SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Štvrtá správa o vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu Moldavskou republikou

1.           Úvod

Dialóg medzi EÚ a Moldavskou republikou o vízach zameraný na preskúmanie podmienok bezvízového cestovania občanov Moldavskej republiky (ďalej len občania Moldavska) do EÚ sa začal 15. júna 2010. Komisia predložila orgánom Moldavskej republiky (ďalej len moldavské orgány) akčný plán týkajúci sa liberalizácie vízového režimu (ďalej len APVR)[1] 24. januára 2011. V APVR je stanovený súbor presných referenčných kritérií pre Moldavskú republiku týkajúci sa štyroch tzv. blokov[2] technicky relevantných otázok s cieľom prijať legislatívny a politický rámec (fáza 1) a dosiahnuť jeho účinné vykonávanie (fáza 2).

Komisia pravidelne predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní APVR. Prvá správa o pokroku vo vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa vízového režimu Moldavskou republikou bola predložená 16. septembra 2011[3]. Stretnutie vyšších úradníkov, počas ktorého bola prednesená prvá správa o pokroku a boli prerokované ďalšie kroky v procese, sa konalo 7. októbra 2011.

Hodnotiace misie zamerané na bloky 2, 3 a 4 APVR sa uskutočnili v druhej polovici októbra a začiatkom novembra 2011, pričom sa do nich zapojili odborníci z členských štátov EÚ, ktorých sprevádzali úradníci útvarov Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len ESVČ). Účelom týchto misií odborníkov bolo posúdiť legislatívny, politický a inštitucionálny rámec na základe referenčných kritérií prvej fázy APVR a jeho súlad s európskymi a medzinárodnými normami. Správy odborníkov boli dokončené v decembri 2011.

Druhá správa o pokroku vo vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa vízového režimu Moldavskou republikou bola vydaná 9. februára 2012[4]. Stretnutie vyšších úradníkov, počas ktorého bola prednesená druhá správa o pokroku a boli prerokované ďalšie kroky v procese, sa konalo 27. februára 2012.

Tretia správa o pokroku vo vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa vízového režimu Moldavskou republikou bola vydaná 22. júna 2012[5]. Bola to tretia a záverečná správa o pokroku dosiahnutom v prvej fáze APVR. Obsahovala konsolidované posúdenie vykonané Komisiou týkajúce sa pokroku, ktorý dosiahla Moldavská republika pri plnení referenčných kritérií prvej fázy APVR týkajúcich sa vytvorenia legislatívneho, politického a inštitucionálneho rámca.

Komisia 3. augusta 2012 vydala posúdenie možných migračných a bezpečnostných vplyvov budúcej liberalizácie vízového režimu pre občanov Moldavska, ktorí cestujú do EÚ[6], pričom sa do tohto posúdenia zapojili príslušné agentúry a zainteresované strany EÚ.

Rada na základe týchto správ prijala 19. novembra 2012 závery, v ktorých súhlasila s Komisiou, že Moldavská republika splnila všetky referenčné kritériá prvej fázy akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu. Následne sa začalo hodnotenie referenčných kritérií stanovených v rámci druhej fázy.

O ďalšom postupe v rámci druhej fázy, ako aj o príprave hodnotiacich misií sa rokovalo počas stretnutia vyšších úradníkov, ktoré sa uskutočnilo 28. januára 2013. Nová séria hodnotiacich misií zameraných na všetky štyri bloky APVR sa uskutočnila od 18. februára do 15. marca 2013. Hodnotiace misie boli jedinečné, pokiaľ ide o rozsah a podrobnosti hodnotenia – trvali štyri týždne a podieľalo sa na nich 12 odborníkov z členských štátov EÚ, ktorých sprevádzali úradníci útvarov Komisie a ESVČ.

Účelom týchto misií odborníkov bolo posúdiť stav plnenia referenčných kritérií druhej fázy APVR a vykonávania legislatívneho, politického a inštitucionálneho rámca v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Osobitná pozornosť sa venovala oblastiam, ako sú boj proti diskriminácii, integrácia menšín a obchodovanie s ľuďmi, z ktorých niektoré boli spomenuté aj v záveroch Rady z 19. novembra 2012.

Správy odborníkov boli dokončené v máji 2013. Moldavská republika sa zaviazala realizovať odporúčania uvedené v týchto správach prostredníctvom aktualizovaného národného akčného plánu, ktorý bol vypracovaný koncom mája 2013.

Ukázalo sa, že akčný plán týkajúci sa liberalizácie vízového režimu je dôležitým stimulom reforiem a že pomohol Moldavskej republike od roku 2010 udržať stabilné tempo štrukturálnych reforiem. Zaviedol sa legislatívny a politický rámec, ako bolo uznané v záveroch z novembra 2012 týkajúcich sa prvej fázy APVR.

Cieľom tejto správy je opísať stav vykonávania legislatívneho a inštitucionálneho rámca, fungovanie inštitúcií a úroveň medziagentúrnej koordinácie. Komisia vypracovala túto správu o pokroku na základe rozsiahlych hodnotiacich misií z februára a marca 2013, a to vrátane správ, ktoré v tejto súvislosti vypracovali odborníci z členských štátov, ako aj na základe dodatočných informácií, ktoré získala počas stretnutia spoločného podvýboru EÚ a Moldavskej republiky č. 3[7] a dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o ľudských právach, ktoré sa uskutočnili v apríli 2013. Osobitná pozornosť sa venovala udržateľnosti reforiem a dosiahnutých výsledkov, napríklad aj prostredníctvom zmysluplnej personálnej politiky a financovania. Správa obsahuje aj hodnotenie stavu plnenia odporúčaní adresovaných Moldavskej republike, ktoré sa nachádzali v správe o posúdení vplyvov[8] z augusta 2012.

2.           Posúdenie plnenia štyroch blokov akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu

Blok 1: Bezpečnosť dokumentov vrátane biometrie

a) Referenčné kritériá APVR

· Postupné zavádzanie biometrických pasov, ktoré sú v súlade s normami organizácie ICAO, a to aj na moldavských konzulátoch v zahraničí, a vyradenie pasov, ktoré nie sú v súlade s normami organizácie ICAO

Od januára 2011 vydáva Moldavská republika výlučne biometrické pasy (bežné pasy, diplomatické pasy, úradné pasy a pasy pre osoby bez štátnej príslušnosti), pričom uplatňuje zásadu „jeden pas, jeden dokument“.

Dňa 31. decembra 2012 bolo v obehu 2 514 335 pasov občanov Moldavskej republiky, z ktorých bolo 487 745 (alebo 19,3 %) biometrických pasov. Úplne vyradenie nebiometrických pasov sa plánuje na koniec roka 2020.

Od 1. januára 2012 môžu občania Moldavska žijúci v zahraničí podávať diplomatickým misiám a konzulárnym úradom Moldavskej republiky žiadosti o vydanie biometrického pasu. Všetky veľvyslanectvá a konzuláty Moldavskej republiky v zahraničí boli bez výnimky vybavené špecializovaným zariadením na získavanie biometrických údajov od žiadateľov. Tento nový biometrický pas je v súlade s normami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (International Civil Aviation Organisation, ICAO) a obsahuje niekoľko bezpečnostných prvkov, ktoré organizácia ICAO odporúča[9].

Od 2. januára 2013 používa Stredisko pre štátne informačné zdroje „Registru“ (ďalej len Registru) vlastné koreňové certifikáty a certifikáty s verejným kľúčom. Moldavské orgány podali 28. septembra 2012 žiadosť o zaradenie do zoznamu verejných kľúčov organizácie ICAO (ďalej len ZVK ICAO). Začiatkom roka 2013 vypracovalo ministerstvo informačných technológií a komunikácie nariadenie o zaplatení jednorazového registračného poplatku strediskom Registru za zaradenie do ZVK ICAO. Podpísanie zmluvy o verejnom obstarávaní v súvislosti s výrobou pasových knižiek s integrovaným čipom na základe výsledkov verejnej súťaže z januára 2012 bolo pozastavené do februára 2013 v dôsledku právnej námietky, ktorú Najvyšší súd Moldavskej republiky odmietol. Očakáva sa, že víťaz verejnej súťaže a stredisko Registru podpíšu zmluvu v lete roku 2013.

· Vysoká úroveň integrity a bezpečnosti procesov podávania žiadostí o vydanie pasov, personalizácie a distribúcie pasov, ako aj dokladov totožnosti a iných východiskových dokladov

Cestovné doklady a doklady totožnosti vydáva stredisko Registru. Všetky kancelárie Úradu pre občiansky stav sú vybavené počítačmi a prostredníctvom zabezpečeného komunikačného kanála prepojené s automatizovaným informačným systémom s názvom štátny register obyvateľstva. Vydané osvedčenia o narodení, sobáši, úmrtí, rozvode a zmene mena alebo priezviska majú rovnaký formát a obsahujú rovnaké bezpečnostné prvky[10].

Žiadosti o vydanie cestovných dokladov a vnútroštátnych dokladov totožnosti sa podávajú v 49 územných a regionálnych úradoch strediska Registru. Kontroly, ktoré vykonávajú tieto úrady, sa vo všeobecnosti týkajú presnosti údajov a úplnosti žiadostí, ako aj neelektronických kontrol v spolupráci s ministerstvom vnútra v súvislosti s porušením zákona, trestnými prípadmi a osobami, ktoré sa dopustili trestnej činnosti.

Vzhľadom na existenciu štátneho registra obyvateľstva, ktorý obsahuje veľké množstvo údajov o každom občanovi Moldavska, je pravdepodobnosť, že niekto bude používať viacero totožností, veľmi nízka. Začlenenie biometrických údajov do pasov „zmrazuje“ totožnosť držiteľa a zabraňuje použitiu inej totožnosti.

Stredisko Registru prijíma dôležité opatrenia na maximálne možné zníženie rizika korupcie na úrovni zamestnancov okrem iného prostredníctvom jasného oddelenia povinností a funkcií zamestnancov, náhodného priraďovania žiadateľov úradníkom, kontroly žiadostí žiadateľov minimálne 3 rôznymi úradníkmi a platenia poplatkov pomocou bankomatu. Vzhľadom na existenciu viacerých kontrol žiadostí je zadávanie podvodných žiadostí do systému zamestnancami veľmi náročné.

Úrad pre občiansky stav navyše vytvoril stratégiu predchádzania korupcii a boja proti nej na úrovni zamestnancov. Medzi opatrenia patria neplánované kontroly, obmedzený prístup k údajom, kamerový dohľad a vyhlásenia o príjmoch, majetku a konflikte záujmov. Na každom miestnom úrade, kde sa podávajú žiadosti, sú vyvesené oznámenia s informáciami o korupcii.

V dôsledku týchto nových opatrení bolo v nadväznosti na vyšetrovania uskutočnené v roku 2012 uložených sedem disciplinárnych sankcií za porušenie zákona, ktorého sa dopustili zamestnanci Úradu pre občiansky stav.

Žiadatelia žijúci v oblasti Podnesterska[11] môžu podať žiadosť o vydanie dokladov v jednom z úradov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti administratívnej hranice. Od 17. júla 2003 sa týmito žiadosťami zaoberá šesť trvalých úradov v Moldavskej republike a jeden mobilný úrad, ktoré majú rovnakú organizáciu práce a pre ktoré platia rovnaké hlavné postupy ako vo zvyšku Moldavskej republiky. Osoby, ktoré vlastnia len doklady vydané podnesterskými „orgánmi“, si môžu zaregistrovať svoje doklady o občianskom stave u moldavských orgánov tak, že ich nechajú prepísať Úradom pre občiansky stav a zaradiť do štátneho registra obyvateľstva. Daná osoba potom dostane od Úradu pre občiansky stav doklad, ktorý jej umožní získať moldavský pas. Právne predpisy stanovujú osobitný postup uznávania východiskových dokladov vydaných podnesterskými „orgánmi“. Totožnosť možno určiť pomocou predchádzajúcich dokladov totožnosti alebo cestovných dokladov Moldavskej republiky alebo na základe rodinných záznamov. V mnohých prípadoch je overenie totožnosti danej osoby pomerne jednoduché, pretože sú k dispozícii záznamy až do roku 1992. V prípade osôb, ktoré sa narodili v oblasti Podnesterska počnúc rokom 1992, vyžaduje určenie totožnosti a získanie nároku na občianstvo Moldavskej republiky preskúmanie záznamov o rodičoch a súrodencoch, aby sa tak stanovili rodinné vzťahy. Prijateľnú úroveň istoty o totožnosti možno napokon dosiahnuť krížovou kontrolou údajov v záznamoch o rodinných príslušníkoch v štátnom registri obyvateľstva.

· Rýchle a systematické zadávanie informácií o stratených alebo odcudzených pasoch do databázy Interpolu/LASP

Od októbra 2011 sú zavedené postupy, na základe ktorých stredisko Registru každých päť minút posiela údaje o všetkých stratených alebo odcudzených pasoch národnej policajnej ústredni (ďalej len NPÚ), ktorá je styčným bodom s Interpolom. Národná policajná ústredňa posiela tieto informácie Interpolu každý deň prostredníctvom elektronického systému v reálnom čase. Medzi stratenými a odcudzenými pasmi sa nijako nerozlišuje. Hraničné priechody sú pripojené k databáze stratených a odcudzených pasov Interpolu. Počet stratených pasov je v porovnaní s ich výrobou veľmi vysoký. V roku 2011 bolo za stratené vyhlásených 29 946 pasov a vyrobilo sa 261 259 pasov. V roku 2012 bolo za stratené vyhlásených 32 343 pasov a vyrobilo sa 260 393 pasov. Od októbra 2011 bolo 15 603 stratených pasov vyhlásených za nájdené a vrátené.

· Pravidelná výmena vzorových pasov a spolupráca s EÚ v oblasti bezpečnosti dokladov

Členské štáty EÚ dostávajú každý rok nové vzorové pasy Moldavskej republiky prostredníctvom osobitného komunikačného kanála. Od roku 2009 sa navyše Moldavská republika pridala k verejnému on-line registru autentických dokladov totožnosti a cestovných dokladov (ďalej len PRADO) Rady Európskej únie. Posledná aktualizácia systému PRADO sa uskutočnila 1. júla 2011, keď doň boli vložené nové vzorové moldavské biometrické pasy s bezpečnostnými prvkami. V decembri 2012 bolo poslaných 65 nových vzorových moldavských diplomatických a služobných biometrických pasov s bezpečnostnými prvkami. V roku 2012 dostala divízia expertízy dokladov oddelenia hraničnej polície prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie (ďalej len MZVEI) vzorové cestovné doklady členských štátov EÚ (62 kusov).

b) Odporúčania v rámci posúdenia vplyvov

· Zaviesť a uplatňovať primerané, účinné a odrádzajúce sankcie pre osoby usvedčené z predávania alebo požičiavania svojich pasov.

Článok 361 trestného zákonníka Moldavskej republiky už obsahuje sankcie za výrobu, držanie, predaj alebo používanie falošných úradných dokladov. Pokiaľ ide o stratené alebo odcudzené pasy, moldavské orgány v súčasnosti skúmajú možnosť sprísnenia podmienok vydávania pasov osobám, ktoré sa takýchto činov dopustili.

· Pravidelne si s orgánmi EÚ vymieňať údaje o stratených a odcudzených biometrických pasoch, predovšetkým prostredníctvom databázy Interpolu stratených a odcudzených cestovných dokladov.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR „Rýchle a systematické zadávanie informácií o stratených alebo odcudzených pasoch do databázy Interpolu/LASP“ na strane 5 tejto správy.

· Posilniť právny a inštitucionálny rámec týkajúci sa občianskeho registra, aby sa predišlo zneužívaniu zmeny mien alebo totožnosti s cieľom získať nový pas; mali by sa zaviesť a uplatňovať jasné pravidlá týkajúce sa zmeny mien; mal by sa posilniť právny a inštitucionálny rámec, ktorý by mal obsahovať účinnú kontrolu a opatrenia vysledovateľnosti.

Každý občan môže podať žiadosť o zmenu svojho mena alebo priezviska. Rozhodnutie prijíma Centrálny úrad pre občiansky stav na základe stanoviska osobitného výboru. Právne predpisy neobsahujú žiadne obmedzenie počtu zmien mena alebo priezviska. Jedinečné osobné identifikačné číslo (ďalej len OIČ) v rodnom liste nemožno nikdy zmeniť a v prípade zmeny mena alebo priezviska strácajú platnosť všetky predchádzajúce cestovné doklady a doklady totožnosti. Kontroly hraníc pri výstupe sa uskutočňujú na základe OIČ, pričom hraničná polícia má prístup k štátnemu registru obyvateľstva, ktorý obsahuje všetky predchádzajúce mená a priezviská občanov Moldavska. Zavedený systém výrazne znižuje zneužívanie zmien mena.

Všeobecné hodnotenie bloku 1 Organizácia a zavedené postupy zaisťujú dobrú úroveň integrity a bezpečnosti dokumentov. Procesy registrácie občianskeho stavu a vydávania dokladov sa od roku 2010 výrazne zlepšili. Zavedené systémy podávania žiadostí a vydávania dokladov sú bezpečné, prepracované a poskytujú občanom dobré služby. Distribuujú sa biometrické pasy, ktoré sú v súlade s normami organizácie ICAO, a rýchlo sa vyraďujú staré typy pasov. Od Moldavskej republiky sa takisto žiada, aby poskytla ďalšie informácie o vysokom počte stratených pasov. Komisia usudzuje, že Moldavská republika vo všeobecnosti spĺňa referenčné kritériá druhej fázy stanovené v rámci bloku 1. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · zaviesť používanie pasovej knižky s integrovaným čipom, čím sa zavedie rozšírená kontrola prístupu i doplnková kontrola prístupu, · zautomatizovať čo najviac postupov, ukončiť používanie zvyšných manuálnych postupov, ktoré ešte v súčasnosti existujú, a vytvoriť elektronické prepojenie strediska Registru s ministerstvom vnútra.

Blok 2: Nelegálne prisťahovalectvo vrátane readmisie

Blok 2/téma 1 – Riadenie hraníc

a) Referenčné kritériá APVR

· Účinné vykonávanie právnych predpisov o kontrole hraníc prostredníctvom primeraných kontrol hraníc a hraničného dozoru, postupov a prevádzkovej účinnosti, obrazu situácie na vnútroštátnej a miestnej úrovni vrátane uskutočnenia analýzy rizík, riadenia toku spravodajských informácií a iných údajov, ako aj priameho prístupu k príslušným vnútroštátnym a medzinárodným databázam a ich využívania

Dňa 1. júla 2012 nadobudol účinnosť zákon o hraničnej polícii, podľa ktorého sa pohraničná stráž stala oddelením hraničnej polície ministerstva vnútra (ďalej len MV) Moldavskej republiky.

Hraničná polícia má kompetencie a výkonné právomoci v oblasti integrovaného riadenia hraníc, ako aj v oblasti predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti a boja proti nej. Zákon o štátnej hranici sa riadi definíciami a rámcom Kódexu schengenských hraníc[12] a zohľadňuje aj právny rámec Európskej únie týkajúci sa zodpovednosti dopravcov, najmä smernicu o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich (smernica 2004/82/ES). Hraničná polícia vykonáva svoju činnosť podľa podobných pravidiel a predpisov ako pohraničná stráž v štátoch EÚ patriacich do schengenského priestoru. Na území kontrolovanom Moldavskou republikou sa nachádza 56 hraničných priechodov a cez hranice Moldavskej republiky prejde 13 až 15 miliónov cestujúcich ročne. Hraničné kontroly sa vo všeobecnosti vykonávajú v súlade s najlepšími postupmi Schengenského katalógu EÚ.

Systémy podávania správ a analýzy rizík sú na veľmi dobrej úrovni, a to aj v porovnaní so systémami krajín schengenského priestoru. Systém analýzy rizík sa riadi spoločným integrovaným modelom analýzy rizík (CIRAM) agentúry FRONTEX, pričom profily sú dobre spracované a majú vysokú kvalitu. Hraničná polícia je súčasťou siete agentúry FRONTEX pre analýzu rizík na východných hraniciach (EB-RAN) a s agentúrou FRONTEX si každý mesiac vymieňa informácie. S pomocou hraničnej podpornej misie EÚ pre Moldavskú republiku a Ukrajinu (ďalej len EUBAM) navyše hraničná polícia a colná správa a ich ukrajinskí partneri pripravujú spoločné hodnotiace správy o bezpečnosti na hraniciach.

Hraničný dozor sa plánuje a vykonáva podľa systému analýzy rizík. Počet hliadok je na pomerne dobrej úrovni. Integrované riadenie hraníc zahŕňa plány na vybudovanie komplexného pevného systému dozoru pozdĺž hraníc. Zavedením pevného systému dozoru doplneného o prenosné systémy (nevyžadujúce ovládanie človekom) môže hraničná polícia dosiahnuť primeranú úroveň systému hraničného dozoru. Hraničná polícia má k dispozícii dostatočný počet služobných psov (celkovo 123, z toho 74 stopovacích psov). Zariadenia na hraničné kontroly v prvej línii vo všeobecnosti vyhovujú európskym normám. Počet výstražných hlásení v databázach bol v roku 2012 viac než 5 700 (5 687 vnútroštátnych výstražných hlásení, 56 výstražných hlásení Interpolu), pričom celkový počet je v porovnaní s rokom 2011 viac než štvornásobný. Dôstojníci v prvej línii majú prístup k integrovanému informačnému systému hraničnej polície, právnemu rámcu, zahraničným výstražným hláseniam, profilom rizika a internetu (napr. k systému PRADO). Všetky hraničné priechody majú on-line pripojenie k ústredným databázam. V dôsledku nedostatku vhodných zariadení nie je úroveň kontrol v druhej línii na všetkých hraničných priechodoch dostatočne vysoká.

