EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli22. 11. 2022

COM(2022) 900 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE A EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKE

o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2023: celkové posúdenie

I.Úvod

Koordinácia vnútroštátnych rozpočtových politík je dôležitou súčasťou rámca správy hospodárskych záležitostí v hospodárskej a menovej únii 1 . S cieľom umožniť túto koordináciu predkladajú členské štáty eurozóny Komisii a Euroskupine do polovice októbra svoje návrhy rozpočtových plánov na nasledujúci rok. Tieto plány sú zhrnutím návrhov rozpočtov, ktoré vlády zamýšľajú predložiť národným parlamentom. Komisia ku každému plánu poskytuje stanovisko, v ktorom posudzuje, či je plán v súlade s povinnosťami daného členského štátu na základe Paktu stability a rastu. Cez stanoviská Komisie získavajú národné vlády poradenstvo v príslušných oblastiach politiky a národným parlamentom slúžia ako podklad pri prijímaní rozpočtov v súlade s fiškálnymi pravidlami EÚ a odporúčaniami Rady. Chorvátsko, ktoré sa 1. januára 2023 stane členským štátom eurozóny, sa dobrovoľne rozhodlo predložiť svoj návrh rozpočtového plánu na rok 2023. Plán Chorvátska je preto zahrnutý do tohto oznámenia a Komisia k nemu vypracovala stanovisko. Odstupujúce vlády Talianska a Lotyšska predložili návrhy rozpočtových plánov založené na nezmenených politikách; rozpočtové údaje pre tieto krajiny na rok 2023 uvedené v tomto oznámení preto nepredstavujú ciele v príslušných oblastiach politiky. Komisia takisto poskytuje celkové posúdenie rozpočtovej situácie a vyhliadok eurozóny ako celku.

Posúdenie Komisie sa opiera o fiškálne odporúčania, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného hospodárskeho vývoja v kontexte vojny v Európe, bezprecedentný nárast cien energií a pretrvávajúce narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie uplatňovania všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu, ktorú aktivovala Komisia a Rada v marci 2020, aj na rok 2023 2 . V tejto súvislosti boli fiškálne odporúčania Rady formulované kvalitatívne s kvantitatívnym základom, pričom sa prihliadalo na niektoré dôležité rozdiely podľa toho, akým výzvam čelia členské štáty v oblasti verejného dlhu.

Odporúčania Rady na rok 2023 sa zameriavajú na celkové smerovanie a zloženie zámerov fiškálnej politiky vrátane výdavkov hradených z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ. Dočasné núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 sú zo zámerov fiškálnej politiky vyňaté. Rada odporučila, aby členské štáty s vysokým dlhom (Belgicko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko) uskutočňovali obozretnú fiškálnu politiku, a to najmä obmedzením rastu primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pod úroveň strednodobého potenciálneho HDP. Členským štátom s nízkym/stredným dlhom odporučila, aby zabezpečili, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bude v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky. V oboch prípadoch sa v odporúčaniach vyzývalo na zohľadnenie pretrvávajúcej dočasnej a cielenej podpory pre domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energií, a pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Všetky členské štáty by mali byť pripravené prispôsobiť bežné výdavky vyvíjajúcej sa situácii. Zároveň bolo všetkým členským štátom odporučené, aby zvýšili verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti s ohľadom na iniciatívu REPowerEU, okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie.

Pokiaľ ide o obdobie po roku 2023, všetkým členským štátom bolo odporučené uskutočňovať fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií. Členským štátom s vysokým dlhom sa takisto odporučilo, aby prostredníctvom postupnej konsolidácie, investícií a reforiem zabezpečili v strednodobom horizonte dôveryhodné a postupné znižovanie dlhu a fiškálnu udržateľnosť.

Týmto oznámením sa sleduje dvojaký cieľ. V prvom rade poskytuje celkový obraz rozpočtovej politiky na úrovni eurozóny, pričom vychádza z horizontálneho posúdenia návrhov rozpočtových plánov jednotlivých krajín na rok 2023. V druhom rade poskytuje prehľad návrhov rozpočtových plánov na úrovni jednotlivých krajín a vysvetľuje prístup Komisie k ich posudzovaniu s osobitným zameraním na rozpočtové opatrenia na zmierňovanie vplyvu vysokých cien energií, ktoré prijali alebo dôveryhodne oznámili vlády, a na kvalitu energetických opatrení.

 Tabuľka 1: Zhrnutie posúdenia súladu návrhov rozpočtových plánov na rok 2023 s odporúčaniami Rady

II. Hlavné zistenia o eurozóne

Hospodársky výhľad

Hospodárstvo eurozóny v roku 2022 pokračovalo vo výraznom oživení po pandémii, ale hospodárska činnosť sa má v roku 2023 prudko spomaliť v situácii vysokej inflácie. V štvrťročnom vyjadrení reálny HDP eurozóny dosiahol predpandemickú úroveň (posledný štvrťrok 2019) už v treťom štvrťroku 2021, a to vďaka zlepšenej zdravotnej situácii a účinnej podpore v rámci jednotlivých politík na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ. Hospodárska činnosť zostávala do tretieho štvrťroka 2022 aj napriek výrazným nepriaznivým vplyvom odolná. Dôsledky ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, keď Rusko znížilo dodávky zemného plynu do Európy, prehĺbili už existujúce prekážky a narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Prudko rastúce ceny energií viedli v eurozóne k výnimočne vysokým úrovniam inflácie podľa HICP (10,6 % v októbri 2022) a k rastúcim inflačným diferenciálom medzi členskými štátmi v dôsledku rôznych vnútroštátnych energetických mixov a nerovnomerných opatrení fiškálnej politiky. Napriek vysokej inflácii pokračovalo v prvých troch štvrťrokoch 2022 oživenie súkromnej spotreby, a to vďaka znovuotvoreniu všetkých kontaktných služieb, odkladanému dopytu, ktorý súvisí s historicky vysokými úsporami nahromadenými v rokoch 2020 a 2021, a aj vďaka podpore vlád zameranej na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií. Napriek tomu však otras z cien energií výrazne ovplyvňuje podmienky obchodovania v hospodárstve eurozóny a následne aj reálne disponibilné príjmy domácností a reálne zisky firiem. To sa v nadchádzajúcich štvrťrokoch podľa predpokladov premietne do nižšej súkromnej spotreby a nižších investícií. Investície sa už začali spomaľovať v dôsledku vysokej neistoty a menej priaznivých podmienok financovania, zatiaľ čo oživenie zahraničného cestovného ruchu podporovalo vývoz. Dostupné ukazovatele naznačujú pretrvávajúcu stratu dynamiky a Komisia v prognóze z jesene 2022 avizuje technickú recesiu s negatívnou hodnotou reálneho HDP v poslednom štvrťroku 2022 aj v prvom štvrťroku 2023. Predpokladá sa, že hospodárstvo eurozóny ako celok vzrastie v roku 2022 o 3,2 % po tom, ako v roku 2021 zaznamenalo skokový rast na úrovni 5,3 %. Vo výsledku sa teda očakáva, že ročný reálny HDP bude v roku 2022 o viac ako 2 percentuálne body vyšší než v predpandemickom roku 2019.

Makroekonomické prognózy, z ktorých vychádzajú návrhy rozpočtových plánov, a prognóza Komisie z jesene 2022, sú na rok 2022 podobné, ale na rok 2023 sa výrazne líšia. Projekcie rastu reálneho HDP eurozóny v roku 2022 na úrovni 3,4 %, ktoré sú obsiahnuté v návrhoch rozpočtových plánov, sú len o niečo priaznivejšie ako projekcie v prognóze Komisie z jesene 2022 (graf 2.1 a tabuľka IV.1 v prílohe). Pokiaľ ide o rok 2023, Komisia v prognóze očakáva, že hospodárstvo eurozóny bude v podstate stagnovať s tempom rastu iba 0,3 %, zatiaľ čo v návrhoch rozpočtových plánov sa ešte predpokladá, že hospodárska činnosť bude naďalej stabilne rásť, aj keď oveľa nižším tempom (1,6 %) ako v roku 2022. Programy stability na rok 2022 boli ešte optimistickejšie, keďže na rok 2023 predpovedali hospodársky rast na úrovni 2,6 %.

Pokiaľ ide o hospodársky rast v roku 2023, prevažujú riziká nepriaznivého vývoja, a to v dôsledku vysokých inflačných tlakov, obmedzení týkajúcich sa dodávok energie a sprísňujúcich sa podmienok financovania. Geopolitické napätie, a najmä ruská útočná vojna voči Ukrajine, znamenajú pre hospodárstvo eurozóny vysokú neistotu. Dodávky plynu by mali pre nadchádzajúcu zimu postačovať, ale trvalá energetická bezpečnosť a urýchlenie zelenej transformácie si budú vyžadovať ďalšie investície. Inflácia by sa mohla dlhodobejšie udržať a brzdiť obnovu, a zároveň rastúce náklady na prijaté úvery a pôžičky by mohli prehĺbiť už existujúcu finančnú zraniteľnosť podnikového sektora a tým potenciálne zasiahnuť rast. Nepriaznivé dôsledky by navyše mohol mať aj potenciálny nesúlad medzi cieľmi fiškálnej a menovej politiky. V neposlednom rade sú naďalej výrazné aj riziká plynúce z globálnej ekonomiky.

