17.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/14

1.

požaduje rozsiahlu, udržateľnú potravinovú politiku EÚ, ktorá bude demokraticky formovaná, formulovaná so zreteľom na spoločnú a dlhodobú víziu, založená na najnovších vedeckých poznatkoch a v súlade s viacúrovňovým riadením, ktoré sa zameriava na výrobu potravín a výživu oveľa širším spôsobom, podporuje udržateľnejšiu produkciu a modely spotreby, vytvára prepojenie medzi jednotlivými oblasťami politiky, vrátane, okrem iného, výroby potravín, poľnohospodárstva, životného prostredia, zdravia, spotrebiteľskej politiky, zamestnanosti a rozvoja vidieka, a vytvára pracovné miesta a rast v regiónoch a mestách Európy. Žiada Európsky parlament a Komisiu, aby spolu s VR odštartovali spoločný pilotný projekt, ktorý by uľahčil rozvoj udržateľnej potravinovej politiky EÚ;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu, pokiaľ ide o udržanie potrebnej pružnosti, aby sa zabránilo uniformnému prístupu k potravinovej politike a predišlo jej nacionalizácii. Lepší regulačný súlad pomôže zaistiť bezpečnosť spotrebiteľov, efektívne fungovanie vnútorného trhu a rešpektovanie zásady subsidiarity;

3.

zdôrazňuje význam vertikálnej integrácie potravinovej politiky založenej na kritériách udržateľnosti s cieľom zabezpečiť súlad na miestnej, národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni. Je všeobecne známe, že potravinové systémy a s nimi súvisiace otázky (environmentálne, sociálne a hospodárske) majú špecifický a miestny rozmer. Pri zvládaní výziev v oblasti potravinových systémov môžu mestá a regióny zohrávať kľúčovú úlohu, a to by sa malo vziať do úvahy pri formulovaní udržateľnej potravinovej politiky EÚ;

4.

zdôrazňuje význam vytvorenia zastrešujúcej európskej vízie a stratégie pre bezpečné a udržateľné zásobovanie, a to pokiaľ ide o kvalitu, cenovú dostupnosť a množstvo, a to na základe kritérií udržateľnosti. Takáto potravinová politika EÚ by mala byť založená na komplexnom prístupe, ktorý bude uznávať globálny charakter potravinových dodávateľských reťazcov, vrátane poľnohospodárstva, spracovania potravín, životného prostredia a zdravia. Komisia by mala zabezpečiť, že všetky relevantné právne predpisy EÚ a finančné stimuly budú v súlade s touto víziou a stratégiou;

5.

opätovne zdôrazňuje požiadavku vypracovať potravinovú politiku EÚ, ktorá bude podporovať udržateľné spôsoby výroby v európskom poľnohospodárstve, s cieľom vytvoriť medzisektorové synergie pre potraviny a životné prostredie, vrátane poľnohospodárskej a rybárskej politiky, politiky v oblasti klímy a energetiky, regionálnej politiky a politiky v oblasti výskumu (1);

6.

upozorňuje na skutočnosť, že hodnota ekosystému nie je riadne zohľadnená v rozhodnutiach týkajúcich sa prírodných zdrojov. Environmentálne náklady v súčasnosti nie sú zahrnuté do nákladov na výrobu potravín, čo vedie k situácii, že potraviny, ktoré sú vyrobené udržateľným spôsobom, sú zdanlivo drahšie, najmä v dôsledku vyšších výrobných nákladov. Koncepcia ekosystémových služieb však ponúka významnú možnosť sformulovať politický rámec, ktorý bude základom rozumného využívania biodiverzity a ostatných prírodných zdrojov. V súčasnosti sú náklady spojené s chorobami z nesprávnej výživy, ako aj škody na vode, pôde, voľne žijúcich zvieratách a klíme, považované za externality. Tieto náklady teda nie sú zohľadnené v konečnej cene potravín, a to bez ohľadu na skutočnosť, že ich nepriamo (a často nevedomky) znáša celá spoločnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by Európska komisia mala podporovať zavádzanie opatrení, ktoré umožnia, aby sa prejavili skutočné ceny potravín, s cieľom stimulovať udržateľné hospodárstvo;

7.

opätovne zdôrazňuje, že je potrebné posilniť väzby medzi rôznymi oblasťami, ktoré súvisia s potravinami, ako je energetika, lesné hospodárstvo, morské zdroje, voda, odpad, poľnohospodárstvo, zmena klímy, veda a výskum a aspekty využívania pôdy, pretože všetky zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvíjaní udržateľného rastu (2). Tento prístup by mal zohľadniť obehové hospodárstvo EÚ a rovnako aj ďalšie medzinárodne rámce, kde sa dajú najlepšie využiť inovačné možnosti;

8.

