52011DC0415

ÚVOD

Účel

Doprava je výrazným faktorom pri dosahovaní a udržiavaní prosperity v Európe. Umožňuje efektívnu prepravu tovaru a slobodné cestovanie pre občanov. EÚ je hlavným politickým a hospodárskym partnerom krajín v susedných regiónoch. Zintenzívnená spolupráca v sektore dopravy môže rozhodujúcim spôsobom pomôcť našim susedom posilniť ich hospodárstvo a politickú stabilitu. Občanom a podnikom v EÚ a susedných regiónoch plynú priame výhody zo zlepšenej spolupráce v oblasti dopravy, ktorej cieľom je zredukovať čas a zdroje vynakladané na prepravu tovaru a pasažierov. Užšia integrácia trhov môže takisto pomôcť vytvárať nové príležitosti na trhu pre podniky ako v EÚ, tak v susedných regiónoch.

V tomto oznámení sa načrtáva obnovená spolupráca v oblasti dopravnej politiky so susednými regiónmi EÚ, ktorá vychádza z oznámenia Komisie z roku 2007[1] o infraštruktúrnych aspektoch. Vzťahuje sa na krajiny spadajúce do Európskej susedskej politiky (ESP)[2] aj na prístupové krajiny[3], pričom hlavný dôraz kladie na krajiny ESP. Vysoká úroveň spolupráce v oblasti dopravy, ktorú sa už podarilo dosiahnuť s prístupovými krajinami, môže slúžiť ako vzor pri zlepšovaní dopravných prepojení s inými susednými regiónmi[4].

Komisia nedávno preskúmala ESP, ktorá tvorí jednotný politický rámec vzťahov EÚ s partnerskými susednými krajinami[5], a navrhla novú reakciu na meniace sa susedstvo . V súlade s touto reakciou sa spolupráca v oblasti dopravy prispôsobí jednotlivým potrebám každého subregiónu. EÚ bude uplatňovať vyššiu úroveň diferenciácie v sektore dopravy v závislosti od úsilia a pripravenosti jednotlivých krajín vzhľadom na užšiu integráciu s EÚ. Podpora EÚ buď v podobe financovania infraštruktúrnych prepojení alebo v podobe väčšieho prístupu na trh bude podmienená pokrokmi v susedných krajinách.

Politický kontext

S nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa EÚ zaviazala rozvinúť osobitné vzťahy so susednými krajinami (článok 8 ZEÚ). Okrem toho sa v zmluve ustanovuje aj možnosť, že Únia sa môže rozhodnúť spolupracovať s tretími krajinami, podporovať projekty vzájomného záujmu a zabezpečiť vzájomnú súčinnosť sietí(článok 171 ods. 3 ZFEÚ).

V stratégii Európa 2020 sa pripísal osobitný význam využívaniu externých aspektov našich interných politík na podporu hospodárskeho rastu EÚ. To platí najmä pre dopravnú politiku, keďže efektívne hraničné priechody, kratšie a rýchlejšie spojenia a liberalizácia trhov uľahčujú prepravu tovaru a osôb cez hranice EÚ.

Komisia v marci 2011 prijala Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje [6] na zvýšenie mobility a stimuláciu rastu a zamestnanosti. V tomto pláne navrhla rozšíriť politiku dopravy a infraštruktúry aj na našich bezprostredných susedov a otvoriť trhy tretích krajín pre dopravné služby.

Komisia v súčasnosti vykonáva preskúmanie politiky TEN-T . Cieľom tejto politiky je okrem iného aj lepšie prepojenie TEN-T s infraštruktúrnymi sieťami susedných krajín.

EÚ takisto zaviedla makroregionálne stratégie, ako napríklad Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť[7], ktoré sú prejavom úsilia o zlepšenie mobility medzi regiónmi. Viaceré krajiny susedných regiónov sa na týchto stratégiách podieľajú.

UžšIA INTEGRÁCIA TRHOV PRE RÝCHLEJšIE A LACNEJšIE SPOJENIA

Užšia integrácia dopravných trhov v EÚ a v prístupových krajinách a krajinách ESP môže so sebou priniesť rýchlejšie, lacnejšie a efektívnejšie dopravné spojenia , čo je jednoznačná výhoda v prospech občanov a podnikov. Vyhliadky užšej integrácie trhov budú závisieť od schopnosti a pripravenosti susedných krajín zaviesť normy, ktoré budú zodpovedať normám uplatňovaným v EÚ v oblastiach ako je napr. bezpečnosť, bezpečnostná ochrana, ochrana životného prostredia a zdravie a bezpečnosť pracovníkov. V tomto oznámení sa uvádzajú krátkodobé a dlhodobé opatrenia vo všetkých spôsoboch dopravy – cestnej, železničnej, leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej – zamerané na prepojenie dopravných systémov EÚ a jej susedov.

Práca na užšej integrácii dopravných trhov sa začala ako súčasť prebiehajúcich rokovaní o dohodách o pridružení s krajinami Východného partnerstva[8]. Cieľom týchto dohôd je vytvoriť zónu voľného obchodu s EÚ. V Južnom partnerstve EÚ je dlhodobým cieľom dokončiť euro-stredozemskú zónu voľného obchodu. EÚ ako súčasť stratégie rozširovania a v kontexte prístupových rokovaní poskytuje podporu prístupovým krajinám pri ich úsilí o zladenie svojich právnych predpisov s acquis EÚ s cieľom vytvoriť primerané podmienky pre integráciu dopravných trhov. Napríklad v návrhu Zmluvy o dopravnom spoločenstve so západným Balkánom sa vychádza z predpokladu postupnej integrácie trhov na základe acquis EÚ v oblasti bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, životného prostredia a sociálnych otázok.

Letecká doprava

V odvetví leteckej dopravy je motorom intenzívnejšej integrácie so susednými krajinami EÚ cieľ vytvoriť širší Spoločný európsky letecký priestor (ECAA), ktorý má zahŕňať 1 miliardu ľudí v EÚ a vo všetkých susedných krajinách na jej južnej a východnej hranici[9]. Keďže medzi väčšinou krajín ESP a EÚ leží more alebo sa krajiny ESP nachádzajú v značnej vzdialenosti od hlavných miest štátov EÚ, letecká doprava zohráva kľúčovú úlohu pri osobnej doprave. Priemerný ročný rast počtu cestujúcich v leteckej doprave medzi EÚ a južnými susednými krajinami sa v období 2004 – 2009 pohyboval na úrovni 6,7 % a medzi EÚ a východnými susednými krajinami na úrovni 11,6 %. Na juhu je Maroko už súčasťou Spoločného európskeho leteckého priestoru a vykazuje ročný rast 14,6 % počtu cestujúcich v leteckej doprave do EÚ a z nej. Na východe sa najviac cestujúcich prepravilo medzi EÚ a Ukrajinou (2,7 milióna z 3,5 milióna pasažierov v roku 2009)[10].