· Zaistenie dostatočnej infraštruktúry, technického vybavenia, systémov IT, finančných a ľudských zdrojov v súlade so stratégiou a akčným plánom integrovaného riadenia hraníc, ktoré sa majú prijať, a účinné vykonávanie výcvikových programov a opatrení na boj proti korupcii

Hraničná polícia vylepšuje systém hraničného dozoru a vytvorí Národné koordinačné centrum (NKC). Vytvorenie obrazu situácie je súčasťou prebiehajúceho trojfázového plánu s názvom Rozvoj pevného a mobilného komunikačného systému na štátnej hranici. Tieto fázy zahŕňajú získanie vybavenia a vytvorenie pevného a mobilného telekomunikačného systému pre celú krajinu. Vytvorením NKC sa zlepší informovanosť o situácii a centrum umožní aj spoluprácu s európskym systémom vonkajšieho hraničného dozoru[13] (ďalej len EUROSUR). Hraničná polícia má dostatočný počet zariadení na vykonávanie hraničného dozoru (napr. termovízne kamery a okuliare s nočným videním), ale v súčasnosti jej chýbajú pevné systémy dozoru.

Plánovaný počet zamestnancov hraničnej polície je 3 543, pričom momentálne je obsadených 83 % (2 945) pracovných miest. Dôvodom nedostatku zamestnancov je to, že do kontroly hraníc sa už nezapájajú branci. Všetky voľné miesta by sa mali obsadiť do konca roka 2013. Národné kolégium pre hraničnú políciu organizuje dvojročné výcvikové programy pre poddôstojníkov a šesťmesačné základné výcvikové kurzy pre nových zamestnancov. V dvojročnom programe pre poddôstojníkov sa uplatňuje kodanský proces a tento program bol vytvorený s pomocou misie EUBAM v súlade so spoločnými základnými študijnými osnovami EÚ (ďalej len CCC) pre výcvik pohraničnej stráže. Výcvikové programy predstavujú vo všeobecnosti pevný základ pre prípravu profesionálnych pracovníkov na účely riadenia hraníc. Hraničná polícia už zaviedla väčšinu odporúčaní a najlepších postupov v oblasti predchádzania korupcii[14] zo Schengenského katalógu EÚ týkajúceho sa kontroly na vonkajších hraniciach[15]. Deontologický kódex pre hraničnú políciu bol schválený 13. júna 2008 a mzdy hraničnej polície sú na konkurencieschopnej úrovni. Vykonávajú sa neohlásené kontroly a zamestnanci hraničnej polície musia po nástupe do služby, a potom každoročne zverejňovať svoje osobné záujmy a príjmy. Je zavedený systém pravidelnej rotácie zamestnancov.

· Zlepšenie medziagentúrnej spolupráce (vrátane výmeny údajov medzi pohraničnou strážou a agentúrami presadzovania práva) a medzinárodnej spolupráce vrátane spolupráce so susednými krajinami a plnenie pracovných dohovorov s agentúrou FRONTEX na vysokej úrovni účinnosti

Medziagentúrna spolupráca v oblasti riadenia hraníc dosiahla uspokojujúcu úroveň. Hraničná polícia veľmi intenzívne spolupracuje s políciou, colnou správou a Úradom pre migráciu a azyl. Spolupráca medzi hraničnou políciou a generálnou prokuratúrou sa štrukturálne zintenzívnila potom, ako hraničná polícia nadobudla nové právomoci pri vyšetrovaniach trestnej činnosti. Medziagentúrna spolupráca má predovšetkým formu výmeny informácií, spoločných vyšetrovacích tímov, spoločných opatrení a spoločnej odbornej prípravy. Hraničná polícia a colná správa vykonávajú na všetkých hraničných priechodoch kontroly na jedno zastavenie. Využívajú spoločný systém registrácie nákladných vozidiel a môžu si navzájom požičiavať vybavenie, napríklad na kontrolu vozidiel.

Hraničná polícia uzatvorila komplexný súbor dohôd a protokolov o spolupráci s Rumunskom a Ukrajinou. V roku 2012 hraničná polícia pokračovala v spolupráci s misiou EUBAM a zaručila účinné vykonávanie každoročných činností 9. fázy akčného plánu[16]. Od roku 2006 má hraničná polícia styčného dôstojníka v spoločnom centre pre cezhraničnú spoluprácu v Galati. Existujú dohody o spolupráci s niektorými členskými štátmi EÚ (Lotyšsko, Litva, Estónsko, Maďarsko a Poľsko). Spolupráca s ďalšími krajinami Spoločenstva nezávislých štátov (ďalej len SNŠ) prebieha prostredníctvom Riadiacej rady pohraničnej stráže SNŠ. A napokon, existuje protokol o spolupráci medzi pohraničnými strážami štátov GUAM[17]. V auguste 2008 podpísala hraničná polícia pracovný dohovor s agentúrou FRONTEX a podieľa sa na mnohých činnostiach koordinovaných agentúrou FRONTEX. V decembri 2012 vzniklo v rámci oddelenia hraničnej polície národné kontaktné miesto agentúry FRONTEX, ktoré získalo právomoci pri koordinácii a vykonávaní ustanovení plánu spolupráce s agentúrou FRONTEX.

b) Odporúčania v rámci posúdenia vplyvov

· Pokračovať v posilňovaní kontrol hraníc vrátane analýzy rizík a opatrení dozoru a takisto predchádzať korupcii na hraniciach a bojovať proti nej a pokračovať v posilňovaní spolupráce s misiou EUBAM vo všetkých oblastiach riadenia hraníc.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 7 a 8 tejto správy.

· Zlepšiť spoluprácu so susednými krajinami. Posilňovať dvojstrannú a medzinárodnú spoluprácu a výmenu štatistických a analytických údajov, ako aj taktických a operačných údajov a spravodajských informácií prostredníctvom opatrení, ako sú iniciovanie spoločných cezhraničných operácií a účasť na nich, spoločné vyšetrovacie tímy a spoločné spravodajské tímy, zjednodušenie výmeny styčných dôstojníkov v rámci týchto operácií a poskytovanie odborného vzdelávania na vykonávanie spoločných hraničných a colných kontrol.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 8, 9 a 10 tejto správy.

· Zlepšovať odborné vzdelávanie a budovanie kapacít s ohľadom na medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií v oblasti colnej správy a presadzovania práva.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 8, 9 a 10 tejto správy.

· Koordinovať kontrolné činnosti na spoločných hraniciach. Vymieňať si spravodajské informácie a zlepšovať spoločné hodnotenie situácie na operačnej úrovni.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 8, 9 a 10 tejto správy.

· Zlepšiť spoluprácu so susednými krajinami, predovšetkým s Ukrajinou.

Orgány Moldavskej republiky a Ukrajiny začali v roku 2007 realizovať pilotný projekt spoločne prevádzkovaného hraničného priechodu Rosošany – Briceni (ďalej len SPHP). Pilotný projekt SPHP sa plánoval a začal realizovať s pomocou a podporou misie EUBAM a Európskej komisie. Obe strany si navzájom predali zodpovednosť za výstupné kontroly. Týmto pilotným projektom SPHP sa úspešne zaviedli zásady „centrálneho priečinku“, „spoločného miesta kontroly“, „z ruky do ruky“, „pod jednou strechou“ a „bok po boku“.

· Pokračovať v spolupráci s misiou EUBAM a v plnení odporúčaní misie EUBAM týkajúcich sa lepšieho a intenzívnejšieho využívania mobilných jednotiek.

Podnesterská časť hraníc medzi Moldavskou republikou a Ukrajinou nie je pod kontrolou hraničnej polície a colnej správy Moldavskej republiky. V tejto časti sa nachádza 25 oficiálnych priechodov na Ukrajinu, pričom medzinárodne uznávané hraničné kontroly a funkcie dozoru vykonáva jedine ukrajinská pohraničná stráž. Na vnútornej administratívnej hranici medzi oblasťou Podnesterska a Moldavskou republikou existuje 14 vnútorných colných kontrolných staníc, na ktorých colná správa Moldavskej republiky vykonáva kontroly tovaru.

Vo februári 2013 začali moldavské orgány uplatňovať novú stratégiu na zabránenie nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti a na umožnenie prechodu cestujúcich cez oblasť Podnesterska. Táto stratégia zahŕňa opatrenia, ako napríklad: registrácia zahraničných občanov vstupujúcich do Moldavskej republiky a opúšťajúcich ju cez administratívnu hranicu; posilnenie kapacít vnútorných colných kontrolných staníc Úradom pre migráciu a azyl (na šiestich vnútorných colných kontrolných staniciach bude nepretržite fungovať registračná kancelária pre cudzincov); vypracovanie pravidiel pre vnútorné colné kontrolné stanice (ochrana údajov, výmena informácií medzi orgánmi a rozdelenie úloh); informačná kampaň o nových pravidlách registrácie pre cudzincov; vytvorenie mobilných jednotiek[18] v celej krajine a posilnenie spolupráce s ukrajinskými orgánmi a misiou EUBAM. Podľa tejto stratégie sa môžu zahraniční občania, ktorí vstupujú na územie Moldavskej republiky cez oblasť Podnesterska alebo ho cez ňu opúšťajú, vrátane tých, ktorí tam bývajú, dobrovoľne zaregistrovať na vnútorných colných kontrolných staniciach, hraničných priechodoch alebo na vymedzených úradoch v Kišiňove, Balti alebo Comrate. Tento mechanizmus nebude mať vplyv na pohyb cudzincov v rámci medzinárodne uznávaných hraníc Moldavskej republiky. S cieľom bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti bude mobilná jednotka pozostávajúca zo 70 dôstojníkov v celej krajine vykonávať vnútrozemské kontroly založené na analýze rizík. Toto hliadkovanie sa bude častejšie uskutočňovať ako spoločné hliadkovanie s účasťou colnej správy, polície, hraničnej polície a Úradom pre migráciu a azyl. Zavádzanie tejto politiky vrátane právneho rámca sa má ukončiť v prvej polovici roka 2013. Moldavská republika má navyše v úmysle rozšíriť prax spoločných kontrol a hliadok s ukrajinskou pohraničnou strážou v centrálnej (podnesterskej) časti spoločnej hranice. Táto prax sa začala uplatňovať v roku 2012 v severnej časti hranice na spoločne prevádzkovanom hraničnom priechode Rosošany – Briceni a čoskoro sa rozšíri aj na hraničný priechod Palanca – Mayaki v južnej časti hranice.

Hodnotenie bloku 2/témy 1 – Riadenie hraníc Hraničná polícia Moldavskej republiky je organizovaná podľa odporúčaní Schengenského katalógu EÚ, hraničné kontroly a dozor sa väčšinou vykonávajú v súlade s normami EÚ a systém analýzy rizík je organizovaný podľa najlepších schengenských postupov. Stále sú však potrebné určité technické zlepšenia. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · zaviesť pevné technické systémy dozoru pozdĺž pozemnej hranice; uplatniť najlepšie postupy EÚ pri zriaďovaní Národného koordinačného centra a regionálnych koordinačných centier, · zintenzívniť kontroly vozidiel s cieľom nájsť skryté osoby a zlepšiť analýzu rizík a vytváranie profilov v oblasti obchodovania s ľuďmi; zlepšiť odbornú prípravu a dostupnosť dôstojníkov prvej a druhej línie na účely odhaľovania sfalšovaných dokladov; pokračovať v získavaní vybavenia na kontroly v druhej línii a kontroly vozidiel; monitorovať a zaznamenávať hraničné kontroly pomocou kamier na každom stanovisku; zintenzívniť opatrenia na predchádzanie korupcii v colnej správe a uplatňovať najlepšie postupy EÚ, · ďalej v oblasti Podnesterska zavádzať koncepciu mobilných jednotiek zložených z príslušných orgánov presadzovania práva vyškolených v oblasti boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu a cezhraničnej trestnej činnosti; medzi všetkými orgánmi presadzovania práva by sa mala zaistiť automatická výmena informácií a osobných údajov v reálnom čase.

Blok 2/téma 2 – Riadenie migrácie

a) Referenčné kritériá APVR

· Pokračujúce účinné vykonávanie dohody medzi EÚ a Moldavskou republikou o readmisii a opatrení na opätovné začlenenie občanov Moldavska (vracajúcich sa dobrovoľne alebo v rámci readmisie)

Úrad pre migráciu a azyl v rámci MV je orgánom zodpovedným za plnenie dohôd Moldavskej republiky o readmisii. Moldavská republika má uzatvorené dohody o readmisii s týmito štátmi: EÚ (podpísaná 10. októbra 2007 v Bruseli), Nórsko (9. augusta 2006), Švajčiarska konfederácia (1. júna 2004, 19. mája 2010) a Turecko (1. novembra 2012). Prebiehajú rokovania s Albánskom, Azerbajdžanom, Ruskou federáciou a Libanonom. Na poslednom zasadnutí spoločného readmisného výboru Moldavskej republiky a EÚ[19] zaznelo, že pokiaľ ide o žiadosti o readmisiu týkajúce sa moldavských štátnych príslušníkov z krajín EÚ, ich počet klesol z 242 v roku 2011 na 142 v roku 2012 a 57 v prvých 5 mesiacoch roku 2013. V roku 2012 bol najvyšší počet žiadostí z Francúzska (54), Nemecka (34) a Rakúska (26).

Ministerstvo práce, sociálnej ochrany a rodiny zaviedlo udržateľné opatrenia na opätovné začlenenie občanov Moldavska prostredníctvom úradov Národnej agentúry pre zamestnanosť. Uskutočňujú sa pravidelné veľtrhy práce, funguje horúca linka, dostupné informácie (letáky, informačné panely, brožúry) o voľných miestach na trhu práce a sociálnych dávkach v nezamestnanosti sú vyvesené vo všetkých miestnych pobočkách na viditeľnom mieste. Program PARE 1+1 naďalej podporuje miestne investície občanov Moldavska, ktorí sa vrátili do krajiny, prostredníctvom štátneho prídavku.

· Účinné vykonávanie právneho rámca pre riadenie migrácie vrátane vytvorenia administratívnych štruktúr s dostatočnými ľudskými zdrojmi s jasnými a relevantnými kompetenciami vo všetkých aspektoch riadenia migrácie, ako aj účinná spolupráca medzi príslušnými agentúrami

Riadenie migrácie v Moldavskej republike je vymedzené zákonom č. 200/16.07.2010 o režime cudzincov v Moldavskej republike. Na legálny pobyt cudzincov sa stále vzťahujú aj staršie vnútroštátne zákony (t. j. zákon č. 275/1994 a zákon č. 180/2008), ktoré neboli zrušené ani začlenené do nového zákona. Ešte stále neboli prijaté komplexné postupy vymedzujúce časové limity a neukladanie sankcií za porušenie zákona v rámci mechanizmu dobrovoľného návratu ani záruky pre rodiny a deti[20].

Úrad pre migráciu a azyl v rámci MV je hlavným orgánom zodpovedným za riadenie migrácie v Moldavskej republike. Komisia pre koordináciu niektorých činností súvisiacich s otázkami migrácie (zriadená rozhodnutím vlády č. 133/23.02.2010) sa zaoberá vykonávaním všetkých štátnych politík a stratégií v oblasti migrácie, predchádzaním nelegálnej migrácii a bojom proti nej, ako aj koordináciou činností všetkých príslušných verejných orgánov v oblasti riadenia migrácie. V rámci vnútornej reštrukturalizácie MV bol Úrad pre migráciu a azyl vybavený dostatočnými ľudskými zdrojmi (22 zamestnancov) na koordináciu rôznych úloh realizovaných v rámci migračnej stratégie. Ďalšie právomoci má oddelenie pre prisťahovalectvo v rámci Úradu pre migráciu a azyl, napríklad registráciu a zrušenie domicilu alebo pobytu cudzincov, registráciu prechodného pobytu cudzincov vyslaných do Moldavskej republiky na obdobie maximálne 90 dní[21], ako aj koordináciu vydávania dlhodobých víz a boja proti nelegálnemu pobytu cudzincov. Nepretržitá odborná príprava zamestnancov Úradu pre migráciu a azyl sa uskutočňuje v rámci rôznych projektov EÚ s podporou Medzinárodnej organizácie pre migráciu (International Organisation for Migration, IOM), Medzinárodného centra pre rozvoj migračnej politiky (International Centre for Migration Policy Development, ICMPD) a Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (Office of the United Nations High Commissioner for Refugees, UNHCR). V rámci projektu ReVis sa organizujú rozsiahle semináre o vízovom informačnom systéme a študijné návštevy viacerých členských štátov EÚ.

Na poslednom zasadnutí spoločného výboru Moldavskej republiky a EÚ pre zjednodušenie vízového režimu[22] sa dospelo k záveru, že miera zamietnutých žiadostí o vízum občanov Moldavska sa výrazne znížila z 11,43 % v roku 2010 na 6,53 % v roku 2012. Štatistické údaje z rokov 2010 a 2012 ukazujú, že na veľvyslanectvách a konzulátoch EÚ v Kišiňove sa znížila jednotná miera zamietnutých žiadostí o vízum v krajinách schengenského priestoru. Pre Českú republiku sa miera znížila z 22,72 % na 9,55 %, pre Litvu z 15,86 % na 2,9 %, pre Francúzsko zo 14,11 % na 9,9 %, pre Poľsko z 11,64 % na 6,42 %, pre Taliansko z 15,23 % na 8,0 %, pre Maďarsko (spoločné centrum pre podávanie žiadostí o vízum) zo 7,75 % na 5,9 %, pre Nemecko z 5,33 % v roku 2010 na 2,4 % v roku 2012. Vážená priemerná miera zamietnutých žiadostí o vízum v roku 2010 bola 11,43 % a v roku 2012 4,8 %. Percento víz vydaných v Moldavskej republike na viac vstupov do krajín schengenského priestoru sa takisto mierne zvýšilo (z 25,2 % v roku 2010 na 26,7 % v roku 2012).

· Vytvorený a pravidelne aktualizovaný migračný profil a účinná analýza údajov o migračných stavoch a tokoch

Podľa oficiálnych štatistík (z hraničných priechodov) z 1. januára 2013 je 899 500 občanov Moldavska v zahraničí, z čoho 274 500 zostalo v zahraničí kratšie ako 3 mesiace, 289 500 dlhšie ako 3 mesiace, 100 700 do 1 roka, 55 600 do 3 rokov a 179 100 viac ako 3 roky. Rozhodnutím vlády č. 634/24.08.2012 o schválení zoznamu ukazovateľov a šablóny rozšíreného migračného profilu bol zavedený rozšírený migračný profil. Prvý rozšírený migračný profil bol uverejnený v apríli 2013. Rozšírený migračný profil bude slúžiť ako nástroj na tvorbu účinnejších a koherentnejších migračných politík v Moldavskej republike, a doplní tak vnútroštátnu migračnú stratégiu a jej koordinačný mechanizmus. V rámci Úradu pre migráciu a azyl sa vytvorila špecializovaná jednotka zodpovedná za tvorbu a aktualizáciu rozšíreného migračného profilu (jednotka pre rozvoj informácií, správa údajov a analýzu rizík – 5 zamestnancov).

· Dôsledné uplatňovanie účinnej metodiky v oblasti odhaľovania nelegálnej migrácie vo vnútrozemí, analýzy rizík (vrátane podávania správ príslušnými agentúrami a analýzy na všetkých úrovniach správy, napr. na miestnej či centrálnej úrovni) a vyšetrovania prípadov organizovania nelegálnej migrácie a jej napomáhania vrátane účinnej spolupráce medzi príslušnými agentúrami

Odhaľovanie nelegálneho pobytu cudzincov sa uskutočňuje prostredníctvom osobitných kontrol Úradu pre migráciu a azyl. Dôkazy sa porovnávajú s údajmi z integrovaného automatizovaného informačného systému pre migráciu a azyl (SIIAMA) Úradu pre migráciu a azyl, záznamami hraničnej polície, štátnym registrom obyvateľstva (ACCESS), údajmi národnej ústredne INTERPOLU a údajmi z elektronického registra stíhaných osôb SEARCH. Úrad pre migráciu a azyl vykonáva razie v celej krajine v spolupráci s úradom práce, Štátnym daňovým inšpektorátom a Národným centrom pre verejné zdravie. Na základe nich bolo v roku 2011 usvedčených 107 cudzincov a v roku 2012 123 cudzincov za porušenie pravidiel pobytu a za nelegálnu prácu. Vytvorilo sa ďalších 34 pracovných miest na zabezpečenie regionálneho pokrytia krajiny a vytvorenia troch regionálnych kancelárií Úradu pre migráciu a azyl pre boj proti nelegálnemu pobytu cudzincov. Úrad pre migráciu a azyl nedávno zriadil jednotku na získavanie informácií, riadenie údajov a analýzu rizík (5 zamestnancov) a hraničná polícia takisto vytvorila špecializovanú jednotku na analýzu rizík v oblasti nelegálnej migrácie. Šírenie a využívanie týchto údajov na všetkých hraničných priechodoch sa uskutočňuje pomocou on-line databázy dostupnej vo všetkých hraničných priechodoch. Úrad pre migráciu a azyl s cieľom zaistiť komplexné uplatňovanie zákona o cudzincoch a regulačných aktov spolupracuje s týmito špecializovanými oddeleniami MV: oddelenie polície, oddelenie výkonu trestu, informačná a bezpečnostná služba, oddelenie hraničnej polície, oddelenie jednotiek karabinierov. Dňa 20. decembra 2012 bola podpísaná dohoda o spolupráci medzi Úradom pre migráciu a azyl a oddelením hraničnej polície týkajúca sa predchádzania nelegálnej migrácii cudzincov na hraniciach a na území Moldavskej republiky a boja proti nej.

