52006DC0571

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel 12. 10. 2006

KOM(2006) 571, konečné znenie

OZNÁMENIE KOMISIE

Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť

OBSAH

1. Demografické starnutie v Európe: tendencie a perspektívy 3

2. Vplyv starnutia obyvateľstva 5

2.1. Vplyv na trh práce, produktivitu a hospodársky rast 5

2.2. Vplyv na sociálnu ochranu a verejné financie 6

3. Konštruktívna odpoveď na demografickú výzvu 7

3.1. Európa, ktorá podporuje demografickú obnovu 7

3.2. Európa, ktorá valorizuje prácu: viac pracovných miest a dlhší a kvalitnejší život 8

3.3. Produktívnejšia a výkonnejšia Európa 10

3.4. Prijatie a integrácia migrantov v Európe 11

3.5. Európa s trvalo udržateľnými verejnými financiami: záruka primeranej sociálnej ochrany a spravodlivosti medzi generáciami 12

4. Záver: pretvorme výzvu na príležitosť 12

5. APPENDIX: Main European Demographic Trends and Data 14

Projections – EU25 14

Projections by country 15

Employment rate of older workers 16

Fertility and female employment rates 17

Net migration rate vs. natural population growth 18

DEMOGRAFICKÉ STARNUTIE V EURÓPE: TENDENCIE A PERSPEKTÍVY

Starnutie obyvateľstva, čiže zvyšovanie počtu starších ľudí, je predovšetkým výsledkom veľkého pokroku v hospodárstve, sociálnej oblasti a medicíne, ktorý Európanom umožňuje žiť dlhý život v pohodlí a v bezpečí, čo nemá v minulosti obdobu. Ako to však zdôraznili hlavy štátov a vlád na neformálnom summite v Hamptom Court v decembri 2005, je to aj jeden z najdôležitejších problémov, ktorým bude musieť Európska únia v nasledujúcich rokoch čeliť.

Toto oznámenie je reakciou na obavy, ktoré boli vyjadrené na tomto summite a ktoré občania silne pociťujú. Nadväzuje na oznámenie Komisie Európskej rade, nazvané „Európske hodnoty v globalizovanom svete“ a na zelenú knihu Komisie nazvanú „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“[1]. Skúma sa v ňom, ako môžu Európania čeliť demografickej výzve pomocou obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Presnejšie sa v ňom zdôrazňuje, ako môže Európska únia podporovať členské štáty v dlhodobej stratégii, ktorej implementácia závisí najmä od ich vôle a schopností. S týmto cieľom sa v ňom objasňujú hlavné faktory, hodnotí komplexný vplyv a určuje hlavný smer pre opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej, miestnej, ako aj európskej úrovni. Dospieva sa v ňom k záveru, že starnutie obyvateľstva je problémom, ktorý môžeme zvládnuť, ak vytvoríme priaznivé podmienky na podporu tých, čo chcú mať deti a ak čo najlepšie využijeme príležitosti, ktoré nám ponúka dlhší a produktívnejší život v lepšom zdraví.

Starnutie obyvateľstva Európskej únie je výsledkom štyroch demografických tendencií, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Ich rozsah a rytmus sa však môže v jednotlivých krajinách a regiónoch veľmi odlišovať, čo vylučuje akúkoľvek jednoznačnú odpoveď. Môžeme ich zhrnúť takto:

- Priemerný počet detí na ženu (súčasná miera pôrodnosti) je nízky, na úrovni 1,5 dieťaťa v EÚ-25, čo je podstatne menej než miera nevyhnutná na obnovu, ktorá je 2,1 a ktorá je potrebná na stabilizáciu počtu obyvateľov bez toho, aby prispelo prisťahovalectvo. Do roku 2030 sa v EÚ-25 predpokladá zvýšenie na 1,6[2].

- Pokles pôrodnosti v posledných desaťročiach nasledoval po povojnovom baby-boome, ktorý je v súčasnosti dôvodom nárastu počtu obyvateľov vo veku 45 až 65 rokov. Postupný prechod ľudí zo silných populačných ročníkov do dôchodkového veku bude viesť kpodstatnému zvýšeniu podielu starších ľudí, ktorí budú musieť byť finančne podporovaní menším počtom obyvateľov v produktívnom veku. Tento fenomén by mal ustúpiť, ale nie skôr než o pár desaťročí.

- Stredná dĺžka života pri narodení sa od roku 1960 zvýšila o 8 rokov a do roku 2050 by sa mohla zvýšiť o ďalších 5 rokov, dokonca aj viac. Predpokladaný nárast bude mať najväčší vplyv na najstaršie generácie. Takto Európania, ktorí budú mať 65 rokov v roku 2050, môžu počítať s tým, že budú žiť v priemere štyri až päť rokov dlhšie než osoby, ktoré majú 65 rokov dnes. Toto povedie k pozoruhodnému zvýšeniu počtu osôb, ktoré sa dožijú veku 80 a 90 rokov, čoho následkom bude, že mnoho z nich strávi niekoľko desaťročí v dôchodku a dosiahnu vek, v ktorom sú zdravotné problémy a invalidita bežné, hoci by sa mal v tejto vekovej kategórii podiel ľudí v zlom zdravotnom stave znížiť.

- Európa je už teraz príjemcom značnej čistej migrácie z tretích krajín. V roku 2004 EÚ zaregistrovala 1,8 milióna prisťahovalcov, čo je v pomere k celkovému počtu obyvateľov vyšší príliv ako v USA. EÚ zostane v nasledovných desaťročiach takmer určite významným cieľom pre migrantov. Eurostat vo svojich miernejších prognózach predpovedá, že sa do roku 2050 prisťahuje do Európskej únie 40 miliónov ľudí. Keďže veľa prisťahovalcov je v produktívnom veku, znižujú priemerný vek obyvateľstva. Dlhodobejšie dôsledky však zostávajú neisté, pretože závisia od viac alebo menej reštriktívneho charakteru politík v oblasti opätovného spojenia rodín a od postoja migrantov k pôrodnosti. Napriek súčasnej úrovni prílivu možno prisťahovalectvom kompenzovať dôsledky nízkej pôrodnosti a predlžovania života na vekovom rozdelení európskych obyvateľov iba čiastočne.