zdôrazňuje význam, ktorý majú pre zachovanie a ďalší rozvoj systémov udržateľných potravín špecifické územia v rámci EÚ, ako napríklad horské oblasti so svojou dlhou tradíciou výroby potravín v náročných prírodných podmienkach;

9.

zdôrazňuje význam ďalšej revízie spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP) s cieľom podnietiť nielen poľnohospodárov, ale aj výrobcov potravín, aby vyrábali udržateľným spôsobom, t. j. tak, že zaručia dôsledné uplatňovanie mechanizmu krížového plnenia EÚ, ktorý stanovuje podporu príjmov pre výrobcov, ktorí dodržiavajú environmentálne normy a normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

10.

domnieva sa, že v rámci rozvoja komplexnejšej potravinovej politiky založenej na kritériách udržateľnosti je dôležité začleniť aj politiku využívania obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti je dôležité rozvíjať opatrenia, ktoré podporia výrobu takých biopalív, ktoré nesúperia s potravinárskymi plodinami, a súčasne v dlhodobom horizonte a predvídateľným spôsobom odrádzať podniky a pracovníkov od výroby neudržateľných biopalív prvej generácie, ktoré sa vyrábajú z potravinársky využiteľných surovín, napríklad rastlinných olejov;

11.

z cieľom udržať rast EÚ odporúča vypracovať dohody o voľnom obchode s tretími krajinami a ďalšími regiónmi vo svete, ktoré sa dodržiavajú požiadavky domácej agroekologickej výroby v EÚ, a teda sú vo veľkej miere zamerané na environmentálne aspekty a aspekty udržateľnosti. Toto opatrenie by zabezpečilo, že uplatňovanie prísnych požiadaviek na potravinový reťazec EÚ by neviedlo k relokácii výroby potravín;

12.

zdôrazňuje výzvu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, aby sa obmedzovanie rizika katastrof a budovanie odolnosti voči nim väčšmi zohľadnilo v poľnohospodárskych sektoroch, najmä v regiónoch, ktoré opakovane čelia katastrofám a v ktorých poľnohospodárstvo zohráva dôležitú rolu;

13.

zdôrazňuje význam zdravej, živej pôdy, ktorá je kľúčom k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti a zachovaniu biodiverzity. Najmä kroky na podporu diverzifikácie pestovaných druhov, extenzívne, integrované a ekologické poľnohospodárstvo a prísnejšie normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat by sa mali považovať za hlavné otázky v oblasti udržateľnej potravinovej politiky EÚ. Dosiahnutie týchto kľúčových cieľov umožní obnoviť dôveru verejnosti v európsky projekt;

14.

zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať a udržiavať (a to aj finančne) rozvoj systémov drobného poľnohospodárstva, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v zraniteľných oblastiach a na okraji miest. Systémy drobného poľnohospodárstva sú jednoduchý a dostupný nástroj, ktorý môžu miestne orgány využívať pri riešení mnohých praktických otázok, vrátane sociálnych rozdielov, výziev v oblasti životného prostredia a problémov v oblasti zdravia. Okrem toho môžu tieto systémy poskytnúť okrajovým častiam miest udržateľnú výrobu miestnych, čerstvých a sezónne vyrobených zdravých potravín, dostupných aj pre rodiny s nízkymi príjmami. Systémy drobného poľnohospodárstva boli uznané ako sociálne uvedomelé modely, ktoré rešpektujú životné prostredie, znižujú množstvo obalov a plytvanie potravinami, obmedzujú emisie CO2 a podporujú postupy udržateľnej výroby (3). V tejto súvislosti majú systémy drobného poľnohospodárstva, najmä krátke potravinové dodávateľské reťazce pre poľnohospodárske výrobky, pozitívny vplyv na miestne hospodárstvo a zamestnanosť;

15.

opakuje, že krátke dodávateľské reťazce sú dôležité, ak sa má zvýšiť ekologická udržateľnosť dopravy medzi rôznymi miestami spotreby. So zväčšovaním vzdialenosti sa zväčšujú aj negatívne vplyvy, pokiaľ ide o znečistenie spôsobované dopravnými prostriedkami;

16.

opätovne vyzýva, aby sa obmedzilo využívanie vody, energie, fosílnych palív, hnojív a prípravkov na ochranu rastlín v systémoch poľnohospodárskej výroby (4);

17.

opätovne zdôrazňuje, že nedostatok mladých ľudí, ktorí by sa venovali poľnohospodárstvu, ohrozuje ekonomickú udržateľnosť vidieckych oblastí. Podpora mladých poľnohospodárov je nevyhnutnou podmienkou na udržanie poľnohospodárstva v EÚ, ako aj na zachovanie vidieckych komunít (5);

18.

