52010PC0774

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 20.12.2010

KOM(2010) 774 v konečnom znení

2010/0374 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii

(Text s významom pre EHP)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Hlavným zámerom projektu je revízia ESA 95, aby sa národné účty v Európskej únii zosúladili s novými hospodárskymi podmienkami, pokrokom v metodologickom výskume a potrebami používateľov.

Preto je mimoriadne dôležité mať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii z roku 2010 (ESA 2010).

Revidovaný systém ESA by mal byť vhodnou referenčnou metodikou na tvorbu kvalitných údajov národných účtov, ktoré sú potrebné na realizáciu dôležitých politík EÚ.

Revízia poskytne aj príležitosť ďalej zlepšovať štandardy ESA 95 a lepšie ich zamerať na jednotlivé účely použitia v EÚ.

ESA je významný nástroj na európskej úrovni používaný na dôležité administratívne účely (napr. vlastné zdroje, postup pri nadmernom deficite, štrukturálne fondy), ako aj na analýzu koordinácie a konvergencie hospodárskych politík členských štátov.

Aby sa dosiahli ciele Zmluvy o Európskej únii, Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä hospodárskej a menovej únie, ESA poskytuje inštitúciám, verejnej správe a hospodárskym a sociálnym subjektom súbor harmonizovaných a spoľahlivých štatistických ukazovateľov, na základe ktorých môžu prijímať svoje rozhodnutia.

Revízii ESA predchádzala revízia Medzinárodného systému národných účtov (SNÚ 93). Nový systém SNÚ (SNÚ 2008) uverejnilo v roku 2009 päť medzinárodných organizácií, ktoré sa podieľali na vypracovaní novej príručky (MMF, OECD, štatistická divízia OSN, Svetová banka a Eurostat).

Systém ESA je do veľkej miery konzistentný so systémom SNÚ, pokiaľ ide o vymedzenia pojmov, účtovné pravidlá a klasifikácie. ESA však obsahuje aj určité rozdiely, najmä v prezentácii, ktorá je v ESA viac prispôsobená použitiu v rámci Európskej únie. Tento osobitný spôsob použitia si v skutočnosti vyžaduje presnejšie vymedzenia pojmov, klasifikácie a účtovné pravidlá. Na rozdiel od SNÚ vychádza systém ESA z nariadenia, ktoré obsahuje záväzné pravidlá s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť na úrovni EÚ a program povinného zasielania údajov.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

O revízii ESA sa diskutovalo vo niekoľkých skupinách:

Bola vytvorená riadiaca skupina riaditeľov pre národné účty, ktorá má podporovať skupinu riaditeľov pre národné účty pri plnení týchto úloh:

- poskytovanie strategického usmernenia potrebného pre úspech projektu;

- poskytovanie poradenstva v rôznych fázach projektu;

- rozhodovanie o dôležitých metodických otázkach.

Základný význam pre úspech projektu revízie ESA 95 má v prípade všeobecnejších otázok expertíza pracovnej skupiny pre národné účty („PSNÚ“) a v prípade odbornejších otázok expertíza pracovnej skupiny pre finančné účty („PSFÚ“) . Na zabezpečenie technickej kvality projektu boli potrebné intenzívne diskusie prostredníctvom stretnutí a písomných konzultácií. Popri pracovnej skupine PSNÚ sa vo forme spoločných stretnutí PSNÚ a PSFÚ vytvorila skupina pre revíziu ESA 95 s cieľom riešiť otázky, ktoré boli s spoločnom záujme oboch skupín.

Technická skupina ECB – Eurostat, ktorá sa zaoberala otázkami konzistentnosti, pracovala na harmonizácii finančných a nefinančných častí systému.

V každej fáze procesu revízie sa pravidelne podávali správy Výboru pre európsky štatistický systém (VEŠS). Pravidelne bol informovaný Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie (VMFŠPB).

Uskutočňoval sa pravidelný kontakt s ostatnými generálnymi riaditeľstvami, najmä GR pre hospodárske a finančné záležitosti a GR pre rozpočet.

