7.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/1

1.1

ECB v zásade víta cieľ navrhovanej smernice, ktorým je zlepšiť existujúci regulačný rámec obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení kvalifikovaných podielov vo finančných inštitúciách a tým prispieť k hladkému uskutočňovaniu politík obozretného posudzovania v tejto oblasti.

1.2

ECB konkrétne podporuje nasledujúce prvky navrhovanej smernice. Po prvé, navrhovaná špecifikácia kritérií obozretného posudzovania by mala prehĺbiť užšiu konvergenciu postupov pri vykonávaní dohľadu, zabezpečiť väčšiu prehľadnosť pre navrhovaných nadobúdateľov a zvýšiť právnu istotu pre všetky zúčastnené strany. Po druhé, nová požiadavka na orgány dohľadu, aby verejne sprístupnili zoznam potrebných informácií, ktoré majú byť predložené spolu s oznámením, tiež prispeje k väčšej transparentnosti pre navrhovaných nadobúdateľov. Po tretie, nová požiadavka pre orgány dohľadu, aby písomne informovali žiadateľa o dôvodoch zamietavého rozhodnutia, ešte viac posilní transparentnosť v oblasti dohľadu. Po štvrté, posilnenie požiadaviek na spoluprácu orgánov domovských a hostiteľských členských štátov (7) prispeje k zdravému obozretnému posudzovaniu, ktoré zohľadní poznatky tak domovských, ako aj hostiteľských orgánov dohľadu.

1.3

Schvaľovanie nadobudnutí a zvýšení kvalifikovaných podielov príslušným orgánom dotknutej finančnej inštitúcie úzko súvisí s úlohami tohoto orgánu dohľadu spočívajúcimi v udeľovaní povolenia na výkon činnosti pre dotknutú inštitúciu, v priebežnom zabezpečovaní jej bezpečného a zdravého fungovania a v prijímaní prípadných opatrení v prípade finančných ťažkostí. Z hľadiska finančnej stability je preto dôležité zabezpečiť, aby revidovaný regulačný rámec nenarušil efektivitu nástrojov dohľadu používaných na priebežné zabezpečenie bezpečnosti a finančného zdravia finančných inštitúcií. Požiadavky na udelenie povolení a na schvaľovanie by mali byť navyše čo najviac konzistentné, aby zabránili prípadnej regulačnej arbitráži. To je zvlášť dôležité, ak má navrhovaný nadobúdateľ ústredie v tretej krajine alebo nie je regulovaným subjektom.

1.4

Vzhľadom na široké spektrum transakcií s kvalifikovanými podielmi, na ktoré by sa navrhovaná smernica vzťahovala (vrátane menšinových a väčšinových akciových podielov, regulovaných a neregulovaných nadobúdateľov a nadobúdateľov z EÚ aj z mimo nej), je potrebné, aby kritériá a postupy ustanovené v navrhovanej smernici umožnili orgánom dohľadu vykonávať zdravé obozretné posudzovanie transakcií s rôznym stupňom zložitosti.

1.5

Niektoré aspekty navrhovanej smernice však v tomto kontexte vyvolávajú pochybnosti, ktoré sa podrobnejšie analyzujú nižšie. Konkrétne pripomienky v tomto stanovisku ako aj pozmeňujúce návrhy sa zameriavajú na ustanovenia navrhovanej smernice, ktoré menia a dopĺňajú bankovú smernicu (8). Základné východiská však rovnako platia vo vzťahu k iným regulovaným subjektom vo finančnom sektore, na ktoré sa navrhovaná smernica vzťahuje. Konkrétne pripomienky a návrhy by preto popri bankovej smernici mali platiť mutatis mutandis vo vzťahu k ostatným smerniciam Spoločenstva, ktoré navrhovaná smernica mení, aby sa tiež zabezpečil súlad medzi jednotlivými sektormi.

2.1

ECB sa domnieva, že by navrhované kritériá posudzovania mali byť viac zladené s kritériami, ktoré sa uplatňujú v rámci procesu udeľovania povolení (9). Navrhovaná smernica by v tejto súvislosti zaviedla podstatné rozdiely. To vyvoláva obavy týkajúce sa obozretného posudzovania, keďže sa tým môže umožniť právnickým alebo fyzickým osobám, ktoré chcú vykonávať bankovú činnosť, obísť prísnejšie požiadavky na udelenie povolenia prostredníctvom získania úverovej inštitúcie. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby boli náležite zohľadnené základné predpoklady pre bezpečnosť a finančné zdravie cieľovej inštitúcie a jej účinný dohľad a to nielen v rámci procesu udeľovania povolení, ale aj v súvislosti so schvaľovaním zmien v kvalifikovaných podieloch v úverovej inštitúcii, pretože v neskoršom štádiu vykonávania dohľadu nemusí byť možné ich efektívne zohľadniť.

