15.2.2012

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 43/82

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií“

[KOM(2011) 241 v konečnom znení]

2012/C 43/19

Spravodajca: Jonathan PEEL

Európska komisia sa 14. júna 2011 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií“

KOM(2011) 241 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy poverená vypracovaním návrhu výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 22. novembra 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 476. plenárnom zasadnutí 7. a 8. decembra 2011 (schôdza z 8. decembra 2011) prijal 120 hlasmi za, pričom 7 členovia hlasovali proti a 7 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Výbor víta pevný záväzok Komisie vyjadrený v revízii súčasného systému všeobecných colných preferencií (GSP) klásť ešte väčší dôraz na podporu krajín v najväčšej núdzi, a to prostredníctvom podpory nárastu ich príjmov pochádzajúcich z vývozu s cieľom účinnejšie dosiahnuť skutočné zníženie chudoby. Znepokojuje nás, že znevýhodnenie v hospodárskej súťaži sa pre mnohé chudobné krajiny v posledných rokoch zhoršilo v dôsledku rozvoja značného počtu vyspelých rozvojových krajín; v plnej miere podporujeme zámer sústrediť využívanie preferencií EÚ tam, kde je to najviac potrebné, pretože clá budú celkovo aj naďalej klesať.

1.1.1   Výbor preto podporuje zámer Komisie znížiť počet krajín oprávnených na využívanie systému GSP, avšak bez výrazného zvýšenia počtu colných položiek alebo príslušných výrobkov, aby tí, ktorí to najviac potrebujú, mohli byť hlavnými príjemcami. V dôsledku toho sme dospeli k záveru, že dokonca aj v rámci systému GSP+ nebudú „citlivé“ výrobky, najmä poľnohospodárske výrobky a textil, celkovo dostupné bez cla, takže najmenej rozvinuté krajiny si môžu tieto osobitné výhody udržať v rámci mechanizmu „Všetko okrem zbraní“.

1.1.2   Výbor poznamenáva, že systém GSP, najmä GSP+, ako nástroj rozvoja založený na stimuloch (a nie na sankciách), musí zostať dostatočne atraktívny pre všetky oprávnené krajiny.

1.2   Výbor taktiež veľmi víta, že táto možnosť bola prijatá s cieľom podporiť lepšie dodržiavanie základných ľudských a pracovných práv spolu so základnými zásadami trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, čím sa zároveň zlepší právna istota a stabilita.

1.3   Výbor podporuje Komisiu v jej zámere nerozšíriť celkový počet vymedzených dohovorov ako základ pre systém GSP+, najmä preto, že tie, ktoré boli vybrané, poskytujú krajinám „reálnu príležitosť zamerať sa na podstatné veci“ (1), aj keď vítame predovšetkým prvé začlenenie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (1992). Je potrebné nájsť rovnováhu medzi nadobudnutím ľudských práv, zlepšeniami v sociálnej, environmentálnej a politickej oblasti, ako aj technickými a finančnými kapacitami chudobnejších krajín tak, aby spĺňali ďalšie požiadavky, a to aj prostredníctvom odbornej pomoci: rozhodnutie musí nakoniec prijať prijímajúca krajina v súlade so svojimi vlastnými individuálnymi kultúrnymi a politickými podmienkami.

1.4   Výbor preto zdôrazňuje, že tieto návrhy musia sprevádzať cielenejšie opatrenia na budovanie kapacít zamerané na poskytovanie väčšej podpory na pomoc krajinám pri plnení dohovorov, ako aj potrebných etických noriem. Žiadame o včasné zahrnutie špecifického programu ES súčasne s vykonávaním tohto nariadenia, ktoré obsahuje podrobné informácie o podpore dostupnej na takéto budovanie kapacít pre príjemcov GSP, ktorí to vyžadujú.

1.4.1   Okrem toho odporúčame, aby bolo takéto budovanie kapacít založené aj na dialógu, ktorý bude vychádzať zo skúseností občianskej spoločnosti v záujme určenia skutočných potrieb a zamerania sa na tieto potreby. Dokonca aj na základe správy CARIS (2), ktorá obsahuje oficiálne hodnotenie systému GSP v mene Komisie s prístupom k dôkladnej analýze a špecializovaným analytikom, je ťažké dospieť k záveru pri hodnotení obchodného pokroku v rámci GSP, pričom sa očakáva, že rozvojové krajiny s nedostatkom zdrojov prijmú politické rozhodnutia, pričom majú len veľmi slabé kapacity na vypracovanie presných prognóz.

