25.8.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 248/130

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ‚Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť‘ “

[KOM(2010) 758 v konečnom znení]

2011/C 248/22

Spravodajkyňa: Maureen O'NEILL

Európska komisia sa 16. decembra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ‚Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť‘ “

KOM(2010) 758 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 27. mája 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 472. plenárnom zasadnutí 15. a 16. júna 2011 (schôdza z 15. júna 2011) prijal 147 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

Stanovisko EHSV na tému „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“ súvisí so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V stanovisku sa zdôrazňuje nový holistický prístup, ktorý ho úzko spája s inými hlavnými iniciatívami a piatimi prvoradými cieľmi EÚ. Zdôrazňuje aj potrebu konzistentnosti medzi opatreniami na úrovni EÚ a jednotlivých štátov a tiež zapojenie mimovládnych subjektov a ich kľúčovú úlohu (1).

1.   Odporúčania

EHSV vyslovuje nasledujúce odporúčania:

—	Keďže chudoba predstavuje porušovanie ľudských práv, za jej odstránenie musia niesť spoločnú zodpovednosť vlády, sociálni partneri a občianska spoločnosť;

—	V stratégii Európa 2020 musí byť politická súdržnosť medzi hospodárskymi, finančnými a sociálnymi opatreniami a opatreniami týkajúcimi sa zamestnanosti a všetky z nich by mali prispievať k sociálnej súdržnosti;

—	Úsporné opatrenia by nemali zvyšovať riziko chudoby. Je potrebné uskutočniť efektívne hodnotenie sociálnych vplyvov a diskutovať o ňom;

—	Stratégia aktívneho začleňovania by sa mala uplatňovať ako integrovaný prístup, aby sa zabezpečila primeraná podpora príjmov, inkluzívny trh práce a dostupnosť kvalitnej práce a služieb;

—	Väčší dôraz by sa mal klásť na odstraňovanie nerovností a presadzovanie základných ľudských práv, vrátane spravodlivejšieho rozdelenia príjmov a uplatňovania horizontálnych sociálnych doložiek stanovených v Lisabonskej zmluve;

—	Viac by sa malo zdôrazňovať investovanie do ľudského kapitálu prostredníctvom celoživotného učenia v rámci vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane zvyšovania kvalifikačných predpokladov, ktoré zodpovedajú potrebám trhu práce i mimo neho;

—

Zapojenie subjektov občianskej spoločnosti do platformy, vrátane ľudí žijúcich v chudobe, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov, by sa malo zvýšiť prostredníctvom štruktúrovaného dialógu na úrovni EÚ a na štátnej úrovni a podporovať zodpovedajúcim financovaním EÚ; EHSV by mal v tomto dialógu a na výročnej konferencii zohrávať aktívnu a kooperatívnu úlohu;

—	Je potrebné zvýšiť finančné prostriedky EÚ, najmä štrukturálnych fondov, určené na znižovanie chudoby a klásť dôraz na zjednodušenie postupov, zvyšovanie transparentnosti a sledovanie efektívnej realizácie;

—	Otvorená metóda koordinácie v sociálnej oblasti sa musí posilniť, čo zahŕňa rozvoj národných stratégií sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia a akčných plánov na národnej a miestnej úrovni. Je potrebné objasniť jej väzbu na hlavnú iniciatívu proti chudobe.

2.   Súvislosti

„Ľudia žijú v chudobe vtedy, ak ich príjem a prostriedky sú natoľko nedostačujúce, že im znemožňujú mať takú životnú úroveň, ktorá je v spoločnosti, v ktorej žijú, považovaná za prijateľnú. Kvôli svojej chudobe môžu byť vystavení viacnásobnému znevýhodneniu – nezamestnanosti, nízkemu príjmu, bývaniu v zlých podmienkach, nedostatočnej zdravotnej starostlivosti a prekážkam v oblasti celoživotného vzdelávania, kultúry, športu a rekreácie. Často sú odsunutí na okraj spoločnosti a vylúčení z účasti na činnostiach (ekonomických, sociálnych a kultúrnych), ktoré sú pre ostatných ľudí bežné, a ich prístup k základným právam môže byť obmedzený.“ (2)

2.1   Viac ako 80 miliónov ľudí v Európskej únii žije pod hranicou chudoby (3), z nich viac než 50 % tvoria ženy a 20 miliónov z nich sú deti. Štatistické údaje o materiálnej chudobe sú síce dôležité, avšak existencia nemateriálnej chudoby, ako napr. negramotnosť, musí byť tiež uznaná. Súčasná hospodárska kríza najtvrdšie zasiahla najzraniteľnejších a najviac znevýhodnených členov našej spoločnosti.

