebratie smernice – Predpisy odporujúce smernici – Lehota na prebratie – Pojem odpady“

Vo veci C‑129/96,

ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 177 Zmluvy ES, ktorým Conseil d‘État (Belgicko) navrhuje, aby v súvislosti s konaním pred vnútroštátnym súdom medzi

Inter-Environnement Wallonie ASBL

proti

Région wallonne,

Súdny dvor vydal prejudiciálne rozhodnutie o výklade článkov 5 a 189 Zmluvy EHS a článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23) zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32; Mim. vyd. 15/002, s. 3),

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda G. C. Rodríguez Iglesias, predsedovia komôr C. Gulmann, H. Ragnemalm a R. Schintgen, sudcovia G. F. Mancini, J. C. Moitinho de Almeida, P. J. G. Kapteyn, J. L. Murray, D. A. O. Edward J.‑P. Puissochet, G. Hirsch, P. Jann a L. Sevón (spravodajca),

generálny advokát: F. G. Jacobs,

tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Inter-Environnement Wallonie ASBL, v zastúpení: Jacques Sambon, advokát Bruselskej advokátskej komory,

–        belgická vláda, v zastúpení: Jan Devadder, generálny poradca ministerstva zahraničných vecí, zahraničného obchodu a spolupráce, splnomocnený zástupca,

–        nemecká vláda, v zastúpení: Ernst Röder, Ministerialrat federálneho ministerstva hospodárstva, a Bernd Kloke, Oberregierungsrat tohto ministerstva, splnomocnení zástupcovia,

–        francúzska vláda, v zastúpení: Jean-François Dobelle, zástupca riaditeľa na riaditeľstve právnych záležitostí ministerstva zahraničných vecí, a Romain Nadal, zástupca tajomníka zahraničných vecí tohto ministerstva, splnomocnení zástupcovia,

–        holandská vláda, v zastúpení: Adriaan Bos, právny poradca ministerstva zahraničných vecí, splnomocnený zástupca,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: John E. Collins, Assistant Treasury Solicitor, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci Derrick Wyatt, QC,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: Maria Condou Durande, členka právneho servisu Komisie, splnomocnená zástupkyňa,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli Inter-Environnement Wallonie ASBL, v zastúpení: Jacques Sambon, francúzska vláda, v zastúpení: Jean-François Dobelle a Romain Nadal, holandská vláda, v zastúpení: Johannes Steven van den Oosterkamp, zástupca právneho poradcu ministerstva zahraničných vecí, splnomocnený zástupca, vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: Derrick Wyatt, QC, a Komisia, v zastúpení: Maria Condou Durande, na pojednávaní 5. februára 1997,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. apríla 1997,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Rozsudkom z 29. marca 1996 doručeným Súdnemu dvoru 23. apríla 1996 položil Conseil d‘État de Belgique Súdnemu dvoru podľa článku 177 Zmluvy ES dve prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu článkov 5 a 189 Zmluvy EHS a článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (Ú. v. ES L 194, s. 39; Mim. vyd. 15/001, s. 23) zmenenej a doplnenej smernicou Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991 (Ú. v. ES L 78, s. 32; Mim. vyd. 15/002, s. 3).

2        Tieto otázky boli položené v súvislosti so žalobou o neplatnosť, ktorú podala nezisková organizácia Inter-Environnement Wallonie (ďalej len „Inter‑Environnement Wallonie“) proti nariadeniu valónskeho orgánu miestnej správy z 9. apríla 1992 o toxických alebo nebezpečných odpadoch (ďalej len „nariadenie“).

 Právna úprava Spoločenstva

3        Cieľom smernice 75/442 je zosúladiť právne predpisy členských štátov o zneškodňovaní odpadov. Táto smernica bola zmenená a doplnená smernicou 91/156.

4        Smernica 75/442 zmenená a doplnená smernicou 91/156 definuje pojem odpad v článku 1 písm. a) takto:

„Na účely tejto smernice:

a)      ‚odpad‘ znamená akúkoľvek látku alebo predmet v kategórii ustanovenej v prílohe I, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je povinný sa jej zbaviť.

