EUR-Lex Access to European Union law
This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 52012JC0036
JOINT COMMUNICATION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS Supporting closer cooperation and regional integration in the Maghreb: Algeria, Libya, Mauritania, Morocco and Tunisia
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Podpora užšej spolupráce a regionálnej integrácie v Maghrebe: Alžírsko, Líbya, Mauritánia, Maroko a Tunisko
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Podpora užšej spolupráce a regionálnej integrácie v Maghrebe: Alžírsko, Líbya, Mauritánia, Maroko a Tunisko
/* JOIN/2012/036 final */
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Podpora užšej spolupráce a regionálnej integrácie v Maghrebe: Alžírsko, Líbya, Mauritánia, Maroko a Tunisko /* JOIN/2012/036 final */
SPOLOČNÉ OZNÁMENIE EURÓPSKEMU
PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU
REGIÓNOV Podpora užšej spolupráce a regionálnej
integrácie v Maghrebe: Alžírsko, Líbya, Mauritánia, Maroko a Tunisko I. Úvod 1. Obyvatelia Maghrebu stáli v
roku 2011 na čele historických udalostí. Viac ako kdekoľvek inde v
arabskom svete sa v krajinách Maghrebu začal dlhý proces zmien a reforiem.
Európska únia má veľký záujem na úspešnosti týchto procesov demokratizácie
a modernizácie. 2. Okrem toho krajiny Maghrebu v
priebehu minulého roka opäť prejavili záujem o užšiu vzájomnú spoluprácu.
Táto iniciatíva je zatiaľ iba predbežná – zatiaľ ju nesprevádzajú
konkrétne opatrenia. Je však založená na uvedomení si skutočnosti, že
ciele presadzovania prosperity, stability a demokratickej transformácie na
vnútroštátnej úrovni nemožno v plnej miere dosiahnuť bez toho, aby
jednotlivé krajiny Maghrebu navzájom nadviazali hlbšie vzťahy. 3. Hlavným cieľom tohto
oznámenia je stanoviť spôsoby, akými by Európska únia mohla podporiť
užšiu spoluprácu medzi krajinami Maghrebu na základe svojich vlastných
rozsiahlych skúseností z oblasti integrácie a vzhľadom na záujem, ktorý
ako sused a kľúčový partner týchto piatich krajín má o tento región.
Európska komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a
bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoká predstaviteľka“) sa
týmto spôsobom snažia podporiť úsilie maghrebských partnerov
o prehĺbenie spolupráce na úrovni Maghrebu a poskytnúť im
v rámci tohto procesu pomocnú ruku. Silnejší a jednotnejší Maghreb
prispeje k riešeniu spoločných problémov, ako je nestabilita v oblasti
Sahelu, energetická bezpečnosť, potreba vytvárať pracovné
príležitosti a bojovať proti zmene klímy. Ide o historickú príležitosť
na prehĺbenie nášho partnerstva. 4. Toto oznámenie je
súčasťou celkovej reakcie EÚ na zmeny v jej južnom susedstve. Návrhy
uvedené v tomto oznámení majú dopĺňať, nie však nahrádzať
škálu opatrení, ktoré Európska únia pripravila a uviedla v oznámeniach[1], ktoré prijala Európska komisia
a vysoká predstaviteľka v roku 2011 a na základe ktorých vzniklo
Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu a bol stanovený nový
prístup k európskej susedskej politike. V obidvoch týchto oznámeniach sa
zdôrazňuje dôležitosť väčšej integrácie krajín južného
Stredozemia aj väčšej integrácie na subregionálnej úrovni, ktorá by bola
doplnením ďalších dvojstranných a regionálnych iniciatív. Toto oznámenie
tiež vychádza z „programu zmien“, revidovanej politiky Európskej komisie pre
využívanie financovania vonkajšej pomoci orientované na výsledky[2]. 5. Uvedené návrhy sú v súlade s
prísľubom EÚ pozitívne reagovať na reformné iniciatívy, ktoré
vyvíjajú partnerské krajiny v jej susedstve, a boli vypracované po porade s
nimi. Mnohé z opatrení uvedených ďalej predstavujú nové opatrenia. V
niektorých prípadoch sa navyše odkazuje na existujúce regionálne iniciatívy, ak
by sa integračné úsilie mohlo podporiť prostredníctvom využitia
existujúcich nástrojov, aj keď z perspektívy Maghrebu, ako aj na bilaterálne
činnosti, ak prispievajú k väčšej súdržnosti v regióne. 6. Oznámenie má zároveň
odzrkadľovať vzťahy ďalekosiahleho významu nadviazané medzi
krajinami Maghrebu a subsaharskej Afriky na jednej strane, a EÚ a krajinami
subsaharskej Afriky na strane druhej. V tejto súvislosti by podpora, ktorú EÚ
poskytuje integrácii Maghrebu, mala byť jasne prepojená so širšími
vzťahmi, ktoré EÚ udržiava v rámci afrického kontinentu, ako je stanovené
v spoločnej stratégii EÚ a Afriky[3].
Patrí medzi ne predovšetkým tematické Partnerstvo pre mier a
bezpečnosť, na ktorom sa krajiny Maghrebu buď priamo
podieľajú, alebo ktoré podrobne sledujú. V oznámení sa takisto berie do
úvahy špecifický duálny charakter Mauritánie, ktorý vyplýva z jej geografickej
polohy na rozmedzí medzi arabským Maghrebom a subsaharskou Afrikou. 7. Impulz na uskutočnenie
zmien, ako aj rozhodnutia o tom, aký spôsob by bol na dosiahnutie integrácie
najvhodnejší, musia vzísť výlučne zo samotných krajín Maghrebu.
Návrhy uvedené v tomto oznámení sa v dôsledku toho nesú v duchu solidarity a
partnerstva a predkladajú sa v rozhodujúcej chvíli, keď v krajinách
Maghrebu prebiehajú diskusie o tempe a rozsahu integrácie na subregionálnej
úrovni. Hoci tieto návrhy by mohli priniesť prospech obyvateľom
maghrebského regiónu ako celku, prínosom by mohli byť aj v prípade, keby
sa realizovali na obmedzenejšom bilaterálnom základe alebo asymetricky v
niektorých častiach regiónu. II. Výzvy, ktorým čelí Maghreb 8. Maghreb je regiónom s
veľmi rozsiahlym potenciálom rozvoja. Vďaka svojej polohe medzi
subsaharskou Afrikou a Európskou úniou na jednej strane, a východným
Stredozemím na strane druhej, má Maghreb výhodný prístup k pobrežiu
Atlantického oceánu i Stredozemného mora, ako aj k potenciálnym dopravným
tepnám prechádzajúcim týmto regiónom. Zároveň má značné prírodné a
ľudské zdroje, ako aj spoločné kultúrne a jazykové väzby. 9. Napriek tomu zostáva Maghreb
jedným z najmenej integrovaných regiónov vo svete. V dôsledku toho je jeho
potenciál rozvoja vo všeobecnosti nevyužitý. Pokiaľ ide o ekonomický
aspekt, straty vyplývajúce z nedostatku integrácie v Maghrebe možno
odhadnúť na 1 – 2 % HDP. Skutočná cena za nedostatočnú
integráciu však presahuje oblasť hospodárskeho rastu, keďže do úvahy
treba vziať aj bezpečnosť a v širšom slova zmysle ľudský
rozvoj v tomto regióne. 10. Výzvy, ktorým čelí tento
región, boli dôkladne zdokumentované. Patria medzi ne: Demokratické reformy a) Vo všetkých krajinách Maghrebu prebieha
proces politických reforiem. Vo vzťahu k politickej sfére očakáva
verejnosť veľa, pokiaľ ide o účasť na verejnom živote,
zodpovednosť verejnej správy, prístup k informáciám, slobodu prejavu a
prístup k spravodlivosti. Narástol význam občianskej spoločnosti,
ktorá dokáže lepšie plniť svoju úlohu legitímneho partnera miestnej
samosprávy pri vytváraní inkluzívnejšej spoločnosti. Zlepšené volebné
postupy viedli k zvýšeniu zodpovednosti verejnej správy v regióne. Parlamenty
majú potenciál stať sa kľúčovými aktérmi podobne ako rôzne
politické strany a hnutia, ktoré doposiaľ vznikli. Inštitúcie potrebné na
ochranu demokratických hodnôt, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv
majú však pritom nedostatočne vplyvné postavenie. Za takýchto okolností je
úloha posilňovať a podporovať demokratické reformy, ktoré budú
plne rešpektovať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv,
naďalej veľmi náročná. Sociálno-ekonomické reformy b) Miera rastu v Maghrebe je aj naďalej
príliš nízka na to, aby umožnila absorbovať značný príliv
obyvateľstva na trh práce a znížiť chudobu a nezamestnanosť (v
roku 2011 dosahovala nezamestnanosť v Alžírsku, Maroku a Tunisku 10 %
až 18 % a v Mauritánii viac ako 30 %). V správe Rozvojového programu OSN o
výzvach spojených s rozvojom arabských krajín v roku 2011 (Arab Development
Challenges Report) je uvedený odhad, že dokonca aj podľa konzervatívneho
scenára (t. j. pri zachovaní súčasnej miery nezamestnanosti a miery
účasti na trhu práce) budú musieť krajiny Maghrebu do roku 2015
vytvoriť 1,8 milióna pracovných miest a do roku 2030 spolu 7,8 milióna pracovných
miest. Neschopnosť vytvoriť dostatok pracovných príležitostí by
navyše v konečnom dôsledku mohla viesť k ďalšiemu prehlbovaniu
chudoby, ak by sa nevyužil ľudský kapitál, ktorým je mládež. Bez zvýšenia
rastu a bez účinných politík na podporu zamestnanosti (vrátane investícií
do ľudského kapitálu a presadzovania podmienok pre dôstojnú prácu) bude
vysoká miera nezamestnanosti mládeže pretrvávať a neformálny sektor bude
aj naďalej tvoriť značnú časť reálneho hospodárstva.
