52025AE4241

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
EUR-Lex - 52025AE4241 - EN

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 52025AE4241

Help

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Kultúrny kompas pre Európu [COM(2025) 785 final] – Návrh spoločného vyhlásenia – Európa pre kultúru – kultúra pre Európu [COM(2025) 786 final]

EESC 2025/04241

Ú. v. EÚ C, C/2026/3562, 22.7.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3562/oj (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/3562/oj

Date of document:: 30/04/2026; Dátum hlasovania
Date of vote:: 30/04/2026
Date lodged:: 22/12/2025

Author:: Európsky hospodársky a sociálny výbor
Responsible body:: Section for Employment, Social Affairs and Citizenship, EESC_SOC
Rapporteur:: Luca JAHIER
Form:: Stanovisko
Internal reference:: SOC/853, AVIS-SECTION 2025/4241 FIN
Session:: 605

Treaty:

Zmluva o fungovaní Európskej únie

Legal basis:

12016E304

Link

Select all documents mentioning this document

Earlier related instruments:

52025DC0785 ESC Opinion
52025DC0786 ESC Opinion

Instruments cited:

EUROVOC descriptor:

Subject matter:

Kultúra

Directory code:

16.40.00.00 Veda, informácie, vzdelávanie a kultúra / Kultúra

HTML

PDF - authentic OJ

e-signature

How to verify the authenticity of the Official Journal

Úradný vestník
Európskej únie

Séria C

C/2026/3562

22.7.2026

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov

Kultúrny kompas pre Európu

[COM(2025) 785 final]

Návrh spoločného vyhlásenia

„Európa pre kultúru – kultúra pre Európu“

[COM(2025) 786 final]

(C/2026/3562)

Spravodajca:

Luca JAHIER

Poradkyňa	Katherine HEID (za spravodajcu, skupina III)
Žiadosť o konzultáciu	Európska komisia, 22. 12. 2025
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo
Prijaté v sekcii	14. 4. 2026
Prijaté na plenárnom zasadnutí	30. 4. 2026
Plenárne zasadnutie č.	605
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	163/0/1

1. Závery a odporúčania

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR (EHSV)

1.1.

plne podporuje Kultúrny kompas pre Európu, keďže predstavuje dôležitú a včasnú prierezovú kultúrnu stratégiu na podporu kultúry a európskych kultúrnych hodnôt v Európe aj mimo nej a zabezpečuje prosperujúce kultúrne odvetvie;

1.2.

zdôrazňuje, že kultúra je vektor na obranu a posilnenie demokracie, boj proti populistickým a autoritárskym naratívom a posilnenie pripravenosti, udržateľného rozvoja, sociálnej súdržnosti a väčšieho zmyslu pre spolupatričnosť;

1.3.

odporúča rozvíjať konkrétne synergie medzi Kultúrnym kompasom a iniciatívami EÚ zameranými na posilnenie demokratickej odolnosti (ako je napr. Európsky štít na obranu demokracie (1)), a to najmä v digitálnej oblasti, s cieľom bojovať proti čoraz častejším útokom na európsku demokraciu a základné hodnoty. Kultúra by mala byť v plnej miere začlenená do širších stratégií ochrany, ako napr. do rámca pre „dôveryhodné európske platformy“;

1.4.

zdôrazňuje mimoriadny význam osobitnej stratégie pre umelú inteligenciu v kultúrnych a kreatívnych odvetviach a vyzýva na ochranu kultúrnej práce a kreatívneho vlastníctva. V spojení s Kultúrnym kompasom by EÚ mala prostredníctvom vhodných rámcových podmienok a regulácie založenej na stimuloch podporovať rýchly vznik trhu s licenciami na trénovací obsah. Okrem toho by sa mali vypracovať osobitné odvetvové usmernenia pre kultúrne odvetvie v európskom akte o umelej inteligencii (2);

1.5.

zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 až 2034 je potrebné zabezpečiť silnú a prierezovú finančnú podporu kultúry a kultúrneho dedičstva. V tejto súvislosti EHSV odporúča zvážiť zavedenie výslovného finančného cieľa, ktorým bude vyčlenenie 2 % celkového budúceho rozpočtu EÚ na kultúru, a to prípadne aj prostredníctvom novej horizontálnej zásady v nariadení, ktorým sa stanovuje rámec sledovania výdavkov a výkonnosti rozpočtu (3). Vzhľadom na prierezový charakter Kultúrneho kompasu by sa primerané financovanie kultúry malo premietnuť aj do súvisiacich oblastí politiky: do okruhu 1 týkajúceho sa plánov národného a regionálneho partnerstva (NRPP) vrátane politiky súdržnosti; do okruhu 2 do výskumných programov (Horizont), do nových nástrojov pre vzdelávanie, kultúru, médiá a hodnoty Únie (Erasmus+ a AgoraEU), do nástrojov konkurencieschopnosti vrátane Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť; alebo do okruhu 3 medzi opatrenia v rámci nového nástroja Globálna Európa;

