52007DC0860

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.12.2007

KOM(2007) 860 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Iniciatíva vedúcich trhov pre Európu {SEK(2007) 1729} {SEK(2007) 1730}

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Iniciatíva vedúcich trhov pre Európu

ÚVOD

Pre konkurencieschopnosť má zásadný význam rozvoj hospodárstva založeného na inováciách. Vo všeobecnej inovačnej stratégii Komisie[1] sa zdôraznilo, že prostriedky a nástroje na podporu inovácií je nutné používať konzistentným a strategickým spôsobom s prístupom, ktorý je založený na dopyte. Aj správa „Budovanie inovačnej Európy“[2], správa o konkurencieschopnosti EÚ z roku 2006 a konzultácie so zainteresovanými stranami potvrdili, že Európa musí hľadať cielenejší spôsob, ako rozvinúť trhy naklonené inováciám, a zásadným spôsobom tak uľahčiť marketing inovácií.

Rada pre konkurencieschopnosť[3] vyzvala Komisiu „ aby počas roku 2007 prezentovala iniciatívu o vedúcich trhoch, založenú na rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami s cieľom definovať platný prístup na podporu vzniku trhov s vysokou hospodárskou a spoločenskou hodnotou. To by zahŕňalo stanovenie oblastí, v ktorých môžu rozvoj trhu urýchliť dohodnuté opatrenia prostredníctvom kľúčových nástrojov politiky a rámcových podmienok, súdržná a koordinovaná politika príslušných verejných orgánov, ako aj posilnená spolupráca kľúčových zainteresovaných strán, a to bez toho, aby sa narúšala hospodárska súťaž .“

Reakciou na túto výzvu je súčasné oznámenie, ktoré začína iniciatívu vedúcich trhov (IVT). Identifikuje prvú skupinu trhov s potenciálom stať sa vedúcimi trhmi (VT). Táto iniciatíva obsahuje výzvu k okamžitým a koordinovaným opatreniam prostredníctvom ambicióznych akčných plánov[4] pre tieto trhy, ktoré by pre hospodárstvo a spotrebiteľov Európy priniesli viditeľnú výhodu.

V prílohe II „Vysvetľovací dokument o európskom prístupe k VT: Metodológia a zdôvodnenie“[5] je opísaný konzultačný proces so zainteresovanými stranami, hospodárska povaha vedúcich trhov a celkový potenciál pre získanie hospodárskych a spoločenských výhod a výhod v oblasti životného prostredia, ktoré odôvodňujú politické úsilie, potrebné na rozbehnutie a implementáciu IVT.

IVT: KľÚč K ÚSPEšNEJ INOVAčNEJ STRATÉGII PRE EURÓPU

Ciele a kľúčové princípy IVT

Z hľadiska metodológie sa IVT líši od predchádzajúcich iniciatív EÚ. Je viac než len súborom typických jednorazových opatrení, ktoré majú len bodové účinky. Napríklad iniciatíva týkajúca sa GSM sa obmedzila hlavne na 1 nástroj, a to stanovenie noriem. Cieľom IVT je vstúpiť ako prvý na rýchlo sa rozvíjajúce celosvetové trhy a získať tak konkurenčnú výhodu. Naproti tomu sa napr. európska iniciatíva pre elektronický obchod[6] z roku 1997, ktorá síce mala podobný záber, zaoberala trhom, ktorý sa už v USA rozvíjal.

Zameranie na trhy si vyžaduje tematický prístup. Rozličné kategórie inovačných výrobkov a služieb čelia svojim vlastným špecifickým problémom a vyžadujú rozličné typy koordinovaných politických opatrení.

Iniciatíva vedúcich trhov preto najskôr identifikuje sľubné vznikajúce trhy, ktoré budú podporované týmito koordinovanými opatreniami politiky založenými na hĺbkovej analýze, intenzívnych konzultáciách ako aj mechanizmoch spätnej väzby.

Po druhé, navrhne proces ako zefektívniť právne a regulačné prostredie a zrýchliť rast dopytu.

Na to, aby bol tento proces úspešný, musí

- zohľadniť potreby svetových trhov a preferencií zákazníkov s cieľom maximálne využiť trhový potenciál;

- uľahčiť prijímanie noriem a prístupov EÚ na trhoch mimo EÚ, hlavne v oblastiach ovplyvnených svetovými trendmi (napr. otázky životného prostredia);

- sa zamerať na zníženie nákladov pri uvádzaní nových výrobkov alebo služieb na trh prostredníctvom uľahčenia prístupu na trh a opatrení, ktoré uľahčia združovanie dopytu. Musí sa zabezpečiť konkurencia medzi rozličnými inovačnými konceptmi prostredníctvom podpory neustáleho prispôsobovania meniacim sa trhovým požiadavkám.

Nakoniec, základ tvorí aktívna účasť členských štátov a súkromného sektora[7] v súlade so zásadou subsidiarity, ako aj existujúceho právneho rámca EÚ, hlavne pokiaľ ide o konkurenciu, štátnu pomoc[8] a verejné obstarávanie.