Tieto faktory budú potom naďalej predstavovať výrazné riziká pre
budúcu sociálnu stabilitu a pre proces prechodu k demokracii. c) Rozvoj poľnohospodárstva brzdia vo
viacerých krajinách Maghrebu štrukturálne problémy ako napríklad obmedzené
investície, nedostatok vody, degradácia pôdy, zmena klímy a nedostatočný
prístup k základným službám. Pred poľnohospodársky sektorom stojí úloha
vyrábať viac a lepšie, t. j. zvyšovať produktivitu
poľnohospodárstva, prejsť na udržateľné metódy výroby a
zlepšovať životné podmienky vo vidieckych oblastiach na základe dlhodobých
stratégií. . d) Potenciál rozvoja skutočne
diverzifikovaných hospodárstiev opierajúcich sa o vznik dynamického súkromného
sektora nie je v súčasnosti ani zďaleka využitý. Maghrebu sa
zatiaľ nepodarilo vytvoriť regionálne spotrebiteľské trhy,
využívať úspory z rozsahu a v plnej miere zužitkovať svoju výhodnú
polohu v blízkosti Európy a hlavných medzikontinentálnych námorných ciest na
rozvoj regionálnych výrobných väzieb, na začlenenie sa do globálneho
reťazca tvorby pridanej hodnoty a teda na to, aby sa stal atraktívnejším
regiónom pre investorov. Príliš často dochádza k tomu, že zachovávanie
uzavretých hospodárstiev umožňuje niekoľkým favorizovaným domácim
podnikom prekvitať vďaka orientovaniu sa na dobývanie renty (tzv.
rent-seeking behaviour) a upevňuje pozíciu monopolov. Navyše, za hlavnú
prekážku investícií a podnikania bola označená korupcia. e) Pokiaľ ide o spoločenský a
ľudský rozvoj, napriek významným úspechom v niektorých oblastiach (ide
najmä o vzdelávanie a strednú dĺžku života) značná časť
obyvateľstva stále nemá primerané zamestnanie, sociálnu ochranu ani
sociálne práva[4].
Okrem toho vo väčšine krajín Maghrebu pretrvávajú značné vnútorné
sociálne rozdiely, pričom bohatstvo sa koncentruje vo vybraných
oblastiach. V dôsledku toho obyvatelia krajín Maghrebu (výnimkou je tu vo
všeobecnosti Líbya) naďalej hľadajú východisko v emigrácii, a to
najmä do Európy. Tieto krajiny sú zároveň aj tranzitnými krajinami pre
nelegálnu migráciu do Európy. Udržateľný rozvoj je možné dosiahnuť
iba vtedy, ak je nastupujúca generácia vzdelaná a schopná zapojiť sa do
spoločenského a hospodárskeho života vo svojej vlasti. Dostatočne
vzdelané obyvateľstvo je základom pre stabilitu a môže prispieť k
vytvoreniu demokratickej spoločnosti. Kľúčovými subjektmi pri
prechode k demokracii sú vysoké školy, keďže nesú zodpovednosť za
prípravu novej generácie vodcov a pedagógov. V dôsledku arabskej jari nadobudla
navyše osobitný význam reforma kultúrnej politiky. Globálne hrozby f) Otázky terorizmu a medzinárodnej
trestnej činnosti predstavujú problém číslo jedna v regióne, ktorý
presahuje aj do širšieho južného susedstva a do oblasti Sahelu. Al-Káida v
islamskom Maghrebe (AQMI) vytvorila teroristickú sieť najmä v krajinách
Maghrebu a v Mali. Situácia sa v dôsledku konfliktu v Líbyi zhoršila, pretože
sa rozšíril rozsah obchodovania so zbraňami, s ľuďmi a s drogami
a zväčšila sa prítomnosť džihádskych bojovníkov, ktorí sa zapojili do
konfliktu. Región Sahary a Sahelu sa preto stala zónou nestability. V
konečnom dôsledku uvedené udalosti viedli k povstaniu Tuarégov na severe
Mali, čo umožnilo AQMI ešte viac rozšíriť svoj vplyv. V záujme
dosiahnutia cieľov stanovených v stratégii EÚ pre bezpečnosť a
rozvoj v regióne Sahel[5]
(vzťahuje sa na Alžírsko, Mauritániu, Mali a Niger, ale jej vykonávanie sa
zameriava na tri posledne uvedené krajiny) bude dôležité úzko
spolupracovať s krajinami Maghrebu, ktoré sú situáciou v zóne Sahary a
Sahelu priamo postihnuté a zároveň v nej zohrávajú rolu aktérov. Životné prostredie a zmena klímy g) Maghreb je zóna, ktorá čelí mnohým
výzvam v oblasti životného prostredia a využívania prírodných zdrojov. Je
potrebné prijať opatrenia na národnej a regionálnej úrovni v záujme
riešenia environmentálnych otázok, aj pokiaľ ide o ovzdušie, vodu, morské
prostredie, pôdu a biodiverzitu. Krajiny Maghrebu sú tiež značne ohrozené
zmenou klímy a už teraz pociťujú jej dôsledky s potenciálne vážnymi
účinkami na kľúčové odvetvia hospodárstva (napr.