1.6.

vyzýva na spoľahlivé vykonávanie hlavných opatrení a programov v rámci Kultúrneho kompasu založené na cieľových hodnotách. Toto vykonávanie by sa malo riadiť jasne vymedzeným akčným plánom a malo by byť zabezpečené primeranou organizačnou a administratívnou kapacitou v rámci Komisie a jej agentúr a dlhodobou kontinuitou politiky;

1.7.

odporúča, aby sa do fungovania Kultúrneho kompasu už v počiatočnej fáze systematicky zapájali nielen zainteresované strany v oblasti kultúry, ale aj subjekty mimo tohto odvetvia ovplyvnené kultúrnou politikou vrátane miestnych a regionálnych samospráv, zainteresovaných strán v oblasti politiky súdržnosti a zástupcov príslušných hospodárskych odvetví vrátane MSP, kultúrnych a kreatívnych odvetví a organizácií, ktoré ich zastupujú, s cieľom posilniť jeho prierezový charakter a zodpovednosť zainteresovaných strán;

1.8.

zdôrazňuje, že kultúrne a kreatívne odvetvia predstavujú strategický hospodársky ekosystém, ktorý vo veľkej miere tvoria MSP, mikropodniky a samostatne zárobkovo činné osoby. EHSV vyzýva na vyvážené uznanie vysoko diferencovaných sektorov všetkých kultúrnych a kreatívnych odvetví v rámci Kultúrneho kompasu. Kreatívne odvetvia, ako sú herný, filmový, hudobný a módny priemysel, by sa mali explicitnejšie a systematickejšie začleniť do Kompasu, aby to zodpovedalo ich významnému prínosu k HDP, zamestnanosti a hospodárskej odolnosti Európy (4);

1.9.

zdôrazňuje, že trvalé investície verejného sektora sú naďalej nevyhnutné na zaručenie vysokokvalitnej, rozmanitej a nezávislej umeleckej tvorby, kultúrnej infraštruktúry a ochrany kultúrneho dedičstva (5), a varuje pred rozpočtovými škrtmi na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Zároveň podporuje štruktúrované európske a vnútroštátne opatrenia týkajúce sa doplnkových rámcov, v ktorých možno mobilizovať súkromnú podporu a do ktorých sú zapojené priemyselné odvetvia, nadácie, družstvá, sociálne hospodárstvo, organizácie tretieho sektora a zainteresované strany v oblasti kultúry a dedičstva, a to pri plnom rešpektovaní umeleckej slobody a kultúrnej rozmanitosti;

1.10.

víta usporiadanie „štruktúrovaného dialógu EÚ so zainteresovanými stranami“ a ponúka sa, že bude kľúčovým partnerom Európskej komisie a prispeje svojimi odbornými znalosťami v oblasti organizácie podobných formátov, a tým zabezpečí nepretržitú a relevantnú výmenu medzi zainteresovanými stranami v oblasti kultúry a inými (miestnymi, regionálnymi, hospodárskymi, sociálnymi atď.) aktérmi, a to aj v spolupráci s Výborom regiónov, so zástupcami miest a s Európskym audiovizuálnym observatóriom;

1.11.

vyzýva na podporu rozsiahlej integrácie aktérov kultúrneho a komunitného sociálneho hospodárstva, družstiev, sociálnych podnikov, verejno-súkromných komunitných partnerstiev a územných sietí do národných a regionálnych kultúrnych politík, a to aj prostredníctvom ďalšieho rozvoja akčného plánu pre sociálne hospodárstvo, uznania týchto aktérov ako inštitucionálnych partnerov a opatrení na podporu prispôsobenia fiškálnych a finančných nástrojov tak, aby odrážali hodnotu, ktorú vytvárajú, a zvyšovali ju;

1.12.

zdôrazňuje význam medzinárodného rozmeru kultúry pri podpore európskych hodnôt, demokracie a kultúrnej výmeny, ako aj koordinovaného udržateľného rozvoja. Víta preto medzinárodné kultúrne vzťahy ako jeden zo štyroch ústredných pilierov Kultúrneho kompasu, vyjadruje poľutovanie nad tým, že bol v návrhu spoločného vyhlásenia vynechaný, a dôrazne žiada, aby sa tento štrukturálny rozmer Kompasu v spoločnom vyhlásení v plnej miere obnovil;

1.13.