V dôsledku týchto tendencií sa celkový počet obyvateľov EÚ-25 mierne zníži, ale zároveň bude priemerný vek omnoho vyšší. Z hospodárskeho hľadiska sa hlavná zmena dotýka obyvateľov v produktívnom veku (15 až 64 rokov), ktorých počet sa do roku 2050 zníži o 48 miliónov. Miera závislosti (počet osôb vo veku 65 rokov a viac v pomere k počtu osôb vo veku 15 až 64 rokov) by sa mala zdvojnásobiť a do roku 2050 dosiahnuť 51 %, čo znamená, že v EÚ na každého občana vo veku 65 a viac rokov budú namiesto štyroch osôb v produktívnom veku pripadať len dve osoby v takomto veku.

Za pozornosť stoja aj regionálne a sociálne dôsledky starnutia obyvateľstva. Regióny, v ktorých sa znižuje počet obyvateľov, a ktoré tvoria najmä starší ľudia, budú musieť čeliť ťažkostiam v oblasti ponuky tovarov a základných verejných služieb ako je poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, ubytovanie, rozvoj mesta, dopravné služby a služby cestovného ruchu tak, aby ich environmentálna rovnováha odzrkadľovala aj vplyv starnutia. Demografické zmeny sprevádzajú aj silné sociálne zmeny, ktoré sa dotýkajú zloženia rodiny a prejavujú sa najmä zvyšujúcim sa počtom starších ľudí, ktorí žijú sami. Zvyšovanie počtu veľmi starých a na starostlivosť odkázaných ľudí nastoľuje aj nové problémy hospodárskeho, sociálneho a dokonca etického rázu.

Starnutie v EÚ sa musí preskúmať v súvislosti s celkovým celosvetovým nárastom obyvateľov. Po tom, čo sa od roku 1950 zvýšil počet obyvateľov na celom svete z 2 miliárd na dnešných 6,5 miliárd, bude nárast podľa OSN pokračovať, ale pomalšie, a v roku 2050 dosiahne 9,1 miliardy obyvateľov. Približne 95 % nárastu celkového počtu obyvateľov sa uskutoční v rozvojových krajinách a počet obyvateľov v 50 najmenej rozvinutých krajinách sa zdvojnásobí. Najdynamickejší rast sa zaznamená v Afrike. V dôsledku toho sa zmenší podiel 25 členských štátov EÚ na celosvetovom počte obyvateľov.

Avšak Európa nestarne sama. Do roku 2050 sa významne zvýši miera závislosti v rozvíjajúcich sa ekonomikách ako sú Čína a India. Ak rozvojové krajiny využijú svoj demografický rozvoj a zapoja mladých aktívnych ľudí do trhu práce, celosvetová produkcia sa zvýši a Európanom, ktorí si sporia na dôchodok, sa poskytnú príležitosti, aby rentabilne investovali. Naopak, kombinácia vysokej miery pôrodnosti a pomalého rozvoja môže viesť k nestabilite v týchto krajinách a môže zvýšiť tlaky na emigráciu.

Celosvetové migračné toky majú a budú mať dôležité dôsledky pre cieľové krajiny a krajiny pôvodu. V prípade EÚ závisí vplyv prisťahovalcov na starnutie od ich integrácie do formálneho hospodárstva, keďže miera zamestnanosti prisťahovalcov je v mnohých členských štátoch nižšia oproti ostatným obyvateľom. Prisťahovalectvo môže dočasne znížiť finančný vplyv starnutia obyvateľstva, keď legálne zamestnaní prisťahovalci platia príspevky do verejných dôchodkových systémov. Zároveň aktívni prisťahovalci časom akumulujú svoje dôchodkové práva. Z dlhodobého hľadiska ich príspevok k trvalo udržateľnej rovnováhe verejných financií bude teda závisieť od existencie dobre prepracovaných dôchodkových systémov. Pre krajiny pôvodu môže byť emigrácia do EÚ prospešná, najmä vďaka zníženiu tlaku na trh práce, prevodu finančných prostriedkov a prínosu nových skúseností a kapitálu migrantmi, ktorí sa vrátili do svojej krajiny. Emigrácia veľkého počtu vzdelaných mladých ľudí však môže vyvolať v niektorých krajinách a odvetviach „únik mozgov“, ktorý má negatívny vpyv na hospodárstvo a vyhliadky na sociálny rozvoj ich krajiny. V tejto súvislosti nemôžeme ignorovať možnosti, ktoré ponúka dočasná migrácia a dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu.

VPLYV STARNUTIA OBYVATEľSTVA

Vplyv na trh práce, produktivitu a hospodársky rast

V nasledujúcom desaťročí sa bude znižovať počet obyvateľov v produktívnom veku, keďže veľký počet ľudí zo silných populačných ročníkov pôjde do dôchodku. S podporou prispôsobených politík zamestnanosti však môže byť tento fenomén dočasne vykompenzovaný v nasledujúcom desaťročí zvyšujúcou sa mierou zamestnanosti. Podľa nedávnych predpovedí[3] sa napriek tomu, že sa počet obyvateľov v produktívnom veku začne od roku 2010 znižovať, celkový počet osôb zamestnaných v EÚ-25 sa bude až do roku 2017 naďalej zvyšovať. Viac než dve tretiny týchto pozitívnych výsledkov budú spôsobené vyššou mierou zamestnanosti žien, postupným nahradzovaním starších žien mladými, vzdelanejšími ženami, ktoré sa viac zapájajú do aktívneho života. Zvyšok bude dôsledkom predpokladaného veľkého nárastu miery zamestnanosti starších pracovníkov (vo veku 55 až 64 rokov). Očakávaný pozitívny vývoj v oblasti zamestnanosti vytvára priestor pre príležitosti, ktoré umožňujú implementáciu reforiem ešte predtým, než sa plne prejavia dôsledky starnutia. Vyššia miera zamestnanosti však môže zabezpečiť iba dočasný odklad a následne budú demografické zmeny plne citeľné. Aj keď sa cieľ dosiahnuť celkovú mieru zamestnanosti 70 %, ktorý je uvedený v Lisabonskej stratégii, splní, celkový počet zamestnaných osôb by sa mal od konca tohto desaťročia do roku 2050 znížiť o 30 miliónov.

