EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005DC0670

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov {SEK(2005) 1683} {SEK(2005) 1684}

/* KOM/2005/0670 v konečnom znení */

52005DC0670

Oznámenie Komisie Rade, Európskemu Parlamentu, Európskemu Hospodárskemu a Sociálnemu Výboru a Výboru Regiónov - Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov {SEK(2005) 1683} {SEK(2005) 1684} /* KOM/2005/0670 v konečnom znení */


[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 21.12.2005

KOM(2005) 670 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov

{SEK(2005) 1683}{SEK(2005) 1684}

OBSAH

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov 4

1. Úvod 4

2. Európska environmentálna politika a využívanie zdrojov – problémy a reakcie politiky 5

3. Riešenie otázky – cieľ stratégie 6

4. Kapitalizovanie existujúceho rámca politiky: Uplatňovanie prístupu životného cyklu na existujúce politiky 7

5. Nové iniciatívy – vytvorenie základov na ďalších 25 rokov 9

5.1. Budovanie vedomostnej základne – stredisko údajov pre tvorcov politiky na zlepšenie základne poznatkov o využívaní zdrojov a jeho účinkov na životné prostredie 9

5.2. Meranie pokroku – príprava ukazovateľov 10

5.3. Vnútorná dimenzia – členské štáty a fórum na vysokej úrovni 10

5.4. Globálna dimenzia – medzinárodný panel o trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov 11

6. Očakávané účinky a výsledky 12

7. Revízny proces 12

OZNÁMENIE KOMISIE RADE, EURÓPSKEMU PARLAMENTU, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov

1. ÚVOD

Európske hospodárstva závisia od prírodných zdrojov a surovín, ako sú nerasty biomasa a biologické zdroje; od zložiek životného prostredia, ako je ovzdušie, voda a pôda; od prúdiacich zdrojov, ako je vietor, geotermálna, prílivová a slnečná energia; a od vesmíru (v blízkosti Zeme). Či sa tieto zdroje využívajú na výrobu výrobkov, alebo ako médiá, ktoré absorbujú emisie (pôda, ovzdušie a voda), sú nevyhnutné z hľadiska fungovania hospodárstva a kvality nášho života. Spôsob, akým sa využívajú obnoviteľné, ale aj neobnoviteľné zdroje, a rýchlosť, akou sa obnoviteľné zdroje vyčerpávajú, rýchlo znižujú schopnosť planéty regenerovať zdroje a služby životného prostredia, na ktorých sa zakladá naša prosperita a rast. Ako sa konštatuje v nedávnej hodnotiacej správe ekosystému na prahu nového tisícročia[1], ľudia za posledných 50 rokoch zmenili ekosystémy rýchlejšie a viac ako za ktorékoľvek iné porovnateľné obdobie v dejinách ľudstva zväčša preto, aby uspokojili rýchlo rastúce nároky na potraviny, pitnú vodu, drevo, vlákniny a pohonné látky.

Ak sa v Európe udrží doterajší režim využívania zdrojov, bude pokračovať zhoršovanie sa stavu životného prostredia a vyčerpávania prírodných zdrojov. Tento jav má aj globálny rozmer. EÚ veľmi závisí od zdrojov, ktoré prichádzajú z ostatných krajín sveta a environmentálny účinok využívania zdrojov v EÚ a iných dôležitých hospodárstvach je citeľný aj globálne. Súčasne rastúce hospodárstva rozvojového sveta, ako je Čína, India a Brazília, čoraz rýchlejším tempom využívajú prírodné zdroje. Ak by svet ako celok nasledoval tradičný model spotreby, odhaduje sa, že globálne využívanie zdrojov by sa počas najbližších 20 rokov zoštvornásobilo. Negatívny účinok na životné prostredie bude podstatný. Alternatívou môže byť prijatie koordinovaného prístupu pri očakávaní posunu potrieb smerom k trvalo udržateľným modelom využívania, ktoré môžu viesť k environmentálnym a hospodárskym výhodám v Európe a na globálnej úrovni.

Výzvou pre politikov je uľahčiť a stimulovať rast pri súčasnom zabezpečení, že stav životného prostredia sa nebude zhoršovať. Tieto ciele si neprotirečia. Účinné využívanie zdrojov prispieva k rastu. Neefektívne využívanie zdrojov a prečerpávanie obnoviteľných zdrojov v dlhodobom horizonte spomaľuje rast.

Trvalo udržateľné využívanie zdrojov spolu s trvalo udržateľnou výrobou a spotrebou je preto kľúčovým faktorom dlhodobej prosperity tak pre EÚ, ako aj globálne. Stratégia rastu a pracovných miest[2], ktorú potvrdil jarný samit 2005, prisudzuje trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov vysokú prioritu. Vyzýva, aby EÚ zaujala vedúcu pozíciu pri orientácii na trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu v globálnej ekonomike. Európa preto potrebuje dlhodobú stratégiu, ktorá bude integrovať environmentálne účinky využívania prírodných zdrojov vrátane ich vonkajšej dimenzie (to znamená mimo EÚ i v rozvojových krajinách) pri tvorbe politiky. Táto tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov (ďalej len „stratégia“) je odpoveďou na túto výzvu. Je potrebné vnímať to v kontexte nedávno preskúmanej stratégie trvalo udržateľného rozvoja[3], ku ktorej prispieva.

Stratégia zdôrazňuje význam integrácie environmentálnych problémov do ostatných politík, ktoré majú vplyv na environmentálne účinky využívania prírodných zdrojov, ale nepokúša sa zavádzať osobitné iniciatívy v oblastiach, ktoré sú už zahrnuté do zavedených politík. Predkladá analytický rámec, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby bol environmentálny účinok využívania zdrojov rutinne zahrnutý do tvorby verejnej politiky. Ak sa uplatní tento prístup, pomôže posunúť európske ekonomiky smerom k situácii, ak sa budú ciele rastu plniť efektívnejším využívaním prírodných zdrojov bez ďalšieho poškodzovania základne prírodných zdrojov.

