Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018DC0029

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o rámci monitorovania obehového hospodárstva

COM/2018/029 final

V Štrasburgu16. 1. 2018

COM(2018) 29 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

o rámci monitorovania obehového hospodárstva

{SWD(2018) 17 final}


1.Úvod

Prechod na obehové hospodárstvo je veľkou príležitosťou transformovať našu ekonomiku, zvýšiť jej udržateľnosť, prispieť ku klimatickým cieľom a ochrane svetových zdrojov, vytvoriť lokálne pracovné miesta a priniesť Európe konkurenčné výhody vo svete, ktorý sa dramaticky mení. Význam obehového hospodárstva pre európsky priemysel nedávno zdôraznila obnovená stratégia pre priemyselnú politiku EÚ 1 . Prechod na obehové hospodárstvo zároveň pomôže splniť ciele programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 2 .

V akčnom pláne pre obehové hospodárstvo 3 sa obehové hospodárstvo vysvetľuje ako hospodárstvo, „v ktorom sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov uchováva v hospodárstve čo možno najdlhšie a minimalizuje sa vznik odpadu“.

Pri prechode na obehové hospodárstvo na vyššom stupni treba monitorovať hlavné trendy a vzory, aby sme pochopili, ako sa jednotlivé prvky obehového hospodárstva vyvíjajú v čase, aby sme dokázali identifikovať faktory úspešnosti v jednotlivých členských štátoch a posúdiť, či sa prijali dostatočné kroky. Výsledky monitorovania by mali tvoriť základ pre stanovovanie nových priorít v záujme dlhodobého cieľa, ktorým je obehové hospodárstvo. Nie sú relevantné len pre tvorcov politík; mali by inšpirovať všetkých a motivovať k novým opatreniam.

Preto sa Komisia v akčnom pláne pre obehové hospodárstvo zaviazala navrhnúť jednoduchý a účinný monitorovací rámec. Potvrdila to aj Rada EÚ vo svojich záveroch k akčnému plánu pre obehové hospodárstvo 4 , kde zdôraznila „potrebu vytvoriť monitorovací rámec, aby sa posilnil a posúdil pokrok smerom k obehovému hospodárstvu, pričom sa musí minimalizovať administratívne zaťaženie“. Európsky parlament tiež vyzval Komisiu, aby vypracovala ukazovatele efektívnosti využívania zdrojov s cieľom monitorovať pokrok v dosahovaní obehového hospodárstva 5 .

Toto oznámenie napĺňa uvedený záväzok, keďže predstavuje rámec monitorovania zahŕňajúci súbor kľúčových a zmysluplných ukazovateľov zachytávajúcich hlavné prvky obehového hospodárstva.

Rámec monitorovania obehového hospodárstva čerpá z existujúcej hodnotiacej tabuľky efektívnosti využívania zdrojov 6 a hodnotiacej tabuľky pre suroviny 7 , ktoré v posledných rokoch vypracovala Komisia, a dopĺňa ich. Rámec je k dispozícii na osobitnej webovej adrese 8 spolu so všetkými ukazovateľmi, ktoré sa budú aktualizovať.

2.Monitorovanie pokroku v dosahovaní obehového hospodárstva

Monitorovanie pokroku v dosahovaní obehového hospodárstva je náročná úloha. Prechod na obehové hospodárstvo sa neobmedzuje iba na niektoré materiály alebo sektory. Je to systémová zmena, ktorá ovplyvňuje celé hospodárstvo a zahŕňa všetky produkty a služby. Ideálne by ukazovatele mali predovšetkým zachytávať trendy v zachovávaní ekonomickej hodnoty produktov, materiálov a zdrojov, ako aj v objemoch vznikajúceho odpadu.

Neexistuje však žiaden univerzálne uznávaný ukazovateľ „obehovosti“ a aj dostupnosť spoľahlivých hotových ukazovateľov, ktoré by opisovali najrelevantnejšie trendy, je obmedzená. Komplexnosť prechodu na obehové hospodárstvo vrátane všetkých jeho rozmerov sa jediným meradlom či bodovým hodnotením primerane zachytiť nedá. Preto sa v tomto hodnotiacom rámci použije súbor relevantných ukazovateľov.

Jednou z možností nazerania na obehové hospodárstvo je všímať si, ako materiály vstupujú do hospodárstva, prúdia v ňom a napokon ho opúšťajú. Takýto vizuálny prehľad môže poskytnúť diagram tokov materiálu, ktorý zahŕňa všetky suroviny (súhrnne i v členení do materiálových kategórií) v celom hospodárstve od ťažby po štádium odpadu. 

