52014DC0021

Úvod

Rast cien energie predstavuje veľký politický problém. Dodatočnými nákladmi zaťažujú už aj tak ťažko skúšané domácnosti a priemysel[1] a ovplyvňujú globálnu konkurencieschopnosť Európy. Európska komisia v odpovedi na žiadosť Európskej rady pripravila hĺbkovú analýzu cien energie a nákladov na energiu v Európe, aby pomohla zákonodarcom pochopiť významné súvislosti, vplyv najnovšieho rastu cien na spotrebiteľov a politické dôsledky.

Správa poskytuje rozsiahle a podrobné údaje, získané zo širokej škály zdrojov. Hodnotia sa v nej vývojové trendy cien energie a nákladov na energiu, skúmajú sa ich možné príčiny a vyvodzujú sa závery, ktoré majú pomôcť poskytnúť informácie pre rozhodnutia o politických opatreniach potrebných na riešenie tohto problému[2]. Správa sa pripája k tomuto oznámeniu[3].

Správa je zameraná na ceny elektrickej energie a plynu. Na svetových trhoch s ropou a uhlím spotrebitelia energie na celom svete platia zhruba rovnakú cenu. Takže cenové rozdiely – ktoré môžu zvýšiť náklady spotrebiteľov a vytvárať konkurenčné výhody a nevýhody – nie sú až takým problémom. Z tohto dôvodu táto správa nie je obšírnejšie venovaná týmto dvom palivám a dopravnému sektoru.

Ceny energetických komodít, najmä fosílnych palív, sa v posledných rokoch zvýšili. Rast cien energie a nákladov na energiu nie je novinkou. Európa celé storočia čelí neustálemu boju o primeranú a cenovo prístupnú energiu. Dnes je rozdiel v tom, že energetický sektor Európy sa ocitol uprostred veľkého odklonu od dovážaných fosílnych palív a potrebuje veľké investície, aj napriek obdobiu hospodárskej neistoty. Rozdiel v cenách energie medzi EÚ a najvýznamnejšími hospodárskymi partnermi sa navyše prehĺbil, a to z viacerých dôvodov, z ktorých mnohé Európa nedokáže takmer vôbec ovplyvniť. Snahy o dekarbonizáciu výroby elektrickej energie viedli k silnému rastu najmä veternej a slnečnej energie, ktorý významne ovplyvnil siete a náklady na výrobu energie. Pracuje sa aj na vývoji alternatívnych dodávok plynu, napríklad bridlicového alebo kaspického plynu, ktoré vyžadujú ďalšie investície. Európske odvetvia zemného plynu a elektrickej energie sa menia z verejných monopolov na liberalizované trhy zložené z konkurenčných súkromných spoločností, na ktorých náklady na nové investície v oblasti energetiky znášajú skôr odberatelia ako daňoví poplatníci.

Existujú rôzne spôsoby, ako interpretovať a predvídať vzájomný vplyv všetkých týchto zmien. Očakáva sa, že liberalizácia trhu prinesie väčšiu hospodársku súťaž, a tak aj efektívnejšiu a lacnejšiu energiu. Politika v oblasti životného prostredia a klímy a dekarbonizácia sú navrhnuté tak, aby zabezpečili udržateľný energetický sektor v dlhodobom horizonte, pričom sa v krátkodobom horizonte uznávajú vyššie náklady, najmä z investícií. Vlády očakávajú, že tieto zmeny prinesú spotrebiteľom krátkodobé výhody – v oblasti zamestnanosti a kvality života – ako aj dlhodobejšie ciele trvalej udržateľnosti. Sám energetický priemysel sa musí prispôsobiť veľmi rozdielnym environmentálnym, obchodným, regulačným a technologických normám. Čo sa neočakávalo, bol významný a dlhotrvajúci pokles dôvery v ekonomiku.

Ak chceme zabezpečiť, aby Európa dokázala zvládnuť všetky tieto zmeny a zároveň naďalej zaručiť svojim občanom prístup k udržateľnej a cenovo prístupnej energii a zachovať konkurencieschopnosť priemyslu, potrebné je úsilie na európskej aj národnej politickej úrovni, ako aj opatrenia priemyslu a jednotlivých spotrebiteľov.

Aby sme pochopili, ktoré opatrenia budú najefektívnejšie, nasledujúce oddiely poskytujú pohľad na vývoj cien energie a nákladov na energiu a na príčiny týchto zmien. Ďalšími témami je vplyv na globálnu konkurencieschopnosť EÚ a budúci vývoj cien a nákladov.

Na záver Komisia navrhuje niekoľko krokov s cieľom zabezpečiť, aby sa európski občania a priemysel mohli účinne vyrovnať s problémom cien energie a aby si Európska únia mohla udržať svoju konkurencieschopnosť, dnes, do roku 2030 a aj neskôr.

Čo všetko obsahuje náš účet za energiu?

Úvodom k ekonomickej analýze, ktorá nasleduje, je dôležité pochopiť, čo sa myslí pojmami ceny energie a náklady na energiu. Naše účty za energiu sú čiastočne určované množstvom energie, ktorú spotrebujeme – takže náklady na energiu možno znížiť používaním energeticky účinných produktov alebo inými postupmi úspory energie. No cenová zložka účtov za energiu sa často vníma ako rozhodujúcejšia a ťažšie pochopiteľná. Cena, ktorú spotrebitelia platia za elektrinu a plyn, odráža rôzne prvky a je ovplyvnená trhovými silami aj vládnou politikou.

