EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 4. 2016

COM(2016) 230 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu

1.    Úvod

Bruselské bombové útoky z 22. marca 2016 opäť raz poukázali na bezpečnostné riziko, ktorým je pre Európu terorizmus. Po brutálnych útokoch v Madride, Londýne, Kodani a Paríži sú ďalšou pripomienkou toho, že EÚ potrebuje ambicióznu bezpečnostnú politiku, ktorá by mohla čeliť rozsahu takýchto hrozieb.

Usilovať sa o zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti pre Európanov je cieľ stanovený v zmluvách a – ako uviedol predseda Jean-Claude Juncker vo svojich politických usmerneniach z 15. júla 2015 –, je to „spoločnou európskou zodpovednosťou“. V čase, keď terorizmus a závažná trestná činnosť pôsobia cezhranične, má Európska únia a jej členské štáty zodpovednosť voči svojim občanom poskytovať priestor vnútornej bezpečnosti, v ktorom sú jednotlivci chránení, a to v plnom súlade so základnými právami EÚ. Zodpovednosť za bezpečnosť nesú v prvom rade členské štáty 1 , no tie nemôžu riešiť nadnárodné hrozby účinne, ak konajú samostatne. Na európskej úrovni preto musíme vytvoriť nástroje, infraštruktúru a prostredie, v rámci ktorých vnútroštátne orgány vedia spolupracovať a aj skutočne spolupracujú na účinnom riešení spoločných výziev: účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu, v ktorej sú práva a slobody občanov dobre chránené.

Európsky program v oblasti bezpečnosti poskytuje EÚ jasný rámec pre lepšiu bezpečnostnú spoluprácu 2 , pričom na jeho základe Európska rada schválila obnovenú stratégiu vnútornej bezpečnosti 3 . Terorizmus je popri organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite jednou z jeho troch priorít. Európsky parlament, ministri EÚ pre oblasť spravodlivosti a vnútorných vecí a Komisia sa po útokoch v Bruseli stretli 4 , aby podčiarkli svoje odhodlanie dôrazne presadzovať plánované opatrenia a posilniť boj proti terorizmu. V tomto oznámení sa preto jeden rok po predložení programu hodnotí pokrok, ktorý sa dosiahol pri jeho vykonávaní, pokiaľ ide o príspevok EÚ k boju proti terorizmu.

Európska únia má byť pre svojich občanov priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, bez vnútorných hraníc. Európania potrebujú mať istotu, že nech sa presťahujú v rámci Európy kamkoľvek, ich sloboda a bezpečnosť sú dobre chránené, a to v plnom súlade s hodnotami Únie vrátane zásady právneho štátu a dodržiavania základných práv. V tejto súvislosti sa v zmluvách počíta s potrebou zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti, a to aj preventívnymi opatreniami a prostredníctvom koordinácie a spolupráce medzi policajnými a justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi 5 . Aby to bolo možné, EÚ a jej členské štáty musia prekonať koncepciu spolupráce 6 na účely ochrany národnej vnútornej bezpečnosti a osvojiť si myšlienku ochrany kolektívnej bezpečnosti Únie ako celku.

Pokiaľ ide o najzávažnejšie formy trestnej činnosti a terorizmu, vnútorná bezpečnosť jedného členského štátu je vnútornou bezpečnosťou všetkých členských štátov. Ako nedávno (12. apríla 2016) uviedol v Parlamente predseda Juncker, teraz je čas konať. V oblasti bezpečnosti, rovnako ako v mnohých ďalších oblastiach v Európe, je fragmentácia príčinou našej zraniteľnosti. Európa potrebuje skutočnú bezpečnostnú úniu. V bezpečnostnej únii by pre policajta v jednom členskom štáte malo byť zdieľanie relevantných informácií s kolegami zo zahraničia rovnakou samozrejmosťou, akou je zdieľanie informácií s kolegami v jeho vlastnej krajine. To si vyžaduje zásadnú zmenu v dvoch ohľadoch. Na európskej úrovni musíme urýchlene vyriešiť zostávajúce nedostatky, odstrániť fragmentáciu a operačné obmedzenia súčasných nástrojov na výmenu informácií, aby sme zaistili čo najúčinnejšie štruktúry spolupráce a aby európske právne predpisy na boj proti zločincom v službách terorizmu a ich činnostiam boli aktuálne a spoľahlivé. Tieto opatrenia sú nevyhnutné, aby sme vytvorili atmosféru dôvery medzi vnútroštátnymi orgánmi a zaviedli právne a praktické nástroje, ktoré im umožnia spolupracovať pri odstraňovaní spoločných problémov. Dosiahnutie celej pridanej hodnoty účinnej bezpečnostnej únie primárne závisí od toho, ako sa tieto nástroje a štruktúry budú využívať na odstránenie prípadných budúcich operačných nedostatkov a medzier v policajnom spravodajstve. To si vyžaduje zmenu kultúry na úrovni členských štátov, aby si ich orgány presadzovania práva zvykli systematicky spolupracovať a zdieľať informácie, a to od najvyšších úrovní až po posledného policajta. Zmysel pre spoločnú zodpovednosť, ako aj odhodlanie a schopnosť premeniť ju na činy majú kľúčový význam, ak chceme prekonať fragmentáciu, ktorú teroristi a zločinci vedia tak účinne zneužiť.

Plnenie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti už dobre napreduje 7 . Členské štáty a inštitúcie EÚ teraz musia zdvojnásobiť svoje úsilie, aby zabezpečili jeho úplné vykonávanie a dosiahnutie skutočných výsledkov bez ďalšieho odkladu. Viaceré navzájom sa prekrývajúce výzvy, ktorým Európa dnes čelí, spojené s nestabilitou v našom susedstve a širšími globálnymi silami, zároveň znamenajú, že práve teraz je čas zhodnotiť plnenie tohto programu v rámci širšieho politického vývoja, a to najmä vzhľadom na: opatrenia, ktoré sa prijímajú v kontexte európskej migračnej agendy, jednotného digitálneho trhu, energetickej únie a boja proti hybridným hrozbám. Ak Únia vytvorí tieto prepojenia a bude lepšie koordinovať svoje úsilie, môže byť odolnejšia, pružnejšia a lepšie pripravená, v súlade so závermi Rady o obnovenej stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020 8 .