Vykonáva sa akčný plán na uskutočňovanie opatrení zameraných na zaistenie kontroly migračných tokov cez oblasť Podnesterska. Plánuje sa zlepšenie registrácie cudzincov na vnútorných colných kontrolných staniciach a kontroly migračných tokov na administratívnej hranici zo strany ministerstva vnútra. V rámci Úradu pre migráciu a azyl bola zriadená jednotka zodpovedná za riadenie činnosti vnútorných kontrolných staníc v oblasti evidencie a registrácie cudzincov. Povinnosť registrácie bude platiť len pre cudzincov bez nutnosti preverovať všetkých cestujúcich, ktorí prechádzajú oblasťou Podnesterska. Okrem navrhovaného postupu registrácie na vnútorných kontrolných staniciach sa cudzinci môžu zaregistrovať aj na: i) akomkoľvek územnom úrade pre evidenciu a dokumentáciu obyvateľstva ministerstva informačných technológií a komunikácie, ii) regionálnych úradoch akejkoľvek územnej sekcie Úradu pre migráciu a azyl (v Kišiňove, Balti a Cahule) a iii) sekciách oddelenia hraničnej polície maximálne 72 hodín po prekročení hranice.

· Vytvorenie dostatočnej infraštruktúry (vrátane detenčných centier) a posilnenie zodpovedných orgánov s cieľom zaistiť efektívne vyhostenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na území Moldavskej republiky alebo ním prechádzajú, z územia Moldavskej republiky

Opatrenie vyhostenia vykonáva Úrad pre migráciu a azyl tak, že odvedie cudzinca na štátnu hranicu alebo do krajiny pôvodu. Cudzinci, ktorí boli zaistení, sa umiestňujú do centra pre dočasné umiestňovanie cudzincov, ktoré je sekciou Úradu pre migráciu a azyl a v ktorom je zaistený prístup k právnej pomoci a k sociálnym, kultúrnym a ľudským právam zaručeným zákonom. V rámci vnútornej reštrukturalizácie Úradu pre migráciu a azyl a MV boli pre toto centrum vyčlenené ďalšie ľudské zdroje, takže teraz má 5 úradov a 40 zamestnancov. V období rokov 2009 – 2013 bolo do zaistených 360 cudzincov, z toho 71 osôb v roku 2009, 80 osôb v roku 2010, 103 osôb v roku 2011, 97 osôb v roku 2012 a (zatiaľ) 9 osôb v roku 2013. Zo 115 prípadov identifikácie, ktoré inicioval Úrad pre migráciu a azyl, bolo identifikovaných 85 cudzincov zaistených bez dokladu totožnosti.

b) Odporúčania v rámci posúdenia vplyvov

· Organizovať nepretržité, cielené informačné kampane zamerané na objasnenie práv a povinností spojených s bezvízovým cestovaním vrátane informácií o pravidlách, ktorými sa riadi prístup na trh práce v EÚ (aj prostredníctvom imigračného portálu EÚ), a zodpovednosti za akékoľvek zneužitie práv v rámci bezvízového režimu.

Uskutočnili sa rozšírené stretnutia pracovnej skupiny pre víza s vysokošpecializovanými poradcami EÚ, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami. Pravidelne sa konajú verejné informačné semináre ako súčasť seminárov o integrácii do EÚ, ktoré organizuje MZVEI v rôznych mediálnych, sociálnych a univerzitných prostrediach. Tieto verejné semináre sú zamerané aj na objasnenie práv a povinností spojených s bezvízovým cestovaním vrátane informácií o pravidlách, ktorými sa riadi prístup na trh práce v EÚ, a zodpovednosti za akékoľvek zneužitie práv v rámci bezvízového režimu. Veľmi aktívne informačné centrum sa nachádza v Balti v priestoroch Národnej univerzity. Množstvo činností týkajúcich sa komunikácie a informácií sa navyše uskutočňuje v rámci rôznych projektov partnerstva medzi EÚ a Moldavskou republikou v oblasti mobility [napr. projekt Legal in EU (Legálne v EÚ), Nexus atď.]. Pokiaľ ide o presné podmienky cestovania do EÚ, vízovú politiku EÚ a ustanovenia dohody medzi EÚ a Moldavskou republikou o zjednodušení vízového režimu, všetky informácie sa nachádzajú na webovej stránke MZVEI (časť s konzulárnymi informáciami), ktorá sa nepretržite aktualizuje. Dostupné sú aj na bezplatnej horúcej linke informačného centra MZVEI.

Hodnotenie bloku 2/témy 2 – Riadenie migrácie Operačné postupy uplatňovania zákona o cudzincoch sú funkčné a Úrad pre migráciu a azyl sa stal koordinačným orgánom pri riadení migračných tokov. Bol vytvorený rozšírený migračný profil, ako aj správa o hodnotení údajov. Účinne sa uplatňujú dohody medzi EÚ a Moldavskou republikou o readmisii a o zjednodušení vízového režimu. Existuje primeraná infraštruktúra vrátane detenčných centier. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · pokračovať v uplatňovaní zákona č. 200/2010 o režime cudzincov a zrušiť staršie vnútroštátne zákony, · posilniť ľudské zdroje Úradu pre migráciu a azyl na prácu v oblasti prisťahovalectva a boja proti nelegálnemu pobytu cudzincov na regionálnej úrovni; vytvoriť mechanizmus podávania správ a analýzy na všetkých administratívnych úrovniach posilnením jednotky na analýzu rizík, · pokračovať v otváraní registračných jednotiek Úradu pre migráciu a azyl na hranici s Podnesterskom; spolupracovať s ďalšími orgánmi presadzovania práva a zaistiť automatickú výmenu údajov.

Blok 2/téma 3 – Azylová politika

a) Referenčné kritériá APVR

· Účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti azylu vrátane ustanovení o primeranej infraštruktúre a posilnení zodpovedných orgánov (zamestnanci, financovanie), a to najmä v oblasti azylových postupov, prijímania žiadateľov o azyl a ochrany ich práv, ako aj integrácie utečencov; zabezpečenie prístupu príjemcov medzinárodnej ochrany k cestovným dokladom stanoveným právnymi predpismi

Právne predpisy Moldavskej republiky v oblasti ochrany utečencov sú do veľkej miery v súlade s medzinárodnými a európskymi normami. Zákon o azyle vytvára potrebný inštitucionálny rámec a zavádza právne postupy a zásady. Zákon sa uplatňuje uspokojujúcim spôsobom. Kvalita procesu určovania štatútu utečenca je dobrá a zlepšuje sa. Prístup k procesu zaručuje zákon a v praxi sa realizuje. Úrad UNHCR má plný prístup k príslušným osobám a má dobré pracovné vzťahy s orgánmi zaoberajúcimi sa azylom a hraničnou políciou. V praxi sa dodržiava zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia. Panuje presvedčenie, že kvalita postupu pri určovaní štatútu utečencov je na dobrej úrovni a neustále sa zlepšuje. V roku 2012 bol štatút utečenca udelený 19 osobám a humanitárna ochrana 45 osobám. Celkovo sa prijalo 119 rozhodnutí, čo znamená, že viac než polovica žiadostí viedla k udeleniu určitej formy ochrany. Medzi ďalšie krajiny z prvej 5 krajín, ktorých žiadosti viedli k udeleniu nejakej formy ochrany, patria Arménsko, Afganistan, Kirgizsko a Rusko. Tieto čísla môžu poukazovať na to, že rozhodnutia sú založené na objektívnych a aktuálnych informáciách o krajine pôvodu a že ochrana sa udeľuje osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Systém informácií o krajine pôvodu je však potrebné posilniť a prijať viac zamestnancov. Pri rozhodovaní na úrovni prvej inštancie[23] je mimoriadne nízka miera úspešnosti pri odvolaní: v roku 2012 boli v rámci súdnych konaní zachované všetky rozhodnutia.

Na oddelení pre azyl a integráciu pracuje 5 osôb v jednotke pre medzinárodnú ochranu a azyl. To sa momentálne považuje za dostatočné, pretože počet žiadostí o azyl je stále pomerne nízky (177 v roku 2012, 72 v roku 2011), takže je zaručený dostatočný čas na kvalitatívne pohovory a rozhodovanie. V priestoroch oddelenia pre azyl a integráciu sa nachádza jedna miestnosť určená na pohovory, ktorá je dobre vybavená a ponúka žiadateľovi o azyl dostatočné súkromie. Osobitná pozornosť sa podľa dostupných informácií venuje najzraniteľnejším osobám, ako sú neplnoleté osoby, obete mučenia, traumatizované osoby, obete násilia či osoby s duševnými poruchami. Väčšinou im pomáha zástupca mimovládnej organizácie Memoria. V rámci novej štruktúry Úradu pre migráciu a azyl sa vytvorila nová jednotka pre otázky osôb bez štátnej príslušnosti a informácie, ktorá má 4 zamestnancov. Zaoberá sa žiadosťami o udelenie štatútu osoby bez štátnej príslušnosti[24], ale aj registráciou žiadateľov o azyl. Vytvorili sa dotazník, šablóna na pohovory a príručka, ktoré zaisťujú uplatňovanie právnych ustanovení v praxi. Od februára 2012 bolo prijatých 160 žiadostí a 16 osôb získalo štatút osoby bez štátnej príslušnosti.

Zákon o integrácii cudzincov v Moldavskej republike nadobudol účinnosť 1. júla 2012. Vypracovali sa metodiky uskutočňovania seminárov zameraných na sociálno-kultúrnu integráciu a štátnych jazykových kurzov. Schválilo sa nariadenie o postupe a podmienkach nájomného bývania pre cudzincov, ktorí sú príjemcami pomoci z integračných programov, a cudzincov, ktorí získali určitú formu ochrany, a nariadenie o ubytovacom stredisku. Zákon zaručuje príjemcom nejakej formy ochrany a žiadateľom o azyl plný prístup na pracovný trh a k pomoci v nezamestnanosti a obsahuje opatrenia na predchádzanie nezamestnanosti. Uskutočnili sa viaceré úspešné pilotné projekty. V čase tohto hodnotenia utečenci stále nemohli získať cestovné doklady umožňujúce cestovať mimo územia Moldavskej republiky. Pre problémy s verejnou súťažou na vydávanie dokladov totožnosti a biometrických pasov budú tieto doklady dostupné až v septembri 2013. Vláda 28. decembra 2012 schválila nariadenie o ubytovacom stredisku pre žiadateľov o azyl. Stredisko existuje od septembra 2010 a jeho údržba a zamestnanci sa platia zo štátneho rozpočtu. K 15. februáru 2013 žilo v prijímacom stredisku 18 žiadateľov o azyl, 2 príjemcovia pomoci v rámci humanitárnej ochrany a 1 osoba so štatútom utečenca. Do strediska majú nepretržitý prístup sociálni pracovníci, právni poradcovia a zástupcovia úradu UNHCR. Podmienky a kvalita strediska sú vo všeobecnosti dobré aj napriek nedostatočnému počtu zamestnancov a nedostatku finančných prostriedkov.

Hodnotenie bloku 2/témy 3 – Azylová politika Zákon o azyle sa uplatňuje primeraným spôsobom a kvalita procesu určovania štatútu utečenca je dobrá a zlepšuje sa. Moldavská republika zaviedla príkladný postup určovania štatútu osoby bez štátnej príslušnosti. Značný pokrok sa dosiahol v oblasti integrácie. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · zahrnúť spoločné miesta kontroly medzi orgány s právomocou prijímať žiadosti o azyl do článku 52 zákona o azyle, · zaistiť nepretržitú odbornú prípravu v oblasti azylu pre políciu a hraničnú políciu; zaistiť dostatočnú odbornosť súdnictva v prípadoch azylu, napríklad vytvorením špecializovaných súdov alebo špecializovaných sudcov, · ďalej rozvíjať metodiku správy informácií o krajine pôvodu a bezpečného prístupu k aktuálnym informáciám o krajine pôvodu v súvislosti s jednotlivými osobami, · zvýšiť financovanie štátom sponzorovaných integračných opatrení a vypracovať etický kódex pre zamestnancov prijímacieho centra (prijímacích centier).

Všeobecné hodnotenie bloku 2 Komisia sa domnieva, že Moldavská republika do veľkej miery spĺňa referenčné kritériá druhej fázy stanovené v rámci bloku 2. Je potrebné splniť niektoré ďalšie uvedené odporúčania.

Blok 3: Verejný poriadok a bezpečnosť

Blok 3/téma 1 – Predchádzanie organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a korupcii a boj proti nim

a) Referenčné kritériá APVR

· Vykonávanie strategického a akčného plánu v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej vrátane účinnej koordinácie medzi príslušnými orgánmi, ako aj vykonávanie účinného vyšetrovania, stíhania a konfiškácie príjmov z trestnej činnosti

Od roku 2011 sa uskutočnilo viacero opatrení s cieľom realizovať národnú stratégiu v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej. Dňa 4. mája 2012 bola zriadená Národná rada pre koordináciu činností v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej. Rada je medzirezortný kolegiálny orgán vytvorený s cieľom zaistiť účinnú spoluprácu medzi orgánmi ústrednej verejnej správy a koordináciu ich činností v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej. Dňa 8. júna 2012 bol schválený plán plnenia odporúčaní hodnotiacich misií EÚ, ktoré sa uskutočnili od októbra do novembra 2011 v súvislosti s osobitnými vyšetrovacími opatreniami a bojom proti organizovanej trestnej činnosti. Generálna prokuratúra zriadila národnú koordinačnú radu so zameraním na činnosti v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej. V roku 2012 bolo spáchaných 70 trestných činov 49 zločineckými skupinami s 229 aktívnymi členmi (z toho 6 zločineckých skupín vykonávalo trestnú činnosť na medzinárodnej úrovni). V praxi sa pozorovalo zlepšenie v oblasti hlásenia trestných činov občianskou spoločnosťou, prísnejšie vedenie záznamov a prísna disciplína s cieľom zabrániť utajovaniu trestnej činnosti a iným porušeniam predpisov.

Popri vykonávaní strategického a akčného plánu nadobudla 5. marca 2013 účinnosť významná reforma ministerstva vnútra. Hlavnými zásadami a cieľmi reformy sú: odpolitizovanie činnosti agentúr presadzujúcich právo, demilitarizácia oddelenia jednotiek karabinierov, vyššia prítomnosť agentúr presadzujúcich právo v celej krajine prostredníctvom koordinovanejšieho rozmiestňovania policajných jednotiek, lepšia harmonizácia a koordinácia rôznych policajných oddelení s cieľom vyhnúť sa prekrývaniu a zdvojovaniu funkcií, účinnejšia reakcia na významnú a závažnú trestnú činnosť prostredníctvom špecializácie pri vyšetrovaní a súbežnom stíhaní trestnej činnosti. S reformou ministerstva vnútra sa zaviedli dve nové koncepcie, ktoré sa práve realizujú: špecializácia policajných jednotiek zameraných na prípady závažnej a organizovanej trestnej činnosti a prístup k vykonávaniu policajných činností založený na spravodajských informáciách. Bola vytvorená analytická jednotka oddelenia polície, ktorá má piatich spravodajských analytikov používajúcich nástroj I2 a informačný analytický nástroj Letizia. Reforma sa vo všeobecnosti považuje za skvelý spôsob oddelenia tvorby politík od vykonávania politík. Nové právomoci ministra v súvislosti s policajnými činnosťami už na rozdiel od minulosti nezahŕňajú funkciu vyšetrovania trestnej činnosti, čo je v súlade s najprísnejšími normami EÚ a medzinárodnými normami. Prvým pozitívnym výsledkom reformy je vymenovanie policajného riaditeľa vládou po tom, ako ho navrhol minister vnútra. V rámci reformy MV došlo k reorganizácii a demilitarizácii karabinierov a k ich začleneniu do štruktúry Generálneho policajného inšpektorátu.

Začali sa realizovať aj činnosti na posilnenie forenzných laboratórií. Nariadením č. 399 z 29. novembra 2012 bola vytvorená medzirezortná pracovná skupina, ktorá má vypracovať legislatívny a regulačný rámec potrebný na vytvorenie a správu databázy DNA a laboratória na analýzu DNA. V júni 2013 pomôžu odborníci z Rakúska ministerstvu vnútra vypracovať zákon o DNA. Na vybavenie a odbornú prípravu zamestnancov pracujúcich v technických a forenzných oblastiach sa vyčlenia 2 milióny EUR.

Prijali sa všetky podstatné medzinárodné dohovory. Súčasný legislatívny rámec a inštitucionálny systém presadzovania práva možno vo všeobecnosti považovať za zodpovedajúci acquis EU a najprísnejším normám EÚ a jeho uplatňovanie je na pokročilej úrovni. Právne predpisy o konfiškácii však majú stále určité nedostatky v oblasti dodržiavania medzinárodných noriem a acquis EÚ. Tieto nedostatky sa týkajú hlavne právomocí zmrazovania a konfiškácie majetku tretích strán.

Moldavská republika by mala posilniť súčasné pravidlá registrácie spoločností a ustanovenia o trestnej zodpovednosti firiem, aby sa obmedzilo využívanie fiktívnych spoločností na pranie špinavých peňazí z príjmov z trestnej činnosti a na ukrývanie majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti. Podľa štatistiky o konfiškácii sú skonfiškované sumy nízke v porovnaní s počtom usvedčení. Moldavské orgány by mali viac využívať svoje právomoci v oblasti konfiškácie. Moldavská republika by mala zriadiť centralizovaný úrad na vymáhanie majetku s cieľom posilniť identifikáciu a sledovanie príjmov pochádzajúcich z domácej i cezhraničnej trestnej činnosti a vhodným spôsobom si vymieňať informácie s úradmi na vymáhanie majetku v členských štátoch.

Hodnotenie bloku 3/témy 1a – Predchádzanie organizovanej trestnej činnosti a terorizmu a boj proti nim Reforma MV bola riadne naplánovaná a už sa začala. Orgány presadzovania práva zaoberajúce sa bojom proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti sú dobre koordinované, približujú sa európskym normám a dosahujú výsledky. Sú potrebné ďalšie úpravy a investície do technických prostriedkov, aby bola reforma udržateľná a aby sa plne využil jej potenciál. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · ďalej rozvíjať strategický model spravodajskej analýzy pre políciu v súlade so zásadou vykonávania policajných činností na základe spravodajských informácií; vystupňovať úsilie o zlepšenie koordinácie hliadkovacích povinností všetkých oddelení patriacich pod Národný inšpektorát hliadkovania; zrušiť sprostredkovateľskú technickú úlohu Bezpečnostnej a spravodajskej služby pri odpočúvaní komunikácií, pretože na účely vyšetrovania trestnej činnosti by tieto činnosti mali vykonávať výlučne orgány presadzovania práva, · posilniť právny rámec v oblasti konfiškácie, zriadiť úrad pre vymáhanie majetku, zvýšiť transparentnosť právnických osôb a systematicky využívať právomoci v oblasti konfiškácie.

· Vykonávanie právnych predpisov v oblasti predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a príslušného národného plánu vrátane účinnej koordinácie medzi štátnymi agentúrami a účinnej ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, najmä detí

Moldavská republika dosiahla za posledné 2 roky výrazný pokrok v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi z hľadiska modernizácie právneho a inštitucionálneho rámca. Je evidentné, že politiky v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi sú prioritou politického programu. Národný akčný plán na roky 2010 – 2011 a národný akčný plán na roky 2012 – 2013 (pokiaľ ide o opatrenia plánované na rok 2012) sa zo 75 % splnili úplne a z 11 % čiastočne. Mnohé činnosti v rámci plánu sa uskutočnili aj vďaka podpore medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií ako súčasť niekoľkých medzinárodných programov. V druhej polovici roka 2013 sa vypracuje nový 6. akčný plán v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Podľa štatistík[25] za rok 2012 sa na hraniciach zistilo 18 prípadov obchodovania s ľuďmi zahŕňajúcich 35 osôb, kým v roku 2010 to bolo 10 prípadov (15 osôb) a v roku 2011 13 prípadov (29 osôb). Viac než polovica prípadov bola zistená na kišiňovskom letisku. Obeťami boli zvyčajne mladé dievčatá, ktoré smerovali do Spojených arabských emirátov, Turecka, na severný Cyprus a do Saudskej Arábie a veľmi zriedkavo do krajín EÚ.

