52012SC0392

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

ZHRNUTIE POSÚDENIA VPLYVU

Sprievodný dokument

Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade

o dobrovoľnej schéme ekodizajnu pre komplexné set-top boxy

1.            Súvislosti

Smernica 2009/125/ES o ekodizajne vytvára rámec pre stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov. Na energeticky významný výrobok (ďalej len EVV) alebo skupinu EVV sa vzťahujú vykonávacie opatrenia v oblasti ekodizajnu alebo sebaregulácia, ak EVV zaznamenáva veľký objem predaja a zároveň má výrazný vplyv na životné prostredie, ako aj výrazný potenciál na zlepšenie (článok 15).

Tieto kritériá úplne spĺňajú komplexné set-top boxy (ďalej len „KSTB“) – prijímače platenej TV. Síce sa očakáva, že počet inštalovaných KSTB sa v roku 2010 ustáli na približne 82 miliónov a po roku 2015 začne klesať na 41 miliónov v roku 2020, ich celková spotreba energie bude naďalej podstatná, pretože na trhu budú čoraz viac dominovať zariadenia s dodatočnými funkciami, ktoré si vyžadujú viac energie.

2.            Koncepcia určenia požiadaviek na ekodizajn alebo schválenia sebaregulácie

Vypracovanie vykonávacích ustanovení v oblasti ekodizajnu alebo sebaregulácie a toto posúdenie vplyvu sa vykonali v rámci týchto štyroch fáz:

Fáza 1: posúdenie kritérií týkajúcich sa vykonávacích opatrení/sebaregulácie v oblasti ekodizajnu stanovených v článku 15 ods. 2 písm. a) až c) smernice o ekodizajne s prihliadnutím na parametre ekodizajnu stanovené v prílohe I k smernici o ekodizajne;

Fáza 2: zváženie príslušných iniciatív Európskej únie, trhových síl a rozdielov vo vplyve na životné prostredie zariadení, ktoré sú dostupné na trhu a majú rovnocenné použitie, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 2 smernice o ekodizajn;

Fáza 3: vytýčenie cieľov politiky vrátane žiaducej miery ambícií, možností politiky, ktorými je tieto ciele možné dosiahnuť, ako aj kľúčových prvkov vykonávacieho nariadenia v oblasti ekodizajnu, ako sa požaduje v prílohe VII k smernici o ekodizajne, a kľúčových prvkov sebaregulácie, ako sa vyžaduje v prílohe VIII k smernici o ekodizajne;

Fáza 4: posúdenie vplyvov na životné prostredie a spotrebiteľov z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska so zreteľom na kritériá pre vykonávacie opatrenia ustanovené v článku 15 ods. 5 smernice o ekodizajne.

3.            Zhrnutie výsledkov

3.1.        Fáza 1 Právny základ vykonávacieho opatrenia alebo sebaregulácie: súlad s článkom 15 prílohy VIII k smernici o ekodizajne

Komisia s cieľom posúdiť kritériá vykonávacích opatrení/sebaregulácie v oblasti ekodizajnu stanovené v článku 15 ods. 2 smernice o ekodizajne uskutočnila technickú, environmentálnu a hospodársku štúdiu o KSTB („prípravná štúdia“)[1] na základe ustanovení článku 15 ods. 4 písm. a) a prílohy II k smernici o ekodizajne.

So zreteľom na kritériá stanovené v článku 15 ods. 2 smernice o ekodizajne sa v prípravnej štúdii dospelo k záveru, že najvýznamnejší environmentálny vplyv má spotreba elektrickej energie vo fáze používania, pričom sa pre EÚ zistili tieto výsledky:

Článok 15 ods. 2 písm. a): || Ročný objem predaja v Európskej únii || 59 miliónov kusov v roku 2010 20 miliónov kusov v roku 2015 10 miliónov kusov v roku 2020

Článok 15 ods. 2 písm. b): || Environmentálny vplyv, najmä spotreba elektrickej energie vo fáze používania || 10 TWh v roku 2010 21 TWh v roku 2015 11 TWh v roku 2020

Článok 15 ods. 2 písm. c): || Potenciál zlepšenia pri spotrebe elektrickej energie || Do výšky 60 %

Objem predaja približne 60 miliónov kusov ročne vysoko prekračuje orientačný počet 200 000 kusov uvedený v smernici o ekodizajne.

