Back to EUR-Lex homepage

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Use quotation marks to search for an "exact phrase". Append an asterisk (*) to a search term to find variations of it (transp*, 32019R*). Use a question mark (?) instead of a single character in your search term to find variations of it (ca?e finds case, cane, care).
Search tips
Need more search options? Use the Advanced search
You are here

Document 52017AE5295

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo); nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov); nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy); nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu; nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania; nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi; nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch; nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov; a nariadenie (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu [COM(2017) 536 final – 2017/0230 (COD)] a Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) [COM(2017) 537 final – 2017/0231 (COD)] a Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká [COM(2017) 538 final – 2017/0232 (COD)]

EESC 2017/05295

OJ C 227, 28.6.2018, p. 63–69 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Date of document:
15/02/2018; Dátum hlasovania
Date of vote:
15/02/2018
Date lodged:
23/10/2017
Author:
Európsky hospodársky a sociálny výbor
Responsible body:
EESC_ECO
Form:
Stanovisko
Term of office:
2015-2020
Internal reference:
AVIS-SECTION 2017/5295 FIN, ECO/441
Session:
532
Treaty:
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Legal basis:
Link
Link
Link
Select all documents mentioning this document
Earlier related instruments:
Instruments cited:
Link

28.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 227/63

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo); nariadenie (EÚ) č. 1094/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov); nariadenie (EÚ) č. 1095/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy); nariadenie (EÚ) č. 345/2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu; nariadenie (EÚ) č. 346/2013 o európskych fondoch sociálneho podnikania; nariadenie (EÚ) č. 600/2014 o trhoch s finančnými nástrojmi; nariadenie (EÚ) 2015/760 o európskych dlhodobých investičných fondoch; nariadenie (EÚ) 2016/1011 o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách alebo na meranie výkonnosti investičných fondov; a nariadenie (EÚ) 2017/1129 o prospekte, ktorý sa má uverejniť pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu

[COM(2017) 536 final – 2017/0230 (COD)]

a

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II)

[COM(2017) 537 final – 2017/0231 (COD)]

a

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1092/2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká

[COM(2017) 538 final – 2017/0232 (COD)]

(2018/C 227/09)

Spravodajca:

Daniel MAREELS

Konzultácia

žiadosť Rady Európskej únie z 23. 10. 2017 ku COM(2017) 538 final, z 22. 11. 2017 ku COM(2017) 536 final a z 29. 11. 2017 ku COM(2017) 537

žiadosť Európskeho parlamentu z 26. 10. 2017 ku COM(2017) 538 final a zo 16. 11. 2017 ku COM(2017) 536 final a ku COM(2017) 537

Právny základ

články 114 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Príslušná sekcia

sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť

Prijaté v sekcii

29. 1. 2018

Prijaté v pléne

15. 2. 2018

Plenárne zasadnutie č.

532

Výsledok hlasovania

(za/proti/zdržalo sa)

156/0/5

1.   Závery a odporúčania

1.1.

 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrhy Komisie na sprísnenie dohľadu v únii kapitálových trhov, ktorej ciele plne podporuje. Tieto návrhy sú nielen novým dôležitým krokom smerom k väčšej integrácii a konvergencii vďaka posilneniu integrovaného dohľadu v únii kapitálových trhov, ale prispievajú aj k splneniu väčších cieľov.

1.2.

 Prinášajú predovšetkým nové piliere na vybudovanie únie kapitálových trhov v EÚ, ktorej rýchly zrod je veľmi žiaduci. Únia kapitálových trhov by mala spolu s bankovou úniou prispieť k ďalšiemu prehĺbeniu a dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Z celosvetového hľadiska by mali tiež pomôcť zaistiť EÚ a jej členským štátom silné postavenie v meniacom sa globálnom kontexte.

1.3.

 Význam dobre fungujúcej únie kapitálových trhov sa nesmie podceňovať, pretože môže významne prispieť k cezhraničnému súkromnému rozdeleniu rizika, ktoré má zvýšiť odolnosť členských štátov voči asymetrickým šokom v čase krízy. Predpokladom dosiahnutia tohto cieľa sú bezpečné a stabilné trhy odolné voči otrasom. Kľúčovú úlohu pri tom zohráva integrovanejší dohľad tak na mikroprudenciálnej, ako aj na makroprudenciálnej úrovni.