Zákony a predpisy o obchodovaní s ľuďmi sú v súlade s medzinárodnými a európskymi normami v tejto oblasti. Bol ratifikovaný a uplatňuje sa Palermský protokol, Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z roku 2000, a Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi z Varšavy z roku 2005. Štruktúra vnútroštátneho systému boja proti obchodovaniu s ľuďmi je postavená na spolupráci najdôležitejších agentúr a inštitúcií vrátane občianskej spoločnosti. Uplatňuje sa v nej aj prístup založený na ľudských právach, podľa ktorého sú prioritou potreby obetí. Zvýšilo sa úsilie v oblasti medzinárodnej policajnej a justičnej spolupráce vrátane rokovaní o dvojstranných dohodách s niektorými cieľovými krajinami obchodovania s ľuďmi. V rámci reformy MV sa centrum pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi plne integrovalo do generálneho policajného inšpektorátu, pričom za riaditeľa tohto centra bola vymenovaná civilná osoba s bohatými skúsenosťami v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Pokiaľ ide o skutočné vykonávanie politík v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, napriek značnému úsiliu sa zdá, že prostriedky vyčlenené z rozpočtu (finančné a ľudské zdroje) sú stále nedostatočné z hľadiska absolútnej vlastníckej zodpovednosti vlády a udržateľnosti opatrení z dlhodobého hľadiska. Vláda postupne zvyšuje úsilie v tejto oblasti. V súčasnosti štát nemôže financovať mimovládne organizácie (z dôvodu momentálne platného právneho rámca), čo do určitej miery bráni plnohodnotnej spolupráci s občianskou spoločnosťou. Nedávno bol však schválený návrh zákona o verejnom financovaní súkromných poskytovateľov sociálnych služieb. Čo sa týka získavania údajov, stále sa tvorí národná štatistická databáza týkajúca sa obchodovania s ľuďmi. Orgány presadzovania práva majú vlastnú databázu vyšetrovaní a trestných konaní a ministerstvo práce a sociálnej ochrany má vlastnú databázu osôb dostávajúcich pomoc. Stály sekretariát Národného výboru pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi nedávno začal realizovať pilotný projekt harmonizácie získavania údajov v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu.

Vláda si uvedomuje význam prevencie a je odhodlaná venovať sa jej. Národný referenčný systém pre obchodovanie s ľuďmi poskytuje pomoc aj potenciálnym obetiam a zraniteľným skupinám. Zdá sa však, že otázka prevencie sa do určitej miery interpretuje v úzkom zmysle, pričom by mala zahŕňať aj opatrenia na odstránenie základných príčin obchodovania s ľuďmi. V tejto súvislosti vyvíja vláda s podporou špecializovaných mimovládnych organizácií úsilie o zlepšenie ochrany zraniteľných detí a v súčasnosti posudzuje návrh zákona o ochrane detí. Vybudovali sa osobitné miestnosti na pohovory s deťmi a v regiónoch sa vybudujú ďalšie osobitné miestnosti na pohovory s obeťami a svedkami. Vypracovali sa usmernenia pre políciu, zdravotníckych pracovníkov a sociálnych pracovníkov, ktoré im majú pomôcť pri riešení prípadov domáceho násilia. Ministerstvo financií navyše v roku 2013 poskytne finančné prostriedky na kampane zamerané na zvyšovanie informovanosti verejnosti. Kampane zamerané na verejnú mienku v oblasti rizík a závažnosti trestnej činnosti páchanej na internete prebiehajú do augusta 2013. V októbri 2013 bude nasledovať týždeň kampaní týkajúcich sa obchodovania s ľuďmi v rámci Európskeho dňa boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Zdá sa, že vláda je pevne odhodlaná bojovať proti korupcii štátnych zamestnancov a verejných činiteľov a ich zapájaniu sa do prípadov obchodovania s ľuďmi. V roku 2012 sa začalo vyšetrovanie trestnej činnosti 11 osôb, ktoré patria do kategórie verejných činiteľov. Z toho 7 prípadov bolo postúpených súdu, 1 prípad podlieha utajeniu a v 3 prípadoch stále prebieha vyšetrovanie trestnej činnosti.

Hodnotenie bloku 3/témy 1b – Predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi Výrazné zlepšenia sa dosiahli plnením národného akčného plánu. Štruktúra vnútroštátneho systému boja proti obchodovaniu s ľuďmi je postavená na spolupráci medzi viacerými agentúrami vrátane občianskej spoločnosti. Je potrebné vyčleniť ďalšie finančné prostriedky a prijať zamestnancov, aby sa zaručila zodpovednosť vlády pri vykonávaní politík v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · konsolidovať národnú databázu týkajúcu sa obchodovania s ľuďmi, ktorá bude obsahovať údaje od všetkých orgánov presadzovania práva a od verejných a súkromných subjektov zaoberajúcich sa pomocou obetiam; vyčleniť dostatočné ľudské a finančné zdroje na vykonávanie národného akčného plánu, · prepojiť vnútroštátny systém ochrany obetí a potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi s vnútroštátnym systémom ochrany detí; vytvoriť národný fond na pomoc, ochranu a odškodnenie obetí, · ďalej rozvíjať minimálne normy kvality v oblasti pomoci obetiam a potenciálnym obetiam obchodovania s ľuďmi a v oblasti zaobchádzania s nimi a uznať štatút sociálnych pracovníkov; uplatňovať zákon a nariadenie o akreditácii súkromných poskytovateľov sociálnych služieb.

· Vykonávanie právnych predpisov v oblasti predchádzania korupcii a boja proti nej a zaistenie účinného fungovania nezávislej protikorupčnej agentúry; vytvorenie etických kódexov a odborná príprava v oblasti boja proti korupcii, najmä so zameraním na verejných činiteľov pôsobiacich v oblasti presadzovania práva a justičného systému

V priebehu uplynulých štyroch rokov urobila Moldavská republika významný pokrok na ceste boja proti korupcii, pričom v poslednom čase sa objavilo niekoľko prípadov zneužitia úradnej funkcie na vysokej úrovni. Nedávne udalosti v Moldavskej republike poukazujú na to, že nepriama politická závislosť protikorupčných inštitúcií predstavuje hrozbu pre profesionálne nestranné vyšetrovania proti vysokopostaveným úradníkom. Vyšetrovania by sa nemali zneužívať a meniť na politické zbrane. Musia sa zaviesť dostatočné záruky na zabezpečenie nezávislého a efektívneho fungovania protikorupčných inštitúcií. Vymenúvanie najvyšších predstaviteľov sa musí riadiť objektívnymi a transparentnými kritériami.

Rozhodnutím parlamentu Moldavská republika v júli 2011 prijala národnú stratégiu na boj proti korupcii na roky 2011 – 2015. Ide o komplexný a dobre prepracovaný programový dokument. Vo februári 2012 parlament prijal akčný plán na roky 2012 – 2013 zameraný na realizáciu tejto stratégie[26]. Vykonávanie mnohých opatrení sa oneskorilo alebo sa tieto opatrenia nerealizovali vôbec. Dosah uskutočnených opatrení sa ešte len ukáže. Nie sú k dispozícii žiadne informácie o odhadovaných termínoch uskutočnenia opatrení, ktoré sa ešte nerealizovali.

V oblasti predchádzania korupcii uskutočnila Moldavská republika opatrenia na zvýšenie transparentnosti verejného sektora, aby sa tak zvýšila dôvera verejnosti vo verejné inštitúcie, aby sa ľudia viac priblížili rozhodovaciemu procesu vlády a aby sa obmedzili korupčné tendencie. Časť tohto úsilia sa týka rozsiahleho programu voľne dostupných údajov, pomocou ktorého moldavská vláda sprístupňuje verejnosti rôzne súbory verejných informácií v otvorenom dátovom formáte, a to vrátane informácií o rozpočte. Moldavská republika takisto v roku 2008 zaviedla povinnosť, aby iniciátor umiestnil príslušný právny predpis on-line, a umožnil tak občanom verejne vyjadrovať pripomienky.

Národné stredisko pre boj proti korupcii má významné právomoci v oblasti predchádzania korupcii, pričom moldavské inštitúcie začali realizovať plány poctivosti založené na posúdení korupčných rizík v jednotlivých inštitúciách[27]. Národné stredisko pre boj proti korupcii takisto na žiadosť vlády alebo parlamentu vykonáva odborné posúdenie návrhov právnych predpisov v oblasti boja proti korupcii.

V oblasti potláčania korupcie sú právomoci rozdelené medzi Národné stredisko pre boj proti korupcii a špecializovanú prokuratúru pre boj proti korupcii. Väčšinu vyšetrovacej práce vykonávajú pracovníci Národného strediska pre boj proti korupcii, pričom prokurátor z prokuratúry pre boj proti korupcii tieto činnosti riadi a vykonáva nad nimi dohľad, vydáva rôzne povolenia a žiada o rôzne súdne príkazy počas vyšetrovacej fázy. Národné stredisko pre boj proti korupcii sa v roku 2012 reorganizovalo, pričom namiesto dohľadu vlády prešlo pod dohľad[28] parlamentu, aby sa v máji 2013 znova vrátilo pod kontrolu vlády.

Zákon o Národnom stredisku pre boj proti korupcii stanovuje pre toto stredisko kontroly životného štýlu[29] a testovanie poctivosti, pričom moldavské orgány uvažujú o tom, že by sa tieto kontroly týkali aj ostatných orgánov verejnej správy. Nezrovnalosti môžu znamenať problémy a môžu viesť k uloženiu sankcií vrátane prepustenia. Podrobné postupy kontrol životného štýlu sa stále pripravujú. V súčasnosti môže odpočúvanie telefónov technicky realizovať len informačná a bezpečnostná služba. Národné stredisko pre boj proti korupcii smie počúvať odpočúvané rozhovory v reálnom čase a uskutočňovať zápisy a zvukové záznamy pre prokurátorov. Vyšetrovanie finančných záležitostí sú slabou stránkou orgánov presadzovania práva v Moldavskej republike. Nedostatok dôkladnej špecializácie vyšetrovateľov na vyšetrovanie finančných záležitostí má vzhľadom na zložitosť vyšetrovaní vážny negatívny dosah na konečné vymáhanie majetku od usvedčených osôb.

Zrušenie imunity sudcov pri vyšetrovaní trestných činov korupcie (články 324 a 326) je vítaným krokom správnym smerom. Podobné opatrenia je potrebné zvážiť aj v súvislosti so všetkými ostatnými kategóriami úradníkov, ktorí využívajú imunitu.

V roku 2011 bolo prijatých 314 rozhodnutí týkajúcich sa korupcie, ale len málo z nich na vysokej úrovni – 213 usvedčených osôb, 18 oslobodzujúcich rozsudkov a 83 zastavených prípadov. V roku 2012 bolo prijatých 293 rozhodnutí – 197 usvedčených osôb, 27 oslobodzujúcich rozsudkov a 69 zastavených prípadov. V roku 2012 bol len v 17 prípadoch vynesený rozsudok odňatia slobody – ostatní usvedčení dostali pokuty alebo podmienečný trest odňatia slobody, prípadne zákaz zastávať pozíciu vo verejnom sektore. Táto prax nie je uspokojujúca, lebo súdy sú voči páchateľom zhovievavé. Národné stredisko pre boj proti korupcii si s pomocou projektu MIAPAC[30] nechalo vypracovať analytickú štúdiu zameranú na posúdenie úrovne rozsudkov vo všetkých prípadoch korupcie, ktoré sa dostali pred súd. Bolo by takisto vhodné uskutočniť rokovania s moldavskou justíciou o praxi ukladania sankcií (usmernenia o vynášaní rozsudkov), ktoré by zaistili uplatňovanie odradzujúcich sankcií v prípadoch korupcie.

Komisia pre národnú integritu je autonómny verejný orgán nezávislý od ostatných vládnych agentúr, iných subjektov či jednotlivcov. Jej členov vymenúva parlament na obdobie 5 rokov. Komisia pre národnú integritu má na starosti majetkové priznania, priznania záujmov a nekompatibilných činností. Zákon, ktorý ju zriaďuje, nadobudol účinnosť 1. marca 2012, ale komisia začala fungovať až 1. marca 2013. Komisia má k dispozícii 21 pracovných miest, z ktorých je už 12 obsadených. Komisia pre národnú integritu vykonáva dohľad nad všetkými vysokými hodnostármi, prokurátormi, sudcami, štátnymi zamestnancami a inými riadiacimi funkciami, čo celkovo predstavuje približne 25 000 verejných činiteľov. Pokiaľ ide o softvérové a technické možnosti, sú zdroje komisie skromné. Novo vymenovaná komisia zatiaľ nemá žiadne skúsenosti s kontrolami majetkových priznaní, priznaní záujmov a nekompatibilných činností.

Nedávno bol prijatý zákon, ktorým sa zdvojnásobujú mzdy zamestnancov Národného strediska pre boj proti korupcii (nástupný plat 500 EUR, čo zodpovedá mzde sudcu najvyššieho súdu alebo zástupcu generálneho prokurátora), čo však môže viesť k tomu, že bude potrebné rovnako zvýšiť aj mzdy prokurátorov pre boj proti korupcii, aby nedošlo k narušeniu rovnováhy systému.

Moldavskú republiku hodnotila Skupina štátov proti korupcii (GRECO), od ktorej dostala 17 odporúčaní, z ktorých 9 sa týkalo financovania strán a 8 obviňovania. V správe skupiny GRECO sa uvádza, že sa vyvinulo veľké úsilie o splnenie všetkých odporúčaní. Právne predpisy na ich vykonanie zatiaľ neboli prijaté, ale pracovná skupina vytvorená ústrednou volebnou komisiou[31] pripravila návrh zákona, o ktorom sa verejne diskutovalo a ktorý sa teraz musí prijať. Zrušenie imunity sudcov pri vyšetrovaní trestných činov korupcie (články 324 a 326) je vítaným krokom správnym smerom. Podobné opatrenia je potrebné zvážiť aj v súvislosti so všetkými ostatnými kategóriami úradníkov, ktorí využívajú imunitu.

Hodnotenie bloku 3/témy 1c – Predchádzanie korupcii a boj proti nej Prijali sa potvrdzujúce opatrenia v súvislosti s posilnením Národného strediska pre boj proti korupcii a prokuratúry pre boj proti korupcii a so začatím činnosti Komisie pre národnú integritu. Na zaistenie úplnej politickej nezávislosti všetkých protikorupčných orgánov sú potrebné silné záruky, dostatočné finančné prostriedky a ďalšie opatrenia na budovanie kapacít. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · zaviesť prísny systém vymenúvania osôb na kľúčové pozície v protikorupčných inštitúciách, prokuratúre a na najvyššom súde výlučne na základe profesionálnych a objektívnych kritérií, ktorý by zaistil ich nestrannú a nezávislú operačnú činnosť; zlúčiť prokuratúru pre boj proti korupcii s Národným strediskom pre boj proti korupcii a obmedziť jeho činnosť na korupciu na najvyššej úrovni; zlepšiť systém odmeňovania a zvýšiť počet zamestnancov vo všetkých protikorupčných inštitúciách (Národné stredisko pre boj proti korupcii, prokuratúra pre boj proti korupcii, Komisia pre národnú integritu), · ďalej zlepšovať právne predpisy a prax v oblasti kontroly majetkových priznaní, neoprávnene nadobudnutého majetku a konfliktu záujmov a rozvíjať možnosti orgánov presadzovania práva pri vyšetrovaní finančných záležitostí; zaviesť predpisy o kontrolách životného štýlu zamestnancov Národného strediska pre boj proti korupcii na základe najlepších európskych postupov a navrhnúť mechanizmus spolupráce pri spoločných kontrolách životného štýlu s komisiou KNI; preskúmať imunitu ostatných úradníkov optikou najlepších medzinárodných postupov; školiť sudcov, prokurátorov a zamestnancov orgánov presadzovania práva v oblasti európskych postupov odpočúvania komunikácie.

· Vykonávanie právnych predpisov a stratégie v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, vykonávanie príslušných právnych predpisov o konfiškácii majetku zločincov (vrátane ustanovení týkajúcich sa cezhraničných aspektov)

Právny rámec Moldavskej republiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je veľmi rozsiahly a úplný. Na režime boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Moldavsku sa podieľa množstvo správnych orgánov s rôznymi úlohami a funkciami, ktoré veľmi dobre zvládajú svoje povinnosti. Úroveň koordinácie medzi inštitúciami a spolupráce medzi rôznymi orgánmi je dobrá a vyhovuje medzinárodným normám.

V roku 2012 Moldavská republika schválila a vykonala viacero zákonov (zákon o kapitálovom trhu, zákon o platobných systémoch a elektronických peniazoch, zákon o osobitnej vyšetrovacej činnosti), predpisov (rozhodnutie o regulácii opatrení v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu pre nebankový finančný trh) a pokynov a odporúčaní s cieľom odstrániť niektoré nedostatky, ktoré boli identifikované v 3. spoločnej hodnotiacej správe výboru MONEYVAL Rady Európy. Je potrebné odstrániť niekoľko menších nedostatkov v oblasti kriminalizácie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, pričom moldavské orgány v tejto súvislosti pripravili legislatívne zmeny, ktoré sa už začali realizovať. Súčasné právne predpisy týkajúce sa tejto trestnej činnosti sú však v súlade s normami Finančnej akčnej skupiny (Financial Action Task Force, FATF), EÚ a medzinárodnými dohovormi. Zo 151 prípadov, ktoré v roku 2011 otvorila finančná spravodajská jednotka, bolo v 4 prípadoch vznesené obvinenie a v 2 prípadoch došlo k usvedčeniu.

Všetky inštitúcie boli ako aktívni členovia začlenené do národnej stratégie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na roky 2013 – 2017, ktorú má onedlho schváliť moldavský parlament. V rámci akčného plánu boli každej z týchto inštitúcií pridelené osobitné úlohy, povinnosti a termíny za koordinácie, ktorú vykonával Úrad pre predchádzanie praniu špinavých peňazí a boj proti nemu[32], a pod dohľadom osobitnej komisie moldavského parlamentu. Dohľad nad finančnými subjektmi, ktoré patria do moldavského režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a ich usmerňovanie vykonávané Národnou bankou Moldavska (NBM), Národným výborom pre finančný trh (NCFM) a Úradom pre predchádzanie praniu špinavých peňazí a boj proti nemu sú, zdá sa, primerané a v súlade s medzinárodnými normami. Finančné subjekty dosahujú dobrú úroveň vykonávania preventívnych opatrení podľa noriem FATF a EÚ v týchto oblastiach: povinná starostlivosť voči klientovi, rozšírené opatrenia na identifikáciu, prebiehajúce obchodné vzťahy, politicky exponované osoby, konečný vlastník, bezhotovostné prevody, vedenie záznamov, odborná príprava, vnútorné postupy a politiky, jednotky na dosiahnutie súladu s právnymi predpismi, správy o podozrivých transakciách.

V správe výboru MONEYVAL Rady Európy z decembra 2012 sa potvrdil stabilný pokrok Moldavskej republiky v oblastiach povinnej starostlivosti voči klientovi a predkladania správ. Na základe tejto správy bola Moldavská republika od decembra 2012 zaradená do zjednodušeného režimu monitorovania.

Hodnotenie bloku 3/témy 1d – Predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu Právny rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je rozsiahly a správne vykonávaný. Úroveň koordinácie medzi inštitúciami a spolupráce medzi príslušnými orgánmi je primeraná a spĺňa európske a medzinárodné normy. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · ďalej posilniť režim ukladania sankcií v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, zvýšiť pokuty a zlepšiť režim konfiškácie, zmrazovania a zhabania finančných prostriedkov v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu; prijať opatrenia dohľadu pre poverené nefinančné subjekty a profesie; zosúladiť hotovostné operácie na hraniciach so súčasnými právnymi predpismi EÚ a normami FATF, · pokračovať v systematickom a včasnom vykonávaní národnej stratégie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu na roky 2013 – 2017 a akčného plánu odporúčaného výborom Moneyval.

· Vykonávanie národnej stratégie boja proti drogám a jej súvisiaceho akčného plánu, sprístupnenie informácií o zhabaní drog a dotknutých osobách na hraničných priechodoch, ďalší rozvoj spolupráce a výmeny informácií s príslušnými medzinárodnými orgánmi v oblasti drog

Národná stratégia boja proti drogám na roky 2011 – 2018 a národný akčný plán boja proti drogám na roky 2011 – 2013 sa vykonávajú v súlade s európskymi normami. V súčasnosti sa pripravuje nový národný akčný plán boja proti drogám na roky 2014 – 2018, v ktorom sa rovnaký význam prikladá boju proti užívaniu drog a boju proti obchodovaniu s drogami.

Ako sa stanovilo v akčnom pláne, Moldavská republika sa v roku 2012 stala členom skupiny Pompidou Rady Európy. Po podpise memoranda o porozumení s Európskym monitorovacím centrom pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) v roku 2012 sa podarilo nadviazať spoluprácu na dobrej úrovni.

Národná komisia pre boj proti drogám zriadená v roku 2011 koordinuje medziagentúrnu spoluprácu medzi štátnymi inštitúciami a spolupracuje s mimovládnymi inštitúciami a občianskou spoločnosťou vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa politiky v oblasti drog. Podarilo sa dosiahnuť veľmi dobrú úroveň spolupráce a koordinácie medzi príslušnými orgánmi. Uplatňuje sa prístup rovnováhy medzi opatreniami na znižovanie dopytu a na znižovanie ponuky.

Spolupráca medzi riaditeľstvom pre boj proti drogám Policajného generálneho inšpektorátu MV a inštitúciami zaoberajúcimi sa prevenciou a starostlivosťou je na veľmi dobrej úrovni. Spolupráca s mimovládnymi organizáciami, ktoré pomáhajú užívateľom drog, je uspokojujúca, ale zdá sa, že rozvinutejšia je v oblasti opatrení týkajúcich sa HIV ako v oblasti predchádzania užívaniu drog a znižovania jeho negatívnych dôsledkov. V roku 2004 bola zavedená substitučná liečba metadonom, ktorý sa distribuuje v zdravotníckych strediskách a strediskách poskytujúcich starostlivosť.

