EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 2. 2021

COM(2021) 66 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV EMPTY

Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika

Preskúmanie obchodnej politiky –

otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika

1.Európska obchodná politika v čase hospodárskej transformácie a geopolitickej nestability: príprava na svet v roku 2030

Jedným z najsilnejších nástrojov EÚ je obchod. Je ústredným prvkom hospodárskej prosperity a konkurencieschopnosti Európy, podporuje živý vnútorný trh a asertívnu vonkajšiu činnosť. V dôsledku otvorenosti nášho obchodného režimu je EÚ najväčším svetovým obchodníkom s poľnohospodárskymi výrobkami a priemyselným tovarom a službami a v prichádzajúcich i odchádzajúcich medzinárodných investíciách je na prvom mieste. Vďaka spoločnej obchodnej politike vystupuje EÚ na globálnej scéne jednotne. Ide o jedinečný nástroj.

Popri nových vnútorných a vonkajších výzvach a konkrétnejšie popri novom, udržateľnejšom modeli rastu, ako je vymedzený v Európskej zelenej dohode a Európskej digitálnej stratégii, potrebuje EÚ novú stratégiu obchodnej politiky – takú, ktorá bude podporovať dosahovanie jej vnútorných a vonkajších politických cieľov a bude podporovať väčšiu udržateľnosť v súlade so záväzkom plne vykonávať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja. Obchodná politika musí plnohodnotne prispieť k obnove po pandémii ochorenia COVID-19, k zelenej a digitálnej transformácií hospodárstva a k vybudovaniu odolnejšej Únie vo svete.

Správne politické rozhodnutia pri navrhovaní obchodnej politiky pre svet v roku 2030 znamenajú zohľadnenie nedávnych politických, hospodárskych, technologických, environmentálnych a sociálnych zmien a z nich vyplývajúcich globálnych trendov 1 .

Celosvetová neistota je na vzostupe a spôsobuje ju politické a geograficko-ekonomické napätie. Namiesto medzinárodnej spolupráce a multilaterálnej správy dochádza k narastajúcemu unilateralizmu a následne sa narúšajú alebo obchádzajú multilaterálne inštitúcie. Tento vývoj má korene vo viacerých nedávnych udalostiach.

Po prvé, globalizácia, technologický vývoj a vytváranie globálnych hodnotových reťazcov mali dichotomický vplyv na ekonomiky a spoločnosti. Na jednej strane viedli k obrovskému zvýšeniu efektívnosti, ktoré v mnohých častiach sveta podporilo trvalý hospodársky rast dosahovaný prostredníctvom obchodu. To miliónom ľudí pomohlo vymaniť sa z chudoby. Na druhej strane mal tento vývoj niekedy silný rušivý vplyv, výsledkom čoho je prehlbovanie nerovností a zaostávanie niektorých jednotlivcov a spoločenstiev. Predpokladané prechodné náklady na prispôsobenie sa niekedy zmenili na trvalé straty životnej úrovne, pracovných príležitostí alebo miezd a iných pracovných podmienok. V mnohých prípadoch sa zdá, že vlády nereagujú dostatočne na ekonomické úpravy a zmierňovanie ich negatívnych vplyvov 2 . Výsledkom je volanie po deglobalizácii a nárast dovnútra orientovaných a izolacionistických reakcií.

Po druhé, rýchly vzostup Číny, ktorá má celosvetové ambície a uskutočňuje odlišný štátno-kapitalistický model, zásadne zmenil globálny hospodársky a politický poriadok. To predstavuje čoraz väčšie výzvy pre zavedený systém globálnej hospodárskej správy hospodárskych záležitostí a má vplyv na európske spoločnosti, pokiaľ ide o rovnaké podmienky hospodárskej súťaže na globálnej a domácej úrovni 3 .

Po tretie, zrýchlenie zmeny klímy, spolu so stratou biodiverzity a zhoršovaním stavu životného prostredia, doplnené o konkrétne príklady ich ničivých účinkov, viedlo k uznaniu zelenej transformácie ako rozhodujúceho cieľa súčasnosti.

Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu EÚ, ktorá uľahčuje obnovu našej hospodárskej politiky, aby lepšie zodpovedala výzvam 21. storočia. Jej všeobecným cieľom je zaistiť do roku 2050 prechod na klimaticky neutrálne, environmentálne udržateľné a odolné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, s ambíciou znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %, ako aj zabezpečiť ochranu, zachovanie a zveľaďovanie prírodného kapitálu EÚ. Bude teda hybnou silou našej konkurencieschopnosti a bude viesť k postupnej, ale dôkladnej transformácii našich ekonomík, ktorá bude mať zase veľký vplyv na štruktúru obchodu.

Zelenú transformáciu musí sprevádzať sociálna rovnosť. V mnohých častiach sveta 4  pretrváva v globálnych dodávateľských reťazcoch vážny deficit dôstojnej práce, od vážneho porušovania slobody združovania až po zlé pracovné podmienky 5 . Tým, že sú pracovníci pozbavení svojich základných práv, sa vyvíja tlak na znižovanie sociálnych podmienok v celosvetovom meradle a podporuje sa rozčarovanie ľudí z globalizácie a otvoreného obchodu.

Po štvrté digitálna transformácia je ďalším kľúčovým faktorom udržateľného rozvoja, ale zároveň aj priestorom konkurencie a nedostatočnej multilaterálnej správy. Vo chvíli, keď Európa stojí na začiatku svojho digitálneho desaťročia, podpora jej digitálnej transformácie je prioritou v rámci vnútorných aj vonkajších politík vrátane obchodnej politiky a nástrojov. Zároveň sa bude ďalej vyvíjať charakter obchodu. Bude vo väčšej miere zameraný na inovácie, podporovaný ochranou duševného vlastníctva, s rastúcou úlohou obchodu so službami v porovnaní s tovarom. 6 Služby nielen prispievajú priamo do hodnotového reťazca (finančné služby, telekomunikácie, IT, doprava a logistika), ale, čo je ešte dôležitejšie, často prispievajú tým, že sú začlenené do výroby produktov. Servitizácia hospodárstva a nárast digitálnych technológií vytvorili dobre platené a kvalitné pracovné miesta a podporili hospodársky rast.

Pandémia ochorenia COVID-19 tieto zmeny urýchlila a upozornila na ne a zároveň priniesla vlastné výzvy. Zdôraznila vzájomnú prepojenosť ekonomík, ktoré sa spoliehajú na stabilné a predvídateľné medzinárodné pravidlá a odolné spôsoby prepravy. Odhalila riziko narušenia globálnej spolupráce a dôvery. Zároveň nastolila otázky týkajúce sa správnej kombinácie politík z hľadiska diverzifikácie domácich a externých zdrojov dodávok a budovania strategických výrobných kapacít a rezerv. Preukázala aj význam rozšírenia výroby zdravotníckych produktov počas krízovej situácie a potreba spolupráce s cieľom zabezpečiť primeraný prístup pre zraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Okrem toho viedla k významnému zvýšeniu vládnej podpory a zapojenia do ekonomiky, čo je nevyhnutné na záchranu zdravých spoločností a ochranu pracovných miest. Z dlhodobého hľadiska však tento prístup nemusí byť udržateľný a môže vyvolávať napätie.

Napokon treba zohľadniť svetový hospodársky výhľad. EÚ zostane svetovou hospodárskou veľmocou a lídrom v oblasti udržateľného rastu. V najnovšej dlhodobej prognóze OECD sa uvádza, že reálny HDP v eurozóne sa v nasledujúcich desiatich rokoch zvýši ročne o 1,4 % (zložená ročná miera rastu) 7 . Tieto vyhliadky na rast však budú zatienené vývojom v iných regiónoch a relatívna pozícia Európy v medzinárodnom hospodárstve sa zmení. Očakáva sa, že už v roku 2024 bude 85 % rastu svetového HDP pochádzať z krajín mimo EÚ. Pokračujúci vzostup Číny bude mať výrazný vplyv na svetový hospodársky vývoj v nasledujúcich desiatich rokoch – OECD predpokladá, že čínsky HDP bude rásť ročne o 4,7 %.

V rámci obchodnej politiky musí EÚ na tieto svetové trendy a výzvy prihliadať s cieľom zohľadniť politické ambície „silnejšej Európy vo svete“ 8 . Mala by reagovať aj na očakávania zainteresovaných strán vyjadrené v rámci diskusie s členskými štátmi, v uznesení prijatom Európskym parlamentom 9 a v názoroch vyjadrených vo verejnej konzultácii 10 .

2.Obchodná politika, ktorá podporuje otvorenú strategickú autonómiu EÚ

2.1.Otvorená strategická autonómia

Silnejšia a odolnejšia EÚ si vyžaduje spoločnú vnútornú a vonkajšiu činnosť, ktorá pokrýva mnohé oblasti politiky a zahŕňa zosúladenie a použitie všetkých obchodných nástrojov na podporu záujmov a cieľov politík EÚ. Vyžaduje, aby sme pri interakcii s partnermi využívali naše silné stránky. Na túto potrebu reaguje „otvorená strategická autonómia“. Otvorenou strategickou autonómiou 11 sa zdôrazňuje schopnosť EÚ samostatne sa rozhodovať a formovať svet okolo seba prostredníctvom líderstva a angažovanosti, ktoré odrážajú jej strategické záujmy a hodnoty. Odráža základné presvedčenie EÚ, že riešenie súčasných výziev si vyžaduje viac a nie menej globálnej spolupráce. Znamená tiež, že EÚ bude naďalej využívať medzinárodné príležitosti a zároveň asertívne brániť svoje záujmy, chrániť hospodárstvo EÚ pred nekalými obchodnými praktikami a zaisťovať rovnaké podmienky. Znamená aj podporu domácich politík s cieľom posilniť hospodárstvo EÚ a pomoc pri dosiahnutí postavenia svetového lídra v úsilí o vytvorenie reformovaného systému globálnej správy obchodu založený na pravidlách.

Otvorená strategická autonómia predstavuje politickú voľbu, ale aj spôsob zmýšľania tých, ktorí prijímajú rozhodnutia. Vychádza z významu otvorenosti a pripomína záväzok EÚ k otvorenému a spravodlivému obchodu s dobre fungujúcimi a udržateľnými globálnymi hodnotovými reťazcami. Zahŕňa:

·odolnosť a konkurencieschopnosť s cieľom posilniť hospodárstvo EÚ;

·udržateľnosť a spravodlivosť, zohľadňujúc potrebu zodpovedného a spravodlivého konania na úrovni EÚ;

·asertivitu a spoluprácu založenú na pravidlách s cieľom vyjadriť, že EÚ uprednostňuje medzinárodnú spoluprácu a dialóg, ale je zároveň pripravená bojovať proti nekalým praktikám a v prípade potreby využívať autonómne nástroje na presadzovanie svojich záujmov.

2.2.Otvorenosť a angažovanosť ako strategická voľba

EÚ je vybudovaná na otvorenosti smerom dovnútra aj navonok. Je najväčším vývozcom a dovozcom tovaru a služieb na svete. Medzi veľkými ekonomikami je tou, kde má obchod najväčší podiel na jej hospodárstve. Vývoz z EÚ podporuje 35 miliónov pracovných miest v EÚ, čo predstavuje nárast z 20 miliónov v roku 2000 12 . Hospodárstvo EÚ sa rovnako spolieha aj na dovoz, ktorý poskytuje prístup k dôležitým surovinám a iným vstupom. 60 % dovozu do EÚ sa využíva na výrobu tovaru EÚ a zvýšenou otvorenosťou EÚ voči dovozu od roku 1995 sa zvýšili jej príjmy približne o 550 miliárd EUR. EÚ je zároveň hlavným cieľom vývozu z rozvojových krajín – najmä z Afriky a zo susedných krajín EÚ, čím prispieva k rozvoju a hospodárskemu rastu na celom svete. Obchod bude mať rovnako ako v čase po poslednej hospodárskej a finančnej kríze rozhodujúci význam pre zelenú obnovu EÚ po hospodárskom prepade spôsobenom ochorením COVID-19.

Aby EÚ posilnila odolnosť a podporila konkurencieschopnosť svojich jednotlivých odvetví, musíme zabezpečiť otvorený a nenarušený prístup na medzinárodné trhy vrátane prístupu na nové trhy a otvorených obchodných tokov v prospech nášho priemyslu, pracovníkov aj občanov. Kľúčovú úlohu v internacionalizácii hospodárstva EÚ zohrávajú priemyselné ekosystémy EÚ, ktoré zahŕňajú všetkých hráčov pôsobiacich v hodnotovom reťazci, od farmárov a výrobcov po poskytovateľov služieb, od globálnych nadnárodných spoločností po malé a stredné podniky a startupy.

EÚ je aj najväčším svetovým poskytovateľom pomoci obchodu 13 . Pandémia ochorenia COVID-19 posilnila potrebu plného vykonávania spoločnej stratégie EÚ „Pomoc obchodu“ z roku 2017. EÚ má v skutočnosti strategický záujem na podpore zvýšenej integrácie zraniteľných rozvojových krajín do svetového hospodárstva, z ktorých mnohé sú geograficky blízko Európy.

EÚ musí naplno využiť silu, ktorá vyplýva z jej otvorenosti a atraktívnosti jej jednotného trhu. Vďaka otvorenosti a angažovanosti na medzinárodnej scéne je EÚ dôveryhodným podporovateľom medzinárodnej spolupráce, multilateralizmu a poriadku založeného na pravidlách, ktoré sú zase zásadné pre záujmy EÚ. EÚ spolupracuje s partnermi na zabezpečení dodržiavania univerzálnych hodnôt, najmä podpory a ochrany ľudských práv. Patria sem základné pracovné normy a sociálna ochrana v súlade s európskym pilierom sociálnych práv, rodovou rovnosťou 14 a bojom proti zmene klímy a strate biodiverzity.

Riešenie zmeny klímy a ďalších environmentálnych výziev sa dá dosiahnuť iba prostredníctvom otvorenosti, celosvetovej angažovanosti a spolupráce. EÚ nevyhrá boj proti zmene klímy sama. Na dosiahnutie úspechu je dôležité podporovať u našich partnerov pochopenie, že zelená transformácia nie je len nevyhnutnosťou v strednodobom horizonte, ale už dnes predstavuje inteligentnú hospodársku politiku. EÚ musí využiť svoju otvorenosť a zapojiť svojich partnerov, predovšetkým najväčších producentov emisií a znečistovateľov, aby primeraným dielom prispeli k zmierňovaniu zmeny klímy. Ochrana biodiverzity je takisto globálnou výzvou, ktorej riešenie si vyžaduje globálne úsilie.

Otvorenosť a angažovanosť sú strategickou voľbou, ktorá slúži aj zrozumiteľnému vlastnému záujmu Európskej únie. Otvorenosť prináša prosperitu, konkurencieschopnosť a dynamiku. Zároveň je potrebné kombinovať otvorené hospodárstvo s rozhodnými opatreniami na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, ochranu životného prostredia a so silnými sociálnymi a pracovnými politikami v súlade s očakávaniami občanov EÚ. Iba to nám umožní zaistiť, aby z otvorenosti spravodlivo profitovali všetci, a uľahčí prispôsobenie sa transformáciám globálneho hospodárstva tak, aby sa na nikoho nezabudlo.