ďalej trvá na tom, že nadchádzajúca aktualizácia stratégie EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy musí viesť ku komplexnému a plnohodnotnému akčnému plánu, ako už bolo podrobne uvedené v stanovisku EHSV z roku 2022 (6). Dôležité sú nové partnerstvá a posilnená úloha organizácií občianskej spoločnosti, ako aj jasne vymedzené regionálne priority. Proces rozširovania by sa mal aktívne podporovať prostredníctvom kultúrnej spolupráce, podpory ukrajinského odvetvia kultúry a kultúrneho dedičstva a rozvoja úlohy kultúry pri vykonávaní v rámci nového Paktu pre Stredozemie;

1.14.

navrhuje širokú inštitucionálnu podporu spoločného vyhlásenia, a to nielen zo strany Európskeho parlamentu a Rady, ale aj zo strany Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a v prípade dohody aj zo strany Európskeho výboru regiónov. Tiež odporúča zvážiť ďalšiu podporu zo strany európskych organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry;

1.15.

podporuje zameranie na vzdelávanie v oblasti kultúry v rámci formálneho aj neformálneho vzdelávania, pričom zdôrazňuje kultúrne práva všetkých občanov bez ohľadu na sociálno-ekonomické alebo kultúrne zázemie, rod, vek alebo zdravotné postihnutie. Keďže osoby so zdravotným postihnutím čelia širokej škále prekážok, ktoré im bránia zúčastňovať sa na kultúrnom živote a prispievať k nemu, bude si to vyžadovať osobitné finančné zdroje a veľmi konkrétne opatrenia nad rámec veľmi vítanej správy pre členské štáty;

1.16.

osobitne vyzýva na rozvoj odbornej prípravy a opatrení v oblasti zručností v plánoch národného a regionálneho partnerstva [napr. v súvislosti s cestovným ruchom a ochranou dedičstva v Európskom sociálnom fonde (ESF) alebo Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR)] alebo vzdelávacích príležitostí pre všetkých v rámci programu Erasmus+, spojených s úniou zručností a inými programami v oblasti zvyšovania úrovne zručností a získavania nových zručností;

1.17.

podporuje vypracúvanie výročnej správy o stave kultúry a zriadenie centra EÚ pre údaje o kultúre a navrhuje preskúmať jeho vývoj na dynamickú platformu výmeny a spolupráce podporujúcu partnerstvá, spoločnú tvorbu a výmenu poznatkov;

1.18.

podporuje návrh Komisie na vypracovanie Charty umelcov EÚ s cieľom stanoviť základné zásady, usmernenie a záväzky týkajúce sa spravodlivých pracovných podmienok v týchto odvetviach a zvýšiť dodržiavanie predpisov a zodpovednosť, najmä zo strany príjemcov finančných prostriedkov EÚ na financovanie kultúry (7). Charta by mala zohľadňovať vnútroštátne vymedzenia pojmov a mala by vychádzať z vnútroštátnych najlepších postupov. Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali všetci pracovníci prístup k sociálnej ochrane, pričom by sa mala zohľadniť prevaha pracovníkov s neštandardnou formou zamestnania a samostatne zárobkovo činných osôb, požiadavky medzinárodnej mobility a skutočnosť, že prevažná väčšina MSP sú mikropodniky, družstvá alebo podniky sociálneho hospodárstva. Poskytovanie finančnej podpory EÚ v oblasti kultúry by malo byť viazané na primerané podmienky, ktorými sa zabezpečí, aby sa z finančných prostriedkov poskytovala podpora na vysokokvalitné pracovné podmienky. Mal by sa podporovať rozvoj výmen na vysokej úrovni so zainteresovanými stranami a kvalitného sociálneho dialógu, ako aj cielené opatrenia na riešenie vplyvu generatívnej umelej inteligencie na živobytie umelcov a duševné vlastníctvo;

1.19.