Keďže cieľom iniciatívy nie je pomocou noriem alebo predpisov alebo prostredníctvom cieleného financovania jednotlivých technológií umelo vytvoriť trhy, nevyžaduje si žiadny dodatočný rozpočet Spoločenstva. Táto iniciatíva však môže mať vplyv na priority, ktoré stanovujú použitie existujúcich fondov.

Metodika na identifikáciu trhov

Na základe týchto zásad Komisia uskutočnila intenzívne konzultácie so zainteresovanými stranami a identifikovala tak tento súbor kritérií pre VT:

- Orientácia na dopyt namiesto na technologický podnet: Okruh potenciálnych zákazníkov a potreby, ktorými sa trh zaoberá, naznačujú, že na európskej i celosvetovej úrovni možno v krátkom časovom období počítať so silným trhovým potenciálom.

- Široký segment trhu: Segment trhu je dosť široký na rozdiel od segmentu, ktorý je založený na jednom výrobku. Značný vplyv na trhy môže byť dosiahnutý len v prípade, ak sa súčasne ponúkne celý sortiment navzájom prepojených výrobkov a služieb. Takto je možné dosiahnuť väčšiu pridanú hodnotu v reťazci služieb/výrobkov a v priebehu rokov udržateľnejšiu konkurenčnú výhodu pre širšiu priemyselnú základňu v Európe.

- Strategický spoločenský a hospodársky záujem: Segment trhu poskytuje širšie strategické hospodárske alebo spoločenské prínosy, ako je verejné zdravie, ochrana podnebia a životného prostredia, bezpečnosť alebo zamestnanosť. Náklady na koordináciu úsilia verejných orgánov, vykonaných v rámci špecifickej IVT sú oprávnené, pokiaľ sú vykompenzované takýmito prínosmi.

- Pridaná hodnota budúcich, koordinovaných a zacielených, avšak pružných nástrojov politiky: Pre identifikované trhy neexistuje ani jedno opatrenie politiky, ktoré by mohlo odstrániť bariéry blokujúce vznik silného dopytu[9]. Vzhľadom na identifikované bariéry môže mať význam iba kombinácia rozličných verejných opatrení a podnetov. I keď je cieľ opatrení politiky jasne definovaný, spôsob implementácie musí ponechať priestor na pružnú reakciu na technologický alebo obchodný vývoj.

- Žiadny „výber víťazov“: Európa disponuje priemyselným potenciálom a dostatočne vyvinutými novými technológiami alebo nápadmi na nové použitie existujúcich technológií, na ktorom môže výrobok alebo rozsah služieb pre vznikajúci trh stavať. Vlastnosti trhu sa vyhýbajú faktickému riziku uprednostňovania konkrétnych spoločností, s cieľom zabezpečiť spravodlivú a otvorenú súťaž a zabraňujú tlaku vedúcimi k výberu technológie skôr ako dôjde k vývoju konkurenčných a možno hospodársky lepších možností.

Tieto zásady sa doplnili posúdením realizovateľnosti IVT na týchto trhoch na základe dostupnosti informácií a prebiehajúcej práce v Komisii.

Trhy vhodné pre IVT

Pri identifikácii uvedených kritérií sa vychádzalo najmä z toho, že z priemyselného a tematického hľadiska sa pokrylo viac ako 30 európskych technologických platforiem (ETP)[10][11] vedených priemyslom a 8 panelov INNOVA[12].

Konzultácie so zainteresovanými stranami boli v prvom kole predbežnej identifikácie naozaj veľmi rozsiahle a pokryli metodiku i výber oblastí. Na základe týchto konzultácií a rozhodnutí Rady z 4. 12. 20064 boli ETP a panely Europa INNOVA výslovne vyzvané, aby v druhom kole v rámci workshopov, skupín odborníkov a dotazníkov posúdili rôzne trhy[13] na základe dohodnutých kritérií.

Ďalšie konzultácie sa viedli s rôznymi priemyselnými sektormi s cieľom prehĺbiť analýzu najsľubnejších oblastí.

Na tomto základe bolo na počiatočnú etapu iniciatívy identifikovaných šesť trhov – eZdravie (elektronické zdravotníctvo), ochranné textílie, udržateľná výstavba, recyklácia, biovýrobky a obnoviteľné energie. Tieto odvetvia sú vysoko inovačné, reagujú na potreby zákazníkov, majú silnú technologickú a priemyselnú základňu v Európe a viac ako ostatné trhy závisia na vytvorení priaznivých rámcových podmienok prostredníctvom opatrení politiky orgánov verejnej správy.