2.3.Zvyšovanie odolnosti a udržateľnosti hodnotových reťazcov

Posilnenie odolnosti a udržateľnosti hospodárstva EÚ a jeho dodávateľských reťazcov je pilierom úsilia Európskej únie o otvorenú strategickú autonómiu. 15 Pandémia ochorenia COVID-19 preverila odolnosť hospodárstiev na celom svete. Prvým ponaučením plynúcim z krízy je, že väčšina dodávateľských reťazcov preukázala pozoruhodnú odolnosť. Za vhodných podmienok dokážu spoločnosti zvýšiť celosvetovú výrobu a distribúciu, najmä ak sa budú môcť spoľahnúť na otvorené dodávateľské reťazce podporované stabilnými, predvídateľnými a transparentnými obchodnými pravidlami. 16  Vlády sú osobitne zodpovedné za vytvorenie takéhoto prostredia, ale aj za podporu spravodlivej a primeranej distribúcie dodávok, v prípade ktorých dopyt prevyšuje dostupnú ponuku. V tejto súvislosti je zásadná dôvera medzi krajinami, ale aj medzi vládami a súkromným sektorom. EÚ preto intenzívne podporuje celosvetové úsilie v rámci skupiny G20, WTO a dvojstranných vzťahov monitorovať kritické dodávateľské reťazce, udržať ich otvorené a nenarušené a zabezpečiť spravodlivý a primeraný prístup ku kriticky dôležitým tovarom. Táto podpora je dôležitá najmä v rámci nasadenia vakcín proti ochoreniu COVID-19, pričom výroba v obmedzenom počte krajín musí uspokojiť dopyt celého sveta. EÚ bude spolupracovať s ostatnými krajinami a súkromným sektorom na rozšírení výroby a podpore primeraného prístupu k vakcínam. Zabezpečí, aby všetky krátkodobé opatrenia zamerané na prístup k vakcínam nenarúšali zásobovanie zraniteľných krajín a vykonávali sa dobre cieleným, primeraným a transparentným spôsobom. Pri uľahčovaní medzinárodného obchodu a ochrane dodávateľských reťazcov EÚ zohráva kľúčovú úlohu odolná a udržateľná doprava. Rozvoj prepojenosti EÚ má potenciál podporiť odolnosť obchodu EÚ a zachovať postavenie EÚ ako globálneho dopravného uzlu, ako sa uvádza v stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu.

Vzhľadom na rozsah krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a vplyv, ktorý mala na všetky aspekty hospodárskeho a sociálneho života vrátane výroby a mobility, narušeniam v niektorých odvetviach a v prípade niektorých výrobkov nebolo možné zabrániť. Exponenciálny nárast dopytu po určitých kritických výrobkoch súvisiacich so zdravím v kombinácii s nedostatočnou ponukou v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu alebo reštriktívnych opatrení odhalili niektoré zraniteľné miesta v sektore zdravotníctva. Tieto zraniteľnosti treba starostlivo analyzovať a do budúcnosti efektívne odstrániť. Riešenia môžu byť rôzne – od pripravenosti na krízy po diverzifikáciu výrobných a dodávateľských reťazcov, zabezpečenie strategického hromadenia zásob a podporu výroby a investícií, a to aj v susedných krajinách a Afrike.

Súkromný sektor musí zohrávať ústrednú úlohu pri posudzovaní rizík a nájdení rovnováhy medzi výrobou „just-in-time“ a primeranými zárukami. Ide o kľúčový faktor na zabezpečenie odolnosti voči narušeniam dodávok alebo otrasom v oblasti dopytu, najmä ak sú spoločnosti závislé od jedného dodávateľa.

Tvorcovia politík musia takisto prehĺbiť svoje chápanie zraniteľných miest, vymieňať si informácie a podporovať spoluprácu. Práca Komisie týkajúca sa identifikácie strategických závislostí, najmä v najcitlivejších priemyselných ekosystémoch, ako je zdravie, poskytne pevný základ pre definovanie potrebných politických reakcií a pre spoluprácu s priemyslom. Táto práca bude okrem iného podporovať vykonávanie novej farmaceutickej stratégie 17 a prípravu aktualizovanej stratégie pre priemyselnú politiku.

Obchodná politika môže prispieť k odolnosti vytvorením stabilného obchodného rámca založeného na pravidlách, otvorením nových trhov na diverzifikáciu zdrojov dodávok a vytvorením rámcov spolupráce pre spravodlivý a primeraný prístup ku kriticky dôležitým dodávkam. EÚ a jej partneri v tejto súvislosti realizujú v rámci WTO iniciatívu v oblasti obchodu a zdravia.

Zvyšovanie odolnosti dodávateľských reťazcov ide ruka v ruke s cieľom EÚ zvýšiť ich udržateľnosť prostredníctvom podpory noriem udržateľnosti v globálnych hodnotových reťazcoch. Ukázalo sa, že udržateľnejšie dodávateľské reťazce sú vo všeobecnosti aj odolnejšie 18 . Obchodná politika môže prispieť aj k napĺňaniu tohto cieľa, a to podporovaním zodpovedného obchodného správania a väčšej transparentnosti a vysledovateľnosti v dodávateľských reťazcoch. Pripravované právne predpisy týkajúce sa udržateľnej správy a riadenia spoločností, ako aj odlesňovania sú z tohto hľadiska významnými míľnikmi.

2.4.Obchodná politika podporujúca geopolitické záujmy EÚ

Pri podpore multilateralizmu 19 a medzinárodného poriadku založeného na pravidlách bude dôležitá úzka spolupráca s partnermi. Existujúci medzinárodný rámec správy hospodárskych záležitostí sa oslabuje. Ak bude tento trend pokračovať, bude to mať vplyv na hospodárske vzťahy a obchod, ako aj na bezpečnosť a stabilitu, ktoré považujeme za bežné. Podpora účinného multilateralizmu založeného na pravidlách je z týchto dôvodov kľúčovým geopolitickým záujmom EÚ. Na reformu WTO sa preto treba pozerať v širšom kontexte priorít EÚ, ktorými sa má zabezpečiť, aby fungujúce svetové inštitúcie podporovali globálne oživenie hospodárstva, dôstojné pracovné miesta, trvalo udržateľný rozvoj a zelenú transformáciu. EÚ by mala zintenzívniť prácu na rozvoji aliancií na podporu účinných multilaterálnych inštitúcií. V tejto súvislosti sa zintenzívni dialóg so Spojenými štátmi, Ottawskou skupinou, africkými krajinami, Indiou a Čínou.

EÚ bude musieť pôsobiť v novom multipolárnom globálnom poriadku, ktorý je poznačený rastúcim napätím medzi hlavnými aktérmi. EÚ by mala podporovať prístupy k znižovaniu napätia a hľadať riešenia vychádzajúce z modernizovaného rámca založeného na pravidlách. EÚ sa zároveň musí vybaviť nástrojmi, aby mohla v prípade potreby fungovať v nepriateľskejšom medzinárodnom prostredí.

Transatlantický vzťah je najväčším a hospodársky najvýznamnejším partnerstvom na svete. Je hlboko zakorenený v spoločných záujmoch a hodnotách 20 . Nová vláda USA poskytuje príležitosť spoločne pracovať na reforme WTO, okrem iného aj posilnením jej schopnosti čeliť narušeniam hospodárskej súťaže a prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju. Ponúka aj nové vyhliadky na úzku spoluprácu v oblasti ekologickej a digitálnej transformácie našich hospodárstiev. EÚ dá preto prednosť posilneniu svojho partnerstva s USA.

Obchodný a investičný vzťah EÚ s Čínou je dôležitý a náročný. 21 Politika EÚ je založená na kombinácii aktívneho zapájania na dvojstrannej aj mnohostrannej úrovni a súbežného vývoja a implementácie autonómnych nástrojov potrebných na ochranu základných záujmov a hodnôt EÚ – v plnom súlade s jej medzinárodnými záväzkami. Prioritou je budovanie spravodlivejšieho hospodárskeho vzťahu s Čínou založeného na pravidlách. Ústredným bodom úsilia EÚ o vyváženie dvojstranného obchodného vzťahu bude zabezpečenie toho, aby Čína prevzala väčšie záväzky v medzinárodnom obchode, a súbežné riešenie negatívnych účinkov presahovania spôsobených jej štátno-kapitalistickým hospodárskym systémom. Súčasťou tohto úsilia je nedávne politické uzavretie rokovaní o komplexnej dohode o investíciách. Práca na jej ratifikácii si bude vyžadovať jasnú angažovanosť v záujme účinného vykonávania dohody, pokiaľ ide o prístup na trh, záväzky v súvislosti s rovnakými podmienkami a o trvalo udržateľný rozvoj.

Zo širšieho strategického hľadiska bude dôležité, aby EÚ posilnila vzťahy s krajinami v Európe a jej okolí a prehĺbila spoluprácu s africkým kontinentom a africkými štátmi. Medzi týmito dvoma kontinentmi existuje mnoho kultúrnych, hospodárskych a politických väzieb. Stabilita a prosperita v Afrike má zásadný význam pre stabilitu a prosperitu EÚ a túto stabilitu a prosperitu treba podporiť užšou hospodárskou integráciou oboch kontinentov, ktorá bude stimulovať spoločnú zelenú a digitálnu transformáciu s Afrikou.

Na to, aby EÚ pomohla naplniť svoje geopolitické ambície celosvetovo, bude musieť diverzifikovať svoje vzťahy a budovať spojenectvá s podobne zmýšľajúcimi partnermi, a to aj prostredníctvom svojej širokej siete obchodných dohôd. Táto sieť má zásadný význam – každá existujúca a každá budúca dohoda prispieva k budovaniu našich vzťahov s partnermi. Dohody EÚ o voľnom obchode sú platformy pre posilnenú spoluprácu, ktorými sa realizujú naše hodnoty a záujmy. Tvoria základ spolupráce s dôležitými trhmi a krajinami po celom svete, najmä v ázijsko-tichomorskom regióne, v Latinskej Amerike a Karibiku.

3.Smerovanie obchodnej politiky v strednodobom horizonte

3.1.Tri hlavné ciele obchodnej politiky v strednodobom horizonte

Obchodná politika EÚ sa musí zamerať na tri kľúčové ciele:

Po prvé, podporu obnovy a zásadnej transformácie hospodárstva EÚ v súlade s jej zelenými a digitálnymi cieľmi.

Obchodná politika EÚ by v súvislosti s úsilím o obnovu mala naďalej plniť svoju hlavnú funkciu spočívajúcu v uľahčovaní výmeny tovaru a služieb spôsobom, ktorý vytvára príležitosti a hospodársku prosperitu. Zamerať sa treba na prínosy pre občanov, pracovníkov a podniky. Obchodná politika EÚ by zároveň mala pomôcť transformovať hospodárstvo EÚ v súlade so zelenou a digitálnou transformáciou. Mala by jednoznačne podporovať Zelenú dohodu vo všetkých jej rozmeroch vrátane ambície dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Dlhodobá konkurencieschopnosť, prosperita a globálne postavenie EÚ bude zároveň závisieť od jej schopnosti prijať a využiť digitálnu transformáciu. Zelená a digitálna transformácia by preto mali byť kľúčovou prioritou mnohostrannej a dvojstrannej obchodnej politiky. Aby si EÚ udržala a posilnila svoj vplyv pri formovaní pravidiel, ktoré sú v tejto súvislosti potrebné, musí vyvinúť strategickejší prístup k medzinárodnej regulačnej spolupráci. Vyžaduje si to užšiu integráciu politík medzi obchodnými politikami a vnútornými politikami EÚ.

Po druhé, formovanie globálnych pravidiel pre udržateľnejšiu a spravodlivejšiu globalizáciu.

Pravidlá svetového obchodu treba nevyhnutne aktualizovať, aby odrážali súčasné ekonomické prostredie a výzvy, ktorým čelí celosvetové spoločenstvo. Základnou hybnou silou obchodnej politiky, ktorá bude plniť očakávania Európanov a ďalších ľudí na celom svete, by mala byť udržateľná a spravodlivejšia globalizácia. Obchodná politika EÚ by mala využívať všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na podporu sociálnej spravodlivosti a udržateľnosti životného prostredia.

Kľúčovou prioritou EÚ pri dosahovaní tohto cieľa by malo byť postaviť sa na čelo snáh o reformu Svetovej obchodnej organizácie a zlepšenie účinnosti multilaterálneho rámca pre riadenie obchodu. Ústredným pilierom činností EÚ bude posilnenie stability a obchodu založeného na pravidlách, pretože len v takomto prostredí môže prosperovať obchod a rozvíjať sa medzinárodná spolupráca v záujme globálnej udržateľnej budúcnosti. Zároveň treba zabezpečiť, aby sa v pravidlách zohľadňovala súčasná hospodárska realita a aby ich dopĺňali vhodné nástroje, ktoré umožnia reagovať na narušenia hospodárskej súťaže.

Po tretie, zvýšenie schopnosti EÚ presadzovať svoje záujmy a práva, a to aj autonómne, ak je to potrebné.

Rokovania o obchodných dohodách sú dôležitým nástrojom na vytváranie hospodárskych príležitostí a podporu udržateľnosti; vykonávanie týchto dohôd a presadzovanie práv a povinností v nich obsiahnutých bude oveľa dôležitejšie. Bude to zahŕňať aj zabezpečenie toho, aby mala EÚ k dispozícii správne nástroje na ochranu pracovníkov a podnikov pred nekalými praktikami. Znamená to tiež väčšie úsilie na zabezpečenie efektívneho vykonávania a presadzovania kapitol o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ s cieľom celosvetovo zosúladiť sociálne, pracovné a environmentálne normy. Posilňovaním vykonávania a presadzovania svojich dohôd vytvára obchodná politika EÚ podmienky pre rozvoj, rast a inováciu podnikov a zabezpečuje vysoko kvalitné pracovné miesta v Európe i mimo nej. Podpora multilateralizmu a otvorenosť pre spoluprácu nie sú v rozpore s pripravenosťou EÚ konať pri ochrane svojich záujmov a presadzovaní svojich práv asertívne. EÚ by mala podľa potreby posilniť svoj súbor nástrojov s cieľom chrániť sa pred nekalými obchodnými praktikami alebo inými nepriateľskými činmi, pričom bude konať v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

3.2.Šesť oblastí, ktoré sú rozhodujúce pre dosiahnutie cieľov EÚ v strednodobom horizonte

Komisia sa v snahe dosiahnuť uvedené tri ciele zameria na šesť oblastí. Pre každú z týchto oblastí je v príslušných bodoch ďalej špecifikovaných niekoľko hlavných opatrení, ktoré sa majú vykonať počas súčasného mandátu Komisie.

3.2.1. Reformovať WTO

WTO bola pre svojich členov od svojho založenia v roku 1995 nesmierne prínosná. Poskytovala stabilné a predvídateľné obchodné prostredie, ktoré umožňovalo rozsiahle rozšírenie svetového obchodu a zároveň poskytovalo rámec pre urovnávanie obchodných sporov súdnou cestou. V súčasnosti však čelí kríze, keďže nedokáže zaistiť, aby rokovania o výzvach, ktorým čelí svetový obchod, priniesli výsledky. V praxi nie je schopná urovnávať obchodné spory a je potrebné zlepšiť jej systém monitorovania, aby sa zabezpečila transparentnosť alebo aby sa zabránilo prekážkam obchodu.

Komisia má v úmysle realizovať reformu WTO, ktorá sa bude týkať všetkých jej funkcií.

Pravidlá a postupy WTO sa musia aktualizovať a vylepšiť tak, aby sa v nich zohľadňovala súčasná realita v oblasti obchodu. Vychádzať by sa pri tom malo z toho, že jej členovia majú spoločnú víziu: oživenie a rozvoj hospodárstva, environmentálnu a sociálnu udržateľnosť. Pri riešení narušení hospodárskej súťaže a zaisťovaní dohodnutého rámca pre digitálny a udržateľný obchod je rozhodujúca modernizácia pravidiel a zlepšenie fungovania WTO, a to aj prostredníctvom otvorených mnohostranných dohôd.