1.5   Výbor na druhej strane víta vyhlásený zámer Komisie zapojiť občiansku spoločnosť, a najmä samotný výbor, z dôvodu jeho schopnosti vnímania širšie súvislosti z pohľadu organizovanej občianskej spoločnosti, a to uvedením informácií, ktoré podľa článku 14 považuje za vhodné so zreteľom na súlad s kľúčovými dohovormi uvedenými v prílohe VIII. V tejto súvislosti výbor víta skutočnosť, že Komisia včas predloží samostatné nariadenie, aby zaviedla postupy, ktoré je potrebné prijať v súvislosti so žiadosťami o zaradenie do systému GSP+, a najmä zrušením a obnovením systémov GSP, GSP+ a iniciatívy „Všetko okrem zbraní“, v súlade s článkom 10 ods. 8, článkom 15 ods. 2 a článkom 19 ods. 12 predloženého nariadenia spolu s ochrannými opatreniami podľa článku 22 ods. 4.

1.5.1   Bez toho, aby boli dotknuté práva alebo schopnosť ktorejkoľvek zainteresovanej strany prispieť k problematike súladu, výbor jednako odporúča Komisii, Rade a Parlamentu, aby vytvorili mechanizmus „monitorovania“ alebo konzultácií, pričom občianska spoločnosť môže prispieť v súvislosti s údajným porušovaním ktoréhokoľvek určeného dohovoru zo strany príjemcov GSP, a aby výbor vďaka svojim nadobudnutým skúsenostiam v tejto súvislosti sám konal ako sprostredkovateľ alebo koordinátor, konkrétne ako kontaktné miesto na registráciu sťažností.

1.5.2   Výbor odporúča, aby bol tento mechanizmus založený na príslušných očakávaných precedensoch, ktoré majú byť stanovené na monitorovanie vykonávania dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou zo strany občianskej spoločnosti, ako aj ostatných nedávno uzavretých dohôd o voľnom obchode, najmä ustanovení na zabezpečenie konkrétneho prínosu EÚ a/alebo zriadenie poradných skupín na úrovni EÚ pred postúpením týchto otázok oficiálnym spoločným orgánom ustanoveným v rámci týchto dohôd.

1.6   Vyzývame preto Komisiu, aby spolu s výborom včas zriadila spoločnú pracovnú skupinu, ktorej úlohou bude predložiť spoľahlivé odporúčania.

2.   Kontext / nový návrh

2.1   Navrhované nariadenie nahradí súčasný systém všeobecných colných preferencií (GSP), ktorého platnosť sa končí koncom roka 2011, ale ktorý bol o dva roky predĺžený v záujme hladkého priebehu zmien. Týmto nariadením sa systém GSP zosúladí s Lisabonskou zmluvou, a to uskutočnením nevyhnutných zmien vrátane intenzívnejšieho zapojenia EP. Využila sa príležitosť navrhnúť radikálne zmeny, najmä väčšmi zamerať a sústrediť GSP na krajiny v najväčšej núdzi, ale aj podporiť jednoduchosť, predvídateľnosť a stabilitu, ktoré sú dôležité, ak majú byť dovozcovia nabádaní, aby tento systém využívali. Na tento účel bude potrebné systém GSP po ukončení ďalších piatich rokov len zrevidovať, a nie nahradiť.

2.2   V rámci spoločnej obchodnej politiky (SOP) udeľovala EÚ rozvojovým krajinám od roku 1971 obchodné preferencie prostredníctvom systému GSP v súlade s pravidlami WTO, keď sa rozvíjali na základe odporúčaní Konferencie Organizácie Spojených národov o obchode a rozvoji (UNCTAD). GSP je jedným z kľúčových nástrojov EÚ, ktorý sa používa na pomoc rozvojovým krajinám pri znižovaní chudoby tým, že prináša zisk prostredníctvom zintenzívnenia obchodu, pričom zároveň takéto krajiny podporuje, aby vynaložili viac úsilia na zabezpečenie základných ľudských a pracovných práv, zníženie chudoby a podporu trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných.

2.3   Ako je uvedené v prílohách V a IX návrhu nariadenia, systém GSP funguje vymedzením číselných znakov (KN) tam, kde sa dovozné clá EÚ na obchodovanie s tovarom musia znížiť alebo zrušiť. Preto nie je primárnym nástrojom na boj proti zmene klímy alebo na potravinovú bezpečnosť či zabezpečenie surovín. Číselné znaky KN majú maximálne osem čísel (ktoré sa laikom môžu zdať nepochopiteľné), ktoré rozlišujú napríklad medzi praženou kávou s obsahom kofeínu (0901 21 00) a bez kofeínu (0901 22 00). Systém GSP využívajú dovozcovia, ktorí chcú využiť ponúkané znížené alebo nulové clá: preto musí byť systém transparentný, stabilný a dostatočne predvídateľný. Výbor si uvedomuje, že nie všetci dovozcovia, ktorí by tak mohli urobiť, automaticky získavajú svoj tovar z krajín, ktoré sú príjemcami GSP: využíva sa približne len 69 % potenciálneho zníženia ciel dostupného pre najmenej rozvinuté krajiny prostredníctvom mechanizmu „Všetko okrem zbraní“, pričom toto číslo stúplo pri GSP+ na 85 %.

