EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52018AE0162

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva [COM(2017) 713 final]

EESC 2018/00162

OJ C 283, 10.8.2018, p. 69–82 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

10.8.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 283/69


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva

[COM(2017) 713 final]

(2018/C 283/10)

Spravodajkyňa:

Jarmila DUBRAVSKÁ

Pomocný spravodajca:

John BRYAN

Konzultácia

Európska komisia, 18. januára 2018

Právny základ

článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Rozhodnutie predsedníctva

5. decembra 2017

Príslušná sekcia

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Prijaté v sekcii

3. mája 2018

Prijaté v pléne

23. mája 2018

Plenárne zasadnutie č.

535

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

195/7/18

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva a domnieva sa, že silná spoločná poľnohospodárska politika (SPP) s dostatočnými zdrojmi má zásadný význam pre udržateľné a životaschopné poľnohospodárstvo EÚ.

1.2.

Budúca SPP musí plniť pôvodné ciele stanovené v Rímskej zmluve, ako aj nové ciele týkajúce sa životného prostredia, zmeny klímy a biodiverzity, a zároveň musí zabezpečiť, že európsky model poľnohospodárstva zostane zachovaný, bude konkurencieschopný a životaschopný a bude zodpovedať potrebám občanov EÚ. Nová SPP musí tiež prijať a plniť ciele stanovené v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a 21. konferencie zmluvných strán (COP21).

1.3.

EHSV víta smerovanie reforiem a nové návrhy v oblasti subsidiarity a nového modelu vykonávania a zdôrazňuje, že ich vykonávanie treba zabezpečiť tak, aby bola chránená spoločná politika a jednotný trh a aby boli v súlade so záväzkami o presadzovaní zjednodušenia. EHSV sa však domnieva, že oznámenie malo byť konkrétnejšie. Výbor dúfal, že Komisia v budúcich legislatívnych návrhoch zohľadní názor občianskej spoločnosti uvedený v tomto stanovisku. Lehota na vypracovanie stanoviska EHSV a legislatívnych návrhov Komisie bola príliš krátka.

1.4.

EHSV podporuje dvojpilierový model SPP, pričom prvý pilier poskytuje priame platby, ktoré by sa mali presmerovať a ktoré musia zabezpečiť spravodlivý príjem pre poľnohospodárov a stimul na poskytovanie verejných statkov, ako aj na podporu trhu, a druhý pilier podporuje vidiecke oblasti a boj proti vyľudňovaniu v súlade s deklaráciou Cork 2.0. EHSV odmieta spolufinancovanie prvého piliera. Žiada, aby sa pre všetky členské štáty stanovila rozumná úroveň spolufinancovania druhého piliera. EHSV je jasné, že priame platby by sa mali vyplácať iba aktívnym poľnohospodárom na základe objektívnych kritérií týkajúcich sa poľnohospodárskej činnosti a poskytovania verejných statkov.

1.5.

EHSV podporuje silnú SPP s dostatočným financovaním a zvýšenie v rozpočte EÚ o 1,3 % hrubého národného dôchodku (HND) v súlade s rastom ekonomiky EÚ. Treba zabezpečiť dostatočné financovanie SPP s cieľom riešiť problémy vyplývajúce z nízkych príjmov poľnohospodárov a pracovníkov poľnohospodárskych podnikov, inflácie a všetkých výpadkov spôsobených brexitom, ako aj ďalších požiadaviek v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, a riešiť otázku potrebnej aproximácie priamych platieb medzi členskými štátmi so zreteľom na rozdielne podmienky.

1.6.

EHSV sa domnieva, že SPP musí podporiť malých, či veľkých, mladých aj starších, nových aj už existujúcich, samostatne hospodáriacich poľnohospodárov a ich zamestnancov, ženy aj mužov takým spôsobom, aby boli vytvorené podmienky pre život na vidieku pre aktívnych poľnohospodárov zapojených do poľnohospodárskej výrobnej činnosti, dodávajúcich verejné statky, starajúcich sa o životné prostredie a prispievajúcich k zamestnanosti.

1.7.

EHSV víta nové návrhy o subsidiarite a prenesenie väčšej zodpovednosti na členské štáty, ale je mu jasné, že sa musí zachovať silná SPP bez toho, aby renacionalizácia ohrozila jednotný trh. Subsidiarita sa smie uplatňovať len na plány členských štátov realizovať ciele SPP, pričom sa im musí poskytnúť flexibilita, aby mohli prijať možnosti platieb v rámci prvého a druhého piliera, ktoré najlepšie vyhovujú typom, štruktúre a podmienkam poľnohospodárstva v konkrétnych krajinách, vzhľadom na prírodné podmienky a životné prostredie.

1.8.

Navrhovaný nový model vykonávania v oblasti ochrany životného prostredia a zmeny klímy sa musí uplatňovať prevažne na úrovni členských štátov. V súlade so záväzkom týkajúcim sa zjednodušenia musí byť zjednodušenie pre poľnohospodárov jednoduché a ľahko pochopiteľné bez toho, aby si vyžadovalo dodatočné náklady. Národné strategické plány sa však musia na úrovni poľnohospodárskych podnikov premeniť na jednoduché plány s ľahko zrozumiteľnými a jednoducho merateľnými ukazovateľmi.

1.9.

Zjednodušenie je dlhodobo kľúčovým aspektom oznámenia o SPP a v rámci tejto reformy treba oceniť záväzok plniť tento cieľ. EHSV je presvedčený, že táto reforma je skutočnou príležitosťou na zjednodušenie a navrhol zoznam veľmi konkrétnych tém na realizáciu. Malo by sa konsolidovať krížové plnenie s využitím technologického pokroku, forma a miera inšpekcií v poľnohospodárskych podnikoch sa musí prehodnotiť a optimalizovať, mali by sa prípadne zvýšiť tolerancie s cieľom vyhnúť sa nepodloženej presnosti, poľnohospodári by mali mať možnosť nápravy v prípade akéhokoľvek nesúladu prostredníctvom procesu uzatvárania, ktorý predchádza uloženiu sankcie, a platby by sa mali realizovať včas. Mala by sa tu uplatňovať zásada ročnej platnosti s cieľom zabrániť potrebe retroaktívnych kontrol a sankcií.

1.10.

EHSV rozhodne podporuje vylepšené opatrenia pre mladých poľnohospodárov a navrhol šesť konkrétnych opatrení vrátane jasnej definície mladých poľnohospodárov s cieľom riešiť kritickú tému generačnej výmeny v poľnohospodárstve.

1.11.

Z pozitívneho environmentálneho hľadiska a s cieľom rozšíriť plochy trávnych porastov v celej EÚ EHSV odporúča dôraznejšiu priamu podporu pre aktívnych poľnohospodárov, pokiaľ ide o trvalé trávne porasty, prostredníctvom vyšších platieb.

1.12.

