Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018PC0471

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu

COM/2018/471 final

V Štrasburgu12. 6. 2018

COM(2018) 471 final

2018/0248(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu

{SWD(2018) 347}
{SWD(2018) 348}
{SEC(2018) 315}


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Počas silných migračných tokov v rokoch 2015 – 2016 finančná a technická podpora, ktorú EÚ poskytla svojim členským štátom, prispela k lepšiemu zvládaniu výziev v oblasti azylu, migrácie a vonkajších hraníc. Úloha rozpočtu Únie bola teda kľúčová pri podpore riadenia žiadateľov o azyl a migrantov, pri rozvoji pátracích a záchranných kapacít na záchranu životov ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať do Európy, pri riadení účinných návratov a pri iných akciách, ktoré si vyžadujú koordinovanú reakciu zastrešenú európskou migračnou agendou.

Rozpočet EÚ je takisto zásadný na financovanie spoločných opatrení na účinnú kontrolu vonkajších hraníc Únie a dohľad nad nimi s cieľom kompenzovať zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach. Napríklad riadenie vonkajších hraníc Únie sa posunulo o veľký krok vpred vytvorením prístupu založeného na hotspotoch a výrazným posilnením Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCGA). Tento vývoj je plne podporený rozpočtom EÚ.

Európska rada v októbri 2017 opätovne potvrdila potrebu presadzovať komplexný prístup k riadeniu migrácie, ktorého cieľom je obnoviť kontrolu vonkajších hraníc, znížiť počet neregulárnych príchodov a počet úmrtí na mori a ktorý by sa mal zakladať na flexibilnom a koordinovanom využívaní všetkých dostupných nástrojov Únie a členských štátov.

V tejto súvislosti Komisia vo svojom návrhu na viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027 z 2. mája 2018 navrhla značne posilniť celkový rozpočet Únie na riadenie migrácie a vonkajších hraníc jeho zvýšením o viac ako 2,6-krát vrátane zvýšenia financovania prideleného decentralizovaným agentúram v tejto oblasti. Tento návrh sa ako taký nevzťahuje na financovanie pridelené agentúram a upravuje sa ním iba Fond pre azyl a migráciu, ktorý poskytne podporu na efektívne riadenie migrácie členskými štátmi s finančným krytím 10 415 000 000 EUR (v súčasných cenách).

V článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa výslovne uvádza, že spoločné politiky v oblasti azylu, migrácie a vonkajších hraníc sú založené na zásade solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi. Financovanie EÚ poskytuje konkrétne finančné prostriedky na zavedenie týchto dvoch zásad do praxe.

Fond prispeje k migračnej politike EÚ, ktorá je solídna, realistická a spravodlivá. Politika, ktorá uznáva potreby hostiteľských spoločností a občanov EÚ a úzko spolupracuje s partnermi na celom svete. Fond zabezpečí, aby EÚ pokračovala v plnení našich záväzkov voči osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, aby uľahčovala návrat osôb, ktoré nemajú právo zostať a podporovala riešenia, ktoré nahrádzajú neregulárne a nekontrolované toky bezpečnými a dobre riadenými cestami. Potrebujeme hlbšie preskúmať zakorenené výzvy, ktoré sú príčinou neregulárnej migrácie, ako je nedostatočný rozvoj, demografia, nedostatok príležitostí, zmena klímy a nerovnosť. Len komplexné riadenie migrácie založené na zásade solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, prinesie udržateľné výsledky. To zahŕňa primerané rozdelenie financovania Únie na zabezpečenie toho, aby najviac postihnuté členské štáty mali dostatočnú kapacitu na riešenie výziev, s ktorými sú konfrontované, v prospech EÚ ako celku. V tejto súvislosti sa v návrhu Komisie zohľadňuje prebiehajúce úsilie o reformu spoločného európskeho azylového systému a súčasný stav rokovaní o dublinskom nariadení a o rámci Únie pre presídľovanie a mohlo by byť potrebné prispôsobiť niektoré prvky tak, aby po ukončení odrážali ich výsledky.

Úspech riadenia migrácie zo strany EÚ sa opiera aj o účinné integračné politiky. Na tento účel fondy v rámci politiky súdržnosti, najmä fond ESF+, poskytnú podporu na uľahčenie strednodobej a dlhodobej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín po počiatočnej fáze prijatia vrátane integrácie do trhu práce. Na dokončenie tohto úsilia bude fond podporovať akciu národných vlád, miestnych a regionálnych orgánov a skupín občianskej spoločnosti, ktoré sa podieľajú na podpore krátkodobej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v hostiteľských komunitách a na vzájomnej dôvere. Týmto návrhom sa podporia opatrenia na prijímanie a skorú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ, ktoré sa vo všeobecnosti implementujú v ranej fáze integrácie v období po príchode na územie EÚ. Takisto sa ním podporia členské štáty pri vývoji horizontálnych opatrení, ako je napríklad budovanie kapacít, výmeny s hostiteľskou spoločnosťou, kampane na zvyšovanie informovanosti alebo spolupráca a spoločné učenie medzi členskými štátmi v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ.

Fond takisto finančne prispeje k účinnej politike návratu, ktorá je dôležitou súčasťou dobre riadeného systému migrácie v rámci Únie. Je takisto nevyhnutným doplnkom dôveryhodnej politiky v oblasti legálnej migrácie a azylu a dôležitým nástrojom v boji proti neregulárnej migrácii.

Fond podporí a podnieti úsilie členských štátov na účely účinného vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES 1 rýchlejším systémom návratu, ktorý ide ruka v ruke s dodržiavaním postupov a noriem, ktoré umožňujú Európe zabezpečiť ľudské a dôstojné zaobchádzanie s navrátilcami a primerané využívanie donucovacích opatrení v súlade so základnými právami a zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. V súvislosti s udržateľnými politikami návratu fond podporí integrovaný a koordinovaný prístup k riadeniu návratu a spoluprácu s tretími krajinami na plnenie ich záväzkov ponúknutím podpory, ako je budovanie kapacít pre riadenie návratov, informačné kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti a podpora pre reintegračné opatrenia.

Fond bude riešiť pretrvávajúce potreby v oblasti azylu, integrácie a návratu a zároveň upraví rozsah svojej pôsobnosti s cieľom podporiť vývoj a mandáty Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCGA) a budúcej Agentúry Európskej únie pre azyl. Spolupráca s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie týchto cieľov. Fond bude schopný podporiť akciu vo vonkajšom rozmere, ktorá dopĺňa akciu podporenú príslušnými vonkajšími nástrojmi.

Hlavnou výzvou, ktorú má návrh riešiť, je potreba väčšej flexibility pri riadení fondu v porovnaní so súčasným programovým obdobím, ale aj nástroje na zabezpečenie toho, aby bolo financovanie orientované na priority a akcie Únie s dôležitou pridanou hodnotou pre Úniu. Na riešenie nových výziev a priorít sú preto potrebné nové mechanizmy na prideľovanie financovania na zdieľané, priame a nepriame riadenie.

Kľúčom na rozdelenie financovania je flexibilita pri určovaní správneho spôsobu poskytovania a tém, na ktoré treba prideliť financovanie, pričom je potrebné zachovať kritickú masu počiatočného financovania pre štrukturálne a veľké viacročné investície v súlade s potrebami členských štátov týkajúcimi sa ďalšieho rozvoja ich migračných systémov. Pri prideľovaní financovania sa takisto plne zohľadní potreba členských štátov plne dodržiavať acquis Únie a potreba zamerať investície na kľúčové priority EÚ.

Prídel finančných prostriedkov na programy členských štátov sa bude skladať z pevne stanovenej sumy a sumy pridelenej na základe distribučného kľúča, ktorý bude odrážať potreby a tlaky pociťované rôznymi členskými štátmi v troch kľúčových oblastiach, na ktoré sa vzťahuje fond: azyl, legálna migrácia a integrácia a boj proti neregulárnej migrácii vrátane návratov.

Distribučný kľúč zoberie do úvahy rôzne „stavy“ a „toky“ kategórií a zohľadní tieto špecifiká medzi členskými štátmi, kde by niektoré mohli pociťovať väčšie tlaky v oblasti návratu a iné v oblasti integrácie a sú ovplyvnené odlišne v rôznych fázach prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín. Navrhuje sa poskytnúť 30 % váženie oblasti azylu, 30 % oblasti legálnej migrácie a integrácie a 40 % oblasti boja proti neregulárnej migrácii vrátane návratov. V tejto súvislosti sa v rámci azylu navrhuje poskytnúť 60 % váženie počtu žiadostí o azyl predložených prvýkrát, 30 % váženie počtu osôb so statusom medzinárodnej ochrany v členskom štáte a 10 % váženie počtu presídlených osôb. V oblasti integrácie je 60 % váženie dané počtu povolení na pobyt vydaných prvýkrát a 40 % celkovému počtu štátnych príslušníkov tretích krajín v členskom štáte v danom roku. Pokiaľ ide o kritériá v oblasti boja proti neregulárnej migrácii vrátane návratov, zohľadňujú počet príkazov na odchod (50 %) a účinných návratov (50 %), čím zohľadňujú osobitnú situáciu daného členského štátu.

Podiel programov členských štátov predstavuje 60 % celkového finančného krytia fondu. Navrhuje sa, aby sa členským štátom poskytlo 50 % finančného krytia na začiatku programového obdobia, pričom sa zachová možnosť pravidelného zvyšovania finančného krytia. Plánuje sa, že v polovici obdobia sa uskutoční jedno pevné zvýšenie na úrovni 10 % finančného krytia (technická úprava distribučného kľúča podlieha finančnej výkonnosti, na základe ktorej by mal členský štát predložiť žiadosti o platbu, ktoré pokrývajú aspoň 10 % pôvodnej výšky platobných rozpočtových prostriedkov).

Zvyšných 40 % by sa malo riadiť prostredníctvom tematického nástroja, v rámci ktorého sa bude pravidelne poskytovať financovanie na viaceré priority vymedzené v rozhodnutí Komisie o financovaní. Tento nástroj ponúka flexibilitu v riadení fondu tým, že umožňuje vyplácanie finančných prostriedkov na technickú pomoc na podnet Komisie a na tieto zložky:

·podpora pre osobitné činnosti poskytujúca dodatočné financovanie na osobitné akcie s vysokou pridanou hodnotou EÚ prostredníctvom programov členských štátov; v tejto súvislosti sa bude venovať osobitná pozornosť presadzovaniu účinných návratov;

·podpora pre akcie Únie riadené prostredníctvom priameho a nepriameho riadenia;

·podpora pre presídľovanie a úsilie o solidaritu a zodpovednosť medzi členskými štátmi;

·núdzová pomoc a

·podpora pre Európsku migračnú sieť.

Akcie v rámci tematického nástroja by sa plánovali prostredníctvom ročných alebo viacročných pracovných programov, ktoré boli prijaté vykonávacím rozhodnutím Komisie. Nástroj umožní riešiť nové priority alebo prijať naliehavé opatrenie v rámci režimu poskytovania, ktorý najlepšie vyhovuje politickému cieľu.

Je potrebné ďalšie zjednodušenie implementácie riadenia fondu, najmä zabezpečením jednotného prístupu s pravidlami uplatniteľnými na riadenie ostatných fondov EÚ („jednotný súbor pravidiel“), poskytnutím lepších usmernení týkajúcich sa systémov riadenia a kontroly a požiadaviek na audit a zabezpečením toho, aby pravidlá oprávnenosti v rámci zdieľaného riadenia plne využívali zjednodušené vykazovanie nákladov.

Je dôležité maximalizovať pridanú hodnotu EÚ v oblasti riadenia migrácie a implementovať lepší monitorovací a hodnotiaci rámec, aby sa posilnilo riadenie založené na výkonnosti. S cieľom podporiť úsilie na zabezpečovanie komplexného prístupu k riadeniu migrácie založenému na solidarite a zodpovednosti medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ a na splnenie cieľa zabezpečiť spoločnú udržateľnú politiku Únie v oblasti azylu a prisťahovalectva by sa mal zriadiť Fond pre azyl a migráciu (AMF) s cieľom poskytnúť členským štátom primerané finančné zdroje.

Týmto návrhom sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2021 a predkladá sa za Úniu 27 členských štátov v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva týkajúcim sa jeho zámeru vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktorú Európska rada prijala 29. marca 2017.

   Súlad s existujúcimi politickými ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Toto nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu, sa opiera o investície a úspechy dosiahnuté s podporou svojich predchodcov: Európskeho fondu pre utečencov (EFU) 2 , Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (EIF) 3 a Európskeho fondu pre návrat (RF) 4 v rokoch 2007 – 2013 a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) zriadeného nariadením (EÚ) č. 516/2014 5 v rokoch 2014 – 2020.

Fond zachová podporu pre všeobecné politiky EÚ v oblasti migrácie, integrácie a návratu, ako je napríklad podpora na posilnenie a rozvoj spoločného európskeho azylového systému (vrátane jeho vonkajšieho rozmeru), podpora pre solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, najmä v prospech členských štátov, ktoré sú najviac postihnuté migračnými a azylovými tokmi, podpora pre legálnu migráciu do členských štátov a rozvoj stratégií proaktívneho prisťahovalectva, ktoré rešpektujú proces integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, podpora na posilňovanie kapacít členských štátov a na presadzovanie spravodlivých a účinných stratégií v oblasti návratu a rozvoj partnerstiev a spolupráce s krajinami mimo EÚ.

Zintenzívnená politika EÚ v oblasti migrácie však potrebuje akcie z celého spektra dostupných nástrojov. V tejto súvislosti treba uviesť, že práca členských štátov podporená z fondov bude účinnejšia, ak bude doplnená a podporená príslušnými činnosťami agentúr Únie, najmä Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCGA), ktoré budú hrať kľúčovú úlohu pri identifikovaní slabých miest a pri podpore členských štátov v ich riešení, a to aj prostredníctvom jednotných operácií, odbornej prípravy a využívania odborných znalostí.

Fond bude fungovať v úplnej komplementárnosti s týmito agentúrami, v prípade ktorých sa navrhuje významné posilnenie na budúce obdobie. Komisia vo svojom oznámení „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje“, navrhuje prideliť agentúram Únie v oblasti migrácie sumu vo výške 865 000 000 EUR (v bežných cenách). 6 Toto nariadenie sa nevzťahuje na financovanie týchto agentúr. Ich financovanie je stanovené v pravidelnom ročnom rozpočtovom postupe. Komisia ďalej navrhuje prideliť sumu 12 013 000 000 EUR (v bežných cenách) na podporu výrazného posilnenia Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž tak, aby dosiahla plne funkčný prevádzkový stav, so stálym zborom pozostávajúcim z približne 10 000 príslušníkov pohraničnej stráže 7 a dobre fungujúcej Európskej agentúry na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA).

Súlad s ostatnými politikami Únie

Migračná politika Únie a rozšírenie Fondu pre azyl a migráciu sa opierajú o synergie a súdržnosť s príslušnými politikami EÚ, ako je riadenie hraníc, vnútorná bezpečnosť, sociálne začlenenie a integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín a vonkajšie politiky Únie, ktoré podporujú tretie krajiny.

Rôznorodosť prvkov riadenia migrácie si vyžaduje koordinovaný prístup niekoľkými nástrojmi financovania Únie, ktoré by podporili implementáciu vonkajších a vnútorných aspektov politiky Únie. Vonkajšie nástroje Únie hrajú kľúčovú úlohu pri riešení hlavných príčin migrácie, zabezpečujú prístup k medzinárodnej ochrane, posilňujú riadenie hraníc a podporujú úsilie v v oblasti boja proti prevádzaniu migrantov a proti obchodovaniu s ľuďmi, implementáciu akcií v oblasti návratu, ako aj riadenie politiky Únie v oblasti legálnej migrácie. Migrácia bude preto oblasťou, na ktorú sa zamerajú návrhy Únie na vonkajšie nástroje Únie. Opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom fondu by mali byť implementované pri plnej súčinnosti a súlade a mali by dopĺňať iné akcie mimo Únie podporované prostredníctvom externých nástrojov financovania Únie. Pri implementácii takýchto akcií by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej akcie a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, fond by sa mal zamerať na podporu zlepšenia spolupráce s tretími krajinami a na posilnenie kľúčových aspektov riadenia migrácie v oblastiach, ktoré sú v záujme migračnej politiky Únie.

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Európsky sociálny fond+ (ESF+) na druhej strane zahŕňajú dôležité ustanovenia na pokrytie dlhodobej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, zatiaľ čo tento fond sa sústreďuje skôr na opatrenia týkajúce sa ranej integrácie. Iné programy, napríklad Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Erasmus+ takisto posilnia ustanovenia týkajúce sa migrantov a utečencov. Všetky tieto nástroje budú musieť fungovať súdržne, aby sa maximalizoval vplyv ich podpory.

Zabezpečia sa aj synergie s Fondom pre spravodlivosť, práva a hodnoty, ktorý prispieva k prioritám a cieľom týkajúcim sa lepšieho riadenia migrácie, podpory začlenenia a riešenia obchodovania s ľuďmi. Okrem toho bude vyvinuté úsilie o súdržnosť a synergie s nástrojom v oblasti riadenia hraníc a víz ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc a Fondu pre vnútornú bezpečnosť popri vyššie uvedených fondoch.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

V článku 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza, že „Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou“.

Právny základ navrhovanej akcie Únie je možné nájsť v zozname opatrení uvedených v článku 77 ods. 2, ako aj v článku 79 ods. 2 písm d) Zmluvy o fungovaní Únie (ZFEÚ), napríklad spoločná politika v oblasti víz, kontroly osôb na vonkajších hraniciach, akékoľvek opatrenia na postupné zriaďovanie systému integrovaného riadenia pre vonkajšie hranice a boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Pozornosť sa venuje aj článku 80 ZFEÚ, v ktorom sa zdôrazňuje, že politiky Únie stanovené v kapitole 2 hlavy V časti 3 ZFEÚ a ich implementácia sa majú riadiť zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane jej finančných dôsledkov.

Komisia okrem toho 29. mája 2018 prijala návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach 8 s cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať implementáciu podpory v rámci zdieľaného riadenia s hlavným cieľom zjednodušiť realizáciu politiky. Tieto spoločné ustanovenia sa vzťahujú na časť AMF v rámci zdieľaného riadenia.

Jednotlivé fondy v rámci zdieľaného riadenia sledujú doplnkové ciele a zdieľajú ten istý režim riadenia, preto sa v nariadení (EÚ) .../.. V [nariadení o spoločných ustanoveniach] sa stanovuje séria všeobecných zásad, napríklad partnerstvo. Uvedené nariadenie obsahuje aj spoločné prvky strategického plánovania a programovania vrátane ustanovení o partnerskej dohode, ktorá sa má uzatvoriť s každým členským štátom, a stanovuje sa v ňom spoločný prístup k orientácii fondov na výkonnosť. V súlade s tým zahŕňa podporné podmienky a opatrenia týkajúce sa monitorovania, podávania správ a hodnotenia. Spoločné ustanovenia sú takisto stanovené so zreteľom na pravidlá oprávnenosti, finančné riadenie a opatrenia v oblasti riadenia a kontroly.

Fond bude otvorený pridruženiu tretích krajín v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode, ktorá sa vzťahuje na účasť tretích krajín na Fonde pre azyl a migráciu, pričom sa spresnia ich príspevky a prínosy, ako aj podmienky účasti.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Riadenie migračných tokov predstavuje výzvy, ktoré sú čoraz viac nadnárodné a ktoré sú takého rozsahu, že ich nemôžu riešiť členské štáty konajúce samostatne. Vzhľadom na to, že riešenie migrácie si vyžaduje značné zdroje a kapacity členských štátov a s cieľom zabezpečiť komplexný prístup založený na vzájomnej dôvere, solidarite, zdieľaní zodpovednosti, spolupráci a koordinácii medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, existuje jasná pridaná hodnota intervencie Únie v tejto oblasti a mobilizácie rozpočtu EÚ.

V tejto súvislosti sa očakáva, že Fond pre azyl a migráciu bude predstavovať pridanú hodnotu tým, že zabezpečí efektívnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov posilnením spoločného európskeho azylového systému prostredníctvom zavedenia spoločných pravidiel a postupov, rozvíjaním kapacít členských štátov na prijímanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podporovaním využívania legálnych ciest pre migrantov, zabezpečením dlhodobej konkurencieschopnosti Únie a budúcnosti jej sociálneho modelu, podporovaním integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a znížením stimulov pre neregulárnu migráciu prostredníctvom udržateľnej politiky návratu a readmisie.

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer vnútorných záležitostí, partnerstvá a spolupráca s tretími krajinami sú základnou zložkou migračnej politiky Únie na zabezpečenie primeraného riadenia tokov a vyjadrenia solidarity s tretími krajinami v rámci migračných tlakov prostredníctvom iniciatív v oblasti presídľovania. Je jasné, že prijímanie opatrení a združovanie zdrojov na úrovni EÚ výrazne zvýšia pákový efekt, ktorý EÚ potrebuje na to, aby presvedčila tretie krajiny, aby s ňou spolupracovali, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa migrácie, ktoré sú primárne v záujme EÚ a členských štátov.

Návrh rešpektuje zásadu subsidiarity, pretože väčšina finančných prostriedkov sa bude implementovať v súlade so zásadou zdieľaného riadenia a pri rešpektovaní inštitucionálnych právomocí členských štátov, pričom sa plne uznáva, že intervencie by sa mali uskutočňovať na primeranej úrovni a úloha Únie by nemala prekračovať rámec toho, čo je potrebné.

