EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32020H1475

Odporúčanie Rady (EÚ) 2020/1475 z 13. októbra 2020 o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19 (Text s významom pre EHP)

OJ L 337, 14.10.2020, p. 3–9 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2020/1475/oj

14.10.2020   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/3


ODPORÚČANIE RADY (EÚ) 2020/1475

z 13. októbra 2020

o koordinovanom prístupe k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 21 ods. 2, článok 168 ods. 6 a článok 292 prvú a druhú vetu,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Občianstvom Únie sa každému občanovi Únie priznáva právo na voľný pohyb.

(2)

Podľa článku 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) má každý občan Únie právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov, pričom podlieha obmedzeniam a podmienkam ustanoveným v zmluvách a v opatreniach prijatých na ich vykonanie. Uplatňovanie uvedeného práva sa zabezpečuje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (1). Slobodu pohybu a pobytu zabezpečuje aj článok 45 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Keďže na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 21 ZFEÚ sú potrebné opatrenia Únie a potrebné právomoci nie sú v zmluvách ustanovené inak, Rada môže prijať ustanovenia s cieľom uľahčiť výkon práva na slobodu pohybu a pobytu.

(3)

V súlade s článkom 168 ods. 1 ZFEÚ sa pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia.

(4)

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len „WHO“) 30. januára 2020 vyhlásil stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s globálnym šírením nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. WHO 11. marca 2020 dospela k záveru, že ochorenie COVID-19 možno charakterizovať ako pandémiu.

(5)

S cieľom obmedziť šírenie vírusu prijali členské štáty rôzne opatrenia, z ktorých niektoré mali vplyv na právo občanov Únie na slobodný pohyb a pobyt na území členských štátov, ako napríklad obmedzenia pri vstupe alebo požiadavky, aby cezhraniční cestujúci absolvovali karanténu.

(6)

Rada 13. februára 2020 prijala závery o ochorení COVID-19 (2), v ktorých naliehavo vyzvala členské štáty, aby konali spoločne a v spolupráci s Komisiou primeraným a vhodným spôsobom rozvíjali úzku a posilnenú koordináciu medzi sebou s cieľom zabezpečiť účinnosť všetkých opatrení, v prípade potreby aj opatrení v oblasti cestovania, a to pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu v rámci EÚ, ako aj s cieľom zabezpečiť optimálnu ochranu verejného zdravia.

(7)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád Európskej únie 10. marca 2020 zdôraznili, že reakcia na ochorenie COVID-19 si vyžaduje spoločný európsky prístup.

(8)

Komisia od marca 2020 prijala niekoľko usmernení a oznámení s cieľom podporiť úsilie členských štátov o koordináciu a zabezpečiť voľný pohyb v Únii v časoch pandémie ochorenia COVID-19 (3).

(9)

Keďže pandémia COVID-19 spôsobila bezprecedentnú núdzovú situáciu v oblasti zdravia, ochrana verejného zdravia sa stala prvoradou prioritou Únie aj jej členských štátov. Členské štáty môžu z dôvodu ochrany verejného zdravia prijať opatrenia na obmedzenie voľného pohybu osôb v Únii. Podľa článku 168 ods. 7 ZFEÚ sú za vymedzenie svojej zdravotnej politiky, ako aj za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti zodpovedné členské štáty, preto sa tieto v jednotlivých členských štátoch líšiť. Zatiaľ čo členské štáty majú právomoc rozhodovať o najvhodnejších opatreniach na ochranu verejného zdravia vrátane požiadaviek na karanténu alebo testovanie, je vhodné zabezpečiť koordináciu takýchto opatrení s cieľom zaistiť uplatňovanie práva na voľný pohyb a bojovať proti závažnému cezhraničnému ohrozeniu zdravia, akým je napríklad Covid-19.

(10)

Členské štáty by pri prijímaní a uplatňovaní obmedzení voľného pohybu mali dodržiavať zásady práva EÚ, najmä zásadu proporcionality a nediskriminácie. Cieľom tohto odporúčania je uľahčiť koordinované uplatňovanie týchto zásad vo výnimočnej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19. Mechanizmy zavedené týmto odporúčaním by sa preto z hľadiska rozsahu pôsobnosti a času mali obmedziť výlučne na obmedzenia, ktoré sa prijali v reakcii na túto pandémiu.