poľnohospodárstvo, cestovný ruch, ceny potravín). Zároveň je to však
región, ktorý ponúka jedinečné príležitosti na prechod na nízkouhlíkový
rozvoj, najmä prostredníctvom zvýšeného dôrazu na energie z obnoviteľných
zdrojov a na energetickú účinnosť, a to aj prostredníctvom
cezhraničných projektov a politík. Ak by sa to podarilo presadiť,
prispelo by to k tvorbe pracovných miest a k prilákaniu investícií do regiónu. III. Zväz arabského Maghrebu, Únia pre
Stredozemie, skupina 5+5 – pružný a pragmatický prístup 11. EÚ je odhodlaná svoje
bilaterálne vzťahy s krajinami Maghrebu prehlbovať. Zároveň
zastáva názor, že je potrebné zabezpečiť revitalizáciu rôznych už
existujúcich regionálnych organizácií a štruktúr s cieľom čeliť
spoločným výzvam. EÚ je pripravená zvýšiť svoju podporu, ako aj
rozvíjať súčinnosť a zlepšiť koordináciu s existujúcimi
iniciatívami na bilaterálnej úrovni. 12. Navrhovaný nadchádzajúci samit
Zväzu arabského Maghrebu (AMU) bude dôležitou udalosťou s cieľom
vyslať nový impulz pre integráciu Maghrebu. Európska komisia a vysoká
predstaviteľka oceňujú dialóg, ktorý sa v súčasnosti rozvíja s
AMU. Sú odhodlaní tento dialóg zintenzívniť a rozvíjať nové oblasti
spolupráce, vychádzajúc najmä z odborných rokovaní, ktoré sa už s AMU
uskutočnili. 13. V záujme zabezpečenia
rozsiahlejšej a lepšej spolupráce medzi krajinami Maghrebu navzájom, ako aj s
ich severnými a južnými susedmi, možno využiť určité medzinárodné
rámce. Únia pre Stredozemie môže využiť svoju flexibilitu s cieľom
podporiť projekty subregionálnej spolupráce v prospech krajín Maghrebu.
Zoskupenie piatich krajín EÚ nachádzajúcich sa v južnom Stredozemí a krajín
Maghrebu (tzv. skupina 5 + 5[6])
predstavuje cenný prínos, pretože ustanovuje spoluprácu medzi príslušnými
krajinami na základe spoločných záujmov a spoločných cieľov,
ktorých dosiahnutie môže EÚ v niektorých prípadoch podporiť, a to
napríklad prostredníctvom financovania štúdií uskutočniteľnosti alebo
prípravy projektov. Rámec pre úzku spoluprácu s Maghrebom vytvára iniciatíva
Alžírska, Mali, Mauritánie a Nigérie (označovaných ako „pays du champ“) zameraná
na riešenie problematiky regiónu Sahara-Sahel, ako aj stratégia EÚ pre
oblasť Sahelu. 14. Do úvahy treba brať aj
kontinentálny rozmer Afriky: región Maghrebu sa bude naďalej zapájať
do medziregionálnych a kontinentálnych iniciatív v rámci spoločnej
stratégie EÚ a Afriky, najmä s podporou panafrického programu (ak dôjde k jeho
vytvoreniu). IV. Možný príspevok EÚ k rozsiahlejšej
spolupráci a integrácii v Maghrebe . 15. Výhody prehĺbenej
integrácie v Maghrebe by pociťovali nielen občania piatich
príslušných krajín. Úžitok by mali aj ich susedné krajiny vrátane Európskej
únie. Pokiaľ ide o EÚ, vytvorenie zóny stability a prosperity založenej na
demokratickej zodpovednosti a na právnom štáte v Maghrebe je hlavným
cieľom našich bilaterálnych vzťahoch, ktorého dosiahnutie možno podporiť
len pomocou regionálneho prístupu. Krajiny na oboch brehoch Stredozemného mora
majú vyhliadky na to, že budú môcť využívať výhody vyplývajúce z
väčšej stability, integrovanejších trhov, užších medziľudských
kontaktov a prehĺbenia intelektuálnej, ekonomickej a kultúrnej výmeny. V tejto súvislosti by EÚ mohla podporiť
množstvo iniciatív v oblastiach, ktoré sú uvedené nižšie, a využiť
pri tom rôzne nástroje od posilneného politického dialógu až po technickú pomoc
a konkrétne projekty. A. Demokratické reformy 16. EÚ už podporuje demokratické
reformy v krajinách Maghrebu, pričom berie do úvahy špecifiká vývoja v
každej z týchto krajín. Okrem týchto činností môže EÚ: Ø podporovať
regionálne a subregionálne iniciatívy zamerané na posilnenie organizácií občianskej
spoločnosti a sietí na podporu väčšieho zapojenia do
demokratickej správy vecí verejných, zodpovednosti a politického dialógu[7]. To možno dosiahnuť
mobilizáciou nástroja európskeho susedstva a partnerstva vrátane nástroja
na podporu občianskej spoločnosti v južnom susedstve, európskeho
nástroja pre demokraciu a ľudské práva a programu pre neštátne subjekty
a miestne orgány. Môže to zahŕňať organizovanie
a podporu subregionálnych iniciatív ako napr. maghrebské sociálne fórum,
fórum maghrebského odborového hnutia, siete občianskej spoločnosti
atď. Ø prispievať
k rozšíreniu spolupráce a výmen medzi parlamentmi krajín Maghrebu, parlamentmi
členských štátov EÚ a Európskym parlamentom, Ø pokračovať
v podpore úsilia partnerských krajín Maghrebu o modernizáciu ich
justičných systémov vrátane zlepšenia prístupu k spravodlivosti,
nezávislosti justície a dodržiavania zásad právneho štátu, Ø posilňovať
inštitucionálnu kapacitu miestnych orgánov v rámci miestnej správy
a rozhodovacieho procesu, ako aj pri zaisťovaní služieb, a to najmä
pokiaľ ide o transparentnosť, decentralizované reformy a poskytovanie
kvalitných služieb obyvateľom prostredníctvom partnerskej spolupráce
s miestnymi orgánmi EÚ, Ø zaviesť
nový program zameraný na posilnenie úlohy médií a kultúry v krajinách Maghrebu
ako nástrojov demokratizácie, podpory slobody prejavu a konštruktívneho
riešenia konfliktov. Na základe tohto programu sa bude podporovať
partnerská spolupráca na subregionálnej úrovni v záujme pomoci procesu
transformácie štátnych médií na médiá orientované na službu verejnosti. B. Globálne hrozby 17. Ťažisko zodpovednosti za
boj proti terorizmu a rôznym druhom nezákonného obchodovania spočíva na
krajinách Maghrebu. Úspech v tejto oblasti závisí od úzkej koordinácie a EÚ
preto podporuje všetky snahy o presadenie intenzívnejšej spolupráce medzi
všetkými krajinami Maghrebu v tejto súvislosti. Dlhodobé nevyriešené konflikty,
ako aj pokračujúce napätie vyplývajúce z novších konfliktov predstavujú
ďalšie potenciálne ohrozenie bezpečnosti a prekážky na ceste k
ďalšej integrácii. Z hľadiska EÚ môže nestabilita v regióne Sahare a
Sahel ohroziť jej vlastnú bezpečnosť, a preto aj EÚ musí
prehĺbiť tento dialóg zintenzívnením svojho úsilia o spoluprácu s
krajinami tohto regiónu. Okrem toho je potrebné zvýšiť úsilie
o potláčanie nezákonného obchodovania s chemickými, biologickými,
rádiologickými a jadrovými (CBRN) materiálmi. 18. V tejto súvislosti môže EÚ: Ø nadviazať
pravidelné kontakty medzi Vojenským štábom EÚ, centrom na analýzu
spravodajských informácií EÚ, Europolom a príslušnými orgánmi v krajinách
Maghrebu s cieľom zabezpečiť lepšiu výmenu informácií, Ø v
prípade potreby poskytovať technické poradenstvo príslušným orgánom krajín
Maghrebu a zložkám podieľajúcim sa na boji proti terorizmu a rôznym druhom
nezákonného obchodovania, Ø v
rámci skupiny „5 + 5“ sa zúčastňovať na činnostiach
zameraných na bezpečnosť a podporovať ich rozvoj, najmä ak
zahŕňajú civilnú a vojenskú pomoc pri riadení vzdušných, morských a
pozemných hraníc, Ø podporovať
školy/strediská odbornej prípravy v oblasti justície a policajné a vojenské
školy/strediská odbornej prípravy v krajinách Maghrebu pri vypracovávaní
