EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 802 final

2021/0426(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2021) 430 final} - {SWD(2021) 453 final} - {SWD(2021) 454 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.    KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov je súčasťou balíka „Fit for 55“ patriaceho do pracovného programu Komisie na rok 2021 a dopĺňa ostatné zložky balíka navrhnutého v júli 2021 1 , pričom sa ňou stanovuje vízia dosiahnutia fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050. Ako sa už uvádza v akčnom pláne v oblasti klímy 2 , je to kľúčový legislatívny nástroj na dosiahnutie cieľov v oblasti dekarbonizácie do rokov 2030 a 2050. Nadväzuje na kľúčové zložky troch oblastí záujmu 3 vlny obnovy budov 4 vrátane zámeru navrhnúť povinné minimálne normy energetickej hospodárnosti, a to po posúdení vplyvu, v ktorom sa zohľadní rozsah ich pôsobnosti, časový rozvrh, postupné vykonávanie a sprievodné podporné politiky. Vzhľadom na potrebu vhodných konzultácií a postupov posudzovania vplyvu by k navrhovanej revízii mohlo dôjsť len o niečo neskôr ako k prvému súboru iniciatív balíka „Fit for 55“, ktorý bol prijatý v júli 2021.

1.1.Vzájomné pôsobenie balíka „Fit for 55“ a najmä nového systému ETS

Balík „Fit for 55“ pozostáva zo súboru vzájomne prepojených návrhov podporených analýzou posúdenia vplyvu, ktorá to zohľadňuje. Z analýzy 5 vyplynulo, že prílišná závislosť od sprísnených regulačných politík by viedla k zbytočne vysokej hospodárskej záťaži, kým samotným stanovovaním cien uhlíka by sa neodstránili pretrvávajúce zlyhania trhu a prekážky neekonomického charakteru. Zvoleným súborom politík sa preto opatrne uvádzajú do rovnováhy stanovovanie cien, ciele, normy a podporné opatrenia. Navrhovaná revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov je umiestnená v rovnakom rámci. V dôsledku toho by si zmena rovnováhy celkového súboru vyžadovala úpravu jednotlivých častí politiky. Oslabenie cenových a cieľových opatrení na podporu dekarbonizácie sektora budov by si vyžadovalo primerane prísnejšie regulačné opatrenia v rámci revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, najmä s ohľadom na postupné vyraďovanie fosílnych palív a povinné minimálne normy energetickej hospodárnosti.

Z príslušných posúdení vplyvu Komisie vyplynulo, že dosiahnutie cieľov by bolo menej isté a nákladnejšie, ak by neexistoval signál o cene uhlíka týkajúci sa vykurovacích palív, ako je navrhovaný nový systém obchodovania s emisiami (ETS) pre budovy a cestnú dopravu. Najlepšie to funguje spoločne s regulačnými opatreniami EÚ a doplňujúcimi vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sú stimulované navrhovanými vyššími ambíciami v nariadení o spoločnom úsilí, smernici o energetickej efektívnosti a smernici o energii z obnoviteľných zdrojov.

Novým systémom ETS sa vytvárajú hospodárske stimuly na dekarbonizáciu budov a generujú príjmy na verejnú podporu, zameranú najmä na podporu zraniteľných domácností. Revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov sa zaoberá prekážkami obnovy neekonomického charakteru 6 . Vytvára sa ňou podporný rámec na to, aby sa obnove poskytovala finančná podpora, a to bez priamej mobilizácie požadovaných finančných prostriedkov. Revidovaná smernica o energetickej hospodárnosti budov by mohla významne prispieť k dosiahnutiu cieľov do roku 2030. Z posúdenia vplyvu smernice o energetickej hospodárnosti budov 7 vyplýva, že ak smernica nebude, celkovému potrebnému zníženiu emisií bude chýbať približne polovica toho, čo je potrebné v sektore bývania a služieb na dosiahnutie cieľa do roku 2030.

Bez týchto revízií by bolo potrebných viac opatrení na úrovni členských štátov, ktoré by túto medzeru vyrovnali, ale neistota týkajúca sa ich účinnosti, včasnosti a súladu s cieľom dekarbonizácie do roku 2050, ktorý je zakotvený v európskom právnom predpise v oblasti klímy 8 , by utlmila stimuly na rýchle zvýšenie miery obnovy. Bez sprísnených regulačných opatrení EÚ alebo vnútroštátnych regulačných opatrení na zvýšenie miery obnovy by cena uhlíka musela byť vyššia 9 a v konečnom dôsledku by prekážky obnovy neekonomického charakteru boli stále nevyriešené.

1.2.Otázky týkajúce sa zraniteľnosti, cenovej dostupnosti a energetickej chudoby

Hlavnou novinkou revízie je zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na spustenie požadovanej transformácie sektora. Obnova budov má dva všeobecne uznávané pozitívne hospodárske vplyvy: 1. zníženie nákladov na energie, zmiernenie energetickej chudoby a 2. zvýšenie hodnoty budov s väčšou energetickou hospodárnosťou. Ďalšie prínosy zahŕňajú lepšiu kvalitu života a kratšie priemerné obdobie neobsadenosti nehnuteľnosti.

Výhody nižších účtov za energiu sú ešte dôležitejšie v kontexte vysokých cien energií. Ľudia žijúci v budovách s najhoršou energetickou hospodárnosťou a tí, ktorí čelia energetickej chudobe, by profitovali z obnovených a lepších budov a zo znížených nákladov na energie a boli by chránení pred ďalším zvyšovaním trhových cien a volatilitou.

Na druhej strane sa prenajímatelia môžu pokúšať o prenesenie nákladov na obnovu na nájomníkov, aby pokryli svoju počiatočnú investíciu. Výraznejšie zameranie sa na riešenie nedostatkov existujúcich budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou by teda mohlo ďalej znížiť ich ceny v transakciách na trhu, aj keď dnes už existuje určitá korelácia medzi triedami energetickej hospodárnosti a hodnotou.

Minimálne normy energetickej hospodárnosti v celej EÚ boli starostlivo navrhnuté tak, aby zmiernili možné negatívne sociálne účinky a maximalizovali ich sociálne prínosy, najmä pokiaľ ide o zlepšenie životných podmienok v budovách s najhoršou energetickou hospodárnosťou a zmiernenie energetickej chudoby alebo dokonca jej predchádzanie. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby podporovali dodržiavanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti primeraným podporným rámcom, ktorý zahŕňa finančnú podporu, technickú pomoc, odstraňovanie prekážok a monitorovanie sociálnych vplyvov, najmä na tých najzraniteľnejších.

V národných plánoch obnovy budov sa bude venovať pozornosť monitorovaniu znižovania počtu ľudí postihnutých energetickou chudobou a obyvateľstva žijúceho v nevyhovujúcich bytoch (napr. zatekajúce steny alebo strechy) alebo s nedostatočnými podmienkami tepelnej pohody. Plány prinesú prehľad vnútroštátnych politík a opatrení, ktoré posilňujú a chránia zraniteľné domácnosti, zmierňujú energetickú chudobu a zabezpečujú dostupnosť bývania.

Opatrenia v tomto návrhu sú koherentné s politikou a opatreniami v rámci nástrojov EÚ na podporu spravodlivej transformácie zo sociálneho hľadiska. Patria sem správy o pokroku pri dosahovaní národných orientačných cieľov na zníženie počtu domácností s energetickou chudobou podľa národných energetických a klimatických plánov a plánovaných investíciách na zmiernenie distribučných účinkov a na podporu štrukturálnych riešení – najmä energetickej obnovy budov vrátane opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti alebo začlenenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie, dekarbonizácie ich vykurovacích a chladiacich systémov – s cieľom znížiť závislosť od fosílnych palív v súlade s navrhovanými sociálno-klimatickými plánmi, ako aj správy Poradenského centra pre energetickú chudobu, ktoré podporuje snahy členských štátov o znižovanie a monitorovanie energetickej chudoby.

1.3.Dostupnosť financovania, finančné prostriedky EÚ a národné podporné opatrenia

Návrh je dobre koordinovaný s ďalšími dôležitými nástrojmi, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky EÚ a jednotlivých členských štátov. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti spúšťa významné investície do obnovy budov, a to vďaka silným zložkám hlavnej iniciatívy „Renovujme“, ktoré sú v rámci národných plánov obnovy a odolnosti venované obnove. Bude to bude pokračovať až do obdobia rokov 2025 – 2026, čím sa pripraví cesta na vylepšenia, ktoré spustí nadchádzajúca smernica o energetickej hospodárnosti budov.

Podľa súčasného viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ v rámci rôznych programov, ktoré určili sektor budov za prioritu: regionálne fondy v rámci politiky súdržnosti, Fond pre spravodlivú transformáciu a Program InvestEU sú z tohto pohľadu kľúčové. Dopĺňajú ich špecializovaná technická podpora a pomoc zo strany Európskej komisie národným subjektom verejnej správy s cieľom uľahčiť potrebné reformy a prípravu na investície, aby boli účinné.

Navrhovaný nový sociálno-klimatický fond systému ETS by premostil medzeru medzi Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a prechodom medzi týmto súčasným VFR a obdobím po roku 2027 a mobilizoval 72,2 miliardy EUR na roky 2025 – 2032 na účely podpory domácností, najmä tých, ktoré žijú v budovách s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Tento fond by pokryl počiatočné náklady a uľahčil by domácnostiam s nízkymi príjmami dodržiavať minimálne normy energetickej hospodárnosti navrhované v smernici o energetickej hospodárnosti budov. Investície v rámci národných sociálno-klimatických plánov budú neoddeliteľnou súčasťou finančných opatrení obsiahnutých v národných plánoch obnovy budov podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Na to, aby sa obnova budov klasifikovala ako udržateľná hospodárska činnosť podľa delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy, musí buď dosiahnuť 30 % úsporu energie, spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pri významnej obnove, alebo pozostávať z konkrétnych jednotlivých opatrení, ktoré sú klasifikované ako udržateľné. Obnova s cieľom splniť navrhované minimálne normy energetickej hospodárnosti v celej Únii je zvyčajne v súlade s kritériami taxonómie EÚ súvisiacimi s činnosťami na obnovu budov.

Komisia okrem toho v súčasnosti reviduje príslušný rámec štátnej pomoci a jej cieľom je, aby lepšie zodpovedal potrebám revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov, a najmä minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na úrovni EÚ. Výsledné ustanovenia o štátnej pomoci by boli dôležité na stimuláciu včasného dodržiavania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti stanovených na úrovni EÚ v súvislosti so zlepšovaním budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou.

1.4.Ciele návrhu

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Ako sa vysvetľuje v predchádzajúcom texte, cieľom navrhovanej revízie je podpora tak tlakových, ako aj motivačných faktorov, ktoré podporujú dekarbonizáciu budov v spojení so stimulmi národných opatrení stanovenými v nariadení o spoločnom úsilí a s vplyvmi nového systému obchodovania s emisiami v oblasti stanovovania cien uhlíka na budovy a cestnú dopravu 10 . Návrhom sa reviduje existujúci legislatívny nástroj. Ako taký nemôže nahradiť ciele, ako sú tie, ktoré sú stanovené v rámci nariadenia o spoločnom úsilí, ale podporuje ich dosiahnutie. Funguje to jednotne s navrhovaným novým systémom ETS, pričom jeden podporuje dekarbonizáciu palív a vykurovacích technológií a druhý znižuje spotrebu energie.

V smernici o energetickej hospodárnosti budov sa stanoví celková vízia pre nové a existujúce budovy, ktorá sa vzťahuje na ustanovenia súvisiace s budovami ďalších iniciatív balíka „Fit for 55“ 11 . Zvýšením počtu opatrení na zníženie spotreby energie v sektore budov prispeje smernica o energetickej hospodárnosti budov aj k plneniu celkových cieľov energetickej efektívnosti stanovených v smernici o energetickej efektívnosti. Vyšší počet obnov vyvolaných návrhom smernice o energetickej hospodárnosti budov a požiadavkou, aby sa v nových budovách inštalovali vykurovacie systémy s nulovými priamymi emisiami skleníkových plynov a aby sa začlenila energia z obnoviteľných zdrojov, čím by sa stali budovami s nulovými emisiami, umožní dosiahnuť orientačný cieľ do roku 2030 pre podiel obnoviteľných zdrojov energie na konečnej energetickej spotrebe budov v súlade so smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov. Návrhom sa podporí nahradenie neefektívnych kotlov na fosílne palivá systémami bez priamych emisií skleníkových plynov, ako sú tepelné čerpadlá a ďalšie technológie založené na obnoviteľných zdrojoch energie.

Návrhom sa modernizuje súkromná nabíjacia infraštruktúra na parkoviskách v budovách a ich blízkosti, čím sa dopĺňa aktualizované nariadenie o infraštruktúre pre alternatívne palivá (AFIR), v ktorom sa stanovujú väčšie ambície v súvislosti s celkovými cieľmi vrátane verejne dostupnej nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá. V súlade s európskym zeleným rámcom a novým rámcom mestskej mobility EÚ zahŕňa aj ustanovenia na zlepšenie infraštruktúry na parkovanie bicyklov.

Návrhom sa podobne dopĺňa legislatíva o výrobkoch, napr. rámcové nariadenie o energetickom označovaní, ktoré stimuluje spotrebiteľov, aby nakupovali energeticky najlepšie výrobky a spotrebiče, ktoré sa umiestňujú v budovách. Smernica o energetickej hospodárnosti budov funguje súčasne so smernicou o ekodizajne, ktorá stanovuje požiadavky na energetickú hospodárnosť a inú environmentálnu hospodárnosť týkajúce sa energeticky významných výrobkov, najmä technických systémov budov (napr. kotly, tepelné čerpadlá alebo svetelné zdroje) a zariadení používaných v budovách (napr. domáce spotrebiče). Hospodárnosť stavebných výrobkov sa rieši v nariadení o stavebných výrobkoch a návrhom sa prispieva aj k nepretržitému pokroku smerom k adaptácii na zmenu klímy, a to prostredníctvom ustanovení súvisiacich s posilnením odolnosti budov voči zmene klímy.

Posilnenými informačnými nástrojmi smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktoré budú zahŕňať aj meranie uhlíka, sa zároveň pomôže finančným investorom speňažiť prínosy dekarbonizácie budov a domácnostiam alebo obchodným subjektom lepšie zohľadňovať hospodárske prínosy obnovy budov a ich splátkové kalendáre. Tieto aspekty sú aj v súlade s prvkami taxonómie EÚ pre udržateľné činnosti súvisiace s budovami 12 .

2.    PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Návrh je založený na článku 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je právnym základom politiky Únie v oblasti energetiky. Cieľom navrhovaných opatrení je „presadzovať energetickú efektívnosť, úsporu a vývoj nových a obnoviteľných zdrojov energie“ [článok 194 ods. 1 písm. c) ZFEÚ].

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

2.1.    Potreba konať na úrovni EÚ

Politika v oblasti energetiky je spoločnou právomocou medzi EÚ a členskými štátmi a oblasťou úspešne zapracovanej politiky EÚ. Navrhovanými zmenami v smernici o energetickej hospodárnosti budov sa do značnej miery vyjadruje potreba jej aktualizácie, aby vyjadrovala zvýšené ambície klimatických a energetických cieľov EÚ. Je to navyše k tomu, že z posúdenia vplyvu národných energetických a klimatických plánov (ďalej len „NEKP“) v celej EÚ, ktoré Komisia zverejnila v septembri 2020 13 , vyplynula medzera v ambíciách, pokiaľ ide o energetickú efektívnosť: 2,8 percentuálneho bodu v prípade spotreby primárnych zdrojov energie a 3,1 bodu v prípade konečnej energetickej spotreby v EÚ v porovnaní s cieľmi do roku 2030, ktoré v súčasnosti platia. Preto sú v revidovanej smernici o energetickej hospodárnosti budov potrebné ďalšie opatrenia v celej EÚ, a to v súlade s tým, čo sa predpokladá v nariadení o riadení energetickej únie 14 .

Budovy sú miestnymi infraštruktúrami, ale nedostatočná miera a hĺbka obnovy sú spoločným problémom, ktorému čelia všetky členské štáty v EÚ. Základné príčiny sú väčšinou neekonomického charakteru a sú závažné vo všetkých členských štátoch. Stanovenie spoločného rámca EÚ pre trajektóriu dekarbonizácie budov a súvisiacich požiadaviek a zároveň umožnenie prispôsobenia sa národným podmienkam by tak prinieslo veľmi potrebnú istotu pre všetky subjekty v dodávateľskom reťazci obnovy a výstavby a predvídateľnosť a pripravenosť pre všetky zainteresované strany z priemyselných odvetví, miestnu a vnútroštátnu pracovnú silu, súkromných investorov a finančné inštitúcie. Predchádzajúce skúsenosti s dlhodobými stratégiami obnovy zdôrazňujú dôležitosť lepšieho zabezpečenia správnej kombinácie medzi flexibilitou a harmonizovanými požiadavkami, aby sa vo všetkých členských štátoch podporilo dostatočné úsilie na dosiahnutie cieľov na úrovni EÚ.

2.2.    Pridaná hodnota EÚ

Posilneným spoločným rámcom EÚ sa členským štátom s rôznymi úrovňami ambícií poskytnú stimuly, aby koordinovaným spôsobom a v potrebnom rozsahu urýchlili transformáciu energetiky smerom k energeticky efektívnejším a ekologickejším budovám.

Dostatočne silnými regulačnými signálmi – tak pre existujúci fond budov, ako aj pre nové budovy – sa budú stimulovať investície do obnovy budov, vytvoria sa pracovné miesta, podnietia sa inovácie, zvýšia sa výhody vnútorného trhu so stavebnými výrobkami a spotrebičmi a pozitívne sa ovplyvní konkurencieschopnosť ekosystému stavebníctva a súvisiacich odvetví. To spolu s posilneným „spoločne využívaným jazykom“ spoločných noriem a prístupom k informáciám takisto zabezpečí, že sektor budov zníži svoje emisie skleníkových plynov nákladovo najúčinnejším spôsobom, napríklad prostredníctvom úspor z rozsahu.

Budovy sa nepresúvajú cez hranice, ale financovanie súvisiace s budovami, ako aj technológie a riešenia, ktoré sú v nich inštalované, a to od izolácie až po tepelné čerpadlá, efektívne zasklenie či fotovoltické panely, áno. Opatrenia EÚ vedú k modernizácii vnútroštátnych predpisov v sektore budov s cieľom splniť ciele dekarbonizácie, otvoriť širšie trhy pre inovatívne produkty na celom svete a umožniť zníženie nákladov, keď je to najpotrebnejšie, a priemyselný rast.

•Proporcionalita

•Výber nástroja

3.    VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Na umožnenie komplexného konzultačného procesu sa použili doplnkové metódy, ktoré poskytli všetkým zainteresovaným stranám možnosť, aby sa vyjadrili.

–Počiatočné posúdenie vplyvu (plán) bolo zverejnené na portáli Komisie Vyjadrite svoj názor 22. februára 2021. Na účely spätnej väzby bolo otvorené počas 4 týždňov a prijalo 243 odpovedí.

–Verejná konzultácia založená na štruktúrovanom online dotazníku v nástroji EÚ na uskutočňovanie prieskumov a v súlade s pravidlami Komisie pre lepšiu reguláciu bola zverejnená na portáli Vyjadrite svoj názor od 30. marca 2021 počas 12 týždňov. Vzťahovala sa na rozsah pôsobnosti, druh a podobu možných možností politiky, a to na základe otázok s možnosťou výberu z viacerých odpovedí a otvorených otázok. Rovnako ako plán bola otvorená pre všetkých. Bolo doručených 535 odpovedí. Väčšinu účastníkov tvorili podnikateľské združenia a podniky (52 %), za nimi nasledovali občania EÚ (15 %), mimovládne organizácie (12 %) a miestne a národné subjekty verejnej správy (7 %).

–V období od 31. marca do 3. júna 2021 sa zorganizovalo päť špecializovaných a cielených workshopov. Tieto podujatia sa organizovali tematicky, aby sa mohli zaoberať týmito konkrétnymi oblasťami možností politiky: „stanovenie vízie pre budovy a dekarbonizovaný fond budov“, „minimálne normy energetickej hospodárnosti existujúcich budov“, „posilnenie informačných nástrojov týkajúcich sa budov (so zameraním na energetické certifikáty)“, „podpora zelenej a digitálnej transformácie“ a „prístupné a dostupné financovanie – energetická chudoba“. Na každom workshope sa zúčastnilo priemerne 200 účastníkov.

–Ďalšia spolupráca so zainteresovanými stranami sa uskutočnila ad hoc.

Komisia informovala aj národné delegácie a orgány a zhromaždila ich názory na zasadnutiach pracovnej skupiny pre energetiku, Výboru pre energetickú hospodárnosť budov a na plenárnych zasadnutiach koordinovaného postupu pre smernicu o energetickej hospodárnosti budov.

3.1.    Zhrnutie názorov zainteresovaných strán

Jasná väčšina respondentov verejnej konzultácie vyjadrila podporu minimálnym normám energetickej hospodárnosti (75 % respondentov). 61 % účastníkov vyjadrilo názor, že ustanovenia smernice o energetickej hospodárnosti budov týkajúce sa dlhodobých stratégií pre obnovu by sa mali upraviť a 89 % podporilo možnosť posilniť monitorovanie cieľov, ktoré členské krajiny určili vo svojich dlhodobých stratégiách pre obnovu. 84 % súhlasilo s tým, aby sa v smernici o energetickej hospodárnosti budov vymedzili budovy s nulovými emisiami. 73 % respondentov zastávalo názor, že smernica o energetickej hospodárnosti budov by mohla prispieť k sprístupneniu širšieho rozsahu údajov súvisiacich s energetickou hospodárnosťou budov. Energetické certifikáty je potrebné aktualizovať a zlepšiť kvalitu podľa jasnej väčšiny (65 %) a ešte početnejšia (76 %) väčšina podporila harmonizáciu energetických certifikátov.

Vyše dve tretiny respondentov (68 %) uprednostnili to, aby sa do opatrení smernice o energetickej náročnosti budov zahrnulo podávanie správ o emisiách uhlíka počas celého životného cyklu (výroba a výstavba, používanie a koniec životnosti). Pokiaľ ide o e-mobilitu, respondenti celkovo vyjadrili podporu sprísneným požiadavkám. Vyše tri štvrtiny (77 %) súhlasili s prepojením podpory financovania obnovy s hĺbkou obnovy a 68 % zastávalo názor, že by bolo prospešné poskytnúť právne vymedzenie „hĺbkovej obnovy budov“. Napokon, pokiaľ ide o financovanie, všeobecný názor vyjadrený aj na workshopoch bol taký, že by malo byť dostupnejšie, a to prostredníctvom kombinácie priamych grantov, daňových stimulov, hypoték na zameraných na energetickú efektívnosť a iných druhov stimulačných mechanizmov, a že by sa malo spojiť s ustanoveniami o prístupe k jednotným kontaktným miestam. Cielená finančná podpora pre domácnosti s nižšími a strednými príjmami bola označená za najdôležitejšie opatrenie v oblasti politiky na riešenie energetickej chudoby.

Workshopy o politike sa zhodovali s verejnou konzultáciou z hľadiska celkového smerovania a poskytli ďalšie užitočné poznatky.

•Získavanie a využívanie praktických alebo odborných znalostí

Tento návrh vychádza z hodnotenia z roku 2016 a z údajov a skúseností z vykonávania smernice o energetickej hospodárnosti budov. Spoločné výskumné centrum poskytlo podporu pri analýze a hodnotení súladu a národných postupov. Koordinovaný postup pre smernicu o energetickej hospodárnosti budov priniesol analýzu národných skúseností s vykonávaním smernice o energetickej hospodárnosti budov. Komisia okrem toho vychádza z čoraz väčšieho počtu odborne recenzovaných empirických výskumov a využíva niekoľko zmlúv o podpore, ktoré prebiehajú, alebo sa nedávno skončili.

Kvantitatívne a kvalitatívne posúdenie vplyvov a administratívnych nákladov a analýza vstupov od zainteresovaných strán boli podporené osobitnou zmluvou o technickej podpore 19 . Analýza v rámci tejto zmluvy sa vykonala pomocou súboru modelovacích nástrojov, ktoré predstavujú fond budov a širšie makroekonomické a sociálne vplyvy. Hlavné štatistiky a údaje použité aj na vyplnenie súboru údajov, ktorý je základom použitých modelov, sa odvolávajú na ukazovatele monitorovacieho strediska EÚ pre budovy a Eurostatu. Posúdili sa aj výsledky niekoľkých prebiehajúcich projektov v oblasti výskumu a inovácií financovaných v rámci programu Horizont 2020 a poskytli vstupy do analýzy.

•Posúdenie vplyvu

Analýzou v rámci posúdenia vplyvu sa potvrdilo, že rámec smernice o energetickej hospodárnosti budov nepostačuje na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy do roku 2030. Predovšetkým, nie je zavedené žiadne osobitné opatrenie na riešenie prekážok neekonomického charakteru, ktoré obmedzujú energetickú obnovu budov.

Návrh posúdenia vplyvu bol dvakrát predložený výboru Komisie pre kontrolu regulácie. Po prvom negatívnom stanovisku vydal výbor konečné druhé negatívne stanovisko 20 , ktoré zdôraznilo potrebu politického usmernenia o tom, či a za akých podmienok by mohol návrh na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov pokračovať ďalej. Výbor vysvetlil, že trvá na svojom negatívnom stanovisku, pretože návrh správy o posúdení vplyvu nedokázal 1. jasne určiť ďalšiu medzeru, ktorú by revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov musela vyplniť vzhľadom na zvyšok návrhov balíka „Fit for 55“; 2. presvedčivo preukázať potrebu harmonizovaných opatrení na úrovni EÚ vzhľadom na rôznorodosť sektora budov v členských štátoch; 3. dostatočne vysvetliť dôvod výberu rôznych jednotlivých zložiek uprednostňovaného balíka možností politiky.

Pracovné metódy Európskej komisie oprávňujú podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad schváliť pokračovanie iniciatívy, ktorá bola predmetom druhého negatívneho stanoviska výboru pre kontrolu regulácie.

Z dôvodu politického významu tejto iniciatívy, jej úlohy v rámci balíka návrhov Fit for 55 z júla 2021, naliehavej potreby konať v oblasti obnovy budov a skutočnosti, že potreba politického usmernenia, ktorú vyjadril výbor pre kontrolu regulácie, by sa mohla uspokojivo splniť v upravenom právnom návrhu, Komisia považovala za vhodné aj vzhľadom na súhlas podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad pokračovať v revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov.

Komisia považuje zistenie výboru, pokiaľ ide o nedostatočnú jasnosť úlohy smernice o energetickej hospodárnosti budov v rámci balíka „Fit for 55“, za vyjadrenie jeho hodnotenia kvality návrhu správy o posúdení vplyvu, a nie za zásadné obavy týkajúce sa celkového súboru politík balíka „Fit for 55“. Je takisto dôležité uviesť, že stanoviská výboru pre kontrolu regulácie sú hodnotením kvality návrhu posúdenia vplyvu, a nie hodnotením súvisiacich legislatívnych návrhov. Vzájomné pôsobenie medzi regulačnými opatreniami, mechanizmami stanovovania cien a cieľmi bolo vysvetlené v predchádzajúcich oddieloch tejto dôvodovej správy. Určuje rámec navrhovanej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov rovnakým spôsobom ako v prípade všetkých ostatných návrhov balíka „Fit for 55“, ktoré boli všetky podporené jednotlivými správami o posúdení vplyvu, ktoré výbor ohodnotil pozitívne.