Proporcionalita

Návrh je v súlade so zásadou proporcionality a patrí do rozsahu akcie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako sa vymedzuje v hlave V ZFEÚ. Ciele a zodpovedajúce úrovne financovania sú primerané tomu, čo sa má pomocou nástroja dosiahnuť. Akcie plánované v tomto návrhu riešia európsky rozmer azylu a prisťahovalectva.

Výber nástroja

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Retrospektívne hodnotenia/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

V návrhu sa zohľadňujú výsledky hodnotení predchádzajúcich nástrojov financovania. Vychádza z ex post hodnotenia Európskeho fondu pre utečencov, Európskeho integračného fondu a Európskeho fondu pre návrat 9 a priebežného hodnotenia AMIF (programové obdobie 2014 – 2020). V súvislosti s jednotlivými hodnotiacimi kritériami bolo zistené toto:

Pokiaľ ide o účinnosť, AMIF zohrával dôležitú úlohu pri zlepšovaní azylových systémov a posilňovaní prijímacej kapacity v členských štátoch. V dôsledku migračnej krízy bola v mnohých krajinách oblasť azylu osobitnou prioritou. AMIF takisto zaznamenal značný pokrok v súvislosti s najzraniteľnejšími osobami vrátane maloletých osôb bez sprievodu, utečencov a žiadateľov o azyl v regiónoch, ako je severná Afrika a Africký roh, čím sa zvýšila viditeľnosť jeho vonkajšieho rozmeru. Existujú však obmedzené dôkazy o zvýšenej kapacite na vývoj, monitorovanie a hodnotenie azylových systémov a zatiaľ čo program EÚ pre presídľovanie dosiahol pokrok, prispel len v obmedzenej miere k vytvoreniu, rozvoju a implementácii národných programov presídľovania.

AMIF dosiahol značný pokrok, pokiaľ ide o integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, pričom mali prioritu najmä krátkodobé integračné opatrenia pred dlhodobými opatreniami, zatiaľ čo pri legálnej migrácii sa do dnešného dňa dosiahol len obmedzený pokrok, pravdepodobne z dôvodu kontextových faktorov. Výsledky uvedených opatrení ešte nie sú viditeľné, keďže integrácia je dlhodobý proces.

Vývoj spravodlivých, udržateľných a účinných stratégií návratu bol vo väčšine členských štátov cieľom rastúceho významu a napriek tomu, že miera dobrovoľných aj nútených návratov neustále rastie s podporou z fondu, zo zistení vyplýva, že AMIF v obmedzenej miere prispel k účinnej implementácii stratégií návratu.

Solidarita a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi sa posilnili najmä prostredníctvom núdzovej pomoci, mechanizmov premiestnenia a programov EÚ pre presídľovanie. Zo zistení, ktoré sú k dispozícii, vyplýva, že v porovnaní s mechanizmom premiestnenia mali národné programy obmedzený dodatočný prínos k odovzdaniu žiadateľov o azyl aj k odovzdaniu osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana.

AMIF poskytol značné príspevky členským štátom v núdzových situáciách, najmä prostredníctvom núdzovej pomoci, ktorá bola hlavným nástrojom posilňovania solidarity. Uľahčil rýchlu a cielenú reakciu v koordinácii a v synergii s nástrojom núdzovej podpory 10 .

Pokiaľ ide o efektívnosť, hodnotenie v rámci dostupných údajov celkovo naznačilo, že výsledky fondu sa dosiahli pri primeraných nákladoch z hľadiska ľudských aj finančných zdrojov. Aj keď sa začiatok implementácie národných programov oneskoril, zdá sa, že celková implementácia fondu je na dobrej ceste vďaka núdzovej pomoci vypĺňajúcej medzeru vo financovaní a uspokojujúcej bezprostredné potreby, čomu pomáha flexibilný prístup uplatnený na jeho riadenie. Opatrenia v oblasti riadenia a kontroly boli takisto primerané a účinné, pričom boli zavedené prísne mechanizmy na zabezpečenie správnej implementácie fondu a na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam.

V tejto fáze existuje málo dôkazov o výraznom znížení administratívnej záťaže, aj keď fond AMIF v porovnaní s minulosťou viedol k zjednodušeniu. Boli zavedené viaceré nové administratívne a riadiace postupy, pričom sa zohľadnili skúsenosti získané z predchádzajúcich fondov. Tie zahŕňajú prijatie usmernení a súboru nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu a zber ukazovateľov na zabezpečenie primeranejšieho merania výkonnosti.

Prijímatelia celkovo považujú väčšinu inovatívnych opatrení (napr. zjednodušené vykazovanie nákladov, viacročné programovanie) za obzvlášť užitočnú a zdá sa, že sa nimi dosiahlo zjednodušenie. Napriek zlepšeniam týkajúcim sa zjednodušenia sa zdá, že vnútroštátne pravidlá a postupy, ktoré sa uplatňujú v rámci národných programov, vedú k miernej až vysokej administratívnej záťaži, čím majú vplyv na efektívnosť.

Napriek výzvam zostáva AMIF vysoko relevantný, keďže sa ukázal byť dostatočne flexibilný, široký a komplexný, aby reagoval na rôzne potreby, a národné programy sú v súlade s potrebami členských štátov. Meniace sa potreby, ktorým členské štáty čelili počas obdobia implementácie, si však vyžadujú väčšiu flexibilitu v prideľovaní finančných prostriedkov. Potreby sa medzi členskými štátmi a rôznymi oblasťami (t. j. azyl, integrácia a návrat) značne líšia, pričom ich objem a rozsah kolísali, ale vo všeobecnosti vzrástli. Oblasť azylu bola v mnohých krajinách prioritou. Z dôvodu migračnej krízy rozsah fondu AMIF skončil na inej úrovni, ako sa pôvodne predpokladalo, a pôvodná úroveň financovania sa ukázala ako nedostatočná.

Počas fázy navrhovania, plánovania a programovania fondu boli prijaté opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby bol súdržný, komplementárny a zosúladený s inými finančnými nástrojmi EÚ a s príslušnými kľúčovými politickými stratégiami EÚ. Počas fázy implementácie Komisia zabezpečila, aby sa fondy EÚ s podobnými cieľmi využívali koordinovaným spôsobom. Na vnútroštátnej úrovni prevažná väčšina členských štátov zabezpečila súdržnosť a komplementárnosť zriadením koordinačných mechanizmov, najmä vo forme monitorovacích výborov spájajúcich orgány zapojené do implementácie fondov.

Zdá sa však, že existuje priestor na zlepšenie komunikácie, pokiaľ ide o vnútornú súdržnosť medzi rôznymi mechanizmami implementácie AMIF, keďže niektorí prijímatelia neboli veľmi informovaní o akciách a projektoch podporovaných v rámci AMIF, najmä o akciách Únie a núdzovej pomoci. Napriek tomu však existuje málo dôkazov o nesúdržnosti, prekrývaní a duplicite, a to z vonkajšieho aj vnútorného hľadiska.

AMIF vo všeobecnosti vytvoril významnú pridanú hodnotu EÚ, a to aj napriek jeho relatívne malej veľkosti v porovnaní s výzvami spôsobenými krízou, ku ktorej došlo v tomto období. Hlavný prínos na úrovni EÚ vyplýva z nadnárodného rozmeru určitých akcií (akcie Únie a Európska migračná sieť) a rozdelenia záťaže na úrovni EÚ, podporovaných najmä prostredníctvom núdzovej pomoci a mechanizmu premiestnenia v rámci národných programov, pričom núdzová pomoc aj mechanizmus premiestnenia sú dôkazom uplatnenia zásady solidarity.

AMIF priniesol významnú pridanú hodnotu EÚ z hľadiska:

i)    zabezpečenia účinného a efektívneho riadenia migračných tokov na úrovni EÚ (účinky týkajúce sa objemu);

(ii)    zlepšenia postupov súvisiacich s riadením migrácie a zvýšenia odborných znalostí a kapacity (účinky týkajúce sa procesu);

iii)    umožnenia členským štátom osloviť viac migrantov, žiadateľov o azyl a štátnych príslušníkov tretích krajín (účinky týkajúce sa rozsahu) a

iv)    inovácií vytvorených na vnútroštátnej a európskej úrovni prostredníctvom implementácie akcií (účinky týkajúce sa úloh).

Absencia financovania z fondu AMIF by bola na úkor kvality reakcie EÚ na migračnú krízu a schopnosti členských štátov spolupracovať a realizovať riešenia. Prerušenie podpory by pravdepodobne malo významné negatívne dôsledky a viedlo by k obmedzeniam rozsahu a kvality implementovaných akcií, k oneskorenej implementácii alebo dokonca k prerušeniu implementácie akcií, a to aj pokiaľ ide o uplatňovanie zásady solidarity, rozdelenia záťaže a vzájomnej dôvery.

AMIF venoval veľkú pozornosť udržateľnosti prostredníctvom mechanizmov zavedených počas fázy programovania a implementácie naprieč rôznymi mechanizmami implementácie, hoci v menšej miere v kontexte núdzovej pomoci (z dôvodu povahy akcií). Viac pozornosti by sa mohlo venovať kritériám udržateľnosti pri navrhovaní intervencií z fondu AMIF.

Udržateľnosť účinkov akcií (účinky trvajúce po ukončení intervencie) a finančná udržateľnosť (akcie, ktoré by mohli pokračovať po ukončení financovania z fondu AMIF) sa medzi mechanizmami implementácie, členskými štátmi a špecifickými cieľmi líšia a závisia od prijatia celostného prístupu. Udržateľnosť účinkov na cieľové skupiny sa pravdepodobne bude líšiť v závislosti od oblastí zamerania – výsledky týkajúce sa integrácie a azylu budú pravdepodobne trvať, ak budú riešiť dlhodobejšie potreby, zatiaľ čo výsledky v oblasti návratu sú udržateľnejšie, ak sú založené na systémoch dobrovoľného návratu a podporené úsilím o reintegráciu.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Od 10. januára 2018 do 9. marca 2018 sa uskutočnili dve otvorené verejné konzultácie zamerané na fondy EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti. Respondenti vo všeobecnosti zdôraznili potrebu zjednodušenia pri poskytovaní finančných nástrojov v oblasti vnútorných záležitostí, väčšej flexibility (najmä pokiaľ ide o schopnosť reagovať na krízy súvisiace s migráciou a bezpečnosťou) a zvýšenia financovania a podpory v oblastiach s vysokou úrovňou rozdelenia zodpovednosti (azyl a riadenie hraníc) a/alebo spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s agentúrami pre vnútorné záležitostí. Respondenti tvrdili, že takéto opatrenia môžu zlepšiť účinnosť a efektívnosť nástrojov financovania a zvýšiť pridanú hodnotu EÚ. Zainteresované strany poukázali aj na potrebu väčšieho pákového efektu politiky v oblasti vnútorných záležitostí v tretích krajinách.

V rámci výboru AMIF-ISF sa viedli konzultácie so zodpovednými orgánmi členských štátov. Členské štáty poskytli príspevok týkajúci sa hlavných priorít financovania, problémov, štruktúry fondov a spôsobov poskytovania. Konzultovalo sa aj s ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami a prijímateľmi financovania z fondu AMIF a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) prostredníctvom priameho a nepriameho riadenia, ako sú medzinárodné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti, ako aj s agentúrami pre vnútorné záležitosti.

Zainteresované strany sa zhodli, že v záujme maximalizácie pridanej hodnoty EÚ by výdavky EÚ mali odrážať priority na úrovni EÚ a politické záväzky a podporiť vykonávanie acquis EÚ v oblasti vnútorných záležitostí. Vyzvali na sprístupnenie dostatočných finančných prostriedkov, aby mohli čeliť súčasným a novovznikajúcim výzvam. Dostatočné finančné prostriedky by sa mali sprístupniť aj pre agentúry pre vnútorné záležitosti v súlade s ich narastajúcimi činnosťami. Zainteresované strany sa zhodli na tom, že je potrebná väčšia flexibilita, ktorá sa má zakomponovať do štruktúry fondov. Zistili, že na zachovanie dostatočnej flexibility, ktorá by umožnila reagovať na meniace sa okolnosti, by sa viacročné programy mali zachovať. Mimovládne organizácie zastávali názor, že by sa malo pokračovať aj v priamom riadení.

Konzultácie potvrdili konsenzus medzi kľúčovými zainteresovanými stranami o potrebe širšieho rozsahu akcie pre financovanie z prostriedkov EÚ, a to aj pokiaľ ide o jeho vonkajší rozmer, posilnenie vplyvu politík v oblasti vnútorných záležitostí, väčšie zjednodušenie mechanizmov poskytovania a väčšiu flexibilitu, najmä s cieľom reagovať na núdzové situácie.

Získavanie a využívanie expertízy

Práca na príprave budúcich finančných nástrojov pre vnútorné záležitosti sa začala v roku 2016 a pokračovala v rokoch 2017 a 2018. Ako súčasť tejto práce sa v rokoch 2017 a 2018 uskutočnila štúdia o VFR na podporu posúdenia vplyvu, ktoré sa začalo v septembri 2017. V týchto štúdiách sa spojili dostupné výsledky hodnotení existujúcich finančných nástrojov a konzultácií so zainteresovanými stranami a preskúmali sa problémy, ciele a možnosti politiky vrátane ich pravdepodobného vplyvu preskúmaného v posúdení vplyvu.

Posúdenie vplyvu

V súvislosti s týmto návrhom sa vykonalo posúdenie vplyvu. Posúdenie vplyvu sa týkalo: Fondu pre azyl a migráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a Fondu pre integrované riadenie hraníc, ktorý je zložený z nástroja pre riadenie hraníc a víz a nástroja na zabezpečenie vybavenia pre colné kontroly. Zhrnutie posúdenia vplyvu a kladné stanovisko výboru pre kontrolu regulácie možno nájsť na tomto webovom sídle http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/?fuseaction=ia .

V správe o posúdení vplyvu sa analyzovali rôzne možnosti politiky z hľadiska spôsobu poskytovania financovania, riešenia súdržnosti a komplementárnosti s inými nástrojmi financovania EÚ, vonkajšieho rozmeru financovania migrácie a bezpečnosti, flexibility v stabilnom finančnom prostredí (vrátane tematického nástroja), spôsobov implementácie (zdieľané, priame a nepriame riadenie), možnosti poskytnúť núdzovú pomoc, ako aj z hľadiska mechanizmu preskúmania v polovici obdobia atď. Uprednostňovanou možnosťou je kombinácia možností vychádzajúcich z výsledkov a odporúčaní ex post hodnotenia predchádzajúcich fondov (programové obdobie 2007– 2013) a priebežných hodnotení súčasných fondov (programové obdobie 2014 – 2020).

Posúdenie vplyvu sa zaoberá odporúčaniami výboru pre kontrolu regulácie. V tabuľke nižšie sú uvedené hlavné úvahy a odporúčania týkajúce sa zlepšenia prijaté v súvislosti s Fondom pre azyl a migráciu, nástrojom v oblasti riadenia hraníc a víz (ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc) a Fondom pre vnútornú bezpečnosť a spôsob, ako bola zmenená správa o posúdení vplyvu, aby tieto úvahy a odporúčania odrážala.

Hlavné úvahy Výbor pre kontrolu regulácie

Zmeny v správe o posúdení vplyvu

V správe sa nevysvetľuje, ako zvýšenie kompetencie EÚ v týchto oblastiach (vnútorných záležitostí) a rozšírená úloha agentúr ovplyvnia celkový systém.

V prípade Fondu pre azyl a migráciu, nástroja v oblasti riadenia hraníc a víz (ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť bola správa revidovaná tak, aby vysvetľovala, ako rozšírenie kompetencie EÚ a väčšia úloha agentúr ovplyvňujú úlohy príslušných fondov (oddiel 3.2). Keďže agentúry pre vnútorné záležitosti hrajú kľúčovú úlohu pri implementácii politík Únie v oblasti migrácie a bezpečnosti, budú mať dôležitú úlohu počas fázy programovania národných programov, pričom by ich činnosti týkajúce sa monitorovanie prispeli k preskúmaniu v strede obdobia. Účelom rozšíreného mandátu agentúr by nebolo nahradiť súčasné úlohy vykonávané členskými štátmi, ale skôr podporiť a zlepšiť akcie Únie a jej členských štátov v oblasti migrácie, riadenia hraníc a bezpečnosti.

Ďalšie úvahy a odporúčania na zlepšenie

Zmeny v správe o posúdení vplyvu

1. V správe by sa mali predstaviť hlavné zmeny v programovej štruktúre a prioritách v porovnaní so súčasným programovým obdobím. V správe by sa okrem toho mal objasniť rozsah vonkajšieho komponentu programu, t. j. jeho komplementárnosť s vonkajšími nástrojmi.

Správa bola revidovaná s cieľom predstaviť hlavné zmeny v programovej štruktúre v porovnaní so súčasným programovým obdobím (oddiel 3.2) a objasniť rozsah vonkajšieho komponentu a jeho komplementárnosť s vonkajšími nástrojmi (oddiel 3.3). Ciele fondov vychádzajú z rozsahu ich predchodcov vo všeobecnosti považovaných za dostatočne širokých na podporu implementácie politických priorít EÚ poskytujúcich pridanú hodnotu EÚ. Úpravy priorít a akcií odrážajú politický vývoj a potrebu synergií s inými fondmi EÚ. Intervencie vo vonkajšom rozmere budú navrhnuté a implementované v súlade s vonkajšou akciou a zahraničnou politikou EÚ, najmä s vonkajším nástrojom EÚ.

2. V správe by sa malo takisto vysvetliť, ako rozšírenie kompetencie EÚ a väčšia úloha agentúr ovplyvňujú úlohy príslušných programov. Zvyšuje potrebu akcií na vnútroštátnej úrovni na delegovanie na agentúry alebo znižuje prioritu niektorých intervencií?

Pozrite si zmeny v správe zohľadňujúce hlavnú úvahu výboru pre kontrolu regulácie, ktorá je uvedená vyššie.

3. Výbor chápe, že nový mechanizmus pre výkonnostné rezervy bol v čase navrhovania správy ešte nedostatočne vyvinutý. V jej konečnej verzii by sa však mal aktualizovať a objasniť vybraný mechanizmus a mal by sa odôvodniť na základe skúseností z iných fondov EÚ (ako boli ústne vysvetlené výboru).

Správa bola revidovaná s cieľom aktualizovať a objasniť uprednostňovaný mechanizmus pri zohľadnení skúseností z iných fondov EÚ a vývoja v rámci prípravy budúceho nariadenia o spoločných ustanoveniach pre zdieľané riadenie (oddiel 4.1.4). V rámci uprednostňovanej možnosti nie je predstavená žiadna osobitná rezerva. Je zahrnutá minimálna úroveň finančnej implementácie na pridelenie dodatočného financovania pri technickej úprave v strednodobom horizonte, zatiaľ čo výkonnostné prvky by sa zohľadnili pri poskytovaní dodatočných finančných prostriedkov prostredníctvom tematického nástroja.

4. V správe by sa malo objasniť, ako bude nový núdzový mechanizmus fungovať v rámci finančného krytia každého z troch fondov pre migráciu a bezpečnosť a že využívanie núdzovej pomoci by sa malo obmedziť v dôsledku novej flexibility poskytnutej tematickým nástrojom. Mala by sa v nej vysvetliť výhoda tohto mechanizmu oproti núdzovému financovaniu v predchádzajúcom programovom období.

Správa bola revidovaná s cieľom poskytnúť objasnenie spôsobu, ako bude fungovať nový núdzový mechanizmus (oddiel 4.1.3). Núdzová pomoc poskytnutá prostredníctvom fondov by mala dopĺňať rezervu núdzovej pomoci (na úrovni rozpočtu EÚ) a mala by byť použitá v jasne vymedzených situáciách. V dôsledku flexibility zakotvenej v tomto tematickom nástroji sa očakáva, že využívanie núdzovej pomoci bude obmedzenejšie ako v súčasnom programovom období. Núdzová pomoc môže byť implementovaná prostredníctvom zdieľaného, priameho alebo nepriameho riadenia.

5. Opatrenia týkajúce sa monitorovania nie sú dobre vyvinuté. V správe by sa malo objasniť, ako bude vymedzený úspech programov a ako sa bude merať.

Správa bola revidovaná (oddiel 5.1) s cieľom predstaviť meranie úspechu programov. To bude vychádzať z cieľov stanovených medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sa majú dohodnúť v národných programoch, a následného merania úspechov na ceste k uvedeným cieľom prostredníctvom ukazovateľov výstupov a výsledkov zahrnutých v právnych návrhoch. Požiadavky na podávanie správ pre zdieľané riadenie sú stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach.

   Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

Nariadením o spoločných ustanoveniach (spoločné pre viaceré oblasti politiky v rámci zdieľaného riadenia) sa zabezpečí zjednodušenie fondu čo najväčším využívaním spoločných pravidiel, monitorovania, kontroly a auditov na implementáciu programov, a to aj prostredníctvom lepšieho využívania zjednodušeného vykazovania nákladov. Audítorský prístup sa zefektívni, aby sa viac zameral na výber vzorky auditu založeného na riziku a uplatňovala sa zásada „jednotného auditu“ s cieľom znížiť administratívnu záťaž.

Ďalšie zjednodušenie v rámci priameho riadenia sa dosiahne použitím spoločných informačných nástrojov v rámci celej Komisie (systém riadenia elektronických grantov).

Základné práva

Finančná podpora z rozpočtu Únie je nevyhnutná na implementáciu Fondu pre azyl a migráciu s cieľom podporiť členské štáty zabezpečením spoločných pravidiel a postupov na prijímanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podporovaním väčšieho počtu legálnych ciest pre migrantov, podporou integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a znížením stimulov pre neregulárnu migráciu prostredníctvom udržateľnej politiky návratu a readmisie. Tieto ciele sa budú sledovať v plnom súlade so záväzkami Únie týkajúcimi sa základných práv. To sa bude pozorne sledovať počas implementácie fondu.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Návrh Komisie na viacročný finančný rámec obsahuje 10 415 000 000 EUR (v bežných cenách) pre Fond pre azyl a migráciu a 865 000 000 EUR (v bežných cenách) pre príslušné decentralizované agentúry na obdobie rokov 2021 – 2027.