programov odbornej prípravy otvorených pre účastníkov z tohto regiónu aj z
Afriky poskytovaním (v prípade potreby) technického poradenstva, Ø podporovať
opatrenia zamerané na budovanie kapacít, technické výmeny a zdieľanie
najlepších postupov s EÚ s cieľom riešiť problémy napomáhajúce
šíreniu terorizmu a podporovať odolnosť spoločnosti voči
jeho podnecovaniu a náboru a násilnej radikalizácii, najmä mládeže, Ø posilniť
úsilie v rámci iniciatívy centier excelentnosti pre zmiernenie CBRN rizík,
Ø v
súlade so spoločnými oznámeniami z roku 2011[8] podporovať úsilia o
riešenie konfliktov a dosiahnutie zmierenia, a to najmä prostredníctvom opatrení
na zvýšenie dôvery, ak ju k tomu vyzvú zainteresované strany. C. Podpora inkluzívneho
hospodárskeho rozvoja 19. Štrukturálne problémy (medzi
ktoré patrí vysoká nezamestnanosť, nízka kvalitatívna úroveň
inštitúcií v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a trhu práce, nevýkonný
súkromný sektor, ako aj nízka úroveň obchodnej a hospodárskej integrácie)
sú navzájom prepojené. Bez konkurencieschopného súkromného sektora sa vytvorí
len malý počet dôstojných pracovných miest. Ak súkromný sektor nevyvinie
úsilie o reformu systému vzdelávania a politiky zamestnanosti, nebude schopný
rásť, a bez existencie otvorených a integrovaných hospodárstiev zostane
hospodárska súťaž obmedzená, trhy nevyužité a nepodarí sa získať
investície potrebné na vytvorenie pracovných miest[9]. Problematika zamestnanosti 20. Vzdelávanie a odborná príprava
majú v kontexte vytvárania pracovných miest a zamestnateľnosti
kľúčový význam. Vnútroštátne systémy vzdelávania v krajinách Maghrebu
sa musia viac zamerať na zvýšenie zamestnateľnosti a presadzovať
najmä vyššiu kvalitu odborného vzdelávania a prípravy a väčšiu mieru
využívania daných možností. Proces modernizácie systémov vyššieho vzdelávania
sa musí zároveň naďalej zameriavať na zlepšenie ich kvality a
uplatniteľnosti pre potreby trhu práce. Opatrenia prijaté v záujme
zlepšenia dopytu na trhu práce je zároveň potrebné doplniť
účinným sociálnym dialógom. 21. Národné politiky vzdelávania a
zamestnanosti by mohli byť vhodne doplnené regionálnymi iniciatívami. V
tejto súvislosti môže EÚ: Ø podporovať
vytváranie sietí príslušných subjektov (vzdelávacie inštitúcie a sociálni
partneri) v oblasti vzdelávania a zamestnanosti s pôsobnosťou pre celý
Maghreb, Ø pomáhať
pri posilňovaní odborných výmen v oblasti odborného vzdelávania a prípravy
a zamestnanosti v regióne Maghreb, vrátane verejných služieb zamestnanosti, Ø preskúmať
uskutočniteľnosť odborných výmen vo všetkých krajinách Maghrebu
zameraných na vybrané témy na základe akčného rámca z Marakéšu pre
problematiku zamestnanosti, zamestnateľnosti a dôstojnej práce. Ø pokračovať
v podpore modernizácie systémov vysokoškolského vzdelávania
v krajinách Maghrebu prostredníctvom programov Tempus, Erasmus MUNDUS
a ich následných programov. Tieto nástroje sa budú naďalej
využívať na podporu dobrovoľného zbližovania systémov vysokoškolského
vzdelávania partnerských krajín s vývojom v EÚ, ku ktorému dochádza
v rámci bolonského procesu. Rozvoj súkromného sektora 22. Zástupcovia súkromného sektora
v krajinách Maghrebu identifikovali ako kľúčové požiadavky pre rozvoj
súkromného sektora: rozvoj zručností, kvalitu produkcie, prístup k zdrojom
financií, prístup na trhy (v rámci regiónu i mimo neho), rozvoj vidieka a
rozvoj poľnohospodársko-potravinárskeho sektora, a predovšetkým
transparentnosť právnych predpisov a právnu istotu. 23. Vlády musia vytvoriť
priestor pre podnikanie, inovácie a rozvoj malých a stredných podnikov,
zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske subjekty a
znížiť mieru neefektívnosti a korupcie v rámci verejnej správy. V tejto
súvislosti má mimoriadny význam spravodlivý a jednoduchý prístup na trh s
verejným obstarávaním. Siete podnikateľov, obchodné komory, ako aj s
ďalšie zúčastnené strany môžu poskytovať príležitosti na
vzájomnú podporu, ale aj mechanizmy na zisťovanie zákazníkov a
dodávateľov. Oblasťou, ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť, je
podpora podnikania žien. 24. Krajiny Maghrebu budú
kľúčovými partnermi EÚ v novom rámcovom programe pre výskum „Horizont
2020“, ktorý má aj výraznú dimenziu medzinárodnej spolupráce. Budú sa
podieľať na vypracovaní spoločného programu výskumu a inovácií
EÚ a partnerských krajín zo Stredozemia. Krajiny Maghrebu budú rozvíjať
partnerstvá s EÚ prostredníctvom dialógov o politike v oblasti vedy,
spoločných výskumných iniciatív zameraných na riešenie spoločných
spoločenských problémov týkajúcich sa vody, potravinovej bezpečnosti,
zdravia, životného prostredia, energetiky, ako aj prostredníctvom budovania
výskumných a inovačných kapacít. 25. EÚ môže nadviazať na
svoje terajšie činnosti zamerané na podporu rozvoja súkromného sektora v
tomto regióne, a to prostredníctvom týchto opatrení: Ø podporovať
činnosť sietí medzi podnikateľmi v Maghrebe, a to aj
prostredníctvom národných združení a prostredníctvom usporadúvaní podujatí, Ø podporovať
vytvorenie siete určenej na poskytovanie poradenstva podnikom v Maghrebe
plánujúcim investovať v iných krajinách Maghrebu (príprava
podnikateľských plánov, znalosť miestnych právnych predpisov
atď.), Ø poskytovať
technickú podporu bankám v Maghrebe, ktoré chcú rozšíriť svoju
činnosť na celý región (napr. platobné systémy), Ø podporovať
partnerské krajiny prostredníctvom nového Programu európskeho susedstva pre
poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (ENPARD) pri prijímaní politík
zameraných na dosiahnutie výraznejšieho a viac inkluzívneho rastu vo vidieckych
oblastiach a v poľnohospodársko-potravinárskom sektore, Ø podporovať
podnikanie žien, a to aj prostredníctvom mentorstva, uľahčovania
prístupu k zdrojom financií a zabezpečenia verejnej podpory pre
začínajúce podniky, Ø poskytovať
praktickú odbornú prípravu na pracovisku a zabezpečovať tútorstvo v
malých a stredných podnikoch v ostatných partnerských krajín pre mladých
odborníkov/nových podnikateľov, ktorí si chcú založiť vlastný podnik,
s cieľom uľahčiť úspešný štart nových podnikov a rozvoj
podnikateľských nápadov a posilňovať kapacity
poskytovateľov služieb na podporu podnikania, Ø po
rozhodnutí zvýšiť objem úverov poskytovaných Európskou investičnou
bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj a ostatnými európskymi
finančnými inštitúciami môžu byť k dispozícii ďalšie prostriedky
na podporu rozvoja malých a stredných podnikov. Najmä v tejto oblasti je možné
predpokladať spoluprácu s budúcou Maghrebskou bankou pre rozvoj, Ø rozšíriť
Európsku sieť podnikov, ktorá už činnosť v tomto regióne vyvíja,
na tie partnerské krajiny, ktoré ešte pokryté nie sú[10], a integrovať klastre a
ďalšie siete podnikov do európskych platforiem spolupráce; 26. Osobitne dôležitý príspevok k
udržateľnému ľudskému, sociálnemu a hospodárskemu rozvoju predstavuje
kultúra. V krajinách regiónu Maghreb môže EÚ: Ø podporovať