Ročná spotreba elektrickej energie KSTB v EÚ-27 v roku 2010 bola približne rovnaká ako celková spotreba elektrickej energie na Islande. Hoci počet KSTB do roku 2020 klesne, ich množstvo spotrebovanej elektrickej energie sa nezmení, pretože nové funkcie zariadení si budú vyžadovať dodatočnú elektrickú energiu.

Za predpokladu, že priemerná typická spotreba elektrickej energie[2] (ďalej len „TSE“) sa zlepší o 50 %, ročná spotreba elektrickej energie KSTB by sa znížila približne o 7 TWh za rok v roku 2015 (keď sa očakáva najväčšia celková spotreba elektrickej energie týchto zariadení), čo zodpovedá približne ročnej spotrebe elektrickej energie Luxemburska a považuje sa za veľkú. Ďalším prvkom s výrazným vplyvom na životné prostredie je odpad, ktorý je predmetom politiky v oblasti odpadu[3] („OEEZ“).

Tento potenciál zlepšenia vedie k zníženiu nákladov na životný cyklus (nákladovej efektívnosti) bez toho, že by sa podstatne zvýšila nákupná cena, pretože sa spája s technickými riešeniami, ktoré si nevyžadujú výrazné dodatočné náklady.

3.2.        Fáza 2 Existujúce iniciatívy a schopnosti trhových síl riešiť tento problém

Popri ustanoveniach článkov 15 ods. 2 a ods. 4 písm. c) smernice o ekodizajne sa zohľadnili aj príslušné právne predpisy Európskej únie a vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa životného prostredia. Zohľadňujú sa súvisiace iniciatívy tak na úrovni Európskej únie, ako aj na úrovni členských štátov, a analyzujú sa prekážky, ktoré bránia tomu, aby sa na trh dostali technológie so zlepšenou environmentálnou účinnosťou.

Bolo identifikovaných niekoľko zlyhaní trhu, z ktorých vyplýva, že nákladovo efektívne technológie vedúce k zlepšeniam energetickej účinnosti neprenikajú na trh v dostatočnej miere len na základe trhových síl. Prevažnú väčšinu KSTB nekupuje používateľ (ktorý v konečnom dôsledku platí účet za elektrickú energiu), ale poskytovatelia televíznych služieb, ktorí ich poskytujú spotrebiteľovi ako súčasť služby (nejednotnosť motivačných faktorov). Preto výrobcovia nemajú dostatočnú motiváciu optimalizovať KBTS tak, aby dosahovali lepšie výsledky v oblasti životného prostredia, predovšetkým pri spotrebe elektrickej energie.

Na zlepšenie výsledkov v oblasti životného prostredia sú zamerané viaceré iniciatívy na úrovni Európskej únie (nariadenie o ekodizajne č. 1275/2008, Európsky kódex správania pre služby digitálnej TV) i na úrovni členských štátov, majú však len obmedzený vplyv. Preto by sa na úrovni EÚ mali prijať dodatočné opatrenia legislatívnej alebo nelegislatívnej povahy v súlade so smernicou o ekodizajne.

Záver z fáz 1 a 2

Z analýzy vykonanej vo fázach 1 a 2 vyplýva, že:

– objem predaja KSTB a obchodovania s nimi v Európskej únii je významný;

– environmentálny vplyv KSTB je významný, pričom hlavným environmentálnym aspektom je spotreba elektrickej energie;

– existuje výrazný nákladovo-efektívny potenciál na zlepšenie stavu pri spotrebe elektrickej energie;

– iniciatívy na úrovni Európskej únie a členských štátov ani trhové sily samy o sebe nezachytia v uspokojivom rozsahu potenciál zlepšenia spotreby elektrickej energie.

Dospelo sa k záveru, že kritériá stanovené v článku 15 ods. 2 smernice o ekodizajne sú splnené a na KSTB by sa malo vzťahovať vykonávacie opatrenie o ekodizajne alebo sebaregulačné opatrenie podľa článku 15 ods. 1 smernice o ekodizajne.