2. EURÓPSKA ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA A VYUžÍVANIE ZDROJOV – PROBLÉMY A REAKCIE POLITIKY

Využívanie zdrojov bolo témou diskusií v európskej environmentálnej politike počas posledných 30 rokov. Najväčším problémom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia z hľadiska prvej ropnej krízy bol nedostatok prírodných zdrojov a obmedzený rast. Ako však už Komisia uviedla v „oznámení“[4], ukázalo sa, že nedostatok nebol environmentálne problematický, ako sa vtedy predpovedalo. Zásoby fosílnych palív sa nevyčerpali a trh pomocou cenového mechanizmu reguloval nedostatok zdrojov. Využívanie mnohých kovov a nerastov sa znížilo skôr vďaka zmeneným technológiám ako kvôli vyčerpaniu zásob. Ale rýchlo rastúce nároky a nedostatky v zásobovaní môžu spôsobiť akútne hospodárske a environmentálne problémy, ako to dokázali nedávne zvýšenia cien mnohých surovín.

Škody spôsobené základni prírodných zdrojov preto boli a zostávajú aktuálne. Spočiatku sa environmentálne politiky sústredili na viditeľné problémy kvôli emisiám a odpadu – na znižovanie znečisťovania z bodových zdrojov, ako sú továrne a elektrárne. Úspešne sa vyriešili. Zlepšila sa kvalita ovzdušia a vody. Väčšia časť generovaného odpadu sa recykluje a menšia časť sa ukladá na skládky. Analýza tokov materiálov a odpadu v EÚ vrátane dovozu a vývozu ukázala, že počas posledných 20 rokov zostala celková spotreba na obyvateľa v EÚ, a to 16 ton ročne, prakticky nezmenená, hoci v tom období hospodárstvo vzrástlo o 50 %. To znamená, že v Európe sa významne zlepšila materiálová efektivita. Zvýšené objemy výroby však napriek týmto zlepšeniam často prekračovali environmentálne zlepšenia alebo výdobytky v oblasti efektívnosti a existujúce politiky nepostačovali na zvrátenie zásadne neudržateľných trendov tak v Európe, ako aj globálne.

Na to, aby mala environmentálna politika väčší účinok pri zvrátení týchto neudržateľných trendov, pri zastavení zhoršovania sa životného prostredia a zachovaní základných služieb, ktoré poskytujú prírodné zdroje, sa musí pokročiť ďalej od emisií a spravovania odpadov. Je potrebné nájsť prostriedky na identifikáciu negatívnych environmentálnych vplyvov spôsobu, akým sa využívajú materiály a energia počas životných cyklov (tento prístup sa často nazýva aj „ od kolísky po hrob “) a určiť ich príslušné významy. Toto chápanie globálnych a kumulatívnych účinkov pozdĺž kauzálneho reťazca je potrebné na nasmerovanie opatrení tak, aby boli čo najúčinnejšie pre životné prostredie a efektívne z hľadiska nákladov pre verejné orgány a hospodárstvo.

Nestačí sa zaoberať ani životnými cyklami v zemepisnej izolácii. V ére globalizácie a v svetovej ekonomike, ktorej je Európa aktívnou súčasťou, vyžaduje informovaná tvorba politiky znalosti o tom, ako sa zdroje pohybujú cez svetovú ekonomiku, čo je tu hnacou silou a aké sú účinky bez ohľadu na to, kde sa zdroje čerpajú a využívajú.

V šiestom environmentálnom akčnom programe[5] (ďalej len šiesty EAP) sa táto skutočnosť uznala a vyžadovala sa príprava „ tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania a riadenia zdrojov.. .“ Táto stratégia je založená na analýze využívania zdrojov v EÚ a existujúcich analytických a politických rámcov. Pripravila sa v úzkej spolupráci s hlavnými účastníkmi[6].

Stratégia ďalej rozvíja prístup, ktorý prináša najlepšie výsledky v ochrane životného prostredia v súvislosti s vloženým úsilím. Sústredenie prostriedkov vlád a hospodárskych subjektov na najväčšie problémy životného prostredia bude jej súčasťou.

3. RIEšENIE OTÁZKY – CIEľ STRATÉGIE

Tento strategický prístup k vyššiemu dosahovaniu trvalo využiteľného používania prírodných zdrojov by mal po určitom čase viesť k zlepšenej efektivite zdrojov a zníženiu negatívneho environmentálneho účinku využívania zdrojov, pričom všeobecné zlepšenie životného prostredia sa dostaví spolu s rastom. Celkovým cieľom je preto znížiť negatívne environmentálne účinky, ktoré vznikajú pri využívaní zdrojov v rastúcom hospodárstve – táto koncepcia sa nazýva oddelenie [7]. V praxi to znamená zníženie environmentálnych účinkov zdroja a súčasne zlepšenie produktivity zdrojov v hospodárstve EÚ. Pre obnoviteľné zdroje to tiež znamená udržať sa pod hranicou prečerpávania.

Na dosiahnutie tohto cieľa sú v stratégii uvedené kroky na:

- zlepšenie nášho chápania a poznatkov o využívaní európskych zdrojov, jeho negatívny účinok na životné prostredie a význam pre EÚ i globálne,

- prípravu nástrojov na sledovanie napredovania a podávanie správ o ňom v EÚ, členských štátoch a v hospodárskych sektoroch,

- presadzovanie uplatňovania strategických prístupov tak v hospodárskych sektoroch, ako v členských štátoch a podporu prípravy súvisiacich plánov a programov a

- zvyšovanie informovanosti povedomia účastníkov a občanov o význame negatívnych účinkov využívania zdrojov na životné prostredie.

Stratégia uľahčí a urýchli zhromažďovanie vedomostí o využívaní zdrojov v hospodárstve. Tým sa zohľadnia ďalšie iniciatívy ako je napr. INSPIRE[8] a vhodne sa na ne nadviaže. To umožní identifikovať najvážnejšie účinky na životné prostredie pri využívaní zdrojov a prijať opatrenia na ich zmiernenie.

Úsilie sa bude musieť vyvinúť aj v iných oblastiach ako je politika ochrany životného prostredia. Prístup, ktorý sa presadzuje, posilní tvorbu politiky na všetkých úrovniach (úroveň EÚ, vnútroštátna, regionálna i miestna úroveň). Lepšie pochopenie účinkov využívania zdrojov na životné prostredie počas životných cyklov umožní tvorcom politiky lepšie určenie priorít a sústredenie sa na oblasti, v ktorých je naozaj možné dosiahnuť zmeny.

