„57.

i)

Úvodná časť sa nahrádza takto:

„Ako alternatívu postupu stanoveného v odseku 1 schvaľovací orgán udelí typové schválenie EÚ vozidla so schváleným systémom motora so zreteľom na emisie, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:“;

ii)

Písmeno b) sa vypúšťa;

i)

Úvodná časť sa nahrádza takto:

„Ako alternatívu postupu stanoveného v odseku 1 schvaľovací orgán udelí typové schválenie EÚ vozidla so zreteľom na emisie, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:“;

ii)

Písmeno b) sa vypúšťa;

‚A.1.2.1.

Na účely získania rozšírenia typového schválenia EÚ vozidla so zreteľom na jeho motor typovo schválený podľa nariadenia (ES) č. 595/2009 a tohto nariadenia na vozidlo s referenčnou hmotnosťou vyššou ako 2 380 kg, ale nie vyššou ako 2 610 kg, musí výrobca spĺňať požiadavky týkajúce sa merania emisií CO2 a spotreby paliva stanovené na základe postupov skúšky emisií typu 1 uvedených v čiastkovej prílohe 6 k prílohe XXI k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/1151, pričom prípustné sú len korekcie v prípade rýchlostnej krivky a RCB. Emisie CO2 sa určia v súlade s tabuľkou A6/2 tak, že sa nezohľadnia výsledky skúšky kritériových emisií, pričom vozidlo počas skúšok neuplatňuje AES a považuje sa za VH. Protokoly o skúške stanovené v časti I doplnku 8a až po bod 2.1 vrátane a v doplnku 8b k prílohe I k nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/1151 sa vrátane výsledkov emisií znečisťujúcich látok predložia schvaľovacím orgánom.

Výrobca predloží schvaľovaciemu orgánu podpísané vyhlásenie o tom, že všetky varianty a verzie, pre ktoré sa žiada toto rozšírenie, sú v súlade s požiadavkami na typové schválenie z hľadiska emisií uvedenými v nariadení (ES) č. 595/2009 a že skúška typu 1 sa vykonala v súlade s predchádzajúcim odsekom.

Platné typové schválenia EÚ pre vozidlo s referenčnou hmotnosťou vyššou ako 2 380 kg, ale nižšou ako 2 610 kg, so zreteľom na jeho motor typovo schválený podľa nariadenia (ES) č. 595/2009, možno rozšíriť najneskôr do dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia.

V určených vznetových motoroch, ktoré používajú ako palivo etanol (ED95), sa na účely výpočtu hodnôt spotreby paliva použije stanovený pomer uhlík – vodík – kyslík: C1H2,92O0,46.’“;

a)

úplný opis systému podnecovania požadovaný v prílohe XIII vrátane súvisiacich stratégií monitorovania;

b)

opis opatrení proti nedovolenému zasahovaniu uvedených v článku 5 ods. 4 písm. b) a v článku 7 ods. 4 písm. a).“

„týkajúce sa:

„2.1.1.

„2.4.6.

Systém PEMS sa musí namontovať a prevádzkovať tak, aby bola zabezpečená nepriepustnosť a minimalizované tepelné straty. Aby sa zabránilo tvorbe častíc, musia byť konektory tepelne stabilné pri teplotách výfukových plynov, ktoré sa počas skúšky očakávajú. Ak sa na pripojenie výstupných výfukových trubíc vozidla a spojovacej trubice použijú elastomérové konektory, nesmú mať tieto konektory žiadny kontakt s výfukovými plynmi s cieľom zabrániť vzniku artefaktov pri vysokom zaťažení motora.

2.4.7.

Odber vzoriek emisií musí byť reprezentatívny a uskutočnený v miestach, kde sú výfukové plyny riadne premiešané a v ktorých je vplyv okolitého vzduchu v smere toku od miesta odberu plynov minimálny. V relevantných prípadoch sa emisie odoberajú v časti za hmotnostným prietokomerom výfukových plynov, pričom sa dodrží vzdialenosť aspoň 150 mm od prvku, ktorý sníma prietok. Sonda na odber vzoriek sa montuje vo vzdialenosti, ktorá predstavuje najmenej trojnásobok vnútorného priemeru výfukového potrubia pred bodom, v ktorom sa výfukové plyny vypúšťajú do prostredia. Vzorka výfukových plynov sa odoberá zo stredu prúdu výfukových plynov. Ak je na odber vzoriek emisií použitých viac sond, sonda na odber vzoriek častíc sa umiestni pred ostatné sondy. Sonda na odber vzoriek častíc by nemala zasahovať do odberu vzoriek plynných znečisťujúcich látok. Typ a špecifikácie sondy a jej montáže sa podrobne zdokumentuje, buď v skúšobnom protokole technickej služby (v prípade skúšky typového schválenia) alebo vo vlastnej dokumentácii výrobcu vozidla (v prípade skúšky zhody v prevádzke).