Fiškálny výhľad

V návrhoch rozpočtových plánov sa v roku 2023 predpokladá ďalší pokles deficitu eurozóny, zatiaľ čo v prognóze Komisie sa očakáva mierny nárast (graf 2.2 a tabuľka IV.2 v prílohe). Po poklese deficitu eurozóny zo 7 % HDP v roku 2020 na 5,1 % v roku 2021 sa v návrhu rozpočtových plánov, ako aj v prognóze Komisie predpokladá, že deficit eurozóny v roku 2022 opäť klesne (na 3,9 % HDP, resp. 3,5 % HDP). Deficit v roku 2022 v eurozóne má však zostať výrazne nad úrovňou spred pandémie v roku 2019 (0,6 % HDP), a to aj v dôsledku dodatočných bežných výdavkov, ktoré nie sú dočasné a boli prijaté po pandémii. V návrhoch rozpočtových plánov sa v roku 2023 počíta s ďalším znížením deficitu v eurozóne o 0,7 percentuálneho bodu HDP, a to na 3,2 %. Táto projekcia deficitu je však priaznivejšia ako v prognóze Komisie, v ktorej sa na budúci rok očakáva naopak zvýšenie deficitu o 0,2 percentuálneho bodu HDP, teda na 3,7 % HDP. Tento mierny nárast je spôsobený automatickými fiškálnymi stabilizátormi vzhľadom na očakávané spomalenie hospodárskeho rastu, vyššími úrokovými výdavkami, ako aj výpadkami príjmov v dôsledku menej daňovo výnosnej štruktúry rastu 3 . Tieto faktory zvyšujúce deficit budú len čiastočne kompenzované nižšími čistými rozpočtovými nákladmi na energetické opatrenia – pod podmienkou, že sa potvrdí ukončenie časti energetických opatrení v priebehu roka 2023 (z 1,3 % HDP v roku 2022 na 0,9 % HDP v roku 2023) – a postupným ukončením všetkých dočasných núdzových opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 (odhadovaných na 0,9 % HDP v roku 2022 – tabuľka IV.4 v prílohe). Väčšina členských štátov eurozóny plánuje na rok 2023 nižší deficit než v roku 2022. Pokles väčší ako 1 percentuálny bod HDP je naplánovaný v Grécku (o 2,1 percentuálneho bodu – na 2,1 %), Nemecku (o 1,6 percentuálneho bodu – na 2 %) a Španielsku (o 1,1 percentuálneho bodu – na 3,9 %). Vyššie projekcie v prognóze Komisie odrážajú aj problém s načasovaním, keďže niektoré návrhy rozpočtových plánov boli pripravené oveľa skôr ako prognóza Komisie z jesene 2022. Desať členských štátov eurozóny vrátane štyroch členských štátov s vysokým dlhom (Belgicko, Španielsko, Francúzsko a Taliansko) predpokladá v roku 2023 deficit nad úrovňou 3 % HDP.

Návrhy rozpočtových plánov aj prognóza Komisie zhodne predpokladajú v rokoch 2022 a 2023 zníženie pomeru dlhu k HDP (graf 2.3 a tabuľka IV.3 v prílohe). V návrhoch rozpočtových plánov sa predpokladá, že miera zadlženosti 4 dosiahne v roku 2022 úroveň 94 % HDP (pôjde o pokles z 97 % v roku 2021) a v roku 2023 ďalej klesne na približne 92 %. 5 Táto projekcia sa v podstate zhoduje s prognózou Komisie z jesene 2022. Primárny deficit bude v roku 2023 naďalej nepriaznivo pôsobiť na dynamiku dlhu v eurozóne (graf 2.4).

V dôsledku vysokej inflácie by mal v roku 2023 zostať priaznivý diferenciál úrokovej miery a rastu, čo prispeje k zníženiu dlhu. Prekvapivo vysoká inflácia (meraná pomocou deflátora HDP) zvyšuje menovateľa pomeru dlhu k HDP, zatiaľ čo na čitateli sa účinok vyšších úrokových sadzieb v podobe vyšších úrokových výdavkov prejavuje len postupne, a to v dôsledku pomerne dlhej splatnosti verejných dlhov v eurozóne 6 . Tento efekt „snehovej gule“ 7  znižujúci dlh je obzvlášť silný v členských štátoch s vysokým zadlžením. V roku 2023 sa predpokladá výrazný pokles pomeru dlhu k HDP v Grécku, Portugalsku, na Cypre a v Írsku, teda v krajinách, v ktorých sa takisto očakáva, že budú vykazovať primárne prebytky. Miera zadlženosti šiestich členských štátov (Belgicko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Portugalsko) má byť podľa prognóz v roku 2023 nad úrovňou 100 % HDP, pričom k jej zvýšeniu má dôjsť len v prípade Belgicka.

Prognózy dlhu na nadchádzajúce roky sa vyznačujú zvýšenou neistotou. Stochastické simulácie, ktoré okolo ústredného scenára aplikujú rozsiahle spektrum makroekonomických otrasov, naznačujú, že pomer dlhu k HDP v eurozóne sa bude pravdepodobne pohybovať od 87 % do 98 % HDP v roku 2023 a od 80 % do 102 % HDP v roku 2027 (príloha III). Na jednej strane existuje viacero faktorov, ktoré môžu zhoršiť fiškálnu udržateľnosť. Najmä prostredie vysokej inflácie podľa očakávaní negatívne ovplyvní dlhodobú dynamiku verejného dlhu. V krátkodobom horizonte sa predpokladá pokles pomeru dlhu k HDP v dôsledku vyššieho rastu nominálneho HDP. V dlhodobejšom horizonte sa nakoniec do dynamiky dlhu premietne zvýšenie úrokových sadzieb. V kontexte neistých vyhliadok rastu hrozí, že to bude mať nepriaznivý vplyv na dlhodobý vývoj dlhu, čo podčiarkuje význam vykonávania reforiem a investícií pre oživenie rastového potenciálu a presadzovania zodpovedných fiškálnych politík. Nepriaznivý vplyv na verejný dlh a deficity by okrem toho mohlo mať aj to, ak by sa uplatnili podmienené záväzky vyplývajúce z poskytnutia verejných záruk vrátane tých, ktoré boli poskytnuté v kontexte pandémie COVID-19. 8 Celkovo je využívanie zaručených úverov v jednotlivých členských štátoch rôznorodé, pričom niektoré krajiny už pred vypuknutím pandémie vykazovali významné objemy štátom zaručených úverov (rámček 1). Na druhej strane riziká ohrozujúce fiškálnu udržateľnosť zmierňuje viacero faktorov. Medzi ne patrí predlžovanie dôb splatnosti verejného dlhu v posledných rokoch (pozri poznámku pod čiarou 6), stabilné zdroje financovania a iniciatívy EÚ, ako je európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) a predovšetkým nástroj NextGenerationEU a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), keďže slúžia na financovanie investícií a reforiem podporujúcich rast. Okrem toho veľké podiely verejného dlhu – v prípade väčšiny krajín eurozóny v rozsahu od 10 % do 35 % 9 – vlastní Európsky systém centrálnych bánk.

Fiškálna reakcia na hospodárske dôsledky vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine

Členské štáty prijali v roku 2022 rozsiahle fiškálne opatrenia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine a následnú energetickú krízu. Členské štáty zaviedli celý rad politík na zmiernenie priameho hospodárskeho a sociálneho vplyvu prudko rastúcich cien energií na domácnosti a podniky. V tejto súvislosti je kľúčovým cieľom politiky ochrana domácností s nízkymi príjmami, ako aj energeticky náročných priemyselných odvetví pred náhlou volatilitou cien. V prognóze Komisie sa odhadujú čisté rozpočtové náklady na nové diskrečné opatrenia, ktoré sú zamerané na zmiernenie krátkodobého hospodárskeho a sociálneho vplyvu vysokých cien energií, a to na úrovni 1,3 % HDP v eurozóne (príloha, tabuľka IV.5). Tieto opatrenia boli väčšinou oznámené ako dočasné. Hoci približne jedna tretina týchto opatrení (t. j. 0,4 % HDP v eurozóne) je zameraná na domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energií (viac podrobností o vymedzení týchto opatrení možno nájsť v oddiele III, kapitole Posúdenie opatrení zameraných na domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energií), dve tretiny z nich (alebo 0,9 % HDP v eurozóne, po odpočítaní príjmov z neočakávaných ziskov energetických spoločností) sa nepovažujú za náležite zamerané. Rozpočtové náklady na poskytnutie útočiska a integráciu ľudí utekajúcich z Ukrajiny v dôsledku ruskej vojenskej agresie sa v roku 2022 odhadujú na 0,1 % HDP v eurozóne ako celku, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi existujú rozdiely.

Predpokladané postupné zrušenie energetických opatrení v roku 2023 vychádza z opatrení oznámených v návrhoch rozpočtových plánov a súvisí s neistotou spojenou s vývojom cien energií, zatiaľ čo rozpočtové náklady na poskytnutie útočiska pre utečencov z Ukrajiny by mali byť naďalej pomerne obmedzené. Podľa prognózy Komisie sa predpokladá, že čisté rozpočtové náklady na energetické opatrenia sa v roku 2023 v eurozóne znížia na 0,9 % HDP, keďže niektoré členské štáty prijali (alebo oznámili) opatrenia len na niekoľko mesiacov budúceho roka alebo neprijali, resp. neoznámili vôbec žiadne opatrenia. Predĺžením platnosti súčasných energetických opatrení alebo prijatím nových by sa teda napriek ďalšiemu zdaneniu dodatočných ziskov energetických spoločností v roku 2023 pravdepodobne zvýšili čisté rozpočtové výdavky na tieto opatrenia, a to o ďalšie 1 % HDP v eurozóne, v dôsledku čoho by v roku 2023 dosahovali takmer 2 % HDP (viac podrobností možno nájsť v oddiele III, kapitole Posúdenie opatrení zameraných na domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energií). Rozpočtové náklady na poskytnutie útočiska a integráciu ľudí utekajúcich z Ukrajiny v dôsledku ruskej vojenskej agresie zostanú podľa odhadov v eurozóne na úrovni 0,1 %.

Posúdenie zámerov fiškálnej politiky eurozóny 10

Zámery fiškálnej politiky eurozóny boli v roku 2022 veľmi expanzívne. Z prognózy Komisie z jesene 2022 vyplýva, že zámery fiškálnej politiky eurozóny boli v roku 2022 naďalej expanzívne, a to približne o 2¼ % HDP, po expanzii o 1¼ % HDP zaznamenanej v roku 2021 a po expanzii o ¼ % HDP zaznamenanej v roku 2020 (graf 2.5). Zámery fiškálnej politiky zahŕňajú impulz z vnútroštátnych rozpočtov, ako aj z rozpočtu EÚ, ich súčasťou však nie sú dočasné núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 11 . V zámeroch fiškálnej politiky sú zahrnuté všetky energetické opatrenia. V súlade s odporúčaniami Rady z 12. júla 2022 sa však v tomto oznámení v rámci posúdenia prihliada na dočasnú a cielenú podporu pre domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energií, a pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny.

