EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 52005AE0691

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov“KOM(2004) 582 v konečnom znení – 2004/0203 (COD)

OJ C 286, 17.11.2005, p. 8–11 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

17.11.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 286/8


Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov“

KOM(2004) 582 v konečnom znení – 2004/0203 (COD)

(2005/C 286/03)

Rada dňa 6. decembra 2004 sa podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k navrhovanej téme.

Grémium Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru rozhodlo poveriť odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci. Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu zamietla na svojom zasadnutí 20. apríla 2005 návrh stanoviska, ktorý predložil spravodajca pán RANOCCHIARI.

Vzhľadom na naliehavosť problematiky vymenoval Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 418. plenárnom zasadnutí 8. a 9. júna 2005 (schôdza z 8. júna) hlavného spravodajcu, ktorým sa stal pán RANOCCHIARI. Návrh stanoviska bol zamietnutý v prospech tohto protinávrhu stanoviska, ktorý predložili páni J. PEGADO LIZ a H. STEFFENS. Tento protinávrh získal 107 hlasov za, 71 proti, pričom sa 22 hlasovania zdržali.

1.   Úvod – Pozadie témy

1.1

Cieľom predmetného návrhu smernice je úprava smernice 98/71/ES ES o právnej ochrane dizajnov (ďalej „priemyselných vzorov a modelov“). Táto úprava má za cieľ zrušiť vo všetkých krajinách Európskej únie možnosť uplatniť práva na priemyselné vzory komponentov komplexných výrobkov vo vzťahu ku tretím osobám (nezávislým dodávateľom), ktorí vyrábajú, používajú a/alebo predávajú takéto komponenty na opravu s cieľom obnoviť pôvodný vzhľadu komplexného výrobku.

1.2

Medzi odvetviami, ktorých sa tento návrh týka (domáce spotrebiče, motocykle, hodinky, atď.), by mal tento návrh najväčší dopad na automobilové odvetvie.

1.3

Treba pripomenúť skutočnosť, že Komisia pred smernicou 98/71/ES („smernica“) zverejnila „Zelenú knihu o právnej ochrane priemyselných vzorov“, ktorá okrem výsledkov obsiahlej štúdie v tejto oblasti obsahuje aj predbežný návrh návrhu smernice o aproximácii právnych noriem členských štátov ako aj predbežný návrh návrhu nariadenia.

1.4

Táto kniha sa zaoberá aj otázkou, či majú alebo nemajú byť komponenty komplexného výrobku chránené, a to predovšetkým prvky určené na spájanie jedného výrobku s iným. V zelenej knihe sa za výrobky, ktoré je potrebné chrániť, pokladajú tie výrobky, ktoré samé o sebe majú také vlastnosti, ktoré sú potrebné na to, aby výrobok mohol byť chránený, pričom však z týchto vlastností majú byť vylúčené tie nevyhnutné vlastnosti alebo prvky (nazývané „rozhrania“ alebo „prepojenia“), „ktoré musia byť nutne reprodukované vo svojej presnej podobe a rozmeroch, aby výrobok, na ktorom bol realizovaný daný priemyselný vzor, mohol byť zabudovaný do iného výrobku alebo byť spojený s iným výrobkom“.

1.5

Návrh smernice, ktorý Komisia formálne predložila v decembri 1993 (1), potvrdil, že aj komponent komplexného výrobku môže byť chránený, ak spĺňa „ako taký“ požiadavky na to, aby bol chránený, a to „novosť“ a „osobitý charakter“ (článok 3) a na druhej strane zdôraznil, že „rozhrania“ a „prepojenie“ nemôžu byť chránené (čl. 7 ods.2.).

1.6

Uvedený návrh však obsahoval iné dôležité ustanovenie, podľa ktorého nebolo možné uplatniť výhradné práva na chránené priemyselné vzory po uplynutí troch rokov od prvého uvedenia na trh „komplexného“ výrobku, ktorý obsahoval istý priemyselný vzor alebo model, voči tretím osobám, ktoré použili (odkopírovali) taký priemyselný vzor alebo model za podmienky, že taký priemyselný vzor alebo model „závisel od vzhľadu“ komplexného výrobku a cieľom použitia bolo „umožnenie opravy komplexného výrobku s cieľom obnovy pôvodného vzhľadu“ (čl. 14). Tým bola vlastne stanovená dôležitá výnimka z ochrany priemyselných vzorov a modelov pre náhradné diely alebo opravy, označovaná aj ako výnimka pre náhradné diely alebo klauzula o opravách („spare parts exception“ alebo „repair clause“).