rozvoj odvetvia kultúry ako prostriedku na dosiahnutie udržateľného
rozvoja tohto regiónu, a to prostredníctvom podporovania reformy kultúrnej
politiky a posilnenia kapacít tvorcov politiky v oblasti kultúry, podnecovania
investícií, podporovania súkromného sektora a rozvoja podnikateľských
schopností u subjektov v oblasti kultúry, a to najmä na úrovni celého Maghrebu. Obchod 27. Vzájomne prospešná by bola
väčšia regionálna integrácia v oblasti obchodu medzi krajinami Maghrebu,
spolu s vytvorením rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu medzi
partnerskými krajinami v Maghrebe a EÚ. Podniky a investori v EÚ by mohli
mať prospech z väčšej miery integrácie a rozvoja trhu – nielen že by
sa im otvorili rozsiahlejšie trhy pre vývoz, ale mohli by tento región
integrovať do svojich produkčných sietí. Odstránením existujúcich
prekážok obchodovania, otvorením hraníc (vrátane hranice medzi Alžírskom a
Marokom) a integrovaním tohto regiónu do globálnych dodávateľských
reťazcov a produkčných sietí by sa tiež mohol uvoľniť
významný hospodársky potenciál. Vývoj v tejto oblasti však bude
závisieť od politickej vôle partnerských krajín. 28. S cieľom
podporiť hlbšiu obchodnú a hospodársku integráciu v Maghrebe
zameriava EÚ svoju podporu na diverzifikovanú a posilnenú integrácie južných
krajín, ako aj na podporu investícií. Na bilaterálnej úrovni sa úsilie EÚ
doteraz zameriavalo na krajiny, ktoré ešte nepristúpili k WTO (Alžírsko a
Líbya), a na vytvorenie rozsiahlych a komplexných zón voľného obchodu
(Maroko a Tunisko). Vytvorenie súboru takýchto dohôd medzi EÚ a Maghrebom, ako
aj medzi jednotlivými partnerskými krajinami Maghrebu navzájom, by prispelo k
realizácii vízie ustanovenia hospodárskeho spoločenstva medzi EÚ a jej
partnermi v rámci európskej susedskej politiky. 29. Na základe existujúcich
obchodných vzťahov medzi EÚ a krajinami Maghrebu môže EÚ: Ø ďalej
podporovať rozvoj regionálnych produkčných väzieb prostredníctvom
využívania možností kumulácie pôvodu medzi členskými krajinami
paneuro-strezemskej zóny a zvyšovania informovanosti o tejto možnosti. Popritom
propagovať očakávané nové pravidlá prispôsobené pre potreby vývozcov
(osobitný význam to má pre textilný priemysel, ale aj pre odvetvia s vyššou
pridanou hodnotou), Ø naďalej
poskytovať podporu a technické poradenstvo v nadväznosti na proces
obchodnej a hospodárskej integrácie v rámci Zväzu arabského Maghrebu
a Agadirskej dohody, Ø podporovať
iniciatívy maghrebských partnerov na zvýšenie informovanosti o podmienkach v
oblasti obchodu a investícií, napríklad prostredníctvom mechanizmu
Európsko-stredozemského obchodného a investičného nástroja s cieľom
obmedziť necolné prekážky obchodu a zlepšiť a modernizovať colné
postupy a vybavenie v záujme podpory obchodu v rámci regiónu, Ø uľahčiť
obchodovanie s priemyselnými výrobkami prostredníctvom ukončenia príprav
na začatie rokovaní o dohode o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných
výrobkov (ACAA) s každou krajinou Maghrebu, Ø posilniť
spoluprácu s podnikateľskou komunitou v Maghrebe, aby mohli podnikatelia
lepšie prezentovať svoje záujmy a obavy, pokiaľ ide o obchodné a
investičné iniciatívy v tomto regióne. Prvým krokom v tomto smere by mohlo
byť vytvorenie podnikateľského fóra na úrovni EÚ – Maghreb. D. Infraštruktúra a sieťové
odvetvia 30. Predpokladom efektívnej
regionálnej obchodnej a hospodárskej integrácie sú potrebné regionálne
prepojenia infraštruktúry a logistiky, ako aj vytvorenie priaznivejšieho
prostredia pre obchodníkov. Iniciatívy zamerané na rozvoj infraštruktúry musia
ísť ruka v ruke s reformami zameranými na presadzovanie
uľahčenia obchodu, lepšieho a spravodlivejšieho regulačného
systému a zároveň aj liberalizácie a integrácie regionálnych odvetví
služieb (doprava a telekomunikácie, atď.). Doprava 31. Pokiaľ ide o oblasť
dopravy, prioritou tu aj naďalej zostáva rozvoj transmaghrebskej siete.
Táto sieť bude predstavovať súčasť budúcej
transstredozemskej dopravnej siete, ktorá sa má vybudovať v rámci
euro-stredozemského partnerstva (Euromed). Ako taká bude predstavovať
nevyhnutný základ pre rozvoj obchodu v rámci regiónu a poskytne hospodárskym
subjektom aj občanom v krajinách na oboch brehoch Stredozemného mora viacero
možností dopravných spojení. Pre dobudovanie transmaghrebských diaľnic a
teda aj pre rozvoj obchodu a medziľudských kontaktov by malo zásadný
význam otvorenie pozemnej hranice medzi Alžírskom a Marokom. 32. S cieľom urýchliť
pokrok pri vývoji dopravných sietí je nevyhnutné vyvíjať koordinované
úsilie na úrovni regionálnych a subregionálnych sietí a štruktúr, ako napríklad
Euromed, skupina ministrov dopravy západnej časti Stredozemia (GTMO,
skupina 5 + 5), AMU, Únia pre Stredozemie, ako aj finančné inštitúcie. 33. V odvetví leteckej dopravy
bolo úsilie o užšiu integráciu so susedmi EÚ motivované cieľom
vytvoriť širší Spoločný európsky letecký priestor. Ponuka
vytvoriť spoločný vzdušný priestor v Stredozemí je určená aj pre
krajiny Maghrebu. 34. EÚ môže: Ø podporovať
prípravu štúdií a financovateľných projektov, ako aj programov
technickej pomoci a podporovať užšiu koordináciu medzi príslušnými
aktérmi, pokiaľ ide o rozvoj transmaghrebskej siete, námorné spojenia
medzi EÚ a Maghrebom a spoločný vzdušný priestor
v Stredozemí, Ø v
súlade s koncepciou morských diaľnic podporovať rozvoj námorného
spojenia v záujme ďalšieho zlepšovania dopravných spojení medzi EÚ a
krajinami Maghrebu aj v samotnom regióne Maghreb, a to prostredníctvom lepšieho
prepojenia transeurópskej dopravnej siete a transmaghrebskej siete, Ø vytvoriť
Spoločný európsky letecký priestor rokovaním o dohodách o leteckých
službách s niektorými krajinami Maghrebu podobne, ako sa to stalo
v prípade Maroka, Ø naďalej
využívať investičný nástroj európskej susedskej politiky na
mobilizáciu dodatočných finančných prostriedkov na pokrytie
investičných potrieb regiónu v oblasti dopravnej infraštruktúry, a to
najmä prostredníctvom mobilizácie technickej pomoci a finančných
prostriedkov na dokončenie chýbajúcich prepojení v rámci siete
transmaghrebských diaľnic, predovšetkým na hraničných priechodoch, Ø naďalej
podporovať používanie, rozvoj a zavádzanie interoperabilných
inteligentných dopravných systémov, Ø nabádať
európske agentúry pôsobiace v sektore dopravy, aby v rámci svojich mandátov
poskytovali technickú podporu (ako je to už v prípade leteckej dopravy), a to
aj prostredníctvom intenzívnejšej výmeny skúseností medzi krajinami Maghrebu. Informačná spoločnosť a
sieťové odvetvia 35. Aj napriek tomu, že počas
arabských revolúcii sa populárne informačné nástroje využívali v širokej
miere, Maghreb zostal regiónom, v ktorom sa prístup k internetu aj naďalej
pohybuje na nízkej úrovni od 5,5 % (Líbya) do 34 % (Tunisko) (čo je v
medzinárodnom meradle stále málo). Nedostatok infraštruktúr IKT a
regulačných rámcov bráni týmto krajinách v plnom využití výhod