Obrázok 1: Toky materiálu v hospodárstve (EÚ 28, 2014) 9   10

Obrázok 1 ponúka prehľad tokov materiálu v EÚ v roku 2014. Strana vstupov naľavo ukazuje, že na energiu alebo produkty sa v EÚ každoročne spracuje 8 miliárd ton materiálu. Iba 0,6 miliardy ton pochádza z recyklácie. Na strane výstupu sa ukázalo, že z 2,2 miliardy ton odpadu opätovne vstupuje do systému iba 0,6 miliardy ton v podobe recyklovaných materiálov. Zvyšné materiály v objeme 1,5 miliardy ton sú odpadom. Tieto aspekty poukazujú na významný potenciál zlepšenia, najmä zvýšením podielu materiálov recyklovaných ako druhotné suroviny a znížením produkcie odpadov.

Monitorovací rámec má za cieľ merať pokrok smerom k obehovému hospodárstvu tak, aby obsiahol jednotlivé aspekty vo všetkých fázach životného cyklu zdrojov, výrobkov a služieb. Preto sa skladá zo súboru desiatich ukazovateľov (pozri tabuľku 1) zoskupených do štyroch fáz a aspektov obehového hospodárstva: 1) výroba a spotreba, 2) odpadové hospodárstvo, 3) druhotné suroviny a 4) konkurencieschopnosť a inovácia. Vo všeobecnosti to kopíruje logiku a štruktúru akčného plánu pre obehové hospodárstvo.


Č.

Názov

Význam

Nástroje EÚ (príklady)

Výroba a spotreba

1

Sebestačnosť EÚ v oblasti surovín

Obehové hospodárstvo by malo pomôcť riešiť riziká v súvislosti s dodávkami surovín, najmä tých kritických.

iniciatíva v oblasti surovín; plán efektívneho využívania zdrojov

2

Zelené verejné obstarávanie*

Verejné obstarávanie má veľký podiel na spotrebe a môže byť hnacou silou obehového hospodárstva.

stratégia verejného obstarávania; systémy podpory EÚ a dobrovoľné kritériá zeleného verejného obstarávania

3a-c

Vznik odpadu

V obehovom hospodárstve sa vznik odpadu minimalizuje.

rámcová smernica o odpade; smernice o konkrétnych tokoch odpadu; stratégia pre plasty

4

Plytvanie potravinami*

Vyhadzovanie potravín má nepriaznivý vplyv na životné prostredie, klímu a ekonomiku.

nariadenie o všeobecných zásadách potravinového práva; rámcová smernica o odpade; rôzne iniciatívy (napr. platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami)

Odpadové hospodárstvo

5a-b

Celková miera recyklácie

Zvýšenie recyklácie je súčasťou prechodu na obehové hospodárstvo.

rámcová smernica o odpade;

6a-f

Miera recyklácie pri konkrétnych tokoch odpadu

Odráža pokrok v recyklácii kľúčových tokov odpadu.

rámcová smernica o odpade; smernica o skládkach; smernice o konkrétnych tokoch odpadu

Druhotné suroviny

7a-b

Prínos recyklovaných materiálov k uspokojovaniu dopytu po surovinách

V obehovom hospodárstve sa druhotné suroviny bežne používajú na výrobu nových produktov.

rámcová smernica o odpade; smernica o ekodizajne; environmentálna značka EÚ; nariadenie REACH; iniciatíva prepojenia politík v oblasti chemikálií, výrobkov a odpadov; stratégia pre plasty; normy kvality druhotných surovín

8

Obchod s recyklovateľnými surovinami

Obchod s recyklovateľnými materiálmi odráža význam vnútorného trhu a globálnej účasti na obehovom hospodárstve.

politika vnútorného trhu; nariadenie o preprave odpadu; obchodná politika

Konkurencieschopnosť a inovácia

9a-c

Súkromné investície, zamestnanosť a hrubá pridaná hodnota

Zohľadňuje prínos obehového hospodárstva k vytváraniu pracovných miest a rastu.