2.2   Európska komisia zaradila zníženie chudoby do centra svojho programu týkajúceho sa hospodárstva, zamestnanosti a sociálnych vecí – do stratégie Európa 2020 (4). Najvyšší predstavitelia štátov a vlád dosiahli politickú dohodu so spoločným cieľom ochrániť v nasledujúcom desaťročí najmenej 20 miliónov ľudí pred chudobou a sociálnym vylúčením. Hlavná iniciatíva platformy na boj proti sociálnemu vylúčeniu tvorí pevnú súčasť stratégie, spolu s usmernením č. 10, ktoré podporí prínos členských štátov k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v rámci ich národných reformných programov.

2.3   Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu poukázal na zložitosť a mnohorozmerné aspekty boja proti chudobe a na naliehavú potrebu pôsobiť proti nej bez ohľadu na hospodársku krízu a úsporné opatrenia.

2.4   Mladí ľudia, migranti a osoby s nízkou kvalifikáciou čelia zvyšujúcej sa nezamestnanosti. Tzv. „chudobní pracujúci“, ktorí si nedokážu zarobiť dostatok peňazí na pokrytie svojich každodenných životných potrieb, ako aj starší ľudia a rodiny s obmedzeným príjmom čelia materiálnej deprivácii, ktorá postihuje 8 % Európanov a v niektorých členských štátoch až 30 % obyvateľov (5).

2.5   Európska rada sa dohodla, že prvoradý cieľ znižovania chudoby v zmysle stratégie Európa 2020 by sa mal zakladať na troch ukazovateľoch: miere rizika chudoby, vážnej materiálnej deprivácii a percente ľudí žijúcich v domácnostiach, ktorých členovia sú bez práce. Ciele znižovania chudoby by sa mali spájať s miestnymi a regionálnymi prioritami.

3.   Platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu

3.1   Navrhovaná platforma je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktorá má tri priority zamerané na zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti:

—	inteligentný rast,

—	udržateľný rast,

—	inkluzívny rast.

3.2   Cieľom platformy je dosiahnuť, aby sa členské štáty, inštitúcie EÚ a kľúčové zainteresované strany spoločne zaviazali bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu tým, že si stanovia „dynamický rámec činností“ zameraných na sociálnu a územnú súdržnosť, aby sa zabezpečilo, že zamestnanosť, rast a sociálne začlenenie budú v Európskej únii rovnomernejšie rozložené.

3.3   V snahe dosiahnuť tento cieľ Komisia identifikovala tieto oblasti činností:

—	plnenie činností v rámci celého spektra politík,

—	výraznejšie a efektívnejšie využívanie fondov EÚ na podporu sociálneho začlenenia,

—	podpora sociálnych inovácií podložených dôkazmi,

—	práca vo forme partnerstiev a využívanie potenciálu sociálneho hospodárstva,

—	zlepšenie koordinácie politík jednotlivých členských štátov.

4.   Všeobecné pripomienky

4.1   Chudoba je v Európe 21. storočia neprípustná a predstavuje porušovanie ľudských práv. EHSV víta záväzok znížiť chudobu a cieľ vymaniť najmenej 20 miliónov ľudí z chudoby (6), takisto víta vytvorenie platformy a opatrenia na znižovanie chudoby, z ktorých mnohé sú vyjadrené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV. Požaduje však konkrétne opatrenia na riešenie príčin a dôsledkov chudoby a na uplatňovanie ľudských práv.

4.2   Medzi hospodárskou, finančnou a sociálnou politikou na úrovni EÚ a reálnou situáciou v členských štátoch je nedostatočná súvislosť. EHSV zdôrazňuje dôležitosť koherentného a integrovaného prístupu a obáva sa, aby opatrenia EÚ zamerané na riadenia hospodárstva, rast a zamestnanosť nezvyšovali riziko vzniku chudoby. EHSV žiada účinné posúdenie sociálneho dosahu týchto opatrení, ktoré musia byť predmetom širokej diskusie.