Komisia v súlade s postupom ustanoveným v článku 18 zostaví najneskôr do 1. apríla 1993 zoznam odpadov, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe I. Tento zoznam sa bude pravidelne preskúmavať a v prípade potreby rovnakým postupom revidovať.“

5        Zoznam uvedený v tomto ustanovení bol prijatý rozhodnutím Komisie 94/3/ES z 20. decembra 1993, ktorým sa ustanovuje zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice 75/442 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 5, 1994, s. 15). V bode 3 úvodu k tomuto zoznamu sa jednak uvádza, že zoznam nie je vyčerpávajúci, a jednak, že skutočnosť, že určitá látka je doňho zaradená, má význam len vtedy, ak je táto látka odpadom.

6        Články 9 ods. 1 a 10 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení stanovujú, že každé zariadenie alebo každý podnik, ktorý vykonáva činnosti uvedené v prílohe II A alebo prílohe II B, musí získať povolenie od príslušného orgánu. Príloha II A sa týka činností zneškodňovania odpadov, zatiaľ čo v prílohe II B sú vymenované činnosti, ktoré môžu viesť k zhodnoteniu.

7        Článok 11 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení stanovuje výnimku z tejto povinnosti získať povolenie:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 78/319/EHS z 20. marca 1978 o jedovatom a nebezpečnom odpade [Ú. v. ES L 84, s. 43], naposledy zmenenej a doplnenej Aktom o pristúpení Španielska a Portugalska, môžu byť z požiadavky povolenia stanovenej v článkoch 9 alebo 10 vyňaté:

a)      zariadenia alebo podniky, ktoré zneškodňujú svoj vlastný odpad v mieste jeho vzniku,

a

b)      zariadenia alebo podniky, ktoré vykonávajú zhodnotenie odpadu.

Táto výnimka sa môže uplatniť len vtedy:

–        ak príslušné orgány prijali všeobecné pravidlá pre každý druh aktivity, v ktorých sú stanovené druhy a množstvo odpadu, ako aj podmienky, za ktorých môže byť príslušná aktivita od požiadavky povolenia oslobodená,

a

–        ak druhy alebo množstvo odpadu a metódy zneškodňovania či zhodnocovania sú také, že sú splnené podmienky ustanovené v článku 4.

2.      Zariadenia alebo podniky, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 musia registrovať príslušné orgány.

…“

8        Článok 4 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení stanovuje:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zaistenie toho, aby sa odpad zhodnocoval alebo zneškodňoval bez ohrozenia ľudského zdravia a bez použitia postupov či metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, najmä:

–        bez ohrozovania vody, ovzdušia, pôdy, rastlín a živočíchov,

–        bez obťažovania okolia napr. hlukom alebo zápachom,

–        bez nepriaznivého ovplyvňovania krajiny alebo miest zvláštneho záujmu.

…“

9        Podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku smernice 91/156 členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 1. apríla 1993 a budú bezodkladne o tom informovať Komisiu. Druhý pododsek tohto odseku spresňuje, že „členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty“.

10      Smernica Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade (Ú. v. ES L 377, s. 20; Mim. vyd. 15/002, s. 78) sa vo svojom článku 1 ods. 3 odvoláva na definíciu odpadu uvedenú v smernici 75/442 a vo svojom článku 1 ods. 4 uvádza definíciu nebezpečného odpadu.

11      Článok 3 ods. 1 a 2 smernice 91/689 stanovuje:

„1.      Odchýlka uvedená v článku 11 ods. 1 písm. a) smernice 75/442/EHS z požiadavky povolenia pre zariadenia alebo podniky, ktoré zneškodňujú vlastný odpad, neplatí pre nebezpečný odpad, na ktorý sa vzťahuje táto smernica.