2.4   Keďže clá na celom svete klesajú, klesá aj celková pôsobnosť systému GSP. Dovoz v rámci GSP predstavuje len 4 % celkového dovozu EÚ (9,3 % dovozu z rozvojových krajín) a v roku 2009 predstavovala čistá strata colných príjmov pre EÚ v dôsledku GSP len 2,97 miliardy EUR (čistá strata 2,23 miliardy EUR po odpočítaní nákladov na výber). Teraz sa zníži približne na 1,77 miliardy EUR. Niektoré členské štáty si preto kládli otázku, či navrhované technické zníženia nezachádzajú v čase hospodárskej krízy a obchodnej neistoty príliš ďaleko a či dokonca nepredstavujú hrozbu, keďže sa uchyľujú k protekcionizmu ako lákavému prostriedku na riešenie ekonomických problémov. Výbor sa však so zreteľom na tieto technické aspekty domnieva, že z redukovania navrhovaných zmien týkajúcich sa mechanizmu odstupňovania a prísnych kritérií oprávnenosti by profitovali lepšie situované krajiny. Kľúčovým bodom systému GSP je pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.

2.5   Od roku 2004, keď výbor naposledy preskúmal GSP (3) a keď bol tento systém naposledy revidovaný, sú k dispozícii tri typy preferenčných dohôd, a to konkrétne:

—

všeobecný systém GSP, ktorý je otvorený všetkým oprávneným krajinám (ktorých je v súčasnosti 176) a ktorý ponúka preferencie prostredníctvom zníženia alebo zrušenia ciel na približne 6 200 zo 7 100 colných položiek, ktorých clá sú vyššie ako nula (4). Väčšina (3 800) týchto položiek je označených ako „citlivé“, pri ktorých sa ponúkajú pevné znížené sadzby, a to prevažne na poľnohospodárske výrobky, ako aj textil a odevy. V roku 2009 sa do EÚ prostredníctvom systému GSP (ktorý je k dispozícii približne 111 krajinám) doviezli výrobky v hodnote 48 miliárd EUR, čo predstavuje 81 % z celkového systému GSP.

—

GSP+: stimulačný mechanizmus pre menšie, „zraniteľné“ chudobné krajiny s nízkym daňovým základom, ktoré však nie sú kvalifikované ako najmenej rozvinuté krajiny, ktorých vývoz do EÚ sa zameriava prevažne na malý počet výrobkov (5 najväčších oblastí dovozu predstavuje viac ako 75 % celkového dovozu), kde sa ponúkajú ďalšie preferencie, prevažne bez cla pre niektoré „citlivé“ výrobky, pričom však zahŕňajú len ďalších 70 colných položiek k 6 200 položkám zahrnutým do systému GSP. Systém GSP+ zahŕňa aj osobitné stimuly na podporu trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných pre zúčastnené krajiny, ktoré sa zaviazali zahrnúť širšiu škálu základných univerzálnych hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných práv, životného prostredia a dobrej správy vecí verejných – pozri časť 4 nižšie. V roku 2009 vyviezlo 15 krajín tovar v hodnote 5 miliárd EUR do EÚ prostredníctvom systému GSP+ (spolu 9 % GSP).

—

„Všetko okrem zbraní“ alebo bezcolný a bezkvótový prístup do EÚ pre všetok dovoz zo 49 krajín klasifikovaných OSN ako najmenej rozvinuté krajiny s výnimkou zbraní a munície (pôvodne aj cukru, ryže a banánov). Táto iniciatíva, ktorá bola do systému GSP zaradená v roku 2004, bola pôvodne iniciatívou ES týkajúcou sa rokovaní z Dauhy. Napriek ministerskej dohode WTO z roku 2005 týkajúcej sa zahrnutia podobných bezcolných a bezkvótových opatrení do rokovaní v Dauhe je EÚ aj naďalej jedinou obchodnou oblasťou, ktorá môže uplatniť takéto veľkorysé podmienky. V roku 2009 sa v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ doviezol do EÚ tovar v hodnote 6 miliárd EUR (spolu 10 % GSP).