Energetická zložka účtu sa skladá z dvoch častí. Po prvé, z veľkoobchodnej zložky cien. Táto zložka zvyčajne odráža náklady, ktoré vznikli spoločnostiam pri dodávke energie do siete. K týmto nákladom patrí nákup paliva alebo výroba, doprava a spracovanie, rovnako ako náklady na výstavbu, prevádzku a odstavenie elektrární. Po druhé, maloobchodná zložka, ktorá zahŕňa náklady spojené s predajom energie konečným spotrebiteľom. Sieťové náklady odrážajú náklady prenosovej a distribučnej infraštruktúry, spojené s údržbou a rozširovaním sietí, službami sústavy a sieťovými stratami. K sieťovým tarifám sa často pridávajú poplatky na krytie ďalších nákladov, súvisiacich napríklad s povinnosťami verejnej služby a podporou technológií. Nakoniec sa aplikujú dane a odvody, ktoré môžu byť súčasťou všeobecného zdanenia (DPH, spotrebné dane) alebo osobitných odvodov na podporu cielených energetických a/alebo klimatických politík.

Zložky spotrebiteľských cien

1. Ceny energie v Európe

Na trhoch s plynom a elektrickou energiou napriek určitej miere globálnej obchodovateľnosti palív a zariadení (ako sú plavidlá na prepravu skvapalneného zemného plynu, veterné turbíny atď.) existujú prinajlepšom regionálne ceny, a častejšie celoštátne alebo takmer celoštátne ceny, ktoré majú vplyv na maloobchodné náklady a ceny pre spotrebiteľov a môžu ohroziť jednotný trh.

Európske spotrebiteľské ceny elektrickej energie a zemného plynu[4] sa zvýšili a stále rastú. Zatiaľ čo takmer všetky členské štáty zaznamenali konzistentný rast spotrebiteľských cien elektrickej energie a plynu, rozdiely medzi rôznymi celoštátnymi cenami sú stále veľké: spotrebitelia v členských štátoch s najvyššou cenou platia 2,5 až 4-krát viac ako spotrebitelia v členských štátoch s najnižšou cenou[5]. Rozdiel medzi najvyššími a najnižšími cenami, ktoré platia spotrebitelia za elektrickú energiu a plyn v jednotlivých členských štátoch, sa časom prehĺbil, najmä v prípade cien plynu pre domácnosti. Takže namiesto toho, aby sa európske ceny zbližovali a zvyšovala sa efektívnosť trhov, rozdiely na národnej úrovni stále pretrvávajú.

Vývoj maloobchodných cien pre domácnosti

Ceny elektrickej energie pre domácnosti v EÚ sa za posledných päť rokov (2008 – 2012) zvýšili priemerne o 4 % ročne[6]. Vo väčšine členských štátov ide o nárast nad úroveň inflácie. V prípade zemného plynu sa ceny pre domácnosti zvýšili ročne o 3 %, opäť nad úroveň inflácie v prípade väčšiny členských štátov. To znamená, že za týmito priemermi existujú významné národné rozdiely v tom, ako sa ceny postupne menili:

Ceny elektrickej energie pre domácnosti (v eurocentoch/kWh vrátane daní)

Zdroj: Energetická štatistika Eurostatu

Ceny zemného plynu pre domácnosti (v eurocentoch/kWh vrátane daní)

Zdroj: Energetická štatistika Eurostatu

Vývoj maloobchodných cien pre priemysel

Maloobchodné ceny elektrickej energie pre priemysel v rovnakom období vzrástli zhruba o 3,5 % ročne – nad úroveň inflácie v polovici členských štátov – a ceny zemného plynu za rovnaké obdobie o menej ako 1 % ročne – pod úrovňou inflácie vo väčšine členských štátov.

Ceny elektrickej energie pre priemysel (v eurocentoch/kWh bez DPH a daní a odvodov, ktoré môžu daňové orgány vrátiť, ale aj bez úľav)

Zdroj: Energetická štatistika Eurostatu

Ceny zemného plynu pre podniky (v eurocentoch/kWh bez DPH a daní a odvodov, ktoré môžu daňové orgány vrátiť, ale aj bez úľav)

Zdroj: Energetická štatistika Eurostatu

Veľkoobchodné ceny

Na rozdiel od tohto vývoja maloobchodných cien, v období rokov 2008 – 2012 veľkoobchodné ceny elektrickej energie klesli o 35 % až 45 %, v prípade hlavných európskych veľkoobchodných referenčných hodnôt v oblasti elektrickej energie. Veľkoobchodné ceny zemného plynu kolísali, klesali a potom sa vrátili na predchádzajúcej úrovne, takže za celkové obdobie nenastalo žiadne viditeľné zvýšenie cien.

Rozdelenie cien podľa zložky

Za týmto zvyšovaním priemerných európskych cien sa ukrývajú významné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, medzi rôznymi odvetviami a v čase. Niektoré sektory zaznamenali oveľa väčšiu nestálosť cien, napr. celoštátne zvýšenie cien elektrickej energie pre domácnosti v jednotlivých členských štátoch sa pohybuje od – 2 % do + 47 %; zatiaľ čo priemerné ceny zemného plynu pre priemysel v EÚ v rokoch 2008 – 2012 vzrástli o menej ako 1 % ročne, niektoré energeticky náročné odvetvia v období rokov 2010 – 2012 zaznamenali zvýšenie cien zemného plynu o 27 % až 40 %. V sprievodnej správe sa skúmajú tieto rozdiely, najmä medzi priemyselnými odvetviami, a zdôrazňuje sa v nej, že ceny a vplyvy politík sa pri rôznych odberateľoch líšia. Aby sa dalo lepšie porozumieť vzťahu medzi cenami energie a politikou, je užitočné rozčleniť ceny na ich jednotlivé zložky:

Vývoj maloobchodných cien elektrickej energie podľa jednotlivých zložiek

Pomerný podiel energetickej zložky maloobchodnej ceny elektrickej energie sa časom všeobecne znížil. Znížil sa preto, lebo od roku 2008 najväčšie zvýšenie zaznamenal podiel daňovej/odvodovej zložky[7] a najnižšie zvýšenie dosiahol podiel nákladov na energiu. Od roku 2008 sa náklady na elektrické siete pre domácnosti zvýšili o 18,5 % a pre priemyselných spotrebiteľov o 30 %; dane a odvody pre domácnosti vzrástli o 36 % a pre priemysel o 127 %, pred úľavami. Aj keď nie sú k dispozícií konzistentné národné údaje o úľavách, viaceré členské štáty poskytujú významné daňové a odvodové úľavy v niektorých energeticky náročných odvetviach a tieto úľavy podstatne zmierňujú zvyšovanie daňovej/odvodovej zložky cien.