Všetka drogová trestná činnosť i ďalšie kategórie trestných činov sa hlásia a zaznamenávajú ako trestné činy do integrovaného automatického informačného systému, ktorý vytvorilo MV na účely vedenia záznamov o trestných činoch, trestných prípadoch a osobách, ktoré sa dopustili trestnej činnosti. Úspešne sa uskutočnilo viacero špeciálnych protidrogových zásahov. V roku 2012 bolo zaregistrovaných 1 457 trestných činov súvisiacich s drogami a zdokumentovalo sa 8 zločineckých skupín zapojených do nelegálneho obchodovania s drogami. V roku 2012 orgány zhabali 304 kg a 890 gramov drog. Na obvodnej úrovni existujú základné forenzné kapacity, nie je však možné vykonávať predbežné testy zhabaných látok na drogy. Analýza sa preto opiera o externé forenzné laboratóriá, čo je časovo náročné a neefektívne.

Moldavská republika nie je významnou krajinou z hľadiska obchodovania s drogami ani výroby drog, ale slúži ako tranzitný bod pre drogy určené pre západnú Európu. Činnosti boja proti narkotikám doteraz brzdil nedostatok špecializovaných policajných dôstojníkov a vybavenia. Vláda uskutočnila seriózne opatrenia na riešenie tejto situácie v rámci prebiehajúcej reformy polície, pričom zvyšuje počet zamestnancov a reorganizuje špecializované protidrogové jednotky a riaditeľstvo MV pre boj proti drogám.

Boj proti domácemu pestovaniu marihuany je jednou z najdôležitejších úloh, ktorými sa v posledných rokoch riaditeľstvo pre boj proti drogám zaoberalo. V roku 2012 sa ako rastúci problém objavili syntetické kanabinoidy a syntetické katinóny.

Syntetické drogy sú údajne značne rozšírené (amfetamíny, metamfetamíny, syntetický kanabinol a niektoré syntetické analgetiká, napríklad tramadol, ktoré sú údajne lacné a pomerne ľahko dostupné). V reakcii na tento trend MV požiadalo vládu, aby pridala čo najviac týchto syntetických látok na oficiálny zoznam zakázaných látok. Čoraz viac sa šíri aj užívanie viacerých drog súčasne (rôznych drog alebo drog spolu s alkoholom alebo inými látkami).

Hodnotenie bloku 3/témy 1e – Vykonávanie protidrogovej politiky Národný akčný plán stratégie boja proti drogám na roky 2011 – 2013 a inštitucionálny rámec sa vykonávajú na dobrej úrovni a na dobrej úrovni je aj spolupráca medzi agentúrami. Dobre funguje Národná komisia pre boj proti drogám a riaditeľstvo MV pre boj proti drogám je dobre organizované a nedávno sa výrazne zvýšili jeho analytické možnosti na operačnej úrovni. Je potrebné väčšie zapojenie mimovládnych organizácií do činností znižovania dopytu po drogách a ich negatívnych dôsledkov. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · pokračovať vo zvyšovaní úsilia o vybavenie polície technickými prostriedkami na identifikáciu látok, ktoré našli počas svojich operácií, · zaistiť väčšie zapojenie mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú činnosťami v oblasti boja proti drogám a liečbou.

· Vykonávanie príslušných dohovorov OSN a Rady Európy a odporúčaní skupiny GRECO v uvedených oblastiach

Právne predpisy a stratégia v oblasti predchádzania organizovanej trestnej činnosti a boja proti nej sú v plnom súlade s ustanoveniami Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho doplnkových protokolov.

b) Odporúčania v rámci posúdenia vplyvov

· Predchádzať korupcii a bojovať proti nej na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.

Čiastočne splnené – pozri príslušný bod o referenčných kritériách APVR. S podporou projektu na boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Moldavskej republike (MOLICO) bola navyše vypracovaná praktická príručka na vyšetrovanie korupcie a trestnej činnosti súvisiacej s korupciou. Príručka je určená protikorupčným prokurátorom a vyšetrovateľom z prokuratúry pre boj proti korupcii, Národného strediska pre boj proti korupcii, MV a Bezpečnostnej a spravodajskej služby.

· Zlepšovať zhromažďovanie údajov o zločincoch a skupinách organizovaného zločinu na vnútroštátnej úrovni, okrem iného vytváraním a zlepšovaním vnútroštátnych databáz.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 17, 18 a 24 tejto správy.

· Pokračovať v snahe o zlepšovanie ukazovateľov údajov a zhromažďovania údajov o trestných činoch vo všetkých oblastiach trestnej činnosti.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 17, 18 a 24 tejto správy.

· Vykonávať opatrenia na boj proti korupcii ako prioritnú záležitosť vo všetkých oblastiach i vo vzťahu k širším aspektom právneho štátu. Vnútroštátne orgány by mali byť schopné bojovať proti korupcii na všetkých úrovniach – centrálnej, regionálnej, miestnej a sektorovej – a venovať pritom osobitnú pozornosť orgánom presadzovania práva a colnej správe.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 19 až 22 tejto správy.

· Zabezpečiť účinnú ochranu svedkov v prípadoch obchodovania s ľuďmi a ďalej zlepšiť ochranu, pomoc a podporu pre obete obchodovania s ľuďmi.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 18 a 19 tejto správy.

· S moldavskými orgánmi je potrebné dohodnúť postupy konfiškácie majetku, aby bolo možné získať späť odcudzený majetok alebo zisk z neho a zmenšiť finančnú moc skupín organizovaného zločinu, čim sa uľahčí ich rozpustenie.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 17, 22 a 23 tejto správy.

Blok 3/téma 2 – Justičná spolupráca v trestných veciach

a) Referenčné kritériá APVR

· Plnenie medzinárodných dohovorov týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach (najmä dohovorov Rady Európy)

Moldavská republika má rozsiahly a aktualizovaný právny rámec na účely medzinárodnej súdnej spolupráce v trestných veciach. Dňa 26. decembra 2012 bol prijatý zákon o ratifikácii Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach. Tento rámec pozostávajúci z viacerých medzinárodných, regionálnych, ako aj domácich nástrojov umožňuje krajine žiadať o medzinárodnú spoluprácu v trestných veciach a ponúkať takúto spoluprácu riadnym spôsobom v súlade s európskymi štandardmi. Právny rámec sa týka tradičných oblastí spolupráce, ako sú vydávanie, dožiadanie, presun a prevzatie trestných konaní, žiadosti o uznanie a presadzovanie zahraničných rozsudkov v trestných veciach a žiadosti o presun odsúdených osôb. Tento rámec obsahuje určité ustanovenia o využívaní pomerne účinných prostriedkov vyšetrovania, napríklad vypočúvanie pomocou videokonferencie, cezhraničné pozorovania, kontrolované zásielky, tajné operácie a spoločné vyšetrovacie tímy. Právny rámec je preto dostatočne silný na to, aby dokázal reagovať na rastúci dopyt po spolupráci v boji proti najzávažnejšej trestnej činnosti, ako sú terorizmus, organizovaný zločin, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, korupcia, počítačová kriminalita a pranie špinavých peňazí.

Od roku 2012 sa predstaviteľ prokuratúry Moldavskej republiky zúčastňuje na plenárnych zasadnutiach výboru odborníkov na uplatňovanie európskych dohovorov Rady Európy v oblasti spolupráce v trestných veciach.

Prichádzajúce a odchádzajúce žiadosti o medzinárodnú spoluprácu prechádzajú rukami ústredných orgánov, teda generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti (ďalej len MS), podľa pravidiel stanovených v trestnom poriadku a v závislosti od toho, o akú fázu konania ide, teda či ide o vyšetrovanie trestnej činnosti alebo o usvedčenie po súdnom procese.

Oba orgány vykonávajú svoje úlohy v koordinácii s ďalšími vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi a inštitúciami. Majú dostatočný počet zamestnancov, čo platí najmä pre súdy vzhľadom na viaceré rozhodnutia prijaté začiatkom roka 2013 Najvyššou radou sudcov týkajúce sa počtu vyšetrovacích sudcov. Čoraz viac pozornosti sa venuje poskytovaniu potrebnej odbornej prípravy a pokračuje úsilie o zvýšenie potrebných rozpočtových prostriedkov na tieto účely.

Dostupné štatistické údaje ukazujú, že útvary generálnej prokuratúry i MS sú pravidelne žiadané o spracovanie značného množstva žiadostí o medzinárodnú súdnu spoluprácu. Pokiaľ ide o vydávanie, preberanie prípadov v trestných konaniach a presuny prípadov v trestných konaniach, zdá sa, že Moldavská republika je krajinou, ktorá podáva viac žiadostí ako prijíma. V období rokov 2009 – 2012 bola generálna prokuratúra priemerne požiadaná o spracovanie približne 227 odchádzajúcich žiadostí o vydanie a len 27 prichádzajúcich žiadostí o vydanie ročne. Generálna prokuratúra sa priemerne zaoberala 31 prípadmi prevzatia (prichádzajúce žiadosti) v trestných konaniach a 11 presunmi prípadov (odchádzajúce žiadosti) v trestných konaniach. Na druhej strane, čo sa týka dožiadaní, zdá sa, že Moldavská republika je skôr žiadaným ako žiadajúcim štátom. Počas rovnakého obdobia generálna prokuratúra spracovala priemerne 494 prichádzajúcich žiadostí a 388 odchádzajúcich žiadostí ročne.

O spracovanie žiadostí je takisto pravidelne žiadané MS, ale v menšej miere ako generálna prokuratúra. V období rokov 2012 – 2013 MS spracovalo 71 odchádzajúcich žiadostí a 12 prichádzajúcich žiadostí o vydanie. Ministerstvo spravodlivosti sa zaoberalo 14 prípadmi prevzatia v trestných konaniach (prichádzajúce žiadosti) a žiadnymi presunmi prípadov v trestných konaniach (odchádzajúce žiadosti). Pokiaľ ide o dožiadania, MS má k dispozícii len celkové čísla konkrétne spracovalo 1 068 prípadov prichádzajúcich i odchádzajúcich žiadostí v občianskych i trestných veciach, pričom trestných prípadov bolo o niečo menej ako občianskych.

Ministerstvo spravodlivosti je navyše jediným orgánom zodpovedným za žiadosti o uznanie a výkon trestných rozsudkov a za žiadosti o presun odsúdených osôb. V období rokov 2012 – 2013 sa MS zaoberalo 16 prichádzajúcimi a 12 odchádzajúcimi žiadosťami o uznanie a výkon trestných rozsudkov. Ministerstvo spravodlivosti spracovalo 390 žiadostí o presun odsúdených osôb do Moldavskej republiky a 21 žiadostí o presun odsúdených osôb do iných krajín.

Štatistické údaje o vydávaní ukazujú, že generálna prokuratúra spracúva viac žiadostí ako MS. Tento rozdiel je jednoducho dôsledkom toho, že žiadosti týkajúce sa prípadov, ktoré sú vo fáze vyšetrovania, sú omnoho početnejšie ako prípady vo fáze súdneho konania (informácie o právomociach nájdete v predchádzajúcom texte).

Generálna prokuratúra a MS odmietli len malý počet prichádzajúcich žiadostí o vydanie. Generálna prokuratúra v období rokov 2009 – 2012 odmietla len 15 žiadostí z právnych dôvodov, a to predovšetkým preto, že žiadané osoby mali občianstvo Moldavskej republiky, alebo v dôsledku premlčania trestných činov. Ministerstvo spravodlivosti v období rokov 2012 – 2013 odmietlo len jednu žiadosť z právnych dôvodov, pretože žiadaná osoba získala azyl. Malý počet odmietnutí možno považovať za známku otvoreného postoja orgánov Moldavskej republiky k spolupráci s tretími krajinami.

Dôležitým ukazovateľom výkonnosti pri hodnotení účinnosti medzinárodnej súdnej spolupráce je priemerný časový rámec. Časový rámec spracovania prípadov generálnou prokuratúrou i MS[33] sa zdá primeraný a neprekračuje priemer EÚ.

· Vysoká úroveň účinnosti justičnej spolupráce sudcov a prokurátorov s členskými štátmi EÚ v trestných veciach

Väčšina (približne 2/3) uvedených žiadostí sa týkala SNŠ a len menej než 1/3 členských štátov EÚ. Orgány Moldavskej republiky zaisťujú účinnú spoluprácu s príslušnými orgánmi členských štátov EÚ.

· Uzavretie dohody o operačnej spolupráci s Eurojustom

Eurojust na jeseň roku 2012 dokončil hodnotiacu správu o ochrane údajov v Moldavskej republike a v novembri 2012 informoval Radu o návrhu začať 1. februára 2013 formálne rokovania o uzatvorení dohody o operačnej spolupráci. Prvé kolo rokovaní sa uskutočnilo 10. júna 2013 a prinieslo veľmi pozitívne výsledky, takže sa čoskoro očakáva dokončenie rokovaní.

b) Odporúčania v rámci posúdenia vplyvov

· Posilňovať justičný systém vrátane justičnej spolupráce v trestných veciach, predovšetkým vzájomnú právnu pomoc.

Moldavská republika v súčasnosti realizuje rozsiahlu reformu svojho justičného systému na základe stratégie a akčného plánu na roky 2011 – 2016 vrátane dôležitých legislatívnych a inštitucionálnych zmien. V septembri 2012 sa vytvorilo oddelenie pre uskutočnenie reformy generálnej prokuratúry a v decembri 2012 Najvyššia rada prokurátorov schválila strategický program rozvoja prokuratúr na roky 2012 – 2014, ktorý sa v súčasnosti vykonáva.

Hodnotenie bloku 3/témy 2 – Justičná spolupráca v trestných veciach Moldavská republika je spoľahlivým a aktívnym partnerom v medzinárodnej súdnej spolupráci a jej konanie v minulosti je dôkazom veľmi otvoreného postoja k spolupráci s členskými štátmi EÚ a inými krajinami. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · ďalej zlepšovať odbornú prípravu sudcov a prokurátorov v medzinárodných záležitostiach aj prostredníctvom zvýšenia potrebného financovania, · ďalej zlepšovať štatistické údaje a zaznamenávať ich s použitím spoločne definovaného zoznamu parametrov platných – podľa potreby – pre generálnu prokuratúru i MS.

Blok 3/téma 3 – Spolupráca v oblasti presadzovania práva

a) Referenčné kritériá APVR

· Vysoká úroveň operačnej a osobitnej vyšetrovacej kapacity orgánov presadzovania práva a jej stabilné a účinné využívanie na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti

Od reformy MV v marci 2013 sa Národný vyšetrovací inšpektorát polície skladá zo špecializovaných riaditeľstiev (závažná trestná činnosť, organizovaný zločin, podvody, drogy, zásahová jednotka) a dvoch centier (obchodovanie s ľuďmi a informačné technológie), ktoré sa pod jednou strechou zaoberajú celým spektrom závažnej a organizovanej trestnej činnosti. Pokrytie celej Moldavskej republiky zabezpečujú tri regionálne sekcie. Podávajú správy ústredným riaditeľstvám a vykonávajú nezávislé vyšetrovania.

Z právneho a technického hľadiska reforma umožnila lepšiu spoluprácu medzi útvarmi polície a prokurátormi. V rámci generálnej prokuratúry sa vytvorila špecializovaná jednotka – oddelenie pre kontrolu a vyšetrovanie organizovaného zločinu, ktorá sa zaoberá vykonávaním a riadením stíhania v prípadoch organizovaného zločinu, zastupovaním obžaloby na súdoch a kontrolou a koordináciou činnosti osobitných sekcií poverených úlohami pri predchádzaní organizovanému zločinu a boji proti nemu. Generálna prokuratúra ďalej zahŕňa oddelenie boja proti obchodovaniu s ľuďmi a oddelenie boja proti počítačovej kriminalite.

V decembri 2012 nadobudol účinnosť nový zákon a osobitných vyšetrovacích činnostiach a v apríli 2012 boli prijaté určité zmeny trestného poriadku. Oba zákony harmonizujú existujúce právne predpisy s novými ustanoveniami o boji proti cezhraničnej trestnej činnosti a o medzinárodných spoločných vyšetrovacích tímoch, s revíziou vnútroštátnych právnych predpisov o odpočúvaní telefónnych rozhovorov a revíziou príslušných právnych predpisov v rámci Dohovoru o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu.

Súčasný právny rámec poskytuje vhodnejší a zákonnejší systém používania osobitných vyšetrovacích opatrení, ktorý je upravený zákonom a je pod kontrolou prokurátora a justičného orgánu. Právne ustanovenia sú v súlade s medzinárodnými právnymi normami a právnymi normami EÚ a vyšetrovacím orgánom dávajú k dispozícii širokú škálu vyšetrovacích nástrojov. S využitím týchto opatrení sa už podarilo vyriešiť rôzne trestné prípady a zdá sa, že vyšetrovatelia a prokurátori majú jasnú predstavu a poznatky o tom, kedy je praktické a z právneho hľadiska primerané použiť tieto nástroje.

Zariadenia na odpočúvanie a záznam telefonických a živých rozhovorov sa nachádzajú v priestoroch Bezpečnostnej a spravodajskej služby, ktorá ich spravuje. Bezpečnostná a spravodajská služba je zodpovedná za prijímanie signálov od telefonickej spoločnosti alebo z odpočúvacích zariadení a tieto signály prenáša vyšetrovacím orgánom, ktoré ich využívajú pri svojej činnosti. Súčasný systém vytvára situáciu, keď orgány vykonávajúce iné úlohy (napríklad spravodajstvo a kontrarozviedku na zaistenie bezpečnosti štátu) majú k dispozícii a pod kontrolou údaje, ktoré sú súčasťou vyšetrovania trestnej činnosti regulovaného trestným poriadkom.

Skutočnosť, že Moldavská republika nemá pod kontrolou Podnestersko, do určitej miery oslabuje úsilie krajiny o zaistenie verejného poriadku a bezpečnosti. Najčastejšou nelegálnou činnosťou je pašovanie tovaru, ktorého dôsledky však obmedzila prítomnosť misie EUBAM. V tejto fáze neexistuje oficiálna policajná spolupráca medzi Kišiňovom a Tiraspolom.

· Vysoká úroveň účinnosti spolupráce v oblasti presadzovania práva medzi príslušnými vnútroštátnymi agentúrami – najmä medzi pohraničnou strážou, políciou, colnými úradníkmi, ako aj spolupráce s justičnými orgánmi

V roku 2012 zaviedla Moldavská republika nástroj na medzinárodnú justičnú a policajnú spoluprácu: spoločné vyšetrovacie tímy. Právnym základom je článok 19 Dohovoru Organizácie Spojených národov[34] proti nadnárodnému organizovanému zločinu, teda Palermského dohovoru, ktorý nadobudol platnosť po ratifikácii v Moldavskej republike 16. septembra 2005. Moldavské právne predpisy v súlade s požiadavkami EÚ stanovujú všeobecné podmienky, za ktorých možno tieto tímy vytvoriť. Model, ktorý používajú moldavské orgány, je založený na rámcovom rozhodnutí Rady EÚ a uznesení Rady EÚ o spoločných vyšetrovacích tímoch.

Vo vzťahoch medzi políciou a prokuratúrou sa nepozorovali žiadne vážne prekážky ani problémy v komunikácii. Fungujúca spolupráca je na dobrej úrovni a medzi políciou a prokuratúrou sú jasne oddelené právomoci. Skúmané prípady poukazujú na dôkladné a efektívne poznanie trestných postupov a vyšetrovacích metód na oboch stranách. Je potrebné zaviesť do praxe nový systém vytvorený reformou MV a využiť jeho prínosy. Ďalším opatrením na zvýšenie spolupráce medzi agentúrami bolo zriadenie kontrolnej[35] a vyšetrovacej jednotky v rámci generálnej prokuratúry vo februári 2013, ktorá sa špecializuje na organizovaný zločin a pozostáva z 10 prokurátorov, ktorí majú aspoň 10-ročné skúsenosti.

Citlivou otázkou sú právomoci generálneho prokurátora. Generálny prokurátor okrem toho, že riadi hlavný orgán stíhania a má na starosti najzávažnejšie trestné prípady, má silnú právomoc prevziať zodpovednosť za prípad od akéhokoľvek prokurátora nižšej úrovne. Táto právomoc, ktorá je súčasťou všetkých legislatívnych rámcov na účely koordinácie a nahradenia v prípade „nečinnosti“, môže výrazne obmedzovať nezávislosť a autonómnosť prokurátorov a mala by sa uplatňovať veľmi obozretne a v obmedzenej miere. Objavili sa určité otázky v súvislosti s tým, či by sa táto právomoc nemala nejakým spôsobom obmedziť alebo lepšie regulovať.

Ďalšie formy medziinštitucionálnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva, napríklad v oblasti predchádzania korupcii a boja proti nej, sú založené na systémoch výmeny informácií. Generálna prokuratúra, MV, colná správa a Národné stredisko pre boj proti korupcii od júla 2008 spoločne využívajú automatizovaný integrovaný informačný systém záznamov o trestných činoch, trestných prípadoch a páchateľoch trestnej činnosti, ktorý je aj databázou právnych predpisov v oblasti trestných postupov.