Komisia pozorne zvážila názor výboru, že návrh správy o posúdení vplyvu neposkytol dostatočne spoľahlivé dôkazy podporujúce uprednostňovaný súbor opatrení v oblasti politiky, najmä pokiaľ ide o stupeň harmonizácie EÚ, ktorý sa v ňom navrhuje. Z tohto dôvodu sa Komisia odchýlila od možnosti uvedenej v návrhu posúdenia vplyvu spočívajúcej v zavedení postupného a časovo ohraničeného sprísňovania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na úrovni EÚ pre určité druhy budov spolu s povinnosťou členských štátov EÚ zaviesť národné minimálne normy energetickej hospodárnosti pre všetky ostatné budovy. Teraz sa národné minimálne normy energetickej hospodárnosti navrhujú ako nepovinné a rozdiely v národných fondoch budov sa lepšie zohľadnia tým, že sa členským štátom poskytne väčšia flexibilita pri zostavovaní ich plánov na dosiahnutie cieľa fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050.

Minimálne normy energetickej hospodárnosti na úrovni EÚ pre budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou sa však zachovali, aby sa zabezpečilo dostatočné počiatočné úsilie zo strany všetkých v prípade uvedených budov, kde možno dosiahnuť najväčšie zvýšenie energetickej efektívnosti, zníženie emisií skleníkových plynov a spoločné prínosy pre spoločnosť. Členským štátom sa ponecháva voľnosť, aby stanovili konkrétne časové rozvrhy pre tieto budovy s cieľom dosiahnuť vyššie triedy energetickej hospodárnosti do rokov 2040 a 2050. Ak členské štáty stanovia národné minimálne normy energetickej hospodárnosti, mali by sa navrhnúť s ohľadom na národný plán a národné ciele do rokov 2030, 2040 a 2050, ktoré členské štáty stanovia ako súčasť svojich národných plánov obnovy budov, aby dosiahli celkový cieľ dekarbonizácie do roku 2050.

Rozhodujúce je, že budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou, na ktoré sa vzťahujú minimálne normy energetickej hospodárnosti na úrovni EÚ, sú aj budovami, pri ktorých sa vyžaduje úsilie o hlbšiu obnovu a pre ktoré sa stimuly poskytované cenami uhlíka s najväčšou pravdepodobnosťou minú cieľa, a to vzhľadom na všadeprítomné zlyhania trhu, ktoré ovplyvňujú tento subsektor vo všetkých členských štátoch. Dôležité je, že keďže rezidenčný segment týchto budov je aj tým, kde zvyknú bývať najzraniteľnejšie domácnosti, navrhované opatrenie (a jeho podporný finančný rámec) sa považuje za kľúčové pre klimatickú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. V návrhu sa okrem toho poskytujú pre bytové budovy dlhšie lehoty na postupné zavádzanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na úrovni EÚ a súlad s nimi v porovnaní s budovami vo vlastníctve verejných subjektov a s inými nebytovými budovami.

Návrh bol navyše upravený tak, že značný počet prvkov v energetických certifikátoch je nepovinný. V porovnaní s uprednostňovanou možnosťou v návrhu posúdenia vplyvu, kde bola väčšina opatrení povinná, tento návrh poskytuje členským štátom ďalšiu flexibilitu. Existujúce mechanizmy sa takisto uprednostňujú pred vytváraním nových požiadaviek, a to najmä zoštíhlením požiadaviek na národné plány obnovy budov a ich úplným začlenením do NEKP.

Výsledný návrh ponecháva členským štátom veľký manévrovací priestor, aby prispôsobili svoje regulačné a finančné politiky v oblasti budov národným a miestnym podmienkam s cieľom splniť spoločnú celkovú ambíciu. Príspevok revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov k celkovému balíku „Fit for 55“ sa nezmenšuje, ale hlavná zodpovednosť za jeho realizáciu leží viac na členských štátoch, ako sa pôvodne predpokladalo, a to pri náležitom dodržiavaní zásady subsidiarity. Členské štáty sa vyzývajú, aby navrhli a realizovali primerane ambiciózne národné plány obnovy budov s tým, že náležite zohľadnia svoje ciele podľa nariadenia o spoločnom úsilí a navrhovaný strop emisií z používania vykurovacích palív v stavebníctve. Komisia v tomto kontexte posúdi národné plány obnovy budov.

V doložke o preskúmaní sa výslovne odkazuje na posúdenie Komisie, či opatrenia EÚ súvisiace s budovami vrátane stanovovania cien uhlíka prinesú dostatočné zlepšenia na zabezpečenie úplne dekarbonizovaného fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050, alebo či do konca roka 2027 je potrebné zaviesť ďalšie záväzné opatrenia na úrovni Únie, ako sú sprísnené minimálne normy energetickej hospodárnosti v celej EÚ.

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Hlavným cieľom revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov v roku 2018 bolo zníženie administratívnej záťaže. Odhadovalo sa, že spoločne by opatrenia uprednostňovanej možnosti politiky znížili administratívnu záťaž takmer o 100 miliónov EUR ročne 21 .

Hlavným účelom tejto revízie, a to spolu s aspektmi ostatných návrhov balíka „Fit for 55“, ktoré súvisia s budovami, je zosúladiť stavebníctvo so zvýšenými ambíciami Únie v oblasti klímy. Na zabezpečenie účinnosti sú potrebné nové a aktualizované požiadavky. Tieto požiadavky budú mať vplyv najmä na správne orgány na národnej a miestnej úrovni v členských štátoch a v menšej miere na vlastníkov budov a budú závislé najmä od existujúcich postupov a štruktúr, ktoré sa už zaviedli. Majú správnu úroveň ambícií – na jednej strane dosiahnuť naše ciele Zelenej dohody a zároveň poskytnúť podnikom a konečným spotrebiteľom čas na prispôsobenie sa.

•Základné práva

Návrh je v súlade s článkom 37 Charty základných práv 22 Európskej únie, v ktorom sa vyžaduje začlenenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšovania kvality životného prostredia do politík Únie a ich zabezpečenie v súlade so zásadou udržateľného rozvoja.

4.    VPLYV NA ROZPOČET

5.    ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Komisia po prijatí tejto prepracovanej smernice spoluzákonodarcami podnikne tieto opatrenia na uľahčenie jej transpozície:

–navrhne tabuľku zhody slúžiacu ako kontrolný zoznam na transpozíciu pre členské štáty aj Komisiu,

–zorganizuje stretnutia s odborníkmi z členských štátov zodpovednými za transpozíciu jednotlivých častí smernice s cieľom diskutovať o tom, ako ich transponovať a riešiť pochybnosti, a to buď v kontexte koordinovaného postupu pre smernicu o energetickej hospodárnosti budov alebo formou výboru,

–bude k dispozícii na dvojstranné stretnutia a hovory s členskými štátmi v prípade konkrétnych otázok týkajúcich sa transpozície smernice,

–po lehote na transpozíciu Komisia vykoná komplexné posúdenie toho, či členské štáty v plnej miere a správne transponovali smernicu.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Smernica 2010/31/EÚ sa mení s cieľom zosúladiť ustanovenia o nových a existujúcich budovách a o informačných nástrojoch s Európskou zelenou dohodou, aktualizovať jej obsah vzhľadom na technický pokrok a zjednodušiť jej fungovanie a zabezpečiť posilnené financovanie a mechanizmy presadzovania práva, a to takto:

–Predmet smernice sa mení tak, aby sa zdôraznilo, že návrh prepracovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov stanovuje víziu dosiahnutia fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050 a odráža novú doplňujúcu uhlíkovú metriku s cieľom zamerať voľbu na dekarbonizované riešenia. Hoci návrh sa zameriava na zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov, prvé kroky sa prijímajú na riešenie emisií uhlíka počas celého životného cyklu budovy.

–V článku 2 sa zavádza nové vymedzenie budovy s nulovými emisiami: budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou v súlade s prvou zásadou energetickej efektívnosti a kde je veľmi nízke množstvo stále potrebnej energie plne pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov na úrovni budovy alebo okresu alebo obce, kde je to technicky uskutočniteľné (najmä tej, ktorá sa vyrába na mieste, od spoločenstva vyrábajúceho energiu z obnoviteľných zdrojov alebo z energie z obnoviteľných zdrojov alebo odpadového tepla zo systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom). Budovy s nulovými emisiami sa stávajú novou normou pre nové budovy, ide o úroveň, ktorá sa má dosiahnuť hĺbkovou obnovou od roku 2030, a víziu fondu budov v roku 2050. V článku 2 sa vysvetľuje aj vymedzenie „budovy s takmer nulovou spotrebou energie“, ktorá zostáva normou pre nové budovy až do uplatňovania normy pre budovy s nulovými emisiami a stáva sa úrovňou, ktorá sa má dosiahnuť hĺbkovou obnovou do roku 2030. Novo sa v ňom vymedzuje „hĺbková obnova“ ako zlatý štandard obnovy budov a „viacstupňová hĺbková obnova“, aby sa uľahčila jej realizácia. V článku 2 sa zavádza vymedzenie „noriem pre hypotekárne portfólio“ ako mechanizmu na stimuláciu hypotekárnych veriteľov, aby zlepšili energetickú hospodárnosť svojho portfólia budov, a ktorý nabáda možných klientov, aby zvýšili energetickú hospodárnosť svojich nehnuteľností.

–Článok 3 o národných plánoch obnovy budov (predtým sa nazývali dlhodobými stratégiami pre obnovu) sa upravil tak, aby bol operatívnejší. Rámec na monitorovanie sa posilnil zavedením hodnotenia návrhov národných plánov obnovy budov Komisiou a vydávaním odporúčaní ako súčasť procesu NEKP. Na uľahčenie predkladania informácií a ich hodnotenia Komisiou a zlepšenie porovnateľnosti národných plánov sa v prílohe II uvádza spoločný vzor s povinnými a nepovinnými prvkami. Povinné prvky, o ktorých treba podávať správy, zahŕňajú prístupy na úrovni okresov alebo susedstiev vrátane úlohy spoločenstiev vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev. Plány obnovy budov sa predkladajú v rámci NEKP a ich aktualizácií; prvý návrh plánu sa má výnimočne predložiť do 30. júna 2024, aby sa zohľadnil čas na prijatie revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov a nadobudnutie jej účinnosti. O pokroku pri dosahovaní vnútroštátnych cieľov a príspevku plánov obnovy budov k vnútroštátnym cieľom a cieľom Únie sa bude informovať v rámci dvojročného podávania správ podľa nariadenia o riadení.

–Článok 4 (bývalý článok 3) o metodike výpočtu energetickej hospodárnosti budov v spojení s prílohou I sa aktualizuje s cieľom vysvetliť možné používanie nameranej spotreby energie na výpočet energetickej hospodárnosti a overenie správnosti vypočítanej spotreby energie. V článku sa konkretizuje, ako zúčtovať spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, ako sú nabíjacie body, a spotrebu energie dodanej z energetických spoločenstiev.

–Článok 5 (bývalý článok 4) o stanovení minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť sa mení s cieľom prispôsobiť predtým možné úplné vyňatie chránených budov technickému pokroku, ktorý umožňuje zlepšiť energetickú hospodárnosť takýchto budov, a to bez toho, aby sa zmenil ich technický charakter a vzhľad.

–Článok 6 (bývalý článok 5) o výpočte nákladovo optimálnych úrovní je zosúladený so Zelenou dohodou, pričom sa uvádza, že pri určovaní najnižších nákladov sa majú zvážiť náklady na emisné kvóty skleníkových plynov, ako aj environmentálne a zdravotné externality využívania energie. Komisia prehodnotí nákladovo optimálnu metodiku do 30. júna 2026.

–V článku 7 sa spájajú všetky ustanovenia o nových budovách:

a)konkretizuje sa v ňom, že od roku 2030 musia byť nové budovy budovami s nulovými emisiami; nové verejné budovy musia byť s nulovými emisiami od roku 2027. Osobitné požiadavky na budovy s nulovými emisiami sú stanovené v prílohe III;

b)potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu nových budov sa od roku 2030 bude musieť vypočítať v súlade s rámcom Level(s), čím sa bude informovať o emisiách novej stavby počas celého životného cyklu. Emisie počas celého životného cyklu sú osobitne dôležité v prípade veľkých budov, a preto sa povinnosť ich výpočtu už od roku 2027 vzťahuje na veľké budovy (s úžitkovou plochou väčšou ako 2 000 metrov štvorcových);

c)členské štáty v prípade nových budov riešia dôležité aspekty presahujúce rámec energetickej hospodárnosti, konkrétne ide o zdravé vnútorné klimatické podmienky, prispôsobenie sa zmene klímy, požiarnu bezpečnosť, riziká súvisiace s intenzívnou seizmickou činnosťou a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Zaoberajú sa aj odstraňovaním uhlíka v súvislosti s ukladaním uhlíka v budovách alebo na budovách.

–V článkoch 8 – 10 a článku 15 o existujúcich budovách a finančnej podpore sa spájajú:

a)súčasné ustanovenia o významnej obnove, ktoré ponúkajú možnosť uplatniť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť (na zabezpečenie minimálnej hĺbky obnovy) a aj riešiť štrukturálne zlepšenia, prispôsobenie sa zmene klímy, odstraňovanie nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím, sú doplnené novými minimálnymi normami energetickej hospodárnosti na úrovni EÚ (spôsobujúce zvýšenie miery obnovy) pre verejné (t. j. budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných subjektov) a nebytové budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou. Požadujú, aby sa budovy s energetickým certifikátom triedy G obnovili a zlepšili aspoň na triedu energetickej hospodárnosti F najneskôr do roku 2027 a aspoň na triedu energetickej hospodárnosti E najneskôr do roku 2030 a bytové budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou aspoň na triedu F do roku 2030 a aspoň na triedu E do roku 2033. Zameranie na najnižšie triedy hospodárnosti fondu budov zabezpečuje, že úsilie sa zameria na budovy s najvyšším potenciálom dekarbonizácie, zmiernenie energetickej chudoby a rozšírené sociálne a hospodárske prínosy. Členské štáty v rámci národných plánov obnovy budov stanovia aj konkrétne časové rozvrhy na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti (v prípade budov patriacich do rozsahu pôsobnosti článku 9 ods. 1) do rokov 2040 a 2050, a to v súlade so svojou cestou transformácie národného fondu budov na budovy s nulovými emisiami. Okrem minimálnych noriem energetickej hospodárnosti v súlade s článkom 9 ods. 1 majú členské štáty možnosť zaviesť do svojich národných plánov obnovy vnútroštátne minimálne normy energetickej hospodárnosti. Členské štáty musia podporovať súlad s minimálnymi normami energetickej hospodárnosti prostredníctvom podporného rámca vrátane finančnej podpory, ktorá je zameraná najmä na zraniteľné domácnosti a ľudí postihnutých energetickou chudobou alebo žijúcich v sociálnych bytoch, technickej pomoci a mechanizmov na monitorovanie. Navrhované ustanovenia umožňujú členským štátom vylúčiť niektoré kategórie budov z povinnosti spĺňať minimálne normy energetickej hospodárnosti;

b)zavedenie nepovinných pasportov obnovy budov s cieľom vybaviť nimi vlastníkov budov plánujúcich postupnú obnovu svojich budov. Členské štáty budú musieť zaviesť systém pasportov obnovy budov na základe spoločného rámca, ktorý vypracuje Komisia do konca roka 2024 s cieľom umožniť svojim občanom využívať tento nástroj;

c)prísnejšie ustanovenia o odstraňovaní prekážok a bariér obnovy a o mobilizácii finančných stimulov prostredníctvom jednotných kontaktných miest prístupných všetkým zainteresovaným stranám ekosystému budov, aby sa mohli vyriešiť všetky prekážky obnovy budov, nielen náklady, a aby členské štáty mohli podporovať vhodnú odbornú prípravu. Vyššie finančné stimuly a opatrenia technickej podpory smerujú k projektom hĺbkovej obnovy a projektom, ktoré sú zamerané na veľký počet budov a vedú k značným celkovým energetickým úsporám. Vzhľadom na rovnaký cieľ, keďže na základe štandardnej životnosti môže byť kotol zakúpený v polovici 20. rokov v prevádzke aj v roku 2050, členské štáty by od roku 2027 nemali mať možnosť dotovať kotly na fosílne palivá;

d)s cieľom podporiť rýchle zavedenie vykurovacích systémov s nulovými priamymi emisiami a vyhnúť sa tomu, aby sa investície do nových generácií kotlov na fosílne palivá stali uviaznutými aktívami, budovy s nulovými emisiami by nemali produkovať emisie uhlíka na mieste a členské štáty sa môžu rozhodnúť, že využijú faktor primárnej energie pre elektrinu v súlade s priemerom EÚ 24 ;

e)napokon sa od členských štátov vyžaduje, aby svoju finančnú podporu zamerali na zmiernenie energetickej chudoby a na podporu sociálneho bývania a aby po obnove chránili nájomníkov pred neprimeranou úrovňou nájomného.

V nadväznosti na stanoviská výboru pre kontrolu regulácie zachovaná možnosť týkajúca sa minimálnych noriem energetickej hospodárnosti priamo nezodpovedá žiadnej zo štyroch možností analyzovaných v návrhu posúdenia vplyvu, ktorý sa predložil výboru. Návrh sa opatrne zmenil so zreteľom na subsidiaritu a proporcionalitu, pričom sa zohľadnili rozdiely medzi fondmi budov v rôznych členských štátoch a členským štátom sa poskytla flexibilita v spôsobe, akým riešia svoje osobitné okolnosti a dosahujú potrebné zlepšenia svojho vnútroštátneho fondu budov. V rámci celej EÚ sa zameriava na 15 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou v zodpovedajúcich vnútroštátnych fondoch budov s cieľom maximalizovať energetické úspory, nákladovú účinnosť a vplyvy na zmiernenie energetickej chudoby, ako aj súvisiace komplexnejšie sociálne a hospodárske prínosy spojené s dosiahnutím cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky.

–V doterajšom článku 8 sa zmenila štruktúra. Článok 11 je zameraný len na technické systémy budov a zavádza sa ním jasný právny základ pre vnútroštátne zákazy kotlov na fosílne palivá, čo umožňuje členským štátom stanoviť požiadavky na zdroje tepla na základe emisií skleníkových plynov alebo druhu použitého paliva. Niekoľko členských štátov považuje takéto opatrenia za nevyhnutné na dosiahnutie dekarbonizovaného fondu budov a na zlepšenie kvality ovzdušia a zdravia. Týmto ustanovením sa rieši súčasná právna neistota spočívajúca v tom, či sú takéto zákazy povolené podľa článku 6 ods. 1 smernice o ekodizajne a pravidiel voľného trhu podľa zmlúv EÚ. Vzhľadom na dôležitosť dobrej kvality vnútorného ovzdušia je na zabezpečenie zdravých budov potrebná inštalácia meracích a kontrolných zariadení na monitorovanie a reguláciu kvality vnútorného ovzdušia v nových budovách a tam, kde je to možné v existujúcich budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou.

–Článok 12 o infraštruktúre udržateľnej mobility je v súlade so zvýšenými ambíciami v oblasti klímy, ktorými sa posilňujú súčasné požiadavky. Príprava kabeláže sa stáva normou pre všetky nové budovy a budovy, ktoré prechádzajú významnou obnovou, a posilňuje sa najmä zavádzanie nabíjacích bodov v nových a obnovených kancelárskych budovách. Nabíjacie body musia umožňovať inteligentné nabíjanie a členské štáty musia odstrániť prekážky brániace inštalácii nabíjacích bodov v bytových budovách, pričom zabezpečia „právo na zásuvku“ v súlade s príslušnými ustanoveniami v návrhu nariadenia o infraštruktúre pre alternatívne palivá. Okrem toho sa v nových budovách a budovách, ktoré prechádzajú významnou obnovou, zavádzajú povinné parkovacie miesta pre bicykle, aby sa odstránili prekážky pre cyklistiku ako ústredný prvok udržateľnej mobility s nulovými emisiami.

–Článkom 13 sa od roku 2026 posilňuje indikátor inteligentnej pripravenosti pre veľké nebytové budovy. Na uľahčenie rozvoja nových služieb súvisiacich s budovami sa novým článkom 14, ktorý je špecifický vzhľadom na údaje o budovách, zabezpečuje, že vlastník budovy, nájomca a správca alebo tretie strany môžu mať prístup k údajom o systémoch budov. Nové pravidlá týkajúce sa interoperability a prístupu k údajom má Komisia ustanoviť prostredníctvom vykonávacieho aktu.

–Článkami 16 až 19 sa zdokonaľujú už existujúce ustanovenia o energetických certifikátoch, ich vydávaní a preukazovaní sa nimi a ich databázach:

a)na zabezpečenie porovnateľnosti v celej Únii musia byť do roku 2025 všetky energetické certifikáty založené na harmonizovanej škále tried energetickej hospodárnosti a musia zodpovedať vzorom uvedeným v prílohe V;

b)triedy energetickej hospodárnosti sa zmenia s ohľadom na spoločnú víziu fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050, pričom sa zohľadnia národné rozdiely fondu budov: najvyššia trieda A predstavuje budovu s nulovými emisiami, zatiaľ čo najnižšia trieda G zahŕňa 15 % budov s najhoršou hospodárnosťou vo vnútroštátnom fonde budov. Touto zmenou sa zabezpečí porovnateľné úsilie členských štátov o splnenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti v celej Únii podľa článku 9. Ukazovateľ, na základe ktorého sa majú budovy hodnotiť [primárna energetická spotreba v kWh/(m2.r)], sa nemení a dopĺňa sa ukazovateľom prevádzkových emisií skleníkových plynov a energie z obnoviteľných zdrojov. Ostatné ukazovatele si členské štáty môžu vybrať na nepovinnom základe, pričom sa ponúka prístup vychádzajúci zo súboru nástrojov, ktoré možno prispôsobiť vnútroštátnym podmienkam;

c)platnosť energetických certifikátov nižších tried D až G sa skracuje na päť rokov, aby sa zabezpečilo, že budú obsahovať aktuálne informácie, ktoré občanom pomôžu znížiť ich spotrebu. V určitých jednoduchých prípadoch musia byť k dispozícii zjednodušené postupy na aktualizáciu energetických certifikátov a energetické certifikáty sa musia vydávať v digitálnom formáte. Zavádzajú sa opatrenia na zvýšenie spoľahlivosti vydávaných certifikátov (kontrola na mieste a kontrola kvality);

d)lepšie pokrytie fondu budov energetickými certifikátmi je predpokladom jeho zlepšenia, ale členské štáty by zároveň museli zabezpečiť, aby boli cenovo dostupné. Povinnosť mať energetický certifikát sa rozširuje na budovy prechádzajúce významnou obnovou, budovy, pri ktorých dochádza k obnove nájomnej zmluvy, a všetky verejné budovy. Budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa ponúkajú na predaj alebo prenájom, musia mať energetický certifikát a vo všetkých inzerátoch by sa mali uvádzať trieda a ukazovateľ energetickej hospodárnosti, čím sa zabezpečí dôležitosť energetickej hospodárnosti na trhu predaja a prenájmu. Všetky budovy, ktoré využívajú subjekty verejnej správy a ktoré často navštevuje verejnosť, musia mať vystavený svoj energetický certifikát, a to bez ohľadu na svoju veľkosť;

e)členské štáty zriadia národné databázy energetických certifikátov budov, čím sa takisto umožní zhromažďovať údaje súvisiace s pasportmi obnovy budov a indikátormi inteligentnej pripravenosti. Informácie z národných databáz sa prenášajú do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy, a to na základe vzoru, ktorý vypracuje Komisia.

–Súčasné ustanovenia o inšpekciách sú zoskupené a objasnené, aby sa uľahčilo ich vykonávanie, pričom vetracie systémy sa zahŕňajú ako súčasť opatrení smernice o energetickej hospodárnosti budov zameraných na riešenie kvality vnútorného ovzdušia. Na zabezpečenie kvality a spoľahlivosti obnovy alebo nových stavebných prác sa predpokladá, že sa vytvoria vnútroštátne systémy kontrol alebo alternatívne nástroje na overovanie toho, či dodané stavebné práce a práce pri obnove spĺňajú projektovanú energetickú hospodárnosť a zvyšujú spokojnosť a dôveru občanov. Rovnako aj poskytovatelia integrovaných prác pri obnove musia mať prístup k certifikačným alebo kvalifikačným systémom, aby sa zabezpečila spoľahlivá kvalita týchto prác. Prahová hodnota pre povinnú inštaláciu systémov automatizácie a riadenia budov by sa mala od roku 2030 znížiť pre nebytové budovy a nové bytové budovy a bytové budovy, ktoré prechádzajú významnou obnovou, musia byť vybavené určitými monitorovacími a kontrolnými funkciami na zlepšenie a optimalizáciu ich riadenia a prevádzky.

–Presadzovanie politiky v oblasti budov je kľúčom k zabezpečeniu skutočného pokroku na mieste. Súčasné nezávislé kontrolné systémy sú rozšírené o pasporty obnovy budov a indikátory inteligentnej pripravenosti. Monitorovanie a presadzovanie, a to aj prostredníctvom pokút, sa zameria najmä na minimálne normy energetickej hospodárnosti a zlepšenie existujúceho fondu budov.

🡻 2010/31/EÚ

2021/0426 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 25 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 26 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 1 (prispôsobené)

(1)Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES ⌦ 2010/31/EÚ 27  ⌫ zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov 28 bola ⌦ opakovane ⌫ ⌦ podstatným spôsobom ⌫ zmenená 29  a doplnená. Pri príležitosti ďalších významných zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

⇩ nový

(2)Podľa Parížskej dohody prijatej v decembri 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) sa jej zmluvné strany dohodli na plnení záväzku udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vyvíjať úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia. Dosiahnutie cieľov Parížskej dohody tvorí základ oznámenia Komisie o Európskej zelenej dohode z 11. decembra 2019 30 . Únia sa v aktualizovanom vnútroštátne stanovenom príspevku predloženom sekretariátu UNFCCC 17. decembra 2020 zaviazala, že do roku 2030 zníži čisté emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(3)Ako bolo oznámené v Zelenej dohode, Komisia predstavila svoju stratégiu vlny obnovy 14. októbra 2020 31 . Stratégia obsahuje akčný plán s konkrétnymi regulačnými, finančnými a podpornými opatreniami, a stanovuje cieľ do roku 2030 aspoň zdvojnásobiť ročnú mieru obnovy budov a podporiť hĺbkovú obnovu. Revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov je potrebná ako jeden z nástrojov na realizáciu vlny obnovy. Prispeje aj k realizácii iniciatívy Nový európsky Bauhaus a európskej misie pre klimaticky neutrálne a inteligentné mestá.