Vývoj cien elektrickej energie podľa zložiek v období 2008 – 2012

Zdroj: Eurostat. V prípade domácností vrátane daní; v prípade priemyslu bez DPH a iných daní, ktoré môžu daňové orgány vrátiť, ale iné priemyselné výnimky nie sú zahrnuté(nie sú k dispozícii).

Vývoj maloobchodných cien zemného plynu podľa zložiek

V prípade maloobchodných cien zemného plynu bola aj energetická zložka od roku 2008 stabilná, zatiaľ čo sieťová zložka sa v EÚ zvýšila priemerne o 17 % v prípade domácností a o 14 % v prípade priemyslu; daňová zložka sa zvýšila o 12 – 14 % v prípade domácností a o 12 % v prípade priemyslu.

Vývoj cien zemného plynu podľa zložiek v období 2008 – 1012

Zdroj: EK, metaúdaje, členské štáty. V prípade domácností vrátane daní; v prípade priemyslu bez DPH a iných daní, ktoré môžu daňové orgány vrátiť.

Faktory ovplyvňujúce „energetickú“ zložku ceny

Z troch zložiek cien energie (energie, sieťových nákladov a daní a odvodov) je vo všeobecnosti najväčšou zložkou energia, aj keď jej podiel klesá. Ako sa uvádza vyššie, na rozdiel od energetickej zložky maloobchodných cien, pri veľkoobchodných cenách elektrickej energie došlo ku konvergencii a poklesu. Môže to byť spojené s politikami EÚ v oblasti energetiky: so zvýšením hospodárskej súťaže po spojení trhov, s oddelením výroby elektrickej energie od prevádzky sústavy, s poklesom cien uhlíka v systéme EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS)[8] a s rastom kapacity výroby energie s nízkymi prevádzkovými nákladmi (napr. veternej a slnečnej energie, popri existujúcej jadrovej a vodnej energii).

Pokles veľkoobchodných cien sa však nepremietol do zníženia energetickej zložky maloobchodných cien, napriek tomu, že ide o tú časť účtu za energiu, v rámci ktorej by dodávatelia energie mali byť schopní viesť konkurenčný boj. Výsledok môže znamenať, že cenová súťaž na viacerých maloobchodných trhoch je slabá a umožňuje dodávateľom zabrániť premietnutiu zníženia veľkoobchodných cien do maloobchodných cien[9].

Rozdiel medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami možno znížiť vysokými úrovňami koncentrácie trhu. Navyše, univerzálna regulácia maloobchodných cien, uplatňovaná v niektorých členských štátoch, má tendenciu škodiť hospodárskej súťaži na maloobchodných trhoch, pretože odrádza konkurentov od vstupu na trh a investícií. Mohla by preto prispievať k zníženiu citlivosti maloobchodných cien[10]. Navyše by členské štáty mali preskúmať iné politické opatrenia reagujúce na obavy o zraniteľné domácnosti alebo odvetvia priemyslu.

Na trhu so zemným plynom, okrem koncentrácie trhu a regulácie cien, často existuje obmedzenie dodávok (pri nízkom počte dodávateľov a slabej konkurencii) a ceny zemného plynu sa stále často indexujú podľa cien ropy[11]. V dôsledku tejto praxe sa prerušuje prepojenie veľkoobchodných cien zemného plynu so skutočnou ponukou a dopytom po zemnom plyne, čo obmedzuje schopnosť dodávateľov energie pružne reagovať na meniace sa podmienky na trhu alebo presunúť skutočné náklady na spotrebiteľov. V týchto prípadoch nárast cien ropy v posledných rokoch priamo prispel k rastu cien zemného plynu na vybraných, obmedzených trhoch, a to v neprospech spotrebiteľov a priemyslu v týchto regiónoch.

Faktory „daňovej/odvodovej“ zložky ceny

V rámci tejto zložky je dôležité odlíšiť všeobecné daňové opatrenia v oblasti energie od nákladov súvisiacich s energetickou sústavou financovaných z odvodov. Dane a odvody na financovanie politík v oblasti energetiky a klímy sú zvyčajne najmenšími zložkami vo väčšine členských štátov, no najmä odvody sa v porovnaní s inými zložkami významne zvýšili. Táto zložka dobehla, alebo predbehla podiel sieťových nákladov a teraz predstavuje najväčšiu časť ceny elektrickej energie pre domácnosti v troch členských štátoch, zatiaľ čo v niektorých iných členských štátoch je jej podiel okrajový. Vo väčšine členských štátov sa z daní a odvodov financujú politické opatrenia v oblasti energetiky a klímy, vrátane podpory energetickej efektívnosti a výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov pripočítané k maloobchodným cenám v skutočnosti predstavujú 6 % priemernej ceny elektrickej energie pre domácnosti EÚ[12] a približne 8 % ceny elektrickej energie pre priemysel pred uplatnením úľav. Aj tu existuje široká škála výšky nákladov, keďže tieto podiely v Španielsku a Nemecku dosahujú 15,5 % a 16 % ceny elektrickej energie pre domácnosti, v porovnaní s menej ako 1 % v Írsku, Poľsku a Švédsku.

Zatiaľ čo niektoré národné politiky v oblasti energetiky a klímy sa financujú prostredníctvom odvodov, náklady na systém EÚ ETS sa odrážajú vo veľkoobchodnej zložke ceny energie. Vnútroštátne odvody, nech sa uplatňujú v ktoromkoľvek bode reťazca, menia ceny a tak spôsobujú rozdiely medzi jednotlivými vnútroštátnymi trhmi. Na minimalizovanie takéhoto narušenia je dôležité, aby zásahy vlád v energetickom sektore (financovanie infraštruktúry alebo výroby, napríklad v oblasti obnoviteľných zdrojov, nákladov na jadrovú energiu, či flexibilnej kapacity fosílnych palív) boli nákladovo čo najefektívnejšie[13].