Implementácia sa bude uskutočňovať prostredníctvom zdieľaného alebo priameho/nepriameho riadenia. Celkové zdroje sa budú prideľovať takto: Šesťdesiat percent na programy členských štátov implementované v rámci zdieľaného riadenia; a 40 % pre tematický nástroj na osobitné činnosti na vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni, na akcie Únie, na presídľovanie v rámci núdzovej pomoci, na úsilie o solidaritu a zodpovednosť a na Európsku migračnú sieť. Finančné krytie z tematického nástroja sa použije aj na technickú pomoc na podnet Komisie.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Financovanie sa implementuje prostredníctvom zdieľaného riadenia zo strany členských štátov a priameho/nepriameho riadenia zo strany Komisie.

Rámec monitorovania a hodnotenia sa zlepší, a to aj prostredníctvom lepšej metodiky sledovania investícií do príslušných fondov EÚ s cieľom stimulovať včasnú výkonnosť a zabezpečiť, aby hodnotenia mohli poskytnúť účinný vstup pre akékoľvek budúce revízie politických intervencií. Dosiahne sa to prostredníctvom lepších ukazovateľov, užšej spolupráce s príslušnými partnermi a mechanizmom na stimulovanie výkonnosti. Komisia vykoná hodnotenie v polovici obdobia a retrospektívne hodnotenie. Tieto hodnotenia sa uskutočnia v súlade s odsekmi 22 a 23 medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 11 , v ktorej tri inštitúcie potvrdili, že hodnotenia existujúcich právnych predpisov a politiky by mali poskytnúť základ pre posúdenie vplyvu možností ďalšej akcie. V hodnoteniach sa posúdia účinky fondu na základ založený na ukazovateľoch a cieľoch a na podrobnej analýze miery, do akej možno fond považovať za relevantný, účinný a efektívny, poskytuje dostatočnú pridanú hodnotu EÚ a je v súlade s ostatnými politikami EÚ. Budú zahŕňať získané poznatky na identifikáciu akýchkoľvek nedostatkov/problémov alebo akéhokoľvek potenciálu s cieľom ďalej zlepšovať akcie alebo ich výsledky a pomáhať maximalizovať ich vplyv.

Očakáva sa, že členské štáty v rámci zdieľaného riadenia budú podávať pravidelné správy o implementácii svojich programov a že predložia záverečnú správu o výkonnosti na konci programového obdobia.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V kapitole I – Všeobecné ustanovenia navrhovaného nariadenia sa stanovuje jeho účel, rozsah pôsobnosti a vymedzenie kľúčových pojmov. Vyžaduje sa v nej, aby všetky akcie podporované podľa nariadenia boli v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Zároveň sa v ňom stanovujú ciele nariadenia. Navrhovaný rozsah pôsobnosti týchto článkov vychádza prevažne zo súčasného nariadenia o AMIF, pričom zohľadňuje nový vývoj politiky, ako je napríklad európska migračná agenda, a potrebu pružne reagovať na vyvíjajúce sa výzvy v oblasti migrácie v rámci EÚ, ako aj v spolupráci s inými krajinami.

V kapitole II – Finančný a vykonávací rámec sa stanovujú všeobecné zásady poskytovania podpory podľa nariadenia a poukazuje sa na význam konzistentnosti a komplementárnosti s príslušnými nástrojmi financovania EÚ. Stanovujú sa v nej spôsoby poskytovania akcií podporovaných podľa nariadenia: zdieľané, priame a nepriame riadenie. Navrhovaná kombinácia spôsobov poskytovania je založená na pozitívnych skúsenostiach s touto kombináciou pri implementácii súčasného nástroja financovania.

V prvom oddiele kapitoly sa stanovuje finančný rámec. V návrhu sa uvádza výška celkového finančného krytia pre fond a jeho využívanie prostredníctvom rôznych vykonávacích opatrení.

V druhom, treťom a štvrtom oddiele sa opisuje rámec implementácie pre fond podľa spôsobu implementácie, ako sú napríklad programy Komisie a členských štátov. Stanovujú sa v ňom podrobné opatrenia pre preskúmanie v polovici obdobia a pre implementáciu osobitných činností, akcií Únie, núdzovej pomoci, technickej pomoci, finančných nástrojov, rozpočtových záruk a prevádzkovej podpory.

V záverečnom oddiele sa stanovujú potrebné ustanovenia o správach členských štátov o výkonnosti a o monitorovaní a hodnotení.

Kapitola III – Prechodné a záverečné ustanovenia obsahuje ustanovenia o delegovaní právomoci na Komisiu prijímať delegované akty a o postupe výboru. Zahŕňa aj uplatniteľnosť nariadenia o spoločných ustanoveniach na navrhované nariadenie, navrhuje sa v nej zrušenie predchádzajúceho nástroja financovania a stanovujú sa v nej viaceré prechodné ustanovenia. Stanovuje sa dátum nadobudnutia účinnosti navrhovaného nariadenia a stanovuje sa, že nariadenie bude záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so zmluvami od 1. januára 2021.

2018/0248 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 a článok 79 ods. 2 a 4,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 12 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 13 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Vzhľadom na vyvíjajúce sa migračné výzvy, ktoré sú charakterizované potrebou podpory silných prijímacích, azylových, integračných a migračných systémov členských štátov, potrebou prevencie a primeraného zvládania naliehavých situácií a nahrádzania neregulárnych a nebezpečných príchodov legálnymi a bezpečnými cestami, sú investície do účinného a koordinovaného riadenia migrácie v Únii kľúčovým predpokladom na dosiahnutie cieľa Únie, ktorým je vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku. 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(2)Význam koordinovaného prístupu Únie a členských štátov sa odráža v európskej migračnej agende z mája 2015, kde sa zdôrazňuje potreba súdržnej a jasnej spoločnej politiky, ktorá obnoví dôveru v schopnosť Únie spojiť úsilie vyvíjané na európskej a vnútroštátnej úrovni s cieľom riešiť migráciu a účinne spolupracovať v súlade so zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, pričom tento význam bol potvrdený aj v rámci preskúmania v polovici obdobia v septembri 2017 a v správach o pokroku z marca a mája 2018.

(3)Európska rada vo svojich záveroch z 19. októbra 2017 opätovne potvrdila potrebu pokračovať v komplexnom, pragmatickom a ráznom prístupe k riadeniu migrácie, ktorého cieľom je obnoviť kontrolu vonkajších hraníc a znížiť počet neregulárnych príchodov a počet úmrtí na mori a ktorý by mal byť založený na flexibilnom a koordinovanom využívaní všetkých nástrojov, ktoré majú Únia a členské štáty k dispozícii. Európska rada ďalej vyzvala na zabezpečenie podstatne lepšieho navracania migrantov prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ aj členských štátov, akými sú napríklad účinné readmisné dohody a dojednania.

(4)V rámci úsilia o zabezpečenie komplexného prístupu k riadeniu migrácie založeného na vzájomnej dôvere, solidarite a zdieľaní zodpovednosti medzi členskými štátmi a inštitúciami Únie s cieľom zabezpečiť spoločnú udržateľnú azylovú a prisťahovaleckú politiku Únie by mali byť členské štáty podporené primeranými finančnými zdrojmi vo forme Fondu pre azyl a migráciu (ďalej len „fond“).

(5)Pri implementácii fondu by sa mali v plnej miere dodržiavať práva a zásady zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, ako aj medzinárodné záväzky Únie v oblasti základných práv.

(6)Fond by mal nadviazať na výsledky a investície, ktoré sa podarilo dosiahnuť vďaka podpore, ktorú poskytovali jeho predchodcovia: Európsky fond pre utečencov zriadený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 573/2007/ES, Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín zriadený rozhodnutím Rady 2007/435/ES, Európsky fond pre návrat zriadený na obdobie 2007 – 2013 rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 575/2007/ES a Fond pre azyl, migráciu a integráciu zriadený na obdobie 2014 – 2020 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014. Zároveň by mal zohľadniť príslušný nový vývoj.

(7)Fond by mal podporovať účinné riadenie migračných tokov, a to okrem iného aj prostredníctvom podpory spoločných opatrení v oblasti azylu vrátane úsilia členských štátov, pokiaľ ide o prijímanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom presídlenia a presunu žiadateľov o medzinárodnú ochranu alebo osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, medzi členskými štátmi, prostredníctvom podpory integračných stratégií a účinnejšej politiky v oblasti legálnej migrácie, a to s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť Únie a budúcnosť jej sociálneho modelu a zredukovať faktory motivujúce na neregulárnu migráciu prostredníctvom udržateľnej politiky v oblasti návratu a readmisie. Fond by mal podporovať posilňovanie spolupráce s tretími krajinami na účely posilnenia riadenia tokov žiadateľov o azyl alebo iné formy medzinárodnej ochrany, možnosti legálnej migrácie a bojovať proti neregulárnej migrácii, ako aj zabezpečiť udržateľnosť návratu a účinnej readmisie do tretích krajín.

(8)Migračná kríza poukázala na potrebu reformy spoločného európskeho azylového systému, aby sa zabezpečili efektívne konania o azyle v záujme zabránenia sekundárnym pohybom, a aby sa stanovili jednotné a primerané podmienky prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu, jednotné normy poskytovania medzinárodnej ochrany a primerané práva a výhody pre osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana. Reforma bola zároveň potrebná s cieľom zaviesť spravodlivejší a účinnejší systém na určenie zodpovednosti členských štátov za žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ako aj rámec Únie pre úsilie členských štátov v oblasti presídľovania. Preto je vhodné, aby fond intenzívnejšie podporoval úsilie členských štátov zamerané na plné a riadne vykonávanie reformovaného spoločného európskeho azylového systému.

(9)Fond by mal tiež dopĺňať a podporovať činnosti vyvíjané Agentúrou Európskej únie pre azyl (EUAA) zriadenej nariadením (EÚ) ..../... [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl] 14 s cieľom uľahčiť a zlepšiť fungovanie spoločného európskeho azylového systému, a to koordináciou a posilnením praktickej spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi, podporou práva Únie a operačných noriem v oblasti azylu s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň jednotnosti na základe prísnych noriem ochrany, pokiaľ ide o postupy medzinárodnej ochrany, podmienky prijímania a posudzovanie potrieb ochrany v celej Únii, čo umožní udržateľné a spravodlivé rozdelenie žiadostí o medzinárodnú ochranu, uľahčí zbližovanie pri posudzovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu v celej Únii, podporí úsilie členských štátov v oblasti presídľovania a poskytne členským štátom operačnú a technickú pomoc pri riadení ich azylových a prijímacích systémov, o to najmä tých členských štátov, ktorých systémy sú vystavené neprimeranému tlaku.

(10)Fond by mal podporovať úsilie Únie a členských štátov zamerané na posilnenie schopnosti členských štátov rozvíjať, monitorovať a hodnotiť ich politiky v oblasti azylu vzhľadom na ich povinnosti vyplývajúce z platného práva Únie.

(11)Partnerstvá a spolupráca s tretími krajinami sú základným prvkom azylovej politiky Únie, ktorej cieľom je zabezpečiť primerané riadenie tokov žiadateľov o azyl alebo iné formy medzinárodnej ochrany. S cieľom zaistiť, aby štátni príslušníci tretích krajín alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, uprednostňovali legálne a bezpečné možnosti príchodu na územie členských štátov pred nebezpečnými a neregulárnymi spôsobmi , s cieľom prejaviť solidaritu s krajinami v regiónoch, do ktorých alebo v rámci ktorých bol vysídlený veľký počet osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, a to tak, že sa pomôže zmierniť tlak na tieto krajiny, ako aj s cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov migračnej politiky Únie posilnením vplyvu Únie voči tretím krajinám a účinne prispievať ku globálnym iniciatívam v oblasti presídľovania jednotným vystupovaním na medzinárodných fórach a v rámci vzťahov s tretími krajinami, by fond mal poskytovať finančné stimuly na vykonávanie rámca Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov].

(12)Vzhľadom na vysokú úroveň migračných tokov do Únie v ostatných rokoch a so zreteľom na význam zabezpečenia súdržnosti našich spoločností je nevyhnutné podporiť politiky členských štátov zamerané na včasnú integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, a to aj v prioritných oblastiach stanovených v Akčnom pláne pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorý Komisia prijala v roku 2016.

(13)V záujme zvýšenia efektívnosti, dosiahnutia čo najväčšej pridanej hodnoty Únie a zabezpečenia jednotnosti prístupu Únie s cieľom podporiť integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín by akcie financované z fondu mali mať osobitný charakter a mali by dopĺňať akcie financované z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Opatrenia financované z tohto fondu by mali podporovať opatrenia prispôsobené potrebám štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sa zvyčajne vykonávajú v počiatočnej fáze integrácie, ako aj horizontálne akcie na podporu kapacít členských štátov v oblasti integrácie, pričom intervencie týkajúce sa štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré majú dlhodobejší vplyv, by sa mali financovať z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR).

(14)V tomto kontexte by sa od orgánov členských štátov zodpovedných za implementáciu fondu malo požadovať, aby spolupracovali a vytvorili mechanizmy koordinácie s orgánmi určenými členskými štátmi na účely riadenia intervencií z Európskeho sociálneho fondu plus a Európskeho fondu regionálneho rozvoja a v prípade potreby s ich riadiacimi orgánmi a riadiacimi orgánmi ostatných fondov Únie, ktoré prispievajú k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín.

(15)Implementácia fondu v tejto oblasti by mala byť v súlade so spoločnými základnými zásadami Únie v oblasti integrácie uvedenými v spoločnom programe pre integráciu.

(16)Z tohto dôvodu je vhodné umožniť tým členským štátom, ktoré si to želajú, aby sa v ich programoch mohlo stanovovať, že integračné akcie sa môžu v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na ich účinné vykonávanie, vzťahovať aj na blízkych príbuzných štátnych príslušníkov tretích krajín. Pod pojmom „blízki príbuzní“ by sa mali rozumieť manželia/manželky, partneri/partnerky a akákoľvek osoba, ktorá má priame rodinné väzby po zostupnej alebo vzostupnej línii so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorého sa týkajú integračné akcie, a na ktorú by sa inak rozsah pôsobnosti fondu nevzťahoval.

(17)Vzhľadom na rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov a organizácií občianskej spoločnosti v oblasti integrácie a s cieľom uľahčiť prístup týchto subjektov k financovaniu na úrovni Únie by fond mal uľahčovať vykonávanie akcií v oblasti integrácie miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo organizáciami občianskej spoločnosti, a to aj prostredníctvom využitia tematického nástroja a vyššej miery spolufinancovania pre tieto akcie.

(18)Vzhľadom na dlhodobé hospodárske a demografické výzvy, ktorým Únia čelí, je nevyhnutné vytvoriť dobre fungujúce legálne spôsoby migrácie do Únie, ktoré Únii umožnia zostať atraktívnou destináciou pre migrantov, a zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a rast hospodárstva Únie.

(19)Fond by mal podporovať členské štáty pri vytváraní stratégií zameraných na organizáciu legálnej migrácie a vo všeobecnosti posilňovať ich schopnosť vypracovávať, vykonávať, monitorovať a hodnotiť všetky stratégie v oblasti prisťahovalectva a integrácie, ako aj politiky a opatrenia zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, vrátane právnych nástrojov Únie. Fond by mal takisto podporovať výmenu informácií a najlepších postupov a spoluprácu medzi rôznymi administratívnymi útvarmi a úrovňami správy, ako aj medzi členskými štátmi.

(20)Efektívna návratová politika je neoddeliteľnou súčasťou komplexného prístupu Únie a jej členských štátov k migrácii. Fond by mal podporovať úsilie členských štátov a motivovať na toto úsilie s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a ďalší rozvoj spoločných noriem pre návrat, ktoré sa stanovujú najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES 15 , a integrovaný a koordinovaný prístup k riadeniu návratu. S cieľom zaistiť udržateľné návratové politiky by mal fond rovnako podporovať aj súvisiace opatrenia v tretích krajinách, ako napríklad opätovnú integráciu navrátilcov.

(21)Členské štáty by mali uprednostňovať dobrovoľný návrat. V záujme podpory dobrovoľného návratu by mali zvážiť stimuly, ako napr. preferenčné zaobchádzanie vo forme posilnenej pomoci pri návrate v prípade dobrovoľného návratu. Z hľadiska jeho nákladovej efektívnosti je takýto typ dobrovoľného návratu v záujme navrátilcov aj v záujme orgánov.

(22)Dobrovoľné a nútené návraty sú však vzájomne prepojené, vzájomne sa posilňujú a členské štáty preto treba podporovať v tom, aby posilňovali komplementárnosť týchto dvoch foriem návratu. Možnosť odsunu je dôležitým prvkom, ktorý prispieva k integrite azylových systémov a systémov legálnej migrácie. Fond by mal preto podporovať akcie členských štátov zamerané na zjednodušenie a realizáciu odsunov v súlade s normami stanovenými v práve Únie, a to pri plnom dodržiavaní základných práv a rešpektovaní dôstojnosti navrátilcov.

(23)Osobitné podporné opatrenia pre navrátilcov v členských štátoch a v krajinách návratu môžu zlepšiť podmienky ich návratu a uľahčiť ich opätovné začlenenie do spoločnosti.

(24)Readmisné dohody a iné dojednania sú neoddeliteľnou zložkou návratovej politiky Únie a hlavným nástrojom na účinné riadenie migračných tokov, keďže uľahčujú rýchly návrat neregulárnych migrantov. Tieto dohody a dojednania sú dôležitým prvkom v rámci dialógu a spolupráce s tretími krajinami pôvodu a tranzitu neregulárnych migrantov a ich vykonávanie v tretích krajinách by sa malo podporovať, aby sa zaistila účinnosť návratových politík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie.

(25)Okrem podpory návratu osôb, ako sa stanovuje v tomto nariadení, by sa z fondu mali podporovať aj ďalšie opatrenia na boj proti neregulárnej migrácii, riešiť stimuly vedúce k nelegálnej migrácii alebo obchádzaniu existujúcich pravidiel legálnej migrácie a tak zabezpečiť integritu prisťahovaleckých systémov členských štátov.

(26)Zamestnávanie neregulárnych migrantov je faktorom, ktorý prispieva k nelegálnej migrácii a oslabuje tvorbu politiky mobility pracovnej sily založenej na mechanizmoch legálnej migrácie. Fond by mal preto priamo alebo nepriamo podporovať členské štáty, pokiaľ ide o vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES 16 , ktorou sa zakazuje zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, a ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom, ktorí tento zákaz porušujú.

(27)Fond by mal priamo alebo nepriamo podporovať členské štáty, pokiaľ ide o vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ 17 , v ktorej sa stanovujú pravidlá pomoci, podpory a ochrany pre obete obchodovania s ľuďmi.

(28)Fond by mal dopĺňať a posilňovať činnosti vykonávané v oblasti návratu Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž, zriadenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 18 , a tak prispievať k účinnému európskemu integrovanému riadeniu hraníc v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 4 uvedeného nariadenia.

(29)Malo by sa vyvíjať úsilie o dosiahnutie súčinnosti, konzistentnosti a efektívnosti s ostatnými fondmi Únie a malo by sa zabrániť prekrývaniu jednotlivých akcií.

(30)Opatrenia v tretích krajinách a vo vzťahu k tretím krajinám podporované prostredníctvom fondu by mali dopĺňať ostatné akcie mimo Únie, ktoré sú podporované prostredníctvom nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti. Pri vykonávaní takýchto akcií by sa malo dbať predovšetkým na dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie vo vzťahu k dotknutej krajine alebo regiónu a s medzinárodnými záväzkami Únie. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, podpora poskytovaná z fondu by sa mala zamerať na prehĺbenie spolupráce s tretími krajinami a na posilnenie kľúčových aspektov riadenia migrácie v tých oblastiach, ktoré sú predmetom záujmu migračnej politiky Únie.

(31)Financovanie z rozpočtu Únie by sa malo sústrediť na tie činnosti, pri ktorých môžu intervencie Únie priniesť pridanú hodnotu v porovnaní s tým, ak by akcie vykonávali členské štáty samy. Finančná podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia by mala prispievať najmä k posilneniu kapacít v oblasti azylu a migrácie na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie.

(32)Predpokladá sa, že členský štát nekoná v súlade s príslušným acquis Únie, a to aj pokiaľ ide o využívanie operačnej podpory v rámci tohto fondu, , ak si nesplnil svoje povinnosti v oblasti azylu a návratu, ktoré pre neho vyplývajú zo zmlúv, ak existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt Únie týmto členským štátom pri vykonávaní acquis v oblasti azylu a návratu alebo ak boli v hodnotiacej správe v rámci schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu alebo hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu Agentúry Európskej únie pre azyl zistené nedostatky v príslušnej oblasti.

(33)Fond by mal odrážať potrebu väčšej flexibility a zjednodušenia a zároveň spĺňať požiadavky predvídateľnosti a zaručovať spravodlivé a transparentné rozdeľovanie zdrojov v záujme plnenia politických a špecifických cieľov stanovených v tomto nariadení.

(34)V tomto nariadení by sa mali stanoviť počiatočné sumy pre členské štáty pozostávajúce z pevne stanovenej sumy a sumy vypočítanej na základe kritérií stanovených v prílohe I, ktoré odzrkadľujú potreby jednotlivých členských štátov v oblasti azylu, integrácie a návratu a tlak, ktorému čelia.