Politika ECAA má umožniť postupné otváranie trhu medzi EÚ a jej susedmi súvisiace so zbližovaním právnych predpisov prostredníctvom postupného uplatňovania pravidiel EÚ s cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom nové možnosti a spotrebiteľom väčší výber. Procesy otvárania trhu a zbližovania právnych predpisov prebiehajú súčasne, aby sa podporila spravodlivá hospodárska súťaž a normy EÚ v oblasti bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, normy týkajúce sa životného prostredia a ďalšie. Politika ECAA sa vykonáva prostredníctvom komplexných dohôd o leteckých službách , ktoré posilňujú celkové hospodárske a obchodné vzťahy a vzťahy v oblasti cestovného ruchu.

Rokovania o komplexnej dohode o leteckých službách sa môžu začať hneď, ako susedná krajina preukáže svoje pochopenie podmienok a jednoznačný záväzok dodržiavať povinnosti spojené so vstupom do Spoločného európskeho leteckého priestoru.

EÚ uzatvorila takéto dohody s krajinami západného Balkánu, Gruzínskom, Jordánskom a Marokom. V súčasnosti prebiehajú rokovania o podobných dohodách s Izraelom, Libanonom a Ukrajinou. V blízkej budúcnosti sa očakávajú rokovania s Tuniskom. Ďalej má Komisia mandát začať rokovania o podobnej dohode s Alžírskom. Navrhla, aby sa jej udelil mandát na rokovanie s Moldavskom a plánuje predložiť aj návrh na mandát na rokovania s Azerbajdžanom. V závislosti od záujmu a pripravenosti ostatných susedných krajín navrhne rokovania o podobných dohodách.

Dohody uzavreté s krajinami ESP sú bilaterálne, dohody s krajinami západného Balkánu sú multilaterálne. Multilaterálne dohody majú väčší rozsah ako bilaterálne, napríklad v tom, že v dotknutých krajinách sa priamo uplatňujú rozsudky Európskeho súdneho dvora týkajúce sa leteckej dopravy.

Ďalším krokom pri zvyšovaní regionálnej integrácie je vypracovať multilaterálnu dohodu pre ESP-Juh a druhú pre ESP-Východ. Konečným dlhodobým cieľom je zahrnúť všetky regióny a EÚ do jednotného ECAA.

Jednotné európske nebo , ktoré sa v súčasnosti pripravuje, sa takisto rozšíri tak, aby zahŕňalo susedov EÚ. Minimálnym predpokladom je uznanie právnych predpisov EÚ a zásady určenia v EÚ. Vďaka jednotnému európskemu nebu sa zlepší bezpečnosť a zmiernia meškania, náklady a emisie. Ako súčasť postupnej koncepcie zavedenia jednotného európskeho neba sa susedné krajiny EÚ usilujú vytvoriť funkčné bloky vzdušného priestoru (FAB) s členskými štátmi EÚ alebo sa pripojiť k existujúcim. Členské štáty EÚ by do decembra 2012 mali vytvoriť deväť funkčných blokov vzdušného priestoru, a tak spoločne štruktúrovať a racionalizovať svoj vzdušný priestor a letové trasy, aby mohli lepšie reagovať na potreby leteckej dopravy.

Z krajín západného Balkánu sú Bosna a Hercegovina a Chorvátsko súčasťou iniciatívy funkčných blokov vzdušného priestoru v strednej Európe (FABCE). Pokiaľ ide o ostatné dotknuté krajiny, Albánsko, Egypt a Tunisko majú štatút pridruženého partnera. Jordánsko a Libanon majú štatút pozorovateľa v súvislosti s iniciatívou BLUE MED FAB. Očakáva sa, že ostatné susedné krajiny vstúpia do podobných funkčných blokov vzdušného priestoru, čím sa jednotné európske nebo skompletizuje.

Viaceré susedné krajiny už sú zmluvnými stranami Európskej organizácie pre bezpečnosť leteckej prevádzky (Eurocontrol)[11], čo znamená, že sa podieľajú na práci Eurocontrolu a využívajú jeho služby. Aj nečlenovia môžu využívať celý rad služieb Eurocontrolu na základe žiadostí a dohôd s touto organizáciou[12]. Spolupráca so susedmi EÚ je zameraná na to, aby sa v Eurocontrole prijímali stanoviská v súlade so stanoviskami vypracovanými v EÚ.

Viaceré krajiny ESP už čerpajú výhody plynúce z programu výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), ktorý je zameraný na modernizáciu infraštruktúry riadenia letovej prevádzky v Európe. EÚ môže poskytnúť pomoc aj iným krajinám ESP, ktoré sa usilujú zmodernizovať svoje systémy manažmentu letovej prevádzky.

Zlepšenie účinnosti bezpečnostnej ochrany leteckej dopravy v susedných regiónoch je pre EÚ mimoriadne dôležité. Mali by sa úplne dodržiavať medzinárodné normy bezpečnostnej ochrany v leteckej doprave, ktoré ustanovila Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO)[13]. EÚ už spolupracuje so svojimi susednými krajinami na tom, aby vystupňovali svoju schopnosť dodržiavať tieto medzinárodné povinnosti. EÚ môže pomôcť pri dodržiavaní noriem prostredníctvom poskytovania informácií o vytváraní vnútroštátnych programov bezpečnostnej ochrany leteckej dopravy a najlepších postupov pri vykonávaní a kontroly kvality bezpečnostných opatrení v leteckej doprave. Zbližovanie právnych predpisov v regióne v oblasti medzinárodných noriem a nad rámec ich rozsahu sa môže ďalej uľahčiť, ak sa zlepšia poznatky o ustanoveniach o bezpečnostnej ochrane v leteckej doprave Európskej konferencie civilného letectva (ECAC) a o zásadách ustanovených v primárnej legislatíve EÚ a ich uplatňovanie.

Kľúčovou prioritou politiky EÚ v oblasti dopravy je zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti leteckej dopravy . Susedné krajiny, ktoré s EÚ podpísali komplexné dohody o leteckých službách, sa takisto môžu zapojiť do práce Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA). Navyše sa na práci EASA môžu podieľať všetky európske štáty, ktoré sú signatármi ICAO, na základe osobitnej dohody, v ktorej prijmú pravidlá EÚ v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy a zaviažu sa k ich vykonávaniu.[14].

Komisia a EASA nedávno navrhli vytvorenie skupiny v rámci EASA, ktorej úlohou by bolo spolupracovať s niektorými južnými susednými krajinami (Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko a Tunisko). Cieľom by bola harmonizácia noriem a postupov týkajúcich sa bezpečnosti leteckej dopravy medzi EÚ a uvedenými krajinami. Podobná spolupráca sa zabezpečí aj s cieľom zvýšiť bezpečnosť leteckej dopravy v krajinách ESP na východe.