Cieľ tohto oznámenia je preto dvojaký. Po prvé, vyhodnotiť plnenie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti vo vzťahu ku konkrétnym operačným záležitostiam a identifikovať, kde v oblasti boja proti terorizmu existujú medzery vo vykonávaní. Po druhé, zistiť, aké opatrenia sú ešte potrebné na odstránenie týchto medzier, vychádzajúc z existujúcich nástrojov, s cieľom vytvoriť nové stále štruktúry pre spoluprácu operačných zložiek zodpovedných za boj proti terorizmu, aby sa skonsolidovala činnosť agentúr Europol, Eurojust, spravodajských služieb, policajných síl a justičných orgánov. V oznámení sa načrtáva plán na vytvorenie fungujúcej a účinnej bezpečnostnej únie, ktorá zvýši našu kolektívnu kapacitu na boj proti teroristickej hrozbe.

2.    Riešenie všetkých aspektov teroristickej hrozby

Z hľadiska boja proti terorizmu a radikalizácii bol Európsky program v oblasti bezpečnosti navrhnutý tak, aby zaviedol cielené operačné opatrenia v konkrétnych rizikových oblastiach, ktoré prinesú okamžité zlepšenia kolektívnych kapacít EÚ na boj proti terorizmu. Hoci sa mnohé opatrenia už realizujú, nedávne útoky poukázali na opakujúce sa vzorce.

Páchateľmi boli v mnohých prípadoch radikalizované známe osoby, často so záznamami o predchádzajúcej organizovanej trestnej činnosti, ktoré predstavovali bezpečnostné riziko, keďže boli schopné pohybovať sa bez prekážok v rámci členských štátov a medzi nimi alebo sa vracať z tretích krajín. Tento vzorec platil dokonca aj v prípadoch, keď bol ich pohyb zaznamenaný v databázach orgánov na presadzovanie práva alebo o ňom vedeli spravodajské služby. Niektoré osoby zapojené do útokov boli už hľadané orgánmi presadzovania práva a dokázali využívať logistickú podporu miestnych sietí, čo im umožnilo ukrývať sa a plánovať útoky. Pre útoky bola takisto príznačná schopnosť páchateľov vyrobiť veľké množstvá výbušnín, na základe toho, že mali prístup k veľkému množstvu prekurzorov a pyrotechnických predmetov. Teroristi mali takisto nezákonný prístup k veľkému množstvu zbraní a munície vojenského typu. A napokon útoky preukázali schopnosť páchateľov zamerať sa a zaútočiť na kritické infraštruktúry a veľké verejné priestory v rôznych členských štátoch, a to aj napriek už zavedeným ochranným opatreniam.

Tieto trestné činnosti patria do rozsahu pôsobnosti opatrení na boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, ktoré boli stanovené už v Európskom programe v oblasti bezpečnosti. V rámci priority boja proti terorizmu sa Európsky program v oblasti bezpečnosti zameral na hrozbu, ktorú predstavujú vracajúci sa zahraniční teroristickí bojovníci, na predchádzanie radikalizácii a na sankcie pre teroristov a ich podporovateľov. Zdôrazňuje sa v ňom, že je dôležité brániť teroristom v prístupe k finančným prostriedkom, strelným zbraniam a výbušninám, zlepšiť ochranu občanov a kritických infraštruktúr a zaoberať sa vonkajšími aspektmi boja proti terorizmu mimo hraníc EÚ. Súčasne sa v ňom prízvukuje význam lepšej výmeny informácií v záujme účinného sledovania osôb zapojených do teroristických činností. Úplné vykonávanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti má preto zásadný význam pre dosiahnutie konkrétnych zlepšení v týchto oblastiach.

Tieto kľúčové oblasti pozornosti boli podporené akčnými plánmi, ktoré boli prijaté v decembri 2015 v oblasti strelných zbraní a výbušnín 9 , vo februári 2016 v oblasti posilnenia boja proti financovaniu terorizmu 10 , ako aj v oznámení zo 6. apríla 2016 o silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť 11 .

2.1.    Riešenie hrozby, ktorú predstavujú vracajúci sa zahraniční teroristickí bojovníci

Z nedávnej štúdie vyplýva 12 , že z odhadovaného počtu 4 000 zahraničných bojovníkov pochádzajúcich z členských štátov EÚ sa približne 30 % vrátilo do svojich domovských krajín. So zahraničnými bojovníkmi, ktorí sa vrátili, sa spájajú teroristické útoky z rokov 2015 a 2016. Niektorí zahraniční bojovníci dostali pravdepodobne pokyny vrátiť sa do Európy, aby tu páchali teroristické útoky, šírili propagandu Dá’iš a radikalizovali a získavali ďalších.

Najvyššou prioritou je, aby vnútroštátne orgány boli informované o pohyboch odchádzajúcich aj prichádzajúcich zahraničných teroristických bojovníkov a aby si takéto informácie vymieňali medzi sebou navzájom a s agentúrami EÚ. Komisia navrhla viacero opatrení, ktoré musia členské štáty rýchlo prijať a realizovať:

Schengenský informačný systém: tento systém je najväčšou bezpečnostnou databázou v Európe. Obsahuje viac ako 64 miliónov zápisov, ktoré vložilo 29 európskych krajín. V roku 2015 vykonali vnútroštátne orgány v databáze tri miliardy vyhľadávaní. To predstavuje 300 % nárast od júna 2013. Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci v júni 2016 preskúma možnosti, ako riešiť operačné problémy Schengenského informačného systému v súvislosti so zahraničnými teroristickými bojovníkmi. Neskôr v tomto roku Komisia navrhne revíziu Schengenského informačného systému, ktorá sa bude týkať návratu neregulárnych migrantov a zákazov vstupu, používania snímok tváre na biometrickú identifikáciu a vytvorenia nových zápisov o hľadaných alebo nezvestných osobách, čím sa zvýši pridaná hodnota systému na účely presadzovania práva 13 . Do polovice roku 2017 sa do tohto systému pridá takisto funkcia automatizovaného vyhľadávania odtlačkov prstov, s ktorou sa počíta už v existujúcom právnom rámci. Členské štáty by dovtedy mali do systému vkladať zápisy týkajúce sa všetkých opatrení zahŕňajúcich vyhostenie, odopretie vstupu alebo odsun osôb z územia členského štátu.