(4)V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 32 , tzv. európskom právnom predpise v oblasti klímy, sa zakotvuje cieľ dosiahnuť do roku 2050 v rámci celého hospodárstva klimatickú neutralitu a stanovuje sa v ňom záväzný záväzok Únie znížiť čisté emisie skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(5)Cieľom legislatívneho balíka „Fit for 55“ oznámeného v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2021 je splniť tieto ciele. Zahŕňa celý rad oblastí politiky vrátane energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, zdaňovania energie, spoločného úsilia, obchodovania s emisiami a infraštruktúry pre alternatívne palivá. Revízia smernice 2010/31/EÚ je neoddeliteľnou súčasťou tohto balíka.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 2

Efektívne, úsporné, racionálne a udržateľné využívanie energie sa vzťahuje okrem iného na ropné produkty, zemný plyn a tuhé palivá, ktoré sú základnými zdrojmi energie a zároveň aj hlavnými zdrojmi emisií oxidu uhličitého.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 3 (prispôsobené)

⇨ nový

(6)Budovy zodpovedajú za 40 % ⌦ konečnej ⌫ celkovej spotreby energie v Únii ⇨a 36 % jej emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou⇦. Tento sektor narastá, čo je spojené so zvyšovaním jeho spotreby energie. Zníženie spotreby energie, ⇨ v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti stanovenej v článku 3 [revidovanej smernice o energetickej efektívnosti] a vymedzenej v článku 2 ods. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 33  ⇦ a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov preto predstavujú dôležité opatrenia potrebné na zníženie energetickej závislosti Únie a emisií skleníkových plynov. Opatrenia prijaté na zníženie spotreby energie v Únii by spolu so zvýšeným využívaním energie z obnoviteľných zdrojov umožnili, aby EÚ splnila Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), svoj dlhodobý záväzok udržať globálne zvýšenie teploty pod 2 °C a svoj záväzok znížiť do roku 2020 celkové emisie skleníkových plynov minimálne o 20 % pod úroveň v roku 1990 a o 30 % v prípade dosiahnutia medzinárodnej dohody. Znížená spotreba energie a zvýšené využívanie energie z obnoviteľných zdrojov takisto zohrávajú dôležitú úlohu pri ⇨ znižovaní energetickej závislosti Únie, ⇦ podpore bezpečnosti dodávok energií, ⌦ a ⌫ technického vývoja a pri vytváraní príležitostí na rast zamestnanosti a regionálny rozvoj najmä ⇨ na ostrovoch a ⇦ vo vidieckych oblastiach.

⇩ nový

(7)Budovy sú zodpovedné za emisie skleníkových plynov pred svojou prevádzkovou životnosťou, počas nej a po jej skončení. Vízia dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 ide nad rámec súčasného zamerania na prevádzkové emisie skleníkových plynov. Emisie z budov počas celého životného cyklu by sa preto mali postupne zohľadňovať, počnúc novými budovami. Budovy sú významným zásobníkom materiálov, na mnoho desaťročí sa stanú úložiskom zdrojov, a možnosti dizajnu vo veľkej miere ovplyvňujú emisie počas celého životného cyklu nových budov, ako aj obnov budov. Hospodárnosť budov počas celého životného cyklu by sa mala zohľadňovať nielen pri novej výstavbe, ale aj pri obnovách, a to prostredníctvom začlenenia politík na zníženie emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu do plánov obnovy budov členských štátov.

(8)Minimalizácia emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu budov si vyžaduje efektívne využívanie zdrojov a obehovosť. Môže sa to kombinovať aj s premenou častí fondu budov na dočasný záchyt uhlíka.

(9)Potenciál globálneho otepľovania počas celého životného cyklu ukazuje celkový príspevok budovy k emisiám, ktoré vedú k zmene klímy. Spája emisie skleníkových plynov obsiahnuté v stavebných výrobkoch s priamymi a nepriamymi emisiami z fázy používania. Požiadavka vypočítať potenciál globálneho otepľovania nových budov počas životného cyklu je preto prvým krokom k väčšiemu zohľadneniu hospodárnosti budov počas celého životného cyklu a obehového hospodárstva.

(10)Budovy sú zodpovedné za približne polovicu emisií jemných tuhých častíc (PM2.5) v EÚ, ktoré spôsobujú predčasné úmrtia a choroby. Zlepšenie energetickej hospodárnosti budov môže a malo by zároveň znížiť emisie znečisťujúcich látok v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 34 .

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 4

Riadenie dopytu po energii je dôležitým nástrojom umožňujúcim Únii ovplyvňovať celosvetový trh s energiou, a teda bezpečnosť dodávok energie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 5 (prispôsobené)

Európska rada na svojom zasadnutí v marci 2007 zdôraznila potrebu zvýšiť energetickú efektívnosť v Únii v záujme dosiahnutia cieľa znížiť spotrebu energie v Únii o 20 % do roku 2020 a vyzvala zabezpečiť dôkladnú a rýchlu implementáciu priorít ustanovených v oznámení Komisie s názvom Akčný plán pre energetickú efektívnosť: Využitie potenciálu. V tomto akčnom pláne bol určený značný potenciál na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie v sektore budov. Európsky parlament vo svojom uznesení z 31. januára 2008 vyzval na posilnenie ustanovení smernice 2002/91/ES a pri viacerých príležitostiach, naposledy v uznesení k Druhému strategickému preskúmaniu energetickej politiky z 3. februára 2009, vyzval na to, aby sa cieľ, ktorým je 20-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti v roku 2020, stal záväzný. Ďalej v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 35 sa stanovujú záväzné vnútroštátne ciele zníženia CO2, v súvislosti s ktorými bude energetická efektívnosť v sektore budov kľúčová, a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie 36 sa ustanovuje podpora energetickej efektívnosti v kontexte záväzného cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorej spotreba by do roku 2020 mala predstavovať 20 % z celkovej spotreby energie Únie.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 6 (prispôsobené)

Na zasadnutí v marci 2007 Európska rada potvrdila záväzný cieľ, ktorým je 20-percentný podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, čím opätovne potvrdila záväzok Únie rozvíjať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v celej Únii. Prostredníctvom smernice 2009/28/ES sa zavádza spoločný rámec na podporu energie z obnoviteľných zdrojov.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 7 (prispôsobené)

Je potrebné stanoviť konkrétnejšie činnosti s úmyslom dosiahnuť významný nerealizovaný potenciál pre úspory energie v budovách a znížiť veľké rozdiely medzi výsledkami členských štátov v tomto sektore.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 8 (prispôsobené)

⇨ nový

(11)Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali brať do úvahy klimatické ⌦ podmienky ⌫ ⇨ vrátane adaptácie na zmenu klímy, ⇦ a miestne podmienky, ako aj vnútorné prostredie budov a efektívnosť vynaložených nákladov. Tieto ⌦ Dané ⌫ opatrenia by nemali mať vplyv na ostatné požiadavky týkajúce sa budov, ako je prístupnosť, ⇨ protipožiarna a seizmická ⇦ bezpečnosť a zamýšľané využitie budovy.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 9 (prispôsobené)

⇨ nový

(12)Energetická hospodárnosť budov by sa mala vypočítať podľa metodiky, ktorá sa môže líšiť na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Zahŕňa okrem tepelno-technických vlastností aj ostatné faktory, ktoré majú čoraz dôležitejšiu úlohu, ako sú vykurovacie a klimatizačné inštalácie, uplatňovanie ⌦ využívanie ⌫ energie z obnoviteľných zdrojov, ⇨ systémov automatizácie a riadenia budov, inteligentné riešenia, ⇦ pasívne vykurovacie a chladiace prvky, tienenie, kvalita vnútorného vzduchu v budovách, vhodné prirodzené osvetlenie a návrh budov. Metodika výpočtu energetickej hospodárnosti budov by nemala vychádzať len z obdobia, počas ktorého je potrebné vykurovanie ⇨ alebo klimatizácia ⇦, ale mala by zahŕňať energetickú hospodárnosť budovy v priebehu celého roku. Táto metodika by mala zohľadňovať súčasné európske normy. ⇨ Metodika by mala odzrkadľovať skutočné prevádzkové podmienky a umožniť používanie nameranej energie na overenie správnosti a porovnateľnosti a mala by byť založená na hodinových alebo kratších ako hodinových časových krokoch. S cieľom podporiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov na mieste a popri spoločnom všeobecnom rámci by členské štáty mali prijať potrebné opatrenia, aby sa v metodike výpočtu uznali a zohľadnili prínosy maximalizácie využívania energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, a to aj na iné účely (napríklad nabíjacie body pre elektrické vozidlá).⇦

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 10 (prispôsobené)

⇨ nový

(13)Za stanovenie minimálnych požiadaviek ⌦ Minimálne požiadavky ⌫ na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov sú výlučne zodpovedné ⇨ by mali ⇦ ⌦ stanoviť ⌫ členské štáty. Tieto požiadavky by sa mali ustanoviť s cieľom dosiahnuť nákladovo optimálnu rovnováhu medzi vynaloženými investíciami a usporenými nákladmi na energiu počas životného cyklu budovy, avšak bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť minimálne požiadavky, ktoré vedú k väčšej energetickej hospodárnosti, ako sú nákladovo optimálne úrovne energetickej efektívnosti. Malo by sa prijať opatrenie umožňujúce členským štátom pravidelne hodnotiť svoje minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov vzhľadom na technický pokrok.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 11

Cieľ dosiahnuť úrovne nákladovo efektívnej alebo nákladovo optimálnej energetickej efektívnosti môže za určitých okolností, napríklad vzhľadom na klimatické rozdiely, byť dôvodom na stanovenie takých nákladovo efektívnych alebo nákladovo optimálnych požiadaviek na prvky budov, ktoré prakticky obmedzujú používanie stavebných výrobkov, ktoré spĺňajú normy stanovené právnymi predpismi Únie, pod podmienkou, že tieto požiadavky nepredstavujú neopodstatnenú prekážku na trhu.

⇩ nový

(14)Dve tretiny energie spotrebovanej na vykurovanie a chladenie budov stále pochádzajú z fosílnych palív. V záujme dekarbonizácie sektora budov je mimoriadne dôležité pri vykurovaní a chladení postupne vyraďovať fosílne palivá. Členské štáty by preto mali vo svojich plánoch obnovy budov uviesť svoje vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné ukončenie používania fosílnych palív pri vykurovaní a chladení a v ďalšom viacročnom finančnom rámci od roku 2027 by sa nemali poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá s výnimkou tých, ktoré boli vybrané na investície pred rokom 2027 v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu. Jasný právny základ pre zákaz zariadení na výrobu tepla na základe ich emisií skleníkových plynov alebo druhu používaného paliva by mal podporovať vnútroštátne politiky a opatrenia na postupné vyraďovanie.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 12

⇨ nový

(15)⇨Požiadavky na energetickú hospodárnosť technických systémov budov by sa mali vzťahovať na celé systémy inštalované v budovách, a nie na hospodárnosť samostatných komponentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti predpisov týkajúcich sa konkrétnych výrobkov podľa smernice 2009/125/ES. ⇦ Pri stanovení požiadaviek na energetickú hospodárnosť technických systémov budov by členské štáty mali v rámci možnosti a v prípade potreby použiť harmonizované nástroje, predovšetkým skúšobné a výpočtové metódy a triedy energetickej efektívnosti vypracované v opatreniach, ktorými sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov 37 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významnými výrobkami na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch 38  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 39 , aby sa zaistil súlad so súvisiacimi iniciatívami a v čo najväčšej miere minimalizovala potenciálna fragmentácia trhu.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 13

(16)Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Preto by sa pojem „stimuly“ používaný v tejto smernici nemal vykladať tak, že predstavuje štátnu pomoc.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 14 (prispôsobené)

⇨ nový

(17)Komisia by mala zaviesť rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. ⇨ Preskúmanie tohto rámca by malo umožniť výpočet energetickej hospodárnosti aj emisných parametrov a malo by zohľadňovať environmentálne a zdravotné externality, ako aj rozšírenie ETS a ceny uhlíka. ⇦ Členské štáty by mali použiť tento rámec na porovnanie svojich výsledkov s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov, ktoré prijali. Ak by medzi vypočítanými nákladovo optimálnymi úrovňami minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov boli významné rozdiely, ⌦ t. j ⌫ . napríklad viac ako 15 %, členské štáty by mali rozdiel zdôvodniť alebo naplánovať vhodné opatrenia na jeho zníženie. Odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy alebo prvku budovy by mali určovať členské štáty a zohľadňovať pri tom súčasné postupy definovania typických životných cyklov a skúsenosti z tejto oblasti. Výsledky tohto porovnania a údaje použité na získanie týchto výsledkov by sa mali pravidelne oznamovať Komisii. Tieto správy by mali umožniť Komisii hodnotiť pokrok členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a predkladať o tomto pokroku správy.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 15

Budovy majú vplyv na dlhodobú spotrebu energie. Vzhľadom na dlhý cyklus obnovy existujúcich budov by preto mali nové a existujúce budovy, na ktorých sa vykonáva významná obnova, spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prispôsobenú miestnym klimatickým podmienkam. Keďže ešte vo všeobecnosti nie je preskúmaný úplný potenciál alternatívnych systémov zásobovania energiou, malo by sa o nich uvažovať pri nových budovách, bez ohľadu na veľkosť týchto budov, podľa zásady, že najprv sa zabezpečí zníženie energetických požiadaviek na vykurovanie a chladenie na nákladovo optimálnu úroveň.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 16

(18)Významná obnova existujúcich budov bez ohľadu na ich veľkosť poskytuje príležitosť prijať nákladovo efektívne opatrenia na zvýšenie energetickej hospodárnosti. Z dôvodu nákladovej efektívnosti by malo byť možné obmedziť minimálne požiadavky na hospodárnosť budov na obnovené časti, ktoré sú z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy najvýznamnejšie. Členské štáty si môžu vybrať, či významnú obnovu vymedzia v zmysle percentuálneho podielu plochy obalových konštrukcií budovy, alebo v zmysle hodnoty budovy. Ak sa členský štát rozhodne vymedziť významnú obnovu v zmysle hodnoty budovy, mohli by sa použiť také hodnoty, ako napríklad poistno-technická hodnota alebo skutočná hodnota vychádzajúca z nákladov na rekonštrukciu bez hodnoty pozemku, na ktorom sa budova nachádza.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 17

Je potrebné prijať opatrenia na zvýšenie počtu budov, ktoré nielen spĺňajú platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ale súčasne sú ešte energeticky efektívnejšie, v dôsledku čoho by sa dosiahlo zníženie spotreby energie a emisií oxidu uhličitého. Na tento účel by členské štáty mali vypracúvať národné plány zamerané na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie a pravidelne tieto plány oznamovať Komisii.

⇩ nový

(19)Zvýšené ambície Únie v oblasti klímy a energetiky si vyžadujú novú víziu pre budovy: budova s nulovými emisiami, ktorej veľmi nízky dopyt po energii je plne pokrytý energiou z obnoviteľných zdrojov, ak je to technicky možné. Všetky nové budovy by mali byť budovami s nulovými emisiami a všetky existujúce budovy by sa mali transformovať na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

(20)Na pokrytie energetických potrieb efektívnych budov energiou z obnoviteľných zdrojov sú k dispozícii rôzne možnosti: obnoviteľné zdroje energie na mieste, ako sú slnečná tepelná energia, solárna fotovoltika, tepelné čerpadlá a biomasa, energia z obnoviteľných zdrojov poskytovaná komunitami vyrábajúcimi energiu z obnoviteľných zdrojov alebo občianskymi energetickými spoločenstvami a centralizované zásobovanie teplom a chladom založené na obnoviteľných zdrojoch energie alebo odpadovom teple.

(21)Potrebná dekarbonizácia fondu budov Únie si vyžaduje energetickú obnovu vo veľkom rozsahu: takmer 75 % tohto fondu budov je podľa súčasných stavebných noriem neefektívnych a 85 – 95 % budov, ktoré v súčasnosti existujú, bude stáť aj v roku 2050. Vážená ročná miera obnovy budov je však trvalo nízka na úrovni približne 1 %. Pri súčasnom tempe by si dekarbonizácia sektoru budov vyžadovala stáročia. Kľúčovým cieľom tejto smernice je preto spustenie a podpora obnovy budov vrátane prechodu na vykurovacie systémy bez emisií.

(22)Minimálne normy energetickej hospodárnosti sú základným regulačným nástrojom na spustenie obnovy existujúcich budov vo veľkom rozsahu, keďže odstraňujú kľúčové prekážky obnovy, ako sú rozdielnosť motivácie a štruktúry spoluvlastníctva, ktoré nemožno prekonať ekonomickými stimulmi. Zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti by malo viesť k postupnému vyraďovaniu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a neustálemu zlepšovaniu vnútroštátneho fondu budov, čo by prispelo k dlhodobému cieľu dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050.

(23)Minimálne normy energetickej hospodárnosti stanovené na úrovni Únie by sa mali zamerať na obnovu budov s najvyšším potenciálom z hľadiska dekarbonizácie, zmierňovania energetickej chudoby a rozšírených sociálnych a hospodárskych prínosov, najmä pokiaľ ide o budovy s úplne najhoršou energetickou hospodárnosťou, ktoré treba obnovovať ako prvé.

(24)Pokiaľ ide o zvyšok vnútroštátneho fondu budov, členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či chcú zaviesť minimálne normy energetickej hospodárnosti navrhnuté na vnútroštátnej úrovni a prispôsobené vnútroštátnym podmienkam. Pri preskúmaní tejto smernice by Komisia mala posúdiť, či treba zaviesť ďalšie záväzné minimálne normy energetickej hospodárnosti s cieľom dosiahnuť do roku 2050 dekarbonizovaný fond budov.

(25)Zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti by mal sprevádzať podporný rámec vrátane technickej pomoci a finančných opatrení. Minimálne normy energetickej hospodárnosti stanovené na vnútroštátnej úrovni nepredstavujú v zmysle pravidiel štátnej pomoci „normy Únie“, zatiaľ čo minimálne normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii by sa za také „normy Únie“ mohli považovať. V súlade s revidovanými pravidlami štátnej pomoci môžu členské štáty poskytnúť štátnu pomoc na obnovu budov s cieľom dodržiavať normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii, konkrétne dosiahnuť určitú triedu energetickej hospodárnosti, až kým sa tieto normy platné pre celú Úniu nestanú povinnými. Keď budú normy povinné, členské štáty môžu naďalej poskytovať štátnu pomoc na obnovu budov a jednotiek budov, na ktoré sa vzťahujú normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii, pokiaľ je cieľom obnovy budovy vyššia úroveň ako stanovená minimálna trieda energetickej hospodárnosti.

(26)Taxonómia EÚ klasifikuje environmentálne udržateľné hospodárske činnosti v celom hospodárstve, a to aj v sektore budov. Podľa delegovaného aktu o taxonómii EÚ v oblasti klímy sa obnova budov považuje za udržateľnú činnosť, ak dosahuje aspoň 30 % úspory energie, spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pri významnej obnove existujúcich budov alebo pozostáva z individuálnych opatrení týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov, ako je inštalácia, údržba alebo oprava energeticky efektívneho vybavenia alebo nástrojov a zariadení na meranie, reguláciu a kontrolu energetickej hospodárnosti budov, ak sú takéto individuálne opatrenia v súlade so stanovenými kritériami. Obnova budov v súlade s minimálnymi normami energetickej hospodárnosti v celej Únii je zvyčajne v súlade s kritériami taxonómie EÚ týkajúcimi sa činností obnovy budov.

(27)Minimálne normy energetickej hospodárnosti platné v celej Únii by mali byť založené na harmonizovaných triedach energetickej hospodárnosti. Vymedzením najnižšej triedy energetickej hospodárnosti G ako 15 % s najhoršou energetickou hospodárnosťou vnútroštátneho fondu budov každého členského štátu sa harmonizáciou tried energetickej hospodárnosti zabezpečuje podobné úsilie všetkých členských štátov, zatiaľ čo vymedzením najlepšej triedy energetickej hospodárnosti A sa zabezpečuje zbližovanie harmonizovanej stupnice tried energetickej hospodárnosti na dosiahnutie spoločnej vízie budov s nulovými emisiami.

(28)Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť existujúcich budov a prvkov budov už boli obsiahnuté v predchádzajúcich ustanoveniach tejto smernice a mali by sa naďalej uplatňovať. Zatiaľ čo novozavedené minimálne normy energetickej hospodárnosti stanovujú základ pre minimálnu energetickú hospodárnosť existujúcich budov a zabezpečujú obnovu neefektívnych budov, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť existujúcich budov a prvkov budov zabezpečujú potrebnú hĺbku obnovy pri jej realizácii.

(29)V záujme dosiahnutia vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov a transformácie existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050 by členské štáty mali vypracovať národné plány obnovy budov, ktoré nahradia dlhodobé stratégie obnovy a stanú sa ešte silnejším, plne funkčným nástrojom plánovania pre členské štáty, s väčším zameraním na financovanie a zabezpečenie toho, aby boli na vykonávanie obnovy budov k dispozícii primerane kvalifikovaní pracovníci. Členské štáty by vo svojich plánoch obnovy budov mali stanoviť svoje vlastné národné ciele v oblasti obnovy budov. V súlade s článkom 21 písm. b) bodom 7 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a so základnými podmienkami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 40 by členské štáty mali poskytnúť prehľad finančných opatrení, ako aj prehľad investičných potrieb a administratívnych zdrojov na vykonávanie svojich plánov obnovy budov.

(30)Národné plány obnovy budov by mali byť založené na harmonizovanom vzore, aby sa zabezpečila porovnateľnosť plánov. S cieľom zabezpečiť požadovanú ambíciu by Komisia mala posúdiť návrhy plánov a vydať pre členské štáty odporúčania.

(31)Národné plány obnovy budov by mali byť úzko prepojené s integrovanými národnými energetickými a klimatickými plánmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a pokrok pri dosahovaní národných cieľov a príspevok plánov obnovy budov k národným cieľom a cieľom Únie by sa mali oznamovať v rámci dvojročného podávania správ podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Vzhľadom na nutnosť rozšíriť obnovu budov založenú na spoľahlivých národných plánoch by sa mal dátum predloženia prvého národného plánu obnovy budov stanoviť čo najskôr.

(32)Postupná obnova môže byť riešením problémov vysokých počiatočných nákladov a problémov pre obyvateľov, ktoré sa môžu vyskytnúť pri obnove realizovanej „naraz“. Takáto postupná obnova sa však musí starostlivo naplánovať, aby sa zabránilo tomu, že jeden krok obnovy zabráni potrebným následným krokom. Pasporty obnovy budov poskytujú jasný plán postupnej obnovy a pomáhajú vlastníkom a investorom najlepšie naplánovať časový harmonogram a rozsah intervencií. Pasporty obnovy budov by sa preto mali sprístupniť vlastníkom budov vo všetkých členských štátoch ako dobrovoľný nástroj.

(33)Pojem „hĺbková obnova“ ešte nebol v právnych predpisoch Únie vymedzený. V záujme dosiahnutia dlhodobej vízie pre budovy by sa hĺbková obnova mala vymedziť ako obnova, ktorou sa budovy transformujú na budovy s nulovými emisiami; v prvom kroku ako obnova, ktorou sa budovy transformujú na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Toto vymedzenie slúži na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov. Hĺbková obnova na účely energetickej hospodárnosti je hlavnou príležitosťou na riešenie ďalších aspektov, ako sú životné podmienky zraniteľných domácností, zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy, odolnosť proti rizikám katastrof vrátane seizmickej odolnosti, protipožiarna bezpečnosť, odstraňovanie nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.

(34)S cieľom podporiť hĺbkovú obnovu, ktorá je jedným z cieľov stratégie vlny obnovy, by členské štáty mali hĺbkovej obnove poskytnúť väčšiu finančnú a administratívnu podporu.

(35)Členské štáty by mali podporovať zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov, čím sa prispeje k dosiahnutiu zdravého vnútorného prostredia, a to aj prostredníctvom odstraňovania azbestu a iných škodlivých látok, zabraňovania nezákonnému odstraňovaniu škodlivých látok a zjednodušenia dodržiavania existujúcich legislatívnych aktov, ako napríklad smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES 41 a (EÚ) 2016/2284 42 .

(36)Očakáva sa, že elektrické vozidlá budú zohrávať kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii a efektívnosti prenosovej sústavy, konkrétne prostredníctvom poskytovania flexibilných, vyrovnávacích a skladovacích služieb, najmä pomocou agregácie. Tento potenciál elektrických vozidiel integrovať sa do prenosovej sústavy a prispieť k efektívnosti sústavy a ďalšej absorpcii elektriny z obnoviteľných zdrojov by sa mal plne využiť. Nabíjanie v súvislosti s budovami je mimoriadne dôležité, pretože práve tam elektrické vozidlá pravidelne a dlhodobo parkujú. Pomalé nabíjanie je hospodárne a inštalácia nabíjacích bodov v súkromných priestoroch môže zabezpečiť uskladňovanie energie v príslušnej budove a pre ňu integráciu služieb inteligentného nabíjania a služieb integrácie systému vo všeobecnosti.

(37)Elektrické vozidlá v kombinácii so zvýšeným podielom výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie produkujú menej emisií skleníkových plynov. Elektrické vozidlá sú dôležitým prvkom prechodu na čistú energiu založenom na opatreniach zameraných na energetickú efektívnosť, alternatívnych palivách, obnoviteľných zdrojoch energie a inovatívnych riešeniach v oblasti riadenia energetickej flexibility. Stavebné predpisy možno účinne využiť na zavedenie cielených požiadaviek na podporu vytvárania nabíjacej infraštruktúry na parkoviskách v bytových a nebytových budovách. Členské štáty by mali odstrániť prekážky, ako sú napríklad rozdielnosť motivácie a administratívne komplikácie, ktorým čelia jednotliví vlastníci, keď sa pokúšajú inštalovať nabíjací bod na svojom parkovacom mieste.

(38)Prípravou kabeláže sa zabezpečujú vhodné podmienky na prípadné rýchle zavedenie nabíjacích bodov tam, kde je to potrebné. Prostredníctvom ľahko dostupnej infraštruktúry sa znížia náklady na inštaláciu nabíjacích bodov pre jednotlivých majiteľov a zabezpečí sa prístup používateľov elektrických vozidiel k nabíjacím bodom. Stanovenie požiadaviek na elektromobilitu na úrovni Únie, pokiaľ ide o predinštalovanie vybavenia v parkovacích priestoroch a inštaláciu nabíjacích bodov, je účinným spôsobom podpory elektrických vozidiel v blízkej budúcnosti, pričom sa v strednodobom až dlhodobom horizonte umožní ďalší vývoj pri nižších nákladoch. Ak je to technicky možné, členské štáty by mali zabezpečiť prístupnosť nabíjacích bodov pre osoby so zdravotným postihnutím.

(39)Inteligentné nabíjanie a obojsmerné nabíjanie umožňujú integráciu energetického systému budov. Nabíjacie body, kde elektrické vozidlá spravidla parkujú dlhší čas, napríklad keď ľudia parkujú v mieste bydliska alebo pracoviska, sú mimoriadne dôležité pre integráciu energetického systému, preto treba zabezpečiť inteligentné nabíjacie funkcie. V situáciách, keď by obojsmerné nabíjanie napomohlo ďalšiemu rozšíreniu elektriny z obnoviteľných zdrojov v parkoch elektrických dopravných prostriedkov v odvetví dopravy a všeobecne v elektrizačnej sústave, by sa takéto funkcie takisto mali sprístupniť.