informačnej spoločnosti a produktívneho potenciálu IKT. Odklad
liberalizácie telekomunikačných služieb môže navyše spôsobiť vážne
prekážky ďalšej integrácie regionálneho obchodu. 36. EÚ môže: Ø poskytovať
technickú pomoc zameranú na konkrétne potreby Maghrebu v oblasti aproximácie
právnej regulácie, a to prostredníctvom výmen osvedčených postupov, Ø podporovať
spoluprácu medzi regulačnými orgánmi EÚ a Maghrebu, Ø podporovať
štúdie o ekonomických a právnych dôsledkoch revízie regulačného rámca pre
elektronické komunikácie a elektronické podnikanie, a to s prihliadnutím na
vnútroštátnu aj regionálnu perspektívu, Ø zvážiť možnosť prijatia opatrení zameraných na zlepšenie
regionálneho prepojenia a budovanie kapacít komunity výskumných pracovníkov a
na rozvoj a využívanie regionálnej elektronickej infraštruktúry. Energetika 37. EÚ a Maghreb sú dlhodobými
partnermi v oblasti energetiky (obchod s ropou a plynom, ropovody a plynovody,
rozvoj týkajúci sa uhľovodíkov napríklad v Alžírsku a v Líbyi,
synchronizované prepojenie elektrických rozvodných sietí, zásobovanie Maroka
elektrickou energiou). V nadväznosti na túto spoluprácu existuje v
súčasnosti reálna perspektíva vývoja integrovaného energetického priestoru
prostredníctvom prehĺbenia partnerstva, najprv v oblasti energie z
obnoviteľných zdrojov, zvýšenej energetickej efektívnosti a rozvoja
integrovaného trhu s elektrickou energiou, ktorý bude prínosom tak pre Maghreb,
ako aj pre EÚ. Táto oblasť by mohla prispieť k dosiahnutiu širších
cieľov spočívajúcich v posilnení obchodu v rámci krajín Maghrebu, ako
aj medzi EÚ, Maghrebom a krajinami v oblasti Stredozemia. Zároveň by to
mohlo pomôcť EÚ splniť jej vlastné ciele, pokiaľ ide o rozvoj
energie z obnoviteľných zdrojov v období po roku 2020[11]. Rozsiahle investície do
energie z obnoviteľných zdrojov vrátane celomaghrebskej kapacity na výrobu
záložnej elektrickej energie by navyše viedli k zvýšeniu energetickej
bezpečnosti. Takéto investície by pomohli pri vytváraní väčšieho
počtu nových pracovných miest, okrem iného vďaka rozvoju miestnych
odvetví orientovaných na energiu z obnoviteľných zdrojov, výskumu
a inovácií, medzinárodnej konkurencieschopnosti, kvalite ovzdušia a
zdravia. Prispeli by tiež k úsiliu o riešenie problematiky zmeny
klímy a k realizácii stratégií nízkoemisného rozvoja. Maghrebský trh s
energiou, ktorý by tak bol stále viac zásobovaný energiou z obnoviteľných
zdrojov, by mohol postupne viesť k zníženiu nákladov krajín dovážajúcich
energiu a pre producentov uhľovodíkov by tak zabezpečil väčšiu
flexibilitu pri využívaní ich rezerv. 38. Maghreb ako subregión by sa
mohol dostať na popredné miesto v oblasti Stredozemia, a to bez toho, aby
sa narušil súlad so širšie poňatými prístupmi (napr. Únia pre Stredozemie,
plán pre odvetvie slnečnej energie v Stredozemí atď.). V tejto
súvislosti možno rátať s viacerými konkrétnymi krokmi zameranými na vývoj
oblasti energetiky v západnom Stredozemí do obdobia rokov 2020 – 2025: Ø štruktúry
regionálnej spolupráce (MEDREG v súvislosti s regulačnými orgánmi a
MED-TSO v súvislosti s prevádzkovateľmi prenosových sústav) sú na základe
súboru spoločných technických pravidiel pripravené ďalej pomáhať
pri vypracúvaní spoločných sieťových predpisov, ktoré by sa mohli
použiť ako pilotný predpis v oblasti Maghrebu, Ø mali
by sa definovať postupné kroky, ktoré treba podniknúť na účel
integrácie trhu, a to predovšetkým na základe plánu pre Alžírsko. Patria medzi
ne napríklad tieto prvky: bilaterálne prideľovanie kapacít podľa
spoločných zásad do roku 2014, koordinované prideľovanie kapacít do
roku 2016, vytvorenie regionálnej platformy pre obchodovanie s elektrickou
energiou do obdobia rokov 2016 – 2020, atď., Ø možno
poskytovať väčšiu podporu pre reformy odvetvia energetiky, a to aj pre
regionálnu spoluprácu a regionálne organizácie (napr. zriadenie
regulačných orgánov pre oblasť energetiky v Maroku a Tunisku do roku
2014, v Líbyi do roku 2016 a funkčne nezávislí prevádzkovatelia
prenosových sústav v krajinách Maghrebu do roku 2015 atď.), Ø mala
by sa rozšíriť spolupráca v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
a energetickej efektívnosti, a to aj väčším zapojením partnerských
krajín do politických diskusií a nástrojov EÚ o energii z obnoviteľných
zdrojov. Mala by vychádzať z existujúcich podporných operácií
realizovaných prostredníctvom investičného nástroja európskej susedskej
politiky (NIF) a európskych rozvojových finančných inštitúcií
poskytovaním grantového financovania, technickej pomoci a prostredníctvom
operácií rizikového kapitálu. Mohli by sa zverejňovať spoločné
výzvy na predkladanie inovačných projektov. Je možné dohodnúť zásady
investovania do energie z obnoviteľných zdrojov a obchodovania s touto
energiou, Ø v prípade
Mauritánie (ako aj v prípade ostatných krajín subsaharskej Afriky) je možné
iniciatívu Udržateľná energia pre všetkých využiť na podporu
spolupráce v oblasti energetiky prostredníctvom vhodných finančných
nástrojov. 39 Potreby elektrickej energie v
regióne do roku 2020 si budú vyžadovať značné investície do výrobnej
kapacity (hlavne na výrobu konvenčnej energie, avšak podiel energie z
obnoviteľných zdrojov by mal narastať) a sieťových
infraštruktúr. Vytvorením nových príležitostí pre toky elektrickej energie v
regióne sa podloží argumentácia v prospech dokončenia rozvodovej siete v
západnej časti Stredozemia pozdĺž dvoch koridorov elektrickej energie
(Alžírsko-Maroko-Španielsko-Francúzsko a Alžírsko/Líbya-Tunisko-Taliansko). 40 Štúdie technickej
uskutočniteľnosti už existujú, avšak regulačný a finančný
model pre nové prepojenia si bude vyžadovať osobitnú pozornosť a
pravdepodobne aj osobitný právny rámec (medzivládnu dohodu). Bude potrebné
uplatňovať prístup „koridoru“ a bude potrebné vynaložiť
značné úsilie na koordináciu. V dôsledku toho EÚ navrhuje po
spoločnej dohode s príslušnými krajinami vymenovať osobitného
koordinátora. 41. Okrem toho: Ø s
cieľom nadviazať na impulz, ktorý bol vyslaný na zasadnutí ministrov
pre energetiku v júni 2010 v Alžírsku, sa navrhuje zvolávať každý rok Radu
EÚ-Maghreb pre energetiku, pričom ďalšie zasadnutie by sa malo
konať v prvom polroku 2013, Ø EÚ
navrhuje začať podrobný odborný dialóg so všetkými zainteresovanými
stranami s cieľom prediskutovať všetky následné kroky smerom k
integrácii trhu. V roku 2013 by sa mohlo konať fórum pre elektrickú
energiu na spôsob Florentského fóra, ktoré sa uskutočnilo v EÚ, Ø technickými
opatreniami týkajúcimi sa regionálnej integrácie sa zaoberajú regionálne
inštitúcie ako napr. MEDREG a MED-TSO. Tieto aktivity by mohol doplniť a
podporiť osobitný projekt technickej pomoci, ktorý by sa mal zaviesť
v roku 2013 (organizácia fóra pre elektrickú energiu a príprava príslušných
vstupov, podpora technickej práce, osobitné úlohy pre MEDREG a MED-TSO vo
vzťahu k Maghrebu, logistická podpora pre každoročné stretnutia
ministrov atď.).
