52008DC0771

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 13.11.2008

KOM(2008) 771 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Európa môže ušetriť viac energie pomocou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Európa môže ušetriť viac energie pomocou kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie

1. Úvod

Medzi hlavné ciele tohto oznámenia patrí opísať súčasný stav kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie (KVET alebo kogenerácia) a predstaviť možnosti jej vývoja. Komisia takto plní aj oznamovacie povinnosti ustanovené v smernici 2004/8/ES[1] o kogenerácii, najmä o potenciáli v oblasti kogenerácie a o pokroku pri realizácii tohto potenciálu v členských štátoch. Toto oznámenie je len čiastočné z dôvodu oneskorení v zavádzaní smernice a nízkeho počtu správ z jednotlivých členských štátov, ktoré sú dostupné[2] v tomto štádiu. V tomto oznámení sa prezentuje spôsob napredovania zameraný na urýchlenie tohto procesu v budúcnosti a na zvýšenie potenciálu KVET v Európe.

2. Čo je KVET A AKÁ JE JEJ ÚLOHA V ENERGETICKOM PORTFÓLIU EÚ?

Mnohé technológie na výrobu elektrickej energie paralelne vyrábajú teplo, ktoré sa nevyužíva, a to často v chladiacich vežiach a na škodu životnému prostrediu. Súčasná priemerná účinnosť výroby elektrickej energie v konvenčných tepelných elektrárňach v Európskej únii je približne 40 %[3]. Ak by bolo možné využiť paralelne vytvorené teplo, celková účinnosť kombinovaných elektrární by sa takmer zdvojnásobila.

Obmedzujúcim faktorom môže byť existencia dopytu po paralelne vytvorenom teple, t. j. tepelné zaťaženie. Dostatočne veľké tepelné zaťaženie sa nachádza v diaľkovej vykurovacej sústave alebo v priemyselných procesoch.

Kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie je veľmi efektívnou energetickou technológiou, ktorá umožňuje v porovnaní s inými technológiami úspory energie. Keďže zariadenia KVET by sa mali nachádzať relatívne blízko ku konečným spotrebiteľom, či už sídlam alebo priemyselným zariadeniam, straty z prenosu a rozvodu energie zostávajú nízke. Pri kogenerácii je možné použiť veľa zdrojov, od uhlia až po zemný plyn ako aj obnoviteľné zdroje energie[4]. KVET je možné použiť v širokom rozsahu, od jednokilowattovej mikro-kogenerácie v súkromných domoch až po stovky megawattov v miestnych teplárňach a priemyselných zariadeniach.

Z konečnej spotreby energie v EÚ (FEC)[5] v roku 2006 bol podiel KVET 13,1 %, teda úroveň, ktorá nepreukázala žiadne podstatné zlepšenie[6]. Rozdiely medzi krajinami sú podstatné, pričom ich rozsah sa pohybuje od takmer nulového podielu do viac ako 40 % v Dánsku a Fínsku (pozri graf č. 1).

[pic]

Graf č. 1: Podiel energetického výkonu KVET v porovnaní s FEC podľa členských štátov (Eurostat – rok 2006)

Kapacita elektrickej energie vyrobenej z KVET v EÚ 27 je približne 100 GW, čo predstavuje 13,6 % z celkovej kapacity elektrickej energie v rámci EÚ 27. Výroba elektrickej energie z KVET v EÚ 27 predstavuje 366 TWh, t. j. 10,9 % z celkovej výroby elektrickej energie v roku 2006[7]. Úroveň výroby sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne odlišuje, pričom sa pohybuje od 0,3 % na Cypre po viac ako 40 % v Lotyšsku a v Dánsku.

Prínosy z hľadiska úspory energie z kogenerácie sa v súčasnosti v EÚ 27 odhadujú na úrovni 35 Mtoe (milión ton ropného ekvivalentu) ročne, čo zodpovedá hrubej domácej spotrebe Rakúska. Úspory CO2 predstavujú približne 100 Mt ročne[8].

KVET je energeticky úsporná technológia, ktorej súčasný príspevok k splneniu cieľa ročnej úspory primárnej energie vo výške 20 % do roku 2020 predstavuje 2 %..