(40)Podpora ekologickej mobility je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody a budovy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní potrebnej infraštruktúry, a to nielen na nabíjanie elektrických vozidiel, ale aj pre bicykle. Prechod na bezmotorovú mobilitu, ako je cyklistika, môže výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy. Ako sa uvádza v pláne cieľov v oblasti klímy do roku 2030, zvýšenie podielu jednotlivých druhov ekologickej a efektívnej súkromnej a verejnej dopravy, ako je cyklistika, výrazne zníži znečistenie z dopravy a prinesie veľké výhody jednotlivým občanom a komunitám. Nedostatok parkovacích miest pre bicykle je hlavnou prekážkou zavádzania cyklistiky, a to v bytových aj nebytových budovách. Stavebné zákony môžu účinne podporiť prechod na čistejšiu mobilitu stanovením požiadaviek na minimálny počet parkovacích miest pre bicykle.

(41)Agendy týkajúce sa jednotného digitálneho trhu a energetickej únie by sa mali zosúladiť a mali by slúžiť spoločným cieľom. Digitalizácia energetického systému rýchlo mení prostredie energetiky, od integrácie obnoviteľných zdrojov po inteligentné siete a budovy pripravené na inteligentné riešenia. Na účely digitalizácie sektora budov sú ciele a ambície Únie v oblasti pripojiteľnosti týkajúce sa zavádzania komunikačných sietí s vysokou kapacitou dôležité pre inteligentné domy a dobre prepojené komunity. Mali by sa poskytovať cielené stimuly, aby sa podporili systémy pripravené na zavedenie inteligentných technológií a digitálne riešenia v zastavanom prostredí. Tým sa by sa otvorili nové príležitosti na úspory energie, a to prostredníctvom poskytovania presnejších informácií spotrebiteľom o ich modeloch spotreby a umožnenia prevádzkovateľovi sústavy efektívnejšie riadiť sieť.

(42)S cieľom podporiť konkurencieschopný a inovatívny trh so službami pre inteligentné budovy, ktorý prispieva k efektívnej spotrebe energie a integrácii energie z obnoviteľných zdrojov do budov a podporuje investície do obnovy, by členské štáty mali zainteresovaným stranám zabezpečiť priamy prístup k údajom systémov budov. Aby sa predišlo nadmerným administratívnym nákladom pre tretie strany, členské štáty uľahčujú plnú interoperabilitu služieb a výmenu údajov v rámci Únie.

(43)Indikátor inteligentnej pripravenosti by sa mal používať na meranie schopnosti budov využívať informačné a komunikačné technológie a elektronické systémy na účely prispôsobenia prevádzky budov potrebám užívateľov a sieti a zvýšenia energetickej efektívnosti a celkovej hospodárnosti budov. Prostredníctvom indikátora inteligentnej pripravenosti by sa malo zvýšiť povedomie vlastníkov a užívateľov budov o prínose automatizácie budov a elektronického monitorovania technických systémov budov a užívateľom budov by sa mali potvrdiť skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií. Indikátor inteligentnej pripravenosti je obzvlášť prospešný pre veľké budovy s vysokým dopytom po energii. V prípade iných budov by používanie systému na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov malo byť pre členské štáty voliteľné.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 18 (prispôsobené)

⇨ nový

(44)⇨ Prístup k dostatočnému financovaniu má zásadný význam pre splnenie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2030 a 2050. ⇦ Na účely podpory ⇨ energetickej hospodárnosti budov ⇦ opatrení súvisiacich s energetickou efektívnosťou sa zavádzajú ⌦ zaviedli ⌫ alebo prispôsobujú ⌦ prispôsobili ⌫ finančné nástroje a iné opatrenia Únie. ⇨ Medzi najnovšie iniciatívy na zvýšenie dostupnosti financovania na úrovni Únie patrí okrem iného hlavná zložka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s názvom „Renovujme“ stanovená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 43 a Sociálny fond na ochranu klímy zriadený nariadením (EÚ).../.... Na podporu energetickej obnovy v medziach viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 možno podporiť niekoľko ďalších kľúčových programov EÚ vrátane fondov politiky súdržnosti a Fondu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 44 . Prostredníctvom rámcových programov pre výskum a inovácie Únia investuje do grantov alebo úverov s cieľom presadzovať najlepšie technológie a zlepšiť energetickú hospodárnosť budov, a to aj prostredníctvom partnerstiev s priemyslom a členskými štátmi, ako je napríklad Partnerstvo pre prechod na čistú energiu a európske partnerstvá „Built4People“.⇦ Medzi tieto finančné nástroje na úrovni Únie okrem iného patrí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja 45 , zmenené a doplnené s cieľom umožniť zvýšenie investícií do energetickej efektívnosti obydlí, súkromno-verejné partnerstvá v iniciatíve európskych energeticky efektívnych budov na podporu ekologických technológií a vývoja energeticky účinných systémov a materiálov v nových a obnovovaných budovách, iniciatíva Európskej komisie a Európskej investičnej banky na financovanie udržateľnej energetiky EÚ, ktorej zámerom sú okrem iného investície do energetickej efektívnosti, fond Marguerite pod záštitou EIB: Európsky fond pre energetiku, zmenu klímy a infraštruktúru na rok 2020, smernica Rady 2009/47/ES z 5. mája 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty 46 , štrukturálne fondy a kohézne fondy nástroja Jeremie (spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky), finančný nástroj pre energetickú efektívnosť, rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie vrátane programu Inteligentná energia – Európa II zameraného konkrétne na odstránenie prekážok na trhu, ktoré súvisia s energetickou efektívnosťou a energiou z obnoviteľných zdrojov, napríklad prostredníctvom nástroja technickej pomoci ELENA (európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie), Dohovor primátorov a starostov, Program pre podnikanie a inovácie, Program na podporu politiky informačných a komunikačných technológií na rok 2010 a Siedmy rámcový program pre výskum. Na stimuláciu opatrení týkajúcich sa energetickej efektívnosti poskytuje finančné prostriedky aj Európska banka pre obnovu a rozvoj.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 19

⇨ nový

(45)Finančné nástroje Únie by sa mali použiť na dosiahnutie praktického účinku cieľov tejto smernice, nemali by však nahradiť vnútroštátne opatrenia. Mali by sa, ⇨ z dôvodu rozsahu potrebného renovačného úsilia, ⇦ predovšetkým použiť na zabezpečenie vhodných a inovačných spôsobov financovania na zrýchlenie investovania do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti ⇨ hospodárnosti budov ⇦. Mohli by zohrávať dôležitú úlohu pri rozvoji národných, regionálnych a miestnych fondov, nástrojov alebo mechanizmov pre oblasť energetickej efektívnosti, ktoré ponúkajú takéto možnosti financovania vlastníkom súkromného majetku, malým a stredným podnikom a spoločnostiam poskytujúcim služby v oblasti energetickej efektívnosti.

⇩ nový

(46)Finančné mechanizmy, stimuly a mobilizácia finančných inštitúcií pre energetickú obnovu budov by mali v národných plánoch obnovy budov zohrávať ústrednú úlohu a členské štáty by ich mali aktívne podporovať. Takéto opatrenia by mali zahŕňať podporu poskytovania hypoték zameraných na energetickú efektívnosť na účely certifikovaných energeticky efektívnych obnov budov, podporu investícií verejných orgánov do energeticky efektívneho fondu budov, napríklad prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev alebo zmlúv o energetickej efektívnosti či znižovanie vnímaného rizika investícií.

(47)Samotné financovanie nebude stačiť na splnenie potrieb v oblasti obnovy. Spolu s financovaním je nevyhnutné vytvoriť dostupné a transparentné poradenské nástroje a nástroje pomoci, ako sú jednotné kontaktné miesta, ktoré poskytujú integrované služby energetickej obnovy alebo sprostredkovateľov, ako aj vykonávať ďalšie opatrenia a iniciatívy, ako sú opatrenia a iniciatívy uvedené v iniciatíve Komisie s názvom Inteligentné financovanie inteligentných budov, s cieľom vytvoriť správny podporný rámec a odstrániť prekážky obnovy.

(48)Nehospodárne budovy sú často spojené s energetickou chudobou a sociálnymi problémami. Zraniteľné domácnosti sú obzvlášť vystavené rastúcim cenám energie, pretože vynakladajú väčšiu časť svojho rozpočtu na energetické výrobky. Znížením nadmerných účtov za energiu môže obnova budov vymaniť ľudí z energetickej chudoby a tiež jej zabrániť. Obnova budov zároveň nie je bezplatná a je nevyhnutné zabezpečiť, aby sociálny vplyv nákladov na obnovu budov, najmä na zraniteľné domácnosti, zostal pod kontrolou. Pri vlne obnovy by na nikoho nemalo zabudnúť a mala by sa využiť ako príležitosť na zlepšenie situácie zraniteľných domácností, a takisto by sa mal zabezpečiť spravodlivý prechod ku klimatickej neutralite. Finančné stimuly a iné politické opatrenia by sa preto mali prioritne zameriavať na zraniteľné domácnosti, ľudí postihnutých energetickou chudobou a ľudí žijúcich v sociálnom bývaní, a členské štáty by mali prijať opatrenia, aby sa zabránilo vysťahovaniu z dôvodu obnovy budov. Návrh Komisie na odporúčanie Rady o zabezpečení spravodlivého prechodu ku klimatickej neutralite poskytuje spoločný rámec a spoločné chápanie komplexných politík a investícií potrebných na zabezpečenie spravodlivej transformácie.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 20

S cieľom poskytnúť Komisii primerané informácie by členské štáty mali zostaviť zoznamy existujúcich a navrhovaných opatrení vrátane opatrení finančnej povahy, ktoré sa nevyžadujú podľa tejto smernice a ktoré podporujú ciele tejto smernice. Medzi existujúce a navrhované opatrenia v zoznamoch členských štátoch sa môžu predovšetkým uviesť opatrenia, ktorých zámerom je zmenšiť existujúce právne prekážky a prekážky na trhu a podporiť investície a/alebo iné aktivity na zvýšenie energetickej hospodárnosti nových a existujúcich budov a tak prípadne prispieť k zníženiu energetickej chudoby. Medzi takéto opatrenia by okrem iného mohla patriť bezplatná alebo dotovaná technická pomoc a poradenstvo, priame dotácie, dotované úverové programy alebo úvery s nízkym úrokom, grantové programy a programy záruk za úvery. Verejné orgány a iné inštitúcie, ktoré poskytujú tieto opatrenia finančnej povahy, by mohli spojiť uplatňovanie takýchto opatrení s uvádzanou energetickou hospodárnosťou a odporúčaniami uvedenými v energetických certifikátoch.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 21

V záujme obmedzenia záťaže členských štátov súvisiacej s predkladaním správ by sa malo umožniť začleniť správy požadované v tejto smernici do akčných plánov energetickej účinnosti (Energy Efficiency Action Plans – EEAP) uvedených v článku 14 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách 47 . Verejný sektor v každom členskom štáte by mal mať v oblasti energetickej hospodárnosti budov vedúcu úlohu a z tohto dôvodu by sa v národných plánoch mali stanovovať ambicióznejšie ciele v prípade budov, v ktorých sídlia verejné orgány.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 22 (prispôsobené)

⇨ nový

(49)⇨S cieľom zabezpečiť, aby potenciálni kupujúci alebo nájomníci mohli na začiatku procesu zohľadniť energetickú hospodárnosť budov, by budovy alebo jednotky budov, ktoré sa ponúkajú na predaj alebo prenájom, mali mať energetický certifikát a trieda a ukazovateľ energetickej hospodárnosti by sa mali uviesť vo všetkých inzerátoch. ⇦ Prípadnému kupujúcemu ⌦ alebo ⌫ a nájomcovi budovy alebo jednotky budovy by mali byť v energetických certifikátoch poskytnuté správne informácie o energetickej hospodárnosti budovy, ako aj praktické rady na zlepšenie tejto hospodárnosti. Informačné kampane by mohli viesť k ďalšiemu povzbudeniu vlastníkov a nájomcov, aby zlepšovali energetickú hospodárnosť svojich budov alebo jednotiek budov. Vlastníci a nájomcovia komerčných budov by mali byť povzbudení na výmenu informácií o skutočnej spotrebe energie, aby sa zabezpečila dostupnosť všetkých údajov pre kvalifikované rozhodnutia o potrebných vylepšeniach. V energetickom certifikáte by sa takisto mali uviesť informácie o skutočnom vplyve vykurovania a chladenia na energetické potreby budovy, na jej spotrebeu primárnej ⌦ primárnych zdrojov ⌫ energie , ⇨ , jej výrobe energie z obnoviteľných zdrojov ⇦ a na množstveo ⇨prevádzkových⇦ emisií ⇨ skleníkových plynov ⇦.

⇩ nový

(50)Monitorovanie fondu budov uľahčuje dostupnosť údajov zozbieraných digitálnymi nástrojmi, čím sa znižujú administratívne náklady. Preto by sa mali zriadiť vnútroštátne databázy energetickej hospodárnosti budov a informácie, ktoré by obsahovali, by sa mali preniesť do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 23

Verejné orgány by mali ísť príkladom a usilovať sa o vykonávanie odporúčaní zahrnutých v energetickom certifikáte. Členské štáty by do svojich vnútroštátnych plánov mali zahrnúť opatrenia na podporu verejných orgánov, aby tieto orgány mohli včas prijímať zlepšenia v oblasti energetickej efektívnosti a vykonávať odporúčania zahrnuté v energetickom certifikáte, hneď ako sú uskutočniteľné.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 24

⇨ nový

(51)Budovy, v ktorých sídlia verejné orgány, a budovy často navštevované verejnosťou by mali byť príkladom zohľadňovania environmentálnych a energetických prístupov, a tieto budovy by preto mali pravidelne podliehať energetickej certifikácii. Šírenie informácií o energetickej hospodárnosti na verejnosti by sa malo zlepšiť tým, že sa jasne vystavia energetické certifikáty najmä v budovách určitej veľkosti, v ktorých sídlia verejné orgány alebo ktoré často navštevuje verejnosť, ako napríklad ⇨ mestské úrady, školy, ⇦ obchody a obchodné centrá, obchodné domy, reštaurácie, divadlá, banky a hotely.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 25 (prispôsobené)

(52)V posledných rokoch sa zvýšil počet klimatizačných systémov v európskych krajinách. ⌦ To ⌫ Toto vytvára výrazné problémy v odberových špičkách, zvyšujúc náklady na elektrickú energiu a narušujúc energetickú rovnováhu. Uprednostňovať by sa mali stratégie, ktoré vedú k zlepšeniu tepelno-technických vlastností budov v letnom období. Pozornosť by sa preto mala sústrediť na opatrenia, ktoré zabraňujú prehrievaniu, ako je napríklad zatienenie a dostatočná tepelná kapacita stavebných konštrukcií budovy a ďalší rozvoj a používanie techník pasívneho chladenia, v prvom rade tých, ktoré zlepšujú podmienky vnútorného prostredia v budove a mikroklímu okolo budov.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 26

⇨ nový

(53)Pravidelná údržba a kontrola vykurovacích ⇨ , vetracích ⇦ a klimatizačných systémov kvalifikovanými pracovníkmi prispieva k zachovaniu ich správneho nastavenia v súlade so špecifikáciou výrobku, a týmto spôsobom zabezpečuje optimálnu hospodárnosť z hľadiska životného prostredia, bezpečnosti a energie. Nezávislé hodnotenie celého vykurovacieho ⇨ , vetracieho ⇦ a klimatizačného systému by sa malo vykonávať v pravidelných intervaloch počas jeho životného cyklu, a to najmä pred jeho nahradením alebo modernizáciou. Členské štáty by sa mali usilovať o kombináciu kontrol a energetickej certifikácie v čo najväčšej miere s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie vlastníkov budov a nájomcov.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 27 (prispôsobené)

⇨ nový

(54)Spoločný prístup k certifikácii energetickej hospodárnosti budov ⇨ , pasportom obnovy budov, indikátorom inteligentnej pripravenosti ⇦ a ku kontrolám vykurovacích a klimatizačných systémov vykonávaným kvalifikovanými a/alebo ⇨ certifikovanými ⇦ akreditovanými odborníkmi, ktorých nezávislosť sa má zaručiť na základe objektívnych kritérií, prispievaeje k vytvoreniu rovnakých podmienok, pokiaľ ide o snahy členských štátov týkajúce sa úspory energie v sektore budov, a zavedie transparentnosť pre prípadných vlastníkov alebo užívateľov s ohľadom na energetickú hospodárnosť na trhu s nehnuteľnosťami v Únii. V záujme zabezpečenia kvality energetických certifikátov ⇨ , pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti ⇦ a kontrol vykurovacích a klimatizačných systémov v celej Únii by sa mal v každom členskom štáte zaviesť nezávislý kontrolný mechanizmus.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 28

(55)V prípade plánovania, rozvoja programov na poskytovanie informácií, odbornej prípravy a zvyšovania povedomia a vykonania smernice na národnej a regionálnej úrovni by sa malo v súvislosti s uvedenými otázkami konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi a zapojiť ich do uvedených činností, ak a keď je to vzhľadom na platné vnútroštátne právne predpisy potrebné, keďže z hľadiska úspešného vykonávania tejto smernice sú tieto orgány rozhodujúce. Tieto konzultácie môžu tiež slúžiť ako podpora pri poskytovaní usmernení miestnym projektantom a stavebným inšpektorom na účely plnenia potrebných úloh. Členské štáty by ďalej mali umožniť architektom a projektantom, aby riadne zvážili optimálnu kombináciu zlepšenia energetickej efektívnosti, využívania energie z obnoviteľných zdrojov a použitia centralizovaného zásobovania teplom a chladom pri projektovaní, navrhovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie, a mali by ich na to nabádať.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 29

(56)Inštalatéri a stavbári majú rozhodujúcu úlohu pri úspešnom vykonaní tejto smernice. Primeraný počet inštalatérov a stavbárov by mal prostredníctvom odbornej prípravy a iných opatrení nadobudnúť primeranú úroveň spôsobilosti na inštaláciu a integráciu požadovanej energeticky účinnej technológie a technológie využívajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 30

S ohľadom na vzájomné uznávanie profesijných odborníkov, ktorých sa týka táto smernica, by členské štáty mali zohľadňovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií 48 a Komisia by v rámci programu Inteligentná energia – Európa mala pokračovať v práci na usmerneniach a odporúčaniach pre normy odbornej prípravy týchto profesijných odborníkov.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 31 (prispôsobené)

V záujme zvýšenia transparentnosti energetickej hospodárnosti na trhu Únie s nebytovými nehnuteľnosťami by sa mali stanoviť jednotné podmienky pre dobrovoľný spoločný systém certifikácie energetickej hospodárnosti nebytových budov. V súlade s článkom 291 ZFEÚ sa pravidlá a všeobecné zásady kontrolného mechanizmu, ktorým členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie, vopred upravia nariadením prijatým prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu. Do prijatia tohto nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu 49 , s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý nie je možné uplatniť.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 32 (prispôsobené)

⇨ nový

(57)⌦ Aby sa presadil cieľ zlepšovať energetickú hospodárnosť budov, právomoc ⌫ Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ ⌦ by sa mala delegovať na Komisiu ⌫ s cieľom prispôsobovať určité časti všeobecného rámca ustanoveného v prílohe I technickému pokroku ,a zavádzať metodický rámec na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť ⇨ , prispôsobovať prahové hodnoty budovám s nulovými emisiami a metodiku výpočtu potenciálu globálneho otepľovania počas životného cyklu budovy, zavádzať spoločný európsky rámec pre pasporty obnovy budov a vzhľadom na schému Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov ⇦. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni, ⌦ a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 50 . Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov ⌫.

⇩ nový

(58)S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie ustanovení tejto smernice Komisia podporuje členské štáty prostredníctvom rôznych nástrojov, ako je Nástroj technickej podpory 51 , ktorý poskytuje prispôsobené technické odborné znalosti na koncipovanie a vykonávanie reforiem vrátane tých, ktoré sú zamerané na zvýšenie ročnej miery obnovy bytových a nebytových budov do roku 2030 a na podporu hĺbkových energetických obnov. Technická podpora sa týka napríklad posilňovania administratívnych kapacít, podpory tvorby a vykonávania politiky a výmeny príslušných najlepších postupov.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 33 (prispôsobené)

⇨ nový

(59)Keďže cieľ ⌦ ciele ⌫ tejto smernice, a to zvýšiť energetickú hospodárnosť budov ⇨ a znížiť emisie skleníkových plynov z budov ⇦, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov z dôvodu zložitosti sektora budov a neschopnosti vnútroštátnych trhov s nehnuteľnosťami primerane riešiť otázku energetickej efektívnosti, a ⌦ ale ⌫ ⌦ skôr, ⌫ z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa ⌦ týchto cieľov ⌫.

⇩ nový

(60)Právnym základom tejto iniciatívy je článok 194 ods. 2 ZFEÚ, ktorým sa Únia splnomocňuje stanoviť opatrenia potrebné na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetickej politiky. Návrh prispieva k cieľom energetickej politiky Únie uvedeným v článku 194 ods. 1 ZFEÚ, najmä k zlepšeniu energetickej hospodárnosti budov a zníženiu ich emisií skleníkových plynov, čo prispieva k ochrane a zlepšovaniu životného prostredia.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 36 (prispôsobené)

⇨ nový

(61)V súlade s bodom 4434 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva 52  sa ⌦ by ⌫ členské štáty vyzývajú ⌦ mali ⌫ , aby pre seba a v záujme Únie vypracovaťvypracovali a zverejniťzverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu. ⇨ V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené, predovšetkým na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Komisia/Belgicko (vec C-543/17).⇦

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 34 (prispôsobené)

(62)Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so ⌦ predchádzajúcou ⌫ smernicou 2002/91/ES. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z uvedenej ⌦ predchádzajúcej ⌫ smernice.

🡻 2010/31/EÚ odôvodnenie 35 (prispôsobené)

(63)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smernice stanovených v smernici 2002/91/ES ⌦ smerníc uvedených v prílohe VIII, časti B ⌫ do vnútroštátneho práva a ⌦ dátumov ⌫ na ich uplatňovanie.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

1.    Táto smernica podporuje zlepšovanie energetickej hospodárnosti budov ⇨ a znižovanie emisií skleníkových plynov z budov ⇦ v Únii ⇨ s cieľom dosiahnuť fond budov s nulovými emisiami do roku 2050 ⇦ berúc do úvahy vonkajšie klimatické a miestne podmienky, ako aj požiadavky na vnútorné prostredie a nákladovú efektívnosť.

2.    Táto smernica stanovuje požiadavky v súvislosti:

a)so spoločným všeobecným rámcom pre metodiku výpočtu integrovanej energetickej hospodárnosti budov a jednotiek budov;

b)s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť nových budov a nových jednotiek budov;

c)s uplatňovaním minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť:

i)existujúcich budov, ⌦ a ⌫ jednotiek budov a prvkov budov, ktoré sa významne obnovujú;

ii)prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budov a ktoré významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budov, keď sa obnovia alebo nahradia; a

iii)technických systémov budov, vždy keď sa zabudujú alebo nahrádzajú, alebo modernizujú;

⇩ nový

d)s uplatňovaním minimálnych noriem energetickej hospodárnosti na existujúce budovy a existujúce jednotky budov;

e)s pasportami obnovy budov;

f)s národnými plánmi obnovy budov;

g)s infraštruktúrou udržateľnej mobility v budovách a v ich blízkosti; a

h)s inteligentnými budovami;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

d)s národnými plánmi na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie;

ie)s energetickou certifikáciou ⌦ energetickej ⌫ ⌦ hospodárnosti ⌫ budov alebo jednotiek budov;

jf)s pravidelnou kontrolou vykurovacích ⇨, vetracích ⇦ a klimatizačných systémov v budovách; a

kg)s nezávislými systémami kontroly energetických certifikátov, ⇨ pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti ⇦ a správ z kontroly.

3.    Požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálne požiadavky a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo prijať prísnejšie opatrenia. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné so ⌦ ZFEÚ ⌫ Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Oznamujú sa Komisii.

Článok 2

Vymedzeniea pojmov

Na účel tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov ⌦ sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov ⌫ :

1.„budova“ znamená ⌦ je ⌫ zastrešenáú stavbau so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia;

⇩ nový

2.„budova s nulovými emisiami“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, v ktorej veľmi malé množstvo energie, ktoré je stále potrebné, je plne pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov vyrobenou na mieste, v komunite vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v zmysle smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo v systéme centralizovaného zásobovania teplom a chladom, v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

32.„budova s takmer nulovou spotrebou energie“ ⌦ je ⌫ znamená budovau s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I ⇨ , ktorá nemôže byť nižšia ako nákladovo optimálna úroveň pre rok 2023 nahlásená členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 2 a kde ⇦. pPožadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie by sa malo ⌦ je ⌫ vo významnej miere pokryťté energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo v blízkomsti ⌦ okolí ⌫ ;

⇩ nový

4.„minimálne normy energetickej hospodárnosti“ sú pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť ako súčasť rozsiahleho plánu obnovy fondu budov alebo v spúšťacom bode na trhu (predaj alebo prenájom) v časovom období alebo do konkrétneho dátumu, čím sa spustí obnova existujúcich budov;

5.„verejné subjekty“ sú „verejní obstarávatelia“ v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/ES 53 .

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 1 písm. a) (prispôsobené)

⇨ nový

63.„technický systém budovy“ ⌦ sú ⌫ znamená technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, vetranie, prípravu teplej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu elektrickej energie ⇨ z obnoviteľných zdrojov ⇦ na mieste ⇨ a jej uskladnenie ⇦, alebo ich kombináciu vrátane tých systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 1 písm. b) (prispôsobené)

73a.„systém automatizácie a riadenia budovy“ ⌦ je ⌫ znamená systém, ktorý zahŕňa všetky produkty, softvér a inžinierske služby, ktorými sa môže podporovať energeticky efektívna, hospodárna a bezpečná prevádzka technických systémov budovy prostredníctvom automatického riadenia a uľahčením manuálneho ovládania týchto technických systémov budovy;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

84.„energetická hospodárnosť budovy“ ⌦ je ⌫ znamená vypočítané alebo namerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, ktoré zahŕňa okrem iného energiu použitú na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie;

95.„primárna energia“ ⌦ je ⌫ znamená energiau z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;

⇩ nový

10.„faktor neobnoviteľnej primárnej energie“ je primárna energia z neobnoviteľných zdrojov pre daný energetický nosič vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia vydelená dodanou energiou;

11.„faktor obnoviteľnej primárnej energie“ je primárna energia z obnoviteľných zdrojov na mieste, v blízkom okolí alebo zo vzdialeného zdroja energie, ktorá sa dodáva prostredníctvom daného energetického nosiča, vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia, vydelená dodanou energiou;

12.„celkový faktor primárnej energie“ je vážený súčet faktorov obnoviteľnej a neobnoviteľnej primárnej energie pre daný energetický nosič;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

136.„energia z obnoviteľných zdrojov“ ⌦ je ⌫ znamená energiau z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, konkrétne to je veterná, solárna ⇨ (solárna tepelná a solárna fotovoltická) ⇦, aerotermálna, ⌦ a ⌫ geotermálna ⌦ energia ⌫, hydrotermálna energia ⇨ energia z okolia, energia z prílivu, vĺn ⇦ a ⌦ inej formy ⌫ energia z oceánuov, vodná energia, ⌦ energia z ⌫ biomasya, skládkovéhoý plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynuy;

147.„obalové konštrukcie budovy“ ⌦ sú ⌫ znamenajú integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;

158.„jednotka budovy“ ⌦ je ⌫ znamená časť, poschodie alebo byt v budove, ktoré sú navrhnuté alebo upravené na samostatné používanie;

169.„prvok budovy“ ⌦ je ⌫ znamená technický systém budovy alebo konštrukčnú časť obalových konštrukcií budovy;

⇩ nový

17.„obytná jednotka“ je miestnosť alebo skupina miestností v stálej budove alebo v štrukturálne oddelenej časti budovy, ktorá je navrhnutá na bývanie jednej súkromnej domácnosti počas celého roka;

18.„pasport obnovy budovy“ je dokument, ktorý poskytuje plán obnovy budovy prispôsobený konkrétnej budove v niekoľkých krokoch, ktorou sa výrazne zlepší jej energetická hospodárnosť;

19.„hĺbková obnova“ je obnova, ktorou sa transformuje budova alebo jednotka budovy

a)do 1. januára 2030 na budovu s takmer nulovou spotrebou energie;

b)od 1. januára 2030 na budovu s nulovými emisiami;

20.„viacstupňová hĺbková obnova“ je hĺbková obnova, ktorá sa vykonáva vo viacerých krokoch a ktorá postupuje podľa krokov uvedených v pasporte obnovy budovy v súlade s článkom 10;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

2110.„významná obnova“ ⌦ je ⌫ znamená obnovau budovy v prípade, ak

a)celkové náklady na obnovu v súvislosti s obalovými konštrukciami budovy alebo technickými systémami budovy presahujú 25 % hodnoty budovy, nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza, alebo

b)sa obnovuje viac ako 25 % plochy obalových konštrukcií budovy.