SPP po roku 2020 musí posilniť postavenie poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci, aby mohli mať spravodlivý príjem a neboli najslabším článkom v reťazci (1). SPP musí chrániť fungovanie jednotného trhu a povinné označovanie pôvodu poľnohospodárskych výrobkov, ktoré nebude brzdiť voľný obeh tovaru v EÚ.

1.13.

EHSV sa domnieva, že SPP musí dopĺňať komplexnú potravinovú politiku (2).

1.14.

EÚ potrebuje udržateľnú spotrebu potravín s ohľadom na požiadavku nízkych emisií oxidu uhličitého (3) a prísne environmentálne a klimatické normy v súlade s obehovým hospodárstvom a ekologickým hospodárením.

1.15.

Poľnohospodárstvo zahŕňa nielen produkciu potravín, ale aj obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy, využívanie vodných zdrojov a zachovanie životného prostredia. EHSV preto vyzýva Komisiu na ochranu pôdy na celoeurópskej úrovni a varuje pred jej zaberaním a nenávratnou zmenou na iné typy pozemkov, pred degradáciou, dezertifikáciou, opúšťaním pôdy, znečisťovaním, či eróziou (4). Malo by sa uznať aj tesné prepojenie poľného a lesného hospodárstva.

1.16.

EHSV sa domnieva, že medzi SPP a medzinárodnou obchodnou politikou, ktorú realizuje EÚ, musí existovať oveľa koherentnejšia stratégia. EHSV uznáva, že obchodná politika má kľúčový význam pre úspešnú realizáciu SPP a domnieva sa, že pri každej novej obchodnej dohode sa musí trvať na tom, aby sa plne rešpektovali európske normy týkajúce sa zásadných otázok bezpečnosti potravín, vplyvu na životné prostredie, zdravia rastlín a zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj pracovných podmienok.

2.   Význam poľnohospodárstva a budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva

2.1.

Udržateľné a životaschopné poľnohospodárstvo je jediným sektorom, ktorý môže plniť najzákladnejšie potreby ľudskej populácie, pokiaľ ide o výrobu potravín, a prostredníctvom obhospodarovania krajiny a jej udržiavania zabezpečuje aj najdôležitejšie verejné statky súvisiace s environmentálnou ochranou našich vôd, pôdy, ovzdušia a zdrojov biodiverzity.

2.2.

Okrem poskytovania verejných statkov poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybolov s 11 miliónmi poľnohospodárov vytvárajú 22 miliónov priamych pracovných miest v poľnohospodárskych podnikoch a ďalších 22 miliónov pracovných miest v rámci širšieho potravinárskeho sektora v celej Európe v súvisiacich oblastiach, ako je spracovanie, obchod a doprava, a dokonca v oblasti vedy, výskumu a vzdelávania. Poľnohospodárstvo by mohlo efektívnejšie prispievať k hospodárskej výkonnosti, rastu a tvorbe pracovných miest vo vidieckych oblastiach, ak by sa zodpovedajúcim spôsobom zmenili rámcové podmienky.

2.3.

Poľnohospodárstvo zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pre budúcnosť Európy a pri plnení cieľov stanovených v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a záväzkov prijatých v rámci 21. konferencie zmluvných strán COP21. Pokiaľ ide o oznámenie na tému Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva, európske poľnohospodárstvo môže priniesť značné výhody pre spoločnosť prostredníctvom zlepšeného potravinového reťazca, pokiaľ ide o zabezpečovanie dostatočného množstva bezpečných a cenovo dostupných potravín a surovín, a to udržateľným spôsobom a tak, aby boli chránené naše najdôležitejšie environmentálne zdroje pôdy, vody, ovzdušia a biodiverzity a taktiež aby sa poľnohospodárom vrátili spravodlivé príjmy na základe prijateľných cien.

2.4.

EHSV sa domnieva, že okrem dosiahnutia kľúčových cieľov stanovených v Rímskej zmluve, ktoré zahŕňajú a) zvyšovanie produktivity poľnohospodárstva, b) zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov, c) stabilizáciu trhov, d) zabezpečenie riadneho zásobovania a e) zabezpečenie primeraných spotrebiteľských cien, musí budúca SPP plniť aj ďalšie ciele, najmä pokiaľ ide o environmentálnu oblasť, zmenu klímy a biodiverzitu, ako aj sociálne otázky a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach.

2.5.

EHSV uznáva, že ciele SPP stanovené v Rímskych zmluvách sa v priebehu času vyvíjali a nie všetky z nich boli dosiahnuté v plnej miere. Cieľom totiž bolo, aj je, vytvárať dostatočné príjmy zvyšovaním produktivity poľnohospodárskych podnikov. Poľnohospodárske podniky sú dnes síce produktívnejšie ako kedykoľvek v minulosti, avšak príjmy sú často nepostačujúce a priame platby v mnohých prípadoch nahradili „spravodlivé ceny“, ktoré možno docieliť na trhoch. Aktívni poľnohospodári požadujú od SPP okrem trhových výnosov jednotné platby pre podniky.

2.6.

EHSV sa nazdáva, že uvedené hlavné zásady musia tvoriť základ budúcich cieľov SPP, ktorými sú:

ochrana európskeho modelu poľnohospodárstva a jeho multifunkčných úloh a životaschopných rodinných poľnohospodárskych podnikov, malých a stredných podnikov, družstiev a ostatných poľnohospodárskych systémov na historickom základe v rámci EÚ. SPP by mala umožniť, aby vo všetkých regiónoch EÚ existovala udržateľná poľnohospodárska výroba,

silné priame platby na podporu príjmov životaschopných poľnohospodárskych podnikov,

kvalitné programy rozvoja vidieka,

správne fungujúci jednotný trh,

silnejšie postavenie prvovýrobcov v hodnotovom reťazci,

udržateľné využívanie a riadenie prírodných zdrojov, ako je pôda, voda, ovzdušie a biodiverzita,

ochrana životného prostredia a zmierňovanie účinkov zmeny klímy,

ochrana prírody a krajiny,

podpora generačnej výmeny a prilákanie mladých poľnohospodárov,

podpora zamestnanosti,

ochrana pracovných miest a sociálne začleňovanie,

podpora rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti,

prístup občanov k širokej škále potravín vyrábaných udržateľným spôsobom vrátane regionálnych výrobkov, výrobkov z ekologickej poľnohospodárskej výroby a ekologických potravín,

prijatie koherentnej obchodnej politiky v súlade s cieľmi SPP,

povinné označovanie pôvodu ako zdroj pridanej hodnoty pre spotrebiteľov,

uprednostnenie odbornej prípravy zameranej na zlepšenie výroby a kvality potravín,

umožnenie okružných migračných tokov s cieľom reagovať na potreby výroby využívaním sezónnych pracovníkov z tretích krajín,

podpora digitalizácie vidieckych oblastí, poľnohospodárskej činnosti a potravinového dodávateľského reťazca.