3. KVET V NÁSTROJOCH ENERGETICKEJ POLITIKY EÚ

EÚ si stanovila ambiciózne ciele politiky v oblasti energetiky a klímy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov o 20 %, na zvýšenie podielu obnoviteľných energií na 20 % a na úsporu 20 % energie do roku 2020. Energetická politika Európy je zameraná na podporu bezpečnosti zásobovania, udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti. KVET môže zohrávať významnú úlohu v oblasti dosahovania cieľov tejto politiky prispievaním k energetickej bezpečnosti, udržateľnej energii, lepšiemu životnému prostrediu a bojom proti zmene klímy. Kogenerácia okrem toho predstavuje európske technologické know-how s rastúcimi možnosťami v oblasti vývozu, podporou európskej konkurencieschopnosti a ponúkaním možností pre hospodársky rozvoj na regionálnej, ako aj na miestnej úrovni. Z týchto dôvodov bol zavedený špecifický právny rámec na podporu vysoko efektívnej kogenerácie, teda smernica o kogenerácii.

Smernica o kogenerácii uznáva výhody tejto technológie a ustanovuje zásady, podľa ktorých môžu členské štáty túto technológiu podporovať. Podpornými programami, napríklad finančnou podporou, prístupom do elektrickej rozvodnej siete a tarifami, ako aj administratívnymi postupmi na uľahčenie prieniku na trh kogenerácie nie je dotknuté dodržiavanie potrebných pravidiel o štátnej pomoci, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. S cieľom zabezpečiť význam energetickej účinnosti v rámci tejto podporovanej technológie sa v smernici vymedzil pojem „využiteľné teplo“. V praxi sa tento pojem vymedzil s cieľom zabezpečiť úspory energie a nie na podporu konkrétnej technológie.

Dôležitým nástrojom v smernici je záruka pôvodu. Rovnako ako v odvetví obnoviteľných zdrojov, záruky pôvodu boli vytvorené s cieľom poskytnúť spotrebiteľom energie transparentné informácie o pôvode ich elektrickej energie a umožniť výrobcom preukázať, že elektrická energia, ktorú predávajú, sa vyrába z vysoko efektívnej kogenerácie. Tieto záruky pôvodu bude vydávať príslušný orgán každého členského štátu. Jednotlivé krajiny by si ich mali vzájomne uznávať. Harmonizácia záruk pôvodu si stále vyžaduje ďalšie úsilie, ale ich formát a kompetenciu na ich vydávanie je ešte potrebné vymedziť.

Záruky pôvodu uvádzajú množstvo elektrickej energie vyrobenej z vysoko efektívnej kogenerácie. Aby bolo možné identifikovať toto množstvo elektrickej energie, Komisia vypracovala podrobné usmernenia[9] na výpočet elektrickej energie vyrobenej kogeneráciou.

V smernici sa takisto vymedzujú povinnosti vykazovania pre Komisiu a členské štáty. Toto oznámenie poskytuje odpovede na niektoré z týchto úloh.

4. V akom štádiu sa nachádza podpora KVET?

Opatrenia EÚ

Smernica o kogenerácii bola prijatá v roku 2004. V jej zavádzaní sa urobil pokrok, ale bol pomalší ako sa pôvodne očakávalo. Významnou výzvou bolo prijatie podrobných usmernení na výpočet elektrickej energie vyrobenej kogeneráciou. Tieto usmernia boli vypracované na základe podrobných rozhovorov medzi členskými štátmi a Komisiou. Nevyhnutnou súčasťou usmernení bolo rozhodnutie prijaté v roku 2006 týkajúce sa harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti samostatnej výroby elektriny a tepla[10].

K dnešnému dňu 22 členských štátov transponovalo časti smernice o KVET a príslušného rozhodnutia Komisie o referenčných hodnotách. V ostatných členských štátoch je často dôvodom chýbajúcej transpozície špecifický právny systém krajiny, ktorý si vyžaduje úplnú transpozíciu smernice a celej súvisiacej sekundárnej legislatívy v jednom legislatívnom procese. Tento proces sa nemohol uskutočniť pred prijatím podrobných usmernení v novembri 2008.

