EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32019R1688

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1688 z 8. októbra 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických

C/2019/7146

OJ L 258, 9.10.2019, p. 21–63 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

Legal status of the document In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2019/1688/oj

9.10.2019   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 258/21


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2019/1688

z 8. októbra 2019,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 4,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie

(1)

Európska komisia začala 13. augusta 2018 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (ďalej len „dotknuté krajiny“) do Únie na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Oznámenie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 29. júna 2018 podalo združenie Fertilizers Europe (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 50 % celkovej výroby zmesí močoviny a dusičnanu amónneho (ďalej len „UAN“ z angl. urea and ammonium nitrate) v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o existencii dumpingu a výslednej značnej ujme, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

1.2.   Registrácia

(3)

Počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií a podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia Komisia zaviedla registráciu dovozu dotknutého výrobku, a to vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/455 (3). Registrácia dovozu sa skončila nadobudnutím účinnosti predbežných opatrení uvedených v ďalšom odôvodnení.

1.3.   Predbežné opatrenia

(4)

Komisia 12. apríla 2019 uložila vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/576 (4) (ďalej len „predbežné nariadenie“) predbežné antidumpingové clo na dovoz UAN s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických do Únie.

(5)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“) a preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

1.4.   Ďalší postup

(6)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), navrhovatelia, výrobca z Únie OCI Nitrogen BV (ďalej len „OCI Nitrogen“), niekoľko združení zastupujúcich záujmy používateľov a iných hospodárskych subjektov, štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia a vláda Ruskej federácie písomne podali svoje stanoviská k predbežným zisteniam.

(7)

Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia. Na vypočutí sa zúčastnil navrhovateľ spolu s výrobcami z Únie zaradenými do vzorky AB Achema a Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawy SA, výrobcom z Únie zaradeným do vzorky OCI Nitrogen, niekoľkými združeniami, ktoré zastupujú záujmy používateľov a iných hospodárskych subjektov, a niektorými ich členmi, ako aj so štyrmi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Na žiadosť jedného z ruských vyvážajúcich výrobcov spoločnosti Eurochem sa okrem toho uskutočnilo vypočutie s úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Odporúčania úradníka pre vypočutie predložené počas uvedeného vypočutia sa zohľadňujú v tomto nariadení. Komisia 27. mája 2019 zaslala ruským vyvážajúcim výrobcom dokument s dodatočne poskytnutými informáciami, ktorý obsahoval príslušné výpočty ich cenového podhodnotenia a predaja pod cenu.

(8)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. V prípade niektorých vyvážajúcich výrobcov, pri ktorých sa určité žiadosti o úpravy výpočtov dumpingového rozpätia prijali alebo pri ktorých boli potrebné ďalšie objasnenia týkajúce sa danej spoločnosti, sa dotknutým stranám písomne poskytli individuálne dodatočné informácie. Komisia posúdila pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a v náležitých prípadoch sa nimi zaoberala v osobitných poskytnutiach informácií pre jednotlivé spoločnosti.

(9)

V článku 2 ods. 1 predbežného nariadenia sa stanovuje, že písomné pripomienky k predbežnému nariadeniu sa musia predložiť do 15 kalendárnych dní odo dňa nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia. Spoločnosť Eurochem 24. júna 2019 zaslala ďalšie písomné pripomienky týkajúce sa týchto bodov: i) výpočtu predajných, všeobecných a administratívnych (ďalej len „PVA“) nákladov jednej z výrobných spoločností; ii) právneho základu a výpočtov úpravy cien plynu; iii) uplatňovania článku 7 ods. 2a základného nariadenia a iv) dodatočného poskytnutia informácií uvedeného v odôvodnení 7. Spoločnosť Acron 21. júna 2019 a 28. júna 2019 zaslala dodatočné písomné pripomienky týkajúce sa dodatočného poskytnutia informácií z 27. mája 2019 a presnosti výpočtov predbežného antidumpingového rozpätia. Pripomienky obsiahnuté v týchto podaniach sa analyzovali pre potreby konečného poskytnutia informácií iba v rozsahu, v akom sa týkali dodatočného poskytnutia informácií spoločnostiam z 27. mája 2019 v súlade s bodom 7 druhou zarážkou oznámenia o začatí súčasného prešetrovania. Vláda Spojených štátov amerických 8. júla 2019 predložila písomné pripomienky k predbežnému poskytnutiu informácií. Zároveň s konečným poskytnutím informácií Komisia vyzvala všetky zainteresované strany, aby znovu predložili všetky pripomienky predložené mimo lehôt stanovených v predbežnom nariadení, v oznámení o začatí konania alebo v rámci akejkoľvek ďalšej komunikácie s Komisiou v tejto veci, ak to zainteresované strany považujú v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií za vhodné. Komisia preskúmala všetky podania, ktoré zainteresované strany predložili v riadnom čase ako pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií vrátane pripomienok, ktoré vyjadrili v nadväznosti na dodatočné konečné poskytnutie informácií ruským vyvážajúcim výrobcom zo 6. augusta 2019.

(10)

Komisia informovala všetky zainteresované strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“) do Únie. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky. Pripomienky boli doručené od všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, združenia Fertilizers Europe, spoločnosti Grupa Azoty Zaklady Azotowe Pulawy S. A. (ďalej len „Grupa Azoty“), združení používateľov AGPB spolu s IFA, vlády Spojených štátov amerických a vlády Ruska. Eurochem, Acron a vláda Ruska dostali možnosť vypočutia pred útvarmi Komisie a Eurochem a MHTL navyše požiadali o zapojenie úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Vypočutie oboch strán za účasti úradníka pre vypočutie sa konalo 23. júla 2019.

(11)

Posúdili sa pripomienky predložené zainteresovanými stranami vrátane oneskorených podaní k predbežnému poskytnutiu informácií, ako sa uvádza v odôvodnení 9, a v náležitých prípadoch sa zohľadnili v tomto nariadení.

1.5.   Výber vzorky

(12)

Po predbežnom poskytnutí informácií niekoľko strán predložilo pripomienky týkajúce sa vzorky výrobcov z Únie. Tieto pripomienky neviedli k zmene vzorky. Tieto pripomienky sa vzhľadom na svoju povahu riešia ďalej v oddieloch 4 a 5.

(13)

Keďže k výberu vzorky neboli predložené ďalšie pripomienky, potvrdili sa odôvodnenia 9 až 19 predbežného nariadenia.

1.6.   Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(14)

Keďže neboli predložené pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania a posudzovaného obdobia, potvrdilo sa odôvodnenie 26 predbežného nariadenia.

2.   DOTKNUTÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku

(15)

Na základe žiadosti výrobcov z Únie Grupa Azoty a Agropolychim Komisia objasnila, že tvrdenie uvedené v odôvodnení 33 predbežného nariadenia predložili obidvaja títo výrobcovia. Komisia takisto potvrdila, že vymedzenie výrobku v tomto prešetrovaní zahŕňa zmesi močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo amoniakálnom roztoku, ktoré môžu obsahovať prísady a v súčasnosti patria pod číselný znak KN 3102 80 00.

(16)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Fertilizers Europe, spoločnosti Grupa Azoty a Agropolychim vyjadrili obavy, že uvedením číselného znaku KN 3102 80 00 mohla Komisia nedopatrením spôsobiť, že v snahe vyhnúť sa clám sa bude dotknutý výrobok dovážať pod číselnými znakmi KN 3102 90 a 3105 51. Komisia pripomína, že definícia výrobku poskytnutá navrhovateľmi presne odráža opis tovaru číselného znaku KN 3102 80 00, a dovoz dotknutého výrobku preto možno na colné účely zatriediť jedine pod uvedený číselný znak. Deklarovanie výrobku pod každým iným číselným znakom KN by predstavovalo podvod.

2.2.   Záver

(17)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 27 až 34 predbežného nariadenia, ako sa objasňuje v odôvodnení 15.

3.   DUMPING

3.1.   Rusko

3.1.1.   Vyvážajúci výrobcovia

(18)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa opisu ruských vyvážajúcich výrobcov a ich distribučných kanálov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 35 až 37 predbežného nariadenia.

3.1.2.   Normálna hodnota

(19)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty boli uvedené v odôvodneniach 38 až 61 predbežného nariadenia.

(20)

Pripomienky k výpočtu normálnej hodnoty boli doručené od vlády Ruskej federácie a obidvoch ruských vyvážajúcich výrobcov. V snahe o väčšiu prehľadnosť sa tvrdenia týkajúce sa metodiky výpočtu normálnej hodnoty uvedené v odôvodneniach 38 až 41, 43 až 48 a 50 až 51 predbežného nariadenia a otázka úpravy nákladov na zemný plyn uvedená v odôvodneniach 52 až 60 predbežného nariadenia preberajú samostatne.

(21)

Pokiaľ ide o metodiku výpočtu normálnej hodnoty, obaja ruskí výrobcovia tvrdili, že na vytvorenie ceny zo závodu na domácom trhu sú potrebné ďalšie úpravy na zohľadnenie predaja, ktorý sa uskutočňoval prostredníctvom domácich prepojených obchodníkov. Spoločnosť Eurochem zopakovala svoje tvrdenie, že sa mali odpočítať PVA náklady domáceho obchodníka. Po predbežnom poskytnutí informácií to doplnila o tvrdenie, že sa mal odpočítať aj zisk domáceho obchodníka. Spoločnosť Acron tvrdila, že sa mali odpočítať prepravné a manipulačné náklady pre distribučný kanál, v rámci ktorého sa tovar fyzicky premiestňuje do skladu prepojeného domáceho obchodníka.

(22)

Na účely výpočtu ceny zo závodu na domácom trhu a v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia Komisia považovala domácich výrobcov a domácich obchodníkov za jedny hospodárske subjekty. Cena sa preto neupravuje o PVA náklady a zisk obchodníka. Neupravuje sa ani o náklady, ktoré vznikli medzi miestom výroby a skladom spoločnosti, aj keď ide o sklad prepojeného obchodníka – keďže to, či sa tovar dodáva priamo zákazníkom alebo najprv do skladu prepojeného obchodníka, je rozhodnutím spoločnosti. Tvrdenia požadujúce uvedené úpravy cien na domácom trhu sa preto zamietli.

(23)

Spoločnosť Acron po konečnom poskytnutí informácií zopakovala svoje tvrdenie týkajúce sa odpočítania nákladov na dopravu a manipuláciu spojených s prepravou tovaru medzi miestom výroby a skladom prepojeného domáceho obchodníka. Spoločnosť doplnila dodatočné tvrdenie o odpočítaní PVA nákladov a zisku prepojeného domáceho obchodníka. Nepredložila však žiadne nové dôkazy ani argumenty, ktoré by viedli k zmene záveru Komisie o jedných hospodárskych subjektoch na domácom trhu v odôvodnení 22.

(24)

Pokiaľ ide o náklady spojené s prepravou tovaru medzi miestom výroby a skladom prepojeného domáceho obchodníka, spoločnosť Acron jednako na dôvažok zdôraznila, že keďže tieto náklady sa neodpočítali od ceny na domácom trhu, nemali by sa odpočítať ani od nákladov PVA použitých na výpočet normálnej hodnoty.

(25)

Toto tvrdenie danej spoločnosti sa prijalo. Komisia prepočítala normálnu hodnotu pre Acron, pričom zvýšila jej PVA náklady tak, ako spoločnosť požadovala. Napriek zvýšeniu PVA nákladov však zostali všetky domáce transakcie spoločnosti Acron ziskové a dumpingové rozpätie sa preto nezmenilo. Oprava predmetného výpočtu sa spoločnosti Acron oznámila ako súčasť dodatočného konečného poskytnutia informácií.

(26)

Okrem toho obaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa nevykonalo na rovnakej úrovni obchodu, keďže prepojení domáci obchodníci sa považujú za jedny hospodárske subjekty, čiže ich PVA náklady a zisk sa od ceny na domácom trhu neodpočítavajú, zatiaľ čo prepojení obchodníci v tretích krajinách alebo v EÚ sa nepovažujú za jedny hospodárske subjekty, a preto sa predmetné úpravy ceny vykonávajú.

(27)

Toto tvrdenie sa zamieta. Komisia v prvom rade poznamenáva, že tvrdenie sa netýka úpravy úrovne obchodu, Obe spoločnosti napádajú skôr určenie normálnej hodnoty a vývoznej ceny. Komisia pripomína, že aby sa pri vytváraní normálnej hodnoty do nej náležite premietla zaplatená alebo splatná cena na domácom trhu, PVA náklady a zisky prepojených domácich obchodníkov sa neodpočítavajú. Obdobne, aby Komisia stanovila spoľahlivú vývoznú cenu na úrovni hranice Únie (keď existujú sprostredkujúci obchodníci prepojení s vyvážajúcimi výrobcami), musí vytvoriť vývoznú cenu na základe ceny, za ktorú sa dovážané výrobky prvýkrát ďalej predajú nezávislému kupujúcemu v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, podľa ktorého sa zároveň musia odpočítať úpravy o všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA nákladov a zisku prepojených obchodníkov.

(28)

Spoločnosť Eurochem predložila dodatočné tvrdenie, pokiaľ ide o výšku PVA nákladov jedného zo svojich výrobcov, ktorá sa použila pri výpočte normálnej hodnoty.

(29)

Pokiaľ ide o tohto výrobcu, Komisia vo svojom predbežnom výpočte použila pôvodnú úroveň domácich PVA nákladov, ktorú výrobca uviedol vo vyplnenom dotazníku. Počas overovania na mieste sa zvažovalo odlišné rozdelenie určitých všeobecných nákladov a na ďalšie posúdenie sa pribrala alternatívna možnosť rozdelenia PVA nákladov. Komisia sa však predbežne rozhodla, že pôvodná odpoveď spoločnosti a rozdelenie PVA nákladov medzi predaj na domácom trhu a predaj na vývoz presnejšie odráža rozdelenie nákladov.

(30)

Spoločnosť Eurochem vo svojich pripomienkach k predbežnému a ku konečnému poskytnutiu informácií predložila ďalšie dôkazy o tom, že náklady PVA by sa nemali priradiť len k predaju na domácom trhu, ale mali by sa priradiť aj k predaju na vývoz. Keďže z týchto dôkazov vyplynulo, že tieto náklady skutočne nesúviseli len s predajom na domácom trhu, Komisia prijala toto tvrdenie a upravila podľa toho dumpingové rozpätie. Oprava predmetného výpočtu sa spoločnosti Eurochem oznámila ako súčasť dodatočného konečného poskytnutia informácií.

(31)

Acron prišiel v nadväznosti na konečné poskytnutie informácií s ďalším tvrdením týkajúcim sa výpočtu normálnej hodnoty. Spoločnosť tvrdila, že v jej prípade by sa pri výpočte normálnej hodnoty nemali použiť ceny na domácom trhu, keďže sa neuplatňovali v bežnom obchode.