2.      V súlade s článkom 11 ods. 1 písm. b) smernice 75/442/EHS členský štát nemusí uplatniť článok 10 smernice na zariadenia a podniky, ktoré zhodnocujú odpad, na ktorý sa vzťahuje táto smernica:

–        ak členský štát prijme všeobecne pravidlá, v ktorých budú uvedené druhy a množstvo odpadu a stanovené špecifické podmienky (limitné hodnoty obsahu nebezpečných látok v odpade, emisné limitné hodnoty, druhy činnosti) a ďalšie potrebné požiadavky na vykonávanie rôznych druhov zhodnocovania, a

–        ak druhy alebo množstvo odpadu a metódy zhodnocovania budú spĺňať podmienky stanovené v článku 4 smernice 75/442/EHS.“

12      Článok 11 smernice 91/689 zrušil smernicu Rady 78/319/EHS z 20. marca 1978 o jedovatom a nebezpečnom odpade (Ú. v. ES L 84, s. 43) s účinnosťou od 12. decembra 1993. Článok 1 smernice Rady 94/31/ES z 27. júna 1994, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 91/689 (Ú. v. ES L 168, s. 28; Mim. vyd. 15/002, s. 376), však zrušenie smernice 78/319 odložil na 27. jún 1995.

 Vnútroštátna právna úprava

13      Dekrét Conseil régional wallon z 5. júla 1985 o odpadoch zmenený a doplnený dekrétom z 25. júla 1991 (ďalej len „dekrét“) definuje v článku 3 bode 1 odpad takto:

„1.      odpad: akékoľvek látky alebo predmety patriace do kategórií uvedených v prílohe I, ktorých sa držiteľ zbavuje, chce sa ich zbaviť alebo je povinný sa ich zbaviť“.

14      Článok 5 ods. 1 nariadenia stanovuje:

„Povoleniu podlieha zriadenie a prevádzkovanie špecifického zariadenia na zber, predbežné spracovanie, zneškodňovanie alebo zhodnotenie toxických alebo nebezpečných odpadov, ktoré nie sú súčasťou priemyselného výrobného procesu…“

15      Preambula nariadenia sa odvoláva najmä na dekrét, na smernicu 75/442 v znení zmien a doplnení a na smernice 78/319 a 91/689. V článku 86 nariadenia sa uvádza, že nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Moniteur belge. K tomuto uverejneniu došlo 23. júna 1992.

 Skutkové okolnosti sporu vo veci samej

16      Inter-Environnement Wallonie navrhla žalobou z 21. augusta 1992, aby Conseil d‘État de Belgique zrušil nariadenie ako celok alebo subsidiárne niektoré jeho ustanovenia.

17      Vo svojom rozsudku o začatí prejudiciálneho konania rozhodol už Conseil d‘État o piatich zo šiestich dôvodov, ktoré predložila Inter-Environnement Wallonie, a zrušil niektoré ustanovenia nariadenia.

18      V zostávajúcom dôvode Inter-Environnement Wallonie tvrdí, že článok 5 ods. 1 nariadenia je v rozpore najmä s článkom 11 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení a s článkom 3 smernice 91/689, pretože vylučuje zo systému povoľovania zriadenie a prevádzkovanie špecifického zariadenia na zber, predbežné spracovanie, zneškodňovanie alebo zhodnotenie toxických alebo nebezpečných odpadov, ak je toto zariadenie „súčasťou priemyselného výrobného procesu“.

19      V prvej časti tohto dôvodu Inter-Environnement Wallonie tvrdí, že článok 11 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení v spojení s článkom 3 smernice 91/689 umožňuje výnimku z požiadavky povolenia pre podniky, ktoré vykonávajú zhodnotenie odpadov len za podmienok stanovených v týchto ustanoveniach, a len ak sú tieto podniky registrované príslušnými orgánmi.

20      V tejto súvislosti sa Conseil d‘État domnieva, že článok 5 ods. 1 nariadenia je skutočne v rozpore s článkom 11 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení v spojení s článkom 3 smernice 91/689.

21      Konštatuje, že nariadenie bolo prijaté vo chvíli, keď lehota stanovená smernicou na jej prebratie ešte neuplynula, a kladie si otázku, do akej miery môže členský štát počas tohto obdobia prijať akt odporujúci smernici. Dodáva, že negatívna odpoveď Inter-Environnement Wallonie nie je v súlade s pravidlom, že zákonnosť aktu sa posudzuje v čase jeho prijatia.

22      V druhej časti dôvodu Inter-Environnement Wallonie tvrdí, že výnimka stanovená v článku 5 ods. 1 nariadenia je v rozpore s dekrétom, ktorý podľa nej nestanovuje výnimky pre činnosti tvoriace súčasť priemyselného procesu.