2.7.

EHSV sa domnieva, že nové návrhy v oznámení Komisie týkajúce sa subsidiarity a nového modelu vykonávania sú pozitívne a ak sa budú uplatňovať správne, môžu mať výrazne pozitívny účinok na SPP na úrovni poľnohospodárskych podnikov, pokiaľ ide o zjednodušenie a obmedzenie byrokracie, ako aj pokiaľ ide o lepšie opatrenia na prispôsobenie rôznym podmienkam v členských štátoch, a tiež pokiaľ ide o väčšie zameranie politiky na životné prostredie a zmenu klímy. EHSV sa tiež domnieva, že na tento účel sú potrebné niektoré základné zmeny v SPP, z ktorých niektoré sú zahrnuté v návrhoch Komisie. Ak sa budú uplatňovať správne, mohli by mať pozitívny účinok na poľnohospodárstvo a na súčasné plnenie cieľov SPP.

2.8.

SPP musí odrážať kľúčové ciele stanovené v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a 21. konferencie COP 21. Medzi tieto ciele patrí „žiadna chudoba“ zahŕňajúca zvýšenie príjmov poľnohospodárskych podnikov, boj proti hladu, kvalitu zdravia a života, dobré vzdelanie, čistú vodu a sanitáciu, cenovo dostupnú a čistú energiu, dôstojnú prácu a hospodársky rast, zníženie nerovnosti, zodpovednú výrobu a spotrebu, opatrenia v oblasti klímy a ochranu vody a života na vidieku. EHSV sa domnieva, že SPP musí rešpektovať tieto kľúčové ciele, čo by sa malo odraziť v podmienenosti priamych platieb, najmä pokiaľ ide o otázky týkajúce sa pôdy a environmentálne a pracovné normy.

2.9.

Pokiaľ ide o načasovanie postupnej realizácie návrhov, EHSV navrhuje, aby sa stanovili jasné prechodné opatrenia, už len z toho dôvodu, že do konca roku 2022 pravdepodobne nebude možné ukončiť potrebné politické procesy a následnú realizáciu v administratívnej oblasti a je nutné poskytnúť dostatočný čas na bezproblémový prechod od súčasnej politiky na novú politiku. Poľnohospodári a poľnohospodársky sektor potrebujú jednoznačnosť, stabilitu a bezpečné plánovanie, a preto EÚ musí zabrániť komplikáciám, ku ktorým došlo v súvislosti s poslednou reformou.

3.   Rozpočet

3.1.

Priame platby budú musieť naďalej zohrávať úlohu v oblasti zabezpečenia príjmov, pretože súčasné podmienky neumožňujú poľnohospodárom vytvárať dostatočné príjmy z predaja ich výrobkov. Vzhľadom na to, že pre poľnohospodárov sa má zároveň vytvoriť trh s „verejnými statkami“, ktorý nemá iba kompenzovať ich dodatočné náklady, resp. ich prípadný menší výnos, ale má mať pozitívny účinok na príjmy, čo EHSV dôrazne podporuje, úlohou tvorcov politík je zabezpečiť dostatočné financovanie, aby tieto sľuby bolo možné aj realizovať. EHSV sa vyjadruje kriticky k tomu, že oznámenie neobsahuje žiadnu analýzu skutočných finančných potrieb pre novú „spravodlivejšiu a ekologickejšiu“ SPP (5).

3.2.

EHSV preto žiada, aby bol pre SPP vytvorený silný rozpočet, považuje to však za neisté. Rozpočet SPP sa bude musieť pravdepodobne výrazne zvýšiť s cieľom vyhovieť novým nárokom kladeným na SPP v súvislosti so splnením dodatočných požiadaviek na životné prostredie a zmenu klímy na úrovni poľnohospodárskych podnikov, riešiť otázku potrebnej aproximácie priamych platieb medzi členskými štátmi, zohľadniť rozdielne podmienky, naďalej môcť reagovať na tlaky vyplývajúce z nízkych príjmov poľnohospodárskych podnikov a odstraňovať rozdiely v príjmoch v porovnaní s ostatnými sektormi v spoločnosti a riešiť otázku inflácie.

3.3.

Od 80. rokov 20. storočia klesli výdavky v rámci SPP z približne 70 % rozpočtu EÚ na 38 %. Rozpočet určený na SPP sa nezvýšil, pričom sa rozšírením EÚ o 18 krajín podstatne zvýšil počet jej členských štátov a výrazne sa rozšírila plocha poľnohospodárskej pôdy EÚ.

3.4.

EHSV berie na vedomie návrhy Európskeho parlamentu na zvýšenie rozpočtu EÚ z 1,0 % HND na aspoň 1,3 %, pričom však naďalej nie je jasné, aký podiel z finančných prostriedkov, ktoré už boli dodatočne vyčlenené, pripadne na poľnohospodárstvo, a či bude postačujúci na to, aby SPP získala dostatočný a primeraný rozpočet a mohli sa splniť všetky ambiciózne ciele a požiadavky. Silný rozpočet a s tým súvisiacu stabilitu podporuje aj občianska spoločnosť, rovnako však aj Európsky parlament. Návrhy na reformu SPP bez dostatočného rozpočtu SPP nebudú úspešné.

3.5.

Nedostatočný rozpočet EÚ a najmä nedostatočný rozpočet určený na SPP v dôsledku brexitu musí byť kompenzovaný dodatočnými príspevkami členských štátov. Okrem toho návrhy na financovanie nových opatrení EÚ musia zahŕňať nové finančné prostriedky.

4.   Subsidiarita

4.1.

EHSV víta návrh na zavedenie väčšej subsidiarity do SPP, no zdôrazňuje význam zachovania silnej spoločnej poľnohospodárskej politiky a silného jednotného trhu EÚ. Subsidiarita nemôže v žiadnom prípade narúšať SPP alebo jednotný trh. Členovia EHSV okrem toho zdôrazňujú svoje obavy, že pre subsidiaritu sa v žiadnom členskom štáte nemôže vykonať žiadna renacionalizácia SPP.

4.2.

Subsidiarita by sa mala uplatňovať iba na plány vypracované členskými štátmi s cieľom splniť priority SPP pri súčasnom zachovaní dvojpilierového modelu SPP. EHSV víta iniciatívu rozvíjať poľnohospodárstvo v regiónoch pôvodu migrantov. Pracovné normy sa musia dodržiavať pri všetkých zamestnancoch vrátane sezónnych pracovníkov.

4.3.

Komisia zohráva kľúčovú úlohu pri schvaľovaní, kontrole a ukladaní sankcií v prípade neplnenia národných plánov vykonávania s cieľom zabezpečiť, aby SPP bola naďalej spoločnou politikou.

4.4.