Ak sa častice odoberajú a nie sú v potrubí výfuku zriedené, potrubie na odber vzoriek sa v úseku od miesta odberu vzoriek neupravených výfukových plynov po miesto zriedenia alebo detektor častíc musí ohriať minimálne na 373 K (100 °C).

Všetky časti systému na odber vzoriek od výfukového potrubia po detektor častíc, ktoré sú v styku s neupravenými alebo zriedenými výfukovými plynmi, musia byť skonštruované tak, aby sa minimalizovalo usadzovanie častíc. Všetky časti musia byť vyrobené z antistatického materiálu, aby sa predišlo elektrostatickým účinkom.“;

“2.5.5.

Systém PEMS musí fungovať bezporuchovo a bez závažných výstražných upozornení. Nulová úroveň analyzátora počtu PM sa zaznamená odobratím vzorky okolitého vzduchu a odlúčením tuhých častíc vysokoúčinným filtrom vzduchovým častíc (HEPA) na vstupnom otvore potrubia na odber vzoriek počas 12 hodín pred začiatkom skúšky. Signál sa zaznamenáva so stálou frekvenciou aspoň 1,0 Hz v priemere počas intervalu 2 minút. Konečná absolútna koncentrácia musí byť v rámci špecifikácií uvedených výrobcom a okrem toho nesmie prekročiť 5 000 častíc na centimeter kubický. “;

„2.6.1.

Na účely skúšobného postupu je „začiatok skúšky“ prvotný štart spaľovacieho motora.

Odber vzoriek emisií, meranie výfukových parametrov a zaznamenávanie údajov z motora a okolitého prostredia sa musí začať pred začiatkom skúšky. Umelé zahrievanie systémov na reguláciu emisií vozidla pred začiatkom skúšky je zakázané.

Teplota chladiaceho média nesmie na začiatku skúšky prekročiť teplotu okolia o viac než 5 °C, pričom nesmie prekročiť 303 K (30 °C). Vyhodnocovanie údajov sa začína, keď teplota chladiaceho média dosiahne prvýkrát hodnotu 303 K (30 °C) alebo keď je teplota chladiaceho média počas 5 minút stabilizovaná v rozsahu +/–2 K, podľa toho, čo nastane skôr, za každých okolností však najneskôr 10 minút po začiatku skúšky.“;

„2.6.3.

Skúška sa ukončí, len čo vozidlo dokončí jazdu a spaľovací motor sa vypne.

Spaľovací motor sa musí vypnúť na konci jazdy hneď, ako je to možné. Údaje sa budú nahrávať pokiaľ neuplynie čas odozvy systémov na odber vzoriek.“;

„a)

„2.7.6.

Nulová úroveň analyzátora počtu PM sa musí pred začiatkom skúšky a po jej skončení skontrolovať a zaznamenať v súlade s požiadavkami bodu 2.5.5.“;

„3.1.1.

Údaje z plynových analyzátorov musia byť riadne vyrovnané s použitím postupu uvedeného v oddiele 9.3.5 prílohy 4 k predpisu EHK OSN č. 49. Údaje z analyzátora počtu PM musia byť vyrovnané s vlastným časom transformácie v súlade s pokynmi výrobcu prístroja.

3.1.2.

Údaje z plynových analyzátorov a analyzátora počtu PM musia byť riadne vyrovnané s údajmi EFM s použitím postupu podľa bodu 3.1.4.

3.1.3.

Údaje z PEMS (z plynových analyzátorov, analyzátora počtu PM a EFM) musia byť riadne vyrovnané s údajmi z ECU motora s použitím postupu podľa bodu 3.1.4.“;

„1.

:

plynové analyzátory (koncentrácie THC, CO, CO2, NOx) a analyzátor počtu PM;“;

„3.6.

Výpočet okamžitých emisií počtu PM

Okamžité emisie počtu PM (PNi) [#/s] sa určia vynásobením okamžitej koncentrácie počtu PM [#/cm3] s okamžitým hmotnostným prietokom výfukových plynov [kg/s], pričom sa obe tieto hodnoty opravia a zosúladia s časom transformácie v súlade s odsekom 1.4.3 doplnku 3. Všetky negatívne hodnoty okamžitých emisií musia byť do následných hodnotení údajov zaznamenané ako nulové. Všetky dôležité údaje priebežných výsledkov sa použijú pri výpočte okamžitých emisií. Na účely určenia okamžitých emisií počtu PM sa použije tento vzorec:

PNi

sú okamžité emisie počtu PM [#/s]

cPNi

je nameraná koncentrácia počtu PM [#/m3] normalizovaná na teplotu 273 K (0 °C) vrátane vnútorného riedenia a strát častíc

qmewi

je nameraný hmotnostný prietok výfukových plynov [kg/s]

ρe

je hustota výfukových plynov [kg/m3] pri teplote 273 K (0 °C).“;

„4.2.1.