(11)

Jednostranné opatrenia v tejto oblasti môžu spôsobiť výrazné narušenia, pretože podniky a občania čelia širokému spektru odlišných a rýchlo sa meniacich opatrení. To je obzvlášť škodlivé v situácii, keď je európske hospodárstvo týmto vírusom už výrazne postihnuté.

(12)

Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť zvýšenú koordináciu medzi členskými štátmi, ktoré zvažujú prijatie opatrení obmedzujúcich voľný pohyb z dôvodov verejného zdravia. V záujme zavádzania len takých obmedzení, ktoré sú nevyhnutne potrebné, by členské štáty mali nediskriminačne a v čo najširšej miere uplatňovať takéto obmedzenia na osoby prichádzajúce z konkrétnych mimoriadne zasiahnutých oblastí alebo regiónov, a nie z územia členského štátu ako celku.

(13)

Koordinovaný prístup členských štátov si vyžaduje spoločné úsilie v týchto kľúčových oblastiach: uplatňovanie spoločných kritérií a prahových hodnôt pri rozhodovaní o tom, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu, mapovanie rizika prenosu ochorenia COVID-19 na základe dohodnutého farebného kódu, a koordinovaný prístup, pokiaľ ide o prípadné opatrenia, ktoré sa môžu primerane uplatňovať na osoby pohybujúce sa medzi oblasťami v závislosti od úrovne rizika prenosu v uvedených oblastiach.

(14)

Kritériá a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní vychádzajú z údajov poskytnutých členskými štátmi. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo každý týždeň uverejňovať a aktualizovať komplexný súbor údajov a mapy, v ktorých sa uvádza stav spoločných kritérií pre regióny EÚ, a to na základe údajov poskytnutých členskými štátmi.

(15)

Vzhľadom na vyvíjajúcu sa epidemiologickú situáciu by Komisia s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb mala pravidelne posudzovať kritériá, potreby týkajúce sa údajov a prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní vrátane toho, či by sa mali zvážiť iné kritériá alebo upraviť prahové hodnoty, a svoje zistenia posielať Rade na zváženie spolu s prípadným návrhom na zmenu tohto odporúčania, ak je to potrebné.

(16)

Toto odporúčanie by sa nemalo vykladať ako uľahčovanie alebo podpora prijímania obmedzení voľného pohybu v reakcii na pandémiu, ale skôr ako snaha zabezpečiť koordinovaný prístup v prípade, že sa členský štát rozhodne takéto obmedzenia zaviesť. Rozhodnutie o tom, či obmedzenia voľného pohybu zaviesť, zostáva zodpovednosťou členských štátov, ktoré musia konať v súlade s právom Únie. Členské štáty si takisto ponechávajú možnosť nezaviesť obmedzenia, aj keď sú splnené kritériá a dosiahnuté prahové hodnoty uvedené v tomto odporúčaní.

(17)

Obmedzenia voľného pohybu by sa mali zvažovať len vtedy, ak majú členské štáty dostatočné dôkazy na odôvodnenie takýchto obmedzení z hľadiska ich prínosu pre verejné zdravie a ak majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že obmedzenia budú účinné.

(18)

S cieľom obmedziť narušenie vnútorného trhu a rodinného života počas trvania pandémie by sa od cestujúcich, ktorí plnia úlohy zásadného významu alebo nevyhnutne musia cestovať, ako sú pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce kritické povolania, cezhraniční pracovníci, pracovníci v doprave alebo poskytovatelia dopravných služieb, námorníci a osoby cestujúce z naliehavých obchodných alebo rodinných dôvodov vrátane členov cezhraničných rodín, ktorí cestujú pravidelne, nemalo vyžadovať, aby absolvovali karanténu.

(19)

V záujme obmedzenia vplyvu akýchkoľvek zavedených obmedzení voľného pohybu, zabezpečenia predvídateľnosti, právnej istoty a dodržiavania pravidiel zo strany občanov má zásadný význam jasné, včasné a komplexné informovanie ostatných členských štátov a širokej verejnosti,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Všeobecné zásady

Pri prijímaní a uplatňovaní opatrení na ochranu verejného zdravia v reakcii na pandémiu COVID-19 by členské štáty mali v čo najväčšej miere koordinovať svoje činnosti na základe týchto zásad:

1.