konštatuje, že MSP pôsobiace v kultúrnych a kreatívnych odvetviach naďalej čelia štrukturálnym ťažkostiam pri prístupe k financovaniu. Ich závislosťou od nehmotných aktív, fragmentovaných trhov a činností založených na projektoch sa obmedzuje ich oprávnenosť podľa tradičných kritérií financovania. EHSV preto podporuje strategickejšiu mobilizáciu nástrojov Európskej investičnej banky (EIB) a Európskeho investičného fondu (EIF) pre kultúrne a kreatívne odvetvia vrátane systémov záruk a nástrojov kombinovaného financovania. Mal by sa preskúmať potenciál na zefektívnenie a rozšírenie týchto mechanizmov vrátane možného vytvorenia osobitného finančného okna pre kultúru a tvorivosť v rámci konkurencieschopnosti EÚ.

2. Všeobecné pripomienky

2.1.

Kultúrny kompas pre Európu (8) je najnovšou snahou Európskej komisie o sformulovanie komplexného a dlhodobého rámca pre kultúrnu politiku EÚ. Je reakciou na čoraz väčšie uznanie, ktorého sa v posledných rokoch dostáva kultúrnym aktivitám a kultúrnemu dedičstvu, ktoré sú vo svojej rozmanitosti nevyhnutné pre náš európsky spôsob života, ako aj na uznanie skutočnosti, že existujúce politické nástroje už plne nezodpovedajú zložitosti európskych kultúrnych ekosystémov ani výzvam, ktorým čelia. Kompas možno považovať za podstatné zmodernizovanie predchádzajúcej kultúrnej stratégie – európskej stratégie pre kultúru (2018) (9) a pracovných plánov pre kultúru (10), čím sa kultúra a kultúrne dedičstvo stávajú hlavnou oblasťou politiky. Celý rad udalostí – vrátane pandémie ochorenia COVID-19, zrýchlenej digitalizácie, zmeny klímy, vyvíjajúcich sa pracovných podmienok v kultúrnych a kreatívnych odvetviach a zvyšujúcej sa geopolitickej nestability – poukázal na potrebu nového a integrovanejšieho prístupu. Kultúrny kompas je aj odrazom širších inštitucionálnych diskusií o budúcom smerovaní Európy vrátane priorít vyjadrených v politických usmerneniach Európskej komisie a strategickom programe EÚ. V tejto súvislosti sa kultúra čoraz viac uznáva ako faktor prispievajúci k demokratickej stabilite a vzájomnému porozumeniu v Európe a na medzinárodnej úrovni, k sociálnej a regionálnej súdržnosti a udržateľnému rastu, pracovným miestam a konkurencieschopnosti.

2.2.

Účasť na kultúrnom živote a sloboda umeleckého prejavu sú úzko spojené s odolnosťou demokratickej spoločnosti v Európe aj mimo nej, znižujú fragmentáciu a sociálnu zraniteľnosť, posilňujú demokratickú angažovanosť a budujú dôveru. Odolnosť znamená vytváranie podmienok, v ktorých môže prosperovať tvorivosť, ako aj organizácie, aktéri a publikum v kultúrnej oblasti s cieľom posilniť otvorené, demokratické spoločnosti. Odolný európsky kultúrny ekosystém dokáže absorbovať otrasy, prispôsobovať sa zmenám a naďalej vytvárať kultúrnu, sociálnu a hospodársku hodnotu.

2.3.

Kultúrny kompas je odrazom tohto rozmeru aj tým, že sa v ňom zdôrazňuje úloha kultúry pri riešení výziev v oblasti polarizácie, dezinformácií a autoritárskych vplyvov. Kultúra, vzdelávanie a kritické myslenie sa považujú za obranu v prvej línii pri ochrane demokracie.

2.4.

V Kultúrnom kompase sa zdôrazňuje inkluzívne riadenie a zapojenie zainteresovaných strán z celého kultúrneho ekosystému. Patria sem umelci, kultúrne organizácie, sociálni partneri, organizácie občianskej spoločnosti a miestne samosprávy. Kompas poskytuje rámec, v ktorom by sa mechanizmy štruktúrovaného dialógu mohli ďalej rozvíjať a posilňovať trvalým a do značnej miery inkluzívnym spôsobom.

2.5.

Hoci je samotný Kultúrny kompas v prvom rade strategickým dokumentom, jeho vykonávanie úzko súvisí s budúcimi rozhodnutiami o financovaní. Rozsah, v akom možno dosiahnuť jeho ciele, bude závisieť od toho, ako sa zohľadnia naprieč všetkými okruhmi v budúcom VFR.