Kľúčovým prvkom pozitívnej subsidiarity by malo byť to, aby sa členským štátom umožnilo navrhnúť systémy a činnosti v rámci prvého a druhého piliera, ktoré najlepšie vyhovujú typom, štruktúram a podmienkam poľnohospodárstva v konkrétnych krajinách a súčasne zabezpečujú lepšie výsledky v súvislosti so zmenou klímy a životným prostredím.

4.5.

Subsidiarita by takisto mala poskytnúť pružnosť, ktorá členským štátom umožní prijať návrh, podmienky a pravidlá krížového plnenia s cieľom čo najlepšie vyhovieť podmienkam v konkrétnej krajine a následne poskytnúť skutočné a podstatné zjednodušenie na úrovni poľnohospodárskych podnikov a zároveň zachovať riadne kontroly.

5.   Nový model vykonávania

5.1.

V oznámení o SPP sa navrhuje nový model vykonávania, ktorý prostredníctvom subsidiarity členským štátom umožní navrhnúť zmes povinných a dobrovoľných opatrení v obidvoch pilieroch s cieľom splniť environmentálne a klimatické ciele vymedzené na úrovni EÚ. Navrhuje sa v ňom, aby členské štáty v strategických plánoch stanovili kvantifikované ciele, čím by sa dosiahlo vykonávanie. Okrem toho sa navrhuje, aby všetky priame platby poľnohospodárom boli podmienené používaním (alebo zachovaním existujúcich) environmentálnych a klimatických postupov. Taktiež sa navrhuje odmeňovať poľnohospodárov za ambicióznejšie dobrovoľné postupy, čo si bude vyžadovať výrazné platobné stimuly.

5.2.

EHSV je jasné, že kvantifikované ciele, výsledky a výstupné ukazovatele týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy sa musia uplatňovať hlavne na úrovni členských štátov.

5.3.

Na úrovni poľnohospodárskych podnikov by nový model vykonávania mohol zahŕňať jednoduchý plán zahŕňajúci kľúčové aspekty opatrení v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ktoré sa vzťahujú na ochranu pôdy, vody, ovzdušia, biodiverzity a krajinných prvkov, ako aj na hospodárenie so živinami.

5.4.

Ďalšie platby a platby na vyššej úrovni v druhom pilieri by sa poskytovali tam, kde sa uplatňujú dobrovoľné zlepšené podmienky týkajúce sa životného prostredia, sociálnej a pracovnej oblasti a zmeny klímy.

5.5.

EHSV sa domnieva, že je veľmi dôležité, aby nový model vykonávania bol v súlade s cieľmi zjednodušenia a ľahko pochopiteľný a uplatňoval sa na úrovni poľnohospodárskych podnikov.

5.6.

Uplatňovaním nového modelu vykonávania by nemali vzniknúť žiadne dodatočné náklady na úrovni poľnohospodárskeho podniku na poradenské služby, ani náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré by pohlcovali časť priamych platieb. Akékoľvek náklady, ktoré vznikajú na úrovni poľnohospodárskych podnikov s cieľom uspokojiť zvýšené dosahovanie súladu v rámci nových environmentálnych a klimatických výziev, sa musia odraziť vo vyšších platbách a prideľovaní rozpočtových prostriedkov na úrovni členských štátov.

5.7.

EHSV víta návrhy Komisie na prijatie koncepcie inteligentného poľnohospodárstva, v rámci ktorej sa pomáha zlepšiť príjmy poľnohospodárskych podnikov a zároveň sa dosahuje prínos pre životné prostredie. Zahŕňalo by to využívanie odbornej prípravy, prenosu poznatkov a technológií s cieľom zvýšiť efektivitu pri vstupných množstvách vody, energie, hnojív a iných vstupoch, ako sú pesticídy (6), ako aj podporu ekologických metód výroby, ako je ekologické obhospodarovanie pôdy, ekologické poľnohospodárstvo a agroekológia.

6.   Zjednodušenie

6.1.

EHSV rozhodne podporuje podstatné zjednodušenie SPP a plnenie politických záväzkov prijatých v oblasti zjednodušenia s cieľom dosiahnuť hmatateľné výhody vrátane zníženia byrokratickej záťaže poľnohospodárov. Zjednodušenie bolo prisľúbené v mnohých predchádzajúcich reformách SPP, no buď sa realizovalo len v malej miere, alebo vôbec.

6.2.

Je mimoriadne dôležité, aby legislatívne návrhy zahŕňali skutočné zjednodušenie najbyrokratickejších prvkov SPP, najmä pokiaľ ide o kontroly na mieste so zreteľom na žiadosti o pomoc týkajúce sa režimov pomoci na základe plochy a veľmi rozsiahle a zložité požiadavky krížového plnenia v rámci povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, ktoré poľnohospodári musia dodržiavať. Zároveň je dôležité zaviesť účinný a efektívny kontrolný systém založený na riziku, ktorý bude v každom prípade od začiatku spojený so systémom v oblasti poskytovania poradenstva a podnetov pre poľnohospodárov.

6.3.

Zatiaľ čo v nariadení Omnibus bolo vítané zjednodušenie v malom rozsahu, je potrebné vykonať ďalšie zmeny, aby sa splnil cieľ zjednodušenia.

6.4.

EHSV navrhuje, aby sa zaviedlo zjednodušenie v uvedených oblastiach prostredníctvom nového modelu vykonávania, subsidiarity a lepšieho využívania moderných technológií a aby sa pritom využívali zdroje a nástroje Spoločného výskumného centra (JRC).

Úplná revízia a prepracovanie systému kontroly na úrovni poľnohospodárskych podnikov je potrebné z dôvodu jeho zefektívnenia a zníženia byrokracie: mal by byť založený na zásade jednoročného obdobia (a nie na kontrolách so spätnou účinnosťou) a zameraný na usmerňovanie a nápravu namiesto pokút a sankcií.

Kontroly krížového plnenia na mieste by sa mohli nahradiť lepším využívaním novej technológie, inšpekciou pomocou satelitov a diaľkovým snímaním.

Súčasná úroveň povinných požiadaviek týkajúcich sa hospodárenia a dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu by sa mala optimalizovať bez toho, aby to ohrozilo kontroly alebo normy.

Mali by sa zväčšiť tolerancie s cieľom zohľadniť osobitosti skutočnej prevádzky poľnohospodárskych podnikov, kde by za mnohých okolností mohlo ísť o činnosť jednej osoby, a mal by sa poskytnúť primeraný čas na opravu a nápravu v prípade akéhokoľvek nesúladu.

Na základe inšpekcií by sa nemali pozastavovať platby a mala by sa uplatňovať politika, v rámci ktorej by sa pokuty súvisiace s oprávnenosťou a krížovým plnením/povinnými požiadavkami týkajúcimi sa hospodárenia ukladali v nasledujúcom roku (7).

6.5.

Subsidiarita poskytuje členským štátom možnosť prijať zvýšené úrovne zjednodušenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov tak, aby vyhovovali osobitným okolnostiam a zároveň sa zachovávalo poskytovanie verejných statkov.