Aj ďalšie právne predpisy Spoločenstva bude mať vplyv na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie v EÚ. Zo súčasných nástrojov politiky je potrebné uviesť tieto:

- Smernica o energetických službách[11] obsahuje ustanovenia, ktoré môžu podporiť rozvoj mikro-kogenerácie, napríklad prostredníctvom podpory moderného merania[12]. Národné plány energetickej účinnosti v zmysle tejto smernice by mali obsahovať aj kogeneráciu ako opatrenie na úsporu elektrickej energie.

- Smernica o energetickej hospodárnosti budov[13] – v prípade nových budov s celkovou úžitkovou plochou nad 1000 m2 – vyžaduje sa zabezpečenie technickej, environmentálnej a hospodárskej realizovateľnosti KVET alebo diaľkových alebo blokových vykurovacích alebo chladiacich systémov („alternatívne systémy“). Prepracované znenie tejto smernice navrhuje odstránenie hranice 1 000 m2 pre nové budovy.

- Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia[14] umožňujú finančnú podporu pre investície a prevádzkové náklady týkajúce sa zavádzania a prevádzky vysoko účinných kogeneračných zariadení, ako aj investičnú pomoc pre vysoko účinné diaľkové vykurovanie. Základom je zásada, že je potrebné dosiahnuť úspory primárnej energie a tým pádom nižšie emisie CO2. Členské štáty v súčasnosti prispôsobujú svoje podporné programy týmto novým ustanoveniam.

- Navrhovaná smernica o obnoviteľnej energii po prvý ustanovuje európsku legislatívu týkajúcu sa vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov. Národné akčné plány vypracované na základe tejto smernice by mali obsahovať ciele na rok 2020 pre podiely energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v oblasti vykurovania a chladenia. Kogenerácia z obnoviteľných zdrojov by mala byť zahrnutá v stratégiách členských štátov na dosahovanie týchto cieľov.

Podávanie správ zo strany členských štátov

V smernici o KVET sa vyžaduje, aby členské štáty oznamovali potenciál kogenerácie, a aby zriadené administratívne štruktúry podporovali kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie. Okrem toho sú povinné každé štyri roky podávať správy o pokroku v oblasti kogenerácie a poskytovať príslušné štatistiky. Zatiaľ len 11 členských štátov predložilo svoju analýzu národného potenciálu. Tieto správy sú vo všeobecnosti vypracované podľa analytických usmernení, ktoré schválil výbor zriadený smernicou.

Súčasné správy neposkytujú veľmi jasné informácie alebo hodnoty, ktoré by bolo možné zmysluplne porovnať. Preto je ťažké získať úplný prehľad o potenciáli kogenerácie v celej EÚ. Je však jasné, že kapacitu kogenerácie je možné podstatne zvýšiť, ale vyžaduje si to, aby niektoré členské štáty venovali viac pozornosti tejto politike a plnili svoje povinnosti stanovené v smernici o KVET.

V súčasnosti krajiny s relatívne vysokým podielom kapacity KVET majú relatívne vysoký podiel diaľkového vykurovania. Keďže diaľkové vykurovanie v Európe rýchlo nenapreduje, podpora KVET môže pomôcť rastu podielu diaľkového vykurovania v členských štátoch, v ktorých ešte nie je dostatočne rozvinuté. Priemyselné použitie KVET predstavuje ďalšiu príležitosť na rozvoj tejto technológie. Budúci potenciál KVET v kombinácii energetických zdrojov krajiny je hlavne závislý na tomto vývoji v oblasti diaľkového vykurovania a priemyselných aplikácií.

Pokiaľ ide o podiel KVET[15] v odvetví elektrickej energie a tepla, je zjavné, že členské štáty je možné roztriediť do štyroch skupín alebo kategórií na základe ich relatívnej pozície vzhľadom na priemer EÚ 27 ako celok. Ideálnou situáciou pre členské štáty týkajúcou sa kogenerácie je vysoká úroveň výroby tepla a zároveň elektrickej energie, čo zodpovedá oblasti I na grafe č. 2.