Navrhované opatrenia Krátkodobé (do roku 2013) Uzatvoriť prebiehajúce rokovania o komplexných dohodách o leteckých službách a rozšíriť rokovania o takýchto dohodách aj na ostatné zainteresované susedné krajiny, len čo budú na to pripravené. Pokračovať v poskytovaní podpory susedným krajinám pri modernizácii ich systémov manažmentu letovej prevádzky (SESAR) a sprístupniť ju aj iným zainteresovaným krajinám. Poskytovať informácie, usmernenia a technickú podporu susedným krajinám, aby mohli vstúpiť do jedného z európskych funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB). Poskytovať podporu susedným krajinám, aby mohli dosiahnuť súlad s medzinárodnými a európskymi normami bezpečnostnej ochrany v leteckej doprave. Spolupracovať s krajinami v susedstve s EÚ s cieľom dosiahnuť také stanoviská v rámci Eurocontrolu, ktoré budú zodpovedať stanoviskám vypracovaným v EÚ. Poskytovať podporu susedným krajinám pri dosahovaní medzinárodnej úrovne a úrovne EÚ v bezpečnosti leteckej dopravy. Dlhodobé Konsolidovať dohody o leteckých službách s krajinami ESP na východe a na juhu s cieľom dovŕšiť ECAA. Rozšíriť spoluprácu v oblasti bezpečnosti leteckej dopravy v rámci EASA na krajiny ESP na východe a zostávajúce krajiny ESP na juhu. Úplne začleniť susedné krajiny do jednotného európskeho neba. |

Námorná a vnútrozemská vodná doprava

- Z hľadiska tonáže sa 90 % prepravy tovaru medzi EÚ a zvyškom sveta realizuje po mori. Námorná doprava sa má stať spôsobom dopravy s vysokou kvalitou, ktorý je konkurencieschopný a vykazuje dobré výsledky v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany. Tento cieľ je jednak v záujme ako EÚ, jednak susedných krajín, s ktorými sa delí o regionálne morské oblasti.

V krajinách západného Balkánu návrh Zmluvy o dopravnom spoločenstve ustanovuje spoluprácu s cieľom zabezpečiť priblíženie s normami a politikami EÚ v oblasti námornej dopravy. EÚ bude naďalej podporovať liberalizáciu služieb námornej dopravy, aby sa vytvorili rovnaké východiskové podmienky so susednými krajinami. Platí to predovšetkým pre prebiehajúce úsilie vytvoriť zónu voľného obchodu v Stredozemí vrátane slobody poskytovať služby námornej dopravy.

EÚ propaguje svoje vlastné i medzinárodné požiadavky v oblasti námornej bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a ochrany životného prostredia . Na to, aby v moriach okolo EÚ vládli rovnaké východiskové podmienky pre všetkých, je dôležité, aby susedné krajiny EÚ ratifikovali a správne implementovali medzinárodné dohovory o námornej bezpečnosti a bezpečnostnej ochrane, ako aj o sociálnych a environmentálnych podmienkach, a zladili svoje normy s normami EÚ. Komisia na tento účel poskytuje technickú podporu. EÚ sa takisto usiluje o aktívnu spoluprácu so susednými krajinami v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO).

Nižšie úrovne bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a predpisov v oblasti životného prostredia a sociálnych otázok, daňový damping a vyberanie diskriminačných poplatkov za využívanie spojenia s vnútrozemím v susedných krajinách môžu narúšať hospodársku súťaž. Účelom spolupráce so susednými krajinami je zabrániť týmto možným narušeniam trhu pomocou ustanovenia porovnateľných pravidiel. Spoločnosti EÚ z tejto koncepcie priamo profitujú.

S cieľom zvýšiť námornú bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu , ako aj ochranu životného prostredia, EÚ bude naďalej poskytovať technickú podporu susedným krajinám v rámci regionálnych projektov SAFEMED na juhu a SASEPOL na východe. Navyše zvažuje návrh Komisie na rozšírenie mandátu Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (EMSA) tak, aby mohla poskytovať technickú podporu krajinám ESP.

Komisia bude s cieľom ďalej zlepšovať námornú bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu, ako aj opatrenia v prípade incidentov na mori, podporovať susedné krajiny, aby sa zapojili do systému monitorovania plavidiel SafeSeaNet, ktorý prevádzkuje EMSA, a nadobudli na to potrebnú monitorovaciu infraštruktúru. Okrem toho bude podporovať účasť susedných krajín na satelitnej službe CleanSeaNet, ktorú takisto prevádzkuje EMSA, aby sa mohli zabezpečiť primeranejšie kroky pri nezákonnom znečisťovaní z lodí a určiť pôvodcovia znečistenia na mori. CleanSeaNet už teraz všetkým pobrežným členským štátom EÚ a kandidátskym krajinám, ako aj Islandu a Nórsku, ponúka službu sledovania prípadov úniku ropy na mori takmer v reálnom čase, založenú na analýze satelitných snímok.

Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že susedné krajiny EÚ spĺňajú svoje úlohy štátov, pod vlajkami ktorých sa plavia lode , len nedostatočne. Podľa podmienok parížskeho Memoranda o porozumení o štátnom prístavnom dozore, ktorý je najdôležitejším ukazovateľom výsledkov štátov, pod vlajkami ktorých sa plavia lode, sa Azerbajdžan, Alžírsko, Tunisko a Maroko nachádzajú na šedom zozname a Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko, Albánsko, Libanon, Líbya, Sýria a Egypt na čiernom zozname.

Susedným krajinám, ktoré sa nachádzajú na čiernom zozname sa odporúča, aby zvážili výhody podania žiadosti o auditovú schému členských štátov IMO, aby mohli zlepšiť výkon svojich úloh ako štátov, pod vlajkami ktorých sa plavia lode. Audit IMO je v súčasnosti dobrovoľný, od roku 2014 však bude povinný. EÚ bude naďalej poskytovať svoju podporu susedným krajinám pri zlepšovaní ich výsledkov ako štátov, pod vlajkou ktorých sa plavia lode.

Z európskeho námorného dopravného priestoru bez prekážok sa z dlhodobého hľadiska vybuduje „ Modrý pás “ neobmedzenej námornej dopravy v Európe a okolo nej. Cieľom je zjednodušiť formality pre lode plaviace sa medzi prístavmi v EÚ. Zahŕňa to zavedenie elektronických systémov na výmenu údajov medzi loďou a pobrežím. Spolupráca so susednými krajinami je v súlade s koncepciou „Modrého pásu“ zameraná na zjednodušenie administratívnych postupov príbrežnej námornej dopravy, na zavedenie jedného administratívneho kontaktného miesta pre prístavné formality a na zabezpečenie interoperability informačných systémov.

Námorníci susedných krajín, ktorí spĺňajú uplatniteľné medzinárodné normy (Medzinárodný dohovor o normách prípravy, osvedčovania a o hliadkovaní námorníkov) môžu pracovať na lodiach EÚ. Komisia na žiadosť členských štátov EÚ a s podporou EMSA posudzuje postupy osvedčovania námorníkov a zariadenia na ich prípravu v susedných krajinách. EÚ väčšinu susedných krajín uznala[15]. Komisia bude naďalej poskytovať technickú podporu susedným krajinám pri zlepšovaní prípravy námorníkov.

Komisia spolu s IMO a EIB ako príspevok k strategickejšej koncepcii spolupráce v oblasti námorných záležitostí vo všetkých sektoroch vrátane dopravy v Stredozemnom mori odštartovala projekt určovania pilotných akcií na zlepšenie spolupráce medzi námornými aktérmi v oblastiach bezpečnosti a dohľadu, v sociálnych aspektoch a prípravy a investícií do námornej infraštruktúry.