(35)Tieto počiatočné sumy by mali predstavovať základ dlhodobých investícií členských štátov. S cieľom zohľadniť zmeny v migračných tokoch a riešiť potreby v oblasti riadenia azylových a prijímacích systémov a integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom, a s cieľom bojovať proti neregulárnej migrácii prostredníctvom efektívnej a udržateľnej politiky návratu by sa po zohľadnení miery čerpania prostriedkov mala členským štátom v polovici trvania prideliť dodatočná suma. Táto suma by mala byť založená na najnovších dostupných štatistických údajoch, ako sa stanovuje v prílohe I, aby sa zohľadnili zmeny vo východiskovej situácii členských štátov.

(36)S cieľom prispieť k dosiahnutiu politického cieľa fondu by členské štáty mali zabezpečiť, aby ich programy zahŕňali akcie zamerané na špecifické ciele tohto nariadenia, aby boli zvolené priority v súlade s vykonávacími opatreniami stanovenými v prílohe II a aby sa pridelením zdrojov na jednotlivé ciele zabezpečilo, že sa dosiahnu všeobecné politické ciele.

(37)Vzhľadom na to, že výzvy v oblasti migrácie sa neustále vyvíjajú, je potrebné prispôsobiť pridelenie finančných prostriedkov zmenám v migračných tokoch. S cieľom reagovať na naliehavé potreby a zmeny v politike a prioritách Únie a s cieľom nasmerovať finančné prostriedky na akcie, ktoré majú pre Úniu vysokú pridanú hodnotu, sa bude časť finančných prostriedkov pravidelne prideľovať prostredníctvom tematického nástroja na osobitné akcie, akcie Únie, núdzovú pomoc, presídlenie a na poskytovanie dodatočnej podpory členským štátom, ktoré prispievajú k úsiliu v oblasti solidarity a zodpovednosti.

(38)Členské štáty by mali byť nabádané na to, aby časť svojich prostriedkov, ktoré boli pridelené na program, využili na financovanie akcií uvedených v prílohe IV, s čím bude spojený vyšší príspevok Únie.

(39)Časť zdrojov, ktoré budú v rámci fondu k dispozícii, by sa takisto mohla prideliť na programy členských štátov na účely implementácie osobitných akcií, a to nad rámec počiatočne pridelených prostriedkov. Tieto osobitné akcie by mali byť identifikované na úrovni Únie a mali by sa týkať akcií, ktoré si vyžadujú spoločné úsilie, alebo akcií, ktoré sú potrebné z hľadiska reakcie na vývoj v Únii a pri ktorých sa vyžaduje, aby sa jednému alebo viacerým členských štátom poskytli dodatočné finančné prostriedky.

(40)Fond by mal prispievať k podpore operačných nákladov súvisiacich s azylom a návratom a mal by členským štátom umožňovať, aby si udržali kapacity, ktoré majú zásadný význam pre celú Úniu. Takáto podpora pozostáva z plnej refundácie špecifických nákladov súvisiacich s cieľmi fondu a mala by tvoriť nedeliteľnú súčasť programov členských štátov.

(41)V záujme doplnenia realizácie politického cieľa tohto fondu na úrovni členských štátov prostredníctvom ich programov by mal fond poskytovať podporu aj pre akcie na úrovni Únie. Tieto akcie by mali slúžiť na celkové strategické účely v rámci rozsahu pôsobnosti fondu a týkať sa analýzy politík a inovácií, nadnárodného vzájomného učenia sa a partnerstiev ako aj testovania nových iniciatív a akcií v celej Únii.

(42)S cieľom posilniť schopnosť Únie okamžite reagovať na nepredvídaný alebo neúmerne silný migračný tlak v jednom alebo viacerých členských štátoch, ktorý možno charakterizovať príchodom veľkého a neúmerného počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, čo vytvára značné a naliehavé požiadavky na ich zariadenia na prijímanie a zaistenie a na systémy a postupy riadenia migrácie a azylu, ako aj reagovať na silný migračný tlak v tretích krajinách z dôvodu politického vývoja alebo konfliktov, by malo byť možné poskytnúť núdzovú pomoc v súlade s rámcom stanoveným v tomto nariadení.

(43)Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť pokračovanie činnosti Európskej migračnej siete zriadenej rozhodnutím Rady 2008/381/ES 19 a stanoviť finančnú pomoc v súlade s jej cieľmi a úlohami.

(44)Politický cieľ tohto fondu sa bude plniť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky v rámci zložiek politiky Programu InvestEU. Finančná podpora by sa mala využiť na riešenie zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, a to primeraným spôsobom, pričom akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Akcie by mali mať jasnú európsku pridanú hodnotu.

(45)Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie pre celý Fond pre azyl a migráciu, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle [aktualizácia odkazu podľa potreby v súlade s novou medziinštitucionálnou dohodou: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a správnom finančnom riadení 20 ].

(46)Na tento fond sa vzťahuje nariadenie (EÚ) .../...[nariadenie o rozpočtových pravidlách]. Stanovujú sa v ňom pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriamej implementácie, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.

(47)Na účely implementácie akcií v rámci zdieľaného riadenia by mal fond tvoriť súčasť koherentného rámca, ktorý pozostáva z tohto nariadenia, nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie].

(48)V nariadení (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie] sa stanovuje rámec pre akcie, pokiaľ ide o Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“), Európsky sociálny fond plus (ďalej len „ESF+“), Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond (ďalej len „ENRF“), Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „AMIF“), Fond pre vnútornú bezpečnosť (ďalej len „ISF“) a nástroj na riadenie hraníc a víza (ďalej len „BMVI“) ako súčasť Fondu pre integrované riadenie hraníc (ďalej len „IBMF“), pričom sa v ňom stanovujú predovšetkým pravidlá programovania, monitorovania, hodnotenia, riadenia a kontroly v súvislosti s implementáciou finančných prostriedkov Únie v rámci zdieľaného riadenia. Je preto potrebné vymedziť ciele Fondu pre azyl a migráciu a stanoviť osobitné predpisy týkajúce sa druhu činností, ktoré z neho môžu byť financované.

(49)Typy financovania a spôsoby implementácie podľa tohto nariadenia by sa mali voliť na základe schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a priniesť výsledky, a to najmä pri zohľadnení nákladov na kontroly, administratívnej záťaže a predpokladaného rizika nedodržiavania predpisov. Zvážiť by sa malo aj využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(50)V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách 21 , nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 22 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95 23 , nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 24 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 25 majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej trestnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 26 . V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(51)Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien, nepriamej implementácie a zabezpečujú kontroly zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov, pokiaľ ide o právny štát v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ.

(52)Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ 27 osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi fondu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým sú zámorská krajina alebo územie spojené.

(53)V súlade s článkom 349 ZFEÚ a v súlade s oznámením Komisie s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“ 28 , ktoré Rada podporila vo svojich záveroch z 12. apríla 2018, by príslušné členské štáty mali zabezpečiť, aby ich národné stratégie a programy riešili konkrétne výzvy, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny pri riadení migrácie. Prostredníctvom podpory z fondu získajú tieto členské štáty primerané zdroje, aby mohli týmto regiónom náležite pomôcť udržateľne riadiť migráciu a riešiť prípadné krízové situácie.

(54)Podľa odsekov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva je potrebné tento fond hodnotiť na základe informácií získaných prostredníctvom osobitných požiadaviek monitorovania a zároveň predchádzať nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä vo vzťahu k členským štátom. Ak je to vhodné, môžu tieto požiadavky zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov fondu v praxi. Pre každý špecifický cieľ fondu by sa preto mali stanoviť spoločné ukazovatele a s tým súvisiace cieľové hodnoty, aby bolo možné hodnotiť výsledky fondu. Komisia a členské štáty by mali pomocou týchto spoločných ukazovateľov a finančného vykazovania monitorovať implementáciu tohto fondu v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie] a tohto nariadenia.

(55)V záujme zohľadnenia významu boja proti zmene klímy v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje tento fond k uplatňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má 25 % rozpočtových výdavkov EÚ prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy. Počas prípravy fondu a jeho implementácie sa identifikujú príslušné akcie, ktoré sa znovu posúdia v kontexte príslušných procesov hodnotenia a preskúmania.

(56)S cieľom doplniť a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zoznam akcií, ktoré sú oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania, uvedených v prílohe IV, operačnú podporu a s cieľom ďalšieho rozvoja spoločného rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie viedli v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

(57)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 29 . Na vykonávacie akty, v ktorých sa stanovujú spoločné povinnosti členských štátov, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií Komisii, by sa mal uplatňovať postup preskúmania, zatiaľ čo na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré sa týkajú spôsobov poskytovania informácií Komisii v rámci programovania a podávania správ, by sa vzhľadom na ich čisto technickú povahu mal uplatňovať konzultačný postup.

(58)Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne prispieť k účinnému riadeniu migračných tokov v Únii v súlade so spoločnou politikou v oblasti azylu a medzinárodnej ochrany a spoločnou prisťahovaleckou politikou, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a lepšie sa dosiahne na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(59)V súlade s článkom 3 Protokolu o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, [sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu / Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia].

(60)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(61)Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia Rady (EÚ, Euratom) …/2021 [nariadenie o viacročnom finančnom rámci],

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

1.Týmto nariadením sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (ďalej len „fond“).

2.Stanovujú sa v ňom ciele fondu, rozpočet na obdobie 2021 až 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)„žiadateľ o medzinárodnú ochranu“ je žiadateľ v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 2 bode [x] nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie o konaní o azyle] 30 ;

b)„osoba, ktorej sa poskytla medzinárodná ochrana“ v zmysle článku [2] bodu (2) nariadenia (EÚ) č..../... [kvalifikačné nariadenie] 31 ;

c)„operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu Únie vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku 2 bodu 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré kombinujú nesplatné formy podpory alebo finančné nástroje z rozpočtu Únie so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

d)„rodinný príslušník“ je každý štátny príslušník tretej krajiny v zmysle vymedzenia tohto pojmu v práve Únie relevantnom pre politický okruh akcie podporovanej v rámci fondu;

e)„prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov“ v zmysle článku [2] nariadenia (EÚ) .../... [rámec Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov]] 32 ;

f)„odsun“ je „odsun“ v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 5 bode 3 smernice 2008/115/ES;

g)„presídľovanie“ je „presídľovanie“ vymedzené v článku [2] nariadenia (EÚ) .../... [rámec Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov]];

h)„návrat“ je „návrat“ v zmysle vymedzenia tohto pojmu v článku 3 bode 3 smernice 2008/115/ES;

i)„štátny príslušník tretej krajiny“ je akákoľvek osoba, ktorá nie je občanom Európskej únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ. Odkaz na štátnych príslušníkov tretích krajín sa vykladá tak, že zahŕňa aj osoby bez štátnej príslušnosti a osoby, ktorých štátna príslušnosť nie je určená;

j)„zraniteľná osoba“ je každý osoba v zmysle vymedzenia tohto pojmu v práve Únie relevantnom pre politický okruh akcie podporovanej v rámci fondu.

Článok 3

Ciele fondu

1.Politickým cieľom fondu je prispievať k účinnému riadeniu migračných tokov v súlade s príslušným acquis Únie a v súlade so záväzkami Únie v oblasti základných práv.

2.V rámci politického cieľa stanoveného v odseku 1 prispieva fond k plneniu týchto špecifických cieľov:

a)posilniť a rozvíjať všetky aspekty spoločného európskeho azylového systému vrátane jeho vonkajšieho rozmeru;

b)podporovať legálnu migráciu do členských štátov, ako aj prispieť k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín;

c)prispieť k boju proti neregulárnej migrácii a zabezpečeniu účinnosti návratu a readmisie v tretích krajinách.

3.Fond sa v rámci špecifických cieľov stanovených v odseku 2 implementuje prostredníctvom vykonávacích opatrení uvedených v prílohe II.

Článok 4

Rozsah podpory

1.V rámci cieľov uvedených v článku 3 a v súlade s vykonávacími opatreniami uvedenými v prílohe II sa z fondu podporia predovšetkým akcie uvedené v prílohe III.

2.V záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia môže fond tam, kde je to vhodné, a v súlade s článkami 5 a 6 podporovať akcie v súlade s prioritami Únie uvedené v prílohe III vo vzťahu k tretím krajinám a v tretích krajinách.

3.Ciele tohto nariadenia podporujú akcie zamerané na jednu alebo viacero cieľových skupín patriacich do rozsahu pôsobnosti článkov 78 a 79 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 5

Tretie krajiny pridružené k fondu

Fond je otvorený pre tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode upravujúcej účasť tretej krajiny na Fonde pre azyl a migráciu, a to pod podmienkou, že táto dohoda:

zabezpečí spravodlivú rovnováhu medzi príspevkami tretej krajiny a výhodami, ktoré účasťou na fonde získa,

stanoví podmienky účasti na fonde vrátane výpočtu finančných príspevkov do fondu a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

neudeľuje tretej krajine rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o fond,

zaručuje práva Únie na zabezpečenie správneho finančného riadenia a ochranu jej finančných záujmov.

Článok 6

Oprávnené subjekty

1.Oprávnené môžu byť tieto subjekty:

a)právne subjekty usadené v jednej z týchto krajín:

1.členský štát alebo zámorská krajina alebo zámorské územie s ním spojené;

2.tretia krajina pridružená k fondu;

3.tretia krajina uvedená v pracovnom programe podľa podmienok stanovených v tomto programe;

b)akýkoľvek právny subjekt zriadený podľa práva Únie alebo akákoľvek medzinárodná organizácia.

2.Fyzické osoby nie sú oprávnené.

3.Právne subjekty usadené v tretej krajine sú výnimočne oprávnené na účasť, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov danej akcie.

4.Právne subjekty zapojené do konzorcií minimálne dvoch nezávislých subjektov, ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch alebo v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach spojených s týmito štátmi alebo v tretích krajinách, sú oprávnené.

KAPITOLA II

FINANČNÝ A IMPLEMENTAČNÝ RÁMEC

Oddiel 1
Spoločné ustanovenia

Článok 7

Všeobecné zásady

1.Podpora poskytovaná podľa tohto nariadenia dopĺňa národné, regionálne a miestne intervencie a zameriava sa na to, aby z hľadiska cieľov tohto nariadenia predstavovala pridanú hodnotu.

2.Komisia a členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná na základe tohto nariadenia a prostredníctvom členských štátov bola v súlade s príslušnými činnosťami, politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Únie.

3.Fond sa implementuje v rámci zdieľaného, priameho alebo nepriameho riadenia v súlade s článkom [62 ods. 1 písm. a), b) a c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 8

Rozpočet

1.Finančné krytie na implementáciu fondu na obdobie 2021 až 2027 je 10 415 000 000 EUR v bežných cenách.

2.Finančné zdroje sa použijú takto:

a)6 249 000 000 EUR sa pridelí na programy implementované v rámci zdieľaného riadenia;

b)4 166 000 000 EUR sa pridelí na tematický nástroj.

3.Až 0,42 % finančného krytia sa pridelí na technickú pomoc na podnet Komisie v zmysle článku 29 nariadenia (EÚ) ..../... [všeobecné nariadenie].

Článok 9

Všeobecné ustanovenia o implementácii tematického nástroja

1.Finančné krytie uvedené v článku 8 ods. 2 písm. b) sa pridelí flexibilne prostredníctvom tematického nástroja v rámci zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia v súlade s pracovnými programami. Finančné prostriedky z tematického nástroja sa použijú na financovanie jeho zložiek:

a)osobitné akcie;

b)akcie Únie

c)núdzová pomoc;

d)presídlenie;

e)podpora členských štátov, ktoré prispievajú k úsiliu v oblasti solidarity a zodpovednosti a

f)Európska migračná sieť.

Z finančného krytia určeného na tematický nástroj sa podporí aj technická pomoc na podnet Komisie.

2.Finančné prostriedky z tematického nástroja sú určené na priority, ktoré majú pre Úniu vysokú pridanú hodnotu, alebo sa použijú v reakcii na naliehavé potreby, a to v súlade s dohodnutými prioritami Únie uvedenými v prílohe II.

3.V prípade, že sa finančné prostriedky z tematického nástroja poskytujú členským štátom v rámci priameho alebo nepriameho riadenia, zabezpečí sa, aby vybrané projekty neboli dotknuté odôvodneným stanoviskom, ktoré Komisia vydala v súvislosti s nesplnením povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo realizáciu projektov.

4.V prípade, že sa finančné prostriedky z tematického nástroja implementujú v rámci zdieľaného riadenia, Komisia na účely článku 18 a článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) ..../.... [všeobecné nariadenie] posúdi, či predpokladané akcie nie sú dotknuté odôvodneným stanoviskom, ktoré Komisia vydala v súvislosti s nesplnením povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, ktoré ohrozuje zákonnosť a riadnosť výdavkov alebo realizáciu projektov.

5.Komisia stanoví celkovú sumu, ktorá bude pre tematický nástroj k dispozícii z prostriedkov, ktoré boli vyčlenené z rozpočtu Únie na daný rok. Komisia prijme v súvislosti s tematickým nástrojom rozhodnutia o financovaní, ako sa uvádza v článku [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách,v ktorých sa určia ciele a akcie, ktoré sa majú podporovať, a uvedú sa sumy na financovanie každej z jeho zložiek uvedených v odseku 1. V rozhodnutiach o financovaní sa v prípade potreby stanoví celková suma vyčlenená na operácie kombinovaného financovania.

6.Z tematického nástroja sa podporia predovšetkým akcie, na ktoré sa vzťahuje vykonávacie opatrenie podľa bodu 2 písm. b) prílohy II a ktoré implementujú miestne a regionálne orgány alebo organizácie občianskej spoločnosti.

7.Po prijatí rozhodnutia o financovaní podľa odseku 5 môže Komisia programy implementované v rámci zdieľaného riadenia príslušným spôsobom zmeniť.

8.Tieto rozhodnutia o financovaní môžu byť ročnej alebo viacročnej povahy a môžu sa vzťahovať na jednu alebo viacero zložiek tematického nástroja.

ODDIEL 2

PODPORA A IMPLEMENTÁCIA V RÁMCI ZDIEĽANÉHO RIADENIA

Článok 10

Rozsah pôsobnosti

1.Tento oddiel sa vzťahuje na časť finančného krytia, ktorá je uvedená v článku 8 ods. 2 písm. a), a na dodatočné zdroje, ktoré sa majú implementovať v rámci zdieľaného riadenia v súlade s rozhodnutím Komisie o tematickom nástroji podľa článku 9.

2.Podpora podľa tohto oddielu sa implementuje v rámci zdieľaného riadenia v súlade s článkom 63 nariadenia o rozpočtových pravidlách a nariadením (EÚ) ..../.... [všeobecné nariadenie].

Článok 11

Rozpočtové zdroje

1.Zdroje uvedené v článku 8 ods. 2 písm. a) sa pridelia na národné programy (ďalej len „programy“), ktoré členské štáty implementujú v rámci zdieľaného riadenia, orientačne takto:

a)5 207 500 000 EUR sa pridelí členským štátom v súlade s kritériami uvedenými v prílohe I;

b)1 041 500 000 EUR sa pridelí členským štátom na úpravu prostriedkov pridelených na programy v zmysle článku 14 ods. 1.

2.Ak sa suma uvedená v odseku 1 písm. b) nepridelí, zvyšná suma sa môže pripočítať k sume uvedenej v článku 8 ods. 2 písm. b).

Článok 12

Miery spolufinancovania

1.Príspevok z rozpočtu Únie nepresiahne 75 % celkových oprávnených výdavkov na projekt.

2.V prípade projektov implementovaných v rámci osobitných akcií sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 90 % celkových oprávnených výdavkov.

3.V prípade akcií uvedených v prílohe IV sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 90 % celkových oprávnených výdavkov.

4.V prípade operačnej podpory sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 100 % celkových oprávnených výdavkov.

5.V prípade núdzovej pomoci sa príspevok z rozpočtu Únie môže zvýšiť na 100 % celkových oprávnených výdavkov.

6.V rozhodnutí Komisie, ktorým sa schvaľuje program, sa stanoví miera spolufinancovania a maximálna výška podpory z tohto fondu na typy akcií uvedené v odsekoch 1 až 5.

7.Pri každom špecifickom cieli sa v rozhodnutí Komisie stanoví, či sa má miera spolufinancovania v prípade špecifického cieľa vzťahovať na:

a)celkový príspevok, vrátane verejných a súkromných príspevkov, alebo

b)len na verejný príspevok.

Článok 13

Programy

1.Každý členský štát zabezpečí, aby priority vymedzené v jeho programe zodpovedali prioritám Únie v oblasti riadenia migrácie a reagovali na výzvy v tejto oblasti a aby boli v plnom súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie. Pri vymedzovaní priorít svojich programov členské štáty zabezpečia, aby sa v nich náležite zohľadnili vykonávacie opatrenia stanovené v prílohe II.

2.Komisia zabezpečí, aby Agentúra Európskej únie pre azyl a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž boli už v počiatočnej fáze zapojené do tvorby programov, pokiaľ ide o ich oblasti pôsobnosti. Komisia uskutoční konzultácie s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž a Agentúrou Európskej únie pre azyl o návrhoch programov s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a komplementárnosť činností agentúr a členských štátov.

3.Komisia môže v prípade potreby zapojiť Agentúru Európskej únie pre azyl a Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž do úloh v oblasti monitorovania a hodnotenia uvedených v oddiele 5, a to najmä s cieľom zabezpečiť, aby akcie implementované s podporou fondu boli v súlade s príslušným acquis Únie a dohodnutými prioritami Únie.