Dôveryhodnosť systému založeného na pravidlách závisí rozhodujúcim spôsobom od nezávislého a všeobecne akceptovaného systému rozhodovania obchodných sporov, a preto je kľúčové obnoviť mechanizmus na urovnávanie sporov.

V prílohe I „Reformovanie WTO: smerom k udržateľnému a účinnému multilaterálnemu obchodnému systému“ sa vysvetľujú názory EÚ na priority reformy WTO.

Komisia bude presadzovať mnohostrannú reformu aj na iných fórach, napríklad v súvislosti s vytvorením mnohostranného investičného súdu v Komisii OSN pre medzinárodné obchodné právo.

3.2.2. Podporiť zelenú transformáciu a zodpovedné a udržateľné hodnotové reťazce

Ako sa uvádza v Európskej zelenej dohode, boj proti zmene klímy a zhoršovaniu stavu životného prostredia sú najvyššou prioritou EÚ. Prispievať musia všetky politiky EÚ, no pokrok bude závisieť od pripravenosti svetových partnerov, veľkých producentov emisií a znečisťovateľov zvýšiť úroveň svojich ambícií. Obchodná politika bude zohrávať dôležitú podpornú úlohu.

Predsavzatím Komisie na ďalšie desaťročie je zabezpečiť, aby obchodné nástroje sprevádzali a podporovali celosvetový prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo vrátane urýchlenia investícií do čistej energie a presadzovali obehové, zodpovedné a udržateľné hodnotové reťazce. To zahŕňa podporu zodpovedného obchodného správania a dodržiavania noriem v oblasti životného prostredia, ľudských práv a práce. Zároveň to znamená vytváranie podmienok a príležitostí pre udržateľné výrobky a služby.

Realizácia tejto vízie si bude vyžadovať kroky na všetkých úrovniach – mnohostrannej, dvojstrannej a autonómnej.

Podpora zelenej transformácie na klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo si bude vyžadovať zlepšený multilaterálny rámec. EÚ bude pri presadzovaní silného environmentálneho programu vo WTO spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi krajinami. V rámci tohto úsilia bude pokračovať v iniciatívach a činnostiach, ktorými sa propagujú otázky klímy a udržateľnosti v rámci rôznych funkcií WTO vrátane iniciatívy v oblasti obchodu a klímy. Tieto iniciatívy budú zahŕňať liberalizáciu vybraného tovaru a služieb, transparentnosť a ekologizáciu pomoci obchodu. Malo by to zahŕňať aj postupný vývoj disciplín týkajúcich sa dotácií na fosílne palivá. Zároveň bude podporovať rokovania vo WTO o tom, ako môže obchod podporovať dôstojnú prácu a sociálnu spravodlivosť.

Rozsiahla sieť dvojstranných obchodných dohôd EÚ uľahčuje obchod so zelenými technológiami, tovarom, službami a investíciami. Okrem ambicióznych kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji sa rozmer udržateľnosti bude naďalej zohľadňovať v mnohých ďalších aspektoch dohôd EÚ o obchode a investíciách. Tieto dohody podporujú šírenie čistých a efektívnejších výrobných metód a technológií a vytvárajú príležitosti pre prístup na trh s environmentálnym tovarom a službami. Nášmu odvetviu obnoviteľných zdrojov energie pomáhajú získať prístup na trhy tretích krajín, ako aj nenarušený obchod a investície, pokiaľ ide o suroviny a energetický tovar, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dodávok nevyhnutných na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstva. Okrem toho poskytujú základnú platformu pre spoluprácu s našimi partnermi v oblasti zmeny klímy, biodiverzity, obehového hospodárstva, znečisťovania, čistých energetických technológií vrátane obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti a prechodu na udržateľné potravinové systémy. Komisia navrhne do budúcich obchodných dohôd zaradiť kapitolu o udržateľných potravinových systémoch. EÚ navrhne, aby sa dodržiavanie Parížskej dohody považovalo za podstatný prvok v rámci budúcich obchodných a investičných dohôd. Okrem toho by sa uzatváranie obchodných a investičných dohôd s krajinami G20 malo zakladať na spoločnej ambícii dosiahnuť klimatickú neutralitu čo najskôr a v súlade s odporúčaniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Táto ambícia by sa mala náležite zohľadniť aj vo vnútroštátne stanovených príspevkoch (NDC) predložených podľa Parížskej dohody. EÚ takisto zabezpečí, aby sa v obchodných a investičných dohodách za prioritu považovalo účinné vykonávanie Dohovoru o biologickej diverzite.

Obchodné a investičné dohody EÚ, ako aj všeobecný systém preferencií (VSP), takisto zohrávali dôležitú úlohu pri presadzovaní dodržiavania základných ľudských a pracovných práv, čo sa odráža v základných dohovoroch OSN a Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Osobitná pozornosť sa bude venovať vykonávaniu týchto záväzkov, vrátane opatrení proti detskej práci ako súčasť širšej akcie Komisie na zabezpečenie nulovej tolerancie detskej práce. Jedným z kľúčových cieľov nadchádzajúceho preskúmania všeobecného systému preferencií (VSP) bude zvýšenie počtu obchodných príležitostí pre rozvojové krajiny s cieľom zmierňovať chudobu a vytvárať pracovné príležitosti založené na medzinárodných hodnotách a princípoch, akými sú napríklad pracovné a ľudské práva.

Komisia pri vykonávaní všetkých kapitol ďalej posilní rozmer udržateľnosti existujúcich a budúcich dohôd. Posilní presadzovanie záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja na základe sťažností podaných hlavnému úradníkovi pre presadzovanie práva v oblasti obchodu. O ďalších opatreniach sa bude uvažovať v rámci prvotného preskúmania 15-bodového akčného plánu o účinnom vykonávaní a presadzovaní kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách, ktoré sa uskutoční v roku 2021. Preskúmanie bude zahŕňať všetky relevantné aspekty vykonávania a presadzovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji vrátane rozsahu záväzkov, monitorovacích mechanizmov, možnosti ukladania sankcií v prípade neplnenia, doložky o základných prvkoch, ako aj inštitucionálnej štruktúry a potrebných zdrojov.

Autonómnymi opatreniami sa navyše podporuje cieľ, ktorým je zabezpečenie, aby bol obchod udržateľný, zodpovedný a v súlade s našimi celkovými cieľmi a hodnotami. Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) je názorným príkladom. Komisia pracuje na návrhu mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach s cieľom zabrániť oslabeniu účinnosti jej vlastných politík v oblasti klímy v dôsledku úniku uhlíka. Ďalším príkladom je zámer Komisie predložiť právne predpisy týkajúce sa odlesňovania a degradácie lesov. Dôležitým prvkom na zaistenie udržateľnosti a zodpovednosti dodávateľských reťazcov bude návrh Komisie na udržateľnú správu a riadenie spoločností vrátane náležitej starostlivosti v oblasti environmentálnych, ľudských a pracovných práv. S výhradou posúdenia vplyvu to bude zahŕňať účinné opatrenia a mechanizmy presadzovania na zabezpečenie toho, aby sa nútená práca nestala súčasťou hodnotového reťazca spoločností EÚ.

Pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv bude takisto zohrávať úlohu nový globálny sankčný režim v oblasti ľudských práv. EÚ si týmto režimom vytvorila rámec, ktorý jej umožní zamerať sa na jednotlivcov, subjekty a orgány – vrátane štátnych a neštátnych subjektov – ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv na celom svete, sú do nich zapojené alebo sú s nimi spojené 22 .

Dovoz musí spĺňať príslušné predpisy a normy EÚ. Ako vyplýva z vyššie uvedených príkladov, za určitých okolností vymedzených pravidlami WTO je pre EÚ vhodné vyžadovať, aby dovážané výrobky spĺňali určité výrobné požiadavky. Cieľom pravidiel svetového obchodu je zabezpečiť predvídateľný a nediskriminačný rámec pre obchod a zároveň chrániť právo každej krajiny na reguláciu v súlade s jej spoločenskými preferenciami. Legitimita uplatňovania výrobných požiadaviek na dovoz je založená na potrebe chrániť globálne prostredie alebo reagovať na etické obavy. Vždy, keď bude EÚ zvažovať uplatnenie takýchto opatrení na dovážané výrobky, bude konať v plnom súlade s pravidlami WTO, najmä zásadou nediskriminácie a proporcionality, s cieľom zabrániť zbytočnému narušeniu obchodu.

Komisia bude priekopníkom v práci na vývoji noriem pre udržateľný rast a formovaní medzinárodných noriem v súlade s Európskou zelenou dohodou, pričom so svojimi partnermi bude spolupracovať na vývoji a vykonávaní podobne ambicióznych pravidiel.

3.2.3.Podporiť digitálnu transformáciu a obchod so službami

Obchodná politika EÚ musí prispievať k vytváraniu prostredia, v ktorom môžu poskytovatelia služieb z EÚ inovovať a rásť. V prvom rade je potrebné aktualizovať globálny rámec medzinárodných pravidiel.

V digitálnej sfére dôjde k silnej hospodárskej súťaži, ktorá pretvorí globálne hospodárske vzťahy. EÚ môže v digitálnej transformácii uspieť, len ak jej digitálna agenda bude orientovaná smerom navonok a bude plne zohľadňovať globálne prostredie, v ktorom panuje čoraz tvrdšia konkurencia a ktoré niekedy spochybňuje prístup EÚ k digitalizácii založený na hodnotách. Obchodná politika bude zohrávať zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ súvisiacich s digitálnou transformáciou. Európske podniky sú závislé od digitálnych služieb a táto závislosť sa bude len zvyšovať. Dáta sú pre mnohé podniky životne dôležité a sú kritickou súčasťou dodávateľských reťazcov EÚ. Digitálne technológie prinášajú zvýšenie efektívnosti, ktoré je nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti 23 , ale zároveň aj transformujú tradičné priemyselné odvetvia, v ktorých budú musieť európske spoločnosti zachovať a posilniť svoje konkurenčné postavenie. Digitálna transformácia a vznik nových technológií majú pre Európu významný bezpečnostný a hodnotový rozmer a vyžadujú si starostlivo vyvážený prístup smerom dovnútra aj navonok. Dôsledky nových digitálnych technológií vrátane umelej inteligencie sa musia riešiť na globálnej úrovni prostredníctvom ambicióznejších globálnych noriem a pravidiel.

Podpora európskej digitálnej agendy je prioritou obchodnej politiky EÚ. Cieľom je zabezpečiť vedúce postavenie EÚ v oblasti digitálneho obchodu a v oblasti technológií, predovšetkým podporu inovácie. EÚ by mala byť naďalej priekopníkom pri stanovovaní digitálnych noriem a regulačných postupov, najmä pokiaľ ide o ochranu údajov – oblasť, v ktorej je všeobecné nariadenie o ochrane údajov EÚ často vnímané ako zdroj inšpirácie  24 . Na dosiahnutie tohto cieľa musí WTO stanoviť pravidlá digitálneho obchodu a pri ich vytváraní musí zohrávať ústrednú úlohu EÚ. Po ich schválení by EÚ mala podporovať ďalšie mnohostranné rokovania WTO s cieľom liberalizovať obchod so službami v odvetviach presahujúcich rámec elektronického obchodu.

EÚ bude takisto musieť zintenzívniť dvojstrannú spoluprácu a preskúmať pevnejšie rámce pre spoluprácu v oblasti digitálnych otázok týkajúcich sa obchodu s podobne zmýšľajúcimi partnermi. Bude sa usilovať o prehĺbenie svojich regulačných dialógov s podobne zmýšľajúcimi partnermi.

Pre budúcnosť EÚ bude zásadná otázka údajov. Pokiaľ ide o cezhraničný prenos údajov a zákaz požiadaviek na lokalizáciu údajov, Komisia zvolí otvorený, no asertívny prístup založený na európskych hodnotách a záujmoch. Komisia sa bude usilovať zabezpečiť, aby jej podniky mohli využívať medzinárodný voľný tok údajov v plnom súlade s pravidlami EÚ o ochrane údajov a inými cieľmi verejnej politiky vrátane verejnej bezpečnosti a verejného poriadku. EÚ bude najmä naďalej riešiť neodôvodnené prekážky tokov údajov, pričom si zachová svoju regulačnú autonómiu v oblasti ochrany údajov a súkromia.  25 Komisia vytvorí európsky analytický rámec na meranie tokov údajov s cieľom lepšie posúdiť rozsah a hodnotu cezhraničných tokov údajov.

3.2.4. Posilniť regulačný vplyv EÚ

Schopnosť ovplyvňovať vývoj predpisov a noriem celosvetového významu je dôležitou konkurenčnou výhodou.

EÚ je v tejto oblasti lídrom celé desaťročia. Presadzuje prácu v medzinárodných orgánoch pre normalizáciu, ako je Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) a odvetvovo špecifické medzinárodné fóra. Toto úsilie pomohlo európskym spoločnostiam vstúpiť na svetové trhy, odstránili sa ním prekážky obchodu a podporilo sa zbližovanie v oblasti regulácie. EÚ vďaka tomuto prístupu a veľkosti svojho trhu získala silný vplyv na medzinárodnú normalizáciu, čo v niektorých prípadoch viedlo aj k dobrovoľnému prevzatiu jej prísnych noriem, predpisov a politických cieľov v rámci globálnych dodávateľských reťazcov. Európski vývozcovia, vrátane malých a stredných podnikov, získali zo silného celosvetového vplyvu EÚ na reguláciu výraznú konkurenčnú výhodu.

Vzhľadom na vznik nových silných aktérov v oblasti regulácie a rýchly technologický vývoj, ku ktorému často dochádza mimo EÚ, sa relatívny význam EÚ zmenšuje.

Aby mohla EÚ posilniť svoj vplyv v tejto oblasti, musí vyvinúť strategickejší prístup k medzinárodnej regulačnej spolupráci, najmä v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou. EÚ musí pri navrhovaní nových predpisov zaujať aktívnejší postoj, aby bola lepšie vybavená na presadzovanie regulačných prístupov EÚ po celom svete. Bude si to vyžadovať väčšiu synergiu medzi vnútornými politikami a vonkajšími politikami, aby sa včas určili tie strategické oblasti, na ktoré by sa mala medzinárodná regulačná spolupráca zamerať. Zároveň si to bude vyžadovať dialóg a spoluprácu s orgánmi stanovujúcimi normy EÚ s cieľom určiť strategické priority v súvislosti s medzinárodnými normami. Komisia posilní svoju analýzu vonkajšieho rozmeru svojich regulačných politík v rámci posúdení vplyvu dôležitých predpisov a určí prioritných partnerov pre regulačnú spoluprácu. Obchodná politika by mala byť pripravená podporiť spoluprácu regulačných orgánov a na tento účel naplno využiť príležitosti, ktoré ponúkajú obchodné dohody. Obchodná politika by spolu s medzinárodnými partnerstvami a rozvojovou spoluprácou – aj prostredníctvom pomoci obchodu – mala zohrávať úlohu aj pri podpore zavádzania medzinárodných noriem v rozvojových partnerských krajinách a pri uľahčovaní dodržiavania nových regulačných požiadaviek. EÚ posilní svoje dialógy o regulácii s podobne zmýšľajúcimi krajinami v ázijsko-tichomorskom regióne a Latinskej Amerike.

Aby sa zabezpečilo, že nové predpisy budú v súlade s hodnotami demokratických, otvorených a inkluzívnych spoločností, bude rozhodujúca spolupráca s USA.