Cieľom politiky EÚ v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy je dosiahnuť efektívny a udržateľný stav tohto druhu dopravy. Je dôležité, aby susedné krajiny EÚ uplatňovali príslušné medzinárodné dohovory, aby sa zabezpečila rovnocennosť s úrovňou bezpečnosti vnútrozemskej vodnej dopravy, akú dosahuje EÚ, ako aj s úrovňou jej environmentálnych a sociálnych podmienok. Komisia bude susedným krajinám poskytovať podporu pri dosahovaní týchto cieľov.

Komisia s cieľom propagovať bezpečnosť, efektívnosť a výmenu údajov bude spolupracovať s príslušnými susednými krajinami v rámci riečnych informačných služieb .

Pokiaľ ide o plavbu na Dunaji, EÚ vo svojej Stratégii pre podunajskú oblasť navrhuje opatrenia smerujúce k úplnému využitiu trhového potenciálu vnútrozemskej vodnej dopravy v regióne, ktorý zahŕňa päť susedných krajín: Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Moldavsko, Srbsko a Ukrajinu. Komisia podporuje modernizáciu Dunajskej komisie v rámci prepracovania Belehradského dohovoru. Znenie dohovoru sa dohodlo, nedošlo však ešte k jeho podpísaniu. Komisia úspešne rokovala o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru. Komisia vyzýva dva signatárske štáty, aby svoj spor urovnali.

Navrhované opatrenia Krátkodobé (do roku 2013) Pomôcť susedným krajinám zlepšiť výsledky pri výkone úloh štátov, pod vlajkou ktorých sa plavia lode, a dodržiavať normy bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a normy v sociálnej oblasti. Rozšíriť mandát EMSA s cieľom poskytovať technickú podporu susedným krajinám. Podporovať účasť susedných krajín na SafeSeaNet a CleanSeaNet. Spolupracovať so susednými krajinami pri zjednodušení postupov v príbrežnej námornej doprave v súlade s Európskym námorným dopravným priestorom a s koncepciou „Modrého pásu“. Poskytovať podporu susedným krajinám pri dosahovaní medzinárodných noriem a noriem EÚ v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy. Aktívne sa zapájať vzhľadom na obnovený proces modernizácie Dunajskej komisie. Dlhodobé Podporovať užšiu integráciu susedných krajín do „Modrého pásu“ neobmedzenej námornej dopravy v Európe a okolo nej. |

Cestná doprava

- Cestná doprava zohráva kľúčovú úlohu pri preprave tovaru s tými susednými krajinami, s ktorými má EÚ pozemnú hranicu. Efektívnemu toku tovaru medzi EÚ a jej susedmi na východe však naďalej bránia ťažkopádne administratívne postupy na hraničných priechodoch . Strata času na hraniciach z dôvodu rozdielnych administratívnych postupov predstavuje v priemere až 40 % celkového prepravného času[16]. Uľahčenie formalít pri prechode cez hranice je preto mimoriadne dôležité na stimuláciu obchodu, pretože by sa ním dosiahli úspory času a nákladov.

Komisia plánuje strategické rámce pre colnú spoluprácu s Bieloruskom, Moldavskom a Ukrajinou, aby prostredníctvom súboru prioritných opatrení mohla zabezpečiť uľahčenie obchodu a zároveň ochranu občanov na východnej hranici EÚ. K týmto opatreniam patria bezpečné a bezproblémové obchodné cesty, riadenie rizík a boj proti podvodom, ako aj podpora modernizácie colnej infraštruktúry a postupov.

Nízka úroveň bezpečnosti na cestách v susedných krajinách predstavuje pre EÚ priamy dôvod na obavy. Zlepšenie bezpečnosti na cestách prostredníctvom vzdelávania, poskytovania a spoločného využívania najlepších postupov, zvyšovania informovanosti a podpory bezpečnejšej cestnej infraštruktúry vrátane bezpečného parkovania sú prioritami spolupráce EÚ s jej susednými regiónmi. Komisia preskúma možnosť rozšírenia inteligentných služieb EÚ v systémoch dopravy (napr. eCall[17]) na susedné krajiny. Počet obetí na životoch pri cestných dopravných nehodách je výrazne vyšší vo väčšine krajín Východného partnerstva (21,5 na 100 000 ľudí na Ukrajine, 16,8 v Gruzínsku, 15,1 v Moldavsku) než je priemer v EÚ (6,1 na 100 000 ľudí)[18]. To platí rovnako aj pre krajiny ESP na východe.

Na zabezpečenie rovnakých východiskových podmienok na celosvetovom automobilovom trhu je dôležité, aby susedné krajiny ratifikovali a uplatňovali normy EÚ a medzinárodné normy bezpečnosti automobilo v a ochrany životného prostredia [19]. EÚ sa v rámci EHK OSN usiluje o aktívnu spoluprácu so susednými krajinami v tejto oblasti.

Služby cestnej dopravy naďalej zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného cezhraničného priemyselného dodávateľského reťazca, predovšetkým pri kratších trasách. Na rozdiel od odvetvia leteckej dopravy, kde sa EÚ a jej susedným krajinám podarilo priblížiť k otvoreniu trhu, pri liberalizácii vzájomného prístupu na trh cestných dopravných služieb sa vykonali len skromné kroky. Väčšina členských štátov EÚ má bilaterálne dohody o cestnej doprave so susednými tretími krajinami. Tieto dohody zabezpečujú vzájomný prístup na trh na základe kvót. Na multilaterálnej úrovni sa takisto udeľujú kvóty, a to prostredníctvom Medzinárodného fóra pre dopravu (ex-ECMT), predstavujú však len 5 % všetkých operácií.

Viaceré susedné krajiny vyjadrili svoj záujem o posilnený prístup na trh cestnej dopravy s EÚ. Únia by mala v tejto oblasti vykonávať svoju vonkajšiu právomoc vzhľadom na ďalšiu integráciu trhu s týmito krajinami a takisto primerane zohľadniť príslušné aspekty bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany, ochrany životného prostredia a sociálne aspekty. Hlavným cieľom takejto iniciatívy by bolo postupne odstrániť kvantitatívne obmedzenia výmenou za uplatňovanie noriem, ktoré zaručujú kvalitu služieb cestnej dopravy medzi Úniou a susednými krajinami, pričom takáto koncepcia nie je súčasťou súčasných bilaterálnych režimov. V návrhu Zmluvy o dopravnom spoločenstve so západným Balkánom sa ustanovuje celý rad povolení Spoločenstva umožňujúcich prístup na trh cestnej dopravy pre kamióny.

Na zabezpečenie toho, aby EÚ a jej susedné krajiny dodržiavali podobné normy v cestnej doprave, je dôležité aby susedné krajiny používali digitálne tachografy v súlade s požiadavkami Dohody OSN o pravidlách času jazdy a odpočinku v medzinárodnej cestnej dopravy (AETR[20]). Všetky zmluvné strany AETR, ktoré nie sú členmi EÚ (t.j. všetky krajiny Východného partnerstva okrem Gruzínska), boli povinné od roku 2010 zaviesť digitálne tachografy v novo registrovaných vozidlách. EÚ krajinám ESP na východe poskytla podporu pri zavádzaní digitálnych tachografov. Komisia s cieľom úplne zosúladiť ustanovenia AETR s pravidlami EÚ v sociálnej oblasti v sektore cestnej dopravy plánuje požiadať o mandát pre EÚ, aby sa mohla stať zmluvnou stranou AETR.

