EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52011DC0031

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Energia z obnoviteľných zdrojov: pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2020

/* KOM/2011/0031 v konečnom znení */

52011DC0031

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Energia z obnoviteľných zdrojov: pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2020 /* KOM/2011/0031 v konečnom znení */


[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 31.1.2011

KOM(2011) 31 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Energia z obnoviteľných zdrojov: pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2020

SEK(2011) 129 v konečnom zneníSEK(2011) 130 v konečnom zneníSEK(2011) 131 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Energia z obnoviteľných zdrojov: pokrok na ceste k dosiahnutiu cieľa na rok 2020

ÚVOD

Energia z obnoviteľných zdrojov zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a je aj hlavným prvkom stratégie EÚ v oblasti energetiky. Pokiaľ ide o vývoj technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, priemysel v Európe má vedúce postavenie v celosvetovom meradle. Zamestnáva 1,5 milióna ľudí, pričom do roku 2020 by sa tento počet mohol zvýšiť o ďalšie 3 milióny[1]. Vďaka podpore energie z obnoviteľných zdrojov sa rozvíja aj celý rad zdrojov energie, ktoré sú prevažne domáce.

Politika EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je pomerne mladá, pričom s jej vykonávaním sa začalo v roku 1997 prijatím bielej knihy. Jej hybnou silou je potreba znižovať emisie uhlíka v sektore energetiky a riešiť otázku zvyšujúcej sa závislosti od dovozu fosílnych palív z politicky nestabilných regiónov mimo EÚ. Počas uvedeného obdobia sa centrum pozornosti presunulo z podpory energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom predbežných cieľov v sektore elektrickej energie a dopravy na vymedzenie právne záväzných cieľov. Túto koncepciu podporuje komplexný právny rámec a v poslednom období aj zmena orientácie európskej politiky v oblasti energetickej infraštruktúry, ktorá uľahčuje rast energie z obnoviteľných zdrojov. Nová smernica o energii z obnoviteľných zdrojov predstavuje spoľahlivý a stabilný regulačný rámec pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v Európe. Vďaka jej transpozícii vo všetkých členských štátoch do stanovenej lehoty 5. decembra 2010 a vďaka prijatiu národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa položili základy odhodlanej akcie EÚ v tejto oblasti.

V energetickej stratégii Komisie do roku 2020[2] sa zdôrazňuje spôsob, akým infraštruktúra a inovačné politiky podporujú rozvoj sektora energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň sa má jej prostredníctvom čo najskôr zaistiť hospodárska konkurencieschopnosť obnoviteľných zdrojov energie a súvisiacich technológií, čím sa podporí rast energie z obnoviteľných zdrojov v záujme dosiahnutia našich cieľov. Keďže je však tento priemyselný sektor mladý a rozvíja sa, tieto dôležité výzvy bude spolu s otázkou financovania potrebné riešiť v nasledujúcich rokoch.

Toto oznámenie poskytuje prehľad o sektore energie z obnoviteľných zdrojov v Európe a jeho vyhliadkach do roku 2020. Zaoberá sa aj nevyriešenými otázkami v súvislosti s rozvojom tohto sektora. Podkladová analýza, z ktorej vychádza toto oznámenie, sa uvádza v troch správach hodnotiacich financovanie energie z obnoviteľných zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni, najnovší pokrok dosiahnutý pri rozvíjaní obnoviteľných zdrojov energie a používanie iných obnoviteľných zdrojov v doprave, ako aj fungovanie overovacej metódy pomocou hmotnostnej bilancie v rámci schémy udržateľnosti biopalív a biokvapalín. Tieto štyri dokumenty sú odpoveďou Komisie na požiadavky na predkladanie správ ustanovené v príslušných právnych predpisoch EÚ[3].

DOSIAHNUTIE CIEľA VO VÝšKE 20 %

Do roku 2008 sa sektor energie z obnoviteľných zdrojov nerozvíjal v prísne vymedzenom právnom rámci a jeho ciele neboli záväzné. V „smernici o elektrickej energii vyrábanej z obnoviteľných zdrojov[4]“ a v „smernici o biopalivách[5]“ sa stanovili vnútroštátne orientačné ciele, ako napríklad, že EÚ má do roku 2010[6] dosiahnuť 21 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovom objeme vyrobenej elektrickej energie a 5,75 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov nahrádzajúcej benzín a naftu v doprave.

Z hodnotenia uvedeného v pripojenej správe o pokroku vyplýva, že pravdepodobne nebude splnený ani jeden z týchto cieľov, hoci oba sektory vykazujú neustály rast, ako sa uvádza ďalej:

Sektorálny a celkový rast energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ[7]

[pic]

V sektore výroby elektrickej energie sa očakáva, že svoje ciele do roku 2010 splní len niekoľko členských štátov, konkrétne Dánsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko a Portugalsko. Podobne v prípade energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy sa očakáva, že svoje ciele dosiahnu len Fínsko, Holandsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko.

Nedostatočná miera pokroku pri plnení schválených cieľov a potreba posilniť rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov vo všetkých členských štátoch, nielen v niektorých z nich, boli dvomi z dôvodov, ktoré urýchlili zmenu politického prístupu a v roku 2009 viedli k prijatiu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov energie[8]. Nová smernica sa vzťahuje na celkovú spotrebu energie vrátane vykurovania a chladenia a ustanovujú sa ňou právne záväzné, a nielen orientačné vnútroštátne ciele, akým je napríklad cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2020 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Takisto obsahuje značne posilnený súbor ustanovení na uľahčenie rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, akým je napríklad právna požiadavka, aby členské štáty vypracovali národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie, uskutočnili reformu svojich režimov plánovania a rozvinuli elektrické siete. Potreba zdokonaliť režimy plánovania (a zároveň dodržiavať zásadu predbežnej opatrnosti a zmierňovať vplyvy na životné prostredie) bola ďalším z prvkov, ktorým sa Komisia zaoberala vo svojom oznámení o prioritách v oblasti infraštruktúry. Úsilie treba zvýšiť v oblasti infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ako aj v oblasti energetickej infraštruktúry vo všeobecnosti.