V septembri 2009 zorganizoval Eurostat v Bruseli konferenciu na tému národné účty, na ktorej sa zúčastnili používatelia a zainteresované strany.

POSÚDENIE VPLYVU

Ak by sa systém ESA nerevidoval, zhoršila by sa tým porovnateľnosť národných účtov a agregátov na jednej strane medzi členskými štátmi, keďže revízia poskytne príležitosť stanoviť nové metodické pravidlá pre otázky, ktoré vznikli za posledných pätnásť rokov, a na druhej strane na medzinárodnej úrovni, keďže systém SNÚ bol nedávno revidovaný.

Systém ESA by mal naďalej predstavovať verziu SNÚ prispôsobenú ekonomickým štruktúram členských štátov a mal by byť v čo najväčšom rozsahu v súlade s formátom SNÚ, aby boli údaje Európskej únie porovnateľné s údajmi, ktoré zostavujú jej hlavní medzinárodní partneri.

Analýzu dôsledkov zavedenia revidovaného systému ESA pre najdôležitejšie agregáty národných účtov, ktorá má byť v novembri 2010 predmetom diskusie o smerovaní v Rade ECOFIN, prediskutoval Podvýbor pre štatistiku Hospodárskeho a finančného výboru.

3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Cieľom nariadenia je revidovať systém ESA, pokiaľ ide o metodiku spoločných štandardov, vymedzenia pojmov, klasifikácie a účtovné pravidlá, aj pokiaľ ide o program zasielania účtov a tabuliek zostavených podľa tejto metodiky na účely Únie.

Právny základ pre európsku štatistiku predstavuje článok 338 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia na tvorbu štatistiky, ak je potrebná, o vykonávaní činností Únie. V tomto článku sa stanovujú požiadavky na tvorbu európskej štatistiky, ktorá musí byť v súlade s požiadavkami nestrannosti, spoľahlivosti, objektivity, vedeckej nezávislosti, hospodárnosti a štatistického utajenia dôverných dát.

Návrh je v súlade so zásadou subsidiarity aj so zásadou proporcionality.

Pokiaľ ide o zásadu subsidiarity, ciele návrhu nie sú vo výlučnej kompetencii Európskej únie a zároveň ich uspokojivo nie je možné dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov.

Členské štáty nemôžu v potrebnom rozsahu splniť základné požiadavky na kvalitu bez jasného európskeho rámca, t. j. bez európskych právnych predpisov, ktorými sa stanovuje spoločná metodika národných účtov a program zasielania.

Má to mimoriadny význam v oblasti národných účtov, v ktorých sa agregáty používajú na viaceré účely na regionálnej a celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni Európskej únie (napr. vlastné zdroje, postup pri nadmernom deficitu, štrukturálne fondy).

Ciele návrhu sa môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Európskej únie na základe európskeho právneho aktu, keďže iba Komisia môže koordinovať potrebnú harmonizáciu metodiky národných účtov a štatistických informácií na úrovni Európskej únie; naproti tomu samotný zber údajov a zostavovanie porovnateľnej štatistiky národných účtov môžu organizovať členské štáty. Európska únia môže preto prijať zodpovedajúce opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy.

Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, toto nariadenie sa obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie jeho cieľa a neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na tento účel. V tomto nariadení sa jednotlivým členským štátom neurčuje mechanizmus zberu údajov národných účtov, stanovujú sa v ňom len údaje, ktoré sa majú poskytovať s cieľom zabezpečiť harmonizovanú štruktúru a časový plán.

Navrhovaným právnym nástrojom v prípade ESA 2010 je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady. Nariadenie sa uprednostňuje preto, že sa ním stanovuje rovnaký právny predpis v celej Európskej únii, pričom členským štátom sa neponecháva žiadny priestor na jeho neúplné alebo selektívne uplatňovanie. Je priamo uplatniteľné, čo znamená, že sa nemusí transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

5. ĎALŠIE INFORMÁCIE

Navrhovaný akt sa týka záležitostí EHP, a preto by sa mal rozšíriť na Európsky hospodársky priestor.