2.2

Jeden z podstatných rozdielov sa týka všeobecného rozsahu posudzovania. V rámci procesu udeľovania povolení podľa platnej bankovej smernice posudzujú orgány dohľadu vhodnosť budúcich vlastníkov podielov alebo členov tak, že prihliadajú na potrebu zabezpečenia zdravého a obozretného riadenia úverovej inštitúcie (10). Podobne v prípade nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných podielov banková smernica ustanovuje, že príslušné orgány môžu vzniesť námietky proti zámeru navrhovaného nadobúdateľa, ak vzhľadom na potrebu zabezpečiť zdravé a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú presvedčené o vhodnosti danej osoby (11). Podľa navrhovanej smernice by však orgány dohľadu posudzovali len vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančnú opodstatnenosť navrhovaného nadobudnutia s ohľadom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na inštitúciu. ECB navrhuje zmeniť a doplniť navrhovanú smernicu tak, aby vyžadovala od orgánov dohľadu, aby aj v súvislosti s nadobúdaním a zvyšovaním kvalifikovaných podielov zabezpečili, že zdravé a obozretné riadenie cieľovej inštitúcie nebude ohrozené.

2.3

Ďalšia obava sa týka ustanovenia navrhovanej smernice, podľa ktorého môžu vzniesť orgány dohľadu námietky proti navrhovanému nadobudnutiu „len ak prídu k záveru, že kritériá [obozretného posudzovania] … nie sú splnené …“ (12). Naproti tomu v konaní o udelenie povolenia môžu príslušné orgány odmietnuť udeliť povolenie, ak „nie sú presvedčené“ o vhodnosti vlastníkov podielov alebo členov (13). Zvlášť v zložitejších prípadoch by toto nové dôkazné bremeno, ktoré by orgány dohľadu niesli v súvislosti s posudzovaním nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných podielov, mohlo mať neželané dôsledky, napr. ak by orgány dohľadu mali povinnosť schváliť transakciu napriek tomu, že by neboli presvedčení, že sú splnené kritériá obozretného posudzovania. ECB preto navrhuje zmeniť a doplniť navrhovanú smernicu tak, aby táto obava bola odstránená.

2.4

Ďalej by bolo potrebné zabezpečiť, aby účinnému dohľadu cieľovej inštitúcie nemohla brániť skupina s nedostatočne transparentnou štruktúrou, ktorej súčasťou by sa cieľová inštitúcia v dôsledku navrhovaného nadobudnutia stala. Požiadavky na získanie povolenia na výkon činnosti úverových inštitúcií ustanovujú, že príslušné orgány udelia povolenie len vtedy, ak úzke prepojenie medzi úverovou inštitúciou a inými fyzickými alebo právnickými osobami neprekážajú v účinnom výkone ich dohľadu (14). ECB sa domnieva, že podobná požiadavka na transparentnosť štruktúry skupiny by mala existovať aj v prípade schvaľovania nadobudnutí alebo zvýšení kavlifikovaných podielov v úverovej inštitúcii a navrhuje pridať ďalšie kritérium do zoznamu kritérií obozretného posudzovania v navrhovanej smernici (15).

2.5

Pre prípady, kde by sa cieľová úverová inštitúcia stala v dôsledku navrhovaného nadobudnutia súčasťou skupiny s ústredím mimo EÚ, ECB by rada zdôraznila potrebu: (i) zodpovedajúceho dohľadu nad materskou spoločnosťou v dotknutej tretej krajine; a (ii) dostatočného ubezpečenia od príslušného orgánu tretej krajiny v súvislosti s jeho schopnosťami a ochotou uspokojivo spolupracovať s orgánom dohľadu cieľovej inštitúcie. Berúc do úvahy dôležitosť účinného konsolidovaného dohľadu nad bankovými skupinami a náležitej spolupráce orgánov domovských a hostiteľských štátov pre účinný bankový dohľad (16), je nevyhnutné, aby bolo v momente schválenia nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaného podielu v úverovej inštitúcii EÚ preukázané, že nie sú žiadne prekážky, pokiaľ ide o dotknutú tretiu krajinu. ECB sa preto domnieva, že do zoznamu navrhovaných kritérií posudzovania by mala byť zahrnutá zodpovedajúca špecifická požiadavka.