zdôrazňuje, že regionálne a miestne reťazce umožňujú podporovať udržateľnú potravinovú politiku, ktorá odmeňuje typickú kvalitu, tradíciu a hospodárske a kultúrne dedičstvo. V mnohých miestnych a regionálnych kontextoch v nich základnú úlohu zohrávajú remeselné podniky, ktoré sú hnacím prvkom rozvoja a úspechu na zahraničných trhoch;

19.

opätovne vyzýva, aby sa na európskej úrovni zaviedol „bielkovinový plán“ na podporu produkcie bielkovinových plodín a strukovín v EÚ s cieľom znížiť závislosť od dovážaného sójového krmiva, aby sa zabezpečila bielkovinová sebestačnosť európskych chovateľov dobytka, znížilo využívanie hnojív a zlepšila úrodnosť pôdy (6);

20.

zdôrazňuje význam opeľovačov a vyzýva, aby sa prijali opatrenia, ktoré zabezpečia zachovanie opeľujúceho hmyzu, ako napríklad zníženie používania škodlivých pesticídov a zachovanie rôznorodosti plodín;

21.

vyzýva Európsku komisiu, aby posilnila svoju podporu poľnohospodárstva, ktoré využíva ekologicky vhodné pestovateľské, chovateľské a výrobné postupy a rešpektuje dobré životné podmienky zvierat, a to prostredníctvom opatrení zameraných na odrádzanie od zbytočnej produkcie hnoja a emisií z prepravy. Súčasne je tiež dôležité podnecovať systémy, ktoré ponúkajú priaznivé životné podmienky pre zvieratá, a to prostredníctvom verejného obstarávania, ktoré ich uprednostňuje, ako aj iných vhodných opatrení. Vo všeobecnosti je potrebné podporovať lepšie postupy chovu zvierat, so znížením používaním antibiotík v poľnohospodárskych podnikoch, a súčasne brať ohľad na dobré životné podmienky zvierat;

22.

považuje ekologické poľnohospodárstvo za nástroj, ktorý umožní lepšie viazať uhlík v pôde, znížiť spotrebu vody na zavlažovanie a obmedziť znečistenie chemickými látkami, ako sú pesticídy v pôde, ovzduší a vode;

23.

podporuje rozvoj alternatívnych potravinových sietí, vrátane farmárskych trhov, miestnych potravín, ekologických výrobkov a výrobkov zo spravodlivého obchodu. Predovšetkým farmárske trhy, ktoré sú trhmi riadené komunitami, sú významnými miestami sociálnych stretnutí, kde miestni výrobcovia ponúkajú zdravé, kvalitné potraviny priamo spotrebiteľom, a to za primerané ceny, a zaručujú environmentálne udržateľné metódy. Okrem toho zachovávajú potravinovú kultúru miestnej komunity a pomáhajú chrániť biodiverzitu;

24.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť dlhodobé programy v oblasti zdravia, zamerané na obezitu a choroby súvisiace s potravinami, a to tým, že sa bude podporovať dostupnosť a prístupnosť miestnych, čerstvých a sezónnych potravín. Takéto programy môžu byť obzvlášť účinné, ak sú zamerané na verejné inštitúcie (ako sú školy či nemocnice) a v tých mestských oblastiach, kde sú obezita, nedostatok vidieckych trhov a obmedzený prístup k čerstvým potravinám hlavnými problémami. Treba poznamenať, že tieto programy ponúkajú dvojakú možnosť nabádať nielen spotrebiteľov, aby zmenili svoje správanie v prospech výživnej a zdravej stravy, ale aj usmerňovať výber spotrebiteľov tak, aby uprednostňovali miestne, čerstvé a sezónne potraviny;

25.

odporúča znížiť nárast obezity podporovaním sústavných informačných kampaní založených na viacúrovňovom prístupe a zameraných na usmerňovanie správania spotrebiteľov tak, aby uprednostňovali rastlinnú stravu s vysokým podielom ovocia a zeleniny, znížili celkovú spotrebu mäsa, tuku a cukru, a zároveň kupovali miestne/regionálne čerstvé a sezónne potraviny vyrobené využitím udržateľných výrobných postupov. Tieto kroky majú obrovský význam, najmä v mestách Európy, ktoré čelia potravinovej neistote. Potravinová neistota a obezita idú ruka v ruke v mestách (dvojnásobné postihnutie podvýživou), čoho dôkazom je napríklad aj zvyšujúci sa počet ľudí, ktorí využívajú potravinové banky a stravovacie zariadenia pre sociálne slabších;

26.

víta tieto iniciatívy a prostredie znižujúce nadmernú byrokraciu, ktorá brzdí oživenie a prerozdeľovanie zdravých potravín ľuďom v núdzi;

27.

vyzýva, aby bola vymedzená komplexná terminológia v oblasti udržateľných potravinových systémov, čo zahŕňa výrobu potravín, spracovanie potravín a výživu. To je kľúčom k stanoveniu budúcich krokov, pokiaľ ide o spoločnú a holistickú potravinovú politiku EÚ. Mali by byť k dispozícii vhodné nástroje, ktoré zabezpečia efektívne zavedenie politických opatrení;