Je to dlhodobý proces – navrhuje sa preto časový horizont 25 rokov. Vyžaduje kombináciu krokov na rôznych úrovniach a zo strany rôznych aktérov. Znamená to, že súčasné politiky musia lepšie fungovať, medziiným tak, že sa posilní dimenzia využívania zdrojov a pripraví sa rad nových iniciatív, ktoré zabezpečia, že zohľadnenie účinkov využívania zdrojov počas životných cyklov bude súčasťou formulácie politiky.

V tejto počiatočnej fáze si stratégia nevytýčila kvantitatívne ciele „efektívnosti zdrojov a zníženého využívania zdrojov“, ako sa to určuje v šiestom EAP, pretože to nie je možné pri súčasnom stave poznatkov a prípravy ukazovateľov. Ani známe údaje, ani ukazovatele neumožňujú stanoviť ciele, ktoré by jasne slúžili účelu, a tým je zníženie účinkov rastúceho hospodárstva na životné prostredie. Stratégiou sa však začína proces, ktorým sa by sa to mohlo dosiahnuť počas nasledujúcich piatich až desiatich rokov.

4. KAPITALIZOVANIE EXISTUJÚCEHO RÁMCA POLITIKY: UPLATňOVANIE PRÍSTUPU žIVOTNÉHO CYKLU NA EXISTUJÚCE POLITIKY

Stanovený prístup sa bude uplatňovať prostredníctvom existujúcej i pripravovanej environmentálnej politiky. (pozri prílohu 2.) Negatívne účinky využívania zdrojov na životné prostredie sa už zohľadnili v mnohých týchto politikách a budú sa systematicky zahŕňať aj v budúcnosti. Čoraz väčší dôraz sa v environmentálnej politike kladie na integrované prístupy a väzby medzi zložkami životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda) a v pripravovaných politikách na prierezové environmentálne témy, ktoré sa venujú trvalo udržateľnému využívaniu zdrojov (napríklad zmena podnebia, biodiverzita atď.). Toto myslenie v intenciách životného cyklu sa odzrkadľuje najmä v tematickej stratégii prevencie a recyklácii odpadu.

Pripravili sa aj iné ako legislatívne prístupy, ako je politika integrovaného výrobku[9] (PIV), ktoré sú osobitne zamerané na zníženie negatívnych účinkov výrobkov počas ich životného cyklu na životné prostredie, a to počas ich výroby, využívania a likvidácie. Akčný program environmentálnej technológie[10] (APET) podobne identifikoval mnohé spôsoby, ktorými environmentálne technológie môžu znížiť negatívne účinky výroby a spotreby na životné prostredie.

Myslenie v súvislostiach životného cyklu sa môže užitočne uplatniť v priereze viacerých oblastí politiky. Všetky tieto politiky vplývajú na využívanie zdrojov, a preto by sa otázky využívania zdrojov mali ďalej integrovať a ich negatívne dôsledky riešiť koordinovaným spôsobom. Napríklad v oblasti dopravy stanovila Biela kniha o európskej dopravnej politike[11] za cieľ podporiť rozdelenie dopravy z hľadiska takých spôsobov dopravy, ktoré nepoškodzujú životné prostredie. V oblasti energetiky sa podnikli opatrenia v hlavnom spotrebnom sektore energie (najmä budovy a doprava), ktorých zavedenie vyústi do veľkých zmiernení účinkov na životné prostredie. Nedávne reformy v oblasti určitých politík, najmä v rybnom hospodárstve a poľnohospodárstve veľmi pokročili k zohľadneniu účinkov využívania zdrojov na životné prostredie. V reakcii na túto potrebu súvislej a spoločnej politiky v hospodárskej, sociálnej a environmentálnej oblasti sa prijala stratégia trvalo udržateľného rozvoja.

Úmyslom Komisie je vyvinúť sektorové iniciatívy pre konkrétne hospodárske sektory v kontexte, medziiným, stratégiu EÚ pre rast a pracovné miesta, ako aj iniciatívy uvedené v jej nedávnom oznámení o priemyselnej politike[12]. Prispeje to nielen k posilneniu konkurencieschopnosti a celkovému výkonu, ale aj k zníženiu negatívnych účinkov na životné prostredie. Dodržiavanie eko-efektívnosti môže fungovať aj ako hnacia sila pre inováciu, zvýšenie produktivity, a tým i konkurencieschopnosti a rastu (pozri prílohu 4).

Integrované hodnotenia účinkov Komisie, ktoré zvažujú hospodárske, sociálne a environmentálne účinky rôznych politík na najväčšie politické návrhy budú významnými prostriedkami pri uplatňovaní myslenia v intenciách životných cyklov[13]. Na vnútroštátnej úrovni môžu členské štáty využívať výsledky hodnotenia účinkov na životné prostredie[14] ako aj strategické environmentálne hodnotenia[15] na zníženie negatívnych účinkov využívania zdrojov na životné prostredie pri individuálnych projektoch alebo plánoch, programoch a politikách.

5. NOVÉ INICIATÍVY – VYTVORENIE ZÁKLADOV NA ďALšÍCH 25 ROKOV

Ak sa táto stratégia úspešne implementuje, nové iniciatívy budú potrebné na všetkých úrovniach riadenia – na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni.

Na úrovni EÚ to bude znamenať sústredené úsilie na vybudovanie vedomostnej základne, prípravu ukazovateľov, ktoré bude možné použiť pri diskusiách o politike a na začatie sektorových iniciatív s hospodárskymi prevádzkovateľmi. Pri danej veľkej globálnej dimenzii využívania zdrojov v EÚ a potrebe zohľadnenia tohto faktu tvorcami politiky EÚ sa zostaví medzinárodné fórum odborníkov, ktorí budú dohliadať na globálne aspekty využívania zdrojov a jeho negatívne účinky na životné prostredie.

