Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018SC0076

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU Rozvoj sekundárnyych trhov pre nesplácané úvery odstránením neprimeraných prekážok spravovania úverov tretími stranami a presunom úverov (časť 1/2) a Zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu (časť 2/2) Sprievodný dokument Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu

SWD/2018/076 final - 2018/063 (COD)

V Bruseli14. 3. 2018

SWD(2018) 76 final

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Rozvoj sekundárnyych trhov pre nesplácané úvery odstránením neprimeraných prekážok spravovania úverov tretími stranami a presunom úverov

(časť 1/2)

a

Zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu (časť 2/2)

Sprievodný dokument

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu


{COM(2018) 135 final}
{SWD(2018) 75 final}


Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu rozvoja sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi odstránením nenáležitých prekážok spravovania úverov tretími stranami a presunom úverov

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

V častiach bankového sektora EÚ sa nahromadili nesplácané úvery v dôsledku finančnej krízy a krízy štátneho dlhu, ako aj nasledujúcich recesií. Zvýšené úrovne nesplácaných úverov ovplyvňujú finančnú stabilitu, pretože zaťažujú ziskovosť a napokon aj životaschopnosť dotknutých inštitúcií a prostredníctvom zníženia poskytovania bankových úverov vplývajú na hospodársky rast. V dôsledku toho majú nesplácané úvery negatívny vplyv ako na fungovanie bankovej únie, tak aj na vytvorenie únie kapitálových trhov. V záujme ďalšieho riešenia výziev vysokej miery nesplácaných úverov v Európe sa v akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe vyzývajú rôzne inštitúcie, aby prijali vhodné opatrenia. Jednou z jeho kľúčových oblastí politiky je rozvíjať a posilňovať fungovanie sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi, najmä odstrániť prekážky presunom nesplácaných úverov z bánk do iných subjektov, ako aj zjednodušovať a harmonizovať požiadavky na správcov úverov. Obmedzená účasť nebankových subjektov viedla k nízkemu dopytu, slabej hospodárskej súťaži a nízkym ponukovým cenám na sekundárnych trhoch, čo odrádza banky od predaja nesplácaných úverov. Osobitným faktorom, ktorý odrádza investorov v oblasti nesplácaných úverov od vstupu na trh, je náročnosť prístupu k správcom úverov tretích strán, ktorí až donedávna prakticky chýbali vo väčšine členských štátov EÚ, a náročnosť pôsobenia na segmentovaných trhoch.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Členské štáty majú veľmi odlišné pravidlá pre tretie strany, ktoré získavajú nesplácané úvery od bánk, ako aj pravidlá poskytovania služieb spravovania úverov, ktoré obmedzujú voľný tok nesplácaných úverov a investičné príležitosti pre investorov z tretích krajín. Všeobecným cieľom je stimulovať dopyt po nesplácaných úveroch vytvorením väčšej investorskej základne prostredníctvom zníženia prekážok vstupu na trh, a teda aj väčšej hospodárskej súťaže medzi investormi. Uľahčenie cezhraničného rozširovania správcov úverov by im umožnilo využívať úspory z rozsahu, súťažiť o cezhraničné obchodné príležitosti a poskytovať služby nebankovým investorom v oblasti nesplácaných úverov za nižšie ceny. Vyššia účasť podnikov z tretích krajín by zvýšila účinky vyššej miery hospodárskej súťaže v oblasti cien nesplácaných úverov a poplatkov za správu úverov. Zároveň je potrebné zabezpečiť, aby sa zachovali práva dlžníka v prípade, že sa úver presunie z banky do nebankového subjektu.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

Bez opatrení na úrovni EÚ budú vnútroštátne trhy s nesplácanými úvermi a správcovia úverov naďalej roztrieštené a nedostatočne rozvinuté. Hoci by sa rámcom jednotného trhu neodstránila všetka roztrieštenosť, opatreniami na úrovni EÚ by sa podporilo cezhraničné rozširovanie investorov a správcov úverov, čo by bolo ďalším krokom k spoločnej investorskej základni pre všetky členské štáty EÚ. Pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ spočíva aj v stimulovaní členských štátov, aby prijali aktívnejší postoj pri znižovaní regulačných prekážok vstupu, hoci nekoordinované politické opatrenia na vnútroštátnej úrovni by zhoršili existujúcu roztrieštenosť trhu.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