3.2.5. Posilniť partnerstvá EÚ so susednými krajinami, krajinami zapojenými do procesu rozširovania a Afrikou

Naše najvýznamnejšie vzťahy sú s tými, ktorí sú nám geograficky najbližší. V politickom a hospodárskom záujme EÚ sú stabilita a prosperita v susedných krajinách EÚ a v Afrike. EÚ má v úmysle urobiť všetko pre to, aby podporila partnerov v ich úsilí o zotavenie sa z vplyvov pandémie ochorenia COVID-19 a dosiahnutie udržateľného rozvoja. Hustá sieť obchodných dohôd EÚ s týmito krajinami ponúka vyhliadky na užšiu hospodársku integráciu a rozvoj sietí integrovanej výroby a služieb. Išlo by o súčasť širšej stratégie na podporu udržateľných investícií a zvyšovania odolnosti našich hospodárstiev prostredníctvom diverzifikovaných hodnotových reťazcov, ako aj rozvoja obchodu s udržateľnými výrobkami, a to aj v záujme podpory klimatickej a energetickej transformácie. Ako súčasť širšieho príspevku obchodnej politiky ku komplexným partnerstvám prispeje tiež k riešeniu základných príčin neregulárnej migrácie v súlade s novým paktom o migrácii a azyle 26 .

EÚ posilní svoje úzke hospodárske partnerstvá v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. EÚ očakáva úzku spoluprácu so Spojeným kráľovstvom s cieľom využiť plný potenciál dohody o obchode a spolupráci. EÚ očakáva aj modernizáciu svojich obchodných a hospodárskych vzťahov so Švajčiarskom a s Tureckom, ak budú splnené správne podmienky.

Obzvlášť dôležitá bude podpora silnejšej hospodárskej integrácie s partnermi zo západného Balkánu a krajinami Východného partnerstva 27 . Pokiaľ ide o západný Balkán, posilnená metodika rozširovania a hospodársky a investičný plán 28 predstavujú rámec pre zrýchlenú integráciu s trhom EÚ pred pristúpením pri zaistení rovnakých podmienok. Táto užšia hospodárska integrácia vychádza zo záväzkov partnerov zo západného Balkánu vytvoriť spoločný regionálny trh založený na pravidlách a normách EÚ. Pokiaľ ide o Východné partnerstvo, najmä partnerov DCFTA (Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko), EÚ podporuje úsilie o užšie zosúladenie s regulačným modelom EÚ, a to aj v súvislosti s digitálnou a zelenou transformáciou. Úsilie o začlenenie právnych predpisov EÚ by v prípade týchto partnerov mohol dopĺňať užší dialóg o tom, ako ich rozvíjať a vykonávať, a to aj prostredníctvom účasti v expertných skupinách a užšieho kontaktu s organizáciami EÚ pre normalizáciu. Zvážiť by sa mali aj ďalšie kroky na uľahčenie obchodu, a to aj vo forme dohôd o posudzovaní zhody.

Zlepšenie vzťahov a hospodárskej integrácie EÚ s južným susedstvom 29 bude pre dlhodobú stabilitu strategickou nutnosťou. EÚ ťaží z geografickej blízkosti, kultúrnych a jazykových väzieb s krajinami južného Stredomoria, ktoré uľahčujú túto strategickú hospodársku a obchodnú integráciu. Obchodná politika môže byť kľúčovým nástrojom na podporu strategickej vzájomnej závislosti medzi EÚ a južným susedstvom a na rozvoj integračných iniciatív prospešných pre obe strany, najmä pokiaľ ide o strategické hodnotové reťazce. Na začiatku 21. storočia uzavrela EÚ v rámci širších dohôd o pridružení dohody o voľnom obchode s ôsmimi krajinami južného Stredomoria. S Marokom a Tuniskom už niekoľko rokov prebiehajú rokovania o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu (DCFTA). EÚ je pripravená diskutovať s oboma partnermi o možnostiach modernizácie obchodných a investičných vzťahov s cieľom lepšie ich prispôsobiť dnešným výzvam.

EÚ výrazne zintenzívni svoju spoluprácu s africkými partnermi s cieľom uvoľniť ich hospodársky potenciál, podporiť diverzifikáciu hospodárstva a inkluzívny rast. Posilnia sa tak udržateľné obchodné a investičné väzby medzi kontinentmi aj v samotnej Afrike 30 . To je v súlade s dlhodobou perspektívou medzikontinentálnej obchodnej dohody založenej na úspešnom vykonávaní Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu (AfCFTA). Vychádza predovšetkým z regionálnych hospodárskych spoločenstiev Afriky a dohôd o hospodárskom partnerstve s EÚ. Tento pevnejší vzťah s Afrikou by sa mal podporovať na všetkých úrovniach, a to aj prostredníctvom politického dialógu s Africkou úniou a jej členmi, rozširovaním a prehlbovaním dohôd o hospodárskom partnerstve a rozvíjaním dvojstranných vzťahov s jednotlivými krajinami s cieľom podporiť udržateľné investície do poľnohospodárstva, priemyselného tovaru a služieb. Komisia takisto začne uvažovať o potenciáli na uľahčenie integrácie na kontinente prostredníctvom harmonizovaných pravidiel pôvodu uplatniteľných na ich obchod s EÚ.

Komisia navrhne novú iniciatívu udržateľných investícií pre partnerov alebo regióny v Afrike a južnom susedstve, ktorí o to majú záujem. Mohla by mať formu samostatných investičných dohôd alebo byť súčasťou modernizácie existujúcich obchodných dohôd. Aby sa maximalizoval vplyv a uľahčilo sa vykonávanie týchto dohôd, vypracujú sa spolu s nástrojmi rozvojovej spolupráce EÚ na podporu investícií a, pokiaľ je to možné, s prístupom „Tím Európa“ na zabezpečenie synergie s členskými štátmi EÚ, súkromným sektorom, občianskou spoločnosťou a všetkými príslušnými aktérmi. Najvýznamnejšou z týchto iniciatív je vonkajší investičný plán (EIP), ktorý sa začal realizovať v roku 2017 pre subsaharskú Afriku a susedstvo EÚ. Patrí sem aj Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+), ktorý sa stáva celosvetovo uplatniteľným v novom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027. Tri piliere EIP pomôžu podporiť udržateľné investície v Afrike a susedstve a zároveň povedú k reformám na zlepšenie podnikateľského a investičného prostredia. Uskutoční sa to so zreteľom na medziregionálnu integráciu a užšie obchodné vzťahy medzi EÚ a Afrikou sprevádzajúce postupný rozvoj Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu.

3.2.6. Posilniť zameranie EÚ na vykonávanie a presadzovanie obchodných dohôd a zabezpečiť rovnaké podmienky

Komisia po vlne nových dohôd v posledných rokoch zameria svoje úsilie na uvoľnenie prínosov obchodných dohôd EÚ v kombinácii s asertívnym presadzovaním záväzkov v oblasti prístupu na trh aj udržateľného rozvoja. Európske zainteresované strany si musia byť vedomé príležitostí, ktoré obchodné dohody EÚ ponúkajú, a musia mať dôveru v to, že môžu profitovať z výhod, ktoré EÚ dohodla. Dohody o obchode, ktoré EÚ uzavrela alebo o uzavretí ktorých rokuje v ázijsko-tichomorskom regióne a v Latinskej Amerike, prinášajú významné hospodárske príležitosti. Je preto dôležité vytvoriť podmienky na ratifikáciu dohôd s Mercosurom a Mexikom a ukončiť prebiehajúce rokovania, najmä s Čile, Austráliou a Novým Zélandom, ktoré úspešne napredujú. V prípade Mercosuru prebieha dialóg o posilnení spolupráce v súvislosti s rozmerom udržateľného rozvoja dohody, ktorá by sa obzvlášť zameriavala na vykonávanie Parížskej dohody a odlesňovanie.

Pôjde o rozhodujúci prvok úsilia EÚ o otvorenú strategickú autonómiu a uľahčí sa prístup na trhy, najmä pre malé a stredné podniky. Zároveň to pomôže v boji proti protekcionistickým tendenciám a narušeniam ovplyvňujúcim vývoz EÚ. Kľúčový význam tejto pracovnej oblasti bol potvrdený v júli 2020 menovaním hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu.

Bude to znamenať kroky v nasledujúcich oblastiach:

·Plné využitie príležitostí, ktoré prináša vykonávanie obchodných dohôd. EÚ využije všetky prvky flexibility zahrnuté do našich obchodných dohôd, aby dohody plnili svoj účel a reagovali na nové výzvy súvisiace so zelenou a digitálnou transformáciou. Bude takisto naďalej využívať svoju pomoc obchodu na účely pomoci rozvojovým krajinám pri vykonávaní obchodných dohôd a podpory pri dodržiavaní pravidiel a noriem, najmä v súvislosti s udržateľným rozvojom.

·Podpora zainteresovaných strán v EÚ s cieľom čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré prinášajú dohody EÚ. Komisia bude vychádzať z úspechu portálu Access2Markets, začlení do neho ďalšie funkcie a prepojí ho s ďalšími dôležitými informačnými kanálmi 31 , najmä pre malé a stredné podniky. Komisia bude takisto naďalej podporovať odvetvie poľnohospodárstva a agropotravinárstva EÚ, ktoré tvoria predovšetkým malé a stredné podniky, so zameraním na podporu udržateľnosti a kvality ich výrobkov, čím sa stanú vzorom udržateľného potravinového systému EÚ.

·Monitorovanie riadneho vykonávania a presadzovania obchodných dohôd EÚ a uľahčovanie podávania sťažností týkajúcich sa prekážok prístupu na trh a porušovania záväzkov v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi EÚ, Európskym parlamentom a zúčastnenými stranami na monitorovaní vykonávania zo strany obchodných partnerov EÚ a na zabezpečení jednotného prístupu. Navrhne osobitný legislatívny akt potrebný okrem iného na presadzovanie ustanovení súvisiacich s obchodom v dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom.

·Riešenie prípadov nedodržiavania predpisov prostredníctvom WTO alebo dvojstranného urovnávania sporov, ak iné prostriedky zlyhajú. Aktualizovaným nariadením o presadzovaní 32  sa posilňuje schopnosť EÚ konať v situáciách, v ktorých sa blokuje urovnávanie sporov v zmysle dohôd WTO alebo dvojstranných dohôd.

·Komisia bude naďalej nekompromisne používať nástroje na ochranu obchodu s cieľom zaistiť, aby európsky priemysel nebol vystavený nekalému obchodu. To zahŕňa sledovanie nových foriem poskytovania subvencií tretími krajinami, napríklad v oblasti investičného financovania, a zaistenie primeranej reakcie na ne prostredníctvom vyrovnávacích ciel.

·V oblasti bezpečnosti podľa nariadenia o preverovaní PZI Komisia opakuje svoju výzvu všetkým členským štátom, aby vytvorili a presadzovali plnohodnotný mechanizmus preverovania PZI s cieľom riešiť prípady, keď by nadobudnutím alebo kontrolou konkrétneho podniku, infraštruktúry alebo technológie vzniklo riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ. 33 Komisia bude pokračovať v implementácii mechanizmu spolupráce s orgánmi členských štátov s cieľom chrániť bezpečnosť a verejný poriadok pred rizikovými priamymi zahraničnými investíciami a zváži posilnenie mechanizmu spolupráce zriadeného nariadením o preverovaní PZI.

·Komisia bude spolupracovať s orgánmi členských štátov na zabezpečení účinného vykonávania modernizovaného nariadenia o kontrole vývozu 34 citlivých položiek s dvojakým použitím a technológií na podporu zabezpečených hodnotových reťazcov, presadzovanie medzinárodnej bezpečnosti, ochranu ľudských práv a zabezpečenie rovnakých podmienok pre vývozcov z EÚ.

EÚ však musí vyvinúť svoje nástroje na riešenie nových výziev a ochranu európskych spoločností a občanov pred nekalými obchodnými praktikami, a to interne aj externe.

·Komisia navrhne nový právny nástroj v oblasti obchodnej politiky na ochranu EÚ pred potenciálnymi donucovacími opatreniami tretích krajín.

·Komisia navrhne právny nástroj na riešenie narušení, ktoré spôsobujú zahraničné subvencie na vnútornom trhu EÚ.

·S cieľom zlepšiť recipročný prístup subjektov EÚ v oblasti verejného obstarávania sa Komisia bude usilovať o pokrok v oblasti nástroja medzinárodného obstarávania a vyzýva Radu, aby svoju prácu urýchlene dokončila.

·A napokon, v záujme zaistenia vyrovnanejších podmienok pre podniky EÚ na trhoch tretích krajín, na ktorých musia čoraz viac konkurovať finančnej podpore, ktorú dostávajú zahraniční konkurenti od svojich vlád, Komisia preskúma možnosti stratégie EÚ pre vývozné úvery. To bude zahŕňať aj nástroj EÚ pre vývozné úvery a lepšiu koordinácia finančných nástrojov EÚ. V súlade s cieľom zelenej dohody postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá bude zároveň stimulovať technologické projekty šetrné ku klíme a navrhne okamžité ukončenie podpory pre energetický sektor spaľujúci uhlie, ako aj opatrenia, ktoré budú odrádzať od všetkých ďalších investícií do projektov energetickej infraštruktúry založených na fosílnych palivách v tretích krajinách, pokiaľ nebudú plne konzistentné s ambicióznou, jasne vymedzenou cestou ku klimatickej neutralite v súlade s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody a najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami.

Komisia bude naďalej pokračovať v práci na harmonizácii preferenčných pravidiel pôvodu v obchodných dohodách EÚ s prihliadnutím na záujmy zainteresovaných strán EÚ, najmä MSP.

Uvoľnenie prínosov obchodných dohôd EÚ pre jednotlivcov a spoločnosti, systematickejšie riešenie existujúcich prekážok a zabránenie vzniku nových prekážok si vyžaduje kolektívne úsilie všetkých inštitúcií EÚ, členských štátov, ako aj občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán. Komisia bude toto úsilie viesť, a to aj prostredníctvom práce delegácií EÚ a sietí, ktoré majú členské štáty a obchodné združenia v tretích krajinách.

4.Podpora informovanej diskusie o obchodnej politike

Komisia svojím oznámením „Obchod pre všetkých“ 35 výrazne posilnila svoj záväzok zabezpečiť transparentnú a inkluzívnu obchodnú politiku. Komisia bude v tomto smere pokračovať, čo malo pozitívne ohlasy vo všetkých príspevkoch k preskúmaniu obchodnej politiky 36 . Z posledných prieskumov Eurobarometra zverejnených v roku 2019 vyplynulo, že ľudia vítajú úsilie vynaložené za posledné roky. Šesť respondentov z desiatich sa vyslovilo, že veria, že EÚ vykonáva obchodnú politiku otvoreným a transparentným spôsobom.

Komisia vzhľadom na význam dialógu so zainteresovanými stranami a v záujme podpory konkrétnej spolupráce pri kľúčových otázkach prehĺbi svoju spoluprácu s občianskou spoločnosťou a sociálnymi partnermi na základe prieskumnej štúdie o dialógu s občianskou spoločnosťou, ktorá sa začala v roku 2020. Osobitná pozornosť sa bude venovať vykonávaniu a presadzovaniu so zameraním na zabezpečenie úplného uspokojenia záujmov EÚ, pokiaľ ide o očakávané prínosy obchodných dohôd. Dôraz na reformu WTO sa prejaví v posilnenej výmene názorov na tieto záležitosti.

Komisia v záujme zaistenia pevného základu pre rozvoj obchodnej politiky prehĺbi aj svoje analytické úsilie a úsilie v oblasti zberu údajov a podporí analytické vstupy od zainteresovaných strán. Komisia uskutoční ex post hodnotenie vplyvu dohôd EÚ na kľúčové environmentálne aspekty vrátane klímy. Komisia bude takisto vyvíjať úsilie s cieľom lepšie pochopiť vplyv rôznych častí obchodnej politiky na rodovú rovnosť a získané informácie využiť na zlepšenie rodového povedomia v rámci obchodnej politiky 37 , a to aj v rámci pomoci obchodu. Vykonáva sa ďalšia analytická práca o vplyvoch obchodných politík na zamestnanosť a rôzne aspekty sociálneho rozvoja.