Spoločné ukazovatele rizika: V júni 2015 Komisia dokončila prvý súbor spoločných ukazovateľov rizika – týkajúci sa zahraničných teroristických bojovníkov – na odhaľovanie pohybu teroristov 14 . Spoločné ukazovatele rizika a usmernenia agentúry FRONTEX teraz pomáhajú pri práci vnútroštátnych pohraničných orgánov pri vykonávaní kontrol osôb.

Silnejšie vonkajšie hranice: Navrhovaná európska pohraničná a pobrežná stráž 15 , ktorú spoluzákonodarcovia schvália najneskôr v júni, bude znamenať novú fázu integrovaného riadenia hraníc a sprísnenie spoločných noriem na vonkajších hraniciach. Komisia takisto predložila návrhy na zmenu Kódexu schengenských hraníc 16 , ktoré ukladajú povinnosť vykonávať na vonkajších hraniciach systematické kontroly všetkých osôb vrátane občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, s použitím príslušných databáz na presadzovanie práva, s cieľom vyhľadávať osoby, ktoré predstavujú hrozbu pre verejný poriadok a vnútornú bezpečnosť. Komisia takisto zrevidovala Schengenskú príručku, aby objasnila „nesystematické kontroly“ a poskytla usmernenia, ktoré majú príslušníkom pohraničnej stráže pomôcť zaistiť neplatné doklady.

Hotspoty: Niektorí teroristi sa pokúsili využiť veľké neregulárne toky osôb, ku ktorým dochádzalo v posledných mesiacoch na vonkajších hraniciach EÚ. Prístup založený na hotspotoch pomáha identifikovať osoby, ktoré predstavujú hrozbu pre bezpečnosť EÚ, a oddeliť ich od tých, ktorí potrebujú ochranu. Súčasťou pracovného postupu v hotspotoch a procesu premiestňovania sú integrované a systematické bezpečnostné kontroly 17 , pri ktorých agentúry Frontex a Europol poskytujú podporu počas registrácie a odberu odtlačkov prstov prichádzajúcich osôb.

Návrh smernice o boji proti terorizmu 18 (pozri oddiel 2.3 ďalej), ktorý predložila Komisia, obsahuje nové trestné činy cestovania do zahraničia, do EÚ a v rámci EÚ na účely terorizmu 19 . Aby bolo možné náležite bojovať s hrozbou, ktorú predstavujú predovšetkým teroristi, ktorí opätovne vstupujú do EÚ, musí v legislatívnom procese zostať ambicióznosť uvedeného návrhu Komisie zachovaná.

Treba podniknúť aj ďalšie kroky: Je nevyhnutné, aby všetci vracajúci sa zahraniční bojovníci boli identifikovaní a podrobení pohovoru a kontrole s cieľom posúdiť úroveň rizika, ktoré predstavujú. Tí, ktorí sa považujú za nebezpečných, by nemali mať možnosť uniknúť. Informácie o navrátilcoch by sa mali prostredníctvom Schengenského informačného systému systematicky zdieľať s Európskym centrom pre boj proti terorizmu v rámci Europolu a s ostatnými členskými štátmi.

Rada by okrem toho mala urýchlene formálne prijať smernicu o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich (PNR) 20 . Smernica by sa mala bezodkladne implementovať.

2.2.    Predchádzanie radikalizácii a boj proti nej

Väčšina osôb podozrivých z terorizmu zapojených do útokov v Paríži a Bruseli sú štátni príslušníci krajín EÚ, ktorí prešli radikalizáciou v prospech násilných ideológií, ktoré výslovne odmietajú spoločné európske hodnoty. Ako absolútna priorita je potrebné predchádzať radikalizácii ďalších osôb a zabezpečiť, aby tí, ktorí sa už radikalizovali, nastúpili do deradikalizačných programov a nemohli šíriť teroristickú propagandu a nenávistné prejavy.

Komisia prijala opatrenia v nasledujúcich oblastiach, ktoré si teraz vyžadujú konkrétnu realizáciu na operačnej úrovni v členských štátoch:

Centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii: Centrum vzniklo 1. októbra 2015 s cieľom zintenzívniť podporu poskytovanú členským štátom a prioritným tretím krajinám. Bolo posilnené rozpočtovými prostriedkami vo výške 25 miliónov EUR na nasledujúcich 5 rokov.

Teroristická propaganda a nenávistné prejavy na internete: Dňa 1. júla 2015 bola v rámci Europolu zriadená jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu, ktorej úlohou je zameriavať sa na teroristické materiály na internete. Jednotka posúdila viac ako 4 700 materiálov na 45 platformách a podala vyše 3 200 podnetov internetovým spoločnostiam, aby obsah odstránili, pričom ku skutočnému odstráneniu došlo v 91 % prípadov. Členské štáty by mali do jednotky EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu vyslať expertov. V decembri 2015 bolo spustené Internetové fórum EÚ v partnerstve s internetovým odvetvím, ktoré má obmedziť prístupnosť teroristického materiálu na internete a zvýšiť objem účinnej protiargumentácie, pričom Komisia podporuje opatrenia na podporu účinného alternatívneho diskurzu. Internetové odvetvie v súčasnosti za aktívnej účasti Europolu vyvíja platformu pre spoločné nahlasovanie, ktorej účelom bude vysporiadať sa s problémom, keď sa materiál odstránený z jednej stránky následne nahrá na inú stránku. Program „Empowering Civil Society“ (Posilnenie postavenia občianskej spoločnosti) na úrovni celej EÚ bude poskytovať podporu s cieľom maximalizovať účinnosť kampaní zameraných na alternatívny diskurz. Na tieto dve iniciatívy sa vyčlenilo 10 miliónov EUR z Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Komisia navyše v spolupráci s internetovými spoločnosťami, členskými štátmi a občianskou spoločnosťou zintenzívňuje úsilie zamerané na riešenie problému nenávistných prejavov na internete. O pokroku v tejto otázke bude informovať okrem iného aj v pripravovanom oznámení o predchádzaní radikalizácii.

Riešenie radikalizácie vo väzniciach: Mladí ľudia, ktorí sa možno dopustili trestného činu po prvýkrát alebo skončili vo väzení za menej závažné trestné činy, sú obzvlášť náchylní podľahnúť radikalizácii alebo náboru teroristov. V rokoch 2015 a 2016 Komisia poskytla 8 miliónov EUR na vykonávanie záverov Rady 21 , t. j. poskytla prostriedky na rozvoj programov na rehabilitáciu a deradikalizáciu vo väzniciach a mimo nich, rozvíjanie nástrojov na posudzovanie rizík a na odbornú prípravu aktérov z praxe. Členské štáty musia tieto finančné prostriedky využívať rozumne a zabezpečiť, aby sa zameriavali efektívne na najzraniteľnejšie skupiny.