23      V tejto súvislosti Conseil d‘État konštatuje, že článok 3 bod 1 dekrétu a príloha, na ktorú odkazuje, verne preberajú smernicu 75/442 v znení zmien a doplnení. Hoci z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odpadom sú látky a predmety, ktorých sa držiteľ zbavuje, chce sa ich zbaviť alebo je povinný sa ich zbaviť bez toho, aby mal v úmysle vylúčiť ich ďalšie hospodárske využitie inými osobami, neumožňuje však určiť, či sú látka alebo predmet podľa článku 1 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení, ktoré sú priamo alebo nepriamo súčasťou priemyselného výrobného procesu, odpadom v zmysle článku 1 písm. a) tejto smernice.

24      Za týchto podmienok položil Conseil d‘État Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Je v rozpore s článkami 5 a 189 Zmluvy EHS, ak členské štáty prijmú ustanovenie odporujúce smernici 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch zmenenej a doplnenej smernicou 91/156/EHS z 18. marca 1991 pred uplynutím lehoty na jej prebratie?

Je v rozpore s tými istými ustanoveniami Zmluvy, ak členské štáty prijmú a uvedú do účinnosti právny predpis, ktorý má za cieľ prebrať uvedenú smernicu, ale ktorého ustanovenia sa zdajú byť v rozpore s požiadavkami tejto smernice?

2.      Je látka podľa prílohy I smernice Rady 91/156/EHS z 18. marca 1991, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 75/442/EHS o odpadoch, ktorá je priamo alebo nepriamo súčasťou priemyselného výrobného procesu, odpadom v zmysle článku 1 písm. a) tejto smernice?“

 O druhej otázke

25      Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať ako prvú, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či samotná skutočnosť, že látka je priamo alebo nepriamo súčasťou priemyselného výrobného procesu, ju vylučuje z definície pojmu odpad v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442 v znení zmien a doplnení.

26      Zo znenia článku 1 písm. a) smernice 75/442 v znení zmien a doplnení predovšetkým vyplýva, že rozsah pôsobnosti pojmu odpad závisí od významu výrazu „zbaviť sa“.

27      Ďalej z ustanovení smernice 75/442 v znení zmien a doplnení, predovšetkým však z jej článkov 4 a 8 až 12, ako aj z jej príloh II A a II B vyplýva, že tento výraz zahŕňa súčasne zneškodňovanie a zhodnotenie určitej látky alebo predmetu.

28      Ako uviedol generálny advokát v bodoch 58 až 61 svojich návrhov, zoznam kategórií odpadov uvedený v prílohe I smernice 75/442 v znení zmien a doplnení a činností zneškodňovania a zhodnotenia odpadov uvedené v prílohách II A a II B tej istej smernice dokazujú, že pojem odpad v zásade nevylučuje žiaden typ rezíduí, priemyselných vedľajších produktov alebo iných látok, ktoré vznikajú v procese výroby. Toto konštatovanie podporuje zoznam odpadov vypracovaný Komisiou v jej rozhodnutí 94/3.

29      Po prvé treba v tejto súvislosti upresniť, že ako je zrejmé najmä z článkov 9 až 11 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení, smernica sa uplatňuje nielen na zneškodňovanie a zhodnotenie odpadov podnikmi, ktoré sa na túto oblasť špecializujú, ale aj na zneškodňovanie a zhodnotenie odpadov podnikmi, ktoré ich produkujú, na mieste ich vzniku.

30      Po druhé, hoci sa podľa článku 4 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení majú odpady zhodnotiť alebo zneškodniť bez toho, aby došlo k ohrozeniu ľudského zdravia, a bez použitia postupov alebo metód, ktoré by mohli poškodiť životné prostredie, nič v smernici nenaznačuje, že sa smernica netýka činností zneškodňovania alebo zhodnotenia odpadov, ktoré sú súčasťou priemyselného výrobného procesu, ak nepredstavujú nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo životné prostredie.