Predpokladá sa, že miery hospodárskeho rastu sa budú so starnutím obyvateľstva znižovať, najmä z dôvodu zníženia počtu obyvateľov v produktívnom veku. Podľa predpovedí sa priemerná ročná miera rastu HDP EÚ-25, ak sa súčasné tendencie a politiky nezmenia, zníži v období 2004 - 2010 z 2,4 % na iba 1,2 % v období 2030 - 2050. Postupom času bude Európa čoraz viac využívať ako hlavný zdroj hospodárskeho rastu nárast produktivity. Starší pracovníci budú predstavovať čoraz väčšiu časť celkovej pracovnej sily a hospodárskej produkcie. Avšak v mnohých krajinách je zamestnaných ešte relatívne málo starších pracovníkov z dôvodu častého odchodu do predčasného dôchodku, kvôli nedostatočným finančným stimulom v práci, poskytovaným daňovými a sociálnymi systémami, a nepriaznivou vekovou politikou na pracovisku, vyznačujúcou sa najmä nedostatočným prístupom k odbornej príprave či dokonca diskrimináciou starších pracovníkov.

Staršia pracovná sila a dlhší aktívny život by nemali znamenať menej produktívnu pracovnú silu. Z dostupných informácií nevyplýva, že by starší pracovníci boli nevyhnutne menej produktívni a menej inovatívni. Pokles fyzických a psychických schopností nastupuje v dosť vysokom veku, prebieha pomaly a postupne, vo veľkej miere sa u jednotlivých osôb líši a možno ho obmedziť preventívnymi politikami v oblasti zdravotnej starostlivosti. Okrem toho môže byť kompenzovaný väčšími skúsenosťami, úpravou organizácie práce a efektívnejším využívaním informačných a komunikačných technológií (IKT). Budúce skupiny starších pracovníkov budú okrem toho využívať vyššiu úroveň odbornej prípravy, čím sa zníži riziko pomalšieho šírenia nových technológií, ktoré by sa mohlo spájať so starnutím.

Okrem toho nemožno považovať za isté, že by sa znížením počtu mladých ľudí uľahčil ich prístup na trh práce. Na zabezpečenie stabilného zamestnania budú naďalej najdôležitejšími vzdelanie a primerané schopnosti. V kontexte starnúcej spoločnosti je teda mimoriadne dôležité ponúknuť mladým ľuďom kvalitnú odbornú prípravu, ktorá zodpovedá potrebám znalostnej spoločnosti, a rozvíjať celoživotné vzdelávanie takým spôsobom, aby si jednotlivci zachovali svoj ľudský kapitál.

Vplyv na sociálnu ochranu a verejné financie

Na základe súčasných politík bude viesť starnutie k značnému tlaku na zvýšenie verejných výdavkov, hoci medzi jednotlivými krajinami existujú značné rozdiely. Podľa prognóz sa v rokoch 2004 až 2050 zvýšia v EÚ-25 verejné výdavky súvisiace s vekom z 3 na 4 percentá HDP, čo by predstavovalo zvýšenie verejných výdavkov o 10 %[4]. Tento tlak na zvyšovanie sa bude pociťovať od roku 2010 a v období rokov 2020 až 2040 sa stane veľmi silným. Bude sa týkať dôchodkov, zdravotníctva a poskytovania starostlivosti starším osobám.

Celkové verejné financie by sa v mnohých krajinách mohli stať neudržateľnými a z tohto dôvodu by mohli celkovo narušiť budúcu rovnováhu dôchodkových systémov a systémov sociálnej ochrany. Ak dovolíme, aby verejné výdavky spojené so starnutím takto prehĺbili rozpočtové deficity, povedie to k neúnosnému narastaniu dlhov. Tieto výsledky by narušili potenciál hospodárskeho rastu, ohrozili fungovanie jednotnej meny a následne by viedli k dramatickému spochybneniu dôchodkov a nemocenkých dávok, čo by malo veľmi nepriaznivé dôsledky pre budúce dobré životné podmienky dôchodcov a daňových poplatníkov.

Odsunúť reformy na neskôr, keď by sa zvýšili verejné výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť, by znamenalo, že sme si nechali ujsť príležitosť zabezpečiť, aby k potrebnému prispôsobovaniu prispeli všetky generácie, vrátane ľudí zo silných populačných ročníkov.

Vo všeobecnosti však vlády v rámci EÚ nezostali vo všeobecnosti nečinné a začíname pociťovať výsledky nedávnych reforiem najmä v oblastiach verejných dôchodkových systémov, zdravotníctva, trhu práce a vzdelávania, ako o tom svedčí najmä rýchly rast miery zamestnanosti starších pracovníkov od roku 2000. Cieľom týchto reforiem je takisto preniesť zodpovednosť vlád a podnikov na jednotlivcov: občania budú podporovaní, aby hrali omnoho aktívnejšiu úlohu pokiaľ ide o sumy usporené na dôchodok, ako aj o výber času odchodu do dôchodku.

Starnutie sa prejaví aj veľkým zvýšením verejných výdavkov na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť, hoci bude veľa v tejto oblasti závisieť od zlepšenia zdravotného stavu starších ľudí v budúcnosti. Takéto zlepšenie si bude vyžadovať najmä lepšie prispôsobenie služieb zdravotnej starostlivosti a preventívny prístup k chronickým chorobám, čo by mohlo umožniť používanie nových technológií. Ak by bola väčšina ľudí, ktorým sa predĺžil život, v dobrom v zdraví a neboli by invalidní, očakávané zvýšenie verejných výdavkov na zdravotníctvo a starostlivosť o závislých ľudí v dôsledku starnutia by sa znížilo o polovicu[5].