5.Záver

Obchodná politika EÚ sa musí prispôsobiť výzvam našej doby a očakávaniam našich občanov a odrážať ich. Našou zodpovednosťou je zabezpečiť, aby slúžila na presadzovanie záujmov EÚ, pomáhala pri dosahovaní jej ambícií a zabezpečovala jej pozíciu vo svete, tak dnes, ako aj pre budúce generácie. Preto je také dôležité preorientovať obchodnú politiku EÚ na ciele podpory zásadnej zelenej a digitálnej transformácie hospodárstva EÚ, budovania udržateľnejšej a spravodlivejšej globalizácie založenej na modernizovaných pravidlách a dôraznejších opatrení na presadzovanie práva. Napokon, len vďaka tomu, môžeme zodpovedným a udržateľným spôsobom vytvárať príležitosti, ktoré občania, pracovníci a podniky EÚ očakávajú a ktoré planéta potrebuje.

(1)

V správa Komisie o strategickom výhľade za rok 2020 sa analyzuje vplyv pandémie ochorenia COVID-19 na dynamiku niektorých relevantných megatrendov, COM(2020) 493 final. Správa Komisie o strategickom výhľade za rok 2021 sa zameria na otvorenú strategickú autonómiu.

(2)

Na úrovni EÚ prispieva na takéto náklady súvisiace s úpravami Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii; pozri nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006. Prijíma sa nové nariadenie, ktoré fondu umožní pokračovať v podpore pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré prišli o prácu.

(3)

Tieto výzvy sa prejavujú obzvlášť v energeticky náročných priemyselných odvetviach, a to najmä v oceliarstve – obrovské nerovnováhy na svetovom trhu, ktoré v tomto odvetví existujú a ktoré negatívne vplývajú na európske spoločnosti a bránia úspešnej zelenej transformácii tohto ekosystému, si vyžadujú globálne riešenia.

(4)

Podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) vykonáva nútenú prácu približne 25 miliónov ľudí, 152 miliónov detí je zneužívaných na detskú prácu a 2,78 milióna pracovníkov na celom svete každoročne umrie na choroby alebo úrazy spojené s prácou. Zdroje: Global estimates of modern slavery: forced labour and forced marriage (Celosvetový odhad moderného otroctva: nútená práca a nútené manželstvo), MOP (2017); Global Estimates of Child Labour (Celosvetový odhad detskej práce), MOP (2017) a webové sídlo MOP.

(5)

Pracovný dokument útvarov Komisie: Podpora dôstojnej práce na celom svete, SWD(2020) 235 final.

(6)

V roku 2016 po zohľadnení tovarov aj služieb bolo 80 % dovozu do EÚ a 82 % vývozu z EÚ vyprodukovaných odvetviami intenzívne využívajúcimi práva duševného vlastníctva. Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva a ekonomická výkonnosť v Európskej únii, Analytická správa na odvetvovej úrovni, spoločná štúdia EPÚ/EUIPO, 3. vydanie, september 2019

(7)

OECD (2020), Dlhodobá prognóza reálneho HDP (indikátor).

(8)

Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024.

(9)

Uznesenie Európskeho parlamentu o preskúmaní obchodnej politiky EÚ [2020/2761(RSP)]

(10)

https://trade.ec.europa.eu/consultations/index.cfm?consul_id=266&utm_source=dlvr.it&utm_

(11)

Správny čas pre Európu: náprava škôd a príprava budúcnosti pre ďalšie generácie, COM(2020) 456 final.

(12)

Vnútorné výpočty GR pre obchod na základe: Arto, I., Rueda-Cantuche, J.M., Cazcarro, I., Amores, A.F., Dietzenbacher, E. Kutlina-Dimitrova, Z. a Román, M. V., EU exports to the World: Effects on Employment (Vývoz EÚ do sveta: vplyv na zamestnanosť), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2018, ISBN 978-92-79-93283-0, doi:10.2760/700435, JRC113071. https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/november/tradoc_157516.pdf .

(13)

Cieľom pomoci obchodu je podpora rozvojových krajín pri využívaní obchodu ako prostriedku na znižovanie chudoby. Cieľ 8.a. cieľov udržateľného rozvoja v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj sa týka zvyšovania pomoci obchodu, predovšetkým najmenej rozvinutým krajinám. Cieľ udržateľného rozvoja 17 okrem iného zahŕňa úsilie o zvýšenie vývozu z rozvojových krajín, predovšetkým z najmenej rozvinutých krajín.

(14)

Pozri stratégiu pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 a akčný plán pre rodovú rovnosť III.

(15)

Komisia prijala svoju vôbec prvú správu o strategickom výhľade, v ktorej sa zdôrazňuje odolnosť ako nový kompas pre všetky politiky EÚ v rámci tejto agendy Komisie orientovanej na transformáciu a v nadväznosti na tragickú pandémiu koronavírusu.

(16)

Analýzou OECD sa potvrdilo, že globálne hodnotové reťazce nielen maximalizujú hospodársku efektívnosť, ale že odolné dodávateľské reťazce sú v čase krízy nevyhnutné na absorbovanie šokov, na ponúknutie možností úpravy a na urýchlenie obnovy. Pozri Shocks, risks and global value chains: insights from the OECD METRO model (Šoky, riziká a globálne hodnotové reťazce: poznatky z modelu OECD METRO), jún 2020.

(17)

Farmaceutická stratégia pre Európu, COM(2020) 761 final.

(18)

V tejto súvislosti pozri štúdiu OECD o COVID-19 a zodpovednom obchodnom správaní. http://www.oecd.org/coronavirus/policy-responses/covid-19-and-responsible-business-conduct-02150b06/ .

(19)

Pozri aj Spoločné oznámenie o posilnení prínosu EÚ k multilateralizmu založenému na pravidlách.

(20)

Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade „Nová agenda EÚ – USA pre globálnu zmenu“, JOIN(2020) 22 final.

(21)

Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade „EÚ – Čína: strategická vízia“, JOIN(2019) 5 final.

(22)

 Sankcie EÚ sú kľúčovým nástrojom používaným na presadzovanie cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), prostredníctvom ktorých môže EÚ okrem iného zasahovať s cieľom predísť konfliktu alebo reagovať na vznikajúce alebo aktuálne krízy [Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti, COM(2021) 32 final].

(23)

Prístup k dátam a nový vývoj, ako sú pasy výrobkov, môžu zároveň odomknúť ďalšiu hodnotu výrobkov a poskytnúť informácie kritické pre maximalizáciu obehovej hodnoty, tieto údaje sa však príliš často neprenášajú spolu s hodnotovými reťazcami.

(24)

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o jednotnom trhu s digitálnymi službami (akt o digitálnych službách) a o zmene smernice 2000/31/ES – COM(2020) 825 final; návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora (akt o digitálnych trhoch) – COM/2020/842 final a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

(25)

Ako sa uvádza v hlave o digitálnom obchode v dohode o obchode a spolupráci uzavretej so Spojeným kráľovstvom.

(26)

Nový pakt o migrácii a azyle [COM(2020) 609 final].

(27)

Posilnenie odolnosti – Východné partnerstvo, ktoré prináša výsledky pre všetkých [JOIN (2020) 7 final].

(28)

Hospodársky a investičný plán pre západný Balkán [COM(2020) 641 final].

(29)

Obnovené partnerstvo s južným susedstvom – Nový program pre Stredozemie [JOIN(2021) 2 final].

(30)

Ako je uvedené v spoločnom oznámení o stratégii EÚ – Afrika z marca 2020, „Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku“ [JOIN(2020) 4 final].

(31)

Preskúmať by sa mohla najmä synergia s inými zdrojmi informácií vrátane siete Enterprise Europe Network (EEN), Centra pre priemyselnú spoluprácu medzi EÚ a Japonskom, Centra EÚ pre malé a stredné podniky v Číne, celosvetovej siete európskych obchodných organizácií, európskych organizácií na propagáciu obchodu a asistenčných služieb pre práva duševného vlastníctva malých a stredných podnikov.

(32)

  https://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=2204 .

(33)

Oznámenie z 25. marca 2020 týkajúce sa priamych zahraničných investícií, voľného pohybu kapitálu z tretích krajín a ochrany európskych strategických aktív, C(2020) 1981 final.

(34)

  https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_20_2045 .

(35)

Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, COM(2015) 497 final.

(36)

  https://trade.ec.europa.eu/consultations/index.cfm?consul_id=266&utm_source=dlvr.it&utm .

(37)

Spoločné vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien pri príležitosti ministerskej konferencie WTO v Buenos Aires v decembri 2017.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 2. 2021

COM(2021) 66 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Preskúmanie obchodnej politiky – otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika

PRÍLOHA

REFORMOVANIE WTO: SMEROM K UDRŽATEĽNÉMU A ÚČINNÉMU MULTILATERÁLNEMU OBCHODNÉMU SYSTÉMU

1.Prečo je WTO dôležitá a prečo je v kríze?

1.1Prečo je WTO dôležitá

Svetový obchod sa od založenia multilaterálneho obchodného systému v roku 1947 1 rozrástol tristonásobne a dnes tvorí viac ako 60 % celosvetového HDP, podporuje pracovné miesta, rast a investície na celom svete. Čiastočne k tomu prispelo postupné znižovanie ciel, ktoré sa dosiahlo rokovaniami v rámci multilaterálneho systému: v roku 1947 sa uplatňované clá pohybovali od 20 % do 30 %, dnes sa vo svete uplatňujú clá v priemere vo výške okolo 9 %. Ale je tomu tak aj vďaka stabilite, ktorú tento systém poskytuje. Zásada doložky najvyšších výhod WTO obmedzuje diskrimináciu tovaru a služieb od jednotlivých obchodných partnerov. Poskytuje stabilný základ hospodárskej otvorenosti, ktorá podporuje hospodársku súťaž na globálnych trhoch založenú na efektívnosti a inovácii. Na základe doložky najvyšších výhod sa uskutočňuje 60 % obchodu EÚ vrátane nášho obchodu so Spojenými štátmi, s Čínou, Ruskom a Indiou. Pravidlá WTO chránia záujmy všetkých obchodujúcich krajín pred diskriminačnými opatreniami, ku ktorým môže dochádzať za hranicami, a zabezpečujú, aby podmienená ochrana obchodu vychádzala z pravidiel dohodnutých na mnohostrannej úrovni (tzv. disciplín). Vďaka záväzku nezvyšovať clá nad dohodnutú úroveň sa navyše znížila pravdepodobnosť, že krajiny budú na otrasy reagovať zvyšovaním ciel 2 , a mechanizmom na urovnávanie sporov sa zabezpečuje dodržiavanie pravidiel a predchádza sa stupňovaniu obchodných konfliktov.

Hoci v tejto oblasti treba spraviť ešte veľa práce, WTO prispieva aj ku globálnemu udržateľnému rozvoju. Hospodárska otvorenosť, ktorú zaručuje, pomohla pri začleňovaní mnohých rozvojových krajín do svetového hospodárstva, pričom pozdvihla z chudoby stovky miliónov ľudí a znižuje nerovnosti medzi krajinami 3 .

1.2Dôvody krízy

Dnešná kríza sa dotýka všetkých troch funkcií WTO: rokovaniami sa nepodarilo zmodernizovať pravidlá, mechanizmus na urovnávanie sporov sa de facto vrátil do obdobia dohody GATT, keď bolo možné správy porôt zablokovať, a monitorovanie obchodných politík je neúčinné. Navyše obchodné vzťahy medzi USA a Čínou, dvomi z troch najväčších členov WTO, sa v súčasnosti z veľkej časti riadia pravidlami mimo poriadku WTO.

Kľúčovým činiteľom krízy je, že pristúpenie Číny k WTO neviedlo k jej transformácii na trhové hospodárstvo. Úroveň, na ktorej Čína otvorila svoje trhy, nezodpovedá jej váhe vo svetovom hospodárstve, a štát naďalej vykonáva rozhodujúci vplyv na hospodárske prostredie Číny, čo následne spôsobuje narúšanie hospodárskej súťaže, ktoré nemožno dostatočne riešiť podľa súčasných pravidiel WTO. WTO sa však nedarí dojednať nové pravidlá, ktoré by vyriešili či už túto alebo ďalšie naliehavé otázky (napr. digitálny obchod alebo udržateľnosť). Dosiahnuť konsenzus medzi 164 členmi na pozadí súčasnej rozptýlenej svetovej mocenskej rovnováhy je obrovská výzva. Rokovania zdržiavajú aj nezhody týkajúce sa flexibility pre rozvojové krajiny. Nie je udržateľné, aby si dve tretiny členov – vrátane niekoľkých najvýznamnejších ekonomík sveta – nárokovali osobitné a diferencované zaobchádzanie. Okrem toho, monitorovaciu a poradnú funkciu WTO vážne oslabuje nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o právne predpisy a postupy členov v oblasti obchodu, a aj skutočnosť, že témy ako zhoršovanie životného prostredia, zmena klímy alebo dôstojná práca sa považujú za tabu. A v neposlednom rade zostal mechanizmus na urovnávanie sporov koncom roka 2019 prakticky paralyzovaný v dôsledku toho, že Spojené štáty zablokovali vymenovanie členov Odvolacieho orgánu.

1.3Naliehavá potreba reformy

Ak máme čeliť výzvam, pred ktorými stojíme, počnúc hospodárskou obnovou po pandémii, je stabilné obchodné prostredie s ústredným postavením WTO dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Táto zložitá situácia kladie veľké nároky na organizáciu, ktorá, zdá sa, stráca zo zreteľa spoločný cieľ. EÚ má však zásadný strategický záujem na zabezpečení účinnosti WTO. Nielenže je obchod nutný pre naše hospodárstvo, ale i podpora medzinárodnej spolupráce založenej na pravidlách je samotnou podstatou európskeho projektu. EÚ musí preto zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní priaznivých podmienok na rozbehnutie zmysluplnej reformy WTO.

2.Obnova dôvery a zmyslu pre spoločný cieľ: príspevok WTO k udržateľnému rozvoju

Zlyhanie rozvojového programu z Dauhy v roku 2008 je názorným príkladom toho, že členom WTO chýba spoločný cieľ. Napriek úspechu, ktorým bolo uzatvorenie Dohody o uľahčení obchodu na 9. Konferencii ministrov WTO na Bali a takisto rozhodnutie o hospodárskej súťaži v oblasti poľnohospodárskeho vývozu na 10. Konferencii ministrov WTO v Nairobi, sa členovia WTO čoraz viac rozchádzajú v tom, čo od WTO očakávajú. Kým časť členov argumentuje, že „kľúčový význam rozvojového rozmeru“ vo WTO znamená, že dôraz by sa mal klásť na výnimky a flexibilitu vyplývajúce z dohodnutých a budúcich záväzkov, druhá časť je čoraz sklamanejšia z toho, že WTO sa nedarí pokročiť v rokovaniach, a presunula svoju pozornosť na dvojstranné obchodné dohody. Bez zmyslu pre spoločný cieľ je mimoriadne ťažké nájsť spôsob, ako presadiť akúkoľvek iniciatívu a zabezpečiť, aby sa WTO vyvíjala v súlade so zmenami vo svetovom obchode.