Z preskúmania plánov členských štátov vyplýva, že nový prístup začína prinášať výsledky. Komplexný a záväzný regulačný rámec sa osvedčuje ako nástroj na stimuláciu rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v záujme dosiahnutia ambicióznych cieľov, ktoré si stanovila EÚ[9]. Výsledkom nedávneho vysokého rastu bol 62 % podiel investícií do energie z obnoviteľných zdrojov na celkovom objeme investícií do výroby energie v roku 2009.

....vyššia miera rastu...

Z prognóz členských štátov vyplýva, že energia z obnoviteľných zdrojov bude v porovnaní s vývojom v minulosti rásť v období do roku 2020 rýchlejším tempom. Takmer polovica členských štátov (Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Litva, Malta, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko) počíta s tým, že prekročí svoje stanovené ciele a bude môcť poskytnúť nadbytok iným členským štátom. V prípade dvoch členských štátov (Luxembursko a Taliansko) sa malá časť energie z obnoviteľných zdrojov potrebná na dosiahnutie ich cieľa plánuje získať z „dovozu“ v podobe štatistických prevodov z členských štátov s nadbytkom alebo z tretích krajín (podrobnosti pozri v pripojenej správe o pokroku). Ak sa splnia všetky tieto výrobné prognózy, celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ prekročí v roku 2020 stanovený cieľ vo výške 20 %.

Plány obsahujú aj dôležité informácie o energetickej efektívnosti. Spotreba energie v EÚ v roku 2020 má byť na úrovni 95 % z roku 2005. Škála odhadov domácej spotreby energie sa pohybuje od nárastu v roku 2005 o viac ako 20 % na Cypre, v Litve a na Malte až po zníženie o 14 % v Nemecku a o 9 % v Spojenom kráľovstve.

Očakáva sa, že členské štáty spolu viac ako zdvojnásobia svoju spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov zo 103 Mtoe (miliónov ton ekvivalentu ropy) v roku 2005 na 217 Mtoe v roku 2020 (hrubá konečná spotreba energie). Sektor elektrickej energie bude podľa očakávaní predstavovať 45 % nárastu, vykurovanie 37 % a doprava 18 %. Očakávaný vývoj v EÚ v týchto troch sektoroch znázorňujú obrázky uvedené ďalej v texte[10]. Po biomase bude 27 % predpokladaného nárastu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov predstavovať veterná energia (dve tretiny na pevnine, jedna tretina na mori), čím sa zvýši dopyt po výrobe veterných turbín v Európe a v príbuzných priemyselných sektoroch. Podobne bude narastať aj sektor solárnej energie, a to najmä oblasť fotovoltiky. Iné technológie, ktoré sa v súčasnosti využívajú v menšej miere, sa budú vyznačovať ešte vyššou mierou rastu, a európske priemyselné spoločnosti sa preto musia pripraviť, aby tento rastúci dopyt dokázali uspokojiť.

[pic]

...viac elektrickej energie...

Podľa plánov členských štátov by energia z obnoviteľných zdrojov mala do roku 2020 predstavovať 37 % v rámci európskej štruktúry zdrojov na výrobu elektrickej energie. Plánované rozšírenie výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov má viacero dôsledkov. Predovšetkým sa zdôrazňuje potreba urýchliť modernizáciu elektrickej siete. V oznámení o energetickej infraštruktúre sa vyzdvihla potreba prijať naliehavé opatrenia s cieľom pripraviť sieť na integráciu značného objemu elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a zároveň uľahčiť vyváženie siete, flexibilitu a distribuovanú výrobu. Treba zaistiť lepšiu prepojenosť a zvýšiť flexibilitu elektrických sústav, ako aj vybudovať a posilniť novú infraštruktúru vrátane zavádzania inteligentných sieťových technológií[11]. Jednou z najväčších výziev v súvislosti so sieťovou infraštruktúrou je zlúčiť energetický potenciál na mori, najmä potenciál veternej energie, ktorý možno využiť v severných moriach Európy, pričom elektrická sieť sa vybuduje na mori aj na pevnine.

V energetickej stratégii do roku 2020 sa zdôrazňuje, že nárast elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov má dosah aj na trh s elektrickou energiou ako celok. Početné a flexibilné distribuované formy výroby elektrickej energie menšieho rozsahu potrebujú v porovnaní s tradičnými veľkými a centralizovanými zdrojmi na výrobu elektrickej energie iné koncepčné pravidlá, pokiaľ ide o siete a trh. Integrácia trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov by mala optimálne prebiehať spôsobom, ktorým sa zabezpečí rozvoj zdrojov v prípadoch, keď je to najvýhodnejšie z hľadiska ekonomiky i životného prostredia. Významné sú aj faktory ako vzdialenosť od stredísk spotreby, predpokladané potreby siete a otázky súvisiace s priaznivým postojom verejnosti a tvorbou pracovných miest a nemožno ich ignorovať. Systémy podpory by sa v každom prípade mali postupne prispôsobiť tak, aby sa v ich rámci uplatňovali najlepšie postupy s cieľom zabrániť neprimeraným narušeniam trhu a nadmerným nákladom.

…vykurovanie a chladenie...

Pokiaľ ide o sektor vykurovania a chladenia, uvedený graf naznačuje očakávaný rast technológií v nasledujúcom desaťročí. Prevládajúcou technológiou bude aj naďalej biomasa, pričom podiel energie vyrobenej z tohto zdroja vzrastie do roku 2020 o 50 % (polovica tohto podielu pripadne na vykurovanie, tretina na dopravu a zvyšok na elektrickú energiu).