KONšTRUKTÍVNA ODPOVEď NA DEMOGRAFICKÚ VÝZVU

Vzhľadom na komplexnosť starnutia sa zdá byť potrebná celková stratégia . Na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni bude potrebné prehodnotiť existujúce politiky s cieľom určiť prípadné úpravy, ktorými by sa zohľadnili demografické zmeny EÚ.

Nižšie je uvedených päť smerovaní politiky.

Európa, ktorá podporuje demografickú obnovu

Členské štáty Európskej únie môžu predchádzať demografickému poklesu alebo reagovať na zníženie pôrodnosti, ktorá v niektorých z nich dosahuje znepokojujúcu úroveň. Tieto reakcie sú potrebné a realistické zároveň. Potrebné , pretože z prieskumov vyplýva, že vo všetkých krajinách Únie si páry želajú, aby mali viac detí. Realistické , pretože medzinárodné porovnávania zdôrazňujú účinnosť politík, najmä rodinných, ktoré niektoré štáty už niekoľko desaťročí neustále implementujú, aby vytvorili priaznivé podmienky pre tých, ktorí chcú mať deti[6].

Je mnoho takýchto politík a sú rôznorodé, ale majú vo všeobecnosti spoločné tri aspekty, ktorých cieľom je i) znížiť nerovnosť medzi príležitosťami, ktoré majú občania s deťmi a bez detí, ii) ponúknuť univerzálny prístup rodičov k podporným službám, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie a starostlivosť o malé deti, iii) prispôsobiť pracovný čas pre mužov ako aj ženy tak, aby mali lepšie možnosti na celoživotné vzdelávanie a na zosúladenie súkromného a pracovného života.

Najnovšie analýzy znižovania pôrodnosti okrem iného zdôrazňujú negatívne dôsledky zvyšovania veku provorodičiek, čo odzrkadľuje, že sú páry čoraz nerozhodnejšie, pokiaľ ide o otázku či mať deti. Tieto analýzy pripisujú väčšiu dôležitosť znížovaniu neistoty, ktorá sprevádza mladých dospelých pri ich vstupe na trh práce, a vo všeobecnosti zlepšeniu ich životných podmienok. Okrem toho účinné politiky rodovej rovnosti umožňujú párom, aby sa ľahšie rozhodli mať deti. Ide teda o boj proti ťažkostiam pri získaní bývania, o uľahčenie prístupu k cenovo prijateľným a kvalitným službám starostlivosti o dieťa a vo všeobecnosti o zlepšenie zlučiteľnosti práce a každodenného života pomocou flexibilných foriem práce vďaka novým technologickým možnostiam. Ide takisto o boj proti chudobe detí, fenoménu, ktorého rozsah je stále znepokojujúci a odzrkadľuje zhoršovanie situácie rodín s deťmi.

Solidarita medzi generáciami by mohla byť ohrozená ak by problémy so starnutím obyvateľstva mali znášať mladší obyvatelia, ktorých počet a ekonomická sila sa znižuje. Vyriešenie tejto situácie je jednou z priorít nového paktu medzi generáciami.

Na zasadnutí Európskej rady v Barcelone v roku 2002 sa členské štáty jasne zaviazali, že zvýšia ponuku starostlivosti o deti, ktorá by mala byť do roku 2010 k dispozícii najmenej pre 90 % detí medzi 3 a 6 rokom života a 33 % detí mladších ako 3 roky. Je vhodný čas na to, aby sa zaviedli tieto služby starostlivosti o deti.

Komisia:

- bude konzultovať so sociálnymi partnermi opatrenia, ktoré treba prijať (napríklad rodičovská dovolenka alebo flexibilnejšia organizácia práce) na to, aby sa dal lepšie zosúladiť pracovný život so súkromným a rodinným životom mužov a žien s cieľom lepšie zohľadniť potreby rodín[7].

- v októbri 2006 zorganizuje prvé Európske demografické fórum, na základe ktorého sa vypracuje analytická správa útvarov Komisie. Skupina vládnych odborníkov , ktorá by sa mala vytvoriť pri Komisii, sa bude podieľať na práci fóra.

Európa, ktorá valorizuje prácu: viac pracovných miest a dlhší a kvalitnejší život

Zvyšovanie miery zamestnanosti je hlavnou výzvou Lisbonskej stratégie, ktorá už bola korunovaná určitým úspechom. Príslušné reformy politík zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy sa budú teda musieť rozšíriť a bude sa v nich musieť pokračovať aj po roku 2010. Bude potrebné zvýšiť úsilie na zníženie segmentácie trhov práce, na ďalšie zvyšovanie počtu zamestnaných žien[8], na zlepšovanie účinnosti a spravodlivosti vzdelávacích systémov, aby sa rozšírili schopnosti a podporila integrácia nových účastníkov, ktorí trpia touto segregáciou. Toto bude predovšetkým cieľom implementácie usmernení o „flexiistote“, ktoré musia uľahčiť prechod medzi rôznymi fázami životného cyklu prostredníctvom väčšej flexibility trhov práce, opatrení na celoživotné vzdelávanie a aktívnymi politikami trhu práce a sociálnej ochrany. Bude potrebné zapojiť veľký počet účastníkov s rôznou úrovňou zodpovednosti – pracovníkov a podniky – prostredníctvom sociálneho dialógu a sociálnej zodpovednosti podnikov.