Európsky rámec pre zdaňovanie energie neposkytuje úplnú harmonizáciu, takže členské štáty môžu zmeniť svoje dane a daňové sadzby individuálne, nad rámec základných prvkov alebo minimálnych úrovní uvedených v právnych predpisoch EÚ[14]. Opäť, na príklade elektrickej energie vidno, aké zreteľné sú významné národné rozdiely v príslušných podieloch a v absolútnych hodnotách daňovej/odvodovej zložky cien energie, ktoré sa uvádzajú vyššie. Členské štáty používajú dane a odvody na rozmanité účely. Patrí k nim zvyšovanie všeobecných príjmov (napr. v prospech zdravotníctva a vzdelávania), ale aj internalizácia externých nákladov na výrobu a spotrebu energie a financovanie politík špecifických pre oblasti energetiky, ako sú politiky v oblasti klímy a energetiky, alebo úprava odvetví fosílnych palív.

Údaje o daňových úľavách a iných subvenciách, ktoré ponúkajú členské štáty, a to najmä v energeticky náročných odvetviach, sú v súčasnosti nejednotné a chýba im konzistentnosť[15]. Z tohto dôvodu Komisia pripravuje hĺbkovú štúdiu s cieľom zozbierať konzistentné a úplné údaje o úplných nákladoch a subvenciách v súvislosti s rôznymi technológiami v odvetví elektrickej energie.

Faktory „sieťovej“ zložky ceny

Relatívny podiel prenosových a distribučných nákladov, ako aj absolútne úrovne sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšia z dôvodov, ktoré nie je vždy ľahké pochopiť; údaje o faktoroch týchto podielov a ich vývoji sú chabé, najmä pokiaľ ide o zemný plyn. Nasledujúce údaje sa preto vzťahujú iba na elektrickú energiu.

poznámka: niektoré členské štáty pridávajú k sieťovým poplatkom nesieťové náklady, čo sa v týchto dátach nerozlišuje

Od roku 2008 sa náklady na elektrické siete pre priemyselných spotrebiteľov zvýšili o 30 % a pre domácich spotrebiteľov o 18,5 %. Trvalé zvyšovanie nákladov na siete, najmä v prípade domácností, nie je v kontexte transformácie energetického sektora úplne neočakávané, ale mohlo by sa zmierniť prostredníctvom lepšieho riadenia siete.

Keďže sa absolútne hodnoty pohybujú v rozmedzí od 2 eurocentov/kWh do 7 eurocentov/kWh[16], je jasné, že takéto náklady môžu mať významný vplyv na celkové ceny elektrickej energie, a tým aj na celkové rozdiely v cenách energie medzi členskými štátmi a v porovnaní s obchodnými partnermi. Tieto rozdiely sú tiež čiastočne spôsobené veľmi rozdielnymi vnútroštátnymi postupmi, pokiaľ ide o tarifnú reguláciu siete a postupmi rozdelenia nákladov, ako aj fyzickými rozdielmi v sieťach a v efektivite ich prevádzky.

2. Náklady na energiu v Európe

Napriek tomu, že najväčšia pozornosť sa venuje cenovým hladinám energie, náklady na energiu sú v praxi pre domácnosti a priemysel dôležitejšie, pretože odzrkadľujú skutočné účty, ktoré sa platia. Zvýšenie cien môže povzbudiť istú mieru kompenzácie zvýšením energetickej efektívnosti a znížením spotreby. Dochádza k tomu v dôsledku zlepšenia energetickej efektívnosti procesov, výrobkov alebo domácností, alebo prostredníctvom zníženia odvetvovej alebo dokonca celkovej energetickej náročnosti priemyslu. Pokles cien sa však môže vyvážiť aj zvýšením spotreby, napríklad preto, že sa používa vyšší počet elektrických výrobkov.

V sektore domácností bolo zaznamenané významné zlepšenie energetickej efektívnosti, pri všetkých spôsoboch využívania energie, ale hádam najviac pri vykurovaní domácností:

Vývoj spotreby energie v prípade vykurovania domácností (koe/m2).

 Zdroj: Odyssee

Celkovo v období rokov 2008 – 2011 v domácnostiach klesla spotreba elektrickej energie o 1 % a spotreba zemného plynu o 15 %. Napriek tomu sa náklady domácností na energiu zvýšili, napríklad aj preto, že nízke miery rekonštrukcie neefektívnych obydlí a miery výmeny neefektívnych zariadení neboli dostatočné na vyváženie rastu cien. Z údajov zo všetkých členských štátov vyplýva, že energetický podiel spotreby domácností[17] v období rokov 2008 – 2012 vzrástol o 15 % , z 5,6 % na 6,4 % celkovej spotreby. Keďže náklady na energiu často tvoria väčšiu časť nákladov chudobnejších domácností, tento nárast má ďalšie negatívne distribučné následky na „zraniteľné“ domácnosti.

Zdroj: Eurostat

V období rokov 2008 – 2011 neustále zlepšovanie energetickej efektívnosti európskeho priemyslu a pokles výroby v dôsledku hospodárskej krízy a medzinárodnej konkurencie viedli k zníženiu spotreby elektrickej energie o 4 %. Zvýšenie cien elektrickej energie však toto zlepšenie prevážilo a spôsobilo zvýšenie nákladov v priemysle celkovo zhruba o 4 %, pred započítaním daňových a odvodových úľav. Naopak, priemyselná spotreba zemného plynu klesla o 5,3 % a náklady sa v období rokov 2008 – 2011 celkovo znížili o 6,8 %.