4.3   EHSV sa pri príprave stanoviska zaoberal aj ďalšími dôsledkami chudoby: chudoba podporuje ekonomickú a sociálnu migráciu, pričom na úrovni jednotlivých členských štátov znižuje mieru návratnosti investícií do ľudských zdrojov. Chudobní, ktorí nemajú možnosť brániť svoje záujmy, sa môžu ocitnúť v ešte nevýhodnejšej situácii, ak sa pri príprave štátnych reforiem v oblasti hospodárstva, daní, sociálnej sféry, zdravotnej starostlivosti a vzdelávania zameraných na znižovanie verejných výdavkov nebude brať ohľad na ich ochranu. Zvyšovanie počtu osôb, ktoré sa ocitli pod prahom chudoby, by mohlo ešte umocniť požiadavku znovu prerozdeliť verejné financie.

5.   Konkrétne pripomienky

5.1   Sociálna ochrana

5.1.1   EHSV oceňuje význam opatrení na zvyšovanie zamestnanosti a vytváranie pracovných miest, zdôrazňuje však, že je veľmi dôležité, aby sa zvýšila sociálna ochrana, neznižovalo sociálne zabezpečenie a nevytváral tlak na znižovanie miezd, čo neúmerne postihuje najchudobnejších.

5.1.2   Systémy sociálnej ochrany znižujú riziko chudoby o tretinu (7) a sú životne dôležité pre zaručovanie ľudských práv. Fungujú ako automatické ekonomické stabilizátory, ktoré zmierňujú chudobu a podporujú hospodársku a sociálnu súdržnosť. Sú nevyhnutné na to, aby sa verejná mienka priklonila na stranu európskeho projektu (8).

5.1.3   EHSV podporuje Komisiu v jej zámere zabezpečiť udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov členských štátov s cieľom zaručiť primeraný príjem počas celého života, a to aj v starobe (9).

5.2   Stratégie aktívneho začleňovania

5.2.1   Na integrovanú stratégiu aktívneho začleňovania, ktorá zahŕňa tri piliere – inkluzívny trh práce, prístup ku kvalitným službám a primeranú podporu príjmov  (10), sa musí klásť trvalý a koordinovaný dôraz, aby sa odstránili prekážky, s ktorými sa stretávajú ľudia žijúci v chudobe.

5.2.2   EHSV schvaľuje, že v boji proti chudobe sa kladie veľký dôraz na predchádzanie chudobe a jej odstránenie prostredníctvom udržateľného rastu. Kvalitné pracovné miesta a moderné, efektívne systémy sociálnej ochrany v spojení s odstraňovaním rozdielov v odmeňovaní, blahobyte a prístupe k službám sú nevyhnutné. Komisia vo svojej výročnej správe o pokroku za rok 2011 zdôraznila skutočnosť, že „udržateľný rast nemôže byť dosiahnuteľný, pokiaľ sa prospech z neho nebude šíriť do celej spoločnosti“ a že cieľom je „zaistenie zlučiteľnosti rastu a sociálnej súdržnosti“ (11).

5.2.3   I keď je mimoriadne dôležité stanoviť politiku na úrovni EÚ, úloha členských štátov a najmä regionálnych a miestnych orgánov musí byť posilnená, aby sa zabezpečilo, že dôjde k zmene. EHSV by chcel v tejto oblasti spolupracovať s Výborom regiónov.

5.2.4   EHSV zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú by tak sociálni partneri, ako aj organizácie sociálneho hospodárstva, vrátane družstiev, mali zohrávať v rozvoji inkluzívneho trhu práce a pri podpore spravodlivejšieho rozdeľovania príjmov, ako zásadných príspevkov k uplatňovaniu stratégie Európa 2020.

5.2.5   EHSV žiada, aby sa väčší dôraz kládol na vytváranie kvalitných trvalých pracovných miest a na opatrenia na boj proti chudobe pracujúcich, ktoré sa týkajú miezd umožňujúcich dôstojný život, dobrých pracovných podmienok a minimalizácie rizika chudoby pri prechode od sociálnej podpory k práci.

5.2.6   Ako súčasť stratégie aktívneho začleňovania EÚ je na vytvorenie inkluzívneho trhu práce (12) potrebné prijať konkrétne opatrenia, aby sa prekonali prekážky v prístupe na trh pre určité skupiny, napr. pre mladých a starších ľudí, etnické menšiny vrátane Rómov, migrantov, žien, osamelých rodičov a osôb so zdravotným postihnutím (13).