   Členské štáty si môžu zvoliť, či uplatnia možnosť a) alebo b);

⇩ nový

22.„prevádzkové emisie skleníkových plynov“ sú emisie skleníkových plynov spojené so spotrebou energie technických systémov budovy počas používania a prevádzky budovy;

23.„emisie skleníkových plynov počas celého životného cyklu“ sú kombinované emisie skleníkových plynov spojené s budovou vo všetkých fázach jej životného cyklu, od „kolísky“ (ťažba surovín, ktoré sa použijú na výstavbu budovy) cez výrobu a spracovanie materiálov a fázu prevádzky budovy až po „hrob“ (demontáž budovy a opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnotenie a likvidácia jej materiálov);

24.„potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu (GWP)“ je ukazovateľ, ktorý kvantifikuje potenciálne príspevky budovy ku globálnemu otepľovaniu počas jej celého životného cyklu;

25.„rozdielnosť motivácie“ je rozdielnosť motivácie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 52 [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

26.„energetická chudoba“ je energetická chudoba v zmysle článku 2 bodu 49 [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

27.„zraniteľné domácnosti“ sú domácnosti postihnuté energetickou chudobou alebo domácnosti vrátane domácností s nižšími strednými príjmami, ktoré sú obzvlášť vystavené vysokým nákladom na energiu a nemajú prostriedky na obnovu budovy, ktorú obývajú;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

2811.„európska norma“ ⌦ je ⌫ znamená normau prijatáú Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy a sprístupnenú verejnosti;

2912.„energetický certifikát“ ⌦ je ⌫ znamená certifikát uznávaný členským štátom alebo ním určenou právnickou osobou, ktorý uvádza energetickú hospodárnosť budovy alebo jednotky budovy vypočítanú podľa metodiky prijatej v súlade s článkom 43;

3013.„kogenerácia“ ⌦ je ⌫ znamená súčasne prebiehajúcau výrobau tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

3114.„nákladovo optimálna úroveň“ ⌦ je ⌫ znamená úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu, pričom:

a)najnižšie náklady sa stanovujú s ohľadom na: 

⇩ nový

i) kategóriu a používanie príslušnej budovy;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

ii) investičné náklady súvisiace s energiou ⇨ založené na oficiálnych prognózach ⇦ ;,

iii) prípadné náklady na údržbu a prevádzku, (vrátane nákladov na energiu, úspor, ⇨ pri zohľadnení nákladov na emisné kvóty skleníkových plynov; ⇦

⇩ nový

iv) environmentálne a zdravotné externality spotreby energie;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

v) kategórie dotknutej budovy, ⌦ prípadné ⌫ príjmovy z energie vyrobenej energie) ⇨ na mieste ⇦ ;,

vi) a prípadné náklady nalikvidáciu ⇨ nakladanie s odpadom ⇦; a

b)odhadovaný ekonomický životný cyklus určuje každý členský štát. ⌦ a ⌫ pPredstavuje zvyšný odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre budovu ako celok, alebo odhadovaný ekonomický životný cyklus prvku budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre prvky budov.

Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní hospodárnosti, v ktorej je analýza nákladov a výnosov, vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus, pozitívna;

⇩ nový

32.„nabíjací bod“ je nabíjací bod vymedzený v článku 2 bode 41 [AFIR];

33.„izolovaná mikrosústava“ je akákoľvek sústava so spotrebou nižšou ako 500 GWh v roku 2022, ktorá nie je prepojená s inými sústavami;

34.„inteligentné nabíjanie“ je inteligentné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14l) smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie];

35.„obojsmerné nabíjanie“ je obojsmerné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14n smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie];

36.„normy pre hypotekárne portfólio“ sú mechanizmy, ktoré stimulujú hypotekárnych veriteľov, aby zvýšili medián energetickej hospodárnosti portfólia budov, na ktoré sa vzťahujú ich hypotéky, a nabádali potenciálnych klientov k tomu, aby zvýšili energetickú účinnosť svojho majetku v súlade s ambíciou Únie v oblasti dekarbonizácie a príslušnými energetickými cieľmi v oblasti spotreby energie v budovách, pričom sa opierajú o vymedzenie udržateľných hospodárskych činností v taxonómii EÚ;

37.„digitálny denník budovy“ je spoločná databáza všetkých relevantných údajov o budove vrátane údajov týkajúcich sa energetickej hospodárnosti, ako sú energetické certifikáty, pasporty obnovy budov a indikátory inteligentnej pripravenosti, ktorá uľahčuje informované rozhodovanie a výmenu informácií v sektore stavebníctva medzi vlastníkmi a užívateľmi budov, finančnými inštitúciami a verejnými orgánmi;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

3815.„klimatizačný systém“ ⌦ je ⌫ znamená kombináciau prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota reguluje alebo sa môže znížiť;

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 1 písm. c) (prispôsobené)

⇨ nový

3915 a.„vykurovací systém“ ⌦ je ⌫ znamená kombináciau prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota zvyšuje;

4015b.„zariadenie na výrobu tepla“ ⌦ je ⌫ znamená časť vykurovacieho systému, ktorou sa vyrába využiteľné teplo ⇨ na účely určené v prílohe I, ⇦ s využitím jedného alebo viacerých týchto procesov:

a)spaľovanie palív, napríklad v kotle;

b)Joulov jav prebiehajúci vo vykurovacích telesách systému elektrického odporového vykurovania;

c)zachytávanie tepla z okolitého vzduchu, odvetrávaného vzduchu alebo vodného alebo podzemného zdroja tepla s využitím tepelného čerpadla;

4115c.„zmluva o energetickej efektívnosti“ ⌦ je ⌫ znamená zmluvau o energetickej efektívnosti vymedzenáú v článku 2 bode 29bode 27 smernice (EÚ) …/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti]smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ 54 ;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

4216.„kotol“ ⌦ je ⌫ znamená kombináciau telesa kotla a horáka navrhnutáú na prenos tepla uvoľneného zo spaľovania do kvapaliny;

4317.„účinný menovitý výkon“ ⌦ je ⌫ znamená maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW, stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas nepretržitej prevádzky pri dodržiavaní efektívnej účinnosti uvedenej výrobcom;

18.„tepelné čerpadlo“ znamená prístroj alebo zariadenie, ktoré prenáša teplo z prírodného okolitého prostredia, ako napríklad vzduchu, vody alebo pôdy, do budov alebo na priemyselné využitie obrátením prirodzeného toku tepla tak, že prúdi od nižšej teploty k vyššej. Reverzibilné tepelné čerpadlá môžu prenášať teplo z budov do prírodného okolitého prostredia;

4419.„centralizované zásobovanie teplom“ alebo „centralizované zásobovanie chladom“ ⌦ je ⌫ znamená distribúciau tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladených kvapalín z centrálneho zdroja výroby prostredníctvom siete k viacerým budovám alebo lokalitám, a to pre potreby vykurovania alebo chladenia budov alebo procesov;

⇩ nový

45.„úžitková plocha“ je plocha podlahy budovy potrebná ako parameter na kvantifikáciu špecifických podmienok používania, ktoré sú vyjadrené na jednotku podlahovej plochy, a na uplatnenie zjednodušených postupov a pravidiel týkajúcich sa rozdelenia do zón a (nového)prideľovania;

46.„referenčná podlahová plocha“ je podlahová plocha používaná ako referenčná veľkosť na posúdenie energetickej hospodárnosti budovy vypočítaná ako súčet úžitkových plôch priestorov v rámci obalových konštrukcií budovy špecifikovaných na posúdenie energetickej hospodárnosti;

47.„hranica posudzovania“ je hranica, kde sa meria alebo vypočítava dodaná a odvádzaná energia;

48.„na mieste“ sú priestory a pozemky, na ktorých sa budova nachádza, a samotná budova;

49.„energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v blízkom okolí“ je energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená na úrovni miestneho alebo oblastného obvodu posudzovanej budovy, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

a)môže sa distribuovať a používať len v rámci daného miestneho alebo oblastného obvodu prostredníctvom vyhradenej distribučnej siete;

b)umožňuje výpočet špecifického faktora primárnej energie platného len pre energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v rámci tohto miestneho alebo oblastného obvodu; a

c) môže sa používať na mieste budovy, ktorá sa posudzuje prostredníctvom vyhradeného pripojenia k zdroju výroby energie, ktoré si vyžaduje osobitné zariadenie na bezpečné dodávky a meranie energie využívanej na vlastnú spotrebu posudzovanej budovy;

50.„služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov“ sú služby ako vykurovanie, chladenie, vetranie, príprava teplej vody a osvetlenie a iné služby, ktorých spotreba energie sa zohľadňuje pri energetickej hospodárnosti budov;

51.„energetické potreby“ sú energia, ktorá sa má dodať do klimatizovaného priestoru alebo z neho získať, aby sa zachovali zamýšľané priestorové podmienky počas daného časového obdobia bez ohľadu na akúkoľvek neefektívnosť technického systému budovy;

52.„spotreba energie“ je energetický vstup do technického systému budovy, ktorý poskytuje službu energetickej hospodárnosti budov a je určený na uspokojenie energetickej potreby;

53.„využívaná na vlastnú spotrebu“ je časť energie z obnoviteľných zdrojov vyrábanej na mieste alebo v blízkom okolí, ktorú využívajú technické systémy na mieste pre služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov;

54.„iné spôsoby využitia na mieste“ je energia využívaná na mieste na iné spôsoby využitia ako služby energetickej hospodárnosti budov a môže zahŕňať spotrebiče, rozličné a doplnkové zaťaženia alebo nabíjacie body elektromobility;

55.„výpočtový interval“ je diskrétny časový interval používaný na výpočet energetickej hospodárnosti;

56.„dodaná energia“ je energia vyjadrená za energetický nosič, ktorá je dodaná do technických systémov budovy cez hranicu posudzovania s cieľom pokryť príslušné použitia alebo na výrobu odvádzanej energie;

57.„odvádzaná energia“ je podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa odvádza do energetickej siete namiesto toho, aby sa využil na mieste na vlastnú spotrebu alebo na iné spôsoby využitia na mieste, vyjadrený za energetický nosič a za faktor primárnej energie.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 1 písm. d)

20.„izolovaná mikrosústava“ znamená izolovanú mikrosústavu vymedzenú v článku 2 bode 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES 55 .

🡻 2018/844 článok 1 ods. 2 (prispôsobené)

Článok 32a

⌦ Národný plán obnovy budov ⌫ Dlhodobá stratégia obnovy

🡻 2018/1999 čl. 53 ods. 1 písm. a)

⇨ nový

1.    Každý členský štát stanoví dlhodobú stratégiu obnovy ⇨ národný plán obnovy budov ⇦ na podporu ⇨ zabezpečenie ⇦ obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, a to verejných, ako aj súkromných, s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, čím sa uľahčí nákladovo efektívna transformácia ⇨ s cieľom transformovať ⇦ existujúceich budovy na budovy s takmer nulovou energetickou spotrebou ⇨ nulovými emisiami ⇦.

Každýá dlhodobá stratégia obnovy ⇨ plán obnovy budov ⇦ zahŕňa:

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 2 (prispôsobené)

⇨ nový

a)prehľad vnútroštátneho fondu budov ⇨ pre rôzne typy budov, obdobia výstavby a klimatické pásma ⇦ založený podľa potreby na štatistických vzorkách a očakávanom podiele obnovovaných budov v roku 2020 ⇨ vnútroštátnej databáze energetických certifikátov podľa článku 19, prehľade trhových prekážok a zlyhaní trhu a prehľad kapacít v sektore stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov ⇦ ;

b)identifikáciu nákladovo efektívnych prístupov k obnove v závislosti od typu budovy a klimatickej oblasti, pričom sa v prípade potreby zohľadnia možné príslušné spúšťacie body v rámci životného cyklu budovy;

c)politiky a činnosti na podporu nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy budov vrátane postupnej hĺbkovej obnovy, ako aj na podporu cielených nákladovo efektívnych opatrení a obnovy budov, napríklad zavedením voliteľnej schémy pasportov obnovy budovy;

d)prehľad politík a činností zameraných na najmenej výkonné segmenty vnútroštátneho fondu budov, problém nejednotnej motivácie a zlyhania trhu, ako aj určenie relevantných vnútroštátnych činností, ktorými sa prispieva k zmierneniu energetickej chudoby;

e)politiky a činnosti zamerané na všetky verejné budovy;

f)prehľad vnútroštátnych iniciatív na podporu inteligentných technológií a dobre prepojených budov a komunít, ako aj zručností a vzdelávania v odvetviach stavebníctva a energetickej efektívnosti, a

g)dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov, ktoré sú spojené napríklad so zdravím, bezpečnosťou a kvalitou ovzdušia.

⇩ nový

b)plán s vnútroštátnymi cieľmi a merateľnými ukazovateľmi pokroku so zreteľom na cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, aby sa zabezpečil vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný vnútroštátny fond budov a transformácia existujúcich budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050;

c)prehľad vykonaných a plánovaných politík a opatrení podporujúcich vykonávanie plánu podľa písmena b); a

d)prehľad investičných potrieb na vykonávanie plánu obnovy budov, finančných zdrojov a opatrení a administratívnych zdrojov na obnovu budov.

Plán uvedený v písmene b) obsahuje vnútroštátne ciele na roky 2030, 2040 a 2050, pokiaľ ide o ročnú mieru obnovy budov, primárnu a konečnú spotrebu energie vnútroštátneho fondu budov a jeho zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov; konkrétne harmonogramy pre budovy na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti, než sú triedy podľa článku 9 ods. 1, do roku 2040 a 2050, v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami; dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov; a odhady príspevku plánu obnovy budov k dosiahnutiu záväzného cieľa členského štátu v prípade emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) .../... [revidované nariadenie o spoločnom úsilí], cieľových hodnôt Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou (EÚ) …/…. [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti], cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane orientačného cieľa týkajúceho sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] a cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119.

2.    Každý členský štát každých päť rokov pripraví a predloží Komisii návrh svojho plánu obnovy budov, pričom použije vzor uvedený v prílohe II. Každý členský štát predloží svoj návrh plánu obnovy budov ako súčasť svojho návrhu integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článku 9 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a – ak členský štát predloží návrh aktualizácie – ako súčasť svojho návrhu aktualizácie uvedený v článku 14 uvedeného nariadenia. Odchylne od článku 9 ods. 1 a článku 14 ods. 1 uvedeného nariadenia členské štáty predložia Komisii prvý návrh plánu obnovy budov do 30. júna 2024.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 2 (prispôsobené)

⇨ nový

2.    Každý členský štát vo svojej dlhodobej stratégii obnovy stanoví plán s opatreniami a merateľnými ukazovateľmi pokroku stanovenými na vnútroštátnej úrovni s ohľadom na dlhodobý cieľ do roku 2050, ktorým je dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov v Únii o 80 až 95 % v porovnaní s hodnotami z roku 1990, s cieľom zabezpečiť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný vnútroštátny fond budov a uľahčiť nákladovo efektívnu transformáciu existujúcich budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. V uvedenom pláne sa uvedú orientačné míľniky na roky 2030, 2040 a 2050 a stanoví sa, akým spôsobom prispejú k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou 2012/27/EÚ.

3.    S cieľom podporiť mobilizáciu investícií do obnovy, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 1, členské štáty uľahčia prístup k vhodným mechanizmom na:

a)zlučovanie projektov, a to aj prostredníctvom investičných platforiem alebo skupín a prostredníctvom konzorcií malých a stredných podnikov s cieľom umožniť prístup investorov, ako aj „balíkové“ riešenia pre potenciálnych klientov;

b)znižovanie vnímaného rizika operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor;

c)využívanie verejných financií ako páky na získanie ďalších investícií súkromného sektora alebo pri riešení osobitných zlyhaní trhu;

d)usmerňovanie investícií do energeticky efektívneho fondu verejných budov v súlade s usmernením Eurostatu a

e)zabezpečenie dostupných a transparentných poradenských nástrojov, ako sú napríklad jednotné kontaktné miesta pre spotrebiteľov a poradenské služby v oblasti energetiky, poskytujúcich poradenstvo o relevantných obnovách budov zameraných na energetickú efektívnosť a finančných nástrojoch.

4.    Komisia vykonáva zber najlepších postupov týkajúcich sa úspešných verejných a súkromných systémov financovania obnovy zameranej na energetickú efektívnosť, ako aj informácií o systémoch pre zlučovanie malých projektov obnov zameraných na energetickú efektívnosť a poskytuje ich aspoň verejným orgánom. Komisia identifikuje a šíri najlepšie postupy o finančných stimuloch týkajúcich sa obnovy budov z hľadiska spotrebiteľa, pričom zohľadní rozdiely v nákladovej efektívnosti medzi členskými štátmi.

35.    Každý členský štát v záujme podpory rozvoja svojhoej dlhodobej stratégie obnovy ⇨ plánu obnovy budov ⇦ uskutoční o ⇨ tomto návrhu plánu obnovy budov ⇦ tejto stratégii verejnú konzultáciu, a to pred tým, než svoju stratégiu ⌦ ho ⌫ predloží Komisii.⇨ Verejná konzultácia zahŕňa najmä miestne a regionálne orgány a iných sociálno-ekonomických partnerov vrátane občianskej spoločnosti a subjektov pracujúcich so zraniteľnými domácnosťami. ⇦ Každý členský štát pripojí k svojmuej dlhodobej stratégii obnovy ⇨ návrhu plánu obnovy budov ⇦ zhrnutie výsledkov tejto verejnej konzultácie.

Každý členský štát stanoví formu konzultácií inkluzívnym spôsobom počas vykonávania svojej dlhodobej stratégie obnovy.

⇩ nový

4.    Komisia posúdi návrhy národných plánov obnovy budov, najmä či:

a)je úroveň ambícií vnútroštátne stanovených cieľov dostatočná a v súlade s národnými záväzkami v oblasti klímy a energetiky stanovenými v integrovaných národných energetických a klimatických plánoch;

b)sú politiky a opatrenia dostatočné na dosiahnutie vnútroštátne stanovených cieľov;

c)je pridelenie rozpočtových a administratívnych zdrojov dostatočné na vykonávanie plánu;

d)bola verejná konzultácia podľa odseku 3 dostatočne inkluzívna a

e)sú plány v súlade s požiadavkami odseku 1 a vzoru v prílohe II.

Po porade s výborom zriadeným podľa článku 30 môže Komisia vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

Pokiaľ ide o prvý návrh plánu obnovy budov, Komisia môže vydať členským štátom odporúčania pre jednotlivé krajiny najneskôr do šiestich mesiacov po tom, ako členský štát daný plán predložil.

5.    Každý členský štát musí náležite zohľadniť vo svojom konečnom pláne obnovy budov všetky odporúčania Komisie. Ak dotknutý členský štát nezohľadní odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, poskytne Komisii odôvodnenie a svoje dôvody zverejní.

6.    Každý členský štát každých päť rokov predloží Komisii svoj plán obnovy budov, pričom použije vzor uvedený v prílohe II. Každý členský štát predloží svoj plán obnovy budov ako súčasť svojho integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999 a – ak členský štát predloží aktualizáciu – ako súčasť svojej aktualizácie uvedenej v článku 14 uvedeného nariadenia. Odchylne od článku 3 ods. 1 a článku 14 ods. 2 uvedeného nariadenia členské štáty predložia Komisii prvý plán obnovy budov do 30. júna 2025.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 2

⇨ nový

76.    Každý členský štát pripojí k svojmuej⇨ nasledujúcemu finálnemu plánu obnovy budov ⇦ dlhodobej stratégii obnovy podrobnosti o vykonávaní svojej najaktuálnejšej dlhodobej stratégie obnovy, ako aj o plánovaných politikách a činnostiach ⇨ alebo plánu obnovy budov ⇦. ⇨ Každý členský štát uvedie, či sa jeho národné ciele dosiahli. ⇦

⇩ nový

8.    Každý členský štát musí vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických správach o pokroku v súlade s článkami 17 a 21 nariadenia (EÚ) 2018/1999 obsahovať informácie o vykonávaní národných cieľov uvedených v odseku 1 písmene b) tohto článku a príspevok plánu obnovy budov k dosiahnutiu záväzných národných cieľov v oblasti emisií skleníkových plynov podľa nariadenia (EÚ) .../... [revidované nariadenie o spoločnom úsilí], cieľových hodnôt Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade so smernicou (EÚ) …/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti], cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane orientačného cieľa týkajúceho sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] a cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a cieľa klimatickej neutrality v Únii do roku 2050 v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1119.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 2

7.    Každý členský štát môže využiť svoju dlhodobú stratégiu obnovy na riešenie protipožiarnej bezpečnosti a rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, ktoré majú vplyv na obnovy zamerané na energetickú efektívnosť a na životnosť budov.

🡻 2018/1999 čl. 53 ods. 1 písm. b)

8.    Každá dlhodobá stratégia obnovy členského štátu sa predkladá Komisii ako súčasť jeho konečného integrovaného národného energetického a klimatického plánu uvedeného v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 56 . Odchylne od článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia sa prvá dlhodobá stratégia obnovy podľa odseku 1 tohto článku predloží Komisii do 10. marca 2020.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 43

Prijatie metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov

Členské štáty uplatnia metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov v súlade so spoločným všeobecným rámcom stanoveným v prílohe I.

Táto metodika sa prijíma na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

Článok 54

Stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1.    Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pre budovy alebo jednotky budov s cieľom dosiahnuť ⇨ aspoň ⇦ nákladovo optimálne úrovne. Energetická hospodárnosť sa vypočíta podľa metodiky uvedenej v článku 43. Nákladovo optimálne úrovne sa vypočítajú v súlade s rámcom porovnávacej metodiky uvedeným v článku 65, keď sa tento rámec zavedie.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pre prvky budov, ktoré sú súčasťou obalových konštrukcií budovy a významne ovplyvňujú energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, keď sa nahrádzajú alebo obnovujú, stanovili minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť s cieľom dosiahnuť ⇨ aspoň ⇦ nákladovo optimálne úrovne.

Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty môžu rozlišovať medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.

Tieto požiadavky majú brať do úvahy všeobecné podmienky vnútorného prostredia, aby sa vylúčili možné negatívne účinky, ako napríklad neprimerané vetranie, ako aj miestne podmienky, navrhovaná funkcia a vek budovy.

Členský štát nie je povinný stanoviť minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ktoré nie sú počas odhadovaného ekonomického životného cyklu nákladovo efektívne.

⌦ Členské štáty preskúmavajú svoje ⌫ mMinimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sa prehodnocujú v pravidelných intervaloch, ktoré by nemali byť dlhšie než päť rokov, a podľa potreby sa ⌦ ich ⌫ aktualizujú, aby odrážali ⌦ zohľadňovali ⌫ technický pokrok v sektore budov ⇨ , výsledky výpočtov optimálnych nákladov stanovených v článku 6 a aktualizované národné energetické a klimatické plány a politiky ⇦.

⇩ nový

2.    Členské štáty sa môžu rozhodnúť prispôsobiť požiadavky uvedené v odseku 1 budovám úradne chráneným ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

32.    Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nestanovia ani neuplatnia požiadavky uvedené v odseku 1 pre tieto kategórie budov:

a)budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

ab)budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

bc)dočasné budovy s dĺžkou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

cd)⌦ bytové ⌫ budovy na bývanie, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní;

de)samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

Článok 65

Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

1.    V súlade s článkom29ami23, 24 na 25 ⌦ je ⌫ Komisia ⌦ splnomocnená ⌫ ⌦ prijať ⌫ prostredníctvom delegovanéých aktyov ustanoví do 30. júna 2011 ⌦ týkajúce sa ⌫ rámcaec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budovy. ⇨Komisia do 30. júna 2026 zreviduje rámec porovnávacej metodiky na výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť v existujúcich budovách prechádzajúcich významnou obnovou a pre jednotlivé prvky budov. ⇦

Rámec porovnávacej metodiky sa ustanoví ⌦ stanoví ⌫ v súlade s prílohou VIIIII a rozlišuje sa v ňom medzi novými a existujúcimi budovami a medzi rôznymi kategóriami budov.

2.    Členské štáty vypočítavajú nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť pomocou rámca porovnávacej metodiky ustanoveného v súlade s odsekom 1 a príslušných parametrov, akými sú napríklad klimatické podmienky a praktická dostupnosť energetickej infraštruktúry, a porovnávajú výsledky tohto výpočtu s platnými minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť.

Členské štáty oznamujú Komisii všetky vstupné údaje a odhady použité na tento výpočet, ako aj všetky výsledky výpočtu. Členské štáty ⇨ aktualizujú a ⇦ predkladajú tieto správy Komisii v pravidelných intervaloch, ktoré nesmú prekročiť päť rokov. Prvá správa sa predloží najneskôr do 30. júna 2012. ⇨ Prvá správa založená na revidovanom rámci metodiky podľa odseku 1 sa musí predložiť do 30. júna 2028. ⇦

3.    Ak výsledky porovnania vykonaného v súlade s odsekom 2 preukážu, že platné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť sú ⇨ o viac ako 15 % ⇦ podstatne menej energeticky hospodárne ako nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť, dotknutý členský štát ⇨ zahrnie do správy ⇦ písomne odôvodní Komisii rozdiel v správe uvedenej v odseku 2 spolu s plánom naznačujúcim v rozsahu, v akom rozdiel nemôže byť odôvodnený, vhodné kroky na podstatné zníženie rozdielu do nasledujúceho preskúmaniea požiadaviek energetickej hospodárnosti, ako je uvedené v článku 54 ods. 1.