Osobná cestná doprava prispieva k mobilite občanov EÚ a cestovnému ruchu. Spolupráca so susedmi v cestnej doprave, predovšetkým zjednodušenie povolení autobusových a autokarových liniek a harmonizácia úrovne kvality a bezpečnosti služieb, môže uľahčiť autobusovú a autokarovú prepravu pasažierov.

V tomto ohľade by sa mal rozšíriť rozsah dohody Interbus[21] tak, aby sa vzťahovala nielen na príležitostnú prepravu medzinárodných pasažierov autokarmi a autobusmi, ale aj na pravidelnú prepravu a na susedné krajiny, ktoré o túto dohodu majú záujem a sú pripravené k nej pristúpiť.

Navrhované opatrenia Krátkodobé (do roku 2013) Poskytnúť zmluvným stranám AETR podporu pri zavádzaní digitálnych tachografov. Pomôcť susedným krajinám vypracovať a vykonávať opatrenia na zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy. Skúmať vplyv postupného otvárania trhu cestnej dopravy s vybranými susednými krajinami. Posilniť colnú spoluprácu s Bieloruskom, Moldavskom a Ukrajinou s cieľom uľahčiť prekračovanie hraníc. Požiadať o mandát pre EÚ, aby sa mohla stať zmluvnou stranou AETR. Dlhodobé Rozšíriť rozsah pôsobnosti dohody Interbus, aby sa vzťahovala aj na pravidelnú medzinárodnú prepravu pasažierov autobusmi a autokarmi a na krajiny ESP. |

Železničná doprava

- Nákladná železničná doprava medzi EÚ a jej susednými krajinami prebieha prevažne na osi východ - západ. Za posledné desaťročie sa zaznamenal 7 % nárast objemu nákladnej železničnej dopravy medzi EÚ a jej bezprostrednými susedmi na východe (Bielorusko, Moldavsko, Ukrajina). Podľa prognóz narastie objem nákladnej železničnej dopravy s východnými susedmi EÚ do roku 2020 o až 40 %[22].

V EÚ sa trh úplne otvoril pre nákladnú železničnú dopravu od roku 2007 a od roku 2010 aj pre medzinárodnú osobnú dopravu. Otvorenie trhu železničnej dopravy umožnilo novým spoločnostiam vstup naň, znížilo ceny a v počiatočnej fáze zvýšilo objem prepravy napriek účinkom hospodárskej krízy. Ďalší rozvoj odvetvia železničnej dopravy by mohla zaistiť posilnená spolupráca so susednými krajinami EÚ v tejto oblasti.

Nákladná železničná doprava by mohla mať v porovnaní s inými spôsobmi dopravy konkurenčnú výhodu na dlhých euro-ázijských koridoroch, bránia tomu však fyzické i nefyzické prekážky. Napriek tomu, že toky nákladu medzi EÚ, Bieloruskom, Ukrajinou a Moldavskom v posledných rokoch narástli, naďalej bude dôležité zameriavať budúcu spoluprácu na základné otázky, napríklad zlepšenie infraštruktúry a postupov na hraničných priechodoch, pretože v opačnom prípade by to mohlo ohroziť rast objemu prepravovaného tovaru v budúcnosti. Ak sa má využiť úplný potenciál nákladnej železničnej dopravy, musia fungovať spravodlivé, nediskriminačné a efektívne systémy spoplatňovania využívania železničnej infraštruktúry po koridoroch medzi EÚ, jej susednými krajinami na východe a Áziou. Komisia podporuje regionálnu spoluprácu v tejto problematike. K fyzickým prekážkam obchodu a rastu objemu nákladu patrí aj nedostatok interoperabilných železničných systémov, nedostatočná technológia a zlý stav železničných koľajových vozidiel. Efektívnosť osobnej železničnej dopravy by sa mohla zvýšiť lepšou spoluprácou na hraničných priechodoch, ktorá by si ani nevyžadovala mimoriadne investície do infraštruktúry.

Sú potrebné opatrenia na minimalizáciu vplyvu veľkej technickej prekážky obchodu, konkrétne rozdielu medzi rozchodom koľajníc v Bielorusku, Moldavsku a na Ukrajine (1 520 mm) a štandardným rozchodom koľajníc na väčšine územia EÚ (1 435 mm). Tento rozdielny rozchod koľajníc je náročný z časového hľadiska, pretože spomaľuje tok nákladu a pasažierov. Prvým krokom by malo byť stanoviť systém rozchodu koľajníc 1 520/1 524 mm v normách, ktoré vypracovala Európska železničná agentúra (ERA). Tým by sa vytvoril vhodný základ pre celé odvetvie, na základe ktorého by mohlo dodávať systémy a výrobky v súlade s uvedenými normami. Aby sa toto umožnilo, EÚ bude prostredníctvom ERA ďalej rozvíjať technickú spoluprácu s krajinami OSŽD[23]. ERA v záujme posilnenia spolupráce so susednými krajinami na juhu zapája do práce na otázkach interoperability nezávislých odborníkov z Alžírska, Maroka a Tuniska.

Druhým krokom by malo byť skúmať postupy prekládky (z 1 520 mm na 1 435 mm a naopak) a usilovať sa zlepšiť ich – okrem iného pomocou výskumu tejto problematiky. Na tento účel sa môžu využiť rôzne formy spolupráce, aby sa pomohlo susedným krajinám dosiahnuť súlad s normami EÚ. Užšia spolupráca pomôže zvýšiť interoperabilitu, zabezpečí rovnaké východiskové podmienky z hľadiska bezpečnosti a pripraví priestor pre možné otvorenie trhu v budúcnosti. V dohodnutom návrhu Zmluvy o dopravnom spoločenstve so západným Balkánom sa ustanovuje otvorenie železničného trhu pre poskytovateľov služieb osobnej alebo nákladnej dopravy ako v EÚ, tak aj v juhovýchodnej Európe.

EÚ v záujme zabezpečenia interoperability a bezpečnosti železničných sietí v EÚ a jej susedných krajinách takisto propaguje zavedenie Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) vo svojom susedstve. ERMTS neponúka len systém, ktorý zabezpečuje bezproblémovú prepravu za nižšie náklady, jeho ďalšou výhodou je dostupnosť širšej škály dodávateľov výrobkov, vďaka čomu by vlády, prevádzkovatelia železníc a manažéri infraštruktúr mali väčšiu možnosť výberu.

Reformy, ktorých účelom je priblížiť železničný sektor susedných krajín k normám EÚ (v oblasti bezpečnosti, ochrany, životného prostredia, sociálnych otázok a interoperability), by v susedných krajinách EÚ mali pokračovať. Znamenalo by to nielen výhody pre osobnú a nákladnú železničnú dopravu, ale odvetvie železničnej dopravy by bolo vďaka tomu aj atraktívnejšie pre investície. Vysoký dopyt po modernizácii železničných koľajových vozidiel v susedných krajinách vytvára pre spoločnosti EÚ nové trhové príležitosti. Reformy sú takisto podmienkou pre akékoľvek otvorenie trhu v budúcnosti.