4.V nadväznosti na monitorovanie uskutočnené v súlade s nariadením (EÚ) [ ../..] [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl] alebo na prijatie odporúčaní v súlade s nariadením (EÚ) č. 1053/2013, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, dotknutý členský štát spolu s Komisiou a v relevantných prípadoch aj s Agentúrou Európskej únie pre azyl a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž preskúma, ako riešiť zistené skutočnosti vrátane akýchkoľvek nedostatkov alebo otázok kapacity a pripravenosti, pričom tieto odporúčania implementuje prostredníctvom svojho programu.

5.V prípade potreby sa dotknutý program v záujme zohľadnenia odporúčaní uvedených v odseku 4 zmení. V závislosti od dôsledkov úpravy môže revidovaný program podliehať schváleniu zo strany Komisie.

6.V spolupráci a po konzultáciách s Komisiou a s príslušnými agentúrami v súlade s ich príslušnými rozsahmi právomoci sa môžu zdroje v rámci programu prerozdeliť s cieľom realizovať odporúčania uvedené v odseku 4, ktoré majú finančné dôsledky.

7.Členské štáty musia realizovať predovšetkým akcie oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania uvedené v prílohe IV. V prípade nepredvídaných alebo nových okolností alebo v záujme zabezpečenia účinnej implementácie finančných prostriedkov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť zoznam akcií oprávnených na vyššiu mieru spolufinancovania uvedených v prílohe IV.

8.Vždy, keď sa členský štát rozhodne implementovať projekty s podporou fondu v spolupráci s treťou krajinou alebo v tretej krajine, musí pred začatím projektu uskutočniť konzultácie s Komisiou.

9.Programovanie uvedené v článku 17 ods. 5 nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie] musí byť založené na typoch intervencií stanovených v tabuľke 1 prílohy VI.

Článok 14

Preskúmanie v polovici obdobia

1.Komisia v roku 2024 pridelí na programy dotknutých členských štátov dodatočnú sumu uvedenú v článku 11 ods. 1 písm. b), a to v súlade s kritériami uvedenými v bode 1 písm. b) až bode 5 prílohy I. Toto financovanie sa uplatňuje od kalendárneho roka 2025.

2.Dodatočné prostriedky na svoj program uvedené v odseku 1 nie je dotknutý členský štát oprávnený získať vtedy, ak aspoň 10 % prostriedkov uvedených v článku 11 ods. 1 písm. a), ktoré boli na program počiatočne pridelené, nie je pokrytých žiadosťami o platby predloženými v súlade s článkom 85 nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie].

3.Pri prideľovaní finančných prostriedkov z tematického nástroja od roku 2025 sa v prípade potreby zohľadní pokrok pri dosahovaní čiastkových cieľov výkonnostného rámca uvedeného v článku [12] nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie], ako aj zistené nedostatky v implementácii.

Článok 15

Osobitné akcie

1.Osobitné akcie sú medzinárodné alebo národné projekty v súlade s cieľmi tohto nariadenia, na ktoré možno jednému, niekoľkým alebo všetkým členským štátom prideliť na programy dodatočné finančné prostriedky.

2.Členské štáty môžu okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 1 dostať dodatočnú sumu, a to pod podmienkou, že bude v programe vyčlenená ako dodatočná suma a že sa použije ako príspevok na plnenie cieľov tohto nariadenia.

3.Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

Článok 16

Zdroje na rámec Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov]

1.Členské štáty dostanú okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) príspevok vo výške 10 000 EUR na každú presídlenú osobu v súlade s cieleným systémom Únie pre presídľovanie. Tento príspevok má formu financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku [125] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.Suma uvedená v odseku 1 sa pridelí členským štátom prostredníctvom zmeny ich programu, a to pod podmienkou, že osoba, v súvislosti s ktorou bol tento príspevok pridelený, bola skutočne presídlená v súlade s pravidlami rámca Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov].

3.Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

4.Členské štáty uchovávajú informácie potrebné na riadnu identifikáciu presídlených osôb a dátum ich presídlenia.

Článok 17

Zdroje na podporu vykonávania nariadenia (EÚ) .../.. [dublinské nariadenie]

1.Členský štát dostane okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) príspevok vo výške [10 000] EUR za každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu, za ktorého sa tento členský štát stane zodpovedným, a to v momente, keď tento členský štát začne čeliť náročným okolnostiam v zmysle vymedzenia tohto pojmu v nariadení (EÚ) .../... [dublinské nariadenie].

2.Členský štát dostane okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) príspevok vo výške [10 000] EUR za každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu prideleného do tohto členského štátu nad rámec spravodlivého podielu členského štátu podporeného prostredníctvom alokačného mechanizmu.

3.Členský štát uvedený v odsekoch 1 a 2 dostane dodatočný príspevok vo výške [10 000] EUR za žiadateľa, ktorému bola poskytnutá medzinárodná ochrana, na účely realizácie integračných opatrení.

4.Členský štát uvedený v odsekoch 1 a 2 dostane dodatočný príspevok vo výške [10 000] EUR za každú osobu, v prípade ktorej je členský štát schopný zistiť na základe aktualizácie súboru údajov uvedeného v článku 11 písm. d) nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie Eurodac], že táto osoba opustila územie tohto členského štátu, a to na dobrovoľnom alebo povinnom základe, v súlade s rozhodnutím o návrate alebo príkazom na odsun.

5.Členský štát dostane okrem svojich pridelených finančných prostriedkov vypočítaných v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) príspevok vo výške [500] EUR za každého žiadateľa o medzinárodnú ochranu presunutého z jedného členského štátu do druhého, a to za každého žiadateľa presunutého podľa článku 34i prvého odseku písm. c) nariadenia (EÚ) .../... [dublinské nariadenie] a prípadne za každého žiadateľa presunutého podľa článku 34j písm. g) nariadenia (EÚ) .../... [dublinské nariadenie].

6.Sumy uvedené v tomto článku majú formu financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, v zmysle článku [125] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

7.Dodatočné sumy uvedené v odsekoch 1 až 5 sa pridelia členským štátom v rámci ich programov pod podmienkou, že osoba, v súvislosti s ktorou bol tento príspevok pridelený, bola skutočne presunutá do členského štátu, skutočne navrátená alebo skutočne zaregistrovaná ako žiadateľ v členskom štáte zodpovednom v súlade s nariadením (EÚ) .../... [dublinské nariadenie].

8.Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

Článok 18

Operačná podpora

1.Operačná podpora je časť finančných prostriedkov pridelených členskému štátu, ktorá sa môže použiť na podporu verejných orgánov zodpovedných za plnenie úloh a poskytovanie služieb, ktoré pre Úniu predstavujú verejnú službu.

2.Na financovanie operačnej podpory v rámci cieľov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) a c) môže členský štát využiť až 10 % sumy, ktorá mu bola v rámci fondu pridelená na program.

3.Členské štáty využívajúce operačnú podporu musia dodržiavať acquis Únie v oblasti azylu a návratu.

4.Členské štáty odôvodnia v programe a vo výročnej správe o výkonnosti uvedenej v článku 30, akým spôsobom využili operačnú podporu na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Pred schválením programu Komisia spolu s Agentúrou Európskej únie pre azyl a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž v súlade s článkom 13 posúdi východiskovú situáciu v členských štátoch, ktoré vyjadrili svoj úmysel požiadať o operačnú podporu. Komisia zohľadní informácie poskytnuté týmito členskými štátmi a v príslušných prípadoch aj informácie dostupné v kontexte monitorovania uskutočneného v súlade s nariadením (EÚ) .../... [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl] a nariadením (EÚ) č. 1053/2013, a to v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

5.Operačná podpora sa zameria na osobitné úlohy a služby uvedené prílohe VII.

6.V prípade nepredvídaných alebo nových okolností alebo v záujme zabezpečenia účinnej implementácie finančných prostriedkov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť zoznam osobitných úloh a služieb v prílohe VII.

ODDIEL 3

PODPORA A IMPLEMENTÁCIA V RÁMCI PRIAMEHO A NEPRIAMEHO RIADENIA

Článok 19

Rozsah pôsobnosti

Podporu podľa tohto oddielu implementuje buď priamo Komisia v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách, alebo sa táto podpora implementuje nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku.

Článok 20

Akcie Únie

1.Akcie Únie sú nadnárodné projekty alebo projekty v osobitnom záujme Únie, ktoré sa implementujú v súlade s cieľmi tohto nariadenia.

2.Na podnet Komisie sa môže fond v súlade s prílohou III použiť na financovanie akcií Únie, ktoré sa týkajú cieľov tohto nariadenia uvedených v článku 3.

3.V rámci akcií Únie sa môžu poskytovať finančné prostriedky v akejkoľvek z foriem stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách, a to najmä vo forme grantov, cien a verejného obstarávania. Takisto sa môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme finančných nástrojov v rámci operácií kombinovaného financovania.

4.Granty implementované v rámci priameho riadenia sa udeľujú a riadia v súlade s [hlavou VIII] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

5.Komisia pre vyhodnotenie návrhov môže pozostávať z externých expertov.

6.Príspevky do vzájomného poisťovacieho mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov od príjemcov a považujú sa za dostatočnú záruku v zmysle nariadenia o rozpočtových pravidlách. Uplatňujú sa ustanovenia uvedené v [článku X] nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie, ktoré nahrádza nariadenie o záručnom fonde].

Článok 21

Európska migračná sieť

1.Z fondu sa podporí Európska migračná sieť a poskytne sa finančná pomoc potrebná na jej činnosti a budúci rozvoj.

2.Sumu, ktorá bude k dispozícii na Európsku migračnú sieť z ročných rozpočtových prostriedkov fondu, ako aj pracovný program, ktorým sa stanovujú priority pre činnosti siete, prijme Komisia po schválení riadiacim výborom v súlade s článkom 4 ods. 5 písm. a) rozhodnutia 2008/381/ES (v znení zmien). Rozhodnutie Komisie predstavuje rozhodnutie o financovaní podľa článku [110] nariadenia o rozpočtových pravidlách. V záujme zabezpečenia včasnej dostupnosti prostriedkov môže Komisia prijať pracovný program Európskej migračnej siete v samostatnom rozhodnutí o financovaní.

3.Finančná pomoc poskytovaná na činnosti Európskej migračnej siete má formu grantov určených národným kontaktným bodom uvedeným v článku 3 rozhodnutia 2008/381/ES alebo tam, kde je to vhodné, formu verejného obstarávania, a to v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

Článok 22

Operácie kombinovaného financovania

Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodlo v rámci tohto fondu, sa implementujú v súlade s [nariadením InvestEU] a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 23

Technická pomoc na podnet Komisie

Z fondu sa môžu podporovať opatrenia technickej pomoci implementované na podnet Komisie alebo v jej mene. Tieto opatrenia sa môžu financovať vo výške 100 %.

Článok 24

Audity

Audity týkajúce sa použitia príspevku Únie vykonávané osobami alebo subjektmi vrátane tých, ktoré neboli poverené inštitúciami alebo orgánmi Únie, tvoria základ celkového uistenia podľa článku 127 nariadenia (EÚ) [nariadenie o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie].

Článok 25

Poskytovanie informácií, komunikácia a zverejňovanie

1.Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

2.Komisia vykonáva v súvislosti s fondom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na fond zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov tohto nariadenia.

Oddiel 4

Podpora a implementácia v rámci zdieľaného, priameho a nepriameho riadenia

Článok 26

Núdzová pomoc

1.Z fondu sa poskytuje finančná pomoc na riešenie naliehavých a osobitných potrieb v prípade núdzovej situácie v dôsledku jedného alebo viacerých z týchto dôvodov:

a)silný migračný tlak v jednom alebo viacerých členských štátoch, ktorý možno charakterizovať príchodom veľkého a neúmerného počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, čo vytvára značné a naliehavé požiadavky na ich zariadenia na prijímanie a zaistenie a na systémy a postupy riadenia migrácie a azylu;

b)vykonávanie mechanizmov dočasnej ochrany v zmysle smernice 2001/55/ES 33 ;

c)intenzívny migračný tlak v tretích krajinách, a to aj v prípade uviaznutia osôb, ktoré potrebujú ochranu, z dôvodu politického vývoja alebo konfliktov, a to najmä v prípade, keď by to mohlo mať vplyv na migračné toky smerom do EÚ.

2.Núdzová pomoc sa môže poskytovať formou grantov, ktoré sa udelia priamo decentralizovaným agentúram.

3.Núdzovú pomoc možno na programy členských štátov prideliť navyše k ich už prideleným finančným prostriedkom vypočítaným v súlade s článkom 11 ods. 1 a prílohou I, a to pod podmienkou, že tieto prostriedky sa v programe vyčlenia ako prostriedky na núdzovú pomoc. Tieto finančné prostriedky sa nesmú použiť na iné akcie uvedené v programe s výnimkou riadne odôvodnených prípadov a a na základe schválenia Komisie prostredníctvom zmeny programu.

4.Granty implementované v rámci priameho riadenia sa udeľujú a riadia v súlade s [hlavou VIII] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 27

Kumulatívne, komplementárne a kombinované financovanie

1.Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci fondu, možno takisto poskytnúť príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie vrátane fondov podliehajúcich zdieľanému riadeniu, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. Na každý príspevok na akciu sa vzťahujú pravidlá toho programu Únie, z ktorého sa príspevok poskytuje. Kumulatívne financovanie nesmie presiahnuť výšku celkových oprávnených nákladov na akciu, pričom podporu z rôznych programov Únie možno vypočítavať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sú stanovené podmienky poskytovania podpory.

2.Akcie, ktorým bola udelená známka excelentnosti alebo ktoré spĺňajú tieto kumulatívne porovnateľné podmienky:

a)boli posúdené v rámci výzvy na predkladanie návrhov na základe tohto nástroja;

b)spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu stanovené v tejto výzve na predkladanie návrhov;

c)nemôžu sa financovať v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení,

môžu získať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, Európskeho sociálneho fondu plus alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka v súlade s článkom [67] ods. 5 nariadenia (EÚ) .../... [všeobecné nariadenie] a článkom [8] nariadenia (EÚ)..../... [nariadenie o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky], a to pod podmienkou, že tieto akcie sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatnia sa pravidlá toho fondu, z ktorého sa podpora poskytuje.

Oddiel 5

Monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie

Pododdiel 1 Spoločné ustanovenia

Článok 28

Monitorovanie a podávanie správ

1.V súlade s požiadavkami na podávanie správ podľa článku [41 ods. 3 písm. h) bodov i) a iii)] nariadenia o rozpočtových pravidlách Komisia poskytuje Európskemu parlamentu a Rade informácie o výkonnosti v súlade s prílohou V.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť prílohu V na účely vykonania potrebných úprav informácií o výkonnosti, ktoré sa majú poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade.

3.Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku fondu pri dosahovaní cieľov tohto nariadenia, sú uvedené v prílohe VIII. Pre ukazovatele výstupov sa východiskové hodnoty stanovia na nulu. Čiastkové ciele stanovené na rok 2024 a cieľové hodnoty stanovené na rok 2029 sú kumulatívne.

4.Systém podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby sa údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

5.V záujme zabezpečenia účinného hodnotenia pokroku pri dosahovaní cieľov fondu je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť prílohu VIII na účely preskúmania a doplnenia ukazovateľov, ak sa to považuje za potrebné, ako aj na účely doplnenia tohto nariadenia o ustanovenia, ktoré sa týkajú vytvorenia rámca na monitorovanie a hodnotenie, a to aj pokiaľ ide o projektové informácie poskytované členskými štátmi.

Článok 29

Hodnotenie

1.Komisia vykoná hodnotenie v polovici obdobia a spätné hodnotenie tohto nariadenia, ako aj akcií implementovaných v rámci tohto fondu.

2.Hodnotenie v polovici obdobia a spätné hodnotenie sa vykonávajú včas, aby sa sa ich výsledky mohli využiť v rozhodovacom procese.

Pododdiel 2 Pravidlá zdieľaného riadenia

Článok 30

Výročné správy o výkonnosti

1.Do 15. februára 2023 a do rovnakého dňa každého nasledujúceho roku až do roku 2031 vrátane predložia členské štáty Komisii výročnú správu o výkonnosti uvedenú v článku 36 ods. 6 nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie]. Správa predložená v roku 2023 sa bude vzťahovať na implementáciu programu do 30. júna 2022.

2.Vo výročnej správe o výkonnosti sa uvedú najmä informácie o:

a)pokroku pri implementácii programu a dosahovaní čiastkových cieľov a cieľových hodnôt, pričom sa zohľadnia najnovšie údaje požadované na základe článku 37 nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie];

b)akýchkoľvek otázkach, ktoré ovplyvňujú výkonnosť programu, a opatreniach prijatých na ich riešenie;

c)komplementárnosti medzi akciami, ktoré fond podporuje, a podporou poskytovanou z iných fondov Únie, najmä tých, ktoré sa implementujú v tretích krajinách alebo vo vzťahu k tretím krajinám;

d)prínose programu k vykonávaniu príslušného acquis a akčných plánov Únie ;

e)implementácii informačných aktivít a akcií na zabezpečenie viditeľnosti;

f)plnení základných podmienok a ich uplatňovaní počas celého programového obdobia;

g)počte osôb presídlených s podporou z fondu v súlade so sumami uvedenými v článku 16 ods. 1;

h)počte žiadateľov o medzinárodnú ochranu a počte osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, presunutých z jedného členského štátu do druhého v súlade s článkom 17.

3.Komisia môže predložiť pripomienky k výročnej správe o výkonnosti v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy jej bola predložená. Ak Komisia v uvedenej lehote pripomienky nepredloží, správa sa považuje za prijatú.

4.S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto článku prijme Komisia vykonávací akt, ktorým zavedie vzor výročnej správy o výkonnosti. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 31

Monitorovanie a podávanie správ

1.Monitorovanie a podávanie správ v súlade s hlavou IV nariadenia (EÚ) …/... [všeobecné nariadenie] je založené na typoch intervencií stanovených v tabuľkách 1, 2 a 3 prílohy VI. V prípade nepredvídaných alebo nových okolností alebo v záujme zabezpečenia účinnej implementácie finančných prostriedkov je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom zmeniť typy intervencií.

2.Tieto ukazovatele sa použijú v súlade s článkom 12 ods. 1 a článkami 17 a 37 nariadenia (EÚ) …/2021 [všeobecné nariadenie].

KAPITOLA III

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Vykonávanie delegovania právomoci

1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článkoch 13, 18, 28 a 31 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

3.Delegovanie právomoci uvedené v článkoch 13, 18, 28 a 31 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článkov 13, 18, 28 a 31 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 33

Postup výboru

1.Komisii pomáha Výbor pre koordináciu Fondu pre azyl a migráciu, Fondu pre vnútornú bezpečnosť a nástroja na riadenie hraníc a víza. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia návrh vykonávacieho aktu neprijme. Toto ustanovenie sa neuplatňuje na vykonávací akt uvedený v článku 30 ods. 4.

Článok 34

Prechodné ustanovenia

1.Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu dotknutých akcií v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na obdobie 2014 – 2020 zriadeného nariadením (EÚ) č. 516/2014, ktorý sa na tieto akcie vzťahuje aj naďalej až do ich ukončenia.

2.Z finančného krytia fondu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi fondom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho nástroja, ktorým bol Fond pre azyl, migráciu a integráciu zriadený nariadením (EÚ) č. 516/2014.

Článok 35

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu

Za Európsky parlament    Za Radu

predseda    predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

1.3.Druh návrhu/iniciatívy

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.Trvanie a finančný vplyv

1.6.Plánovaný spôsob riadenia

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

3.2.2.Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.Príspevky od tretích strán

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy



LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (AMF).

1.2.Príslušné oblasti politiky (programové zoskupenie)

Okruh 4 (Migrácia a riadenie hraníc). Hlava 10. Migrácia

1.3.Návrh/iniciatíva sa týka:

☑ novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 34

predĺženia trvania existujúcej akcie

zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.4.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.4.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy.

EÚ bude v programovom období 2021 – 2027 naďalej čeliť hlavným výzvam v oblasti migrácie. V migračnej agende 35 potvrdzovanej pravidelnými správami o jej realizácii 36 sa stanovili akcie na zníženie stimulov pre neregulárnu migráciu, úsilie o záchranu životov na mori a zabezpečenie vonkajších hraníc Únie a akcie na podporu silnej spoločnej azylovej politiky a novej politiky v oblasti legálnej migrácie. Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, nepretržitá implementácia vyhlásenia EÚ a Turecka 37 , rámca partnerstva 38 a jednotných akcií prijatých na trase cez centrálne Stredozemie znížila počet prichádzajúcich migrantov o takmer 30 % v porovnaní s rokom 2014.

Na účely konsolidácie týchto trendov Komisia začala reformu spoločného európskeho azylového systému so zložkou solidarity a zodpovednosti v dublinskom systéme 39 a návrhom na zriadenie stáleho rámca EÚ pre presídľovanie 40 , o ktorom sa rokuje. V roku 2016 sa začal akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín 41 a v roku 2017 obnovený akčný plán na podporu účinnej politiky návratu v Európskej únii 42 . Komisia takisto predložila návrhy týkajúce sa legálnej migrácie s revíziou smernice o modrej karte, o ktorej sa rokuje 43 , a vykonáva hodnotenie právneho migračného rámca s cieľom identifikovať nedostatky, ako aj možné spôsoby jeho zjednodušenia a zefektívnenia.

Fond bude podporovať nepretržité potreby v oblasti azylu, integrácie a návratu a zároveň upraví rozsah svojej pôsobnosti s cieľom podporiť príslušný budúci legislatívny vývoj a mandáty Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž a budúcej Agentúry Európskej únie pre azyl. Spolupráca s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými organizáciami je mimoriadne dôležitá na dosiahnutie týchto cieľov. Fond bude schopný podporovať akcie vo vonkajšom rozmere, ktoré dopĺňajú akcie podporované budúcim vonkajším nástrojom.