Vytvorením súboru nezáväzných spoločných zásad zameraných na najvýznamnejšie prekážky vstupu na trh v krajinách s vysokou mierou nesplácaných úverov by sa mohli znížiť obmedzenia týkajúce sa presunu nesplácaných úverov a spravovania úverov v členských štátoch, kde je to najviac potrebné, ale nevytvoril by sa jednotný trh. Smernicou, ktorou sa umožňuje režim povolení v zahraničí, by sa mohla zvýšiť investorská základňa pre nesplácané úvery a hospodársku súťaž na trhoch spravovania úverov a súčasne by sa členským štátom umožnilo naďalej regulovať národné špecifiká. Nariadenie s jednotným súborom pravidiel, ktorý by umožňoval režim povolení v zahraničí a zahŕňal pravidlá vstupu a správania pre investorov a správcov úverov by bolo najlepším spôsobom na rýchle zvýšenie investorskej základne pre nesplácané úvery a na zníženie v súčasnosti vysokého objemu nesplácaných úverov v EÚ a najmä v niektorých členských štátoch. Jednotný súbor pravidiel by viedol k výsledku, ktorý je najbližší k jednotnému trhu, ale mohol by znamenať, že vstup na trh by sa stal nákladnejším v tých členských štátoch, v ktorých už vstup na trh je jednoduchý, a mal by sa formulovať tak, aby sa minimalizovali ďalšie prekážky. Uprednostňovaná možnosť spočíva v záväznom právnom nástroji, ktorým sa harmonizujú pravidlá vstupu a správania pre kupujúcich a správcov úverov. To, či by sa to malo uskutočniť vo forme nariadenia alebo smernice, bude závisieť od politických priorít a od toho, či je prioritou zvoliť najúčinnejšie opatrenie alebo opatrenie, ktoré by zachovalo väčší priestor pre vnútroštátnu právomoc.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Zatiaľ čo prevládajúca väčšina odpovedí na verejnú konzultáciu potvrdzuje, že súčasná veľkosť, likvidita a štruktúra sekundárnych trhov s nesplácanými úvermi v EÚ sú prekážkou riadenia a riešenia nesplácaných úverov v EÚ, pričom väčšina podporuje rámec EÚ pre investorov v oblasti nesplácaných úverov, podiel menšiny je pomerne veľký (takmer tretina). Veľká väčšina podporuje rámec EÚ pre správcov úverov. Len malá menšina buď namieta, alebo sa zdržiava vyjadrenia. Takmer všetci respondenti, ktorí podporujú rámec EÚ pre správcov úverov, zastávajú názor, že rámec by sa mal týkať licenčného režimu, a približne polovica z nich navrhuje, aby reguloval ich dohľad. Niekoľkí sú za opatrenia na prístup k údajom a zlepšenie transparentnosti údajov.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Všetky možnosti by znížili vstupné náklady pre investorov v oblasti nesplácaných úverov a správcov úverov a motivovali by investorov v oblasti nesplácaných úverov, aby rozšírili činnosť na nedostatočne rozvinuté trhové segmenty v EÚ. Ak umožnia investorom v oblasti nesplácaných úverov a správcom úverov konať v celej EÚ, zintenzívni sa hospodárska súťaž, čo povedie k vyšším ponukovým cenám pri nesplácaných úveroch a k nižším nákladom na správu úverov. Správcovia úverov budú mať prospech z možnosti využívať úspory z rozsahu na jednotnom trhu. Kvantifikáciu možno vykonať iba s vynaložením maximálneho úsilia s použitím neuspokojivých údajov a metodiky, ktorej každý krok môže byť spochybnený. Predpokladá sa významný vplyv na predaj nesplácaných úverov, t. j. mohol by sa zvýšiť zo súčasných približne 100 miliárd EUR ročne pre EÚ ako celok na 103 až 115 miliárd po jednom roku v závislosti od prijatej politiky. Na základe opatrení by sa v niektorých členských štátoch mohli znížiť pomery rádovo o pol percentuálneho bodu. Keďže rôzne možnosti politiky sú určené úzkemu súboru subjektov, do ktorého patrí predávajúca banka, potenciálny kupujúci, správca úveru a konečný dlžník, hlavný vplyv sa bude týkať aj týchto zainteresovaných strán.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Požadované prepracovanie právnych predpisov a ich vykonávanie bude mať za následok jednorazové náklady na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Niektoré členské štáty môžu čeliť rastúcemu dopytu alebo poskytovaniu licencií a povolení od investorov v oblasti nesplácaných úverov a/alebo správcov úverov, čo by znamenalo vyššie administratívne náklady, pokiaľ poplatok za proces poskytovania licencií nezahŕňa tieto náklady v plnej miere. Absencia údajov a rôznorodosť niekoľkých dostupných pozorovaných údajov neumožňujú odhad nákladov. Neočakáva sa žiadny priamy vplyv na životné prostredie.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

