EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52012AE1300

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)“ COM(2011) 735 final

OJ C 229, 31.7.2012, p. 72–76 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

31.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/72


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)“

COM(2011) 735 final

2012/C 229/14

Spravodajca: Cristian PÎRVULESCU

Komisia sa 15. novembra 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom na tému

Zelená kniha o práve na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie (smernica 2003/86/ES)“.

COM(2011) 735 final.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 18. apríla 2012.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 481. plenárnom zasadnutí 23. a 24. mája 2012 (schôdza z 23. mája 2012) 131 hlasmi za, 5 hlasmi proti, pričom 8 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Úvod

1.1   V rámci Štokholmského programu, ako aj Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle bolo zlúčenie rodiny vnímané ako otázka týkajúca sa rozvoja politík Únie, najmä pokiaľ ide o opatrenia na integráciu. V roku 2003 boli schválené spoločné európske pravidlá v oblasti prisťahovalectva, ktoré upravujú podmienky vykonávania práva na zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich na území Európskej únie.

1.2   V smernici sa vymedzujú podmienky prijatia a pobytu rodinných príslušníkov tretích krajín, ktorí sa spájajú so štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý sa už oprávnene zdržiava v členskom štáte. Táto smernica sa neuplatňuje na občanov Európskej únie.

1.3   Komisia vo svojej prvej správe o uplatňovaní smernice [COM(2008) 610 final] poukázala na nedostatky smernice a problémy, ktoré spôsobuje jej uplatňovanie na vnútroštátnej úrovni.

1.4   Komisia sa domnievala, že je nevyhnutné začať verejnú diskusiu o zlúčení rodiny a zdôrazniť niektoré otázky spojené s uplatňovaním smernice. To je cieľom zelenej knihy, ktorú treba posúdiť. Všetky zainteresované strany boli vyzvané k tomu, aby odpovedali na rozličné otázky týkajúce sa posilnenia účinnosti pravidiel o zlúčení rodiny na úrovni Európskej únie.

1.5   Podľa výsledkov tejto konzultácie sa Komisia rozhodne, či je nevyhnutné následne prijať konkrétne politické opatrenia (napríklad zmena a doplnenie smernice, výkladových usmernení alebo zachovanie stavu).

2.   Všeobecné poznámky

2.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor kladne hodnotí iniciatívu Európskej komisie zorganizovať širokú verejnú konzultáciu o smernici o zlúčení rodiny. EHSV ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti navrhne svoju pomoc pri organizovaní týchto konzultácií a vydá stanovisko založené na získaných skúsenostiach.

2.2   Európsky hospodársky a sociálny výbor so znepokojením konštatuje, že v súčasnej politickej, hospodárskej a sociálnej situácií sú diskusie o otázkach prisťahovalectva veľmi citlivou záležitosťou. Finančná a hospodárska kríza rozštiepila solidaritu medzi jednotlivcami a vyvolala radikalizáciu politických prejavov a opatrení. Je potrebné zdôrazniť, že v dôsledku európskeho demografického a hospodárskeho výhľadu je potrebné presadzovať otvorený prístup k občanom tretích krajín, ktorí si želajú žiť v EÚ. Európska spoločnosť musí zostať otvorená aj napriek tomu, že existuje fluktuácia na trhu práce. Hoci v rámci prisťahovaleckej politiky je diskusia o zlúčení rodiny nevyhnutná, mohla by spochybniť existujúce pravidlá a postupy, z ktorých mnohé predstavujú dôležité fázy realizácie cieľov tejto politiky.

2.3   Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje túto diskusiu a okrem toho zabezpečí, aby bol hlas organizovanej občianskej spoločnosti konštruktívnym faktorom s cieľom pokročiť v tejto oblasti. Bez ohľadu na politické alebo hospodárske problémy, ktorým čelí európska spoločnosť, je potrebné ochraňovať a posilňovať základy budovania Európy, najmä dodržiavanie základných práv.

2.4   Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje skutočnosť, že Európska komisia je otvorená občianskej spoločnosti a akademickej obci, ktoré už pri viacerých príležitostiach kritizovali obsah a uplatňovanie tejto smernice. V tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu Európskeho fóra pre integráciu, ktoré uľahčuje štruktúrovaný dialóg medzi európskymi inštitúciami a jednotlivými subjektmi zapojenými do oblasti týkajúcej sa otázky prisťahovalectva a integrácie.