7.   Priame platby, rozvoj vidieka a spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov

7.1.

V najnovšej správe Dvora audítorov EÚ sa zdôrazňuje, že režim základnej platby (BPS) pre poľnohospodárov je operačne na správnej ceste, no na zjednodušenie, zameranie a konvergenciu úrovní pomoci má len obmedzený vplyv. Dvor audítorov navyše konštatuje, že BPS je dôležitým zdrojom príjmu pre mnohých poľnohospodárov, má však implicitné obmedzenia. Nezohľadňuje trhové podmienky, využívanie poľnohospodárskej pôdy, ani individuálne okolnosti vlastníctva a nezakladá sa na analýze celkovej situácie poľnohospodárov v oblasti príjmov.

7.2.

Priame platby sa teda pre mnohých poľnohospodárov stali najdôležitejším nástrojom SPP (8) a majú zásadný význam pre európske poľnohospodárstvo pri podpore príjmov poľnohospodárskych podnikov, prispievaní k ochrane poľnohospodárskeho modelu EÚ a podpore najprísnejších noriem v oblasti potravinárstva a životného prostredia, pretože poľnohospodári často nedokážu dosiahnuť postačujúce príjmy z výroby a predaja svojich výrobkov na trhu. Priame platby predstavovali v priemere 46 % príjmov poľnohospodárskych podnikov pre približne 7 miliónov poľnohospodárov a vzťahovali sa na 90 % poľnohospodárskej pôdy v celej EÚ (9). V niektorých sektoroch a regiónoch sú priame platby ešte dôležitejšie a absolútne nevyhnutné pre prežitie poľnohospodárstva.

7.3.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad týmto vývojom, v dôsledku ktorého je poľnohospodárstvo čoraz závislejšie od rokovaní o rozpočte. Podľa EHSV platí, že prvoradou úlohou SPP je zabezpečiť, aby stabilizované trhy (a spravodlivé obchodné dohody) podporovali spravodlivé príjmy z predaja výrobkov vyrobených udržateľným spôsobom. Výbor zároveň víta, že tvorcovia politík majú zámer rozvíjať trh s „verejnými statkami“, ktorý má pozitívny účinok z hľadiska príjmov.

7.4.

Z toho dôvodu bude potrebné vykonať zmeny v oblasti organizácie priamych platieb, čo jasne vyplýva aj z oznámenia Komisie. EHSV víta, že sa Komisia zaoberá otázkou možnej udržateľnosti terajšieho rozdeľovania prostriedkov v súčasnej podobe. Nezávisle od akýchkoľvek zmien sa však bude musieť zachovať jeden z kľúčových aspektov politiky, a to ochrana dobre fungujúceho vnútorného trhu, ktorý SPP v priebehu rokov vytvorila.

7.5.

EHSV vyjadruje obavy v súvislosti s chýbajúcou podporou pre poľnohospodárov, ktorí dostávajú malé alebo nedostávajú žiadne priame platby, ako sú maloplošní pestovatelia ovocia a zeleniny alebo napr. ovčiari v tých členských štátoch, ktoré im za ich prácu nedávajú žiadne viazané príspevky.

7.6.

EHSV podporuje zachovanie dvojpilierového modelu SPP s priamymi platbami a trhovými opatreniami na podporu príjmov poľnohospodárskych podnikov poskytovaných v prvom pilieri a zásahmi zameranými na ekonomické, environmentálne, pracovné a sociálne hľadiská v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach v súlade s deklaráciou Cork 2.0 v druhom pilieri (10).

7.7.

EHSV podporuje návrhy v záujme vyšších ambícií a zamerania na starostlivosť o životné prostredie a opatrenia v oblasti klímy v rámci oboch pilierov s cieľom dosiahnuť, aby SPP bola ekologickejšia v oblastiach, v ktorých sa súčasné politiky ukázali ako príliš byrokratické a je potrebné ich zefektívniť.

7.8.

Priame platby sa smú vyplácať iba aktívnym poľnohospodárom na základe jasných objektívnych kritérií a regionálnych postupov zameraných na poľnohospodársku činnosť a poskytovanie verejných statkov. Priame platby nesmú byť dostupné pre tých, ktorí pôdu iba vlastnia, ale nie sú aktívne zapojení do poľnohospodárskej výroby a neposkytujú verejné statky.

7.9.

V prípade potreby sa členským štátom musí umožniť, aby poskytovali zvýšenú úroveň viazaných platieb s cieľom výrazne podporiť zraniteľné sektory a regióny, a to bez narušenia trhu. To pomôže chrániť biodiverzitu, hospodárenie založené na trávnych porastoch a ďalšie ustupujúce sektory a zabrániť opúšťaniu pôdy, najmä v odľahlých vidieckych oblastiach, kde nie je možné prispôsobenie alebo zmena na iné poľnohospodárske podniky. Členské štáty by okrem toho mali mať väčšiu flexibilitu na to, aby mohli byť platby v druhom pilieri zamerané na zlepšenie situácie v zraniteľných sektoroch a upadajúcich oblastiach, pričom viazané platby nemusia byť vhodné.

7.10.

EHSV zastáva názor, že rodinné poľnohospodárske podniky by mali dostávať cielenejšiu podporu. Na zlepšenie hospodárskej životaschopnosti malých poľnohospodárskych podnikov by sa mali prijať najvhodnejšie dobrovoľné opatrenia v rámci prvého a druhého piliera SPP. Prípadné prerozdelenie platieb medzi žiadateľmi nesmie viesť k zvýšeniu cien pozemkov a nájomného za pozemky, ani k zníženiu príjmov a rentability aktívnych poľnohospodárov.

7.11.

Každý členský štát bude mať schválený strategický plán. Na jeho základe členské štáty prijmú opatrenia na poskytovanie platieb do poľnohospodárstva. Priame platby v rámci 1. piliera by sa mali pre jednotlivých poľnohospodárov obmedziť na spravodlivej a primeranej úrovni. Mali by byť možné úpravy a prihliadať by sa malo na partnerstvá, družstvá, spoločnosti a počet zamestnancov, ktorí musia byť poistení. Obmedzenie by sa nemalo vzťahovať na dobrovoľné environmentálne opatrenia a na tých, ktorí poskytujú verejné statky. Finančné prostriedky spätne získané z obmedzenia by sa mohli využiť na redistributívne platby. Členský štát môže zohľadniť zamestnanosť, živočíšnu výrobu, citlivé odvetvia.

7.12.