4.    Komisia uverejňuje správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 3

Článok 76

Nové budovy

⇩ nový

1.    Členské štáty zabezpečia, aby od týchto dátumov boli nové budovy budovami s nulovými emisiami v súlade s prílohou III:

a)od 1. januára 2027 v prípade nových budov využívaných alebo vlastnených verejnými orgánmi; a

b)od 1. januára 2030 v prípade všetkých nových budov.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 3 (prispôsobené)

⇨ nový

1. ⇨ Kým sa začnú uplatňovať požiadavky prvého pododseku, ⇦Ččlenské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečiaenie toho, aby ⌦ všetky ⌫nové budovy ⇨ boli aspoň budovami s takmer nulovou spotrebou energie a ⇦ spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 54. |

⇩ nový

2.    Členské štáty zabezpečia, aby sa potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu (GWP) vypočítal v súlade s prílohou III a zverejnil prostredníctvom energetického certifikátu danej budovy:

a)od 1. januára 2027 v prípade všetkých nových budov s úžitkovou plochou väčšou ako 2 000 metrov štvorcových; a

b)od 1. januára 2030 v prípade všetkých nových budov.

3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 s cieľom doplniť túto smernicu, aby prispôsobila prílohu III technologickému pokroku a inováciám, stanovila upravené maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti v prílohe III pre obnovené budovy a prispôsobila maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti v prípade budov s nulovými emisiami.

4.    Členské štáty v súvislosti s novými budovami riešia otázky podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím. Členské štáty riešia aj odstraňovanie uhlíka v súvislosti s ukladaním uhlíka v budovách alebo na nich.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 3

2.    Členské štáty pred začiatkom výstavby nových budov zabezpečia, aby sa zohľadnila technická, environmentálna a ekonomická realizovateľnosť vysokoúčinných alternatívnych systémov, ak sú k dispozícii.

🡻 2010/31/EÚ

Článok 87

Existujúce budovy

1.    Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa energetická hospodárnosť významne obnovovaných budov alebo ich obnovovaných častí zlepšila tak, aby spĺňala minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v súlade s článkom 54, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky realizovať.

Tieto požiadavky sa vzťahujú na obnovované budovy alebo jednotku budovy ako celku. Dodatočne alebo alternatívne sa požiadavky môžu uplatniť na obnovované prvky budovy.

2.    Členské štáty okrem toho prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby v prípade prvku budovy, ktorý je súčasťou obalových konštrukcií budovy a významne ovplyvňuje energetickú hospodárnosť obalových konštrukcií budovy, keď sa obnoví alebo nahradí, spĺňala energetická hospodárnosť prvku budovy minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky zrealizovať.

Členské štáty ustanovia tieto minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť v súlade s článkom 4.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 4 (prispôsobené)

⇨ nový

3.    Členské štáty nabádajú na to, aby sa v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou, zavádzali vysokoúčinné alternatívne systémy, pokiaľ je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné. ⌦ Členské štáty ⌫ a aby sa riešiali ⌦ , v súvislosti s budovami prechádzajúcimi významnou obnovou, ⌫ otázky podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí, ⇨ adaptácie na zmenu klímy, ⇦ protipožiarnej bezpečnosti, a rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou ⇨ , odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím ⇦.

⇩ nový

Článok 9

Minimálne normy energetickej hospodárnosti

1.    Členské štáty zabezpečia, aby

a)budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov dosiahli najneskôr

i)po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F; a

ii)po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E;

b)nebytové budovy a jednotky budov vo vlastníctve verejných orgánov dosiahli najneskôr

i)po 1. januári 2027 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F; a

ii)po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E;

c)bytové budovy a jednotky budov dosiahli najneskôr

i)po 1. januári 2030 aspoň triedu energetickej hospodárnosti F; a

ii)po 1. januári 2033 aspoň triedu energetickej hospodárnosti E.

Členské štáty vo svojom pláne uvedenom v článku 3 ods. 1 písm. b) stanovia konkrétne harmonogramy pre budovy uvedené v tomto odseku na dosiahnutie vyšších tried energetickej hospodárnosti do roku 2040 a do roku 2050 v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami.

2.    Okrem minimálnych noriem energetickej hospodárnosti stanovených podľa odseku 1 môže každý členský štát stanoviť minimálne normy energetickej hospodárnosti pre obnovu všetkých ostatných existujúcich budov.

Ak sa stanovia minimálne normy energetickej hospodárnosti, navrhnú sa so zreteľom na národný plán a ciele na roky 2030, 2040 a 2050 uvedené v pláne obnovy budov členského štátu a na transformáciu vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

3.    V súlade s článkom 15 členské štáty podporujú dodržiavanie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti všetkými týmito opatreniami:

a)poskytovaním primeraných finančných opatrení, najmä tých, ktoré sú zamerané na zraniteľné domácnosti, osoby postihnuté energetickou chudobou alebo žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ).../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti];

b)poskytovaním technickej pomoci, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest;

c)navrhovaním integrovaných systémov financovania;

d)odstránením nehospodárskych prekážok vrátane rozdielnosti motivácie; a

e)monitorovaním sociálnych vplyvov, najmä na tých najzraniteľnejších.

4.    Ak sa budova obnovuje tak, aby spĺňala minimálnu normu energetickej hospodárnosti, členské štáty zabezpečia súlad s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť prvkov budovy podľa článku 5 a v prípade významnej obnovy s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť existujúcich budov podľa článku 8.

5.    Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať minimálne normy energetickej hospodárnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 na tieto kategórie budov:

a)budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie noriem neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

b)budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia;

c)dočasné budovy s dĺžkou používania dva roky alebo menej, priemyselné stavby, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy s nízkou spotrebou energie a nebytové poľnohospodárske budovy, ktoré používa sektor zahrnutý do vnútroštátnej sektorovej dohody o energetickej hospodárnosti;

d)bytové budovy, ktoré sa využívajú alebo ktorých plánované využívanie je kratšie ako štyri mesiace ročne, alebo sa počas roka používajú obmedzene s očakávanou spotrebou energie nižšou ako 25 % spotreby pri celoročnom využívaní;

e)samostatne stojace budovy s celkovou úžitkovou plochou menšou než 50 m2.

6. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti uvedených v odsekoch 1 a 2 vrátane vhodných monitorovacích mechanizmov a sankcií v súlade s článkom 31.

Článok 10

Pasport obnovy budovy

1.    Komisia do 31. decembra 2023 prijme delegované akty v súlade s článkom 29, ktorými sa táto smernica doplní tým, že sa stanoví spoločný európsky rámec pre pasporty obnovy budovy na základe kritérií stanovených v odseku 3.

2.    Členské štáty do 31. decembra 2024 zavedú systém pasportov obnovy budovy založený na spoločnom rámci stanovenom v súlade s odsekom 1.

3.    Pasport obnovy budovy musí spĺňať tieto požiadavky:

a)vydáva ho kvalifikovaný a certifikovaný odborník po návšteve na mieste;

b)obsahuje plán obnovy, v ktorom sa uvádza postupnosť jednotlivých krokov obnovy budov s cieľom transformovať budovu na budovu s nulovými emisiami najneskôr do roku 2050;

c)uvádzajú sa v ňom očakávané prínosy z hľadiska úspor energie, úspor na účtoch za energiu a zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov, ako aj širšie prínosy týkajúce sa zdravia a pohodlia a zlepšená schopnosť budovy prispôsobiť sa zmene klímy; a

d)obsahuje informácie o možnej finančnej a technickej podpore.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 118

Technické systémy budov, elektromobilita a indikátor inteligentnej pripravenosti

1.    Na účely optimalizácie spotreby energie technickými systémami budov členské štáty stanovujú systémové požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť, správne zabudovanie a primerané dimenzovanie, nastavenie a reguláciu technických systémov budov, ktoré sú zabudované v ⇨ nových alebo ⇦ existujúcich budovách. Členské štáty môžu tieto požiadavky na systémy uplatniť aj na nové budovy. ⇨Pri stanovovaní požiadaviek členské štáty zohľadnia konštrukčné podmienky a typické alebo priemerné prevádzkové podmienky. ⇦

Požiadavky na systémy sa ustanovujú pre nové, nahradené a modernizované technické systémy budov a uplatňujú sa, pokiaľ sú technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné.

⇩ nový

Členské štáty môžu stanoviť požiadavky týkajúce sa emisií skleníkových plynov alebo typu paliva používaného zariadeniami na výrobu tepla za predpokladu, že takéto požiadavky nepredstavujú neopodstatnenú prekážku na trhu.

Členské štáty zabezpečia, aby požiadavky, ktoré stanovujú pre technické systémy budov, dosahovali aspoň najnovšie nákladovo optimálne úrovne.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 5

2.    Členské štáty musia vyžadovať, aby boli nové budovy, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, vybavené samoregulačnými zariadeniami na individuálnu reguláciu teploty v každej miestnosti alebo, ak je to odôvodnené, v určenej vykurovanej časti jednotky budovy. V existujúcich budovách sa inštalácia takýchto samoregulačných zariadení vyžaduje, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, v prípade nahradenia zariadení na výrobu tepla.

⇩ nový

3.    Členské štáty vyžadujú, aby boli budovy s nulovými emisiami vybavené meracími a kontrolnými zariadeniami na monitorovanie a reguláciu kvality vzduchu v interiéri. V existujúcich budovách sa vyžaduje inštalácia takýchto zariadení, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, v prípade, keď budova prechádza významnou obnovou.

4.    Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii technického systému budovy posúdila celková energetická hospodárnosť menenej časti a v prípade potreby celého meneného systému. Výsledky sa zdokumentujú a postúpia vlastníkovi budovy tak, aby zostali k dispozícii a mohli sa použiť na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými podľa odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 12

⌦ Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu ⌫

12.    Pokiaľ ide o nové nebytové budovy a nebytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, s viac než 10 ⇨ piatimi ⇦ parkovacími miestami, členské štáty zabezpečia:

a)inštaláciu aspoň jednéhoej nabíjaciehoej ⌦ bodu ⌫ stanice v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ 57 ;

⇩ nový

b)inštalácia kabeláže pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť neskôr inštaláciu nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá a

c)aspoň jedno parkovacie miesto pre bicykle na každé parkovacie miesto pre autá;

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

a infraštruktúry vedenia, a to trubkové rozvody pre elektrické káble, na minimálne jednom z každých piatich parkovacích miest s cieľom umožniť v neskoršom štádiu inštaláciu nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, ak: a) sa parkovisko nachádza vo vnútri budovy a v prípade významných obnov sa opatrenia, ktoré sa týkajú obnovy, vzťahujú aj na parkovisko alebo elektrickú infraštruktúru budovy, alebo b)sa parkovisko nachádza v bezprostrednom susedstve budovy a v prípade významných obnov sa opatrenia, ktoré sa týkajú obnovy, vzťahujú aj na parkovisko alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska.

⇩ nový

Členské štáty zabezpečia, aby bola kabeláž dimenzovaná tak, aby umožňovala súbežné používanie očakávaného počtu nabíjacích bodov.

Odchylne od prvého pododseku písmena a) v prípade nových kancelárskych a kancelárskych budov prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako piatimi parkovacími miestami členské štáty zabezpečia inštaláciu aspoň jedného nabíjacieho bodu na každé dve parkovacie miesta.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

Komisia predloží do 1. januára 2023 správu Európskemu parlamentu a Rade o možnom príspevku k politike Únie v oblasti budov s cieľom podporiť elektromobilitu a v tejto súvislosti prípadne navrhne opatrenia.

23.    ⌦ Pokiaľ ide o ⌫ Členské štáty do 1. januára 2025 stanovia požiadavky na inštaláciu minimálneho počtu nabíjacích staníc pre všetky nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami ⇨ , členské štáty zabezpečia, aby do 1. januára 2027 bol na každých 10 parkovacích miest nainštalovaný aspoň jeden nabíjací bod, a aspoň jedno parkovacie miesto pre bicykle na každé parkovacie miesto pre autá. V prípade budov, ktoré vlastnia alebo využívajú verejné orgány, členské štáty do 1. januára 2033 zabezpečia kabeláž pre aspoň jedno z dvoch parkovacích miest. ⇦

⇩ nový

3.    Členské štáty môžu upraviť požiadavky na počet parkovacích miest pre bicykle v súlade s odsekmi 1 a 2 pre osobitné kategórie nebytových budov, v ktorých sa bicykle ako dopravné prostriedky zvyčajne používajú menej.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

4.    Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v odsekoch 2 a 3 na budovy, ktoré vlastnia a využívajú malé a stredné podniky vymedzené v hlave I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES 58 .

45.    Pokiaľ ide o nové bytové budovy a bytové budovy prechádzajúce významnou obnovou, s viac než 10 ⇨ tromi ⇦ parkovacími miestami, členské štáty zabezpečia:

a)inštaláciu infraštruktúry vedenia, a to konkrétne potrubia pre elektrické káble, ⇨ kabeláže ⇦ pre každé parkovacie miesto s cieľom umožniť v neskoršom štádiu inštaláciu nabíjacích ⌦ bodov ⌫ staníc pre elektrické vozidlá, ⇨ a ⇦

⇩ nový

b)najmenej dve parkovacie miesta pre bicykle pre každú obytnú jednotku.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

ak: a)    sa parkovisko nachádza vo vnútri budovy a v prípade významných obnov sa opatrenia, ktoré sa týkajú obnovy, vzťahujú aj na parkovisko alebo elektrickú infraštruktúru budovy, alebo b)    sa parkovisko nachádza v bezprostrednom susedstve budovy a v prípade významných obnov sa opatrenia, ktoré sa týkajú obnovy, vzťahujú aj na parkovisko alebo elektrickú infraštruktúru parkoviska.

⇩ nový

Členské štáty zabezpečia, že kabeláž je dimenzovaná tak, aby umožňovala súčasné používanie nabíjacích bodov na všetkých parkovacích miestach. Ak v prípade významnej obnovy nie je zabezpečenie dvoch parkovacích miest pre bicykle na každú obytnú jednotku uskutočniteľné, členské štáty zabezpečia toľko parkovacích miest pre bicykle, koľko je potrebné.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

56. Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať odseky 12, 23 a 45 na osobitné kategórie budov, ak : a) pokiaľ ide o odseky 2 a 5, žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo rovnocenné žiadosti sa podali do 10. marca 2021; b) by sa požadovaná ⌦ kabeláž ⌫ infraštruktúra vedenia zakladala na izolovaných mikrosústavách alebo sa budovy nachádzajú v najvzdialenejších regiónoch v zmysle článku 349 ZFEÚ, ak by to viedlo k vzniku podstatných problémov pri prevádzke miestneho energetického systému a ohrozilo stabilitu miestnej sústavy.;

c)náklady na nabíjacie zariadenia a vedenia presahujú 7 % celkových nákladov významnej obnovy budovy;

d)na verejnú budovu sa už vzťahujú porovnateľné požiadavky v súlade s transpozíciou smernice 2014/94/EÚ.

⇩ nový

6.    Členské štáty zabezpečia, aby nabíjacie body uvedené v odsekoch 1, 2 a 4 boli schopné inteligentného nabíjania a v prípade potreby obojsmerného nabíjania, a aby boli prevádzkované na základe nechránených a nediskriminačných komunikačných protokolov a noriem interoperabilným spôsobom a v súlade so všetkými právnymi normami a protokolmi uvedenými v delegovaných aktoch prijatých podľa článku 19 ods. 6 a článku 19 ods. 7 nariadenia (EÚ).../... [AFIR].

7.    Členské štáty nabádajú prevádzkovateľov verejne neprístupných nabíjacích bodov, aby ich prípadne prevádzkovali v súlade s článkom 5 ods. 4 nariadenia (EÚ).../... [AFIR].

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

87.    Členské štáty stanovia opatrenia na zjednodušenie zavádzania nabíjacích bodov staníc v nových a existujúcich bytových a nebytových budovách a riešia možné ⌦ odstránia ⌫ regulačné prekážky, a to aj v rámci povoľovacích a schvaľovacích postupov bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov týkajúce sa vlastníctva a prenájmu. ⇨ Členské štáty odstránia prekážky inštalácie nabíjacích bodov v bytových budovách s parkovacími miestami, najmä potrebu získať súhlas prenajímateľa alebo spoluvlastníkov na súkromný nabíjací bod na vlastné použitie. ⇦

⇩ nový

Členské štáty zabezpečia dostupnosť technickej pomoci pre vlastníkov a nájomníkov budov, ktorí chcú nainštalovať nabíjacie body.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

⇨ nový

98.    Členské štáty zvážia potrebu jednotných ⇨ zabezpečia súdržnosť ⇦ politík týkajúcich sa budov, nemotorovej dopravy a ekologickej mobility a územného plánovania.

9.    Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii, nahradení alebo modernizácii technického systému budovy posúdila celková energetická hospodárnosť menenej časti a v prípade potreby celého meneného systému. Výsledky sa zdokumentujú a postúpia vlastníkovi budovy tak, aby zostali k dispozícii a mohli sa použiť na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými podľa odseku 1 tohto článku a na vydávanie energetických certifikátov. Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, členské štáty rozhodnú, či budú vyžadovať vydanie nového energetického certifikátu.

Článok 13

⌦ Inteligentná pripravenosť budov ⌫

110.    Komisia prijme do 31. decembra 2019 delegovanéý akt ⌦ akty ⌫ v súlade s článkom 2923, ktorým sa doplní táto smernica stanovením ⌦ týkajúce sa ⌫ voliteľnej spoločnej schémy Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov. Určovanie stupňa sa zakladá na hodnotení schopnosti budovy alebo jednotky budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľa a sieti a zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť.

V súlade s prílohou IVIa sa vo voliteľnej spoločnej schéme Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov ⌦ stanoví ⌫:

a)vymedzí ⌦ vymedzenie ⌫ indikátora inteligentnej pripravenosti a

b)stanoví metodikua na jeho výpočet.

⇩ nový

2.    Komisia do 31. decembra 2025 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 29, v ktorom sa vyžaduje uplatňovanie spoločnej schémy Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov v súlade s prílohou IV na nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov alebo systémov kombinovaného priestorového vykurovania a vetrania nad 290 kW.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 5 (prispôsobené)

311.    Komisia do 31. decembra 2019 a po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami prijme vykonávací akt, v ktorom sa uvedú technické postupy na účely účinného vykonávania schémy uvedenej v odseku 110 tohto článku vrátane harmonogramu pre nezáväznú skúšobnú fázu na vnútroštátnej úrovni, a objasní sa komplementárny vzťah uvedenej schémy k energetickým certifikátom uvedeným v článku 1611.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3026 ods. 3.

⇩ nový

4.    Komisia do 31. decembra 2025 a po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami prijme vykonávací akt, v ktorom sa podrobne uvedú technické postupy účinného uplatňovania schémy uvedenej v odseku 2 na nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania a vetrania nad 290 kW.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 3.

Článok 14

Výmena údajov

1.    Členské štáty zabezpečia, aby vlastníci, nájomcovia a správcovia budov mali priamy prístup k údajom ich systémov budov. Na ich žiadosť sa prístup alebo údaje sprístupnia tretej strane. Členské štáty uľahčia plnú interoperabilitu služieb a výmenu údajov v rámci Únie v súlade s odsekom 5.

Na účely tejto smernice údaje o systémoch budov zahŕňajú minimálne všetky údaje týkajúce sa energetickej hospodárnosti prvkov budovy, energetickej hospodárnosti služieb týkajúcich sa budov, systémov automatizácie a riadenia budov, meračov a nabíjacích bodov pre elektromobilitu.

2.    Pri stanovovaní pravidiel týkajúcich sa správy a výmeny údajov členské štáty alebo, ak tak členský štát stanovil, určené príslušné orgány stanovia pravidlá prístupu oprávnených strán k údajom systémov budov v súlade s týmto článkom a platným právnym rámcom Únie.

3.    Vlastníkovi, nájomcovi ani správcovi budovy sa neúčtujú žiadne dodatočné náklady za prístup k ich údajom alebo za žiadosť o sprístupnenie ich údajov tretej strane. Členské štáty sú zodpovedné za stanovenie príslušných poplatkov za prístup k údajom pre iné oprávnené strany, ako sú finančné inštitúcie, agregátori, dodávatelia energie, poskytovatelia energetických služieb a národné štatistické úrady alebo iné vnútroštátne orgány zodpovedné za rozvoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky. Členské štáty alebo prípadne určené príslušné orgány zabezpečia, aby všetky poplatky uložené regulovanými subjektmi, ktoré poskytujú dátové služby, boli primerané a riadne odôvodnené.

4.    Pravidlá týkajúce sa prístupu k údajom a ich uchovávania na účely tejto smernice musia byť v súlade s príslušným právom Únie. Spracúvanie osobných údajov v rámci tejto smernice sa vykonáva v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 59 .

5.    Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých podrobne uvedie požiadavky na interoperabilitu a nediskriminačné a transparentné postupy na prístup k údajom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 30 ods. 2.

🡻 2010/31/EÚ

Článok 9

Budovy s takmer nulovou spotrebou energie

1.    Členské štáty zabezpečia, aby:

a)od 31. decembra 2020 všetky nové budovy boli budovami s takmer nulovou spotrebou energie a

b)po 31. decembri 2018 boli nové budovy, v ktorých sídlia a ktoré vlastnia verejné orgány, budovami s takmer nulovou spotrebou energie.

Členské štáty vypracúvajú národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie. Tieto národné plány môžu zahŕňať ciele rozlíšené podľa kategórií budov.

2.    Podľa vzorového príkladu verejného sektora členské štáty ďalej vypracujú programy a prijmú také opatrenia, ako napríklad ciele, aby podporili transformáciu obnovovaných budov na budovy s takmer nulovou spotrebou energie, o čom informujú Komisiu v rámci svojich národných plánov uvedených v odseku 1.

3.    Národný plán zahŕňa okrem iného tieto prvky:

a)podrobné uplatňovanie vymedzenia budov s takmer nulovou spotrebou energie v praxi členským štátom, ktoré odráža ich národné, regionálne alebo miestne podmienky, vrátane číselného ukazovateľa využitia primárnej energie vyjadreného v kWh/m2 za rok. Faktory týkajúce sa primárnej energie, použité na určenie využitia primárnej energie, môžu vychádzať z národných alebo regionálnych ročných priemerných hodnôt a môžu zohľadňovať príslušné európske normy;

b)priebežné ciele na rok 2015 na zlepšenie energetickej hospodárnosti nových budov s cieľom pripraviť vykonanie odseku 1;

c)informácie o politikách a finančných alebo iných opatreniach prijatých v kontexte odsekov 1 a 2 na účely podpory budov s takmer nulovou spotrebou energie vrátane podrobností o národných požiadavkách a opatreniach týkajúcich sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov v nových budovách a existujúcich budovách, ktoré sú vo fáze významnej obnovy, v kontexte článku 13 ods. 4 smernice 2009/28/ES a článkov 6 a 7 tejto smernice.

4.    Komisia zhodnotí národné plány uvedené v odseku 1, a to najmä primeranosť opatrení, ktoré plánujú členské štáty, vo vzťahu k cieľom tejto smernice. Komisia môže požiadať o ďalšie špecifické informácie, ktoré sa týkajú požiadaviek stanovených v odsekoch 1, 2 a 3, pričom zohľadní zásadu subsidiarity. Dotknutý členský štát v takom prípade predloží požadované informácie alebo navrhne zmeny a doplnenia do deviatich mesiacov od dátumu žiadosti Komisie. Komisia môže po ich zhodnotení vydať odporúčanie.

🡻 2018/1999 čl. 53 ods. 3

5.    Ako súčasť správy o stave energetickej únie uvedenej v článku 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999, každé štyri roky Komisia predkladá správu Európskemu parlamentu a Rade o pokroku členských štátov dosiahnutom pri zvyšovaní počtu budov s takmer nulovou potrebou energie. Komisia na základe tejto správy v prípade potreby vypracúva akčný plán a navrhuje odporúčania a opatrenia v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) 2018/1999 na zvyšovanie počtu týchto budov a podporuje najlepšie postupy týkajúce sa nákladovo efektívnej transformácie existujúcich budov na budovy s takmer nulovou potrebou energie.

🡻 2010/31/EÚ

6.    Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať požiadavky stanovené v odseku 1 písm. a) a b) v špecifických a opodstatnených prípadoch, v ktorých je analýza nákladov a výnosov počas ekonomického životného cyklu daných budov negatívna. Členské štáty informujú Komisiu o zásadách príslušných právnych režimov.

Článok 1510

Finančné stimuly a prekážky na trhu

1.    Vzhľadom na dôležitosť poskytovania primeraného financovania a iných nástrojov na urýchlenie zvyšovania energetickej hospodárnosti budov a na prechod k budovám s takmer nulovou spotrebou energie členské štáty prijmú primerané kroky na zváženie najrelevantnejších nástrojov vzhľadom na svoju vnútroštátnu situáciu.

⇩ nový

1.    Členské štáty poskytnú primerané financovanie, podporné opatrenia a ďalšie nástroje schopné riešiť trhové prekážky a stimulovať potrebné investície do energetických obnov v súlade so svojimi národnými plánmi obnovy budov a s cieľom premeniť svoje fondy budov na budovy s nulovými emisiami do roku 2050.

2.    Členské štáty prijmú vhodné regulačné opatrenia na odstránenie nehospodárskych prekážok obnovy budov. Pokiaľ ide o budovy s viac ako jednou jednotkou budovy, takéto opatrenia môžu zahŕňať zrušenie požiadaviek jednomyseľnosti v bytovom spoluvlastníctve alebo umožnenie, aby sa štruktúry spoluvlastníctva stali priamymi príjemcami finančnej podpory.

3.    Členské štáty musia čo najlepšie nákladovo efektívne využívať vnútroštátne financovanie a financovanie, ktoré je k dispozícii na úrovni Únie, najmä Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, Sociálno-klimatický fond, fondy politiky súdržnosti, InvestEU, príjmy z aukcií z obchodovania s emisiami podľa smernice 2003/87/ES [zmenená ETS] a iné verejné zdroje financovania.

4.    Na podporu mobilizácie investícií členské štáty presadzujú zavádzanie podporného financovania a finančných nástrojov, ako sú úvery na energetickú efektívnosť a hypotéky na obnovu budov, zmluvy o energetickej efektívnosti, fiškálne stimuly, daňové schémy financovania, schémy financovania na základe účtov, záručné fondy, fondy zamerané na hĺbkovú obnovu, fondy zamerané na obnovu s významnou minimálnou prahovou hodnotou cielených úspor energie a normy pre hypotekárne portfólio. Usmerňujú investície do energeticky efektívneho fondu verejných budov v súlade s usmerneniami Eurostatu o zaznamenávaní zmlúv o energetickej efektívnosti na účtoch verejnej správy.

5.    Členské štáty uľahčia zlučovanie projektov s cieľom umožniť prístup investorov, ako aj balíky riešení pre potenciálnych klientov.

Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby finančné inštitúcie mali rozsiahlu a nediskriminačnú ponuku úverových produktov na dosahovanie energetickej efektívnosti v oblasti obnovy budov, a aby tieto produkty boli viditeľné a dostupné pre spotrebiteľov. Členské štáty zabezpečia, aby banky a iné finančné inštitúcie a investori dostávali informácie o možnostiach účasti na financovaní zlepšenia energetickej hospodárnosti budov.

6.    Členské štáty zabezpečia zriadenie nástrojov technickej pomoci, a to aj prostredníctvom jednotných kontaktných miest, zameraných na všetky subjekty zapojené do obnovy budov vrátane vlastníkov domov a administratívnych, finančných a hospodárskych subjektov vrátane malých a stredných podnikov.