3. Konkrétne pripomienky

3.1. Kultúra a VFR

Cieľová hodnota rozpočtových výdavkov na kultúru vo výške 2 % v budúcom VFR na roky 2028 až 2034 by mohla viesť k novému horizontálnemu pravidlu v prílohe 1 k nariadeniu o rámci výkonnosti rozpočtu, ktoré by sa monitorovalo prípadným koeficientom na určenie ich príspevku ku kultúre (pridelenie 100 % alebo prípadne 40 % na príslušné oblasti intervencie 87 – 95 v oblasti politiky Kultúra, cestovný ruch a médiá) nezávisle od sledovania a cieľovej hodnoty sociálnych výdavkov. Pokiaľ však ide o cieľové hodnoty výdavkov v oblasti klímy a životného prostredia alebo sociálnych výdavkov, niektoré výdavky by sa mohli zo základu na výpočet vylúčiť. Vzhľadom na prierezový charakter Kultúrneho kompasu sa zdá byť reálne, že túto cieľovú hodnotu možno dosiahnuť v súvisiacich oblastiach politiky: najmä v okruhu 1 v niektorých špecifických cieľoch Fondu pre plány národného a regionálneho partnerstva (najmä pokiaľ ide o podporu cestovného ruchu vrátane udržateľnosti, ktorá sa má rozšíriť na kultúrne a prírodné dedičstvo, alebo o podporu kultúry ako katalyzátora európskej demokracie, kultúry a hodnôt a podporu živých a rozmanitých kultúrnych a kreatívnych odvetví) alebo v špecifických opatreniach nového Nástroja EÚ v rámci Fondu pre plány národného a regionálneho partnerstva; v okruhu 2 napr. v rámci programu pre výskum a inovácie s kolaboratívnym výskumom (Horizont), nového Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF) alebo nových nástrojov pre vzdelávanie, kultúru, médiá a hodnoty Únie (Erasmus+ a AgoraEU); alebo v okruhu 3 v rámci opatrení nového nástroja Globálna Európa na podporu medzinárodných kultúrnych vzťahov a uznanie úlohy kultúry pri presadzovaní hodnôt Únie v rôznych programoch a oblastiach vonkajšej činnosti.

3.2. Kultúra a hospodárstvo

Kultúra a kultúrne a kreatívne odvetvia predstavujú dôležitú oblasť hospodárskeho rozvoja EÚ. V kultúrnom odvetví bolo v roku 2024 v rámci celej EÚ zamestnaných 7,9 milióna ľudí (3,8 % celkovej zamestnanosti), čo predstavuje nárast o 1,9 % v porovnaní s rokom 2023 (11). Viac ako 2,1 milióna kultúrnych podnikov v EÚ vytvorilo v roku 2023 pridanú hodnotu približne 202 miliárd EUR (alebo 1,9 % z celkovej hodnoty). V roku 2023 predstavoval čistý obrat kultúrneho odvetvia približne 524 miliárd EUR (celková hodnota vytvoreného príjmu) (1,4 % celkového čistého obratu) (12). Kultúra tiež vytvára významné vedľajšie účinky rastu v iných odvetviach. Napríklad kultúrny cestovný ruch má 40 % podiel na celkovom európskom cestovnom ruchu (13).

3.3. Kultúra a umelá inteligencia

Prechod na digitálne technológie a generatívna umelá inteligencia predstavujú pre naše spoločnosti zmenu paradigmy a transformačný vývoj. Európa ako vedomostná spoločnosť s bohatým kultúrnym dedičstvom a súčasnou umeleckou produkciou má obrovské duševné a kultúrne bohatstvo. Musíme preto naše duševné vlastníctvo chrániť a zaobchádzať s ním ako s aktívom, ktorým je, a to napríklad vytvorením trhu s licenciami na európske trénovacie údaje, poskytnutím prístupu k trénovacím údajom a obsahu a podnecovaním tvorivej práce. V nedávno schválenej digitálnej stratégii pre Európsku úniu (14) sa uznáva, že európske hodnoty – ak sa majú v prechode na digitálnu technológiu zachovať – je potrebné podporovať a zdieľať aj ako globálny model.