Menší investori v oblasti nesplácaných úverov a podniky spravujúce úvery by mali nadmerný prospech, pretože by pre nich došlo k väčšiemu relatívnemu poklesu nákladov na dodržiavanie predpisov vzhľadom na ich celkové náklady. Vplyv na značne zadlžené MSP bude závisieť od správania jednotlivých správcov úverov. V závislosti od konkrétneho podnikateľa im môžu služby spravovania úverov pomôcť viac než banky, aby dospeli k vhodnejšiemu profilu splácania ich úverov, ale môžu zároveň uplatňovať existujúce práva dlžníka prísnejšie ako banky. Vo všeobecnosti by zlepšené prostredie pre banky na vylúčenie nesplácaných úverov zo svojich súvah prostredníctvom predaja úverov malo byť vcelku pozitívne pre sektor MSP ako celok, pretože vytvorí priestor pre banky, aby rozšírili poskytovanie úverov životaschopným spoločnostiam.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu?

Neočakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty ani verejnú správu. Cielené zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov by mohlo znížiť administratívnu záťaž pre verejný sektor.

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

Hoci právny vzťah medzi konečným dlžníkom a držiteľom dlhu sa pri presune nesplácaného úveru z banky k nebankovému investorovi nemení, jednoznačná väčšina respondentov, ktorí sa zapojili do verejnej konzultácie, považuje zaangažovanie správcov úverov tretích strán za výzvu pre existujúce práva na ochranu dlžníka. Keďže niektoré členské štáty v súčasnosti používajú pravidlá pre správcov úveru na ochranu spotrebiteľov v úverových vzťahoch, rámec EÚ by prakticky zahŕňal aj záruky pre práva dlžníka.

D. Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Komisia stanoví program na monitorovanie výstupov, výsledkov a vplyvov tejto iniciatívy. V programe monitorovania sa stanoví spôsob, akým sa budú zhromažďovať údaje a ďalšie potrebné dôkazy. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti Komisia vykoná hodnotenie tejto iniciatívy na základe súboru príslušných údajov a ukazovateľov.

Top

V Bruseli14. 3. 2018

SWD(2018) 76 final

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Rozvoj sekundárnyych trhov pre nesplácané úvery odstránením neprimeraných prekážok spravovania úverov tretími stranami a presunom úverov
(časť 1/2)

a

Zrýchlené mimosúdne vymáhanie kolaterálu
(časť 2/2)

Sprievodný dokument

Návrh SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o správcoch úverov, nákupcoch úverov a vymáhaní kolaterálu

{COM(2018) 135 final}
{SWD(2018) 75 final}


Súhrnný prehľad

Posúdenie vplyvu zrýchleného mimosúdneho vymáhania kolaterálu (AECE) na zabezpečené úvery poskytnuté spoločnostiam a podnikateľom

A. Potreba konať

Prečo? Aký problém sa rieši?