Európsky priemysel sa v svetovom meradle celkovo nachádza na čele efektívnosti. Existuje však ešte potenciál na ďalšie opatrenia v oblasti efektívnosti (čiastočne už prebiehajú v rámci vykonávania novej smernice o energetickej účinnosti v EÚ a priebežného zlepšovania energetických produktov), najmä vzhľadom na veľké rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi. Prístup k štandardizovaným údajom o nákladoch na energiu nie je ľahký. Z dostupných údajov vyplývajú veľmi rozdielne rozsahy výkonnosti pri pohľade na podiel nákladov na energiu vo výrobných nákladoch. Z tohto dôvodu sa oplatí podrobnejšie preskúmať energeticky náročné odvetvia, vrátane výrobných sektorov, ako sú papier a tlač, chemické výrobky, nekovové minerály, železo a oceľ a neželezné kovy, v ktorých je v porovnaní s výrobnými nákladmi vysoký podiel nákladov na energiu. Spoločnosti z EÚ, ktoré sa zúčastnili na hĺbkových štúdiách v energeticky náročných odvetviach, oznámili, že ich ceny elektrickej energie a plynu po úľavách v rokoch 2010 až 2012 rástli.

Podiel nákladov na energiu vo výrobných nákladoch v energeticky náročných odvetviach

(Jednotlivé úsečky predstavujú podsektory[18] s najnižším, najvyššími hodnotami členských štátov a s priemermi EÚ, 2010)

Zdroj: Eurostat, Štrukturálna podniková štatistika

3. Energia a medzinárodná konkurencieschopnosť Európy

Aj keď Európa nikdy nebola miestom lacnej energie, v posledných rokoch sa rozdiel v cenách energie medzi EÚ a jej hlavnými hospodárskymi partnermi ešte viac prehĺbil: v súčasnosti sú ceny zemného plynu pre priemysel v EÚ priemerne trikrát až štyrikrát vyššie ako porovnateľné ceny v USA, Indii a v Rusku a o 12 % vyššie ako v Číne, sú porovnateľné s cenami v Brazílii a nižšie ako v Japonsku.

Nižšie regionálne ceny vyplývajúce napríklad z rozmachu bridlicového plynu v USA a postupného nárastu obchodu so skvapalneným zemným plynom sa zatiaľ neprejavili v nižších cenách na európskom trhu. Príčinou sú domáce subvencie v niektorých výrobných krajinách, obchodné obmedzenia a/alebo obmedzenia infraštruktúry a účinky indexácie podľa cien ropy. Navyše, rastúci dopyt v Ázii, najmä v Japonsku po jadrovej havárii vo Fukušime, tiež prispel k prehĺbeniu rozdielu medzi cenami v EÚ a USA.

V prípade elektrickej energie veľkoobchodné ceny v Európe počas tohto obdobia klesali, sú relatívne nízke a sú zhruba porovnateľné s veľkoobchodnými cenami elektrickej energie v USA. Pri súčasných výmenných kurzoch sú však priemyselné maloobchodné ceny elektrickej energie v EÚ[19] viac ako dvakrát vyššie ako v USA a v Rusku, o 20 % vyššie ako v Číne, ale o 20 % nižšie než v Japonsku. Nižšie ceny zemného plynu v USA a v Rusku (a následné nižšie ceny uhlia) prispeli aj k zníženiu cien elektrickej energie týchto krajín. Napriek tomu sú dodávky elektrickej energie (na základe výpadkov/výkyvov) vo väčšine členských štátov spoľahlivejšie ako v USA a Japonsku, Číne a Rusku[20]. Aj tieto výpadky spôsobujú náklady. K dispozícii nie sú úplné medzinárodné údaje o nákladoch na siete, aby sa dala overiť hypotéza, že siete v EÚ sú drahšie, ale spoľahlivejšie než kdekoľvek inde na svete. Údaje o zdanení sú trochu dostupnejšie a vyplýva z nich, že zdaňovanie elektrickej energie a zemného plynu v EÚ je v priemere vyššie ako v iných regiónoch sveta.

Na posúdenie vplyvu tohto rastúceho rozdielu cien energie na priemyselnú konkurencieschopnosť sú kľúčom dva ukazovatele: vývoz a európska produkcia energeticky náročných podnikov.

· Energeticky náročný tovar EÚ stále dominuje celosvetovým vývozným trhom napriek prehĺbeniu rozdielov v cenách energie od roku 2008. V posledných rokoch však Európska únia výrazne znížila energetickú náročnosť svojho vývozu, zatiaľ čo z rozvíjajúcich sa hospodárstiev, ako je Brazília, Rusko a Čína, sa stávajú čoraz významnejšie zdroje energeticky náročných medziproduktových komponentov. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA)[21] sa očakáva, že rastúci rozdiel medzi cenami energie a nákladmi na energiu v EÚ a v iných regiónoch spôsobí zníženie podielu EÚ na svetových vývozných trhoch s energeticky náročným tovarom.

· Úrovne výroby v energeticky náročných odvetviach od roku 2008 klesali a aj celkový podiel energeticky náročných odvetví na európskom HDP klesá[22]. V tejto fáze však nie je možné pripisovať to len cenám energie, pretože dôležitými faktormi sú aj daňové a odvodové úľavy pre energeticky náročné odvetvia, recesia, štrukturálne zmeny vo svetovom hospodárstve a zodpovedajúce globálne posuny v rámci spotrebiteľského dopytu. Výroba v EÚ sa skutočne už desaťročia reštrukturalizuje na menej energeticky náročnú výrobu s vyššou pridanou hodnotou, čo čiastočne zmiernilo rast cien energie. Navyše, významnú úlohu zohrávajú aj mnohé ďalšie faktory, vrátane nákladov práce a atraktívnosti trhov mimo EÚ, ktoré podporujú investície na týchto trhoch.

Medzi týmito dvoma rozmermi existuje súvislosť. V posledných rokoch sa niektoré európske energeticky náročné odvetvia obrátili na svetové trhy s cieľom kompenzovať recesiu a súvisiaci pokles dopytu v Európe prostredníctvom vývozu alebo medzinárodných investícií, a to aj v takých lokálnych odvetviach, ako sú tehly a strešné škridly. Ako také naďalej podliehajú medzinárodnej hospodárskej súťaži a musia sa rozhodnúť, či budú investovať v Európe alebo v zahraničí, v krajinách s oveľa sľubnejšou dynamikou trhu. Keďže konkurenti v iných krajinách sa snažia zlepšiť svoju energetickú efektívnosť, rozdiely v cenách energie majú väčší vplyv na investičné rozhodnutia a schopnosť podnikov konkurovať a rozvíjať sa.