(32)

Najprv treba uviesť, že predpoklad, z ktorého Acron vo svojom tvrdení vychádza, sa zjavne zakladá na mylnom chápaní toho, čo Komisia urobila. Komisia nezaložila výpočet normálnej hodnoty na predaji danej spoločnosti na domácom trhu, ale vytvorila normálnu hodnotu podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia, keďže predaj na domácom trhu nebol z hľadiska objemu reprezentatívny. Na základe rozhodnutia poroty WTO (5) v tejto súvislosti sa však pri vytváraní normálnej hodnoty použili PVA náklady a zisk z domácich transakcií uskutočnených v bežnom obchode. Keďže predaj na domácom trhu bol ziskový, v rozpore s vyjadrením spoločnosti sa pokladal za uskutočnený v bežnom obchode. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(33)

Pokiaľ ide o úpravu nákladov na zemný plyn, vláda Ruskej federácie a dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje predchádzajúce pripomienky a tvrdenia týkajúce sa:

a)

nezlučiteľnosti vykonanej úpravy nákladov s pravidlami WTO;

b)

neexistencie deformácií cien zemného plynu v Rusku. Podľa zainteresovaných strán cena zemného plynu v Rusku odráža bežné trhové podmienky;

c)

nesprávnej metodiky úpravy, keďže podľa názoru zainteresovaných strán by sa prípadná úprava mala uplatňovať iba na cenu plynu bez súvisiacich nákladov na dopravu a s odlišným výpočtom prirážky za dodatočné poplatky;

d)

uplatnenia úpravy aj na nákupy od domácich dodávateľov nezávislých od spoločnosti Gazprom;

e)

primeranosti ceny vo Waidhause ako referenčnej hodnoty použitej na úpravu.

(34)

V reakcii na prvé tvrdenie Komisia poznamenala, že porota WTO v spore medzi Ruskom a Ukrajinou (6), na ktorý sa zainteresované strany odvolávajú, zamietla úpravu cien plynu vykonanú Ukrajinou. Porota zistila, že ukrajinské orgány neposkytli dostatočný základ na odôvodnenie rozhodnutia o odmietnutí ceny plynu na domácom trhu v Rusku a nevykonali dostatočné úpravy na to, aby zabezpečili, že náhradná cena plynu bude odrážať náklady v Rusku. Hlavné porušenie, ktoré porota zistila, teda nie je hmotnoprávne, ale skôr procesné. Inými slovami, porota nezamietla možnosť uplatniť úpravu nákladov na plyn, ale usúdila, že Ukrajina v danom prípade toto odmietnutie dostatočne neodôvodnila. Tvrdenia, ktoré sa týkajú veci postúpenej WTO sú teda pre toto prešetrovanie zrejme nepodstatné.

(35)

Zainteresované strany sa takisto odvolali na rozhodnutie Odvolacieho orgánu vo veci European Union – Anti-Dumping Measures on Biodiesel from Argentina (DS473) [Európska únia – antidumpingové opatrenia týkajúce sa bionafty z Argentíny (DS473)]. Tento odkaz je nenáležitý. Po prvé, Komisia poznamenala, že skutkové okolnosti, ktoré viedli k sporu DS473, sa líšia od skutkových okolností tohto konania. V prípade bionafty z Argentíny Komisia v skutočnosti upravila náklady na domáce suroviny na základe rozdielnych vývozných daní uplatniteľných na suroviny a bionaftu. V tomto prípade Komisia dospela k záveru, že náklady na plyn boli deformované štátom z dôvodov uvedených v odôvodnení 36 (v zásade ide o to, že účasť štátu na určovaní ceny plynu v Rusku sa neobmedzuje na stanovenie vývoznej dane, ale je významnejšia). Komisia poznamenala, že Všeobecný súd navyše zistil, že úprava vykonaná Komisiou vo veci týkajúcej sa bionafty je nezákonná, a rozlíšil okolnosti vo veci týkajúcej sa bionafty od okolností prevládajúcich v Rusku na trhu s plynom, v prípade ktorého dospel k záveru, že úprava ceny plynu je odôvodnená. Vo veci T-111/14, Unitec Bio/Rada Všeobecný súd v bodoch 49 a 50 skonštatoval, že: „49. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Všeobecný súd v bode 44 rozsudku zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T-235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že zemný plyn bol príslušným vyvážajúcim výrobcom povinne poskytovaný za veľmi nízku cenu podľa ruskej právnej úpravy, výrobná cena daného výrobku vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bola ovplyvnená skreslením ruského domáceho trhu v súvislosti s cenou zemného plynu, pričom táto cena nebola výsledkom trhových síl. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že inštitúcie z právneho hľadiska mohli konštatovať, že jeden z prvkov uvedených v účtovných záznamoch žalobkýň vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, nemožno považovať za primeraný a v dôsledku toho je potrebné ho upraviť s prihliadnutím na iné zdroje vyplývajúce z trhov, ktoré považovali za najreprezentatívnejšie. 50. Ako však správne tvrdí žalobkyňa, na rozdiel od situácie, ktorá bola predmetom veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. februára 2013, Acron a Dorogobuž/Rada (T-235/08, neuverejnený, EU:T:2013:65), zo spisu nevyplýva, že ceny hlavných surovín boli v Argentíne priamo regulované. Systém RVD, ktorý skúmali inštitúcie, totiž len stanovuje vývoznú daň s rozdielnymi sadzbami v súvislosti s hlavnými surovinami a bionaftou.“

(36)

Bez ohľadu na ďalšie argumenty predložené zainteresovanými stranami existujú určité nesporné skutočnosti, ktoré Komisii umožnili dospieť k záveru, že trh so zemným plynom v Rusku je deformovaný [pozri odôvodnenie 53 predbežného nariadenia]. Ide najmä o: i) skutočnosť, že ruský štát reguluje maximálnu cenu zemného plynu na domácom trhu pre spoločnosť Gazprom, ktorá je stále zďaleka najväčším výrobcom a predajcom zemného plynu v Rusku a vlastníkom plynovodov; ii) existenciu vývoznej dane vo výške 30 % na plyn; iii) skutočnosť, že ruská vláda reguluje tarify za prepravu a ceny logistických podporných služieb a poplatkov za dodávku a služby, a iv) skutočnosť, že ceny zemného plynu v Rusku sú regulované štátom nielen prostredníctvom federálnych zákonov, ale sú založené aj na politických cieľoch.

(37)

Pokiaľ ide o bod iv), ako sa vysvetľuje v odôvodnení 215 predbežného nariadenia, cena na domácom trhu sa stanovuje pomocou vzorca na určenie ceny plynu alebo je stanovená indexáciou, pričom index, ktorý sa má použiť, pravidelne zverejňuje ruské ministerstvo hospodárskeho rozvoja v prognóze sociálno-ekonomického rozvoja. V tom istom dokumente sa uvádza, (7) že s cieľom obmedziť rast ceny plynu sa navrhuje optimalizácia investičného programu spoločnosti Gazprom, zatiaľ čo na účely stimulácie rastu spotreby plynu v Rusku sa vypracuje a zavedie mechanizmus povinného rozširovania kapacity jednotného systému dodávok plynu, na základe čoho bude spoločnosť Gazprom povinná prednostne uskutočniť náležité investície. V prognóze sa pri určovaní taríf za dopravu uvádza aj potreba zaviesť inú metódu rozdelenia dopravných nákladov medzi predaj na domácom trhu a predaj na vývoz.

(38)

Tvrdenie, že cena na domácom trhu regulovaná ruským štátom pokrýva náklady spoločnosti Gazprom, navyše nebolo možné overiť z dôvodu nedostatočnej spolupráce vlády Ruskej federácie pri tomto postupe. Argumenty ruských vyvážajúcich výrobcov (v tzv. správe skupiny Brattle) vychádzajú z odhadov celkových nákladov spoločnosti Gazprom, a nie zo skutočných údajov. Ďalej tvrdili, že ďalší ruský výrobca, ktorý predáva iba na domácom trhu a ktorý má podobnú úroveň cien na domácom trhu ako spoločnosť Gazprom, je ziskový, čo odhliada od skutočnosti, že spoločnosti môžu mať úplne inú úroveň a štruktúru nákladov.

(39)

V reakcii na tretie tvrdenie je potrebné poznamenať, že referenčnou hodnotou sa nahrádzajú iba náklady na suroviny. Podľa súčasnej metodiky Komisia založila náklady na dopravu od hranice Únie späť k ruskému dodávateľovi plynu na odhadoch. Náklady na dopravu v Rusku od dodávateľa plynu k vyvážajúcim výrobcom a akékoľvek ďalšie dodatočné poplatky sa však podľa možnosti zakladajú na skutočných údajoch poskytnutých vyvážajúcimi výrobcami. Ako sa konštatuje v odôvodnení 36, ruská vláda tieto náklady regulovala; na rozdiel od cien plynu však neboli dostatočné dôkazy na podporu zistenia, že aj tieto náklady boli deformované z dôvodu vládnej regulácie. Komisia overila, že údaje poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami mali rovnaký zdroj ako údaje použité v podnete (sadzby Federálneho colného úradu). Keďže Komisia považovala údaje poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami za najaktuálnejšie údaje poskytnuté zainteresovanými stranami, tieto údaje akceptovala.

(40)

V reakcii na štvrté tvrdenie, ako už bolo vysvetlené v písmene c) odôvodnenia 55 predbežného nariadenia, úprava ceny plynu sa uplatňuje na všetky nákupy ruského plynu na domácom plynu bez ohľadu na to, či je dodávateľom spoločnosť Gazprom. Záver Komisie, že spoločnosť Gazprom určuje ceny na ruskom trhu, nie je podložený iba dominantným postavením tejto spoločnosti, ale jasne to potvrdzujú aj audítorom overené účtovné závierky (z hľadiska podielu na trhu) hlavného súkromného konkurenta spoločnosti Gazprom na domácom trhu – spoločnosti Novatek (8). Predaj zemného plynu za deformované ceny spoločnosťou Gazprom preto ovplyvňuje úroveň cien ostatných dodávateľov zemného plynu v Rusku, ktorí niekedy predávajú dokonca za ceny o niečo nižšie, ako sú ceny spoločnosti Gazprom.

(41)

Napokon, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu použitú na úpravu ceny plynu, pripomienky k predbežnému poskytnutiu informácií nezmenili názor Komisie na to, že takzvaná „cena vo Waidhause“ by sa stále mala považovať za primeranú referenčnú hodnotu. Ako sa vysvetľuje v písmene d) odôvodnenia 55 a v odôvodnení 58 predbežného nariadenia, táto cena sa približuje iným dôležitým cenovým ponukám v Európe a jej použitie ako referenčnej hodnoty bolo potvrdené príslušnými rozsudkami Súdneho dvora (9). Skutočnosť, že zemný plyn vyvážaný do Waidhausu a zemný plyn spotrebovaný v Rusku majú odlišnú energetickú hodnotu, neznamená, že ide o rôzne výrobky, a vyriešila sa samostatnou úpravou.

(42)

Po zohľadnení odôvodnení 34 až 41 Komisia dospela k záveru, že úprava nákladov na zemný plyn uplatňovaná v predbežnej fáze, ako aj použitá metodika sú takisto v súlade s pravidlami WTO vzhľadom na osobitnú situáciu ruského trhu s plynom.

(43)

Po konečnom poskytnutí informácií obaja ruskí vyvážajúci výrobcovia zopakovali niektoré svoje vyjadrenia týkajúce sa zlučiteľnosti predmetnej úpravy s pravidlami WTO a dominantného postavenia spoločnosti Gazprom na ruskom domácom trhu so zemným plynom. Nepredložili však žiadne doplňujúce dôkazy ani argumenty, ktoré by viedli k zmene záveru Komisie uvedeného v odôvodnení 42.

(44)

Zainteresované strany ďalej tvrdili, že prevodný koeficient medzi mernými jednotkami, úpravy o náklady na dopravu a prirážku distribútorov a 30 % vývozná daň zahrnutá do upravenej ceny plynu neboli správne.

(45)

Spoločnosť Eurochem po konečnom poskytnutí informácií dodatočne tvrdila, že pri výpočte úpravy nákladov na dopravu sa použil nesprávny výmenný kurz. Spoločnosť okrem toho tvrdila, že by sa mala vykonať dodatočná úprava o poplatky za používanie nemeckej siete.

(46)

V reakcii na uvedené poznámky sa vykonali tieto opravy:

a)

mernou jednotkou objemu zemného plynu použitou pri stanovovaní ceny vo Waidhause je milión britských tepelných jednotiek (mmBtu). Po pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií sa prevodný koeficient zmenil na 1 mmBtu = 31,899 metrov kubických;

b)

zmenila sa úprava nákladov na dopravu, pričom sa zohľadnili skutočné náklady na dopravu zaplatené ruskými výrobcami v Rusku. Na úpravu nákladov na dopravu z Waidhausu (10) späť k ruskej hranici však Komisia použila údaje poskytnuté v podnete; údaje uvedené v správe skupiny Brattle nepovažovala za presnejšie, pretože pochádzali zo zdrojov, ktoré používali údaje zozbierané pred obdobím prešetrovania. Náklady na dopravu od ruskej hranice k príslušným ruským ťažobným poliam zemného plynu, odkiaľ vyvážajúci výrobcovia svoj zemný plyn odoberajú, sa zakladajú na regulovaných tarifách (11);

c)

15-percentná distribučná prirážka použitá v predbežných výpočtoch bola revidovaná smerom nadol, a pohybuje sa v rozmedzí od 1 % do 5 %. Pri výpočte prirážky sa zohľadnili všetky náklady iné ako náklady na plyn a dopravu (vrátane rozvodu plynu). Ako sa vysvetľuje v osobitných poskytnutiach informácií jednotlivým spoločnostiam, v maximálnej možnej miere sa použili skutočné dodatočné poplatky za nákup plynu počas obdobia prešetrovania, a ak údaje chýbali, použil sa primeraný odhad. Komisia zamietla tvrdenie spoločnosti Eurochem, podľa ktorého by sa nemala uplatňovať žiadna domáca prirážka, keďže v prípade ruskej vývoznej ceny plynu sa nezohľadňuje žiadna prirážka, pretože pri výpočte regulovanej vývoznej ceny sa takéto náklady nezohľadňujú (12) a nepredložili sa žiadne ďalšie dôkazy o existencii takejto prirážky.

d)

žiadosť o odpočítanie 30-percentnej vývoznej dane z referenčnej ceny bola zamietnutá – táto daň je jedným z opatrení, ktoré viedlo k deformácii trhu so zemným plynom v Rusku, takže je odôvodnené predpokladať, že cena plynu na domácom trhu by bola najmenej o 30 % vyššia, ak by vývozná daň neexistovala. Keďže je súčasťou nákladov na plyn ruského pôvodu na trhu Únie, ako taká je súčasťou základnej referenčnej ceny;

e)

tvrdenie týkajúce sa výmenného kurzu použitého pri výpočte úpravy týkajúcej sa nákladov na dopravu bolo prijaté a výpočty sa zodpovedajúcim spôsobom upravili;

f)

zistilo sa, že žiadosť o úpravu o poplatky za nemeckú sieť nie je opodstatnená, keďže cena vo Waidhause je na úrovni ceny CIF na hranici Nemecka (a do takejto ceny sa teda nepremietajú nijaké poplatky za nemeckú sieť).

(47)

Revidovaný výpočet úpravy ceny plynu bol ruským vyvážajúcim výrobcom poskytnutý v osobitnom poskytnutí informácií tak vo fáze konečného poskytnutia informácií, ako aj v rámci dodatočného konečného poskytnutia informácií po vykonaní revízií v nadväznosti na pripomienky opísané v odôvodnení 45 a 46 písm. b), c) a e). Úprava neovplyvnila normálnu hodnotu spoločnosti Acron, pretože, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 61 predbežného nariadenia, k zmene dumpingového rozpätia by viedlo iba také zvýšenie upravených nákladov na výrobu, po ktorom by sa stali domáce transakcie spoločnosti Acron v OP neziskové. Po opravách normálnej hodnoty spoločnosti Eurochem, ku ktorým sa pristúpilo na základe pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií, revidovaná úprava ceny plynu nezmenila normálnu hodnotu pre Eurochem, a teda nemala vplyv na výpočet dumpingového rozpätia.