2010/0374 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie[1],

po postúpení návrhu legislatívneho aktu parlamentom jednotlivých štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[2],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom[3],

keďže:

(1) Monitorovanie ekonomík členských štátov a hospodárskej a menovej únie (HMÚ) si vyžaduje porovnateľné, aktualizované a spoľahlivé informácie o štruktúre a vývoji ekonomickej situácie každého členského štátu alebo regiónu.

(2) Komisia by mala zohrávať svoju úlohu pri monitorovaní ekonomík členských štátov a HMÚ a musí najmä pravidelne podávať Rade správy o pokroku dosiahnutom členskými štátmi pri plnení ich záväzkov v rámci HMÚ.

(3) Občania Únie potrebujú ekonomické účty ako základný nástroj na analyzovanie ekonomickej situácie členského štátu alebo regiónu. V záujme porovnateľnosti by mali byť takéto účty založené na jednom súbore zásad, ktoré neumožňujú rozdielny výklad.

(4) Komisia by mala používať agregáty národných účtov na administratívne účely Únie a najmä na výpočty týkajúce sa rozpočtu.

(5) V roku 1970 bol uverejnený administratívny dokument s názvom „Európsky systém integrovaných ekonomických účtov“ (ESA), ktorý sa vzťahoval na oblasť, ktorá sa riadi týmto nariadením, a ktorý vypracoval Štatistický úrad Európskych spoločenstiev samostatne a na svoju vlastnú zodpovednosť. Uvedený dokument bol výsledkom viacročnej spolupráce Štatistického úradu Európskych spoločenstiev s národnými štatistickými úradmi členských štátov s cieľom vybudovať systém národných účtov, ktorý spĺňa požiadavky hospodárskej a sociálnej politiky Európskych spoločenstiev. Predstavoval v rámci Spoločenstva ekvivalent systému národných účtov Organizácie spojených národov, ktorý Spoločenstvo dovtedy používalo. S cieľom aktualizovať pôvodné znenie bolo v roku 1979 uverejnené druhé vydanie dokumentu[4].

(6) Nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve[5] sa zaviedol systém národných účtov spĺňajúci požiadavky hospodárskej, sociálnej a regionálnej politiky Únie. Uvedený systém bol vo veľkej miere konzistentný s medzinárodným systémom národných účtov, ktorý prijala Štatistická komisia Organizácie spojených národov vo februári 1993 (SNÚ 1993) s cieľom zabezpečiť medzinárodnú porovnateľnosť výsledkov vo všetkých krajinách Organizácie spojených národov.

(7) Systém SNÚ 1993 bol aktualizovaný vo forme nového systému národných účtov (SNÚ 2008), ktorý prijala Štatistická komisia Organizácie spojených národov vo februári 2009 s cieľom lepšie prispôsobiť národné účty novej ekonomickej situácii, pokroku v metodickom výskume a potrebám používateľov.

(8) V záujme zohľadnenia tohto nového vývoja je potrebné Európsky systém účtov (ESA 95) zavedený nariadením (ES) č. 2223/96 zrevidovať, aby uvedený systém predstavoval verziu SNÚ 2008 prispôsobenú štruktúram ekonomík členských štátov a aby boli údaje týkajúce sa Únie porovnateľné s údajmi zostavovanými jej hlavnými medzinárodnými partnermi.

(9) V prípade environmentálnych a sociálnych účtov by sa mala venovať pozornosť oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 20. augusta 2009 s názvom „Viac ako HDP − Meradlo pokroku v meniacom sa svete“[6]. Preto sa môžu vyžadovať ďalšie metodické štúdie a testy údajov.

(10) Revidovaný Európsky systém účtov zavedený týmto nariadením (ESA 2010) obsahuje metodiku a program zasielania (v ktorom sa uvádzajú účty a tabuľky, ktoré majú poskytovať všetky členské štáty v stanovených lehotách). Komisia by mala uvedené účty a tabuľky dať k dispozícii používateľom v presne stanovených termínoch najmä v záujme monitorovania ekonomickej konvergencie a dosiahnutia úzkej koordinácie hospodárskych politík členských štátov.