1.6.1

V stanovisku IND/504 zo 6. júla 1994 (spravodajca: pán Pardon) k návrhu smernice z roku 1993 argumentoval EHSV o tomto aspekte takto:

1.6.1.1

Ako všetky ostatné druhy právnej ochrany priemyselného vlastníctva aj ochrana priemyselných vzorov a modelov vedie k výlučným (monopolným) právam. Monopolné práva udelené vlastníkovi priemyselného vzoru alebo modelu sa však vzťahujú výlučne len na vonkajší vzhľad („dizajn“) produktu, a nie na produkt samotný.

1.6.1.2

Právo na priemyselný vzor či model zaručuje teda monopol na formu, ale nie monopol na výrobok. „Ochrana dizajnu hodiniek nebráni konkurencii na trhu s hodinkami“ (odôvodnenie č. 9.2 v úvodnej časti návrhu nariadenia predloženého Komisiou).

1.6.1.3

Pri náhradných dieloch (napr. predný nárazník alebo predné svetlá na aute), ktoré spadajú pod klauzulu o opravách, je iná situácia. Vzhľad, „dizajn“ takýchto súčiastok nemôže byť odlišný v porovnaní so vzhľadom originálnych súčiastok, ktoré majú nahradiť.

1.6.1.4

Rozšírenie ochrany priemyselného vzoru či modelu na takéto diely by teda znamenalo vytvorenie monopolného postavenia výrobku na trhoch s náhradnými dielmi. Právna ochrana priemyselného vzoru alebo modelu náhradného predného nárazníka alebo predného svetla na aute úplne vylučuje konkurenciu v tejto oblasti výroby.

1.6.1.5

To odporuje podstate právnej ochrany priemyselného vzoru či modelu, ktorej obsah by mal detailne určovať zákonodarca podľa okolností.

1.6.1.6

Klauzula o opravách umožňuje získanie a uplatňovanie práva na ochranu priemyselných vzorov a modelov v prípadoch, kde sa tieto práva uplatňujú systematicky, a vylučuje uplatňovanie týchto práv len v prípadoch, kde sa systematicky neuplatňujú, ako napr. v opravárenskom sektore. Týmto spôsobom sa zabráni vzniku monopolu, vytláčaniu konkurenčných poskytovateľov z trhu, ako aj tomu, aby spotrebitelia podliehali diktátu cien jediného dodávateľa.

1.6.1.7

Súčasne sa zabráni aj vzniku monopolných prémií, nakoľko základná podmienka pre vznik prirážok za dizajn – existencia trhu a možnosť slobodnej voľby spotrebiteľa – sa nedá uplatniť, ak sa ochrana priemyselných vzorov a modelov rozšíri aj na náhradné súčiastky, ktoré spadajú pod klauzulu o opravách.

1.6.1.8

Európsky hospodársky a sociálny výbor preto podporuje klauzulu o opravách navrhovanú Komisiou.

1.7

Stanovením takejto výnimky alebo doložky o opravách sa vyšlo v ústrety požiadavkám priemyselných odvetví vyrábajúcich napodobeniny komponentov do motorových vozidiel, hlavne výrobcom takzvaných „crash parts“, čiže plechových častí motorových vozidiel, ku poškodeniu ktorých dochádza pri autonehodách najčastejšie. Títo „nezávislí dodávatelia“ sa už usilovali o udelenie výnimky z ochrany priemyselných vzorov a modelov tým, že sa na základe platnej legislatívy obrátili na súd, ale bez úspechu. (viď súdne spory Cicra/Renault (2) a Volvo/Veng (3)).

1.8

Klauzula o opravách v návrhu smernice z roku 1993 sa stala predmetom kritiky zo strany priemyselných kruhov, ktoré majú iné (alebo protichodné) záujmy než nezávislí výrobcovia náhradných dielov, t.j. zo strany výrobcov motorových vozidiel. Komisia sa teda pokúsila o nové riešenie zmeneným návrhom (4). Podľa nového návrhu záujemcovia o kopírovanie priemyselného vzoru určitého komplexného výrobku kvôli oprave by to mohli urobiť okamžite (bez toho, aby museli čakať, kým uplynú tri roky od prvého uvedenia komplexného výrobku na trh) za podmienky, že zaplatia „primeranú a rozumnú odmenu“ (čl. 14).