Bez toho, že by bol dotknutý akýkoľvek budúci vývoj politiky, každý budúci návrh v tejto oblasti bude obsahovať samostatný legislatívny finančný výkaz, v prípade ktorého by sa príslušné finančné prostriedky mohli pokryť buď z finančného krytia tohto fondu, alebo nejakým iným dodatočným financovaním, ktoré je k dispozícii vo finančnom krytí viacročného finančného rámca.

1.4.2.Prínos zapojenia Únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex-ante)

Výzvy v oblasti azylu a migrácie sú svojou povahou vzájomne prepojené, nadnárodné javy a nemôžu byť primerane riešené len samotnými členskými štátmi. V článku 80 ZFEÚ sa uvádza, že spoločné politiky v oblasti azylu, migrácie a vonkajších hraníc sú založené na zásade solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi. Financovanie EÚ je mechanizmus, ktorým sa realizujú finančné dôsledky tejto zásady. Integrované riadenie vonkajších hraníc EÚ a dokončenie spoločného európskeho azylového systému sú najúčinnejším spôsobom rozdelenia tejto zodpovednosti a jej finančných dôsledkov medzi členskými štátmi spravodlivým spôsobom. Financovanie EÚ v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín je nevyhnutné na zvýšenie kvality podpory pre nových štátnych príslušníkov tretích krajín v skorých fázach po ich príchode, čo je kľúčovým prvkom na zabezpečenie ich úplného začlenenia do európskej spoločnosti v dlhodobom horizonte, ak je im poskytnutá stála ochrana. Právo EÚ konať v oblasti vnútorných záležitostí vychádza primárne z hlavy V ZFEÚ („Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“): spoločná politika v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany vrátane partnerstva a spolupráce s tretími krajinami (článok 78 ZFEÚ) a spoločná prisťahovalecká politika a politika návratu vrátane uzatvorenia dohôd o readmisii s tretími krajinami (najmä článok 79 ods. 2 a ods. 4 ZFEÚ).    

Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex-post)

Z priebežného hodnotenia Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) vyplynulo, že financovanie z prostriedkov EÚ, ktoré je súčasťou politickej reakcie, prispelo k výsledkom politiky a poskytlo pridanú hodnotu. Napriek tomu, že fondy EÚ sú relatívne malé v porovnaní s výzvami, ktoré priniesla kríza, mali pridanú hodnotu tým, že podporili akcie s nadnárodným rozmerom, posilnili vnútroštátne kapacity, optimalizovali postupy týkajúce sa riadenia migrácie a zlepšili solidaritu a rozdelenie zodpovednosti medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom núdzovej pomoci a mechanizmu premiestnenia. Očakávaná vytvorená pridaná hodnota Únie v súvislosti s fondom sa týka podobných oblastí intervencie, pričom je schopná podporovať vykonávanie budúceho acquis, ako aj vývoj politiky v oblasti azylu, legálnej migrácie, integrácie a návratu.

1.4.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Priebežné hodnotenia fondu AMIF v programovom období 2014 – 2020, ako aj ex post hodnotenia fondov v programovom období 2007 – 2013 [nástroje v rámci programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (SOLID)] priniesli ďalej uvedené zistenia:

Relevantnosť, rozsah pôsobnosti a veľkosť

Širokým rozsahom pôsobnosti súčasného AMIF sa zabezpečilo, aby mohol podporiť implementáciu nevyhnutných akcií na úrovni EÚ v oblasti migrácie. Vzhľadom na migračnú krízu bolo potrebné značne posilniť rozpočet. Možnosť poskytnutia núdzovej pomoci prostredníctvom priameho riadenia prispela k zabezpečeniu relevantnosti fondu zvýšením jeho flexibility, ale použila sa vo výrazne väčšom rozsahu, ako sa pôvodne plánovalo, s cieľom primerane reagovať na bezprecedentné rozsiahle migračné výzvy. Okrem toho rozpočtové prostriedky stanovené na začiatku programového obdobia na základe štatistických údajov neodrážajú zmeny v potrebách členských štátov počas obdobia implementácie. V súvislosti s poskytovaním dodatočnej finančnej podpory počas programového obdobia distribučný kľúč stanovený na začiatku programového obdobia neumožňuje flexibilitu, čo môže ovplyvniť účinnosť a efektívnosť fondu.

Účinnosť

Súčasný AMIF sa považuje za účinný a prispieva k svojim cieľom. Migračná kríza mala vplyv na jeho účinnosť, keďže výzvy, ktoré fond musel riešiť, sa zvýšili. Vo všeobecnosti sa zdôraznila možnosť využiť núdzovú pomoc ako kľúč na zabezpečenie schopnosti fondov reagovať na meniace sa okolnosti. Z hodnotení vyplýva, že kombinácia spôsobov poskytovania v oblasti migrácie, riadenia hraníc a bezpečnosti umožnila účinný spôsob dosahovania cieľov fondov. Celostný návrh mechanizmov poskytovania by sa mal zachovať.

Na druhej strane, hodnotenia poukazujú na zostávajúcu nedostatočnú flexibilitu, ktorá má byť v rovnováhe s predvídateľnosťou, keďže zodpovedné orgány a prijímatelia potrebujú finančnú a právnu istotu, aby mohli plánovať implementáciu fondu počas celého programového obdobia, ako obmedzenie ich účinnosti. Súčasný AMIF nezahŕňa finančné krytie, ktoré sa má rozdeliť medzi národné programy v rámci preskúmania v polovici obdobia, čo obmedzuje možnosť poskytnutia dodatočných finančných prostriedkov pre národné programy. Ďalšie obmedzenie sa týka skutočnosti, že preskúmanie v polovici obdobia sa môže použiť len vo vopred stanovenom čase počas obdobia implementácie. Migračná a bezpečnostná kríza ukázala, že od začiatku programového obdobia bola potrebná flexibilita, aby bolo možné reagovať na zmeny v praxi.

V priebežných hodnoteniach sa takisto zaznamenala potreba jasnej intervenčnej logiky a že cielenejšie národné programy by zvýšili účinnosť umožnením uprednostnenia niektorých cieľov a význam úplného systému monitorovania a hodnotenia pre priame aj zdieľané riadenie. Pri návrhu v ranej fáze sa tým zabezpečuje konzistentné a jednotné monitorovanie pokroku a účinnosti od začiatku.

Efektívnosť (vrátane zjednodušenia a zníženia administratívnej záťaže)

Zainteresované strany zaznamenali pokrok v zjednodušovaní postupov. Inovatívne opatrenia (zjednodušené vykazovanie nákladov, viacročné programovanie) sa považujú za prospešné. Vytvorením spoločných pravidiel na implementáciu AMIF a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) sa podporilo prepojenie riadenia troch finančných nástrojov, čo viedlo k úzkej spolupráci medzi subjektmi zodpovednými za riadenie týchto dvoch fondov a v niektorých prípadoch k ich zjednoteniu.

Správy aj prijímatelia však stále vnímajú administratívnu záťaž ako príliš vysokú, čím sa oslabuje efektívnosť fondov. Napríklad napriek tomu, že využívanie vnútroštátnych pravidiel oprávnenosti má potenciál znížiť administratívnu záťaž, pravidlá oprávnenosti, ktoré sa niekedy uplatňujú, zostávajú príliš zaťažujúce. Zjednodušené vykazovanie nákladov sa neuplatňuje v plnej miere. Takisto existuje relatívne vysoká administratívna záťaž pre členské štáty aj Komisiu pri poskytovaní núdzovej pomoci prostredníctvom priameho riadenia. Znamená to vytvoriť podrobnú dohodu o grante v krátkom čase a podrobnejšie požiadavky na podávanie správ Komisii pre prijímateľov (v porovnaní so zdieľaným riadením). Je potrebná dostatočná úroveň technickej pomoci na uľahčenie úspešného riadenia fondu a na ďalšie úsilie o zjednodušenie prístupu potenciálnych prijímateľov k prostriedkom poskytovaním informácií o akciách a možnostiach financovania. Okrem toho v súčasnom AMIF neexistuje žiadny mechanizmus zameraný na zlepšenie výkonnosti, ako je napríklad systém stimulov, ktorý by ďalej zlepšil účinnosť a efektívnosť fondu. Pri neexistencii takéhoto mechanizmu by sa členské štáty, ktoré dosahujú dobré výsledky pri implementácii fondu, nemohli odmeniť. To by mohlo zvýšiť účinnosť fondu pri dosahovaní jeho cieľov.

Koherentnosť

V ex post hodnoteniach sa zdôrazňuje, že niektoré členské štáty hlásili, že by sa mohla zlepšiť komplementárnosť s ESF, pokiaľ ide o integračné opatrenia, a s vonkajšími nástrojmi, pokiaľ ide o činnosti reintegrácie. Z implementácie súčasných fondov vyplýva, že kroky podniknuté počas fázy návrhu, plánovania a programovania uľahčili ich súdržnosť a komplementárnosť s inými nástrojmi financovania EÚ. Formát fondov (národné programy zamerané na dlhodobé kapacity, núdzová pomoc zameraná na zmiernenie bezprostredného tlaku a akcie Únie navrhnuté na podporu nadnárodnej spolupráce) sa považoval za pozitívny. Zabezpečenie súdržnosti a synergií však zostáva výzvou v troch hlavných oblastiach: podpora cieľov v oblasti azylu a integrácie prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), podpora riadenia hraníc a opatrenia v oblasti návratu a reintegrácie, ako aj rozvoj systémov ochrany v tretích krajinách a napokon zabezpečenie súdržnosti medzi intervenciami fondov EÚ v oblasti bezpečnosti.

1.4.4.Zlučiteľnosť a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Ciele Únie v oblasti azylu a migrácie sa podporia prostredníctvom plne koordinovaného súboru nástrojov financovania vrátane ich vnútorných aj vonkajších aspektov. Je dôležité zabrániť prekrývaniu s financovaním poskytovaným prostredníctvom iných nástrojov EÚ, a to vytvorením deliacich čiar a účinných koordinačných mechanizmov. Budúci fond AMF bude slúžiť ako osobitný nástroj Únie v oblasti azylu a migrácie popri iných relevantných nástrojoch financovania, ktoré zo svojich vlastných perspektív a oblastí podpory posilnia ciele politiky v oblasti azylu a migrácie. Zabezpečí sa ním komplementárnosť s inými nástrojmi financovania v oblasti vnútorných záležitostí vrátane zložky Riadenie hraníc a víza v rámci Fondu pre integrované riadenie hraníc, ktorá bude podporovať riadenie migrácie v kontexte riadenia vonkajších hraníc Únie.

Budúci EFRR a ESF+ podporia migráciu v rozsahu ich intervencie a z dlhodobého hľadiska, pričom ju začlenia do súboru politických cieľov.

Podpora integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín je dlhodobý proces. Potreba investovať do tejto oblasti bude v období rokov 2021 – 2027 pokračovať alebo sa dokonca zvýši. Skupiny, ktoré najviac potrebujú podporu na integráciu, sú žiadatelia o azyl, ktorí budú pravdepodobne potrebovať medzinárodnú ochranu, ako aj osoby, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana, a migranti prichádzajúci do EÚ prostredníctvom postupov zlúčenia rodiny. Tieto skupiny osôb majú osobitné potreby. Financovanie zamerané na tieto cieľové skupiny je aj naďalej potrebné, a to najmä v raných fázach integračného procesu.

Fond preto poskytne osobitné financovanie pre akcie osobitne zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä v ranej fáze integrácie na sociálne a hospodárske začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín, a to aj poskytovaním podpory pre vzdelávanie deťom, ako aj pre horizontálne opatrenia na podporu integračných politík a stratégií členských štátov. V prípade žiadateľov o azyl, na ktorých sa vzťahuje reformovaný dublinský program, sa budú z fondu AMF kryť opatrenia týkajúce sa prvého prijatia, základná pomoc a odborná príprava a bude takisto poskytovať podporu tým, ktorí budú musieť byť vrátení. Intervencie v rôznych tematických oblastiach pre dlhodobé opatrenia, ako je integrácia do trhu práce a podpora sociálneho začlenenia pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, budú podporované prostredníctvom budúceho EFRR, najmä ESF+ a iných príslušných fondov EÚ.

Pokiaľ ide o vonkajší rozmer, fond bude schopný podporovať vonkajšiu projekciu vnútorných politík EÚ. Takáto podpora bude komplementárna s budúcim vonkajším nástrojom, v rámci ktorého sa podporí riadenie migrácie prostredníctvom jeho územných a tematických zložiek. Fond by naďalej podporoval presídľovanie, budovanie kapacít tretích krajín s cieľom riadiť migračné toky a zabezpečiť ochranu migrantov a opatrenia pred odchodom zo strany členských štátov zamerané na uľahčenie integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ. V oblasti návratu by naďalej podporoval vykonávanie dohôd o readmisii s tretími krajinami a reintegráciu navrátilcov, ako aj akcie na predchádzanie neregulárnej migrácii (t. j. informačné kampane, zber údajov a sledovanie tokov a trás atď.). Novinkou je, že fond by poskytol možnosť podporovať rozvoj programov mobility v EÚ v oblasti legálnej migrácie a možnosť poskytovať stimuly a podporu tretím krajinám (a v tretích krajinách) na prijímanie a reintegráciu navrátilcov z EÚ v oblasti návratu.

Potreba komplementárnosti medzi nástrojmi financovania EÚ bude zahŕňať odkaz týkajúci sa vonkajšieho nástroja v článku 10 ods. 2.

1.5.Trvanie a finančný vplyv

obmedzené trvanie

   v platnosti od 1.1.2021 do 31.12.2027

   Finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od 2021 do 2027 a na platobné rozpočtové prostriedky od 2021.

neobmedzené trvanie

Počiatočná fáza implementácie bude trvať od YYYY do YYYY, a potom bude implementácia pokračovať v plnom rozsahu.

1.6.Plánovaný spôsob riadenia 44

Priame riadenie na úrovni Komisie

☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane jej zamestnancov v delegáciách Únie,

◻ prostredníctvom výkonných agentúr.

Zdieľané riadenie s členskými štátmi

Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

☑ tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

☑ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

☑ Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

☑ subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

☑ verejnoprávne subjekty,

☑ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky,

☑ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky,

◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte.

V prípade viacerých spôsobov riadenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

Navrhovaný fond bude implementovaný v rámci zdieľaného, priameho alebo nepriameho riadenia. Najväčšia časť zdrojov bude pridelená národným programom v rámci zdieľaného riadenia. Zvyšná časť bude pridelená tematickému nástroju a mohla by sa použiť na osobitné činnosti (implementované na úrovni členských štátov alebo na nadnárodnej úrovni), na akcie Únie (priame/nepriame riadenie), na núdzovú pomoc (zdieľané, priame alebo nepriame riadenie), na odovzdanie a presídľovanie (zdieľané riadenie) a na Európsku migračnú sieť (priame riadenie).

Technická pomoc na podnet Komisie sa bude implementovať prostredníctvom priameho riadenia.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky.

Priame/nepriame riadenie:

Komisia bude implementáciu akcií priamo monitorovať v súlade s opatreniami opísanými v príslušných dohodách o grante, prípadne v delegovaných dohodách s medzinárodnými organizáciami a v zmluvách s prijímateľmi.

Zdieľané riadenie:

Každý členský štát zriadi pre svoj program systémy riadenia a kontroly a zabezpečí kvalitu a spoľahlivosť systému monitorovania a údajov o ukazovateľoch v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach (NSU). S cieľom uľahčiť rýchle začatie implementácie je možné „presunúť“ existujúce dobre fungujúce systémy riadenia a kontroly do ďalšieho programového obdobia.

V tejto súvislosti budú členské štáty požiadané o zriadenie monitorovacieho výboru, na ktorom bude mať Komisia účasť v poradnej funkcii. Monitorovací výbor sa stretáva aspoň raz ročne. Preskúmava všetky otázky, ktoré majú vplyv na pokrok programu pri dosahovaní jeho cieľov.

Členské štáty zašlú výročnú správu o výkonnosti, v ktorej by mali uviesť informácie o pokroku pri implementácii programu a dosahovaní čiastkových cieľov a cieľov. Mali by sa v nej uviesť aj akékoľvek otázky majúce vplyv na výkonnosť programu a mala by sa v nej opísať akcia prijatá na ich riešenie.

Na konci obdobia každý členský štát predloží záverečnú správu o výkonnosti. Záverečná správa by sa mala zamerať na pokrok dosiahnutý pri dosahovaní cieľov programu a mala by poskytnúť prehľad kľúčových otázok, ktoré ovplyvnili výkonnosť programu, opatrenia prijaté na riešenie uvedených otázok a posúdenie účinnosti týchto opatrení. Okrem toho by sa v nej mal uviesť príspevok programu k riešeniu výziev určených v príslušných odporúčaniach EÚ adresovaných členskému štátu, pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených vo výkonnostnom rámci, zistenia príslušných hodnotení a opatrenia nadväzujúce na uvedené zistenia a výsledky komunikačných akcií.

Podľa návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach členské štáty každý rok zašlú balík uistenia, v ktorom sú uvedené ročné účtovné závierky, vyhlásenie hospodáriaceho subjektu a stanoviská audítorského orgánu k účtom, systém riadenia a kontroly a zákonnosť a riadnosť výdavkov vykázaných v ročnej účtovnej závierke. Komisia použije tento balík uistenia na určenie sumy hradenej z fondu za účtovné obdobie.

Každé dva roky sa zorganizuje hodnotiace zasadnutie medzi Komisiou a každým členským štátom s cieľom preskúmať výkonnosť každého programu.

Členské štáty zasielajú šesťkrát za rok údaje za každý program rozdelený podľa špecifických cieľov. Tieto údaje sa týkajú nákladov na operácie a hodnôt spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov.

Všeobecne:

Komisia vykoná hodnotenie v polovici obdobia a retrospektívne hodnotenie akcií implementovaných v rámci tohto fondu v súlade s nariadením o spoločných ustanoveniach. Hodnotenie v polovici obdobia by malo byť založené najmä na hodnotení programov v polovici obdobia, ktoré členské štáty predložili Komisii do 31. decembra 2024.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmu vykonávania financovania, spôsobov platieb a stratégie kontrol

Z ex post hodnotení fondov GR HOME na obdobie rokov 2007 – 2013, ako aj z priebežných hodnotení súčasných fondov GR HOME vyplýva, že kombinácia spôsobov realizácie v oblasti migrácie a vnútorných záležitostí umožnila účinný spôsob dosahovania cieľov fondov. Komplexný návrh mechanizmov na dosiahnutie cieľov sa zachováva a zahŕňa zdieľané, priame a nepriame riadenie.

Prostredníctvom zdieľaného riadenia členské štáty implementujú programy, ktoré prispievajú k cieľom politiky Únie, ktoré sú prispôsobené ich vnútroštátnemu kontextu. Zdieľané riadenie zabezpečuje, aby bola finančná podpora k dispozícii vo všetkých zúčastnených štátoch. Zdieľané riadenie okrem toho umožňuje predvídateľnosť financovania a členským štátom, ktoré sú najlepšie oboznámené s výzvami, ktorým čelia, umožňuje zodpovedajúcim spôsobom plánovať svoje dlhodobé príspevky. Dodatočné financovanie osobitných činností (ktoré si vyžadujú úsilie o spoluprácu medzi členskými štátmi alebo kde si nový vývoj v Únii vyžaduje sprístupnenie dodatočného financovania pre jeden alebo viaceré členské štáty) a činností spojených s presídľovaním a odovzdaním možno implementovať prostredníctvom zdieľaného riadenia. V rámci nového vývoja môže fond poskytnúť núdzovú pomoc okrem priameho a nepriameho riadenia aj prostredníctvom zdieľaného riadenia.

Prostredníctvom priameho riadenia Komisia podporuje ďalšie akcie, ktoré prispievajú k spoločným cieľom politiky Únie. Tieto akcie umožňujú na mieru šitú podporu pre naliehavé a osobitné potreby v jednotlivých členských štátoch (ďalej len „núdzová pomoc“), podporujú nadnárodné siete a činnosti, testujú inovatívne činnosti, ktoré by sa mohli rozšíriť v rámci národných programov, a zahrnúť štúdie v záujme Únie ako celku (ďalej len „akcie Únie“).

Prostredníctvom nepriameho riadenia si fond ponecháva možnosť delegovať úlohy súvisiace s plnením rozpočtu okrem iného na medzinárodné organizácie a agentúry pre vnútorné záležitosti na osobitné účely.

Vzhľadom na rôzne ciele a potreby sa v rámci fondu navrhuje tematický nástroj ako spôsob zabezpečenia rovnováhy medzi predvídateľnosťou viacročného prideľovania finančných prostriedkov národným programom a flexibilnosťou vyplácania finančných prostriedkov na akcie s vysokou pridanou hodnotou pre Úniu. Tematický nástroj sa použije na osobitné činnosti v členských štátoch a medzi nimi, na akcie Únie, núdzovú pomoc, presídlenie a premiestnenie. Zabezpečí, aby sa finančné prostriedky mohli prideľovať a presúvať medzi rôznymi spôsobmi uvedenými vyššie na základe dvojročného programovania.

Opatrenia týkajúce sa platieb v rámci zdieľaného riadenia sú opísané v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach, v ktorom sa stanovuje ročné predbežné financovanie, po ktorom nasledujú maximálne štyri priebežné platby na program a rok na základe žiadostí o platbu, ktoré členské štáty zaslali počas účtovného obdobia. V návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach sa predbežné financovanie zúčtuje v rámci posledného účtovného obdobia programov.