5.2.7   EHSV zdôrazňuje význam legálnej práce pre všetkých a je znepokojený dosahom, aký má nelegálna práca, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovej povinnosti na udržateľné financovanie systémov sociálnej ochrany a na zamestnanosť a sociálne práva. Na úrovni EÚ sú potrebné tak integrované opatrenia, ako aj zmes sankcií, účinných kontrol a poskytovania podnetov na legálnu prácu.

5.2.8   EHSV požaduje podrobný plán uskutočňovania stratégií aktívneho začleňovania na miestnej úrovni. Podporuje výzvu Európskeho parlamentu adresovanú Komisii, aby preskúmala dosah legislatívneho návrhu na zavedenie primeraného minimálneho príjmu vo výške aspoň 60 % priemerného príjmu v každom členskom štáte.

5.2.9   EHSV vyzýva na zber porovnateľných údajov a zdokonalených ukazovateľov, ktoré by odrážali sociálne a hospodárske výhody odstránenia chudoby, ako aj náklady vyplývajúce z nečinnosti.

5.3   Zapojenie zainteresovaných strán

5.3.1   EHSV považuje zapojenie príslušných zainteresovaných strán do pravidelného štruktúrovaného dialógu na úrovni EÚ a jednotlivých štátov za nevyhnutné pri hľadaní účinných riešení a monitorovaní uskutočňovania programu platformy.

5.3.2   EHSV víta návrh Komisie spolupracovať s inštitúciami EÚ, ľuďmi žijúcimi v chudobe, mimovládnymi organizáciami, organizáciami sociálneho hospodárstva, sociálnymi partnermi a ďalšími aktérmi občianskej spoločnosti na výročnej konferencii s cieľom posúdiť dosiahnutý pokrok v rámci spomenutého štruktúrovaného dialógu na úrovni EÚ a jednotlivých štátov. Musí sem patriť aj posúdenie sociálneho vplyvu ročného prieskumu rastu a dosiahnutého pokroku.

5.3.3   EHSV by uvítal posilnenie úlohy, ktorú by Európsky parlament mohol hrať pri zabezpečovaní uskutočňovania programu platformy v členských štátoch. Je to v súlade s návrhmi občianskeho fóra AGORA Európskeho parlamentu.

5.3.4   EHSV jednoznačne podporuje návrh nezáväzných usmernení k zapojeniu zainteresovaných strán na úrovni EÚ a do národných programov reforiem prednesený v hlavnej platforme.

5.3.5   EHSV by mal byť aktívnym partnerom pri plnení cieľov platformy a hrať kľúčovú úlohu pri zlučovaní záujmov sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti. Môže sem patriť:

—	organizovanie ročnej verejnej diskusie o pokroku v dosahovaní cieľa týkajúceho sa chudoby,

—	príspevok k priebežnému hodnoteniu naplánovanému na rok 2014 v rámci stratégie Európa 2020,

—	príspevok k výročnej konferencii,

—	účasť na pravidelnom dialógu s ostatnými zainteresovanými stranami, vrátane Výboru regiónov a národných hospodárskych a sociálnych rád, a vypracovanie stanovísk ku kľúčovým prioritám.

5.4   Riešenie nerovností

5.4.1   EHSV víta, že pri práci v platforme sa kladie dôraz na nediskrimináciu, rovnosť a integráciu s cieľom zabezpečiť začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím alebo problémami s duševným zdravím, mladých a starších ľudí, migrantov a príslušníkov etnických menšín, vrátane Rómov, a na dosiahnutie rovnosti žien a mužov (14). EHSV zdôrazňuje, že je potrebné do článkov 5, 8, 9 a 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zaradiť krížový odkaz na základné ľudské práva a konkrétne návrhy na uplatňovanie horizontálnych sociálnych doložiek.

5.4.2   EHSV podporuje skutočnosť, že boju proti problému bezdomovstva a vylúčenia v oblasti bývania, ako aj energetickej chudoby a finančného vylúčenia bola priznaná priorita. EHSV zdôrazňuje význam podpory cenovej dostupnosti kvalitných služieb, vrátanie informačných technológií. Tieto aspekty je potrebné rozvíjať prostredníctvom národných stratégií sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia ako súčasť posilnenej otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti.