1.4.

 Je preto veľmi dôležité a prvoradé ďalej dláždiť cestu pre viac cezhraničných transakcií na trhu, ktoré by mali prebiehať bez prekážok na štátnej či inej úrovni, bariér a nerovností a pri nižších nákladoch. Rovnaké podmienky pre všetkých sú nevyhnutnosťou a regulačná arbitráž tu nemá miesto. Podniky musia mať lepší a jednoduchší prístup k financovaniu, s menšou administratívnou záťažou a nižšími nákladmi.

1.5.

 Spotrebiteľom a investorom sa musia poskytnúť lepšie a väčšie možnosti výberu a väčšia ochrana. Výbor považuje v konečnom dôsledku za dôležité, aby vybudovanie dôvery v trhy bolo cieľom všetkých zainteresovaných subjektov vrátane regulačných orgánov. Túto dôveru možno vzbudiť aj snahou o udržateľnejšie financovanie v súlade s medzinárodnými opatreniami a dohodami. Aj to sa musí odraziť v dohľade.

1.6.

 Nové podmienky dohľadu by mali byť charakterizované trvalým záujmom o čo najväčšiu jednoznačnosť a právnu istotu pre všetkých. Ide o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi právomocami orgánov dohľadu v členských štátoch a EÚ a pokiaľ možno o dodržiavanie zásady subsidiarity a zásady proporcionality, určite teraz vo fáze budovania únie kapitálových trhov a v záujme rozmanitosti trhových subjektov, najmä tých malých. Týka sa to aj miestnych transakcií. Zároveň sa musia odstrániť nejasnosti, duplicita a iné okolnosti, ktoré bránia vytvoreniu únie kapitálových trhov alebo ho závažným spôsobom brzdia.

1.7.

 Rovnako je dôležité mať na pamäti budúcnosť, aby nový vývoj a moderné technológie, ako finančné technológie, našli svoje správne a bezpečné uplatnenie v rámci rovnakých podmienok pre všetkých prevádzkovateľov vo finančnom prostredí.

1.8.

 Pri rozvoji integrovaného dohľadu je dôležité usilovať sa o zbližovanie a vzájomnú dohodu, pričom v súlade s prístupom podľa programu REFIT musí v popredí stáť účinnosť a efektívnosť. V tejto súvislosti môže byť užitočné posilniť kapacitu európskych orgánov dohľadu vykonávať vlastné hodnotenia vplyvu. Okrem toho je potrebné venovať značnú pozornosť otázke nákladov. Ak sa časť nákladov prenesie priamo na súkromný sektor, je potrebné dodržiavať rozpočtovú disciplínu a zabrániť duplicitnému započítaniu. Prípadné zmeny musia byť transparentné a v každom prípade sa odporúča primeraná kontrola nad celkovými prostriedkami, do čoho treba odvetvie vhodným spôsobom zapojiť.

1.9.

 Tak ako v súčasnosti sa aj v budúcnosti bude treba opierať o dialóg a konzultácie so všetkými inštitúciami a inými zainteresovanými stranami, ako aj o verejné konzultácie všetkých zainteresovaných subjektov. Výbor považuje takýto prístup za veľmi dôležitý, pretože v danej situácii umožňuje dosiahnuť čo najlepšie výsledky, ktoré sa môžu opierať o čo najširšiu dohodu.

1.10.

 Tieto návrhy predstavujú významný krok vpred, nepredstavujú však dosiahnutie cieľa. EHSV považuje za dôležité ďalej sa usilovať o dosiahnutie konečného cieľa, ktorým je jednotný orgán dohľadu, ako sa uvádza aj v „správe piatich predsedov“. Keď sa súčasné návrhy zrealizujú, bude v súlade s už uvedeným dôležité na tom ďalej inteligentne a nepretržite pracovať.

1.11.