[pic]

V minulosti sa trh v sektore vykurovania rozvíjal len v malej miere, pretože väčšina členských štátov nemala k dispozícii primeraný podporný rámec. To sa však v nasledujúcich rokoch jednoznačne zmení začlenením sektoru vykurovania a chladenia do nového rámca EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov. Členské štáty už teraz plánujú reformy v oblasti grantov, režimov vstupných sadzieb alebo iných nástrojov v sektore vykurovania. Možno tak očakávať rozvoj a investície do európskeho sektora výroby peliet z biomasy, technológie výroby kotlov na biomasu, technológie elektrární využívajúcich kombinované spaľovanie a rafináciu biopalív.

... doprava...

Členské štáty v plánoch uvádzajú aj to, ako chcú dosiahnuť 10 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v rámci svojho cieľa v oblasti dopravy. Do roku 2020 budú prevládajúcim zdrojom energie biopalivá prvej generácie. Pokiaľ ide o udržateľnosť biopalív, Európa má najprísnejšie kritériá na svete, a Komisia v júni 2010 vypracovala usmernenia týkajúce sa ich uplatňovania[12]. Posúdenie fungovania metódy na overenie dodržiavania kritérií udržateľnosti (označujú sa ako systém hmotnostnej bilancie) je súčasťou príslušnej pripojenej správy[13]. Príspevok biopalív druhej generácie a elektrických vozidiel do roku 2020 bude podľa očakávaní obmedzený.

[pic]

Zdroj: Analýza Komisie vychádzajúca z národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

V záujme dosiahnutia cieľov na rok 2020 hospodárnym spôsobom efektívnym z hľadiska zdrojov a prípravy podmienok na výrazné zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v období po roku 2020 musí EÚ pokračovať s investíciami do výskumu pokročilých technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a naďalej znižovať náklady na veternú energiu vyrábanú na mori, fotovoltickú energiu, elektrické automobily a biopalivá druhej generácie. Všeobecne prospešné riešenia v súvislosti s vypracovaním projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré prinášajú širší prospech pre životné prostredie, sa budú podporovať prostredníctvom výskumných programov, akým je napríklad plán SET[14]. Posilnenie hromadného zavádzania a uplatňovania súčasných technológií v záujme dosiahnutia cieľov EÚ na rok 2020 a rozvíjanie a zavádzanie pokročilých technológií pre sektor energetiky bez emisií uhlíka si budú vyžadovať značné úsilie a významné investície. Z tohto dôvodu zohráva kľúčovú úlohu stabilné a predvídateľné prostredie na financovanie energie z obnoviteľných zdrojov.

Členské štáty, regióny a mestá musia navyše zvýšiť svoje úsilie nad rámec technologických a regulačných aspektov v záujme posilnenia zručností, poznatkov a schopností, a to najmä v rámci príslušných orgánov a inštitúcií verejnej správy (napríklad prostredníctvom európskeho Dohovoru primátorov a starostov) s cieľom zaistiť primeranú správu potrebnú na efektívne plnenie investičných programov a projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

RIEšENIE OTÁZKY NEDOSTATKU INVESTÍCIÍ: LEPšIE A INTEGROVANEJšIE FINANCOVANIE ENERGIE Z OBNOVITEľNÝCH ZDROJOV

V oznámení Komisie o prioritách energetickej infraštruktúry sa naznačilo, že v záujme dosiahnutia cieľov v oblasti energetickej politiky budú v období od súčasnosti až do roku 2020 potrebné európske investície vo výške viac ako jeden bilión eur. Z tejto sumy treba približne polovicu na nahradenie existujúcej kapacity na výrobu elektrickej energie alebo na investovanie do vybudovania novej. Podľa novej stratégie EÚ v oblasti energetiky[15] by sa mali uprednostniť investície do elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov, pričom ich úroveň by mala byť vyššia ako v roku 2009, keď podiel nových elektrární využívajúcich tieto zdroje dosahoval 62 %. Z ďalšej analýzy pre Komisiu vyplýva, že hoci ročná výška kapitálových investícií do energie z obnoviteľných zdrojov dosahuje v súčasnosti priemerne 35 miliárd EUR , v záujme dosiahnutia našich cieľov by bolo potrebné túto sumu urýchlene zdvojnásobiť na 70 miliárd EUR[16]. Tak ako v súčasnosti, tieto výdavky sa musia financovať hlavne prostredníctvom investícií súkromného sektora, ktoré v konečnom dôsledku financujú spotrebitelia energie.

Prínosy vyplývajúce z podpory sektora energie z obnoviteľných zdrojov získali široké uznanie v čase celosvetovej finančnej krízy v roku 2009, keď sa v Spojených štátoch a Číne, ako aj v celej EÚ[17] realizovali stimulačné balíky v oblasti „čistých technológií“ v miliardových hodnotách. Rast tohto sektora v USA, Číne a ázijských krajinách ukazuje, že sa na celom svete vníma ako kľúčový sektor z hľadiska inovácií, energetickej bezpečnosti a zaistenia nízkouhlíkového hospodárstva v budúcnosti. Podľa novej stratégie EÚ v oblasti energetiky[18] Európa čelí výzve zachovať si vedúce postavenie v rámci tohto sektora a zaistiť jeho rast v čase, keď vlády zároveň čelia potrebe znižovať výdavky.

Politiky v oblasti klímy (ako napríklad systém EÚ na obchodovanie s emisiami), v rámci ktorých sa stanovuje cena uhlíka v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je 20 % zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2020 v porovnaní s úrovňou v roku 1990, sú významnou hybnou silou presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov.

Lepšie výsledky možno podobne dosiahnuť pri zefektívňovaní zložitých schvaľovacích a plánovacích postupov a pri odstraňovaní prekážok rastu energie z obnoviteľných zdrojov nesúvisiacich s nákladmi tým, že sa jednoducho zvýši transparentnosť režimov plánovania a urýchli sa ich realizácia, pričom dodržiavaním platných právnych predpisov v oblasti životného prostredia možno posilniť zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov[19]. Mieru jej rozšírenia[20] možno zvýšiť aj zaistením kvalifikácie inštalatérov a poskytovaním väčšieho množstva informácií o výrobkoch spotrebiteľom.