Investičný plán pre Európu; štrukturálne a investičné fondy; InnovFin; platforma na podporu financovania obehového hospodárstva; stratégia udržateľného financovania; iniciatíva na podporu zelených pracovných miest; nový program v oblasti zručností pre Európu; politika vnútorného trhu

10

Patenty

Inovačné technológie spojené s obehovým hospodárstvom posilňujú globálu konkurencieschopnosť EÚ.

Horizont 2020

* Ukazovatele sa pripravujú.

Tabuľka 1: Ukazovatele obehového hospodárstva zahrnuté do monitorovacieho rámca

Tieto ukazovatele boli zvolené tak, aby zachytávali hlavné prvky obehového hospodárstva. Pri ich výbere sa zohľadnila dostupnosť údajov, pričom sa vychádzalo z hodnotiacej tabuľky efektívnosti využívania zdrojov a hodnotiacej tabuľky pre suroviny. Ukazovatele sú v maximálnej možnej miere založené na existujúcich údajoch, čím sa obmedzuje administratívna záťaž. Medzi ďalšie kritériá, podľa ktorých sa ukazovatele posudzovali, patrí relevantnosť, akceptácia, dôveryhodnosť, jednoduchosť používania a spoľahlivosť.

Pri výbere ukazovateľov sa zohľadnili aj odpovede na verejnú konzultáciu k plánu 11 a diskusie so zástupcami členských štátov a expertmi z radov zainteresovaných strán 12 .

Komisia bude zdokonaľovať vedomostnú základňu a dostupnosť údajov na meranie pokroku v obehovom hospodárstve:

-Pracuje sa na vývoji metodík a súborov údajov, ktoré možno použiť pri ukazovateľoch v oblasti zeleného verejného obstarávania a plytvania potravinami, pričom cieľom je zverejniť tieto údaje v najbližších rokoch. Eurostat zároveň pripravuje niektoré predbežné odhady týkajúce sa plytvania potravinami.

-Komisia ako súčasť balíka predpisov o obehovom hospodárstve z roku 2015 a svojho širšieho úsilia o skvalitnenie štatistiky EÚ o odpade navrhla harmonizovať metodiky výpočtu mier recyklácie komunálneho odpadu 13 a odpadu z obalov 14 . Po ich prijatí Radou a Európskym parlamentom a implementácii v členských štátoch prinesú tieto návrhy spoľahlivejšie a lepšie porovnateľné štatistické údaje.

-Z programu Horizont 2020 Komisia financuje viacero výskumných projektov, ktoré zabezpečia lepšie údaje na doplnenie oficiálnych štatistík, najmä prostredníctvom informačného systému EÚ pre suroviny 15 .

3.Prvé závery

Uvedených desať ukazovateľov monitorovacieho rámca poskytuje všeobecný prehľad o hlavných možnostiach zvýšenia obehovosti hospodárstva EÚ. Aj keď ešte potrvá, kým sa výsledky činnosti v oblasti obehového hospodárstva viditeľne premietnu v štatistikách, je zmysluplné začať stanovením východiskového scenára. Pomôže to pri monitorovaní budúceho vývoja a zabezpečí informácie potrebné pre tvorbu politík.

EÚ a jej členské štáty potrebujú ďalej zlepšovať svoje výsledky a majú na to aj značný potenciál. Úloha EÚ je v niektorých oblastiach (napr. obchodovanie s recyklovateľnými surovinami) podstatnejšia než v iných (napr. zelené verejné obstarávanie).

Výroba a spotreba

Vo výrobe a spotrebe možno konštatovať určitý pokrok z hľadiska zvyšovania obehovosti, napr. pokiaľ ide o vznik odpadov. Stále však existuje značný priestor na znižovanie rozdielov vo výsledkoch medzi jednotlivými členskými štátmi a druhmi materiálu.

Ukazovateľ sebestačnosti v zásobovaní surovinami ukazuje, že EÚ je z veľkej časti sebestačná pri väčšine nekovových nerastov ako stavebné materiály a priemyselné nerasty. Tento ukazovateľ však zároveň potvrdzuje, že v prípade kritických surovín 16 EÚ závisí vo veľkej miere od dovozu, čo poukazuje na potrebu zabezpečiť prístup a diverzifikovať dodávky. Mnohé z týchto materiálov sú potrebné na dosiahnutie únijného cieľa udržateľného, nízkouhlíkového a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje 17 .

Verejné obstarávanie zodpovedá veľkej časti HDP, takže zelené verejné obstarávanie (kde verejné orgány využívajú svoju kúpnu silu na výber ekologických výrobkov, služieb a prác) môže byť hnacou silou obehového hospodárstva a inovácie 18 . Pre tento ukazovateľ ešte treba pripraviť údaje.