(48)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 38 až 61 predbežného nariadenia, ako sa objasňuje v odôvodneniach 17 až 38.

3.1.3.   Vývozná cena

(49)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny boli uvedené v odôvodneniach 62 až 65 predbežného nariadenia.

(50)

Najprv treba poznamenať, že Komisia súhlasila s požiadavkou spoločnosti Eurochem na vypočítanie samostatných dumpingových rozpätí pre dvoch vyvážajúcich výrobcov v skupine, keďže spoločnosť poskytla údaje, ktoré umožňovali rozpis predaja podľa výrobcu. Takýto rozpis sa dal vykonať napriek skutočnosti, že dotknutých bolo niekoľko obchodných spoločností a náklady daných dvoch výrobcov vrátane nákladov na predaj na vývoz do Únie sa líšili. Samostatné dumpingové rozpätia sa potom spojili do váženého priemeru rozpätia pre skupinu Eurochem, a to na základe objemu predaja do Únie. Spoločnosť Eurochem dostala osobitné poskytnutie informácií s novým výpočtom dumpingového rozpätia podľa výrobcu. V novom výpočte Komisia v náležitých prípadoch zohľadnila pripomienky spoločnosti k technickému výpočtu.

(51)

Druhý ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri úprave jeho vývoznej ceny by sa mal odpočítať skutočný zisk jeho prepojeného vývozcu vo Švajčiarsku a prepojeného dovozcu vo Francúzsku, a nie odhadovaný primeraný zisk. Je však potrebné poznamenať, že skutočný zisk daných spoločností je založený na transferových cenách. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(52)

Spoločnosť ďalej tvrdila, že Komisia nesprávne vypočítala náklady na riedenie, keďže prevod použitý na objemy transakcií na vytvorenie vývoznej ceny zriedeného výrobku by sa mal uplatňovať aj na hodnoty transakcií pre zriedený výrobok. Treba však poznamenať, že rozdiel v cenách medzi vyvážaným výrobkom a zriedeným výrobkom je premietnutý už do prevodu objemov transakcií, pretože týmto prevodom sa zvyšuje jednotková cena zriedeného výrobku, ako keby nebol zriedený. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(53)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Acron tvrdila, že Komisia dvojmo započítala náklady na riedenie jej prepojeného dovozcu vo Francúzsku, keďže tieto náklady boli údajne odpočítané od predajnej ceny a súčasne neboli odpočítané od PVA nákladov tejto spoločnosti. Náklady na riedenie sa však v rozpore s tvrdením spoločnosti Acron od PVA nákladov odpočítali (13).

(54)

Spoločnosť ďalej tvrdila, že jej francúzsky prepojený dovozca bol založený len tesne pred obdobím prešetrovania a začal predávať až v poslednom štvrťroku OP. Podľa tvrdenia tejto spoločnosti by teda Komisia mala upraviť vývoznú cenu len o jednu štvrtinu PVA nákladov.

(55)

Spoločnosť mala všeobecné a administratívne náklady počas celého OP. Aj keď tieto náklady vynaložila ešte pred prvými predajmi, keďže spoločnosť pôsobila len v oblasti nákupu, riedenia a ďalšieho predaja UAN, PVA náklady súviseli s dotknutým výrobkom. Tvrdenie sa preto zamieta.

(56)

Po dodatočnom konečnom poskytnutí informácií navyše jeden ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nemala odpočítať 4 % ziskové rozpätie neprepojeného dovozcu od predajných cien, ktoré jej prepojený nemecký obchodník účtoval neprepojeným zákazníkom v EÚ. Tento výrobca tvrdil, že v prípade predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ nemecký subjekt nekonal ako neprepojený dovozca, keďže nevykonával formality spojené s dovozom dotknutého výrobku na trh Únie.

(57)

Komisia skonštatovala, že tento prepojený nemecký obchodník bol považovaný za prepojeného dovozcu, lebo plnil všetky funkcie dovozcu. Cena ďalšieho predaja by mala teda obvykle zahŕňať PVA náklady dovozcu a zisk, a presne o to ide aj v predmetnej úprave. Pri tejto úprave Komisia nevykonáva podrobnú analýzu jednotlivých transakcií alebo jednotlivých zákazníkov, aby určila, aké činnosti vykonala daná spoločnosť s ohľadom na konkrétne transakcie dovozu a ďalšieho predaja. Tvrdenie sa preto zamieta.

(58)

Keďže neboli predložené žiadne dodatočné pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny nad rámec tých, ktoré sú už uvedené v odôvodneniach 41 až 44, odôvodnenia 62 až 65 predbežného nariadenia boli potvrdené.

3.1.4.   Porovnanie

(59)

Keďže neboli predložené žiadne dodatočné pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny nad rámec tých, ktoré sú už uvedené v bodoch 3.1.2 a 3.1.3, potvrdili sa odôvodnenia 66 až 67 predbežného nariadenia.

3.1.5.   Dumpingové rozpätia

(60)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 17 až 47, Komisia vzala do úvahy pripomienky zainteresovaných strán a prepočítala dumpingové rozpätia pre Rusko.

(61)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Konečné dumpingové rozpätie

Acron Group

31,9 %

Eurochem Group

20,0 %

Všetky ostatné spoločnosti

31,9 %

(62)

Informácie o výpočtoch individuálnych dumpingových rozpätí po opravách a úpravách vykonaných v nadväznosti na pripomienky ruských vyvážajúcich výrobcov po konečnom poskytnutí informácií boli znovu poskytnuté predmetným spoločnostiam.

3.2.   Trinidad a Tobago

3.2.1.   Normálna hodnota

(63)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty sú uvedené v odôvodneniach 74 až 79 predbežného nariadenia.

(64)

Vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií spoločnosť Methanol Holdings (Trinidad) Limited (ďalej len „MHTL“) zopakovala niekoľko technických tvrdení o svojej spoločnosti týkajúcich sa vytvorenia normálnej hodnoty, najmä v súvislosti s nákladmi na výrobu, PVA nákladmi a ziskom, ktoré sa majú použiť pri výpočte.

(65)

Komisia tieto tvrdenia preskúmala. Jedno z tvrdení súviselo s otázkou, ktorej sa už venovala pozornosť v odôvodnení 78 predbežného nariadenia (konkrétne išlo o tvrdenie, ktoré Komisia prijala). Keďže nové argumenty spoločnosti MHTL boli v rozpore s jej pôvodným tvrdením, pričom táto zmena nebola odôvodnená, tvrdenie bolo zamietnuté. Komisia okrem toho posúdila jedno z ďalších tvrdení ako odôvodnené. V dôsledku toho zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočet normálnej hodnoty. Keďže pripomienky sa týkali údajov konkrétnej spoločnosti, ktoré sa použili na výpočty a považovali sa za dôverné, lebo sa týkajú výrobných nákladov a PVA nákladov, dôvody ich zamietnutia alebo prijatia boli zainteresovanej strane vysvetlené v osobitnom poskytnutí informácií.

3.2.2.   Vývozná cena

(66)

Podrobnosti o výpočte vývoznej ceny sú uvedené v odôvodneniach 80 až 82 predbežného nariadenia.

(67)

Vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií spoločnosť MHTL predložila niekoľko technických tvrdení o svojej spoločnosti týkajúcich sa výpočtu vývoznej ceny, najmä pokiaľ ide o údaje na určenie vývoznej ceny a úpravy ceny o náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom.

(68)

Komisia tieto tvrdenia preskúmala a niektoré z nich posúdila ako odôvodnené. V dôsledku toho Komisia upravila výpočet vývoznej ceny. Keďže pripomienky sa týkali údajov konkrétnej spoločnosti, ktoré sa použili na výpočty a považovali sa za dôverné, lebo sa týkajú transferových cien a iných nákladov, dôvody ich zamietnutia alebo prijatia boli zainteresovanej strane vysvetlené v osobitnom poskytnutí informácií.

3.2.3.   Porovnanie

(69)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania, odôvodnenia 83 a 84 predbežného nariadenia boli potvrdené.

3.2.4.   Dumpingové rozpätia

(70)

Ako sa rozobralo v odôvodneniach 50 až 57, Komisia vzala do úvahy pripomienky spoločnosti MHTL a prepočítala dumpingové rozpätia pre Trinidad a Tobago.

(71)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Konečné dumpingové rozpätie

Methanol Holdings (Trinidad) Limited

55,8 %

Všetky ostatné spoločnosti

55,8 %

(72)

Po konečnom poskytnutí informácií neboli doručené žiadne pripomienky týkajúce sa výpočtov dumpingu v prípade spoločnosti MHTL.

3.3.   Spojené štáty americké

3.3.1.   Normálna hodnota

(73)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty sú uvedené v odôvodneniach 90 až 98 predbežného nariadenia.

(74)

Vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií spoločnosť CF Industries Holdings (ďalej len „CFI“) tvrdila, že Komisia nesprávne predbežne zamietla jej žiadosť o stanovenie ziskovosti predaja na domácom trhu na základe výrobných nákladov každého výrobného závodu osobitne, keď dospela k záveru, že stanovenie ziskovosti v rámci testu bežného obchodu sa vykonáva na úrovni právnickej osoby.

(75)

V tejto súvislosti spoločnosť CFI uviedla, že takejto argumentácii chýba právne odôvodnenie, keďže Súdny dvor sa vo veci Alumina (14) uzniesol, že v článku 2 základného antidumpingového nariadenia sa neposkytuje úplný zoznam metód umožňujúcich určiť, či boli ceny účtované v bežnom obchode, a že Komisia by mala v rámci testu bežného obchodu preskúmať ziskovosť predaného výrobku na základe výrobných nákladov toho daného výrobku.

(76)

Spoločnosť CFI sa okrem toho odvolávala na prístup Komisie v predchádzajúcich prešetrovaniach (15), keď Komisia na určenie ziskovosti predaja na domácom trhu rutinne používala výrobné náklady konkrétnych závodov.

(77)

Spoločnosť CFI napokon tvrdila, že poskytla údaje, ktoré umožňujú vysledovať predajné transakcie späť do závodu, v ktorom boli vyrobené.

(78)

Komisia preskúmala tvrdenia uvedené v odôvodneniach 74 až 77 a zistila, že vo veci Alumina Súdny dvor skonštatoval len skutočnosť, že článok 2 základného antidumpingového nariadenia neobsahuje vyčerpávajúci zoznam metód na určenie skutočnosti, či sa predaj na domácom trhu uskutočňoval v bežnom obchode. Súdny dvor však Komisiu nezaviazal, aby vykonala preskúmanie pre tie časti spoločnosti, ktoré netvoria samostatnú právnickú osobu.

(79)

Okrem toho v prešetrovaniach uvádzaných spoločnosťou CFI Komisia preskúmala jednotlivé výrobné závody, pretože tieto spoločnosti boli samostatnými právnickými osobami, hoci boli členmi tej istej skupiny.

(80)

Na základe zistení Komisie vysvetlených v odôvodneniach 78 a 79 nebolo potrebné skúmať, či by údaje poskytnuté spoločnosťou CFI umožnili preukázať jasnú spojitosť medzi jednotlivými predajnými transakciami na domácom trhu a výrobnými závodmi. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(81)

Spoločnosť CFI vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala svoje tvrdenie týkajúce sa ziskovosti predaja na domácom trhu. Spoločnosť tvrdila, že Komisia mala posúdiť nielen to, či sú výrobné závody samostatnými právnickými osobami, ale aj či štruktúra skupiny umožňuje identifikovať výrobcu v rámci skupiny z hľadiska predaja a výroby, pričom sa opakovane odvolávala na zistenia Komisie v prešetrovaní týkajúcom sa bezšvových rúr (pozri odôvodnenie 76).

(82)

Komisia k uvedenému tvrdeniu znovu pripomenula, že prešetrovanie, na ktoré sa CFI odvoláva, malo svoje vlastné špecifické aspekty. Závery, ktoré Komisia učinila v prípade bezšvových rúr, teda že bolo možné vypočítať individuálne dumpingové rozpätia, keďže sa dal identifikovať výrobca z hľadiska predaja a výroby, boli relevantné až po splnení prvej základnej podmienky, a to, že dotknuté spoločnosti v tomto prešetrovaní boli samostatnými právnickými osobami, čo pri spoločnosti CFI neplatí.

(83)

Navyše, aj keby Komisia mala v úmysle posudzovať ziskovosť predaja na domácom trhu podľa jednotlivých závodov, výrobca by sa nedal vždy identifikovať. Spoločnosť predáva na svojom domácom trhu buď priamo z výrobného závodu alebo cez významný počet distribučných nádrží. Komisia zistila, že výrobné závody zásobovali viaceré distribučné nádrže a väčšina distribučných nádrží bola zásobovaná viacerými výrobnými závodmi. Preto je nemožné jednoznačne spojiť určitú predajnú transakciu so závodom, v ktorom bol konkrétny výrobok vyrobený.

(84)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

3.3.2.   Vývozná cena

(85)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, potvrdili sa odôvodnenia 99 až 100 predbežného nariadenia.

3.3.3.   Porovnanie

(86)

V odôvodneniach 101 a 102 predbežného nariadenia sa vysvetľuje spôsob porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny.

(87)

Spoločnosť CFI vo svojich pripomienkach k predbežnému poskytnutiu informácií tvrdila, že s cieľom umožniť spravodlivé porovnanie by Komisia mala uplatniť dve úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného antidumpingového nariadenia: úpravu z dôvodu objemu dodávky a úpravu nákladov.

(88)

Pokiaľ ide o úpravu z dôvodu objemu dodávky, spoločnosť CFI tvrdila, že by sa mala vykonať úprava ceny domácich predajných transakcií, aby sa zohľadnilo, ako na predajnú cenu vplýva to, že na domáci trh sa v porovnaní s trhom Únie dodávajú iné množstvá, keďže množstvo v prípade jednotlivých transakcií na domácom trhu je obvykle malé, zatiaľ čo pri vývoze do Únie býva veľké.

(89)

V tejto súvislosti spoločnosť CFI poskytla aj výpočet, ktorý ukázal rozdiel vo váženom priemere predajnej ceny na domácom trhu pre rôzne predajné množstvá. Hoci Komisia uznala existenciu cenového rozdielu, nemohla vylúčiť, že tento cenový rozdiel bol spôsobený inými faktormi, napríklad sezónnou povahou dotknutého výrobku, okamihom podpísania príslušnej zmluvy a objemom dotknutým príslušnou zmluvou (namiesto individuálnej dodávky).

(90)

Spoločnosť navyše neposkytla žiadny dôkaz o tom, že pri rokovaniach o predajnej cene zohľadnila množstvo predaja (cenová politika, e-mailová korešpondencia atď.). Komisia napokon zistila, že všetky dodatočné náklady spojené s manipuláciou a dopravou malých množstiev v porovnaní s veľkými množstvami sa zohľadnili ako úpravy. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(91)

Pokiaľ ide o úpravu nákladov, spoločnosť CFI tvrdila, že Komisia mala upraviť predajnú cenu na domácom trhu tak, aby sa zohľadnil rozdiel v nákladoch na výrobu jednotlivých výrobných závodov. Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť CFI predložila niekoľko argumentov týkajúcich sa svojej spoločnosti.