2.6   Len 9 % colných položiek sa ocitlo úplne mimo systému GSP a GSP+ (boli však zahrnuté do iniciatívy „Všetko okrem zbraní“), pričom išlo prevažne o poľnohospodárske výrobky. Ich zahrnutie do systému GSP, či dokonca do systému GSP+ by znamenalo, že niektoré výhody iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ (a naopak GSP+) by zanikli a že najchudobnejšie krajiny by utrpeli stratu (5). V rámci poľnohospodárskych výrobkov sem však patria oblasti, kde sa niektoré najviac neriešiteľné problémy objavili v rámci rokovaní v Dauhe. Výrobky z cukru sú pravdepodobne najcitlivejším príkladom. Po viac ako dvoch storočiach deformácie trhu (6) je cukor pre EÚ veľmi citlivou komoditou v rámci dovozu, pričom ide o plodinu, ktorú Mozambik (jedna z najmenej rozvinutých krajín) môže produkovať za trhovú sadzbu, ale ktorá by však bola veľmi zraniteľná v rámci plne otvorenej hospodárskej súťaže zo strany krajín s vyššími strednými príjmami, ako je Brazília. Tieto faktory sa vzťahujú aj na textil a odevy, čo je ďalšia veľmi citlivá oblasť dovozu do EÚ, ako aj hospodárskej súťaže medzi najmenej rozvinutými krajinami a ich susediacimi krajinami.

2.7   Kľúčovým efektom navrhovaných zmien bude prerozdelenie pôvodu niektorých dovozov do EÚ. Návrh nariadenia navrhuje vylúčiť viac ako polovicu krajín, ktoré sú v súčasnosti oprávnené využívať GSP, s cieľom zamerať sa a lepšie sústrediť GSP na tie krajiny, ktoré to najviac potrebujú, čo v zásade možno privítať. V dôvodovej správe Komisie sa uvádza, že „vďaka zvýšenému objemu obchodu bolo do svetového trhu integrovaných mnoho rozvojových krajín a vývozných odvetví … (ktoré) sa môžu (…) naďalej rozširovať bez pomoci“. Tieto rozvinutejšie krajiny „vyvíjajú tlak na dovoz z oveľa chudobnejších krajín, ktoré skutočne potrebujú pomoc“.

2.7.1   Výbor však berie na vedomie, že kľúčovým záujmom dovozcov EÚ je to, aby zmeny pravidiel pôvodu výrobkov viedli k významnému zníženiu zavádzania systému do roku 2017, keď sa majú požiadavky na osvedčenie dokladu o pôvode orgánmi verejnej správy nahradiť vyhláseniami registrovaných vývozcov. Mnohé malé a stredné podniky to považujú za príliš veľké riziko. Výbor sa v tejto súvislosti domnieva, že navrhovaný systém samoosvedčenia si vyžaduje dohľad, audit a akreditáciu nezávislými profesionálnymi inštitúciami pôsobiacimi v medzinárodnom meradle. Nedávno došlo v oblasti dovozu do EÚ k príliš mnohým prípadom podvodov alebo obchádzania predpisov, najmä pokiaľ išlo o cukor.

2.8   Krajiny s vysokým príjmom (ako ich klasifikovala Svetová banka) budú aj naďalej vylúčené, avšak bez predchádzajúcich výnimiek. V súčasnosti sa navrhuje vylúčiť všetkých 33 zámorských krajín a území, t. j. tých, ktoré sú prepojené s EÚ, USA, Austráliou a Novým Zélandom, v ktorých sa systém GSP používa len okrajovo. Patrí sem Grónsko, Bermudy a Americká Samoa.

2.8.1   Vylúčení budú aj:

—

všetci partneri dohody o voľnom obchode a ostatné subjekty využívajúce dohodu o zvýhodnenom prístupe na trh, uzavretú s EÚ za rovnakých alebo lepších colných podmienok (aj keď tieto krajiny budú aj naďalej oprávnené, ak by sa porušila táto dohoda) – v takomto prípade sa uplatní dvojročná výpovedná lehota. Predchádzajúce rozlišovanie bolo chaotické, ale teraz sa musí zohľadniť aj potenciálny významný nárast počtu dohôd o voľnom obchode, ratifikovaných EÚ za nasledujúcich niekoľko rokov, pretože by to časom mohlo viesť k podstatnému zníženiu oprávnených krajín,

—	krajiny klasifikované Svetovou bankou ako krajiny s vyšším alebo stredným príjmom (na základe hrubého národného príjmu na obyvateľa) za predchádzajúce tri roky – v takomto prípade sa uplatní ročná výpovedná lehota. Touto témou sa bližšie zaoberá kapitola 3.