[pic]

Graf č. 2: Podiel KVET vzhľadom na teplo a elektrickú energiu

V správach členských štátov sa zvýrazňujú niektoré východiskové ťažkosti v rozvoji kogeneračného odvetvia (týkajúce sa slabého a/alebo upadajúceho dopytu po KVET a nedostatku hospodárskej atraktívnosti tejto technológie). Napríklad:

- KVET si vyžaduje vhodný dopyt po využiteľnom teple v blízkom okolí;

- vysoké investície a pevné náklady na KVET spôsobujú nízku ziskovosť a dlhé obdobie návratnosti;

- znížený dopyt po teple v budovách ovplyvňuje využívanie KVET v diaľkovom vykurovaní.

Členské štáty v správach o svojom národnom potenciáli poukazujú aj na bariéry . Tieto bariéry sa síce nenachádzajú vo všetkých krajinách, ktoré doteraz predložili svoje správy, ale patria medzi ne:

- nejasné dlhodobé perspektívy vládnej podpory; zložité právne rámce (federálne/regionálne úrovne); zložité a časovo náročné administratívne postupy; účinky inej legislatívy; a

- dostupnosť pripojenia do elektrickej siete za primeranú cenu a v časovom rámci a náklady na skvalitnenie elektrickej siete, aby zvládla aj elektrickú energiu vyprodukovanú v KVET; nepriaznivé podmienky pre dodávky záložnej elektrickej energie zo siete;

Smernica o KVET rieši niektoré z týchto bariér a jej úplná transpozícia by preto mohla viesť k vyššiemu potenciálu KVET ako uvádzajú členské štáty.

Aj keď väčší záujem je o diaľkové chladenie, využívanie tepla zo zariadení KVET na tento účel je zriedkavo uprednostňovanou voľbou. Aj keď je to technicky možné, nie je to efektívny proces. Preto sa neočakáva, že diaľkové chladenie vo veľkej miere prispeje k ďalšiemu rozvoju kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie.

Napriek nedostatku celkových údajov existujú náznaky, že mikroaplikácie a malé aplikácie KVET prenikajú na trh, napríklad v segmente obyvateľstva. Väčšina správ členských štátov však obsahuje len obmedzené informácie o potenciáli mikro-KVET v nasledujúcich desaťročiach.

Komisia vypracovala sekundárnu legislatívu s cieľom zabezpečiť úplnú implementáciu smernice. Členské štáty pracujú na transpozícii smernice o KVET, ale zaostávajú v predkladaní správ. Bolo by možné využiť vyšší potenciál, ale administratívne a iné bariéry zostávajú zachované |

- 5. SPÔSOB NAPREDOVANIA

Kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie je dôležitým prvkom zlepšenia energetickej účinnosti a prispieva ku všetkým spoločným cieľom politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy. Z tohto dôvodu bol zriadený právny rámec na podporu vysoko účinnej kogenerácie. Implementácia tohto právneho rámca, teda smernice o KVET nepokročila tak rýchlo, ako sa plánovalo. Členské štáty by mali teraz prijať urgentné opatrenia na zavedenie týchto právnych predpisov, keďže všetky hlavné podmienky sú stanovené v dvoch uvedených rozhodnutiach Komisie o harmonizovaných referenčných hodnotách účinnosti samostatnej výroby elektrickej energie a tepla[16] a o podrobných usmerneniach na výpočet elektrickej energie z kogenerácie[17]. Takisto je rozhodujúce, aby všetky krajiny podávali správy o potenciáli kogenerácie a zavedených administratívnych štruktúrach podľa týchto právnych predpisov. Nasledovať by mali ďalšie správy o pokroku a údaje.

Komisia bude pokračovať v plnení svojej časti úloh v oblasti kontroly plnenia smernice. Trvalé monitorovanie zavádzania smernice pokračuje. Komisia začne v prípade potreby konania o porušení právnych predpisov s cieľom zabezpečiť správne zavádzanie tejto legislatívy. Komisia môže okrem toho použiť aj iné opatrenia s cieľom pomôcť členským štátom. Model koordinovanej činnosti sa ukázal ako užitočný v prípade mnohých smerníc. Členským štátom poskytuje možnosť riešiť problémy pri zavádzaní legislatívy s inými členskými štátmi a Komisiou. Tento postup sa môže použiť aj v tomto prípade na pomoc členským štátom.