Predchádzanie radikalizácii vzdelávaním a osvetou mládeže: v rámci programu Erasmus + sa v súčasnosti kladie priorita na projekty, ktoré podporujú inklúziu a presadzovanie základných hodnôt. Na tento účel boli vyčlenené prostriedky až do výšky 400 miliónov EUR a v marci bola vyhlásená osobitná výzva s rozpočtom 13 miliónov EUR, ktorá je zameraná na určovanie a šírenie najlepších postupov. Komisia zároveň spustí rozsiahle programy virtuálnych výmen s tretími krajinami na podporu medzikultúrneho porozumenia medzi učiteľmi, deťmi a mladými ľuďmi, a to najmä prostredníctvom programu eTwinning a Erasmus +.

Hlavní aktéri v boji proti radikalizácii sú nevyhnutne aktéri na miestnej úrovni a prioritou členských štátov musí byť identifikácia a zapojenie partnerov na miestnej úrovni, ktorí majú dostatočný vplyv a sú primerane vyškolení na to, aby šírili protiradikalizačné posolstvá a ponúkali alternatívu k tomu, čo šíria radikálni kazatelia a organizované zločinecké skupiny.

Popri týchto preventívnych a vzdelávacích opatreniach proti radikalizácii je potrebný aj prístup s väčším zameraním na bezpečnosť, ktorým sa zabezpečí výmena informácií medzi členskými štátmi o prepustených odsúdených, u ktorých je podozrenie z radikalizácie, alebo o známych radikalizovaných osobách, aby sa zaistilo sledovanie a náležité opatrenia vo vzťahu k tým, ktorí predstavujú vysoké riziko.

2.3.    Sankcie voči teroristom a ich podporovateľom:

Nedávne udalosti ukázali, že teroristi sa spoliehajú na miestnu podporu. Popri alternatívnom diskurze proti teroristickej propagande a radikalizácii by komunikačné kampane mali obsahovať aj jasné informácie o tom, že pri teroristických trestných činoch je pomáhanie, navádzanie alebo podnecovanie, ako je poskytovanie ubytovania, dopravy alebo materiálnej podpory teroristom alebo verejné podnecovanie k páchaniu teroristického trestného činu takisto trestným činom súvisiacim s terorizmom, ktorý bude prísne potrestaný. Právne predpisy EÚ, ktoré majú zaistiť trestnosť takéhoto konania v celej Únii 22 , už existujú. Komisiou predložený návrh smernice o boji proti terorizmu tento rámec posilní tým, že pridáva trestné činy spojené s cestovaním do zahraničia na účely terorizmu, pasívnym výcvikom, financovaním, poskytovaním akejkoľvek materiálnej podpory a uľahčovaním. Smernicou sa zaručuje, že tieto trestné činy budú predmetom spoločných minimálnych trestných sankcií. Návrh obsahuje aj osobitné ustanovenia týkajúce sa práv obetí terorizmu. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby čo najrýchlejšie dokončili rokovania o tejto smernici 23 .

Kľúčovým prvkom úspešného prevencie, vyšetrovania a stíhania závažnej a organizovanej trestnej činnosti a trestných činov súvisiacich s terorizmom je urýchlene zabezpečiť a získavať digitálne dôkazy, ako sa zdôrazňuje v spoločnom vyhlásení ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí krajín EÚ a zástupcov inštitúcií EÚ z 24. marca 2016 k teroristickým útokom v Bruseli 24 . Príslušné informácie často uchovávajú súkromné spoločnosti na svojich serveroch, ktoré sa často nachádzajú mimo územia, na ktorom sídli vyšetrujúci orgán presadzovania práva, a teda mimo jeho jurisdikcie. S výnimkou postupov vzájomnej právnej pomoci a niekoľkých obmedzených pravidiel v medzinárodných dohodách neexistuje žiadna harmonizovaná koncepcia k otázke prístupu k takýmto informáciám. V dôsledku toho vzniklo široké spektrum rozličných vnútroštátnych prístupov, čo spôsobuje problémy pri vyšetrovaní. Komisia bude spolupracovať so súkromným sektorom s cieľom uľahčiť spoluprácu na základe jednotného chápania naprieč EÚ, pokiaľ ide o prístup k elektronickým informáciám a dôkazom, a navrhne riešenia vrátane právneho nástroja, ak to bude potrebné.

2.4.    Zlepšenie výmeny informácií

Známi páchatelia trestnej činnosti a identifikovaní jednotlivci, ktorí sa považujú za potenciálne nebezpečných, by nemali mať možnosť vyhnúť sa odhaleniu. Európsky program v oblasti bezpečnosti už obsahuje návrhy opatrení na riešenie hlavných výziev, pokiaľ ide o účinné a udržateľné opatrenia na úrovni EÚ zamerané na boj proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, a to konkrétne pomocou lepšej výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov a agentúrami EÚ, ako aj zlepšením interoperability príslušných databáz a informačných systémov.

Komisia predložila viacero návrhov na riešenie týchto problémov. Spoločné pravidlá o ochrane údajov teraz umožnia orgánom presadzovania práva a justičným orgánom, aby navzájom účinnejšie spolupracovali, a zároveň prispejú k budovaniu dôvery a k zabezpečeniu právnej istoty. Smernica o ochrane údajov týkajúca sa orgánov policajnej a justičnej spolupráce prijatá 14. apríla 2016 sa musí rýchlo transponovať. Európska únia okrem toho vyrokovala so Spojenými štátmi medzinárodnú rámcovú dohodu („zastrešujúca dohoda o ochrane údajov“) s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany osobných údajov, ktoré sa prenášajú medzi EÚ a USA na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov vrátane terorizmu. Táto dohoda by sa mala uzatvoriť čo najrýchlejšie.

Legislatívne návrhy musia teraz rýchlo schváliť Európsky parlament a Rada, pričom členské štáty musia urýchliť zavádzanie existujúcich systémov a štruktúr na výmenu informácií.

Konečné prijatie revidovaného nariadenia o Europole, ktoré sa začne uplatňovať na jar 2017, bude predstavovať rozhodujúci krok smerom k tomu, aby sa Europol stal centrom výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva v rámci EÚ.