Demografické starnutie však vyzýva k tomu, aby sa priznal strategický význam zvyšovaniu miery účasti žien a mužov nad 55 rokov. Bude to vyžadovať ďalekosiahle reformy s cieľom eliminovať podnety na predčasný odchod z trhu práce a podporiť zamestnanosť seniorov. Je takisto potrebné venovať pozornosť tomu, aby bolo naozaj možné dlhšie zotrvať v zamestnaní a aby všetky verejné politiky rozširovali možnosti zamestnávania starších pracovníkov.

„Aktívne starnutie“ je samo osebe komplexným a trvalo udržateľným prístupom, pri ktorom okrem dôchodkových reforiem treba využívať širokú škálu nástrojov. Na to, aby sa seriózne uvažovalo o dlhšej práci, treba odstrániť diskriminačné predsudky, pripraviť sa na obnovenie a čo najlepšie využitie spôsobilostí získaných časom, treba mať prístup k flexibilným dôchodkovým systémom, byť nielen v dobrom fyzickom a psychickom zdraví, ale mať aj dobré vyhliadky, že ešte dlho budeme v takomto zdravotnom stave. Únia má k dispozícii právne nástroje, ktoré zabezpečujú dodržanie zákazu vekovej diskriminácie, a rok 2007 - Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých, bude príležitosťou, aby členské štáty vyhodnotili jeho uplatňovanie. Je na nich, aby rozvíjali odbornú prípravu a posilnili preventívne politiky v oblasti celoživotnej zdravotnej starostlivosti. Každý musí mať ľahší prístup k celoživotnému vzdelávaniu, najmä najmenej kvalifikovaní pracovníci alebo pracovníci, ktorí majú najmenej priaznivé pracovné podmienky. Tieto oblasti nie sú nové a demografické starnutie z nich robí prioritnú investíciu do budúcnosti , ktorú Európska únia podporuje najmä prostredníctvom programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“.

Zvyšovanie podielu aktívneho obyvateľstva sa čiastočne dosiahne zlepšením verejnej zdravotnej starostlivosti. Najprv treba zracionalizovať štruktúru ponuky starostlivosti našich zdravotných systémov, ktorá často nezodpovedá novým potrebám. Nedávna iniciatíva Komisie, ktorú začala s cieľom ustanoviť rámec Spoločenstva na zlepšovanie cezhraničnej mobility pacientov a voľného poskytovania zdravotníckych služieb, musí umožňovať úspory z rozsahu a je súčasťou tohto programu. Na druhej strane účinné preventívne opatrenia na boj proti obezite, fajčeniu, alkoholizmu a psychickým chorobám by mali mať takisto veľký vplyv na zdravotné podmienky Európanov a tým pádom aj na produktivitu práce a budúce výdavky na zdravotnú starostlivosť. Po tretie, zvýšené využívanie nových technológií, akou je telemedicína a individuálne prispôsobené zdravotnícke systémy, dostupné seniorom, ich rodinám a zdravotníckemu personálu, by umožnilo kontrolu výdavkov na zdravotnú starostlivosť a dobré životné podmienky občanov. Záverom možno povedať, že typy chorôb sa celkom určite budú meniť súčasne so starnúcim obyvateľstvom, z čoho vyplynú nové otázky týkajúce sa typu starostlivosti, ktorá bude potrebná v budúcnosti.

Ak práca po šesťdesiatke nemá byť viac výsadou ľudí s vysokými príjmami a s vysokým vzdelaním, ako je tomu dnes, je potrebné znížiť rozdiely medzi strednou dĺžkou života, ktoré dnes predstavujú jednu z najvýraznejších sociálnych nerovností závisiacu od príjmu a úrovne vzdelania. Preventívne opatrenia, ktoré umožňujú podporovať spôsoby života a environmentálne podmienky vedúce k dobrému zdraviu v práci i mimo pracoviska, budú viesť odteraz k väčšej spolupráci medzi subjektami v oblasti verejného zdravia, vzdelávania, médií a organizácie práce, s cieľom ovplyvniť v začiatočnom štádiu strednú dĺžku života v dobrom zdraví , ktorá sa zreteľne odlišuje od celkovej strednej dĺžky života a ktorá sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši.

Účasť ľudí nad 65 rokov, vrátane tých, ktorí sú oficiálne na dôchodku, na hospodárskej a sociálnej štruktúre, sa bude musieť prezentovať ako ponúkaná príležitosť a nie ako nátlak. Táto vyššia účasť na sociálnej činnosti na dobrovoľnom základe sa dosiahne prostriedkami, ktoré ešte len treba vo veľkej miere vytvoriť.

Členské štáty sa vyzývajú, aby v rámci svojich záväzkov zo zasadnutia Európskej rady v Štokholme v roku 2001 prijali potrebné opatrenia s cieľom zvýšiť nad 50 % zamestnanosť pracovníkov starších ako 55 rokov. Pri príležitosti uvedenia nového cyklu Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť v roku 2008, Komisia preskúma výsledky získané v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti mužov a žien nad 55 rokov a vo veku, keď končia pracovnú aktivitu, a predloží správu o konkrétnych príkladoch osvedčených postupov v členských štátoch v oblasti podpory aktívneho starnutia.

Európska únia súhlasila so zvýšením podpory členským štátom, aby sa dosiahol tento cieľ, a dohodla sa na posilnení Európskeho sociálneho fondu a programov celoživotného vzdelávania na obdobie 2007 - 2013[9].

Komisia bude konzultovať so zainteresovanými stranami iniciatívy potrebné na ustanovenie rámca Spoločenstva, ktorý by umožnil zlepšiť cezhraničnú ponuku služieb zdravotnej starostlivosti a mobility pacientov[10].