Napriek relatívne veľkému trhovému podielu železničnej dopravy na Ukrajine, v Bielorusku a Moldavsku k liberalizácii trhu nákladnej železničnej dopravy ešte nedošlo. Všetky krajiny západného Balkánu, ako aj Turecko, reformný proces už začali. Komisia povzbudzuje krajiny ESP na juhu, aby pokračovali vo svojich reformách železničnej dopravy.

Navrhované opatrenia Krátkodobé (do roku 2013) Stanoviť systém rozchodu koľajníc 1 520/1 524 mm v normách (technické špecifikácie pre interoperabilitu), ktoré vypracovala Európska železničná agentúra (ERA). Podporovať zavedenie Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) v susedných krajinách. Podporovať účasť prístupových a susedných krajín na činnostiach ERA. Dlhodobé Skúmať postupy prekládky (z 1 520 mm na 1 435 mm a naopak) na dopravných uzloch a vyvinúť úsilie na ich zlepšenie okrem iného pomocou výskumu tejto problematiky. Preskúmať možnosť otvorenia železničného trhu s krajinami ESP. |

INFRAšTRUKTÚRNE PREPOJENIA

- Komisia sa v záujme zlepšenia a podpory infraštruktúrnych prepojení zameria na tri kľúčové prvky: vymedzenie sietí, určenie prioritných projektov a mobilizáciu finančných prostriedkov.

Siete

Prvým krokom pri podpore infraštruktúrnych prepojení je vymedzenie strategických dopravných sietí v susedných regiónoch. Tieto regionálne siete budú základom obnovenej spolupráce EÚ so susednými krajinami pri dopravnej infraštruktúre. Budú slúžiť ako rozšírenie revidovanej transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) za hranicami EÚ a spájať krajiny v príslušnom regióne. Tieto siete by mali podporiť regionálnu integráciu medzi krajinami a zodpovedať budúcim dopravným tokom.

Aktivity na západnom Balkáne, v Turecku a v južnom susedstve EÚ sa dostali do pokročilej fázy. Komisia spolupracuje s týmito susednými krajinami pri určovaní dopravných infraštruktúrnych sietí, ktoré patria do nadnárodných osí. Spolupráca s regiónom západného Balkánu vyústila do vypracovania komplexnej regionálnej dopravnej siete v juhovýchodnej Európe. V návrhu Zmluvy o dopravnom spoločenstve sa vychádza z predpokladu ďalšieho rozvoja tejto siete. Turecko v spolupráci s Komisiou vyvíja dopravnú sieť. V susedstve na juhu viedla spolupráca EÚ - Stredozemie v oblasti dopravy k vymedzeniu dopravnej siete v Stredozemí.

Komisia bude spolupracovať so susednými krajinami na východe na vymedzení regionálnej dopravnej siete na základe oznámenia Komisie z roku 2007[24], koridorov TRACECA[25] a rokovaní o dohodách o pridružení, ktoré obsahujú aj kapitolu venovanú doprave. Regionálne dopravné siete na východe, ktoré sú napojené na TEN-T a siete susedných krajín v strednej Ázii sú mimoriadne dôležité pre uľahčenie alternatívnych prepojení medzi Európou a Áziou.

Komisia na zabezpečenie efektívneho plánovania a monitorovania TEN-T vyvinula informačný systém TENtec, ktorý obsahuje údaje z monitorovania dopravy a predpovede členských štátov, ako aj Chorvátska a Turecka. V súčasnosti Komisia rozširuje rozsah TENtec tak, aby zahŕňal údaje o dopravnej infraštruktúre v krajinách ESP a iných krajinách západného Balkánu. Umožní sa tak využívanie TENtec ako nástroja pri plánovaní rozšírenia TEN-T za hranice EÚ.

Koncepcia „morských diaľnic“ predstavuje námorný rozmer transeurópskej dopravnej siete. EÚ postupuje podľa tejto koncepcie pri vytváraní námorných prepojení intermodálnej nákladnej dopravy so susednými krajinami. Koncepcia takisto podporuje regionálnu integráciu, vďaka čomu sa vytvárajú lepšie prepojenia medzi susednými štátmi.

Na tento účel sa realizovali viaceré pilotné projekty technickej podpory v Stredozemí, v oblasti Čierneho mora a Kaspického mora. Pilotné linky v Stredozemí už prispeli k zavedeniu výhod efektívnej príbrežnej námornej dopravy medzi južnými členskými štátmi EÚ a partnerskými krajinami v oblasti Stredozemia v podobe zníženého prepravného času a nákladov. Takéto prepojenia sa s kľúčovým cieľom uľahčiť obchodnú výmenu vytvoria pomocou ďalšej technickej podpory od EÚ ako v južnom, tak aj vo východnom susedstve EÚ.

Projekty

Druhý krok spočíva v určení prioritných projektov v regionálnych dopravných sieťach, ktoré sú v záujme regiónu a EÚ. Prioritné projekty sa na základe viacerých výberových kritérií určili na západnom Balkáne a v južných susedných regiónoch.

V susedných krajinách na východe sa začal podobný proces určovania prioritných projektov, jednak v súvislosti s programom TRACECA a jednak pri konzultáciách so susednými krajinami v rámci prípravy tohto oznámenia. Použili sa rovnaké výberové kritériá ako pri projektoch na západnom Balkáne a v susedných krajinách na juhu.

Podľa obnovenej koncepcie by projekty mali byť v záujme regiónu a EÚ, mali by sa nachádzať na regionálnej sieti, susedné krajiny by mali preukázať pevný záväzok voči nim, mali by byť zamerané na odstránenie problémových miest v medzinárodnej doprave, ako napríklad na hraničných priechodoch, a mali by zlepšiť spojenia medzi revidovanou sieťou TEN-T a regionálnou sieťou. Projekty by takisto mali pomôcť zvýšiť integráciu a interoperabilitu medzi dopravnými systémami EÚ a jej susedov, mali by viesť k zníženým nákladom na dopravu a časovej úspore, uľahčiť medzinárodné toky tovaru a zvýšiť bezpečnosť, bezpečnostnú ochranu a ochranu životného prostredia.

Komisia spolu s medzinárodnými finančnými inštitúciami na základe uvedených kritérií preskúma projekty, ktoré predložia susedné krajiny. Výsledkom tejto aktivity bude zostavenie zoznamu prioritných projektov, ktorých implementáciu zváži Komisia a medzinárodné finančné inštitúcie.

Financovanie

Tretím a posledným krokom pri budovaní skutočných prepojení je poskytnutie finančných prostriedkov na vyzreté prioritné projekty .

Potreby financovania dopravnej infraštruktúry v susedných regiónoch EÚ sú vyššie ako prostriedky, ktoré dokáže poskytnúť sama EÚ, iní darcovia, susedné krajiny či medzinárodné finančné inštitúcie. Na prekonanie tejto medzery vo financovaní treba posilniť spoluprácu medzi všetkými týmito partnermi vrátane lepšieho využívania existujúcich inovačných finančných nástrojov, ktoré EÚ zriadila pre svoje susedné regióny. Intenzívnejšie využívanie programov EÚ by sa malo zvážiť na účely zlepšenia dopravných prepojení so susednými krajinami.