4. Budúci vývoj cien a nákladov

Rámec Komisie pre politiku v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 odzrkadľuje širokú škálu práce, potrebnej na pochopenie budúcich odhadov nákladov na energiu a konečných cien, so zreteľom na dynamiku svetových a európskych trhov, vládne politiky a správanie spotrebiteľov a priemyslu. Analýza Komisie potvrdzuje zistenia Plánu postupu v energetike do roku 2050, že sa očakáva ďalší rast cien fosílnych palív, ktorý bude ovplyvňovať náklady na energiu. Konkrétne v prípade elektrickej energie je pravdepodobné, že náklady sa budú zvyšovať až do roku 2020, pre rastúce náklady na fosílne palivá a potrebné investície do infraštruktúry a výrobnej kapacity. Po roku 2020 sa očakáva ustálenie nákladov a neskôr mierny pokles, pretože fosílne palivá sa nahradia energiou z obnoviteľných zdrojov. Kapitálové náklady sa však znižujú len mierne, zatiaľ čo daňové/ETS aukčné platby sa zvyšujú.

5. Závery: opatrenia na zníženie nákladov na energiu

Pri pohľade na vývoj cien energie od roku 2008 možno vyvodiť tieto hlavné závery:

Ceny elektrickej energie, ale čo je ešte dôležitejšie, náklady na energiu, sa ďalej celkovo zvyšovali v prípade domácností aj priemyslu, napriek klesajúcim alebo ustáleným úrovniam spotreby. Ceny zemného plynu kolísali, ale v období rokov 2008 – 2012 sa výrazne nezvýšili;

Tento nárast cien je spôsobený predovšetkým zvýšením daní/odvodov a nákladov na siete. Vývoj energetickej zložky cien bol nerovnomerný; v krajinách s vysokou penetráciou veternej a slnečnej energie vznikol tlak na zníženie veľkoobchodných cien energie, ale v ostatných krajinách nie. Pokrok dosiahnutý vo fungovaní vnútorného trhu s energiou by mal mať pozitívny vplyv tým, že zabezpečuje konvergenciu veľkoobchodných trhových cien v celej Európe. V prípade maloobchodných cien bola situácia iná, pretože sústavy distribučných sietí, nekoordinované národné politiky v oblasti energetiky a klímy, dane, odvody a tarifné regulácie sietí sa v tomto prípade líšia, a tak spôsobujú fragmentáciu vnútorného trhu.

Trendy v EÚ maskujú významné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi a naprieč priemyselnými odvetviami. Poukazuje to na slabé stránky vnútorného trhu s energiou, s veľkými rozdielmi medzi politikami členských štátov v oblasti nákladov na siete a v oblasti daní/odvodov.

V prípade elektrickej energie aj zemného plynu sa cenový rozdiel v porovnaní s externými konkurentmi zvyšuje (Japonsko a Kórea sú dve najväčšie výnimky). Prudký pokles cien zemného plynu v USA kontrastuje s ustálenou úrovňou v Európe v danom období.

Doteraz patrilo EÚ prvenstvo vo vývoze energeticky náročného tovaru. Úsilie európskeho priemyslu kompenzovať vyššie náklady na energiu prostredníctvom neustáleho zlepšovania energetickej efektívnosti sa však možno bude musieť ešte prehĺbiť, s prihliadnutím na fyzické obmedzenia, pretože konkurenti tiež zvyšujú svoju efektívnosť a európsky priemysel sa prikláňa k možnosti investovať v zahraničí, aby sa priblížil rozvíjajúcim sa trhom.

Stretávame sa s vážnym nedostatkom dôveryhodných, porovnateľných a overiteľných informácií o určitých aspektoch cien a nákladov, najmä o faktoroch prenosových a distribučných nákladov, o presnom vplyve energie na náklady na úrovni výrobných zariadení a o úrovni daní a subvencií, najmä pokiaľ ide o priemysel.

Na základe uvedených súvislostí sa Komisia domnieva, že je dôležité zachovať náš záväzok dobudovať vnútorný trh s energiou v roku 2014 a ďalej rozvíjať energetickú infraštruktúru. Vďaka liberalizácii trhu EÚ môžu priemyselní spotrebitelia (najmä MSP) a domácnosti už teraz znížiť svoje ceny prechodom na lepšie tarifné režimy existujúcich dodávateľov alebo prechodom k lacnejším dodávateľom energie, ak je počet dodávateľov dostatočný. Stále je potrebné ďalšie úsilie o liberalizáciu trhu, zvýšenie investícií a hospodárskej súťaže a vytvorenie efektívnosti, ktorá môže priniesť zníženie cien. Dynamické určovanie cien a technológie inteligentných meracích systémov zároveň zostávajú mimo dosahu väčšiny európskych domácností. Preto je schopnosť spotrebiteľov kontrolovať výšku vlastných účtov za energiu obmedzená. S cieľom riešiť tieto problémy má Komisia v úmysle vydať oznámenie o maloobchodných trhoch do leta 2014.

Keď sú ceny palív globálne (napr. ropy a uhlia) a je ťažké ich ovplyvniť, k posilneniu vplyvu EÚ prispievajú politiky EÚ týkajúce sa diverzifikácie dodávok energie a zásobovacích trás, rokovania s významnými partnermi v oblasti energetiky jednotne v mene Európy a podpora energetickej efektívnosti na medzinárodnej úrovni. Okrem toho zvyšovanie produkcie energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti prispieva k znižovaniu nákladov na dovoz fosílnych palív.