2.6

Navrhovaná smernica ustanovuje, že členské štáty „neuložia žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s úrovňou akciového podielu, ktorý musí byť nadobudnutý, ani nebudú skúmať nadobudnutie z hľadiska ekonomických potrieb trhu“ (17). Tento zákaz zohľadňuje ustálenú judikatúru Súdneho dvora (18), podľa ktorej musia byť vnútroštátne normy považované za obmedzenia slobodného pohybu kapitálu, ak môžu zabrániť nadobudnutiu akcií v dotknutých podnikoch alebo toto nadobudnutie obmedziť, alebo ak môžu odradiť investorov z iných členských štátov od investovania do ich kapitálu (19), iba že by ich bolo možné odôvodniť na základe článku 58 zmluvy, alebo za určitých podmienok naliehavým dôvodom všeobecného záujmu (20). V tejto súvislosti však zmluva obsahuje špecifickú výnimku, ktorá sa týka opatrení obozretného dohľadu (21), nesmie však byť prostriedkom pre svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného pohybu kapitálu (22). Je pravda, že za výnimočných okolností by mohlo byť riadne fungovanie cieľovej inštitúcie narušené sporom vlastníkov veľkých podielov, ktorých jednotlivé podiely by boli dostatočne veľké na to, aby umožnili zablokovať rozhodnutia, ale nedostatočné na nadobudnutie kontroly nad inštitúciou. Takáto vlastnícka štruktúra by mohla narušiť riadenie inštitúcie, čo by mohlo mať nepriaznivé následky pre účinný výkon dohľadu nad ňou. Z hľadiska obozretného posudzovania by preto bolo dôležité, aby sa zachovali primerané záruky, ktoré by zabránili vzniku takýchto problematických vlastníckych štruktúr už vo fáze, keď sa schvaľujú zmeny v kvalifikovaných podieloch v úverovej inštitúcii. Z týchto dôvodov by mala byť navrhovaná smernica zmenená a doplnená tak, aby mohli orgány dohľadu vzniesť námietky proti navrhovanému nadobudnutiu, ak nie sú presvedčené o tom, berúc do úvahy možný vplyv nadobúdateľa na úverovú inštitúciu, že je systém riadenia v úverovej inštitúcii dostatočne spoľahlivý, aby sa po uskutočnení navrhovaného nadobudnutia zabránil prípadnej nefunkčnosti rozhodovacích procesov. Zavedenie tohto dodatočného kritéria by tiež znamenalo, že z navrhovanej smernice je potrebné vypustiť spomenuté ustanovenie, ktoré zakazuje uloženie akýchkoľvek predchádzajúcich podmienok v súvislosti s úrovňou akciového podielu, ktorý musí byť nadobudnutý (23).

2.7

Niektoré z kritérií posudzovania v navrhovanej smernici je potrebné viac upresniť. Konkrétne by ECB považovala za prospešné výslovne uviesť, že sa od cieľovej inštitúcie očakáva, že bude po nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovaných podielov plniť a pokračovať v plnení všetkých platných požiadaviek na obozretnosť. ECB preto navrhuje, aby sa príslušné kritérium posudzovania (24) zodpovedajúcim spôsobom zmenilo. Posudzovanie príslušnými orgánmi by sa navyše nemalo obmedziť na zistenie, či existujú primerané dôvody podozrenia na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, ale malo by zahŕňať aj akýkoľvek iný závažný trestný čin (25).