· Posilnené dvojstranné a viacstranné dohody o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva vrátane včasnej výmeny relevantných informácií s príslušnými orgánmi presadzovania práva členských štátov EÚ

V rámci prebiehajúcej reformy MV bolo začiatkom roka 2013 vytvorené centrum medzinárodnej policajnej spolupráce, ktoré spája tri sekcie MV s právomocami v oblasti medzinárodnej policajnej spolupráce: národnú ústredňu Interpolu, Národné virtuálne stredisko (NVC) SELEC/GUAM a národné kontaktné miesto Europolu. Všetky úrady a jednotky zaoberajúce sa medzinárodnou policajnou spoluprácou sú teraz zjednotené v jednej štruktúre a sídlia v rovnakých priestoroch.

Interpol je strediskom medzinárodnej policajnej spolupráce v rámci MV a je prepojený s MS, colnou správou, Bezpečnostnou a spravodajskou službou, generálnou prokuratúrou, hraničnou políciou a Národným strediskom pre boj proti korupcii. Úrad Interpolu prijíma a odosiela všetky medzinárodné žiadosti o informácie súvisiace s databázami Interpolu a je prepojený s rôznymi databázami a registrami v Moldavskej republike. Tok prichádzajúcich informácií je stabilný a množstvo odchádzajúcich informácií sa zvyšuje. Úradníci a odborníci jednotky majú dôkladné poznatky o svojom mandáte a misii.

Súčasťou širšieho systému medzinárodnej policajnej spolupráce je jednotka GUAM, ktorá zaisťuje každodennú výmenu informácií medzi Gruzínskom, Ukrajinou, Azerbajdžanom a Moldavskou republikou. Množstvo informácií, ktoré si Moldavská republika vymieňa s týmito krajinami prostredníctvom tejto jednotky, je pozoruhodné. Moldavské orgány sa zúčastňujú na práci Centrum pre presadzovanie práva v juhovýchodnej Európe (SELEC), do ktorého vyslali dvoch styčných dôstojníkov. Okrem výmeny informácií sa s krajinami SELEC plánuje a uskutočňuje množstvo spoločných operácií. Moldavská republika vyslala styčného dôstojníka do Úradu pre koordináciu boja proti organizovanému zločinu Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

Generálna prokuratúra Moldavskej republiky podpísala dohody o spolupráci s podobnými inštitúciami v Rumunsku, na Ukrajine, v Číne, Turecku, Írsku, Maďarsku, Taliansku a Južnej Kórei. V roku 2012 podpísala Generálna prokuratúra Moldavskej republiky dohody a memorandá o spolupráci s riaditeľstvom DIICOT v Rumunsku, federálnou prokuratúrou Belgického kráľovstva, federálnou prokuratúrou Arménska a ministerstvom spravodlivosti Gruzínska. V súčasnosti sa rokuje o dvojstranných dohodách s Azerbajdžanom, Ruskou federáciou, Bieloruskom, pobaltskými krajinami a Bulharskom.

Medzi dva nedávne príklady úspešnej medzinárodnej policajnej spolupráce patrí najmä zatknutie nebezpečného moldavského zločinca vo Verone (Taliansko) s podporou národnej ústredne Interpolu v Ríme a veronských karabinierov a citlivé vypočúvanie obete obchodovania s ľuďmi s využitím videa.

Colná správa Moldavskej republiky podpísala v máji 2013 memorandum o vzájomnom porozumení s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF). Plánuje sa v ňom posilnenie spolupráce, vzájomná výmena informácií a spoločné operácie zamerané na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti.

· Uzavretie dohody o operačnej spolupráci s Europolom

Po podpise strategickej dohody s Europolom v roku 2007 bol zriadený úrad národného kontaktného miesta Europolu, ktorý má na starosti výmenu strategických a technických informácií s touto agentúrou EÚ. Po podpise dohody o spolupráci začiatkom roka 2013 bude koncom júla 2013 vyslaný do Europolu v Haagu moldavský styčný dôstojník. Momentálne prebieha fáza prípravy na podpis dohody o operačnej spolupráci s Europolom a Moldavská republika čaká na prieskumnú návštevu Europolu, počas ktorej Europol posúdi jej režim ochrany údajov.

b) Odporúčania v rámci posúdenia vplyvov

· Spolupráca medzi moldavskými orgánmi a orgánmi členských štátov by sa mala zlepšiť vrátane výmeny informácií s Europolom.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 29 a 30 tejto správy.

· Mala by sa posilniť spolupráca medzi moldavskými orgánmi a ich partnermi v členských štátoch EÚ v oblasti ochrany a pomoci vrátane identifikácie a postúpenia obetí obchodovania s ľuďmi a ich bezpečného návratu.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 18, 29 a 30 tejto správy.

· Posudzovanie hrozieb a výmena informácií o závažnej trestnej činnosti by sa mali vykonávať pravidelne, pod záštitou Europolu a v prípade potreby aj za podpory kanálov Interpolu. Komparatívne údaje o trestných činoch by sa mali zhromažďovať podľa spoločne definovaných ukazovateľov.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 29 a 30 tejto správy.

· Mala by sa posilniť výmena najlepších postupov a odborná príprava orgánov presadzovania práva.

Pozri bod o referenčných kritériách APVR na stranách 29 a 30 tejto správy.

Hodnotenie bloku 3/témy 3 – Spolupráca v oblasti presadzovania práva Právne ustanovenia, ktoré sú v súlade s európskymi normami, dávajú vyšetrovacím orgánom k dispozícii širokú škálu osobitných vyšetrovacích nástrojov. Všetky orgány presadzovania práva sú vybavené nástrojmi na zlepšovanie medzinárodnej spolupráce a snažia sa o jej skvalitnenie, pričom ich úsilie výrazne posilní operačná dohoda s Europolom. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · ďalej rozvíjať silné prepojenia medzi jednotkou polície pre boj proti regionálnemu a nadnárodnému organizovanému zločinu a jej partnermi v EÚ, v regióne a v rámci Europolu, · pokračovať v spoločnom plánovaní koordinovaných opatrení a vyšetrovaní s Národným inšpektorátom hliadkovania a hraničnou políciou, najmä pokiaľ ide o vykonávanie osobitných vyšetrovacích opatrení, ako sú napríklad kontrolované zásielky, · posilniť spoluprácu s ukrajinskými pohraničnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva s podporou misie EUBAM; podnecovať tvorbu operačných prepojení a výmenu informácií medzi Kišiňovom a Tiraspolom bez ohľadu na proces vyrovnania 5+2.

Blok 3/téma 4 – Ochrana údajov

a) Referenčné kritériá APVR

· Vykonávanie právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov; zaistenie účinného fungovania nezávislého orgánu dohľadu nad ochranou údajov aj prostredníctvom vyčlenenia potrebných finančných a ľudských zdrojov

Právny rámec v oblasti ochrany údajov, ktorý bol revidovaný v apríli 2012, je v súlade s európskymi normami vrátane acquis EÚ, najmä so smernicou 96/46/ES. Zákon stanovuje práva osôb, ktorých osobné údaje sa spracúvajú, pričom sa okrem iného týka údajov spracúvaných podnikmi, verejnou správou a políciou (s výnimkou údajov klasifikovaných ako „štátne tajomstvo“).

Zákon poveruje kľúčovou úlohou vykonávať dohľad nad dodržiavaním noriem v oblasti ochrany osobných údajov nezávislý orgán: Národné stredisko pre ochranu osobných údajov. Správa Národného strediska pre ochranu osobných údajov z roku 2012, ktorá je dostupná na jeho viacjazyčnej a prehľadnej webovej stránke, je dôkazom širokého spektra jeho činností a obsahuje dobrý opis vykonávania právnych predpisov v oblasti ochrany údajov, ktorý ukazuje, že Národné stredisko pre ochranu osobných údajov plní svoju úlohu vykonávania kontrol zákonnosti spracovania osobných údajov a vyvíja úsilie v oblasti vzdelávania kontrolórov údajov z iných inštitúcií. Zavedené postupy oznamovania spracovania údajov sú na dobrej úrovni.

Stredisko, ktorého štruktúra bola schválená zákonom v roku 2008, má počet zamestnancov obmedzený na 21. Stredisko v súčasnosti zamestnáva 16 osôb a má dostatok finančných prostriedkov. V roku 2012 stredisko vykonalo 82 kontrol a na základe nich vydalo 6 rozhodnutí o pozastavení operácií spracovania osobných údajov a 1 rozhodnutie o ukončení operácií spracovania osobných údajov. Začalo 4 priestupkové konania z dôvodu odmietnutia orgánov zverejniť informácie považované za neoprávnene utajené. Keďže stredisko má zákonné právomoci vyšetrovať sťažnosti od subjektov, ktorých osobné údaje sa spracúvali, jeho zamestnanci počas roka 2012 preskúmali 214 petícií a iných sťažností (takmer trikrát viac ako v roku 2011 a desaťkrát viac ako v roku 2010), z ktorých 98 petícií bolo prijatých a 5 zamietnutých, v 111 prípadoch boli poskytnuté vysvetlenia a 6 prípadov skončilo súdnym procesom na správnom súde z dôvodu odmietnutia orgánov zverejniť informácie považované za neoprávnene utajené. V priebehu roka 2012 navyše stredisko skontrolovalo 41 projektov normatívnych a právnych aktov vydaných inými orgánmi z hľadiska ich súladu so zásadami ochrany osobných údajov.

Hodnotenie bloku 3/témy 4 – Ochrana údajov Právne predpisy sa vykonávajú v súlade s európskymi normami vrátane acquis EÚ v oblasti ochrany údajov. Národné stredisko pre ochranu osobných údajov je nezávislé a funkčné. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · v prípade ďalšej revízie právnych predpisov počítať s možnosťou zmeny právnych predpisov tak, aby sa medzi úlohy strediska formálne začlenila funkcia predbežnej konzultácie, · naďalej sa aktívne zaoberať v súčasnosti prebiehajúcimi súdnymi prípadmi s cieľom objasniť uplatňovanie zákona pri spracovaní osobných údajov orgánom presadzovania práva; vystupňovať úsilie o zvýšenie informovanosti verejnosti o pravidlách platných v oblasti ochrany údajov v elektronickej komunikácii.

Všeobecné hodnotenie bloku 3

Komisia sa domnieva, že Moldavská republika do veľkej miery spĺňa referenčné kritériá druhej fázy stanovené v rámci bloku 3. Je potrebné realizovať niektoré ďalšie odporúčania, aby sa splnili všetky referenčné kritériá.

Blok 4: Vonkajšie vzťahy a základné práva

a) Referenčné kritériá APVR

· Zaistiť, aby sloboda pohybu občanov Moldavska a cudzincov alebo osôb bez štátnej príslušnosti zdržiavajúcich sa legálne v Moldavskej republike nebola neodôvodnene obmedzovaná, a to ani na základe opatrení diskriminačného charakteru na akomkoľvek základe, napríklad na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických znakov, zdravotného stavu (vrátane HIV/AIDS), jazyka, vierovyznania alebo presvedčenia, politického alebo akéhokoľvek iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, miesta narodenia, telesného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie

Ako sa uvádza v referenčných kritériách APVR, obmedzenie slobody pohybu občanov Moldavska a cudzincov alebo osôb bez štátnej príslušnosti zdržiavajúcich sa legálne v Moldavskej republike súviselo s postupom ich registrácie alebo zrušenia registrácie. Podľa zákona o cudzincoch z roku 2010 sa vytvoril nový inštitucionálny rámec pre prístup k zahraničným migrantom s legálnym pobytom v krajine. V rámci MV sa zriadil Úrad pre migráciu a azyl a vytvorilo sa „spoločné miesto kontroly“ na rýchle prijímanie, spracúvanie a vydávanie povolení na pobyt a dokladov totožnosti cudzincom s legálnym pobytom v krajine, ktoré sa zaoberá aj postupmi pri pozývaní osôb, povoleniami na repatriáciu a predlžovaním víz. Útvar pre poskytovanie dokladov zahraničným občanom 10. decembra 2012 otvoril dva regionálne úrady: jeden v Balti (severný regionálny útvar), ktorý má slúžiť približne 13 % cudzincov žijúcich v krajine, a jeden v Comrate (južný regionálny útvar), ktorý má slúžiť približne 11 % cudzincov. Sídlo Úradu pre migráciu a azyl v Kišiňove naďalej slúži cudzincom žijúcim v hlavnom meste a v centrálnej časti krajiny.

Podobne aj akčný plán schválený vládou 9. novembra 2011 zameraný na zjednodušenie podmienok prisťahovalectva cudzincov z pracovných dôvodov a na zjednodušenie podávania žiadostí o pobyt zahraničnými investormi (vyhláška č. 106) sa v roku 2012 transponoval do dôležitých legislatívnych zmien zákona o cudzincoch z roku 2010, zákona o pracovnej migrácii z roku 2008 a zákona o HIV z roku 2007. Týmito zmenami sa odstránili predchádzajúce diskriminačné ustanovenia a obmedzenia cestovania a trvalého pobytu pre cudzincov s HIV/AIDS. Zmeny zákona o HIV sa navyše sústredili na preventívne opatrenia zamerané na zníženie ohrozenia žien infekciou HIV najmä prostredníctvom podpory celonárodných programov a opatrení na podporu vzdelávania a rovnosti žien a mužov. Zaviedli sa aj opatrenia zamerané na zaistenie dôvernosti lekárskych údajov zo strany zdravotníckych inštitúcií a na ochranu osobných údajov osôb nakazených vírusom HIV verejnou správou.

· Úplný a efektívny prístup k cestovným dokladom a dokladom totožnosti pre všetkých občanov Moldavska vrátane žien, detí, osôb so zdravotným postihnutím, osôb patriacich do menšín a iných citlivých skupín

Zaviedli sa osobitné opatrenia na uľahčenie vydávania dokladov totožnosti mladistvým a sociálne zraniteľným kategóriám osôb. V roku 2009 vláda zaviedla bezplatnú prvú žiadosť o doklad totožnosti (rozhodnutie č. 844 z 18. decembra 2009), pričom každý rok v apríli a máji sa v tejto súvislosti uskutočňuje informačná kampaň („Doklady totožnosti pre mladých občanov“). V roku 2011 dostalo svoje prvé doklady totožnosti 6 699 osôb. Odvtedy si ministerstvo informačných technológií a komunikácie vedie záznamy o prípadoch zamietnutia vydania dokladov totožnosti a analyzuje ich. Toto hodnotenie, z ktorého vychádzajú opatrenia na uľahčenie prístupu k dokladom totožnosti pre všetkým občanov Moldavska, sa vykonáva štvrťročne.

Kategórie osôb, ktoré využívajú zjednodušený prístup k dokladom totožnosti, zahŕňajú aj osoby so závažným, výrazným alebo stredne závažným zdravotným postihnutím, veteránov z 2. svetovej vojny a asimilované osoby, osoby, ktoré sa podieľali na odstraňovaní následkov katastrofy v Černobyle a asimilované osoby, a osoby zranené počas vojenského konfliktu v Podnestersku. Týmto kategóriám osôb možno doklady totožnosti vydávať bezplatne pri prvej evidencii, pričom táto výhoda platí trvale pre zdravotne postihnuté osoby. Bezplatné vydávanie dokladov totožnosti a pasov pri prvej evidencii sa týka aj obetí záplav z leta roku 2010 (jednorazová výhoda), darcov krvi a zložiek krvi (jednorazová výhoda) a detí do jedného roka, ktoré musia podstúpiť liečbu v zahraničí na základe predchádzajúceho povolenia ministerstva zdravotníctva (v týchto prípadoch sa uplatňuje postup zrýchleného vydávania).

Od januára 2012 môžu osoby so zdravotným postihnutím využívať mobilné kancelárie vydávajúce doklady a službu dodávky dokladov totožnosti do domu. Mobilné služby sú bezplatné pre deti mladšie ako jeden rok, ktoré potrebujú liečbu v zahraničí (na základe odporúčania ministerstva zdravotníctva), a pre osoby so závažným zdravotným postihnutím (na základe odporúčania ministerstva zdravotníctva alebo ministerstva práce, sociálnej ochrany a rodiny). V roku 2012 vydali tieto mobilné kancelárie 155 dokladov totožnosti a 108 dokladov bolo doručených pomocou služby dodávky do domu.

Zostávajúce prekážky brániace osobám bez štátnej príslušnosti získať občianstvo (z dôvodu predchádzajúceho uväznenia za úmyselné trestné činy alebo trestného stíhania počas posudzovania žiadosti) sa odstránili zmenami zákona o občianstve z roku 2000 prijatými 9. júna 2011. Od 1. mája 2011 do 31. marca 2013 získalo moldavské občianstvo 52 osôb bez štátnej príslušnosti.

Čo sa týka etnických menšín, moldavským orgánom sa podarilo postupne zaviesť pomerne úspešný súbor opatrení zameraných na zavedenie integračnej politiky pre multietnickú moldavskú spoločnosť do praxe. Od roku 2009 obsahujú programy činnosti vlády na roky 2011 – 2014 a na roky 2013 – 2015 „Európska integrácia: sloboda, demokracia a blahobyt“ osobitnú kapitolu „Národnostné menšiny“, v ktorej sa vláda zaviazala dosiahnuť tieto ciele: zachovať a rozvíjať kultúrne a jazykové dedičstvo všetkých osôb patriacich do národnostných menšín, uplatňovať koherentnú a mnohorozmernú štátnu politiku vo vzťahu k osobám patriacim do národnostných menšín a revidovať právny rámec s cieľom uľahčiť začlenenie osôb patriacich do národnostných menšín do spoločenského, administratívneho, kultúrneho, politického a hospodárskeho života krajiny.

Nedávny pokrok smerom k dosiahnutiu týchto cieľov, napríklad prvé plánované opatrenia vo vzdelávacom systéme zamerané na mnohojazyčné vzdelávanie (napríklad v autonómnej oblasti Gaugazsko), sa často darilo dosahovať v spolupráci s medzinárodnými monitorovacími orgánmi (napríklad s Poradným výborom Rady Európy pre Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín) a napriek pomerne zastaranému právnemu rámcu (zákon o používaní jazykov na území Moldavskej republiky pochádza z roku 1989 a zákon o právach osôb patriacich do národnostných menšín z roku 2001). V roku 1996 Moldavská republika ratifikovala Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a odvtedy sa obmedzila už len na podpísanie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov (ďalej len charta) v roku 2002. Vo februári 2012 však veci nabrali novú dynamiku, keď vláda vytvorila pracovnú skupinu pre ratifikáciu charty s cieľom iniciovať prípravu nástroja na ratifikáciu charty. Orgány, ktoré zastupuje Úrad pre vzťahy medzi etnikami, odvtedy uskutočnili predbežný odhad nákladov na ratifikáciu a aktívne pracujú na ratifikácii charty.

Pokiaľ ide konkrétne o rómsku menšinu (0,4 % obyvateľov podľa sčítania v roku 2004), ministerstvo informačných technológií a komunikácie realizuje systematický pracovný program s cieľom identifikovať husto osídlené oblasti a spresniť štatistické informácie o Rómoch v štátnom registri obyvateľstva (ďalej len register). Pojem „Róm“ bol zaradený do registra ako voľba pre „etnickú príslušnosť“, čo uľahčilo príslušníkom rómskej menšiny identifikovať a prejaviť sa (predtým bol jedinou možnosťou identifikácie pojem „Cigán“, ktorý má pre mnohých pejoratívny význam).

Chýbajúce doklady majú navyše negatívny vplyv na využívanie sociálnych a hospodárskych práv, moldavské orgány preto majú v úmysle nepretržite riešiť otázku vydávania dokladov totožnosti všetkým Rómom žijúcim v Moldavskej republike. V roku 2012 vláda vyňala občanov rómskeho etnika z povinnosti platiť poplatky za vydanie dokladu na obdobie šiestich mesiacov od 1. októbra 2012 (rozhodnutie č. 497 zo 6. júla 2012). Následne sa uskutočnili štyri informačné kampane so zapojením miestnych samospráv, vzdelávacích inštitúcií, rómskych mimovládnych organizácií a elektronických médií, ktoré nabádali Rómov, aby požiadali o doklady totožnosti a sociálne dávky. Vďaka týmto opatreniam dostalo nové doklady totožnosti 959 osôb. Celkovo sa v roku 2012 vydalo Rómom 2 521 dokladov totožnosti. V rámci vykonávania akčného plánu na podporu Rómov územné sekcie ministerstva informačných technológií a komunikácie nepretržite monitorujú proces vydávania dokladov totožnosti Rómom (evidenciu a dokumentáciu).

Pokiaľ ide o registráciu novorodencov, ministerstvo pre informačné technológie a komunikáciu najmä s cieľom zabrániť možným prípadom nezaregistrovania rómskych novorodencov zaviedlo mechanizmus vydávania rodných listov v zdravotníckych inštitúciách a zriadilo úrady na následnú registráciu detí v pôrodniciach (spoločné nariadenie č. 114/476 z 12. decembra 2008).