Veľká väčšina členov však zostáva oddaná myšlienke multilateralizmu a je si plne vedomá prínosov, ktoré plynú zo systému svetového obchodu a rozvoja založeného na pravidlách. V dôsledku nestability v niekoľkých posledných rokoch, klimatickej a environmentálnej krízy, častejšieho využívania jednostranných opatrení a teraz aj pandémie ochorenia COVID-19 je nesporné, že WTO je nevyhnutnou súčasťou zdravej globálnej správy hospodárskych záležitostí, nevyhnutne však potrebuje reformu. Vo vyhlásení lídrov skupiny G20 4 z Rijádu sa vyjadril zatiaľ najsilnejší záväzok k reforme, a to na najvyššej politickej úrovni.

Keďže celosvetové výzvy pribúdajú, členovia WTO by mali byť schopní zomknúť sa v úsilí riešiť najnaliehavejšie problémy, ktorým čelia: oživenie a rozvoj hospodárstva, bez narúšania hospodárskej súťaže, ako aj environmentálna a sociálna udržateľnosť v rámci transformácie na zelené hospodárstva. Snaha o riešenie týchto problémov by bola v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sa zaviazali plniť všetci členovia WTO. Takéto zameranie by potenciálne mohlo priniesť pocit spoločného cieľa, ktorý WTO v posledných desaťročiach chýba, a mohlo by znovu nastoliť dôveru medzi členmi. Mohlo by vyústiť v dôveru potrebnú na zmodernizovanie súboru pravidiel WTO tak, aby umožňovali pohotovo reagovať na výzvy digitalizácie a ekologizácie a zároveň predchádzali konfliktom, ktoré spôsobujú zásahy štátu do hospodárstva narúšajúce obchod, a zmierňovali ich.

2.1.    Obnovenie zmyslu pre spoločný cieľ vo WTO: zameranie na udržateľný rozvoj

Toto úsilie o obnovenie zmyslu pre spoločný cieľ sa musí vyvíjať postupne, počnúc krátkodobými opatreniami na budovanie dôvery. Uzavretie rokovaní o subvenciách v oblasti rybolovu by bolo významným krokom smerom k upevneniu prínosu WTO k udržateľnosti. Táto dohoda je dôležitá nielen ako prvá mnohostranná dohoda po rokoch, ale aj ako prvá dohoda, ktorej jadro spočíva vo vykonaní jedného z cieľov udržateľného rozvoja (cieľ udržateľného rozvoja 14.6). Táto úloha nebude jednoduchá vzhľadom na rozdiely v stanoviskách členov WTO a na problematické hľadanie konsenzu v mnohostranných rokovaniach (do veľkej miery z dôvodu uvedenej otázky osobitného a diferencovaného zaobchádzania), rokovania sú však v pokročilejšom štádiu, než v akom boli počas svojho dlhého trvania. Pri dostatočnej politickej vôli existuje priestor na dohodu ešte pred konaním 12. Konferencie ministrov WTO.

EÚ predložila spolu s tzv. Ottawskou skupinou 5  iniciatívu v oblasti obchodu a zdravia, ktorá sa venuje pravidlám pre obmedzenia vývozu, niekoľkým opatreniam na uľahčenie obchodu a krokom, ktoré napomôžu transparentnosť. EÚ bude naďalej spolupracovať so svojimi partnermi a novou generálnou riaditeľkou na zaistení toho, aby obchodný systém pohotovo reagoval na problémy spôsobené pandémiou vrátane vykonávania flexibility dostupnej na základe Dohody TRIPS.

Veľa cieľov udržateľného rozvoja sa týka ochrany životného prostredia. Zásadný význam ochrany životného prostredia bol uznaný už v čase založenia WTO, a preto bol zriadený Výbor pre obchod a životné prostredie na podporu súvisiacich rokovaní a spoločných postupov. V súčasnosti je potreba, aby obchodná politika dokázala reagovať na problémy týkajúce sa klímy a životného prostredia, ešte dôležitejšia, a veľa členov WTO to podporuje. Okrem toho aj napriek obavám, ktoré sprevádzali zakladanie WTO, ani jedna krajina nebola nútená znížiť svoju požadovanú úroveň ochrany zdravia alebo životného prostredia z dôvodu rozhodnutia vyplývajúceho z mechanizmu WTO na urovnávanie sporov. V budúcnosti bude EÚ v medzinárodných rokovaniach o otázkach súvisiacich s obchodom a životným prostredím podporovať taký výklad príslušných ustanovení WTO, ktorý uznáva právo členov účinne reagovať na celosvetové výzvy v oblasti životného prostredia, konkrétne zmeny klímy a ochrany biodiverzity.

Európska únia vníma udržateľnosť ako súčasť nevyhnutnej zelenej transformácie hospodárstiev, čo sa bude musieť premietnuť do práce WTO vo všetkých oblastiach. Onedlho vo WTO predložíme našu iniciatívu v oblasti obchodu a klímy. Prvé úvahy, predstavené v neoficiálnom dokumente 6 poskytnutom členom WTO a zainteresovaným stranám, sa sústredia na celý rad hlavných prvkov vrátane liberalizácie určitého tovaru a služieb, transparentnosti (a to aj v prípade opatrení na kompenzáciu uhlíka na hraniciach), výmeny a analýzy informácií ako prvého kroku k vypracovaniu pravidiel týkajúcich sa subvencií v oblasti fosílnych palív, zahrnutia environmentálneho aspektu do pomoci pre rozvoj obchodu (AfT) a posilnenia inštitucionálneho rámca WTO zaoberajúceho sa obchodnými a environmentálnymi otázkami. EÚ okrem toho spolupracuje s ďalšími členmi WTO na presadzovaní súbežných iniciatív v oblasti životného prostredia týkajúcich sa obehového hospodárstva (vrátane plastov).

WTO má pred sebou úlohu, aj pokiaľ ide o podieľanie sa na plnení cieľov udržateľného rozvoja v oblastiach dôstojnej práce a rodovej rovnosti, ktoré sú mimoriadne dôležité mimo EÚ aj v rámci nej. Pokiaľ ide o dôstojnú prácu, WTO by mala podporovať analýzu a výmenu skúseností v tom, ako môžu obchodné politiky prispieť k sociálnemu rozvoju, ako dôraznejšia ochrana práv pracovníkov prispieva k rastu a rozvoju a ako zabezpečiť, aby boli výhody liberalizácie obchodu v rámci EÚ aj mimo nej na prospech všetkým pracovníkom a zraniteľným komunitám. Túto činnosť by mohla podporiť užšia a aktívnejšia spolupráca medzi WTO a Medzinárodnou organizáciou práce. EÚ by sa mala spoločne s partnermi usilovať o väčšie začlenenie tohto sociálneho rozmeru globalizácie do práce WTO. Pokiaľ ide o rodovú rovnosť, EÚ by mala stáť v popredí úsilia zameraného na zvyšovanie informovanosti o dôležitosti toho, aby bolo rodové hľadisko základnou súčasťou obchodnej politiky, a to pomocou iniciatív, ako je deklarácia z Buenos Aires o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien.

2.2.    Ako môže obchod prispieť k rozvoju: potreba výhľadovo orientovaného prístupu k osobitnému a diferencovanému zaobchádzaniu

Jedným z cieľov vytýčených už pri založení WTO je zabezpečiť, aby rozvojové krajiny, najmä tie najmenej rozvinuté, mali z výhod medzinárodného obchodu osoh, ktorý by bol úmerný ich potrebám z hľadiska hospodárskeho rozvoja. „Osobitné a diferencované zaobchádzanie“ má rozvojovým krajinám umožniť čo najlepšie využívať príležitosti na rozvoj, ktoré členstvo vo WTO ponúka.

EÚ je veľkým stúpencom osobitného a diferencovaného zaobchádzania, ale domnieva sa, že jeho využívanie musí vychádzať z príslušnej hospodárskej reality, že obchod predstavuje skôr hybnú silu rozvoja, a nie hrozbu. Rozvojové hospodárstva, ktoré rastú najstabilnejšie, sú tie, ktoré svoje úsilie zamerali na začlenenie sa do svetového hospodárstva a postupne otvárajú svoje trhy väčšej hospodárskej súťaži. Pre WTO je veľkou výzvou v oblasti rozvoja to, ako môže táto organizácia účinne pomôcť v úsilí tým rozvojovým krajinám, ktoré zatiaľ nie sú dostatočne začlenené do svetového hospodárstva.

Obnova dôveryhodnosti WTO ako fóra na rokovania si vyžaduje aj nový prístup k osobitnému a diferencovanému zaobchádzaniu. Takýto prístup by mal spájať cielenejšie zameranie na to, ako podporiť začlenenie do systému obchodovania, s väčším rozlišovaním medzi rozvojovými krajinami podľa zistených potrieb. Tieto potreby zahŕňajú kapacitné obmedzenia malých verejných správ. WTO môže účinne prispieť k rozvoju len tak, že sa zameria na to, ako zlepšiť schopnosť krajín prevziať záväzky, ktoré napomáhajú začlenenie do globálneho hospodárstva.

Pokiaľ ide o osobitné a diferencované zaobchádzanie, z hľadiska procesu sa zdá, že prístup „od dohody k dohode“ je najpravdepodobnejšou cestou k dosiahnutiu skutočného pokroku. Hoci by bolo vítané, keby sa všetci členovia WTO dohodli na prierezových kritériách osobitného a diferencovaného zaobchádzania, realistickejšie je pokúsiť sa o zblíženie postojov v konkrétnych rokovaniach. Prístup EÚ sa však aj tak bude riadiť niekoľkými všeobecnými aspektmi. EÚ by dôrazne podporila také ustanovenia osobitného a diferencovaného zaobchádzania, ktoré budú účinne reagovať na kapacitné obmedzenia veľkej väčšiny rozvojových krajín. EÚ zároveň v rámci prebiehajúcich rokovaní aj v budúcich dohodách očakáva bezvýhradné záväzky od a) členov OECD (vrátane kandidátskych krajín na pristúpenie k OECD), b) krajín klasifikovaných Svetovou bankou ako krajiny „s vysokými príjmami“ a c) krajín, ktoré majú dostatočne vysoký podiel na svetovom vývoze vo všeobecnosti alebo v sektoroch, ktorých sa týkajú konkrétne rokovania. Čína by vzhľadom na svoj význam v tomto systéme mala ísť príkladom a nenárokovať si v prebiehajúcich rokovaniach osobitné ani diferencované zaobchádzanie.

3.Obnovenie plne funkčného mechanizmu WTO na urovnávanie sporov s reformovaným Odvolacím orgánom

Záväzné urovnanie sporov nie je rozhodujúce len na ochranu záujmov členov WTO pred opatreniami, ktorými sa obmedzujú práva prístupu na trh. Spoločnostiam zároveň poskytuje stabilitu, aby mohli investovať a vyvážať s vedomím, že pravidlá budú dodržiavané a v prípade ich porušenia existujú nápravné opatrenia. Chráni rovnako veľkých, ako aj malých členov WTO pred jednostrannými opatreniami a predchádza tomu, aby sa obchodné spory vystupňovali do politických konfliktov. Hoci niektoré aspekty fungovania a judikatúry Odvolacieho orgánu sú predmetom kritiky, treba zároveň uznať, že Odvolací orgán výrazne zlepšil legitímnosť a predvídateľnosť mechanizmu na urovnávanie sporov, a to aj dôkladnou pozornosťou, ktorú venoval ochrane práva členov WTO na reguláciu legitímnych cieľov politiky v oblasti zdravotníctva, životného prostredia alebo v iných oblastiach.

Najnaliehavejšou úlohou reformy WTO je dohodnúť sa na základe, z ktorého bude vychádzať opätovné sfunkčnenie mechanizmu na urovnávanie sporov, a pristúpiť k vymenovaniu členov Odvolacieho orgánu. Táto úloha by mala mať prioritu a nemala by sa spájať s ostatnými aspektmi reformy WTO. Bez funkčného mechanizmu na urovnávanie sporov si je ťažko predstaviť, čo by mohlo krajiny motivovať k modernizácii pravidiel a vypĺňaní medzier v nich.

Spojené štáty vzniesli niekoľko opodstatnených obáv vo vzťahu k určitým rozhodovacím prístupom Odvolacieho orgánu, ako aj ku konkrétnym rozhodnutiam v určitých prípadoch. Európska únia súhlasí s tým, že rozhodcovia by mali konať v zmysle hospodárnosti konania a nie sú viazaní „precedensom“, mali by však prihliadať na predchádzajúce rozhodnutia, pokiaľ zistia, že sú relevantné pre spor, o ktorom práve rozhodujú. V mechanizme WTO na urovnávanie sporov poroty posudzujú skutkovú podstatu, a rola Odvolacieho orgánu by sa mala striktne obmedzovať na riešenie právnych otázok vznesených pri odvolaní, do tej miery, do akej je to nevyhnutné na vyriešenie sporu. Nezávislosť porôt a Odvolacieho orgánu je zásadným predpokladom toho, aby sa rozhodovalo výhradne vo veciach samých. Je to zlučiteľné s posilnením zodpovednosti voči členom z hľadiska plnenia si povinností. Povinné lehoty by sa mali striktne dodržiavať v oboch fázach sporu, teda zo strany poroty aj Odvolacieho orgánu – oneskorenie spravodlivosti je odopretie spravodlivosti – a mali by sa v tomto smere prijať primerané opatrenia. Európska únia preto súhlasí s tým, že je potrebná zmysluplná reforma. Takáto reforma by mala zachovať pravidlo tzv. negatívneho konsenzu, nezávislosť Odvolacieho orgánu a ústrednú úlohu urovnávania sporov z hľadiska zaistenia bezpečnosti a predvídateľnosti multilaterálneho obchodného systému.

Hoci mnohé z uvedených otázok sú zohľadnené v zásadách vypracovaných v neformálnom procese o záležitostiach týkajúcich sa fungovania Odvolacieho orgánu pod vedením predsedu orgánu na urovnávanie sporov, EÚ je otvorená úvahám o tom, ako tieto zásady dôraznejšie právne sformulovať, a pripravená zvážiť ďalšie zlepšenia. Včasný signál Spojených štátov, že sú pripravené začať rokovania v dobrej viere s cieľom dosiahnuť mnohostrannú dohodu o reformách urovnávania sporov, by výrazne utužil dôveru a mal by umožniť dosiahnuť dohodu o obnovení záväzného urovnávania sporov a funkčného Odvolacieho orgánu.

4.Smerom k účinnejšej rokovacej funkcii

Podstata krízy vo WTO tkvie v zlyhaní jej rokovacej funkcie. Reforma WTO by sa mala zameriavať na obnovenie účinnosti a dôveryhodnosti WTO ako fóra na rokovanie o pravidlách obchodu a ďalšej liberalizácii. Pravidlá WTO je nutné zosúladiť s hospodárskou a obchodnou realitou 21. storočia. Prioritou by z vecného hľadiska malo byť zmodernizovanie pravidiel WTO týkajúcich sa elektronického obchodu, uľahčovania investícií, domácej regulácie služieb a úlohy štátu v hospodárstve vrátane subvencií. Po zmodernizovaní pravidiel by sa mohol zvážiť aj pokrok v liberalizácii v oblasti tovaru a služieb tak, aby sa zaistilo lepšie vyváženie záväzkov. Pokiaľ ide o spôsob rokovaní, prístup, podľa ktorého nič nie je dohodnuté, kým nie je dohodnuté všetko (tzv. jediný záväzok), sa neosvedčil a pokrok možno lepšie dosiahnuť rôznymi postupmi, predovšetkým otvorenými, viacstrannými dohodami. Členovia WTO by súbežne s rokovaniami o vecných otázkach mali uvažovať o spôsoboch, ako lepšie začleniť viacstranné dohody do rámca WTO.