2.8

Na záver ECB považuje za dôležité upresniť, že orgány dohľadu môžu pri rozhodovaní o schválení navrhovaného nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaného podielu vziať do úvahy záväzky, ktoré navrhovaný nadobúdateľ prijal s cieľom zabezpečiť, aby bola cieľová inštitúcia schopná splniť kritériá obozretného posudzovania. Tieto záväzky by mali byť založené na právne záväzných povinnostiach. Vo všetkých prípadoch by v čase nadobudnutia kvalifikovaného podielu mali byť splnené minimálne kapitálové požiadavky. Účelom špecifikovania tohto postupu v navrhovanej smernici by bolo umožniť orgánom dohľadu schváliť transakcie, ktoré by inak boli povinné pri neexistencii takých záväzkov zamietnuť. V tejto súvislosti možno poznamenať, že prax podmienečného schvaľovania, ktorá je výslovne ustanovená v bankovej smernici v súvislosti s konaním o udelenie povolenia (26), by tiež prispela k ďalšiemu zosúladeniu postupov pri udeľovaní povolenia na výkon činnosti úverových inštitúcií a postupov, ktoré sa uplatňujú pri nadobudnutí alebo zvýšení podielov.

3.1

ECB sa domnieva, že procesné opatrenia na zdokonalenie schvaľovacieho procesu by v zásade nemali ohroziť východiskové ciele obozretného posudzovania. Lehoty pre posudzovanie nadobudnutia a zvýšenia akciových podielov (27) by preto mali najmä zabezpečiť, aby mohli orgány dohľadu prijať správne a odôvodnené rozhodnutie. Ak by boli lehoty príliš prísne, existuje riziko, že by boli orgány dohľadu povinné schváliť žiadosti, aj keď by nemali čas uskutočniť riadnu analýzu a to obzvlášť v zložitejších prípadoch. To by nepriaznivo ovplyvnilo dôveryhodnosť a kvalitu rozhodnutí, čo by tiež mohlo mať nepriaznivé účinky na finančnú stabilitu.

3.2

S ohľadom na závažnosť tejto problematiky sa ECB domnieva, že by mali byť zásadne zmenené lehoty na celkové posudzovanie v úzkej súčinnosti s orgánmi dohľadu EÚ, aby sa v plnej miere vzali do úvahy odborné skúsenosti príslušných orgánov. V tejto súvislosti ECB poznamenáva, že orgány dohľadu zo všetkých finančných sektorov vyjadrili vážne obavy (28), ktoré sa týkajú: (i) navrhovaného podstatného skrátenia celkových lehôt na posúdenie zo súčasnej lehoty približne šesťdesiatpäť pracovných dní na tridsať pracovných dní; a (ii) návrhu, že lehota na posúdenie by začala plynúť skôr, než dostanú všetky potrebné informácie (29). Z týchto dôvodov by ECB odporučila prehodnotiť navrhované lehoty na celkové posúdenie.

3.3

Navrhované maximálne lehoty pre orgány dohľadu na vyžiadanie dodatočných informácií od navrhovaných nadobúdateľov a pre navrhovaných nadobúdateľov na poskytnutie takýchto informácií by sa mali tiež predĺžiť. Zvlášť v prípadoch, ktoré sa týkajú veľkých a komplexných inštitúcií, ktoré vyžadujú rozsiahlu výmenu informácií medzi orgánmi dohľadu (prípadne vrátane orgánov z tretích krajín), alebo ktoré sa týkajú navrhovaných nadobúdateľov, ktorí nepodliehajú obozretnému dohľadu, nie je spravidla možné v lehote piatich pracovných dní riadne posúdiť potrebu dodatočných informácií (30). Pre nadobúdateľa môže tiež byť obtiažne poskytnúť také informácie vo všetkých prípadoch v lehote desiatich pracovných dní (31). Nebolo by žiadúce, ak by orgány dohľadu museli zamietať žiadosti o nadobudnutia alebo zvýšenia akciových podielov pre nedostatok informácií (32) len preto, že orgány dohľadu neboli schopné v plnej miere posúdiť potrebu ďalších informácií, alebo navrhovaní nadobúdatelia neboli schopní poskytnúť tieto informácie v mimoriadne prísnej lehote. Hoci by navrhovaní nadobúdatelia mali možnosť opäť predložiť svoje žiadosti, takýto postup by mal zostať výnimkou, pretože inak by bol schvaľovací proces pre obe strany zbytočne zaťažujúci a neefektívny. V niektorých členských štátoch sú navyše zamietavé rozhodnutia o žiadostiach zverejňované a môžu preto navrhovaných nadobúdateľov významne poškodiť a to hlavne pri subjekty, ktoré sú kótované na vnútroštátnych alebo medzinárodných burzách cenných papierov.