Zdá sa, že v roku 2022 bol vývoj čistých primárnych bežných výdavkov celkovo výrazne expanzívny. Očakáva sa, že čisté primárne bežné výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov v roku 2022 výrazne prispejú k expanzívnym zámerom, a to takmer o 2 percentuálne body HDP. Približne dve tretiny expanzívneho príspevku súvisia s opatreniami, ktoré vlády prijali na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie na domácnosti a podniky. Tieto opatrenia sú podľa všetkého koncipované vo veľkej miere širokospektrálne, teda nie sú zamerané na zraniteľné skupiny. Zvyšná tretina súvisí s nárastom príslušných čistých bežných výdavkov, najmä v súvislosti so sociálnymi transfermi, v miere prekračujúcej strednodobý potenciálny rast. Tento expanzívny trend prispel k podpore domáceho dopytu, no zároveň prispel k inflačným tlakom a zaťažil fiškálnu pozíciu viacerých členských štátov vrátane členských štátov s vysokým dlhom. V roku 2022 sa očakávajú ďalšie expanzívne príspevky (približne ¼ percentuálneho bodu HDP) pochádzajúce z vnútroštátne financovaných investícií a výdavkov hradených z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších fondov EÚ.

Po troch rokoch fiškálnej expanzie sa v súčasnosti predpokladá, že zámery fiškálnej politiky na rok 2023 budú vo všeobecnosti neutrálne, pod podmienkou plánovaného zrušenia energetických opatrení. Z prognózy Komisie, v ktorej sú zahrnuté informácie uvedené v návrhoch rozpočtových plánov, vyplýva, že zámery fiškálnej politiky eurozóny by v roku 2023 mali byť všeobecne neutrálne. Na tieto zámery by sa malo prihliadať v kontexte kumulatívnej expanzie o 3¾ % HDP v postpandemickom období 2020 – 2022. V týchto neutrálnych zámeroch fiškálnej politiky sa okrem toho predpokladá čiastočné zrušenie energetických opatrení z roku 2022, ktoré je spojené s neistotou (viac podrobností možno nájsť v oddiele III, kapitole Posúdenie opatrení zameraných na domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energií).

Očakáva sa, že investície financované z vnútroštátnych prostriedkov a výdavky hradené z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ďalších fondov EÚ, budú v roku 2023 ďalej expandovať. Toto dodatočné zvýšenie výdavkov podporujúcich rast (približne o ¼ % HDP) prispeje k zníženiu závislosti od dovážaných fosílnych palív, najmä z Ruska. Očakávaná fiškálna podpora určená na financovanie verejných a súkromných investícií, ako aj reforiem zameraných na zvýšenie produktivity bude mať pozitívny vplyv na potenciálny rast, a tým aj na fiškálnu udržateľnosť v strednodobom horizonte.

Čistými primárnymi bežnými výdavkami by sa v roku 2023 zabezpečil mierne reštriktívny príspevok. Tento reštriktívny príspevok na úrovni približne ½ percentuálneho bodu HDP možno vo veľkej miere vysvetliť nižším odhadovaným čistým vplyvom energetických opatrení v eurozóne. Toto posúdenie však možno zrevidovať, ak by v prípade pretrvávania vysokých cien energií došlo k predĺženiu trvania existujúcich opatrení alebo k distribúcii ďalšej podpory.

Zdá sa, že predpokladané zámery fiškálnej politiky eurozóny, ako aj príslušný vývoj čistých primárnych bežných výdavkov a investícií sú v súlade s fiškálnym odporúčaním na rok 2023. Celkovo podľa aktuálnych očakávaní plánované fiškálne politiky na rok 2023 neprispejú k inflačným tlakom na strane dopytu, no posilnia v hospodárstve eurozóny stranu ponuky, a tak prispejú k prebiehajúcej normalizácii menovej politiky ECB.

Nastavenie menovej politiky

Normalizácia menovej politiky napovedá o rýchlom náraste sadzieb menovej politiky v situácii bezprecedentne vysokej inflácie. Historicky vysoká inflácia, ktorá v októbri 2022 v eurozóne dosiahla 10,7 %, viedla k rýchlemu zvýšeniu sadzieb politiky, ktoré od júla vzrástli o 2 percentuálne body. Normalizácia sadzieb politiky sa začala krátko po tom, ako Eurosystém začiatkom júla ukončil čisté nákupy aktív. V budúcnosti sa očakáva ďalšie zvyšovanie sadzieb politiky (graf 2.6). Zároveň by sa malo do konca roka 2024 pokračovať v reinvestovaní splatných cenných papierov nadobudnutých v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív, pričom na decembrovom zasadnutí ECB by sa mali oznámiť zásady, na základe ktorých sa program nákupu aktív ukončí. ECB na svojom októbrovom zasadnutí takisto rozhodla o tom, že bankám poskytne stimuly na predčasné splatenie finančných prostriedkov získaných v rámci programu cielených dlhodobejších refinančných operácií, a to s cieľom odčerpať prebytočnú likviditu z finančného systému.

Hoci inflácia so sebou prináša dočasne nízke reálne sadzby, došlo k značnému sprísneniu nominálnych finančných podmienok. Sprísnili sa tak trhové finančné podmienky, ako aj úverové normy bánk eurozóny. V prípade domácností, a najmä nefinančných korporácií vykazuje zložený ukazovateľ nákladov na financovanie 12 od konca minulého roka silný vzostupný trend. Normalizáciu menovej politiky sprevádzajú zvýšené výnosy zo štátnych dlhopisov, ako aj rozširovanie rozpätí medzi úrokovými sadzbami, ktoré platia menej zadlžené a viac zadlžené členské štáty eurozóny. Hoci vysoká inflácia znamená, že krátkodobé reálne sadzby sú v súčasnosti záporné, očakáva sa, že reálne finančné podmienky sa v budúcnosti sprísnia v dôsledku uvoľňovania inflácie a postupného prenosu vyšších sadzieb politiky do komerčných úverových sadzieb.

V kontexte vysokej a pretrvávajúcej inflácie je nevyhnutné zachovať kompaktný mix menovej a fiškálnej politiky. Výrazne akomodačná menová politika v rokoch 2020 až 2021 prispela k expanzii fiškálneho priestoru členských štátov, ktorý sa využíval na potlačenie negatívnych dosahov pandémie COVID-19. Na druhej strane sa vďaka fiškálnej politike podarilo dosiahnuť plynulú transmisiu menovej politiky prostredníctvom rozšírenia záruk na bankové úvery. Prebiehajúca normalizácia menovej politiky v súčasnosti zužuje fiškálny priestor v situácii vysokej a pretrvávajúcej inflácie. Vyžaduje si to rozvážne využívanie opatrení fiškálnej politiky, ktoré by mali byť zamerané na zraniteľné domácnosti a podniky, pričom treba zachovávať cenový signál a zabrániť zosilneniu inflačnej dynamiky.

III. Prehľad návrhov rozpočtových plánov

Posúdenie zámerov fiškálnych politík členských štátov

Zámery fiškálnej politiky v roku 2022

V roku 2022 sa predpokladajú expanzívne zámery fiškálnej politiky takmer vo všetkých členských štátoch eurozóny vrátane členských štátov s vysokým dlhom, ktorým Rada odporúčala obozretnú fiškálnu politiku (graf 3.1). Reštriktívny zámer sa podľa prognózy Komisie z jesene 2022 odhaduje len v jedinej krajine, a to v Estónsku, zatiaľ čo Fínsko a Írsko majú vo všeobecnosti neutrálne zámery. Jedným z dôvodov reštrikcie v prípade Estónska je mimoriadne – a sčasti neočakávané – zvýšenie deflátora HDP, ktoré sa predpokladá v roku 2022 (14,3 %), keďže na niektorých výdavkoch verejnej správy (napr. sociálnych transferoch alebo mzdách vo verejnom sektore) sa môže vysoká inflácia prejaviť s ročným oneskorením. Veľmi výrazné zvýšenie deflátora HDP (o viac ako 10 %) sa predpokladá aj v Litve (16,5 %) a Lotyšsku (11,0 %), zatiaľ čo v prognóze agregovaných údajov za eurozónu sa predpokladá inflácia meraná deflátorom HDP na úrovni 4,6 %. Rada 18. júna 2021 odporučila podporné zámery fiškálnej politiky na rok 2022 len pre členské štáty s nízkym/stredným dlhom. Všetky členské štáty s vysokým dlhom, ktorým sa odporučilo zaviesť obozretnú fiškálnu politiku a zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov, tento rok vykazujú veľmi expanzívne zámery, pričom hlavnou hnacou silou sú vo väčšine prípadov čisté primárne bežné výdavky. 13 Na jar 2023 Komisia na základe údajov o výsledkoch rozpočtového hospodárenia za rok 2022 posúdi súlad s fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresovala členským štátom.

Kapitálové výdavky boli vo väčšine členských štátov podporované z vnútroštátnych finančných zdrojov aj z prostriedkov EÚ. V odporúčaniach Rady z 18. júna 2021 sa všetky členské štáty vyzvali, aby v roku 2022 zachovali investície financované z vnútroštátnych zdrojov a aby na podporu obnovy využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Investície financované z vnútroštátnych zdrojov by mali byť zachované vo väčšine členských štátov eurozóny. Výnimkou sú Taliansko, Lotyšsko, Chorvátsko, Litva a Estónsko, v ktorých sa pri tejto zložke zámerov fiškálnej politiky v roku 2022 očakáva pokles o viac ako 0,1 percentuálneho bodu HDP. V prípade týchto členských štátov sa však plánuje zvýšenie čerpania grantov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Odhaduje sa, že výdavky hradené z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ sa tento rok zvýšia alebo vo všeobecnosti stabilizujú vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Portugalska, Malty a Cypru, a to v dôsledku nižších výdavkov súvisiacich s inými fondmi EÚ (graf 3.1).

Hlavnou, i keď nie jedinou hnacou silou expanzívneho vývoja čistých primárnych bežných výdavkov vo väčšine členských štátov boli v roku 2022 energetické opatrenia (graf 3.2). Vo väčšine členských štátov eurozóny sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez diskrečných príjmových opatrení) prekračuje mieru strednodobého potenciálneho rastu. Tento príspevok by mal byť (mierne) reštriktívny len vo Fínsku, Írsku a Estónsku. Vlády všetkých krajín eurozóny prijímajú počas roka 2022 opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie. Vo väčšine prípadov však tieto opatrenia nie sú zamerané na domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energií. Okrem toho väčšina členských štátov s vysokým dlhom a niekoľko krajín s nízkym/stredným dlhom v roku 2022 zvýšili čisté bežné výdavky nesúvisiace s energetickými opatreniami (tmavomodrý pruh v grafe 3.2), a to najmä z dôvodu výrazného zvýšenia východiskových sociálnych transferov a v prípade Belgicka a Talianska aj miezd vo verejnom sektore. Príspevok tejto zložky by preto zostal výrazne expanzívny (nad 0,5 percentuálneho bodu HDP) vo všetkých členských štátoch s vysokým dlhom a vo viacerých krajinách s nízkym/stredným dlhom aj po zohľadnení cielených energetických opatrení a podpory pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny, ako sa uvádza v grafe 3.2.