V prípade základného modelu platieb sa navrhuje, že krajinám, ktoré prijali iný model, než je systém paušálnych základných platieb, ako napríklad hybridný model alebo model aproximácie, by sa malo umožniť zachovať si tento model aj po roku 2020, ak lepšie vyhovuje podmienkam týchto krajín (11). Členské štáty s režimom jednotnej platby by mali mať možnosť zrušiť systém mechanizmu platobných nárokov. Paušálna platba na hektár môže v niektorých prípadoch zvýhodňovať producentov plodín pestovaných na ornej pôde na úkor odvetví náročných na prácu, ako je chov hospodárskych zvierat a pestovanie ovocia a zeleniny.

7.13.

V záujme toho, aby sa SPP zachovala ako silná spoločná politika EÚ, EHSV zastáva názor, že v prvom pilieri nesmie byť spolufinancovanie. Výbor nie je naklonený tomu, aby sa členským štátom povolilo presunúť finančné prostriedky z druhého do prvého piliera. Žiada, aby sa stanovila rozumná úroveň spolufinancovania členskými štátmi v druhom pilieri.

7.14.

Je potrebné ďalej aproximovať úroveň priamych platieb vyplácaných poľnohospodárom v jednotlivých členských štátoch EÚ, aby sa zohľadnili rozdielne podmienky a následne vytvorili rovnaké podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch a aby sa zabezpečil vyvážený rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ (12).

7.15.

Silná politika rozvoja vidieka v druhom pilieri SPP s väčším manévrovacím priestorom má zásadný význam pre podporu požiadaviek, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo, ekonomiku, životné prostredie a sociálne otázky vo vidieckych oblastiach vrátane zraniteľnejších regiónov v súlade s deklaráciou Cork 2.0. Opatrenia by sa v súčinnosti s inými opatreniami štrukturálnej politiky mali zameriavať na boj proti vyľudňovaniu. EHSV takisto zdôrazňuje úzku prepojenosť poľnohospodárstva s lesným hospodárstvom a úlohu lesov vo vidieckych hospodárstvach.

7.16.

Platby pre oblasti s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami sú jedným z opatrení mimoriadneho významu pre obnovu, ochranu a posilňovanie ekosystémov závislých od poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (13). Podpora pre poľnohospodárov podnikajúcich v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami je kľúčom k udržaniu hospodárenia v týchto oblastiach, zabráneniu opúšťaniu pôdy a následnému vyľudneniu vidieckych oblastí. Členské štáty musia mať dostatočné finančné prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na podporu oblastí s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami.

7.17.

EHSV naďalej podporuje posilňovanie pomoci v oblastiach s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami. To by sa malo meniť v závislosti od stupňa znevýhodnenia, ktorý by mal byť založený na existujúcich biofyzikálnych kritériách na určovanie oblastí s prírodnými alebo inými osobitnými obmedzeniami.

7.18.

EHSV navrhuje zlepšiť a posilniť súčasnú spoločnú organizáciu trhu, aby poskytovala účinnú bezpečnostnú sieť a podporu trhu, a to najmä v krízových a ťažkých časoch, ako je zákaz dovozu do Ruska alebo brexit s cieľom ochrániť prvovýrobcov, spracovateľov, spotrebiteľov, trhy a pracovné miesta. EHSV sa domnieva, že legislatívne návrhy Komisie musia byť oveľa účinnejšie, pokiaľ ide o „trhy“ a „obchod“, a obsahovať zmysluplné a hmatateľné opatrenia.

7.19.

SPP musí posilniť postavenie poľnohospodárov, aby neboli najslabším článkom v dodávateľskom reťazci (14). EHSV víta iniciatívu Komisie pripraviť legislatívne opatrenia na riešenie nekalých obchodných praktík. Tieto opatrenia sa musia zaviesť do praxe čím skôr, aby podpory, ktoré poskytuje rozpočet EÚ, neodtiekli z poľnohospodárstva, ale naopak, aby vytvárali hodnoty a pomáhali poľnohospodárom umiestniť svoje produkty na trhu za spravodlivé ceny. EHSV okrem toho odporúča realizovať návrhy pracovnej skupiny pre poľnohospodársky trh.

7.20.

Dobre fungujúci jednotný trh musí byť jadrom SPP. Najnovšie trendy renacionalizácie v rámci jednotného trhu vzbudzujú veľké obavy a vedú k väčším rozdielom v cenách a na trhu. Je mimoriadne dôležité zaviesť tam, kde sa ešte nepoužíva, reguláciu povinného označovania pôvodu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktorá je potrebná na to, aby sa zabránilo podvodom a umožnilo spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia, a to bez toho, aby sa tým narušil voľný obeh tovaru v rámci jednotného trhu EÚ alebo sa mu bránilo (15). Nekalá súťaž nerešpektovaním pracovných noriem (zmlúv, sociálneho zabezpečenia, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) závažne ohrozuje jednotný trh.

7.21.

Poľnohospodári musia z dôvodu nestabilnej politickej situácie, zmeny klímy a iných faktorov čoraz častejšie čeliť prírodným katastrofám spôsobeným počasím a veľkým cenovým výkyvom na trhoch. Príjmy poľnohospodárov môžu byť veľmi výrazne ovplyvňované kolísavými cenami komodít. EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli nástroje, ktoré pomôžu poľnohospodárom reálne prekonávať riziká a stabilizovať ich príjem. Súčasný mechanizmus rezervy na krízové situácie by sa mal revidovať s cieľom akumulovať finančné zdroje, ktoré umožnia efektívne reagovať na krízové situácie. EHSV si uvedomuje, že silné priame platby sú najlepšou zárukou príjmov poľnohospodárov.

8.   Mladí poľnohospodári, výmena generácií, noví poľnohospodári a ženy v poľnohospodárstve

8.1.

Počet mladých poľnohospodárov neustále klesá, rovnako ale klesá aj celkový počet poľnohospodárov. Rapídny pokles poľnohospodárov zo 14,5 mil. na 10,7 mil. (16) v predchádzajúcom rozpočtovom období sa však týka všetkých vekových skupín (17). Napriek rovnakým možnostiam podpory prostredníctvom SPP sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši počet mladých poľnohospodárov a ich podiel (18). V roku 2016 bolo v EÚ v poľnohospodárstve len 31,8 % pracovníkov vo veku do 40 rokov, pričom pracujúci vo veku do 40 rokov tvorili až 42,4 % z celkového počtu zamestnancov (19).

8.2.

EHSV navrhuje zlepšiť podporu SPP pre mladých poľnohospodárov a generačnú výmenu. Členské štáty by okrem toho mali preukázať pružnosť, pokiaľ ide o opatrenia prijímané s cieľom poskytnúť mladým poľnohospodárom a mladým pracovníkom v poľnohospodárstve stabilný príjem, daňové zvýhodnenia či iné systémy stimulov. Takisto by mali prijať opatrenia na zapojenie nových poľnohospodárov (nad 40 rokov) s cieľom zohľadniť narastajúcu mobilitu pracovných miest vo vidieckych oblastiach, tak ako narastá v mestách.

8.3.