31      Napokon treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že pojem odpad v zmysle článku 1 smernice 75/442 v znení zmien a doplnení nemožno chápať tak, že by vylučoval látky a predmety, ktoré možno hospodársky znovu využiť (rozsudok z 28. marca 1990, Zanetti a i., C‑359/88, Zb. s. I‑1509, body 12 a 13; rozsudok z 10. mája 1995, Komisia/Nemecko, C‑422/92, Zb. s. I‑1097, body 22 a 23, a rozsudok z 25. júna 1997, Tombesi a i., C‑304/94, C‑330/94, C‑342/94 a C‑224/95, Zb. s. I‑3561, body 47 a 48).

32      Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že odpad v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442 v znení zmien a doplnení môžu tvoriť látky, ktoré vstupujú do výrobného procesu.

33      Tento záver sa nedotýka skutočnosti, že tak, ako správne tvrdili belgická, nemecká, holandská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, treba rozlišovať medzi zhodnotením odpadov v zmysle smernice 75/442 v znení zmien a doplnení a bežným priemyselným zaobchádzaním s produktmi, ktoré nie sú odpadmi, bez ohľadu na zložitosť takéhoto rozlíšenia.

34      Na druhú položenú otázku teda treba odpovedať tak, že samotná skutočnosť, že niektorá látka je priamo alebo nepriamo súčasťou priemyselného výrobného procesu, ju nevylučuje z definície odpadu v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442 v znení zmien a doplnení.

 O prvej otázke

35      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je v rozpore s článkami 5 a 189 Zmluvy EHS, ak členské štáty prijmú opatrenia odporujúce smernici 91/156 v priebehu lehoty na jej prebratie.

36      Podľa Inter-Environnement Wallonie z prednosti práva Spoločenstva a z článku 5 Zmluvy vyplýva, že aj keď sa členský štát rozhodne prebrať smernicu Spoločenstva pred uplynutím v nej stanovenej lehoty, toto prebratie musí byť v súlade so smernicou. Keď sa Région wallonne rozhodol 9. apríla 1992 prebrať smernicu 91/156, toto prebratie malo byť v súlade so smernicou.

37      Komisia súhlasí s týmto názorom a tvrdí, že je v rozpore s článkami 5 a 189 Zmluvy, ak členské štáty prijmú ustanovenie odporujúce smernici 91/156 v priebehu lehoty na jej prebratie. Uvádza, že pritom nie je dôležité, či je určité opatrenie určené osobitne na prebratie tejto smernice.

38      Belgická, francúzska vláda a vláda Spojeného kráľovstva si naopak myslia, že až do uplynutia lehoty na prebratie smernice môžu členské štáty voľne prijímať predpisy, ktoré s ňou nie sú v súlade. Vláda Spojeného kráľovstva však dodáva, že články 5 a 189 Zmluvy bránia tomu, aby členské štáty prijali opatrenia, ktoré by mali za následok znemožnenie alebo mimoriadne sťaženie správneho prebratia smernice.

39      Holandská vláda zastáva názor, že prijatie smernice znamená, že členské štáty už nesmú podniknúť nič, čo by mohlo sťažiť dosiahnutie výsledku, ktorý táto smernica stanovuje. Myslí si však, že nemožno usudzovať, že členský štát porušil články 5 a 189 Zmluvy, keď tak, ako aj v prejednávanej veci nie je isté, či sú vnútroštátne ustanovenia v rozpore s predmetnou smernicou.

40      Na úvod treba pripomenúť, že povinnosť členských štátov prijať všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou je záväznou povinnosťou, ktorú stanovuje článok 189 tretí odsek Zmluvy a samotná smernica (rozsudok z 1. februára 1977, Verbond van Nederlandse Ondernemingen, 51/76, Zb. s. 113, bod 22; rozsudok z 26. februára 1986, Marshall, 152/84, Zb. s. 723, bod 48, a rozsudok z 24. októbra 1996, Kraaijeveld a i., C‑72/95, Zb. s. I‑5403, bod 55). Táto povinnosť prijať všetky všeobecné alebo osobitné opatrenia je záväzná pre všetky orgány členských štátov vrátane súdnych orgánov v rámci ich právomocí (rozsudok z 13. novembra 1990, Marleasing, C‑106/89, Zb. s. I‑4135, bod 8, a rozsudok Kraaijeveld a i., už citovaný, bod 55).

