STANOVISKO SÚDNEHO DVORA 1/91

zo 14. decembra 1991

„Návrh Dohody medzi Spoločenstvom na jednej strane a štátmi Európskeho združenia voľného obchodu na druhej strane o vytvorení Európskeho hospodárskeho priestoru“

Komisia Európskych spoločenstiev podala 14. augusta 1991 do kancelárie Súdneho dvora žiadosť o stanovisko podľa článku 228 ods. 1 druhého pododseku Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva, v ktorom sa hovorí:

„Rada, Komisia alebo členský štát si najprv môžu vyžiadať stanovisko Súdneho dvora o zlučiteľnosti predpokladanej dohody s ustanoveniami tejto zmluvy. Ak je stanovisko Súdneho dvora nesúhlasné, dohoda môže nadobudnúť platnosť len v súlade s článkom 236.“

I. – Opis okolností podania žiadosti o stanovisko

Touto žiadosťou Komisia žiada Súdny dvor o stanovisko k zlučiteľnosti ustanovení Zmluvy EHS s návrhom Dohody o vytvorení Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej „dohoda“ a „EHP“) a zvlášť so súdnym mechanizmom, ktorý hodlá zaviesť táto dohoda. Ide o dohodu o pridružení, ktorú zamýšľa uzavrieť Spoločenstvo na základe článku 238 Zmluvy.

Dohoda je predmetom rokovania medzi Komisiou, na základe mandátu Rady z 18. marca 1990, konajúcou v mene Spoločenstva v súlade s rozhodnutím Rady a štátmi Európskeho združenia voľného obchodu a Lichtenštajnským kniežatstvom, ktoré oficiálne podalo svoju žiadosť o pristúpenie k Európskemu združeniu voľného obchodu 1. marca 1991 (ďalej len „štáty EZVO“).

Text dohody (ktorej obsah nebol konečný) bol priložený k žiadosti o stanovisko.

Súdny dvor vydal svoje stanovisko na základe anglického znenia dohody. Toto znenie poskytla Komisia v liste z 30. októbra 1991 v stave pred podpísaním.

Ako zdôvodnenie žiadosti o stanovisko Komisia uviedla, že dohoda upravuje zavedenie systému súdneho preskúmania na riešenie sporov medzi zmluvnými stranami, riešenie vnútorných sporov v rámci Európskeho združenia voľného obchodu, a systému konaní na posilnenie právnej jednoty v rámci EHP. Aj keď Komisia bola presvedčená o tom, že tento systém poskytuje Spoločenstvu isté záruky, v záujme právnej istoty považovala za vhodné poradiť sa so Súdnym dvorom v súlade s článkom 228 Zmluvy, a to zvlášť o určitých bodoch navrhovaného systému.

II. – Konanie

V súlade s článkom 107 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora žiadosť o stanovisko bola doručená Rade a členským štátom. Písomné pripomienky predložila Komisia, ako aj vlády Spojeného kráľovstva, Belgického kráľovstva a Španielskeho kráľovstva.

Súdny dvor vyzval Komisiu, Radu a vlády členských štátov, aby odpovedali na niekoľko písomných otázok, ktoré im položil. Komisia, Rada a vlády členských štátov na tieto otázky odpovedali na neverejnom vypočutí na Súdnom dvore 26. novembra 1991.

Súdny dvor vypočul generálnych advokátov na neverejnom zasadnutí 3. decembra 1991 v súlade s článkom 108 ods. 2 rokovacieho poriadku.

III – Analýza dohody

Okolnosti predchádzajúce dohode

Obchodné vzťahy medzi Spoločenstvom a štátmi EZVO, ako aj Lichtenštajnskom sa od roku 1973 riadia dvojstrannými dohodami o voľnom obchode. V januári 1989 predseda Komisie navrhol v Európskom parlamente zlepšenie a zintenzívnenie vzťahov medzi Spoločenstvom a EZVO. Tomuto návrhu sa dostalo priaznivého prijatia zo strany štátov EZVO a uskutočnili sa rozhovory, ktoré vyústili do rozhodnutia začať formálne rokovania. Rada na tento účel poverila Komisiu, aby „začala rokovania so štátmi EZVO a Lichtenštajnskom s cieľom uzavrieť dohodu medzi Spoločenstvom a uvedenými štátmi ako celkom o vytvorení Európskeho hospodárskeho priestoru“. Tieto rokovania sa začali oficiálne 1. júla 1990.

Obsah dohody

Dohoda pozostáva z preambuly a deviatich častí: (1) ciele a princípy; (2) voľný pohyb tovaru; (3) voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu; (4) hospodárska súťaž a ostatné spoločné pravidlá; (5) horizontálne ustanovenia týkajúce sa štyroch predchádzajúcich slobôd (v oblasti sociálnej politiky, ochrany spotrebiteľa, životného prostredia, štatistiky a práva obchodných spoločností); (6) spolupráca mimo oblasti štyroch slobôd; (7) inštitucionálne ustanovenia; (8) finančný mechanizmus a (9) všeobecné a záverečné ustanovenia.

Jediné odôvodnenie preambuly dohody znie:

„Considering the objective to establish a dynamic and homogeneous European Economic Area, based on common rules and equal conditions of competition and providing for the adequate means of enforcement including at the judicial level, and achieved on the basis of equality and reciprocity and of an overall balance of benefits, rights and obligations for the Contracting Parties.“

Článok 1 ods. 1 dohody stanovuje:

„The aim of this Agreement of association is to promote a continuous and balanced strengthening of trade and economic relations between the Contracting Parties with equal conditions of competition, and the respect of the same rules, with a view to creating a homogeneous European Economic Area, hereinafter referred to as the EEA.“

Článok 6 dohody znie takto:

„Without prejudice to future developments of case-law, the provisions of this Agreement, in so far as they are identical in substance to corresponding rules of the Treaty establishing the European Economic Community and the Treaty establishing the European Coal and Steel Community and to acts in application of these two Treaties, shall in their implementation and application be interpreted in conformity with the relevant rulings of the Court of Justice of the European Communities given prior to the date of signature of this Agreement.“

Článok 7 dohody stanovuje:

„Acts referred to or contained in the Annexes to this Agreement or in decisions of the EEA Joint Committee shall be binding upon the Contracting Parties and be, or be made, part of their internal legal order as follows:

(a)      an act corresponding to an EEC regulation shall as such be made part of the internal legal order of the Contracting Parties;

(b)      an act corresponding to an EEC directive shall leave to the authorities of the Contracting Parties the choice of form and method of implementation.“

Protokol 35 nazvaný „Protocol 35 on the implementation of EEA rules“, ktorého prvý článok sa odvoláva na už citovaný článok 7 dohody, znie takto:

„Whereas this Agreement aims at achieving a homogeneous European Economic Area, based on common rules, without requiring any Contracting Party to transfer legislative powers to any institution of the European Economic Area;

and

whereas this consequently will have to be achieved through national procedures;

Article 1

The Contracting Parties take into account that when implementing a part of an act corresponding to an EEC directive, which is clear, precise and unconditional, subparagraph (a) of Article 7 of the Agreement shall apply.

Article 2

For cases of possible conflicts between implemented EEA rules and other statutory provisions, the Contracting Parties undertake to introduce, if necessary, a statutory provision to the effect that EEA rules shall prevail in these cases.“

Časť VII s názvom „institutional provisions“ (články 89 ‑ 120) obsahuje štyri kapitoly. Kapitola 1 s názvom „the structure of the association“ má päť oddielov, pričom oddiel 1 sa týka Rady Európskeho hospodárskeho priestoru. Rada Európskeho hospodárskeho priestoru zložená z členov Rady a z členov Komisie Európskych spoločenstiev a jedného člena vlády z každého štátu EZVO je poverená najmä definovaním všeobecných orientácií a politickým pôsobením v rámci realizácie dohody. Oddiel 2 sa týka zmiešaného výboru, ktorý je zložený zo zástupcov zmluvných strán a je poverený uskutočňovaním dohody a výkonom dohľadu nad jej plnením. Oddiel 3 s názvom „the EEA courts“ obsahuje nasledujúce ustanovenia:

„Article 95

1.      An independent EEA Court, functionally integrated with the Court of Justice of the European Communities, is hereby established. The EEA Court shall exercise the functions which follow from Article 96. Each EFTA State shall nominate one Judge to the Court.

2.      The Court, when sitting in plenary session,¹(1) shall be composed of five Judges of the Court of Justice of the European Communities and, on the basis of rotation, three of the Judges nominated by the EFTA States.