1.9

Ale riešenie „primeranej a rozumnej odmeny“ nepokladali za prijateľné ani nezávislí výrobcovia (5) ani výrobcovia motorových vozidiel – vlastníci autorských práv na dizajn (6).

1.10

Zásadné rozdiely v názoroch sa prejavili aj v priebehu spolurozhodovacieho procesu Rady a Európskeho parlamentu. Ukázalo sa preto potrebné spustiť procedúru zmierovacieho konania, ktorá sa skončila v septembri 1998 s tým, že prakticky došlo k upusteniu od harmonizácie práva členských štátov v tejto otázke a došlo ku „zmrazeniu“ (v žargóne tzv. „freeze plus“) jestvujúcich národných právnych predpisov s tým, že problém bude riešený neskôr.

2.   Ustanovenia smernice 98/71/ES (7) o komponentoch

2.1

Podľa tejto smernice sa môže „priemyselný vzor a model“, ktorý má byť chránený, týkať tak vzhľadu celého výrobku ako aj jeho časti (čl. 1 písmeno a)).

2.2

Chránené môžu byť aj priemyselné vzory a modely komponentov, ak spĺňajú požiadavky na ochranu stanovené pre každý druh „výrobku“, t.j. že sú „nové“ a majú „osobitý charakter“ (čl. 2 ods. 2). Ale priemyselný vzor alebo model komponentu môže byť chránený len vtedy, ak:

a)

súčasť, pokiaľ je už začlenená do komplexného výrobku, zostáva viditeľná počas jeho bežného požívania a

b)

viditeľné znaky súčasti samotné spĺňajú požiadavky týkajúce sa novosti a osobitého charakteru (čl. 3 ods. 3).

Pod „bežným používaním“ sa v zmysle ods. 3, písm. 3 chápe používanie u finálneho spotrebiteľa s výnimkou údržby, servisu alebo opravných prác (čl. 3 ods. 4).

V praxi to znamená, že v prípade uplatnenia týchto predpisov na automobilový priemysel, právo na ochranu priemyselného vzoru nemožno aplikovať na všetky tie časti a komponenty, ktoré sa nachádzajú „pod kapotou“, a teda nie sú viditeľné počas normálneho používania motorového vozidla (napríklad vzhľad hlavy motora).

2.3

Na priemyselné vzory a modely komponentov sa aplikuje aj predpis, podľa ktorého nemôžu byť chránené tie charakteristické črty vzhľadu výrobku, ktoré sú určované len jeho technickou funkciou (čl. 7 ods. 1). Rovnako nemôžu byť chránené tie charakteristické črty vzhľadu (komponentu), ktoré je nutné vyrobiť presne v ich pôvodnom tvare a rozmeroch, aby ho bolo možné spojiť alebo prepojiť s iným výrobkom (alebo komponentom) (čl. 7 ods. 2). V oblasti automobilového priemyslu to znamená napríklad aj to, že právom na ochranu dizajnu môže byť chránený tvar nárazníka alebo spätného zrkadielka, ale nie konfigurácia (rozloženie) spojovacích elementov na mechanické uchytenie dielu na karosériu.

2.4

Nakoniec treba pripomenúť, že:

2.4.1

smernica stanovuje, že tri roky po uplynutí termínu na jej uplatnenie (prakticky do októbra 2004) musí Komisia predložiť odhad dopadu tejto smernice na priemysel Spoločenstva a osobitne na výrobcov výrobkov pozostávajúcich z viacerých častí a na výrobcov komponentov, na spotrebiteľov, konkurenciu a fungovanie vnútorného trhu. Najneskôr do jedného roka od uvedeného dátumu (prakticky do októbra 2005) Komisia musí Európskemu parlamentu a Rade navrhnúť zmeny smernice potrebné na dobudovanie vnútorného trhu v oblasti komponentov komplexného výrobku ako aj prípadné iné zmeny (čl. 18);

2.4.2

do prijatia uvedených zmien musia členské štáty ponechať v platnosti svoje právne ustanovenia o použití chránených priemyselných vzorov alebo modelov komponentov používaných na opravu komplexného výrobku s cieľom obnovenia pôvodného stavu. Členské štáty môžu zaviesť zmeny uvedených právnych ustanovení iba s cieľom liberalizácie trhu s takýmito komponentmi (čl. 14 – už uvádzané prechodné ustanovenie „freeze plus“). V súčasnosti všetky členské štáty smernicu implementovali. Z 25 členských štátov EÚ deväť zaviedlo v nejakej podobe klauzulu o opravách tzv. „repair clause“ a zaviedli tým i „liberalizáciu“ (Belgicko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Luxembursko, Holandsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Maďarsko). Väčšina (16 členských štátov) však má ochranu zakotvenú aj pre komponenty určené na výmenu alebo opravu.