3.3.        Fáza č. 3 Ciele politiky a miera ambícií

V nadväznosti na prílohu II k smernici o ekodizajne by sa miera ambícií pri zlepšovaní spotreby elektrickej energie KSTB mala určovať na základe analýzy životného cyklu s najnižšími nákladmi pre používateľa. Výsledky sa odrazia v cieľoch, na dosiahnutie ktorých sú zamerané zvažované možnosti politiky.

Zvažuje sa niekoľko možností politiky na dosiahnutie transformácie trhu na primerane ambicióznej úrovni vrátane možnosti pokračovania bez zmeny, sebaregulácie, energetického označovania a regulácie ekodizajnu KSTB.

Analýza vplyvu sa zamerala na porovnanie možnej regulácie ekodizajnu s dobrovoľnou dohodou zlepšiť výsledky KBST v oblasti životného prostredia, ktorú navrhlo Fórum digitálnej interoperability. Dobrovoľná dohoda/sebaregulácia si podľa smernice o ekodizajne vyžadujú veľkú mieru ambícií v oblasti ochrany životného prostredia a musí sa preukázať, že pomocou nich sa dosiahnu politické ciele rýchlejšie alebo pri menších nákladoch než pomocou povinných požiadaviek. V takom prípade sa považujú za uprednostnenú možnosť (odôvodnenie 18 smernice o ekodizajne). Návrhy na dobrovoľné dohody (sebareguláciu) sa uznávajú ako skutočná alternatíva k regulácii, ak sa v rámci ich posúdenia na základe kritérií v prílohe VIII k smernici o ekodizajne dospeje k záveru, že sú uspokojivé (článok 17), pričom sa zohľadní aj spätná väzba z konzultačného fóra.

3.4.        Fáza č. 4 Posúdenie environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu

Vykoná sa posúdenie a porovnanie možnej regulácie a dobrovoľnej dohody. Pri analýze oboch možností sa zohľadňujú kritériá stanovené v článku 15 ods. 5 smernice o ekodizajne a vplyv na výrobcov vrátane MSP. Možnosti sa odlišujú intenzitou prísnosti požiadaviek, načasovaním, pokrytím trhu a postupom monitorovania. Navrhovaná dobrovoľná dohoda sa navyše v súlade s ustanoveniami smernice posudzuje podľa kritérií v prílohe VIII.

– Možnosť 2: V dobrovoľnej dohode sa určili ciele pre oblasť spotreby elektrickej energie KTBS, ktoré by sa mali dosiahnuť v dvoch etapách (do júla 2010 a do júla 2013), pričom úrovne týchto cieľov vo veľkej miere zodpovedajú odporúčaniam v prípravnej štúdii. Tieto ciele musí spĺňať 90 % výrobkov na trhu/používaných výrobkov jednotlivých signatárov dobrovoľnej dohody.

– Možnosť 3: Povinné požiadavky v oblasti ekodizajnu nadobudnú účinnosť v troch etapách – do júla 2011, do júla 2012 a do januára 2014.

Očakávajú sa tieto akumulované úspory elektrickej energie a nákladov, ako aj ušetrené emisie CO2 v prípade výrobkov umiestnených na trh v období od júla 2010 až do decembra 2020:

|| Akumulovaná spotreba elektrickej energie TWh || Akumulovaná úspora elektrickej energie TWh || Akumulované úspory nákladov na elektrickú energiu[4] (v miliardách EUR) || Akumulované ušetrené emisie CO2[5] (Mt)

Žiadna politika (stav bez zmien 1) || 159 || - || - || -

Možnosť 2 || 115 || 44 || 6 || 21

Možnosť 3 || 114 || 45 || 6.2 || 21

Z údajov v tabuľke vyplýva, že rozdiel medzi vplyvom koncepcie dobrovoľnosti a povinnosti je zanedbateľný.