3.      At the request of the Court, the EEA Council may allow it to establish Chambers, each consisting of three or five Judges.(2)

4.      The Presidency of the Court shall be held alternatively by one of the Judges of the Court of Justice of the European Communities and by one of the Judges nominated by the EFTA States.

Article 96

1.      The EEA Court is competent for:

(a)      the settlement of disputes between the Contracting Parties;

(b)      actions concerning the surveillance procedure regarding the EFTA States;

(c)      appeals concerning decisions in the field of competition initiated by the EFTA Surveillance Authority.

2.      The EEA Court may be seized by:

(a)      the EEA Joint Committee or the Contracting Parties in cases for settlement of disputes in accordance with Article 117;

(b)      a natural or legal person or by the EFTA Surveillance Authority on appeal against decisions given by the EEA Court of First Instance in the field of competition in accordance with Article 102;

(c)      the EC Commission or the EFTA Surveillance Authority in cases of conflict of competence arising under the provisions of Chapter 1 of Part IV.

3.      In addition, the EEA Court may be seized under the provisions of a separate agreement between the EFTA States establishing an EFTA Surveillance Authority by:

(a)      the EFTA Surveillance Authority under the surveillance procedure referred to in Article 116 regarding the fulfilment of the obligations under this Agreement by the EFTA States;

(b)      an EFTA State or a natural or legal person in actions against the EFTA Surveillance Authority.

Article 97

The Contracting Parties concerned, and the surveillance authorities, i.e. the EC Commission and the EFTA Surveillance Authority, as the case may be, shall take the necessary measures to comply with the judgments of the EEA Court.

Article 98

The EEA Court shall have unlimited jurisdiction in regard to penalties imposed by the EFTA Surveillance Authority.

Article 99

Actions brought before the EEA Court shall not have suspensory effect. The EEA Court may, however, if it considers that circumstances so require, order that application of the contested act be suspended.

Article 100

The EEA Court may, where seized in accordance with Article 96(2) (b) or (3), prescribe any necessary interim measures.

Article 101

1.      An independent EEA Court of First Instance, attached to the EEA Court, is hereby established. It shall ensure the legal control of decisions of the EFTA Surveillance Authority relating to competition rules applicable to undertakings. Each EFTA State shall nominate one Judge to the Court.

2.      The EEA Court of First Instance shall be composed of three of the Judges nominated by the EFTA States, on the basis of rotation, and two Judges of the Court of First Instance of the European Communities.

3.      The Presidency of the Court shall be held alternatively by one of the Judges nominated by the EFTA States and by one of the Judges of the Court of First Instance of the European Communities.

Article 102

The EEA Court of First Instance shall have jurisdiction at first instance in actions brought by a natural or legal person against a decision by the EFTA Surveillance Authority, relating to the implementation of the competition rules applicable to undertakings, if that decision is addressed to that person or if it is of direct and individual concern to him.

In addition, the EEA Court of First Instance shall have the competences conferred on the EEA Court in Articles 98 to 100.

The EEA Court of First Instance shall also be competent to give rulings in actions against the EFTA Surveillance Authority in accordance with provisions to be laid down in a separate agreement between the EFTA States establishing the EFTA Surveillance Authority.

Article 103

1.      The Statutes of the EEA Court and of the EEA Court of First Instance, including, in particular, the rules on the functioning of the two Courts, the appointment of the Judges and the Presidents and their terms of office are laid down in Protocol 33.(3)

2.      The EEA Court and the EEA Court of First Instance shall adopt their rules of procedure, to be approved by the EEA Council.

Article 104

1.      In order to ensure as uniform as possible an interpretation of this Agreement, in full deference to the independence of courts, the EEA Court, the EEA Court of First Instance, the Court of Justice of the European Communities, the Court of First Instance of the European Communities and the Courts of the EFTA States shall, when applying and interpreting respectively the provisions of this Agreement or provisions of the Treaty establishing the European Economic Community and the Treaty establishing the European Coal and Steel Community, as amended or supplemented, or of the acts adopted in pursuance thereof, which are identical in substance to the provisions of this Agreement, pay due account to the principles laid down by any relevant decisions delivered by the other Courts.

A system of exchange of information concerning judgments by courts of last instance shall be set up by the EEA Joint Committee. This system shall comprise:

(a)      transmission to the Registrar of the EEA Court of judgments delivered by such courts on the interpretation and application of, on the one hand, this Agreement or, on the other hand, the Treaty establishing the European Economic Community and the Treaty establishing the European Coal and Steel Community, as amended or supplemented, as well as the acts adopted in pursuance thereof in so far as they concern provisions which are identical in substance to those of this Agreement;

(b)      classification of these judgments by the Registrar of the EEA Court including, as far as necessary, the drawing up and publication of translations and abstracts;

(c)      communication by the Registrar of the EEA Court of the relevant documents to the competent national authorities, to be designated by each Contracting Party.

2.      Provisions on the possibility for an EFTA State to allow a court or tribunal to ask the Court of Justice of the European Communities to express itself(4) on the interpretation of an EEA rule are laid down in Protocol 34.

Article 105

Decisions under this Agreement by the EFTA Surveillance Authority and the EC Commission which impose a pecuniary obligation on persons other than States, shall be enforceable. The same shall apply to such judgments under this Agreement by the EEA Court, the EEA Court of First Instance, the Court of Justice of the European Communities and the Court of First Instance of the European Communities.

Enforcement shall be governed by the rules of civil procedure in force in the State in the territory of which it is carried out. The order for its enforcement shall be appended to the decision, without other formality than verification of the authenticity of the decision, by the authority which each Contracting Party shall designate for this purpose and shall make known to the other Contracting Parties, the EFTA Surveillance Authority, the EC Commission, the EEA Court, the EEA Court of First Instance, the Court of Justice of the European Communities and the Court of First Instance of the European Communities.

When these formalities have been completed on application by the party concerned, the latter may proceed to enforcement in accordance with the law of the State in the territory of which enforcement is to be carried out, by bringing the matter directly before the competent authority.

Enforcement may be suspended only by decision of the EEA Court or of the EEA Court of First Instance. However, the courts of the States concerned shall have jurisdiction over complaints that enforcement is being carried out in an irregular manner.“

Protokol 34, na ktorý sa odvoláva článok 104 ods. 2 s názvom „Protocol 34 on the possibility for courts and tribunals of EFTA States to request the Court of Justice of the European Communities to express itself on the interpretation of EEA rules corresponding to EC rules“, znie takto:

„Article 1

When a question of interpretation of provisions of the Agreement, which are identical in substance to the provisions of the Treaties establishing the European Communities, as amended or supplemented, or of acts adopted in pursuance thereof, arises in a case pending before a court or tribunal of an EFTA State, the court or tribunal may, if it considers this necessary, ask the Court of Justice of the European Communities to express itself on such a question.

Article 2

An EFTA State which intends to make use of this Protocol shall notify the Depositary and the Court of Justice of the European Communities to what extent and according to what modalities the Protocol will apply to its courts and tribunals.

Article 3

The Depositary shall notify the Contracting Parties of any notification under Article 2.“

Oddiely 4 a 5 kapitoly 1 časti VII dohody sa týkajú parlamentnej spolupráce a spolupráce medzi hospodárskymi a sociálnymi partnermi.

Kapitola 2 sa týka rozhodovacieho procesu.

Kapitola 3 s názvom „Surveillance procedure and settlement of disputes“ obsahuje nasledujúce ustanovenia:

„Article 116

1.      The EFTA States shall establish an independent surveillance authority (EFTA Surveillance Authority) as well as procedures similar to those existing in the Community including procedures for ensuring the fulfilment of obligations under this Agreement and for control of the legality of acts of the EFTA Surveillance Authority regarding competition.

The fulfilment of the obligations under this Agreement shall be monitored by, on the one hand, the EFTA Surveillance Authority and, on the other, the EC Commission acting in conformity with the Treaty establishing the European Economic Community, the Treaty establishing the European Coal and Steel Community and this Agreement.

2.      In order to ensure a uniform surveillance throughout the EEA, the EFTA Surveillance Authority and the EC Commission shall cooperate, exchange information and consult each other on surveillance policy issues and individual cases.

3.      The EC Commission and the EFTA Surveillance Authority shall receive any complaints concerning the application(5) of this Agreement. They shall inform each other of complaints received.

4.      Each of these bodies shall examine all complaints falling within its competence and shall pass to the other body any complaints which fall within the competence of that body.

5.      In case of disagreement between these two bodies with regard to the action to be taken in relation to a complaint or with regard to the result of the examination, either of the bodies may refer the matter to the EEA Joint Committee which shall deal with it in accordance with Article 117.