 Výbor v plnej miere podporuje návrh preniesť určité právomoci národných orgánov dohľadu nad poisťovníctvom na EÚ, pretože prispievajú k väčšiemu zbližovaniu v oblasti dohľadu a pomáhajú vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu.

2.   Súvislosti (1)

2.1.

 Pokiaľ ide o vybudovanie únie kapitálových trhov, možno v tejto chvíli konštatovať, že v Európe už existuje konzistentný a komplexný dohľad nad bankovníctvom prostredníctvom jednotného mechanizmu dohľadu v rámci bankovej únie, ktorej členmi je 19 členských štátov EÚ, zatiaľ čo dohľad nad kapitálovými trhmi v EÚ sa až na niekoľko výnimiek vykonáva na úrovni členských štátov.

2.2.

 Je zrejmé, že táto situácia nie je v súlade so zásadami, na ktorých je únia kapitálových trhov spolu s bankovou úniou založená. Nemalo by sa zabúdať ani na to, že sledovaná finančná integrácia bude prínosom nielen pre HMÚ, ale aj pre všetky členské štáty.

2.3.

 Keďže dokončenie únie kapitálových trhov je prioritou súčasnej Európskej komisie, dôraz sa v prvom rade kladie na lepšie zosúladenie dohľadu so zásadami únie kapitálových trhov a finančnej integrácie v meniacom sa prostredí. Tieto opatrenia boli ohlásené už v nedávnom preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania (2).

2.4.

 Komisia 20. septembra 2017 predložila oznámenie (3) a tri legislatívne návrhy, ktoré prinášajú zmeny dvoch smerníc a deviatich nariadení (4). Navrhované opatrenia platia pre všetky členské štáty.

2.5.

 Cieľom týchto návrhov je posilniť a ďalej integrovať súčasný rámec dohľadu EÚ, a to predovšetkým:

2.5.1.

 lepšou koordináciou dohľadu prostredníctvom

2.5.1.1.

 cieleného posilnenia makroprudenciálneho dohľadu v celej EÚ, ktorý je v rukách Európskeho výboru pre systémové riziká;

2.5.1.2.

 posilnenia existujúcich právomocí európskych orgánov dohľadu, čím v tejto oblasti dôjde k intenzívnejšiemu zbližovaniu;

2.5.1.3.

 zlepšenia postupov európskych orgánov dohľadu na vydávanie usmernení a odporúčaní v záujme lepšieho zohľadnenia významu týchto nástrojov;

2.5.1.4.

 umožnenia Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy prijímať údaje o transakciách priamo od účastníkov trhu;

2.5.1.5.

 posilnenia úlohy Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) pri koordinácii povoľovania interných modelov poisťovacích a zaisťovacích spoločností na meranie rizika.

2.5.2.

 rozšírením právomoci ESMA v oblasti priameho dohľadu;

2.5.2.1.

 Dohľad nad kapitálovými trhmi sa bude zameriavať na tie nové oblasti, v ktorých môže priamy dohľad a odstránenie cezhraničných prekážok podporiť ďalšiu integráciu trhu. Možno to považovať za krok smerom k spoločnému orgánu dohľadu.

2.5.3.

 zlepšením riadenia a financovania orgánov dohľadu;

2.5.3.1.

 Pokiaľ ide o štruktúru riadenia, rozlišuje sa medzi právomocami štátnych orgánov a európskych orgánov dohľadu. Štátne orgány stanovujú všeobecné smerovanie a rozhodujú o regulačných otázkach, zatiaľ čo európske orgány dohľadu prijímajú centrálne rozhodnutia týkajúce sa koordinácie postupov dohľadu.

2.5.3.2.

 V súvislosti s financovaním sa presadzuje diverzifikácia. Očakáva sa, že popri orgánoch správy časť prostriedkov bude pochádzať o subjektov pôsobiacich v odvetví a na trhu.

2.5.4.

 požiadavkou, aby európske orgány dohľadu pri plnení úloh v rámci svojich príslušných mandátov zohľadňovali environmentálne a sociálne faktory, faktory v oblasti riadenia a otázky súvisiace s finančnými technológiami;

2.5.4.1.