4.1Modernizácia pravidiel WTO

A.Stanovenie nových pravidiel v oblasti digitálneho obchodu, služieb a investovania

V súčasnosti prebiehajú za širokej účasti rokovania o domácej regulácii služieb, elektronickom obchode a uľahčovaní investícií. Rokovania o všetkých týchto troch oblastiach sú zásadné, ak majú pravidlá medzinárodného obchodu reagovať na digitálnu transformáciu hospodárstva, rastúci význam služieb a potrebu uľahčovať investície, ako kľúč k rozvoju.

EÚ sa v týchto rokovaniach plne angažuje. Dvanásta Konferencia ministrov je príležitosťou na výrazný pokrok v iniciatívach týkajúcich sa elektronického obchodu a uľahčovania investícií, ako aj na uzavretie dohody o domácej regulácii služieb. Úspešné uzavretie rokovaní o ambicióznych a inkluzívnych dohodách v týchto troch oblastiach je rozhodujúce na preukázanie významu WTO z hľadiska hlavných faktorov expanzie obchodu a investícií v 21. storočí a na uľahčenie začlenenia rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov. Predišlo by sa tým aj fragmentácii globálneho systému obchodovania, ak by sa takéto problémy riešili len formou dvojstranných dohôd alebo viacstranných dohôd mimo rámca WTO.

B.Nastolenie nových pravidiel s cieľom predchádzať narúšaniu hospodárskej súťaže v dôsledku zásahov štátu do hospodárstva – neutralita v hospodárskej súťaži

Pravidlá WTO nie sú pri riešení negatívnych dôsledkov štátnych zásahov do hospodárstva dostatočne účinné. Obzvlášť to platí, ak štátne zásahy narúšajú hospodársku súťaž na domácom trhu alebo dokonca aj na globálnych trhoch. Problém ešte zhoršuje častý nedostatok transparentnosti takýchto zásahov. Problémom nie je samotná úloha štátu. Verejná intervencia môže byť potrebná na dosiahnutie legitímnych cieľov a WTO by mala brať do úvahy rôzne stupne verejného vlastníctva v hospodárstve. Problémom je skôr účinný boj proti uvedeným zásahom, ktorých negatívne účinky presahovania sa prejavujú narúšaním hospodárskej súťaže v podobe zvýhodňovania domácich firiem, tovaru alebo služieb pred zahraničnými, obmedzovaním prístupu na trhy alebo ovplyvňovaním globálnych trhov.

V boji proti negatívnym účinkom masívneho subvencovania v medzinárodnom obchode, ktoré môže privodiť narušenie hospodárskej súťaže v rámci tradičných sektorov aj nových technológií, sú nevyhnutne potrebné nové pravidlá týkajúce sa priemyselných subvencií. Subvencie môžu mať za následok aj nadmerné kapacity. Dôležitým cieľom prísnejších pravidiel by bolo dospieť k oveľa väčšej transparentnosti a identifikovať ďalšie kategórie zakázaných subvencií, ako aj kategórie subvencií považovaných za škodlivé. Spolu s diskusiami o takomto „červenom“ a „jantárovom“ koši by sa mal zvážiť aj „zelený kôš“, ktorý by zahŕňal subvencie slúžiace na podporu legitímnych verejných cieľov, ktoré by pritom mali len minimálny rušivý vplyv na obchod. Toto by bol konkrétne prípad určitých typov subvencií v oblasti životného prostredia a výskumu a vývoja, ale len pokiaľ by sa vyznačovali úplnou transparentnosťou a podliehali by dohodnutým pravidlám.

Štátom vlastnené podniky sú v mnohých krajinách nástrojom, pomocou ktorého štát rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje hospodárstvo, čo má niekedy rušivý vplyv na trh. Významu štátom vlastnených podnikov však zatiaľ nezodpovedajú dostatočné pravidlá, ktoré by zachytili každé správanie narúšajúce trh. Nové medzinárodné pravidlá pre štátom vlastnené podniky by sa mali zameriavať na správanie štátom vlastnených podnikov pri ich obchodných činnostiach, a to v súlade s pravidlami, ktoré už boli dohodnuté v niekoľkých dohodách o voľnom obchode a investíciách.

Treba zvážiť aj to, aké iné prvky okrem pravidiel v oblasti priemyselných subvencií a pre štátom vlastnené podniky by mohli byť súčasťou nových pravidiel WTO, ktorých účelom bude zabezpečiť zásadu „neutrality v hospodárskej súťaži“ a presadzovať rovnaké podmienky. Mohli by k nim patriť napríklad prísne pravidlá proti praktikám, ktoré nútia spoločnosti previesť inovácie a technológie na štát alebo ich konkurentov (nútený transfer technológií), a pravidlá na zabezpečenie toho, aby bola domáca regulácia transparentná a podporovala hospodársku súťaž. Celkovým cieľom by malo byť, aby bol akýkoľvek štátny zásah do hospodárstva úplne transparentný a aby nenarúšal hospodársku súťaž s cieľom zvýhodniť určité firmy. EÚ zamýšľa ďalej rokovať o týchto otázkach najprv prostredníctvom svojej trojstrannej spolupráce s USA a Japonskom, ale aj s každým členom WTO, ktorý bude mať o to záujem, a jej cieľom je začať vypracúvať pravidlá WTO umožňujúce účinne reagovať na narúšanie hospodárskej súťaže.

C.Riešenie nerovnováhy medzi záväzkami členov v oblasti prístupu na trh

Záväzky v oblasti prístupu na trh neboli aktualizované od uzavretia uruguajského kola a sú čoraz viac odtrhnuté od ekonomickej reality 21. storočia. Súčasná štruktúra záväzkov WTO týkajúcich sa prístupu na trh v oblasti tovaru a služieb nezodpovedá skutočnej úrovni otvorenosti mnohých krajín a neodráža významné zmeny vo váhe, akú majú niektoré veľké obchodujúce krajiny vo svetovom hospodárstve (napr. Čína).

Hoci je dôležité zabezpečiť lepšiu štruktúru celkových colných záväzkov, prioritou akéhokoľvek reformného úsilia WTO by mala byť modernizácia pravidiel neutrality v hospodárskej súťaži: subvencie, štátom vlastnené podniky, nútené transfery technológií a domáca regulácia. Keď subvencie umelo znižujú ceny tovaru, štátom vlastnené podniky zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu alebo keď sú firmy nútené postúpiť svoje technológie konkurentom, zníženie ciel nenapraví nerovnovážny stav medzi členmi. EÚ však napriek tomu v krátkodobom až strednodobom horizonte a v záujme budovania dôvery v rámci systému podporuje odvetvové iniciatívy, pri ktorých má liberalizácia širší prínos, čo platí aj pre liberalizáciu ciel na tovar v oblasti zdravia a určitý tovar zameraný na zmierňovanie zmeny klímy alebo pre liberalizáciu environmentálnych služieb.

Pokiaľ ide o obchod so službami, prioritou by malo byť uzavretie rokovaní o pravidlách týkajúcich sa digitálneho hospodárstva. Po uzavretí týchto rokovaní by sa mohlo zvážiť začatie rokovaní o službách. Takéto rokovania by mali byť otvorené účasti každého zainteresovaného člena WTO a ukotvené vo WTO, a pritom stavať na pokroku, ktorý sa dosiahol v rokovaniach o dohode o obchode so službami.

D.Prínos poľnohospodárstva

Aby WTO znovu nadobudla dôveryhodnosť ako rokovacie fórum, jej členovia sa musia zaoberať rokovaniami o poľnohospodárstve, ktoré zostávajú z veľkej časti blokované napriek pozitívnemu výsledku na Konferencii ministrov v Nairobi. Poľnohospodárstvo je i naďalej dôležitým, ak nie hlavným záujmom mnohých členov WTO, a hrozí, že nedostatočný pokrok v tejto oblasti nepriaznivo ovplyvní širšiu reformnú agendu WTO.

Rokovania by sa mali prednostne venovať záväzkom v oblasti domácej podpory v poľnohospodárstve, keďže sa množia politiky a opatrenia, ktoré narúšajú obchod. Nutným predpokladom úspechu takýchto rokovaní by však bolo zapojenie všetkých členov alebo aspoň všetkých veľkých členov. Výhľadovo sa EÚ prikláňa k podstatnému zníženiu domácej podpory, ktorá narúša obchod. EÚ za posledných 30 rokov zreformovala svoju poľnohospodársku politiku a upustila pritom od podpory narúšajúcej obchod smerom k podpore, ktorá ho nenarúša. Ostatní členovia WTO musia podobné reformy ešte len podstúpiť.

Obnova rokovaní o prístupe na poľnohospodársky trh, či už vo vzťahu k znižovaniu ciel alebo v inom ohľade, je zatiaľ len málo pravdepodobná. Tieto rokovania tvoria súčasť širšieho radu rokovaní o prístupe na trh vrátane trhu s priemyselným tovarom, kde zrejme momentálne neexistujú podmienky pre rovnováhu.

Rokovania by sa preto v krátkodobom horizonte mali zameriavať na otázky, ktoré nadobudli význam počas pandémie a v ktorých existuje určitý priestor na zblíženie. EÚ sa na 12. Konferencii ministrov bude sústrediť na obmedzenia vývozu a zlepšenie transparentnosti.

V neposlednom rade je potrebné do poľnohospodárskych rokovaní zaradiť aspekty environmentálnej udržateľnosti v súlade s nutnosťou zelenej transformácie hospodárstiev.

4.2. Začlenenie otvorených viacstranných dohôd do WTO

Hoci si WTO nemôže znova vydobyť dôveryhodnosť a účinnosť bez modernizácie svojich pravidiel, po 25 rokoch je úplne jasné, že túto modernizáciu nemožno dosiahnuť mnohostrannými dohodami na základe toho, že nič nie je dohodnuté, kým nie je dohodnuté všetko. Súbežne sa rokuje o veľkom množstve dvojstranných alebo regionálnych obchodných dohôd, a to aj v súvislosti s otázkami, v ktorých sa WTO dosiaľ nepodarilo dospieť k mnohostranným výsledkom, napríklad pokiaľ ide o digitálny obchod alebo štátom vlastnené podniky. Najpozitívnejším vývojom za posledné roky je záujem čoraz väčšieho počtu krajín o vypracovanie takých pravidiel v rámci WTO prostredníctvom otvorených viacstranných rokovaní. Ak sa na začlenenie viacstranných dohôd do WTO nenájde žiadny účinný vzorec, nebude iná možnosť ako vytvoriť takéto pravidlá mimo rámca WTO.

V článku X ods. 9 Dohody o založení WTO sa stanovuje, že viacstranné dohody sa začlenia do právnej štruktúry WTO, a Konferencia ministrov sa môže konsenzom rozhodnúť doplniť obchodné dohody uzavreté skupinou členov WTO do zoznamu viacstranných dohôd WTO v prílohe 4. Článok X ods. 9 sa však od založenia WTO nevyužil. Dosiahnutie konsenzu o doplnení viacstrannej iniciatívy do prílohy 4 sa vníma ako neprekonateľný problém, a to aj keby viacstranné záväzky, ktoré prijala skupina členov WTO, neoslabovali práva nezúčastnených strán. Podľa metodiky, ktorá sa dosiaľ využíva na začlenenie viacstranných dohôd do štruktúry WTO, každý účastník zaradí doplňujúce záväzky jednostranne do svojej listiny záväzkov, ako to bolo v prípade Porozumenia o záväzkoch vo finančných službách a referenčného dokumentu o telekomunikáciách. Má to však svoje slabiny. Nie každý doplňujúci záväzok zapadá do listiny záväzkov. Nezúčastnené strany by navyše mohli začať konanie o urovnanie sporu proti účastníkovi pre porušenie týchto doplňujúcich záväzkov, hoci ako nezúčastnené strany nie sú takými záväzkami viazané.

Zmysluplná reforma WTO bude musieť túto skutočnosť zohľadniť a Komisia vyzve na úvahy o tom, ako zjednodušiť začleňovanie viacstranných dohôd do mnohostrannej štruktúry. EÚ by sa prikláňala k inkluzívnemu prístupu k otvoreným viacstranným dohodám, ktorý uľahčí účasť rozvojových krajín a umožní im rozhodnúť sa, či majú záujem o pristúpenie k dohode, pričom neprídu ani o možnosť pristúpiť k nej v budúcnosti. To neznamená, že WTO by mala vyhovieť všetkým viacstranným dohodám. Z diskusií by mohli vzísť určité zásady, ktoré by viacstranné dohody mali spĺňať, aby sa mohli začleniť do rámca WTO. Tieto zásady by sa mohli týkať otvorenosti voči účasti a budúcemu pristúpeniu ktoréhokoľvek člena WTO, uľahčenia účasti rozvojových krajín, transparentnosti rokovacieho procesu, ako aj prostriedkov ochrany existujúcich práv nezúčastnených strán pri súčasnom predchádzaní ich zneužívaniu.

 5. Zlepšenie systémového fungovania WTO

5.1.    Posilnenie monitorovacej a poradnej funkcie WTO

Práca v stálych radách a výboroch WTO zohráva zásadnú úlohu pri zabezpečovaní multilaterálneho obchodného systému založeného na pravidlách. Spočíva okrem iného vo vykonávaní každodennej technickej činnosti, monitorovaní obchodných politík členov, riešení problémov v oblasti obchodu a poskytovaní platformy pre členov, kde sa môžu poradiť a rokovať o vývoji v oblasti obchodu. Keďže tvorba pravidiel v posledných rokoch nepriniesla prakticky žiadne výsledky a mechanizmus na urovnávanie sporov je paralyzovaný, účinné monitorovanie a politické poradné rokovania sú čoraz dôležitejšie, ak má WTO zostať dôveryhodnou oporou obchodných vzťahov. Účinné zapojenie však, žiaľ, neraz sťažuje množstvo neúčinných postupov, medzery v dodržiavaní povinností týkajúcich sa transparentnosti a všeobecne rozšírená nedôvera.

EÚ sa v posledných rokoch usiluje o zlepšenie situácie, a to najmä pokiaľ ide o obavy týkajúce sa transparentnosti a obchodu. Spolu s USA, Japonskom a ďalšími členmi predložila návrh na zlepšenie transparentnosti a dodržiavanie oznamovacích povinností pri obchode s tovarom. V návrhu sa uvádzajú stimuly, ako aj administratívne opatrenia, ktoré majú byť reakciou na výrazné meškanie pri predkladaní oznámení, ktoré predstavuje dlhodobý problém s nepriaznivým vplyvom na transparentnosť. Dúfame, že tento horizontálny príspevok vyvolá aj potrebné diskusie o zlepšovaní transparentnosti v konkrétnych oblastiach, ako je poľnohospodárstvo. S inou skupinou členov EÚ predložila podnety na zlepšenie práce v stálych orgánoch WTO v návrhu usmernení pre orgány WTO, ktoré sa týkajú problémov v oblasti obchodu. Tento návrh má pomôcť vyriešiť problémy v oblasti obchodu medzi členmi skôr, než sa vyhrotia a prejdú do fázy urovnávania sporu alebo zablokujú programy na celé roky. Cieľom zostáva prijať tieto návrhy na 12. Konferencii ministrov.

Okrem týchto návrhov sa musí ďalej pracovať aj na zlepšení monitorovacej a poradnej funkcie WTO. Včasné dodržiavanie oznamovacích povinností je síce jedným aspektom transparentnosti, no rovnako ním je aj kvalita poskytovaných informácií. Celkovo je potrebné účinnejšie monitorovanie obchodných politík členov na úrovni výborov. Výbory WTO by mohli napríklad preskúmať spôsoby, ako oznámenia účinnejšie vyhodnocovať. Mohol by existovať aj priestor na posúdenie otázok, ku ktorým by sekretariát mal byť schopný pripravovať monitorovacie správy opierajúce sa o rôzne verejne dostupné zdroje informácií.