Tabuľka ďalej obsahuje zhrnutie úvah o vplyve možnosti 2 (dobrovoľná dohoda) a možnosti 3 (regulácia) v porovnaní so stavom bez zmien a posudzujú sa v relatívnom rebríčku - od 1 (nízky) po 4 (vysoký):

|| Hospodársky vplyv (náklady) || Environmentálny vplyv (elektrická energiaCO2/ úspory nákladov na elektrickú energiu) || Sociálny vplyv (riziko straty zamestnania v MSP) || Zlepšenie potenciálu zo strednodobého a dlhodobého hľadiska

Možnosť č. 2 (dobrovoľná dohoda) || 1 || 3 || 1 || 4

Možnosť č. 3 (regulácia) || 2 || 3 || 1 || 2

Dospelo sa k záveru, že možnosť 2 znamená trocha nižšie náklady pre členské štáty (keďže bremeno spojené s overovaním/monitorovaním sa prenáša na odvetvie), ako aj pre odvetvie (keďže dobrovoľná dohoda znamená možnosť nemusieť meniť konštrukčné riešenie všetkých výrobkov, lebo 10 % výrobkov sa požiadavky netýkajú). Najdôležitejším aspektom je, že možnosť 2 ponúka väčší potenciál pre ďalšie zlepšenie.

Záver z fázy 3 a fázy 4

Z porovnania týchto možností a posúdenia možnosti 2 podľa prílohy VIII k smernici vyplýva, že uprednostňovanou možnosťou je dobrovoľná dohoda.

Dobrovoľná dohoda znamená:

– nákladovo-efektívne zníženie spotreby elektrickej energie (celkovo 6,5 TWh) do roku 2016 v porovnaní so stavom bez zmien, čo zodpovedá úspore nákladov na elektrickú energiu vo výške 884 miliónov EUR a 2,6 Mt ušetrených emisií CO2,

– sú splnené požiadavky smernice 2009/125/EC, predovšetkým odôvodnenie 18 a príloha VIII,

– požiadavky nadobúdajú účinnosť rýchlejšie a sú spojené s nižšími nákladmi než v prípade regulácie,

– zlučiteľnosť a dopĺňanie sa s existujúcimi nástrojmi politiky,

– nápravu zlyhaní trhu a zlepšenie fungovania vnútorného trhu,

– žiadne podstatné administratívne bremená pre výrobcov alebo maloobchodných predajcov,

– len zanedbateľný, ak vôbec nejaký, nárast nákupnej ceny, ktorý by bol viac než len kompenzovaný úsporami počas používania výrobku,

– rešpektuje sa osobitný mandát zákonodarcu,

– žiadne výrazné vplyvy na konkurencieschopnosť priemyselného odvetvia a zamestnanosť, najmä malých a stredných podnikov z dôvodu malých absolútnych nákladov spojených so zmenou konštrukčného riešenia výrobku a jeho opätovným posúdením,

– ciele politiky sa dosahujú pružným spôsobom v súlade s programom lepšej právnej regulácie,

– zapojenie poskytovateľov služieb predstavuje možnosť podstatne znížiť spotrebu elektrickej energie KSTB zo strednodobého i dlhodobého hľadiska.

4.            Monitorovanie a hodnotenie

Postupy monitorovania a podávania správ budú mať túto podobu:

– Riadiaci výbor sleduje pokrok a výsledky dosiahnuté na základe dobrovoľnej dohody a dohaduje praktické otázky, ako napr. výber nezávislej tretej strany/inšpektora, ktorý/á bude zbierať údaje od jednotlivých signatárov a získané výsledky postupovať Komisii.

– Signatári každoročne Komisii prostredníctvom nezávislej tretej strany postúpia správu.

– S členmi konzultačného fóra každoročne prebehnú konzultácie s cieľom posúdiť stav a monitorovať výsledky dobrovoľnej dohody.

– Komisia s pomocou výboru pre ekodizajn energeticky významných výrobkov posúdi, či sa ciele dobrovoľnej dohody naplnili.

– Ak Komisia dospeje k záveru, že ciele dobrovoľnej dohody sa nedosiahli, zváži miesto toho návrh nariadenia.

[1]               Prípravná štúdia o výrobkoch využívajúcich energiu „Lot 18 - Complex set-top boxes“, Bio Intelligence Service S.A.S, Francúzsko, záverečná správa z decembra 2008, dokumentácia dostupná na stránke GR ENER venovanej ekodizajnu http://ec.europa.eu/energy/efficiency/studies/ecodesign_en.htm.

[2]               Metóda skúšania a porovnávania energetickej hospodárnosti počítačov, ktorá sa zameriava na typické množstvo elektrickej energie spotrebované výrobkom počas normálnej prevádzky za reprezentatívny čas.

[3]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24).

[4]               Predpoklad: 0,136€/kWh

[5]               Predpoklad: 0,4 kg CO2/kWh.