3.4. Kultúra, pracovné podmienky a sociálna ochrana

Umelecká práca je často založená na projektoch alebo vykonávaná mimo pracovného pomeru, zvyčajne je cezhraničná a pracovne veľmi náročná. Administratívne systémy, systémy sociálneho zabezpečenia a daňové systémy sú však často navrhnuté pre modely štandardných foriem zamestnania. Tento nesúlad vedie k veľkému regulačnému zaťaženiu kultúrnych organizácií, čo predstavuje výzvu najmä vzhľadom na to, že 78 % pracovníkov EÚ v kultúrnych a kreatívnych odvetviach je zamestnaných v mikropodnikoch. Na zabezpečenie dlhodobej odolnosti by členské štáty mali pracovať na rozvoji daňových systémov priaznivých pre kultúru a cieleného sociálneho zabezpečenia pre umelcov (prístup k sociálnej ochrane v súvislosti so zdravím, dôchodkami, nezamestnanosťou atď.). Cezhraničná umelecká práca si vyžaduje aj zjednodušenie a prípadné ďalšie zdokonalenie pravidiel EÚ v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia a zároveň zabezpečenie účinného presadzovania a prenosnosti práv. Okrem toho je veľká časť aktérov v oblasti kultúry samostatne zárobkovo činná. EHSV konštatuje, že pracovníkom na voľnej nohe a samostatne zárobkovo činným osobám chýba ochrana pred rizikovým pracovným časom, nepatria do rozsahu pôsobnosti rámcovej smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a nevzťahuje sa na nich smernica EÚ o transparentnosti odmeňovania, ktorej cieľom je odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov. Výbor upozorňuje na usmernenia o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, v ktorých sa objasňujú okolnosti, za ktorých osoby bez pracovnej zmluvy alebo bez pracovnoprávneho vzťahu, ktoré poskytujú služby najmä prostredníctvom vlastnej osobnej pracovnej sily, môžu kolektívne rokovať o zlepšení svojich pracovných podmienok bez toho, aby porušili pravidlá EÚ (15).

Na riešenie týchto nedostatkov je potrebný silný a účinný sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie.

3.5.

Na dôležitom vypočutí s vysokou účasťou, ktoré Európsky hospodársky a sociálny výbor zorganizoval pri príprave tohto stanoviska, sa zvažoval a rozvinul značný počet kvalitných úvah a konkrétnych návrhov, ktoré sa v tomto stanovisku mohli rozpracovať len čiastočne. Účastníci zdôraznili potrebu pevnejšej politickej vôle, dlhodobého záväzku a zvýšených investícií. V príspevkoch sa zdôraznilo lepšie zosúladenie medzi financovaním EÚ a európskou filantropiou vzhľadom na rozsah zdrojov nadácií v celej Európe. Boli vznesené otázky týkajúce sa konkrétnejšieho prepojenia Kultúrneho kompasu so štítom na obranu demokracie a so stratégiou pre občiansku spoločnosť, a to najmä v boji proti dezinformáciám a polarizácii. Zdôraznila sa aj úloha knižníc a existujúcej kultúrnej infraštruktúry ako demokratického priestoru. V diskusii sa takisto vyzdvihol význam štrukturálneho začlenenia kultúry do širších politických rámcov EÚ namiesto toho, aby sa k nej pristupovalo ako k samostatnému odvetviu. Diskusia sa venovala aj obmedzeniam právomocí EÚ v oblasti kultúry na základe zmlúv. Rečníci argumentovali, že EÚ môže konať prostredníctvom súvisiacich právomocí napríklad v oblasti pracovného práva, DPH, pracovných podmienok a pravidiel vnútorného trhu. Otvorená metóda koordinácie a presadzovanie existujúceho acquis poskytujú konkrétne východiskové body pre opatrenia. Účastníci zdôraznili, že polykrízy si vyžadujú konvergentné politické reakcie a že trhový a sociálny rozmer ponúka v prípade potreby právny základ pre angažovanosť EÚ. V diskusii sa potvrdila široká podpora tvorivého využitia súčasných kompetencií na posilnenie kultúrneho ekosystému.

V Bruseli 30. apríla 2026

Predseda

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Séamus BOLAND

(1) JOIN(2025) 791 final, Ú. v. EÚ C, C/2026/25, 16.1.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/25/oj.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) (Ú. v. EÚ L, 2024/1689, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/2024/1689/oj).

(3) COM(2025) 545 final.

(4) Zo všetkých priemyselných ekosystémov priťahujú kultúrne a kreatívne sektory, spolu so zdravotníctvom a mobilitou, jeden z najvyšších podielov startupov v oblasti technológií. Zdroj: Európska komisia, Výročná správa 2024 o jednotnom trhu a konkurencieschopnosti .