- eZdravie môže pomôcť pri poskytovaní lepšej starostlivosti za menej peňazí v rámci systémov poskytovania zdravotnej starostlivosti zameraných na občanov. Bez významných reforiem vrátane lepšieho využívania systému eZdravie sa očakáva, že výdavky na zdravotníctvo stúpnu do roku 2020 zo súčasných 9 % HDP na zhruba 16 %, v dôsledku „starnúcej“ Európy. Značné investície do výskumu a vývoja systému eZdravie sa už realizovali. Napriek tomu IKT investície v tejto oblasti zaostávajú v porovnaní s ostatnými odvetviami služieb. Zavádzanie technických a organizačných riešení je často spomaľované silnou fragmentáciou trhu, napr. z dôvodu odlišných systémov sociálneho poistenia a chýbajúcej interoperability. To zabraňuje úsporám z rozsahu. Ešte viac to zhoršuje nedostatok právnej istoty, pokiaľ ide o úhradu a zodpovednosť, a nedostatočné informácie o správnom uplatňovaní právnych ustanovení o ochrane osobných údajov. To je prekážkou pre zavedenie výrobku i pre podnikové investície.

- Trh v oblasti stavebníctva vytvára 10 % HDP a zamestnáva 7 % pracovnej sily. Budovy predstavujú najväčší podiel z celkovej konečnej spotreby energie EÚ (42 %) a produkujú okolo 35 % všetkých emisií skleníkových plynov. Udržateľná výstavba predstavuje komplexnú oblasť trhu, ktorá zahŕňa otázky týkajúce sa životného prostredia (napr. efektívne elektrické prístroje a vykurovacie zariadenia), aspekty zdravia používateľov (napr. kvalita vzduchu vo vnútri budov) a otázky pohodlia (súvisiace s napríklad obmedzenou pohyblivosťou starších ľudí). Zahŕňa tiež vývoj udržateľných riešení pre obytné a neobytné budovy, ako aj pre infraštruktúru. Predpisy v tejto oblasti sú nedostatočne koordinované, nielen na úrovni EÚ, ale hlavne na vnútroštátnej úrovni, čo spolu s prevažne miestnou podnikateľskou štruktúrou vedie k značnej administratívnej záťaži a vysokej fragmentácii udržateľného trhu v oblasti stavebníctva. Nie je dostatok informácii o možnostiach, ktoré súčasný právny rámec poskytuje pre oblasť verejného obstarávania, čo by mohlo uľahčiť dopyt po inovačných riešeniach. Predvídateľný prístup je potrebný ako na reguláciu, tak aj pre rozhodnutia pri verejnom obstarávaní.

- Ochrannými textíliami[14] , sa rozumie oblečenie a ostatné systémy na báze textilu, ktorých hlavnou funkciou je chrániť používateľov pred hrozbami a rizikami v podmienkach, v ktorých pracujú. Súčasný objem trhu PPE14 v EÚ sa odhaduje na 9,5 -10 miliárd EUR, pričom asi 200 000 pracovných miest priamo alebo nepriamo súvisí s výrobkami a službami v oblasti PPE. Rýchly rast, ktorý bol predpovedaný v určitých častiach sveta, predpokladá, že vývoz osobného ochranného oblečenia a vybavenia z EÚ by v ďalších rokoch mohol vzrásť o 50 %. Rýchlejší vývoj a používanie európskych noriem na globálnom trhu spojený s náležitými opatreniami na ochranu duševného vlastníctva, napr. pomocou podporných služieb pre MSP, by vytvorili ďalší dopyt po PPE. Nákupy v rámci verejného obstarávania hrajú, pokiaľ ide o ochranné textílie, dôležitú rolu, avšak na úrovni miestnych orgánov dochádza k fragmentácii dopytu.

- Biovýrobky sú vyrobené z obnoviteľných surových biologických materiálov, ako sú rastliny a stromy. Segment trhu, vybraný pre špecifickú IVT, zahŕňa nové biovýrobky a materiály z nepotravinárskej oblasti, ako sú bioplasty, biomazivá, povrchovo aktívne látky, enzýmy a liečivá. Jeho súčasťou nie sú tradičné papierenské výrobky a výrobky z dreva, ale ani biomasa ako zdroj energie. Dlhodobý rastový potenciál biovýrobkov bude závisieť na ich schopnosti nahradiť výrobky na báze fosílneho uhlíka a uspokojiť rôzne požiadavky konečných používateľov za konkurencieschopné ceny, a či sa pri týchto výrobkoch podarí vytvoriť výrobné cykly, ktoré sú neutrálne z hľadiska skleníkových plynov (SP) a zanechať tak menšiu ekologickú stopu, t. j. vo forme zmenšenia množstva produkovaného odpadu, znížiť spotrebu energie a vody. Európa je dobre etablovaná na trhoch pre inovačné biovýrobky, a stavia na svojej vedúcej technologickej a priemyselnej pozícii. Rýchle zavedenie výrobkov však spomaľuje neistota, ktorá sa týka vlastností výrobkov a slabá transparentnosť trhu. Svoju úlohu zohrávajú nariadenia v oblasti životného prostredia, tvorba noriem, označovanie a povzbudzovanie členských štátov v zakladaní demonštračných zariadení, takisto ako spoločná poľnohospodárska politika.