2.5   Zo stanoviska Výboru vyplýva, že je nevyhnutné, aby sa diskusia o smernici a jej vplyve zameriavala na praktické opatrenia jej uplatňovania a aby sa v neskoršom štádiu pri opätovnej konzultácii so zainteresovanými stranami vymedzil prijatý spôsob intervencie, ako aj jeho nástroje.

2.6   v rámci diskusie o smernici by sa mali zohľadniť početné zmluvy a medzinárodné dohovory o ochrane súkromného života, života rodiny a jej členov, a to najmä detí. Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života predstavuje základné právo a malo by sa zaň aj považovať bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej osoby. Je zakotvené, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom rôznych dokumentov: Všeobecná deklarácia ľudských práv (články, 12, 16 a 25), Dohovor o právach dieťaťa, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (článok 7), Charta základných práv Európskej únie (články 8, 9, 24 a 25) a Európska sociálna charta (článok 16).

2.7   Výbor sa domnieva, že je nevyhnutné a vhodné pripraviť diskusiu o smernici, vzhľadom na akumuláciu empirických údajov o zlúčení rodiny, ale aj preto, aby smernica naďalej využívala technologické prostriedky, ktoré sa môžu využiť pri postupoch udeľovania povolení na pobyt (napríklad testy DNA). Preto je potrebné zohľadniť aj judikatúru Európskeho súdneho dvora.

2.8   Výbor konštatuje, že hoci existujú mnohé príslušné údaje o migrácii, pri citlivých záležitostiach, ako sú podvody alebo nútené manželstvá, neexistujú dostatočné údaje pre riadenie koncepcie týchto politík. Preto odporúča pokračovať v zbere najmä kvalitatívnych údajov v týchto citlivých a významných oblastiach.

3.   Osobitné poznámky

3.1   Rozsah pôsobnosti. Kto sa môže stať garantom na účely smernice?

Otázka č. 1

Predstavujú tieto kritériá (odôvodnené predpoklady na získanie práva na trvalý pobyt v čase podania žiadosti stanovené v článku 3 a čakacia doba po ktorej možno zlúčenie realizovať, stanovená v článku 8) správny prístup a najlepší spôsob, ako vymedziť podmienky pre osoby, ktoré sa chcú stať garantmi?

3.1.1   Výbor sa domnieva, že toto kritérium odôvodnených predpokladov je z právneho hľadiska veľmi nejasné a môže vyústiť do reštriktívnej interpretácie. V dôsledku toho odporúča zachovať podmienku platného povolenia na pobyt na dobu dlhšiu alebo rovnajúcu sa jednému roku, ale zrušiť druhú podmienku týkajúcu sa odôvodnených predpokladov.

3.1.2   Minimálna čakacia doba môže takisto predstavovať problém. Právo na rodinný život a právo na súkromný život patria k základným právam. EHSV sa domnieva, že konkretizácia tohto práva musí garantovi v zmysle smernice umožniť, aby mohol začať s postupom na zlúčenie rodiny od chvíle získania povolenia na pobyt, a že sa musí zrušiť kritérium minimálnej dĺžky povolenia na pobyt.

3.1.3   Výbor rozumie tomu, že sa rozlišuje medzi vysokokvalifikovanými a menej kvalifikovanými prisťahovalcami v súvislosti so štatútom a ochranou, ktorá sa im poskytuje. Upriamuje však pozornosť na to, že európska ekonomika potrebuje v rovnakej miere obidve tieto kategórie a že nie je možné robiť rozdiely na základe kvalifikácie, pokiaľ ide o práva, či už ide o ochranu súkromného alebo rodinného života.

3.2   Rodinní príslušníci, ktorí majú právo na zlúčenie rodiny. Záväzné ustanovenia – užšia rodina

Otázka č. 2

Je legitímne mať minimálnu vekovú hranicu, ktorá sa líši od hranice plnoletosti členského štátu?

Existujú iné spôsoby, ako predísť núteným manželstvám v kontexte zlúčenia rodiny, a ak áno, aké?

Máte jasný dôkaz o existencii problému nútených manželstiev? Ak áno, ako veľký je tento problém (štatistické údaje) a súvisí s pravidlami o zlúčení rodiny (aby bolo možné prípadne stanoviť inú minimálnu vekovú hranicu, ako je hranica plnoletosti)?