5.1. Budovanie vedomostnej základne – stredisko údajov pre tvorcov politiky na zlepšenie základne poznatkov o využívaní zdrojov a jeho účinkov na životné prostredie

V určitých prípadoch existuje nedostatok informácií o príčinných súvislostiach medzi rozptýleným znečistením a využívaním zdrojov. Informácie nie sú pre tvorcov politiky priamo prístupné vo využiteľnej forme. Rôzni poskytovatelia údajov a informácií – v rámci Komisie GR Eurostat, Spoločné výskumné stredisko (GR JRC) a Generálne riaditeľstvo pre výskum (GR RTD), ako aj Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), Výkonná agentúra pre inteligentnú energiu, národné ústavy a univerzity, ako aj obchodné zdroje sa zúčastňujú na analýze využívania zdrojov. Výmena informácií však nie je vždy optimálna.

Medzery a prekrývania poukazujú na potrebu strediska údajov pre prírodné zdroje, teda riadiacu alebo ústrednú službu, ktorá bude vystupovať ako „informačný uzol“, kde sa sústredia všetky príslušné existujúce informácie, ktoré sa budú monitorovať a analyzovať, aby bolo tvorcom politiky možné poskytnúť relevantné informácie. Tým, že Komisia zhromaždí všetky existujúce základné údaje a vedecké odborné poznatky a vytvorí sieť uvedených poskytovateľov informácií, splní výzvu Rady pre životné prostredie, aby sa „zlepšila informovanosť strategickou európskou schopnosťou zhromaždiť a sústrediť poznatky o využívaní zdrojov a jeho účinkoch a súvisiace hodnotenia politiky, aby bolo možné rozhodovať o tom, ktoré účinky sa majú riešiť a aké možnosti sa majú vybrať pri ich znižovaní v rastúcom hospodárstve“[16].

Poskytovatelia informácií budú mať úlohu aj v iných zložkách stratégie: v príprave a pri konsolidácii ukazovateľov na meranie pokroku stratégie, budú pomáhať členským štátom pri vypracúvaní konkrétnych akčných plánov potrebných na dosahovanie cieľov stratégie, pri podpore medzinárodného panelu o jej úlohách a pri vypracovaní správ o implementácii stratégie každých päť rokov so začiatkom od roku 2010, ktoré použije Komisia v revíznom procese.

Výskum a rozvoj na všetkých úrovniach – medzinárodnej, európskej, vnútroštátnej, priemyselné programy a projekty môžu zohrať mnohonásobné úlohy pri príprave a realizácii stratégie. Siedmy rámcový výskumný program[17] bude klásť veľký dôraz na vypracovanie nástrojov hodnotenia environmentálnych, hospodárskych a sociálnych účinkov.

5.2. Meranie pokroku – príprava ukazovateľov

Práca na cieľoch stratégie vyžaduje, aby sa napredovanie riadne meralo a aby boli informácie k dispozícii tvorcom politiky a občanom. Je potrebná ďalšia príprava radu ukazovateľov tým, že sa bude budovať na veľkej časti už vykonanej práce v oblastiach environmentálneho účtovníctva, účtovníctva toku materiálov a inventároch životných cyklov. Do roku 2008 Komisia pripraví:

- ukazovatele, podľa ktorých sa bude merať pokrok v efektivite a produktivite využívania prírodných zdrojov vrátane energie,

- osobitné ukazovatele zdrojov na hodnotenie, ako sa eliminoval vzájomný vzťah medzi negatívnymi environmentálnymi účinkami a využívaním zdrojov a

- celkový ukazovateľ na meranie pokroku v znižovaní ekologického tlaku spojeného s využitím zdrojov v EÚ (ukazovateľ eko-efektívnosti).

Ideálnym stavom bude, ak sa všetky ukazovatele čo najviac agregujú, ak budú zrozumiteľné a budú nadväzovať na existujúce aktivity v členskom štáte, v EÚ a na medzinárodnej úrovni (pozri prílohu 3). V prípade neúspešnosti agregácie (napríklad kvôli metodickým alebo technickým ťažkostiam) sa namiesto nich na meranie pokroku k trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov využijú základné ukazovatele[18]. Ukazovatele pomôžu určiť aj využívanie prírodných zdrojov, ktoré prispieva k tým najnegatívnejším účinkom na životné prostredie. Pomôžu definovať priority pri tvorbe politiky, konkrétne pri rozhodovaní, ktoré sektory by sa mali zúčastňovať na príprave sektorových iniciatív. V počiatočnej fáze bude Komisia budovať na predbežných výsledkoch existujúcich štúdií.

5.3. Vnútorná dimenzia – členské štáty a fórum na vysokej úrovni

Mnohé z krokov potrebných na implementáciu tejto stratégie bude najlepšie podniknúť na vnútroštátnej úrovni. S výnimkou poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, väčšina politík, ktoré sa týkajú prírodných zdrojov, nepatrí do výlučnej právomoci Spoločenstva. Členské štáty disponujú určitými nástrojmi politiky, ako sú hospodárske nástroje, ktoré je ťažké uplatňovať na úrovni Spoločenstva. Členské štáty majú zodpovednosť aj za osnovy týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy a majú lepšiu pozíciu z hľadiska presadzovania spotrebiteľských politík, ktorých cieľom je zmeniť správanie.

Komisia navrhuje, aby každý členský štát EÚ pripravil svoje národné opatrenia a programy trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov na dosiahnutie cieľov stratégie. Tieto opatrenia a programy by sa mali sústrediť na využívanie zdrojov, ktoré majú najväčšie účinky na životné prostredie. Členské štáty by mali využiť aj mechanizmy na monitorovanie pokroku a ak je to možné, vypracovať ciele. V prílohe 5 sa naznačujú určité opatrenia, ktoré by členské štáty mohli zvážiť.

V snahe uľahčiť prípravu týchto vnútroštátnych opatrení Komisia zriadi fórum na vysokej úrovni zložené z vedúcich pracovníkov, ktorí zodpovedajú za prípravu politiky využívania prírodných zdrojov v členských štátoch, zo zástupcov Komisie, prípadne spotrebiteľských organizácií, environmentálnych mimovládnych organizácií, priemyslu, akademických inštitúcií a iných účastníkov s osobitným záujmom a odbornosťou v relevantných otázkach.