Európske centrum pre boj proti terorizmu v rámci Europolu bolo otvorené v januári 2016 s cieľom poskytovať podporu v boji proti terorizmu a radikalizácii posilňovaním koordinácie a spolupráce medzi príslušnými orgánmi a zaistením bezpečného komunikačného prostredia 25 . Členské štáty musia urýchlene poskytnúť dostatok expertov v súlade so spoločným vyhlásením ministrov spravodlivosti a vnútorných vecí

krajín EÚ a zástupcov inštitúcií EÚ z 24. marca 2016 26 . Európske centrum pre boj proti terorizmu by sa teraz malo posilniť a fungovať ako centrum spravodajských informácií v oblasti presadzovania práva na účely analyzovania terorizmu a posudzovania hrozieb a na podporu pri vypracúvaní protiteroristických operačných plánov. Komisia predloží iniciatívy týkajúce sa premeny tohto centra na silnejšiu štruktúru, s kapacitou na spoločné operačné plánovanie, posúdenia hrozieb a koordináciu spravodajstva orgánov na presadzovanie práva, ktorá bude vybavená pracovníkmi príslušných inštitúcií členských štátov aj Komisie a bude predmetom riadnych mechanizmov demokratickej kontroly. Toto centrum by potom malo pracovať spoločne s Centrom EÚ pre analýzu spravodajských informácií podporovaným Komisiou a v úzkej spolupráci s protiteroristickou skupinou národných bezpečnostných služieb. Európske centrum pre boj proti terorizmu a Centrum EÚ pre analýzu spravodajských informácií by mali okamžite začať vypracúvať spoločné posúdenia hrozieb terorizmu a radikalizácie.

Nedávno predloženým oznámením o silnejších a inteligentnejších informačných systémoch pre hranice a bezpečnosť  27 sa otvára diskusia a začína sa proces zameraný na riešenie nedostatkov súčasných údajových systémov, medzier v štruktúre a na riešenie obmedzenej interoperability, prepojenia a prístupu, a to v plnom súlade s pravidlami na ochranu údajov. To by mohlo viesť k spoločnej európskej databáze údajov a integrovanej správe biometrických údajov totožnosti na úrovni EÚ na účely cestovania, migrácie a bezpečnosti. Tieto činnosti sa musia urýchliť.

Komisia takisto predložila návrh zriadiť na úrovni EÚ systém vstup/výstup pre vonkajšie hranice EÚ 28 , založený na biometrii, ktorý by umožňoval prístup na účely presadzovania práva a interoperabilitu s inými systémami (najmä s vízovým informačným systémom).

Cezhraničná výmena informácií má pre presadzovanie práva v rámci EÚ zásadný význam. Existujúci prümský rámec sa musí zaviesť a plne využívať. Poskytuje automatizované porovnávanie profilov DNA, údajov o odtlačkoch prstov a údajov o evidencii vozidiel Prioritou by takisto malo byť systematickejšie a dôslednejšie využívanie databázy odcudzených a stratených cestovných dokladov.

Rozšírenie Európskeho informačného systému registrov trestov aj na štátnych príslušníkov tretích krajín: Európsky parlament a Rada by mali prijať návrh Komisie na zmenu systému EÚ na výmenu informácií o odsúdeniach za trestné činy tak, aby zahŕňal aj výmenu záznamov z registrov trestov štátnych príslušníkov tretích krajín.

Jurisdikcia na účely prístupu k digitálnym dôkazom: Komisia bude na základe konzultácií s odborníkmi a inými zainteresovanými stranami pracovať spoločne s Európskym parlamentom a Radou s cieľom vyvinúť spoločný prístup EÚ na stanovenie jurisdikcie v prípade, keď orgány presadzovania práva získavajú priamy prístup k údajom, ktoré sú uložené alebo sa nachádzajú v zahraničí (t. j. zohľadniť iné alternatívne kolízne kritériá než zásadu teritoriality).

2.5.    Zabránenie prístupu teroristov k strelným zbraniam a výbušninám

Je nevyhnutné obmedziť prístup teroristov k prekurzorom výbušnín a rozbuškám. Komisia už identifikovala závažné medzery 29 pri vykonávaní nariadenia č. 98/2013 o prekurzoroch výbušnín 30 zo strany členských štátov a podniká kroky na riešenie tejto situácie. Komisia posúdi potrebu revízie tohto nariadenia v roku 2016. Ďalším kľúčovým prvkom je bezpečnosť skladov s výbušninami, tak civilných, ako aj vojenských.

Veľkým problémom je aj naďalej prístup teroristov k automatickým zbraniam. Medzeru umožňujúcu reaktiváciu strelných zbraní teraz odstránila Komisia, keď 18. novembra 2015 prijala vykonávacie nariadenie o spoločných normách pre deaktiváciu strelných zbraní 31 . Toto nariadenie sa začalo uplatňovať 8. apríla 2016 a zabezpečí sa ním trvalá nepoužiteľnosť deaktivovaných strelných zbraní.

Komisia 18. novembra 2015 okrem toho predložila aj návrh na revíziu smernice 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní 32 . Cieľom tohto návrhu je obmedziť dostupnosť niektorých z najnebezpečnejších typov poloautomatických zbraní a tých, ktoré sa dajú ľahko upraviť na plne automatické zbrane, a zároveň posilniť výmenu informácií medzi členskými štátmi, ako aj vysledovateľnosť a pravidlá označovania strelných zbraní. Jeho prijatie Európskym parlamentom a Radou by malo byť prioritou, aby sa doplnili opatrenia prijaté proti reaktivácii a pašovaniu zbraní vojenského typu.

Najväčšou výzvou sú však nelegálne zbrane. Získavanie pašovaných zbraní zo zdrojov v susedných regiónoch zostáva naďalej vážnym problémom a je nutné minimalizovať aj riziko vzniku nových zdrojov. Podrobné opatrenia týkajúce sa obmedzenia prístupu k nelegálnym strelným zbraniam a výbušninám, posilnenia operačnej spolupráce a zlepšenia zberu a výmeny operačných informácií optimálnym využívaním existujúcich nástrojov sú obsiahnuté v akčnom pláne z 2. decembra 2015 o strelných zbraniach a výbušninách, ktorý by sa mal prednostne vykonávať.