Z nedávneho oznámenia Komisie[26] o rozpočte pre Európu 2020 vyplýva, že infraštruktúrne projekty v záujme EÚ, ktoré sa týkajú území susedných krajín a prístupových krajín, by sa v budúcnosti mohli napojiť na nový nástroj „Spájame Európu“ a byť financované z neho, čím by sa umožnilo financovanie z rôznych položiek rozpočtu podľa jedného integrovaného súboru pravidiel. V regióne západného Balkánu sa v Investičnom rámci pre západný Balkán (WBIF) spájajú granty z viacerých zdrojov s pôžičkami na spolufinancovanie projektov v oblasti životného prostredia, energetiky a dopravnej infraštruktúry. Komisia zváži udelenie prioritného štatútu financovaniu projektov, ktoré pomáhajú rozvíjať komplexnú regionálnu dopravnú sieť v juhovýchodnej Európe. WBIF už schválil 22 dopravných projektov, na ktoré sa pridelili granty vo výške 37 miliónov EUR a ktoré by mohli zmobilizovať investície značného objemu. Okrem toho sa z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) poskytujú finančné prostriedky na projekty, ktoré pomáhajú prepojiť regionálne dopravné siete na západnom Balkáne a v TEN-T.

V južných a východných susedných regiónoch spája investičný nástroj európskej susedskej politiky (NIF) granty z rozpočtu EÚ a pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií na poskytnutie financovania kľúčovým infraštruktúrnym projektom v sektore dopravy, energetiky, životného prostredia a sociálnom sektore, ako aj na rozvoj súkromného sektora. Doteraz sa 25 % zo 745 miliónov EUR k dispozícii v rámci NIF v súčasnom finančnom výhľade pridelilo na projekty dopravnej infraštruktúry. Do roku 2013 je z NIF k dispozícii ešte nepridelených 465 miliónov EUR. Komisia bude spolupracovať s medzinárodnými finančnými inštitúciami a susednými krajinami na podpore pri predkladaní dopravných projektov na financovanie z NIF.

Prioritné infraštruktúrne projekty, ktoré Komisia a medzinárodné finančné inštitúcie uznajú ako vyzreté, sa postúpia NIF. NIF sa tak bude môcť zamerať intenzívnejšie na kľúčové projekty prepájania sietí. Okrem toho sa Komisia bude usilovať aj o intenzívnejšie zapojenie medzinárodných finančných inštitúcií do práce NIF.

V marci 2011 Komisia, Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj podpísali Memorandum o porozumení o spolupráci za hranicami EÚ, ktoré ako jednu z činností zahŕňa rozšírenie TEN-T. Komisia vyvinie úsilie o užšiu spoluprácu pri otázkach dopravy za hranicami EÚ aj so Svetovou bankou a inými medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré prejavia záujem. Užšia spolupráca s medzinárodnými finančnými inštitúciami bude zahŕňať poskytovanie a spoločné využívanie expertízy a informácií o finančných zdrojoch v sektore dopravy, skúmanie projektov a zostavovanie zoznamov projektov. Komisia a banky budú takisto podporovať susedné krajiny pri rozvíjaní dopravných stratégií, budú im pomáhať pri určovaní prioritných infraštruktúrnych projektov a vypracúvaní návrhov projektov. Politický vplyv Komisie v regióne spojený s finančnými možnosťami bánk môže dať nové impulzy financovaniu dopravných projektov v susedných krajinách.

Komisia bude v rámci bilaterálnej a regionálnej podpory susedným krajinám z nástroja Európskej susedskej politiky ďalej podporovať prepojenia so svojimi susednými krajinami prostredníctvom iných existujúcich nástrojov. Patria k nim nástroje ako TAIEX, Twinning a cezhraničná spolupráca v rámci ENPI.

Navrhované opatrenia Krátkodobé (do roku 2013) Vymedziť strategické dopravné siete v regióne Východného partnerstva v spojení s revidovanou TEN-T. Prispôsobiť plánovanie budúcej dopravnej siete v Stredozemí kontextu revidovanej politiky TEN-T. Zostaviť potenciálny zoznam dopravných projektov v Európskom záujme v krajinách Východného partnerstva, pričom ako priorita sa určia tie projekty, ktoré spoja susedné krajiny s EÚ. Posilniť spoluprácu Komisie s medzinárodnými finančnými inštitúciami v krajinách ESP na východe a juhu. Zintenzívniť zavádzanie projektov prepojenia dopravy prostredníctvom nástroja európskej susedskej politiky a začať financovať vyzreté projekty. Na západnom Balkáne udeliť prioritný štatút financovaniu projektov, ktoré pomáhajú rozvíjať komplexnú regionálnu dopravnú sieť v juhovýchodnej Európe. Rozšíriť rozsah informačného systému TENtec tak, aby sa vzťahoval na všetky krajiny v susedných regiónoch. Vytvoriť ďalšie námorné prepojenia prostredníctvom koncepcie morských diaľnic. Dlhodobé Ďalší rozvoj zoznamov prioritných projektov, pričom dôraz treba klásť na projekty, ktoré podporujú regionálnu integráciu a lepšie spojenia v EÚ. |

RÁMEC NA REALIZÁCIU SPOLUPRÁCE V POLITIKE A INFRAšTRUKTÚRE

- Pre všetky dotknuté regióny treba vymedziť rámec na realizáciu tohto oznámenia spolu so susednými krajinami, ako z hľadiska plánovania dopravnej infraštruktúry, tak z hľadiska politickej spolupráce. Takýto rámec sa už vytvoril na západnom Balkáne, ako aj v južných susedných regiónoch.

Na západnom Balkáne sa regionálna spolupráca v oblasti dopravy odohráva v rámci pozorovacieho výboru pre dopravu v juhovýchodnej Európe (SEETO). SEETO vymedzil regionálnu dopravnú sieť a priebežne určuje prioritné projekty v regionálnom záujme vo viacročnom pláne (na roku 2011 – 2015 určil 38 prioritných projektov). Okrem toho monitoruje opatrenia dopravnej politiky. V návrhu Zmluvy o dopravnom spoločenstve sa takisto ustanovuje určovanie prioritných projektov v regionálnom záujme. Práca, ktorú vykonáva SEETO, môže prispieť k realizácii Stratégie EÚ pre podunajskú oblasť.

V južných susedných krajinách spolupráca prebieha podľa regionálneho akčného plánu v oblasti dopravy v regióne Stredozemia na roky 2007 – 2013 v rámci Euromed. V rámci Euromed zúčastnené krajiny plánujú svoju spoluprácu na doprave spoločne a s pomocou Komisie a medzinárodných finančných inštitúcií rozvíjajú dopravnú sieť v Stredozemí. Zatiaľ sa podarilo určiť 18 prioritných projektov. Rámec Euromed okrem toho nadväzuje na spoluprácu pri opatreniach dopravnej politiky. Navyše sa má prehĺbiť spolupráca pri realizácii nedávnej ponuky EÚ na Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím[27].

