52010PC0165

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 15.4.2010

KOM(2010)165 v konečnom znení

2008/0223 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa

pozície Rady v prvom čítaní v súvislosti s prijatím zmeneného a doplneného návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

2008/0223 (COD)

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU podľa článku 294 ods. 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa

pozície Rady v prvom čítaní v súvislosti s prijatím zmeneného a doplneného návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)

1. KONTEXT

Dátum predloženia návrhu Európskemu parlamentu a Rade [KOM(2008) 0780 – COD/2008/0223]: | 13. november 2008 |

Dátum stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru: | 13. máj 2009 |

Dátum stanoviska Výboru regiónov: | 24. apríl 2009 |

Dátum stanoviska Európskeho parlamentu, prvé čítanie: | 23. apríl 2009 |

Dátum prijatia pozície Rady v prvom čítaní: | 14. apríl 2010 |

2. CIEĽ NÁVRHU KOMISIE

Cieľom prepracovaného znenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov (ďalej len „smernica o EHB“) je objasniť a zjednodušiť určité ustanovenia, rozšíriť rozsah pôsobnosti smernice a posilniť niektoré jej ustanovenia v záujme zvýšenia ich účinnosti a zabezpečiť vedúcu úlohu verejného sektora. Ciele a zásady platnej smernice sú zachované a členské štáty môžu aj naďalej vymedzovať konkrétne požiadavky v oblasti energetickej hospodárnosti.

3. PRIPOMIENKY K POZÍCII RADY V PRVOM ČÍTANÍ

3.1. Všeobecné pripomienky k pozícii Rady

Znenie dohodnutej pozície Rady je v podstate v súlade s návrhom Komisie, a preto ho možno podporiť.

3.2. Dohoda o pozícii Rady v prvom čítaní

Dohodnutá pozícia Rady je výsledkom medziinštitucionálnych rokovaní v dvoch fázach. V prvej fáze sa riešila podstata návrhu a v druhej prispôsobenie návrhu Zmluve o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o delegované a vykonávacie akty (články 290 a 291 ZFEÚ), ako aj právny základ.

Pokiaľ ide o podstatu návrhu, predseda Výboru pre priemysel, výskum a energetiku Herbert Reul 30. novembra 2009 potvrdil súhlas Parlamentu so znením odsúhlaseným 17. novembra 2009 v rámci trialógu a potvrdeným 20. novembra 2009 vo Výbore stálych predstaviteľov.

Pokiaľ ide o prispôsobenie návrhu Zmluve o fungovaní Európskej únie, dosiahnutý kompromis potvrdil 24. marca 2010 Výbor stálych predstaviteľov a 25. marca 2010 predseda parlamentného Výboru pre priemysel, výskum a energetiku Herbert Reul. Dohodnutá pozícia Rady bola formálne prijatá v písomnom postupe 14. apríla 2010.

Hlavnými predmetmi rokovaní, v prípade ktorých sa dosiahla dohoda, sú:

Zmena právneho základu (preambula): z dôvodu nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoluzákonodarcovia dohodli na zmene právneho základu, ktorým je článok 194 ods. 2 ZFEÚ. V článku 1 sa doplnil odsek, v ktorom sa zdôrazňuje, že v smernici sa ustanovujú minimálne požiadavky, ktoré nebránia členským štátom zachovávať alebo zavádzať prísnejšie opatrenia. Komisia súhlasí s týmito zmenami, ktorými sa nemení uplatňovaný postup rozhodovania.

Ustanovenia o delegovaných a vykonávacích aktoch (články 22 až 26): smernicou sa na Komisiu delegujú právomoci prijať rámec pre porovnávaciu metodiku uvedenú v článku 5 (do 30. júna 2011) a prispôsobiť technickému pokroku (body 3 a 4 prílohy I) na automaticky obnovované obdobie piatich rokov po nadobudnutí účinnosti smernice. Parlament a Rada môžu kedykoľvek odvolať delegovanie právomocí a vzniesť námietky voči delegovanému aktu do dvoch mesiacov po notifikácii s možnosťou žiadať predĺženie tejto lehoty o ďalšie dva mesiace. Na žiadosť Parlamentu sa do návrhu zahrnulo vyhlásenie Komisie o notifikácii delegovaných aktov počas obdobia prázdnin inštitúcií, ako aj spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o tom, že ustanovenia tejto smernice nebudú mať vplyv na ich pozície týkajúce sa delegovaných aktov ( pozri prílohu I ).

Od Komisie sa takisto vyžaduje, aby v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 3 rozhodnutia 1999/468/ES prijala vykonávací akt s cieľom vytvoriť dobrovoľný spoločný systém certifikácie energetickej hospodárnosti nebytových budov (článok 10 ods. 9).

Rámec pre výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť a pre porovnávaciu metodiku (článok 5 a príloha III): Komisia vypracuje porovnávaciu metodiku na výpočet nákladovo optimálnych úrovní pre budovy. Členské štáty zdôvodnia akékoľvek významné rozdiely a predložia plán prijímania vhodných opatrení.

Existujúce budovy (článok 7): toto ustanovenie sa posilnilo a vyžaduje sa, aby požiadavky na energetickú hospodárnosť plnili všetky existujúce významne obnovované budovy a aby sa požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovili aj pre prvky budov.

Technické systémy budov (článok 8): v novom ustanovení sa požaduje, aby sa požiadavky na energetickú hospodárnosť ustanovili pre technické systémy budov (napríklad vykurovacie systémy, systémy na teplú vodu, klimatizačné systémy...).