(11) ESA 2010 má postupne nahradiť všetky ostatné systémy ako referenčný rámec spoločných štandardov, vymedzení pojmov, klasifikácií a účtovných pravidiel na zostavovanie účtov členských štátov pre potreby Únie, aby bolo možné získať výsledky, ktoré sú porovnateľné medzi členskými štátmi.

(12) V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS)[7] všetky štatistiky členských štátov zasielané Komisii v členení podľa územných jednotiek majú vychádzať z klasifikácie NUTS. Na účely tvorby porovnateľnej regionálnej štatistiky by sa teda územné jednotky mali vymedziť podľa klasifikácie NUTS.

(13) Bola zriadená akčná skupina, ktorá má ďalej preskúmať problematiku nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania (Fisim) v národných účtoch. Zo zistení akčnej skupiny môže vyplynúť potreba zmeniť a doplniť metodiku výpočtu a rozdelenia Fisim do konca roku 2012 pomocou delegovaného aktu, aby sa dosiahli spoľahlivejšie výsledky.

(14) Výdavky na výskum a vývoj majú povahu investícií, a preto by sa mali zaznamenávať ako tvorba fixného kapitálu. Je však potrebné špecifikovať formát údajov, ktoré sa majú zaznamenávať ako tvorba fixného kapitálu pomocou delegovaného aktu, ak sa testovaním, pre ktoré sa majú vyvinúť ďalšie tabuľky, zabezpečí dostatočná spoľahlivosť údajov.

(15) Je potrebné uskutočňovať štúdie a prácu najmä v súvislosti s programami Viac ako HDP a Európa 2020 s cieľom vytvoriť komplexnejšiu metódu merania blahobytu a pokroku, aby sa podporil rozvoj inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej ekonomiky. Tieto štúdie a práce pomôžu ďalej zlepšovať dostupnosť, zasielanie a kvalitu údajov a zlepšiť metodiku, aby sa pripravila pôda pre budúci vývoj.

(16) V súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa na Komisiu mala preniesť právomoc prijímať delegované akty s cieľom meniť a dopĺňať prílohy k tomuto nariadeniu. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce uskutočňovala relevantné konzultácie aj na úrovni expertov.

(17) Keďže vykonávanie tohto nariadenia si môže vyžiadať väčšie úpravy vnútroštátnych štatistických systémov, Komisia môže členským štátom udeliť výnimky.

(18) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[8].

(19) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zavedenie revidovaného európskeho systému účtov (ESA 2010), nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(20) Prebehli konzultácie s Výborom pre európsky štatistický systém zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike[9].

(21) Prebehli konzultácie s Výborom pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie zriadeným rozhodnutím Rady 2006/856/ES z 13. novembra 2006[10] a Výborom pre hrubý národný dôchodok (ďalej len „Výbor pre HND“) zriadeným nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1287/2003 z 15. júla 2003 o harmonizácii hrubého národného dôchodku v trhových cenách (nariadenie o HND)[11].

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

1. Týmto nariadením sa zavádza európsky systém účtov 2010 (ESA 2010).

2. V systéme ESA 2010 sa stanovuje:

a) metodika (príloha A) pre spoločné štandardy, vymedzenia pojmov, klasifikácie a účtovné pravidlá, ktoré sa budú používať na zostavovanie účtov a tabuliek na porovnateľných základoch na účely Únie a výsledkov podľa článku 3;

b) program (príloha B), v ktorom sa stanovujú lehoty, v rámci ktorých členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) účty a tabuľky zostavované podľa metodiky uvedenej v písm. a).

3. Toto nariadenie sa s ohľadom na články 5 a 12 uplatňuje na všetky akty Únie, ktoré odkazujú na systém ESA alebo jeho vymedzenia pojmov.