2.9   Súčasný systém odstupňovania, ktorého účelom je zabezpečiť, aby sa preferencie odstránili z odvetví, ktoré ich už nevyžadujú, sa zmení a doplní. Predchádzajúce obmedzenia určovali, že ak vývoz niektorej krajiny do EÚ presiahol v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokov 15 % celkového dovozu v rámci GSP, táto krajina prestala byť oprávnená (okrem prípadov, keď toto odvetvie alebo skupina výrobkov predstavovali viac ako 50 % celkového vývozu tejto krajiny v rámci GSP). Odteraz bude hraničná hodnota stanovená na 17,5 % z dôvodu cielenejšieho zamerania GSP, aj keď v skutočnosti bude znamenať mierne sprísnenie. V prípade odevov a textilu sa táto hranica zvýši z 12,5 % na 14,5 %.

2.10   Počet označených výrobných odvetví sa podobne rozšíri z 21 na 32, aby sa zabezpečila väčšia objektívnosť a citlivosť, nebudú však tak úzko zamerané, aby sa odstránila kľúčová jednoduchosť, stabilita a predvídateľnosť. Je to dôležitý aspekt napriek skutočnosti, že sa tento nástroj len zriedka používa – v súčasnosti sa uplatňuje len na sedem krajín, a to na Čínu, ale aj Brazíliu, Indiu a iné ázijské krajiny. V minulosti sa tiež používal, ale neskôr sa zrušil, a profitovali z neho Rusko a India.

2.10.1   Odstupňovanie sa odteraz už nebude uplatňovať na krajiny GSP+ a nepoužívalo sa ani v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“.

2.10.2   Pre systém GSP+ sa požiadavka, aby zúčastnené krajiny predstavovali menej ako 1 % z celkového dovozu do EÚ v rámci GSP, v súčasnosti zvýši na 2 %, a to v dôsledku cielenejšieho a obmedzenejšieho krytia systémom GSP, hoci v skutočnosti to znamená, že sa GSP+ sprístupní len pre Pakistan (kde je miera dovozu textilu do EÚ problémom, v neposlednom rade preto, že Pakistan bude podľa niektorých strán profitovať na úkor susediacich najmenej rozvinutých krajín) a Filipíny, a to za predpokladu, že spĺňajú podmienky a že ho budú chcieť využívať.

3.   Oprávnenosť na využívanie systému GSP/GSP+ v budúcnosti

3.1   So všeobecným poklesom colných sadzieb vo svete (okrem sadzieb v oblasti poľnohospodárstva a textilu) a s pravdepodobným nárastom dohôd EÚ o voľnom obchode, ktoré vstúpia do platnosti, klesá aj rozsah systému GSP. Po očakávaných zmenách a vypusteniach uvedených vyššie sa odhaduje, že:

—	celkovo asi 80 krajín bude aj naďalej oprávnených na využívanie systému GSP v závislosti od toho, ktoré z nich v danom čase splnia stanovené kritériá,

—	49 z nich sú najmenej rozvinuté krajiny oprávnené v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“,

—

z približne 30 krajín, ktoré spĺňajú podmienky na systém GSP alebo GSP+, ale nie na iniciatívu „Všetko okrem zbraní“, by s výnimkou 7 alebo 8 krajín mali byť všetky oprávnené na systém GSP+. Nie je však ani zďaleka jasné, či bude systém GSP+ dostatočne atraktívny na to, aby ho väčšina z nich využívala. Mnohé krajiny sa ho v súčasnosti rozhodli nevyužívať. Systém GSP+ by sa tak mohol obmedziť len na tri alebo päť krajín (7), a to aj za predpokladu, že sa stanoví vyššie 2 % číslo (pozri bod 2.10.2.), najmä ak sa uzatvoria dohody EÚ o voľnom obchode s krajinami Strednej Ameriky (ktoré ešte neboli ratifikované) a s príslušnými krajinami Východného partnerstva,

—	na druhej strane môže väčšina krajín oprávnených len na GSP toto oprávnenie čoskoro stratiť. Patria sem India, Čína, Ukrajina a tri krajiny ASEAN, pričom všetky sa rýchlo vyvíjajú a niektoré z nich rokujú s EÚ aj o uzavretí dohôd o voľnom obchode,

—	táto možnosť ďalšieho zníženia počtu krajín, ktoré by mohli byť oprávnené, vyvoláva otázku, či by EÚ mala v dlhodobej perspektíve zachovať GSP aj GSP+.

3.2   Výbor uznáva, že Komisia je veľmi opatrná, pokiaľ ide o rozšírenie oprávnenosti na GSP+, a to po prehratom spore WTO s Indiou v roku 2004 týkajúcom sa GSP v súvislosti s liečivami. Ak by EÚ mala čeliť ďalším sporom v rámci WTO, mohla by ich prehrať, keďže legálnu diskrimináciu medzi rozvojovými krajinami možno uplatňovať len za veľmi špecifických podmienok.