7.    Členské štáty zavedú opatrenia a financovanie na podporu vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom zabezpečiť dostatok pracovnej sily s primeranou úrovňou zručností, ktorá zodpovedá potrebám v sektore budov.

🡻 2010/31/EÚ

⇨ nový

84.    Vo vhodných prípadoch Komisia na požiadanie pomáha členským štátom zriaďovať národné alebo regionálne programy finančnej podpory s cieľom zvýšiť energetickú ⇨ hospodárnosť ⇦ efektívnosť budov, najmä existujúcich budov, tým, že podporuje výmenu najlepších postupov medzi zodpovednými národnými alebo regionálnymi inštitúciami alebo orgánmi.

Komisia zhromažďuje a šíri najlepšie postupy týkajúce sa úspešných verejných a súkromných systémov financovania a stimulov na obnovu a iných politík a opatrení, ako aj informácie o systémoch agregácie projektov energetickej obnovy malého rozsahu. Komisia identifikuje a šíri najlepšie postupy o finančných stimuloch týkajúcich sa obnovy budov z hľadiska spotrebiteľa, pričom zohľadní rozdiely v nákladovej efektívnosti medzi členskými štátmi.

5.    Aby sa zlepšilo financovanie určené na podporu vykonávania tejto smernice a pri riadnom zohľadňovaní zásady subsidiarity Komisia predloží podľa možnosti do roku 2011 analýzu, ktorá sa týka najmä:

a)efektívnosti, vhodnosti úrovne a skutočne použitých súm štrukturálnych fondov a rámcových programov, ktoré sa použili na zvyšovanie energetickej efektívnosti budov, osobitne v rezidenčnom sektore;

b)efektívnosti používania finančných prostriedkov z EIB a iných verejných finančných inštitúcií;

c)koordinácie financovania Únie a národného financovania s inými formami podpory, ktorá môže fungovať ako páka na stimulovanie investícií do energetickej efektívnosti, a primeranosti týchto finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľov Únie.

Na základe tejto analýzy a v súlade s viacročným finančným rámcom môže Komisia následne predložiť Európskemu parlamentu a Rade, ak to považuje za vhodné, návrhy týkajúce sa nástrojov Únie.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 6

⇨ nový

96.    Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zlepšenie energetickej ⇨ hospodárnosti ⇦ efektívnosti pri obnove budov s cielenými alebo dosiahnutými úsporami energie, určenými na základe jedného alebo viacerých z týchto kritérií:

a)energetická hospodárnosť vybavenia alebo materiálov použitých na obnovu; v tomto prípade inštaluje vybavenie alebo materiály použité na obnovu inštalatér s príslušnou úrovňou certifikácie alebo kvalifikácie a ⇨ musí spĺňať minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť prvkov budovy ⇦;

b)normalizované hodnoty na výpočet úspor energie v budovách;

c)zlepšenie dosiahnuté ako výsledok takejto obnovy porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej;

d)výsledky energetického auditu;

e)výsledky inej relevantnej, transparentnej a primeranej metódy, ktorou sa preukáže zlepšenie energetickej hospodárnosti.

⇩ nový

10.    Najneskôr od 1. januára 2027 členské štáty nesmú poskytovať žiadne finančné stimuly na inštaláciu kotlov na fosílne palivá, s výnimkou kotlov vybraných na investície pred rokom 2027 v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. h) bodom i) treťou zarážkou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde 60 a s článkom 73 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 o strategických plánoch SPP 61 .

11.    Členské štáty prostredníctvom vyššej finančnej, fiškálnej, administratívnej a technickej podpory stimulujú hĺbkovú obnovu a rozsiahle programy, ktoré sa týkajú vysokého počtu budov a vedú k celkovému zníženiu dopytu po primárnej energii aspoň o 30 %.

Členské štáty zabezpečia, aby sa viacstupňová hĺbková obnova, na ktorú sa poskytujú verejné finančné stimuly, riadila krokmi stanovenými v pasporte obnovy budovy.

12.    Finančné stimuly musia byť prioritne zamerané na zraniteľné domácnosti, osoby postihnuté energetickou chudobou a žijúce v sociálnom bývaní, v súlade s článkom 22 smernice (EÚ).../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

13.    Pri poskytovaní finančných stimulov vlastníkom budov alebo jednotiek budov na obnovu prenajatých budov alebo jednotiek budov členské štáty zabezpečia, aby z finančných stimulov mali prospech tak vlastníci, ako aj nájomníci, a to najmä poskytovaním podpory nájomného alebo stanovením stropov na zvýšenie nájomného.

🡻 2018/844 čl. 1 ods. 6

6a.    Prostredníctvom databáz energetických certifikátov sa umožňuje zber údajov o nameranej alebo vypočítanej spotrebe energie budov, na ktoré sa tieto certifikáty vzťahujú, vrátane aspoň tých verejných budov, pre ktoré sa energetický certifikát uvedený v článku 13 vydal v súlade s článkom 12.

6b.    Aspoň súhrnné anonymizované údaje, ktoré spĺňajú požiadavky Únie a vnútroštátne požiadavky na ochranu údajov, sa na požiadanie sprístupnia na štatistické a výskumné účely, ako aj vlastníkovi budovy.

🡻 2010/31/EÚ

⇨ nový

7.    Ustanovenia tejto smernice nebránia členským štátom poskytovať na nové budovy, obnovy budov alebo prvky budovy stimuly, ktoré prekračujú nákladovo optimálne úrovne.

Článok 1611

Energetické certifikáty

1.    Členské štáty ustanovujú potrebné opatrenia na zavedenie systému certifikácie energetickej hospodárnosti budov.

Energetický certifikát obsahuje hodnoty energetickej hospodárnosti budovy ⇨ vyjadrené číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie v kWh/(m2.r), ⇦ a referenčné hodnoty, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, ⇨ minimálne normy energetickej hospodárnosti, požiadavky na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a požiadavky na budovy s nulovými emisiami, ⇦ aby sa umožnilo vlastníkom alebo nájomcom budovy alebo jednotky budovy porovnať a posúdiť jej energetickú hospodárnosť. Energetický certifikát môže zahŕňať dodatočné informácie, ako je ročná spotreba energie pre neobytné budovy a percentuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie.

⇩ nový

2.    Energetický certifikát musí byť v súlade so vzorom uvedeným v prílohe V najneskôr do 31. decembra 2025. Špecifikuje sa v ňom trieda energetickej hospodárnosti budovy na uzavretej stupnici len s použitím písmen od A po G. Písmeno A zodpovedá budovám s nulovými emisiami podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 a písmeno G zodpovedá 15 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou vo vnútroštátnom fonde budov v čase zavedenia stupnice. Členské štáty zabezpečia, aby ostatné triedy (B až F) mali rovnomerné rozloženie ukazovateľov energetickej hospodárnosti medzi triedami energetickej hospodárnosti. Členské štáty zabezpečia spoločnú vizuálnu identitu energetických certifikátov na svojom území.

3.    Členské štáty zabezpečia kvalitu, spoľahlivosť a cenovú dostupnosť energetických certifikátov. Zabezpečia, aby energetické certifikáty vydávali nezávislí odborníci po návšteve na mieste.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

42.    Energetický certifikát ⌦ musí ⌫ zahŕňať odporúčania pre nákladovo optimálne alebo nákladovo efektívne zlepšenie energetickej hospodárnosti ⇨ a zníženie prevádzkových emisií skleníkových plynov ⇦ budovy alebo jednotky budovy, ibaže s výnimkou ⇨ budovy alebo jednotky budovy, ktorá už takúto príslušnú normu pre budovy s nulovými emisiami spĺňa ⇦ by neexistoval rozumný potenciál pre takéto zlepšenie v porovnaní s požiadavkami na hospodárnosť, ktoré sú v platnosti.

Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu sa vzťahujú na:

a)opatrenia vykonávané v súvislosti s významnou obnovou obalových konštrukcií budovy alebo technického systému(technických systémov) ⌦ alebo systémov ⌫ budovy a

b)opatrenia vykonávané v prípade jednotlivých prvkov budovy nezávisle od významnej obnovy obalových konštrukcií budovy alebo technického systému(technických systémov) ⌦ alebo systémov ⌫ budovy.

53.    Odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu musia byť pre konkrétnu budovu technicky uskutočniteľné ⇨ a poskytovať odhad úspor energie a zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov. ⇦ a Mmôžu poskytovať odhad pre rozsah obdobia návratnosti alebo náklady a prínosy počas jej ekonomického životného cyklu.

⇩ nový

6.    Odporúčania zahŕňajú posúdenie toho, či možno vykurovací alebo klimatizačný systém prispôsobiť tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty, ako sú nízkoteplotné zdroje pre vodné vykurovacie systémy, vrátane požadovaného návrhu tepelného výkonu a požiadaviek na teplotu/tok.

🡻 2010/31/EÚ

⇨ nový

74.    V energetickom certifikáte sa uvádza miesto, kde môže vlastník alebo nájomca získať podrobnejšie informácie vrátane informácií o nákladovej efektívnosti odporúčaní uvedených v energetickom certifikáte. Hodnotenie nákladovej efektívnosti vychádza zo súboru štandardných podmienok, ktoré sa týkajú napríklad posudzovania úspor energie a príslušných cien energií, a z predbežného odhadu nákladov. Okrem toho sú v ňom zahrnuté informácie o krokoch, ktoré sa majú vykonať na implementáciu odporúčaní. Vlastníkovi alebo nájomcovi sa môžu poskytnúť aj ďalšie informácie o súvisiacich témach, ako sú napr. energetické audity alebo stimuly finančnej alebo inej povahy a možnosti financovania ⇨ či poradenstvo ako zvýšiť odolnosť danej budovy proti zmene klímy ⇦.

5.    S výhradou vnútroštátnych pravidiel členské štáty nabádajú verejné orgány, aby zohľadňovali vedúcu úlohu, ktorú by mali zohrávať v oblasti energetickej hospodárnosti budov, okrem iného zohľadňovaním odporúčaní zahrnutých do energetického certifikátu vydaného pre budovy, ktoré vlastnia v čase jeho platnosti.

86.    Certifikácia jednotiek budovy môže byť založená na:

a)spoločnej certifikácii celej budovy alebo

b)hodnotení inej reprezentatívnej jednotky budovy s rovnakými energeticky relevantnými vlastnosťami v tej istej budove.

97.    Certifikácia rodinných domov môže vychádzať z hodnotenia inej reprezentatívnej budovy s podobnou architektúrou a veľkosťou a s podobnou skutočnou kvalitou energetickej hospodárnosti v prípade, ak túto podobnosť môže zaručiť odborník vydávajúci energetický certifikát.

108.    Energetický certifikát nesmie platiť viac ako 10⇨ päť ⇦ rokov. ⇨V prípade budov s triedou energetickej hospodárnosti A, B alebo C stanovenou podľa odseku 2 však platnosť energetického certifikátu nesmie presiahnuť 10 rokov.⇦9.    Komisia po porade s príslušnými sektormi prijme do roku 2011 dobrovoľný spoločný certifikačný systém Európskej únie pre energetickú hospodárnosť nebytových budov. Toto opatrenie sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 26 ods. 2. Členské štáty sa nabádajú, aby uznali alebo používali tento systém alebo jeho časť a prispôsobili si ho svojim vnútroštátnym podmienkam.

⇩ nový

11.    Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu v prípade, že sa modernizujú len jednotlivé prvky (jednotné alebo samostatné opatrenia).

Členské štáty sprístupnia zjednodušené postupy aktualizácie energetického certifikátu v prípade, že sa zavedú opatrenia uvedené v pasporte obnovy budovy.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 1712

Vydávanie energetických certifikátov

1.    Členské štáty zabezpečia vydanie ⇨ digitálneho ⇦ energetického certifikátu pre:

a)budovy alebo jednotky budovy, ktoré sa stavajú, ⇨ prešli významnou obnovou, ⇦ predávajú sa alebo prenajímajú novému nájomcovi ⇨ alebo v prípade ktorých sa nájomná zmluva predlžuje ⇦, a

b)budovy, kde viac ako 500 m2 celkovej úžitkovej plochy ktoré ⇨ vlastnia alebo ⇦užívajú verejnýé orgán ⌦ orgány ⌫ a verejnosť ich často navštevuje. 9. júla 2015 sa táto prahová hodnota 500 m2 zníži na 250 m2.

Požiadavka na vydanie energetického certifikátu sa neuplatňuje, keď je pre príslušnú budovu alebo jednotku budovy k dispozícii platný certifikát vydaný v súlade so smernicou ⌦ 2010/31/EÚ ⌫ 2002/91/ES alebo touto smernicou.

2.    Členské štáty vyžadujú, aby sa pri výstavbe, predaji alebo prenájme budovy alebo jednotky budovy ⇨ či pri predĺžení nájomných zmlúv ⇦ ukázal potenciálnemu novému nájomcovi alebo kupcovi energetický certifikát alebo jeho kópia a aby sa odovzdal kupcovi alebo novému nájomcovi.

3.    Ak sa budova predáva alebo prenajíma pred výstavbou ⇨ alebo významnou obnovou ⇦, členské štáty môžu od predávajúceho požadovať, aby ako výnimku z odsekov 1 a 2 poskytol odhad jej budúcej energetickej hospodárnosti; v tomto ⌦ takom ⌫ prípade sa energetický certifikát vydá najneskôr pri ukončení výstavby budovy ⇨ alebo jej obnovy a musí odrážať skutočný stav budovy ⇦.

4.    Členské štáty vyžadujú, že keď ⇨ aby budovy alebo jednotky budov, ktoré ⇦ sa ponúkajú na predaj alebo prenájom: budovy, ktoré majú energetický certifikát, jednotky budovy v budove, ktorá má energetický certifikát, jednotky budov, ktoré majú energetický certifikát,⇨ , mali energetický certifikát ⇦, ⌦ a že ⌫ sa musí sa v reklamách v komerčných médiách ⇨ online a offline ⇦ ⇨ vrátane webových lokalít portálov na vyhľadávanie nehnuteľností ⇦ uvádzať ukazovateľ ⇨ a trieda ⇦ energetickej hospodárnosti z energetického certifikátu budovy, resp. jednotky budovy.

⇩ nový

⇨  Členské štáty vykonávajú náhodné kontroly alebo iné kontroly s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto požiadaviek. ⇦ 

🡻 2010/31/EÚ

5.    Ustanovenia tohto článku sa vykonávajú v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami o spoločnom vlastníctve alebo spoločnom majetku.

6.    Členské štáty môžu vyňať kategórie budov uvedené v článku 4 ods. 2 z uplatňovania odsekov 1, 2, 4 a 5 tohto článku.

67.    O prípadných účinkoch energetického certifikátu v zmysle právneho konania sa rozhodne v súlade s vnútroštátnymi pravidlami.

⇩ nový

7.    Členské štáty zabezpečia, aby všetky vydané energetické certifikáty boli nahraté do databázy energetickej hospodárnosti budov uvedenej v článku 19. Do databázy treba nahrať úplný energetický certifikát vrátane všetkých potrebných údajov potrebných na výpočet energetickej hospodárnosti budovy.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

Článok 1813

Vystavenie energetických certifikátov

1.    Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budovue, pre ktorú sa vydal energetický certifikát v súlade s článkom 1712 ods. 1, celkovú úžitkovú plochu nad 500 m2 využívajú verejné orgány a verejnosť ju často navštevuje. Dňa 9. júla 2015 sa táto prahová hodnota 500 m2 zníži na 250 m2.

2.    Členské štáty vyžadujú, aby sa energetický certifikát vystavil na nápadnom, pre verejnosť jasne viditeľnom mieste v prípade, ak v budove, pre ktorú bol vydaný energetický certifikát v súlade s článkom 1712 ods. 1, verejnosť často navštevuje celkovú úžitkovú plochu nad 500 m2.

3.    Ustanovenia tohto článku ⌦ odsekov 1 a 2 ⌫ nezahŕňajú povinnosť vystavovať odporúčania zahrnuté do energetického certifikátu.

⇩ nový

Článok 19

Databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov

1.    Každý členský štát zriadi národnú databázu údajov o energetickej hospodárnosti budov, ktorá umožní zber údajov o energetickej hospodárnosti budov a o celkovej energetickej hospodárnosti vnútroštátneho fondu budov.

Databáza musí umožňovať zber údajov týkajúcich sa energetických certifikátov, kontrol, pasportu obnovy budovy, indikátora inteligentnej pripravenosti a vypočítanej alebo nameranej spotreby energie príslušných budov.

2.    Databáza musí byť verejne prístupná v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi predpismi o ochrane údajov. Členské štáty zabezpečia vlastníkom, nájomcom a správcom budov a finančným inštitúciám prístup k úplnému energetickému certifikátu, pokiaľ ide o budovy v ich investičnom portfóliu. V prípade budov ponúkaných na prenájom alebo predaj členské štáty zabezpečia potenciálnym nájomcom alebo kupujúcim prístup k úplnému energetickému certifikátu.

3.    Členské štáty zverejnia informácie o podiele budov vo vnútroštátnom fonde budov, ktoré majú energetické certifikáty, a súhrnné alebo anonymizované údaje o energetickej hospodárnosti príslušných budov. Verejnosti prístupné informácie sa aktualizujú aspoň dvakrát ročne. Členské štáty na požiadanie sprístupnia anonymizované alebo súhrnné informácie verejným a výskumným inštitúciám, ako sú národné štatistické úrady.

4.    Členské štáty zabezpečia prenos informácií z národnej databázy do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy aspoň raz ročne.

5.    Komisia do 30. júna 2024 prijme vykonávací akt so spoločným vzorom na prenos informácií do monitorovacieho strediska EÚ pre budovy.

Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 30 ods. 3.

6.    Na účely zabezpečenia súdržnosti a konzistentnosti informácií členské štáty zabezpečia, aby národná databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov bola interoperabilná a integrovaná s inými administratívnymi databázami obsahujúcimi informácie o budovách, ako je vnútroštátny kataster budov a digitálne denníky budov.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 7 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2014

Kontrola vykurovacích systémov ⌦ Kontroly ⌫

1.    Členské štáty stanovia potrebné opatrenia na stanovenie pravidelných kontrol prístupných častí vykurovacích ⇨ , vetracích a klimatizačných ⇦ systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania priestoru a vetrania, s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW, ako sú napríklad zariadenia na výrobu tepla, systém riadenia a obehové čerpadlo (čerpadlá) používané na vykurovanie budov. ⇨ Účinný menovitý výkon systému vychádza zo súčtu menovitého výkonu zariadení na vykurovanie a klimatizáciu. ⇦ 

⇩ nový

2.    V prípade kontrol bytových a nebytových systémov zavedú členské štáty samostatné systémy kontrol.

3.    Členské štáty môžu stanoviť rôzny interval kontrol v závislosti od typu systému a od jeho účinného menovitého výkonu, pričom zohľadňujú náklady na kontrolu systému a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly. Kontroly systémov sa vykonávajú minimálne každých päť rokov. Systémy so zariadeniami s účinným menovitým výkonom vyšším než 290 kW sa kontrolujú minimálne každé dva roky.

4.    Kontrola zahŕňa posúdenie zariadenia alebo zariadení, obehových čerpadiel, ventilátorov a riadiaceho systému. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zahrnúť do systémov kontrol akékoľvek ďalšie systémy budov uvedené v prílohe I.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 7 (prispôsobené)

⇨ nový

Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti a veľkosti výkonu zariadenia na výrobu tepla ⇨ alebo zariadení a ich hlavných komponentov ⇦ v porovnaní s požiadavkami budovy na vykurovanie a, ak je to relevantné, zohľadní schopnosti vykurovacieho systému alebo systému kombinovaného vykurovania priestoru a vetrania optimalizovať jeho hospodárnosť za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok. ⇨ V prípade potreby sa pri kontrole posúdi uskutočniteľnosť prevádzky systému pri rôznych a účinnejších nastaveniach teploty, pričom sa musí zabezpečiť bezpečná prevádzka systému. ⇦

⇩ nový

Systémy kontrol zahŕňajú posúdenie veľkosti systému vetrania v porovnaní s požiadavkami budovy a zohľadní schopnosti systému vetrania optimalizovať jeho hospodárnosť za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 7 (prispôsobené)

⇨ nový

Ak po kontrole, ktorá sa vykonala podľa tohto ⌦ článku ⌫ odseku, nedošlo k zmenám vo vykurovacom systéme alebo v systéme kombinovaného vykurovania priestoru a vetrania alebo v súvislosti s požiadavkami na vykurovanie ⌦ týkajúcimi sa ⌫ budovy, členské štáty sa môžu rozhodnúť nepožadovať opätovné posudzovanie veľkosti výkonu zariadenia na výrobu tepla ⇨ hlavného komponentu ⇦ ⇨ alebo posudzovanie prevádzky za odlišných teplôt ⇦ .

52.    Na technické systémy budov, na ktoré sa výslovne vzťahuje dohodnuté kritérium energetickej hospodárnosti alebo zmluvná dohoda, ktorou sa stanovuje dohodnutá úroveň zvýšenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad zmluva o energetickej efektívnosti, alebo ktoré prevádzkuje verejnoprospešný podnik alebo prevádzkovateľ siete, a ktoré sú preto predmetom opatrení na monitorovanie hospodárnosti na strane systému, sa požiadavky stanovené v odseku 1 nevzťahujú za predpokladu, že celkový vplyv takého prístupu sa rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1.

63.    Ako alternatívu k odseku 1 a Zza predpokladu, že celkový vplyv sa rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1, si členské štáty môžu zvoliť prijatie opatrení na zabezpečenie poskytovania poradenstva používateľom o nahrádzaní zariadení na výrobu tepla, iných zmenách vykurovacieho systému alebo systému kombinovaného vykurovania priestoru a vetrania a o alternatívnych riešeniach na posúdenie ⇨ hospodárnosti, ⇦ účinnosti a vhodnej veľkosti výkonu týchto systémov.

Každý členský štát pred tým, než začne uplatňovať alternatívne opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku, prostredníctvom predloženia správy Komisii zdokumentuje rovnocennosť vplyvu týchto opatrení s vplyvom opatrení uvedených v odseku 1.

🡻 2018/1999 čl. 53 ods. 5

Takáto správa sa predkladá Komisii ako súčasť integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 7

⇨ nový

74.    Členské štáty stanovia do ⇨ 31. decembra 2024 ⇦ požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy s účinným menovitým výkonom vykurovacích systémov alebo systémov kombinovaného vykurovania priestoru a vetrania, ktorý je vyšší ako 290 kW, do roku 2025 vybavené systémami automatizácie a riadenia budov, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné. ⇨ Prahová hodnota účinného menovitého výkonu sa musí znížiť na 70 kW do 31. decembra 2029. ⇦

Systémy automatizácie a riadenia budov sú schopné:

a)priebežne monitorovať, zaznamenávať, analyzovať a umožňovať úpravu spotreby energie;

b)referenčne porovnávať energetickú efektívnosť budovy, detegovať straty v efektívnosti technických systémov budovy a informovať osobu zodpovednú za zariadenia alebo technickú správu budovy o príležitostiach na zvýšenie energetickej efektívnosti, a

c)umožňovať komunikáciu s prepojenými technickými systémami budovy a inými spotrebičmi v budove, ako aj interoperabilitu s technickými systémami budovy, ktoré zahŕňajú rôzne typy výrobcom chránených technológií a zariadení alebo sú od rôznych výrobcov.

85.    Členské štáty ⇨ musia ⇦ môžu stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli ⇨ od 1. januára 2025 nové ⇦ bytové budovy ⇨ a bytové budovy prechádzajúce významnou obnovou ⇦ vybavené:

a)funkciou priebežného elektronického monitorovania, ktoré meria efektívnosť systémov a vlastníkom alebo správcom budovy poskytuje informácie o podstatnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému, a

b)účinnými kontrolnými funkciami na zabezpečenie optimálnej výroby, distribúcie, uskladňovania a spotreby energie.

96.    Na budovy, ktoré sú v súlade s odsekmi 74 alebo 85, sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odseku 1.

⇩ nový

10.    Členské štáty zavedú systémy kontrol alebo alternatívne opatrenia vrátane digitálnych nástrojov s cieľom osvedčiť, že dodané stavebné a obnovovacie práce spĺňajú navrhnutú energetickú hospodárnosť a minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené v stavebných zákonoch.

11.    Členské štáty zahrnú súhrnnú analýzu systémov kontrol a ich výsledkov ako prílohu k plánu obnovy budov uvedenému v článku 3. Členské štáty, ktoré si zvolili alternatívne opatrenia uvedené v odseku 6 tohto článku, zahrnú súhrnnú analýzu a výsledky alternatívnych opatrení.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 7

Článok 15

Kontrola klimatizačných systémov

1.    Členské štáty stanovia potrebné opatrenia na stanovenie pravidelných kontrol prístupných častí klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov s účinným menovitým výkonom vyšším ako 70 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti a veľkosti výkonu klimatizačného systému v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie a, ak je to relevantné, zohľadní schopnosti klimatizačného systému alebo kombinovaného klimatizačného a vetracieho systému optimalizovať jeho hospodárnosť za bežných alebo priemerných prevádzkových podmienok.

Ak po kontrole, ktorá sa vykonala podľa tohto odseku, nedošlo k zmenám v klimatizačnom systéme alebo v kombinovanom klimatizačnom a vetracom systéme alebo v súvislosti s požiadavkami na chladenie budovy, členské štáty sa môžu rozhodnúť nepožadovať opätovné posudzovanie veľkosti výkonu klimatizačného systému.

Na členské štáty, ktoré zachovávajú prísnejšie požiadavky podľa článku 1 ods. 3, sa povinnosť oznamovať ich Komisii nevzťahuje.

2.    Na technické systémy budov, na ktoré sa výslovne vzťahuje dohodnuté kritérium energetickej hospodárnosti alebo zmluvná dohoda, ktorou sa stanovuje dohodnutá úroveň zvýšenia energetickej efektívnosti, ako je napríklad zmluva o energetickej efektívnosti, alebo ktoré prevádzkuje verejnoprospešný podnik alebo prevádzkovateľ siete, a ktoré sú preto predmetom opatrení na monitorovanie hospodárnosti na strane systému, sa požiadavky stanovené v odseku 1 nevzťahujú za predpokladu, že celkový vplyv takého prístupu sa rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1.

3.    Ako alternatívu k odseku 1 a za predpokladu, že celkový vplyv sa rovná vplyvu vyplývajúcemu z odseku 1, si členské štáty môžu zvoliť prijatie opatrení na zabezpečenie poskytovania poradenstva používateľom o nahrádzaní klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov, iných zmenách klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov a o alternatívnych riešeniach na posúdenie účinnosti a vhodnej veľkosti výkonu týchto systémov.

Každý členský štát pred tým, než začne uplatňovať alternatívne opatrenia uvedené v prvom pododseku tohto odseku, prostredníctvom predloženia správy Komisii zdokumentuje rovnocennosť vplyvu týchto opatrení s vplyvom opatrení uvedených v odseku 1.

🡻 2018/1999 článok 53 ods. 6

Takáto správa sa predkladá Komisii ako súčasť integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) 2018/1999.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 7

4.    Členské štáty stanovia požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy s účinným menovitým výkonom klimatizačných systémov alebo kombinovaných klimatizačných a vetracích systémov, ktorý je vyšší ako 290 kW, do roku 2025 vybavené systémami automatizácie a riadenia budov, ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné.