41      Ďalej treba poukázať na to, že podľa článku 191 druhého odseku Zmluvy EHS, uplatniteľného v čase skutkových okolností sporu vo veci samej, „smernice a rozhodnutia sa oznamujú tomu, komu sú určené, a týmto oznámením nadobúdajú účinnosť“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že právny účinok smernice voči členskému štátu, ktorému je určená, nastáva už od okamihu jej oznámenia.

42      V prejednávanej veci a v súlade s bežnou praxou stanovuje samotná smernica 91/156 lehotu, po ktorej uplynutí musia byť v členských štátoch účinné zákony, iné predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou.

43      Keďže účelom tejto lehoty je predovšetkým poskytnúť členským štátom potrebný čas na prijatie opatrení na prebratie, nemožno týmto štátom vyčítať, že smernicu neprebrali do svojho právneho poriadku pred uplynutím tejto lehoty.

44      Napriek tomu práve v priebehu lehoty na prebratie majú členské štáty prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby bol výsledok stanovený smernicou do uplynutia lehoty dosiahnutý.

45      V tejto súvislosti, hoci členské štáty nie sú povinné prijať tieto opatrenia pred uplynutím lehoty na prebratie, z článku 5 druhého odseku v spojení s článkom 189 tretím odsekom Zmluvy a zo samotnej smernice vyplýva, že počas tejto lehoty sa musia zdržať prijatia ustanovení, ktoré by mohli vážne ohroziť výsledok stanovený touto smernicou.

46      Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či sa to vzťahuje na vnútroštátne ustanovenia, ktorých zákonnosť má preskúmať.

47      Pri tomto posúdení musí vnútroštátny súd najmä preskúmať, či predmetné ustanovenia úplne preberajú smernicu, ako aj konkrétne účinky uplatnenia týchto ustanovení, ktoré nie sú v súlade so smernicou, a ich dobu platnosti.

48      Napríklad, pokiaľ predmetné ustanovenia úplne a definitívne preberajú smernicu, ich nesúlad so smernicou môže vyvolať predpoklad, že výsledok stanovený smernicou nebude v určenom čase dosiahnutý, ak ich nemožno v potrebnom čase zmeniť a doplniť.

49      V opačnom prípade by vnútroštátny súd mohol zohľadniť možnosť členského štátu prijať prechodné ustanovenia alebo vykonať smernicu po etapách. V týchto prípadoch by nesúlad prechodných ustanovení vnútroštátneho práva so smernicou alebo neexistencia prebratia určitých ustanovení smernice nevyhnutne neohrozili výsledok stanovený smernicou.

50      Na prvú otázku teda treba odpovedať tak, že článok 5 druhý odsek a článok 189 tretí odsek Zmluvy EHS, ako aj smernica 91/156 vyžadujú, aby sa členský štát, ktorému je smernica určená, v priebehu lehoty stanovenej smernicou na jej prebratie zdržal prijatia opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť dosiahnutie výsledku stanoveného touto smernicou.

 O trovách

51      Belgická, nemecká, francúzska, holandská vláda a vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ako aj Komisia Európskych spoločenstiev nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov,

SÚDNY DVOR

rozhodol o otázkach, ktoré mu predložil Conseil d‘État de Belgique rozsudkom z 29. marca 1996, takto:

1.      Samotná skutočnosť, že niektorá látka je priamo alebo nepriamo súčasťou priemyselného výrobného procesu, ju nevylučuje z definície odpadu v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442 v znení zmien a doplnení.

2.      Článok 5 druhý odsek a článok 189 tretí odsek Zmluvy EHS, ako aj smernica 91/156 vyžadujú, aby sa členský štát, ktorému je smernica určená, v priebehu lehoty stanovenej smernicou na jej prebratie zdržal prijatia opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť dosiahnutie výsledku stanoveného touto smernicou.

Rodríguez Iglesias

Gulmann

Ragnemalm

Schintgen

Mancini

Moitinho de Almeida

Kapteyn

Murray

Edward

Puissochet

Hirsch      Jann

Sevón

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. decembra 1997.

Tajomník

Predseda

R. Grass

G. C. Rodríguez Iglesias

---

* Jazyk konania: francúzština.