3.2.1   Výbor sa domnieva, že právny predpis týkajúci sa minimálnej vekovej hranice manžela/manželky predstavuje nástroj, ktorý je neúčinný v boji proti núteným manželstvám a zároveň porušuje základné právo na rodinný život. V tejto záležitosti by bolo vhodné pristúpiť po zlúčení rodiny na území členského štátu k preskúmaniu manželstva prostredníctvom vyšetrovaní a/alebo rozhovorov. S cieľom zvyšovať šance na odhalenie nútených manželstiev, ktoré sa týkajú takmer výlučné žien, EHSV žiada o vytvorenie systému, v rámci ktorého by sa mohli osoby priznať, že boli k manželstvu prinútené. Možným, avšak v žiadnom prípade nie výlučným, riešením by bolo udeľovanie povolenia na pobyt dotknutým osobám na minimálnu dobu dvoch rokov. Výbor nedisponuje zjavnými dôkazmi, pokiaľ ide o nútené manželstvá, a žiada, aby sa Európska komisia a ďalšie špecializované agentúry spojili s cieľom získavať príslušné údaje.

Otázka č. 3

Máte záujem na tom, aby sa uchovali doložky o zachovaní stavu, ktoré členské štáty nevyužívajú, ako napr. doložka týkajúca sa detí starších ako 15 rokov?

3.2.2   Výbor sa domnieva, že nie je nevyhnutné zachovať uvedené dve doložky. Prvá doložka o podmienkach integrácie detí starších ako 12 rokov sa využila len v jednom členskom štáte. Okrem toho je tu riziko, že by sa potrebné integračné podmienky stanovili nejednotným a svojvoľným spôsobom, čo môže mať vplyv na práva osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii – napríklad maloletých. Druhá doložka, ktorá sa týka maloletých starších ako 15 rokov, môže takisto predstavovať problém. Žiadny členský štát toto obmedzenie nevyužil. Žiadať od maloletého odôvodniť iné motívy, ako je zlúčenie rodiny, predstavuje etický problém, ak sa domnievame, že zlúčenie sa uskutočňuje podľa práva stanoveného vo všetkých medzinárodných dohovoroch o ochrane dieťaťa.

3.3   Nepovinné ustanovenie – ostatní rodinní príslušníci

Otázka č. 4

Sú pravidlá o rodinných príslušníkoch, ktorí majú právo na zlúčenie rodiny, primerané a dostatočne obsiahle, aby sa zohľadnili rôzne definície rodiny, nielen užšia rodina?

3.3.1   Tieto ustanovenia nie sú dostatočné, pretože neexistuje jednotné vymedzenie rodiny v tretích krajinách ani v členských štátoch EÚ. Aj keď EÚ nemá k dispozícii právny základ na vymedzenie rodiny, má nástroje na predchádzanie diskriminácii. Pravidlá týkajúce sa zlúčenia rodiny by mali byť dostatočne pružné, aby sa vzťahovali na rozličné typy rodinných štruktúr uznaných na vnútroštátnej úrovni (vrátane zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia, rodín s jedným rodičom, civilných partnerstiev atď.) a aby sa zohľadnili ďalšie príbuzenské vzťahy.

3.3.2   V prípade, že viac ako polovica členských štátov využila nepovinné ustanovenie a zahrnula rodičov garanta a/alebo jeho manžela/manželky medzi rodinných príslušníkov, ktorí majú právo na zlúčenie rodiny, EHSV sa domnieva, že je vhodné zachovať toto nepovinné ustanovenie. Tak budú môcť členské štáty, ktoré si to želajú, zahrnúť do zlúčenia rodiny aj ďalší okruh osôb. Napríklad by sa mohli zahrnúť svokor a svokra, ktorí môžu priaznivo prispievať k citovému a intelektuálnemu rozvoju malých detí.

3.4   Požiadavky na uplatnenie práva na zlúčenie rodiny – Integračné opatrenia

Otázka č. 5

Slúžia tieto opatrenia integračnému účelu účinne? Ako by sa to dalo posúdiť v praxi?

Ktoré integračné opatrenia sú z tohto hľadiska najúčinnejšie?