- Recyklácia znižuje objem odpadu smerujúceho na skládky, znižuje spotrebu prírodných zdrojov a zlepšuje energetickú efektivitu. Hrá preto zásadnú rolu v snahe o udržateľnú spotrebu a výrobu – nielen z hľadiska energie, ale aj z hľadiska všetkých zdrojov, ktoré vyrábame. Sektor recyklácie má obrat 24 miliárd a zamestnáva okolo 500 000 osôb. Tvorí ho viac než 60 000 spoločností. V EÚ sa nachádza približne 30 % svetového ekologického priemyslu a 50 % recyklačného a odpadového priemyslu. Napriek značnému trhovému potenciálu stále existujú bariéry, ktoré bránia rozvoju. Tento sektor má aj potenciál na zlepšenie efektívnosti a kapacity, a to prostredníctvom podporovania inovácií a zavádzania efektívnejších procesov a technológií. Toto by ušetrilo náklady, energiu a prírodné zdroje a pomohlo Európe, aby bola menej závislá na cenách surovín.

- Obnoviteľná energia (OE) je energia, ktorá sa dá získať z obnoviteľných zdrojov energie ako sú vietor, slnko, biomasa, rozložiteľný odpad alebo suroviny, ako aj energia z využívania vĺn, prílivu či vodná alebo geotermálna energia. V súčasnosti má sektor OE ročný obrat 20 miliárd a poskytuje zamestnanie približne 300 000[15] ľudom, pričom pokrýva približne 8,5 % energetických potrieb Európy15. V marci 2007 Európska rada stanovila záväzný cieľ, že do roku 2020 bude OE pokrývať 20 % z energetickej spotreby EÚ. Tento cieľ ponúka výrobcom obrovskú príležitosť na rozvoj, pričom znižuje výrobné náklady. Rozvoj obnoviteľných zdrojov spomaľujú tri faktory. Prvý spočíva v tom, že externé náklady spotreby energie[16] nie sú plne zohľadnené v cenách energie. Z toho dôvodu nie je dopyt po OE, s ktorou sú spojené vo všeobecnosti nízke externé náklady, optimálny. Druhým faktorom je, že dôležitý účinok nábehovej krivky, ktorý by pri niektorých technológiách znížil ceny, sa z dôvodu nízkej úrovne dopytu v súčasnosti využíva oveľa pomalšie. Nakoniec, fragmentácia podporných systémov OE a existencia administratívnych a trhových bariér spôsobuje, že potenciál vnútorného trhu nie je naplno využitý.

V príloha 2 je uvedená podrobnejšia analýza týchto 6 trhov a vplyvu IVT. Predbežné odhady založené na veľmi opatrných predpokladoch ukazujú, že s pomocou sústredeného prístupu IVT by sa celkový objem týchto šiestich trhov mohol do roku 2020 viac než zdvojnásobiť a vytvoriť zhruba 1 milión pracovných miest.

Skutočnosť, že v prvom kole boli identifikované uvedené trhy, neznamená, že to vylučuje ostatné oblasti trhu ako potenciálnych budúcich kandidátov, ani nepredstavuje akékoľvek politické hodnotenie ich pomerného spoločenského alebo hospodárskeho významu.

Už teraz niektoré presvedčivé signály poukazujú na oblasti, pri ktorých by sa v budúcnosti mohlo uvažovať o podobnom prístupe. Konzultácie so zainteresovanými stranami[17] a nástroje prieskumu trhu budú podporovať tento prebiehajúci proces identifikácie prostredníctvom mechanizmov sledovania a predpovedí, ktoré sa budú zakladať na existujúcich diagnostických a analytických nástrojoch, ako sú ERA-Watch a Sectoral Innovation Watch[18]. Tento prístup VT by mohol byť zahrnutý do širších iniciatív, ktoré sa v súčasnosti začínajú[19], čo by pre Európanov znamenalo väčší prínos z rozvoja trhov zameraných na inovácie.

HLAVNÉ NÁSTROJE POLITIKY

V prílohe 1 sú uvedené špecifické tematické akčné plány na uľahčenie vzniku VT v týchto oblastiach. V rámci IVT sa použije rad rôznych nástrojov politiky:

- Právne predpisy

Právne predpisy vypracované na to, aby slúžili cieľom politiky, musia byť navrhnuté aj na podporu inovácií a na to, aby zabraňovali vzniku prekážok v súvislosti s inovatívnymi podnikmi a ostatnými organizáciami. Existuje príležitosť na zlepšenie koordinácie nariadení v rôznych oblastiach politiky, ktoré ovplyvňujú trhy pre inovatívne výrobky a služby. Spoľahlivé, priaznivé a dobre koncipované právne a súdne prostredie je pre podniky základnou podmienkou na to, aby investovali, a pre spotrebiteľov, aby prijali nové výrobky a služby.