Takisto by bolo užitočné vyhodnotiť činnosti v orgánoch WTO v snahe zistiť, ktoré z nich si vyžadujú viac zdrojov/pozornosti a ktoré by sa mali zredukovať alebo ukončiť. WTO by tak mohla presmerovať zdroje k tým výborom, ktoré členovia aktívnejšie a efektívnejšie využívajú, kým činnosť ostatných výborov by sa mohla pozastaviť, pokiaľ nebudú zvolané na výslovnú žiadosť člena (takto to už prebieha pri väčšine podporných orgánov Rady pre obchod so službami). Niektoré výbory, ako napríklad Výbor pre obchod a životné prostredie, by sa mohli zaktivizovať tým, že sa posilní ich prínos k politickým poradným rokovaniam. Mohla by sa posilniť aj úloha Generálnej rady, pokiaľ ide o preskúmanie trendov, ktoré ovplyvňujú systém obchodovania, alebo diskusie o štúdiách, ktoré pripraví generálna riaditeľka v spolupráci s inými medzinárodnými organizáciami.

5.2.    Úloha generálnej riaditeľky a sekretariátu WTO

Vymenovanie novej generálnej riaditeľky predstavuje príležitosť na nový začiatok. Ak má reforma WTO uspieť, generálna riaditeľka sa v nej musí proaktívne a viditeľne angažovať. Členovia môžu generálnej riaditeľke dôverovať a mali by od nej očakávať, aby ich podporovala v snahách o riešenie kľúčových výziev, ktoré pred WTO stoja. Mali by ju aktívne podporovať, aby prevzala iniciatívu v záujme napredovania pri presadzovaní cieľov WTO a navrhovala riešenia, o ktorých sa budú členovia radiť. Hoci sa často zdôrazňuje, že za zostavovanie programu práce WTO zodpovedajú členovia, takáto nápomocná úloha generálnej riaditeľky je zlučiteľná s povahou organizácie, ktorú riadia členovia.

Generálna riaditeľka, a najmä sekretariát môžu posilniť monitorovaciu a poradnú funkciu WTO. Po prvé, aby sa sekretariát mohol účinne podieľať na poradách členov, mal by sa môcť spoľahnúť na dôveru členov v to, že pripraví analytické správy o príslušných témach a prehĺbi spoluprácu s inými medzinárodnými organizáciami bez toho, aby sa musel o tom najprv poradiť s členmi. Po druhé, transparentnosti obchodných politík členov by prospelo zintenzívnenie monitorovacích činností sekretariátu.

Hoci spolupráca medzi WTO a medzinárodnými organizáciami vrátane orgánov OSN funguje vo všeobecnosti dobre, generálna riaditeľka by sa mala usilovať o cielenejšiu spoluprácu v záujme spolupodieľania sa na plnení cieľov udržateľného rozvoja.

5.3.    Účinnejšie zapojenie zainteresovaných strán: Podniky a občianska spoločnosť

Členovia WTO už v roku 1996 uznali „úlohu, ktorú môžu mimovládne organizácie zohrať pri zvyšovaní informovanosti verejnosti o činnostiach WTO“ a dohodli sa na „zlepšení transparentnosti a rozvíjaní komunikácie s mimovládnymi organizáciami“, pričom sekretariát WTO poverili, aby riadil priamy styk s občianskou spoločnosťou. Medzi hlavné spôsoby ich zapájania patrí každoročné verejné fórum, účasť občianskej spoločnosti na Konferenciách ministrov, brífingy sekretariátu, ako aj možnosť predkladať pozičné dokumenty a usporiadať tematické diskusie. Okrem toho sa zástupcovia podnikov od roku 2016 zapájajú do tematických diskusií, ako aj do série obchodných dialógov, pričom na webovom sídle WTO je stránka venovaná zhromažďovaniu informácií podľa špecifických záujmov podnikov.

Spôsoby konzultovania s podnikmi a občianskou spoločnosťou je zrejme možné zmodernizovať a ďalej rozvíjať, a to s cieľom zdynamizovať zapojenie týchto zainteresovaných strán do diskusií o obchode. Po prvé, hoci brífingy sekretariátu pre mimovládne organizácie sú v súčasnosti vyhradené pre registrované mimovládne organizácie usadené v Ženeve a okolí, elektronické prostriedky a virtuálne platformy by umožnili účasť akreditovaných mimovládnych organizácií z celého sveta, vďaka čomu by sa mohli zapojiť najmä mimovládne organizácie z rozvojových krajín s obmedzenými prostriedkami. Po druhé, mohol by sa zriadiť konzultačný alebo poradný výbor s vyváženým výberom zástupcov podnikov a občianskej spoločnosti, aby od zainteresovaných strán zbieral podnety týkajúce sa dôležitých udalostí ovplyvňujúcich multilaterálny obchodný systém, ktoré by sa preniesli do prebiehajúcich rokovaní a porád. Po tretie, zapojenie do konkrétnych tém by sa mohlo posilniť zorganizovaním diskusií o prierezových otázkach týkajúcich sa napríklad aspektov udržateľného rozvoja alebo regionálnych obchodných dohôd. Po štvrté, členovia by mali preskúmať, ako zlepšiť transparentnosť sprístupnením zasadnutí alebo ich častí verejnosti virtuálnymi prostriedkami.

6.Dosiahnutie reformy WTO

6.1Nadväzovanie spojenectiev na uskutočnenie reformy WTO

Uskutočnenie aspektov reformy WTO načrtnutých v tejto prílohe si bude vyžadovať, aby sa do toho zapojil a aby sa na to podujal značný počet členov. Dosiahnutie reformy si vyžaduje nadviazanie spojenectiev, vyhnutie sa polarizácii a ochotu členov podieľať sa na postupnom procese, ktorý v konečnom dôsledku povedie ku kompromisu. EÚ ako významná hospodárska mocnosť, ktorá je neochvejným zástancom multilaterálneho obchodu založeného na pravidlách, musí stáť naďalej v popredí tohto procesu.

Ako príklad spolupráce EÚ s inými, rovnako zmýšľajúcimi partnermi bola v rámci Ottawskej skupiny vypracovaná iniciatíva v oblasti obchodu a zdravia. EÚ takisto spolupracuje so skupinou „FAST“ (Friends of Advancing Sustainable Trade) na tom, ako zdynamizovať prácu WTO, pokiaľ ide o obchod a životné prostredie 7 .

Hoci skupiny rovnako zmýšľajúcich krajín, ako sú Ottawská skupina a skupina FAST, sú dôležité pre získanie počiatočnej podpory, aby sa zabezpečila širšia účasť členov WTO, základným pilierom reformy WTO je vysoká miera zhody na reformnom programe medzi Spojenými štátmi a EÚ. Spolupráca medzi EÚ a USA bola v priebehu času hlavnou hnacou silou pokroku dosiahnutého v rokovaniach o dohode GATT/WTO. EÚ spolupracuje s USA v rámci trojstrannej iniciatívy s Japonskom. Zvolenie nového prezidenta USA, ktorý je prívržencom mnohostranných inštitúcií, je príležitosťou pre úzku transatlantickú spoluprácu vo všetkých aspektoch reformy WTO vrátane reformy mechanizmu WTO na urovnávanie sporov. Významne by ju uľahčil včasný signál od novej administratívy USA o jej úmysle plne sa zapojiť do rokovaní s cieľom dospieť k dohode o reformách Dohovoru o urovnávaní sporov a odblokovať vymenúvanie členov Odvolacieho orgánu. EÚ a USA by sa v období pred 12. Konferenciou ministrov mohli intenzívnejšie angažovať vo všetkých aspektoch reformy WTO s cieľom dospieť k čo najväčšiemu zblíženiu svojich príslušných stanovísk, aj k prípadným spoločným návrhom. Práca v trojstrannej skupine s Japonskom by sa takisto mala zintenzívniť, a to s cieľom predložiť spoločný návrh na možnú zmenu pravidiel WTO tak, aby boli účinnejšie pri riešení narúšania hospodárskej súťaže spôsobeného zásahmi štátu.

EÚ má okrem toho v úmysle osobitne a prednostne sa venovať nadviazaniu dialógu s africkými krajinami o programe reformy WTO. V rámci neho by sa mohlo zvážiť, ako lepšie začleniť ciele udržateľného rozvoja do práce WTO a ako zabezpečiť, aby boli všetky otvorené, viacstranné iniciatívy inkluzívne a aby zohľadňovali kapacitné obmedzenia rozvojových krajín s malými administratívnymi kapacitami. Diskusie by sa mohli týkať aj otázky osobitného a diferencovaného zaobchádzania a spôsobu, ako môže WTO podporiť integráciu prostredníctvom Africkej kontinentálnej zóny voľného obchodu. V tejto súvislosti EÚ naďalej presadzuje, aby Africká únia získala štatút pozorovateľa v príslušných orgánoch WTO.

EÚ sa bude naďalej zapájať do diskusií s Čínou a Indiou o rôznych aspektoch programu reformy WTO. HDP Číny na obyvateľa sa od jej pristúpenia k WTO rádovo desaťnásobne zvýšil a Čína sa len za dve desaťročia stala najväčším vývozcom WTO. Veľa členov WTO sa domnieva, že záväzky Číny v oblasti prístupu na jej trh a v iných oblastiach dostatočne neodzrkadľujú jej rast a že ďalšou liberalizáciou zo strany Číny by jej postavenie v organizácii získalo väčšiu legitimitu. India má veľmi dynamické hospodárstvo a je popredným aktérom v skupine G20, hoci jej celkovú úroveň rozvoja a konkurencieschopnosti nemožno s Čínou porovnávať. Obidve krajiny sú nenahraditeľnými partnermi v diskusiách o reforme WTO. Diskusie s Čínou a Indiou by mali prispieť k lepšiemu vzájomnému porozumeniu našich hľadísk, a to aj v otázkach, v ktorých by malo dôjsť k pokroku na 12. Konferencii ministrov a po nej.

6.2. Čo možno dosiahnuť na 12. Konferencii ministrov – ďalšie kroky

Program reformy WTO musí byť ambiciózny, ale zároveň realistický. Jednotlivé pracovné línie reformy WTO treba správne rozvrhnúť. Nie je možné ani žiadúce naraz zaviesť všetky aspekty, skôr sa bude pri jednotlivých zložkách postupovať rôznymi spôsobmi a budú sa predkladať v rôznych konfiguráciách – či už mnohostranných, alebo viacstranných – a s rôznymi skupinami členov. Nasledujúca Konferencia ministrov WTO bude pre proces reformy WTO kľúčová, a to tak z hľadiska dosiahnutia možného súboru výsledkov, ako aj z hľadiska iniciovania nových procesov a pracovných oblastí, ktoré môžu poslúžiť ako odrazový mostík pre program reformy.

Pred 12. Konferenciou ministrov by sa mali zintenzívniť práce v troch oblastiach, konkrétne obchod a zdravie, subvencie v oblasti rybolovu a reforma mechanizmu na urovnávanie sporov.

Okrem toho by sa na tejto 12. Konferencii ministrov mohlo dospieť k týmto výsledkom:

1.Mala by sa dosiahnuť dohoda o zdynamizovaní práce WTO v oblasti obchodu a životného prostredia tak, aby sa problematika udržateľnosti začlenila do činnosti WTO. V ideálnom prípade by malo ísť o mnohostrannú dohodu, hoci niektoré prvky môžu plniť len užšie skupiny zainteresovaných členov WTO, napríklad liberalizáciu vybraného tovaru určeného na zmierňovanie zmeny klímy a environmentálnych služieb.

2.Zainteresované krajiny by mali začať vypracúvať pravidlá týkajúce sa neutrality v hospodárskej súťaži vrátane zmodernizovaných pravidiel o priemyselných subvenciách.

3.Je potrebné výrazne pokročiť vo viacstranných iniciatívach týkajúcich sa elektronického obchodu a uľahčovania investícií. Na 12. Konferencii ministrov by sa mohla zavŕšiť iniciatíva spočívajúca v spoločnom vyhlásení o domácej regulácii služieb.

4.Na 12. Konferencii ministrov by sa malo zabezpečiť predĺženie mnohostranných moratórií týkajúcich sa elektronického obchodu a obchodných aspektov práv duševného vlastníctva.

5.Zlepšenie riadnej pracovnej funkcie WTO prostredníctvom dohôd o horizontálnej transparentnosti, pokiaľ ide o oznamovanie a návrhy týkajúce sa obchodu.

6.Pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, na 12. Konferencii ministrov by sa mohol dohodnúť balík celoplošných zlepšení v oblasti transparentnosti a obmedzení vývozu. Súčasťou takého výstupu by mohla byť aj iniciatíva týkajúca sa oslobodenia humanitárnych nákupov v rámci Svetového potravinového programu od obmedzení vývozu. EÚ je pripravená diskutovať o tom, ako po 12. Konferencii ministrov postupovať ďalej, pokiaľ ide o hlavné aspekty rokovaní, a najmä domácu podporu narúšajúcu obchod.

Popri týchto výsledkoch by významným dodatočným prvkom, o ktorý by sa opierala budúca činnosť, bolo vyhlásenie ministrov o politickom záväzku k reforme. Toto vyhlásenie by sa mohlo sústrediť na otázky ako zlepšenie rokovacej, monitorovacej a poradnej funkcie WTO a mohli by sa v ňom preskúmať možnosti zlepšenia inštitucionálneho fungovania organizácie. Vyhlásením ministrov by sa mohla zriadiť pracovná skupina pre reformu WTO, ktorá by tieto otázky posúdila a usmerňovala by členov na ceste k dosiahnutiu výsledkov. Na 12. Konferencii ministrov by sa teda mal vytýčiť program ďalšej práce na strednodobých a dlhodobých oblastiach reformy, pričom časť z nich by sa mala dokončiť pred nasledujúcou, 13. Konferenciou ministrov.

(1)

     Všeobecnou dohodou o clách a obchode (GATT), ktorá bola predchodcom WTO.

(2)

     Jakubik, A. a Piermartini, R. (2019): „How WTO commitments tame uncertainty!“ („Ako záväzky WTO krotia neistotu“), pracovné dokumenty útvarov WTO ERSD-2019-06, Svetová obchodná organizácia (WTO).

(3)

     Skupina Svetovej banky a Svetová obchodná organizácia (2015). The Role of Trade in Ending Poverty (Úloha obchodu pri odstraňovaní chudoby). Svetová obchodná organizácia: Ženeva. Pozri aj Commission on Growth and Development (Komisia pre rast a rozvoj) z roku 2018 „The Growth Report: Strategies for Sustained Growth and Inclusive Development“ (Správa o raste: stratégie pre udržateľný rast a inkluzívny rozvoj). 

(4)

Vyhlásenie lídrov G20 na samite v Rijáde, 21. – 22. november 2020.

(5)

Účastníkmi Ottawskej skupiny sú: Austrália, Brazília, Čile, Európska únia, Japonsko, Južná Kórea, Kanada, Keňa, Mexiko, Nórsko, Nový Zéland, Singapur a Švajčiarsko.

(6)

  https://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2020/november/tradoc_159117.pdf .

(7)

Iniciatíva má 23 spolupredkladateľov – Austráliu, Čad, Čiernu Horu, Čile, Európsku úniu, Fidži, Gambiu, Island, Japonsko, Kanadu, Kostariku, Kóreu, Lichtenštajnsko, Maldivy, Mexiko, Moldavsko, Nový Zéland, Nórsko, Taiwan, Penghu, Kinmen a Matsu, Senegal, Severné Macedónsko, Spojené kráľovstvo a Švajčiarsko.