 V prvom rade sa spresní a posilní úloha európskych orgánov dohľadu pri posudzovaní environmentálnych, sociálnych a správnych rizík s cieľom zabezpečiť dlhodobú stabilitu európskeho finančného odvetvia a prínos pre udržateľné hospodárstvo (5).

2.5.4.2.

 Regulačné orgány a orgány dohľadu musia mať možnosť oboznámiť sa s finančnými technológiami a vypracovať nové predpisy a pravidlá dohľadu, okrem iného v spolupráci s podnikmi v oblasti finančných technológií (6).

2.6.

 Zároveň bol predložený návrh (7) stanovujúci prenos určitých právomoci v oblasti dohľadu, ktoré sú v súčasnosti zverené príslušným štátnym orgánom, na európske orgány dohľadu. Tieto právomoci sa týkajú predovšetkým poisťovníctva.

2.6.1.

 V prípade orgánu ESMA ide v podstate o prevod právomoci udeľovať povolenia poskytovateľom služieb vykazovania údajov a vykonávať dohľad nad nimi, ako aj právomoci získavať údaje v tejto oblasti.

2.6.2.

 Orgánu EIOPA sa v návrhu umožňuje zohrávať väčšiu úlohu pri zbližovaní v oblasti dohľadu pri žiadostiach o uplatňovanie vnútorných modelov na meranie rizika. Návrh ďalej obsahuje zmeny, pokiaľ ide o výmenu informácií týkajúcich sa takýchto žiadostí o modely, a možnosť, aby orgán EIOPA mohol vydávať stanoviská týkajúce sa tejto veci, ako aj pomáhať pri riešení sporov medzi orgánmi dohľadu.

3.   Pripomienky

3.1.

 Predložené návrhy Komisie tvoria celkový rámec širšieho zámeru vytvoriť úniu kapitálových trhov, ktorej značný a aktuálny význam je nesporný. EHSV z tohto hľadiska „výrazne podporuje úniu kapitálových trhov a je ambiciózny, pokiaľ ide o jej realizáciu.“ Jej bezodkladné vytvorenie je veľmi dôležité (8). Európska rada (9) a Európsky parlament (10) navyše tiež pravidelne vyzývali na dokončenie kapitálovej únie.

3.2.

 Výbor považuje za dôležité zasadiť úniu kapitálových trhov do širšieho rámca medzinárodného postavenia Európy v meniacom sa globálnom kontexte, ďalšieho prehĺbenia a dobudovania HMÚ a v neposlednom rade aj ďalšej finančnej integrácie medzi všetkými členskými štátmi EÚ.

3.3.

 Spomínaná ďalšia finančná integrácia je obzvlášť dôležitá, pretože uľahčuje rozdelenie cezhraničného súkromného rizika a podporuje ho. Je to nevyhnutné na zvýšenie odolnosti členských štátov voči asymetrickým šokom v čase krízy, čo sa ukázalo počas nedávnej krízy.

3.4.

 Navyše „môže únia kapitálových trhov poskytnúť významný príspevok k upevneniu hospodárskeho oživenia, a tým tiež pomôcť zabezpečiť rast, investície a zamestnanosť, čo by bolo v prospech jednotlivých členských štátov, ako aj EÚ ako celku. […] To má zase prispieť k želanému zvýšeniu stability, bezpečnosti a odolnosti voči otrasom tak hospodárskeho, ako aj finančného systému (11).“

3.5.

 Výbor preto víta súčasné návrhy na posilnenie a integráciu európskeho mechanizmu dohľadu a skutočnosť, že boli predložené rýchlo. Teraz sa už len treba do toho pustiť. Môžeme si navyše pripomenúť iné predchádzajúce iniciatívy, ktoré rovnako prispeli k týmto cieľom a o ktorých sa EHSV tiež kladne vyslovil. Ide okrem iného o návrhy týkajúce sa integrovanejšieho mechanizmu dohľadu nad ústrednými protistranami (12) a návrhy týkajúce sa celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (13), v ktorom je dôležitá úloha zverená orgánu EIOPA.

3.6.