Komisia súčasne určí opatrenia uplatňované v členských štátoch, ktoré by sa mohli vhodne uplatniť aj na úrovni celej EÚ, a vyzve členské štáty, aby formulovali environmentálne problémy, ktoré by sa podľa ich zváženia mohli efektívne riešiť trhovými nástrojmi, ale kde ich použitiu bráni neexistujúca koordinácia na úrovni EÚ. Komisia zvlášť posúdi použitie trhových nástrojov pri spravovaní prírodných zdrojov vo fóre na vysokej úrovni ako aj v revíznom procese, ktorý uplatní na túto stratégiu, prezentovanom v oddiele 7.

5.4. Globálna dimenzia – medzinárodný panel o trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov

Pozornosť venovaná využívaniu zdrojov vzrastá na medzinárodnej úrovni[19]. Konkrétne OECD si stanovila cieľ oddeliť environmentálne tlaky od hospodárskeho rastu[20]. OECD/DAC tiež uverejnila spoločný dokument[21] o environmentálnej daňovej reforme, v ktorom sa zdôrazňuje spôsob, akým môže táto reforma prispieť k trvalo udržateľnému využívaniu prírodných zdrojov a poskytuje užitočný poradenstvo týkajúce sa akcie.

Okrem toho na základe DCECI[22] Komisia v roku 2007 navrhne tematický program zameraný na životné prostredie a trvalo udržateľné riadenie prírodných zdrojov vrátane energie.

Napokon sa na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002 všetky krajiny zaviazali, že zmenia režimy spotreby a výroby, ktoré nezodpovedajú trvalej udržateľnosti.

Na spojenie a udržanie uvedeného cieľa sa v tomto oznámení navrhuje zriadenie medzinárodného panelu o trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov v spolupráci s UNEP a prípadne s inými medzinárodnými partnermi a iniciatívami, napr. UNIDO a Medzinárodnou agentúrou pre energetiku (IEA). Zhodnotí a poskytne informácie o globálnych aspektoch využívania zdrojov a jeho environmentálnych účinkoch. Panel (pozri prílohu 6):

- poskytne nezávislé poradenstvo Komisii o environmentálnych účinkoch využívania prírodných zdrojov v globálnom kontexte, pričom zohľadní aj hospodárske a sociálne účinky;

- prispeje k vybudovaniu vedomostnej základne a monitorovaniu pokroku;

- vypracuje referenčné body na meranie trvalej udržateľnosti týkajúcej sa ťažby, zberu, prepravy a skladovania materiálov a výrobkov, ktoré pochádzajú z krajín mimo EÚ, ktoré nezahrnú len kvalitatívne normy materiálov, ale aj kvalitatívne normy výroby, pričom sa zohľadnia sociálne a environmentálne otázky;

- pre rozvojové krajiny bude poskytovať poradenstvo týkajúce sa rozvoja kapacít hodnotenia environmentálnych účinkov využívania ich prírodných zdrojov a prípravy politiky riadenia zdrojov (ktorá by sa potom mohla zaviesť ako súčasť programov spolupráce s tretími krajinami);

- bude poskytovať poradenstvo týkajúce sa environmentálnych účinkov využívania prírodných zdrojov v širšom globálnom kontexte, napr. ako súčasť iniciatív vedených UNEP v oblasti trvalo udržateľnej výroby a spotreby.

6. OčAKÁVANÉ ÚčINKY A VÝSLEDKY

Implementácia tejto stratégie vytvorí podmienky pre zlepšené a eko-efektívne využívanie zdrojov a stimuly na postup smerom k trvalo udržateľnej výrobe a spotrebe. To bude mať pozitívne účinky na hospodárstvo, najmä preto, lebo tieto stimuly umožnia inováciu podnikov a zlepšenie ich konkurencieschopnosti. Umožní tvorcom politiky informovanejší výber možností politiky a poskytnutie prostriedkov (ukazovateľov, údajov) na meranie pokroku. Hodnotenie účinkov priložené k tomuto oznámeniu stanovuje možnosti a hodnotí účinky tak pre uvedené kroky, ako aj pre kroky, ktoré sa nepovažovali za vhodné.

7. REVÍZNY PROCES

Komisia zreviduje dosiahnutý pokrok pri plnení cieľa stratégie v roku 2010 a potom každých 5 rokov. Táto revízia sa použije v záverečnom hodnotení šiesty EAP.

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ

1. NÁZOV NÁVRHU:

Tematická stratégia trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov („stratégia“)

2. RÁMEC ABM / ABB

Oblasť politiky: 07 – Životné prostredie

Činnosť: 07 04 – Zavádzanie environmentálnej politiky

3. ROZPOČTOVÉ POLOŽKY

3.1. Rozpočtové položky (prevádzkové položky a súvisiace položky technickej a administratívnej pomoci (ex- B..A položky) vrátane ich názvov:

07 01 04 01 – Právne predpisy, zvýšenie informovanosti a iné všeobecné kroky založené na akčných programoch Spoločenstva v oblasti životného prostredia – výdavky na správne riadenie.

07 04 02 – Zvýšenie informovanosti a iné všeobecné kroky založené na akčných programoch Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

07 02 01 – Príspevok na medzinárodné aktivity v oblasti životného prostredia

Od roku 2007 finančné otázky, ktoré súvisia s cieľmi centrum údajov a „ukazovatele“ sa zahrnú do programu „ŽIVOT +“. Finančné hľadiská, ktoré súvisia s cieľom „informačný panel“, sa zahrnú do nástrojov externej pomoci pod názvom 4 navrhovaného finančného rámca.

3.2. Trvanie akcie a finančných dôsledkov:

Trvanie stratégie je rozložené na 25 rokov (2006 - 2030). Priame akcie, ktoré oznámenie predpokladá, odštartujú proces. Tento legislatívny finančný výkaz zahŕňa finančné hľadiská, ktoré sa týkajú prvých šiestich rokov (2006 - 2011).

3.3. Rozpočtové charakteristiky:

Rozpočtová položka | Druh výdavkov | Nové | Príspevok EZVO | Príspevky od kandidátskych krajín | Výdavková kapitola vo finančnom výhľade |

07 04 02 | Nepovinné | Dif.[23] | NIE | NIE | NIE | č. 3 |

07 02 01 | Nepovinné | Dif. | NIE | NIE | NIE | č. 4 |

4. SÚHRN ZDROJOV

Potreby ľudských a administratívnych zdrojov budú pokryté prídelom udeleným na riadenie generálnych riaditeľstiev (Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie a iné) v rámci ročného rozpočtového postupu.