Regulačné opatrenia v rámci akčných plánov IVT pozostávajú z návrhov nových právnych predpisov ako aj zo zmien, revízií alebo zrušení tých existujúcich. Napríklad, používanie biovýrobkov a šírenie nových technológií vo výrobe biovýrobkov sa môže podporiť zjednodušením existujúcich legislatívnych opatrení v IPPC[20] (Integrovaná kontrola a prevencia znečisťovania). Podobné opatrenia sa navrhujú pre akčný plán IVT v oblasti recyklácie, ktorý sa sústreďuje na poskytnutie opatrení na podporu súčinnosti so špecifickými nariadeniami EÚ, najmä so smernicou o OEEZ[21] (Odpad z elektrických a elektronických zariadení) a smernicou o VLP[22] (vozidlá po lehote použiteľnosti).

- Verejné obstarávanie

Verejné obstarávanie predstavuje 16 % HDP EÚ, ale dosahuje 40 % výdavkov na výstavbu a takmer 100 % na obranu, občiansku bezpečnosť a núdzové operácie. Častým bodom v akčných plánoch je snaha motivovať orgány verejnej správy, aby pri verejnom obstarávaní používali spôsoby, ktoré podporujú inovácie, a stali sa tak „prvými zákazníkmi“.

Iniciatívu vedúcich trhov podporuje existujúci právny rámec EÚ[23] v oblasti verejného obstarávania tak, že rieši fragmentáciu trhu a podporuje vývoj konkurencieschopných riešení. Usmernenie, ktoré nedávno uverejnila Komisia[24], opisuje, ako sa môžu inovácie podporovať v rámci verejného obstarávania. Tieto riešenia by si vyžadovali zmeny v administratívnych postupoch, ktoré majú vnútroštátne, regionálne a miestne úrady pre verejné obstarávanie zaužívané pri príprave výziev na predloženie ponúk (napr. čo sa týka spôsobov získavania informácií o existujúcich a prípadne nových technických riešeniach a nových službách a výrobkoch, alebo čo sa týka spôsobov, ako sa dozvedieť viac o možnosti určiť „ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku“ [ENP] na základe hodnotenia nákladov životného cyklu a vybrať takúto ponuku). To isté sa týka spôsobov na uľahčenie dosiahnutia kritického množstva, ktoré pomáha rozvoju VT. Užitočné by mohlo byť stanovenie požiadaviek interoperability a náhrady jednotlivých nákupov v malom rozsahu za skupinové objednávky. Prierezové opatrenia, ako zlepšenie odborného vzdelávania a zvýšenie informovanosti úradníkov pôsobiacich v oblasti verejného obstarávania, ako aj prepojenie medzi jednotlivými úradmi verejného obstarávania, by mohli byť prínosom pre všetky VT.

- Normotvorba, označovanie a certifikácia

Normy môžu uľahčiť rozvoj VT za predpokladu, že nespôsobia vylúčenie konkurenčných technológií, neobmedzia hospodársku súťaž nevhodným spôsobom alebo nespomalia vznikajúci dopyt. Prostredníctvom väčšieho súladu technických, výkonových noriem a noriem výrobkov v rámci celého výrobného reťazca, od surovín až k hotovému výrobku, by sa mohlo dosiahnuť, aby bola normotvorba prístupnejšia inováciám. Normy by mali byť v rámci možností založené na výkone a čo sa týka technológie, mali by byť neutrálne.

V súčasnosti je proces normotvorby na daných šiestich trhoch fragmentovaný. Výsledkom sú navzájom si konkurujúce normy, ktoré zabraňujú interoperabilným riešeniam. Nedostatok interoperability sťažuje začleňovanie znalostí a rôznych súčastí do komplexných nových produktov a služieb. Normy, ktoré nie sú interoperabilné a ktoré si navzájom konkurujú, bránia realizácii inovačných riešení v rámci celého hodnotového reťazca. V kontexte IVT by výber medzi takýmito normami mal prebiehať komplexne a podľa možnosti na úrovni EÚ, aby nedošlo k vylúčeniu konkurenčných technológií z trhu[25]. Celoeurópske normotvorné platformy, ako sú normotvorné siete Europe INNOVA, môžu na základe širokého priemyselného konsenzu pomôcť pri určovaní najvhodnejších noriem pre dané problémy. Komunikácia o normách by sa mala vylepšiť s cieľom zvýšiť dopyt informovaných nákupcov a používateľov a zabezpečiť rešpektovanie noriem vo výskumných projektoch.