Vznik komunálneho odpadu 19 na obyvateľa v EÚ sa v rokoch 2006 až 2016 znížil o 8 % na priemernú hodnotu 480 kg na osobu ročne. Je to dobrý príklad oblasti, kde môže pozitívne prispieť každý občan. Medzi členskými štátmi však možno pozorovať veľké rozdiely (od 250 do 750 kg na obyvateľa ročne) 20 a v niektorých členských štátoch vznik komunálneho odpadu stále narastá. Množstvo vznikajúceho odpadu je stále čiastočne korelované s HDP na obyvateľa. Preto je pozitívne, že údaje o celkovej produkcii odpadu (vrátane priemyselného odpadu a odpadu vznikajúceho z podnikateľskej činnosti, ale vynímajúc hlavné zdroje minerálneho odpadu) na jednotku HDP ukazujú od roku 2006 pokles o 11 %.

Obmedzením plytvania potravinami 21 možno ušetriť mnoho zdrojov vynakladaných na výrobu potravín, ktoré konzumujeme. Potravinový odpad vzniká v rámci celého hodnotového reťazca: počas výroby a distribúcie, v obchodoch, reštauráciách, stravovacích zariadeniach a v domácnostiach. Preto ho veľmi ťažko vyčísliť. Podľa predbežných odhadov Eurostatu sa plytvanie potravinami v EÚ v období rokov 2012 až 2014 znížilo z 81 na 76 miliónov ton (t. j. približne o 7 %), čo zodpovedá poklesu zo 161 na 149 kg na obyvateľa.

Odpadové hospodárstvo

Oblasť odpadového hospodárstva vykazuje vo všeobecnosti pozitívny vývoj, hoci ešte stále existuje značný priestor na zlepšenie, ako aj rozdiely medzi členskými štátmi a jednotlivými tokmi odpadov.

V rokoch 2008 až 2016 sa miera recyklácie komunálneho odpadu v EÚ zvýšila z 37 % na 46 %. Päť členských štátov recykluje vyše polovicu svojho komunálneho odpadu a niektoré krajiny sa približujú k cieľu recyklácie na rok 2030, ktorý navrhla Komisia na úrovni 65 % 22 ; päť členských štátov je však stále pod hodnotou 25 % 23 .

Zdroj: Eurostat

V rokoch 2008 až 2015 sa v EÚ zvýšila aj miera recyklácie odpadov z obalov zo 62 % na 66 %; vzrástla takmer vo všetkých členských štátoch a v roku 2015 mali takmer všetky členské štáty splnený cieľ roka 2008 na úrovni 55 % (Komisia navrhla cieľovú hodnotu 65 % do roku 2025 a 75 % do roku 2030 24 ). Pri plastových obaloch je priemerná miera recyklácie v EÚ výrazne nižšia – 40 %, hoci výsledky sa v posledných rokoch zlepšili.

Recyklácia komunálneho biologického odpadu bola v roku 2016 v EÚ 79 kg na obyvateľa, čo v porovnaní s rokom 2007 predstavuje nárast o 23 %.

V prípade recyklácie odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) z údajov vyplýva, že podiel zberu a recyklácie sa medzi členskými štátmi EÚ výrazne líši a že existuje veľký potenciál zefektívniť využívanie zdrojov a obmedziť nezákonný zber, spracovanie a prepravu. V roku 2015 len štyri členské štáty recyklovali 25 viac ako polovicu elektrických a elektronických zariadení, ktoré boli uvedené na trh. 

A napokon v prípade stavebného a demolačného odpadu 20 členských štátov oznámilo, že už dosiahli 70 % cieľ zhodnocovania 26 stanovený na rok 2020. Keďže z hľadiska hmotnosti ide o najväčší samostatný tok odpadu v EÚ, je to pozitívny signál. Treba však poznamenať, že tento cieľ zahŕňa spätné zasypávanie 27 , teda metódu, pri ktorej sa nezachováva hodnota materiálov v hospodárstve, a preto neprispieva k obehovému hospodárstvu. Medzi členskými štátmi navyše existujú veľké rozdiely vo vykazovaní údajov.