(5) Výdavky verejnej správy v EÚ na „rekreáciu, kultúru a náboženstvo“ dosiahli v roku 2022 výšku 182 miliárd EUR alebo 1,1 % HDP, pričom 74,9 miliardy EUR bolo venovaných na „kultúrne služby“ (0,5 % HDP a 0,9 % všetkých výdavkov); zdroj: Eurostat (2023) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_expenditure_on_recreation,_culture_and_religion&etrans=sk a https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_expenditure_on_cultural,_broadcasting_and_publishing_services&etrans=sk.

(6) Stanovisko EHSV Kultúrna diplomacia ako vektor vonkajších vzťahov EÚ.Nové partnerstvá a úloha organizácií občianskej spoločnosti .

(7) Oznámenie Kultúrny kompas pre Európu – COM(2025) 785 final.

(8) Európska komisia, Kultúrny kompas pre Európu .

(9) Nová európska stratégia pre kultúru – SWD(2018) 267 final.

(10) Uznesenie Rady o pracovnom pláne EÚ pre kultúru na roky 2023 – 2026 (2022/C 466/01).

(11) Eurostat (2025) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Culture_statistics_-_cultural_employment&etrans=sk.

(12) Eurostat, Štatistiky kultúry – kultúrne podniky, https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Culture_statistics_-_cultural_enterprises.

(13) Svetová organizácia cestovného ruchu Organizácie Spojených národov (UNWTO), Report on Tourism and Culture Synergies (Správa o synergiách cestovného ruchu a kultúry).

(14) https://digital-strategy.ec.europa.eu/sk.

(15) https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/guidelines-on-applying-eu-competition-law-to-collective-agreements-regarding-the-working-conditions-of-solo-self-employed-persons.html.

PRÍLOHA I

Previous EESC opinions on related matters and key documents from other institutions and think tanks to which the content of this opinion refers

EESC

Creative Europe Programme – Funding for Culture

Opinion of the European Economic and Social Committee on the Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council on establishing the Creative Europe Programme

COM(2011) 785 final – 2011/0370 (COD) (1) (covering the period 2014-2020)

Opinion of the European Economic and Social Committee on the Proposal for a Regulation of the European Parliament and of the Council establishing the Creative Europe programme (2021 to 2027) and repealing Regulation(EU) No 1295/2013

COM(2018) 366 final (2) (covering the period 2021-2027)

Culture for Europe

EESC plenary debate „rEUnaissance – A cultural vision for Europe“, organised during the EESC presidency 2018-2020 (3) (October 2019)

Opinion of the European Economic and Social Committee on the Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions – New European Bauhaus: Beautiful, Sustainable, Together

COM(2021) 573 final (4) (February 2022)

International cultural relations

Opinion of the European Economic and Social Committee on the Joint Communication of the European Commission and the High Representative of the Union for Foreign Affairs and Security Policy to the European Parliament and the Council: Towards an EU strategy for international cultural relations (JOIN(2016) 29 final) (5)

Own-initiative opinion of the European Economic and Social Committee on Cultural diplomacy as a vector of EU external relations – new partnerships and role of CSOs (6) (October 2022).

Territorial dimension of culture

EESC study Culture, Cities and Identity (7) (2016)

Working conditions and social protection for artists and cultural workers

Own-initiative opinion of the European Economic and Social Committee on Imbalances in social protection in general and specifically for the „new forms of work“ and „atypical workers“ (October 2024) (8)

Opinion of the European Economic and Social Committee on Access to social protection for the self-employed – analysis, limitations and scope for improvement (exploratory opinion requested by the Polish Presidency of the Council of the EU)(March 2025) (9)

Democracy shield

Opinion of the European Economic and Social Committee – The European Democracy Shield (exploratory opinion requested by the Danish Presidency of the Council of the EU) – Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions on the European Democracy Shield (COM (2025) 45 final) (September 2025) (10)

Other

Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions – A Culture Compass for Europe COM(2025)785 final (11)

Commission Staff Working Document: Summary of Consultation Activities. Accompanying the document „communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of The Regions – A Culture Compass for Europe“ (SWD(2025)785 final) (12)

Report on copyright and generative artificial intelligence – opportunities and challenges (2025/2058(INI)), Committee on Legal Affairs (rapporteur: Axel Voss), adopted on 10.3.2026 (13)