3.3   Výbor na druhej strane chápe, že na zvýšenie počtu krajín oprávnených len na GSP by sa museli zahrnúť všetky krajiny, ktoré Svetová banka klasifikovala ako krajiny s vyšším stredným príjmom (viac ako 3 976 USD na obyvateľa ročne), aj keď je ich počet nízky. Patria sem Rusko, Brazília, Argentína a Malajzia (pričom ročný príjem týchto krajín na obyvateľa je vyšší ako v Rumunsku a Bulharsku). Kľúčovým bodom zostáva, že účelom systému GSP je pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú.

3.4   Výbor sa preto domnieva, že vo väčšine prípadov je pri rozhodovaní o účasti v systéme GSP a GSP+ hlavným rozdielom voľba oprávnených krajín. Následne sa vynára otázka, či alebo do akej miery možno systém GSP+ dostatočne zatraktívniť tak, aby ho využívalo čo najviac krajín, napríklad aj krajiny strednej Ázie a Nigéria (ktoré sa už rozhodli nevyužívať systém GSP+), Sýria, Irán a mnohé ostrovné štáty. Podporovanie väčšieho počtu týchto krajín, aby využívali systém GSP+ a tým aj dôslednejšie prijímali a dodržiavali zásady stanovené v uvedených 27 dohovoroch, by malo viesť k situácii výhodnej pre obe strany.

4.   Hlavné dohovory – o ľudských a pracovných právach, životnom prostredí a dobrej správe vecí verejných

4.1   Z hľadiska výboru sú kľúčovým aspektom GSP+ záväzky založené na univerzálnych právach, ktoré zase prijmú zvýhodnené krajiny. Na získanie oprávnenia pre systém GSP alebo iniciatívu „Všetko okrem zbraní“ nesmie žiadateľ závažným a systematickým spôsobom porušovať zásady stanovené v dohodách uvedených v časti A prílohy VIII navrhovaného nariadenia, ktoré zahŕňa kľúčové dohovory OSN o ľudských a pracovných právach, ako aj 8 kľúčových dohovorov MOP. Jedinou navrhovanou zmenou v návrhu nariadenia je odstrániť zmienku o apartheide.

4.2   Na získanie oprávnenia na GSP+ však všetky krajiny musia ratifikovať, dodržiavať a uplatňovať dohovory uvedené v časti A prílohy VIII, ako aj ostatných 12 dohovorov (uvedených v časti B). V tejto súvislosti sa navrhuje pridať Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (1992), čo veľmi vítame.

4.2.1   Pre GSP+ sa navrhuje, aby príjemcovia odteraz museli preukázať väčšiu angažovanosť, klásť väčší dôraz na dodržiavanie dohovorov, ako aj posilniť mechanizmy na zabezpečenie ich vykonávania. Na tento účel:

—	sa príjemcovia musia odteraz zaviazať, že budú ratifikovať dohovory, súvisiace právne predpisy a ostatné metódy implementácie, že príslušné kontrolné orgány nezistia žiadne závažné porušenie, a musia akceptovať pravidelné kontroly a revízie,

—	vzhľadom na to, že GSP+ je systém založený na stimuloch (a nie na sankciách), bude medzi Komisiou a každým príjemcom prebiehať pravidelný dialóg s cieľom zabezpečiť postupné zlepšovanie, a nie zhoršovanie jeho uplatňovania,

—	sa posilní monitorovanie, pričom každé dva roky (namiesto troch) sa bude Rade a teraz aj Európskemu parlamentu podávať správa,

—	nedostatočná spolupráca povedie k rýchlemu vylúčeniu bez ďalšieho vyšetrovania,

—	sa presunie dôkazné bremeno, ktoré bude odteraz znášať prijímajúca krajina,

—	Komisia bude môcť odteraz využívať ďalšie spoľahlivé zdroje informácií vrátane predovšetkým informácií od občianskej spoločnosti.

4.3   Pre mnohých príjemcov GSP+ to bude hlavná požiadavka, a to z technického aj finančného hľadiska, preto bude mať podpora EÚ zásadný význam. V návrhu nariadenia sa v tejto súvislosti nič nespomína. Výbor vyzýva na skoré zahrnutie programu ES súbežne s týmto nariadením, v ktorom bude podrobne opísaná podpora a finančná pomoc, dostupné na takéto budovanie kapacít pre všetkých príjemcov systému GSP, ktorí oň požiadajú. Konečné rozhodnutie urobí prijímajúca krajina v súlade so svojimi vlastnými podmienkami.