Zdroj: Eurostat

Druhotné suroviny

Príspevok recyklovaných materiálov k uspokojovaniu celkového dopytu po materiáloch je pomerne nízky. Obchodovanie s druhotnými surovinami narastá tak v rámci EÚ, ako aj v styku s tretími krajinami.

V obehovom hospodárstve sa materiály, ktoré sú súčasťou výrobkov a komponentov, recyklujú, keď uplynie ich životnosť, a následne sa vracajú späť do hospodárstva ako druhotné suroviny. Zmierňuje sa tým environmentálna stopa výroby a spotreby a zvyšuje bezpečnosť dodávok surovín. V EÚ presahuje miera dopytu po surovinách množstvo, ktoré by sa dalo dodať, aj keby sa všetok odpad premenil na druhotné suroviny. Dodávky primárnych surovín budú preto aj naďalej nevyhnutné.

Napriek stabilnému zlepšovaniu trendu od roku 2004 uspokojujú recyklované materiály v priemere len približne 10 % dopytu po materiáloch v EÚ. V prípade mnohých voľne ložených materiálov uspokojujú druhotné suroviny vyše 30 % celkového dopytu (platí to napr. pre meď a nikel). Pri mnohých z týchto materiálov vrátane takmer všetkých kritických surovín je však podiel recyklovaných materiálov na uspokojovaní dopytu po surovinách stále malý, až zanedbateľný. Môže to byť preto, že ich recyklácia nie je výnosná, chýbajú recyklačné technológie alebo sú materiály súčasťou výrobkov, ktoré sa používajú dlhý čas (napr. vzácne zeminy používané vo veterných turbínach).

Okrem toho ukazovateľ obchodu s recyklovateľným odpadom ukazuje, že EÚ je čistým vývozcom niekoľkých hlavných tokov recyklovateľného odpadu, ako napríklad plasty, papier a lepenka, železo a oceľ, meď, hliník a nikel. V rokoch 2004 až 2016 sa v rámci EÚ výrazne zintenzívnil obchod s plastovým, papierovým, lepenkovým, medeným, hliníkovým, niklovým odpadom a odpadom zo vzácnych kovov, čo umožnilo hospodárskym subjektom využiť prínosy vnútorného trhu EÚ s druhotnými surovinami.

Konkurencieschopnosť a inovácia

Prechod na obehové hospodárstvo zvyšuje investície, pridanú hodnotu a zamestnanosť a stimuluje inovácie.

Zdroj: Eurostat

Podľa odhadov dosiahli v EÚ v roku 2014 súkromné investície v hospodárskych odvetviach súvisiacich s obehovým hospodárstvom 28 približne 15 miliárd EUR (0,1 % HDP). V tom istom roku zamestnávali tieto odvetvia viac než 3,9 milióna ľudí, čo predstavuje nárast o 2,3 % oproti roku 2012. Napriek hospodárskej a finančnej kríze vytvorili tieto odvetvia obehového hospodárstva v roku 2014 pridanú hodnotu približne 141 miliárd EUR, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2012 nárast o 6,1 %. Na podporu prechodu na obehové hospodárstvo má EÚ k dispozícii viacero programov financovania – napríklad Európsky fond pre strategické investície, európske štrukturálne a investičné fondy, program Horizont 2020 a nástroj LIFE. Okrem toho vznikla v januári 2017 platforma na podporu financovania obehového hospodárstva.

V prípade patentov v oblasti recyklácie a druhotných surovín údaje ukazujú medzi rokmi 2000 a 2013 nárast o 35 %. Patenty EÚ na recykláciu skla predstavujú 44 % všetkých takýchto patentov vo svete; pri plastoch je podiel EÚ 18 % a pri papieri 23 %.

4.Závery

Tento monitorovací rámec kompaktným súborom ukazovateľov zachytáva hlavné prvky obehového hospodárstva vrátane životného cyklu produktov a materiálov, prioritných oblastí a odvetví, ako aj vplyvu na konkurencieschopnosť, inováciu a zamestnanosť. Bude preto nástrojom na sledovanie hlavných trendov transformačného procesu a posudzovanie toho, či sú zavedené opatrenia a zapojenie všetkých aktérov dostatočne účinné, a zároveň pomôže pri identifikácii osvedčených postupov v členských štátoch, ktoré je vhodné ďalej šíriť.