Zámery fiškálnej politiky v roku 2023

Predpokladá sa, že v roku 2023 sa zámery fiškálnej politiky budú v jednotlivých členských štátoch líšiť (graf 3.3). Na základe prognózy Komisie z jesene 2022, ktorá zahŕňa informácie uvedené v návrhoch rozpočtových plánov, sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky v roku 2023 budú v polovici členských štátov eurozóny (mierne) expanzívne, pričom v druhej polovici budú vo všeobecnosti neutrálne alebo reštriktívne. Vo veľkej miere to možno vysvetliť tým, že niektoré vlády už oznámili energetické opatrenia na celý rok 2023, zatiaľ čo iné vlády tieto opatrenia zahrnuli do svojich plánov len na prvé mesiace roku 2023, respektíve neuvádzajú žiadne opatrenia. Výsledné vo všeobecnosti neutrálne zámery fiškálnej politiky vo vzťahu k agregovaným údajom za eurozónu v roku 2023 sa preto spájajú s neistotou a v konečnom dôsledku sa môžu prejaviť expanzívnejšie, než sa v súčasnosti predpokladá.

V plánovanom vývoji čistých primárnych bežných výdavkov v roku 2023 sa odráža predpokladaný pokles energetických opatrení, pričom zhruba v polovici krajín neprestávajú stúpať iné bežné výdavky (graf 3.4). Pokiaľ ide o členské štáty s vysokým dlhom, predpokladaný pokles energetických opatrení v roku 2023 spôsobuje reštriktívny príspevok čistých primárnych bežných výdavkov v Španielsku, Taliansku a Grécku a všeobecne neutrálny príspevok tejto zložky v Portugalsku. Tento pokles však nemení celkový expanzívny príspevok čistých primárnych bežných výdavkov očakávaný v Belgicku. Ak sa zohľadnia len cielené energetické opatrenia a podpora pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny, čisté primárne bežné výdavky by sa zvýšili nad strednodobý rast potenciálneho HDP, čo by expanzívne prispievalo k zámerom fiškálnej politiky, a to v Belgicku aj Portugalsku (graf 3.4). Predpokladá sa, že čisté primárne bežné výdavky bez energetických opatrení narastú tempom prevyšujúcim strednodobý potenciálny rast vo všetkých členských štátoch s vysokým dlhom okrem Francúzska (tmavomodrý pruh v grafe 3.4), čo súvisí najmä s výrazným zvýšením východiskových sociálnych transferov. Pokiaľ ide o krajiny s nízkym/stredným dlhom, predpokladá sa, že len vo Fínsku a Holandsku budú mať čisté primárne bežné výdavky vo všeobecnosti neutrálny príspevok k zámerom fiškálnej politiky. Po zohľadnení cielených energetických opatrení a podpory pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny by tento príspevok zostal vo všeobecnosti neutrálny len vo Fínsku. Očakáva sa, že čisté primárne bežné výdavky budú mať v roku 2023 značný expanzívny príspevok (viac ako 0,5 percentuálneho bodu HDP) na Slovensku, v Litve, Luxembursku, Estónsku a Rakúsku. To by mohlo v týchto krajinách podnietiť ďalšie inflačné tlaky. Očakáva sa, že v Nemecku bude expanzívny príspevok tejto zložky menší (¼ percentuálneho bodu HDP). Na Malte, v Írsku a Lotyšsku a v menšej miere aj v Chorvátsku a na Cypre sa predpokladá reštriktívny príspevok čistých primárnych bežných výdavkov k zámerom fiškálnej politiky. Podľa všetkého je to dané vývojom hospodárskej situácie, najmä vysokou infláciou.

Investície financované z vnútroštátnych zdrojov, ako aj investície financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti alebo iných fondov EÚ sa majú vo väčšine členských štátov eurozóny v roku 2023 stabilizovať alebo rozšíriť. Na základe prognózy Komisie z jesene 2022 má byť príspevok investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov neutrálny alebo kladný vo všetkých členských štátoch s výnimkou Cypru, Malty a Lotyšska (graf 3.3) 14 . Čerpanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ však pomáha zachovať alebo zvýšiť celkové verejné investície v roku 2023 aj na Cypre, Malte a v Lotyšsku. Pri pohľade na vývoj v porovnaní s predpandemickými úrovňami z roku 2019 sa vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Chorvátska a Lotyšska očakáva, že v roku 2023 si zachovajú investície financované z vnútroštátnych zdrojov alebo ich zvýšia (graf 3.6).

Celkový vývoj investícií verejného sektora

Predpokladá sa, že verejné investície v eurozóne budú naďalej rásť. Na rozdiel od makroekonomických otrasov v minulosti, počas pandémie COVID-19 a súčasnej energetickej krízy zostali verejné investície stabilné. Pomer verejných investícií k HDP v eurozóne sa zvýšil z 2,8 % v roku 2019 na 3 % v rokoch 2020 a 2021. Predpokladá sa, že v roku 2022 sa zvýši na 3,1 % a v roku 2023 ďalej na 3,2 % (graf 3.5) 15 .

Vo väčšine členských štátov eurozóny sa v roku 2023 očakáva zvýšenie verejných investícií (graf 3.6). Vo svojom odporúčaní z 12. júla 2022 Rada vyzvala všetky členské štáty, aby „...zvýšil[i] verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti s ohľadom na iniciatívu REPowerEU, okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie“. Posúdenie Komisie vychádza z vývoja celkovej tvorby hrubého fixného kapitálu, pričom sa v ňom zohľadňujú projekty zamerané na dosiahnutie zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenie energetickej bezpečnosti. V roku 2023 sa majú celkové verejné investície v porovnaní s rokom 2022 zvýšiť o viac ako 0,1 percentuálneho bodu HDP v 12 členských štátoch eurozóny (Cyprus, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Litva, Holandsko, Luxembursko, Slovensko, Chorvátsko, Lotyšsko, Estónsko a Slovinsko), pričom v siedmich členských štátoch (Írsko, Nemecko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko, Malta a Fínsko) zostanú vo všeobecnosti stabilné. Predpokladá sa, že investície verejného sektora v roku 2023 klesnú len v Grécku, a to v dôsledku nižších investícií financovaných z prostriedkov EÚ, ale po výraznom zvýšení predpokladanom v roku 2022 zostanú nad úrovňou 4 % HDP.

Podstatnú časť zvýšenia verejných investícií v rokoch 2019 až 2023 podporuje financovanie z prostriedkov EÚ. Z grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa budú financovať investičné projekty a reformy zamerané na zvýšenie produktivity bez toho, aby to viedlo k vyšším deficitom a dlhu v národných rozpočtoch. 16 Verejné investície financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pokryjú časť významných investičných potrieb zelenej a digitálnej transformácie a posilnenia energetickej bezpečnosti. V niektorých členských štátoch sa z grantov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti podporujú aj investície domácností a podnikov do zelenej a digitálnej transformácie, ako napríklad digitalizácia verejnej správy, digitalizácia škôl a MSP alebo projekty súvisiace s digitálnou gramotnosťou, kybernetickou bezpečnosťou a 5G konektivitou.

Mnohé členské štáty eurozóny plánujú v roku 2023 investície na podporu zelenej transformácie a zvýšenie energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti. Viaceré návrhy rozpočtových plánov zahŕňajú projekty týkajúce sa zlepšenia energetickej efektívnosti budov (Belgicko, Chorvátsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Litva a Španielsko). Medzi ďalšie oblasti patria investície do udržateľnej mobility, najmä do železničných sietí (Belgicko, Estónsko, Taliansko a Slovinsko); dekarbonizácie energeticky náročných priemyselných odvetví (Rakúsko a Portugalsko); vodíka (Taliansko a Holandsko); na podporu pre domácnosti pri prechode na udržateľnejšie energetické systémy (Rakúsko) a do solárnych panelov (Grécko a Španielsko).

Návrhy rozpočtových plánov zahŕňajú aj verejné investície na podporu digitálnej transformácie. Vo viacerých členských štátoch sa projekty zameriavajú na digitalizáciu verejnej správy (Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko a Taliansko). Dôležitou oblasťou investícií v roku 2023 je aj digitalizácia škôl (Írsko a Portugalsko) a MSP (Grécko, Francúzsko a Slovinsko). Projekty sa týkajú aj odbornej prípravy a zlepšovania digitálnej gramotnosti študentov (Francúzsko a Holandsko); kybernetickej bezpečnosti a 5G konektivity (Španielsko), gigabitovej infraštruktúry (Slovinsko); ako aj digitálnej diagnostiky a vybavenia v nemocniciach (Chorvátsko).

Posúdenie opatrení zameraných na zmiernenie vplyvu vysokých cien energie na domácnosti a podniky

Na fiškálne prognózy má vplyv celý rad rozpočtových opatrení, za ktorými je snaha zmierniť vplyv vysokých cien energie na domácnosti a podniky. Útvary Komisie odhadujú pre eurozónu ako celok, že čisté rozpočtové náklady na tieto opatrenia dosiahnu v roku 2022 úroveň 1,3 % HDP a v roku 2023 úroveň 0,9 % HDP (tabuľka IV.5 prílohy). Na účely týchto odhadov sa za „energetické opatrenia“ považujú: 1) opatrenia, ktoré priamo ovplyvňujú hraničné náklady na spotrebu energie v prípade domácností a/alebo firiem („cenové opatrenia“); 2a) opatrenia, ktorými sa dočasne podporuje príjem domácností (nepočíta sa sem trvalé zvýšenie miezd a platov, dôchodkov alebo iných sociálnych dávok, pretože sa neočakáva, že by došlo k jeho zvráteniu, keď ceny energií opäť poklesnú); 2b) opatrenia, ktorými sa kompenzujú podniky (iným spôsobom, než sú cenové opatrenia) v energeticky náročných priemyselných odvetviach (v oboch prípadoch ide o „príjmové opatrenia“), a 3) príjmy (v podobe nových druhov daní alebo odvodov) z neočakávaných ziskov energetických spoločností 17 .