Article 117

1.      The EEA Joint Committee or a Contracting Party may bring a matter under dispute which concerns the application(6) of this Agreement before the EEA Court in accordance with the following provisions.

2.      The EEA Joint Committee shall be provided with all information which might be of use in making possible an in-depth examination of the situation, with a view to settling the dispute and finding a solution acceptable to the Contracting Parties.

3.      A Contracting Party may bring a matter under dispute before the EEA Court. In doing so it shall, however, first submit the matter to the EEA Joint Committee. If it is not resolved after two consecutive meetings of the Committee, either the Committee shall, unless otherwise decided, or a Contracting Party may, bring the matter before the EEA Court. For the Community, it shall be for the EC Commission to bring the matter before the EEA Court.“

IV – Zhrnutie písomných pripomienok predložených orgánmi Spoločenstva a vládami

Všeobecné pripomienky

Komisia zdôrazňuje, že charakter dohody je veľmi odlišný od charakteru dohôd o pridružení, ktoré doteraz uzavrelo Spoločenstvo. Dohoda preberie nielen acquis communautaire existujúce ku dňu jej podpisu, ale aj právo Spoločenstva, ktoré bude zasahovať do oblastí, na ktoré sa dohoda vzťahuje. Pokiaľ ide o obsah dohody, Komisia zdôrazňuje, že väzby medzi Spoločenstvom a štátmi EZVO sú zakotvené priamo v Zmluve EHS a aktoch, ktoré prijali orgány Spoločenstva v zmysle tejto zmluvy. Rozhodovací proces, s ktorým dohoda počíta, odráža na jednej strane záujem rozšíriť acquis communautaire a jeho vývoj na Európsky hospodársky priestor pri zachovaní rozhodovacej autonómie Spoločenstva a na druhej strane úsilie rešpektovať vôľu zvrchovaných štátov, ktoré nehodlajú ani preniesť právomoci, ani dať zákonodarnú moc orgánom dohody.

Cieľom dohody je vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru, v ktorom by sa malo čo najjednotnejšej miere uplatňovať právo v zásade totožné s právom, ktoré platí vnútri Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Po pripomenutí, že súdny systém, ktorý dohoda predpokladá, sleduje tri ciele, a to riešenie sporov medzi zmluvnými stranami, riešenie vnútorných sporov v rámci EZVO a posilnenie právnej jednoty v rámci EHP, Komisia upresňuje, že tieto rôzne právomoci sa budú vykonávať buď prostredníctvom nezávislého Súdneho dvora Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „Súdny dvor EHP“), ktorý bude nezávislý, avšak bude funkčne zaradený pod Súdny dvor ES, a Súdu prvého stupňa EHP, ktorý bude nezávislý, ale pričlenený k Súdnemu dvoru EHP, alebo samotným Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev. Zloženie Súdneho dvora EHP a zloženie Súdu prvého stupňa EHP by umožnilo sudcom Súdneho dvora ES pôsobiacim v týchto dvoch stupňoch uplatniť ich veľké skúsenosti jednak z práva Spoločenstva v Spoločenstve a jednak jeho premietnutie v EHP, a zabezpečiť tak jednotnosť pri uplatňovaní tohto práva.

Na účely riešenia sporov medzi zmluvnými stranami by Súdny dvor EHP mohol konať buď na návrh zmiešaného výboru, alebo priamo na návrh jednej zo zmluvných strán, ak by takýto zmiešaný výbor nevyriešil nezhodu ani na dvoch po sebe idúcich zasadnutiach.

Pokiaľ ide o vnútorné spory v rámci EZVO, možno rozlíšiť ich dva druhy. V prvom rade sú to spory medzi dozorným orgánom a členskými štátmi EZVO, t. j. konania pre porušenie, ktoré by dozorný orgán EZVO mohol začať proti členským štátom EZVO pre nesplnenie povinností vyplývajúcich z dohody, ako aj žaloby proti rozhodnutiam vyneseným týmto orgánom v oblasti štátnej pomoci. Riešenie týchto otázok by spadalo do právomoci Súdneho dvora EHP. V druhom rade ide o veci súvisiace s hospodárskou súťažou, v ktorých by bol príslušný Súd prvého stupňa EHP, pričom Súdny dvor EHP by vystupoval vo veci ako odvolací súd proti rozhodnutiam Súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o posilnenie právnej jednoty, dohoda predpokladá tri osobitné konania. Prvé konanie zodpovedá z veľkej časti konaniu uplatňovanému na základe protokolu číslo 2, pripojenému k dohovoru o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach (Luganský dohovor), o jednotnom výklade tohto dohovoru. Druhé konanie sa týka možnosti štátov EZVO vstupovať do prejudiciálnych konaní na Súdnom dvore ako vedľajší účastník. Tretie konanie dáva štátom EZVO možnosť podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania vo všetkých otázkach výkladu týkajúcich sa dohody.

Podľa Komisie zamýšľaný súdny systém umožňuje vyhnúť sa niektorým úskaliam. Dovoľuje skutočne vyhnúť sa tomu, aby iný súd než Súdny dvor mal právomoc vykladať dohodu v rámci prejudiciálneho konania, aby pri uplatňovaní dohody Súdnym dvorom EHP nedochádzalo k nedodržiavaniu práva Spoločenstva a judikatúry Súdneho dvora, aby sa pravidlá hospodárskej súťaže neuplatňovali nekoordinovane, aby hospodárske subjekty nemohli využívať súdne preskúmanie prostredníctvom prejudiciálnych konaní a aby štáty EZVO nepodliehali zahraničným súdom.

Komisiu zaujímal názor Súdneho dvora v štyroch bodoch:

1.      zlučiteľnosť pôsobenia sudcov Súdneho dvora na Súdnom dvore EHP so znením stanoviska Súdneho dvora z 26. apríla 1977 (o návrhu Dohody o zriadení európskeho fondu na likvidáciu plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, stanovisko 1/76, Zb. s. 741);

2.      zlučiteľnosť práva vstúpiť do konania ako vedľajší účastník so Zmluvou EHS a jeho rozšírenie na členské štáty EZVO v súdnych konaniach v rámci Spoločenstva prebiehajúcich na Súdnom dvore;

3.      umožnenie súdom členských štátov EZVO predkladať otázky o výklade dohody Súdnemu dvoru bez toho, aby Zmluva EHS bola zmenená a doplnená;

4.      či článok 238 Zmluvy EHS umožňuje súdnu konštrukciu podľa dohody.

Účasť členov Súdneho dvora v inom súdnom orgáne

Komisia si kladie otázku, či podľa vyššie uvedeného stanoviska 1/76 sudcovia Súdneho dvora nemôžu pôsobiť v inom súdnom orgáne, alebo sa treba skôr domnievať, že znenie tohto stanoviska nie je v tejto veci relevantné. Komisia v tejto súvislosti upresňuje, že dohoda sa odlišuje od dohody, ktorá bola predmetom stanoviska 1/76. Súdny dvor EHP jednak nemá právomoc, aká bola priznaná Súdu európskeho fondu na likvidáciu plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy, čiže rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade dohody, a jednak Súdny dvor EHP a Súd prvého stupňa EHP sú napriek svojej súdnej nezávislosti funkčne zaradené k Súdnemu dvoru.

Podľa španielskej vlády odpoveď na položenú otázku môže byť len záporná, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade cieľom ustanovení článku 167 Zmluvy EHS a článkov 2, 4 a 16 Štatútu Súdneho dvora je zaručiť, aby Súdny dvor mohol plniť úlohu, ktorá mu je uložená, a to dodržiavanie práva vo výklade a uplatňovaní Zmlúv úplne nestranným spôsobom a vyhnúť sa akémukoľvek predpojatému nátlaku alebo náhľadu.

Na druhom mieste Súdny dvor vo svojom stanovisku 1/76 vyhlásil, že Dohoda o zriadení európskeho fondu na likvidáciu plavidiel vnútrozemskej vodnej dopravy je nezlučiteľná so Zmluvou EHS z toho dôvodu, že súd upravený touto dohodou sa skladal zo šiestich členov Súdneho dvora a že títo sudcovia by mohli ako členovia toho súdu rozhodovať vo veciach, o ktorých by mali rozhodovať aj ako členovia Súdneho dvora, takže úplná nestrannosť tohto Súdneho dvora by bola ohrozená. Takáto situácia by mohla nastať aj v tomto prípade. Možno si totiž predstaviť, že sudcovia Súdneho dvora budú vykladať a uplatňovať ako členovia Súdneho dvora EHP normy Spoločenstva, ktoré potom budú musieť následne znovu vykladať alebo uplatňovať ako členovia Súdneho dvora. Španielska vláda sa domnieva, že v takomto prípade sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní Súdneho dvora EHP, už nebude rozhodovať s patričnou nestrannosťou. Ak sa v zmysle článku 16 štatútu rozhodne zdržať sa, môže sa stať, ako sa to uvádza vo vyššie uvedenom stanovisku, že Súdny dvor fyzicky nebude schopný dosiahnuť potrebné kvórum podľa článku 15 štatútu.