E. Životné prostredie, zmena
klímy, civilná ochrana Životné prostredie a zmena klímy 42. EÚ už podporuje krajiny
Maghrebu a ďalších partnerov z južného Stredozemia, aby posilnili ochranu
životného prostredia a boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom celej škály
dvojstranných opatrení, ako aj prostredníctvom iniciatívy v rámci programu
Horizont 2020 zameranej na zníženie znečistenia životného prostredia v
oblasti Stredozemného mora. 43. V krajinách Maghrebu EÚ môže: Ø v
súlade so samitom Rio + 20 rozvíjať s Maghrebom ďalšie činnosti
v oblasti ekologického hospodárstva, napríklad posilnením subregionálnej alebo
nadnárodnej zložky existujúceho projektu financovaného EÚ zameraného na
udržateľné spôsoby výroby a spotreby, Ø aj
naďalej používať investičný nástroj európskej susedskej politiky
na mobilizáciu dodatočných finančných prostriedkov na pokrytie
investičných potrieb regiónu určených na riešenie problematiky zmeny
klímy a na rozvoj projektov infraštruktúry na ochranu životného prostredia, Ø za
podpory sekretariátu Únie pre Stredozemie, príslušných medzinárodných
finančných inštitúcií a za účasti krajín Maghrebu sa naďalej
zapájať do realizácie subregionálnych alebo nadnárodných investičných
projektov alebo národných projektov patriacich do dohodnutých rámcov alebo
iniciatív, najmä iniciatívy v rámci programu Horizont 2020 zameranej na
zníženie znečistenia životného prostredia v oblasti Stredozemného mora, Ø v
rámci integrovanej námornej politiky v oblasti Stredozemného mora by bolo
vhodné naďalej podnecovať krajiny Maghrebu k tomu, aby vyvíjali
subregionálne alebo nadnárodné iniciatívy, ktoré by riešili také prierezové
otázky týkajúce sa morí, ako je námorný dozor a bezpečnosť, námorné
diaľnice, poznatky v námornej oblasti alebo územné plánovanie s
cieľom využiť potenciál „modrého rastu“, Ø posilniť
spoluprácu pri ochrane živých morských zdrojov medzi EÚ a krajinami Maghrebu, a
to najmä v rámci Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more a
Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov, Takáto spolupráca
by mohla uľahčiť využívanie vedeckých prostriedkov na účel
lepšieho posúdenia populácie rýb a riadenia zdrojov udržateľným spôsobom, Ø podporovať
maghrebských partnerov, aby posilňovali kapacity na vypracovanie a
vykonávanie politík a stratégií v oblasti zmeny klímy, podporovať rozvoj
na báze nízkych emisií uhlíka, posilňovať odolnosť voči
zmene klímy a zlepšovať prístup k informáciám, Ø v
kontexte posilňovania politického dialógu medzi EÚ a južným Stredozemím o
zmene klímy bude Komisia naďalej podporovať vypracovanie pilotných
projektov v krajinách, ktoré majú záujem zúčastniť sa na testovaní
implementácie tzv. nového trhového mechanizmu, ako sa dohodlo v rámci rokovaní
o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy v Durbane. Komisia sa už prostredníctvom
partnerstva Svetovej Banky pre pripravenosť trhov a nástroja partnerstva
pre lesný uhlík zaviazala, že sa bude podieľať na prípravných prácach
na tento účel. Za predpokladu, že na to budú vhodné podmienky, by tieto a
podobné iniciatívy mohli viesť k dvojstranným dohodám s krajinami
Maghrebu, ktoré by umožňovali využívať sektorové kredity získané
navyše, popri „vlastných akciách“ v sektore energetiky. Cieľom by bolo
podporiť investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej
účinnosti a znížiť dôsledky emisií uhlíka v odvetví energetiky.
Komisia v tejto súvislosti začne konzultácie s partnerskými
tretími krajinami o týchto perspektívach. V prípade existencie vhodných
podmienok, dostatočnej absorpčnej úverovej kapacity a záujmu
našich partnerov by Komisia následne pripravila žiadosť o mandáty na
rokovanie.
Civilná ochrana 44. Región Maghrebu je mimoriadne
zraniteľný, pokiaľ ide o prírodné katastrofy, ako aj katastrofy
spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré by mohli v značnej miere
narušiť úsilie tohto regiónu o udržateľný rozvoj. Vzhľadom na
tesnú blízkosť krajín Maghrebu a na ich spoločnú
zraniteľnosť vzhľadom na dôsledky zmeny klímy môžu mať
tieto krajiny veľký prospech zo stratégií zameraných na zvýšenie odolnosti
voči zmene klímy aj z úzkej spolupráce na regionálnej úrovni a zo
spolupráce s EÚ, keďže prírodné katastrofy ani katastrofy spôsobené
ľudskou činnosťou sa na hraniciach nekončia. Civilná
ochrana je kľúčovým nástrojom na vybudovanie dobrej spolupráce a
podporu solidarity medzi krajinami. 45. Hoci v regióne Stredozemia
existuje atlas rizík a účinná sieť národných spravodajcov pre civilnú
ochranu, Maghrebu by mohla rozšírená spolupráca pomôcť zvýšiť
kapacitu v oblasti predchádzania katastrofám, adaptácie, pripravenosti a reakcie
na katastrofy, a prispievať tak k hospodárskej, sociálnej a politickej
stabilite v regióne.
V nadväznosti na doterajšiu spoluprácu v tejto oblasti (vrátane programu pre
prevenciu, pripravenosť a reakciu na prírodné katastrofy a katastrofy
spôsobené ľudskou činnosťou v južnej oblasti) môže EÚ: Ø podporovať
rozvoj regionálneho prístupu k zvládaniu katastrof, ktorý sa zameriava skôr na
prevenciu a pripravenosť, ako na reakciu, a na ktorom by sa podieľali
všetky kľúčové zúčastnené strany, Ø podporovať
posilnenú medziregionálnu spoluprácu v krajinách Maghrebu prostredníctvom siete
národných spravodajcov pre oblasť civilnej ochrany s cieľom
zabezpečiť koordinovanú reakciu na katastrofy, Ø pomáhať
pri rozšírení atlasu rizík o riziká, ktoré nie sú zahrnuté v jeho prvej verzii
a ktoré by mohli negatívne ovplyvniť najmä región Maghrebu, Ø pomáhať
pri analýze zvyšovania rizík spôsobených klímou a pri príprave príslušných
opatrení zameraných na prevenciu a adaptáciu, Ø pomáhať
pri budovaní kapacít a zvyšovaní informovanosti o predchádzaní katastrofám a
pripravenosti na ne a poskytovať technickú pomoc zameranú na rozvoj
iniciatív, ako napríklad vytvorenie národných platforiem pre znižovanie rizika
katastrof a stratégií civilnej ochrany s cieľom posilniť vnútroštátne
kapacity a štruktúry ad hoc prevencie. F. Migrácia a mobilita 46. Migrácia a mobilita zohrávajú
kľúčovú úlohu vo vzťahoch EÚ s krajinami Maghrebu. Obe strany
čelia v tejto oblasti závažným a vo veľkej miere podobným výzvam.