Členské štáty sa vyzývajú, aby plne uplatňovali smernicu, ktorá sa týka rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a v povolaní[11]. V roku 2007 Komisia zhodnotí implementáciu tejto smernice, pokiaľ ide o vekovú diskrimináciu

Produktívnejšia a výkonnejšia Európa

Tretia odpoveď na demografickú výzvu spočíva v zlepšovaní produktivity práce Európanov. Vo všeobecnosti Lisabonská stratégia, prehodnotená od roku 2005, konzistentne spája všetky štrukturálne reformy, vrátane mikroekonomických, ktoré sú schopné optimalizovať európsku výkonnosť. Európska únia k tomu priamo prispieva prehlbovaním vnútorného trhu, implementovaním pravidiel hospodárskej súťaže, uprednostňovaním kvality právnej úpravy, najmä týkajúcej sa MSP, ako aj politikou sociálnej súdržnosti. Týmto Lisabonská stratégia zavádza podmienky potrebné na to, aby sa v kažkom veku mohli oceniť schopnosti, kvalita a produktivita práce.

Starnutie obyvateľstva môže dokonca predstavovať veľkú príležitosť na zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. Európskym hospodárskym subjektom je potrebné ponúknuť čo najlepšie podmienky na využitie príležitostí, ktoré ponúkajú demografické zmeny v zmysle vytvorenia nových trhov tovarov a služieb prispôsobených potrebám starších klientov[12]. Prvým krokom v tomto smere by istotne malo byť podporovanie hospodárskych subjektov v tom, aby do svojich inovačných stratégií zahrnuli fenomén starnutia. Toto sa týka mnohých oblastí, ako sú informačné a komunikačné technológie, finančné služby, dopravné a energetické infraštruktúry, infraštruktúry cestovného ruchu a miestne služby, najmä služby dlhodobej starostlivosti. Vo všetkých týchto oblastiach môže Európska únia doplniť alebo nadviazať na úsilie členských štátov zamerané na budúcnosť.

Komisia prijme do konca roka 2008 oznámenie, v ktorom navrhne spôsoby, ako lepšie zohľadniť potreby starnúceho obyvateľstva v oblastiach ako územné plánovanie, životné prostredie alebo prístup k novým technológiám. Bude venovať zvýšenú pozornosť podmienkam rozvoja ponuky služieb starostlivosti, ktoré sú prispôsobené potrebám závislých osôb a ich rodín a možnej úlohe štrukturálnych fondov v tejto oblasti.

Prijatie a integrácia migrantov v Európe

Skutočnosťou je, že v nasledujúcich 15 až 20 rokoch bude mať Európa naďalej vysokú čistú imigráciu. Táto najprv uspokojí potreby európskeho pracovného trhu, ktorý bude musieť pritiahnuť externú kvalifikovanú pracovnú silu. Potreba externej nekvalifikovanej pracovnej sily bude naďalej veľmi vysoká. Nemožno ignorovať ani atraktívnosť európskeho územia vzhľadom na jeho relatívnu prosperitu, politickú stabilitu, na žiadosti o opätovné zjednotenie rodín zo strany prisťahovalcov, ktorí nedávno prišli, a vzhľadom na dynamickosť rastu počtu obyvateľov v relatívne chudobných regiónoch v našom susedstve. Tieto rôzne faktory bude treba lepšie zosúladiť prostredníctvom organizácie legálneho prisťahovalectva a zároveň integráciou prisťahovalcov, za súčasného rešpektovania potrieb krajín pôvodu.

Vnútroštátne politiky v oblasti prisťahovalectva z tretích krajín nie sú jednotné. V niektorých krajinách sa legálne prisťahovalectvo obmedzuje a nelegálne prisťahovalectvo viac alebo menej potláča. V iných zas rozsiahle právne úpravy z posledných rokov umožnili legalizovať státisíce imigrantov, ktorí v nich bývajú a pracujú nelegálne. Tieto rozdiely sú, okrem rozdielov na trhu práce, odrazom zväčšujúcich sa ťažkostí, pokiaľ ide o ekonomickú a sociálnu integráciu prisťahovalcov v krajinách, v ktorých už dlho existuje prisťahovalectvo. Tieto rozdiely nie sú dlhodobo udržateľné v Únii, ktorá uplatňuje voľný pohyb pracovníkov a ktorá smeruje k zjednoteniu vnútorného trhu práce. Je to takisto Únia, ktorá svojou mezinárodnou váhou, svojou obchodnou úlohou a medzinárodnými vzťahmi v oblasti spolupráce s veľkými stredozemnými, africkými a latinskoamerickými celkami môže nadviazať partnerstvá nevyhnutné na riadenie migračných tokov, čo je podmienkou pre úspech imigračných politík. Takisto je na Únii, založenej na nediskriminácii a rešpektovaní rozdielov, aby viedla dialóg s verejnosťou, a bojovala tak proti predsudkom, určila skutočné prekážky, ktoré treba prekonať, a pripomenula bohatstvo spočívajúce v rôznorodosti[13].

Preto je v súčasnosti Európa zapojená spolu s členskými štátmi do rozvoja prvkov spoločnej politiky legálneho prisťahovalectva[14], zameranej najmä na prisťahovalectvo za prácou, s cieľom vyhovieť potrebám niektorých sektorov trhu práce. Túto politiku treba doplniť posilnením politík integrácie príslušníkov tretích krajín[15], prostredníctvom zvýšenia finančných prostriedkov a začiatočným partnerstvom s krajinami pôvodu.

Na úrovni vnútornej mobility občanov Spoločenstva zároveň pokračuje prechod k úplnej slobode pohybu pracovníkov v rámci EÚ-27, ktorý by sa mal ukončiť v roku 2014. Táto vnútorná mobilita prispieva k odstráneniu nerovnováhy trhov práce v Európe a musí sa zohľadniť pri plánovaní imigračných politík.

Haagsky program z roku 2004 viedol k Akčnému plánu politiky v oblasti legálnej migrácie a bol inšpiráciou pre založenie európskeho integračného fondu. Tieto nástroje môžu podporovať ďalšie akcie na všetkých úrovniach na pomoc pri integrácii legálnych migrantov.