2.6.    Zabránenie prístupu teroristov k finančným prostriedkom

Jednou z charakteristík nedávnych útokov je, že celková suma vynaložených finančných prostriedkov sa v porovnaní s ničivými účinkami útokov javí ako neúmerne nízka.

Nedávno prijatý akčný plán týkajúci sa boja proti financovaniu terorizmu 33 už obsahuje ambiciózny harmonogram, ku ktorému sa Komisia plne zaviazala a ktorý dodrží. Akčný plán sa zameriava na dva hlavné ciele. Po prvé: ako ďalej odhaľovať teroristické organizácie a zabraňovať teroristickým organizáciám a ich podporovateľom v presune finančných prostriedkov a iných aktív a zabezpečiť, aby finančné pohyby mohli vždy, keď je to možné, pomáhať orgánom presadzovania práva pri vypátraní teroristov a v tom, aby im zabránili páchať trestné činy. Po druhé: ako ďalej narúšať zdroje príjmov teroristických organizácií, a to v prvom rade zameraním sa na ich schopnosť získavať finančné prostriedky. Komisia okrem iných opatrení v nadchádzajúcich mesiacoch predloží legislatívne návrhy. Členské štáty by si mali splniť úlohu a vykonať už dohodnuté právne predpisy čo najskôr.

2.7.    Ochrana občanov a kritických infraštruktúr

Vzorce útokov v Paríži a v Bruseli poukázali na zraniteľnosť veľkých verejných podujatí a kritickej infraštruktúry. Aby boli orgány presadzovania práva a iné kľúčové orgány – napr. orgány zodpovedné za prepravu – na takéto riziká čo najlepšie pripravené, musia si efektívne vymieňať relevantné informácie a koordinovaným spôsobom zaviesť preventívne cezhraničné opatrenia. Zahŕňa to aj podporu výskumu a nových technológií, napríklad na odhaľovanie výbušnín.

Nové technológie môžu byť na druhej strane zneužité teroristami na uskutočnenie nových foriem útokov. Počítačová kriminalita, ktorá je ďalšou prioritou Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, predstavuje akútnu hrozbu, ktorá by mohla prerásť do novej oblasti terorizmu a je potrebné ju zodpovedajúcim spôsobom riešiť.

Akčný plán z 2. decembra 2015 týkajúci sa strelných zbraní a výbušnín 34 takisto obsahuje celý rad opatrení na predchádzanie teroristickým útokom. Tie zahŕňajú i) konkrétne opatrenia týkajúce sa používania detekčných technológií a štandardizácie ich využívania (mäkké ciele, kritická infraštruktúra, verejné priestranstvá), ii) vyvíjanie inovačných detekčných nástrojov, iii) posilnenie existujúcich opatrení a tvorbu nových s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestujúcich pri rôznych druhoch dopravy, iv) používanie nových technológií na posilnenie bezpečnosti, v) šírenie usmernení na ochranu mäkkých cieľov a vi) skúšky zamerané na odhaľovanie a ochranu. Takisto je dôležité sa prednostne zaoberať otázkou preverovania zamestnancov pracujúcich v kritickej infraštruktúre a ďalších verejných priestoroch, najmä v prípade vracajúcich sa zahraničných teroristických bojovníkov a ďalších radikalizovaných zamestnancov, aby sa zabránilo využívaniu interných informácií na teroristické činnosti.

Komisia takisto podnikla tieto iniciatívy:

Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry poskytuje všeobecný rámec pre činnosti zamerané na zlepšenie ochrany kritickej infraštruktúry v Európe. Prostredníctvom tohto programu Komisia spolupracuje s členskými štátmi na znížení zraniteľnosti kritickej infraštruktúry a zvýšení jej odolnosti.

Šírenie usmerňujúcich materiálov na ochranu mäkkých cieľov: V máji 2014 Komisia v spolupráci so sieťou letiskovej polície EÚ dokončila príručku o ochrane mäkkých cieľov na letiskách EÚ, ktorá obsahuje usmernenia na ochranu mäkkých cieľov. Táto príručka bola preložená do všetkých jazykov EÚ a bude sa distribuovať všetkým policajným zložkám. V októbri 2015 Komisia začala takisto vypracúvať usmernenia o ochrane ďalších oblastí mäkkých cieľov, ako sú železničná doprava, metro a iné oblasti s vysokou koncentráciou verejnosti (športové štadióny, nákupné strediská, verejné garáže atď.). Dokončenie tohto materiálu sa urýchli a bude ho sprevádzať primeraná odborná príprava.

Skúšky zamerané na odhaľovanie a ochranu: Komisia v spolupráci s viacerými členskými štátmi spustila vo februári 2015 skúšky zamerané na odhaľovanie a ochranu v rôznych operačných prostrediach, ako sú letiská, železničné stanice, športové podujatia a verejné budovy. Nové skúšky sú naplánované na máj 2016, a to aj v súvislosti s hotspotmi.

Posúdenia bezpečnostných rizík: Komisia vypracovala posúdenia bezpečnostných rizík s cieľom zabezpečiť, aby politiky tvorené na úrovni EÚ v oblastiach, ako je bezpečnosť dopravy, bezpečnosť hraníc alebo financovanie terorizmu, vychádzali z riadnej analýzy príslušných bezpečnostných rizík s cieľom stanoviť účinné reakcie na tieto riziká a súvisiace hrozby. Táto práca sa vykonáva spoločne s členskými štátmi, ESVČ a príslušnými agentúrami EÚ.

Hybridné hrozby: Komisia a vysoká predstaviteľka prijali spoločné oznámenie s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám 35 , v ktorom sa predstavujú realizovateľné návrhy na podporu boja proti hybridným hrozbám a posilnenie odolnosti EÚ a jej členských štátov a partnerov. Všetky zúčastnené strany sa vyzývajú, aby tieto opatrenia urýchlene vykonávali.

V rámci boja proti trestnej činnosti a terorizmu sa musia dôsledne využívať nové technológie a kapacity. Na riešenie výziev spojených s odhaľovaním hrozieb sú potrebné ďalšie opatrenia. Komisia okrem toho zameria financovanie výskumu na budúce technologické a kapacitné potreby. Program Bezpečné spoločnosti v rámci iniciatívy Horizont 2020 má na roky 2014 – 20 k dispozícii rozpočet vo výške 1,7 miliardy EUR. Na roky 2016 – 2017 boli schválené pracovné programy, ktoré obsahujú viaceré opatrenia týkajúce sa najmä boja proti terorizmu. Budúce výzvy a ďalšie ročné programy by sa mali viac zamerať na technológie a kapacity v oblasti boja proti terorizmu, pričom by mali vychádzať z práce Európskeho centra pre boj proti terorizmu, ako aj z práce vnútroštátnych orgánov presadzovania práva a spravodajských služieb.