Zdieľajú spoločný záujem o lepšiu organizáciu legálnej migrácie, boj
proti nelegálnej migrácii vrátane obchodovania s ľuďmi,
účinnejšiu podporu medzinárodnej ochrany v tomto regióne a maximálne možné
zvýšenie vplyvu migrácie na rozvoj. 47. EÚ sa v rámci svojho
globálneho prístupu k migrácii a mobilite zaviazala posilniť spoluprácu v
otázkach migrácie a zvýšiť mobilitu občanov v bezpečnom
prostredí. Na tomto základe navrhla EÚ vo svojom oznámení z mája 2011[12] začať dialóg o
migrácii, mobilite a bezpečnosti s niektorými krajinami južného
Stredozemia s cieľom posilniť svoje vzťahy s každou z týchto
krajín v súlade s ich potrebami, ochotou a schopnosťou prehlbovať
spoluprácu v tejto oblasti. V dôsledku toho sa takéto dialógy oficiálne
začali s Marokom a Tuniskom s cieľom uzavrieť vo veľmi
blízkej budúcnosti partnerstvá v oblasti mobility. 48. Okrem toho existuje aj
značný priestor na zvýšenie podpory EÚ pre spoluprácu v rámci regiónu
Maghreb a pre spoluprácu medzi krajinami Maghrebu a subsaharskou Afrikou v
oblasti migrácie a mobility. Konkrétnejšie môže EÚ: Ø vyvíjať
ďalšie úsilie o dosiahnutie úplnej implementácie existujúcich
ministerských vyhlásení a akčných plánov v oblasti migrácie a rozvoja
medzi všetkými príslušnými aktérmi, najmä v rámci európsko-afrického procesu
pre migráciu a rozvoj („rabatský proces“) a partnerstva Afriky a EÚ v oblasti
migrácie, mobility a zamestnanosti, Ø podporovať
programy legálnej migrácie medzi krajinami Maghrebu, ako aj medzi týmito
krajinami a subsaharskými štátmi, Ø systematickejšie
využívať príležitosti na zvýšenie mobility ponúkanej na základe vízového
kódexu EÚ, ktorá sa týka aj takých kategórií, ako je mládež, študenti alebo
občianska spoločnosť, prispievať k zvýšeniu vedomostí
prostredníctvom výmeny informácií o súčasných vízových režimoch, Ø podporovať
regionálnu spoluprácu v oblasti hraničného dozoru a boja proti nelegálnej
migrácii v krajinách Maghrebu a v subsaharskom regióne a to aj prostredníctvom
výmeny informácií na regionálnej úrovni, spoločnej analýzy rizika,
spoločného riadenia hraníc, hraničného dozoru a policajnej spolupráce
vrátane spolupráce zameranej proti obchodovaniu s ľuďmi
a drogami, Ø podporovať
spoluprácu medzi krajinami tohto regiónu v oblasti readmisie, a to pokiaľ
ide o readmisiu osôb medzi krajinami Maghrebu, ako aj z krajín Maghrebu do
subsaharských krajín pri plnom rešpektovaní základných práv migrantov, Ø naďalej
pomáhať maghrebským krajinám v oblasti azylovej a medzinárodnej ochrany,
prostredníctvom opatrení zameraných na budovanie kapacít v rámci
severoafrického regionálneho programu ochrany, alebo zvážením možnosti
presídlenia, Ø v
prípade potreby poskytovať informácie o otázkach týkajúcich sa konzulárnej
pomoci a ochrany EÚ, ako aj rozvíjať spoločné porozumenie v tejto
oblasti, ktorá nadobúda pre členské štáty EÚ aj krajiny Maghrebu
čoraz väčší význam.
Záver 49. Uvedené návrhy preukazujú, že
EÚ podporuje užšiu integráciu v krajinách Maghrebu a má o ňu priamy
záujem. Dosiahnutie pokroku v integrácii bude závisieť predovšetkým od
domáceho úsilia partnerských krajín. Posilnenie bilaterálnych vzťahov
medzi EÚ a krajinami Maghrebu môže tento cieľ podporiť – aj keď
nepriamo – prostredníctvom väčšieho zosúladenia noriem, právnych predpisov
a politík. V záujme zabezpečenia napredovania v tejto oblasti je však
potrebné vyvíjať úsilie na úrovni celého Maghrebu. 50. Európska komisia a vysoká
predstaviteľka sa tešia na diskusiu o týchto návrhoch s členskými
štátmi EÚ a s ďalšími inštitúciami EÚ s cieľom zabezpečiť
spoločný postup. Prekonzultujú ich aj s európskymi a maghrebskými zainteresovanými
stranami vrátane zástupcov občianskej spoločnosti. 51. Európska komisia a vysoká
predstaviteľka navrhujú začať dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ
a Zväzom arabského Maghrebu o týchto návrhoch. Vyzývajú tiež ďalšie
európske inštitúcie, ako je Európsky parlament, aby sa do tohto dialógu
s maghrebskými partnermi zapojili. Navrhujú aj to, aby sa prerokúvanie
týchto otázok zabezpečilo v rámci pravidelných politických dialógov, ktoré
s krajinami Maghrebu prebiehajú. Oslovia tiež mimovládne zainteresované strany,
ako sú napríklad zástupcovia občianskej spoločnosti a
podnikateľov. Európska komisia a vysoká predstaviteľka dúfajú, že
takéto výmeny sa stanú cenným príspevkom k rozvoju diskusie o integrácii krajín
Maghrebu. [1] „Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s
južným Stredozemím“ (8. 3. 2011) a „Nová reakcia na meniace sa susedstvo:
preskúmanie Európskej susedskej politiky“ (25. 5. 2011). [2] „Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program
zmien“ (13. 10. 2011). [3] „Strategické partnerstvo EÚ a Afriky. Spoločná stratégia
EÚ a Afriky“, samit EÚ-Afrika v Lisabone, 2007, ref. 16344/07. [4] Pozri
UNDP: Správa Rozvojového programu OSN o výzvach spojených s rozvojom arabských
krajín v roku 2011. [5] Stratégia
Európskej únie pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel, 31. marca
2011. [6] Fórum západného Stredozemia pozostáva z Alžírska,
Francúzska, Talianska, Líbye, Malty, Mauritánie, Maroka, Portugalska,
Španielska a Tuniska. [7] V súlade s oznámením „Korene demokracie
a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou
spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov“, Brusel, 12.9.2012, KOM(2012)
492 v konečnom znení, a závermi Rady EÚ z 15. októbra 2012. [8] Pozri poznámku pod čiarou 1. [9] Pozri tiež: Štúdia Uľahčenie regionálneho
obchodu a infraštruktúra v krajinách Maghrebu (Regional Trade Facilitation and
Infrastructure Study for Maghreb Countries), 20. júna 2012, Svetová banka. [10] Tunisko je v rámci Maghrebu jedinou krajinou
zapojenou do Európskej siete podnikov. [11] „Energia z obnoviteľných zdrojov: významný aktér na
európskom trhu s energiou“ KOM (2012) 271, 6. júna 2012. [12] „Dialóg o migrácii, mobilite a
bezpečnosti s krajinami južného Stredozemia“,24.5.2011,
KOM(2011) 292 (25.5.2011).v konečnom znení.