Komisia bude pokračovať vo svojich iniciatívach na pomoc pri integrácii migrantov, a najmä vo svojich diskusiách s členskými štátmi o prekážkach ich integrácie, aby lepšie spoznala ich profil, vnímanie a implementované politiky. V roku 2009 Komisia prehodnotí možnosť navrhnutia nových opatrení týkajúcich sa hospodárskeho prisťahovalectva vzhľadom na potreby trhu práce a zhodnotí pokrok dosiahnutý v oblasti vnútornej mobility.

Európa s trvalo udržateľnými verejnými financiami: záruka primeranej sociálnej ochrany a spravodlivosti medzi generáciami

Vo väčšine členských štátov nie sú verejné financie prostredníctvom súčasných politík trvalo udržateľné. Je potrebné trvalé úsilie na konsolidáciu rozpočtu. Zvýšiť mieru zamestnanosti je účinným prostriedkom, ktorý majú vlády k dispozícii na zvýšenie svojich príjmov a na to, aby zvládli výdavky spojené so starnutím bez zvyšovania daňových sadzieb.

Nedávne reformy dôchodkov vo viacerých krajinách umožnia citeľne znížiť finančnú nerovnováhu dôchodkových systémov. V niektorých krajinách však môžu byť potrebné dodatočné reformy, s cieľom vyhnúť sa predovšetkým predčasným odchodom z trhu práce, zvýšiť vek definitívneho ukončenia pracovnej aktivity, ponúknuť seniorom finančné stimuly, aby zostali na trhu práce, a umožniť jednotlivcom, aby si doplnili dôchodkové príjmy doplnkovým pripoistením, za súčasného zabezpečenia lepšej rovnováhy medzi dávkami a odvodmi jednotlivcov.

Zdá sa, že s rozvojom súkromného sporenia a kapitalizačných systémov sú spojené nové výzvy. Sú spojené napríklad s úrovňou pokrytia týchto systémov, s úrovňou odvodov a s rastúcou úlohou penzijných fondov, ktorá vyvoláva otázky, pokiaľ ide o transparentnosť a kvalitu dohľadu. V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité podporovať efektívne fungujúce finančné trhy, ako aj vytvoriť stabilné a bezpečné podmienky na to, aby mohli jednotlivci sporiť a investovať. Vlády budú musieť takisto podporovať rozvoj dostatočnej a rozmanitej škály finančných nástrojov. Takisto bude treba podporovať kumuláciu úspor a súkromného kapitálu, aby sa osoby mohli samostatnejšie rozhodnúť o úrovni príjmov, ktoré chcú mať k dispozícii na dôchodku. Na to, aby sa pomohlo jednotlivcom prispôsobiť sa novým podmienkam, bude takisto potrebná komunikácia a vzdelávanie vo finančných otázkach.

Súčasne s týmto oznámením Komisia prijíma správu, v ktorej sa analyzuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií, založená na demografických prognózach až do roku 2050 a na finančných stratégiách, ktoré predložili členské štáty vo svojich programoch konvergencie a stability 2005.

ZÁVER: PRETVORME VÝZVU NA PRÍLEžITOSť

Starnutie európskeho obyvateľstva je nevyhnutným dôsledkom v podstate pozitívneho vývoja: predĺženie strednej dĺžky života, častokrát v dobrom zdraví, ľahší výber či mať deti a kedy ich mať, ktorý robia ženy, ktoré sú čoraz vzdelanejšie a majú ľahší prístup k trhu práce. Tieto hlboké demografické a socio-ekonomické zmeny však vedú k nevyhnutnej potrebe reforiem súčasných inštitúcií z dôvodu hospodárskej účinnosti a sociálnej spravodlivosti.

Naše súčasné politiky nie sú z dlhodobého hľadiska udržateľné, pretože neumožňujú čeliť očakávanému znížovaniu počtu aktívnych ľudí a predpokladanému poklesu verejných financií. Zdrojom problému nie je predĺženie života ako takého. Spočíva skôr v tom, že súčasné politiky nie sú schopné prispôsobiť sa novej demografickej situácii a v neochote podnikov a občanov zmeniť svoje očakávania a správanie, najmä pokiaľ ide o modernizáciu trhu práce. V skutočnosti sú členské štáty konfrontované skôr s problémom odchodu do dôchodku ako s problémom starnutia.

Pravdaže je na členských štátoch, aby dali konkrétne odpovede na demografickú výzvu. Nedávne skúsenosti sú v tomto ohľade povzbudzujúce, lebo prvé reformy v dôchodkovej oblasti začínajú prinášať ovocie. Problém nie je neprekonateľný, ak dobre využijeme príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú v nasledujúcich desiatich rokoch.

Tieto reformy sú takisto súčasťou európskeho rámca, ktorý už bol vhodne a rozsiahle uplatnený prostredníctvom obnovenej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, Paktu stability a rastu, stratégie trvalo udržateľného rozvoja, politiky súdržnosti a otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a začlenenia.

Nejde teraz o zavedenie nového európskeho koordinačného procesu. Musíme sa zaviazať, že budeme pokračovať a prehlbovať toto úsilie a súčasne zabezpečíme, aby sa zohľadnili početné a komplexné dimenzie demografickej výzvy celkovo a vo všetkých politikách na vnútroštátnej úrovni, ako aj úrovni Spoločenstva.

V tejto súvislosti toto oznámenie rozvíja na úrovni Spoločenstva referenčný rámec pre tieto politiky členských štátov. Rámec upresňuje päť oblastí, ktoré smerujú k spoločnej perspektíve, a to k opätovnému nájdeniu dôvery:

- Európa, ktorá podporuje demografickú obnovu

- Európa, ktorá valorizuje prácu: viac pracovných miest a dlhší a kvalitnejší pracovný život,

- produktívnejšia a výkonnejšia Európa

- prijatie a integrácia migrantov v Európe

- Európa s trvalo udržateľnými verejnými financiami: záruka primeranej sociálnej ochrany a spravodlivosti medzi generáciami

Politiky Spoločenstva a vnútroštátne politiky sa musia prispôsobiť demografickej výzve opísanej v tomto oznámení. Európske politiky, vrátane politík Komisie, je potrebné prehodnotiť, aby bola demografická výzva integrovaná do budúceho výberu politík. Komisia odporúča, aby odvetvové rady a odvetvové výbory v Európskom parlamente zhodnotili vplyv demografických zmien v oblasti politík, za ktoré sú zodpovedné.