Akékoľvek obmedzenia voľného pohybu osôb v Únii zavedené s cieľom obmedziť šírenie ochorenia COVID-19 by mali vychádzať z konkrétnych a obmedzených dôvodov verejného záujmu, a to z ochrany verejného zdravia. Takéto obmedzenia sa musia uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, najmä so zásadou proporcionality a nediskriminácie. Akékoľvek prijaté opatrenia by preto nemali presahovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na ochranu verejného zdravia.

2.

Všetky takéto obmedzenia by sa mali zrušiť hneď, ako to umožní epidemiologická situácia.

3.

Nesmie dochádzať k diskriminácii medzi členskými štátmi, napríklad uplatňovaním veľkorysejších pravidiel týkajúcich sa cestovania do susedného členského a cestovania z neho štátu v porovnaní s cestovaním do iných členských štátov a cestovania z nich, ak je v nich rovnaká epidemiologická situácia.

4.

Obmedzenia nesmú byť založené na štátnej príslušnosti dotknutej osoby, ale mali by vychádzať z miesta alebo miest, na ktorých sa daná osoba zdržiavala počas 14 dní pred príchodom.

5.

Členské štáty by mali vždy prijímať svojich vlastných štátnych príslušníkov a občanov Únie a ich rodinných príslušníkov s pobytom na ich území a mali by uľahčovať rýchly tranzit cez svoje územie.

6.

Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť špecifikám cezhraničných regiónov, najvzdialenejších regiónov, exkláv a geograficky izolovaných oblastí a potrebe spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni.

7.

Členské štáty by si mali pravidelne vymieňať informácie o všetkých záležitostiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto odporúčania.

Spoločné kritériá

8.

Členské štáty by pri zvažovaní, či zaviesť obmedzenia voľného pohybu v reakcii na pandémiu COVID-19, mali zohľadniť tieto kľúčové kritériá:

a)

„súhrnnú 14-dňovú mieru oznámených prípadov ochorenia COVID-19“, t. j. celkový počet novooznámených prípadov ochorenia COVID-19 na 100 000 obyvateľov za posledných 14 dní na regionálnej úrovni;

b)

„mieru pozitivity testov“, t. j. percentuálny podiel pozitívnych testov zo všetkých testov na infekciu COVID-19 vykonaných počas posledného týždňa;

c)

„mieru testovania“, t. j. počet testov na infekciu COVID-19 na 100 000 obyvateľov vykonaných počas posledného týždňa.

Údaje o spoločných kritériách

9.

S cieľom zabezpečiť dostupnosť komplexných a porovnateľných údajov by členské štáty mali každý týždeň poskytovať Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb dostupné údaje o kritériách uvedených v bode 8.

Členské štáty by mali poskytovať tieto údaje aj na regionálnej úrovni v záujme zabezpečenia toho, aby sa všetky opatrenia mohli zamerať na tie regióny, v ktorých sú nevyhnutne potrebné.

Členské štáty by si mali vymieňať informácie o všetkých stratégiách testovania, ktoré vykonávajú.

Mapovanie rizikových oblastí

10.

Na základe údajov poskytnutých členskými štátmi by Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb malo uverejniť mapu členských štátov EÚ rozčlenenú podľa regiónov, aby podporilo členské štáty pri rozhodovaní. Táto mapa by mala obsahovať aj údaje z Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a – hneď ako to umožnia podmienky (4) – Švajčiarskej konfederácie. Na tejto mape by jednotlivé oblasti mali byť označené týmito farbami:

a)

zelenou, ak je súhrnná 14-dňová miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 nižšia ako 25 prípadov a miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je nižšia ako 4 %;

b)

oranžovou, ak je súhrnná 14-dňová miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 nižšia ako 50 prípadov, ale miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je 4 % alebo viac, alebo ak sa súhrnná 14-dňová miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 pohybuje od 25 do 150 prípadov, ale miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je nižšia ako 4 %;

c)