Pokiaľ ide o odvodovú a daňovú zložku cien v oblasti energetickej politiky, ktorá v posledných rokoch zaznamenala najväčšie zvýšenie, dôležité je zohľadniť hodnotu týchto opatrení a zabezpečiť, aby sa politiky financované týmito opatreniami uplatňovali nákladovo čo najefektívnejšie. Preto je dôležité, aby členské štáty preskúmali svoje rozdielne národné praxe a riadili sa osvedčenými postupmi, vrátane usmernení Komisie týkajúcich sa štátnych zásahov v sektore energetiky, aby sa minimalizovali negatívne následky pre ceny energie. Nákladovo efektívny prístup k politikám v oblasti zmeny klímy, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti do roku 2030 bude v tomto smere rozhodujúci, tak ako v iných oblastiach politík[23].

Sieťová zložka cien sa vo väčšine členských štátov zvýšila, pričom medzi krajinami existujú veľké rozdiely, a to najmä v oblasti distribučných nákladov. Z toho vyplýva potreba ďalej pracovať na referenčných sieťových nákladoch a postupoch s cieľom zabezpečiť, aby európska konvergencia sieťových postupov prispela k zvýšeniu efektívnosti distribučných a maloobchodných trhov, a tak aj k zníženiu zložky cien, ktorá sa týka sieťových nákladov.

Ak chcú domácnosti a priemysel v Európe kontrolovať náklady na energiu, môžu zlepšiť svoju energetickú efektívnosť a prijať odozvu na dopyt, ako aj ďalšie nové energetické technológie a inovácie na šetrenie energie a peňazí. Pre súčasnú finančnú a hospodársku krízu je riešenie energetickej chudoby a/alebo zraniteľnosti dnes ešte významnejšie, vzhľadom na to, že rast nákladov na energiu ťažšie postihuje chudobné domácnosti. V prípade domácností sa môže uvažovať o tom, že fiškálne prevody môžu poskytovať ochranu, vzhľadom na to, že vo všeobecnosti je účinnejšie chrániť takýchto zraniteľných spotrebiteľov prostredníctvom opatrení sociálnej politiky (ako sú fiškálne transfery) ako prostredníctvom cien energie.

Pokiaľ ide o priemysel, Európska únia by mala pokračovať vo svojom úsilí o zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti cien energie. Najmä energetické subvencie v lokálnych odvetviach a vývozné obmedzenia týkajúce sa energetického tovaru by sa mali riešiť s jej medzinárodnými partnermi bilaterálne, ako aj na úrovni Svetovej obchodnej organizácie. Tieto opatrenia zároveň prispejú k zlepšeniu medzinárodnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, napriek nedávnemu rastu európskych relatívnych cien energie a rastúcim nákladom na platby za potrebné investície. Keď sú tieto opatrenia nedostatočné, fiškálne transfery, výnimky a úľavy z daní a odvodov by mohli poslúžiť ako prostriedok ochrany určitých priemyslových spotrebiteľov pred vyššími nákladmi na energiu, za predpokladu, že sú zlučiteľné s pravidlami štátnej pomoci a pravidlami vnútorného trhu s energiou. Existujúce usmernenia pre opatrenia štátnej pomoci v rámci systému obchodovania s emisiami umožňujú štátnu pomoc pre podniky v niektorých energeticky náročných odvetviach, s cieľom kompenzovať náklady na nepriame emisie ETS. Okrem toho sa v navrhovanom znení revidovaných usmernení pre štátnu pomoc v oblasti energetiky a životného prostredia (v súčasnosti prebiehajú verejné konzultácie) predpokladá, že členské štáty môžu mať záujem poskytnúť čiastočnú kompenzáciu dodatočných nákladov na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa uľahčilo celkové financovanie podpory energie z obnoviteľných zdrojov a zabránilo sa úniku uhlíka. Toto je dôležité najmä pre energeticky náročný priemysel. Netreba však zabudnúť, že cielené subvencie musia financovať iní spotrebitelia alebo daňoví poplatníci. Zároveň znižujú priamy stimul na prijímanie opatrení na zvýšenie efektívnosti a keďže sa všeobecne uplatňujú na vnútroštátnej úrovni, navyše narúšajú hospodársku súťaž v rámci jednotného trhu s energiou.

Európa musí čeliť výzvam transformácie energie, ktoré sa týkajú nákladov na energiu, prostredníctvom tripartitného úsilia EÚ, členských štátov a európskych domácností a priemyslu. Vďaka flexibilným energetickým systémom, citlivým spotrebiteľom, konkurenčným trhom a nákladovo efektívnym vládnym nástrojom bude mať Európa väčšiu schopnosť obmedziť zvyšovanie cien, hradiť investície a minimalizovať rast nákladov. Takto môže poskytnúť praktický príklad toho, ako sa konkurencieschopné hospodárstvo môže vybudovať na udržateľnom a cenovo prístupnom energetickom systéme.

[1]               Pojem „priemysel“ a údaje o priemysle v správe sa vzťahujú všeobecne na obchodnú činnosť a nielen na sektory výroby alebo ťažkého priemyslu.

[2]               EUCO 75/1/13 REV1, 23. mája 2013.

[3]              Zber konzistentných a úplných údajov v energetickom sektore je výzvou a obmedzuje analytické úsilie posúdiť aktuálny stav a vplyvy politiky. Údaje, ktoré sa uvádzajú tu a v sprievodnej správe, obsahujú najkonzistentnejšie a najnovšie dostupné informácie z celej EÚ.

[4]               Priemyselné ceny oznámené v súlade so smernicou 2008/92/ES o zbere údajov o priemyselných cenách elektrickej energie a zemného plynu a môžu zahŕňať iných nerezidentných odberateľov. V prípade zemného plynu sa zohľadňujú všetky spôsoby priemyselného použitia. Systém sa však nevzťahuje na spotrebiteľov, ktorí používajú zemný plyn na výrobu elektrickej energie v elektrárňach alebo zariadeniach KVET (kombinovanej výroby elektriny a tepla), na neenergetické účely (napr. v chemickom priemysle), nad 4 000 000 GJ/rok.