Španielska vláda ešte podáva tri upresnenia. Predovšetkým uvádza, že ak Súdny dvor EHP nemá právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade dohody, inak je tomu v prípade Súdneho dvora, ktorý podľa vlastnej judikatúry bude mať vždy právomoc v rámci prejudiciálneho konania podať výklad akejkoľvek dohody medzi Spoločenstvom a štátmi EZVO. V dôsledku toho znenie vyššie uvedeného stanoviska 1/76 nie je vo svojej podstate nijako dotknuté ani spochybnené.

Ďalej španielska vláda vyhlasuje, že nezastáva názor Komisie, podľa ktorého stanovisko 1/76 sa v danom prípade neuplatňuje z toho dôvodu, že Súdny dvor EHP a Súd prvého stupňa EHP sú funkčne začlenené do Súdneho dvora. Článok 7 inštitucionálnych ustanovení dohody stanovuje, že Súdny dvor EHP je nezávislý orgán a nie je nijakým spôsobom podriadený Súdnemu dvoru.

Napokon španielska vláda konštatuje, že článok 104 inštitucionálnych ustanovení návrhu dohody neodpovedá na otázku, do akej miery rozsudok Súdneho dvora EHP zaväzuje Súdny dvor pri preskúmavaní právneho problému, o ktorom sa už vyslovil Súdny dvor EHP.

Belgická vláda súhlasí s analýzou Komisie týkajúcou sa relevantnosti stanoviska 1/76 v danom prípade. Súdny dvor EHP nebude mať právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní na rozdiel od toho, čo sa predpokladalo v prípade Súdu Európskeho likvidačného fondu. Okrem toho Súdny dvor EHP bude funkčne začlenený do Súdneho dvora, no zachová si všetku nezávislosť. Pôsobenie sudcov Súdneho dvora nebude znamenať zmenu právnej povahy Súdneho dvora EHP. Pokiaľ ide o neexistenciu právomoci rozhodovať v prejudiciálnom konaní, belgická vláda poznamenáva, že tak Súdny dvor, ako aj Súdny dvor EHP sa budú vyslovovať k tým istým právnym normám Spoločenstva.

Podľa vlády Spojeného kráľovstva je zlučiteľné so Zmluvou EHS a stanoviskom 1/76, že sudcovia Súdneho dvora zasadnú v Súdnom dvore EHP. Právne uvažovanie Súdneho dvora v tomto stanovisku bolo podmienené skutočnosťou, že právomoc Súdu Fondu na rozhodovanie o výklade dohody by sa vykonávala súbežne s právomocou Súdneho dvora.

Článok 16 prvý odsek Štatútu Súdneho dvora o nemožnosti sudcu zúčastniť sa prejednávania a rozhodovania o veci, v ktorej predtým vystupoval ako advokát, poradca alebo sudca, zodpovedá nemožnosti vystupovať postupne ako sudca a účastník konania v tej istej veci. Netýka sa to postavenia sudcu, ktorý postupne rozhoduje v rôznych veciach, ktoré sa týkajú podobných alebo dokonca totožných otázok, ako keď sa Súdny dvor vyslovuje v prejudiciálnom konaní o právnych otázkach podobných alebo totožných s tými, o ktorých sa už vyslovil v rámci konania o nesplnenie povinnosti v zmysle článku 169 Zmluvy. Súdny dvor nie je viazaný svojimi predchádzajúcimi rozhodnutiami a vždy sa môže odkloniť od svojej judikatúry a rozhodnúť o právnej otázke odlišným spôsobom.

Po analýze dohody a súvisiacich podkladov, ktoré sú predmetom stanoviska 1/76, vláda Spojeného kráľovstva dospela k záveru, že v tejto veci je možné, že dotknutí sudcovia Spoločenstva budú ovplyvnení predchádzajúcimi rozhodnutiami Súdu Fondu. Mohlo by tak byť nepriamo spochybnené acquis communautaire, napríklad v dôsledku zásad medzinárodného verejného práva, ktoré boli nahradené v kontexte právneho poriadku Spoločenstva. Toto nebezpečenstvo podľa všetkého priviedlo Súdny dvor k tomu, že sa vo svojom stanovisku 1/76 postavil proti tomu, aby sudcovia Súdneho dvora zasadali na Súde Fondu.

Okrem toho Spojené kráľovstvo poznamenáva, že ťažkosti, ktoré sú dôvodom žiadosti o stanovisko 1/91, sa veľmi odlišujú od tých, ktoré viedli k stanovisku 1/76. V súvislosti s pravidlami vzťahujúcimi sa na Likvidačný fond sa objavil problém, či sudcovia Súdneho dvora povolaní zasadať na Súde Fondu majú zabezpečovať obidve nezlúčiteľné úlohy. Na jednej strane im ako členom Súdneho dvora prislúcha zachovávať acquis communautaire pri výklade určitých aktov prijatých inštitúciami Spoločenstva a na druhej strane ako členom Súdu Fondu preskúmavať právny systém založený na zásadách medzinárodného verejného práva, ktoré sa líšia od zásad, na ktorých stojí acquis communautaire. Podľa názoru Spojeného kráľovstva dohoda neznamená žiadny problém v tomto ohľade, keďže sudcovia Súdneho dvora a sudcovia Súdneho dvora EHP majú uplatňovať tie isté pravidlá a zásady a zachovávať tak acquis communautaire.

Pokiaľ ide o zloženie Súdneho dvora EHP, vláda Spojeného kráľovstva poznamenáva, že budú v ňom zasadať piati z trinástich členov Súdneho dvora. Vzhľadom na to, že sedem sudcov môže predstavovať plénum, malo by byť možné zvolať plénum bez toho, aby sa jeden z nich zúčastnil na predchádzajúcom rozhodnutí Súdneho dvora EHP. Ak by pôsobenie piatich sudcov Súdneho dvora v rámci činnosti Súdneho dvora EHP malo predstavovať administratívne problémy, článok 165 Zmluvy EHS počíta s možnosťou ako čeliť situácii, ktorá by vyplynula z prijatia dohody.

Rozšírené právo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník

Podľa Komisie Súdny dvor už pripustil vstup tretích krajín do konania ako vedľajších účastníkov na základe článku 37 štatútu. V danom prípade však ide o systematickejšie právo, ktoré si vyžaduje doručovanie rozhodnutia vnútroštátneho súdneho orgánu obsahujúceho prejudiciálnu otázku členským štátom EZVO z toho istého dôvodu ako členským štátom. Komisia si preto kladie otázku, či nebude treba zmeniť článok 20 štatútu.

Podľa názoru španielskej vlády odpoveď na druhú otázku musí byť kladná. Článok 20 štatútu je dostatočne jasný. Výslovne stanovuje taxatívnym vymenovaním, že len tí, ktorým bolo doručené rozhodnutie vnútroštátneho súdneho orgánu obsahujúceho prejudiciálnu otázku, môžu podať svoje písomné pripomienky v prejudiciálnom konaní a zúčastniť sa na pojednávaní ako vedľajší účastníci konania. Hoci sa Súdny dvor nikdy nevyslovil o možnosti tretieho štátu predložiť pripomienky v prejudiciálnom konaní, jednako podal obmedzujúci výklad zoznamu dotknutých osôb a subjektov uvedených v článku 20 štatútu.

Odvolaním sa na článok 37 štatútu si Komisia podľa názoru španielskej vlády zamenila dva typy úplne odlišných konaní. V prípade vedľajšieho účastníctva na podporu návrhov jedného z účastníkov konania sú tu viacerí účastníci konania obhajujúci viaceré tvrdenia, a to žalobca, žalovaný a tretia osoba, ktorá vstúpi do konania neskôr. Táto tretia osoba sa v španielskej procesnej terminológii označuje ako „coadyuvante“ (pomocník) a má sa obmedziť na vedľajšie účastníctvo na podporu návrhov jedného z hlavných účastníkov konania. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ skutočnosť, že článok 37 podmieňuje vedľajšie účastníctvo iných osôb ako členské štáty a orgány Spoločenstva dvom podmienkam: musia preukázať oprávnený záujem na rozhodnutí veci a nesmie ísť o spor medzi členskými štátmi, medzi členskými štátmi a orgánmi Spoločenstiev alebo medzi orgánmi Spoločenstiev. Z toho vyplýva, že vedľajšie účastníctvo tretieho štátu pripustené v uznesení Súdneho dvora z 23. februára 1983, Chris International Foods/Komisia (91/82 a 200/82, Zb. s. 417), vyžaduje dodržanie týchto dvoch podmienok.