· Účinné vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti boja proti diskriminácii, uplatňovanie príslušných nástrojov OSN a Rady Európy

Zákon o zaistení rovnosti z 25. mája 2012 nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Spolu s balíkom legislatívnych aktov vrátane zákona o sociálnom začlenení osôb so zdravotným postihnutím a zmenami trestného zákonníka, ktoré rýchlo prijal parlament, a ich vykonávacími aktmi predstavuje základ rámca boja proti diskriminácii v Moldavskej republike. Existujú však informácie o tom, že moldavské orgány sa podujali bezodkladne realizovať rozsiahly program opatrení a iniciatív zameraných na propagáciu a vysvetľovanie obsahu nového právneho rámca sudcom, právnikom, dôstojníkom orgánov presadzovania práva a všeobecnej verejnosti. Výsledky tohto úsilia sú už viditeľné, v neposlednom rade vďaka skorému zapojeniu príslušných zodpovedných inštitúcií, ako sú ombudsmani / Centrum pre ľudské práva či Národný ústav spravodlivosti, pričom v niektorých prípadoch to bolo v partnerstve s Rozvojovým programom OSN, ako aj vďaka pomoci množstva mimovládnych organizácií a medzinárodných partnerov. V novembri 2012 Národný ústav spravodlivosti uskutočnil regionálne odborné kurzy pre 255 sudcov a 42 prokurátorov s názvom „Interpretácia a presadzovanie zákona o zaistení rovnosti“. Nové odborné kurzy sú plánované aj na tento rok.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva v partnerstve s Národným ústavom spravodlivosti na žiadosť MS zorganizovali 6. decembra 2012 pilotný odborný kurz pre 30 sudcov a prokurátorov. Na rok 2013 je naplánovaných šesť odborných seminárov, z ktorých tri sa už uskutočnili (90 sudcov a prokurátorov). Advokátske centrum navyše v roku 2013 v partnerstve so združením advokátov zorganizovalo sériu odborných seminárov pre 200 právnikov (zo všetkých regiónov Moldavskej republiky) o vnútroštátnych a medzinárodných ustanoveniach o boji proti diskriminácii, o judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto oblasti a o poskytovaní právnej pomoci obetiam diskriminácie. Táto iniciatíva sa uskutočnila v rámci projektu „Konsolidácia poznatkov právnikov o prípadoch diskriminácie“, ktorý financovala Sorosova nadácia. Projekt bol zakončený celonárodnou konferenciou na tému „Úloha právnikov v boji proti prípadom diskriminácie – európske skúsenosti v praxi“ (19. apríla 2013).

Moldavské orgány takisto vyvinuli značné úsilie o sfunkčnenie hlavného prvku uplatňovania zákona o zaistení rovnosti, Rady pre rovnosť. Efektívne fungovanie rady a jej schopnosť vykonávať svoje povinnosti nezávislým a nestranným spôsobom sú kľúčovými prvkami tohto procesu. Dvaja členovia boli vymenovaní 7. marca a zvyšní traja boli vymenovaní 10. júna. V dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil 16. apríla 2013, moldavské orgány potvrdili svoj záväzok sfunkčniť Radu pre rovnosť do jesene roka 2013. Ministerstvo spravodlivosti predpokladá, že rozpočet Rady pre rovnosť umožní v počiatočnej fáze financovať 20 zamestnancov na plný úväzok.

V roku 2012 Moldavská republika uznala právomoc Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie prijímať individuálne oznámenia podľa článku 14 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie. Po prijatí zákona o zaistení rovnosti moldavské orgány uvažujú aj o ratifikácii protokolu č. 12 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okrem zákona o zaistení rovnosti boli v roku 2012 prijaté aj ďalšie dôležité reformy na zosúladenie právneho rámca na boj proti diskriminácii s medzinárodnými a európskymi normami. Zákon o HIV z roku 2007 bol zmenený tak, aby plnil dvojitý cieľ: a) odstrániť diskriminačné ustanovenia zamerané proti osobám nakazeným vírusom HIV v rôznych oblastiach vrátane zrušenia obmedzení cestovania a trvalého pobytu pre cudzincov a b) posilniť ochranu súkromia a dôvernosti. Tieto zmeny sa účinne realizujú.

Účinnosť nadobudol aj zákon o sociálnom začlenení osôb s telesným postihnutím (zákon č. 60 z 30. marca 2012), ktorý zosúladil moldavský právny rámec s povinnosťami krajiny vyplývajúcimi z ratifikácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tento nový rozsiahly zákon sa vzťahuje nielen na občanov Moldavska, ale aj na cudzích štátnych príslušníkov s telesným postihnutím, ktorí majú legálny pobyt v Moldavskej republike. Zákon ustanovuje spoluprácu medzi štátom a občianskou spoločnosťou. Podľa informácií od občianskej spoločnosti moldavské orgány aktívne pripravujú opatrenia zamerané na zmenu modelu vymedzenia telesného postihnutia a práv osôb s telesným postihnutím a spôsobu, ako sa s nimi zaobchádza, z „lekárskeho“ na „sociálny“ model. Pripravujú sa aj opatrenia, ktoré by umožnili vyčleniť dostatok rozpočtových prostriedkov.

Už sa prijalo viacero opatrení zameraných na vykonanie ustanovení zákona č. 60 týkajúcich sa integrácie v oblasti zamestnanosti (kapitola V) a osobitne ustanovenia, ktorým sa zavádza kvóta 5 % na prijímanie zamestnancov s telesným postihnutím, ktorí majú odporúčanie v súvislosti so zamestnaním od Národnej rady pre určovanie telesného postihnutia a pracovnej kapacity, stredne veľkými a veľkými spoločnosťami (s viac ako 20 zamestnancami). Ministerstvo práce, sociálnej ochrany a rodiny začalo nábor 43 úradníkov, ktorí budú vyslaní do všetkých miestnych úradov Národnej agentúry pre zamestnanosť s cieľom poskytovať osobne prispôsobenú pomoc osobám s telesným postihnutím v procese uchádzania sa o pracovné miesta s účasťou ad hoc združení, odborových zväzov a zamestnávateľov.

Dňa 26. decembra 2012 parlament prijal zákon č. 306, „ktorým sa menia niektoré právne akty“. Tento zákon začlenil do priestupkového kódexu nové správne priestupky týkajúce sa diskriminácie v zamestnaní, diskriminácie pri vzdelávaní a diskriminácie v súvislosti s prístupom k verejným službám a tovaru.

Okrem toho sa revidovalo trestné právo v oblasti „zločinov z nenávisti“. Článok 176 trestného zákonníka („narušenie zásady rovnosti“) bol preformulovaný tak, aby lepšie vymedzoval prvky predstavujúce trestný čin („vyčleňovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo uprednostňovanie“ namiesto nekonkrétneho termínu „narušenie“). Niektoré aspekty však stále nie sú zosúladené s normami konkrétnosti a predvídateľnosti a agentúry presadzovania práva a justičné orgány stále len zriedkavo uplatňujú trestné právo týkajúce sa „zločinov z nenávisti“. Spôsob riešenia súdnych sporov v občianskoprávnych veciach naopak odzrkadľuje aktívnu dynamiku moldavskej spoločnosti a aktívnu politiku vlády, pričom už existuje história riešenia sporov, ktoré iniciovala občianska spoločnosť a štátne inštitúcie v prípadoch diskriminácie. Domáce súdy v tejto súvislosti vyniesli rozsudky predstavujúce precedens a zvýšila sa aj informovanosť verejnosti o tejto otázke.

V súvislosti s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudského práva z júna 2012 vo veci Genderdoc-M (žiadosť č. 9106/06) navyše ústredné orgány a obec Kišiňov preukázali pripravenosť zaistiť právo na zhromažďovanie lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, čoho dôkazom sú aj úspešné pochody tejto komunity 14. februára a 19. mája 2013. Tieto pochody boli vôbec prvými v histórii Moldavskej republiky, ktoré sa uskutočnili v bezpečných podmienkach za účinnej ochrany polície.

Na pozitívny vývoj treba poukázať aj v súvislosti s postavením transsexuálov a s ich právami na zákonné uznanie zmeny mena a oficiálneho pohlavia. Najvyšší súd vydal 2. novembra 2012 „odporúčania č. 16“ o postupe posudzovania sťažností týkajúcich sa zmeny občianskeho stavu po chirurgickej zmene pohlavia. Tieto odporúčania správne a jednoznačne odzrkadľujú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom stanovujú, že odmietnutie uznať nový občiansky stav po chirurgickej zmene pohlavia je porušením Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života). Toto úsilie je potrebné oceniť, ale problém úplne nerieši: zdá sa, že existujú aj ďalšie právne ustanovenia, ktoré naďalej dávajú úradom Registra občianskeho stavu dôvody na zamietnutie zmeny občianskeho stavu osoby po zmene pohlavia, pričom táto osoba potom musí toto rozhodnutie napadnúť na súde.

V justičnej oblasti došlo v roku 2012 v dôsledku vášnivej verejnej diskusie v rokoch 2011 a 2012 k pozoruhodnému nárastu počtu súdnych sporov v oblasti diskriminácie, čo je známkou aktívnejšej dynamiky moldavskej spoločnosti v otázkach diskriminácie. Niektoré prípady spresnili hranice slobody prejavu v súvislosti s „verbálnymi prejavmi podnecujúcimi nenávisť“. Okrem iného išlo o prípady hanobenia a nenávistných prejavov proti Rómom a lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom alebo zverejňovania „čiernych zoznamov“ verejných činiteľov „podporujúcich homosexualitu“ na webových stránkach. Je dôležité zdôrazniť, že súdy v týchto prípadoch rozhodli v súlade s medzinárodnými a európskymi normami týkajúcimi sa oprávnených obmedzení slobody prejavu v prípadoch šírenia etnickej, náboženskej alebo sociálnej nenávisti („verbálne prejavy podnecujúce nenávisť“). V niektorých prípadoch rozhodli aj o vyplatení kompenzácie za morálnu ujmu žalujúcim stranám.

Odvolací súd v Kišiňove takisto zamietol sťažnosť náboženskej organizácie proti rozhodnutiu spoločnosti Teleradio Moldova odvysielať dokument o právach lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov ako o ľudských právach s odôvodnením, že žalujúca strana sa pokúsila „vynútiť si zákaz slobody prejavu a názoru na tému súvisiacu s právami sexuálnych menšín“. Rovnako veľavravnou je aj reakcia, ktorú podnietili občianske organizácie a verejné orgány v súvislosti s diskriminačnými opatreniami proti lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom a príslušníkom náboženských menšín, ktoré prijali niektoré miestne rady vrátane mestskej rady v Balti. Odvolací súd v Balti 28. februára 2013 rozhodol, že vytvorenie „zóny osobitnej podpory moldavskej ortodoxnej cirkvi“ a zákaz „agresívnej propagandy netradičnej sexuálnej orientácie“ zo strany mestskej rady v Balti predstavujú porušenie ľudských práv. Čo sa týka diskriminačných rozhodnutí prijatých niektorými ďalšími miestnymi radami, úrad vlády oznámil príslušným orgánom, že ich rozhodnutia boli nezákonné, a začal súvisiace právne konania. V dôsledku toho boli všetky rozhodnutia miestnych samospráv zrušené orgánmi, ktoré ich vydali, alebo vyhlásené za nezákonné príslušnými súdmi. Rovnaký prístup uplatňuje aj ombudsman v prípade zákona „o zaistení zásad rovnosti, spravodlivosti a objektívnosti“ prijatého 30. apríla 2013 ľudovým zhromaždením gagauzskej autonómnej oblasti, ktorý spochybňuje niektoré práva stanovené zákonom o zaistení rovnosti, a to najmä v súvislosti s právami lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov na zamestnanie.

· Účinné vykonávanie opatrení národného akčného plánu pre ľudské práva týkajúcich sa boja proti diskriminácii (vrátane vyčlenenia dostatočných prostriedkov); všeobecné kampane na zvyšovanie informovanosti o otázkach boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a iným formám diskriminácie; posilnenie orgánov zodpovedných za politiku v oblasti boja proti diskriminácii a rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu

Parlament 27. decembra 2012 prijal zmeny národného akčného plánu pre ľudské práva („akčný plán“), ktoré pripravili orgány spolu s občianskou spoločnosťou v reakcii na novú situáciu, napríklad na výsledok všeobecného pravidelného preskúmania (záverečná správa z marca 2012) a iné medzinárodné odporúčania. V rámci týchto zmien boli začlenené nové kapitoly: Predchádzanie diskriminácii a boj proti nej, Sloboda názoru, svedomia a vierovyznania a Práva osôb bez štátnej príslušnosti, migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl. V dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil 16. apríla 2013, moldavské orgány potvrdili prioritu, ktorou je pre nich nepretržité plnenie akčného plánu – s dostatočnými finančnými prostriedkami – a jeho monitorovanie.

Monitorovanie koordinuje ad hoc Národná komisia na vykonávanie akčného plánu pre ľudské práva (ďalej len „národná komisia“) s technickou podporou MS, ako aj stály parlamentný výbor pre ľudské práva. Je založené na súbore výkonnostných ukazovateľov a zahŕňa kvalitatívne hodnotenie a mechanizmus spätnej väzby. Monitorovanie preukázalo, že 85 % opatrení plánovaných na rok 2012 sa už realizovalo alebo ešte prebiehalo na konci roka. Národná komisia požiadala 35 obvodných rád v krajine o aktívnejšiu účasť. K akčnému plánu takisto pridala samostatnú kapitolu o financiách, v ktorej celoštátne a miestne orgány žiada, aby uviedli vnútorné alebo vonkajšie zdroje finančných prostriedkov vyčlenených alebo potrebných na zaistenie úplnej realizácie. Dôležitým faktorom plnenia akčného plánu je aj naďalej spolupráca s vnútroštátnymi a medzinárodnými partnermi. Moldavské orgány sa nedávno rozhodli pozvať predstaviteľov Rady Európy, OSN, EÚ, OBSE, vnútroštátnych a medzinárodných mimovládnych organizácii, aby sa zúčastnili na činnosti národnej komisie.

Národný akčný plán na podporu Rómov na roky 2011 – 2015, ktorý bol v roku 2012 revidovaný na základe konzultácie s medzinárodnými partnermi, je prielomom v politikách Moldavskej republiky týkajúcich sa Rómov, pretože namiesto toho, aby sa obmedzil len na podporu rómskej kultúry, zameriava sa aj na sociálne začlenenie. Inštitucionalizácia mediátorov pre rómsku komunitu je dôležitým krokom smerom k lepšej integrácii Rómov. Práca siete mediátorov pre rómsku komunitu, ktorá sa v súčasnosti financuje z moldavského rozpočtu, by mala byť rozhodujúcim prvkom plánovej stratégie sociálneho začlenenia. Mala by byť založená na kombinovanom úsilí ústredných a miestnych orgánov, aktívnej účasti občianskej spoločnosti a medzinárodných organizácií (napríklad UNICEF) a dostatočných finančných prostriedkoch. Bolo vytvorených 15 miest mediátorov pre rómsku komunitu, ktorí sú plne financovaní zo štátneho rozpočtu. Do roku 2015 by mal tento počet dosiahnuť optimálnu hranicu 47 mediátorov. S cieľom podporiť stratégiu posilňovania postavenia rómskych žien je 13 z týchto prvých 15 mediátorov ženského pohlavia. Pozitívnym krokom, ktorý zvyšuje kapacitu moldavských orgánov pri riešení otázky sociálneho začlenenia Rómov a zlepšuje ich informovanosť o tejto otázke, bolo vytvorenie pozície osobitného poradcu premiéra pre rómske otázky v novembri 2012.

Pokiaľ ide o inštitúcie, význam zaručenia dodržiavania ľudských práv v odvetví justície bol potvrdený ako jeden z pilierov rozsiahlej a komplexnej stratégie pre reformu justičného systému na roky 2011 – 2016 a súvisiaceho akčného plánu. Prvý súbor zmien právnych predpisov prijatý v júli 2012 posilnil Najvyššiu súdnu radu a najmä jej disciplinárne právomoci. Podarilo sa dosiahnuť aj cieľ priraďovať sudcov efektívnejším a pružnejším spôsobom podľa pracovného zaťaženia a počtu prípadov na jednotlivých súdoch a v okresoch, ako aj znížiť pracovný tlak na sudcov vytvorením pozície asistenta sudcu. Zlepšil sa aj systém právnej pomoci vytvorený v roku 2008 a organizovaný okolo Národnej rady pre právnu pomoc. Usmernenie o štátom zaručenej právnej pomoci vydané v roku 2010 s podporou Rady Európy a Európskej komisie sa aj naďalej poskytovalo príslušným inštitúciám a odborníkom poskytujúcim právnu pomoc. Pre všeobecnú verejnosť sa vytvoril súhrnný informačný leták s vysvetleniami typov právnej pomoci a postupov žiadania o ňu a jej poskytovania.

Poskytovanie právnej pomoci sa ďalej diverzifikovalo vytvorením inštitútu verejných obhajcov, ktorí dopĺňajú súkromných právnikov a na zmluvnom základe poskytujú právnu pomoc v rámci piatich územných úradov Národnej rady pre právnu pomoc. Právnu pomoc v občianskych prípadoch budú môcť poskytovať aj mimovládne organizácie. Právni asistenti a mimovládne organizácie budú poskytovať primárnu právnu pomoc (základné informácie o právnych predpisoch a pomoc pri príprave rôznych aktov okrem procedurálnych aktov pre súdne konania). Od 1. januára 2012 môžu žalujúce strany požiadať o právnu pomoc aj v občianskych prípadoch, pričom táto pomoc je dostupná osobám, ktoré nemajú prostriedky na najatie právnika a ktorých prípad je na určitej úrovni právnej alebo procedurálnej zložitosti.

Stratégia reformy odvetvia justície prikladá primeraný význam reforme inštitúcie ombudsmana, teda Centru pre ľudské práva (ďalej len „centrum“), s cieľom posilniť jeho nezávislosť a efektívnosť, ako aj nezávislosť a efektívnosť súvisiaceho národného mechanizmu na predchádzanie mučeniu (v novembri 2009 dostalo Centrum pre ľudské práva hodnotenie „B“ od Medzinárodného koordinačného výboru národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv, čo znamená čiastočný súlad s parížskymi zásadami). Ad hoc pracovná skupina uskutočnila podrobnú štúdiu o činnosti centra vrátane hodnotenia jeho výkonnosti, finančných potrieb a možných opatrení na optimalizáciu jeho činnosti. Na základe jej záverov a s účasťou medzinárodných partnerov (napríklad miestneho poradcu OSN pre ľudské práva a bývalého osobitného spravodajcu OSN pre mučenie) a miestnych mimovládnych organizácií pripravilo MS návrh zákona o reorganizácii centra, výbere a nominácii ombudsmana (ombudsmanov) a stanovení úrovne ich autonómie pri výbere a vymenúvaní zamestnancov centra, vytváraní vnútornej organizácie tejto štruktúry a riešení rozpočtových otázok. V tejto fáze bol návrh zákona predložený na verejné konzultácie.

Centrum zároveň vyvíja vlastné úsilie o zlepšenie svojej efektívnosti a dôveryhodnosti svojej úlohy. Začalo využívať svoju výsadu spochybňovať ústavnosť konkrétnych zákonov pred ústavným súdom a podať podnet na súd alebo zasahovať do súdnych konaní formou „amicus curiae“, a to vrátane konaní týkajúcich sa boja proti diskriminácii. Otvorilo regionálne centrum vo Varnite, predmestí mesta Bender kontrolovanom Moldavskou republikou, ktoré sa nachádza v takzvanej bezpečnostnej zóne, s cieľom riešiť žiadosti miestnych obyvateľov a zlepšovať spoluprácu s príslušnou inštitúciou ombudsmana v Podnestersku.

b) Odporúčania v rámci posúdenia vplyvov

· Pokračovať vo vykonávaní akčného plánu pre ľudské práva na roky 2011 – 2014 a naďalej sa usilovať o účasť medzinárodného spoločenstva na riešení otázok menšín.

Moldavské orgány preukázali pevné odhodlanie zlepšovať výsledky vykonávania akčného plánu pre ľudské práva na roky 2011 – 2014. V marci 2013 sa pripravujú zmeny vládnej vyhlášky, ktorou sa zriaďuje Národná komisia na vykonávanie akčného plánu pre ľudské práva, aby bolo možné požiadať medzinárodné organizácie, napríklad Radu Európy, OSN, EÚ, OBSE a medzinárodné mimovládne organizácie o účasť pri monitorovacej a hodnotiacej práci komisie. Zámerom moldavských orgánov bolo rýchlo poslať túto žiadosť po vymenovaní novej vlády.

· Zabezpečiť účinné vykonávanie právnych predpisov na boj proti diskriminácii v súlade s európskymi a medzinárodnými normami najmä prostredníctvom vydávania rozsiahlych usmernení a vytvorenia Rady pre rovnosť.

Ako sa podrobne uvádza v predchádzajúcej časti, moldavské orgány, justičné inštitúcie, občianska spoločnosť a obyvatelia vo všeobecnosti majú vysokú úroveň informovanosti o otázkach boja proti diskriminácii, teda o téme, ktorá je v spoločnosti stále kontroverzná. Krátko po prijatí zákona o zaistení rovnosti sa uskutočnilo množstvo vykonávacích opatrení, najmä prijatie rozsiahleho vzdelávacieho a školiaceho programu, v rámci ktorého sa poskytujú vykonávacie usmernenia sudcom a informácie verejnosti. Právnymi prostriedkami sa rušia administratívne rozhodnutia alebo regionálne právne akty, ktoré sú v rozpore so zákonom o zaistení rovnosti, a vzniká vnútroštátna judikatúra v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva.