Budovy s takmer nulovou spotrebou energie (článok 9): dosiahol sa konsenzus pri vymedzení „budov s takmer nulovou spotrebou energie“ a vznikla potreba vypracovať národné plány zamerané na zvýšenie ich počtu. Členské štáty zabezpečia, aby do 31. 12. 2018 boli nové budovy, v ktorých sídli a ktoré vlastní verejný orgán, a do 31. 12. 2020 ostatné nové budovy „budovami s takmer nulovou spotrebou energie“.

Finančné stimuly a prekážky na trhu (článok 10): tento nový článok bol pridaný s cieľom zdôrazniť význam primeraného financovania. Členské štáty vypracujú zoznam existujúcich a navrhovaných opatrení a Komisia predloží analýzu dostupných zdrojov. Komisia vo svojom vyhlásení o financovaní opatrení na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov naznačuje svoju úlohu pri podpore využívania nástrojov financovania s cieľom dosiahnuť energeticky účinný a nízkouhlíkový európsky sektor budov ( pozri prílohu II ).

Energetické certifikáty (články 10 až 13): toto ustanovenie sa sprísnilo zdokonalením obsahu certifikátov, posilnením povinnosti vystaviť certifikát vo verejných budovách a zavedením povinnosti uvádzať vo všetkých inzerátoch na predaj budovy jej ukazovateľ energetickej hospodárnosti uvedený v certifikáte.

Kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov (články 14 až 16) a nezávislí odborníci a systémy kontroly (článok 18 a príloha II): väčšia flexibilita členských štátov v súvislosti s kontrolami klimatizačných systémov sa spojila s požiadavkou zabezpečiť nezávislé systémy kontroly certifikátov a predkladanie správ o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov.

Doložka o preskúmaní (článok 19): doložka o preskúmaní sa spresnila stanovením dátumu na zhodnotenie smernice (1. januára 2017).

Transpozícia (článok 28): prijatie transpozičných opatrení členskými štátmi sa zmenilo na „do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti“ smernice. Dátumy uplatňovania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich väčšinu ustanovení smernice sú teraz „dva roky a šesť mesiacov“ a „tri roky“ po nadobudnutí účinnosti smernice. Na uplatňovanie článku 11 ods. 1 a 2 sa v prípade prenajímaných jednotiek jednej budovy poskytol dodatočný časový priestor (do 31. decembra 2015).

4. ZÁVER

Pozíciou Rady sa spĺňajú ciele pôvodného návrhu Komisie. Komisia preto uvedené znenie podporuje.

Príloha I

Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

o článku 290 ZFEÚ

„Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlasujú, že ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na žiadnu budúcu pozíciu inštitúcií týkajúcu sa vykonávania článku 290 Zmluvy o fungovaní EÚ alebo jednotlivých legislatívnych aktov, ktoré takéto ustanovenia obsahujú.“

Vyhlásenie Komisie

„Európska komisia berie na vedomie, že s výnimkou prípadov, keď sa v legislatívnom akte ustanovuje postup pre naliehavé prípady, sa Európsky parlament a Rada domnievajú, že pri oznamovaní delegovaných aktov sa musia zohľadňovať obdobia prázdnin v inštitúciách (zima, leto a európske voľby), čím sa zabezpečí, aby si Európsky parlament a Rada mohli uplatňovať svoje právomoci v lehotách stanovených v relevantných legislatívnych aktoch, a je pripravená podľa toho konať.“

Príloha II

Vyhlásenie Komisie o financovaní opatrení na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov

„Komisia zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú nástroje financovania zohrávajú pri úspešnej premene európskeho sektoru budov na energeticky účinný a nízkouhlíkový sektor. Komisia bude aj naďalej podporovať členské štáty v tom, aby v rozsiahlej miere využívali dostupné finančné prostriedky v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (na zvyšovanie energetickej účinnosti a podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektore stavebníctva možno v súčasnosti využiť okrem neobmedzenej finančnej pomoci dostupnej na podporu využívania udržateľných zdrojov energie v prípade verejných budov a budov na obchodné/priemyselné účely až do 4 % z celkovej výšky vnútroštátnych súm v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, čo predstavuje 8 miliárd EUR). Takisto bude podporovať členské štáty v tom, aby lepšie využívali všetky dostupné finančné prostriedky, ako aj finančné prostriedky, ktoré môžu slúžiť ako stimul v oblasti investícií do energetickej účinnosti.

Komisia navyše preskúma možnosť ďalšieho rozvoja existujúcich iniciatív, akou je napríklad iniciatíva Inteligentné mestá[1] alebo využívanie rozpočtových prostriedkov v rámci programu Inteligentná energia pre Európu II, a to napríklad na účely výmeny poznatkov a technickej pomoci pri zriaďovaní revolvingových fondov na vnútroštátnej úrovni.

Komisia sa bude okrem toho zaoberať aj vypracovaním prehľadu a analýzy finančných mechanizmov, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú v členských štátoch, a zistenia zohľadní v úsilí podporovať šírenie najlepšej praxe v celej EÚ.

Napokon, Komisia bude v nadväznosti na analýzu uvedenú v článku 9a ods. 4 smernice [2010/XXX/ES] uvažovať o ďalšom prípadnom vývoji finančných stimulov [aj v súvislosti s nástrojmi Spoločenstva uvedenými na tento účel v článku 9a ods. 4 písm. a)] a o ich najlepšom využití v oblasti investícií do zvyšovania energetickej hospodárnosti budov.“

[1] Plán SET, KOM(2009) 519.