2.4.3

Čo sa týka liberalizácie sekundárneho trhu, článok 110 ods. 1 nariadenia (ES) 6/2002 z 12. decembra 2001 o priemyselných vzoroch a modeloch Spoločenstva už stanovuje, že neexistuje ochrana priemyselných vzorov a modelov Spoločenstva pre priemyselné vzory a modely, ktoré tvoria časť zloženého výrobku a ktoré majú byť použité na opravu zloženého výrobku s cieľom obnoviť jeho pôvodnú vonkajšiu úpravu.

2.4.4

V tom istom duchu sa nesie nariadenie Komisie (ES) 1400/2002 z 31. júla 2002 o kategóriách vertikálnych dohôd a zosúladení praktík v automobilovom sektore, čo však nespochybňuje potrebu predkladaného návrhu Komisie.

3.   Obsah návrhu smernice

3.1

„Usmerňujúci“ obsah návrhu je veľmi jednoduchý. Je potrebné zmeniť článok 14 (prechodné ustanovenia) smernice 98/71 tak, aby prakticky nemohol byť chránený priemyselný vzor komponentov komplexného výrobku používaných na opravu daného komplexného výrobku s cieľom obnovy pôvodného vzhľadu. V praxi ide o klauzulu „free repair clause from day one“, o ktorú sa už dávno usilujú, ako to je uvedené vyššie, aj niektoré zainteresované kruhy.

3.2

V úvodnom odôvodnení návrhu sú uvedené základné dôvody pre takýto režim úplnej, okamžitej a bezplatnej liberalizácie:

jediným cieľom ochrany priemyselných vzorov a modelov by bola záruka výhradných práv na vzhľad výrobku, ale nie „monopol na výrobok ako taký“,

ochrana priemyselných vzorov a modelov, pre ktoré nejestvujú praktické alternatívy, by skutočne znamenala monopol na daný výrobok; taká ochrana „by mohla znamenať zneužitie ustanovení v oblasti priemyselných vzorov a modelov“,

tým, že sa dovolí tretím osobám vyrábať a predávať náhradné diely, sa zachová hospodárska súťaž,

ak sa naproti tomu ochrana rozšíri na náhradné diely, potom sa tretie osoby previnia voči právam na priemyselný vzor, dôjde ku zrušeniu konkurencie a vlastníkovi práva sa zaručí de facto monopol na výrobok.

3.3

Zdôrazňuje sa tiež, že v súčasnej dobe sa právne režimy priemyselných vzorov a modelov v jednotlivých členských štátoch od seba odlišujú, čo ohrozuje fungovanie vnútorného trhu a môže skresľovať súťaž.

3.4

Ďalšie a podrobnejšie dôvody sú vysvetlené v zdôvodnení, v ktorom sú v podstate zopakované a zhrnuté závery AIA a len čiastočne aj správy EPEC. Medzi rôznymi možnosťami, o ktorých sa uvažovalo, by v podstate len „liberalizácia“ predstavovala rôzne výhody bez vážnejších prekážok. „Zlepšila by fungovanie vnútorného trhu, zvýšila by konkurenciu na sekundárnom trhu, znížila by ceny, ktoré musia platiť spotrebitelia, a vytvorila by obchodné príležitosti a pracovné miesta pre malé a stredné podniky“ (odsek 2.2, str. 7).

3.5

Iné možnosti by sa neodporúčali a to hlavne z nasledovných dôvodov:

Pri zachovaní jestvujúceho stavu disparity medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov by nebolo možné vytvoriť vnútorný trh.

Skrátená ochrana by mohla umožniť majiteľom práv počas tohto obdobia zvýšiť ceny (nie sú tu žiadne konkrétne podporné prvky),

Systém udeľovania oprávnení tretím osobám na používanie priemyselných vzorov iných osôb za isté „odškodnenie“ by predstavoval problémy, pokiaľ ide o preukazovanie vlastníctva práv, primeranosť náhrady a v konečnom dôsledku ochotu tretích osôb skutočne uhradiť dané odškodné.