· Podporovať úsilie o získanie finančných prostriedkov na účinné a dôsledné vykonávanie akčného plánu na podporu Rómov na roky 2011 – 2015.

Ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, akčný plán na podporu Rómov na roky 2011 – 2015 sa vykonáva dôsledným spôsobom. Predchádzajúci záväzok inštitucionalizovať funkciu mediátorov pre rómsku komunitu sa s určitým oneskorením pretransformoval na efektívne rozpočtové záväzky v roku 2013. Spolupráca s medzinárodným spoločenstvom a jeho podpora v tejto otázke i v otázkach ľudských práv vo všeobecnosti sú dôležitým faktorom pre dosiahnutie úspechu plánovaných opatrení.

· Pokračovať v dobrej spolupráci s de facto orgánmi v Tiraspole, ktorá umožní výmenu informácií o vydávaní dokladov a aspektoch presadzovania práva.

Ako je uvedené v bode referenčných kritérií APVR, vydávanie dokladov totožnosti obyvateľom Podnesterska ústavnými orgánmi Moldavskej republiky sa uskutočňuje na základe informácií poskytnutých podľa moldavského zákona, ktoré sa porovnávajú s informáciami, ktorými disponujú ústavné orgány.

Spolupráca medzi Kišiňovom a Tiraspolom v záležitostiach presadzovania práva prebieha spôsobom ad hoc na základe dohody z roku 1994. Táto dohoda sa však ako taká nemôže uplatňovať v súvislosti s pokrokom Moldavskej republiky v otázkach ľudských práv, pretože neobsahuje dostatočné záruky ochrany osobných údajov a dodržiavania ľudských práv podozrivých osôb, o ktorých vydanie na účely vyšetrovania požiadali de facto orgány Podnesterska. Tento formát sa musí revidovať. Práca na tejto otázke sa obnovila po stretnutí skupiny „5+2“ v Odese na základe návrhu misie OBSE v Moldavskej republike.

· Vynakladať zvýšené úsilie s cieľom prekonať možné bezpečnostné a migračné problémy a nájsť možné riešenia na zlepšenie kontroly bez toho, aby to ovplyvnilo proces rokovania skupiny „5+2“.

V marci 2013 moldavský podpredseda vlády pre opätovnú integráciu (politický zástupca Moldavskej republiky v skupine „5+2“) listom informoval de facto správu Podnesterska, ďalších účastníkov procesu „5+2“ a spoločnú kontrolnú komisiu vytvorenú na základe dohody o prímerí medzi Ruskom a Moldavskou republikou z roku 1992 o úmysle Moldavskej republiky vytvoriť šesť registračných miest moldavského úradu pre migráciu a azyl na administratívnej hranici s Podnesterskom v takzvanej bezpečnostnej zóne podnesterského konfliktu na účely monitorovania a kontroly migračných tokov cez centrálnu (podnesterskú) časť hranice medzi Moldavskou republikou a Ukrajinou. Informácie poskytnuté Tiraspolu obsahovali základné údaje o umiestnení, postupoch, zodpovedných inštitúciách a iných dôležitých aspektoch.

Podpredseda vlády pre opätovnú integráciu v apríli po negatívnej reakcii podnesterskej správy poskytol Tiraspolu doplnkové vysvetlenie v písomnej forme i formou verejných vyhlásení vrátane vyhlásení Úradu pre migráciu a azyl. Otázka sa znova otvorila počas stretnutia skupiny „5+2“ v Odese (23. – 24. mája 2013), na ktorom Moldavská republika odmietla obvinenia Podnesterska, že jej iniciatíva by obmedzila slobodu pohybu ruských a ukrajinských obyvateľov Podnesterska, ktorí nemajú moldavský pas. Zdá sa, že s poskytnutými vysvetleniami bolo Podnestersko spokojné. Moldavská republika ďalej súhlasila s tým, že uskutoční trojstranné konzulárne konzultácie s Ruskom a Ukrajinou o uznaní pobytu ruských a ukrajinských obyvateľov Podnesterska, ktorí sa odmietajú zaregistrovať na moldavských úradoch, v Moldavsku.

Moldavská republika mala v roku 2012 podľa národného štatistického úradu 3 559 541 obyvateľov (bez oblasti Podnesterska). Počet obyvateľov oblasti Podnesterska sa odhadol na 509 400 osôb (bez odpočítania značného počtu prisťahovalcov z regiónu), z ktorých 280 239 (55 %) bolo moldavských občanov zaregistrovaných v štátnom registri obyvateľstva. V roku 2012 vydalo ministerstvo informačných technológií a komunikácie 15 531 pasov občanom Moldavskej republiky žijúcim v oblasti Podnesterska.

Moldavská republika vo všeobecnosti uskutočňuje voči svojim občanom žijúcim v Podnestersku inkluzívnu politiku, pričom im poskytuje bezplatný prístup k moldavskému občianstvu na dobrovoľnom základe (alebo bezplatné vydanie dokladov totožnosti pri prvej evidencii). Vzhľadom na to, že Moldavská republika neuznáva podnesterské doklady občianskeho stavu, ministerstvo informačných technológií a komunikácie uplatňuje osobitné opatrenia na potvrdenie občianstva žiadateľa v súlade so zmenami zákona o občianstve z roku 2004 a rozhodnutiami vlády č. 959 z 9. septembra 2005 a č. 337 z 10. mája 2011. Od mája 2012 prebiehajú diskusie medzi Kišiňovom a Tiraspolom o zavedení mechanizmu výmeny informácií, možnosti opätovnej registrácie dokladov vydaných de facto orgánmi Podnesterska a najmä o zavedení prvkov celoštátnej identifikácie (číslo vygenerované moldavským Registrom občianskeho stavu) v dokladoch občianskeho stavu vydávaných de facto orgánmi Podnesterska. Tým by sa zjednodušil proces podávania žiadostí obyvateľmi Podnesterska, ktorí žiadajú o moldavské doklady totožnosti.

V súčasnosti platí rozhodnutie č. 125 z 18. februára 2013, ktorým sa schvaľuje nariadenie o vydávaní dokladov totožnosti a evidencii obyvateľstva Moldavskej republiky (ktoré nahrádza rozhodnutie vlády č. 376 zo 6. júna 1995 v znení neskorších zmien). V tomto rozhodnutí je stanovené, že „identifikácia osôb, ktoré dosiahli vek dospelosti a neboli predtým zaevidované alebo ktorých totožnosť nemožno určiť na základe skôr vydaných dokladov, sa má vykonať na základe vyhlásenia na zodpovednosť jedného z rodičov, právnych zástupcov alebo iných príbuzných I. až III. stupňa“. V poslednom prípade musí žiadateľ poskytnúť ďalšie vysvetľujúce doklady, ktoré vydala miestna samospráva alebo iná štátna inštitúcia disponujúca informáciami o príslušnej osobe. Potomkovia alebo príbuzní obyvateľov Podnesterska, ktorých nie je možné identifikovať a uznať podľa sovietskeho modelu pasového systému (ktorý moldavský register prevzal), sa tak v súčasnosti môžu pri žiadaní o moldavské občianstvo odvolať na vyhlásenia svojich príbuzných. Moldavský trestný zákonník stanovuje pokuty a trest odňatia slobody až do jedného roka za nepravdivé vyhlásenia pred verejným úradníkom s cieľom dosiahnuť právny dôsledok pre tretiu osobu.

Všeobecné hodnotenie bloku 4 Moldavská republika pokročila smerom k účinnému plneniu povinných referenčných kritérií druhej fázy. Odstránili sa zvyšné obmedzenia týkajúce sa legálneho pobytu cudzincov a osôb bez štátnej príslušnosti, naďalej sa účinne zlepšuje prístup všetkých občanov k dokladom totožnosti a dosiahli sa výrazné zlepšenia vo vykonávaní právneho rámca v oblasti boja proti diskriminácii. Okrem toho sa horlivo rieši situácia v oblasti Podnesterska vytvorením systému monitorovania migrácie a zavedením osobitných postupov na potvrdenie totožnosti obyvateľov Podnesterska žiadajúcich o moldavské doklady totožnosti. Moldavská republika navyše dôsledne plní všetky odporúčania uvedené v posúdení vplyvov. Komisia usudzuje, že Moldavská republika vo všeobecnosti spĺňa referenčné kritériá druhej fázy stanovené v rámci bloku 4. Je potrebné prijať tieto ďalšie opatrenia: · potvrdiť udržateľné uplatňovanie zákona o zaistení rovnosti, najmä zriadením funkčnej Rady pre rovnosť a podnecovaním pokroku smerom k plnému uplatňovaniu zákona o sociálnom začlenení osôb so zdravotným postihnutím, · potvrdiť finančné krytie národného akčného plánu pre ľudské práva, · pokračovať v realizovaní reformy odvetvia justície vrátane posilnenia inštitúcie ombudsmana, · vytvoriť ohlásené registračné stanice pozdĺž administratívnej hranice s Podnesterskom, · spolu s Podnesterskom sa ďalej snažiť o vydávanie dokladov obyvateľom Podnesterska a o ich evidenciu.

3.           Závery

Od začiatku dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o vízach v júni 2010 a predloženia akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu (APVR) moldavským orgánom v januári 2011 Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o pokroku Moldavskej republiky pri prijímaní opatrení potrebných na splnenie referenčných kritérií stanovených v rámci štyroch blokov prvej fázy a teraz aj druhej fázy APVR, a to prostredníctvom tejto 4. správy o pokroku.

Okrem tohto intenzívneho procesu predkladania správ týkajúcich sa APVR Komisia naďalej monitorovala aj pokrok Moldavskej republiky v príslušných oblastiach APVR prostredníctvom:

· spoločného výboru EÚ a Moldavskej republiky pre zjednodušenie vízového režimu,

· spoločného readmisného výboru EÚ a Moldavskej republiky,

· spoločného podvýboru EÚ a Moldavskej republiky č. 3,

· stretnutia vyšších úradníkov partnerstva medzi EÚ a Moldavskou republikou v oblasti mobility,

· dialógu medzi EÚ a Moldavskou republikou o ľudských právach.

Vo všetkých týchto výboroch a rámcoch je stav dialógu a spolupráce medzi EÚ a Moldavskou republikou na pokročilej úrovni s hladkým priebehom. Počas posledných zasadnutí spoločného výboru pre zjednodušenie vízového režimu a spoločného readmisného výboru, ktoré sa uskutočnili 12. júna 2013 v Bruseli s účasťou členských štátov EÚ, Komisia zaznamenala celkovo uspokojujúcu úroveň plnenia oboch dohôd.

Ukázalo sa, že dialóg medzi EÚ a Moldavskou republikou o zjednodušení vízového režimu je dôležitým nástrojom na napredovanie reforiem nielen v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, ale aj mimo hlavných oblastí, napríklad v oblasti právneho štátu a ústavných otázok vrátane financovania politických strán a politickej imunity. Pokrok, ktorý Moldavská republika dosiahla v rôznych oblastiach zahrnutých do štyroch blokov APVR, bol v posledných troch rokoch nepretržitý a účinný, čo poukazuje na významnú angažovanosť a úsilie moldavských orgánov pri plnení APVR ako priority svojho legislatívneho, politického a administratívneho programu.

Je však dôležité zopakovať, že reformy začaté v rôznych oblastiach, ktorých sa týka APVR, a najmä v oblastiach týkajúcich sa dobrej správy vecí verejných, si jednoznačne vyžadujú stabilnú politickú vôľu moldavských orgánov, aby sa tieto reformy plne začlenili do moldavskej spoločnosti.

Súčasné hodnotenie ukazuje, že Moldavská republika vo všeobecnosti spĺňa všetky referenčné kritériá stanovené v štyroch blokoch APVR. Fungovanie legislatívneho a politického rámca a uplatňovanie inštitucionálnych a organizačných zásad a postupov vo všetkých štyroch blokoch je v súlade s európskymi a medzinárodnými normami. Komisia usudzuje, že Moldavská republika dosiahla z hľadiska účinného a udržateľného plnenia referenčných kritérií druhej fázy APVR veľmi dobrý pokrok. Uskutočnením opatrení vyžadovaných v tejto správe by sa Moldavskej republike podarilo dosiahnuť splnenie všetkých referenčných kritérií druhej fázy APVR.

Komisia bude aj naďalej venovať osobitnú pozornosť tomu, aby Moldavská republika vyčlenila primerané finančné a ľudské zdroje na udržateľné vykonávanie legislatívneho a politického rámca. V tejto súvislosti sa od Moldavskej republiky vyžaduje, aby zaviedla dlhodobé viacročné plánovanie s cieľom zaistiť, že sa na trvalé plnenie referenčných kritérií vyčlenia potrebné finančné a ľudské zdroje prostredníctvom systematického začleňovania potrebných riadkov výdavkov do štátneho rozpočtu. Takisto je dôležité pokračovať v organizovaní cielených informačných kampaní zameraných na objasnenie práv a povinností v rámci bezvízového cestovania a pravidiel regulujúcich prístup na trh práce EÚ.

Komisia bude aj naďalej aktívne monitorovať uskutočňovanie opatrení vyžadovaných v tejto správe v rámci štyroch blokov APVR, pričom na jeseň predloží správu o účinnom plnení všetkých referenčných kritérií v rámci akčného plánu týkajúceho sa liberalizácie vízového režimu.

[1]               Dokument Rady 18078/10.

[2]               i) bezpečnosť dokumentov vrátane biometrie, ii) nelegálna migrácia vrátane readmisie, iii) verejný poriadok a bezpečnosť a iv) vonkajšie vzťahy a základné práva.

[3]               SEC(2011) 1075 v konečnom znení.

[4]               SWD (2012)12 final.

[5]               COM(2012) 348 final.

[6]               COM(2012) 443 final.

[7]               Podvýbor č. 3: Colná správa, cezhraničná spolupráca, pranie špinavých peňazí, drogy, nelegálna migrácia.

[8]               COM(2012) 443 final.

[9]               Dvojtónové vodoznaky, vlákna fluoreskujúce pod UV svetlom, fluoreskujúci ochranný prúžok, mikrotlač, číslovanie pasov laserovou perforáciou, teda prvky uvedené v bode V informatívnej prílohy 1 časti III. Bezpečnostné normy pre strojovo snímateľné cestovné doklady organizácie ICAO, dok. č. 9303, časť 1.

[10]             Vodoznak, mikrotlač, emblém a výrobné číslo fluoreskujúce pod UV svetlom.

[11]             Podľa moldavských orgánov má oblasť Podnesterska 509 400 obyvateľov, z ktorých 55 % sú občania Moldavskej republiky a 33 128 osôb je držiteľmi biometrických pasov Moldavskej republiky.

[12]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice.

[13]             SEK(2011) 145 v konečnom znení.

[14]             V roku 2012 sa vyšetrovalo 87 prípadov korupcie, 92 vyšetrovaných prípadov sa uzavrelo, bolo uložených 102 disciplinárnych sankcií, z ktorých 34 prípadov skončilo prepustením zo zamestnania. V období rokov 2010 – 2012 sa začali štyri trestné prípady týkajúce sa závažnej trestnej činnosti korupcie.

[15]             Schengenský katalóg EÚ o kontrole hraníc, návrate a readmisii, Odporúčania a najlepšie postupy, dokument Rady 7864/09.

[16]             http://www.eubam.org/files/20121206142708402683P9AP_ENG_Second_Year.pdf

[17]             Organizácia pre demokraciu a hospodársky rozvoj Gruzínska, Ukrajiny, Azerbajdžanu a Moldavskej republiky (GUAM).

[18]             Oddelenie hraničnej polície dostalo v apríli 2013 všetko potrebné vybavenie a 30 hliadkovacích vozidiel na sfunkčnenie mobilných jednotiek.

[19]             Posledné zasadnutie spoločného readmisného výboru sa uskutočnilo 12. júna 2013.

[20]             V súlade s minimálnymi normami podľa smernice Rady 2008/115/ES na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území.

[21]             V súlade so smernicou Rady 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.

[22]             Posledné zasadnutie spoločného výboru pre zjednodušenie vízového režimu sa uskutočnilo 12. júna 2013.

[23]             V roku 2012 bola priemerná doba vydávania rozhodnutí na úrovni prvej inštancie 107 dní, čo je v značnom predstihu pred termínom 6 mesiacov. Pri zahrnutí druhej inštancie je táto doba výrazne dlhšia – 401 dní. V súčasnosti sa čaká na rozhodnutia v 82 prípadoch (85 osôb) (rozhodnutia prvej inštancie alebo odvolacej inštancie).

[24]             Od začiatku uplatňovania postupu bolo prijatých 17 rozhodnutí. K 1. januáru 2013 sa na území Moldavskej republiky nachádzalo 1998 osôb bez štátnej príslušnosti (uznaných/s právom na trvalý pobyt).

[25]             Ročné čísla týkajúce sa obchodovania s ľuďmi: zaregistrované trestné činy: 140 v roku 2010, 111 v roku 2011 a 151 v roku 2012; a obete, ktorým pomohlo Centrum pre pomoc a ochranu (CAP): 355 v roku 2010, 339 v roku 2011, 424 v roku 2012; identifikované obete podľa MV: 131 v roku 2011, 266 v roku 2012; usvedčené osoby: 7 v roku 2011, 13 v roku 2012; obete obchodovania s deťmi, ktoré dostali pomoc: 9,6 % v roku 2010, 14 % v roku 2011, 13 % v roku 2012.

[26]             Finančné prostriedky potrebné na vykonávanie činností zahrnutých do plánu sa získajú z prostriedkov vyčlenených na roky 2012 – 2013 pre verejné orgány financované zo štátneho rozpočtu a miestnych rozpočtov. Okrem toho sa použije aj vonkajšia pomoc, ktorú dostanú verejné orgány na realizáciu konkrétnych projektov: podpora Rady Európy pre projekt dobrej správy a boja proti korupcii v rámci východného partnerstva, podpora Európskej komisie pre projekt „Podpora vlády Moldavskej republiky pri pokračovaní vo vykonávaní činností boja proti korupcii, reforme ministerstva vnútra vrátane polície a ochrane osobných údajov“.

[27]             Tento systém doteraz nepriniesol očakávané výsledky a výrazne nezmenil prístup k poctivosti vo verejnom sektore. Samoposudzovanie korupčných rizík bolo väčšinou len formalitou a na riadiacu kapacitu verejných inštitúcií mala vplyv aj politická nestabilita. Plány poctivosti, ktoré boli výsledkom tohto procesu, nemali uspokojujúcu kvalitu. Národné stredisko pre boj proti korupcii nedávno získalo právomoc podieľať sa na práci pracovných skupín zameraných na analýzu korupčných rizík a vyjadrovať k nej pripomienky – predtým malo národné stredisko len všeobecnú dozornú úlohu, ktorá mu neumožňovala výrazne sa zapojiť do procesu.

[28]             Funkčnú nezávislosť zaisťuje postup menovania riaditeľa Národného strediska pre boj proti korupcii tak, aby jeho funkčné obdobie nezodpovedalo funkčnému obdobiu vlády, parlamentu ani prezidenta, menovanie riaditeľa národného strediska a jeho zástupcov na základe kritérií profesionality a apolitickosti, ktoré sú stanovené zákonom, postup nominácie a odvolávania, ktorý zahŕňa viac než jeden orgán, a prísne podmienky odvolania pred koncom funkčného obdobia vyčerpávajúco definované zákonom.

[29]             Kontroly životného štýlu predstavujú overenie životného štýlu danej osoby v porovnaní s jej legálne získanými príjmami.

[30]             Projekt „Podpora vlády Moldavskej republiky v oblasti boja proti korupcii, reforma ministerstva vnútra vrátane polície a ochrana osobných údajov“.

[31]             Ústredná volebná komisia pozostáva zo zástupcov rôznych politických strán. Zahŕňa tri funkcie na plný úväzok a má 20 zamestnancov. Pôsobí najmä počas volebných kampaní. Ústredná volebná komisia musí mať potrebné zdroje na vykonávanie intenzívneho, aktívneho dohľadu nad financovaním volebných kampaní a politických strán vo všeobecnosti.

[32]             Úrad pre predchádzanie praniu špinavých peňazí a boj proti nemu je členom Camdenskej medziagentúrnej siete pre vyhľadávanie majetku (CARIN) s pozorovateľským štatútom.

[33]             i) prichádzajúce žiadosti o vydanie: MS ich spracúva v priebehu 3 – 4 mesiacov a generálna prokuratúra v priebehu 2 – 3 mesiacov; ii) prichádzajúce dožiadania: MS ich spracúva v priebehu 2 – 3 mesiacov a generálna prokuratúra v priebehu maximálne 6 mesiacov; iii) MS spracúva prichádzajúce žiadosti o uznanie a výkon trestných rozsudkov v priebehu približne 3 mesiacov a odchádzajúce žiadosti o uznanie a výkon trestných rozsudkov v priebehu 4 – 5 mesiacov; iv) MS spracúva žiadosti o presun odsúdených osôb do iných krajín v priebehu 5 – 6 mesiacov.

[34]             Podľa dohovoru môžu príslušné orgány dvoch alebo viacerých štátov po vzájomnej dohode vytvoriť spoločný vyšetrovací tím na konkrétny účel a na obmedzené časové obdobie s cieľom vykonávať vyšetrovania trestnej činnosti v jednej alebo viacerých z týchto krajín.

[35]             Kontrolná funkcia spočíva v kontrole toho, ako orgány presadzovania práva postupujú, registrujú a oznamujú prípady organizovaného zločinu.