EHSV navrhuje presne definovať mladého poľnohospodára ako osobu do 40 rokov, ktorá má potrebnú kvalifikáciu a spĺňa požiadavky stanovené pre aktívneho poľnohospodára.

8.4.

Mladí poľnohospodári čelia veľkému riziku, vysokým nákladom a neistým príjmom z podnikania. EHSV predkladá tieto konkrétne návrhy na poskytovanie podpory a pomoci mladým poľnohospodárom a s cieľom podporiť generačnú výmenu:

zvýšiť príjmy a investičnú podporu prostredníctvom navýšenia platieb v prvom a druhom pilieri pre mladých kvalifikovaných poľnohospodárov,

v prvom pilieri zvýšiť 25 % navýšenie pre mladých poľnohospodárov,

v druhom pilieri zaviesť systém odchodu do dôchodku pre poľnohospodárov, ktorí chcú ukončiť svoju činnosť a prenechať hospodárstvo mladým kvalifikovaným poľnohospodárom vrátane systému pre mobilitu pôdy,

v druhom pilieri zaviesť systém usadenia a iné cielené opatrenia pre mladých poľnohospodárov s cieľom pomôcť im pri zriaďovaní podniku,

poskytnúť dodatočný príjem v podobe mesačných platieb počas piatich rokov pre mladých, ktorí vytvoria malé štruktúry, ktorých výrobky budú určené pre miestne trhy, s cieľom umožniť postupné usadenie;

rozvíjať finančné nástroje s cieľom pomáhať pri získavaní počiatočného kapitálu alebo pôžičiek s nízkymi nákladmi,

poskytovať podporu inovácie a prenosu poznatkov, ktorá bude upravená pre mladých poľnohospodárov.

8.5.

Podiel žien v EÚ pracujúcich v poľnohospodárstve je 35,1 %, čo je menej, ako je celkový podiel zamestnaných žien, a to 45,9 %, no tento podiel sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši. Ženy pritom tvoria významnú pracovnú silu. V SPP je preto dôležité zaviesť opatrenia na zvýšenie zastúpenia žien v poľnohospodárstve a zvýšiť ich motiváciu.

9.   Prvky vysokej environmentálnej pridanej hodnoty

9.1.

EHSV víta, že v oznámení o SPP sa venuje veľká pozornosť problematike životného prostredia a zmeny klímy a najmä ochrane a udržateľnosti pôdy, vôd, ovzdušia a biodiverzity na úrovni poľnohospodárskeho podniku.

9.2.

Trvalé trávne porasty, ktoré zaberajú viac ako 20 % územia EÚ, majú popri produkčných funkciách celý rad mimoprodukčných funkcií. Majú preukázateľné environmentálne prínosy, najmä pokiaľ ide o sekvestráciu uhlíka a ekologickú stabilitu ako dôležitý zdroj biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach.

9.3.

Z toho dôvodu a s cieľom rozšíriť plochu trávnych porastov v EÚ EHSV odporúča, aby SPP umožnila členským štátom poskytovať a) dôraznejšiu priamu podporu pre aktívnych poľnohospodárov na trvalé trávne porasty prostredníctvom novej vyššej platby za trávnaté porasty a b) podporovať marketingové iniciatívy týkajúce sa produktov pasienkového hospodárstva. Predpokladom vyplácania väčšieho objemu pomoci je, že žiadateľ musí dodržať požadovanú minimálnu hustotu obsadenia a obdobie pastvy. EHSV však berie na vedomie aj celý rad problémov pri určovaní oprávnenosti trvalých trávnych porastov v rámci systému identifikácie poľnohospodárskych pozemkov (LPIS) (20), ktoré spôsobuje ich nedostatočné monitorovanie, resp. neúplné zdrojové údaje, čo spôsobuje vyplácanie podpôr na neoprávnené plochy.

9.4.

EHSV eviduje aj dlhodobé terminologické nedostatky v oblasti pomenovania trávnych porastov. Preto sa navrhuje používať zjednocujúci pojem „trvalé trávne porasty“, čím sa odstráni terminologická nejednotnosť, ktorá pretrváva z minulých období (21). V nariadení by sa taktiež malo lepšie vymedziť a zohľadniť spásanie nebylinných rastlín v rámci živočíšnej výroby, keďže táto pastva má v mnohých oblastiach EÚ osobitné postavenie a zohráva dôležitú úlohu v oblasti ochrany životného prostredia.

9.5.

Pôda je limitujúcim faktorom pre poľnohospodárstvo a následne pre ďalšie sektory. V EÚ existujú rôzne opatrenia legislatívneho, ale aj nelegislatívneho charakteru na ochranu pôdy. Spoločný európsky rámec by zabezpečil udržateľné využívanie poľnohospodárskych plôch, poľnohospodárskej pôdy a ich ochranu (22). Ochrana zdravej a úrodnej pôdy by mala byť jedným z cieľov stanovených na úrovni EÚ ako súčasť nového modelu vykonávania SPP. EHSV podporuje vypracovanie a realizáciu bielkovinovej stratégie EÚ s cieľom zvýšiť sebestačnosť, pokiaľ ide o bielkovinové krmivá.

10.   Obchodné a medzinárodné otázky

10.1.

Úspech európskeho poľnohospodárstva vo veľkej miere závisí od obchodovania s tretími krajinami, keďže ide o celosvetovo najväčšieho netto vývozcu poľnohospodárskych produktov. Potenciál budúcich spravodlivých a vzájomne výhodných dohôd o voľnom obchode by sa mal využiť na zabezpečenie kontinuálneho prispievania k vytváraniu pracovných miest a príjmom poľnohospodárov.

10.2.

EHSV zastáva názor, že medzi SPP a obchodnou politikou, ktorú realizuje EÚ, musí existovať oveľa koherentnejšia stratégia. SPP pozitívnym spôsobom podporuje politiku podpory rodinných poľnohospodárskych podnikov a iné štruktúry týchto podnikov v EÚ, ako aj prísnejšie normy v kľúčových oblastiach potravinovej bezpečnosti, životného prostredia a v pracovnej oblasti. V rámci obchodných rokovaní, napr. so združením Mercosur, však EÚ akceptuje dovoz potravín, ktoré nespĺňajú jej normy bezpečnosti potravín, sú vyrábané podľa menej prísnych environmentálnych noriem a absolútne neprijateľných pracovných noriem.

10.3.

Všetky obchodné dohody musia dodržiavať zásadu potravinovej sebestačnosti a preferencie Spoločenstva, ktorá zahŕňa EÚ potraviny pre občanov EÚ a spoločnú vonkajšiu tarifu. Je potrebné zachovať a chrániť najvyššiu úroveň noriem sanitárnych, fytosanitárnych, environmentálnych a pracovných podmienok, aby sa zabránilo presúvaniu emisií oxidu uhličitého do iných krajín a strate pracovných miest.

10.4.