Vývoj v iných príslušných opatreniach týkajúcich sa energetiky bude mať takisto vplyv na KVET. Pre mikrozariadenia KVET: energetické označovanie a vykonávacie opatrenia pre kotly podľa smernice o eko-dizajne v roku 2009. Pre veľké zariadenia KVET: návrh na zmenu a doplnenie smernice ETS[18] a návrh smernice RES[19], ktorou sa bude upravovať preferenčný výpočet úspor emisií zo zariadení KVET používajúcich palivá z obnoviteľných zdrojov.

Akčný plán energetickej účinnosti (EEAP) z roku 2006 obsahoval niektoré opatrenia na podporu kogenerácie. Európska komisia iniciovala v roku 2008 vypracovanie viacerých štúdií. Výsledky týchto štúdií – vývoj systému pre harmonizovanú elektronickú záruku pôvodu KVET, príprava minimálnych požiadaviek účinnosti pre diaľkové vykurovacie a chladiace systémy a stanovenie minimálnych požiadaviek účinnosti pre mikro-kogeneráciu – by mohli pomôcť identifikovať opatrenia politiky, ktoré si vyžadujú ďalšie úsilie.

Komisia vyhodnotí akčný plán energetickej účinnosti v roku 2009 s cieľom vypracovať jeho aktualizovanú verziu. V tejto súvislosti by sa mohli prehodnotiť možné nové návrhy a myšlienky týkajúce sa kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie. V tejto fáze sa bude hodnotiť kľúčová úloha miest a veľkomiest v kontexte európskej a celosvetovej energetickej politiky. V roku 2030 bude približne 80 % občanov Európy žiť a pracovať v mestských oblastiach. Veľké mestské oblasti, ktoré spotrebujú veľké množstvo energie, poskytujú najlepšie možnosti pre budúce európske investície do energetickej účinnosti. V týchto mestských oblastiach sa prítomnosťou veľkých diaľkových vykurovacích systémov a existenciou významného dopytu po elektrickej energii v spojení s blízkosťou veľkého počtu konečných užívateľov zvyšuje životaschopnosť a realizovateľnosť kogenerácie. Okrem legislatívy je takisto potrebné naďalej podporovať činnosti ako napríklad iniciatíva „dohoda starostov“, ktorá pomôže rozvoju technológie KVET v mestských oblastiach.

Okrem toho kogenerácia ako decentralizovaná technológia podporuje miestny a regionálny rozvoj a miestnu zamestnanosť. Vo vidieckych a izolovaných oblastiach zariadenia KVET, ktoré využívajú najmä obnoviteľné zdroje energie, poskytujú možnosti pre hospodársky rozvoj a tvorbu pracovných miest.

Pri aktualizácii plánu EEAP sa môže posúdiť aj ďalšia úloha národných akčných plánov energetickej účinnosti. Tieto plány by mali byť hlavnými nástrojmi politiky zahŕňajúce všetky činnosti týkajúce sa energetickej účinnosti vrátane kogenerácie. Mali by poskytovať všeobecný rámec politiky v krajine a mali by byť jednotným nástrojom na poskytovanie správ Komisii. Toto by malo zmierniť administratívne zaťaženie vlád členských štátov.

Správy krajín o KVET odhalili niekoľko pretrvávajúcich bariér, ktoré bránia väčšiemu rozmachu kogenerácie. Členské štáty by mohli okamžite vyriešiť mnohé z týchto bariér. Napríklad plynulé administratívne postupy a transparentné podporné programy sú v prípade ich uplatňovania nevyhnutné na stimulovanie energetickej účinnosti, teda kogenerácie. Spoločný rámec pravidiel pre prístup do elektrickej siete by mohol pomôcť všetkým zainteresovaným subjektom. Verejné orgány majú prirodzene právomoci v oblasti územného plánovania, ktoré predstavuje východisko pre siete diaľkového vykurovania. Neadekvátny prístup do elektrickej siete a prepojenia obmedzujú rast technológií KVET, najmä v tých členských štátoch, v ktorých boli nedávno prijaté prísnejšie prevádzkové pravidlá kvôli zásadám bezpečnosti elektrickej siete.