3.4

ECB sa domnieva, že oznámenie príslušnému orgánu cieľovej inštitúcie by v prípadoch, kedy navrhovaný nadobúdateľ poskytne neúplné informácie alebo dokumenty (33), nemalo automaticky viesť k potvrdeniu o prijatí príslušným orgánom (34) a okamžitému začatiu lehoty na posúdenie (35). Tento prístup uplatňuje Komisia v kontexte európskych pravidiel na kontrolu fúzií (36) pre oznamovanie koncentrácií. Pravidlá, ktoré vykonávajú nariadenie o fúziách (37) ustanovujú, že oznámenia nadobúdajú účinnosť „v deň, kedy ich prijala Komisia“ (38). Ak sú však informácie neúplné z akéhokoľvek vecného hľadiska, Komisia musí o tom bezodkladne písomne informovať oznamujúce strany. V takýchto prípadoch oznámenie nadobúda účinnosť „v deň, kedy Komisia prijala úplné informácie“ (39). Komisia musí bezodkladne písomne upovedomiť o prijatí: a) oznámenia; a b) všetkých odpovedí od oznamujúcich strán Komisii v prípadoch, kedy boli poskytnuté informácie neúplné (40). Z týchto dôvodov by ECB navrhovala, aby lehota na posúdenie formálne začala až v tom momente, keď budú požadované informácie úplné a že nesprávne alebo zavádzajúce informácie sa budú považovať za neúplné informácie (41).

3.5

Súvisiacou ale všeobecnejšou otázku je, že hodnotenie navrhovanej smernice potvrdzuje, že množstvo technických otázok nemožno primerane upraviť v rámci bankovej smernice a že by sa mali zrejme prijať vykonávacie opatrenia, ktoré by upravili špecifické procesné pravidlá, ktoré by bolo potrebné ďalej prepracovať, aby sa zabezpečila dostatočná právna istota a rovnaké podmienky v rámci EÚ. Ako sa dôsledne zdôrazňovalo v predchádzajúcich stanoviskách, ECB je toho názoru, že právne akty na úrovni 2 by mali predstavovať hlavný súbor technických pravidiel platných pre finančné inštitúcie EÚ (42). Tento názor zdieľajú orgány dohľadu, ktoré tiež vyjadrili svoju podporu zvýšenému využitiu vykonávacích opatrení (43). Z týchto dôvodov sa navrhuje rozšíriť rozsah ustanovení navrhovanej smernice, ktoré sa týkajú prejednávania vo výboroch (44) a umožniť prijatie opatrení úrovne 2, ktoré by mali byť konzistentné implementované v rámci EÚ pred uplynutím lehoty na transpozíciu (45). Okrem špecifikácie a upresnenia kritérií na obozretné posudzovanie by mali podrobné vykonávacie opatrenia upravovať aj tieto aspekty: (i) pravidlá uplatňované na oznámenia podané navrhovanými nadobúdateľmi (osoby oprávnené podať oznámenia, upresnenia o tom, čo znamená pojem „osoby konajúce na základe zosúladeného postupu“, nadobudnutie účinnosti oznámenia, lehoty atď.); (ii) zoznam upresňujúci informácie potrebné na posúdenie orgánmi dohľadu; a prípadne tiež (iii) typ záväzkov, ktoré môžu navrhovaní nadobúdatelia prijať voči príslušným orgánom. V súvislosti s týmito aspektami by ECB chcela tiež zdôrazniť, že si možno zobrať príklad z detailných procesných pravidiel, ktoré platia v kontexte nariadenia o fúziách.

3.6

V neposlednom rade by sa mohlo zvážiť zavedenie viacerých rozličných lehôt v navrhovanej smernici, ktoré by zodpovedali zložitosti nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaných podielov. To by bolo v súlade s princípom proporcionality, ktorý je už zakotvený v iných ustanoveniach navrhovanej smernice (46). Rozlišovaním medzi jednoduchými a zložitými prípadmi na základe spoločných, objektívnych a transparentných klasifikačných kritérií, ktoré by tiež mohlo byť prijaté vo forme vykonávacích opatrení, by sa zabezpečilo rýchlejšie vybavovanie jednoduchých prípadov a súčasne by sa zabezpečilo riadne posúdenie zložitejších prípadov, ktoré by si zvyčajne vyžadovali viac času. ECB sa domnieva, že lehoty ktoré sú momentálne ustanovené v bankovej smernici (47), by mohli naďalej platiť pre takéto zložité prípady (48) ako aj pre situácie, pre ktoré už navrhovaná smernica predpokladá predĺženú lehotu na posúdenie (49).