4. Toto nariadenie nezaväzuje žiadny členský štát používať ESA 2010 pri zostavovaní účtov na svoje vlastné účely.

Článok 2

Metodika

1. Metodika ESA 2010 uvedená v článku 1 ods. 2 písm. a) je stanovená v prílohe A.

2. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkami 7, 8 a 9 prijímať zmeny a doplnenia metodiky systému ESA 2010, ktorých cieľom je špecifikovať a zlepšiť jeho obsah, ak nemenia základné koncepcie, nevyžadujú si dodatočné zdroje na ich vykonávanie a nespôsobujú zvýšenie vlastných zdrojov.

3. V prípade pochybností týkajúcich sa správneho uplatňovania účtovných pravidiel ESA 2010 príslušný členský štát požiada Komisiu (Eurostat) o objasnenie. Komisia (Eurostat) bezodkladne preverí záležitosť a príslušnému členskému štátu oznámi svoje rozhodnutie týkajúce sa vyžiadaného objasnenia.

4. Členské štáty uskutočňujú výpočet a rozdelenie nepriamo meraných služieb finančného sprostredkovania (Fisim) v národných účtoch v súlade s metodikou uvedenou v prílohe A. Komisia môže do konca roku 2012 v súlade s článkami 7, 8 a 9 prostredníctvom delegovaného aktu stanoviť metodiku výpočtu a rozdelenia Fisim.

5. Výdavky na výskum a vývoj zaznamenávajú členské štáty ako tvorbu fixného kapitálu. Komisia môže prijímať delegované akty v súlade s článkami 7, 8 a 9 s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť údajov, ktoré sa majú zaznamenávať ako tvorba fixného kapitálu. V týchto delegovaných aktoch sa stanoví formát uvedených údajov.

Článok 3

Zasielanie údajov Komisii

1. Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) účty a tabuľky stanovené v prílohe B v lehotách určených pre každú tabuľku.

Komisia po konzultácii s Výborom pre európsky štatistický systém podá Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 1. júla 2018 správu o uplatnení udelených výnimiek v súlade s článkom 6, aby sa overilo, či sú stále opodstatnené.

2. Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) údaje a metaúdaje požadované podľa tohto nariadenia v súlade so štandardom na výmenu údajov stanoveným Komisiou (Eurostatom).

Údaje sa zasielajú alebo nahrávajú elektronicky na jedno miesto vstupu pre údaje v Komisii (Eurostate).

3. Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkami 7, 8 a 9 s cieľom zmeniť, doplniť alebo nahradiť tabuľky a lehoty v prílohe B s ohľadom na metodický, hospodársky a technický rozvoj. Uvedené akty sú založené najmä na hodnotení Komisie týkajúcom sa výsledkov dobrovoľných štúdií alebo zasielania údajov členskými štátmi. Pri vypracúvaní uvedeného hodnotenia Komisia náležite porovná výhody dostupnosti údajov s nákladmi na zber a zaťažením respondentov.

Článok 4

Hodnotenie kvality

1. Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú zasielať, vzťahujú kritériá kvality uvedené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009.

2. Členské štáty predkladajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite údajov zasielaných v súlade s článkom 3.

3. Pri uplatňovaní kritérií kvality uvedených v odseku 1 na údaje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa forma, štruktúra a periodicita správ o kvalite údajov vymedzia v súlade s postupom uvedeným v článku 10.

4. Kvalitu zasielaných údajov posudzuje Komisia (Eurostat).

Článok 5

Dátum uplatňovania a dátum prvého zaslania údajov

1. ESA 2010 sa po prvýkrát uplatní na údaje zostavované v súlade s prílohou B, ktoré sa majú zaslať v septembri 2014.

2. Údaje sa zasielajú Komisii (Eurostatu) v rámci lehôt stanovených v prílohe B.

3. V súlade s odsekom 1 budú členské štáty Komisii (Eurostatu) až do prvého zaslania na základe ESA 2010 aj naďalej zasielať účty a tabuľky zostavované na základe ESA 95.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 19 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000[12], Komisia a príslušné členské štáty si overia uplatňovanie tohto nariadenia a predložia výsledky tohto overenia výboru uvedenému v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia.