Španielska vláda uzatvára, že článok 20 štatútu by sa mal zmeniť v prípade, ak by malo byť cieľom, že všetky štáty EZVO môžu predkladať pripomienky v prejudiciálnom konaní a článok 37 zostáva obmedzený na vedľajšie účastníctvo v rámci žaloby na podporu návrhov jedného z hlavných účastníkov konania. Vedľajšie účastníctvo sa úplne odlišuje od účastníctva v prejudiciálnom konaní, takže ani rozširujúci výklad článku 37 nemôže v žiadnom prípade pozmeniť jasný a presný obsah článku 20.

Belgická vláda poznamenáva, že zmena článku 37 je potrebná, ak chceme umožniť štátom EZVO vedľajšie účastníctvo v troch druhoch konaní, v ktorých je vedľajšie účastníctvo právnickej osoby neprípustné. Aby sa štátom EZVO, ktoré nie sú účastníkmi konania, umožnilo predkladať pripomienky v rámci prejudiciálneho konania, treba zmeniť článok 20.

Vláda Spojeného kráľovstva zastáva názor, že umožnenie vedľajšieho účastníctva štátov EZVO v konaniach prebiehajúcich na Súdnom dvore si vyžaduje zmenu článku 37. Nepostačí uviesť v dohode pre tieto štáty právo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, pretože táto dohoda sama osebe nemení štatút. Bolo by preto vhodné použiť postup upravený v článku 188 druhom odseku Zmluvy EHS. Toto ustanovenie uvádza, že Rada môže na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom zmeniť a doplniť ustanovenia hlavy III štatútu. Vláda Spojeného kráľovstva je takisto toho názoru, že treba zmeniť článok 20, aby sa členským štátom EZVO umožnilo predkladať pripomienky v prejudiciálnom konaní. Okrem toho je opodstatnené zmeniť články 17, 18 a 39 štatútu.

Prejudiciálne otázky položené súdmi členských štátov EZVO

Odpoveď na tretiu otázku musí byť podľa názoru španielskej vlády záporná. Prejudiciálne konanie je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi. Tento charakter spolupráce medzi súdmi má za priamy dôsledok skutočnosť, že len súdne orgány členských štátov majú právo obrátiť sa na Súdny dvor v zmysle článku 177 Zmluvy EHS. Aby aj súdne orgány štátov EZVO mohli na Súdny dvor podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, treba zmeniť článok 177 Zmluvy EHS pridaním k textu „súd členského štátu“ odkaz na súdne orgány tretieho štátu, s ktorým Spoločenstvo uzavrelo medzinárodnú dohodu.

Belgická vláda tvrdí, že článok 177 sa musí zmeniť, aby sa súdnym orgánom členských štátov EZVO umožnilo obrátiť sa Súdny dvor.

Vláda Spojeného kráľovstva najprv poznamenáva, že článok 177 sa týka aj súdnych orgánov členského štátu, ktoré majú sídlo v zámorských územiach upravených štvrtou časťou Zmluvy EHS (pozri rozsudok z 12. decembra 1990, Kaefer a Procacci, C‑100/89 a C‑101/89, Zb. s. I‑4647). Hoci sa toto ustanovenie strictu senso uplatňuje len na súdne orgány členských štátov, Súdny dvor rozhodol, že druhý odsek tohto ustanovenia sa uplatňuje aj na súdne orgány, ktoré nie sú súčasťou súdneho systému členského štátu, pokiaľ sa nachádza na území prináležiacemu členskému štátu, že právo Spoločenstva sa uplatňuje na takomto území v obmedzenej miere a že právo Spoločenstva má na tento účel primerané ustanovenie (rozsudok z 3. júla 1991, Barr a Montrose, C‑355/89, Zb. s. I‑3479).

Spojené kráľovstvo ďalej poznamenáva, že článok 177 umožňuje Súdnemu dvoru rozhodovať v prejudiciálnom konaní o výklade medzinárodných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je Spoločenstvo. Súdny dvor môže tiež v prejudiciálnom konaní rozhodovať o výklade dohôd uzavretých na základe uplatnenia článku 220 Zmluvy. Dohoda bude medzinárodnou dohodou uzavretou na základe článku 238 Zmluvy. Zároveň teda pôjde o medzinárodnú dohodu uzavretú na základe Zmluvy a o akt zo strany inštitúcii. Preto nič nebráni tomu, aby Súdny dvor v prejudiciálnom konaní rozhodoval o výklade dohody. Vyššie uvedené rozsudky Súdneho dvora svedčia v prospech zlučiteľnosti zamýšľaných ustanovení so Zmluvou EHS.

Článok 238 Zmluvy

Komisia si kladie otázku, či článok 238 umožňuje súdnu konštrukciu takého typu, akú by ustanovila dohoda. Ak by tomu tak nebolo, bolo by treba zmeniť toto ustanovenie Zmluvy tak, aby osobitné konania, ktoré sú v nej uvedené, zahŕňali zavedenie súdneho systému funkčne začleneného do Súdneho dvora a zaručujúceho osobitosť a integritu práva Spoločenstva.

Podľa názoru španielskej vlády článok 238 predstavuje dostatočný základ na to, aby Spoločenstvo uzavrelo dohodu o pridružení s úniou štátov alebo medzinárodnou organizáciou, akou je aj dohoda, ktorá sa má uzavrieť s Európskym združením voľného obchodu. Iná vec však je, ak by obsah takejto dohody bol nezlučiteľný so Zmluvou. V danom prípade nezlučiteľnosť vyplýva zo zamýšľaného súdneho mechanizmu. Preto pred uzavretím dohody treba upraviť Zmluvu.

Belgická vláda uvádza, že článok 238 neumožňuje zavedenie zamýšľaného súdneho mechanizmu bez predchádzajúcej zmeny Zmluvy EHS. V zásade nič nebráni zmene a doplneniu článku 238 Zmluvy, no javí sa primeranejšie v danom prípade rozšíriť zmenu a doplnenie aj na iné relevantné články Zmluvy, ako aj na články Štatútu Súdneho dvora, aby sa zabezpečila maximálna koherencia a právna istota.

Podľa názoru vlády Spojeného kráľovstva výrazy „jednotné akcie a osobitné konania“ uvedené v článku 238 Zmluvy umožňujú, aby sa súdne konania zahrnuli do zmlúv dotknutých týmto ustanovením. Takéto konania môžu práve prispieť k dobrému fungovaniu týchto zmlúv. Zvlášť je tomu tak v prípade ustanovení upravujúcich súdne riešenie prípadných sporov, pretože napomáhajú nerušený výkon dohody zmluvnými stranami.

 Stanovisko Súdneho dvora

I

1.      V tomto stanovisku sa Súdny dvor v súlade s požiadavkou Komisie obmedzuje na preskúmanie zlučiteľnosti systému súdneho preskúmania, ktorý hodlá zaviesť dohoda, so Zmluvou EHS. Ostatné ustanovenia dohody a menovite tie, ktoré sa týkajú rozhodovacieho procesu a rozdelenia právomocí v oblasti hospodárskej súťaže, nie sú predmetom tohto stanoviska.

2.      Dohoda sa uzavrie medzi štátmi, ktoré sú členmi Európskeho združenia voľného obchodu na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej. Pokiaľ ide o Spoločenstvo, dohodu v jeho mene uzavrie Rada po súhlasnom stanovisku Európskeho parlamentu na základe článku 238 Zmluvy EHS.

3.      Dohoda má za cieľ vytvorenie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) pokrývajúceho územia členských štátov Spoločenstva a územia členských štátov EZVO. Z preambuly dohody vyplýva, že zmluvné strany hodlajú vytvoriť dynamický a homogénny Európsky hospodársky priestor založený na spoločných pravidlách a rovnakých podmienkach hospodárskej súťaže a zabezpečia primerané prostriedky na jeho uvedenie do činnosti, a to aj na súdnej úrovni. Podľa článku 1 dohody táto dohoda má za cieľ podporovať trvalé a vyvážené upevňovanie obchodných a hospodárskych vzťahov medzi zmluvnými stranami za rovnakých podmienok hospodárskej súťaže a dodržiavania rovnakých pravidiel.