5.1

S cieľom umožniť Komisii plnenie jej úlohy podľa zmluvy (52) navrhovaná smernica ustanovuje, že Komisia môže od vnútroštátnych orgánov dohľadu požadovať, aby predložili dokumenty, na ktorých založili svoje obozretné posudzovanie, ako aj dôvody poskytnuté navrhovanému nadobúdateľovi (53). Podľa navrhovanej smernice by informácie poskytnuté Komisii boli používané len na účely zisťovania, či členský štát splnil svoje povinnosti vyplývajúce z bankovej smernice (54).

5.2

ECB má k tomuto navrhovanému ustanoveniu niekoľko všeobecných poznámok. Ako ochranca zmluvy a za účelom zabezpečenia riadneho fungovania a rozvoja spoločného trhu (55) je Komisia povinná zabezpečiť uplatňovanie zmluvy a opatrení prijatých orgánmi Spoločenstva v súlade s ňou. Komisia má tiež právomoc začať prípadné konanie pred Súdnym dvorom, ak dospeje k záveru, že členský štát nesplnil svoje povinnosti ustanovené v zmluve (56). Hoci je na Komisii, aby preukázala, že povinnosť nebola splnená (57), Súd jasne vyslovil, že členské štáty sú povinné podľa článku 10 zmluvy uľahčovať plnenie úloh Komisie, čo znamená najmä spolupracovať v dobrej viere pri zisťovaní Komisiou a poskytnúť jej všetky informácie požadované na tento účel (58).

5.3

ECB považuje za podstatné, aby mala Komisia na výkon svojich úloh podľa zmluvy dostatočný prístup k informáciám. ECB okrem toho poznamenáva, že podľa navrhovanej smernice a v súlade s článkom 287 zmluvy by boli informácie poskytované Komisii predmetom služobného tajomstva, čo by sa týkalo všetkých osôb, ktoré pracujú alebo pracovali pre Komisiu, čo znamená, že akékoľvek dôverné informácie, ktoré dostane komisia, by nemohli byť poskytnuté žiadnej osobe alebo orgánu (59).

5.4

V prípadoch, na ktoré sa vzťahujú európske pravidlá na kontrolu fúzií (60), sú vlády a príslušné orgány členských štátov povinné poskytnúť Komisii všetky informácie, ktoré sú potrebné na plnenie jej povinností podľa nariadenia o fúziách (61) v súlade s uplatniteľnými pravidlami o služobnom tajomstve (62). Členské štáty môžu tiež prijímať primerané opatrenia na ochranu „oprávnených záujmov“ (63), ako sú „pravidlá obozretnosti“ (64). Ak sú vážne pochybnosti o tom, či je určité opatrenie skutočne založené na pravidlách obozretnosti, dotknutý členský štát je povinný takéto opatrenie oznámiť (65) Komisii, ktorá najmä posúdi, či je prijaté opatrenie odôvodnené niektorým zo záujmov, ktoré sa považujú za oprávnené (66).

5.5

ECB vychádza z toho, že podľa navrhovanej smernice by sa úlohy Komisie ako ochrancu zmluvy veľmi uľahčili, ak by bola Komisia oprávnená požadovať informácie priamo od vnútroštátnych orgánov dohľadu (bez sprostredkovania vládami). V súvislosti s obozretným posudzovaním však Súdny dvor zdôraznil, že: „ak má monitorovanie bánk prostredníctvom dohľadu v členskom štáte a výmena informácií príslušnými orgánmi riadne fungovať, je potrebné chrániť služobné tajomstvo. Zverejnenie dôverných informácií z akéhokoľvek dôvodu by mohlo mať škodlivé následky nie len pre priamo dotknutú úverovú inštitúciu ale aj pre bankový systém všeobecne“ (67).