Systémy automatizácie a riadenia budov sú schopné:

a)priebežne monitorovať, zaznamenávať, analyzovať a umožňovať úpravu spotreby energie;

b)referenčne porovnávať energetickú efektívnosť budovy, detegovať straty v efektívnosti technických systémov budovy a informovať osobu zodpovednú za zariadenia alebo technickú správu budovy o príležitostiach na zvýšenie energetickej efektívnosti, a

c)umožňovať komunikáciu s prepojenými technickými systémami budovy a inými spotrebičmi v budove, ako aj interoperabilitu s technickými systémami budovy, ktoré zahŕňajú rôzne typy výrobcom chránených technológií a zariadení alebo sú od rôznych výrobcov.

5.    Členské štáty môžu stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli bytové budovy vybavené:

a)funkciou priebežného elektronického monitorovania, ktoré meria efektívnosť systémov a vlastníkom alebo správcom budovy poskytuje informácie o podstatnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému, a

b)účinnými kontrolnými funkciami na zabezpečenie optimálnej výroby, distribúcie, uskladňovania a spotreby energie.

6.    Na budovy, ktoré sú v súlade s odsekmi 4 alebo 5, sa nevzťahujú požiadavky stanovené v odseku 1.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2116

Správy o kontrole vykurovacích ⌦ , vetracích ⌫ a klimatizačných systémov

1.    Po každej kontrole vykurovacieho ⇨ , vetracieho ⇦ alebo klimatizačného systému sa vydá správa o kontrole. Správa obsahuje výsledky kontroly vykonanej v súlade s článkami 2014 alebo 15 a zahŕňa odporúčania týkajúce sa nákladovo efektívneho zlepšenia energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému.

⌦ Tieto ⌫ oOdporúčania sa môžu zakladať na porovnaní energetickej hospodárnosti kontrolovaného systému s hospodárnosťou najlepšieho dostupného realizovateľného systému a s hospodárnosťou systému podobného typu, v prípade ktorého všetky relevantné komponenty dosahujú úroveň energetickej hospodárnosti požadovanej v príslušných právnych predpisoch.

2.    Správa o kontrole sa poskytuje vlastníkovi alebo nájomcovi budovy.

⇩ nový

3.    Správa o kontrole sa vloží do národnej databázy údajov o energetickej hospodárnosti budov podľa článku 19.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2217

Nezávislí odborníci

1.    Členské štáty zabezpečia, aby certifikáciu energetickej hospodárnosti budov ⇨ , vyhotovenie pasportov obnovy budov, posúdenie inteligentnej pripravenosti, ⇦ a kontrolu vykurovacích systémov a klimatizačných systémov vykonali kvalifikovaní a/alebo ⇨ certifikovaní ⇦ akreditovaní nezávislí odborníci, ktorí vykonávajú túto činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnanci verejných orgánov alebo súkromných firiem.

Pri akreditácii Oodbornícikov ⌦ sú ⌫ ⇨ certifikovaní v súlade s článkom 26 smernice (EÚ) …/… [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti] ⇦, ⌦ pričom ⌫ sa zohľadňujú ich spôsobilosti.

2.    Členské štáty sprístupnia verejnosti informácie o odbornej príprave a akreditáciách ⇨ certifikáciách ⇦. Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti sprístupnili buď pravidelne aktualizované zoznamy odborne spôsobilých a/alebo akreditovaných ⇨ certifikovaných ⇦ odborníkov, alebo pravidelne aktualizované zoznamy akreditovaných ⇨ certifikovaných ⇦ spoločností, ktoré ponúkajú služby takýchto odborníkov.

⇩ nový

Článok 23

Certifikácia stavebných odborníkov

1.    Členské štáty zabezpečia primeranú úroveň spôsobilosti stavebných odborníkov vykonávajúcich integrované obnovovacie práce v súlade s článkom 26 [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

2.    Ak je to vhodné a uskutočniteľné, členské štáty zabezpečia, aby pre poskytovateľov integrovaných obnovovacích prác boli k dispozícii certifikačné alebo rovnocenné kvalifikačné systémy, ak sa na ne nevzťahuje článok 18 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001 [zmenená smernica o obnoviteľných zdrojoch energie] alebo článok 26 smernice (EÚ).../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2418

Nezávislý systém kontroly

1.    Členské štáty zabezpečujú zavedenie nezávislých systémov kontroly energetických certifikátov ⇨ v súlade s prílohou VI, a nezávislých systémov kontroly pasportov obnovy budovy, indikátorov inteligentnej pripravenosti ⇦ a správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov v súlade s prílohou II. Členské štáty môžu zaviesť oddelené systémy na kontrolu energetických certifikátov ⇨ , pasportov obnovy budov, indikátorov inteligentnej pripravenosti ⇦ a na kontrolu správ o kontrole vykurovacích a klimatizačných systémov.

2.    Členské štáty môžu delegovať zodpovednosť za zavedenie nezávislých systémov kontroly.

Ak sa tak rozhodnú urobiť, zabezpečia, aby sa nezávislé systémy kontroly implementovali v súlade s prílohou VIII.

3.    Členské štáty požadujú, aby sa energetické certifikáty ⇨ , pasporty obnovy budov, indikátory inteligentnej pripravenosti ⇦ a správy o kontrole uvedené v odseku 1 na požiadanie sprístupnili príslušným orgánom alebo iným orgánom.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 8 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2519

Preskúmanie

Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený ⌦ , na ktorý sa odkazuje v ⌫ článkuom 3026, preskúma túto smernicu najneskôr do ⇨ konca roka 2027 ⇦ 1. januára  2026 na základe získaných skúseností a dosiahnutého pokroku počas jej uplatňovania, a ak je to potrebné, predloží návrhy.

Ako súčasť tohto preskúmania ⇨ Komisia posúdi, či uplatňovanie tejto smernice v kombinácii s inými legislatívnymi nástrojmi, ktoré sa zaoberajú energetickou efektívnosťou a emisiami skleníkových plynov z budov, najmä prostredníctvom stanovovania cien uhlíka, prináša dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu plne dekarbonizovaného fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050, alebo či je potrebné zaviesť ďalšie záväzné opatrenia na úrovni Únie, najmä povinné minimálne normy energetickej hospodárnosti v rámci celého fondu budov. ⇦ Komisia ⌦ tiež ⌫ preskúma, ako by členské štáty mohli v rámci politiky Únie týkajúcej sa budov a energetickej efektívnosti uplatňovať integrované prístupy na úrovni okresov alebo susedstiev, a to pri zohľadnení skutočnosti, že každá budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, napríklad prostredníctvom celkových systémov obnovy uplatňovaných na viacero budov v určitom priestorovom kontexte namiesto na jednu budovu. Komisia predovšetkým posúdi, či je potrebné ďalšie zlepšenie energetických certifikátov v súlade s článkom 11.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 9 (prispôsobené)

Článok 19 a

Štúdia uskutočniteľnosti

Komisia do roku 2020 dokončí štúdiu uskutočniteľnosti, v ktorej objasní možnosti a časový plán zavedenia kontrol samostatných systémov vetrania, ako aj voliteľný pasport obnovy budovy, ktorý predstavuje doplnok k energetickým certifikátom, s cieľom predložiť dlhodobý a postupný plán obnovy pre konkrétnu budovu na základe kritérií kvality v nadväznosti na energetický audit, v ktorom sa uvedú relevantné opatrenia a obnovy, prostredníctvom ktorých by sa mohla zlepšiť energetická hospodárnosť.

🡻 2010/31/EÚ

⇨ nový

Článok 2620

Informácie

1.    Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na informovanie vlastníkov alebo nájomcov budov alebo jednotiek budov ⇨ a všetkých relevantných účastníkov trhu ⇦ o rôznych metódach a postupoch, ktorých cieľom je zlepšenie energetickej hospodárnosti. ⇨ Členské štáty prijmú najmä potrebné opatrenia na poskytovanie individualizovaných informácií zraniteľným domácnostiam. ⇦

🡻 2018/844 článok 1 ods. 10

2.    Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov najmä informácie o energetických certifikátoch vrátane ich účelu a cieľov, informácie o nákladovo efektívnych opatreniach a v prípade potreby o finančných nástrojoch na účely zlepšenia energetickej hospodárnosti budovy a o nahradení kotlov na fosílne palivá udržateľnejšími alternatívami. Členské štáty poskytujú informácie prostredníctvom dostupných a transparentných poradenských nástrojov, ako je napríklad poradenstvo v oblasti obnovy a jednotné kontaktné miesta.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Na žiadosť členských štátov Komisia pomôže členským štátom pri usporiadaní informačných kampaní na účely odseku 1 a prvého pododseku tohto odseku, ktoré sa môžu riešiť v programoch Únie.

3.    Členské štáty zabezpečia, aby tí, ktorí sú zodpovední za vykonávanie tejto smernice, mali k dispozícii usmernenia a mali možnosť odborného vzdelávania. Takéto usmernenia a odborné vzdelávanie sa budú zaoberať dôležitosťou zlepšovania energetickej hospodárnosti a umožnia úvahy o najlepšej kombinácii zlepšovania energetickej efektívnosti, ⇨o znižovaní emisií skleníkových plynov, ⇦ o využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a o používaní centralizovaného vykurovania a chladenia pri navrhovaní, projektovaní, výstavbe a obnove priemyselných oblastí alebo oblastí na bývanie. ⇨ Takéto usmernenia a odborná príprava sa môžu týkať aj štrukturálnych zlepšení, adaptácie na zmenu klímy, protipožiarnej bezpečnosti, rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou, odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu, emisií látok znečisťujúcich ovzdušie (vrátane jemných tuhých častíc) a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím .⇦

4.    Komisia sa vyzýva neustále zlepšovať svoje informačné služby, najmä webovú stránku, ktorú zriadila ako európsky portál pre energetickú hospodárnosť budov určený pre občanov, odborníkov a orgány, aby sa pomohlo úsiliu členských štátov o zvyšovanie informovanosti a povedomia. Informácie uvádzané na tejto webovej stránke by mohli zahŕňať odkazy na relevantné právne predpisy Európskej únie, národné, regionálne a miestne právne predpisy, odkazy na webové stránky EUROPA, ktoré obsahujú národné akčné plány energetickej efektívnosti, odkazy na dostupné finančné nástroje, ako aj na príklady najlepších postupov na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. V kontexte Európskeho fondu regionálneho rozvoja ⇨, Kohézneho fondu a Fondu na spravodlivú transformáciu ⇦ Komisia pokračuje a ďalej zintenzívňuje svoje informačné služby s cieľom uľahčovať používanie dostupných finančných prostriedkov tým, že poskytuje pomoc a informácie o možnostiach financovania zainteresovaným stranám vrátane národných, regionálnych a miestnych orgánov, pričom zohľadňuje najnovšie zmeny v regulačnom rámci.

Článok 2721

Konzultácie

Aby sa umožnilo efektívne vykonávanie ⌦ tejto ⌫ smernice, členské štáty uskutočnia relevantné konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych orgánov v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Tieto konzultácie sú osobitne dôležité z hľadiska uplatňovania článkuov 9 a2620.

Článok 2822

Prispôsobenie prílohy I technickému pokroku

Komisia prispôsobuje body 3 a 4 prílohy I k tejto smernici technickému pokroku prostredníctvom ⌦ prijíma ⌫ delegovanéých aktyov v súlade s článkom 29ami23, 24 a 25 ⌦ týkajúcim sa prispôsobenia bodov 4 a 5 prílohy I technickému pokroku ⌫.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 11 (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 2923

Vykonávanie delegovania právomoci

1.    Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.    Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 65, ⇨ 7, 10 ⇦ 13 8 a 2822 sa Komisii udeľuje na ⌦ dobu ⌫ ⇨ neurčitú ⇦ obdobie piatich rokov od ⇨ [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] ⇦ 9. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.    Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 65, ⇨ 7, 10, ⇦ 138 a 2822 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.    Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.    Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.    Delegovaný akt prijatý podľa článku 65, ⇨ 7, 10, ⇦ 138 alebo 2822 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

🡻 2018/844 článok 1 ods. 13

Článok 3026

Postup výboru

1.    Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.    Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

⇨ nový

Článok 3127

Sankcie

Členské štáty ustanovujú pravidlá o sankciách platné pri porušovaní vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto opatrenia Komisii najneskôr do 9. januára 2013 a bezodkladne jej oznámia ⌦ Komisii ⌫ všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré sa ich týkajú ⌦ ustanovení oznámených v súlade s článkom 27 smernice 2010/31/EÚ ⌫.

Článok 3228

Transpozícia

1.    Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 9. júla 2012 ⌦ uvedú do účinnosti ⌫ zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 2 až 18 ⇨ 1 až 3, 5 až 26, 29 a 32 ⇦ a s článkami 20 a 27⇨ prílohami I až III a V až IX do […] ⇦. ⌦ Bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení a tabuľku zhody Komisii. ⌫ 

Tieto ustanovenia uplatňujú najneskôr od 9. januára 2013, pokiaľ ide o články 2, 3, 9, 11, 12, 13, 17, 18, 20 a 27. Pokiaľ ide o články 4, 5, 6, 7, 8, 14, 15 a 16, tieto ustanovenia uplatňujú najneskôr od 9. januára 2013 na budovy, ktoré sú sídlom verejných orgánov, a najneskôr od 9. júla 2013 na ostatné budovy. V prípade jednotiek jednej budovy, ktoré sa prenajímajú, môžu odložiť uplatňovanie článku 12 ods. 1 a 2 do 31. decembra 2015. To však nesmie mať za následok vydanie menšieho počtu certifikátov, ako by sa v dotknutom členskom štáte vydalo v prípade uplatňovania smernice 2002/91/ES. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu 2002/91/ES ⌦ zrušenú touto smernicou ⌫ sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.    Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3329

Zrušenie

Smernica ⌦ 2010/31/EÚ ⌫ 2002/91/E zmenená a doplnená  nariadením ⌦ aktami uvedenými ⌫ uvedeným v prílohe VIIIIV časti A sa týmto zrušuje s účinnosťou od ⌦ […] ⌫ 1. februára 2012 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty ⌦ lehôt ⌫ na transpozíciu smernice ⌦ smerníc ⌫ uvedenýchej v prílohe VIIIIV časti B do vnútroštátneho práva a ⌦ dátumov ⌫ na ichjej uplatňovaniae.

Odkazy na ⌦ zrušenú ⌫ smernicu 2002/91/ES sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IXV.

Článok 3430

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

⌦ Články 4, 27, 28, 30, 31 a 33 až 35 a príloha IV sa uplatňujú od [deň po dátume uvedenom v článku 32 prvom pododseku].

⌫Článok 3531

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

(1)    https://ec.europa.eu/clima/news-your-voice/news/delivering-european-green-deal-2021-07-14_en.

(2)    Plán cieľov v oblasti klímy: Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov [COM(2020) 562 final].

(3)    Riešenie otázky energetickej chudoby a budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou; verejné budovy a sociálna infraštruktúra, ktoré ukážu cestu, a dekarbonizácia vykurovania a chladenia.

(4)    Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok.

(5)    https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52021DC0550&from=EN.

(6)    Zameranie obnovy na budovy s najvyšším potenciálom a najvyššími štrukturálnymi prekážkami neochoty riskovať, rozdielnosťou motivácie a spoluvlastníckymi štruktúrami a na stimulovanie komplexnejších, hĺbkovejších obnov.

(7)    SWD(2021) 453, pracovný dokument útvarov Komisie, správa o hodnotení vplyvu, sprievodný dokument, smernica Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie).

(8)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 („európsky právny predpis v oblasti klímy“) (https://data.consilium.europa.eu/doc/document/PE-27-2021-INIT/sk/pdf).

(9)    Pozri scenár MIX-CP podporujúci posúdenie vplyvu systému ETS. https://ec.europa.eu/energy/data-analysis/energy-modelling/policy-scenarios-delivering-european-green-deal_en .

(10)    Ako sa uvádza v príslušnom posúdení vplyvu, parametre nového systému ETS pre cestnú dopravu a budovy boli stanovené v súlade s cieľovou úrovňou energetickej efektívnosti v návrhu na revíziu smernice o energetickej efektívnosti a očakávaným zvýšením miery obnovy, ktoré mal spôsobiť v tom čase pripravovaný návrh revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov.

(11)    Zoznam návrhov: https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/european-green-deal/delivering-european-green-deal_en#renovating-buildings-for-greener-lifestyles_sk .

(12)     https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/sustainable-finance/eu-taxonomy-sustainable-activities_en .

(13)     https://ec.europa.eu/info/news/commission-publishes-assessment-national-energy-climate-plans-2020-sep-17_en .

(14)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018R1999&from=EN .

(15)     https://europa.eu/new-european-bauhaus/system/files/2021-09/COM%282021%29_573_EN_ACT.pdf .

(16)    V roku 2018 smernicou (EÚ) 2018/844.

(17)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(18)    COM(2016) 765 final https://ec.europa.eu/info/sites/default/files/swd-2016-408-final_en_0.pdf . 

(19)    Technická pomoc pri rozvoji a vykonávaní politiky v oblasti budov a obnovy. Podpora pre posúdenie vplyvu ex-ante a revíziu smernice 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Žiadosť o službu 2020/28 – ENER/CV/FV2020-608/07; GR pre oblasť klímy CLIMA.A4/FRA/2019/0011.

(20)     https://ec.europa.eu/transparency/documents-register/ .

(21)     https://eur-lex.europa.eu/resource.html?uri=cellar:4908dc52-b7e5-11e6-9e3c-01aa75ed71a1.0023.02/DOC_1&format=PDF . 

(22)     https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:12012P/TXT&from=SK . 

(23)    Nariadenie (EÚ) 2018/1999 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

(24)    V súlade so smernicou o energetickej účinnosti.

(25)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(26)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(27)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(28)    Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.

(29)    Pozri prílohu VIIIIV časť A.

(30)    Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final.

(31)    Vlna obnovy pre Európu – ekologizácia našich budov, tvorba pracovných miest, zlepšovanie životných podmienok, COM(2020) 662 final.

(32)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1).

(33)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(34)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(35)    Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.

(36)    Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(38)    Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka.

(39)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1).

(40)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159).

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z expozície účinkom azbestu pri práci (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28).

(42)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(43)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021).

(44)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30).

(45)    Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.

(46)    Ú. v. EÚ L 116, 9.5.2009, s. 18.

(47)    Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

(48)    Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(49)    Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(50)    Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(51)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 z 10. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj technickej podpory (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 1).

(52)    Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(53)    Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.

(54)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(55)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

(56)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

(57)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

(58)    Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(59)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(60)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 z 24. júna 2021 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 60).

(61)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2115 z 2. decembra 2021, ktorým sa stanovujú pravidlá podpory strategických plánov, ktoré majú zostaviť členské štáty v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (strategické plány SPP) a ktoré sú financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a (EÚ) č. 1307/2013 (Ú. v. EÚ L 435, 6.12.2021, s. 1).

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli15. 12. 2021

COM(2021) 802 final

PRÍLOHY

k návrhu

smernice Európskeho parlamentu a Rady

o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

{SEC(2021) 430 final} - {SWD(2021) 453 final} - {SWD(2021) 454 final}

🡻 2010/31/EÚ

PRÍLOHA I

Spoločný všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov

(uvedený v článku 43)

🡻 2018/844 článok 1. ods. 14 a príloha 1 písm. a) (prispôsobené)

⇨ nový

1.    Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítanej alebo skutočnej ⌦ nameranej ⌫ spotreby energie a odráža bežnú spotrebu energie na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, vstavané osvetlenie a ďalšie technické systémy budovy. ⇨ Členské štáty zabezpečia, aby typická spotreba energie reprezentovala skutočné prevádzkové podmienky pre každú príslušnú typológiu a odrážala typické správanie používateľa. Ak je to možné, typická spotreba energie a typické správanie používateľov sa zakladá na dostupných vnútroštátnych štatistikách, stavebných predpisoch a nameraných údajoch. ⇦

⇩ nový

Ak je nameraná energia základom pre výpočet energetickej hospodárnosti budov, metodika výpočtu musí byť schopná identifikovať vplyv správania užívateľov a miestnej klímy, ktorý sa nesmie premietnuť do výsledku výpočtu. Nameraná energia, ktorá sa má použiť na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov, si vyžaduje odpočty aspoň v hodinových intervaloch a musí rozlišovať medzi energetickými nosičmi.

Členské štáty môžu použiť nameranú spotrebu energie za bežných prevádzkových podmienok na overenie správnosti vypočítanej spotreby energie a na umožnenie porovnania medzi vypočítanou a skutočnou hospodárnosťou. Nameraná spotreba energie na účely overovania a porovnania sa môže zakladať na mesačných odpočtoch.

🡻 2018/844 článok 1. ods. 14 a príloha 1 písm. a) (prispôsobené)

⇨ nový

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie ⇨ na jednotku referenčnej podlahovej plochy za rok, ⇦ v kWh/(m2.r) na účely certifikácie energetickej hospodárnosti a aj na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Metodika určenia energetickej hospodárnosti budovy musí byť transparentná a otvorená inováciám.

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu ⇨ vychádzajúcu z prílohy A ⇦ podľa národných príloh ⌦ hlavných Európskych ⌫ zastrešujúcich noriem ⌦ týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov ⌫ , a to ⌦ EN ⌫ ISO 52000-1, ⌦ EN ISO ⌫ 52003-1, ⌦ EN ISO ⌫ 52010-1, ⌦ EN ISO ⌫ 52016-1 a ⌦ EN ISO ⌫ 52018-1, ⇨ EN 16798-1 a EN 17423 alebo nahrádzajúcich dokumentov ⇦ vypracovaných na základe mandátu M/480 udelenému Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN). Toto ustanovenie nepredstavuje právnu kodifikáciu týchto noriem.

⇩ nový

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že sú budovy zásobované systémami centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, boli výhody takejto dodávky uznané a zohľadnené v metodike výpočtu prostredníctvom jednotlivo certifikovaných alebo uznaných faktorov primárnej energie.

🡻 2018/844 článok 1. ods. 14 a príloha 1 písm. b) (prispôsobené)

⇨ nový

2.    Energetické potreby ⇨ a spotreba energie ⇦ na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, osvetlenie a ďalšie technické systémy budov sa vypočítajú ⇨ pomocou hodinových alebo kratších než hodinových výpočtových intervalov, aby sa zohľadnili rôzne podmienky, ktoré významne ovplyvňujú prevádzku a hospodárnosť systému a podmienky vnútorného prostredia, a ⇦ s cieľom optimalizovaliť úrovne zdravia, kvality vnútorného vzduchu a pohodlia, ktoré vymedzujú členské štáty na národnej alebo regionálnej úrovni.

⇩ nový

Ak osobitné predpisy pre energeticky významné výrobky prijaté podľa smernice 2009/125/ES obsahujú osobitné požiadavky na informácie o výrobku na účely výpočtu energetickej hospodárnosti podľa tejto smernice, vnútroštátne metódy výpočtu si nevyžadujú dodatočné informácie.

🡻 2018/844 článok 1. ods. 14 a príloha 1 písm. b) (prispôsobené)

⇨ nový

Výpočet primárnej energie je založený na faktoroch primárnej energie, ⇨ (rozlišujúcich neobnoviteľné, obnoviteľné a celkové zdroje energie) ⇦ alebo faktoroch váženia na jednotlivých energetických nosičov, ktoré ⇨ musia byť uznávané vnútroštátnymi orgánmi. Tieto faktory primárnej energie ⇦ sa môžu zakladať na národných, regionálnych alebo miestnych ⇨ informáciách. Faktory primárnej energie sa môžu stanoviť na ⇦ročnomých, a ak je to možné, aj sezónnomych, alebo mesačnomých ⇨ , dennom alebo hodinovom základe ⇦ vážených priemeroch alebo na konkrétnejších informáciách dostupných pre jednotlivé diaľkové systémy.

Faktory primárnej energie alebo faktory váženia stanovia členské štáty. ⇨ Ich výber a zdroje údajov sa vykazujú podľa normy EN 17423 alebo akéhokoľvek dokumentu, ktorý ju nahrádza. Členské štáty si môžu zvoliť namiesto faktora primárnej energie, ktorý odráža energetický mix v krajine, priemerný faktor primárnej energie EÚ pre elektrinu stanovený podľa smernice (EÚ).../... [prepracované znenie smernice o energetickej efektívnosti].⇦ 

Členské štáty pri uplatňovaní týchto faktorov na výpočet energetickej hospodárnosti zabezpečia, aby cieľom bolo dosiahnutie optimálnej energetickej hospodárnosti obalovej konštrukcie budovy.

Pri výpočte faktorov primárnej energie na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov môžu členské štáty vziať do úvahy obnoviteľné zdroje energie dodávané prostredníctvom energetického nosiča a obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa vyrábajú a využívajú na mieste, a to za predpokladu, že sa to uplatňuje na nediskriminačnom základe.

🡻 2018/844 článok 1. ods. 14 a príloha 1 písm. c)

⇨ nový

32a.    Členské štáty môžu na vyjadrenie energetickej hospodárnosti budovy vymedziť ďalšie číselné ukazovatele celkovej spotreby primárnej energie z neobnoviteľných a obnoviteľných zdrojov a ⇨ prevádzkových ⇦ emisií skleníkových plynov vyprodukovaných v kg CO2eq/(m2.r).

🡻 2010/31/EÚ (prispôsobené)

43.    Metodika sa ustanovuje s prihliadnutím aspoň na tieto aspekty:

a)tieto skutočné tepelné charakteristiky budovy (vrátane jej vnútorných priečok):

i)tepelnú kapacitu;

ii)tepelnú izoláciu;

iii)pasívne vykurovanie;

iv)chladiace prvky a

v)tepelné mosty;

b)vykurovacie zariadenia a zariadenie na zásobovanie teplou vodou vrátane ich tepelnoizolačných charakteristík;

c)klimatizačné zariadenia;

d)prirodzené a nútené vetranie, čo môže zahŕňať vzduchotesnosť;

e)zabudované osvetľovacie zariadenie (hlavne v nebytovom sektore);

f)návrh, umiestnenie a orientáciu budovy vrátane vonkajšej klímy;

g)pasívne solárne systémy a solárnu ochranu;

h)podmienky vnútorného prostredia vrátane projektovaných podmienok vnútorného prostredia;

i)vnútorné záťaže.

🡻 2018/844 článok 1. ods. 14 a príloha 1 písm. d)

54.    Do úvahy sa berie pozitívny vplyv týchto aspektov:

🡻 2010/31/EÚ

a)miestne podmienky solárnej expozície, aktívne solárne systémy a ostatné vykurovacie a elektrické systémy založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

b)elektrina vyrábaná v rámci kogenerácie;

c)centralizované alebo blokové vykurovacie a chladiace systémy;

d)prirodzené osvetlenie.

65.    Na účely výpočtu by sa budovy mali primerane klasifikovať do týchto kategórií:

a)rodinné domy rôznych typov;

b)bytové domy;

c)administratívne budovy;

d)školské budovy;

e)nemocnice;

f)hotely a reštaurácie;

g)športové zariadenia;

h)budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby;

i)ostatné typy budov spotrebujúcich energiu.

⇩ nový

PRÍLOHA II

Vzor národných plánov obnovy budov

(uvedený v článku 3)