4.      Pravidlá uplatniteľné vo vzťahoch medzi štátmi EPH sa týkajú voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, ako aj režimu hospodárskej súťaže. Tieto pravidlá sú v podstate zhodné s príslušnými ustanoveniami Zmlúv EHS a EZUO a aktov prijatých na základe týchto zmlúv. Ako Komisia upresnila vo svojej žiadosti o stanovisko, zmluvné strany majú v úmysle rozšíriť na Európsky hospodársky priestor v oblastiach, na ktoré sa táto dohoda vzťahuje, pôsobnosť práva Spoločenstva, a to tak, ako bude vznikať, vyvíjať sa alebo meniť.

II

5.      Cieľ jednotnosti výkladu a uplatňovania práva v Európskom hospodárskom priestore tak, ako stanovuje článok 1 dohody, by sa mal zabezpečovať uplatnením ustanovení, ktorých znenie je totožné so znením príslušných ustanovení práva Spoločenstva a zavedením súdneho systému.

6.      Dohoda zriaďuje súdny orgán, a to Súdny dvor EHP, ku ktorému je priradený Súd prvého stupňa. Právomoc Súdneho dvora EHP upravuje článok 96 ods. 1 tejto dohody. Táto právomoc sa týka riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, žalôb týkajúcich sa postupu dohľadu v rámci štátov EZVO a v oblasti hospodárskej súťaže odvolaní proti rozhodnutiam prijatým Dozorným úradom EZVO.

7.      Súdny systém takisto predpokladá nasledujúce mechanizmy.

8.      Článok 6 dohody stanovuje, že ustanovenia dohody sa pri ich vykonávaní a uplatňovaní majú vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, ktorú prijal pred podpísaním tejto dohody a ktorá sa týka príslušných ustanovení Zmluvy EHS, Zmluvy EZUO a sekundárnych aktov práva Spoločenstva.

9.      Článok 104 ods. 1 dohody stanovuje, že pri uplatňovaní alebo pri výklade ustanovení tejto dohody alebo ustanovení Zmlúv EHS a EZUO v znení zmien a doplnení alebo aktov prijatých na uplatnenie uvedených zmlúv Súdny dvor, Súdny dvor EHP, Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev, Súd prvého stupňa EHP a súdy štátov EZVO budú náležito zohľadňovať zásady vyplývajúce z rozhodnutí iných súdnych dvorov alebo súdov prvého stupňa či iných súdov, aby sa zabezpečil čo najjednotnejší výklad dohody.

10.    Článok 95 dohody stanovuje, že Súdny dvor EHP sa skladá z ôsmich sudcov, z ktorých piati sú sudcovia Súdneho dvora. Na požiadanie Súdneho dvora EHP môže Rada EHP povoliť zriadenie komôr zložených z troch alebo piatich sudcov. S prihliadnutím na charakter prejednávaných sporov sa v štatúte Súdneho dvora EHP upresní vyvážený a primeraný počet sudcov Súdneho dvora a sudcov zo štátov EZVO. Článok 101 stanovuje, že Súd prvého stupňa EHP sa skladá z piatich sudcov, pričom traja z nich sú menovaní štátmi EZVO a dvaja sú sudcami Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

11.    Protokol 34, na ktorý odkazuje článok 104 ods. 2 dohody, obsahuje ustanovenia umožňujúce štátom EZVO povoliť ich súdom, aby mohli požiadať Súdny dvor o rozhodnutie týkajúce sa výkladu ustanovenia dohody.

12.    Napokon poznámka k protokolu 34 upravuje právo štátov EZVO vstupovať do konaní vedených na Súdnom dvore ako vedľajší účastník.

III

13.    Pred preskúmaním otázok uvedených v žiadosti Komisie o stanovisko treba porovnať ciele a kontext dohody s cieľmi a kontextom práva Spoločenstva.

14.    Zhodné znenie ustanovení dohody a príslušných ustanovení práva Spoločenstva neznamená, že sa nevyhnutne musia vykladať rovnakým spôsobom. Medzinárodná dohoda sa nemá totiž vykladať výlučne na základe jej znenia, ale takisto v duchu jej cieľov. Článok 31 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23. marca 1969 v tejto súvislosti upresňuje, že zmluva sa má vykladať dobromyseľne, v súlade s obvyklým významom, ktorý sa dáva výrazom v zmluve v ich celkovej súvislosti, a takisto s prihliadnutím na predmet a účel zmluvy.

15.    Pokiaľ ide o porovnanie cieľov ustanovení dohody a cieľov ustanovení práva Spoločenstva, treba uviesť, že dohoda má za cieľ uplatňovať režim voľného obchodu a hospodárskej súťaže v hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi zmluvnými stranami.

16.    Naproti tomu, čo sa týka Spoločenstva, režim voľného obchodu a hospodárskej súťaže, ktorý dohoda mieni rozšíriť na celé územie zmluvných strán, sa rozvinul a tvorí súčasť právneho poriadku Spoločenstva, ktorého ciele presahujú ciele dohody.

17.    Zvlášť z článkov 2, 8a a 102a Zmluvy EHS totiž vyplýva, že jej cieľom je hospodárska integrácia vedúca k vytvoreniu vnútorného trhu a uskutočneniu hospodárskej a menovej únie. Článok 1 Jednotného európskeho aktu okrem toho upresňuje, že cieľom všetkých zmlúv o založení Európskych spoločenstiev je prispievať k dosahovaniu konkrétneho pokroku na ceste smerom k Európskej únii.

18.    Z predchádzajúceho vyplýva, že ustanovenia Zmluvy EHS upravujúce voľný pohyb a hospodársku súťaž nie sú zďaleka samoúčelné, ale sú len prostriedkom na uskutočňovanie týchto cieľov.

19.    Kontext, do ktorého zapadá cieľ dohody, sa takisto odlišuje od kontextu, v ktorom sú sledované ciele Spoločenstva.

20.    Európsky hospodársky priestor totiž musí vzniknúť na základe medzinárodnej dohody, ktorá v podstate vytvorí len práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami a nepočíta s prenosom zvrchovaných práv v prospech medzivládnych inštitúcií, ktoré zriaďuje.

21.    Pritom Zmluva EHS, hoci sa uzavrela v podobe medzinárodnej dohody, tvorí konštitučnú listinu právneho spoločenstva. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zmluvy o založení Európskych spoločenstiev zaviedli nový právny poriadok, v ktorého prospech štáty obmedzovali v čoraz širšej miere svoje suverénne práva a ktorému podliehajú nielen členské štáty, ale aj ich štátni príslušníci (pozri najmä rozsudok z 5. februára 1963, Van Gend en Loos, 26/62, Zb. s. 1). Hlavnými vlastnosťami takto vytvoreného právneho poriadku Spoločenstva sú najmä jeho nadradenosť vo vzťahu k právnym predpisom členských štátov a priamy účinok radu ustanovení uplatniteľných voči ich štátnym príslušníkom aj voči členským štátom samotným.

22.    Z týchto úvah vyplýva, že jednotnosť právnych noriem v celom Európskom hospodárskom priestore nezaručí len jednotný obsah alebo jednotná formulácia ustanovení práva Spoločenstva a príslušných ustanovení dohody.

23.    Treba teda preskúmať, či dohoda počíta aj s inými prostriedkami zaručujúcimi túto jednotnosť.

24.    Článok 6 sleduje tento cieľ tým, že pravidlá dohody sa musia vykladať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vzťahujúcou sa na príslušné pravidlá práva Spoločenstva.

25.    Tento mechanizmus výkladu, pravda, neumožňuje zabezpečiť želateľnú právnu jednotnosť, a to z dvoch dôvodov.

26.    Predovšetkým sa tento článok týka len judikatúry Súdneho dvora pred podpísaním dohody. Vzhľadom na to, že sa táto judikatúra bude vyvíjať, bude ťažké rozlišovať novú judikatúru od skoršej, a teda minulosť od budúcnosti.

27.    Okrem toho, hoci článok 6 dohody neupresňuje celkom jednoznačne, či sa ním myslí judikatúra Súdneho dvora ako celok, a menovite judikatúra s priamym účinkom a nadradenosťou práva Spoločenstva, z protokolu 35 dohody vyplýva, že bez uznania zásad priameho účinku a nadradenosti práva Spoločenstva, ktoré táto judikatúra odráža, zmluvné strany sa zaväzujú len k tomu, že do svojich vnútroštátnych právnych poriadkov zavedú jedno zákonné ustanovenie, ktoré umožní nadradenosť znenia dohody nad zákonnými ustanoveniami, ktoré mu odporujú.