4.4   Výbor podporuje zachovanie 27 dohovorov s dvomi navrhovanými zmenami. Komisia zdôrazňuje, že vybrané dohovory poskytujú krajinám „reálnu šancu zamerať sa na podstatné veci“ (8). GSP+ musí byť ako nástroj rozvoja založený na stimuloch pre príslušné krajiny dostatočne atraktívny na to, aby ho využívali. Musí sa dosiahnuť rovnováha medzi dodržiavaním ľudských práv, zlepšením v sociálnej, environmentálnej a politickej oblasti a schopnosťami chudobnejších krajín spĺňať dodatočné požiadavky, dokonca aj v prípade, keď sa opierajú o technickú pomoc pre obchod (TRTA). Ako vyplýva zo správy CARIS, výnosy sú ešte stále minimálne.

4.4.1   Nie každá oprávnená krajina chce využívať GSP+ pre jeden z nasledujúcich troch dôvodov:

—	kľúčové produkty určené na vývoz nie sú „citlivej povahy“, takže niet veľmi čo získať,

—	vlády sa nechcú podriaďovať stanoveným požiadavkám,

—	vnútorné problémy vrátane vojen, konfliktov a/alebo nedostatku administratívnych kapacít, ktoré znemožňujú plnenie týchto požiadaviek.

4.4.2   EÚ predtým kládla dôraz len na ratifikáciu dohovorov a jasnú predstavu, že krajiny zabezpečia ich účinné vykonávanie. Žiadať o to hneď na začiatku by znamenalo, že za týchto podmienok by nemohla byť oprávnená žiadna krajina okrem Nórska a Švajčiarska. Správa CARIS poukazuje na to, že „GSP+ sa zdá byť efektívny pri presadzovaní ratifikácie 27 dohovorov“, ale že „jeho účinky sa de facto dajú ťažšie identifikovať“. Systém GSP však poskytuje vnútorné stimuly na jeho účinné vykonávanie, pričom zúčastnené strany by jeho neskorším zrušením veľa stratili.

4.5   Ktorékoľvek ustanovenia GSP môžu byť dočasne pozastavené z dôvodu závažného a systematického porušovania príslušných základných zásad, ako aj z mnohých iných dôvodov, ako sú nečestné obchodné praktiky, podvod alebo závažné nedostatky v rámci colných kontrol.

4.5.1   Poskytovanie výhod v rámci GSP bolo doteraz pozastavené z dôvodu porušovania pracovných práv v prípade Mjanmarska (9) (1997) a Bieloruska (2006), pričom dosiaľ nebolo obnovené. Výhody GSP+ boli pre Srí Lanku zrušené v roku 2010 z dôvodu neúčinného uplatňovania dohovorov o ľudských právach. V prípade niektorých krajín, ako je napríklad Salvádor, bolo začatie vyšetrovania dostatočným stimulom na uskutočnenie zmeny.

4.5.2   Pre výbor je kľúčovou otázkou, či by zavedenie dôkladného vyšetrovania, najmä v rámci prepracovaného, prísnejšieho systému – pričom mnohé krajiny majú pred sebou ešte veľa nedokončenej práce – nevyhnutne viedlo k zrušeniu preferenčného zaobchádzania, ak by nebolo možné rýchlo dosiahnuť pozitívne riešenie. To by nikomu neprospelo. Medzi stimulačnými a penalizačnými opatreniami musí existovať rovnováha. Pre niektoré veľmi chudobné krajiny, ktoré čelia potenciálnemu hladomoru a iným ťažkostiam, môžu byť tieto ciele v krátkom časovom horizonte nedosiahnuteľné. Hoci má Komisia podávať Parlamentu správu každé dva roky, výbor si uvedomuje skutočnosti, že budú priebežne viesť dialóg a že Komisia bude priebežne monitorovať situáciu v prijímajúcich krajinách, a to aj prostredníctvom materiálu, ktorý poskytnú príslušné medzinárodné monitorovacie orgány. Výbor očakáva, že po zistení skutočných problematických oblastí bude Komisia v tejto fáze postupovať maximálne transparentným spôsobom.

4.5.3   Osobitnou otázkou je situácia Uzbekistanu (ktorý inak spĺňa podmienky na GSP+, ale rozhodol sa ho nevyužívať), kde existujú veľké obavy, pokiaľ ide o využívanie detskej práce pri zbere bavlny. Deklarovaným cieľom GSP+ je povzbudiť prijímajúce krajiny, aby zlepšovali svoj profil. Preto je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi podporovaním pozitívnych zmien a smerovaním krajiny do ešte väčšej izolácie, čo by viedlo k spomaleniu či dokonca zvráteniu pokroku, a to aj na niekoľko rokov.