(92)

Komisia tieto argumenty preskúmala, tvrdenie posúdila ako neopodstatnené a následne ho zamietla. Keďže k týmto argumentom sa pristupovalo ako k dôverným, dôvody zamietnutia boli zainteresovanej strane vysvetlené v osobitnom poskytnutí informácií.

(93)

Spoločnosť CFI vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií zopakovala svoje tvrdenie týkajúce sa úpravy nákladov. Na podporu tohto tvrdenia však nepredložila žiadne nové dôkazy. Komisia preto potvrdila, že tvrdenie bolo zamietnuté.

(94)

Spoločnosť CFI navyše opakovane tvrdila, že Komisia mala uplatniť úpravu v súvislosti s rozdielom v množstvách, ktoré sa zvyčajne predávajú na domácom trhu a ktoré sa vyvážajú do Únie. Argumentovala, že rozdiel v cenách nebol zachytený v úprave, ktorá sa požadovala pri nákladoch na dopravu, pretože porovnanie cien použité na posúdenie úpravy z dôvodu objemu dodávky sa vykonalo na úrovni očistenej od nákladov na dopravu. CFI ďalej tvrdila, že má výrazné úspory z rozsahu (najmä pri administratívnych nákladoch, nákladoch na uvádzanie na trh a predajných nákladoch, ale aj pri plánovaní výroby atď.), ktoré jej umožňujú účtovať si nižšie ceny zo závodu.

(95)

Komisia zistila, že hoci porovnanie úrovne cien sa vykonalo pre ceny očistené od všetkých úprav, prípadné úspory z rozsahu týkajúce sa dopravy veľkých zásielok a narábania s nimi v porovnaní s malými zásielkami sa už zohľadnili v rámci uvedených úprav. Pokiaľ ide o úspory z rozsahu pri administratívnych nákladoch, nákladoch na uvádzanie na trh a predajných nákladoch, CFI neposkytla na podporu tohto tvrdenia žiadne dôkazy. Skutočne vynaložené PVA náklady sa navyše premietli do predajnej ceny na domácom trhu pri ziskových transakciách použitých na výpočet normálnej hodnoty. Komisia preto potvrdila, že toto tvrdenie sa zamieta.

(96)

Keďže obidve žiadosti spoločnosti CFI boli zamietnuté, Komisia potvrdila odôvodnenia 101 a 102 predbežného nariadenia.

3.3.4.   Dumpingové rozpätia

(97)

Ako sa podrobne uvádza v odôvodneniach 60 až 77, Komisia zamietla všetky tvrdenia týkajúce sa výpočtu dumpingu spoločnosti CFI, a preto potvrdila predbežné dumpingové rozpätia pre Spojené štáty americké.

(98)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Spoločnosť

Konečné dumpingové rozpätie

CF Industries Holdings, Inc.

37,3 %

Všetky ostatné spoločnosti

37,3 %

4.   UJMA

4.1.   Definícia výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(99)

Vyvážajúci výrobcovia, spoločnosti Acron a CFI, vzniesli pripomienku, že dvaja výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú približne 30 % výroby v Únii, s podnetom nesúhlasili. Spoločnosť CFI takisto poznamenala, že niekoľko ďalších výrobcov sa neprihlásilo a údajne nie sú ovplyvnení prešetrovaným dovozom, a spochybnila aj spoľahlivosť ukazovateľov ujmy.

(100)

Komisia pripomenula, že vzorka obsahuje troch zo štyroch najväčších výrobcov z Únie, ktorí spolu predstavujú viac ako 50 % výroby a predaja v Únii. Vzorka je preto jednoznačne reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 134 predbežného nariadenia, mnoho ukazovateľov ujmy sa stanovilo na makroúrovni, a preto boli založené na údajoch všetkých výrobcov z Únie.

(101)

Okrem toho začatie prešetrovania podporili výrobcovia predstavujúci viac ako 50 % výroby v Únii, a právne požiadavky týkajúce sa reprezentatívnosti tak boli splnené.

(102)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa tohto oddielu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 108 až 109 predbežného nariadenia.

4.2.   Spotreba v Únii

(103)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 110 až 112 predbežného nariadenia.

4.3.   Dovoz z dotknutých krajín

(104)

Vyvážajúci výrobca Acron tvrdil, že dovoz z kumulovaných krajín sa po roku 2016 nezvýšil a že akýkoľvek neskorší nárast bol spôsobený poklesom dovozu z tretích krajín. Spoločnosť uviedla, že výrazný nárast dovozu tekutého hnojiva, ako je UAN, nie je možný, pretože takýto nárast obmedzujú logistické a skladové kapacity. Vyvážajúci výrobca CFI a združenie používateľov AGPB v tom istom duchu tvrdili, že pri posudzovaní zvýšenia objemu dovozu z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia Komisia nezohľadnila, že časť tohto zvýšenia objemu bola spôsobená nahrádzaním za dovoz z Egypta, ktorý prudko poklesol, alebo za objemy, ktoré predtým dodával výrobca z Únie, ktorý medzitým prestal vyrábať UAN. Dodatočný objem dovozu z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia, ktorý mohol ovplyvniť výrobné odvetvie Únie, preto predstavoval menej ako polovicu zo 672 000 ton uvedených v tabuľke 2 predbežného nariadenia. V tejto súvislosti však Komisia poznamenala, že ako vyplýva z tabuľky 2 v predbežnom nariadení, od roku 2016 do obdobia prešetrovania dovoz z dotknutých krajín v každom roku vzrástol v absolútnom vyjadrení aj vo vzťahu k veľkosti trhu. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(105)

Združenia používateľov AGPB a IFA tvrdili, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa po období prešetrovania zlepšil. V tejto súvislosti Komisia v prvom rade obvykle skúma trendy relevantné pre posúdenie ujmy vrátane dovozu na základe určitého viacročného referenčného obdobia, ktoré je rovnaké pre všetky príslušné údaje a ktoré sa končí bezprostredne pred začatím prešetrovania. Udalosti, ku ktorým údajne došlo potom, by sa v zásade nemali brať do úvahy, pretože nepatria do tohto referenčného obdobia. Po druhé, je pravdepodobné, že vývoj podielu výrobného odvetvia Únie na trhu od obdobia prešetrovania bol ovplyvnený a deformovaný samotným začatím prešetrovania. Po tretie, na účely výpočtu podielu na trhu po období prešetrovania by bolo nevyhnutné, aby Komisia bola získala a overila novšie údaje týkajúce sa predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, čo sa v tomto prípade nestalo. Z týchto dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(106)

Vyvážajúci výrobcovia Acron, CFI a Eurochem namietali proti výpočtom Komisie týkajúcim sa cenového podhodnotenia. Po prvé, nesúhlasili so skutočnosťou, že Komisia pre časť predajných cien výrobného odvetvia Únie použila cenu pri dodaní do prístavov, ako sú Rouen (Francúzsko) a Gent (Belgicko), ako sa riadne vysvetľuje v odôvodneniach 128 a 129 predbežného nariadenia. Pokiaľ ide o túto otázku, spoločnosť Eurochem takisto uviedla, že v predbežnom nariadení sa jasne neuvádza, akého množstva predaja sa to týkalo.

(107)

Komisia objasnila, že na účely výpočtov cenového podhodnotenia stanovila jednu predajnú cenu výrobného odvetvia Únie pre jediný druh výrobku vyvážaný z dotknutých krajín (UAN s obsahom dusíka 32 %). Táto cena bola overená predajná cena tohto druhu výrobku v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Približne 40 % tohto predaja smerovalo do prístavov ako Rouen alebo Gent a tieto predajné ceny boli upravené z dôvodov stanovených v odôvodnení 128 predbežného nariadenia. Pri zvyšných 60 % predaja Únie, ktorý uskutočnili strany zaradené do vzorky, sa použila predajná cena zo závodu, pretože pri tomto predaji nebola na dopravu výrobku do hlavného porovnávacieho bodu (zvyčajne Rouen alebo Gent) potrebná námorná nákladná doprava. Na výpočet cenového podhodnotenia sa použil takto získaný vážený priemer predajnej ceny výrobného odvetvia Únie. Návrh v odôvodnení 130 predbežného nariadenia, aby sa na porovnanie použili rôzne druhy výrobku, bol preto mylný, pretože všetok dovoz z dotknutých krajín bol dovozom toho istého druhu výrobku, a to UAN s obsahom dusíka 32 %, a na strane výrobného odvetvia Únie sa takisto použil len tento druh výrobku. Ani odkazy v odôvodneniach 127 a 129 predbežného nariadenia na „tretinu“ týkajúcu sa predaja výrobného odvetvia Únie, pri ktorom vznikli náklady na námornú nákladnú dopravu na dodanie do západoeurópskych prístavov, a na „dve tretiny“ týkajúce sa ostatného predaja výrobného odvetvia Únie neboli úplne presné, a malo ísť skôr o „40 %“ v prvom prípade a „60 %“ v druhom prípade.

(108)

Výrobca z Únie spoločnosť OCI Nitrogen tvrdila, že žiadny z dôvodov, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 128 predbežného nariadenia, neodôvodňuje odchýlku od bežnej praxe Komisie, ktorou je porovnávať cenu CIF na hranici Únie vyvážajúcich výrobcov s cenou zo závodu výrobcov z Únie. Tvrdil, že uvádzané dôvody sú buď veľmi časté v mnohých antidumpingových prešetrovaniach, alebo majú nespravodlivo kompenzovať konkurenčné nevýhody, ktorým čelia výrobcovia v dôsledku ich umiestnenia, alebo by sa dali rovnako vzťahovať aj na vyvážajúcich výrobcov. Eurochem vzniesol po konečnom poskytnutí informácií podobné pripomienky. Komisia odmietla toto tvrdenie, keďže podľa jej presvedčenia zo znenia uvedeného odôvodnenia jasne vyplýva, že situácia v tomto konkrétnom prípade je taká výnimočná, že si skutočne vyžadovala zvolený prístup. Dotknuté strany nepreukázali objektívne dôvody proti prístupu Komisie. Pochybovali aj o tom, či Komisia tento prístup už niekedy uplatnila za podobných výnimočných okolností. Hoci je skutočnosť, či tak Komisia predtým urobila alebo nie, sama osebe nepodstatná, Komisia sa skutočne pri predchádzajúcich prešetrovaniach občas musela uchýliť k tejto metodike, keď sa vyskytli podobne zložité situácie, ako napríklad v nedávnom prešetrovaní týkajúcom sa vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu (16). Aj keď dôvody na to, aby sa nevychádzalo z ceny zo závodu, mohli byť v uvedenom prešetrovaní odlišné, ako tvrdil Eurochem, ukazuje to, že Komisia pokladá za vhodné odchýliť sa od svojho obvyklého prístupu, ak si to okolnosti vyžadujú.

(109)

Pokiaľ ide o vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, veľká väčšina predaja bola dodaná do prístavov v západnej Európe, ako sú Rouen alebo Gent. Vývozná cena použitá pri výpočtoch cenového podhodnotenia obsahovala dopravu na dodanie do prístavu CIF v uvedených miestach. Pri malom množstve predaja deklarovanom inde v Únii vývozná cena zahŕňala aj dopravu do miesta CIF na hranici Únie. Výpočet cenového podhodnotenia bol teda symetrický medzi stranou Únie a stranou vývozu.

(110)

Komisia preto zotrvala na svojom stanovisku, že úprava určitého predaja výrobného odvetvia Únie na úroveň CIF v tomto prešetrovaní bola primeraná, a to z dôvodov uvedených v odôvodneniach 126 až 131 predbežného nariadenia. Je zrejmé, že kombinácia skutočností na tomto trhu, ako sú opísané v predbežnom nariadení, vytvára výnimočnú situáciu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(111)

Po konečnom poskytnutí informácií Eurochem poprel symetriu medzi stranou výrobného odvetvia Únie a stranu vývozu a na základe údajov získaných z Eurostatu tvrdil, že 35 % dovozu z Ruska údajne nesmerovalo do Francúzska a Belgicka, a teda neprechádzalo cez prístavy ako Rouen alebo Gent. Spoločnosť tvrdila, že v prípade týchto 35 % ruského predaja do Únie cena výrobného odvetvia Únie podľa nej obsahovala úpravu o dopravu do Rouenu alebo Gentu, zatiaľ čo ruský dovoz nebol na uvedenej úrovni. Tvrdenie bolo zamietnuté, keďže pre predaj výrobného odvetvia Únie použitý v porovnaní sa použili ceny CIF namiesto cien zo závodu iba v náležitých prípadoch predaja (typicky v prípade predaja uskutočňovaného cez Rouen alebo Gent), a nie pre všetok ostatný predaj.

(112)

Viaceré zainteresované strany argumentovali, že metodika uplatnená na výpočet cenového podhodnotenia bola mylná a nezlučiteľná s rozsudkom Všeobecného súdu z 10. apríla 2019 vo veci T-301/16 Jindal Saw Ltd a Jindal Saw Italia SpA/Európska komisia (ďalej len „vec Jindal Saw“) (17), vydaným len jeden deň pred uložením predbežných opatrení. Tvrdili najmä, že cena výrobného odvetvia Únie použitá na tieto výpočty a vývozné ceny neboli na rovnakej úrovni obchodu. Uviedli, že ceny výrobného odvetvia Únie boli upravené tak, aby odzrkadľovali ceny v mieste dodania koncovému požívateľovi, zatiaľ čo ako ceny vyvážajúcich výrobcov sa použila hodnota CIF na hranici Únie bez ohľadu na to, kde došlo k dodaniu koncovému používateľovi. V rovnakom duchu sa niesol argument, že podľa veci Jindal Saw by sa vyžadovalo, aby Komisia porovnala predajné ceny Únie prvým nezávislým kupujúcim s predajnými cenami prepojených spoločností vyvážajúcich výrobcov. Komisia to neurobila, pretože pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, znížila ceny ich predaja v Únii o sumu PVA nákladov a zisku prepojených obchodných spoločností v Únii, zatiaľ čo vo vzťahu k predaju výrobného odvetvia Únie prostredníctvom prepojených obchodníkov žiadny takýto odpočet neurobila. Jedna strana takisto tvrdila, že v metodike Komisie sa podľa nej nezohľadnila skutočnosť, že nie všetky jej predaje boli nakoniec určené na belgický a francúzsky trh a že použité ceny nezahŕňali PVA náklady a zisk, ktorý jej prepojeným obchodníkom priniesli dodávky jej zákazníkom.

(113)

Pokiaľ ide o vec Jindal Saw, Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia spravila chybu, keď odpočítala predajné náklady prepojených dovozcov spoločnosti Jindal do Únie od predaja prvému nezávislému kupujúcemu, zatiaľ čo predajné náklady prepojených predajných subjektov výrobného odvetvia Únie sa neodpočítali od predajných cien výrobného odvetvia Únie prvému nezávislému zákazníkovi. Súd preto usúdil, že tieto dve ceny neboli porovnané symetricky na rovnakej úrovni obchodu.