Považovali by ste za užitočné, keby sa tieto opatrenia bližšie definovali na úrovni EÚ?

Odporúčali by ste predvstupové opatrenia?

Ak áno, aké záruky by sa mali zaviesť, aby sa zabezpečilo, že v skutočnosti nevedú k neprimeraným prekážkam zlúčenia rodiny (ako napr. neproporčné poplatky alebo požiadavky) a zohľadňujú schopnosti jednotlivca napr. vek, gramotnosť, postihnutie, úroveň vzdelania?

3.4.1   Výbor sa domnieva, že integračné opatrenia sú vhodné, pokiaľ sú vytvorené a uplatňované nie s cieľom brániť zlúčeniu rodiny, ale v prospech garantov a príslušníkov rodiny, v ktorej žijú. EHSV sa domnieva, že integračné opatrenia by sa mali prijímať na území hostiteľskej krajiny, ktorá je členským štátom EÚ, a nie na území tretej krajiny.

3.4.2   V Európskej agende v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín sa navrhuje súbor nástrojov (Integration Toolbox), ktorý je možné využiť. EHSV v rámci tejto palety nástrojov považuje za nevyhnutné zdôrazniť jazykové vzdelávanie, ako aj formálne a neformálne vzdelávanie. EHSV už viackrát poukázal na to, že vzdelávanie je kľúčovým rozmerom integrácie Využitie týchto nástrojov sa musí prispôsobiť demografickým a sociálno-hospodárskym osobitostiam rodinných príslušníkov. Odporúča sa, aby sa maloleté deti zúčastňovali na programoch formálneho a neformálneho vzdelávania a aby sa dospelí a staršie osoby zúčastňovali programov jazykového vzdelávania a programov odbornej kvalifikácie, ako aj na programoch elektronickej integrácie („e-inclusion“). Tieto opatrenia by mohli pomôcť rodinným príslušníkom prispievať k hospodárstvu a spoločnosti hostiteľskej krajiny, ako aj krajiny pôvodu.

3.4.3   Európsky hospodársky a sociálny výbor sa domnieva, že by bolo vhodné predchádzať predvstupovým opatreniam. Členovia rodiny, ktorí boli zlúčení na území EÚ, môžu mať v ideálnom prípade jazykové znalosti a kultúrnu a vzdelanostnú základňu, vďaka ktorej je ich integrácia ľahšia. Toto však nesmie byť podmienkou zjednotenia, ak k nemu ešte nedošlo. Okrem problémov s nadmernými prekážkami (napríklad poplatkami) je možné, že členské štáty EÚ a tretie krajiny nemajú k dispozícii dostatočnú inštitucionálnu infraštruktúru, aby mohli prijať tieto predvstupové opatrenia. Zavedením integračných opatrení na území hostiteľského členského štátu sa môže rodinným príslušníkom zabezpečiť vyššia úroveň ochrany, podstatnejšia podpora zo strany garantov a vyššia šanca na integráciu. Je možné, že MVO hrajú dôležitú úlohu v integrácii, hlavnú úlohu však musia mať naďalej verejné orgány, ktoré majú právnu zodpovednosť a zdroje potrebné na zabezpečenie integrácie.

3.5   Čakacia doba vo vzťahu k prijímacej kapacite

Otázka č. 6

Je vzhľadom na žiadosť potrebné a odôvodnené zachovať takúto výnimku v smernici na stanovenie trojročnej čakacej doby od podania žiadosti?

3.5.1   EHSV sa domnieva, že nie je odôvodnené túto výnimku zachovať vzhľadom na to, že ju využil len jeden členský štát. Okrem toho, rozhodnutie udeliť povolenie na pobyt musí zohľadňovať individuálne okolnosti a nie prijímaciu kapacitu. Prijímacia kapacita je premenlivá a vyplýva z politiky, ktorá sa môže v prípade potreby zmeniť.

3.6   Vstup a pobyt rodinných príslušníkov

Otázka č. 7

Mali by osobitné pravidlá počítať so situáciou, kedy má garantovo povolenie na pobyt kratšiu zostávajúcu platnosť ako rok, má však byť obnovené?