Je potrebné, aby členské štáty ukončili zavádzanie smernice o KVET Komisia monitoruje zavádzanie a poskytuje podporu V aktualizovanom akčnom pláne energetickej účinnosti sa posúdia možné nové opatrenia |

- 6. ZÁVER

Komisia považuje smernicu o KVET za podstatný nástroj prispievajúci k hľadaniu odpovedí Európy na energetické výzvy. Keďže monitorovanie zavádzania tejto smernice naďalej pokračuje, napriek chýbajúcim alebo oneskoreným správam niektorých členských štátov, Komisia potvrdzuje existenciu administratívnych a neadministratívnych bariér, ktoré brzdia rozvoj kogenerácie. Komisia už reagovala na niektoré z týchto bariér, ako napríklad stanovením už uvedených harmonizovaných referenčných hodnôt účinnosti a prijatím podrobných usmernení Spoločenstva na výpočet elektrickej energie vyrobenej z kogenerácie. Členské štáty by však takisto mohli zvýšiť svoje úsilie s cieľom zabezpečiť rozvoj kogenerácie.

Komisia bude pokračovať v monitorovaní tohto procesu a v prípade potreby bude predkladať ďalšie primerané návrhy na podporu kogenerácie. Ako prvý krok, Komisia vyhodnotí akčný plán energetickej účinnosti v roku 2009 s cieľom vypracovať jeho aktualizovanú verziu.

Vďaka kogenerácii sa Európska únia približuje k splneniu svojich cieľov v oblasti energetiky. Ide o overený nástroj na zvýšenie energetickej účinnosti a dosahovanie úspor. Zároveň zvyšuje úsilie v boji proti zmene klímy prostredníctvom znižovania emisií CO2 a znižovaním sieťových strát. KVET môže okrem toho zvýšiť konkurencieschopnosť prostredníctvom vytvorenia vysoko účinných kogeneračných technológií s vývozným potenciálom a prispieť k hospodárskemu rozvoju vytváraním rastu a pracovných miest. Z tohto dôvodu je pre EÚ dôležité zabezpečiť a využívať plný potenciál KVET v členských štátoch.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou; nazýva sa aj smernica o KVET.

[2] Len 8 členských štátov poskytlo správy, ktoré sa týkajú všetkých požadovaných položiek (správa o pokroku, národný potenciál, záruky pôvodu a bariéry): BE, DK, DE, EE, PL, SI, SK a UK.

[3] Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje použité v tomto dokumente sú odvodené z údajov Eurostatu.

[4] Energetické zdroje v EÚ 27 (2006): 38 % plyn, 34 % pevné palivá, 12 % obnoviteľná energia, 6 % ropa a 10 % iné.

[5] Okrem energie spotrebovanej v odvetví dopravy.

[6] Podiel energie vyrobenej z KVET bol 12,0 % v roku 2004 (EÚ 25) a 13,2 % v roku 2002 (EÚ 15)

[7] Podiel elektrickej energie vyrobenej z KVET bol 10,2 % v roku 2004 (EÚ 25) a 14,1 % v roku 2002 (EÚ 15).

[8] Spotrebou 1 Mtoe paliva sa produkuje približne 3 Mt emisií CO2

[9] Rozhodnutie Komisie [má sa prijať v novembri 2008].

[10] Rozhodnutie Komisie 2007/74/ES.

[11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 93/76/EHS.

[12] Článok 13 smernice 2006/32/ES.

[13] Smernica 2002/91/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

[14] Ú. v. EÚ C 82, 1.4.2008, s.1.

[15] ESTAT – údaje z roku 2006.

[16] Rozhodnutie Komisie 2007/74/ES.

[17] Rozhodnutie Komisie [má sa prijať v novembri 2008].

[18] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov, KOM (2008)16, v konečnom znení.

[19] Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, KOM(2008)19, v konečnom znení.