červenou, ak je súhrnná 14-dňová miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 50 alebo viac prípadov a miera pozitivity testov na infekciu COVID-19 je 4 % alebo viac, alebo ak je súhrnná 14-dňová miera oznámených prípadov ochorenia COVID-19 vyššia ako 150 prípadov na 100 000 obyvateľov;

d)

šedou, ak nie sú k dispozícii dostatočné informácie na posúdenie kritérií uvedených v bodoch a) až c) alebo ak je miera testovania 300 alebo menej testov na infekciu COVID-19 na 100 000 obyvateľov.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo uverejňovať aj samostatné mapy pre každý kľúčový ukazovateľ, ktorý prispieva ku komplexnej mape: 14-dňovú mieru oznámených prípadov na regionálnej úrovni, ako aj mieru testovania a mieru pozitivity testov na úrovni členských štátov počas posledného týždňa. Po tom, čo budú dostupné údaje na regionálnej úrovni, by všetky mapy mali vychádzať z týchto údajov.

11.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb by malo každý týždeň uverejniť aktualizovanú verziu máp a podkladových údajov.

Spoločné prahové hodnoty pri zvažovaní obmedzení voľného pohybu z dôvodov verejného zdravia

12.

Členské štáty by nemali obmedzovať voľný pohyb osôb cestujúcich do oblastí iného členského štátu alebo cestujúcich z nich, ak sú označené ako „zelené“ podľa bodu 10.

13.

Pri zvažovaní uplatnenia obmedzení na oblasť, ktorá nie je označená ako „zelená“ podľa bodu 10:

a)

by členské štáty mali zohľadňovať rozdielne epidemiologické situácie v oranžových a červených oblastiach a konať primerane;

b)

by členské štáty mohli zohľadniť dodatočné kritériá a trendy. Na tento účel ECDC poskytne každý týždeň údaje o veľkosti populácie, miere hospitalizácie, miere vyťaženia jednotiek intenzívnej starostlivosti a úmrtnosti, ak sú k dispozícii;

c)

by členské štáty mali zohľadniť aj epidemiologickú situáciu na svojom vlastnom území vrátane politík testovania, počtu vykonaných testov a miery pozitivity testov, ako aj iných epidemiologických ukazovateľov;

d)

by členské štáty mali zohľadniť stratégie testovania a venovať osobitnú pozornosť situácii v oblastiach s vysokou mierou testovania.

Koordinácia medzi členskými štátmi

14.

Členské štáty, ktoré majú v úmysle na základe svojich rozhodovacích postupov uplatniť obmedzenia na osoby cestujúce do oblasti alebo z oblasti, ktorá nie je označená ako „zelená“ podľa bodu 10, by mali pred nadobudnutím účinnosti opatrení najprv informovať dotknutý členský štát. Osobitná pozornosť by sa mala venovať cezhraničnej spolupráci, najvzdialenejším regiónom, exklávam a geograficky izolovaným oblastiam. Pred nadobudnutím účinnosti by sa mali o uvedenom úmysle informovať aj ostatné členské štáty a Komisia. Ak je to možné, informácie by sa mali poskytnúť 48 hodín vopred.

Na informovanie ostatných členských štátov a Komisie by členské štáty mali využívať existujúce komunikačné siete vrátane siete integrovanej politickej reakcie na krízu (ďalej len „IPCR“). Kontaktné miesta IPCR by mali zabezpečiť, aby sa informácie bezodkladne postúpili ich príslušným orgánom.

15.

Členské štáty by mali bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu o zrušení alebo zmiernení všetkých predtým zavedených reštriktívnych opatrení, ktoré by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

Obmedzenia voľného pohybu by sa mali zrušiť, ak sa oblasť opäť klasifikuje ako „zelená“ podľa bodu 10 za predpokladu, že od ich zavedenia uplynulo aspoň 14 dní.

16.

Najneskôr 7 dní po prijatí tohto odporúčania by členské štáty mali postupne zrušiť obmedzenia uplatnené pred prijatím tohto odporúčania na oblasti, ktoré sú označené ako „zelené“ podľa bodu 10.

Spoločný rámec, pokiaľ ide o možné opatrenia pre cestujúcich prichádzajúcich z rizikovejších oblastí

17.