V čase značných fiškálnych obmedzení však možno vyvinúť viac úsilia na zaistenie toho, aby sa finančné prostriedky vynaložené v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov používali nákladovo efektívnym spôsobom. V tejto súvislosti zohráva kľúčovú úlohu účinný výber a koordinácia nástrojov financovania na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Výber nástroja financovania na podporu rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov závisí od vývojového štádia technológií a projektov[21]. Nástroje zahŕňajú granty, úvery a úverové záruky, fondy súkromného kapitálu, vstupné sadzby, prémie, systémy kvót/certifikátov, fiškálne stimuly a výberové konania. Všetky tieto nástroje môžu v správnych podmienkach zohrávať úlohu bez toho, aby narušili konkurencieschopnosť trhu. Zmierňujú rôzne formy rizík (z hľadiska technológie, výstavby či regulácie) spojených s realizáciou projektov a sú závislé najmä od vývojového štádia projektu alebo technológie. Napríklad financovanie výskumu a vývoja tradične tvoria granty pokrývajúce podstatnú časť kapitálových nákladov na projekt, keďže v dôsledku nákladov a neistoty, ktoré sú pre technológiu príznačné, sú príliš riskantné na to, aby ich súkromný sektor financoval sám. Keď je technológia v pokročilom štádiu vývoja, granty sa ešte môžu osvedčiť ako nástroj na financovanie demonštračných projektov, s postupným prechodom na financovanie pomocou rizikového kapitálu – ktorý je spojený s veľkými rizikami – v čase, keď je technológia takmer etablovaná. Výsledky možno pozorovať už teraz: náklady na výrobu veternej energie sa v období od roku 1997 do roku 2006 znížili o 20 % a v prípade solárnej fotovoltiky o 57 %[22]. Pokiaľ ide o veternú energiu, nízke prevádzkové náklady čoraz väčšmi spôsobujú pokles trhových cien (tzv. efekt prednostného poradia). To znamená nákladové úspory pre všetkých spotrebiteľov elektrickej energie, pričom sa do značnej miery môžu vykompenzovať dodatočné náklady systémov podpory.

Keď technológiu už možno zaviesť, ale ešte nie je konkurencieschopná, existuje tendencia presunúť podporu z kapitálu na prevádzkovú podporu a v tejto súvislosti je pre rôzne situácie opäť k dispozícii celý rad nástrojov. Bez ohľadu na to, o aký nástroj ide, je dôležité, aby dokázal predvídateľným a transparentným spôsobom prispôsobiť úroveň podpory s cieľom predísť krátkodobým politikám či politickým opatreniam zameraným na retroaktívne zmeny podmienok (aké sa nedávno uskutočnili napríklad na niektorých trhoch s fotovoltikou). Tieto zmeny umožňujú prispôsobiť podmienky v záujme zohľadnenia klesajúcich výrobných nákladov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa má zároveň zabrániť nadmerným kapitálovým výnosom. Takisto treba pripomenúť, že prevádzkovú podporu financujú prevažne spotrebitelia energie, a nie daňoví poplatníci.

Úroveň nákladov na rozvoj nášho sektora energetiky sa odlišuje v závislosti od mnohých faktorov vrátane nákladov na technológie, cien ropy a zemného plynu, technologického pokroku, nákladov na siete a dopravu a administratívnych prekážok. V dôsledku stále roztriešteného jednotného európskeho trhu s energiou a tradičnej infraštruktúry a vzhľadom na to, že fosílne palivá stále dostávajú štvornásobne vyššie dotácie[23], energia z obnoviteľných zdrojov je v porovnaní s tradičnými zdrojmi v mnohých prípadoch aj naďalej drahšia. Táto situácia je poľutovaniahodná, a preto by sa malo vynaložiť úsilie s cieľom poskytnúť členským štátom stimuly, aby boli schopné dosiahnuť svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Kým sa zaistia takéto trhové podmienky a obmedzia prekážky, v poskytovaní podpory na energiu z obnoviteľných zdrojov bude potrebné pokračovať aj naďalej. Je zrejmé, že finančnú podporu na energiu z obnoviteľných zdrojov možno postupne ukončiť len v prípade, keď dôjde k ďalšiemu zníženiu nákladov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a k odstráneniu zlyhaní trhu a keď táto energia bude schopná pôsobiť v rámci konkurenčného trhu.

...systémy podpory členských štátov...

Hoci časť financovania poskytuje EÚ, prevažná väčšina podpory na energiu z obnoviteľných zdrojov pochádza z členských štátov.

Tabuľka znázorňuje celú škálu nástrojov, ktoré členské štáty využívajú na poskytovanie finančnej podpory. To naznačuje, že využívanie viacerých nástrojov môže byť primerané vzhľadom na odlišné postavenie jednotlivých technológií z hľadiska ich vývojového štádia, používateľov a trhov. Rámec pre výber nástrojov by však mal byť jasne vymedzený, aby nedošlo k nedorozumeniam a aby nevznikali negatívne dôsledky pre investorov. V skutočnosti sa vo všetkých sektoroch, ale najmä v sektore elektrickej energie, uskutočnili v dôsledku zmien podmienok významné reformy a úpravy nástrojov. S poklesom výrobných nákladov došlo k zníženiu sadzieb a s rozvojom technológií došlo k ich začleneniu do systémov podpory založených na kvótach alebo sadzbách. So znížením rizík spojených s technológiami sú výrobcovia vystavení väčšiemu riziku, pokiaľ ide o trhovú cenu (a trhovú integráciu) tým, že zmenia formu podpory zo vstupných sadzieb na prémie. Je veľmi dôležité, aby boli takéto náklady „mimo rozpočtu“, teda aby ich znášali spotrebitelia energie, a nie daňoví poplatníci (viac podrobností pozri v súvisiacom pracovnom dokumente útvarov Komisie) s cieľom zabrániť krátkodobým prerušeniam poskytovania podpory v čase, keď budú štátne rozpočty čeliť väčším obmedzeniam.

