Ako sa uvádza v pláne uplatňovania tejto iniciatívy, problém, ktorý je potrebné riešiť, je nedostatočné zastúpenie žien na trhu práce, a to najmä z dôvodu absencie rovnomerného rozdelenia opatrovateľských a pracovných povinností medzi rodičmi, ktorí sa starajú o deti, alebo medzi osobami, ktoré sa starajú o rodinných príslušníkov odkázaných na starostlivosť. V roku 2015 rozdiel v zamestnanosti žien a mužov (vo veku 20 – 64 rokov) v EÚ predstavoval 11,6 percentuálneho bodu. Cieľom tejto iniciatívy je riešiť problém nedostatočného zastúpenia žien na trhu práce, a to zameraním sa na jednu z jeho hlavných príčin, t. j. nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi. Rodové rozdiely na trhu práce sa najviac týkajú rodičov a osôb, ktoré majú iné opatrovateľské povinnosti. Ukázalo sa, že rozdiely v zamestnanosti žien a mužov sa po narodení detí výrazne zvyšujú. V roku 2015 bola miera zamestnanosti žien s jedným dieťaťom mladším ako 6 rokov v priemere o 8,8 percentuálneho bodu nižšia ako u žien bez malých detí, a v niektorých krajinách tento rozdiel predstavuje viac ako 30 percentuálnych bodov. Podobne je pravdepodobnejšie, že úlohu poskytovateľov neformálnej starostlivosti o starších rodinných príslušníkov alebo rodinných príslušníkov odkázaných na starostlivosť na seba preberú skôr ženy ako muži
. Jedným z hlavných dôvodov tohto problému sú neadekvátne politiky v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. K zhoršeniu zamestnanosti žien prispievajú nedostatočné možnosti čerpania dovoleniek na účely starostlivosti o deti a/alebo rodinných príslušníkov odkázaných na starostlivosť, koncepcia systému dovoleniek, ktorá bráni spravodlivejšiemu rozdeleniu opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi, obmedzené možnosti využívať pružné formy organizácie práce a nedostatočné služby formálnej starostlivosti. Hospodárske demotivačné faktory (napr. demotivačné faktory pre druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, ktoré najviac postihujú ženy) môžu ďalej posilňovať nerovnomerné rozdelenie opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi a spôsobovať prehlbovanie rozdielov v zamestnanosti žien a mužov.
|
Všeobecným cieľom politiky v rámci tejto iniciatívy je riešiť nedostatočné zastúpenie žien na trhu práce a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o príležitosti na trhu práce, modernizáciou súčasného právneho a politického rámca EÚ a jeho prispôsobením dnešnému trhu práce. To umožní rodičom s deťmi alebo pracovníkom s rodinnými príslušníkmi odkázanými na starostlivosť lepšie zosúladiť svoje opatrovateľské a pracovné povinnosti.
Konkrétne ciele tejto iniciatívy sú preto definované takto:
zlepšiť prístup k formám organizácie práce, ktoré zabezpečujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, ako napríklad k rôznym druhom pracovného voľna a pružným formám organizácie práce,
zvýšiť čerpanie dovoleniek z rodinných dôvodov a pružných foriem organizácie práce u mužov.
Je potrebné poznamenať, že niektoré aspekty týkajúce sa problému, ktorý sa má riešiť, nie sú v tomto posúdení vplyvu zahrnuté. Dôvodom sú obmedzené právomoci EÚ v oblasti poskytovania služieb formálnej starostlivosti a hospodárskych demotivačných faktorov. Vzhľadom na ich významný vplyv na daný problém by sa v rámci iniciatívy mohli zvážiť opatrenia na posilnenie súčasného úsilia v týchto oblastiach, najmä v súvislosti s monitorovaním politík členských štátov v rámci európskeho semestra a s využívaním finančných prostriedkov EÚ v prípade služieb formálnej starostlivosti.
|
Pri riešení výziev uvedených vo vymedzení problému má opatrenie na úrovni EÚ silnú pridanú hodnotu.
Po prvé, súčasná situácia dokazuje, že opatrenie na úrovni EÚ má veľký vplyv na právne rámce členských štátov. V oblasti politiky, na ktorú sa vzťahuje táto iniciatíva, len v prípade, že sa právne predpisy zavedú na úrovni EÚ (napr. materská a rodičovská dovolenka), zavedú sa právne predpisy aj v každom členskom štáte. Ak aj v členských štátoch existujú právne nároky, rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o trvanie dovoleniek a veľkorysosť podmienok, by mohli viesť k nevyváženej úrovni práv, nerovnomernej ochrane občanov v EÚ a rozdielom vo fungovaní trhov práce. Po druhé, prognózy založené na dostupných informáciách jasne ukazujú, že iba opatrením na úrovni EÚ sa zabezpečí, aby sa dosiahol dostatočný pokrok vo všetkých členských štátoch. Zamestnávatelia, najmä malé a stredné podniky, môžu váhať pri poskytovaní lepších opatrení na zosúladenie pracovného a súkromného života z vlastnej iniciatívy, vzhľadom na krátkodobé náklady a administratívnu záťaž, ktoré môžu vzniknúť. Členské štáty môžu váhať pri náprave takéhoto zlyhania prostredníctvom regulácie v tejto oblasti, pretože to môžu vnímať ako riziko, že stanovia nevýhodnejšie podmienky pre vlastné spoločnosti v porovnaní so spoločnosťami z iných členských štátov. Vzhľadom na to, že značný podiel spoločností EÚ obchoduje vnútri EÚ, opatrenia na úrovni EÚ by mohli zmierniť tieto obavy a vytvoriť rovnaké podmienky a zároveň zohľadniť potrebu vyhnúť sa dodatočnému zaťaženiu podnikov, najmä MSP, a zabezpečiť, aby sa všetky členské štáty orientovali rovnakým smerom. Po tretie, zásah na úrovni EÚ by mohol zmierniť tendencie obmedzovania ustanovení zabezpečujúcich rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v niektorých členských štátoch. V dôsledku nedávnej krízy sa politické priority členských štátov líšia a vnútroštátne orgány sa zameriavajú na iné otázky (najmä tie, pri ktorých sa očakávajú krátkodobé prínosy). A napokon, otázky týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a nedostatočným zastúpením žien na trhu práce majú jasný európsky horizontálny rozmer. Nízka účasť žien na trhu práce bráni v plnení cieľov EÚ v oblasti rodovej rovnosti, boja proti chudobe a podpory zamestnanosti a rastu.
|