Členské štáty by v zásade nemali odopierať vstup osobám cestujúcim z iných členských štátov.

Členské štáty, ktoré považujú za nevyhnutné zaviesť obmedzenia voľného pohybu na základe svojich rozhodovacích postupov, by mohli vyžadovať, aby osoby cestujúce z oblasti, ktorá nie je označená ako „zelená“ podľa bodu 10:

a)

absolvovali karanténu/samoizoláciu; a/alebo

b)

absolvovali po príchode test na infekciu COVID-19.

Členské štáty môžu cestujúcim ponúknuť možnosť nahradiť test uvedený v písmene b) testom na infekciu COVID-19 vykonaným pred príchodom.

Členské štáty by mali posilniť koordinačné úsilie, pokiaľ ide o dĺžku karantény/samoizolácie a náhradné možnosti. Vždy keď je to možné a v súlade so stratégiami, o ktorých rozhodli členské štáty, by sa malo podporovať vývoj testovania.

18.

Členské štáty by mali vzájomne uznávať výsledky testov na infekciu COVID-19, ktoré v iných členských štátoch vykonajú certifikované zdravotnícke subjekty. Členské štáty by mali posilniť spoluprácu, pokiaľ ide o rôzne aspekty súvisiace s testovaním vrátane overovania osvedčení o teste, pričom by mali zohľadniť výskum a rady epidemiologických odborníkov, ako aj najlepšie postupy.

19.

Cestujúci, ktorí plnia úlohy zásadného významu alebo nevyhnutne musia cestovať, by nemali mať povinnosť absolvovať karanténu v čase plnenia úlohy zásadného významu, najmä ak sú to:

a)

pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce kritické povolania vrátane zdravotníckych pracovníkov, cezhraničných a vyslaných pracovníkov, ako aj sezónnych pracovníkov uvedených v usmerneniach týkajúcich sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19 (5);

b)

pracovníci v doprave alebo poskytovatelia dopravných služieb vrátane vodičov nákladných vozidiel prepravujúcich tovar na použitie na danom území, ako aj vozidiel, ktoré cez územie iba tranzitujú;

c)

pacienti cestujúci z naliehavých zdravotných dôvodov;

d)

žiaci, študenti a stážisti, ktorí denne cestujú do zahraničia;

e)

osoby cestujúce z naliehavých rodinných alebo obchodných dôvodov;

f)

diplomati, personál medzinárodných organizácií a osoby pozvané medzinárodnými organizáciami, ktorých fyzická prítomnosť je potrebná na riadne fungovanie týchto organizácií, vojenský personál, príslušníci polície a humanitárni pracovníci a pracovníci civilnej ochrany pri výkone svojich funkcií;

g)

tranzitujúci cestujúci;

h)

námorníci;

i)

novinári pri výkone svojich povinností.

20.

Členské štáty by mohli vyžadovať, aby osoby vstupujúce na ich územie predložili formulár na vyhľadanie cestujúceho v súlade s požiadavkami na ochranu údajov. Mal by sa vypracovať spoločný európsky formulár na vyhľadanie cestujúceho, ktorý by členské štáty mohli využívať. Vždy, keď je to možné, by sa pre informácie na účely formulára na vyhľadanie cestujúceho mali využívať digitálne možnosti s cieľom zjednodušiť spracúvanie a zároveň zabezpečiť rovnaký prístup pre všetkých občanov.

21.

Žiadne opatrenia uplatňované na osoby prichádzajúce z oblasti, ktorá je označená ako „červená“, „oranžová“ alebo „šedá“ podľa bodu 10, nesmú byť diskriminačné, t. j. mali by sa uplatňovať rovnako na vracajúcich sa štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu.

22.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby všetky formálne požiadavky uložené občanom a podnikom predstavovali konkrétny prínos z hľadiska úsilia, ktoré sa v oblasti verejného zdravia vynakladá v boji proti pandémii, a aby sa nimi nevytváralo neprimerané a zbytočné administratívne zaťaženie.

23.