Existuje možnosť, že sa rozvinú aj nové prístupy k autocertifikácii, ktoré by vychádzali zo skúseností v rámci priemyslu. Na základe zrevidovaného systému environmentálnych značiek EÚ by ich nové rozšírenie mohlo zvýrazniť , že ide napríklad o„Biovýrobok EÚ“ a/alebo že bol „znovu vyrobený v Európe“ (recyklovanie). To pravdepodobne pritiahne nových spotrebiteľov. Všetky informácie, ktoré presahujú rámec minimálnych právnych požiadaviek, by mohli pozitívne ovplyvniť rozhodnutia potenciálnych zákazníkov o nákupe. Napr. smernica o ekodizajne výrobkov využívajúcich energiu (2005/32/EC) stanovuje nástroje na rozvoj efektívnej a dynamickej transformácie trhu. Kvalitatívne sa trh môže posunúť vyššie pomocou minimálnych požiadaviek, ktoré vyradia výrobky najhoršej kvality, zatiaľ čo referenčné oblasti – ktoré sa identifikujú vo vykonávacích opatreniach smernice zaoberajúcej sa určitými výrobkami (Príloha I.3.2) – môžu poskytnúť priemyslu predvídateľnosť a dynamiku. Povinné nálepky označujúce vlastnosti výrobku, ktoré majú byť viditeľné na výrobkoch v predajniach, majú pre spotrebiteľov zásadný význam, pretože na základe uvedených informácií im umožňujú sa rozhodnúť. Energy star a (eko-) značky sa budú udeľovať len výrobkom, ktoré majú s environmentálneho hľadiska najlepšie vlastnosti.

Mohli by sa vypracovať[26] dynamické štandardy a programy „top-runner“5. V pripravovanom oznámení o tvorbe noriem a inováciách sa venuje pozornosť najmä vplyvu normotvorby na VT, čím sa zaoberá aj pracovný plán podľa smernice o ekodizajne[27].

- Doplnkové nástroje

Ostatné opatrenia by mohli zrýchliť a zlepšiť interaktívny prúd informácií medzi dodávateľmi a používateľmi, a tak prispieť k zvýšeniu transparentnosti trhu. Tiež by to viedlo ku konkurenčnej výhode pre podniky, pretože by sa vytvorili lepšie podmienky na riešenie multidisciplinárnych problémov na identifikovaných trhoch. To si možno vyžiada platformy[28], ako aj adekvátnu finančnú podporu, hlavne v týchto dvoch prípadoch:

( Podporné služby pre podnikanie a inovácie, odborné vzdelávanie a komunikácia

V niektorých segmentoch trhu by mladé, inovačné podniky ťažili z podpory vo forme napr. opatrení na uľahčenie prenosu znalostí, zakladania podnikov a prístupu k financiám prostredníctvom konzultačných služieb alebo odborného vzdelávania. Okrem zabezpečenia takýchto tematicky zameraných služieb prostredníctvom podpory štrukturálnych fondov alebo novej siete na podporu podnikov a inovácií v rámci CIP, by mohlo podporiť implementáciu akčných plánov koordinovanejšie použitie projektov a platforiem[29] zameraných na vytváranie sietí pre vzájomnú výmenu skúseností a znalostí. Spolupráca v rámci regionálnych zoskupení založených na znalostiach a medzi nimi, by v celej Európe mohla zrýchliť tok nápadov a znalostí. Potenciál politiky súdržnosti prispievajúci k priamym investíciám, ako aj k vytváraniu sietí by členské štáty a regióny mali využiť v niekoľkých oblastiach VT[30]. Mohlo by to prispieť k zachovaniu pôvodného politického impulzu i odhodlaniu zainteresovaných strán, a k tomu, aby sa zvýšil počet zainteresovaných strán zapojených do VT[31].

( Finančná podpora a finančné podnety

Vznik významných nových obchodných príležitostí v oblasti, na ktoré sa zameriava VT, pravdepodobne podporí investície súkromných investorov. V tomto prípade môžu opatrenia zo strany verejnej správy pomôcť pri uľahčení prístupu k financiám.

Akčné plány by mohli byť podnetom na predkladanie návrhov v rámci vnútroštátnych programov a programov EÚ[32]. Verejné fondy na výskum a vývoj a inovácie by sa mohli na úrovni EÚ[33] alebo členských štátov použiť na to, aby pomohli získať dôkazy o realizovateľnosti istých životných cyklov výrobkov.

EIB a EIF spravujú značné množstvo finančnej podpory, ktorú EÚ používa napr. ako nástroj na rozdelenie rizika a mechanizmus pre inovatívne MSP a MSP s vysokým rastom v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inovácie. Finančné prostriedky EIB by v kombinácii so súkromnými prostriedkami a prípadne prostriedkami zo štrukturálnych fondov mohli podporiť „demonštračné“ programy a prispieť k rozšíreniu výroby inovačných výrobkov a poskytovania inovačných služieb. Okrem toho iniciatíva JEREMIE založená Komisiou spoločne s EIF a EIB môže zlepšiť prístup MSP k financiám, napr. prostredníctvom mikro úverov, rizikového kapitálu, pôžičiek alebo záruk. Na nových modeloch verejno-súkromných partnerstiev, ktoré prichádzajú do úvahy, by sa mohli zúčastniť investori a ostatné zainteresované strany. To by mohlo povzbudiť súkromných investorov, aby podporili nové podnikateľské zámery súvisiace s IVT.