Medzi najnovšie príklady pozitívneho obchodu patrí dohoda medzi EÚ a Japonskom, v ktorej sa zachovali rovnocenné normy, nedošlo k žiadnym veľkým presunom emisií oxidu uhličitého ani k strate pracovných miest. Navrhovaná dohoda medzi EÚ a krajinami združenia Mercosur naopak zahŕňa veľký presun emisií v dôsledku pokračujúceho ničenia amazonských dažďových pralesov, ďalšie emisie skleníkových plynov a stratu pracovných miest. Emisie skleníkových plynov z brazílskeho hovädzieho mäsa sa odhadujú na 80 kg CO2eq/kg v porovnaní s produkciou EÚ odhadovanou na 19 kg CO2eq/kg. Dohody o hospodárskom partnerstve s rozvojovými krajinami by mali mať na zreteli účinok na zamestnanosť a sociálne normy v cieľových krajinách.

11.   Potraviny a zdravie

11.1.

Poľnohospodári v EÚ a SPP zabezpečujú, že občania Európskej únie majú zaručené kvalitné potraviny, ktoré sú cenovo dostupné, bezpečné a sú poskytované v dostatočnom množstve (23) a zároveň pri plnení stanovených noriem pre oblasť životného prostredia. SPP vytvára podmienky pre poľnohospodárstvo, ktoré je základom pre potravinársky priemysel EÚ (24).

11.2.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné preorientovať a zosúladiť existujúce politické nástroje EÚ tak, aby viedli k vytvoreniu environmentálne, hospodársky a sociálno-kultúrne udržateľných potravinových systémov. EHSV tiež pripomína, že komplexná potravinová politika by mala dopĺňať, a nie nahrádzať transformovanú SPP (25).

11.3.

EHSV žiada Európsku komisiu, aby so zreteľom na ochranu spotrebiteľov zabezpečila, že sa výrobné požiadavky na vnútornom trhu v prospech životného prostredia a úžitkových zvierat, sanitárne a fytosanitárne normy, ako aj sociálne normy budú vzťahovať aj na dovozy z tretích krajín.

V Bruseli 24. mája 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER


(1)  Stanovisko EHSV na tému Hlavné faktory, ktoré ovplyvnia SPP po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 21).

(2)  Stanovisko EHSV ma tému Príspevok občianskej spoločnosti k rozvoju komplexnej potravinovej politiky v EÚ (Ú. v. EÚ C 129, 11.4.2018, s. 18).

(3)  Stanovisko EHSV na tému Klimatická spravodlivosť (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 22).

(4)  Stanovisko EHSV na tému Využívanie pôdy na udržateľnú výrobu potravín a ekosystémové služby (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 72).

(5)  Výbor už vo svojom stanovisku Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 35, poukázal na to, že európsky poľnohospodársky model nie je možné realizovať na základe svetových trhových cien.

(6)  Stanovisko EHSV na tému Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10).

(7)  Stanovisko EHSV na tému Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10, bod 4.24).

(8)  Poľnohospodári potrebujú priamu podporu. Zhrnutie výsledkov verejnej konzultácie o modernizácii a zjednodušení SPP (ECORYS) — tabuľka 6.1, s. 95.

(9)  Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva, COM(2017) 713 final.

(10)  Stanovisko EHSV na tému Od vyhlásenia Cork 2.0 ku konkrétnym opatreniam (Ú. v. EÚ. C 345, 13.10.2017, s. 37).

(11)  Stanovisko EHSV na tému Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017).

(12)  Stanovisko EHSV na tému Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10, bod 1.12).

(13)  Príloha VI, nariadenie (EÚ) č. 1305/2013.

(14)  Stanovisko EHSV na tému Hlavné faktory, ktoré ovplyvnia SPP po roku 2020 (Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 21).

(15)  Stanovisko EHSV na tému Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10).

(16)  Desať miliónov v roku 2015 v 28 členských štátoch EÚ (Eurostat 2017).

(17)  Počet poľnohospodárov v 27 členských štátoch EÚ: 14,5 mil. (2005), 10,7 mil. (2013).

(18)  Najväčší pokles počtu poľnohospodárov bol zaznamenaný v rokoch 2007 — 2013 v Poľsku, Nemecku, a Taliansku, pričom v Rumunsku a Slovinsku došlo k zvýšeniu ich počtu (Eurostat).

(19)  2016 Labour Force Survey (LFS).

(20)  Európsky dvor audítorov, Osobitná správa č. 25/2016.

(21)  http://www.consilium.europa.eu/media/32072/pe00056en17.pdf;

http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Glossary:Permanent_grassland.

(22)  Stanovisko EHSV na tému Využívanie pôdy na udržateľnú výrobu potravín a ekosystémové služby (Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 72).

(23)  Článok 39 ods. 1 písm. e) Lisabonskej zmluvy (ZFEÚ).

(24)  Evaluation of the livestock sector’s contribution to the EU greenhouse gas emissions, štúdia Spoločného výskumného centra, 2010.

(25)  Stanovisko na tému Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10).


PRÍLOHA I

Najmenej štvrtina odovzdaných hlasov bola proti prijatiu kompromisného pozmeňovacieho návrhu k tomuto bodu stanoviska sekcie:

Bod 7.11

„Priame platby v rámci prvého piliera by sa mali obmedziť na jednotlivých aktívnych poľnohospodárov na spravodlivej a primeranej úrovni (t. j. na porovnateľnej úrovni ako je príjem pracovníka). Mali by byť možné úpravy a prihliadať by sa malo na partnerstvá, družstvá, spoločnosti a počet zamestnancov so sociálnym poistením. Obmedzenie by sa nemalo vzťahovať na dobrovoľné environmentálne opatrenia a na tých, ktorí poskytujú verejné statky. Finančné prostriedky spätne získané z obmedzenia by sa mohli využiť na redistributívne platby.“

Hlasovanie

Za:

92

Proti:

85

Zdržalo sa:

30


PRÍLOHA II

Tento kompromisný pozmeňovací návrh bol zamietnutý, ale získal najmenej štvrtinu odovzdaných hlasov:

Bod 7.13

„V záujme toho, aby sa SPP zachovala ako silná spoločná politika EÚ, EHSV zastáva názor, že v prvom pilieri nesmie byť spolufinancovanie. Pre transformovanú SPP má zásadný význam silný 1. aj 2. pilier s flexibilnými programami regionálneho rozvoja, ku ktorým majú prístup všetky členské štáty vrátane oblastí s prírodnými prekážkami a ktoré sa zameriavajú na zraniteľné regióny a sektory. Výbor nie je naklonený tomu, aby sa členským štátom povolilo presunúť finančné prostriedky z druhého do prvého piliera. Žiada, aby sa stanovila rozumná úroveň spolufinancovania členskými štátmi v druhom pilieri, a to tak minimálna, ako aj maximálna hranica.“

Hlasovanie

Za:

73

Proti:

98

Zdržalo sa:

37


Top