V Európskom programe v oblasti bezpečnosti sa zdôraznilo, že konkurencieschopné odvetvie bezpečnosti v EÚ môže takisto prispieť k tomu, aby EÚ bola schopná pokryť svoje potreby v oblasti bezpečnosti sama. EÚ podporuje rozvoj inovačných bezpečnostných riešení – napríklad prostredníctvom noriem a spoločných osvedčení. Komisia v roku 2016 predloží návrhy týkajúce sa letiskových detekčných zariadení s cieľom odstrániť prekážky jednotného trhu a posilniť konkurencieschopnosť bezpečnostného odvetvia EÚ na vývozných trhoch.

Informačné systémy sú kľúčovým prvkom našej spoločnosti. Zatiaľ čo prísne opatrenia kybernetickej bezpečnosti by mali byť prvou líniou obrany, musíme zaistiť aj účinné vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, ktoré sa zameriavajú na uvedené systémy alebo ich zneužívajú. Smernica o útokoch na informačné systémy (2013/40/EÚ) stanovuje v tejto oblasti spoločný európsky trestnoprávny rámec. Komisia v súčasnosti monitoruje vykonávanie smernice zo strany členských štátov a v roku 2017 podá Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zohľadní technický a právny vývoj v oblasti počítačovej kriminality a prípadnú potrebu ďalšieho posilnenia právneho rámca. Na doplnenie navrhovanej smernice o bezpečnosti sietí a informácií 36 , ktorou sa má posilniť spolupráca a výmena informácií v oblasti kybernetických hrozieb, Komisia v júni navrhne ďalšie opatrenia na podporu spolupráce v tejto oblasti a rozvoj priemyselných kapacít.

Nakladanie s dodatočnými fiškálnymi výdavkami týkajúcimi sa bezpečnosti

Ochrana prináša náklady, či už z hľadiska využívania spravodajských služieb, presadzovania práva alebo ozbrojených síl či posilnenia infraštruktúr. Tieto náklady sa však musia posudzovať v kontexte ľudských a hospodárskych škôd, ktoré dokáže spôsobiť niekoľko zločincov. Vzhľadom na závažnosť hrozby, ktorej EÚ v súčasnosti čelí, Komisia pri zvažovaní ďalších fiškálnych výdavkov priamo súvisiacich s touto hrozbou navrhne využiť flexibilitu zakotvenú v Pakte stability a rastu pre mimoriadne udalosti, ktoré sú mimo vládnej kontroly. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi s cieľom dosiahnuť potrebnú dohodu o ďalšom postupe.

2.8.    Vonkajší rozmer

Európsky program v oblasti bezpečnosti je takisto navrhnutý tak, aby zabezpečil väčší súlad medzi vnútornými a vonkajšími opatreniami v oblasti bezpečnosti vzhľadom na priamu súvislosť medzi nimi a aby nadviazal na výsledky práce koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, Komisie a ESVČ.

Osobitne sa zameriava na susedstvo. Začali sa cielené a posilnené dialógy o bezpečnosti a boji proti terorizmu, a to najmä s Jordánskom, Libanonom, Marokom, Tuniskom a Tureckom, a v súčasnosti sa s týmito krajinami rokuje o konkrétnych akčných plánoch. Do delegácií EÚ v Alžírsku, Iraku, Jordánsku, Maroku, Nigérii, Saudskej Arábii, Tunisku a Turecku boli vyslaní odborníci na bezpečnosť a boj proti terorizmu. Na základe týchto skúseností by EÚ malo nadviazať protiteroristické partnerstvo s krajinami v oblasti Stredozemného mora a zároveň rozšíriť sieť odborníkov na boj proti terorizmu a bezpečnosť v ostatných prioritných krajinách a regiónoch (napr. v Libanone, regióne Sahel, na západnom Balkáne).

Nedávne udalosti preukázali závažné zlyhania spolupráce s partnermi z oblasti Stredozemného mora, a to aj napriek spoločnému záujmu. Diplomacia EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a spolupráca v oblasti boja proti terorizmu sa musia rozvíjať prioritne s partnermi počnúc Tureckom až po Maroko – s podporou Európskeho centra pre boj proti terorizmu –, aby sa zabezpečila účinná výmena informácií a policajná spolupráca, a to vo vhodnom rámci na ochranu údajov.

EÚ musí posilniť svoju prítomnosť na príslušných multilaterálnych medzinárodných fórach zameraných na boj proti terorizmu a bezpečnosť (ako je OSN, Globálne fórum pre boj proti terorizmu, G7 a Finančná akčná skupina) s cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu v boji proti terorizmu a bezpečnostných otázkach.

Akčný plán z 2. decembra 2015 o strelných zbraniach a výbušninách 37 a akčný plán z 2. februára 2016 o posilnení boja proti financovaniu terorizmu 38 obsahujú špecifické opatrenia vo vzťahu k tretím krajinám, najmä v bezprostrednom susedstve EÚ. Predpokladá sa v nich, že EÚ zintenzívni spoluprácu so susednými krajinami v bezpečnostných aspektoch, medzi ktoré patrí aj boj proti nedovolenému obchodovaniu s ručnými a ľahkými zbraňami a boj proti nedovolenému obchodovaniu s ľuďmi, tovarom kultúrneho charakteru a drogami. Nedovolené obchodovanie a používanie strelných zbraní a výbušnín sa má systematicky začleňovať do bezpečnostných dialógov s kľúčovými partnerskými krajinami a organizáciami.

Revidovaná európska susedská politika takisto poskytuje rámec pre opatrenia v krajinách európskeho susedstva, pretože koherentne spája bezpečnostný rozmer a iné stabilizačné prvky, ako je boj proti korupcii a zneužívaniu moci, hospodársky rozvoj, investičné príležitosti a pracovné miesta pre mladých ľudí, ako aj osobitná finančná podpora občianskej spoločnosti zahŕňajúca aspekt boja proti radikalizácii.