(114)

Komisia sa rozhodla doplniť výpočty cenového podhodnotenia vykonané v predbežnej fáze na základe tohto nedávneho rozsudku súdu a pripomienok, ktoré k tomuto bodu zaslali zainteresované strany. Komisia poznamenala, že vec Jindal Saw sa zaoberá hlavne otázkami súvisiacimi so spravodlivým porovnaním medzi dovoznými cenami a cenami výrobného odvetvia Únie a úrovňou obchodu. Pokiaľ ide o stanovenie priemernej predajnej ceny výrobného odvetvia Únie, predajné transakcie prostredníctvom prepojených strán tvorili iba okolo 40 % predaja vzorky výrobného odvetvia Únie použitej na účely porovnania. Náklady PVA a zisk, ktorý dosiahli prepojení obchodníci, boli nízke, a keďže väčšina predaja výrobného odvetvia Únie sa neuskutočňovala prostredníctvom prepojených obchodníkov, zistenie cenového podhodnotenia v prípade kumulovaného dovozu by nebolo spochybnené, aj keby sa výpočty upravili o takéto položky. Predaj výrobného odvetvia Únie jeho prepojeným stranám sa v skutočnosti uskutočňoval za trhové ceny a medzi cenami predaja prepojeným stranám a cenami predaja neprepojeným zákazníkom nebol žiadny významný rozdiel. Aj po odpočítaní PVA nákladov a zisku prepojených predajných subjektov z Únie by pri všetkých vyvážajúcich výrobcoch (okrem jedného) stále išlo o cenové podhodnotenie a v každom prípade by išlo o cenové podhodnotenie v prípade každej z dotknutých krajín. Komisia preto trvala na tom, že metodika stanovenia cenového podhodnotenia v predbežnej fáze nebola zjavne neprimeraná, ako tvrdili viaceré zainteresované strany.

(115)

Adekvátnosť výpočtu cenového podhodnotenia v predbežnom štádiu sa v každom prípade ďalej potvrdila najprv dodatočným výpočtom, pri ktorom sa vylúčil predaj výrobného odvetvia Únie prostredníctvom prepojených strán. Podiel predaja použitý v tomto výpočte stále predstavoval veľký a reprezentatívny objem predaja výrobného odvetvia Únie, t. j. približne 60 % UAN s obsahom dusíka 32 % predaných v Únii stranami zaradenými do vzorky. Tento objem bol podobný objemu dovozu z Ruska a zo Spojených štátov amerických a výrazne vyšší ako dovoz z Trinidadu a Tobaga. Veľmi malý podiel predaja koncovým používateľom bol zároveň z tohto dodatočného výpočtu vylúčený. Predaj Únie bol teda na rovnakej úrovni obchodu ako údaje za všetok dovoz. Tento druhý výpočet preukázal cenové podhodnotenie na mierne vyšších úrovniach ako pri uplatňovaní predbežne stanovenej metodiky. V prípade uvedeného výpočtu boli rozpätia v rozmedzí od 3,7 % do 11,2 %. Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Eurochem tvrdila, že tento výpočet podľa nej neviedol k spravodlivému porovnaniu, keďže porovnával len predaj neprepojeným zákazníkom výrobného odvetvia Únie na jednej strane s predajom tejto spoločnosti prepojeným stranám na druhej strane. Tento postreh je však mylný, keďže predaj spoločnosti Eurochem použitý v porovnaní je jej predaj neprepojeným zákazníkom, riadne upravený na úroveň CIF. Spoločnosť Eurochem takisto navrhla, aby sa na výpočet ceny CIF výrobcov z Únie použili určité vybrané sadzby za dopravu (ktoré poskytla v tabuľke ako súčasť svojich pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií). Tieto sadzby sú však zjavne sadzbami Eurochemu a týkajú sa miest odosielania tovaru, ktoré výrobné odvetvie Únie nepoužíva. Toto tvrdenie sa preto zamietlo, lebo by viedlo k menšej presnosti výpočtu.

(116)

Komisia poznamenala, že z týchto dodatočných výpočtov ešte jasnejšie vysvitlo, že dumpingový dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie bez ohľadu na použitú metodiku. Tvrdenia strán týkajúce sa tohto aspektu boli preto zamietnuté.

(117)

Okrem stanovenia cenového podhodnotenia z prešetrovania zároveň vyplynulo, že účinkom dumpingového dovozu bolo v každom prípade stlačenie cien na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. V predbežnom nariadení sa už venovala pozornosť existencii stlačenia cien, a to najmä v odôvodneniach 149, 166 a 167. Ďalej to potvrdzujú údaje uvedené v odôvodnení 131 v reakcii na argument jednej zainteresovanej strany. Ako sa podrobnejšie rozpracúva v odôvodneniach 125 a 131, v predbežnom nariadení sa jasne poukazovalo na stlačenie cien na trhu Únie, keďže predajné ceny nebolo možné zvýšiť tak, aby pokrývali značné zvýšenie nákladov, čo najlepšie vidno v tabuľke 7. Neschopnosť výrobného odvetvia Únie zvýšiť predajné ceny bola spôsobená vplyvom, ktorý mali zvyšujúce sa objemy dumpingového dovozu na trh Únie. Zo všetkých týchto údajov vyplynulo, že okrem konečného cenového podhodnotenia dumpingový dovoz spôsobil výrazné stlačenie cien v zmysle článku 3 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia.

(118)

Vyvážajúci výrobca MHTL taktiež argumentoval, že výpočet cenového podhodnotenia nie je v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu z 30. novembra 2011 vo veci T-107/08 Transnational Company „Kazchrome“ AO a ENRC Marketing AG proti Rade Európskej únie a Európskej komisii (ďalej len „vec Kazchrome“) (18). Tento rozsudok mal údajne nariaďovať, že na výpočty cenového podhodnotenia (a predaja pod cenu) by sa mala použiť konečná cena pre zákazníka, a nie „teoretická cena vytvorená Komisiou“. Podľa tohto rozsudku sa však vyžaduje, aby bodom porovnania bol skutočný fyzický bod, v ktorom ceny porovnávajú zákazníci na trhu Únie. S ohľadom na to, že hlavným bodom porovnania cien na trhu Únie bola cena CIF, clo zaplatené, a že sa zohľadňovali ceny CIF na hranici aj vtedy, keď bol dovoz colne vybavený v západnej Európe v Rouene a Gente, sa Komisia utvrdila v tom, že výpočet bol plne v súlade s rozsudkom vo veci Kazchrome.

(119)

Komisia ďalej poznamenala, že vec Kazchrome sa vzťahovala na osobitnú situáciu týkajúcu sa tovaru, ktorý vstupoval na trh Únie najprv cez Litvu (v tranzite) a následne bol prepravený do Rotterdamu, kde bol colne vybavený. Komisia sa v uvedenom prípade rozhodla počítať cenové podhodnotenie a predaj pod cenu na základe ceny v momente tranzitu, a nie ceny po colnom konaní. V tomto prešetrovaní to však bolo inak, nebolo sporu o tom, že ceny použité na výpočet predaja pod cenu a výpočet cenového podhodnotenia sa zakladali na cene CIF po colnom vybavení.

(120)

Komisia bola presvedčená, že vývozné ceny, ako ich stanovila, a ceny zo závodu výrobného odvetvia Únie v náležitých prípadoch upravené na úroveň CIF boli východiskom pre spravodlivé a primerané porovnanie. Je vhodné pripomenúť, že dokonalé porovnanie by znamenalo, že sa zohľadnia len ponuky v rámci tej istej zákazky, pretože len vtedy by boli podmienky predaja rovnaké. Keďže dokonalé porovnanie nie je možné, Komisia bola presvedčená, že metodika, ktorá používa priemerné ceny zozbierané pre podobné výrobky za obdobie prešetrovania v trvaní jedného roka je spravodlivá. O tejto metodike jasne informovala v poskytnutí informácií.

(121)

Komisia sa okrem toho domnievala, že metóda na výpočet podhodnotenia, za ktorú sa zasadzovali zainteresované strany, by viedla k nerovnakému zaobchádzaniu pri výpočte ich rozpätí a rozpätí ostatných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predávajúcich nezávislým dovozcom. Metodika použitá pri iných vyvážajúcich výrobcoch sa zakladala na vývoznej cene na úrovni CIF, ktorá samozrejme nezahŕňa PVA náklady ani zisk z ďalšieho predaja v Únii po colnom konaní. Komisia použitou metodikou zabezpečila, že k obom okolnostiam (konkrétne keď išlo o vývoz prepojeným alebo nezávislým hospodárskym subjektom v Únii) sa pristupovalo rovnako. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(122)

Vyvážajúci výrobca Acron tvrdil, že pri výpočte cenového podhodnotenia by sa malo rozlišovať medzi UAN s obsahom dusíka 32 % a UAN s obsahom dusíka 30 % z dôvodu veľkých objemov, ktoré predal na trhu Únie. Toto tvrdenie bolo znovu predložené po konečnom poskytnutí informácií. V súlade s metodikou použitou na výpočet dumpingu tohto vyvážajúceho výrobcu sa však ďalší predaj zriedených výrobkov previedol na UAN s obsahom dusíka 32 %, keďže tento výrobok dovážala prepojená strana. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(123)

Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že vzorka výrobcov z Únie nie je reprezentatívna, keďže výrobcovia nachádzajúci sa vo východnej časti Únie sú v nej údajne zastúpení viac ako výrobcovia z ostatných častí. Keby Komisia zmenila vzorku v nadväznosti na pripomienky, ktoré tento výrobca predložil v skoršej časti prešetrovania (pozri aj odôvodnenie 12), v údajoch vzorky by bol oveľa menej zastúpený predaj z východnej Európy s vysokými nákladmi na dopravu. Argumentoval preto, že v dôsledku toho by boli predajná cena výrobného odvetvia Únie použitá na cenové podhodnotenie a miera cenového podhodnotenia oveľa nižšie. Vyvážajúci výrobca sa navyše domnieval, že predaj výrobcu OCI Nitrogen zaradeného do vzorky sa pri výpočtoch cenového podhodnotenia (a predaja pod cenu) nepoužil, pretože táto spoločnosť nepredávala tento druh výrobku vyvážaný do Únie daným vyvážajúcim výrobcom.

(124)

Komisia už potvrdila reprezentatívnosť vzorky výrobcov z Únie v odôvodnení 13 predbežného nariadenia. Vzorka zahŕňala viac ako 50 % celkovej výroby a objemov predaja v Únii a zakladá sa na najväčšom množstve výroby a predaja spolupracujúcich výrobcov vrátane troch najväčších spolupracujúcich výrobcov. Pokiaľ ide o údajné nadmerné zastúpenie výrobcov z východnej Európy, nepovažovalo sa za vhodné vylúčiť dvoch najväčších výrobcov. Vzorka sa preto zostavila v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia a objektívnym spôsobom. Po konečnom poskytnutí informácií aj združenia používateľov AGPB a IFA spochybnili reprezentatívnosť vzorky, pričom sa odvolávali najmä na tlačovú správu vydanú spoločnosťou Yara, aby preukázali, že výrobcovia z Únie vo všeobecnosti netrpeli ujmou. Komisia však pripomenula, že Yara Sluiskil B.V. bola pôvodne vybraná do vzorky, neskôr ale odmietla spolupracovať. Takisto treba uviesť, že tlačová správa týkajúca sa jedného výrobcu z Únie nespochybňuje reprezentatívnosť vybranej vzorky. Po konečnom poskytnutí informácií vláda Spojených štátov tvrdila, že Komisia nemala uplatňovať výber vzorky, ale mala prešetriť všetkých výrobcov z Únie. Vzhľadom na veľký počet dotknutých výrobcov z Únie a v snahe dokončiť prešetrovanie v stanovených lehotách sa Komisia už pred začatím prešetrovania rozhodla obmedziť počet výrobcov z Únie, ktorí budú predmetom prešetrovania, na primeraný počet vybraním vzorky. To je plne v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Tá istá strana takisto kritizovala vzorku, keďže sa domnievala, že išlo o predpojatý výber výrobcov podávajúcich podnet, pri ktorom sa nevzali do úvahy výrobcovia, ktorí k nim nepatrili. Treba pripomenúť, že vzorka bola vybraná na základe objemov výroby a predaja všetkých známych výrobcov, nielen spoločností podávajúcich podnet, v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Pôvodne sa dokonca vybral aj výrobca z Únie, ktorý bol proti podnetu, táto strana však odmietla spolupracovať. Nahradil ju iný výrobca, ktorý bol proti podnetu. Napokon vláda USA vyslovila pochybnosti o tom, či strany zaradené do vzorky predstavovali podstatnú časť výroby UAN v Únii, ako sa vyžaduje v článku 4.1 antidumpingovej dohody WTO. Po prvé, článok 41 antidumpingovej dohody WTO sa týka definície domáceho výrobného odvetvia a nie výberu vzorky (a preto sa nekladie požiadavka, aby vybraná vzorka predstavovala podstatnú časť výroby v Únii). Výberu vzorky sa týka článok 6 antidumpingovej dohody WTO a článok 17 základného nariadenia, a ako sa už skonštatovalo, vybraná vzorka bola s uvedenými ustanoveniami plne v súlade. Tieto pripomienky boli preto zamietnuté.

(125)

Pokiaľ ide o údaje o predaji použité na cenové podhodnotenie, Komisia zdôrazňuje, že z prešetrovania vyplynulo (odôvodnenia 149 a 165 predbežného nariadenia), že ceny výrobného odvetvia Únie boli v období prešetrovania značne stlačené dumpingovým dovozom, a platilo to najmä v prípade veľkého množstva predaja uskutočňovaného v kľúčových dovozných lokalitách, ako sú Rouen a Gent. Z tabuľky 10 v predbežnom nariadení vyplýva, že výrobné odvetvie Únie v dôsledku tohto vývoja utrpelo počas obdobia prešetrovania straty. Bolo by preto nesprávne predpokladať, že výrobné odvetvie Únie dokázalo pokryť svoje plné náklady (vrátane nákladov na dopravu). Komisia teda naďalej trvá na tom, že ceny na trhu Únie boli od roku 2016 do obdobia prešetrovania stlačené. V spise nie sú uvedené žiadne informácie o tom, že by sa ceny výrobcov z Únie nezaradených do vzorky podstatne líšili od cien výrobcov zaradených do vzorky. Výber iných výrobcov z Únie do vzorky by preto pravdepodobne nemal vplyv na zistené cenové podhodnotenie a stlačenie cien. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Pokiaľ ide o predaj výrobného odvetvia Únie použitý na vykonané výpočty cenového podhodnotenia, Komisia potvrdila, že dovoz UAN s obsahom dusíka 32 % sa porovnával iba s predajom výrobného odvetvia Únie toho istého druhu.

(126)

Popri uvedenej judikatúre európskych súdov sa vyvážajúci výrobca MHTL odvolával aj na iné dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že metodika Komisie na stanovenie cenového podhodnotenia bola nezákonná. Táto strana tvrdila, že uplatňovanie článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ktorý sa zaoberá vytvorením vývoznej ceny v prípade predaja prostredníctvom prepojenej strany v Únii, analogicky pre výpočty cenového podhodnotenia a predaja pod cenu je v rozpore s článkom 3 ods. 1 základného nariadenia, keďže uvedené ustanovenie sa má podľa nej uplatňovať iba na výpočet dumpingu a nemôže sa použiť v rámci analýzy ujmy. Použitá metodika mala byť napokon aj v rozpore s právom WTO, pretože vraj nepredstavovala spravodlivé porovnanie.