Rôzne nástroje, ktoré členské štáty využívajú v oblasti elektrickej energie, vykurovania a dopravy (biopalív).

| |AT |BE |BG |CY |CZ |DE |DK |EE |ES |FI |FR |GR |HU |IE |IT |LT |LU |LV |MT |NL |PL |PT |RO |SE |SI |SK |UK | |Elektrická energia |Vstupné sadzby | x |x |x |x |x |x | |x |x | |x |x |x |x |x |x |x |x |x | | |x | | |x |x |x | | |Prémie | | | | |x | |x |x |x | | | | | | | | | | |x | | | | |x | | | | |Povinné kvóty | |x | | | | | | | | | | | | |x | | | | | |x | |x |x | | |x | | |Investičné granty | |x | |x | x | | | | |x | |x |x | | |x |x |x |x | | | | | | | | | | |Daňové úľavy | |x | | | | | | |x |x | |x | | | | | |x | |x |x | | |x | |x |x | | |Fiškálne stimuly | | |x | | |x | |x | | | | | | | | | | |x |x |x | | | |x | | | | Vykurovanie |Investičné granty | x |x |x |x |x |x | |x | |x |x |x |x |x | |x |x |x |x |x |x |x | |x |x |x |x | | |Daňové úľavy | x |x | | | | |x | | | |x |x | | |x |x | | | |x | | | |x | | |x | | |Fiškálne stimuly | | |x | | |x | |x | | |x | | | | | | | | | | |x | | | | | | | Doprava |Povinné kvóty | x | |x |x |x |x |x | |x |x |x | | |x | |x |x |x | |x |x |x |x | |x |x |x | | |Daňové úľavy | x |x | |x |x |x |x |x |x | |x |x |x |x |x |x |x |x |x | |x |x |x |x |x |x |x | |

Ďalším prvkom reformy v niektorých členských štátoch bolo rozvinúť mechanizmy financovania zo súkromných prostriedkov, ktoré prilákajú kapitál a zároveň sa vďaka nim projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prijmú lepšie na miestnej úrovni (čo prispeje aj k prekonaniu prekážok, akou je napríklad stavebné povolenie). V tejto súvislosti je najbežnejšie používaným nástrojom „miestne vlastníctvo“, v prípade ktorého môžu miestne komunity investovať do projektu určitý finančný podiel a následne získajú lacnejšiu elektrickú energiu alebo podiel na zisku projektu[24]. Účinným prostriedkom znižovania nákladov na projekty a posilnenia priaznivého postoja verejnosti môže byť vytváranie miestnych verejno-súkromných partnerstiev, ktoré zároveň prispievajú k sociálno-hospodárskemu rozvoju na miestnej a regionálnej úrovni.

Takéto reformy sú účinné, ak ich naplánujú a predvídajú investori v súlade s jednoznačnou vládnou stratégiou. Náhle zmeny majú rušivý účinok a oslabujú všetky investičné stratégie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Treba im zabrániť, pretože narúšajú dôveru investorov a úsilie o dosiahnutie cieľov. Musí sa predchádzať najmä retroaktívnym zmenám systémov podpory vzhľadom na ich negatívny účinok na dôveru investorov. Komisia už v tejto súvislosti vyjadrila svoje obavy, pokiaľ ide o nedávny vývoj v určitých členských štátoch, a túto záležitosť bude aj naďalej pozorne sledovať s cieľom zvážiť prípadné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ.

...mechanizmy spolupráce...

Tieto zmeny zvyšujú efektívnosť nástrojov, ale treba urobiť ešte viac . Väčšina členských štátov sa pri plnení svojich cieľov na rok 2020 aj naďalej zameriavala len na vnútroštátne zdroje, a nesnažila sa znižovať náklady rozvíjaním lacnejších zdrojov v iných častiach jednotného trhu. V analýze Komisie[25] sa odhaduje, že by bolo možné ušetriť až 10 miliárd EUR ročne, ak by členské štáty vnímali energiu z obnoviteľných zdrojov ako komoditu v rámci jednotného európskeho trhu, a nielen v rámci svojich trhov. Proces integrácie trhu, a najmä prechod na vstupné prémie je preto príliš pomalý, príliš roztrieštený a treba ho posilniť.

Podľa novej stratégie EÚ v oblasti energetiky by bolo potrebné viac zosúladiť vnútroštátne systémy podpory v záujme uľahčenia obchodovania a zaistiť prechod na celoeurópsky prístup k rozvíjaniu obnoviteľných zdrojov energie[26]. Táto opakovaná výzva na zosúladenie nie je žiadnou novinkou a jej cieľom je zdôrazniť potrebu začatia procesu prispôsobenia, a to najmä pokiaľ ide o európsky trh s elektrickou energiou , na ktorom viac ako tretina objemu výroby bude pochádzať z obnoviteľných zdrojov. V niektorých oblastiach, akou je napríklad rozvoj veternej energie na mori, bude potrebné v blízkej budúcnosti prijať integrovanú stratégiu. V tomto prípade príslušné členské štáty a Komisia už vyvíjajú úsilie, pričom práve podpísali Memorandum o porozumení v rámci iniciatívy pre elektrickú sieť na mori krajín Severného mora. Komisia bude pozorne sledovať tento vývoj a v roku 2012 predloží správu o pokroku v oblasti veternej energie a elektrických sietí na mori. Komisia takisto preskúmava parametre pre dovoz energie z obnoviteľných zdrojov z južného Stredozemia, ktoré vyplynuli z iniciatív ako Desertec a Solar Mediterranean Plan (Plán využívania solárnej energie v oblasti Stredozemného mora).

Okrem tejto priority by sa v záujme fungovania sektora energetiky nákladovo efektívnym spôsobom mala rozvinúť aj stredno- až dlhodobá stratégia EÚ. Jedným z prvých krokov na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov je vytvorenie nových mechanizmov spolupráce na základe uvedenej smernice.