28.    Z toho vyplýva, že rešpektovanie judikatúry Súdneho dvora presadzované článkom 6 dohody sa nevzťahuje na určité podstatné prvky tejto judikatúry, ktoré sú nezlučiteľné s charakterom dohody. V dôsledku toho článok 6 nie je ako taký schopný zabezpečiť cieľ jednotnosti práva na celom Európskom hospodárskom priestore, a to ani do minulosti, ani do budúcnosti.

29.    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že cieľ jednotnosti vo výklade a uplatňovaní práva v Európskom hospodárskom priestore naráža na existujúce rozdielnosti medzi cieľmi a kontextom dohody na jednej strane a právom Spoločenstva na druhej strane.

IV

30.    Práve so zreteľom na zistený rozpor treba preskúmať, či navrhovaný súdny systém môže ohroziť autonómnosť právneho poriadku Spoločenstva pri presadzovaní jeho vlastných cieľov.

31.    Toto preskúmanie sa bude v prvom rade týkať výkladu pojmu zmluvná strana, o ktorý bude Súdny dvor EHP požiadaný v rámci výkonu svojich právomocí, a potom vplyvu jeho judikatúry na výklad práva Spoločenstva.

32.    Pokiaľ ide o prvý bod, treba pripomenúť, že Súdny dvor EHP má v zmysle článku 96 ods. 1 písm. a) dohody právomoc riešiť spory medzi zmluvnými stranami a že podľa článku 117 ods. 1 tejto dohody Spoločný výbor EHP alebo aj každá zmluvná strana sa môže obrátiť na Súdny dvor EHP v prípade tohto druhu sporov.

33.    Článok 2 písm. c) dohody definuje pojem zmluvných strán. Pre Spoločenstvo a jeho členské štáty tento pojem zahrnuje Spoločenstvo a jeho členské štáty alebo Spoločenstvo, alebo členské štáty. Výber spomedzi týchto troch možností sa musí odvodzovať od relevantných ustanovení dohody v každom jednotlivom prípade a zo vzájomných právomocí Spoločenstva a členských štátov, ako vyplývajú zo Zmluvy EHS a Zmluvy EZUO.

34.    Súdny dvor EHP tak bude musieť v rámci prejednávania sporu týkajúceho sa výkladu alebo uplatnenia jedného alebo viacerých ustanovení dohody podať výklad pojmu „zmluvná strana“ v zmysle článku 2 písm. c) dohody, aby určil, či sa výraz „zmluvná strana“ v spornom ustanovení týka Spoločenstva, Spoločenstva a jeho členských štátov alebo len členských štátov. Súdny dvor EHP bude teda musieť rozhodovať o právomociach Spoločenstva a jeho členských štátov vo veciach, ktoré sú upravené ustanoveniami dohody.

35.    Z toho vyplýva, že právomoc priznaná Súdnemu dvoru EHP v zmysle článku 2 písm. c), článku 96 ods. 1 písm. a) a článku 117 ods. 1 dohody môže mať dosah na usporiadanie právomocí stanovené v Zmluvách, a tým aj na autonómnosť právneho poriadku Spoločenstva, ktorého dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor v zmysle článku 164 Zmluvy EHS. Táto výhradná právomoc Súdneho dvora je potvrdená článkom 219 Zmluvy EHS, podľa ktorého sa členské štáty zaväzujú, že spory, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatňovania tejto zmluvy, vyriešia v súlade so Zmluvou. Článok 87 Zmluvy EZUO obsahuje ustanovenie v tom istom zmysle.

36.    Priznanie tejto právomoci Súdnemu dvoru EHP je preto nezlučiteľné s právom Spoločenstva.

37.    Pokiaľ ide o druhý bod, treba na úvod poznamenať, že medzinárodné dohody uzavreté v postupe podľa článku 228 Zmluvy zaväzujú orgány Spoločenstva a jeho členské štáty a že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora ustanovenia týchto dohôd a akty orgánov zriadených týmito dohodami sú odo dňa nadobudnutia ich platnosti nedeliteľnou súčasťou právneho poriadku Spoločenstva.

38.    V tejto súvislosti treba upresniť, že dohoda je aktom prijatým jedným z orgánov Spoločenstva v zmysle článku 177 ods. 1 písm. b) Zmluvy EHS a že tým Súdny má právomoc v prejudiciálnom konaní rozhodovať o jej výklade. Má takisto právomoc vysloviť sa o tejto dohode v prípade nesplnenia povinností, ktoré z nej členským štátom Spoločenstva vyplývajú.

39.    Ak však medzinárodná dohoda stanovuje vlastný súdny systém, ktorý zahŕňa súd príslušný na riešenie sporov medzi zmluvnými stranami takejto dohody, a teda aj na podávanie výkladu jej ustanovení, rozhodnutia tohto súdu zaväzujú orgány Spoločenstva vrátane Súdneho dvora. Tieto rozhodnutia sú záväzné takisto v prípade, keď Súdny dvor rozhoduje v prejudiciálnom konaní alebo na základe žaloby o výklade medzinárodnej dohody, pretože takáto dohoda tvorí nedeliteľnú súčasť právneho poriadku Spoločenstva.

40.    Medzinárodná dohoda zavádzajúca takýto súdny systém je v zásade zlúčiteľná s právom Spoločenstva. Právomoc Spoločenstva v oblasti medzinárodných vzťahov a jeho spôsobilosť uzatvárať medzinárodné dohody totiž nevyhnutne obsahuje aj možnosť podriadenia sa rozhodnutiam súdneho orgánu vytvoreného alebo označeného takýmito dohodami, pokiaľ ide o výklad a uplatňovanie ich ustanovení.

41.    Predmetná dohoda však preberá podstatnú časť ustanovení vrátane ustanovení sekundárneho práva upravujúcich hospodárske a obchodné vzťahy vnútri Spoločenstva a tvoriacich v prevažnej miere základné ustanovenia právneho poriadku Spoločenstva.

42.    Táto dohoda by tak do právneho poriadku Spoločenstva vniesla veľké množstvo právnych predpisov, ktoré by súbežne stáli popri právnych predpisoch Spoločenstva s totožným znením.

43.    Okrem toho v preambule a článku 1 dohody zmluvné strany vyjadrili zámer zabezpečiť jej jednotné uplatňovanie na svojich územiach. Cieľ jednotného uplatňovania dohody a rovnakých podmienok hospodárskej súťaže, ktorý je takto stanovený a vyjadrený v článku 6 a článku 104 ods. 1 dohody, sa pritom nevyhnutne týka výkladu tak ustanovení tejto dohody, ako aj príslušných ustanovení právneho poriadku Spoločenstva.

44.    Hoci článok 6 dohody zaväzuje Súdny dvor EHP vykladať ustanovenia dohody v zmysle relevantnej judikatúry Súdneho dvora spred dátumu podpisu dohody, Súdny dvor EHP už nebude podliehať takejto povinnosti v súvislosti s rozhodnutiami Súdneho dvora prijatými po tomto dátume.

45.    V dôsledku toho cieľ dohody, ktorý sa týka zabezpečenia jednotnosti práva v celom Európskom hospodárskom priestore, si vyžaduje nielen výklad vlastných ustanovení tejto dohody, ale takisto výklad príslušných pravidiel práva Spoločenstva.

46.    Z toho vyplýva, že podmienením budúceho výkladu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti voľného pohybu a hospodárskej súťaže súdny mechanizmus upravený dohodou predstavuje zásah do článku 164 Zmluvy EHS a všeobecnejšie do samotných základov Spoločenstva.

V

47.    Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje súdny systém dohody pre autonómnosť právneho poriadku Spoločenstva, nijako nezmierňuje skutočnosť, že jej články 95 a 101 počítajú s vytvorením organického spojenia medzi Súdnym dvorom EHP a Súdnym dvorom v tom zmysle, že sudcovia Súdneho dvora budú zasadať na Súdnom dvore EHP a v jeho komorách, ako aj že sudcovia Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev budú zasadať na Súde prvého stupňa EHP.

48.    Naopak sa možno obávať, že uplatňovanie týchto ustanovení zvýrazní všeobecné problémy vyplývajúce z navrhovaného súdneho systému dohody.

49.    V tejto súvislosti treba uviesť, že Súdny dvor EHP musí zabezpečovať správne fungovanie režimu voľného obchodu a hospodárskej súťaže v rámci medzinárodnej dohody, ktorá vytvára povinnosti len medzi zmluvnými stranami.

50.    Naproti tomu Súdny dvor musí zabezpečiť dodržiavanie vlastného právneho poriadku a prispievať k jeho rozvoju, aby sa dosiahli ciele vyjadrené najmä v článkoch 2, 8a a 102a Zmluvy EHS a aby sa medzi členskými štátmi dospelo k Európskej únii, ako to vyplýva zo slávnostného Štuttgartského vyhlásenia z 19. júna 1983 (bod 2.5), na ktoré sa odvoláva prvé odôvodnenie preambuly Jednotného európskeho aktu. Voľný obchod a hospodárska súťaž predstavujú v tomto rámci len prostriedok na dosiahnutie týchto cieľov.