Väčšina prijatých opatrení nie je dostatočne dobre zacielená na najviac ohrozené domácnosti a firmy. Za cielené opatrenia sa považujú také opatrenia, z ktorých budú mať prospech len najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva, predpokladajú určitú mieru zisťovania príjmov a sú selektívne v závislosti od príjmu alebo osobitných sociálnych potrieb. K typickým príkladom takýchto opatrení patria zvýšenia dávok minimálneho príjmu alebo zvýšenia nižších dôchodkov, paušálne zrážky odpočítané z účtov za energie v prípade domácností s nízkymi príjmami či znížené ceny za kWh energie v prípade domácností s nízkymi príjmami. Necielené opatrenia sú naopak opatrenia so širokým záberom, ktoré sa vzťahujú na väčšinu obyvateľstva, bez (väčšieho) rozlišovania podľa príjmu či špecifických potrieb. Približne 90 % vplyvu na rozpočet možno za rok 2023 pripísať opatreniam, ktoré nie sú zacielené.

Väčšina prijatých opatrení narúša cenový signál a oslabuje stimuly na obmedzovanie spotreby energie a zvyšovanie energetickej účinnosti. Takto vymedzenými príjmovými opatreniami sa poskytuje dočasná podpora domácnostiam alebo firmám v podobe transferov alebo dotácií bez toho, aby to malo vplyv na hraničné náklady na spotrebu energie. Na hraničné náklady na spotrebu energie však majú vplyv cenové opatrenia, pretože oslabujú stimuly na znižovanie spotreby energie a zvyšovanie energetickej účinnosti. Približne dve tretiny vplyvu na rozpočet možno za rok 2023 pripísať opatreniam, ktoré narúšajú cenový signál.

Ak zostanú ceny energie v roku 2023 vysoké, konečné rozpočtové náklady pravdepodobne prekročia odhady, ktoré sa zakladajú na doteraz oznámených opatreniach. Tieto náklady sa v jednotlivých členských štátoch líšia, keďže sa do nich premietajú faktory špecifické pre konkrétnu krajinu, akými sú napríklad koncepcie vnútroštátnych balíkov politických opatrení či energetické mixy. Dôležitým faktom je aj to, že niektoré členské štáty vo svojich návrhoch rozpočtových plánov ešte neoznámili, aké energetické opatrenia plánujú na rok 2023. Útvary Komisie pri odhadovaní rozpočtových nákladov na energetické opatrenia za rok 2023 zohľadňovali dátum, kedy opatrenia, ktoré vlády ohlásili, resp. o ktorých rozhodli, nadobudnú účinnosť, ako aj oznámený dátum uplynutia ich platnosti. Viaceré členské štáty plánovali, že platnosť ich energetických opatrení uplynie v priebehu roka 2023 (platnosť niektorých už koncom prvého štvrťroka) 18 . Môže sa však stať, že ceny energie zostanú vysoké, a vtedy sa členské štáty môžu rozhodnúť, že predĺžia platnosť existujúcich opatrení alebo zavedú nové. Rozpočtové náklady na energetické opatrenia v roku 2023 za eurozónu ako celok a za viaceré členské štáty preto môžu byť podhodnotené.

Útvary Komisie urobili odhady, aké by boli prípadné dodatočné rozpočtové náklady na energetické opatrenia, keby sa v priebehu roka 2023 museli existujúce opatrenia predĺžiť. Ide samozrejme o veľmi hypotetický odhad, pri ktorom sa ako východiskový bod používa jesenná prognóza a neberie sa do úvahy vplyv, ktorý by mohlo mať predĺženie energetických opatrení na hospodársku činnosť a infláciu. Z tohto odhadu vyplýva, že ak by sa muselo v uplatňovaní opatrení pokračovať počas celého roka 2023, náklady na ne by sa mohli v eurozóne zvýšiť o ďalšie 1 % HDP, takže by sa v roku 2023 blížili takmer k 2 % HDP, čo je podstatne viac ako v roku 2022 (graf 3.7) 19 . Situácia sa v jednotlivých členských štátoch líši v závislosti od toho, aké sú osobitosti doteraz známych opatrení (či už platných, prijatých alebo oznámených), pričom rozhoduje aj ich veľkorysosť a stanovené dátumy uplynutia ich platnosti. Tento odhad názorne ukazuje, ako môžu energetické opatrenia ovplyvniť fiškálny vývoj, a upozorňuje na dôležitosť prijímania takých opatrení členskými štátmi, ktoré sú fiškálne prijateľné, sú zacielené na najviac ohrozené osoby a poskytujú stimuly na znižovanie spotreby energie.

Posúdenie návrhov rozpočtových plánov na rok 2023 Komisiou

Väčšina členských štátov eurozóny predložila svoje návrhy rozpočtových plánov k 15. októbru v súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 473/2013 20 . Návrhy rozpočtových plánov Talianska a Lotyšska predložili odchádzajúce vlády, a vychádzajú preto z nezmenených politík zohľadňujúcich ich politický cyklus (voľby v Taliansku prebehli 25. septembra a v Lotyšsku 1. októbra). Údaje, ktoré sa uviedli v týchto dvoch návrhoch rozpočtových plánov, pokiaľ ide o deficit verejných financií a ďalšie fiškálne premenné v roku 2023, preto nepredstavujú politické ciele. Pokiaľ ide o Taliansko, Komisia sa nechystá uverejniť stanovisko k návrhu rozpočtového plánu na rok 2023, ktorý je založený na nezmenenej politike. Odchádzajúca vláda tento plán predložila 10. októbra. Namiesto toho Komisia vo vhodnom čase uverejní stanovisko k aktualizovanému návrhu rozpočtového plánu na rok 2023, ktoré má čoskoro predložiť nová vláda. Lotyšsko sa vyzýva, aby čo najskôr, no najneskôr jeden mesiac pred plánovaným prijatím návrhu zákona o rozpočte národným parlamentom, predložilo Komisii a Euroskupine aktualizovaný návrh rozpočtového plánu.

Komisia po prvýkrát posúdila návrh rozpočtového plánu Chorvátska. Keďže Chorvátsko pristúpi k eurozóne už o niekoľko týždňov, konkrétne 1. januára 2023, Komisia uvítala rozhodnutie Chorvátska predložiť svoj návrh rozpočtového plánu, akoby už bolo členom eurozóny.

Komisia posúdila, či sú návrhy rozpočtových plánov na rok 2023 v súlade s odporúčaniami Rady z 12. júla 2022. Rada odporučila, aby sa vo fiškálnej politike členských štátov zohľadňovala pokračujúca dočasná a cielená podpora pre domácnosti, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ako aj pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Rada členským štátom zároveň odporučila, aby zvýšili verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti s ohľadom na iniciatívu REPowerEU, okrem iného aj využitím Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov Únie. Členské štáty by mali byť pripravené aj na to, že bežné výdavky budú musieť prispôsobiť vývoju situácie. V odporúčaniach Rady sa okrem toho rozlišovalo medzi členskými štátmi podľa ich fiškálneho priestoru, ktorý vyjadruje úroveň ich dlhu:

·Členským štátom s vysokým dlhom sa odporučilo, aby vykonávali obozretnú fiškálnu politiku, najmä aby obmedzili rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov pod úroveň strednodobého rastu potenciálneho HDP. Pokiaľ ide o obdobie po roku 2023, členským štátom s vysokým dlhom sa odporučilo, aby vykonávali fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií a zabezpečenie dôveryhodného a postupného znižovania dlhu a fiškálnej udržateľnosti v strednodobom horizonte prostredníctvom postupnej konsolidácie, investícií a reforiem.

·Členské štáty s nízkym a strednodobým dlhom by mali zabezpečiť, aby bol rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2023 v súlade s celkovo neutrálnymi zámermi politiky. V období po roku 2023 by mali vykonávať fiškálnu politiku zameranú na dosiahnutie obozretných strednodobých fiškálnych pozícií.

Nasleduje zhrnutie stanovísk Komisie 21 . Stanoviská vychádzajú z prognózy Komisie z jesene 2022 a z informácií uvedených v návrhoch rozpočtových plánov:

Členské štáty s vysokým dlhom (Belgicko, Francúzsko, Grécko, Portugalsko, Španielsko)

·V prípade Francúzska, Grécka a Španielska sa predpokladá, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bude nižší ako strednodobý rast potenciálneho HDP, pričom sa v zmysle odporúčania Rady zohľadní dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, a náklady na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Naopak v prípade Belgicka rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov presahuje potenciálny rast, pričom sa zohľadňuje dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené zvýšením cien energie, a ľudí utekajúcich z Ukrajiny. V prípade Portugalska sa predpokladá, že rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov sa priblíži k strednodobému rastu potenciálneho HDP za predpokladu plánovaného obmedzenia opatrení reagujúcich na vysoké ceny energie vrátane dočasnej a cielenej podpory zraniteľných domácností a podnikov.

·Všetky členské štáty plánujú verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, a to aj využitím RRF, iných fondov EÚ a plánu REPowerEU v zmysle odporúčania Rady. Predpokladá sa, že celkové verejné investície vyjadrené ako percentuálny podiel HDP sa v roku 2023 oproti roku 2022 zvýšia alebo zostanú stabilné vo všetkých členských štátoch okrem Francúzska a Grécka. Belgicko, Francúzsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko plánujú zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov, keďže sa predpokladá, že z roku 2022 na rok 2023 sa zvýšia alebo zostanú stabilné. Príspevok výdavkov hradených z grantov RRF a fondov EÚ k celkovým zámerom fiškálnej politiky je vo všetkých členských štátoch s výnimkou Francúzska a Grécka expanzívny alebo neutrálny.

·Komisia celkovo zastáva názor, že návrhy rozpočtových plánov Francúzska, Grécka a Španielska sú v súlade s fiškálnymi usmerneniami uvedenými v odporúčaní Rady z 12. júla 2022, zatiaľ čo návrh rozpočtového plánu Belgicka je čiastočne v súlade s odporúčaním a Portugalsku hrozí, že bude len čiastočne v súlade s odporúčaním.