Vysoké úrovne nesplácaných úverov ovplyvňujú finančnú stabilitu, pretože zaťažujú ziskovosť a životaschopnosť dotknutých inštitúcií a prostredníctvom zníženia poskytovania bankových úverov vplývajú na hospodársky rast. V dôsledku toho majú nesplácané úvery negatívny vplyv ako na fungovanie bankovej únie, tak aj na vytvorenie únie kapitálových trhov. V záujme ďalšieho riešenia výziev vysokej miery nesplácaných úverov v Európe sa v akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe vypracovanom Európskou radou vyzývajú rôzne inštitúcie, aby prijali vhodné opatrenia. Najmä s cieľom znížiť riziko vzniku nových problémov s nesplácanými úvermi v budúcnosti je jednou z kľúčových oblastí politiky umožniť bankám efektívne a rýchlo získať hodnotu kolaterálu v prípade zlyhania zabezpečených úverov dlžníkov. Presnejšie povedané, ak sú postupy na vymáhanie kolaterálu zdĺhavé a nákladné, mikroekonomické výhody vyplývajúce z použitia kolaterálu sú oslabené (banky predbežne majú tendenciu požičiavať menej a/alebo pri vyšších úverových sadzbách; a spätne – banky hromadia vo svojich účtovných knihách veľký objem nedobytných úverov, pri ktorých je získanie hodnoty kolaterálu náročné). Postupy vymáhania v EÚ majú obvykle súdnu povahu. Neefektívnosť súdnych systémov však v niektorých členských štátoch predstavuje výzvu pre riešenie nesplácaných úverov, najmä v dôsledku neprimeranej dĺžky konania. To je niekedy spôsobené aj preplnením súdov a prakticky vedie k nižšej vymoženej sume pre zabezpečených veriteľov. V niektorých, ale nie vo všetkých členských štátoch sú k dispozícii mimosúdne mechanizmy na vymáhanie kolaterálu ako rýchlejšia a lacnejšia alternatívna k súdnym konaniam. Mimosúdne postupy sú v členských štátoch veľmi rôznorodé, existuje široká škála prístupov, rozsahu a účinnosti, a preto majú negatívny vplyv na rovnaké podmienky pre banky a obchodných dlžníkov.

Čo sa od tejto iniciatívy očakáva?

Táto iniciatíva, ktorá je súčasťou širšieho súboru opatrení na riešenie problémov s nesplácanými úvermi, sa zameriava na: i) zabezpečenie toho, aby banky vo všetkých členských štátoch mali k dispozícii postupy mimosúdneho vymáhania kolaterálu a na ii) zvýšenie účinnosti existujúcich vnútroštátnych mechanizmov tým, že sa zabezpečeným veriteľom rýchlo poskytne účinný nástroj na získanie väčšej hodnoty v prípade zlyhania obchodných dlžníkov. To by prospievalo bankám tým, že by to bránilo budúcemu hromadeniu vysokej miery nesplácaných úverov v ich súvahe. Posilnením schopnosti bánk rýchlo a dôsledne získať hodnotu v členských štátoch by táto iniciatíva mala umožniť bankám poskytovať viac úverov podnikom, najmä MSP. Minimálnym súborom harmonizovaných prvkov pre mimosúdne postupy by sa zabezpečili rovnaké podmienky pre banky vo všetkých členských štátoch, ako aj zvýšenie cezhraničnej dostupnosti úverov. Napokon to, že sa investorom tretej strany umožní využívať mimosúdne vymáhanie v prípade likvidácie portfólia nesplácaných úverov, by malo pozitívny vplyv na sekundárny trh s nesplácanými úvermi. Uľahčilo by to určovanie ceny, transakcie a umožnilo väčšiu likviditu na trhoch s úvermi pre paneurópskych investorov, ktorí budú môcť fungovať za podobných podmienok v celej EÚ prostredníctvom úspor z rozsahu.

Aká je pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ? 