51.    V dôsledku toho sudcovia Súdneho dvora, ktorí budú zároveň členmi Súdneho dvora EHP, budú podľa toho, či zasadajú na Súdnom dvore alebo Súdnom dvore EHP, musieť uplatňovať a vykladať tie isté ustanovenia, no podľa odlišných prístupov, metód a pohľadov, aby zohľadnili povahu každej zo zmlúv a jej konkrétne ciele.

52.    Za týchto podmienok bude pre týchto sudcov veľmi ťažké, až nemožné, pristupovať úplne nezaujato na Súdnom dvore k otázkam, na ktorých riešení sa zúčastnili v rámci Súdneho dvora EHP.

53.    Keďže je súdny systém dohody v každom prípade nezlúčiteľný so Zmluvou EHS, nie je potrebné skúmať podrobnejšie túto otázku a ani otázku, či tento systém nevyvoláva závažné obavy týkajúce sa dôvery osôb podliehajúcich súdnej právomoci v spôsobilosť Súdneho dvora vykonávať nezávisle svoje právomoci.

VI

54.    Treba preskúmať, či mechanizmus stanovený v článku 104 ods. 2 dohody v súvislosti s výkladom jej ustanovení je zlúčiteľný s právom Spoločenstva.

55.    Podľa článku 104 ods. 2 dohody ustanovenia, ktoré umožňujú členskému štátu EZVO povoliť ich súdom, aby mohli požiadať Súdny dvor o rozhodnutie týkajúce sa výkladu ustanovenia dohody, sú uvedené v protokole 34.

56.    Ak sa v konaní prebiehajúcom na súde jedného z členských štátov EZVO vyskytne otázka výkladu ustanovení dohody, ktoré sú svojou podstatou identické s ustanoveniami zmlúv o založení Európskych spoločenstiev, podľa článku 1 tohto protokolu môže takýto súd, ak to považuje za potrebné, požiadať Súdny dvor o rozhodnutie v tejto otázke.

57.    Článok 2 protokolu 34 stanovuje, že štát EZVO, ktorý zamýšľa postupovať podľa tohto protokolu, oznámi depozitárovi a Súdnemu dvoru, v akej miere a akým spôsobom sa bude vzťahovať tento protokol na jeho súdy.

58.    Z toho vyplýva, že tento postup charakterizuje skutočnosť, že ponecháva na štáty EZVO priznať možnosť svojim súdom položiť Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, a že nestanovuje žiadnu povinnosť pre súdne orgány týchto štátov rozhodujúce v poslednom stupni. Okrem toho nie je zaručené, že rozhodnutia Súdneho dvora budú v takýchto prípadoch záväzné pre súdy, ktoré sa na Súdny dvor obrátili. Tento postup sa zásadne odlišuje od postupu podľa článku 177 Zmluvy EHS.

59.    Je pravda, že žiadnemu ustanoveniu Zmluvy EHS neodporuje to, aby sa medzinárodnou dohodou priznala Súdnemu dvoru právomoc pre výklad ustanovení takejto dohody na účely jej uplatňovania v tretích štátoch.

60.    Tak ako nemožno v zásade nič namietať proti ponechaniu na štáty EZVO, či priznajú svojim súdom možnosť položiť Súdnemu dvoru otázky vo veci výkladu, o nič zásadnejšiu výhradu nemožno vzniesť ani voči tomu, že niektoré takéto súdy nemajú povinnosť sa na Súdny dvor obrátiť.

61.    Na druhej strane nemožno pripustiť, aby rozhodnutia, ktoré Súdny dvor vydá súdom štátov EZVO, mali len výlučne poradný účinok a neboli pre ne záväzné. Takáto situácia by bola v rozpore s úlohou Súdneho dvora, ktorú mu stanovila Zmluva EHS, a to úlohu súdneho orgánu, ktorého rozsudky sú záväzné. Ešte aj vo veľmi osobitnom prípade článku 228 je stanovisku Súdneho dvora priznaný záväzný účinok upresnený v tomto článku.

62.    Okrem toho treba uviesť, že na výklad dohody, ktorý podá Súdny dvor ako odpoveď na otázky položené súdmi štátov EZVO, musia takisto prihliadať súdy členských štátov Spoločenstva, keď rozhodujú vo veci o uplatňovaní dohody. Nezáväzný účinok týchto odpovedí pre súdy EZVO môže totiž vyvolať neistotu, pokiaľ ide o ich právnu hodnotu pre súdy členských štátov Spoločenstva.

63.    Okrem toho nemožno vylúčiť, že súdy členských štátov Spoločenstva dospejú k záveru, že nezáväzný účinok výkladov poskytnutých Súdnym dvorom v zmysle protokolu 34 sa vzťahuje aj na rozsudky, ktoré Súdny dvor vydal v súlade s článkom 177 Zmluvy EHS.

64.    Z tohto hľadiska predmetný mechanizmus predstavuje zásah do právnej istoty potrebnej na riadne fungovanie prejudiciálneho konania.

65.    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 104 ods. 2 dohody a jej protokol 34 sú nezlúčiteľné s právom Spoločenstva, keďže nezaručujú záväzný účinok odpovedí, o ktorých poskytnutie môže byť Súdny dvor požiadaný na základe tohto protokolu.

VII

66.    Ďalej treba posúdiť právo poskytnuté štátom EZVO vstupovať do konaní prebiehajúcich na Súdnom dvore ako vedľajší účastník. Poznámka k protokolu 34 uvádza, že na účely zabezpečenia takéhoto práva je potrebné zmeniť a doplniť články 20 a 37 Protokolu o štatúte Súdneho dvora.

67.    V tejto súvislosti stačí uviesť, že tieto dva články sú zaradené v hlave III Protokolu o štatúte Súdneho dvora a že podľa článku 188 druhého odseku Zmluvy EHS Rada môže na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou a s Európskym parlamentom jednomyseľne zmeniť a doplniť ustanovenia tejto hlavy.

68.    Z toho vyplýva, že priznanie práva štátom EZVO vstupovať do konaní prebiehajúcich na Súdnom dvore ako vedľajší účastník si nevyžaduje zmenu a doplnenie Zmluvy EHS v zmysle jej článku 236.

VIII

69.    V poslednej otázke Komisie ide o to, či článok 238 Zmluvy EHS vzťahujúci sa na uzatváranie dohôd o pridružení medzi Spoločenstvom a tretími štátmi, úniou štátov alebo medzinárodnou organizáciou umožňuje zavedenie takého súdneho systému, aký predpokladá dohoda. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že v prípade záporného stanoviska Súdneho dvora by sa toto ustanovenie mohlo zmeniť tak, aby sa zavedenie takéhoto systému umožnilo.

70.    Ako už bolo uvedené v bode 40, medzinárodná dohoda upravujúca vytvorenie súdneho systému so Súdnym dvorom s právomocou vykladať jej ustanovenia nie je v zásade nezlúčiteľná s právom Spoločenstva a v dôsledku toho môže považovať za svoj právny základ článok 238 Zmluvy EHS.

71.    Článok 238 Zmluvy EHS však neposkytuje nijaký základ pre zavedenie súdneho systému, ktorý je zásahom do článku 164 tejto Zmluvy a vôbec do samotných základov Spoločenstva.

72.    Z tých istých dôvodov by ani zmena a doplnenie tohto ustanovenia v zmysle navrhovanom Komisiou nevyriešila otázku nezlučiteľnosti súdneho systému dohody s právom Spoločenstva.

Z týchto dôvodov Súdny dvor vydal toto stanovisko:

Systém súdneho preskúmania, ktorého zavedenie dohoda upravuje, je nezlučiteľný so Zmluvou o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Vyhlásené v Luxemburgu 14. decembra 1991

Tajomník

J.-G. Giraud

1 –      All disputes between Contracting Parties or cases when the EEA Court is seized by the EEA Joint Committee will be dealt with in plenary session.

2 –      An appropriate balance of ECJ and EFTA Judges, taking into account the nature of the cases, shall be laid down in the Statute of the EEA Court.

3 –      The Statutes shall contain provisions on qualifications for the Judges.

4 –      In French „s’exprime“.

5 –      Agreed Minutes will ensure that the term „application“ also covers implementation of the Agreement.

6 –      In an agreed Minute it will be clarified that this also includes interpretation in the sense of the Ministerial Declaration of 14 May 1991.