Členské štáty s nízkym/stredným dlhom (Cyprus, Estónsko, Fínsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko)

·Celkové zámery fiškálnej politiky v roku 2023 sa v jednotlivých členských štátoch líšia:

oreštriktívne (od +0,5 % do +2,3 % HDP) 22 : Cyprus, Írsko, Lotyšsko a Malta

ovo všeobecnosti neutrálne (od –0,1 % do –0,2 % HDP): Fínsko, Chorvátsko a Rakúsko

oexpanzívne (od –0,4 % do –2,6 % HDP): Estónsko, Holandsko, Litva, Luxembursko, Nemecko, Slovensko a Slovinsko

·Príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov (bez nových príjmových opatrení) k celkovým zámerom fiškálnej politiky v roku 2023 sa v jednotlivých členských štátoch takisto líši:

oreštriktívne (od +0,4 do +1,7 percentuálneho bodu): Cyprus, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko a Malta

ovo všeobecnosti neutrálne (približne nula percentuálnych bodov): Fínsko a Holandsko

oexpanzívne (od –0,3 % do –1,7 percentuálneho bodu): Estónsko, Litva, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Slovinsko V ani jednom prípade nejde o dôsledok dočasnej a cielenej podpory domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, a ľudí utekajúcich z Ukrajiny 23 .

·Všetky členské štáty plánujú verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti, a to aj využitím RRF, iných fondov EÚ a plánu REPowerEU v zmysle odporúčania Rady. Predpokladá sa, že v roku 2023 sa vo všetkých členských štátoch s nízkym/stredným dlhom celkové verejné investície vyjadrené ako percentuálny podiel HDP oproti roku 2022 zvýšia alebo zostanú stabilné. Všetky členské štáty plánujú zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov, s výnimkou Cypru, Lotyšska a Malty, kde sa z roku 2022 na rok 2023 predpokladá ich pokles. Príspevok výdavkov hradených z grantov RRF a fondov EÚ k celkovým zámerom fiškálnej politiky je vo všetkých členských štátoch s výnimkou Nemecka expanzívny alebo neutrálny.

·Komisia celkovo zastáva názor, že návrhy rozpočtových plánov Cypru, Fínska, Chorvátska, Írska, Lotyšska a Malty sú v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Návrhy rozpočtových plánov Estónska, Holandska, Litvy, Luxemburska, Nemecka, Rakúska, Slovenska a Slovinska sú čiastočne v súlade s uvedeným odporúčaním.

Hoci členské štáty v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedli energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia.

Komisia vyzýva Belgicko, Portugalsko, Rakúsko, Litvu, Nemecko, Estónsko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Slovensko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol ich rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaniami, ktoré Rada prijala 12. júla 2022.

Návrhy rozpočtových plánov vo všeobecnosti zahŕňajú opatrenia, ktoré smerujú k zlepšeniu kvality a zloženia verejných financií a prispievajú k udržateľnej a inkluzívnej obnove. Okrem iného ide o investície podporujúce rast, a najmä zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj energetickú bezpečnosť. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

PRÍLOHA I: Posúdenie návrhov rozpočtových plánov jednotlivých krajín na rok 2022

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Rakúska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 vo všeobecnosti neutrálne. V tomto odhade je zahrnutý expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Tento expanzívny príspevok nespôsobila dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ani náklady na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Rakúsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Rakúska je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Rakúsko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Rakúsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že v Rakúsku sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto rakúske orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Belgicka sa predpokladá, že v roku 2023 nebude rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nižší ako strednodobý rast potenciálneho HDP. Dôvodom nie je dočasná a cielená podpora pre domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ani náklady na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Preto rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Belgicko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Belgicka je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Belgicko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Belgicko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, Belgicko dosiahlo obmedzený pokrok, a preto vyzýva belgické orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Chorvátska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 vo všeobecnosti neutrálne. V tomto odhade je zahrnutý reštriktívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu, najmä na expanzívne zámery fiškálnej politiky v roku 2022 a vysoké inflačné tlaky, je rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov celkovo v súlade s odporúčaním Rady. Chorvátsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície a investičné granty do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Chorvátska je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Chorvátsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Cypru sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 reštriktívne. V tomto odhade je zahrnutý reštriktívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu, najmä na expanzívne zámery fiškálnej politiky v roku 2022 a vysoké inflačné tlaky, je rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov celkovo v súlade s odporúčaním Rady. Cyprus plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň nezachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Cypru je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Estónska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 expanzívne. V tomto odhade je zahrnutý expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Tento expanzívny príspevok nie je výsledkom dočasnej a cielenej podpory pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie voči zvyšovaniu cien energie, a nákladov určených na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Estónsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Estónska je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Estónsko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Estónsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Fínska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 vo všeobecnosti neutrálne. V tomto odhade je zahrnutý obdobne neutrálny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov je v súlade s odporúčaním Rady. Fínsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Fínska je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Fínsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že vo Fínsku sa doposiaľ nedosiahol pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto fínske orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Francúzska sa predpokladá, že v roku 2023 bude rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bude nižší ako strednodobý rast potenciálneho HDP. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov je v súlade s odporúčaním Rady. Francúzsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Francúzska je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Francúzsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že vo Francúzsku sa doposiaľ nedosiahol pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto francúzske orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a informácií uvedených v návrhu rozpočtového plánu Nemecka sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v situácii vysokej inflácie expanzívne. V tomto odhade je zahrnutý expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Tento expanzívny príspevok nespôsobila dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ani náklady na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Nemecko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Plánuje financovať investičné granty a rôzne iné opatrenia vrátane daňových stimulov zameraných na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj energetickú bezpečnosť. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Nemecka je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Nemecko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Nemecko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, sa v Nemecku dosiahol obmedzený pokrok, a preto vyzýva nemecké orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Grécka sa predpokladá, že v roku 2023 bude rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nižší ako strednodobý rast potenciálneho HDP. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov je v súlade s odporúčaním Rady. Grécko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Grécka je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Grécko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že v Grécku sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto grécke orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Írska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 reštriktívne. V tomto odhade je zahrnutý reštriktívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu, najmä na expanzívne zámery fiškálnej politiky v roku 2022 a vysoké inflačné tlaky, je rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov celkovo v súlade s odporúčaním Rady. Írsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Írska je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Írsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že v Írsku sa doposiaľ nedosiahol pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto írske orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Lotyšska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 reštriktívne. Do tohto odhadu bol zahrnutý reštriktívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu, najmä na expanzívne zámery fiškálnej politiky v roku 2022 a vysoké inflačné tlaky, je rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov celkovo v súlade s odporúčaním Rady. Lotyšsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň nezachová investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Lotyšska, ktorý vychádza z predpokladu nezmenenej politiky, je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Lotyšsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, Lotyšsko dosiahlo obmedzený pokrok, a preto vyzýva lotyšské orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023. Lotyšsko sa vyzýva, aby hneď, ako sa nová vláda ujme funkcie, a v zásade najneskôr jeden mesiac pred plánovaným prijatím návrhu zákona o rozpočte národným parlamentom, predložilo Komisii a Euroskupine aktualizovaný návrh rozpočtového plánu.

Na základe prognózy Komisie a informácií uvedených v návrhu rozpočtového plánu Litvy sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v situácii vysokej inflácie expanzívne. V tomto odhade je zahrnutý expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Tento expanzívny príspevok nespôsobila dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ani náklady na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Litva plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachová investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Litvy je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Litvu, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijala potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Litva v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že v Litve sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto litovské orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a informácií uvedených v návrhu rozpočtového plánu Luxemburska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v situácii vysokej inflácie expanzívne. V tomto odhade je zahrnutý expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Tento expanzívny príspevok nespôsobila dočasná a cielená podpora domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ani náklady na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Luxembursko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Luxemburska je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Luxembursko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Luxembursko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, Luxembursko dosiahlo obmedzený pokrok, a preto vyzýva luxemburské orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Malty sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 reštriktívne. V tomto odhade je zahrnutý reštriktívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu, najmä na expanzívne zámery fiškálnej politiky v roku 2022 a vysoké inflačné tlaky, je rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov celkovo v súlade s odporúčaním Rady. Malta plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, a pritom nezachová investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Malty je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Malta v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedla energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a informácií uvedených v návrhu rozpočtového plánu Holandska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v situácii vysokej inflácie expanzívne. Tieto expanzívne zámery fiškálnej politiky nie sú výsledkom dočasnej a cielenej podpory domácností a podnikov, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ani nákladov na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že expanzívne zámery fiškálnej politiky nie sú v súlade s odporúčaním Rady. Holandsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom plánuje zachovať investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať investície do zelenej a digitálnej transformácie aj s využitím príslušných fondov. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Holandska je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Holandsko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Holandsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, Holandsko dosiahlo obmedzený pokrok, a preto vyzýva holandské orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a informácií uvedených v návrhu rozpočtového plánu Portugalska sa odhaduje, že rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2023 priblíži k strednodobému rastu potenciálneho HDP za predpokladu plánovaného obmedzenia opatrení prijatých v reakcii na vysoké ceny energie vrátane dočasnej a cielenej podpory zraniteľných domácností a podnikov. Možno teda konštatovať, že existuje riziko, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nebude v súlade s odporúčaním Rady. Portugalsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že v prípade návrhu rozpočtového plánu Portugalska hrozí, že je len čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Portugalsko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Portugalsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, Portugalsko dosiahlo obmedzený pokrok, a preto vyzýva portugalské orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a informácií uvedených v návrhu rozpočtového plánu Slovenska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v situácii vysokej inflácie expanzívne. V tomto odhade je zahrnutý aj expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky, čo odzrkadľuje aj uvedené značné rozpočtové prostriedky na štátnu podporu určenú na zmiernenie dôsledkov vysokých cien energie, ktoré v návrhu rozpočtového plánu neboli dostatočne konkretizované. Expanzívne zámery v tejto fáze nemožno považovať za výsledok dočasnej a cielenej podpory pre domácnosti a podniky, ktoré sú najzraniteľnejšie nárastom cien energie, a nákladov určených na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Slovensko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Slovenska je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Slovensko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Slovensko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že na Slovensku sa doposiaľ nedosiahol pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto slovenské orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a informácií uvedených v návrhu rozpočtového plánu Slovinska sa odhaduje, že celkové zámery fiškálnej politiky budú v roku 2023 v situácii vysokej inflácie expanzívne. V tomto odhade je zahrnutý expanzívny príspevok bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov k celkovým zámerom fiškálnej politiky. Tento expanzívny príspevok odzrkadľuje vyššie spomínané značné rozpočtové prostriedky, ktoré sú určené na štátnu podporu v rámci zmierňovania vplyvu vysokých cien energií pre podniky. V dôsledku nedostatočného spresnenia týchto opatrení v návrhu rozpočtového plánu v tejto fáze nemožno expanzívne zámery považovať za výsledok dočasnej a cielenej podpory pre domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, ani nákladov na pomoc pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Celkovo možno konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov nie je v súlade s odporúčaním Rady. Slovinsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachová investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Slovinsko plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie (a chce na to využiť aj Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a iné fondy EÚ). Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Slovinska je čiastočne v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Komisia vyzýva Slovinsko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijalo potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol rozpočet na rok 2023 v súlade s odporúčaním, ktoré Rada prijala 12. júla 2022. Hoci Slovinsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie rýchlo zaviedlo opatrenia súvisiace s energiou, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Komisia takisto zastáva názor, že v Slovinsku sa dosiahol obmedzený pokrok, pokiaľ ide o štrukturálnu časť fiškálnych odporúčaní uvedených v odporúčaní Rady z 12. júla 2022 v kontexte európskeho semestra, a vyzýva preto slovinské orgány, aby pokrok urýchlili. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