Článok 6

Výnimky

1. Pre prípad, že vnútroštátny štatistický systém si bude vyžadovať väčšie úpravy na uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže členským štátom udeliť výnimky z jeho uplatňovania do 1. januára 2020 v súlade s postupom uvedeným v článku 10.

2. Na uvedený účel príslušný členský štát predloží Komisii riadne odôvodnenú žiadosť najneskôr tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 7

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Právomoci prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2, 4 a 5 a článku 3 ods. 3 sa udeľujú Komisii na obdobie piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr do šiestich mesiacov pred uplynutím obdobia piatich rokov. Delegovanie právomocí sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ich Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 8 zruší.

2. Hneď ako Komisia prijme delegovaný akt, oznámi to súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

3. Právomoci prijímať delegované akty sa prenášajú na Komisiu podľa podmienok stanovených v článkoch 8 a 9.

Článok 8

Zrušenie delegovania právomocí

1. Delegovanie právomocí uvedené v článku v článku 2 ods. 2, 4 a 5 a článku 3 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek zrušiť.

2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, o tom v primeranej lehote pred prijatím konečného rozhodnutia informuje druhú inštitúciu a Komisiu, pričom uvedie nielen delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, ale aj možné dôvody tohto odvolania.

3. Rozhodnutím o zrušení sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sú stanovené v uvedenom rozhodnutí. Účinnosť nadobúda okamžite alebo k neskoršiemu dátumu stanovenému v uvedenom rozhodnutí. Neovplyvní účinnosť už platných delegovaných aktov. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie .

Článok 9

Námietky voči delegovaným aktom

1. Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť námietky voči delegovanému aktu v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa môže uvedená lehota predĺžiť o dva mesiace.

2. Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 ani Európsky parlament ani Rada voči delegovanému aktu nevznesú námietky, uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegované akty sa môžu uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom úmysle nevzniesť námietky.

3. Delegovaný akt nenadobúda účinnosť v prípade, že Európsky parlament alebo Rada voči nemu vznesú námietky. Inštitúcia, ktorá vznesie námietky proti delegovanému aktu, vysvetlí dôvody takéhoto konania.

Článok 10

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre európsky štatistický systém.

2. V prípade odkazu na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia článku 8 tohto rozhodnutia.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 11

Spolupráca s ostatnými výbormi

1. Komisia si vyžiada stanovisko Výboru pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie vo všetkých veciach spadajúcich do jeho právomoci v súlade s článkom 2 rozhodnutia 2006/856/ES.

2. Komisia oznámi Výboru pre hrubý národný dôchodok (Výbor pre HND), zriadenému nariadením (ES, Euratom) č. 1287/2003, všetky informácie týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia, ktoré sú potrebné na plnenie jeho úloh.

Článok 12

Prechodné ustanovenia

1. Na účely rozpočtových a vlastných zdrojov a odchylne od článku 1 ods. 3 a článku 5 je platným znením európskeho systému národných účtov v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia (EC, Euratom) č. 1287/2003 a súvisiacich právnych aktov − najmä nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000 a nariadenia Rady (EHS, Euratom) č. 1553/89[13] − ESA 95, kým ostáva účinné rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom[14].

2. Na stanovenie vlastných zdrojov založených na DPH a odchylne od odseku 1 môžu členské štáty v prípade, že požadované podrobné údaje podľa ESA 95 nie sú k dispozícii, používať údaje založené na ESA 2010, kým ostáva účinné rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[2] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[3] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[4] Eurostat: „Európsky systém integrovaných ekonomických účtov“ (ESA), druhé vydanie, Štatistický úrad Európskych spoločenstiev, Luxemburg, 1979

[5] Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s.1.

[6] KOM(2009) 433 v konečnom znení.

[7] Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1.

[8] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

[9] Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

[10] Ú. v. EÚ L 332, 30.11.2006, s. 21.

[11] Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 1.

[12] Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1.

[13] Ú. v. ES L 155, 7.6.1989, s. 9.

[14] Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.