Spojenie týchto dvoch systémov, teda najskôr krátke obdobie ochrany a potom systém odškodného pre ďalšie obdobie, by prinieslo pomerne vysoké náklady a pravdepodobne málo nezávislých výrobcov by urobilo potrebné investície (porovnaj finančnú špecifikácia ku právnym predpisom, odsek 5.1.2, s. 17).

4.   Pripomienky z technického hľadiska

4.1

Už niekoľko krát uvádzaná správa EPEC pripúšťa (odsek 3.7), že neoriginálne náhradné diely nezaručujú rovnakú kvalitatívnu úroveň ako originálne diely. Pretože nezávislí dodávatelia často nemajú špecifické výrobné, kvalitatívne a technologické kompetencie, ktoré majú výrobcovia motorových vozidiel.

4.2

Moderné motorové vozidlá sú komplexným výsledkom montáže nezávislých komponentov s vysokým technologickým obsahom (napríklad oceľ vysokej odolnosti), pre ktoré nie je charakteristický len tvar a rozmer, ale tiež kvalita montáže (použitých techník zvárania a lepenia) a materiálov. Je teda možné, že neoriginálne diely sa môžu odlišovať od pôvodných charakteristík.

4.3

Pre získanie homologácie musí motorové vozidlo podstúpiť celý rad čelných a bočných crash testov, aby sa zistilo, či spĺňa požiadavky príslušných smerníc na ochranu osôb vo vozidle v prípade zrážky. Teraz k tomu pristupuje nová smernica o ochrane chodcov, ktorej cieľom je znížiť následky nárazu vozidla na chodcov v prípade zrážky. Podľa nej musia konštruktéri motorových vozidiel projektovať čelnú stranu motorového vozidla podľa určitých bezpečnostných požiadaviek a vykonať príslušné crash testy.

4.4

Naproti tomu nezávislí dodávatelia náhradných dielov nie sú povinní robiť žiadne preventívne technické kontroly dielov, ktoré prinášajú na trh, pretože nie je stanovený homologačný postup pre jednotlivé komponenty motorového vozidla okrem niektorých dielov – tzv. „samostatných technických celkov“. V prípade dielov karosérie sú to sklá, spätné zrkadielka, projektory a spätné svetlá. Pri iných dieloch (kapota, nárazníky, atď.) neexistuje povinnosť vykonať technické testy pred uvedeným dielov na trh, a teda ani istota, že budú mať rovnaké vlastnosti ako originálne diely vyrobené pre nové vozidlo. Na nezávislých dodávateľov sa vzťahujú len všeobecné bezpečnostné normy a zodpovednosť za škody spôsobené chybami výrobku.

4.5

Zdá sa, že návrh protirečí aj dôležitej smernici o motorových vozidlách na konci životnosti (End of Life Vehicles). Podľa tejto smernice musia konštruktéri motorových vozidiel odstrániť z komponentov vozidiel ťažké kovy a uviesť, aké látky tieto komponenty obsahujú, aby sa uľahčila ich recyklácia. Okrem toho musí konštruktér vozidlo navrhnúť tak, aby sa na konci životnosti pri recyklovaní dalo ľahko rozobrať. Nakoľko nezávislí dodávatelia takéto povinnosti nemajú, pri výmene za komponenty (napríklad nárazníky), ktorých zloženie nie je známe, možno riskovať, že sa ohrozí recyklácia s prípadným dopadom na životné prostredie a následným zvýšením nákladov.

4.6

Komisia má pravdu, keď tvrdí, že zámerom ochrany priemyselného vzoru a modelu je odmeniť tvorcu priemyselného vzoru alebo modelu za jeho duchovné úsilie a nie zaručiť technické funkcie alebo kvalitu (viď návrh smernice, strana 9). Právom teda môžeme povedať, že ochrana priemyselného vzoru a bezpečnosť sa tu nachádzajú na dvoch rôznych rovinách. Nemožno však nebrať na vedomie skutočnosť, že v praxi by liberalizácia navrhovaná Komisiou mohla znamenať zvýšenie počtu komponentov, ktoré by neprešli testmi uvedenými v odseku 6.3, a teda by nezodpovedali predpisom smernice o motorových vozidlách na konci životnosti (end of life vehicles). Okrem údajných výhod, ktoré by podľa Komisie spotrebiteľom ponúkla liberalizácia zväčšením konkurencie, je potrebné zvážiť aj možné väčšie riziká, ktorým by mohli byť spotrebitelia vystavení.