4.1. Finančné zdroje

4.1.1. Zhrnutie viazaných rozpočtových prostriedkov (VRP) a platobných rozpočtových prostriedkov (PRP)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh výdavkov | Oddiel č. | Rok 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 a nasl. | Spolu |

Prevádzkové výdavky[24] – 07 04 02 |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1 | a | 0,200 | 0,580 | 0,980 | 1,780 | 1,630 | 1,600 | 6,7706 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0,133 | 0,427 | 0,796 | 1,460 | 1,573 | 2,381 | 6,770 |

Prevádzkové výdavky[25] – 07 04 01 |

Viazané rozpočtové prostriedky (VRP) | 8.1 | a | 0,240 | 0,610 | 0,640 | 0,750 | 0,600 | 0,710 | 3,550 |

Platobné rozpočtové prostriedky (PRP) | b | 0,160 | 0,455 | 0,581 | 0,709 | 0,635 | 1,010 | 3,550 |

Administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume[26] |

Technická a administratívna pomoc (NRP) | 8.2.4 | c | 0,150 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,150 |

CELKOVÁ REFERENČNÁ SUMA |

Viazané rozpočtové prostriedky | a+c | 0,590 | 1,190 | 1,620 | 2,530 | 2,230 | 2,310 | 10,470 |

Platobné rozpočtové prostriedky | b+c | 0,443 | 0,881 | 1,377 | 2,169 | 2,209 | 3,391 | 10,470 |

Administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume[27] |

Ľudské zdroje a súvisiace výdavky (NRP) | 8.2.5 | d | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 4,698 |

Administratívne náklady okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov nezahrnuté v referenčnej sume (NRP) | 8.2.6 | e | 0,002 | 0,026 | 0,056 | 0,058 | 0,058 | 0,060 | 0,260 |

Celkové orientačné náklady na intervenciu

VRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | a+c+d+e | 1,375 | 1,999 | 2,459 | 3,371 | 3,071 | 3,153 | 15,428 |

PRP SPOLU vrátane nákladov na ľudské zdroje | b+c+d+e | 1,228 | 1,690 | 2,216 | 3,010 | 3,050 | 4,234 | 15,428 |

Podrobnosti o spolufinancovaní

Ak návrh predpokladá finančnú spoluúčasť členských štátmi alebo iných orgánov (uveďte akých), je potrebné uviesť v nasledujúcej tabuľke odhadovanú výšku spolufinancovania (v prípade, že sa predpokladá finančná spoluúčasť iných orgánov, je možné pridať ďalšie riadky):

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Orgán podieľajúci sa na spolufinancovaní | Rok n | n + 1 | n + 2 | n + 3 | n + 4 | n + 5 a nasl. | Spolu |

…………………… | f |

VRP SPOLU vrátane spolufinancovania | a+c+d+e+f |

Jedna z akcií, ktoré stratégia plánuje (pozri bod 3 v oddiele 5.3 tohto legislatívneho finančného výkazu), bude prebiehať v spolupráci s UNEP a bude vyžadovať zriadenie sekretariátu. Práca sekretariátu bude financovaná prostredníctvom „trustového fondu“, do ktorého môžu prispievať rôzne orgány a organizácie. Ale v tejto fáze nie je možné predvídať úroveň spolufinancovania členskými štátmi alebo inými orgánmi.

4.1.2. Zlučiteľnosť s finančným plánovaním

X Návrh je zlučiteľný s platným finančným plánovaním.

( Návrh si vyžiada zmenu v plánovaní príslušnej výdavkovej kapitoly vo finančnom výhľade.

( Návrh si môže vyžiadať uplatnenie ustanovení Medziištitucionálnej dohody[28] (t.j. flexibilný nástroj alebo revíziu finančného výhľadu).

4.1.3. Finančné dôsledky na príjmy

X Návrh nemá žiadne finančné dôsledky na príjmy

( Návrh má finančné dôsledky na príjmy, a to s nasledujúcim účinkom:

milióny eur (na jedno desatinné miesto)

Pred akciou[Rok n-1] | Situácia po akcii |

Celkový počet ľudských zdrojov | 7,25 | 7,25 | 7,25 | 7,25 | 7,25 | 7,25 |

5. CHARAKTERISTIKY A CIELE

5.1. Potreba, ktorú je potrebné splniť krátkodobo alebo dlhodobo

Pristúpiť k riešeniu environmentálnych problémov, ktoré sa týkajú využívania prírodných zdrojov (napríklad surovín a pôdy), stratégia uvedie akcie, ktoré budú sledovať využívanie prírodných zdrojov počas ich celého životného cyklu – „od kolísky až po hrob“ a pripraví akcie potrebné na zníženie ich účinku na životné prostredie. Ťažiskom stratégie je v časovom rámci 25 rokov identifikovať najzávažnejšie environmentálne účinky vyplývajúce z využívania prírodných zdrojov a podporiť riešenia a akcie na ich prekonanie získaním poznatkov o nich a poskytnutím voľného prístupu k nim.

5.2. Pridaná hodnota zapojenia Spoločenstva a spojitosť návrhu s inými finančnými nástrojmi a možná synergia

Ak uvážime, že využívanie zdrojov v Európe je hnacou silou hospodárskeho rastu, pričom hospodársky rast je hlavným cieľom politiky EÚ, jediným spôsobom, ako dosiahnuť zníženie účinkov na životné prostredie je prerušiť väzbu medzi využívaním zdrojov a s ním spojených environmentálnych účinkov a jeho hnacou silou, hospodárskym rastom, a to na európskej úrovni. Obchod so zdrojmi je významný (v právomoci EÚ) a využívanie výrobkov a služieb je v zdieľanej právomoci, preto je dôvod účasti Spoločenstva jasný.

5.3. Ciele, očakávané výsledky a súvisiace ukazovatele návrhu v kontexte rámca ABM

Cieľom stratégie je pripraviť sériu akcií, ktoré, ak sa správne využijú, dlhodobo umožnia oddeliť hospodársky rast od účinkov na životné prostredie.