Ak sa pri príchode do miesta určenia vyskytnú u nejakej osoby symptómy, malo by sa v súlade s miestnou praxou uskutočniť testovanie, diagnostika, izolácia a vyhľadanie kontaktov, pričom vstup by sa nemal odoprieť. Informácie o prípadoch, ktoré boli zistené pri príchode, by sa na účely vyhľadávania kontaktov mali prostredníctvom systému včasného varovania a reakcie bezodkladne poskytnúť orgánom verejného zdravotníctva krajín, v ktorých sa dotknutá osoba počas predchádzajúcich 14 dní zdržiavala.

24.

Obmedzenia by nemali mať formu zákazov prevádzky určitých dopravných služieb.

Komunikácia a informovanie verejnosti

25.

Členské štáty by mali príslušným zainteresovaným stranám a širokej verejnosti poskytnúť jasné, komplexné a včasné informácie o akýchkoľvek obmedzeniach voľného pohybu, o všetkých sprievodných požiadavkách (napríklad negatívnych testoch na infekciu COVID-19 alebo formulároch na vyhľadanie cestujúceho), ako aj o opatreniach uplatňovaných na cestujúcich, ktorí prichádzajú z rizikových oblastí, a to čo najskôr pred tým, než nadobudnúť účinnosť. Spravidla by sa tieto informácie mali uverejniť 24 hodín pred nadobudnutím účinnosti, zohľadňujúc, že v prípade epidemiologických núdzových situácií je potrebná určitá flexibilita.

Tieto informácie by sa mali sprístupniť aj na webovej platforme „Re-open EU“, ktorá by mala obsahovať krížový odkaz na mapu pravidelne uverejňovanú Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb podľa bodov 10 a 11.

Podstata opatrení, ich geografický rozsah pôsobnosti a kategórie osôb, na ktoré sa vzťahujú, by mali byť jasne opísané.

Preskúmanie

26.

Komisia by mala toto odporúčanie pravidelne preskúmavať s podporou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Komisia by mala o tom pravidelne podávať správy Rade.

V Luxemburgu 13. októbra 2020

Za Radu

predseda

M. ROTH


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77).

(2)  Ú. v. EÚ C 57, 20.2.2020, s. 4.

(3)  Usmernenia Komisie pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb (Ú. v. EÚ C 86I, 16.3.2020, s. 1), usmernenia Komisie týkajúce sa uplatňovania voľného pohybu pracovníkov počas pandémie COVID-19 (Ú. v. EÚ C 102I, 30.3.2020, s. 12), spoločný európsky plán predsedníčky Európskej komisie a predsedu Európskej rady na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia COVID-19, usmernenia Komisie týkajúce sa voľného pohybu zdravotníckych pracovníkov a minimálnej harmonizácie odbornej prípravy vo vzťahu k núdzovým opatreniam v súvislosti s ochorením COVID-19 (Ú. v. EÚ C 156, 8.5.2020, s. 1), oznámenie Komisie s názvom Smerom k fázovému a koordinovanému prístupu k obnoveniu slobody pohybu a rušeniu kontrol na vnútorných hraniciach (Ú. v. EÚ C 169, 15.5.2020, s. 30), oznámenie Komisie o treťom posúdení uplatňovania dočasného obmedzenia ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, COM(2020) 299 final, usmernenia Komisie o sezónnych pracovníkoch v EÚ v súvislosti s epidémiou ochorenia COVID-19 (Ú. v. EÚ C 235I, 17.7.2020, s. 1), oznámenie Komisie o uplatňovaní „zelených jazdných pruhov“ v rámci usmernení pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb (Ú. v. EÚ C 96I, 24.3.2020, s. 1), usmernenia Komisie s názvom Uľahčenie prepravy leteckého nákladu počas pandémie COVID-19 (Ú. v. EÚ C 100I, 27.3.2020, s. 1) a usmernenia Komisie o ochrane zdravia, repatriácii a cestovných službách pre námorníkov a ďalšie osoby na palube lodí (Ú. v. EÚ C 119, 14.4.2020, s. 1).

(4)  Pod podmienkou uzavretia dohody medzi EÚ a Švajčiarskou konfederáciou o spolupráci v oblasti verejného zdravia vrátane účasti Švajčiarskej konfederácie v Európskom centre pre prevenciu a kontrolu chorôb podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1).

(5)  Ú. v. EÚ C 102 I, 30.3.2020, s. 12.


Top