Mechanizmy spolupráce podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov energie

Smernicou o energii z obnoviteľných zdrojov energie sa zavádzajú „mechanizmy spolupráce“, v rámci ktorých môžu členské štáty spojiť svoje úsilie, aby rozvinuli obnoviteľné zdroje energie. Tieto mechanizmy zahŕňajú:

- „štatistické transfery“, v rámci ktorých môže jeden členský štát s nadbytočným objemom energie z obnoviteľných zdrojov štatisticky „predať“ tento nadbytok inému členskému štátu, ktorého obnoviteľné zdroje energie môžu byť drahšie. Jeden členský štát tak získa príjmy, ktorými môže pokryť aspoň náklady na rozvoj energie, druhý členský štát získa príspevok k dosiahnutiu svojho cieľa pri nízkych nákladoch.

- „spoločné projekty“, v rámci ktorých nový projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov jedného členského štátu môže spolufinancovať iný členský štát a výstupy štatisticky zdieľajú oba štáty. Aj v tomto prípade vyplýva zo spolupráce vzájomný prospech a úspory nákladov. Spoločné projekty sa môžu realizovať aj medzi členským štátom a treťou krajinou, ak sa vyrobená elektrická energia do EÚ dováža, napríklad zo severnej Afriky.

- „spoločné systémy podpory“, v rámci ktorých sa môžu dva alebo viacero členských štátov dohodnúť na harmonizácii všetkých alebo niektorých svojich systémov podpory na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, na jasnej integrácii tejto energie do vnútorného trhu a na spoločnom využívaní produkcie v súlade s pravidlom, podľa ktorého sa zohľadňuje, odkiaľ pochádza finančná podpora.

Pomocou takýchto mechanizmov sa rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov bude vnímať skôr ako európska, a nie ako vnútroštátna otázka, čím sa zaistí, že Európa dosiahne svoj cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov nákladovo efektívnym spôsobom. Možnosti obchodovania, spoločné projekty a spoločné systémy podpory navyše predstavujú jasné kroky smerom k integrácii energie z obnoviteľných zdrojov do európskeho trhu s energiou.

Členské štáty vytvorili podľa novej smernice o energii z obnoviteľných zdrojov mechanizmy spolupráce, ktoré im umožňujú riadiť spôsob spoločného rozvíjania a financovania ich obnoviteľných zdrojov energie a spájania či harmonizácie ich systémov podpory. Keď sa na jednotnom trhu s energiou vytvoria rovnaké podmienky a pre výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov sa zaistí spravodlivá hospodárska súťaž, členské štáty by mali byť lepšie pripravené na podporu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci celoeurópskeho prístupu a na jej efektívne využívanie v členských štátoch Únie v prípadoch, keď je to uskutočniteľné a hospodársky najvýhodnejšie.

Na nasmerovanie ďalších aspektov a reforiem vnútroštátnych systémov podpory možno využiť aj fóra a projekty zavedené Komisiou s cieľom pomôcť členským štátom rozvíjať mechanizmy spolupráce[27]. K ďalším iniciatívam by mohol patriť spoločný prístup k rozlišovaniu dotácií podľa jednotlivých technológií, dátumy každoročných revízií, metódy/ukazovatele výpočtu nákladov, ucelenejšia konverzia vstupných sadzieb na vstupné prémie v procese rozvoja technológií, ako aj vytvorenie regionálnych zoskupení spoločných systémov podpory, akým je napríklad spoločný režim zelených certifikátov, na ktorom sa práve dohodlo Nórsko so Švédskom. Mechanizmy takisto poskytujú príležitosť pomáhať pri rozvoji výroby energie z obnoviteľných zdrojov v tretích krajinách a môžu tak uľahčiť skutočný pokrok pri harmonizácii európskych systémov podpory a zároveň posilniť súlad s jednotným trhom.

Komisia posúdi účinnosť fungovania systémov podpory a mechanizmov spolupráce v rámci preskúmania, ktoré je podľa uvedenej smernice naplánované na rok 2014. Vypracuje usmernenia k hamornizovanejším reformám, uľahčí rozvoj mechanizmov spolupráce a pripraví podmienky na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v južnom Stredozemí. Tieto opatrenia poskytnú základ na výmenu skúseností získaných pri vykonávaní reforiem prebiehajúcich v členských štátoch a pomôžu zabrániť súťaženiu pri poskytovaní dotácií.

...sektor vykurovania...

V sektore vykurovania je prevažná väčšina investičných grantov členských štátov zameraná na inštaláciu malých modulov v domácnostiach, či už solárnych termálnych alebo fotovoltických. Vzhľadom na zníženie nákladov na mikromoduly, ku ktorému došlo v nedávnom období, by členské štáty namiesto finančných opatrení na úrovni domácností mohli začať zvažovať regulačné opatrenia. Článok 13 ods. 4 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov zahŕňa napríklad pravidlá, podľa ktorých stavebné predpisy musia obsahovať minimálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, čím sa zaistí rast a významné úspory prostredníctvom regulačných, a nie finančných opatrení[28]. Vzhľadom na miestny charakter mikrosystémov vykurovania by sa v rámci ich podpory mohli využívať distribuované formy energie, ktoré sa vyrábajú z biomasy alebo solárnych či geotermálnych zdrojov miestnych komunít.

Možnosť vykurovania s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vo veľkom rozsahu sa vo väčšine členských štátov ešte len začína skúmať, sčasti preto, lebo sa do európskeho regulačného rámca (cieľ vo výške 20 %) zahrnula len nedávno. Ako sa uviedlo v oznámení Komisie o prioritách energetickej infraštruktúry26, mal by sa uprednostniť rozvoj sietí diaľkového vykurovania, a to vo všetkých väčších aglomeráciách, v ktorých na to existujú miestne alebo regionálne podmienky. Komisia bude pokrok dosiahnutý v tomto sektore hodnotiť aj naďalej.