Pri novom zameraní vnútroštátnych alebo regionálnych systémov štátnej podpory by členské štáty mohli využiť nové možnosti na podporu výskumu, vývoja a inovácií, ktoré v tejto oblasti poskytuje nový rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc[34]. Zvláštny význam má nové zameranie podpory štrukturálneho fondu pre regióny. Všetky členské štáty vyčlenili určitú časť svojich zdrojov politiky súdržnosti na obnovené programy pre rast a zamestnanosť. Najväčší presun investícii v oblasti politiky súdržnosti sa týka výskumu a vývoja a inovácií. Pre tento typ investícií sa vyčlení približne 83 miliárd EUR, čiže 25 % z celkového rozpočtu pre politiku súdržnosti. Je jasné, že pre súkromné a verejné investovanie, ktoré budú tieto finančné prostriedky využívať, predstavuje identifikácia vedúcich trhov užitočný orientačný nástroj.

KONTROLA A ďALšIE KROKY

Dôvodom, prečo sú akčné plány[35] také ambiciózne je potreba dobrej koordinácie medzi značným množstvom rozdielnych opatrení v krátkom čase. Či sa to podarí, bude závisieť od toho, do akej miery budú európske inštitúcie a členské štáty pod veľkým časovým tlakom úzko spolupracovať pri implementácii týchto akčných plánov a do akej miery sa podarí u zainteresovaných strán zo súkromného sektora vzbudiť trvalý záujem investovať na týchto sľubných trhoch.

Komisia vytvorí potrebné koordinačné štruktúry na zabezpečenie efektívnosti iniciatívy.

Rada, ktorá dala podnet na IVT, bude hrať kľúčovú rolu pri presadzovaní procesu, ktorý toto oznámenie začalo. Ponúka fórum, v rámci ktorého bude stanovený plán , ako IVT prispeje k stratégii pre rast a zamestnanosť , a ktorý bude sledovať pokrok, ktorý sa dosiahol. Pretože táto iniciatíva skutočne významne prispieva k dosiahnutiu cieľov niekoľkých integrovaných usmernení partnerstva pre rast a zamestnanosť[36], môže byť o opatreniach členských štátov týkajúcich sa implementácie IVT v tejto súvislosti[37] vypracovaná správa.

Budú sa konať pravidelné informačné stretnutia a konzultácie s najdôležitejšími zainteresovanými stranami. V rámci informačných a komunikačných opatrení prispôsobených príslušným zainteresovaným stranám s rozhodovacou právomocou na vnútroštátnej a regionálnej úrovni sa vezmú do úvahy aj iniciatívy členských štátov.

S cieľom ďalej podporovať IVT a aktívne zapájať do tohto procesu zainteresované strany, Komisia zriadi elektronickú platformu pre strany zainteresované na IVT s tematickými stránkami pre každý akčný plán.

Komisia zváži, či súčasnú IVT doplní akčnými plánmi pre ostatné trhy, pokiaľ miera účasti členských štátov a strán zainteresovaných na IVT preukáže realizovateľnosť rozšírenia tohto prístupu a pokiaľ sa oblasti nového trhu, ktoré spĺňajú stanovené kritériá, budú na základe plánovaného mechanizmu stáleho sledovania zdať pre podobnú iniciatívu dostatočne zrelé.

V roku 2009 bude predložená priebežná správa o pokroku dosiahnutom pri implementácii akčných plánov a o zapojení zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektoru.

Záverečná správa o prvom kole IVT, ktorú zostaví skupina nezávislých odborníkov, bude predložená v roku 2011, a bude pozostávať z následného hodnotenia (ex post), posúdenia vplyvu opatrení politiky a – v rámci možností – skutočného vplyvu na trhové segmenty.

ZÁVER

Ak sa IVT implementuje včas a s náležitou politickou podporou, môže európskym podnikom poskytnúť spravodlivé a lepšie možnosti na vstup na nové, rýchlo rastúce celosvetové trhy s konkurenčnou výhodou v podobe pozície vedúcich výrobcov, a tak prispievať k udržateľnému rastu zamestnanosti a blahobytu. Európskym občanom môže poskytnúť možnosť rýchlejšie ťažiť z inovácií vo vznikajúcich oblastiach trhu, ktoré majú obzvlášť veľký hospodársky a spoločenský prínos.

Na implementáciu iniciatívy,

- Komisia vypracuje potrebné návrhy právnych predpisov, ako je uvedené v akčných plánoch, zverejní výzvu na predkladanie návrhov pre implementáciu podporných opatrení.

- Členské štáty sa vyzývajú, aby implementovali opatrenia, pre ktoré majú najlepšie predpoklady, ako je uvedené v prílohe I a posmeľovali príslušné vnútroštátne a regionálne subjekty k účasti na koordinačných mechanizmoch, ktoré zväčšia vplyv tejto iniciatívy a zlepšia súlad medzi rozličnými opatreniami.