 Ako už minulosti bolo povedané, „výbor s potešením víta, že pri úsilí o vytvorenie únie kapitálových trhov bude v centre pozornosti dohľad. Dohľad na európskej úrovni zohráva kľúčovú úlohu, a to tak pokiaľ ide o  bezpečnosť a stabilitu , ako aj pokiaľ ide o  uskutočnenie želanej integrácie trhu a  odstránenie nerovností a iných prekážok na jednotnom trhu bez ohľadu na ich druh.“  (14) V uvedenom rámci sa tieto ciele dotýkajú jadra veci, a preto musia byť vždy prítomné a stáť v popredí.

3.7.

 Výbor sa domnieva, že je potrebné zaistiť, aby plánované pravidlá konkrétne a priamo prispievali k dosiahnutiu cieľov a kladných účinkov pre všetky zainteresované strany a vo všetkých členských štátoch.

3.8.

 V tomto zmysle výbor víta súvisiace ustanovenia oznámenia. Uvádza sa v ňom, že „je veľmi dôležité posilniť schopnosť európskych dozorných orgánov zabezpečiť jednotný dohľad a spoločné presadzovanie jednotného súboru pravidiel EÚ. Podporí sa tým správne fungovanie kapitálových trhov prostredníctvom odstraňovania prekážok cezhraničných investícií, zjednodušovania podnikateľského prostredia a znižovania nákladov na dodržiavanie predpisov vyplývajúcich z odlišnej implementácie v prípade firiem pôsobiacich cezhranične. Z hľadiska investorov prispievajú jednotný dohľad a jednotné presadzovanie pravidiel k zvyšovaniu ochrany investorov a budovaniu dôvery v kapitálové trhy.“ (15) Na dosiahnutie týchto cieľov sú nevyhnutné porovnateľné pravidlá dohľadu vo všetkých členských štátoch EÚ.

3.9.

 Pri rozširovaní právomoci dohľadu sa treba zamerať aj na čo najvyššiu úroveň jednoznačnosti a právnej istoty pre všetkých, a to tak európske a štátne orgány dohľadu, ako aj spoločnosti pod dohľadom. Plánované kontrolné opatrenia musia byť primerané.

3.10.

 Je potrebné hľadať správu rovnováhu medzi právomocami štátnych a európskych orgánov dohľadu. V prvom rade treba zabezpečiť, aby cezhraničné transakcie a operácie prebiehali v čo najlepších podmienkach a odstrániť prípadné prekážky. V ostatných prípadoch je potrebné preskúmať, či by dohľad nemohol ostať na miestnej úrovni, keďže sa momentálne nachádzame vo fáze budovania únie kapitálových trhov a vzhľadom na rozmanitosť účastníkov trhu, a najmä malých podnikov. Zásady proporcionality a subsidiarity sa musia podľa možností vždy zohľadňovať. Týka sa to aj miestnych transakcií, v prípade ktorých sú štátne orgány dohľadu bližšie k trhu. Je potrebné čo najviac predchádzať regulačnej arbitráži, duplicite kontrol, osobitným pravidlám členských štátov a nadmernej regulácii, najmä ak bránia vytvoreniu únie kapitálových trhov alebo ho závažným spôsobom brzdia.

3.11.

 Okrem toho sa treba usilovať o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi možnosťou ponúkať cezhraničné finančné služby alebo nástroje, čo je veľmi dôležité (pozri uvedené cezhraničné súkromné rozdelenie rizika), a ochranou investorov a spotrebiteľov. Tento cieľ sa stáva čoraz dôležitejším, keďže v súčasnosti sa už prevody nevykonávajú tradičným spôsobom osobne, ale na diaľku (16). (Potenciálnym) klientom sa musia poskytovať informácie a ochrana na rovnakej úrovni bez ohľadu na miesto, kde má poskytovateľ služby alebo nástroja sídlo, a na spôsob postupu.

3.12.