5.6

Súd nemal doposiaľ možnosť podrobnejšie posúdiť potrebu ochrany služobného tajomstva a dôvernosti informácií týkajúcich sa jednotlivých finančných inštitúcií zo strany vnútroštátnych orgánov dohľadu vo vzťahu k právam a povinnostiam Komisie ako ochrancu zmluvy. ECB sa však domnieva, že by bolo potrebné vytvoriť citlivú rovnováhu medzi potrebou Komisie mať k dispozícii všetky informácie potrebné na včasné rozhodnutie vo veci samej v konkrétnom prípade (68) na jednej strane a potrebou chrániť práva navrhovaných nadobúdateľov a povinnosťou orgánov dohľadu zabezpečiť dôvernosť informácií týkajúcich sa finančných inštitúcií s cieľom zabezpečiť stabilitu finančného systému na strane druhej (69). Z týchto dôvodov by sa výnimka z povinnosti orgánov dohľadu zachovávať služobné tajomstvo a dôvernosť informácií získaných v rámci dohľadu mala jasne obmedziť na prípady oznámení navrhovaných nadobudnutí kvalifikovaných podielov, v ktorých: (i) sa príslušný orgán po ukončení posudzovania rozhodol vzniesť námietky proti navrhovanému nadobudnutiu a Komisia dostala formálnu sťažnosť od navrhovaného nadobúdateľa; alebo (ii) existujú primerané dôvody podozrenia, že príslušný orgán zjavne nesprávne použil kritériá alebo postupy obozretného posudzovania. Berúc do úvahy zásadu nezávislosti orgánov dohľadu (70), malo by sa ujasniť, že Komisia by nemala zasahovať do samotného rozhodovania orgánov dohľadu a že príslušné orgány by mali zverejniť relevantné informácie až po skončení obozretného posudzovania. ECB je presvedčená, že navrhovaná špecifikácia právneho rámca tak z hľadiska kritérií posudzovania, ako aj postupov, podstatne zvýši právnu jednoznačnosť a právnu istotu, pokiaľ ide o obozretné posudzovanie nadobudnutí alebo zvýšení akciových podielov a tým obmedzí prípady, kedy by bolo potrebné začať zo strany Komisie konania pre možné porušenia práva Spoločenstva.

6.1

Vzhľadom na to, že sa znenie navrhovanej smernice musí podľa zmluvy konzultovať s ECB, mal by sa do navrhovanej smernice vložiť odkaz v tomto zmysle v súlade s článkom 253 zmluvy.

6.2

Navrhovaná smernica viac objasňuje bankovú smernicu (71) tým, že odkazuje na vymedzenie pojmu hlasovacie práva v smernici 2004/109/ES (72). Hoci ECB víta navrhovanú zmenu a doplnenie, táto definícia by sa mala konzistentne používať v rámci celej bankovej smernice tak, ako je to podrobne uvedené v prílohe.

6.3

Pojem „navrhovaný nadobúdateľ“ (73) by mohol byť pridaný do zoznamu pojmov vymedzených v bankovej smernici (74). V pojme „navrhovaný nadobúdateľ“ podľa bankovej smernice je zahrnutá „každá fyzická alebo právnická osoba“ alebo „takéto osoby konajúce na základe zosúladeného postupu“. Keďže sa zavedenie tohto pojmu do bankovej smernice navrhuje po prvý raz, bolo by potrebné ešte zvážiť situácie, na ktoré sa vzťahuje, ako aj dôsledky pre dotknuté (právnické alebo fyzické) osoby, napr. pokiaľ ide o oznamovaciu povinnosť. Tieto aspekty by sa mohli upresniť vo vykonávacích opatreniach.

6.4

Pokiaľ ide o predĺženú lehotu na posudzovanie ustanovenú v navrhovanej smernici (75), ECB sa domnieva, že by sa mala uplatniť pri každom navrhovanom nadobúdateľovi z tretej krajiny (tak právnické ako aj fyzické osoby) bez ohľadu na to, či sú regulovanými subjektami alebo nie.

6.5

Keďže navrhovaná smernica má dopad na viaceré časti finančného sektora a bude si vyžadovať zmeny právnych predpisov a úpravy postupov vnútroštátnych orgánov dohľadu, mala by sa prijať dlhšia doba (najmenej dvanásť mesiacov) na transpozíciu navrhovanej smernice ako aj ustanovenie o vyhodnotení uplatňovania smernice. Mohlo by sa tiež zvážiť zavedenie prechodného obdobia, hlavne ak nebude navrhovaná smernica po jej prijatí transponovaná rovnako rýchlo vo všetkých členských štátoch, čo by mohlo spôsobiť problémy napr. v súvislosti s jej uplatňovaním v cezhraničných prípadoch, ktoré by vyžadovali konzultáciu iných príslušných orgánov.