Na základe prognózy Komisie a po zohľadnení informácií z návrhu rozpočtového plánu Španielska sa predpokladá, že v roku 2023 bude rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov bude nižší ako strednodobý rast potenciálneho HDP. Možno teda konštatovať, že rast primárnych bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov je v súlade s odporúčaním Rady. Španielsko plánuje financovať dodatočné investície prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ, pričom zároveň zachováva investície financované z vnútroštátnych zdrojov. Krajina plánuje financovať verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti. Komisia celkovo zastáva názor, že návrh rozpočtového plánu Španielska je v súlade s fiškálnymi usmerneniami, ktoré boli súčasťou odporúčania Rady z 12. júla 2022. Hoci Španielsko v rámci núdzovej politickej reakcie na výnimočné zvyšovanie cien energie zaviedlo energetické opatrenia, predĺženie existujúcich a/alebo prijatie nových podporných opatrení v reakcii na vysoké ceny energie by prispelo k vyššiemu rastu čistých bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a k zvýšeniu predpokladaného deficitu verejných financií a verejného dlhu v roku 2023. Preto je dôležité, aby členské štáty lepšie zamerali takéto opatrenia na najviac ohrozené domácnosti a exponované podniky, aby zachovali stimuly na znižovanie dopytu po energii a aby sa tieto stimuly zrušili, keď tlaky na ceny energie poľavia. Správy o jednotlivých krajinách za rok 2023 budú obsahovať všestranný opis pokroku dosiahnutého pri vykonávaní odporúčaní pre danú krajinu, ktorý sa posúdi v kontexte odporúčaní pre danú krajinu predložených Komisiou na jar 2023.

PRÍLOHA II: Metodika a predpoklady, z ktorých vychádza prognóza Komisie z jesene 2022

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 473/2013: „metodika a predpoklady najnovších hospodárskych prognóz útvarov Komisie pre každý členský štát vrátane odhadov vplyvu súhrnných rozpočtových opatrení na hospodársky rast sa pripoja k celkovému posúdeniu“. Prognóza Komisie z jesene 2022 nezávisle vypracovaná zamestnancami Komisie vychádza z predpokladov, ktoré sú vysvetlené priamo v prognóze 24 .

Pre rozpočtové údaje do roku 2021 sú základom údaje oznámené členskými štátmi Komisii pred 1. októbrom 2022, ktoré Eurostat overil 21. októbra 2022. Eurostat nevykonal žiadne zmeny údajov oznámených členskými štátmi v jesennom kole oznamovania roku 2022 a nemá k nim žiadne výhrady.

V prognóze boli zaznamenané opatrenia na podporu finančnej stability v súlade s rozhodnutím Eurostatu z 15. júla 2009 25 . Pokiaľ dotknutý členský štát neuviedol inak, do prognózy boli ako finančné transakcie zahrnuté kapitálové injekcie (t. j. transakcie zvyšujúce dlh, ale nie deficit), o ktorých boli známe dostatočne podrobné informácie. Štátne záruky za záväzky bánk a za vklady sa do verejných výdavkov nezahŕňajú okrem prípadu, keď existuje dôkaz, že v čase dokončenia prognózy sa už záruky uplatnili. Úvery, ktoré bankám poskytla vláda alebo iné subjekty zaradené do sektora verejnej správy, sa však obvykle započítavajú do dlhu verejnej správy.

Pokiaľ ide o rok 2023, zohľadňujú sa rozpočty prijaté alebo predložené národným parlamentom a všetky ostatné dostatočne podrobné opatrenia. v jesennej prognóze sú zohľadnené všetky informácie uvedené v návrhoch rozpočtových plánov predložených do polovice októbra. Pokiaľ ide o rok 2024, predpoklad nezmenenej politiky použitý v prognózach svedčí o extrapolácii trendov v oblasti príjmov a výdavkov a zahrnutí dostatočne podrobných opatrení.

Agregovaný európsky dlh verejnej správy v prognózovanom období 2022 – 2024 sa uverejňuje na nekonsolidovanom základe (t. j. nie je upravený o medzivládne úvery). Na takom istom základe sa v záujme zabezpečenia konzistentnosti časových radov uverejňujú aj historické údaje. Projekcie dlhu verejnej správy jednotlivých členských štátov v rokoch 2022 – 2024 zahŕňajú vplyv záruk na Európsky nástroj finančnej stability, bilaterálnych úverov pre iné členské štáty a účasti na kapitáli Európskeho mechanizmu pre stabilitu v zmysle plánu ku koncovému dátumu prognózy 26 .

PRÍLOHA III: Analýza udržateľnosti dlhovej služby a analýza citlivosti

Táto príloha obsahuje analýzu citlivosti vývoja verejného dlhu na prípadné makroekonomické otrasy, ako sa vyžaduje v článku 7 nariadenia (EÚ) č. 473/2013. Stochastické prognózy dlhu sa používajú na posúdenie možného vplyvu rizík rastu nominálneho HDP na dynamiku verejného dlhu, vývoja na finančných trhoch a fiškálnych otrasov ovplyvňujúcich stav štátneho rozpočtu 27 .

Stochastické projekcie zohľadňujú makroekonomickú neistotu v súvislosti s dvomi ústrednými scenármi vývoja dlhu v rokoch 2023 – 2027: so scenárom predloženým v prognóze Komisie z jesene 2022 a scenárom predloženým v návrhoch rozpočtových plánov (NRP) na rok 2023. V oboch prípadoch sa zvyčajný predpoklad nezmenenej fiškálnej politiky uplatňuje aj mimo prognózovaného obdobia 28 .

Otrasy sa uplatňujú na makroekonomické podmienky predpokladané v ústrednom scenári, aby sa dosiahlo rozloženie možného vývoja dlhu („kužeľ“ vo vejárovom diagrame v grafe III.1). Kužeľ zodpovedá širokej škále možných makroekonomických podmienok, pričom v prípade rastu, úrokových sadzieb a primárneho salda sa uskutočnila simulácia až 2 000 otrasov. Do veľkosti a korelácii týchto otrasov sa premieta historická volatilita a vzťahy medzi týmito premennými 29 . Vejárové diagramy preto poskytujú pravdepodobnostné informácie o dynamike dlhu v eurozóne s prihliadnutím na prípadný výskyt otrasov s dosahom na rast, úrokové sadzby a primárne saldo, ktorých rozsah a korelácia odzrkadľujú minulý vývoj.

V každom vejárovom diagrame sa uvádza predpokladaný vývoj dlhu v rámci ústredného scenára ako prerušovaná čiara. Medián simulácií je znázornený ako plná čierna čiara. Kužeľ pokrýva 80 % všetkých možných možností vývoja dlhu, pričom možnosti vývoja 20 % najmenej pravdepodobných otrasov sa neznázorňujú. Časti s rôznymi odtieňmi farieb v rámci kužeľa predstavujú rozličné časti celkového rozdelenia možného vývoja dlhu.

Zo simulácií vyplýva, že v roku 2023 bude miera zadlženosti eurozóny s 80 % pravdepodobnosťou medzi 87 % podľa scenára Komisie a 98 % HDP podľa scenára NRP. Do roku 2027 bude miera zadlženosti s 50 % pravdepodobnosťou vyššia ako približne 90 % HDP, a to podľa scenára Komisie aj NRP.

Tieto prognózy sprevádzajú dodatočné riziká. Keďže rozsah a korelácia otrasov odzrkadľujú historické správanie premenných, metodika nezachytáva neistotu v reálnom čase, ktorá súvisí najmä s posudzovaním produkčnej medzery. Táto neistota naznačuje existenciu ďalšieho zdroja rizík pre budúci vývoj dlhu, ktorý táto analýza nezohľadňuje. Ďalší zdroj neistoty súvisí s realizáciou podmienených záväzkov, keďže vejárové diagramy zachytávajú len riziká, ktoré sa v minulosti prejavili zhoršením primárneho salda.

Graf III.1: Vejárové diagramy vypracované zo stochastických prognóz verejného dlhu podľa scenára prognóz Komisie a scenára prognóz podľa návrhov rozpočtových plánov; eurozóna

PRÍLOHA IV: Tabuľky

Tabuľka IV.1: Rast reálneho HDP (v %) podľa programov stability (PS), návrhov rozpočtových plánov (NRP) na rok 2023 a prognózy Komisie (KOM) z jesene 2022

Poznámka: Francúzsko nepredložilo programy stability na rok 2022, takže nie je zahrnuté do agregovaných údajov PS 2022 za eurozónu.

Tabuľka IV.2: Celkové saldo (v % HDP) v programoch stability (PS) na rok 2022, návrhoch rozpočtových plánov (NRP) na rok 2023 a prognóze Komisie (KOM) z jesene 2022

Poznámka: Francúzsko nepredložilo programy stability na rok 2022 (PS 2022), takže nie je zahrnuté do agregovaných údajov PS 2022 za eurozónu.