5.4.3   EHSV prízvukuje, že je potrebné investovať do ľudského kapitálu a zdôrazňuje význam vzdelávania a odbornej prípravy na získanie kvalifikácie pre zamestnanie, na osobný rozvoj a sociálne začlenenie. To by malo zahŕňať prvé roky života, školu, ďalšie vzdelávanie, odbornú prípravu a školenia ako súčasť záväzku celoživotného vzdelávania pre všetkých.

5.4.4   Správy OECD a Komisie upozorňujú na rastúce nerovnosti v rozdelení príjmov a bohatstva, ako aj na rozdiely v dostupnosti služieb, vrátane zdravotnej starostlivosti, v rámci členských štátov a medzi nimi. Okrem toho je chudoba jedným z kľúčových sociálnych determinantov zlého zdravotného stavu, a politika EÚ by mala preukázať morálnu zodpovednosť za záchranu životov. Presvedčivé dôkazy potvrdzujú, že spoločnosti založené na rovnosti takmer vždy lepšie prosperujú. Platforma si musí stanoviť ako prioritu rozvoj integrovaných stratégií a konkrétnych opatrení na odstránenie rozdielov s cieľom vytvoriť spravodlivejšiu spoločnosť (15).

5.4.5   EHSV podporuje návrh Komisie vypracovať rozsiahle odporúčanie k téme chudoby detí, ktoré by malo prispieť k predchádzaniu a zmierňovaniu chudoby detí zabezpečením primeraného príjmu rodiny, investovaním do starostlivosti a vzdelávania najmä v prvých rokoch života a posilnením postavenia detí v súlade so základnými právami a Dohovorom OSN o právach dieťaťa. Je potrebné ho vypracovať spolu s koherentným prístupom k rodinnej politike. Sem treba zahrnúť sústavné monitorovanie, výmenu poznatkov, výskum a partnerské hodnotenie, ktoré pomôže dosiahnuť do roku 2020 ciele EÚ v oblasti chudoby (16).

5.5   Využitie prostriedkov EÚ na napĺňanie cieľov týkajúcich sa sociálneho začlenenia a súdržnosti

5.5.1   EHSV jednoznačne víta návrhy na účinnejšie využívanie štrukturálnych fondov na znižovanie chudoby a podporu sociálnej súdržnosti, zdôrazňuje však, že je potrebné zvýšiť objem dostupných finančných prostriedkov predovšetkým pre znevýhodnené komunity. Je mimoriadne dôležité investovať do vytvárania kvalitných pracovných miest a do účinných postupov, ako zlepšiť dostupnosť týchto miest pre vylúčené skupiny, a to aj prostredníctvom sociálneho hospodárstva. Tieto prostriedky by mali tiež zlepšiť dostupnosť kvalitných služieb, vrátane bývania.

5.5.2   EHSV víta návrhy na zjednodušenie prístupu miestnych organizácií k štrukturálnym fondom, najmä prostredníctvom globálnych grantov, technickej pomoci a budovania kapacít, zdôrazňuje však, že je potrebné:

—	znížiť byrokraciu, a to vďaka flexibilnejším postupom pri získavaní financovania,

—	stanoviť minimálne európske normy na zlepšenie transparentnosti a účinnosti postupov, vrátane zjednodušeného informovania (17).

Komisia by mala poskytovať usmernenia, podporovať vzájomné učenie, sledovať realizáciu a najmä vyvodiť ponaučenie z využívania štrukturálnych fondov počas krízy.

5.5.3   EHSV navrhuje, aby sa programy EÚ, napr. PROGRESS, využívali na financovanie rozvoja národných platforiem, čím sa umožní účinné zapojenie zainteresovaných strán do európskej platformy a zlepší realizácia jej priorít.

5.6   Sociálne inovácie a reformy

5.6.1   EHSV víta uznanie úlohy sociálneho hospodárstva a mimovládnych organizácií pri uskutočňovaní stratégií boja proti chudobe, podpore vytvárania pracovných miest a rozvoji služieb, ktoré tvorivým spôsobom reagujú na potreby komunít. Zdôrazňuje tiež spoločnú zodpovednosť všetkých aktérov, vrátane malých a stredných podnikov a podnikateľov, za spoluprácu pri hľadaní účinných riešení.