Na úrovni EÚ je napriek silnej politickej podpore a existencii politického a právneho rámca finančná podpora poskytovaná na energiu z obnoviteľných zdrojov pomerne malá. V rokoch 2007 až 2009 výška finančných prostriedkov vynaložených na energiu z obnoviteľných zdrojov dosiahla približne 9,8 miliardy EUR (3,26 miliardy EUR/rok), z čoho prevažnú väčšinu tvorili úvery Európskej investičnej banky.

Nástroje EÚ, ktoré používa priamo Komisia na financovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (balík opatrení na oživenie hospodárstva Európy, výdavky v rámci výskumu a technologického vývoja, výdavky v rámci plánu SET), nástroje spoločne spravované s členskými štátmi (štrukturálne a kohézne fondy) a nástroje spravované s inými inštitúciami (EBRD, EIB) budú všetky predmetom preskúmania v rámci nadchádzajúceho plánovania ďalšieho európskeho finančného rámca, ktorý sa bude vzťahovať na výdavky EÚ od roku 2014[29]. V tejto súvislosti treba v záujme podpory politického záväzku, ktorý EÚ prijala v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, poskytnúť primerané financovanie. Komisia preskúma najmä možnosti využitia európskych a vnútroštátnych fondov na prilákanie súkromného kapitálu na energetické projekty európskeho záujmu na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Zvýšené úsilie je potrebné s cieľom uľahčiť zavádzanie mechanizmov spolupráce podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, vďaka čomu sa zlepší aj regionálna spolupráca a začne sa uskutočňovať harmonizovaná reforma systémov podpory.

Významným novým zdrojom finančnej podpory na energiu z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ je „program NER 300“, ktorý bol vytvorený v rámci smernice 2003/87/ES o obchodovaní s emisnými kvótami. Vďaka tomuto programu sa podporia demonštračné projekty v komerčnom rozsahu, pokiaľ ide o zachytávanie a ukladanie uhlíka a inovačné technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, pričom jeho cieľom je spolufinancovať aspoň 34 inovačných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Výška spolufinancovania z tohto programu dosiahne približne 4,5 miliardy EUR (bude zodpovedať sume poskytnutej priemyselnými sektormi a členskými štátmi)[30]. Komisia v novembri 2010[31] vyhlásila prvú výzvu na predloženie návrhov, ktorá zahŕňa 200 miliónov kvót v rámci programu NER300.

Komisia takisto plánuje predložiť návrh na revíziu smernice o zdaňovaní energetických výrobkov[32].

Je jasné, že ak má EÚ dosiahnuť svoje ciele na rok 2020 pri čo najnižších nákladoch, existujúci rámec financovania energie z obnoviteľných zdrojov sa musí zlepšiť na úrovni členských štátov aj na európskej úrovni.

ZÁVER

Jednou z príčin obmedzeného a nerovnomerného rastu sektora energie z obnoviteľných zdrojov v Európe v období do roku 2008 bol obmedzený regulačný rámec EÚ. EÚ uznala, že energia z obnoviteľných zdrojov bude ťažiskom každého nízkouhlíkového energetického sektora v budúcnosti, a zaviedla komplexný a rozsiahly právny rámec pre podporu. Súčasnou výzvou je prechod od politickej koncepcie k vykonávaniu na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom konkrétnych opatrení v praxi. Implementácia smernice a predkladanie plánov sú pozitívnymi znakmi pokroku, ktorý musí pokračovať.

V súčasnom kontexte makroekonomickej nestability a fiškálnej konsolidácie je dôležité vnímať financovanie energie z obnoviteľných zdrojov ako výdavky posilňujúce rast, ktoré prinesú vyššie výnosy v budúcnosti. Rovnako dôležité je zaistiť kvalitu výdavkov pri uplatňovaní najúčinnejších a nákladovo najefektívnejších nástrojov financovania. Pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru, treba prijať opatrenia na európskej úrovni s cieľom urýchliť efektívnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a jej integráciu do jednotného európskeho trhu.

Akákoľvek revízia nástrojov financovania na vnútroštátnej úrovni by sa mala uskutočniť spôsobom, ktorý nevyvoláva neistotu u investorov a ktorý zohľadňuje politiky iných členských štátov s cieľom zaistiť prístup, ktorý je v súlade s procesom budovania skutočného európskeho trhu. Komisia bude aktívne podporovať spoluprácu v oblasti financovania energie z obnoviteľných zdrojov na vnútroštátnej úrovni založenú na novom rámci pre spoluprácu členských štátov, ktorý je súčasťou smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, a bude presadzovať integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do európskeho trhu. Na európskej úrovni by finančné prostriedky EÚ mali byť zamerané na zaistenie nákladovo efektívneho rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov, na poskytovanie technickej pomoci a na zabezpečenie najúčinnejších prostriedkov znižovania nákladov na kapitálové investície v tomto sektore vrátane spolupráce s EIB.

Komisia preto vyzýva členské štáty, aby:

- vykonávali národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie,

- zefektívnili vykonávanie režimov plánovania infraštruktúry a aby zároveň dodržiavali platné právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia a snažili sa uplatňovať najlepšie postupy,

- urýchlili pokrok pri budovaní elektrickej siete v záujme vyváženia vyššieho podielu energie z obnoviteľných zdrojov,

- rozvíjali mechanizmy spolupráce a začali s integráciou energie z obnoviteľných zdrojov do európskeho trhu,

- zaistili, že každou reformou existujúcich vnútroštátnych systémov podpory sa zaručí stabilita pre investorov a nedôjde k retroaktívnym zmenám.

V záujme podpory tohto úsilia bude Komisia aj naďalej spolupracovať v partnerstve s členskými štátmi pri implementácii smernice, preskúmavať a zlepšovať účinnosť financovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni EÚ a uľahčovať harmonizáciu vnútroštátnych systémov podpory s cieľom zaistiť čo najlepšie podmienky pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v Európe.