5.   Záverečné pripomienky a odporúčania

5.1

Výbor znovu potvrdzuje svoj postoj, ktorý vyjadril aj v predchádzajúcich stanoviskách, v prospech uznania rastúceho významu práv duševného vlastníctva v obchodných transakciách, vrátane právnej ochrany priemyselných vzorov a modelov ako fundamentálneho prvku technickej inovácie a z toho vyplývajúcej potreby boja proti falšovaniu.

5.2

Výbor však znovu potvrdzuje, že chápe, že sa monopol, udelený majiteľovi priemyselného vzoru alebo modelu, vzťahuje iba na vonkajšiu formu produktu, a nie na produkt samotný.

5.3

Výbor teda potvrdzuje svoj názor, vyjadrený v predošlých stanoviskách, že ak by náhradné diely spadajúce pod klauzulu o oprave podliehali režimu platnému pre ochranu priemyselných vzorov a modelov, viedlo by to k vytvoreniu monopolu na výrobky na sekundárnom trhu, čo by bolo v rozpore so základnou podstatou právnej ochrany priemyselných vzorov a modelov.

5.4

Okrem toho režim uvedený v smernici 98/71/ES umožnil zachovanie a po nedávnom rozšírení EÚ prispel aj k znásobeniu rôznych, ba až navzájom protichodných národných režimov v nesmierne dôležitej oblasti sektora, ktorý má na európskom trhu obrovskú váhu.

5.5

Návrh Komisie sa preto snaží docieliť vytvorenie vnútorného trhu v tejto oblasti zosúladením národných systémov tým že sa liberalizuje použitie chránených priemyselných vzorov a modelov pri oprave komplexného výrobku produktu s cieľom obnovy jeho pôvodného vzhľadu (sekundárny trh).

5.6

Výbor podporuje návrh Komisie, ktorý chápe ako ďalší krok po sérii legislatívnych iniciatív, ktoré tiež uvítal, a ktoré môžu prispieť k väčšej konkurencii, zníženiu cien a vytvoreniu nových pracovných miest najmä v malých a stredných podnikoch.

5.7

Podľa názoru Výboru by sa však návrh Komisie mohol ešte zlepšiť, keby sa jasnejšie preukázala jeho kompatibilita s dohodou TRIPS, keby bol lepšie podložený, pokiaľ ide o poukázanie na jeho účinky na zamestnanosť, a najmä keby spotrebiteľom zaručoval nielen právo na informácie, ktoré je aj tak zabezpečené, ale aj to, že nebude ukrátené ani ich právo výberu, či už priamo, čo sa týka hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti náhradných dielov nezávislých dodávateľov, alebo nepriamo, ako dôsledok použitia týchto častí pri oprave komplexných produktov (hlavne motorových vozidiel), buď vzhľadom na ich zvyškovú trhovú hodnotu, alebo vzhľadom na nepriame náklady (napr. poistenie).

V Bruseli 8. júna 2005

Predsedníčka

Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Anne-Marie SIGMUND


(1)  Ú. v. ES C 345, 23.12.1993.

(2)  Súdny prípad 53/87, rozhodnutie z 5. októbra 1988.

(3)  Súdny prípad 238/87, rozhodnutie z 5. októbra 1988.

(4)  Ú. v. ES C 142, 14.5.1996.

(5)  R. Hughes, právny pradca pre ECAR „The legal protection of designes“, 1996 (Právna ochrana dizajnov) a Briefing Notes (od 1 do 6) z kampane „Campagne Européenne pour la liberté du marché des pièces de rechange et de la réparation automobile“, 1996 (Éurópskej kampane za voľnosť trhu s náhradnými dielmi a službami opráv motorových vozidiel)

(6)  ACEA comments on the proposed directive regarding industrial design protection, ref. 97000622 a „Key questions about design protection for car parts“ rif. 97000517. (Komentár ACEA ku navrhovanej smernici o ochrane priemyselných vzorov, ref. 97000622 a „Kĺúčové otázky ochrany dizajnu komponentov motorových vozidiel“ ref. 97000517).

(7)  Ú. v. ES L, 28.10.1998


Top