Na to sa plánuje množstvo konkrétnych akcií:

1) zriadenie centra údajov na účely poznatkov,

2) príprava ukazovateľov relevantných pre stratégiu,

3) zriadenie medzinárodného panelu o trvalo udržateľnom využívaní prírodných zdrojov.

Viac podrobností o očakávaných výsledkoch a ich účinkoch sa nachádza v oznámení a v hodnotení účinkov.

5.4. Spôsob implementácie (orientačne)

X Centralizované hospodárenie

X priamo na úrovni Komisie

X nepriamo delegovaním na:

( výkonné agentúry

X subjekty zriadené Spoločenstvami, ako sa uvádza v článku 185 rozpočtových pravidiel

( vnútroštátne verejné subjekty/subjekty, ktoré poskytujú verejnoprospešné služby

( Zdieľané alebo decentralizované hospodárenie

( za účasti členských štátov

( za účasti tretích krajín

X Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (bližšie uveďte)

Príslušné poznámky: Väčšinu plánovaných opatrení v rámci stratégie priamo uvedie do praxe Komisia (začatie štúdií, organizácia stretnutí, zmluvy o službách, atď.).

Ale jedna z plánovaných akcií (medzinárodný panel – pozri bod 3 v oddiele 5.3 tohto legislatívneho finančného výkazu) sa usporiada v spolupráci s UNEP. Spočiatku sa plánuje, že Komisia udelí grant UNEP, aby rozbehol sekretariát panelu vzhľadom na jeho poznatky a odbornosť v riadení medzinárodných sekretariátov v minulosti (napríklad sekretariát IPCC v Ženeve). V druhej fáze si môže prevádzka sekretariátu vyžiadať zhromaždenie zdrojov od mnohých darcov, pri ktorých nebude celkom možné alebo vhodné prideliť podiel, ktorým prispel každý z darcov ku každému druhu výdavku.

Ďalšia z plánovaných akcií (centrum údajov – pozri bod 1 oddielu 5.3 tohto legislatívneho finančného výkazu) sa bude realizovať v spolupráci s Európskym hospodárskym priestorom vzhľadom na jeho znalosti a odbornosť v oblasti prírodných zdrojov a v zriaďovaní sietí odborníkov.

6. MONITOROVANIE A HODNOTENIE

6.1. Monitorovací systém

Komisia navrhuje zrevidovať efektivitu stratégie každých päť rokov po uverejnení oznámenia. Na tento účel Komisia pripraví správu, ktorá sa uverejní a predloží inštitúciám.

6.2. Hodnotenie

6.2.1. Hodnotenie (ex-ante)

Stratégia bola predmetom hodnotenia účinkov, ktoré sa uverejní súčasne s prijatím oznámenia.

6.2.2. Opatrenia prijaté po čiastočnom hodnotení/hodnotení ex post (poučenia získané z podobných skúseností v minulosti)

Prístup tvorby politiky s použitím nástroja tematickej stratégie je novinkou šiesteho EAP[30]. Opatrenia, ktoré obsahuje táto osobitná stratégia, však neprekračujú bežnú administratívnu prax (začatie štúdií, organizácia stretnutí odborníkov, zmluvy o službách za relatívne nízke sumy), pre ktoré existujú vhodné finančné ochranné postupy.

6.2.3. Podmienky a pravidelnosť budúcich hodnotení

Komisia navrhuje zrevidovať efektivitu stratégie každých päť rokov po uverejnení oznámenia. Na tento účel Komisia pripraví správu, ktorá sa uverejní a predloží inštitúciám.

7. OPATRENIA PROTI PODVODOM

Navrhované činnosti pozostávajú len z výdavkov na personál, stretnutí odborníkov a študijných zmlúv. Tieto budú podliehať zvyčajným kontrolným mechanizmom Komisie, a preto nie sú potrebné prídavné opatrenia proti podvodom.

Konkrétne, potenciálni príjemcovia a zmluvní dodávatelia musia splniť ustanovenia finančného nariadenia a poskytnúť dôkazy o ich vyhovujúcom finančnom či právnom postavení. Pri grantoch sa požaduje predloženie predbežných vyhlásení o príjmoch a výdavkoch, ktoré súvisia s projektom/ činnosťou, na ktorý sa žiadajú prostriedky. Platby sa vykonávajú na základe výkazov o výdavkoch a príjmoch, ktoré musí riadne potvrdiť príjemca a skontrolovať príslušný útvar Komisie. Kontroly na mieste sú tiež možné a od príjemcov sa žiada, aby si uchovávali podporné doklady a podrobnosti päť rokov po skončení projektu.

8. PODROBNOSTI O ZDROJOCH

8.1. Ciele návrhu z hľadiska ich finančných nákladov

viazané rozpočtové prostriedky v miliónoch eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rok 2006 | Rok 2007 | Rok 2008 | Rok 2009 | Rok 2010 | Rok 2011 |

Úradníci alebo dočasní zamestnanci[32] (XX 01 01) | A*/AD | 5,25 | 5,25 | 5,25 | 5,25 | 5,25 | 5,25 |

B*, C*/AST | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 | 2 |

Zamestnanci financovaní[33] podľa článku XX 01 02 |

Iní zamestnanci[34] financovaní podľa článku XX 01 04/05 |

SPOLU | 7,25 | 7,25 | 7,25 | 7,25 | 7,25 | 7,25 |

V tejto tabuľke sú zahrnuté všetky ľudské zdroje potrebné na zavedenie stratégie vo všetkých útvaroch Komisie (napríklad GR ŽP, Spoločné výskumné stredisko, Eurostat)[35].

8.2.2. Opis úloh súvisiacich s akciou

Úlohy, ktoré sa majú vykonať sú v rámci bežnej administratívnej praxe a zahŕňajú začatie štúdií, organizáciu stretnutí odborníkov, riadenie zmluvných služieb a podobne.