[1] Štúdia Komisie (ECOFYS) EmployRES, hrubé účinky na zamestnanosť.

[2] KOM(2010) 639/3 Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku.

[3] SEK xx Najnovší pokrok pri rozvíjaní energie z obnoviteľných zdrojov a technické hodnotenie používania biopalív a iných palív z obnoviteľných zdrojov v doprave . Správa Komisie v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES a článkom 4 ods. 2 smernice 2003/30/ES; SEK xx Hodnotenie financovania energie z obnoviteľných zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni . Správa Komisie v súlade s článkom 23 ods. 7 smernice 2009/28/ES; SEK xx Správa Komisie o fungovaní overovacej metódy pomocou hmotnostnej bilancie v rámci schémy udržateľnosti biopalív a biokvapalín . Správa Komisie v súlade s článkom 18 ods. 2 smernice 2009/28/ES.

[4] Smernica 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie.

[5] Smernica 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave.

[6] Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ na celkovom objeme vyrobenej elektrickej energie uvedený v prílohe k smernici 2001/77/ES dosahuje 22 %, ale v dôsledku ďalších pristúpení sa odvtedy znížil na 21 %.

[7] Podiely uvedené na tomto obrázku sa týkajú podielov energie z obnoviteľných zdrojov v troch energeticky náročných sektoroch a celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie.

[8] Smernica 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

[9] Národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie možno nájsť na webovej stránke Komisie venovanej otázke transparentnosti: http://ec.europa.eu/energy/renewables/transparency_platform/action_plan_en.htm. Ak sa neuvádza inak, zdrojom týchto údajov o národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sú Renewable Energy Projections as Published in the National Renewable Energy Action Plans of the European Member States (Predpokladané podiely energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členské štáty EÚ uverejnili v národných akčných plánoch pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie), správa ECN/EEA.

[10] Na základe predbežnej analýzy národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.

[11] KOM(2010) 677 Priority energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – Koncepcia integrovanej európskej energetickej siete.

[12] KOM(2010) Oznámenie Komisie o uplatňovaní systému trvalej udržateľnosti biopalív a biokvapalín v EÚ v praxi a o pravidlách započítavania pre biopalivá.

[13] SEK xx Správa Komisie o fungovaní overovacej metódy pomocou hmotnostnej bilancie v rámci schémy udržateľnosti biopalív a biokvapalín . Správa Komisie v súlade s článkom 18 ods. 2 smernice 2009/28/ES.

[14] KOM(2007) 723 Európsky strategický plán energetických technológií.

[15] KOM(2010) 639/3 Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku, s. 6.

[16] ECOFYS, Ernst & Young, Fraunhofer ISI, TU Viedeň, 2010. Najmenej nákladná zložka v rámci investícií do elektrickej energie sa v súlade s analýzou KOM(2010) 677 pohybuje v rozpätí od 310 miliárd do 370 miliárd EUR.

[17] Európsky balík opatrení na oživenie hospodárstva: http://ec.europa.eu/energy/eepr/index_en.htm

[18] KOM(2010) 639/3 Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku.

[19] Pozri ECORYS: Posúdenie prekážok rastu energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch EÚ nesúvisiacich s nákladmi, http://ec.europa.eu/energy/renewables/studies/renewables_en.htm

[20] Pozri ECORYS: Posúdenie prekážok rastu energie z obnoviteľných zdrojov v členských štátoch EÚ nesúvisiacich s nákladmi, http://ec.europa.eu/energy/renewables/studies/renewables_en.htm

[21] Podrobnosti pozri v dokumentoch „Support schemes for renewable electricity in the EU“ (Systémy podpory výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov), European Commission Economic Papers č. 408, apríl 2010 a „Financing Renewable energy in the European Energy market“ (Financovanie energie z obnoviteľných zdrojov na európskom trhu s energiou), ECOFYS et al, október 2010.

[22] Štúdia EWEA „The economics of wind energy“ (Ekonomika veternej energie) a štúdia EPIA „Set for 2020“ (Strategický energetický plán na rok 2020).

[23] Medzinárodná energetická agentúra nedávno uskutočnila odhad, podľa ktorého celková výška dotácií na fosílne palivá dosahuje 312 miliárd EUR (http://www.worldenergyoutlook.org/subsidies.asp), a výška dotácií na fosílne palivá pre EÚ-15 dosahuje podľa najaktuálnejších údajov (z roku 2004) 21,7 miliardy EUR v porovnaní s 5,3 miliardy EUR na energiu z obnoviteľných zdrojov (Technická správa EEA 1/2004).

[24] Viac informácií o mechanizmoch spoločného využívania prínosov možno nájsť v správe RESHARE, ktorá je dostupná na stránke www.reshare.nu.

[25] SEK xx Hodnotenie financovania energie z obnoviteľných zdrojov na európskej a vnútroštátnej úrovni . Správa Komisie v súlade s článkom 23 ods. 7 smernice 2009/28/ES.

[26] KOM(2010) 639/3 Energia 2020: Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku, s. 10.

[27] Tieto zahŕňajú sústredenú akciu v oblasti implementácie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, skupinu „International feed in cooperation group“ tvorenú zástupcami členských štátov a mnohé projekty v rámci programu Inteligentná energia pre Európu.

[28] Pozri SEK(2008) 85-2, prílohu k posúdeniu vplyvu Komisie v súvislosti s klimaticko-energetickým balíkom, s. 122.

[29] Pozri KOM(2010) 700 v konečnom znení.

[30] Pozri rozhodnutie Komisie 2010/670/EÚ zo 6.11.2010, Ú. v. EÚ L 290, s. 39.

[31] Ú. v. EÚ C 302, 9.11.2010, s. 4, viac informácií je k dispozícii na stránke: http://ec.europa.eu/clima/funding/ner300/index_en.htm

[32] Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51); smernica naposledy zmenená a doplnená smernicami 2004/74/ES a 2004/75/ES (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 87 a s. 100).

Top