3.6.1   Povolenia na pobyt garantov a ich rodinných príslušníkov musia mať rovnako dlhú platnosť. Pred vypršaním všetkých povolení na pobyt a s cieľom predísť dočasným časovým rozdielom medzi nimi by bolo vhodné podať spoločnú žiadosť pre rodinných príslušníkov.

3.7   Otázky súvisiace s azylom – Vylúčenie doplnkovej ochrany

Otázka č. 8

Malo by zlúčenie rodiny štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú príjemcami doplnkovej ochrany, podliehať pravidlám smernice o zlúčení rodiny?

Mali by príjemcovia doplnkovej ochrany využívať výhodnejšie pravidlá smernice o zlúčení rodiny, ktoré oslobodzujú utečencov od toho, aby museli splniť určité požiadavky (ubytovanie, zdravotné poistenie, stále a pravidelné príjmy)?

3.7.1   Výbor sa domnieva, že príjemcovia doplnkovej ochrany by mali využívať výhodnejšie pravidlá smernice o zlúčení rodiny, a teda by sa na nich mal vzťahovať rozsah pôsobnosti smernice. Príjemcovia doplnkovej ochrany pochádzajú z krajín a regiónov sveta, ktoré sú uznané za nebezpečné z hľadiska bezpečnosti a blahobytu. Preto je o to viac potrebné zjednotiť tieto dva štatúty.

3.8   Ďalšie otázky súvisiace s azylom

Otázka č. 9

Mali by mať členské štáty možnosť obmedziť uplatňovanie výhodnejších ustanovení smernice na utečencov, ktorých rodinné vzťahy vznikli pred príchodom na územie členského štátu?

Malo by sa zlúčenie rodiny zabezpečiť v prípade širšej kategórie rodinných príslušníkov, ktorí sú závislí na utečencoch?

Malo by sa od utečencov naďalej vyžadovať poskytnutie dôkazu, že spĺňajú požiadavky týkajúce sa ubytovania, zdravotného poistenia a príjmov, ak sa žiadosť o zlúčenie rodiny nepodá v rámci obdobia troch mesiacov od priznania postavenia utečenca?

3.8.1   Výbor sa domnieva, že vymedzenie rodiny by nemalo zahŕňať kritérium dĺžky trvania. Niektoré osoby si rodinu založia v hostiteľskom členskom štáte a nie v tretej krajine pôvodu. Rodina musí mať možnosť zlúčenia nezávisle od momentu a miesta založenia. Zlúčenie rodiny by sa malo rozšíriť, aby sa zohľadnili kategórie najrôznejších osôb, najmä pokiaľ ide o deti, ktoré dosiahli vek 18 rokov, alebo bratov a sestry pri zohľadnení rizikových faktorov spojených s krajinou pôvodu, ako aj kultúrnych faktorov. Po druhé, je potrebné zrušiť obmedzenú lehotu na podanie žiadosti o zlúčenie rodiny, alebo rozšíriť túto lehotu, aby mohli potenciálni garanti kontaktovať svojich rodinných príslušníkov, ktorí sa nachádzajú vo vzdialenejších regiónoch, a pripraviť súbor dokumentov, ktoré sú k žiadosti potrebné. Môže sa ustanoviť lehota v závislosti od dátumu vypršania povolenia na dočasný pobyt (napríklad 6 mesiacov).

3.9   Podvod, zneužitie a procedurálne otázky – Pohovory a vyšetrovania

Otázka č. 10

Máte jasne doložené problémy súvisiace s podvodom? Ako veľký je tento problém (v štatistickom vyjadrení)? Myslíte si, že pravidlá týkajúce sa pohovorov a vyšetrovania vrátane testov DNA môžu byť pri nich nápomocné?

Považovali by ste za užitočné konkrétnejšie upraviť tieto pohovory alebo vyšetrovania na úrovni EÚ? Aký typ pravidiel by ste v takom prípade navrhovali?

3.9.1   EHSV nedisponuje zjavnými dôkazmi, pokiaľ ide o podvody. Pohovory a vyšetrovania považuje za legitímne, pokiaľ neporušujú právo na zlúčenie rodiny.