Stratégia kontroly bude založená na novom nariadení o rozpočtových pravidlách a na nariadení o spoločných ustanoveniach. Nové nariadenie o rozpočtových pravidlách a návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach by mali rozšíriť využívanie zjednodušených foriem grantov, ako sú napríklad jednorazové platby, paušálne sadzby a jednotkové náklady. Namiesto nákladov sa zavádzajú aj nové formy platieb na základe dosiahnutých výsledkov. Prijímatelia budú môcť získať fixnú sumu prostriedkov, ak preukážu, že sa uskutočnili určité akcie, ako je odborná príprava alebo poskytovanie núdzovej pomoci. Očakáva sa, že sa tým zjednoduší záťaž týkajúca sa kontroly na úrovni prijímateľov aj členských štátov (napr. kontrola faktúr a potvrdení týkajúcich sa nákladov).

Pokiaľ ide o zdieľané riadenie, návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach vychádza zo stratégie riadenia a kontroly zavedenej na programové obdobie 2014 – 2020, ale zavádzajú sa ním niektoré opatrenia zamerané na zjednodušenie implementácie a zníženie záťaže týkajúcej sa kontroly na úrovni prijímateľov aj členských štátov. Nový vývoj zahŕňa:

- odstránenie postupu určenia (čo by malo umožniť urýchlenie implementácie programov),

- overovanie zo strany riadiaceho orgánu (administratívne overenie a overenie na mieste), ktoré má vykonať riadiaci orgán na základe rizika (v porovnaní so 100 % administratívnymi kontrolami požadovanými v programovom období 2014 – 2020). Riadiace orgány môžu navyše za určitých podmienok uplatňovať primerané kontrolné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi postupmi,

- podmienky na zabránenie viacnásobným auditom v súvislosti s tou istou operáciou/výdavkami.

Programové orgány predložia Komisii žiadosti o priebežné platby založené na výdavkoch, ktoré vynaložili prijímatelia. Návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach umožňuje riadiacim orgánom vykonávať overovanie zo strany riadiaceho orgánu na základe rizika a stanovujú sa v ňom aj osobitné kontroly (napr. kontroly na mieste zo strany riadiaceho orgánu a audity operácií/výdavkov zo strany audítorského orgánu) po tom, čo boli súvisiace výdavky vykázané Komisii v žiadostiach o priebežné platby. S cieľom znížiť riziko refundácie neoprávnených výdavkov sa v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovuje strop pre priebežné platby Komisie maximálne vo výške 90 % vzhľadom na to, že v tejto chvíli sa vykonala iba časť vnútroštátnych kontrol. Komisia uhradí zvyšný zostatok v nadväznosti na ročné zúčtovanie po prijatí balíka uistenia od programových orgánov. Akékoľvek nezrovnalosti zistené Komisiou alebo Európskym dvorom audítorov po postúpení ročného balíka uistenia môžu viesť k čistej finančnej oprave.

Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Zdieľané riadenie:

Generálne riaditeľstvo pre vnútorné záležitosti (GR HOME) sa vo svojich programoch výdavkov nestretlo so závažnými rizikami chybovosti. Potvrdzujú to aj opakujúce sa chýbajúce významné zistenia vo výročných správach Dvora audítorov. GR HOME okrem toho už revidovalo svoj právny základ [nariadenie (EÚ) 2015/378 a delegované nariadenie (EÚ) č. 1042/2014] na účely ďalšieho zosúladenia s kontrolným rámcom EŠIF a jeho modelom uistenia a s cieľom naďalej zachovať nízku úroveň chybovosti v programoch výdavkov. Toto úsilie o zosúladenie pokračuje v súčasnom návrhu, v ktorom je kontrolný rámec v súlade s generálnymi riaditeľstvami pre EŠIF.

V rámci zdieľaného riadenia sa všeobecné riziká v súvislosti s implementáciou súčasných programov týkajú nedostatočnej implementácie fondu členskými štátmi a možných chýb vyplývajúcich zo zložitosti pravidiel a nedostatkov v systémoch riadenia a kontroly. Návrhom nariadenia o spoločných ustanoveniach sa zjednodušuje regulačný rámec harmonizovaním pravidiel a systémov riadenia a kontroly rôznych fondov implementovaných v rámci zdieľaného riadenia. Zjednodušujú sa ním aj požiadavky na kontrolu diferencovanú podľa rizika (napr. overovanie zo strany riadiaceho orgánu na základe rizika, možnosť primeraných kontrolných opatrení založených na vnútroštátnych postupoch, obmedzenia audítorskej činnosti z hľadiska načasovania a/alebo osobitných činností).

Priame/nepriame riadenie:

Na základe nedávnej analýzy hlavných príčin a typov najčastejšie zistených chýb v ex post auditoch hlavné oblasti nesúladu vyplývajú z nedostatočného finančného riadenia grantov udelených prijímateľom, chýbajúcich alebo nedostatočných podporných dokumentov, nesprávneho verejného obstarávania a nákladov, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu.

V dôsledku toho riziká vyplývajú najmä:

– zo zabezpečenia kvality vybraných projektov a ich následnej technickej implementácie, nejasného alebo neúplného usmernenia poskytnutého prijímateľom alebo nedostatočného monitorovania,

– rizika neefektívneho alebo nehospodárskeho použitia pridelených finančných prostriedkov, pokiaľ ide o granty (zložitosť refundácie skutočných oprávnených nákladov spojená s obmedzenými možnosťami kontroly oprávnených nákladov v kancelárii) aj pokiaľ ide o obstarávanie (niekedy obmedzený počet hospodárskych poskytovateľov s požadovanými odbornými znalosťami, čo má za následok nedostatočné možnosti na porovnanie cenových ponúk),

– rizika súvisiaceho s kapacitou (najmä) menších organizácií účinne kontrolovať výdavky, ako aj zaistiť transparentnosť vykonávaných operácií,

– rizika poškodenia dobrého mena Komisie, ak sa odhalí podvod alebo trestná činnosť; vzhľadom na pomerne veľký počet heterogénnych dodávateľov a prijímateľov, často pomerne malých, z ktorých každý používa svoj vlastný vnútorný systém kontroly, poskytuje existencia vnútorných systémov kontroly tretích strán iba čiastočnú istotu.

Očakáva sa, že väčšina týchto rizík sa zníži vďaka lepšiemu návrhu výziev na predkladanie návrhov, usmerneniu pre prijímateľov, zacieleniu návrhov a lepšiemu využívaniu zjednodušených nákladov a vzájomnému využívaniu auditov a posúdení zahrnutých v novom nariadení o rozpočtových pravidlách.

2.2.2.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer náklady na kontroly – hodnota súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)

Zdieľané riadenie:

Očakáva sa, že náklady na kontroly zostanú pre členské štáty rovnaké alebo by ich bolo možné znížiť. V súčasnom programovom cykle (2014 – 2020) sa kumulatívne náklady na kontrolu zo strany členských štátov od roku 2017 odhadujú približne na 5 % celkovej výšky platieb požadovaných členskými štátmi na rok 2017.

Očakáva sa, že tento percentuálny podiel sa zníži vďaka zvýšeniu efektívnosti pri implementácii programov a zvýšeniu platieb pre členské štáty.

S prístupom k riadeniu a kontrolám založeným na riziku, ktorý sa zavádza v návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach spolu so zvýšeným úsilím o prijímanie zjednodušeného vykazovania nákladov, sa očakáva, že náklady na kontroly pre členské štáty sa budú naďalej znižovať.

Priame/nepriame riadenie:

Náklady na kontroly predstavujú približne 2,5 % platieb, ktoré uskutočnilo GR HOME. Očakáva sa, že toto zostane stabilné alebo sa mierne zníži v prípade širšieho využívania zjednodušeného vykazovania nákladov v nasledujúcom programovom období.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce a plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie boja proti podvodom.

Predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie je jedným z cieľov vnútornej kontroly stanovenej v nariadení o rozpočtových pravidlách a kľúčovou otázkou správy, ktorú Komisia musí riešiť počas celého životného cyklu výdavkov.

Stratégia GR HOME pre boj proti podvodom je okrem toho zameraná najmä na predchádzanie, odhaľovanie a nápravu podvodov, pričom sa ňou okrem iného zabezpečuje, aby jej vnútorné kontroly týkajúce sa boja proti podvodom boli v úplnom súlade so stratégiou Komisie v oblasti boja proti podvodom a aby bol prístup k riadeniu rizika podvodov zameraný na identifikáciu oblastí rizika podvodov a primerané reakcie.

Pokiaľ ide o zdieľané riadenie, členské štáty zabezpečia zákonnosť a riadnosť výdavkov zaradených do ich účtov predložených Komisii. V tejto súvislosti členské štáty prijmú všetky požadované opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam vrátane podvodov a na ich odhaľovanie a nápravu. Tak ako v súčasnom programovom cykle (2014 – 2020) 45 sú členské štáty povinné zaviesť postupy na odhaľovanie nezrovnalostí, na boj proti podvodom a na nahlasovanie nezrovnalostí Komisii vrátane podozrení z podvodu a preukázaných podvodov v oblastiach zdieľaného riadenia. Opatrenia na boj proti podvodom budú pre členské štáty naďalej prierezovou zásadou a povinnosťou.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Okruh viacročného finančného rámca a nové navrhované rozpočtové riadky výdavkov

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh 
výdavkov

Príspevky

Okruh č. 4: „Migrácia a riadenie hraníc“

DRP/NRP 46 .

krajín EZVO 47

kandidátskych krajín 48

tretích krajín

v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách

4

10.02.01 – Fond pre azyl a migráciu (AMF)

DRP

NIE

NIE

NIE

NIE

4

10.01.01Podporné výdavky pre Fond pre azyl

a migráciu (technická pomoc)

NRP

NIE

NIE

NIE

NIE



3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca 

4

„Migrácia a riadenie hraníc“

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Operačné rozpočtové prostriedky (rozdelené podľa rozpočtových riadkov uvedených v bode 3.1.)

Záväzky

(1)

917,755

1 438,910

1 457,632

1 611,404

1 630,882

1 650,750

1 665,667

10 373,000

Platby

(2)

91 058

200 725

432 040

1,106 189

1,557 395

1,557 783

1,539 379

3,888 431

10 373,000

Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia programu 49  

Záväzky = Platby

(3)

5,654

5,767

5,882

6,000

6,120

6,242

6,335

42,000

Rozpočtové prostriedky na finančné krytie programu SPOLU

Záväzky

= 1 + 3

923,409

1 444,677

1 463,514

1 617,404

1 637,002

1 656,992

1 672,002

10 415,000

Platby

= 2 + 3

96 712

206 492

437 922

1,112 189

1,563 515

1,564 025

1,545 714

3,888 431

10 415,000



Okruh viacročného finančného rámca 

7

„Administratívne výdavky“

Tento oddiel sa vyplní použitím „rozpočtových údajov administratívnej povahy“, ktoré sa najprv uvedú v  prílohe k legislatívnemu finančnému výkazu , ktorá sa na účely konzultácie medzi útvarmi vloží do aplikácie DECIDE.

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Ľudské zdroje

10,329

11,473

13,046

13,046

13,046

13,046

13,046

 

87,032

Ostatné administratívne výdavky

0,202

0,202

0,202

0,202

0,202

0,202

0,202

 

1,412

Rozpočtové prostriedky v rámci okruhu 7 viacročného finančného rámca SPOLU

(Záväzky spolu = Platby spolu)

10,531

11,675

13,248

13,248

13,248

13,248

13,248

 

88,444

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Po roku 2027

SPOLU

Rozpočtové prostriedky
v rámci všetkých okruhov
viacročného finančného rámca
SPOLU

Záväzky

933,940

1 456,352

1 476,762

1 630,652

1 650,250

1 670,240

1 685,250

-

10 503,444

Platby

107,242

218,167

451,170

1 125,437

1 576,763

1 577,272

1 558,962

3 888,431

10 503,444



3.2.2.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

OKRUH 7 
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

10,329

11,473

13,046

13,046

13,046

13,046

13,046

87,032

Ostatné administratívne výdavky

0,202

0,202

0,202

0,202

0,202

0,202

0,202

1,412

Medzisúčet OKRUHU 7 
viacročného finančného rámca

10,531

11,675

13,248

13,248

13,248

13,248

13,248

88,444

Mimo OKRUHU 7 50  
viacročného finančného rámca

Ľudské zdroje

Ostatné administratívne  
výdavky

5,654

5,767

5,882

6,000

6,120

6,242

6,335

42,000

Medzisúčet  
mimo OKRUHU 7 
viacročného finančného rámca

5,654

5,767

5,882

6,000

6,120

6,242

6,335

42,000

SPOLU

16,185

17,442

19,130

19,248

19,368

19,490

19,583

130,444

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

[V súvislosti s usmernením týkajúcim sa možného delegovania úloh týkajúcich sa implementácie programu na výkonné agentúry pozri s. 8/9 vyššie].

3.2.2.1.Odhadované potreby ľudských zdrojov

   Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

   Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa vyjadrujú v jednotkách ekvivalentu plného pracovného času

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)

Ústredie a zastúpenia Komisie

65

73

84

84

84

84

84

Delegácie

3

3

3

3

3

3

3

Výskum

 Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času: EPPČ) – ZZ, MZ, VNE, DAZ a PED  51

Okruh 7

Financované z OKRUHU 7 viacročného finančného rámca 

– ústredia

8

8

8

8

8

8

8

1.

– delegácie

Financované z finančného krytia programu 

– ústredia

2.

3.

– delegácie

4.

Výskum

Iné (uveďte)

SPOLU

76

84

95

95

95

95

95

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci

Počet zamestnancov na úrovni 95 EPPČ do roku 2027 predstavuje celkový počet zamestnancov potrebných na implementáciu a riadenie fondu. Tvoria ho zamestnanci, ktorí už pracujú na GR HOME v rámci AMF (základný scenár: 66 EPPČ = 6 ZZ, 22 AST, 36 AD vrátane 1 AD v delegácii, 1 VNE, 1 DAZ) od apríla 2018 a dodatoční zamestnanci (+ 6 AST, + 23 AD, z toho 2 pre delegácie). Opis úloh týchto dodatočných zamestnancov je uvedený nižšie:

Plánovanie, programovanie, vzťah s agentúrami (+ 1 AST, + 1 AD):

- poskytovanie údajov pre rozpočtový postup,

- vytvorenie prepojenia medzi fondmi a agentúrami (napr. granty/dohody o delegovaní na agentúry).

Audity, úrad OLAF, Európsky dvor audítorov (+ 5 AD):

- vykonávanie kontrol, ako bolo opísané vyššie (overovanie ex ante, výbor pre obstarávanie, audity ex post, interný audit, zúčtovanie),

- opatrenia nadväzujúce na audity riadené na úrovni IAS a Európskeho dvora audítorov.

Priame riadenie (+ 2 AST, + 3 AD):

- príprava ročných pracovných programov/rozhodnutí o financovaní, stanovenie ročných priorít,

- komunikácia so zainteresovanými stranami (potenciálnymi/aktuálnymi príjemcami, členskými štátmi atď.),

- riadenie výziev na predkladanie návrhov a výziev na predkladanie ponúk a následných výberových konaní,

- prevádzkové riadenie projektov.

Zdieľané riadenie (vrátane TF) (+ 1 AST, + 6 AD):

- vedenie politického dialógu s členskými štátmi,

- riadenie národných programov,

- vypracúvanie usmernení pre členské štáty,

- vývoj a správa informačných nástrojov na riadenie grantov a národných programov.

Synergie s inými fondmi (+ 2 AD):

- koordinácia s fondmi s vonkajším rozmerom,

- koordinácia v kontexte nariadenia o spoločných ustanoveniach,

- synergie a komplementárnosť s inými fondmi.

Finančné riadenie (+ 2 AST):

- finančné začatie a finančné overovanie,

- účtovníctvo,

- monitorovanie a podávanie správ o dosahovaní cieľov vrátane výročnej správy

o činnosti a správ povoľujúceho úradníka vymenovaného subdelegovaním.

Zamestnanci pre iné riaditeľstvá zaoberajúce sa záležitosťami financovania (+ 4 AD):

- odborní referenti zapojení do implementácie fondov (napr. hodnotenie technických správ od prijímateľov priameho riadenia, revízia výročných správ o implementácii v súvislosti so zdieľaným riadením).

Externí zamestnanci

Úlohy sú podobné tým, ktoré vykonávajú úradníci a dočasní zamestnanci, s výnimkou úloh, ktoré externí zamestnanci nemôžu vykonávať.

Zamestnanci v delegáciách

+ 2 AD: Pokiaľ ide o rozvoj implementácie politiky v oblasti vnútorných záležitostí, a najmä jej vonkajšieho rozmeru, delegácie EÚ budú musieť byť vybavené dostatočnými odbornými znalosťami v oblasti vnútorných záležitostí. Mohlo by ísť o zamestnancov Európskej komisie a/alebo Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.

3.2.3.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

   nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami.

   zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Roky

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

SPOLU

Uveďte spolufinancujúci subjekt 

ČŠ

ČŠ

ČŠ

ČŠ

ČŠ

ČŠ

ČŠ

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

budú stanovené neskôr

budú stanovené neskôr

budú stanovené neskôr

budú stanovené neskôr

budú stanovené neskôr

budú stanovené neskôr

budú stanovené neskôr

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy

   Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

   Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

   vplyv na vlastné zdroje

    vplyv na iné príjmy

◻ uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:

Vplyv návrhu/iniciatívy 52

2021

2022

2023

2024

2025

2026

2027

Článok …………

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

[...]

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

[...]

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
(2)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre utečencov na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2004/904/ES (Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 1).
(3)    Rozhodnutie Rady 2007/435/ES z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 18).
(4)    Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2007/ES z 23. mája 2007, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre návrat na obdobie rokov 2008 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (Ú. v. EÚ L 144, 6.6.2007, s. 45).
(5)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168).    
(6)    COM(2018) 321 final.
(7)    „Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje: viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027“, COM(2018) 321, 2.5.2018.
(8)    Nariadenie (EÚ) ../..
(9)    Ide o fondy, ktoré predchádzali programovému obdobiu AMIF 2007 – 2013.
(10)    NARIADENIE RADY (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie.
(11)    Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016; Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1 – 14.
(12)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(13)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(14)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../… [nariadenie o Agentúre Európskej únie pre azyl] (Ú. v. EÚ L ..., [dátum], s. ..).
(15)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
(16)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24).
(17)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1).
(18)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 1).
(19)    Rozhodnutie Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008, ktorým sa zriaďuje Európska migračná sieť (Ú. v. EÚ L 131, 21.5.2008, s. 7).
(20)     Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.    
http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=uriserv:OJ.C_.2013.373.01.0001.01.ENG&toc=OJ:C:2013:373:TOC
(21)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(22)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(23)    Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
(24)    Ú. v. EÚ C , , s. .
(25)    Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1371 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
(26)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
(27)    Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).
(28)    COM(2017) 623 final.
(29)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(30)    Ú. v. EÚ C , , s. .    
(31)    Ú. v. EÚ C , , s. .    
(32)    Ú. v. EÚ C , , s. .    
(33)    Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).
(34)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.
(35)    COM(2015) 240 final z 13. mája 2015.
(36)    COM(2017) 558 final z 27. septembra 2017 a COM(2018) 250 final zo 14. marca 2018.
(37)     http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/03/18/eu-turkey-statement/
(38)    COM(2016) 385 final zo 7. júna 2016.
(39)    COM(2016) 270 final zo 4. mája 2016.
(40)    COM(2016) 468 final z 13. júla 2016.
(41)    COM(2016) 377 final zo 7. júna 2016.
(42)    COM(2017) 200 final z 2. marca 2017.
(43)    COM(2016) 378 final zo 7. júna 2016.
(44)    Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx
(45)    Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1042/2014 z 25. júla 2014, príloha I; delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1973 z 8. júla 2015.
(46)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.
(47)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.
(48)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu.
(49)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(50)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie implementácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.
(51)    ZZ = zmluvný zamestnanec, MZ = miestny zamestnanec, VNE = vyslaný národný expert, DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec, PED = pomocný expert v delegácii.
(52)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní príslušných nákladov na výber.
Top

V Štrasburgu12. 6. 2018

COM(2018) 471 final

PRÍLOHY

k

NARIADENIU EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu

{SWD(2018) 347}
{SWD(2018) 348}
{SEC(2018) 315}


PRÍLOHA I
Kritériá na prideľovanie finančných prostriedkov na programy implementované v rámci zdieľaného riadenia

1.Dostupné zdroje uvedené v článku 11 sa medzi členské štáty rozdelia takto:

a)Výlučne na začiatku programového obdobia dostane každý členský štát z fondu pevnú sumu 5 000 000 EUR;

b)Zvyšné zdroje uvedených v článku 11 sa rozdelia na základe týchto kritérií:

30 % na azyl,

30 % na legálnu migráciu a integráciu,

40 % na boj proti neregulárnej migrácii vrátane návratov.

2.V oblasti azylu sa zohľadnia tieto kritériá, ktoré budú vážené takto:

a)30 % v pomere k počtu osôb, ktoré patria do jednej z týchto kategórií:

akýkoľvek štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorým bolo udelené postavenie vymedzené Ženevským dohovorom,

akýkoľvek štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorým sa poskytla forma doplnkovej ochrany v zmysle prepracovanej smernice 2011/95/EÚ 1 ,

akýkoľvek štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorým sa poskytla dočasná ochrana v zmysle prepracovanej smernice 2001/55/ES 2 ;

b)60 % v pomere k počtu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí požiadali o medzinárodnú ochranu;

c)10 % v pomere k počtu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí sú alebo boli presídlení v členskom štáte.