(127)

Komisia pripomenula, že pokiaľ ide o stanovenie rozpätia podhodnotenia ceny a takisto v prípade stanovenia existencie podhodnotenia ceny pre dotknutú krajinu sa v základnom nariadení nepredpisuje konkrétna metodika. Komisii sa preto pri posudzovaní daného faktora ponecháva široký priestor na vlastné uváženie. Jej priestor na uváženie je obmedzený potrebou podložiť závery nespornými dôkazmi a vykonať objektívne preskúmanie, ako sa to vyžaduje v článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Komisia takisto pripomenula, že v článku 3 ods. 3 základného nariadenia sa konkrétne stanovuje, že existencia podstatného cenového podhodnotenia sa musí preskúmať na úrovni dumpingového dovozu, a nie na úrovni ceny následného ďalšieho predaja na trhu Únie.

(128)

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o prvky zohľadňované pri výpočte cenového podhodnotenia (najmä vývozná cena), Komisia musí identifikovať prvý bod na trhu Únie, v ktorom prebieha (alebo môže prebiehať) hospodárska súťaž s výrobcami z Únie. Daným bodom je vlastne nákupná cena prvého neprepojeného dovozcu, pretože daná spoločnosť má v zásade na výber, či bude výrobok odoberať od výrobného odvetvia Únie alebo od zahraničných dodávateľov. Dané posúdenie by malo vychádzať z úrovne vývoznej ceny na hranici Únie, o ktorej sa usudzuje, že je na úrovni porovnateľnej s cenou zo závodu výrobného odvetvia Únie. V prípade predaja na vývoz prostredníctvom prepojených dovozcov by mal byť bodom porovnania bod ihneď po tom, ako tovar prekročí hranice Únie, a nie neskôr v distribučnom reťazci, napr. pri predaji tovaru koncovému používateľovi. Analogicky k prístupu použitému pri výpočtoch dumpingového rozpätia sa teda vývozná cena vytvorí na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi, náležite upravenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Keďže daný článok je jediným ustanovením základného nariadenia, v ktorom sa poskytuje usmernenie k vytvoreniu vývoznej ceny, je jeho analogické uplatňovanie opodstatnené. Pokiaľ ide o výpočty predaja pod cenu, Komisia poznamenala, že použitie článku 2 ods. 9 základného nariadenia neviedlo k žiadnemu asymetrickému porovnaniu (na rozdiel od veci Jindal Saw), pretože na účely porovnania predaja pod cenu sa cieľová cena výrobného odvetvia Únie vytvorila tak, že zahŕňala priame výrobné náklady, PVA náklady a cieľový zisk len výrobného subjektu, a preto je porovnateľná s vytvorenou vývoznou cenou. Inými slovami pri porovnávaní cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie s vytvorenou vývoznou cenou sa nebrali do úvahy náklady prepojených predajných subjektov výrobcov z Únie.

(129)

Vyvážajúci výrobca Eurochem takisto tvrdil, že Komisia sa pri výpočte cenového podhodnotenia dopustila viacerých administratívnych chýb, najmä pokiaľ ide o výpočet vývoznej ceny na úrovni CIF, pričom po oprave týchto chýb dospel k záveru, že jeho dovozy do Únie nepodhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Komisia tieto tvrdenia analyzovala a v náležitých prípadoch vývoznú cenu zodpovedajúcim spôsobom prepočítala. Napriek tomu dospela k záveru, že dovoz tohto vyvážajúceho výrobcu podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie.

(130)

Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia by mala poskytnúť rozpis výpočtov cenového podhodnotenia podľa dodacích podmienok výrobného odvetvia Únie. Komisia považovala poskytnutie takéhoto rozpisu za zbytočné vzhľadom na poskytnuté podrobné vysvetlenia týkajúce sa predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(131)

Združenie Fertilizers Europe poukázalo na to, že v období prešetrovania bolo zníženie a stlačenie cien zjavné, pričom tieto javy môžu byť ešte škodlivejšie ako cenové podhodnotenie. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že v odôvodneniach 166 a 167 predbežného nariadenia už dospela k záveru, že ceny na trhu Únie boli skutočne v roku 2017 znížené a že v období prešetrovania boli ceny na trhu Únie stlačené, keďže ďalšie zvýšenie nákladov na plyn neviedlo k zvýšeniu predajných cien z dôvodu vplyvu dumpingového dovozu v rastúcich objemoch. Táto situácia bola evidentne možná z dôvodu koncentrácie dovozu v prístavoch, ako sú Gent a Rouen, z dôvodu transparentnosti trhu a preto, že UAN je veľmi homogénny výrobok, ktorý sa nakupuje takmer výlučne na základe ceny. Výrobné odvetvie Únie bolo preto nútené predávať s rýchlo klesajúcimi maržami, čo v období prešetrovania vyvrcholilo stratou vo výške 3,5 %.

(132)

S cieľom ďalej prešetriť tvrdenie niektorých zainteresovaných strán, že výpočty cenového podhodnotenia sa nevykonali na rovnakej úrovni obchodu, Komisia preskúmala typy zúčastnených zákazníkov. Dovozy z dotknutých krajín sa dovozcom a distribútorom dovážali vo veľkých objemoch. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predávali obchodníkom, distribútorom, maloobchodníkom s poľnohospodárskymi výrobkami a veľkým družstvám. Všetci títo zákazníci nakupovali voľne ložený tovar a svojim zákazníkom dodávali veľké množstvá. Koncovým používateľom bol určený iba veľmi malý podiel predaja výrobného odvetvia Únie zaradeného do vzorky a pri výpočte uvedenom v odôvodnení 115 sa nepoužili. Preto sa dospelo k záveru, že výpočty cenového podhodnotenia sa uskutočnili na rovnakej úrovni obchodu.

(133)

Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že Komisia mala vo svojich výpočtoch cenového podhodnotenia zohľadniť sezónnosť cien. Keďže UAN sa nepoužíva rovnomerne počas celého roka, ceny sa výrazne líšia v závislosti od načasovania nákupu. Nákup mimo sezónu za oveľa nižšiu cenu by okrem toho takisto znamenal oveľa vyššie náklady na skladovanie, ako sú náklady, ktoré Komisia použila pri výpočtoch cenového podhodnotenia (a predaja pod cenu) ako sumu na úpravu dovozných cien o skladovanie.

(134)

Komisia preskúmala informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky podľa dátumu faktúry, aby zistila, či ceny v období prešetrovania kolísali, čo by poukazovalo na sezónne výkyvy, a aby určila, ktoré strany predávali v hlavnej sezóne alebo mimo hlavnej sezóny. Komisia zistila, že počas obdobia prešetrovania boli ceny najvyššie v období od januára 2018 do marca 2018. Analýzou sa tiež preukázalo, že výrobné odvetvie Únie predávalo počas celého roka relatívne rovnomerné množstvá. Dovoz z dotknutých krajín bol navyše pomerne dobre rozložený v priebehu celého roka. Z dostupných údajov preto nevyplýval žiadny dôkaz o významnom a konzistentnom sezónnom vplyve na výpočet. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(135)

Dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia Acron a Eurochem tvrdili, že Komisia sa pri svojom výpočte cenového podhodnotenia dopustila niekoľkých administratívnych chýb. Jeden z nich spochybnil najmä výpočet hodnôt CIF týkajúci sa prevodu zriedeného výrobku na vyvážaný výrobok po uplatnení prevodu na množstvá. Ako sa uvádza v odôvodnení 52, toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(136)

Po konečnom poskytnutí informácií vláda USA tvrdila, že Komisia nevykonala svoju analýzu vplyvu na ceny vrátane cenového podhodnotenia na základe údajov za celé posudzované obdobie, ale len na základe cien počas obdobia prešetrovania. Toto tvrdenie sa zamieta. Zistenia uvedené v odôvodneniach 164 až 166 predbežného nariadenia o vplyve na ceny sa zakladajú na analýze zahŕňajúcej celé posudzované obdobie. Dovozné ceny z dotknutých krajín za posudzované obdobie skutočne klesli o 30 až 34 % v závislosti od krajiny. Tento pokles predajných cien bol obzvlášť zjavný v roku 2016 (oproti roku 2015 zníženie o 23 až 27 % v závislosti od krajiny), ktorý bol zároveň rokom najväčšieho medziročného nárastu (konkrétne o 50 %) objemu dovozu z dotknutých krajín. Rok 2016 bol takisto rokom, v ktorom predajné ceny výrobného odvetvia Únie zaznamenali svoj najväčší prepad (pokles o 26 %) a ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa začala znižovať. Vývoj cien dovozu aj vývoj cien výrobného odvetvia Únie poukazuje na zníženie/stlačenie cien spôsobené dotknutým dovozom za posudzované obdobie. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodnení 152, cenové podhodnotenie je len jedným faktorom v rámci oveľa širšej analýzy vplyvu na ceny, v ktorej je zníženie/stlačenie cien hlavným argumentom podporujúcim príčinnú súvislosť.

(137)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozu z dotknutých krajín, Komisia potvrdila všetky ostatné závery uvedené v odôvodneniach 113 až 131 predbežného nariadenia.

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.4.1.   Všeobecné poznámky

(138)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 132 až 136 predbežného nariadenia.

4.4.2.   Makroekonomické ukazovatele

(139)

Niektoré zainteresované strany požiadali o objasnenie metodiky a zdroja makroekonomických ukazovateľov stanovených v predbežnom nariadení. Komisia potvrdzuje, že zdrojom údajov pre makroekonomické ukazovatele bolo združenie Fertilizers Europe, ako sa uvádza v odôvodnení 134 a v príslušných tabuľkách v predbežnom nariadení. Údaje poskytnuté združením Fertilizers Europe však neboli vždy akceptované tak, ako boli vykázané. Pokiaľ ide o určité ukazovatele, najmä výrobu, výrobnú kapacitu, využitie kapacity a celkový objem predaja, Komisia totiž nahradila určité údaje o konkrétnych spoločnostiach, ktoré poskytlo Fertilizers Europe, ak sa líšili od overených údajov jednej zo spoločností zaradených do vzorky. S cieľom získať spoľahlivé rozdelenie údajov o predaji medzi prepojenými a neprepojenými stranami a o predaji v Únii a vývoze z Únie sa navyše ako rozdeľovací kľúč použili overené údaje zo vzorky. Napokon sa vzali do úvahy údaje združenia Fertilizers Europe týkajúce sa konečného stavu zásob a zamestnanosti, ale rozhodlo sa, že by sa mala použiť extrapolácia založená na overených údajoch zo vzorky, pretože sa považovala za spoľahlivejšiu. Zainteresované strany dostali tieto objasnenia počas vypočutí po predbežnom poskytnutí informácií.

(140)

Vyvážajúci výrobca Acron dospel po konečnom poskytnutí informácií k záveru, že z uvedeného vysvetlenia vychádza, že analýza makroekonomických ukazovateľov, ktorú Komisia vykonala, sa zakladala na neoverených údajoch a bola nepresná. Toto tvrdenie sa zamietlo. Uvedený postup opisuje pravý opak toho, čo tvrdil Acron, a to podrobné a dôkladné overovanie údajov predložených výrobným odvetvím a úvah o tom, ako možno tieto údaje čo najlepšie využiť.

(141)

Vyvážajúci výrobca Acron vo svojom písomnom podaní po vypočutí a aj po konečnom poskytnutí informácií tvrdil, že údaje o využití kapacity uvedené v predbežnom nariadení boli nadhodnotené v dôsledku momentálneho „prepnutia“ závodov z výroby UAN na výrobu iných hnojív s vyššou pridanou hodnotou. Vyvážajúci výrobca CFI predložil pripomienky k údajom o výrobnej kapacite a využití kapacity uvedeným v predbežnom nariadení. Tvrdil, že údaje o kapacite boli pravdepodobne príliš vysoké, pretože zahŕňali nevyužitú kapacitu.

(142)

Po prvé, je správne, že údaje uvedené v predbežnom nariadení zahŕňali prvok nevyužitej kapacity. Ak by sa vylúčila nevyužitá kapacita, celková výrobná kapacita v období prešetrovania by bola približne 7 000 000 ton (namiesto 8 385 000 ton) a využitie kapacity by bolo na úrovni 56 % (namiesto 46 %). Aj pri vylúčení nevyužitej kapacity by však v analyzovanom období pokračoval klesajúci trend, ktorý by bol veľmi podobný údajom použitým v predbežnom nariadení.

(143)

Po druhé, pokiaľ ide o výrobnú kapacitu a využitie kapacity, ako sa uvádza v predbežnom nariadení, Komisia vo svojej analýze usudzovala, že výrobcovia sú schopní (do určitej miery) „prepínať“ výrobu medzi rôznymi výrobkami na báze dusíka. Komisia preto nepovažovala kapacitu a využitie kapacity za faktory, ktoré mali v tomto konkrétnom prešetrovaní významný vplyv na posúdenie ujmy.

(144)

Vyvážajúci výrobca Acron tvrdil, že miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie bola 100 % a že celá vykázaná nevyužitá kapacita sa namiesto toho použila na výrobu iných hnojív. Neposkytol však žiadny dôkaz na podporu tohto tvrdenia, pričom údaje o kapacite a miere využitia kapacity v predbežnom nariadení boli náležite overené. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(145)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa makroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 137 až 147 predbežného nariadenia.

4.4.3.   Mikroekonomické ukazovatele

(146)

Vyvážajúci výrobca Eurochem tvrdil, že vzhľadom na niekoľko odkazov na kolísanie cien plynu v predbežnom nariadení mali výrobcovia z Únie predložiť súhrn, ktorý nemá dôverný charakter a ukazoval by vývoj ich nákupných cien plynu. Nákupné ceny plynu u výrobcov zaradených do vzorky sa však v dotazníku ako také nevyžadovali, a preto v odpovediach na naň neboli uvedené. Tieto ceny sa získali a overili počas overovania na mieste a prílohy prevzaté počas overovania na mieste sa považovali za dôverné, pretože odhaľujú interné náklady výrobcov z Únie. V agregovanom a nedôvernom formáte sa vyvíjali takto:

Ceny nákupov zemného plynu výrobcami zaradenými do vzorky (indexované)

2015

2016

2017

OP

100

72

83

89

(147)

Vyvážajúci výrobca CFI sa vyjadril k odôvodneniu 158 predbežného nariadenia v súvislosti so schopnosťou získať kapitál. Strana tvrdila, že schopnosť spoločnosti získavať kapitál vo všeobecnosti priamo nesúvisí s peňažným tokom, ale skôr s celkovým finančným zdravím spoločnosti. V tomto prešetrovaní však výrobca z Únie preukázal, že investície obvykle financuje z prebytkov peňažného toku. Prešetrovaním sa navyše zistilo, že celková finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období jednoznačne zhoršila. Vznesené tvrdenie preto nevyvrátilo zistenia uvedené v odôvodnení 158 predbežného nariadenia.

(148)

Spoločnosť CFI takisto tvrdila, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, by bola iná, keby sa analyzovala osobitne pre každého výrobcu z Únie. Dôvodom boli aspekty, ako sú ich náklady na zdroje plynu alebo ich zemepisná poloha.