EHSV odmieta testy DNA. Hoci ide o vedecky platný prostriedok dokazovania biologického vzťahu medzi osobami, nezohľadňuje súbor citových, sociálnych a kultúrnych vzťahov, ktoré sa môžu vytvoriť medzi členmi jednej rodiny bez toho, aby medzi nimi musel byť biologický vzťah. V prípade adopcie sú testy DNA nevhodné. Okrem toho, testy DNA môžu odhaliť veľmi chúlostivé rodinné situácie (adopcie v tajnosti, nevery). Testy DNA sú zjavne v rozpore s právom na súkromný život a môžu spôsobiť osobné drámy, za ktoré by verejný orgán nedokázal niesť zodpovednosť. EHSV sa preto domnieva, že je nevyhnutné zaviesť pravidlá upravujúce vyšetrovania a pohovory, ktoré by mali zahŕňať celú paletu existujúcich právnych, ako aj technologických nástrojov. V tejto súvislosti by bolo možno vhodné zapojiť Agentúru pre základné práva. Výbor je pripravený spolupracovať s európskymi inštitúciami, ako aj s ostatnými inštitúciami a organizáciami s cieľom vymedziť takéto pravidlá. Takisto upriamuje pozornosť na zásadu proporcionality. Zlučovanie rodín nie je možné riešiť ako prvok trestného práva.

3.10   Účelové manželstvá

Otázka č. 11

Máte jasné dôkazy o problémoch s účelovými manželstvami? Máte štatistické údaje o takýchto manželstvách (pokiaľ boli odhalené)?

Súvisia s pravidlami smernice?

Mohli by sa ustanovenia smernice súvisiace s kontrolami a vyšetrovaniami vykonávať účinnejšie a ak áno, ako?

3.10.1   EHSV nedisponuje zjavnými dôkazmi, pokiaľ ide o účelové manželstvá. Budúce právne predpisy o kontrolách, overovaniach a pohovoroch by mohli prispieť k obmedzeniu tohto javu. EHSV zdôrazňuje, že tieto pravidlá by sa mali vymedziť v spolupráci s Európskou agentúrou pre základné práva Európskej únie, aby sa zaručilo, že nebudú porušovať dodržiavanie základných práv dotknutých osôb.

3.11   Poplatky

Otázka č. 12

Mali by sa regulovať administratívne poplatky, ktoré treba v rámci postupu zaplatiť?

Ak áno, mala by byť táto regulácia v podobe záruk alebo by sa mali poskytnúť presnejšie pokyny?

3.11.1   EHSV považuje za neodôvodnené, aby boli poplatky, ktoré treba zaplatiť, nejednotné. Preto je nevyhnutné ustanoviť strop pre tieto poplatky, aby sa nepoškodila podstata tejto smernice. EHSV sa domnieva, že by sa mohol buď stanoviť jednotný strop a nízka suma, alebo určiť súbor poplatkov podľa príjmu na obyvateľa – alebo iného ukazovateľa – z tretej krajiny. Keďže žiadosť o zlúčenie je individuálny postup, bolo by výhodnejšie navrhnúť stanovenie stropu podľa príjmov každého žiadateľa (napríklad percentuálna hodnota priemerného ročného príjmu). Pokiaľ ide o maloletých, mali by platiť znížené poplatky alebo by sa mali od poplatkov oslobodiť.

3.12   Dĺžka postupu – lehota na vydanie administratívneho rozhodnutia

Otázka č. 13

Je administratívna lehota stanovená smernicou na preskúmanie žiadosti oprávnená?

3.12.1   EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné zmeniť a doplniť smernicu s cieľom harmonizovať postupy a zjednotenia ich na úrovni členských štátov. Žiada preto, aby sa lehota znížila z 9 mesiacov na 6 mesiacov.

3.13   Horizontálne ustanovenia

Otázka č. 14

Ako sa môže zjednodušiť a zabezpečiť uplatňovanie týchto horizontálnych doložiek v praxi?

3.13.1   EHSV sa domnieva, že najvhodnejším prostriedkom uplatňovania horizontálnych ustanovení, či už ide o vyšší záujem maloletého dieťaťa, alebo o povinnosť preskúmať každú žiadosť individuálne, prostriedkom, ktorý umožní vyriešiť aj ďalšie problematické aspekty zlúčenia rodiny, je stanoviť osobitné a jednotné pravidlá upravujúce všetky typy preskúmaní, kontrol a vyšetrovaní. Tieto pravidlá musia byť primerané a dodržiavať základné ľudské práva.

V Bruseli 23. mája 2012

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON


Top