Pokiaľ ide o krajiny Východného partnerstva, odštartoval sa celý rad iniciatív. Program TRACECA sa vzťahuje okrem iného na Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu, na Bielorusko sa zas vzťahuje Partnerstvo severnej dimenzie pre dopravu a logistiku (NDPTL). Je potrebný podobný rámec podľa vzoru najlepších postupov plánovacích rámcov na západnom Balkáne a v južných susedných regiónoch na plánovanie spolupráce v dopravnej infraštruktúre, ktorá bude presne zameraná na šesť krajín Východného partnerstva.

Východné partnerstvo bolo vytvorené v roku 2009 so štyrmi tematickými platformami na prehĺbenie vzťahov EÚ s jej susedmi na východe. Spolupráca v oblasti dopravy bola doteraz súčasťou platformy venovanej hospodárskej spolupráci. Komisia vzhľadom na zistenú potrebu rámca na plánovanie spolupráce v oblasti dopravy presne zameraného na krajiny Východného partnerstva zriadi panel Východného partnerstva pre dopravu . V tomto paneli bude zastúpená Európska komisia, susedné krajiny, členské štáty a medzinárodné finančné inštitúcie a budú diskutovať o reformách potrebných pre užšiu integráciu na trhu, plánovanie dopravných sietí a zostavovanie zoznamov infraštruktúrnych projektov. Okrem toho bude koordinovať a zjednocovať technické pracovné skupiny príslušných existujúcich rámcov.

Práca panelu Východného partnerstva pre dopravu bude smerodajná pre spoluprácu v oblasti dopravy s krajinami Východného partnerstva, pričom vstupy jej budú poskytovať aj iné existujúce dopravné iniciatívy v regióne, napríklad program TRACECA a Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť. Keďže regionálna spolupráca sa doteraz realizovala v rámci rôznych paralelne prebiehajúcich iniciatív, panel Východného partnerstva pre dopravu zavedie novú koncepciu spolupráce, a to koordinovaným spôsobom pri všetkých otázkach dopravy, ktoré sa týkajú krajín Východného partnerstva.

Navrhované opatrenia Krátkodobé (do roku 2013) Vytvoriť v rámci Východného partnerstva panel pre dopravu, ktorý bude viesť politickú spoluprácu a plánovanie dopravnej infraštruktúry Podpísať Zmluvu o dopravnom spoločenstve so západným Balkánom |

ZÁVERY

- Toto oznámenie načrtáva obnovenú koncepciu Komisie spolupráce v oblasti dopravy s krajinami ESP v širšom kontexte politiky ESP, pričom ako vzor slúžia prvky procesu rozširovania. Okrem toho sa určujú opatrenia na zlepšenie spolupráce s prístupovými krajinami.

Komisia bude pozorne sledovať realizáciu opatrení určených v tomto oznámení s prístupovými krajinami a krajinami ESP v rámci politiky rozširovania, Východného partnerstva a Euromed. Pritom bude úzko spolupracovať s krajinami ESP a prístupovými krajinami, ako aj s členskými štátmi a medzinárodnými finančnými inštitúciami. V súlade s Plánom jednotného európskeho dopravného priestoru spolupráca so susednými regiónmi bude zameraná na odstránenie prekážok dopravy a na prevádzku dopravného systému s vysokými normami bezpečnosti, bezpečnostnej ochrany a ochrany životného prostredia, pokiaľ ide jednak o aspekty infraštruktúry a jednak o aspekty integrácie trhu.

[1] Rozšírenie hlavných osí transeurópskej dopravnej siete do susedných krajín, KOM(2007) 32, 31.1.2007.

[2] ESP – Východ: Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavská republika, Ukrajina; ESP – Juh: Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Maroko, okupované palestínske územia, Sýria a Tunisko.

[3] Kandidátske krajiny: Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna hora, Chorvátsko, Turecko. Potenciálne kandidátske krajiny: Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Kosovo (podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244/99).

[4] Toto oznámenie sa netýka Islandu, Nórska, Ruska a Švajčiarska.

[5] KOM (2011) 303, 25.5.2011.

[6] Plán jednotného európskeho dopravného priestoru , KOM(2011) 144,, 28.3.2011.

[7] Medzi ciele stratégie patrí aj zlepšenie prepojení medzi ôsmimi členskými štátmi a šiestimi susednými krajinami (Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko, Moldavsko, Srbsko, Ukrajina), KOM(2010) 715, 8.12.2010.

[8] Rokovania neprebiehajú s Bieloruskom. Východné partnerstvo sa spustilo v roku 2009 s cieľom prehĺbiť vzťahy EÚ s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

[9] Plán jednotného európskeho dopravného priestoru

[10] Eurostat

[11] Albánsko, Arménsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Turecko, Srbsko, Ukrajina.

[12] Napr. iniciatívy Central Route Charges Office (Ústredný úrad traťových poplatkov, CRCO) a jednotka Central Flow Management Unit (Centrálna jednotka pre manažment prepravného toku, CFMU) a Európska databáza manažmentu letovej prevádzky (EAD).

[13] Príloha 17 k Chicagskému dohovoru (bezpečnostná ochrana).

[14] Článok 66 nariadenia č. 216/2008.

[15] EÚ už uznala Alžírsko, Chorvátsko, Irán, Izrael, Tunisko, Turecko a Ukrajinu. Momentálne posudzuje celý rad ďalších krajín, predovšetkým Azerbajdžan, Egypt, Jordánsko a Maroko. Uznanie Gruzínska zrušila v roku 2010.

[16] Odhad poskytla Medzinárodná únia cestnej dopravy.

[17] „Vrátenie systému eCall do správnych koľají – akčný plán (Tretie oznámenie o elektronickej bezpečnosti)“, KOM(2006) 723

[18] Údaje za krajiny ESP zo správy Svetovej banky „Confronting “Death on Wheels” Making Roads Safe in Europe and Central Asia (č. 51667-ECA, november 2009), údaje za členské štáty z európskej databázy dopravných nehôd na cestách CARE

[19] Ako ich ustanovilo „Svetové fórum pre harmonizáciu predpisov o vozidlách“ Hospodárskej komisie OSN pre Európu (EHK OSN)

[20] Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave

[21] Dohoda o medzinárodnej príležitostnej preprave cestujúcich autokarmi a autobusmi

[22] Správa „Situation and perspectives of the rail market“ (Stav a výhľad trhu železničnej dopravy) vypracovaná pre Komisiu v roku 2010

[23] Z krajín ESP sú členmi OSŽD Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina. Z členských štátov EÚ sú členmi OSŽD Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Rumunsko.

[24] KOM(2007) 32, 31.1.2007.

[25] Pôvodne program Spoločenstva, od roku 1998 ho však reguluje multilaterálna dohoda s medzivládnymi štruktúrami. Zohral kľúčovú úlohu pri rozvoji dopravných koridorov medzi Európou a Áziou a členmi sú Arménsko, Azerbajdžan, Bulharsko, Gruzínsko, Irán, Kazachstan, Kirgizsko, Moldavsko, Rumunsko, Tadžikistan, Turecko, Ukrajinu a Uzbekistan. Iránu sa neposkytuje financovanie EÚ.

[26] KOM(2011) 500, 29.6.2011

[27] KOM (2011) 200, 8.3. 2011.