 Európsky dohľad nie je možný ani bez rozsiahlej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľov a investorov. Musia sa im poskytnúť lepšie a väčšie možnosti výberu a väčšia ochrana. Preto je potrebné, aby v ponuke boli tiež základné produkty bez rizika. Pozornosť by sa mala zamerať na zabezpečenie súladu s ostatnými iniciatívami (17) a vykonávanie nového nariadenia nesmie byť v neprospech spotrebiteľov. Výbor považuje v konečnom dôsledku za dôležité, aby vybudovanie dôvery v trhy bolo cieľom všetkých zainteresovaných subjektov vrátane regulačných orgánov. Túto dôveru možno vzbudiť aj snahou o udržateľnejšie financovanie v súlade s medzinárodnými opatreniami a dohodami.

3.13.

 Rovnako je dôležité mať na pamäti budúcnosť, aby nový vývoj a moderné technológie, ako finančné technológie, našli svoje uplatnenie vo finančnom prostredí. Ich potenciál sa musí využiť, nesmie to však byť na úkor bezpečnosti. Nevyhnutné sú rovnaké podmienky pre všetkých prevádzkovateľov bez ohľadu na povahu ich činnosti.

3.14.

 Treba vyzdvihnúť a oceniť rozsiahle úsilie európskych orgánov dohľadu pri vytváraní právnych noriem. Aj v budúcnosti bude dôležité usilovať sa o ešte väčšiu konvergenciu a koordináciu, aby sa dostupné prostriedky využívali čo najlepším spôsobom. Rovnako treba dbať na správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ.

3.15.

 Pri vypracovaní týchto a budúcich opatrení v tejto oblasti má byť inšpiráciou prístup podľa programu REFIT: popri snahe dosiahnuť želané výsledky čo najlacnejším spôsobom musí byť na prvom mieste účinnosť a efektívnosť. V rámci programu REFIT sa veci zjednodušujú, odstraňuje sa zbytočné zaťaženie a predpisy sa prispôsobujú bez ohrozenia cieľov politiky.

3.16.

 V tejto súvislosti by sa mohlo zvážiť posilnenie kapacity európskych orgánov dohľadu, aby mohli vykonávať vlastné hodnotenia vplyvu, čo by im umožnilo analyzovať náklady implementácie a účinnosť pravidiel, ktoré stanovili, pričom by podľa možností dodržiavali zásadu proporcionality. Pri takýchto hodnoteniach by sa mohli rozsiahlejšie a štrukturálnejšie konzultovať rôzne existujúce zoskupenia zainteresovaných strán a zhromaždiť poznatky a skúsenosti z podnikateľskej sféry.

3.17.

 Aby si európske orgány dohľadu mohli náležite plniť svoje poslanie, musia mať k dispozícii zdroje potrebné na plnenie svojich úloh. Časť zdrojov v súčasnosti pochádza z rozpočtu EÚ a časť od orgánov dohľadu v členských štátoch. Pri každej zmene, a najmä ak sa časť nákladov na nepriamy dohľad prenáša priamo na súkromný sektor, je potrebné dodržiavať rozpočtovú disciplínu a zabrániť duplicitnému započítaniu. V súčasnej štruktúre sa finančné subjekty už podieľajú na financovaní európskych orgánov dohľadu príspevkami svojho národného orgánu dohľadu. Príspevok finančných subjektov k financovaniu národných a európskych orgánov dohľadu sa preto musí prerozdeliť, pričom sa musí zabrániť celkovému zvýšeniu nákladov na dohľad. Prípadné neskoršie zmeny musia byť založené na čo najväčšej transparentnosti a treba zaviesť prísne kontrolné mechanizmy. Okrem toho sa musí ustanoviť náležitá kontrola celkových zdrojov, na ktorej sa vhodným spôsobom musí podieľať aj finančný sektor.

3.18.

 Tieto návrhy predstavujú nepochybne významný krok vpred, nie sú však ešte dosiahnutím cieľa. Výbor súhlasí s konštatovaním v nedávnom diskusnom dokumente o prehĺbení HMÚ (18), že „postupné posilňovanie rámca dohľadu by v konečnom dôsledku malo viesť k jednotnému orgánu dohľadu nad európskymi kapitálovými trhmi“. Tento konečný cieľ sa tiež uvádza v „správe piatich predsedov“ z polovice roku 2015 (19).

3.19.