Špecifické emisie e ([mg/kWh] alebo [#/kWh]) sa vypočítajú pre každé okno a každú znečisťujúcu látku takto:

m

sú hmotnostné emisie znečisťujúcej látky [mg/okno] alebo počtu PM [#/okno]

W(t2,i) – W(t1,i)

je práca motora počas i-tého priemerného okna [kWh].

4.2.1.1.

Ak sa skúška podľa tejto prílohy vykonala použitím komerčného paliva deklarovaného v bode 3.2.2.2.1 časti 1 v doplnku 4 k prílohe I, špecifické emisie e ([mg/kWh] alebo [#/kWh]) sa vypočítajú pre každé okno a každú znečisťujúcu látku vynásobením špecifických emisií určených v súlade s bodom 4.2.1 s korekčným faktorom výkonu určeným podľa bodu 1.1.2 písm. a1) prílohy I.“;

„4.2.3.

Výpočet faktorov zhody

Faktory zhody sa vypočítajú pre každé platné okno a každú znečisťujúcu látku takto:

e

sú emisie plynnej znečisťujúcej látky špecifické pre brzdenie v [mg/kWh] alebo [#/kWh];

L

je uplatniteľný limit [mg/kWh] alebo [#/kWh].“;

„4.3.2.

Výpočet faktorov zhody

Faktory zhody sa vypočítajú pre každé platné okno a každú znečisťujúcu látku takto:

m

sú hmotnostné emisie plynných znečisťujúcich látok [mg/okno] alebo počet PM [#/okno];

mCO2(t2,i) – mCO2(t1,i)

je hmotnosť CO2 počas i-tého priemerujúceho okna [kg];

mCO2,ref

je hmotnosť CO2 motora určená pre WHTC [kg];

mL

sú hmotnostné emisie plynných znečisťujúcich látok alebo počtu PM zodpovedajúce uplatniteľnému limitu na WHTC [mg] alebo [#]. “;

„4.4.

4.4.1.

CFcold

je faktor zhody v čase vykonávania skúšky počas studenej prevádzky, ktorý sa musí rovnať najvyššiemu faktoru zhody pohyblivých priemerujúcich okien pri teplote chladiacej kvapaliny začínajúcej pod 343 K (70 °C), určený pre danú znečisťujúcu látku v súlade s postupmi výpočtu špecifikovanými v bode 4.1, a buď v bode 4.2 alebo prípadne v bode 4.3;

CFwarm

je faktor zhody v čase vykonávania skúšky počas teplej prevádzky, ktorý sa musí rovnať 90. kumulatívnemu percentilu faktorov zhody určenému pre danú znečisťujúcu látku v súlade s postupmi výpočtu špecifikovanými v bode 4.1, a buď v bode 4.2 alebo prípadne v bode 4.3, keď sa hodnotenie údajov začne po tom, ako teplota chladiaceho média prvýkrát dosiahne 343 K (70 °C).“;

„1.

Plynné emisie a počet PM sa merajú podľa postupu stanoveného v doplnku 1. V tomto doplnku sú opísané charakteristiky prenosného meracieho zariadenia, ktoré sa musí použiť na vykonanie takýchto skúšok.“;

„2.5.

2.5.1.

2.5.1.1.

Obrázok 1

Príklad usporiadania analyzátora počtu PM:

(prerušované čiary znázorňujú voliteľné časti)

EFM: hmotnostný prietokomer výfukových plynov

d: vnútorný priemer

PND: Zrieďovač počtu PM

2.5.1.2.

2.5.1.3.

2.5.1.4.

2.5.1.5.

2.5.1.6.

2.5.1.7.

2.5.1.8.

2.5.1.9.

2.5.2.

2.5.2.1.

Tabuľka 1:

Požiadavky na účinnosť systému analyzátora počtu PM (a potrubia na odber vzoriek)

2.5.2.2.

2.5.3.

2.5.3.1.

2.5.3.2.

Tabuľka 2:

Požiadavky na linearitu analyzátora počtu PM (a potrubia na odber vzoriek)

2.5.3.3.

2.5.3.4.

Ak sa analyzátor počtu PM kalibruje po častiach, linearitu možno skontrolovať len v prípade detektora, avšak hodnoty účinnosti zvyšných častí a potrubia na odber vzoriek sa zohľadnia vo výpočte krivky.

2.5.4.

2.5.4.1.

2.5.4.2.

2.5.4.3.