- Zainteresované strany z oblasti obchodu a iných častí súkromného sektora sa vyzývajú, aby sa zapojili do realizácie opatrení tak, že sa budú zaoberať hlavne tými opatreniami, v ktorých sú v rámci akčných plánov označené ako dôležité subjekty, a budú priebežne spolupracovať s príslušnými orgánmi na riešení otázok, ktoré spadajú do ich osobitnej kompetencie.

[1] KOM(2006) 502, konečné znenie z 13.9. 2006.

[2] http://ec.europa.eu/invest-in-research/action/2006_ahogroup_en.htm.

[3] Závery z decembra 2006 týkajúce sa inovačnej politiky a konkurencieschopnosti.

[4] Pozri prílohu I, SEK XXX. Tematické prípravné dokumenty budú tiež sprístupnené na internetovej stránke Komisie Europa.

[5] SEK XXX.

[6] KOM (97) 157, v konečnom znení, 16.4.1997.

[7] V prípade, že členské štáty plánujú nové opatrenia štátnej pomoci, mali by sa také opatrenia zamerať na presne vymedzené prípady zlyhania trhu, mať motivačný účinok, mali by byť primerané a mať len obmedzený negatívny vplyv na konkurenciu a obchod. Pomoc nesmie slúžiť na pokrytie nákladov spojených s plnením záväzných požiadaviek vyplývajúcich z právnych predpisov EÚ.

[8] Napr. pomocou ETP (Európske technologické platformy).

[9] V tom prípade by bola IVT pre taký trh zbytočná.

[10] Pozri zoznam na http://cordis.europa.eu/technology-platforms/individual_en.html.

[11] ETP - Seminár vedúcich predstaviteľov priemyslu: 6 XII (http://cordis.europa.eu/technology-platforms/seminar7_en.html)

[12] Vzdušný a vesmírny priestor, automobilizmus, biotechnológia, IKT, textil, energia, eko-inovácie a tzv.„gazely“ (rýchlo rastúce MSP); http://www.europe-innova.org/index.jsp.

[13] Ako navrhla Komisia v KOM(2006)502 a Rada vo svojich záveroch zo 4. 12. 2006.

[14] Technický textil pre inteligentné osobné ochranné oblečenie a vybavenie (PPE).

[15] Európska rada pre obnoviteľnú energiu.

[16] Napr. emisie skleníkových plynov (SP), znečistenie ovzdušia, bezpečnosť dodávky.

[17] Ako ETP a panely Europa INNOVA.

[18] https://www.europe-innova.org.

[19] Napr. akčný plán pre „Dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti“ (KOM(2007)332 v konečnom znení).

[20] Smernica Rady 96/61/ES o IPPC , Ú. v. L 257, s. 26-40.

[21] Smernica 2002/96/ES o OEEZ, Ú. v. ES L 37, s. 24.

[22] Smernica 2000/53/ES o VLP, Ú. v. ES L 269, s. 34.

[23] Smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES.

[24] http://www.proinno-europe.eu/doc/procurement_manuscript.pdf.

[25] Postup vyberania noriem bude závisieť na povahe normy, formálnej i neformálnej, pričom by mala byť dosť pružná na to, aby sa postupom času dala prispôsobiť meniacim sa podmienkam trhu.

[26] Pripravovaný akčný plán udržateľnej spotreby a výroby, preskúmanie rámca energiu využívajúcich výrobkov v roku 2010, revízia environmentálnych značiek v roku 2008, toto všetko poskytne šancu uplatniť tieto dynamické prístupy v praxi. Pozri. http://ec.europa.eu/enterprise/environment/sip_en.htm.

[27] Článok 16 smernice 2005/32/ES

[28] Hlavne elektronické platformy výmeny informácií medzi odvetviami a s európskym rozmerom, združujúce partnerov z verejného a súkromného sektora.

[29] Napr. podľa formátu opatrení PRO INNO alebo na základe sektorových sietí Europe INNOVA.

[30] Iniciatíva Komisie „Regióny pre ekonomickú zmenu“ je tiež pre tieto VT relevantná.

[31] Napr. sektor poistenia by sa mohol zapojiť do ochrany klímy alebo aktivít súvisiacich s bezpečnosťou.

[32] V prípade 7. RP by to nemalo upravovať alebo nahradzovať normálny postup na revíziu pracovného programu.

[33] Hlavne 7. RP a CIP.

[34] Ú. v. C 323, s. 1 a ďalšie, hlavne nové možnosti na podporu inovácií, http://ec.europa.eu/invest-in-research/policy/state_aid_en.htm.

[35] Jednotlivé opatrenia v rámci akčných plánov sa posúdia podľa príslušných pravidiel posudzovania vplyvu na základe príslušných rozhodovacích postupov.

[36] Integrovaný smer č. 10 už obsahuje „rozvoj nových technológii a trhov“(http://ec.europa.eu/growthandjobs/pdf/integrated_guidelines_en.pdf).

[37] Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2006 naznačila, že „pokrok pri dosahovaní výsledkov bude sledovaný na budúcich jarných zasadnutiach Európskej rady v rámci Lisabonskej stratégie.“