(149)

Analýza ujmy sa vykonala na základe celého výrobného odvetvia Únie, a nie na úrovni jednotlivých výrobcov. Situácia jednotlivých spoločností/skupín preto nie je pre celkové posúdenie relevantná. V tomto konkrétnom prípade však prešetrovanie ukázalo, že trendy pre všetkých troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky (a považovaných za reprezentatívnych, pokiaľ ide o situáciu výrobného odvetvia Únie) boli podobné a negatívne. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(150)

Vyvážajúci výrobca Acron a vláda Ruskej federácie napadli záver o ujme tým, že predložili pripomienky k niektorým faktorom ujmy, o ktorých tvrdili, že v určitej fáze analyzovaného obdobia alebo dokonca skôr sa vyvíjali pozitívne. V každom zmysluplnom posúdení sa však musia zohľadniť všetky faktory uvedené v článku 3 základného nariadenia tak, ako to urobila Komisia v tomto prípade. Z tohto dôvodu Komisia uvedené tvrdenia zamietla.

(151)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa mikroekonomických ukazovateľov, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 148 až 158 predbežného nariadenia.

4.4.4.   Záver o ujme

(152)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záveru o ujme, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 159 až 161 predbežného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1.   Vplyv dumpingového dovozu

(153)

Vyvážajúci výrobca MHTL tvrdil, že hodnotenie príčinnej súvislosti bolo založené na existencii cenového podhodnotenia. Keďže sa domnieva, že metodika stanovenia cenového podhodnotenia je chybná, mala by byť chybná aj celá analýza príčinnej súvislosti, čo by bolo porušením článku 3 ods. 2, článku 3 ods. 3, článku 3 ods. 5, článku 3 ods. 6, článku 3 ods. 7 a článku 3 ods. 8 základného nariadenia.

(154)

Po analýze pripomienok doručených po predbežnom poskytnutí informácií Komisia potvrdila, že dovoz z dotknutých krajín bol podhodnotený oproti predajných cenám výrobcov z Únie. V každom prípade v analýze príčinnej súvislosti sa okrem zistenia cenového podhodnotenia zohľadnilo aj mnoho ďalších faktorov. V odôvodneniach 166 a 167 predbežného nariadenia je skutočne hlavným argumentom podporujúcim príčinnú súvislosť zníženie, ako aj stlačenie cien v období prešetrovania spôsobené dotknutým dovozom. Z tabuľky 7 v uvedenom nariadení takisto vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sa predajné ceny výrobného odvetvia Únie znížili oveľa viac ako jeho náklady. Podobne sa od roku 2016 do obdobia prešetrovania znížili predajné ceny, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady sa podstatne zvýšili. V oboch trendoch sa prejavilo stlačenie cien spôsobené dotknutým dovozom. Toto zistenie sa potvrdilo v konečnej analýze a tvrdenie vyvážajúceho výrobcu sa preto zamietlo.

(155)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa pripísania zistenej ujmy predmetnému dovozu, Komisia potvrdila svoje závery uvedené v odôvodneniach 163 až 167 predbežného nariadenia.

5.2.   Vplyv ostatných faktorov

(156)

Niekoľko zainteresovaných strán nesúhlasilo s úlohou, ktorú Komisia v odôvodneniach 163 až 167 predbežného nariadenia pripísala dumpingovým dovozom, pretože podľa nich boli príčinou ujmy iné faktory. Tieto tvrdenia sa rozoberajú ďalej.

5.2.1.   (Svetová) cena močoviny

(157)

Niekoľko zainteresovaných strán zopakovalo tvrdenie, že vývoj cien UAN na väčšine trhov koreluje s vývojom cien močoviny. Nesúhlasili s analýzou tohto tvrdenia, ktorú Komisia uviedla v odôvodneniach 176 a 177 predbežného nariadenia, pretože sa v nej podľa nich presne neopisuje argument, že za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je zodpovedný vývoj cien močoviny, a nie dovoz z dotknutých krajín.

(158)

Vyvážajúci výrobca CFI takisto uviedol, že zistenia Komisie uvedené v odôvodnení 149 predbežného nariadenia o tom, že predajné ceny výrobného odvetvia Únie v roku 2016 klesli v dôsledku nárastu dovozu a že tieto ceny zostali následne znížené, nie sú podložené faktami. Vývoj predajných cien výrobného odvetvia Únie by sa dal v plnej miere pripísať vývoju cien močoviny. Rovnaké tvrdenie sa znovu predložilo po konečnom poskytnutí informácií a opäť tak urobila spoločnosť Eurochem.

(159)

Komisia súhlasila s tým, že cenové trendy močoviny a UAN vo všeobecnosti navzájom korelujú. Na základe informácií z rôznych štatistických zdrojov skutočne existuje určitá korelácia medzi vývojom cien obidvoch hnojív. Korelácia je niekedy výrazná a inokedy, ako v posudzovanom období, sa trendy cien UAN a močoviny v Únii vyvíjajú odlišne. Navrhovateľ napríklad vo svojom podaní z 26. apríla 2019 opísal významné cenové rozdiely zaznamenané v obchodných publikáciách medzi cenami močoviny a cenami UAN za jednotku dusíka v Únii v rôznych časových bodoch posudzovaného obdobia.

(160)

Výrobca z Únie OCI Nitrogen tvrdil, že zvýšenie dovozu UAN by malo spôsobiť väčší rozdiel medzi cenou UAN a cenou močoviny „bez dusíka“ na to, aby sa dala odôvodniť zistená príčinná súvislosť, pokiaľ ide o dumpingový dovoz. Jeho analýza nepreukázala významný nárast rozdielu v mesiacoch, keď sa objemy dovozu zvýšili, a strana preto dospela k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi dotknutým dovozom a ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia z Únie.

(161)

Aj keby ale existovala korelácia, neznamenalo by to, že dumpingový dovoz nemôže byť zodpovedný za ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Pokiaľ ide o vplyv dotknutého dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie, Komisia pripomenula, že najväčší pokles dovozných cien (–30 %) a najvýraznejší nárast objemov dovozu (+ 50 %) v porovnaní s predchádzajúcim rokom nastal v roku 2016. V tom istom roku výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu (o 14 %), jeho predajné ceny klesli (o 26 %), jeho ziskovosť začala dramaticky klesať až v období prešetrovania napokon vyústila do významných strát. Na základe týchto skutočností nesporne existuje jasný príčinný vzťah medzi dumpingovým dovozom a ujmou.

(162)

V analýze, ktorú vykonal dotknutý výrobca z Únie, nebolo vidno túto súvislosť na základe analýzy objemu dovozu v jednotlivých mesiacoch a cenového rozdielu medzi takýmito mesačnými dovozmi „bez močoviny“. Komisia s takouto analýzou nesúhlasila. Po prvé, močovina aj UAN obsahujú dusík a používajú sa v rovnakom odvetví používateľov (t. j. používajú ich poľnohospodári). Určitá korelácia preto nie je prekvapujúca. Po druhé, v porovnaní „upraveného“ cenového rozdielu s objemom dovozu na mesačnej báze sa nezohľadňuje skutočnosť, že ceny sa často dohodnú mesiace predtým, ako tovar skutočne vstúpi do Únie, a že sa líšia podľa sezóny, v ktorej boli stanovené. Komisia preto usúdila, že neexistuje žiadny základ na: i) „úpravu“ cien, ako to navrhla dotknutá strana vo svojom tvrdení, a ii) pripisovanie väčšieho významu jej následnej analýze na mesačnej báze. Z tohto dôvodu nemôže prípadná korelácia medzi cenami močoviny a UAN oslabiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou.

(163)

Vyvážajúci výrobca CFI nesúhlasil so záverom Komisie, že okamžité ceny močoviny počas posudzovaného obdobia vykazovali cenové rozdiely na rôznych miestach po celom svete v závislosti od trhu. Tvrdil, že informácie, na ktoré sa odvoláva Komisia, v skutočnosti ukázali, že globálne ceny močoviny korelujú. Okrem toho kritizoval štyri trhy uvedené v materiáli uvedenom v poznámke pod čiarou č. 15 predbežného nariadenia, keďže dva z nich boli v Číne a Komisia ich považuje za deformované, pokiaľ ide o močovinu, a tvrdil, že chýbali referenčné trhové ceny FOB „barge“ pre Mexický záliv alebo FOB v granulách pre Blízky východ, ktoré sú údajne oveľa dôležitejšie. Komisia v tejto súvislosti poznamenala, že pokiaľ ide o kvalitu materiálu, keďže žiadna zainteresovaná strana včas nepredložila grafy o cenách hnojív, na ktoré by sa nevzťahovalo autorské právo, použila niektoré voľne dostupné informácie nechránené autorským právom, ktoré v každom prípade ukazujú, že ceny močoviny sa v nedávnej minulosti v rôznych častiach sveta vyvíjali odlišnými spôsobmi.

(164)

Po konečnom poskytnutí informácií Eurochem namietal, že Komisia predbežne použila čínske ceny, aby preukázala chýbajúcu koreláciu, a že nepoužila pripomienky podané oneskorene. Komisia však preskúmala všetky dôkazy dostupné v tejto súvislosti a dospela k záveru, že svetová cena močoviny výrazne neovplyvňovala výrobné odvetvie Únie. Toto stanovisko sa navyše potvrdilo aj z dôvodov uvedených v nasledujúcom odôvodnení.

(165)

V nadväznosti na konečné poskytnutie informácií predložilo združenie Fertilisers Europe ďalšie dôkazy o tom, že korelácia medzi cenou močoviny a cenou UAN bola narušená počas obdobia prešetrovania a ešte viac v nasledujúcom období. Tieto informácie v zásade potvrdili záver Komisie, že v protiklade s tvrdeniami viacerých strán nejde o štrukturálne výraznú koreláciu.

(166)

Spoločnosť OCI Nitrogen takisto spochybnila skutočnosť, že Komisia v odôvodnení 176 predbežného nariadenia použila informácie, ktoré boli verejne dostupné na internete, pričom tieto informácie neboli zahrnuté vo verejnom spise prípadu. Podľa tejto strany článok 2 ods. 6a písm. c) a článok 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia Komisiu zaväzujú, aby použila iba informácie, ktoré sú súčasťou vyšetrovacieho spisu a ktoré Komisia môže náležite overiť. Overenie však v tomto prípade nie je možné, pretože strana, od ktorej uvedené informácie pochádzajú, odmietla na prešetrovaní spolupracovať.

(167)

Komisia toto tvrdenie zamietla a poznamenala, že článok 2 ods. 6a písm. c) a článok 2 ods. 6a písm. e) základného nariadenia nie sú v tomto prípade relevantné, pretože sa týkajú výpočtov dumpingu v prípade výrazných deformácií vo vyvážajúcej krajine. Okrem toho sa má Komisia dôsledne zamerať na krížovú kontrolu informácií, na ktorých zainteresované strany zakladajú svoje tvrdenia, s inými relevantnými zdrojmi informácií. Komisia teda krížovo skontrolovala určité údaje o cenách močoviny poskytnuté spoločnosťou OCI Nitrogen oproti prezentácii, ktorú ďalší výrobca z Únie z tohto konania zverejnil v roku 2018 na svojom webovom sídle. Predmetná prezentácia obsahuje graf cien močoviny od januára 2015 v rôznych častiach sveta tak, ako ich uvádzali poskytovatelia informácií o trhu.

(168)

Ako sa uvádza v odôvodnení 177 predbežného nariadenia, Komisia teda dospela k záveru, že (svetová) cena močoviny nemohla mať významný vplyv na predajné ceny výrobného odvetvia Únie a na jeho situáciu spôsobujúcu ujmu.

5.2.2.   Iné faktory

(169)

Vyvážajúci výrobca Eurochem nesúhlasil s vyjadrením Komisie v odôvodnení 155 predbežného nariadenia o tom, že dovoz bol zodpovedný za stlačenie predajných cien výrobného odvetvia Únie, pričom poznamenal, že ceny výrobného odvetvia Únie sa znížili v dôsledku zvýšenia nákladov na zemný plyn od roku 2017. Po konečnom poskytnutí informácií bolo toto tvrdenie predložené znovu. Vláda Ruskej federácie taktiež tvrdila, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie ovplyvnilo zvýšenie nákladov na zemný plyn. Tejto otázke sa už venovala pozornosť v odôvodneniach 178 až 180 predbežného nariadenia. Hoci vývoj ceny plynu mohol byť príčinou zvýšenia nákladov, ani zvýšenie nákladov na plyn ani iných nákladov nebolo príčinou toho, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť svoje ceny (stlačené predmetným dovozom), aby zabránilo zisteným stratám v období prešetrovania. Jedna zo strán tvrdila, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie zaznamenala prudký a výrazný pokles v roku 2017 a v období prešetrovania, pretože odvetvie sa rozhodlo „konať proti trhu“ a udržiavať ceny na relatívne nízkej úrovni roku 2016 aj napriek výraznému zvýšeniu cien zemného plynu, a teda aj nákladov. Táto strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie malo na výber iné možnosti, čo nie je podložené skutočnosťami uvedenými v spise, ktoré ukazujú, že aj pri týchto cenách výrobné odvetvie Únie medzi rokom 2016 a obdobím prešetrovania stratilo 3,5 % podielu na trhu v Únii (tabuľka 5 v predbežnom nariadení). Strata 2,1 percentuálneho bodu podielu na trhu Únie, ktorú výrobné odvetvie Únie zaznamenalo od roku 2016, je v kontraste s nárastom trhového podielu dotknutého dovozu o 3,7 percentuálneho bodu za rovnaké obdobie (tabuľka 2 v predbežnom nariadení). V rovnakom období od roku 2016 do obdobia prešetrovania sa priemerné dovozné ceny z dotknutých krajín ďalej znížili o viac ako 7 % (tabuľka 3 v predbežnom nariadení). Výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny a zohľadniť tak nárast nákladov, aby obmedzilo stratu podielu na trhu, čo viedlo k výraznému stlačeniu cien a k prudkému poklesu ziskovosti. Inými slovami, práve zníženie cien spôsobené zvyšujúcimi sa objemami dumpingového dovozu viedlo k poklesu ziskovosti, pretože výrobné odvetvie Únie v takejto situácii nemohlo zvýšiť svoje predajné ceny, aby zohľadnilo uvedené zvýšenie nákladov. V tomto zmysle vývoj cien plynu preto v tomto prípade nevysvetľuje klesajúci zisk a nemožno ho považovať za faktor prispievajúci k situácii spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(170)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že analýza príčinnej súvislosti bola poznamenaná výberom vzorky, ktorú považovali za nereprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie, pretože spoločnosti AB Achema a Grupa Azoty mali čeliť problémom, ktoré boli špecifické pre ich spoločnosti, pričom ostatní výrobcovia z Únie takéto problémy nemali. Predovšetkým zopakovali, že spoločnosti AB Achema a Grupa Azoty podliehajú regulovaným a vysokým cenám plynu a že pri svojom predaji do západnej Európy, kde sa predáva väčšina UAN, znášajú nadmerne vysoké náklady na dopravu. Tieto tvrdenia boli znovu predložené po konečnom poskytnutí informácií.

(171)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, treba najprv poznamenať, že makroekonomické ukazovatele sa pri posudzovaní ujmy berú od všetkých výrobcov z Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 134 až 136 predbežného nariadenia. Na úrovni výrobcov zaradených do vzorky sa posudzujú iba mikroekonomické ukazovatele. Zloženie vzorky preto neovplyvňuje negatívny trend väčšiny makroekonomických ukazovateľov, najmä pokiaľ ide o objemy výroby, objemy predaja a podiel na trhu. Po druhé, ako už bolo uvedené v odôvodnení 124, vzorka sa stanovila na základe objemu výroby a predaja podobného výrobku počas obdobia prešetrovania a predstavuje viac ako 50 % objemu výroby a predaja v Únii. Preto sa považovala za reprezentatívnu a plne v súlade s ustanoveniami článku 17 základného nariadenia.