 Aktuálne návrhy sú založené na tomto postupnom prístupe. Tento prístup sa zdá byť osobitne vhodný, najmä v tomto štádiu budovania únie kapitálových trhov (20) a s ohľadom tak na odlišnú situáciu a ambície v jednotlivých členských štátoch, ako aj na početné celosvetové hospodárske, technologické a iné politické výzvy a zmeny, ktoré prichádzajú.

3.20.

 Výbor víta aj skutočnosť, že návrhy vychádzajú z prevádzkových skúseností európskych orgánov dohľadu, práce Komisie a odporúčaní Európskeho parlamentu, ako aj z intenzívneho dialógu so všetkými zainteresovanými stranami a z rozsiahlej verejnej konzultácie všetkých zainteresovaných subjektov. Výbor považuje tento prístup za správny a vhodný. Za daných okolností umožňuje dosiahnuť čo najlepšie výsledky, ktoré sa môžu opierať o čo najširšiu dohodu. Preto výslovne navrhuje, aby sa tento prístup v budúcnosti ďalej využíval jednak na pravidelné posúdenie právneho predpisu, a jednak pri prijímaní nových krokov smerom ku konečnému cieľu (pozri vyššie).

3.21.

 Prioritou musí byť vždy vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých na finančných trhoch EÚ, tak v rámci eurozóny, ako aj vo vzťahu k ostatným členským štátom. Rovnaké podmienky musia byť prioritou aj s ohľadom na poskytovateľov z krajín mimo EÚ. To je možné len v prípade, ak sú ciele právnych predpisov a dohľadu týchto tretích krajín rovnaké ako EÚ.

3.22.

 Návrh preniesť určité právomoci národných orgánov dohľadu nad poisťovníctvom na EÚ je v súlade so zámerom rozšíriť dohľad nad finančnými trhmi v EÚ, a tak napomôcť vytvoreniu únie kapitálových trhov. Prispeje to k väčšej konvergencii v oblasti dohľadu a zabezpečeniu rovnakých podmienok pre všetkých účastníkov trhu.

V Bruseli 15. februára 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Georges DASSIS

(1)  Táto časť je inšpirovaná viacerými oficiálnymi publikáciami o. i. Rady a Komisie. Pozri okrem iného http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13447-2017-INIT/sk/pdf a http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-3308_en.htm?locale=EN.

(2)  Oznámenie Komisie o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania, COM(2017) 292 final.

(3)  Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Posilnenie integrovaného dohľadu s cieľom posilniť úniu kapitálových trhov a finančnú integráciu v meniacom sa prostredí, COM(2017) 542 final.

(4)  Pozri: https://ec.europa.eu/info/business-economy-euro/banking-and-finance/financial-supervision-and-risk-management/european-system-financial-supervision_sk.

(5)  V roku 2018 bude zverejnený akčný plán s regulačnými opatreniami.

(6)  Aj v tejto oblasti už Komisia na rok 2018 ohlásila akčný plán.

(7)  Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/65/EÚ o trhoch s finančnými nástrojmi a smernica 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), COM(2017) 537 final.

(8)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 117, bod 1.1.

(9)  Závery zo zasadnutia Európskej rady z 22. – 23. júna 2017.

(10)  Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov. Pozri http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2015-0268+0+DOC+XML+V0//SK.

(11)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 117, bod 1.3.

(12)  Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 63.

(13)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 139.

(14)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 117, bod 1.12.

(15)  Oznámenie COM(2017) 542 final, s. 5.

(16)  Napríklad cez internet.

(17)  V tejto súvislosti možno spomenúť nedávne oznámenie Európskej komisie Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby: lepšie produkty, väčší výber. V tejto súvislosti pozri stanovisko EHSV na tému Spotrebiteľské finančné služby Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 51.

(18)  Dokument z 31. mája 2017, s. 21. Pozri https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/reflection-paper-defence_sk.pdf.

(19)  Dokument z júna 2015, bod 3.2., s. 14. Pozri https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/5-presidents-report_sk.pdf.

(20)  Ďalších 38 základných pilierov únie kapitálových trhov do roku 2019 sa uvádza v oznámení Komisie o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania (zo 7. júna 2017), COM(2017) 292 final.

Top