Bez politickej intervencie sa rozdiely v schopnosti bankových systémov jednotlivých krajín riadiť nesplácané úvery v prospech lepšieho prístupu k finančným prostriedkom nebudú riešiť a môžu sa ďalej zväčšovať. Iba banky pôsobiace v členských štátoch, v ktorých existujú rýchle a účinné mimosúdne mechanizmy, budú mať vhodné nástroje na zmiernenie budúceho hromadenia nesplácaných úverov. Preto členské štáty, v ktorých tieto mechanizmy neexistujú alebo riadne nefungujú, budú vystavené riziku, že poskytovanie úverov podnikom bude obmedzené alebo drahšie, ako sa ukázalo počas poslednej finančnej krízy v niektorých členských štátoch. Banky, ktoré fungujú cezhranične, budú naďalej čeliť roztriešteným rámcom vymáhania kolaterálu a budú musieť zohľadňovať vlastnosti rôznych právnych systémov, čo vedie k zbytočným nákladom a predstavuje prekážku pri cezhraničnom poskytovaní úverov na jednotnom trhu. Pridanou hodnotou opatrení na úrovni EÚ by bolo zabezpečenie rovnakých podmienok pre banky a obchodných dlžníkov a rozšírenie sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi prostredníctvom úspor z rozsahu. To by prinieslo úžitok pre celú EÚ, pretože by sa znížili účinky presahovania, pri ktorých – vzhľadom na vysokú úroveň vzájomného prepojenia finančných systémov v rámci EÚ (a najmä eurozóny) – problémy s nesplácanými úvermi v jednom členskom štáte negatívne ovplyvňujú poskytovanie úverov a hospodárstvo v iných členských štátoch.

B. Riešenia

Aké legislatívne a nelegislatívne možnosti politiky sa zvažovali? Je niektorá z možností uprednostňovaná? Prečo? 

V posúdení vplyvu sa zohľadnili tieto možnosti politiky (okrem základného scenára, t. j. bez opatrenia EÚ):

·možnosť 1 – neregulačné opatrenie založené na existujúcich medzinárodných harmonizačných iniciatívach týkajúcich sa postupov mimosúdneho vymáhania kolaterálu (nástroj: odporúčanie)

·možnosť 2 – minimálna harmonizácia postupov mimosúdneho vymáhania kolaterálu (nástroj: smernica)

·možnosť 3 – vytvorenie nového záložného práva EÚ spolu s plne harmonizovaným postupom mimosúdneho vymáhania (nástroj: nariadenie)

Po zhodnotení a zohľadnení vplyvov sa za vhodnejšiu považovala možnosť 2, pretože sa ňou dosahujú politické ciele a maximalizuje sa pomer prínosov a nákladov. V možnosti 2 sa okrem toho zavádza rovnováha medzi dosiahnutím súdržnosti na úrovni EÚ a ponechaním dostatočnej flexibility členským štátom na vykonávanie nových pravidiel spôsobom, ktorý minimalizuje vplyv na ich vnútroštátne súkromné (občianske, obchodné), majetkové právo a verejné právo, vzhľadom na početné prepojenia so súkromným a verejným právom členských štátov. V dôsledku toho sa možnosť 2 považuje za najprimeranejšiu z troch zvažovaných možností.

Kto podporuje ktorú možnosť? 

Proti možnosti 3 bolo celé spektrum zainteresovaných strán (s veľmi malým počtom výnimiek), najmä vzhľadom na to, že vytvorenie nového záložného práva EÚ by bolo príliš zložité a príliš by zasahovalo do vnútroštátnych právnych systémov, t. j. občianskeho práva, prevodu vlastníctva, požiadaviek na zverejňovanie, platobnej neschopnosti, ako aj poradia uspokojovania pohľadávok veriteľov v insolvenčnom konaní a verejného práva.