3.    Záver

Bezpečnosť je prirodzene jednu z najväčších obáv občanov. Teroristické útoky, ktoré v uplynulom roku zabili alebo zranili stovky ľudí v Európskej únii, na tieto obavy upriamili väčšiu pozornosť. Všetci aktéri si musia plniť svoju úlohu s cieľom zabezpečiť, aby Európska únia robila všetko, čo je v jej právomoci, na zaistenie bezpečnosti svojich občanov.

V dnešnom svete teroristi a iní zločinci pôsobia na cezhraničnej a nadnárodnej báze. Na účinné riešenie hrozby, ktorú predstavujú, musia európske orgány presadzovania práva bezproblémovo spolupracovať, spojiť svoje zdroje a spravodajstvo a konať spoločne. Je to jediný spôsob, ako účinne bojovať proti teroristickej hrozbe. Vnútorná bezpečnosť jedného členského štátu je vnútornou bezpečnosťou všetkých.

V tomto oznámení sa stanovujú opatrenia, ktoré sa prijali doposiaľ a ktoré treba prijať v blízkej budúcnosti, tak na európskej, ako aj na vnútroštátnej úrovni, s cieľom poskytnúť všetkým európskym občanom vysokú úroveň bezpečnosti, ktorú očakávajú. V prílohe sa uvádza plán na dosiahnutie skutočnej bezpečnostnej únie v Európe: Komisia bude predkladať správy o dosiahnutom pokroku. Je našou spoločnou a naliehavou povinnosťou, aby sme tieto opatrenia rýchlo a dôkladne rozpracovali a odstránili fragmentáciu nástrojov, informácií a myslenia, ktorú budú inak teroristi naďalej využívať na to, aby podrývali hodnoty, ktoré sú pre Európanov také dôležité. Komisia sa domnieva, že Európsky parlament a Rada by sa mali urýchlene zaoberať týmito opatreniami, a vyzýva Európsku radu, aby na svojom najbližšom zasadnutí zhodnotila opatrenia nadväzujúce na toto oznámenie.

(1)

     Článok 72 ZFEÚ.

(2)

     COM(2015) 185 final z 28. apríla 2015.

(3)

     Závery Európskej rady z 26. júna 2015, EUCO 22/15.

(4)

     Spoločné vyhlásenie z 24. marca 2016.

(5)

     Článok 67 ods. 3 ZFEÚ.

(6)

     S výhradou špecifických podmienok uvedených v protokole č. 22 o Dánsku a s výhradou protokolov č. 21 a 36 o Spojenom kráľovstve a Írsku, ktoré týmto dvom členským štátom umožňujú, ale neukladajú im povinnosť zapojiť sa do iniciatív v oblasti politiky slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pričom sa zohľadní súdržnosť a praktické fungovanie týchto iniciatív.

(7)

     http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-16-1062_en.htm.

(8)

     Závery Rady z júna 2015, 9798/15.

(9)

     COM(2015) 624 final z 2. decembra 2015.

(10)

     COM(2016) 50 final z 2. februára 2016.

(11)

     COM(2016) 205 final zo 6. apríla 2016.

(12)

     http://icct.nl/wp-content/uploads/2016/03/ICCT-Report_Foreign-Fighters-Phenomenon-in-the-EU_1-April-2016_including-AnnexesLinks.pdf.

(13)

     Pozri aj ďalej, oddiel 4.

(14)

     Vypracované boli v úzkej spolupráci s národnými expertmi, ESVČ, agentúrami EÚ a Interpolom.

(15)

     COM(2015) 671 final z 15. decembra 2015.

(16)

     COM(2015) 670 final z 15. decembra 2015.

(17)

     V kontexte hotspotov a premiestňovania existujú tri rôzne typy bezpečnostných kontrol: 1. fyzická kontrola a kontrola osobného majetku, 2. kontroly v rôznych vnútroštátnych a medzinárodných databázach (predovšetkým v Schengenskom informačnom systéme a v databáze Interpolu SLTD) a, 3) ak existujú náznaky, ktoré by odôvodňovali vylúčenie, alebo ak existuje hrozba pre bezpečnosť a verejný poriadok, sekundárne kontroly žiadateľov o azyl možno vykonať pomocou databáz, rozhovorov alebo internetu a sociálnych médií.

(18)

     COM(2015) 625 final z 2. decembra 2015.

(19)

     Konkrétne rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu.

(20)

     Osobný záznam o cestujúcom neslúži len na riešenie problému zahraničných teroristických bojovníkov. V tejto súvislosti má však mimoriadny význam.

(21)

     Závery Rady z 20. novembra 2015, 845/15.

(22)

Rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu zmenené rámcovým rozhodnutím 2008/919/SVV o boji proti terorizmu.

(23)

     Pozri aj vyššie v texte, oddiel 1.

(24)

     http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/24-statement-on-terrorist-attacks-in-brussels-on-22-march.

(25)

   Komisia navrhla posilniť Európske centrum pre boj proti terorizmu pomocou ďalších 25 špecializovaných pozícií, 10 externých zamestnancov a súvisiacich rozpočtových prostriedkov na boj proti terorizmu v roku 2016, ktoré boli schválené v opravnom rozpočte schválenom 13. apríla 2016.

(26)

     http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2016/03/24-statement-on-terrorist-attacks-in-brussels-on-22-march.

(27)

COM(2016) 205 final zo 6. apríla 2016.

(28)

COM(2016) 194 final zo 6. apríla 2016.

(29)

     http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/crisis-and-terrorism/explosives/explosives-precursors/docs/list_of_measures_en.pdf.

(30)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 98/2013 z 15. januára 2013 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, Ú. v. EÚ L 39, 9.2.2013, s. 1 – 11.

(31)

     Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2403 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní, Ú. v. EÚ L 333, 19.12.2015, s. 62 – 72.

(32)

     COM(2015) 750 final z 18. novembra 2015.

(33)

     COM(2016) 50 final z 2. februára 2016.

(34)

     COM(2015) 624 final z 2. decembra 2015.

(35)

     JOIN(2016)18 final zo 6. apríla 2016.

(36)

COM(2013) 48 final zo 7. februára 2013.

(37)

     COM(2015) 624 final z 2. decembra 2015.

(38)

     COM(2016) 50 final z 2. februára 2016.

EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli20. 4. 2016

COM(2016) 230 final

PRÍLOHA

k

OZNÁMENIU KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEJ RADE A RADE

Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu

HLAVNÉ LEGISLATÍVNE A POLITICKÉ INICIATÍVY V OBLASTI BEZPEČNOSTI / BOJA PROTI TERORIZMU