5.   Úloha občianskej spoločnosti

5.1   Výbor v súvislosti s ďalším budovaním kapacít uvedeným v bode 4.3 odporúča, aby táto potreba vychádzala z dialógu, ktorý bude založený na skúsenostiach občianskej spoločnosti identifikovať skutočné potreby a zamerať sa na ne. Ako už bolo uvedené, dokonca aj na základe správy CARIS, ktorá má prístup k sofistikovanej analýze a analytikom, je ťažké dospieť k záveru pri hodnotení obchodného pokroku v rámci GSP, pričom sa očakáva, že rozvojové krajiny s nedostatkom zdrojov prijmú politické rozhodnutia, aj keď majú len veľmi slabé kapacity na vypracovanie presnej prognózy.

5.2   V článku 14 navrhovaného nariadenia sa uvádza, že pokiaľ ide o súlad so základnými dohovormi uvedenými v prílohe VIII, Komisia „môže zahrnúť akékoľvek informácie, ktoré považuje za primerané“. Komisia zdôrazňuje, že „okrem správ medzinárodných kontrolných orgánov budeme môcť využívať aj iné zdroje presných informácií“ (10), ktoré budú musieť byť overené a spoľahlivé.

5.3   Komisia považuje výbor za jeden z týchto zdrojov, ktorý oceňuje za jeho vyvážený prístup a schopnosť vnímať širšie súvislosti z hľadiska organizovanej občianskej spoločnosti. Medzi ostatné potenciálne zdroje patria podniky a obchodné organizácie, odborové zväzy a ostatné organizácie, ktoré môžu preukázať svoju aktívnu účasť.

5.4   Výbor si takisto všíma, že cieľom Komisie je včas predložiť samostatné nariadenia, aby zaviedla postupy, ktoré je potrebné prijať v súvislosti so žiadosťami o zaradenie do systému GSP+, a zrušením a obnovením systémov GSP, GSP+ a iniciatívy „Všetko okrem zbraní“, v súlade s článkom 10 ods. 8, článkom 15 ods. 2 a článkom 19 ods. 12 predloženého nariadenia spolu s ochrannými opatreniami podľa článku 22 ods. 4. Výbor sa k tomu ochotne vyjadrí počas fázy príprav a konzultácií.

5.4.1   Bez toho, aby mal v úmysle spochybňovať práva alebo schopnosť ktorejkoľvek zúčastnenej strany poskytovať informácie o dodržiavaní pravidiel, výbor jednako odporúča Komisii, Rade a Parlamentu, aby vytvorili mechanizmus „monitorovania“ alebo konzultácií, pričom občianska spoločnosť môže informovať o prípadoch údajného porušovania ktoréhokoľvek určeného dohovoru zo strany príjemcov GSP. Takisto žiadame, aby samotný výbor konal v tejto súvislosti ako sprostredkovateľ alebo koordinátor a pôsobil ako kontaktné miesto na podávanie sťažností, ktoré sa majú zaregistrovať, a to na základe príslušných predpokladaných precedensov, ktoré majú byť stanovené na monitorovanie vykonávania dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou zo strany občianskej spoločnosti, ako aj ostatných dohôd o voľnom obchode, najmä tých ustanovení, ktoré sa týkajú konkrétneho prínosu EÚ a/alebo zriadenia poradných skupín na úrovni EÚ pred postúpením týchto otázok oficiálnym spoločným orgánom ustanoveným v rámci týchto dohôd.

5.4.2   Vyzývame preto Komisiu, aby spolu s výborom zriadila v blízkej budúcnosti prvú spoločnú pracovnú skupinu, ktorej úlohou bude predložiť spoľahlivé odporúčania.

---

(1)  INFORMAČNÝ BALÍK k návrhu Európskej komisie na nový systém GSP, GR TRADE, str. 8.

(2)  Centrum pre analýzu regionálnej integrácie v Sussexe (University of Sussex): strednodobá hodnotiaca správa o systéme GSP, 2009.

(3)  Ú. v. EÚ C 110, 30.4.2004, s. 34.

(4)  Ďalších 2 300 colných položiek už má štandardnú colnú sadzbu v nulovej výške.

(5)  Správa CARIS.

(6)  Príčinou boli napoleonské vojny a pozastavenie dovozu cukrovej trstiny do kontinentálnej Európy.

(7)  Bolívia, Ekvádor a Mongolsko, s možným rozšírením o Pakistan a Filipíny.

(8)  INFORMAČNÝ BALÍK k návrhu Európskej komisie na nový systém GSP, GR TRADE, s. 8, bod 5.

(9)  V opačnom prípade by teraz bolo oprávnené v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“.

(10)  INFORMAČNÝ BALÍK k návrhu Európskej komisie na nový systém GSP, GR TRADE, s. 8.

---