3.Zohľadnia sa nasledujúce kritériá v oblasti legálnej migrácie a integrácie, ktoré budú vážené takto:

a)40 % v pomere k celkovému počtu štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte;

b)60 % v pomere k počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali prvé povolenie na pobyt;

c)na účely výpočtu uvedeného v odseku 3 písm. b) sa však nezahŕňajú tieto kategórie osôb:

štátni príslušníci tretích krajín, ktorým je vydané prvé povolenie na pobyt súvisiace s prácou platné menej ako 12 mesiacov,

štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol povolený vstup na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby v súlade so smernicou Rady 2004/114/ES 3 alebo prípadne s ustanoveniami smernice (EÚ) 2016/801 4 ,

štátni príslušníci tretích krajín, ktorým bol povolený vstup na účely vedeckého výskumu v súlade so smernicou Rady 2005/71/ES 5 alebo prípadne s ustanoveniami smernice (EÚ) 2016/801.

4.Zohľadnia sa nasledujúce kritériá v oblasti boja proti neregulárnej migrácii vrátane návratov, ktoré budú vážené takto:

a)50 % v pomere k počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky na vstup a pobyt na území členského štátu a na ktorých sa vzťahuje rozhodnutie o návrate podľa vnútroštátneho práva a/alebo práva Spoločenstva, t. j. správne alebo súdne rozhodnutie alebo akt, ktorým sa konštatuje alebo vyhlasuje neoprávnenosť pobytu a ukladá sa povinnosť návratu;

b)50 % v pomere k počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí po vydaní správneho alebo súdneho príkazu na odchod skutočne opustili územie členského štátu, či už dobrovoľne alebo na základe donútenia.

5.Pre prvotné pridelenie sa ako referenčné údaje použijú najaktuálnejšie ročné štatistické údaje vygenerované Komisiou (Eurostatom) za predchádzajúce tri kalendárne roky na základe údajov, ktoré poskytli členské štáty ku dňu začatia uplatňovania tohto nariadenia v súlade s právom Únie. Na účely preskúmania v polovici obdobia sa ako referenčné údaje použijú najaktuálnejšie štatistické údaje vygenerované Komisiou (Eurostatom) za predchádzajúce tri kalendárne roky dostupné v čase preskúmania v polovici obdobia v roku 2024 na základe údajov, ktoré poskytli členské štáty v súlade s právom Únie. Keď členské štáty neposkytli Komisii (Eurostatu) príslušné štatistiky, musia čo najskôr poskytnúť predbežné údaje.

6.Predtým ako Komisia (Eurostat) prijme tieto údaje ako referenčné číselné údaje, vyhodnotí v súlade s bežnými prevádzkovými postupmi kvalitu, porovnateľnosť a úplnosť štatistických informácií. Na žiadosť Komisie (Eurostatu) jej členské štáty v tejto súvislosti poskytnú všetky potrebné informácie.

PRÍLOHA II
Vykonávacie opatrenia

1.Fond prispeje k špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 ods. 2 písm. a) tak, že sa zameriava na tieto vykonávacie opatrenia:

a)zabezpečenie jednotného uplatňovania acquis Únie a priorít týkajúcich sa spoločného európskeho azylového systému;

b)podpora kapacity azylových systémov členských štátov, pokiaľ ide o infraštruktúry, prípadne služby;

c)zvýšenie solidarity a rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi, najmä smerom k tým členským štátom, ktoré sú najviac postihnuté migračnými tokmi, ako aj poskytnutie podpory členským štátom prispievajúcej k úsiliu o solidaritu;

d)zvýšenie solidarity a spolupráce s tretími krajinami postihnutými migračnými tokmi, a to aj prostredníctvom presídľovania a iných legálnych ciest k ochrane v Únii, ako aj partnerstva a spolupráce s tretími krajinami na účely riadenia migrácie.

2.Fond prispeje k špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 ods. 2 písm. b) tak, že sa zameriava na tieto vykonávacie opatrenia:

a)podpora rozvoja a implementácie politík presadzujúcich legálnu migráciu a implementácie acquis Únie v oblasti legálnej migrácie;

b)podpora včasných integračných opatrení na sociálne a hospodárske začlenenie štátnych príslušníkov tretích krajín, príprava ich aktívnej účasti v prijímajúcej spoločnosti a ich akceptácia takejto spoločnosti, najmä so zapojením miestnych alebo regionálnych orgánov a organizácii občianskej spoločnosti.

3.Fond prispeje k špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 ods. 2 písm. c) tak, že sa zameriava na tieto vykonávacie opatrenia

a)zabezpečenie jednotného uplatňovania acquis Únie a politických priorít týkajúcich sa infraštruktúry, postupov a služieb;

b)podpora integrovaného a koordinovaného prístupu k riadeniu návratu na úrovni Únie a členských štátov, k rozvoju kapacít pre účinný a udržateľný návrat a zníženie stimulov pre neregulárnu migráciu;

c)podpora asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie;

d)posilnenie spolupráce s tretími krajinami a ich kapacít na implementáciu dohôd o readmisii a iných opatrení a na umožnenie udržateľného návratu.



PRÍLOHA III
Rozsah podpory

1.V rámci politického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 1 fond podporí najmä:

a)stanovenie a rozvoj národných stratégií v oblasti azylu, legálnej migrácie, integrácie, návratu a neregulárnej migrácie;

b)tvorbu administratívnych štruktúr, systémov, nástrojov a odbornej prípravy pre zamestnancov vrátane miestnych orgánov a iných príslušných zainteresovaných strán;

c)vývoj, monitorovanie a hodnotenie politík a postupov vrátane zberu a výmeny informácií a údajov, vývoj a uplatňovanie spoločných štatistických nástrojov, metód a ukazovateľov pre meranie pokroku a posúdenie politického vývoja;

d)výmeny informácií, najlepšie postupy a stratégie, vzájomné učenie, štúdie a výskum, vývoj a implementácia jednotných akcií a operácií a stanovenie sietí nadnárodnej spolupráce;

e)služby pomoci a podpory v súlade s postavením a potrebami dotknutej osoby, najmä zraniteľných skupín;

f)akcie zamerané na zvýšenie informovanosti o politikách v oblasti azylu, integrácie, legálnej migrácie a návratu medzi zainteresovanými stranami a širokou verejnosťou.

2.V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) fond podporí najmä tieto akcie:

a)poskytnutie materiálnej pomoci vrátane pomoci na hranici;

b)vedenie konaní o azyle;

c)identifikáciu žiadateľov s osobitnými procesnými potrebami alebo osobitnými potrebami pri prijímaní;

d)zriadenie alebo zlepšenie prijímacej ubytovacej infraštruktúry vrátane možného spoločného využívania takýchto zariadení viac ako jedným členským štátom;

e)posilnenie schopnosti členských štátov zbierať, analyzovať a šíriť informácie o krajine pôvodu;

f)akcie týkajúce sa vykonávania postupov na implementáciu rámca Únie pre presídľovanie [a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov] alebo národných systémov presídľovania, ktoré sú kompatibilné s rámcom Únie pre presídľovanie;

g)odovzdanie osôb, ktorým sa poskytla medzinárodná ochrana;

h)zvyšovanie kapacít tretích krajín na zlepšenie ochrany osôb, ktoré potrebujú ochranu;

i)stanovenie, vývoj a zlepšovanie účinných alternatív k zaisteniu, najmä vo vzťahu k maloletým osobám bez sprievodu a rodinám.

3.V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. b) fond podporí najmä:

a)informačné balíky a kampane na zvyšovanie informovanosti o legálnych migračných kanáloch do Únie vrátane o acquis Únie v oblasti legálnej migrácie;

b)rozvoj systémov mobility do Únie, napríklad systémy okružnej a dočasnej migrácie vrátane odbornej prípravy na zvýšenie zamestnateľnosti;

c)spoluprácu medzi tretími krajinami a náborovými agentúrami, službami zamestnanosti a imigračnými službami členských štátov;

d)posúdenie zručností a kvalifikácií nadobudnutých v tretej krajine, ako aj ich transparentnosť a kompatibilita so zručnosťami a kvalifikáciami členského štátu;

e)pomoc v kontexte žiadostí o zlúčenie rodiny v zmysle smernice Rady 2003/86/ES 6 ;

f)pomoc vo vzťahu k zmene postavenia štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už majú oprávnený pobyt v členskom štáte, najmä v súvislosti so získaním štatútu oprávneného pobytu vymedzeného na úrovni Únie;

g)včasné integračné opatrenia, napríklad na mieru upravená podpora v súlade s potrebami štátnych príslušníkov tretích krajín a integračné programy zamerané na vzdelávanie, jazyk a inú odbornú prípravu, ako sú kurzy občianskej orientácie a profesijné usmernenie;

h)akcie podporujúce rovnosť v prístupe k verejným a súkromným službám a v ich poskytovaní štátnym príslušníkom tretích krajín vrátane ich prispôsobenia potrebám cieľovej skupiny;

i)spoluprácu medzi vládnymi a mimovládnymi subjektmi integrovaným spôsobom, a to aj prostredníctvom koordinovaných centier na podporu integrácie, akými sú napríklad jednotné kontaktné miesta;

j)akcie umožňujúce a podporujúce uvedenie štátnych príslušníkov tretích krajín do prijímajúcej spoločnosti a aktívnu účasť v nej a akcie podporujúce akceptáciu zo strany prijímajúcej spoločnosti;

k)podporu výmen a dialógu medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín, prijímajúcou spoločnosťou a verejnými orgánmi, a to aj prostredníctvom konzultácie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín a medzikultúrneho a medzináboženského dialógu.

4.V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. c) fond podporí najmä:

a)infraštruktúru na prijímanie alebo zaistenie vrátane možného spoločného používania takýchto zariadení viac ako jedným členským štátom;

b)zavádzanie, rozvoj a zlepšovanie účinných alternatívnych opatrení k zaisteniu, najmä vo vzťahu k maloletým osobám bez sprievodu a rodinám;

c)zavádzanie a posilňovanie nezávislých a účinných systémov monitorovania núteného návratu, ako sa stanovuje v článku 8 ods. 6 smernice 2008/115/ES 7 ;

d)boj proti stimulom pre neregulárnu migráciu vrátane zamestnávania neregulárnych migrantov prostredníctvom účinných a primeraných kontrol založených na posúdení rizika, odbornej prípravy zamestnancov, stanovenie a implementácie mechanizmov, prostredníctvom ktorých môžu neregulárni migranti žiadať o vrátenie platieb a podávať sťažnosti proti svojim zamestnávateľom alebo informačné kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom informovať zamestnávateľov a neregulárnych migrantov o svojich právach a povinnostiach podľa smernice 2009/52/ES 8 ;

e)prípravu návratu vrátane opatrení vedúcich k vydaniu rozhodnutí o návrate, identifikácia štátnych príslušníkov tretích krajín, vydanie cestovných dokladov a pátranie po rodinných príslušníkoch;

f)spoluprácu s konzulárnymi orgánmi a imigračnými službami alebo inými príslušnými orgánmi a službami tretích krajín s cieľom získať cestovné doklady, uľahčiť návrat a zabezpečiť readmisiu, a to aj prostredníctvom nasadenia styčných úradníkov tretích krajín;

g)návratovú pomoc, najmä asistovaný dobrovoľný návrat a informácie o programoch asistovaného dobrovoľného návratu;

h)operácie odsunu vrátane súvisiacich opatrení v súlade s normami stanovenými v práve Únie s výnimkou donucovacích prostriedkov;

i)opatrenia na podporu trvalého návratu a reintegrácie navrátilcov;

j)zariadenia a služby v tretích krajinách zaisťujúce primerané dočasné ubytovanie a prijatie pri príchode vrátane zariadení a služieb pre maloleté osoby bez sprievodu a iné zraniteľné skupiny v súlade s medzinárodnými normami;

k)spoluprácu s tretími krajinami v oblasti boja proti neregulárnej migrácii a účinných návratov a readmisie, a to aj v rámci implementácie dohôd o readmisii a iných opatrení;

l)opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti o vhodných legálnych imigračných kanáloch a o rizikách nelegálneho prisťahovalectva;

m)podporu pre tretie krajiny a akcie v nich vrátane podpory pre infraštruktúru, vybavenie a iné opatrenia za predpokladu, že prispievajú k zlepšeniu účinnej spolupráce medzi tretími krajinami a Úniou a jej členskými štátmi v oblasti návratu a readmisie.

PRÍLOHA IV
Akcie oprávnené na vyššiu mieru spolufinancovania v súlade s článkami 12 ods. 2 a 13 ods. 7

Integračné opatrenia implementované miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti.

Akcie na rozvoj a implementáciu účinných alternatív k zaisteniu.

Programy asistovaného dobrovoľného návratu a reintegrácie a súvisiace činnosti.

Opatrenia zacielené na zraniteľné osoby a žiadateľov o medzinárodnú ochranu s osobitnými potrebami pri prijímaní a/alebo osobitnými procesnými potrebami vrátane opatrení na zaistenie účinnej ochrany migrujúcich detí, najmä detí bez sprievodu.

PRÍLOHA V
Kľúčové ukazovatele výkonnosti uvedené v článku 28 ods. 1

Špecifický cieľ 1: Posilniť a rozvíjať všetky aspekty spoločného európskeho azylového systému vrátane jeho vonkajšieho rozmeru:

1.Počet osôb presídlených s podporou z fondu.

2.Počet osôb v prijímacom systéme v porovnaní s počtom žiadateľov o azyl.

3.Konvergencia miery uznania ochrany pre žiadateľov o azyl z tej istej krajiny.

Špecifický cieľ 2: Podporovať legálnu migráciu do členských štátov vrátane prispievania k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín:

1.Počet osôb, ktoré sa zapojili do opatrení pred odchodom podporených z fondu.

2.Počet osôb, ktoré sa zapojili do integračných opatrení podporených z fondu a ktoré uviedli, že opatrenia boli užitočné na ich skorú integráciu, v porovnaní s celkovým počtom osôb, ktoré sa zapojili do integračných opatrení podporených z fondu.

Špecifický cieľ 3: Prispievať k boju proti neregulárnej migrácii a zabezpečiť účinnosť návratov a readmisie v tretích krajinách:

1.Počet návratov v nadväznosti na príkaz na odchod v porovnaní s počtom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým bol nariadení odchod.

2.Počet navrátilcov, ktorí prijali reintegračnú pomoc pred návratom alebo po návrate spolufinancovanú z fondu, v porovnaní s celkovým počtom návratov podporených z fondu.

PRÍLOHA VI
Typy intervencie



TABUĽKA 1: KÓDY PRE JEDNOTLIVÉ OBLASTI INTERVENCIE

I.Spoločný európsky azylový systém

001

Podmienky prijímania

002

Konania o azyle

003

Vykonávanie acquis Únie

004

Migrujúce deti

005

Osoby s osobitnými potrebami pri prijímaní a osobitnými procesnými potrebami

006

Presídľovanie

007

Úsilie o solidaritu medzi členskými štátmi

008

Operačná podpora

II.Legálna migrácia a integrácia

001

Rozvoj stratégií integrácie

002

Obete obchodovania s ľuďmi

003

Integračné opatrenia – informácie a orientácia, jednotné kontaktné miesta

004

Integračné opatrenia – jazyková odborná príprava

005

Integračné opatrenia – občianska a iná odborná príprava

006

Integračné opatrenia – uvedenie, účasť, výmeny v hostiteľskej spoločnosti

007

Integračné opatrenia – základné potreby

008

Opatrenia pred odchodom

009

Programy mobility

010

Získanie oprávneného pobytu

III.Návrat

001

Alternatívy k zaisteniu

002

Podmienky prijímania/zaistenia

003

Konania o návrate

004

Pomoc pri dobrovoľnom návrate

005

Pomoc pri reintegrácii

006

Operácie odsunu/návratu

007

Systém monitorovania nútených návratov

008

Zraniteľné osoby/maloleté osoby bez sprievodu

009

Opatrenia riešiace stimuly pre neregulárnu migráciu

010

Operačná podpora

IV.Technická pomoc

001

Informácie a komunikácia

002

Príprava, implementácia, monitorovanie a kontrola

003

Hodnotenie a štúdie, zber údajov

004

Budovanie kapacít

TABUĽKA 2: KÓDY PRE JEDNOTLIVÉ TYPY AKCIE

001

Rozvoj národných stratégií

002

Budovanie kapacít

003

Vzdelávanie a odborná príprava pre štátnych príslušníkov tretích krajín

004

Vývoj štatistických nástrojov, metód a ukazovateľov

005

Výmena informácií a najlepších postupov

006

Jednotné akcie/operácie (medzi členskými štátmi)

007

Kampane a informácie

008

Výmena a vysielanie expertov

009

Štúdie, pilotné projekty, posúdenia rizík

010

Prípravné, monitorovacie, administratívne a technické činnosti

011

Poskytovanie pomoci a podporných služieb štátnym príslušníkom tretích krajín

012

Infraštruktúra

013

Vybavenie

TABUĽKA 3: KÓDY PRE JEDNOTLIVÉ SPÔSOBY IMPLEMENTÁCIE

001

Osobitná akcia

002

Núdzová pomoc

003

Spolupráca s tretími krajinami

004

Akcie v tretích krajinách

005

Akcie uvedené v prílohe IV

PRÍLOHA VII
Akcie oprávnené na operačnú podporu

V rámci špecifického cieľa posilniť a rozvíjať všetky aspekty spoločného európskeho azylového systému vrátane jeho vonkajšieho rozmeru a špecifického cieľa prispievať k boju proti neregulárnej migrácii zabezpečením účinnosti návratov a readmisie v tretích krajinách pokryje operačná podpora:

náklady na zamestnancov,

servisné náklady, napríklad údržba alebo výmena vybavenia,

servisné náklady, napríklad údržba a opravy infraštruktúry.

PRÍLOHA VIII
Ukazovatele výstupu a výsledkov uvedené v článku 28 ods. 3

Špecifický cieľ 1: Posilniť a rozvíjať všetky aspekty spoločného európskeho azylového systému vrátane jeho vonkajšieho rozmeru:

1.Počet osôb cieľovej skupiny, ktorým bola poskytnutá pomoc s podporou z fondu:

a)počet osôb cieľovej skupiny využívajúcich informácie a pomoc počas konaní o azyle;

b)počet osôb cieľovej skupiny využívajúcich právnu pomoc a zastupovanie;

c)počet zraniteľných osôb, obetí obchodovania s ľuďmi a maloletých osôb bez sprievodu využívajúcich osobitnú pomoc.

2.Kapacita (počet miest) novej prijímacej ubytovacej infraštruktúry zriadenej v súlade so spoločnými požiadavkami na podmienky prijímania stanovenými v acquis Únie a kapacita existujúcej prijímacej ubytovacej infraštruktúry, ktorá sa skvalitnila v súlade s tými istými požiadavkami ako výsledok projektov podporených z fondu, a percentuálny podiel z celkovej prijímacej ubytovacej kapacity.

3.Počet miest upravených pre maloleté osoby bez sprievodu podporených z fondu v porovnaní s celkovým počtom miest upravených pre maloleté osoby bez sprievodu.

4.Počet osôb, ktoré absolvovali odbornú prípravu v azylovej problematike s pomocou z fondu a uvedený počet ako percentuálny podiel z celkového počtu zamestnancov, ktorí absolvovali odbornú prípravu v uvedenej problematike.

5.Počet žiadateľov o medzinárodnú ochranu odovzdaných z jedného členského štátu do druhého s podporou z fondu.

6.Počet osôb presídlených s podporou z fondu.

Špecifický cieľ 2: Podporovať legálnu migráciu do členských štátov vrátane prispievania k integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín:

1.Počet osôb, ktoré sa zapojili do opatrení pred odchodom podporených z fondu.

2.Počet miestnych a regionálnych orgánov, ktoré implementovali integračné opatrenia s podporou z fondu.

3.Počet osôb, ktoré sa zapojili do opatrení podporených z fondu so zameraním na:

a)vzdelávanie a odbornú prípravu;

b)integráciu do trhu práce;

c)prístup k základným službám a

d)aktívnu účasť a sociálne začlenenie.

4.Počet osôb, ktoré sa zapojili do integračných opatrení podporených z fondu a ktoré uviedli, že opatrenia boli užitočné na ich skorú integráciu, v porovnaní s celkovým počtom osôb, ktoré sa zapojili do integračných opatrení podporených z fondu.

Špecifický cieľ 3: Prispievať k boju proti neregulárnej migrácii a zabezpečiť účinnosť návratov a readmisie v tretích krajinách:

1.Počet miest v zariadeniach určených na zaistenie vytvorených/renovovaných s podporou z fondu v porovnaní s celkovým počtom vytvorených/renovovaných miest v zariadeniach určených na zaistenie.

2.Počet osôb, ktoré s pomocou z fondu absolvovali odbornú prípravu týkajúcu sa problematiky návratu.

3.Počet navrátilcov, ktorých návrat bol spolufinancovaný z fondu, v porovnaní s celkovým počtom návratov na základe príkazu na odchod:

a)osoby, ktoré sa vrátili dobrovoľne;

b)osoby, ktoré boli odsunuté.

4.Počet navrátilcov, ktorí prijali reintegračnú pomoc pred návratom alebo po návrate spolufinancovanú z fondu, v porovnaní s celkovým počtom návratov podporených z fondu.

(1)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9 – 26).
(2)    Údaje, ktoré sa majú zohľadniť iba v prípade aktivácie smernice Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12 – 23).
(3)    Smernica Rady 2004/114/ES z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby (Ú. v. EÚ L 375, 23.12.2004, s. 12 – 18).
(4)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 21 – 57). 
(5)    Smernica Rady 2005/71/ES z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu (Ú. v. ES L 289, 3.11.2005, s. 15 – 22).
(6)    Smernica Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny (Ú. v. ES L 251, 3.10.2003, s. 12 – 18).
(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98).
(8)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24 – 32).
Top