Možnosť 2 najviac podporili bankový sektor, investori, ktorí sú tretími stranami, a niektoré členské štáty, ktoré vidia výhody vo vytvorení spoločného súboru kritérií, ktoré by upravovali mimosúdne postupy vymáhania v celej EÚ. Niektoré zainteresované strany však vyjadrili určité výhrady, pokiaľ ide o vplyv mechanizmu v prípade reštrukturalizačných alebo insolvenčných konaní (napr. pozastavenie mechanizmu pri reštrukturalizačných alebo insolvenčných konaniach), čo by malo vplyv na jeho atraktívnosť a efektivitu. Aj záujmové združenia čiastočne podporili túto možnosť vzhľadom na očakávané zníženie nákladov na prijaté úvery a pôžičky najmä pre MSP. Záujmové združenia, rovnako ako niektoré členské štáty, tvrdili, že nový rámec by mal väčšiu pridanú hodnotu v členských štátoch bez takéhoto systému alebo s neúčinným systémom. Skupina expertov nakoniec považovala možnosť 2 za najmenej rušivú možnosť, pri ktorej sa zároveň dosiahne zmysluplná úroveň harmonizácie v celej EÚ.

Možnosť 1 získala určitú podporu od záujmových združení a niektorých členských štátov, pretože by umožnila cielený prístup, ktorý by motivoval členské štáty bez mimosúdnych postupov vymáhania, aby zaviedli takéto postupy, a nedošlo by k narušeniam v členských štátoch, ktoré majú tieto systémy. Len málo zainteresovaných strán však označilo túto možnosť za možný spôsob ďalšieho postupu.

C. Vplyvy uprednostňovanej možnosti

Aké sú výhody uprednostňovanej možnosti (prípadne hlavných možností, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Primárnou funkciou zabezpečenia/kolaterálu je zníženie rizika strát poskytovateľa úveru pri plnení dlhu, t. j. splácaní úveru zo strany dlžníka. Miera, do akej zákon o zabezpečených transakciách môže vykonávať funkciu znižovania rizika, závisí hlavne od právnej účinnosti záložného práva stanoveného podľa vnútroštátneho práva a od hodnoty kolaterálu pri uplatňovaní. Očakáva sa, že možnosťou 2 sa zlepší efektivita mechanizmov mimosúdneho vymáhania v celej EÚ zlepšením oboch aspektov, čím sa zníži riziko straty u veriteľa. Z pohľadu veriteľov je to jednoznačným prínosom: očakáva sa, že miery návratnosti pri možnosti 2 sa v EÚ v priemere zvýšia na 78 % zo súčasnej odhadovanej úrovne 68 % [podľa údajov z projektu Svetovej banky s názvom „Doing Business“ (Podnikanie)]. V prípade modelovej budúcej recesie s hypotetickou hrubou sumou nových nesplácaných úverov vo výške 463 miliárd EUR by sa to prejavilo vo vyššej vymoženej sume vo výške 8 miliárd EUR, t. j. 2,3 % v porovnaní so základným scenárom. Zlepšenie efektívnosti mechanizmov mimosúdneho vymáhania v EÚ by viedlo aj k viacerým hospodárskym výhodám pre dlžníka, najmä k vyššej ponuke úverov a lepším cenovým podmienkam. Zníženie nákladov na prijaté úvery a pôžičky by podľa konzervatívneho odhadu predstavovalo 10 bázických bodov z úverových sadzieb, t. j. dlhodobé ročné úspory pre dlžníkov by predstavovali viac ako 500 miliónov EUR.

Aké sú náklady na uprednostňovanú možnosť (prípadne na hlavné možnosti, ak sa žiadna konkrétna možnosť neuprednostňuje)? 

Vzhľadom na to, že uprednostňovanou možnosťou sa stanovuje rámec mimosúdnych postupov vymáhania kolaterálu, náklady súvisiace s takýmito postupmi by znášali najmä banky/zabezpečení veritelia a spoločnosti, a nie daňoví poplatníci, ako to je v prípade súdneho vymáhania kolaterálu. Očakáva sa, že náklady, ktoré by znášali súkromné subjekty, by neboli výrazné. Určité náklady vzniknú príslušným orgánom, ktoré vykonávajú dohľad nad bankami v súvislosti s predpokladaným zhromažďovaním informácií týmito bankami o počte zabezpečených úverov, ktoré sa vymáhajú mimosúdne.

Aký bude vplyv na podniky, MSP a mikropodniky?