28.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť štandardizovanú metodiku na zber a oznamovanie údajov o environmentálnom vplyve potravinových výrobkov, vrátane potravinového odpadu, aby sa zabezpečila kompatibilita údajov medzi členskými štátmi navzájom a podnecovalo sa meranie environmentálnych a sociálnych nákladov spojených s potravinovými výrobkami alebo výživou z ekonomického hľadiska;

29.

zdôrazňuje význam podpory výmeny osvedčených postupov, výmeny údajov o environmentálnych vplyvoch potravín, ako aj poskytovania informácií transparentnejším a dostupnejším spôsobom v celom potravinovom reťazci, a to aj pre spotrebiteľov. Využívanie osvedčených postupov a usmernení je kľúčom k podpore prijatia vhodných udržateľných opatrení tým, že sa miestnej verejnej správe poskytnú dostatočné informácie na zavedenie takýchto programov;

30.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť transparentnosť označovania potravín, vrátane porovnateľných informácií o vplyve potravín na životné prostredie. Malo by sa uznať, že súčasné informácie o nutričnej hodnote a kalorickom obsahu na etiketách nie je dostatočné na to, aby obsiahlo komplexný vzťah medzi potravinami a zdravím, a že súčasné etikety neposkytujú vôbec žiadne údaje o vplyve potravinových výrobkov na životné prostredie. Hoci väčšina spotrebiteľov vie, že ich voľba má určitý vplyv na životné prostredie, na etiketách nie sú dostupné žiadne informácie, ktoré by usmerňovali preferencie spotrebiteľov smerom k udržateľnej voľbe. Domnieva sa, že je potrebné jasné a relevantné označovanie, nemalo by však byť nadmerne komplikované alebo spôsobovať neprimeranú záťaž výrobcom potravín;

31.

žiada Komisiu, aby zvýšila ostražitosť a zintenzívnila kontroly v potravinárskom sektore v snahe prispieť k vyššej kvalite potravín a zakročiť proti nekalej konkurencii, čím by sa zvýšila dôvera spotrebiteľov a dôveryhodnosť výrobkov;

32.

zdôrazňuje, že verejné obstarávanie, ktoré tvorí približne 14 % HDP EÚ, je možnou silnou pákou na zabezpečenie udržateľnejších dodávok potravín (miestnych a ekologických) v rámci zmlúv o poskytovaní stravovania vo verejnom sektore v školských a nemocničných jedálňach. Tieto príklady môžu posilniť prepojenie vidieka a miest vyjadrené v novej mestskej agende konferencie Habitat III;

33.

žiada Európsku komisiu, aby objasnila existujúce obmedzenia v rámci svojich pravidiel verejného obstarávania, aby sa mohli uplatňovať kritériá udržateľnosti; Právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zakazujú špecifikovať v zmluvách o verejnom obstarávaní územné preferencie (ako napríklad miestne potraviny);

34.

podporuje vytvorenie miestnych potravinových rád na miestnej úrovni na účely plánovacieho procesu, ktorý by zahŕňal také činnosti ako opatrenia na prepojenie výrobcov a spotrebiteľov, zistenie oblastí bez potravín a zón vhodných na umiestnenie nových trhov na regionálnej úrovni, a predovšetkým zabezpečil, že verejnosť bude mať možnosť vstupovať do tvorby politiky;

35.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že strategické plánovanie na regionálnej a miestnej úrovni je hlavným faktorom na zníženie celkového environmentálneho vplyvu potravinového systému. Z hľadiska výroby sa často stáva, že služby (technické služby, úvery, vstupy, zdroje) nie sú pre producentov v mestských a prímestských oblastiach a vo vidieckych oblastiach dostupné v rovnakej miere;

36.

zdôrazňuje, že je potrebné presunúť na miestne a regionálne orgány právomoci zaviesť a riadiť cielené environmentálne opatrenia a umožniť im zaviesť teritoriálne zmluvy, ktoré podpíšu spoločne s poľnohospodármi alebo ich zástupcami (7);

37.

domnieva sa, že politika zdola nahor v oblasti udržateľnosti potravín by sa mala v prvom rade a predovšetkým uskutočňovať prostredníctvom silných miestnych partnerstiev a miestnych (regionálnych a mestských) orgánov (8), a to aj v súlade s novou mestskou agendou (9);

38.

odporúča podporovať viac mestských iniciatív akou je Milan Urban Food Policy Pact (milánsky dohovor o potravinovej politike miest), prijatý počas výstavy Expo 2015 v Miláne na tému Živiť planétu – energia pre život s cieľom podporovať spravodlivé, udržateľné a odolné potravinové systémy.