Dôveru v dlhodobú budúcnosť treba od dnešného dňa stavať na účasti mužov a žien na pracovnom živote, na produktivite a výkone. Táto dôvera prispeje takisto k tomu, aby boli Európania schopní nadviazať s dnešnými alebo budúcimi migrantmi plnohodnotný vzťah založený na vzájomnom rešpekte.

Čeliť demografickej výzve je dlhodobou úlohou pre nás všetkých. Pokrok v implementácii týchto akcií bude predmetom európskeho demografického fóra, ktoré sa bude konať každé dva roky a po prvýkrát v októbri 2006. Výsledky iniciatív uvedených v tomto oznámení, ktoré sa uskutočnia do roku 2009, ako aj poučenie z fóra budú každé dva roky predmetom jednej kapitoly výročnej správy o pokroku (Lisabonský proces) venovanej stavu pripravenosti Únie na predĺženie života.

APPENDIX: MAIN EUROPEAN DEMOGRAPHIC TRENDS AND DATA

Projections – EU25

Projections for EU's population trend 2005-2050 |

in thousands | 2005-2050 | 2005-2010 | 2010-2030 | 2030-2050 |

Total population | -8659 | 5563 | 5312 | -19534 |

Percentage change | -1,9% | 1,2% | 1,1% | 4,2% |

Children (0-14) | -13811 | -2304 | -6080 | -5427 |

Percentage change | -18,6% | -3,1% | -8,5% | -8,2% |

Young people (15-24) | -14035 | -2383 | -6663 | -4990 |

Percentage change | -24,3% | -4,1% | -12,0% | -10,2% |

Young adults (25-39) | -24867 | -3896 | -14883 | -6088 |

Percentage change | -25,0% | -3,9% | -15,6% | -7,5% |

Adults (40-54) | -18666 | 4116 | -10029 | -12754 |

Percentage change | -19,0% | 4,1% | -9,8% | -13,8% |

Older workers (55-64) | 4721 | 4973 | 8717 | -8969 |

Percentage change | 9,1% | 9,5% | 15,3% | -13,6% |

Elderly people (65-79) | 25688 | 1947 | 22281 | 1460 |

Percentage change | 44,5% | 3,4% | 37,3% | 1,8% |

Frail elderly (80+) | 32311 | 3109 | 11969 | 17233 |

Percentage change | 171,6% | 16,5% | 54,0% | 50,8% |

Source : EUROSTAT, 2004 |

Projections by country

Population1 | Fertility2 | Life expectancy3 | Natural Increase4 | Net Migration5 | Old Age Dependency6 |

Men | Women |

Life expectancy at birth

[pic]

[pic]

Source: Eurostat 2004 Demographic Projections (Baseline scenario)

Employment rate of older workers

Source: Eurostat, Labour Force Survey

Fertility and female employment rates

[pic]

Source: Eurostat, Labour Force Survey and National data

Net migration rate vs. natural population growth

[pic]

Source: Eurostat. Figures exclude intra-EU flows and comprise regularisations of previously undeclared migrants

[1] KOM(2005) 525, 3.11.2005 a KOM(2005) 94, 16.3.2005, v tomto poradí.

[2] Niektorí demografi vyjadrili hypotézu, že veľmi nízka miera pôrodnosti by sa mohla stať nezvratná. Pozri „The low fertility trap hypothesis: forces that may lead to further postponement and fewer births in Europe“, Lutz, Skirbekk a Testa, Vienna Institute of Demography research paper no 4 2005.

[3] Výbor pre hospodársku politiku a Európska komisia (2006), „The impact of ageing on public expenditure: projections for the EU25 Member States on pensions, health care, long-term care, education and unemployment transfers (2004 - 2050) “, in European Economy Reports and Studies , No.1.

[4] Oznámenie Komisie – Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ (KOM(2006) 574, 12. 10. 2006)

[5] Pozri oznámenie Komisie – Dlhodobá udržateľnosť verejných financií v EÚ (KOM(2006) 574, 12.10.2006)

[6] Pozri napríklad The Demographic Future of Europe – Facts, Figures, Policies: Results of the Population Policy Acceptance Study (PPAS) uverejnené Nemeckým federálnym inštitútom pre demografický výskum a Nadáciou Roberta Boscha; prieskum Eurobarometer č. 253, uskutočnený v roku 2006, ktorého analýza výsledkov bude čoskoro uverejnená.

[7] Oznámenie Komisie – Prvá etapa konzultácie so sociálnymi partnermi o zosúladení pracovného, súkromného a rodinného života (SEC(2006) 1245, 12.10.2006)

[8] Oznámenie Komisie - Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010, KOM(2006) 92, 1.3.2006.

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1081/2006 z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde a návrhu rozhodnutia ustanovujúceho integrovaný program činnosti v oblasti celoživotného štúdia (KOM(2004) 474).

[10] Pozri oznámenie Komisie - Konzultácia týkajúca sa akcie Spoločenstva v oblasti zdravotných služieb (SEK(2006) 1195, 26.9.2006).

[11] Smernica 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.

[12] Oznámenie Komisie: „Uvedenie poznatkov do praxe: Všeobecná inovačná stratégia pre EÚ“, KOM(2006) 502, 13.9.2006.

[13] Pozri výsledky prieskumu Eurobarometer 64, uverejneného v decembri 2005, a 65, uverejneného v júni 2006 o verejnej mienke a migrácii.

[14] Oznámenie Komisie „Plán politiky pre legálnu migráciu“ KOM(2005) 669, 21.12.2005.

[15] Oznámenie Komisie „Spoločný program pre zahrnutie - Rámec pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie“, (KOM(2005) 389, 1.9.2005).