5.6.2   Dobrovoľná činnosť hrá dôležitú úlohu v rozvoji komunít, získavaní zručností, poskytovaní informálneho a neformálneho vzdelávania a posilňovaní postavenia jednotlivcov. EHSV veľmi podporuje prínosy dobrovoľnej činnosti, pokiaľ neohrozuje platené pracovné miesta alebo verejné služby.

5.6.3   EHSV víta zvýšenú podporu preukázaným sociálnym inováciám, zdôrazňuje však, že je dôležité zachovať existujúce osvedčené postupy a budovať na nich a žiada, aby sa pokračovalo vo financovaní.

5.7   Zlepšenej koordinácie politík

5.7.1   Národné reformné plány a stanovenie národných cieľov sú kľúčovými zložkami pri spustení stratégie Európa 2020 a uskutočňovaní opatrení na znižovanie chudoby. Je však nevyhnutné podoprieť tento proces otvorenou metódou koordinácie v sociálnej oblasti na základe integrovaných národných stratégií s cieľom vytvoriť pevnejší základ splnenia požadovaných sociálnych cieľov a ozrejmiť jeho spojitosť s Európskou platformou proti chudobe.

5.7.2   EHSV vo svojom stanovisku k otvorenej metóde koordinácie a sociálnej doložke uvítal horizontálnu sociálnu doložku, hodnotenie sociálneho vplyvu a posilnenie otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti ako nástroja na zabezpečenie integrovaného prístupu a uplatňovania hľadiska sociálnych cieľov. EHSV žiada, aby bol tento proces viac zviditeľnený a spriehľadnený a aby sa do neho zapojili kľúčové inštitúcie EÚ a zainteresované strany, a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť stratégie sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia na úrovni EÚ, ako aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

---

(1)  Veta bola pridaná na základe odporúčania Riadiaceho výboru pre stratégiu Európa 2020 v EHSV.

(2)  Spoločná správa Európskej komisie a Európskej rady o sociálnom začlenení, marec 2004.

(3)  Medzná hodnota ohrozenia chudoby je nastavená na 60 % celoštátnej strednej hodnoty pravidelného disponibilného príjmu po sociálnych transferoch stanovených každým členským štátom.

(4)  Aktualizácia (z roku 2010) spoločného posúdenia Výboru pre sociálnu ochranu a Európskej komisie týkajúce sa sociálneho vplyvu hospodárskej krízy a politických reakcií (november 2010). KOM(2010) 2020 v konečnom znení - „EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“.

(5)  O materiálnej deprivácii sa hovorí vtedy, keď sa ľudia nachádzajú v aspoň štyroch z deviatich situácií deprivácie. Vtedy si nemôžu dovoliť zaplatiť nájom alebo účty za služby spojené s bývaním, mať v dome primerane teplo, čeliť nečakaným výdavkom, jesť každý druhý deň rybu, mäso alebo rovnocennú proteínovú stravu, mať raz do roka týždeň dovolenky mimo domova, auto, práčku, farebný televízor alebo telefón.

(6)  Pozri vyhlásenie EHSV adresované Európskej rade zo 17. júna 2010.

(7)  Správa Výboru pre sociálnu ochranu o sociálnom posúdení stratégie Európa 2020 (február 2011).

(8)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 26.

(9)  Ú. v. EÚ C 84, 17.3.2011, s. 38.

(10)  Odporúčanie Komisie o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce (2008.867/EC).

(11)  Pozri: „Správa o pokroku stratégie Európa 2020“ (Príloha 1 „Ročný prieskum rastu“, KOM(2011) 11 – A1/2, bod 2.5.

(12)  ETUC/Business Europe et al: Rámcová dohoda o inkluzívnych trhoch práce (marec 2010).

(13)  Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 66.

(14)  Pozri odkaz EHSV určený zasadnutiu Európskej rady v júni 2010, v ktorom zdôrazňuje dôležitosť boja proti nerovnosti a diskriminácii.

(15)  OECD (2008): Rastúca nerovnosť: Rozdelenie príjmov a chudoba v krajinách OECD. Európska komisia, GR pre výskum 2010: Prečo sa sociálno-ekonomické nerovnosti zväčšujú: fakty a politické dokumenty v Európe EUR 24 471.

(16)  Ú. v. EÚ C 44, 11.2.2011, s. 34.

(17)  Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 8.

---