Tabuľka IV.3: Pomer dlhu k HDP (v % HDP) v programoch stability (PS) na rok 2022, návrhoch rozpočtových plánov (NRP) na rok 2023 a prognóze Komisie (KOM) z jesene 2022

Poznámka: Francúzsko nepredložilo programy stability na rok 2022 (PS 2022), takže nie je zahrnuté do agregovaných údajov PS 2022 za eurozónu.

Tabuľka IV.4: Dočasné núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 (úrovne ako % HDP)

Zdroj: Prognóza Komisie z jesene 2022

Tabuľka IV.5: Rozpočtové náklady na energetické opatrenia v rokoch 2022 – 2023 (úrovne ako % HDP)

 Zdroj: Prognóza Komisie z jesene 2022

(1)

     Ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne (Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11).

(2)

     Komisia vo svojom oznámení Rade o aktivácii všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu [v Bruseli 20. 3. 2020, COM(2020) 123 final] vyjadrila názor, že vzhľadom na očakávaný prudký hospodársky pokles v dôsledku pandémie COVID-19 boli splnené podmienky na aktiváciu všeobecnej únikovej doložky. Ministri financií členských štátov 23. marca 2020 vyjadrili súhlas s posúdením Komisie. Komisia 23. mája 2022 predĺžila aktiváciu všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu aj na rok 2023.

(3)

   Neočakávané príjmy (výpadky príjmov) sa odhadujú na základe zvýšenia (zníženia) pomeru príjmov k HDP, ktoré nemožno vysvetliť diskrečnými opatreniami ani transfermi z rozpočtu EÚ. V prognóze Komisie z jesene 2022 sa pre eurozónu odhadujú neočakávané príjmy vo výške ¾ % HDP v roku 2021 a ½ % HDP v roku 2022. V roku 2023 sa očakávajú výpadky príjmov na úrovni približne ¾ % HDP.

(4)

   Tieto údaje o dlhu nie sú konsolidované, pokiaľ ide o medzivládne pôžičky.

(5)

     Členskými štátmi, v ktorých sa v roku 2023 predpokladá zvýšenie miery zadlženosti, sú Belgicko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta a Fínsko. Väčšina členských štátov, ktoré mali najvyššiu mieru zadlženosti pred krízou, predpokladá, že v roku 2023 ich miera zadlženosti klesne.

(6)

     Priemerná splatnosť v eurozóne je v súčasnosti 8,1 roka (údaje za september 2022, zdroj: Štatistika verejných financií, ECB).

(7)

   Takzvaný efekt snehovej gule zachytáva vplyv úrokových výdavkov na ročnú akumuláciu dlhu, ako aj vplyv rastu reálneho HDP a inflácie (deflátor HDP) na mieru zadlženosti.

(8)

   Podmienené záväzky by sa vo všeobecnosti odrazili vo verejnom dlhu a deficitoch len vtedy, ak by sa uplatnili, s výnimkou prípadu štandardizovaných záruk. V niektorých prípadoch reagovali vlády na krízu spôsobenú ochorením COVID-19 vydaním štandardizovaných záruk, pre ktoré sa od začiatku zaznamenáva odhadovaný vplyv na deficit v súlade s pravidlami ESA 2010.

(9)

     Údaje za 2021, zdroj: Štatistika verejných financií, ECB.

(10)

     Do zámerov fiškálnej politiky sa premieta krátkodobý impulz, ktorý hospodárstvu vysiela diskrečná fiškálna politika. V tomto oznámení sa v súlade s prístupom uplatňovaným od prijatia odporúčaní Rady týkajúcich sa programov stability na rok 2021 posudzujú zámery fiškálnej politiky na základe ročného nárastu čistých výdavkov vo vzťahu k 10-ročnému potenciálnemu rastu. Viac podrobností možno nájsť v rámčeku: Ukazovatele použité v posúdení návrhov rozpočtových plánov na rok 2023 v štatistickej prílohe.

(11)

     Dočasné núdzové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 pozostávajú najmä z nevyhnutných presunov vzhľadom na potrebu udržať domácnosti a firmy zasiahnuté pandémiou nad hladinou. Tieto opatrenia sú vyňaté zo zámerov fiškálnej politiky, pretože sa predpokladá, že ich priamy vplyv na hospodársky rast bude v čase vyplácania podpory len čiastočný z dôvodu obmedzení hospodárskej činnosti súvisiacich s pandémiou (napr. rozsiahlych obmedzení pohybu, cestovných obmedzení atď.). Tento predpoklad potvrdzujú historicky vysoké miery úspor domácností v rokoch 2020 a 2021 a stabilná súkromná spotreba v roku 2022. Ak by nedošlo k vyňatiu dočasných núdzových opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19, zámery fiškálnej politiky eurozóny by roku 2020 boli výrazne expanzívne (približne o 3,5 % HDP), pričom by zostali obdobne expanzívne aj v roku 2021 (o 1¼ %), zatiaľ čo v roku 2022 by boli podľa všetkého všeobecne neutrálne a v roku 2023 reštriktívne (približne o 1 %).

(12)

     T. j. zložený ukazovateľ úverových nákladov (CCCI) vypočítaný útvarmi Komisie, ktorý je syntetickým meradlom nákladov na externé financovanie podnikového sektora a domácností eurozóny. CCCI nefinančných korporácií zahŕňa náklady na úvery poskytované bankami aj finančnými trhmi. CCCI domácností zahŕňa náklady na bankové úvery poskytnuté na spotrebné účely, kúpu nehnuteľností na bývanie či iné účely.

(13)

     Rada odporučila Taliansku a Portugalsku, aby v roku 2022 obmedzili rast bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov, zatiaľ čo Bulharsku, Chorvátsku, Lotyšsku a Litve odporučila udržať ich pod kontrolou. V danom čase (na jar 2021) sa predpokladalo, že tieto členské štáty v roku 2022 zaznamenajú významný podporný príspevok týchto výdavkov k zámerom fiškálnej politiky (viac ako 0,5 percentuálneho bodu HDP).

(14)

     Treba však poznamenať, že pomer verejných investícií k HDP v Lotyšsku je výrazne nad priemerom eurozóny.

(15)

     Tieto údaje sa týkajú tvorby hrubého fixného kapitálu, avšak po zohľadnení spotreby fixného kapitálu by sa tvorba čistého fixného kapitálu v sektore verejnej správy v eurozóne zvýšila z 0,1 % HDP v roku 2019 na 0,6 % v roku 2023 (graf 3.5).

(16)

     Výdavky hradené z úverov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú zahrnuté do výdavkov hradených z vnútroštátnych zdrojov.

(17)

     Príjmy (v podobe nových druhov daní alebo odvodov) z neočakávaných ziskov tvoria osobitnú kategóriu, pretože nepredstavujú podporné opatrenie, ale skôr zdroj financovania. Tento konkrétny druh príjmov sa zahrnul do odhadov z toho dôvodu, že do veľkej miery priamo súvisí so zvýšenými cenami energie a mnohé členské štáty už tento zdroj príjmov využívajú na financovanie podporných opatrení, resp. nad tým uvažujú.

(18)

     Súčasná prognóza rozpočtových nákladov na opatrenia súvisiace s vysokými cenami energie sa do veľkej miery odvíja od situácie v niekoľkých veľkých členských štátoch, ktoré už oznámili významné celoročné balíky opatrení.

(19)

     V prípade niektorých konkrétnych členských štátov sa v tomto odhade takisto predpokladá, že rozpočtové prostriedky, ktoré niektoré vlády v súčasnosti plánujú na financovanie zatiaľ nešpecifikovaných dodatočných energetických opatrení v roku 2023, využijú efektívne. Ich vplyv na rozpočet sa už zohľadnil v prognózach deficitu verejných financií a dlhu verejnej správy v roku 2023, z ktorých vychádza táto jesenná prognóza, nezohľadnil sa však v celkových rozpočtových nákladoch na energetické opatrenia v roku 2023.

(20)

     V súlade s článkom 6 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 473/2013 Grécko, Írsko a Holandsko vo svojich NRP uviedli kvantitatívne odhady distribučných účinkov plánovaných rozpočtových opatrení. Malta predložila distribučnú analýzu opatrení, ktoré už zaviedla v snahe zmierniť vplyv vysokej inflácie.

(21)

     K stanoviskám je pripojená štatistická príloha, ktorá obsahuje aj informácie potrebné na posúdenie plánov členských štátov.

(22)

     Záporné znamienko znamená, že rast primárnych výdavkov je vyšší než strednodobý potenciál, čo poukazuje na expanzívnu fiškálnu politiku; kladné znamienko naopak znamená, že rast primárnych výdavkov je nižší než strednodobý potenciál, čo poukazuje na reštriktívnu fiškálnu politiku.

(23)

   V prípade Slovenska a Slovinska podporné energetické opatrenia nie sú v návrhoch rozpočtových plánov dostatočne špecifikované. Expanzívne zámery preto v tejto fáze nemožno považovať za dôsledok dočasnej a cielenej podpory pre domácnosti a podniky, ktoré sú najviac ohrozené nárastom cien energie, a ľudí utekajúcich z Ukrajiny.

(24)

     Metodické predpoklady, z ktorých vychádza prognóza Komisie z jesene 2022, sú k dispozícii na stránke: https://economy-finance.ec.europa.eu/system/files/2022-11/ip187_en_0.pdf

(25)

     K dispozícii na stránke: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/1015035/2041337/FT-Eurostat-Decision-9-July-20093--final-.pdf .

(26)

     V súlade s rozhodnutím Eurostatu z 27. januára 2011 o štatistickom zaznamenávaní operácií ENFS, ktoré je k dispozícii na stránke: http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/5034386/2-27012011-AP-EN.PDF .

(27)

   Metodika stochastických projekcií verejného dlhu, ktorá sa tu používa, je predstavená v Monitore udržateľnosti dlhovej služby Európskej komisie z roku 2019, príloha A7, a v Berti, K. (2013) „Stochastic public debt projections using the historical variance-coariance matrix approach for EU countries“, European Economy Economic Paper č. 480.

(28)

   Prognóza Komisie z jesene 2022 zahŕňa opatrenia fiškálnej politiky, ktoré boli prijaté alebo aspoň dôveryhodne ohlásené, a informácie dostupné k 31. októbru 2022. Po roku 2024 (po poslednom roku prognózy) sa štrukturálne primárne saldo upravuje len o predpokladané (čisté) náklady na starnutie obyvateľstva.

(29)

   Predpokladá sa, že otrasy sa riadia spoločným normálnym rozdelením.