MSP a ich činnosti sú závislé od bankových úverov viac ako spoločnosti, keďže spoločnosti sa môžu jednoduchšie financovať na verejných kapitálových trhoch vydávaním dlhopisov alebo získavaním kapitálového financovania. Keďže banky s účinným a rýchlym spôsobom uplatňovania kolaterálu môžu pri svojich úverových aktivitách očakávať nižšiu pravdepodobnosť zlyhania (vzhľadom na znížený morálny hazard dlžníka) a nižšiu stratu v prípade zlyhania (keďže hodnota kolaterálu sa nezníži v dôsledku zdĺhavého súdneho konania), upravili by svoje úverové sadzby smerom nadol. Presnejšie povedané, zlepšenie mier návratnosti o 10 percentuálnych bodov sa v priemere spája s nákladmi na úvery nižšími o 10 až 18 bázických bodov (s vplyvom na ceny pre malých dlžníkov silnejším približne o 40 %). Okrem toho, vzhľadom na uvedené zníženie rizík (najmä nižšia strata v prípade zlyhania) sa očakáva, že viac projektov, ktoré predtým nemohli získať financovanie, by mohlo získať bankové úvery. V dôsledku toho sa očakáva, že zabezpečené úvery a celkovo ponuka finančných prostriedkov sa zvýši aj pre tie MSP, ktoré majú k dispozícii aktíva na kolaterál.

Očakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty a verejnú správu?

Neočakáva sa významný vplyv na štátne rozpočty ani verejnú správu. Naopak, mimosúdne mechanizmy by znížili administratívne náklady orgánov verejnej moci, pretože intervencia akéhokoľvek orgánu verejnej moci v postupe vymáhania, napr. notára alebo súdneho vykonávateľa, by bola na náklady strán. Okrem toho by sa zvýšeným využívaním mimosúdnych mechanizmov (ak nie sú napadnuté) zmenšil počet prípadov, ktoré si vyžadujú zásah súdov, a tým by sa uvoľnila ich kapacita.

Očakávajú sa iné významné vplyvy? 

Vzhľadom na možný negatívny sociálny vplyv v prípade, že sa AECE uplatňuje príliš široko, s cieľom chrániť niektoré kategórie poskytovateľov kolaterálu, ako sú spotrebitelia, bude rozsah pôsobnosti obmedzený na finančné transakcie podnikov (t. j. úvery medzi bankami a spoločnosťami a podnikateľmi). Spotrebiteľ bude vyňatý z rozsahu pôsobnosti vzhľadom na potenciálny negatívny vplyv na jeho majetok a dedičstvo. Dokonca aj v prípade obchodných dlžníkov bude z rozsahu pôsobnosti vylúčené hlavné bydlisko dlžníka.

Okrem toho sa očakáva, že možnosť 2 bude mať celkovo pozitívny vplyv na zamestnanosť a podnikanie, pretože by sa uľahčil prístup podnikov a podnikateľov k finančným prostriedkom. V niektorých prípadoch (napríklad ak je kolaterál hlavným mechanizmom podnikania) by však mimosúdne vymáhanie mohlo viesť k tomu, že uvedená spoločnosť by nemohla/uvedený podnikateľ by nemohol pokračovať vo vykonávaní svojich činností, čo by mohlo viesť k tomu, že spoločnosť by musela/podnikateľ by musel prepustiť zamestnancov. Schopnosť spoločnosti alebo podnikateľa kedykoľvek požiadať súd o začatie reštrukturalizačného konania zabezpečí, aby zamestnanci dotknutej spoločnosti/podnikateľa využívali všetky práva a ochrany, ktoré sú zamestnancom k dispozícii v rámci takýchto konaní. Zvolená možnosť nebude mať vplyv na práva pracovníkov podľa platných právnych predpisov.

D. Nadväzné opatrenia

Kedy sa táto politika preskúma?

Komisia vykoná hodnotenie tejto iniciatívy po piatich rokoch od dátumu uplatňovania tejto smernice. Cieľom hodnotenia bude posúdiť okrem iného účinnosť a efektívnosť opatrenia, pokiaľ ide o dosahovanie cieľov uvedených v tomto posúdení vplyvu, a rozhodnúť, či sú potrebné nové opatrenia alebo zmeny.

Top