European Court of Auditors – Special report 08/2020: EU investments in cultural sites: topic that deserves more focus and coordination (14)

P9_TA(2023)0405 – EU framework for the social and professional situation of artists and workers in the cultural and creative sectors – European Parliament resolution of 21 November 2023 with recommendations to the Commission on an EU framework for the social and professional situation of artists and workers in the cultural and creative sectors (2023/2051(INL)) (15)

Joint Communication to the European Parliament and the Council Towards an EU strategy for international cultural relations (JOIN(2016) 29 final) (16)

Report of the OMC (Open Method of Coordination) group of EU Member States’ experts on The status and working conditions of artists and cultural and creative professionals (17) (2023)

Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions The 2024 Annual Single Market and Competitiveness Report COM/2024/77 final (18)

Eurostat (2023) Cultural statistics – Government expenditure on recreation, culture and religion (19)

Eurostat (2023) Government expenditure on cultural, broadcasting and publishing services (20)

Eurostat (2025). Culture statistics – cultural employment (21)

Eurostat. Cultural statistics – cultural enterprises (22)

Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council of 13 June 2024 laying down harmonised rules on artificial intelligence and amending Regulations (EC) No 300/2008, (EU) No 167/2013, (EU) No 168/2013, (EU) 2018/858, (EU) 2018/1139 and (EU) 2019/2144 and Directives 2014/90/EU, (EU) 2016/797 and (EU) 2020/1828 (Artificial Intelligence Act) (Text with EEA relevance) (23)

Joint communication on the Pact for the Mediterranean (2025) (24)

United Nations World Tourism Organisation (UNWTO), „Report on Tourism and Culture Synergies“ (2018) (25)

UNESCO, Re|shaping policies for creativity: we share, we act, we build, 2026 (26)

Council Recommendation of 8 November 2019 on access to social protection for workers and the self-employed 2019/C 387/01 (27)

(1) Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 35.

(2) EESC opinion on Creative Europe .

(3) EESC Plenary, rEUnaissance – A cultural vision for Europe, 31 October 2019.

(4) Ú. v. EÚ C 275, 18.7.2022, s. 73.

(5) Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 120.

(6) Ú. v. EÚ C 75, 28.2.2023, s. 122.

(7) European Economic and Social Committee study Culture, cities and identity in Europe, 2016.

(8) https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/imbalances-social-protection-general-and-specifically-new-forms-work-and-atypical-workers.

(9) https://www.eesc.europa.eu/en/our-work/opinions-information-reports/opinions/access-social-welfare-self-employed-analysis-limitations-and-scope-improvement.

(10) Ú. v. EÚ C, C/2026/25, 16.1.2026, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2026/25/oj.

(11) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:52025DC0785&utm.

(12) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:52025SC0785&utm.

(13) https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/A-10-2026-0019_EN.html.

(14) https://www.eca.europa.eu/en/publications/SR20_08.

(15) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/FR/ALL/?uri=CELEX:52023IP0405&utm.

(16) JOIN/2016/029 final.

(17) https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/01fafa79-1a13-11ee-806b-01aa75ed71a1/language-en.

(18) https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM:2024:77:FIN.

(19) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_expenditure_on_recreation,_culture_and_religion.

(20) https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Government_expenditure_on_cultural,_broadcasting_and_publishing_services.

(21) Culture statistics – cultural employment – Statistics Explained – Eurostat.

(22) Culture statistics – cultural enterprises – Statistics Explained – Eurostat.

(23) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) (Ú. v. EÚ L, 2024/1689, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj).

(24) Joint communication on the Pact for the Mediterranean – Middle East, North Africa and the Gulf.

(25) Tourism and Culture Synergies| World Tourism Organization.

(26) https://doi.org/10.58337/DQDA4649.

(27) EUR-Lex – 32019H1115(01) – EN – EUR-Lex.

PRÍLOHA II

ZOZNAM ZÁSTUPCOV ZÁUJMOVÝCH SKUPÍN, OD KTORÝCH SPRAVODAJCA ZÍSKAL INFORMÁCIE

Za vypracovanie tohto zoznamu zodpovedá spravodajca. Počas prípravy stanoviska získal spravodajca informácie od týchto zástupcov záujmových skupín:

Organisations

European Commission Directorate-General Education, Youth, Sport and Culture (EAC)

European Commissioner for intergenerational fairness, youth, culture and sport

Member of the European Parliament

Member of the Committee of the Regions