[5]              Pomer je podobný pri všetkých energetických produktoch (elektrickej energii alebo zemnom plyne); druhoch spotrebiteľov (domácich alebo priemyselných), veľkostiach spotrebiteľov (malí, strední alebo veľkí spotrebitelia), obdobiach (2008 – 2012) a menových jednotkách (EUR, národná mena alebo štandard kúpnej sily). V prípade poslednej zložky sa pomer významne nemení, no výrazne sa mení umiestnenie jednotlivých členských štátov: krajina s nízkou nominálnou cenou môže skončiť s porovnateľne vysokou cenou z hľadiska štandardu kúpnej sily.

[6]  Toto časové rozpätie sa často používa v celej správe, pretože metodika Eurostatu pre údaje o maloobchodných cenách energie sa v súčasnosti značne zmenila a nie je konzistentná so skoršími údajmi, a ani nie je úplná pre všetky členské štáty.

[7] V prípade domácností aj priemyslu (+36,5 % a +127 %), pokiaľ ide o váženú priemernú cenu elektrickej energie. V prípade priemyslu táto zmena percentuálneho podielu nezahŕňa DPH a iné dane, ktoré môžu daňové orgány vrátiť. Pri tomto percentuálnom podiele sa nezohľadňujú priemyselné výnimky.

[8]               Ceny uhlíka tvoria súčasť veľkoobchodnej ceny a klesli zo 14 – 29 EUR/t v roku 2008 na 6 – 9 EUR/t v roku 2012. Nie je však jasné, v akom rozsahu sa toto zníženie cien premietlo do veľkoobchodnej ceny, alebo aké významné je vzhľadom na efekt prednostného poradia technológií nízkych prevádzkových nákladov.

[9]               Kombinácia slabého dopytu a dynamiky veľkoobchodných cien elektrickej energie (ustálenej alebo klesajúcej počas zvyšovania cien uhľovodíkov) vytvorila tlak na aktíva konvenčnej výroby. V mnohých prípadoch boli negatívne ovplyvnené ziskové rozpätia v odvetví výroby aj ceny akcií spoločností a prístup k finančným prostriedkom bol ťažší. Zariadenia v EÚ sa spravidla musia prispôsobiť tomuto novému podnikateľskému prostrediu, a dosahujú to väčším zameraním sa na nadväzujúce služby, vrátane decentralizovanej výroby a energetickej efektívnosti, a postupným odpredajom svojich aktív konvenčnej výroby energie.

[10]             Na liberalizovaných trhoch ľahší prístup na trh zvyšuje konkurenciu, čo by malo zvýšiť motiváciu na znižovanie nákladov a prenášanie nižších cien na spotrebiteľov. Ilustráciou toho sú nižšie maloobchodné ceny elektrickej energie v UK, BE a NL.

[11]             51 % spotreby zemného plynu v Európe sa v roku 2012 stále indexovalo na základe ropy, v porovnaní s 44 %, pri ktorých sa cena určovala na základe hospodárskej súťaže v oblasti zemného plynu (ročný prieskum IGU 2012). Podiel objemov, pri ktorých sa cena určila na základe burzy zemného plynu, sa od roku 2005 zvýšil trojnásobne, ale silné regionálne rozdiely pretrvávajú v mechanizmoch tvorby veľkoobchodných cien, pričom v roku 2012 sa zhruba pri 70 % zemného plynu v severozápadnej Európe (vo Veľkej Británii, Írsku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Nemecku, Dánsku) cena určila na základe burzy zemného plynu, v porovnaní s menej ako 40 % v strednej Európe (v Rakúsku, Českej republike, Maďarsku, Poľsku, na Slovensku a v Švajčiarsku). Niektoré členské štáty majú celkový dovoz zemného plynu založený na indexácii podľa ropy.

[12]             Dane a odvody z energie z obnoviteľných zdrojov ako podiel cien elektrickej energie pre domácnosti sa pohybujú od menej ako 1 % do 15,5 % v Španielsku a 16 % v Nemecku. Tento podiel sa zvyšuje pre rast podielov energie z obnoviteľných zdrojov a pokles veľkoobchodných cien (ktoré prehlbujú rozdiel medzi veľkoobchodnou cenou a podporou energie z obnoviteľných zdrojov). Ak sa však zohľadní aj efekt prednostného poradia (vodná, veterná a slnečná energia znižujúca veľkoobchodné ceny), čistý účinok energie z obnoviteľných zdrojov na maloobchodné ceny môže spočívať v znížení, nie vo zvýšení cien. Zdá sa, že je tomu tak v Španielsku a Írsku, avšak v Nemecku nie. (Pozri prílohu k správe). Znížené veľkoobchodné ceny by sa mali preniesť na konečných spotrebiteľov vo forme nižších nákladov zložky týkajúcej sa dodávky energie.

[13]             Pozri oznámenie C(2013) 7243 Zabezpečenie vnútorného trhu s elektrickou energiou a najlepšieho využitia verejnej intervencie.

[14]             Pozri smernicu 2003/96/ES.

[15]             Pozri časť 1.1.1.3. pripojenej správy pre ďalšie podrobnosti.

[16]             Sieťové náklady priemyselných spotrebiteľov. V prípade domácností je rozsah 2,2 centov/kWh (MT) – 9,7 centov/kWh (ES).

[17]             Podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien.

[18]             Pozri správu, obrázok 90.

[19] Bez zohľadnenia daňových alebo odvodových úľav pre energeticky náročné odvetvia a berúc na vedomie ťažkosť nájsť porovnateľné medzinárodné údaje o cenách elektrickej energie.

[20]             Pozri kapitolu 3 pracovného dokumentu útvarov Komisie.

[21]             Globálny hospodársky výhľad Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) 2013, obr. 8.17.

[22]             Hrubá pridaná hodnota (2008 – 2011) a objemový index výroby (2008 – 2012) pre papier a tlač, chemické látky, iné nekovové minerálne výrobky (vrátane stavebných materiálov, skla, keramiky), základné kovy (vrátane železa a ocele), neželezné kovy (hliník).

[23]             „Preverenie“ konkurencieschopnosti všetkých politík EÚ.