Ukazovatele sa budú priebežne aktualizovať na webových stránkach venovaných monitorovaciemu rámcu 29 . Tie zahŕňajú aj nástroje na monitorovanie pokroku, dokumentáciu k metodikám ukazovateľov a zdrojom údajov, vymedzenia pojmov a normy pre zverejňovanie. Komisia bude pokračovať v práci na ukazovateľoch, ktoré treba ďalej rozvíjať – najmä tých, ktoré sa týkajú plytvania potravinami a zeleného verejného obstarávania.

K ďalšiemu zdokonaľovaniu tohto rámca prispeje dialóg s členskými štátmi a zainteresovanými stranami. Rámec sa do veľkej miery opiera najmä o kvalitné štatistické údaje, ktoré členské štáty predkladajú Eurostatu. Komisia by uvítala aj zapojenie všetkých inštitúcií EÚ.

(1)

COM(2017) 479.

(2)

  https://ec.europa.eu/info/strategy/international-strategies/global-topics/sustainable-development-goals/eu-approach-sustainable-development_sk .

(3)

COM(2015) 614.

(4)

  http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/20/envi-conclusions-circular-economy/pdf .

(5)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 – Efektívne využívanie zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu, 2014/2208(INI) .

(6)

  http://ec.europa.eu/environment/resource_efficiency/targets_indicators/scoreboard/index_en.htm .

(7)

  https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/1ee65e21-9ac4-11e6-868c-01aa75ed71a1 .

(8)

  http://ec.europa.eu/eurostat/web/circular-economy .

(9)

 Zdroj: Andreas Mayer, Willi Haas, Dominik Wiedenhofer, Fridolin Krausmann, Philip Nuss, Gian Andrea Blengini (pripravuje sa): Monitoring the circular economy in the EU28 - A mass-balanced assessment of economy wide material flows, waste and emissions from official statistics. In: Journal of Industrial Ecology

(10)

Použitie na energiu zahŕňa suroviny používané na spaľovanie alebo na výrobu potravín a krmiva.

(11)

  https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/initiatives/ares-2017-1830357_en .

(12)

Zostavovatelia oficiálnej štatistiky o environmentálnych účtoch a odborníci na politiku efektívneho využívania zdrojov/integrovanú produktovú politiku a surovinovú politiku: http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=2673 http ://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=2673 , http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=470 http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=470 , http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=2812 http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=2812 , http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=1353 http://ec.europa.eu/transparency/regexpert/index.cfm?do=groupDetail.groupDetail&groupID=1353 .

(13)

COM(2015) 595 final.

(14)

  COM(2015) 596 final .

(15)

  http://rmis.jrc.ec.europa.eu/ .

(16)

COM(2017) 490.

(17)

Napr. kobalt na výrobu batérií do elektromobilov, kremík na solárne panely.

(18)

  http://ec.europa.eu/environment/gpp/index_en.htm  

(19)

Odpad z domácností a verejných priestorov a podobný odpad z iných zdrojov.

(20)

Niektoré rozdiely možno vysvetliť odlišnými metodikami merania vzniku odpadu v jednotlivých členských štátoch.

(21)

  https://ec.europa.eu/food/safety/food_waste/eu_actions_en .

(22)

COM(2015) 595 final.

(23)

Na výpočet miery recyklácie uplatňujú členské štáty rôzne metódy, čo môže čiastočne vysvetľovať rozdiely. Komisia navrhla spoločnú metódu vo svojom legislatívnom návrhu o odpade.

(24)

  COM(2015) 596 final .

(25)

alebo pripravili na opätovné použitie.

(26)

Cieľ sa vzťahuje nielen na recykláciu, ale aj na opätovné použitie a iné zhodnocovanie materiálov vrátane spätného zasypávania stavebného a demolačného odpadu, ktorý nie je nebezpečný, vynímajúc prirodzene sa vyskytujúce materiály.

(27)

Zhodnocovacia činnosť, pri ktorej sa vhodný odpad používa na rekultiváciu vyťažených oblastí alebo na technické účely pri terénnych úpravách.

(28)

Teda činnosti spojené s opätovným používaním a recykláciou. K obehovému hospodárstvu môžu prispieť aj činnosti prenájmu a lízingu, no momentálne zahrnuté nie sú, pretože súčasné štatistiky nemusia dostatočne presne rozlišovať činnosti, ktoré k obehovému hospodárstvu prispievajú, od tých, ktoré k nemu neprispievajú. Bližšie podrobnosti možno nájsť v pracovnom dokumente útvarov Komisie.

(29)

  http://ec.europa.eu/eurostat/web/circular-economy

Top