8.2.3. Zdroje ľudských zdrojov (štatutárne)

X Pracovné miesta v súčasnosti pridelené na riadenie programu, ktoré sa majú nahradiť alebo predĺžiť

( Pracovné miesta predbežne pridelené v rámci vykonávania RPS/PNR (ročnej politickej stratégie/predbežného návrhu rozpočtu) na rok n

( Pracovné miesta, ktoré sa majú požadovať v ďalšom procese RPS/PNR

( Pracovné miesta, ktoré sa majú opätovne prideliť za použitia existujúcich zdrojov v rámci riadenia útvaru (vnútorná reorganizácia)

( Pracovné miesta požadované na rok n, avšak neplánované v rámci vykonávania RPS/PNR daného roku

8.2.4. Iné administratívne výdavky zahrnuté v referenčnej sume (XX 01 04/05 – Výdavky na administratívne riadenie)

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtová položka (číslo a názov) | Rok 2006 | Rok 2007 | Rok 2008 | Rok 2009 | Rok 2010 | Rok 2011 a nasl. | SPOLU |

Iná technická a administratívna pomoc |

- intra muros |

- extra muros | 0,150 | 0,150 |

Iná technická a administratívna pomoc spolu | 0,150 | 0,150 |

8.2.5. Finančné náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady nezahrnuté v referenčnej sume

miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Druh ľudských zdrojov | Rok 2006 | Rok 2007 | Rok 2008 | Rok 2009 | Rok 2010 | Rok 2011 a nasl. |

Úradníci a dočasní zamestnanci (XX 01 01) | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 |

Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02 (pomocní zamestnanci, VNE (vyslaní národní experti), zmluvní zamestnanci atď.) (konkrétna rozpočtová položka) |

Náklady na ľudské zdroje a súvisiace náklady spolu (nezahrnuté v referenčnej sume) | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 | 0,783 |

Výpočet – Úradníci a dočasní zamestnanci

Každý pracovník na plný úväzok sa hodnotí na 108 000 eur ročne. Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku.

Výpočet – Zamestnanci financovaní podľa článku XX 01 02

8.2.6 Iné administratívne výdavky nezahrnuté v referenčnej sume miliónov eur (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) |

Rok 2006 | Rok 2007 | Rok 2008 | Rok 2009 | Rok 2010 | Rok 2011 a nasl. | SPOLU |

XX 01 02 11 01 – Misie | 0,002 | 0,006 | 0,006 | 0,008 | 0,008 | 0,010 | 0,040 |

XX 01 02 11 02 – Stretnutia a konferencie | 0,020 | 0,050 | 0,050 | 0,050 | 0,050 | 0,220 |

XX 01 02 11 03 – Výbory[37] |

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie |

XX 01 02 11 05 – Informačné systémy |

2 Iné výdavky na riadenie spolu (XX 01 02 11) | 0,002 | 0,026 | 0,056 | 0,058 | 0,058 | 0,060 | 0,260 |

3 Iné výdavky administratívnej povahy (upresnite vložením odkazu na rozpočtovú položku) |

Administratívne náklady spolu, okrem ľudských zdrojov a súvisiacich nákladov (nezahrnutých v referenčnej sume) | 0,002 | 0,026 | 0,056 | 0,058 | 0,058 | 0,060 | 0,260 |

Výpočet - Iné administratívne výdavky ne zahrnuté v referenčnej sume

Predpokladané priemerné náklady na misiu sú 1 000 eur.

[1] Hodnotenie ekosystému na prahu nového tisícročia, Ekosystémy a blaho človeka: Syntéza, Island Press, Washington, DC, 2005, s. 1 - 6 (http://www.millenniumassessment.org/en/index.aspx).

[2] KOM(2005) 141.

[3] KOM(2001) 264 a KOM(2005) 658.

[4] KOM(2003) 572.

[5] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 ustanovujúce šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1).

[6] http://www.europa.eu.int/comm/environment/natres/index.htm

[7] V prílohe 1 je uvedený ilustračný príklad procesu oddelenia v súvislosti s produktivitou zdrojov.

[8] SEK(2004) 980 http://www.ec-gis.org/inspire/

[9] KOM(2003) 302.

[10] KOM(2004) 38.

[11] KOM(2001) 370.

[12] KOM(2005) 474.

[13] KOM(2002) 276.

[14] Smernica Rady o hodnotení účinkov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie 85/337/EHS z 27. júna 1985, zmenená a doplnená.

[15] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o hodnotení účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.

[16] Závery prijaté Radou (životné prostredie) na jej zasadnutí 28. júna 2004 (dok. 10988/04 z 1. 7. 2004).

[17] KOM(2005) 119.

[18] Príklady základných ukazovateľov sú emisie CO2, NOx a SO2, nárast zastavaných plôch, znečistenie vody, prekračovanie kritických hodnôt znečistenia atď.

[19] V prípade Japonska pozri http://www.env.go.jp/en/pol/wemj/outline.pdf a v prípade Číny http://eng.cciced.org/cn/ company/Tmxxb143/card143.asp?lmid=5209&siteid=1&tmid=320&flbh=143.

[20] „Environmentálna stratégia pre prvé desaťročie 21. storočia“, OECD, 16. mája 2001.

[21] S príspevkami Svetovej banky, DFID, Komisie a ďalších organizácií

[22] Nástroj na rozvoj spolupráce a hospodárskej spolupráce

[23] Diferencované rozpočtové prostriedky.

[24] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[25] Výdavky, ktoré nespadajú do kapitoly xx 01 príslušnej hlavy xx.

[26] Výdavky v rámci článku xx 01 04 hlavy xx.

[27] Výdavky v rámci kapitoly xx 01 okrem článkov xx 01 04 alebo xx 01 05.

[28] Pozri body 19 a 24 Medziinštitucionálnej dohody.

[29] Additional columns should be added if necessary i.e. if the duration of the action exceeds 6 years

[30] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ustanovujúce šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1).

[31] Ako je uvedené v oddiele 5.3.

[32] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[33] Náklady, ktoré NIE sú zahrnuté v referenčnej sume.

[34] Náklady, ktoré sú zahrnuté v referenčnej sume.

[35] Kvóta GR ŽP je 2,25 na A*/AD a 1 na B*/AST.

[36] Je treba uviesť odkaz na konkrétny legislatívny finančný výkaz týkajúci sa príslušných výkonných agentúr.

[37] Uveďte druh výboru a skupinu, ku ktorej patrí.

Top