(172)

Pokiaľ ide o otázku cien plynu, ktoré vynakladali spoločnosti AB Achema a Grupa Azoty, Komisia u všetkých troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky preskúmala, akým spôsobom a za akú cenu získavali plyn. Hoci sa ceny plynu a iné náklady na získavanie plynu v jednotlivých členských štátoch zjavne líšia, bolo zrejmé, že vývoj cien plynu bol podobný pre všetkých troch výrobcov. Náklady na plyn klesli v roku 2016 a vzrástli v roku 2017 a v období prešetrovania (pozri aj tabuľku v odôvodnení 146). Všetci traja výrobcovia zaznamenali počas analyzovaného obdobia stály pokles ziskovosti, pretože vyššie náklady (pričom najviac a najvýraznejšie kolísali náklady na plyn) neboli v roku 2017 a v období prešetrovania kryté vyššími predajnými cenami. Inými slovami, hoci v absolútnych číslach sa mohli niektoré z týchto ukazovateľov od jedného výrobcu k druhému líšiť (ako tvrdil Eurochem po konečnom poskytnutí informácií), ujma bola u všetkých troch výrobcov zrejmá, a v spise nie je náznak ani dôkaz, že iná vzorka by zmenila zistenia o ujme.

(173)

Pokiaľ ide o to, že zemepisná poloha výrobcov z Únie zaradených do vzorky spôsobila ujmu z dôvodu nákladov na dopravu spojených s uvedením dotknutého výrobku na trh, v období prešetrovania bolo známych 20 výrobcov dotknutého výrobku s výrobnými zariadeniami vo všetkých častiach Únie. V rámci vzorky sa navyše väčšina objemov predaja uskutočňovala na lokálnejšej úrovni, hoci určitý objem predaja sa prepravoval námornou nákladnou dopravou do iných častí Únie (19). Po tretie, nie je neobvyklé, že výrobcovia majú zákazníkov v takej vzdialenosti, že náklady na dopravu sú značné. Pre prešetrovanie Komisie je však dôležité, že ceny na takýchto trhoch sú stlačené v dôsledku vplyvu dovozu za nekalé ceny. Takisto by sa malo zdôrazniť, že výrobné odvetvie Únie bolo v prvých dvoch rokoch analyzovaného obdobia schopné dosahovať primerané zisky aj napriek svojej geografickej polohe.

(174)

Pokiaľ ide o predaj do prístavov Rouen alebo Gent, ako sa uviedlo v odôvodnení 107, náklady na dopravu do bodu CIF predstavovali približne 15 až 20 % ceny CIF. Takéto náklady sa však museli znášať každoročne a v rokoch 2015 a 2016 bolo celé odvetvie vrátane všetkých výrobcov s takýmito nákladmi CIF ziskové. Ako sa uvádza vyššie, trendy v tomto prípade ukazujú, že ujma bola zjavná u všetkých troch výrobcov zaradených do vzorky, a nielen u výrobcov nachádzajúcich sa v Poľsku a Litve. Dospelo sa preto k záveru, že náklady na dopravu spojené s uvedením výrobku na trh neoslabujú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(175)

Spoločnosť OCI Nitrogen poznamenala, že Komisia nezohľadnila argument, že integrácia je v odvetví hnojív kľúčová. Tvrdila, že nedostatočná integrácia výrobnej linky UAN s výrobnými linkami iných hnojív spôsobuje, že výrobca je zraniteľný voči výkyvom na trhu, čo je príkladom ujmy, ktorú si výrobcovia spôsobili vlastným zavinením. Všetky tri spoločnosti vo vzorke však vyrábali UAN a iné druhy hnojív na integrovaných miestach. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia sa spoliehali na UAN vo väčšej miere ako iní výrobcovia, neznamená, že k ujme došlo vlastným zavinením. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(176)

Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že produktivita klesla o 1 %, zatiaľ čo náklady práce sa zvýšili o 10 %, a že takéto dodatočné náklady nesúvisia s dovozom, čo by Komisia mala zohľadniť vo svojej analýze príčinnej súvislosti.

(177)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože zvýšenie priemerných nákladov práce na zamestnanca sa neodrazilo v obdobnej zmene jednotkových výrobných nákladov, ktoré sa naopak, ako to dokazuje aj tabuľka 7 v predbežnom nariadení, v posudzovanom období znížili o 11 %. Zníženie produktivity možno navyše pripísať celkovému zníženiu výroby UAN výrobcami z Únie, ku ktorému došlo počas posudzovaného obdobia, čo súvisí aj s tlakom dovozu na trh Únie s UAN.

(178)

Výrobca z Únie OCI Nitrogen a vyvážajúci výrobcovia CFI a Acron takisto tvrdili, že Komisia v odôvodnení 186 predbežného nariadenia mylne zamietla vplyv sezónnosti na ceny. Tvrdili najmä, že Komisia nemôže tvrdiť, že ročným spriemerovaním sa vyvažuje dôležitosť sezónnosti ceny. Podľa nich spoločnosť AB Achema vykázala, že medzi júnom a októbrom 2016 znížila prevádzku a produkciu o 50 % a že časť svojej výroby obvykle pozastavuje každý rok, zvyčajne v lete, keď sú na trhu najnižšie ceny hnojív vzhľadom na slabý dopyt. Pokiaľ ide o pozastavenie výroby v spoločnosti AB Achema, z prešetrovania vyplynulo, že nielen spoločnosť AB Achema, ale aj ďalší výrobcovia UAN znižujú alebo dočasne zastavujú výrobu z dôvodu údržby alebo opráv. Je logické, že takéto činnosti sa podľa možnosti načasujú mimo hlavnej sezóny. V odôvodnení 166 predbežného nariadenia sa navyše uvádza súvislosť medzi niektorými prerušeniami výroby v Únii a situáciou stlačenia trhu. V každom prípade, ako sa už konštatovalo na základe záverov analýzy rozšírenia a cien predaja v odôvodnení 133 až 134, neexistuje žiadny dôkaz o nejakom významnom a konzistentnom sezónnom vplyve na analýzu cien. Komisia považuje ročné spriemerovanie cien za spravodlivé, pretože v podnikaní s UAN je bežnou praxou zabezpečiť určité objemy a ceny v druhej polovici roka na účely dodávok v prvej polovici nasledujúceho roka. Komisia preto potvrdzuje, že toto tvrdenie by sa malo zamietnuť.

(179)

Vyvážajúci výrobcovia CFI a Eurochem tvrdili, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj predaj na vývoz na úkor predaja v Únii, čo viedlo k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, ktoré tak nebolo dôsledkom zvýšenia dovozu z dotknutých krajín. Spoločnosť Eurochem takisto tvrdila, že výrobné odvetvie Únie sa rozhodlo zamerať sa na ziskovejšie výrobky na báze dusíka, ako napríklad dusičnan amónny, na úkor trhu s UAN v Únii, a toto tvrdenie zopakovala aj po konečnom poskytnutí informácií. Po konečnom poskytnutí informácií sa znovu zopakovalo aj tvrdenie, že dovoz bol údajne potrebný na vyplnenie medzery na trhu, keďže výrobné odvetvie Únie už nemalo záujem vyrábať UAN pre svojich zákazníkov v Únii. Ako už bolo vysvetlené v bode 5.2.2 predbežného nariadenia, zvýšený predaj výrobného odvetvia Únie na jeho vývozných trhoch (približne o 280 000 ton) kompenzoval iba malú časť straty v objeme približne 700 000 ton na trhu Únie. Aj keď sa zohľadní zníženie spotreby za to isté obdobie, neobstojí tvrdenie, že uvedený nárast predaja na vývoz znemožnil výrobnému odvetviu Únie uspokojiť svoju zákaznícku základňu v Únii. Komisia považuje prepínanie niektorých výrobcov z Únie na inú výrobu(ako sa uvádza v odôvodnení 139 predbežného nariadenia) za logické opatrenie, ktoré zaviedli výrobcovia z Únie čeliaci klesajúcej ziskovosti a klesajúcim cenám UAN v Únii v dôsledku dovozu z dotknutých krajín. Za týchto okolností daného prípadu nemohlo väčšie zameranie sa na vývozné trhy prispieť k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, ale naopak, do určitej miery mohlo ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom zmierniť. Pripomína sa, že miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 7 percentuálnych bodov na 46 %. Zvýšenie predaja na vývoz preto nemalo nepriaznivý vplyv na schopnosť výrobného odvetvia Únie uspokojiť trh Únie. Preto sa tieto tvrdenia zamietajú.

(180)

Vláda Ruskej federácie tvrdila, že skutočnosť, že na strane 57 podnetu sa uvádzala zmienka o zvýšení využívania kapacity výrobcami z Únie o 21 % v rokoch 2013 – 2017, znamená, že neexistuje súvislosť medzi údajným dumpingom z Ruska a značnou ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie. Toto tvrdenie sa zamieta. Z tabuľky 4 v predbežnom nariadení vyplýva pokles využitia kapacity počas posudzovaného obdobia.

(181)

Po konečnom poskytnutí informácií Eurochem tvrdil, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila skôr dynamika trhu, než dovoz z dotknutých krajín. Pod zmienenú dynamiku trhu patril pokles cien močoviny a vývoj cien plynu. Toto tvrdenie je však zjavne preformulovaním predchádzajúcich tvrdení tejto spoločnosti a iných strán, ktoré už boli posúdené a zamietnuté. V snahe predsa len zhrnúť zistenia Komisie treba uviesť, že výrobné odvetvie Únie preukázalo, že v rokoch 2015 a 2016 bolo schopné dosiahnuť zisk, či už boli ceny plynu vysoké alebo nízke. Faktom však bolo, že narastajúce objemy dumpingového dovozu za nízke ceny, ktoré v roku 2017 a v období prešetrovania stlačili ceny nadol, bránili tomu, aby výrobné odvetvie Únie s cieľom pokryť svoje náklady zvýšilo ceny. Tvrdenie, že utrpenú ujmu spôsobila skôr dynamika trhu, než dumpingový dovoz, sa preto zamietlo.

(182)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosti CFI a IFA tvrdili, že dodatočné dane, ktoré musel počas obdobia prešetrovania zaplatiť výrobca z Únie zaradený do vzorky, AB Achema, mali vplyv na ziskovosť tejto spoločnosti a strán zaradených do vzorky. Komisia to preto mala pokladať za faktor, ktorý mohol spôsobiť ujmu. Treba však pripomenúť, že náklady spojené s nákupom plynu (vrátane poplatkov, daní a dopravy) sa u všetkých troch výrobcov počas analyzovaného obdobia znížili. Náklady spojené s nákupom plynu mali vlastne u všetkých troch výrobcov podobný vývoj. Nič nedokazovalo, že dodatočné dane jediného výrobcu z Únie mali nejaký významný vplyv na ziskovosť vybranej vzorky výrobného odvetvia Únie. Naopak, pokles ziskovosti výrobného odvetvia Únie spôsobila neschopnosť tohto odvetvia zvyšovať svoje ceny podľa zvyšujúcich sa celkových nákladov. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

5.2.3.   Záver

(183)

Na základe uvedených skutočností, a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, Komisia dospela k záveru, že žiadny z iných faktorov preskúmaných v predbežnej, ako aj v konečnej fáze nemohol mať významný vplyv na situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Preto žiadny z faktorov analyzovaných jednotlivo či spoločne nezmiernil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, do tej miery, že takáto súvislosť by už nebola reálna a podstatná, čím sa potvrdzuje záver uvedený v odôvodnení 190 predbežného nariadenia.

6.   ÚROVEŇ OPATRENÍ

(184)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia argumentovali, že neuplatnenie pravidla nižšieho cla podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia iba v súvislosti s ruským dovozom by malo za následok diskriminačný výber antidumpingových ciel v rozpore s článkom 9.2 antidumpingovej dohody WTO.

(185)

Komisia na úvod poznamenáva, že uplatňovanie pravidla nižšieho cla nie je podľa antidumpingovej dohody WTO povinné, keďže v článku 9.1 sa uvádza, že jeho uplatňovanie „je žiaduce“. Keď sa členské štáty WTO rozhodnú uplatniť toto pravidlo, neexistujú žiadne ďalšie ustanovenia, ktoré by vysvetľovali hmotnoprávne spôsoby jeho uplatňovania. EÚ má preto veľký priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o spôsoby uplatňovania pravidla nižšieho cla.

(186)

Komisia ďalej poznamenáva, že v rozpore s tým, ako to chápu títo vyvážajúci výrobcovia, je pravidlo nižšieho cla stále uplatniteľné podľa základného antidumpingového nariadenia naposledy zmeneného 30. mája 2018. Touto zmenou sa zmenili spôsoby jeho uplatňovania, keďže v prípadoch narušenia v súvislosti so surovinami podľa článku 7 ods. 2a sa dumpingové rozpätie považuje za odzrkadlenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ako sa vysvetľuje aj v odôvodneniach 221 až 237 predbežného nariadenia.

(187)

Diskriminácia môže nastať iba vtedy, ak sa s dvoma podobnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s dvoma odlišnými situáciami zaobchádza rovnako. Toto je aj logika, na ktorej spočíva ustanovenie o nediskriminácii podľa článku 9.2 antidumpingovej dohody WTO, bez ohľadu na to, či sa uplatňuje aj na spôsoby uplatňovania pravidla nižšieho cla, ktoré podľa dohody nie je povinné.

(188)

V tomto konkrétnom prípade Komisia zistila existenciu narušení v súvislosti so surovinami podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia iba vo vzťahu k Rusku a nie vo vzťahu k ostatným vyvážajúcim krajinám, ktoré sú predmetom prešetrovania, ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodnení 217. Situácia vyvážajúcich výrobcov v Rusku, kde existujú narušenia v súvislosti so surovinami, nie je preto porovnateľná so situáciou vyvážajúcich výrobcov na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických, kde takéto narušenia neexistujú. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

6.1.   Preskúmanie primeraného rozpätia na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, pokiaľ ide o Trinidad a Tobago a Spojené štáty americké

(189)

Viaceré strany tvrdili, že vec Jindal Saw má vplyv aj na výpočet rozpätí predaja pod cenu. Malo by sa objasniť, že rozpätie predaja pod cenu, ktoré sa v tomto prešetrovaní použilo ako úroveň odstránenia ujmy, bolo stanovené s použitím výrobných nákladov výrobcov z Únie. K výrobným nákladom sa nepripočítali žiadne náklady na pokrytie prípadných nákladov prepojených predajných spoločností výrobného odvetvia Únie. Asymetria, ktorú zistil Všeobecný súd a ktorá ovplyvnila výpočty predaja pod cenu vo veci Jindal Saw, sa v tomto prípade nevyskytla, a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(190)

Treba pripomenúť, že v predbežnej fáze sa rozpätie predaja pod cenu vypočítalo pomocou vytvorenej cieľovej ceny na úrovni CIF pre približne 40 % predaja výrobného odvetvia Únie. Náklady medzi závodom a úrovňou CIF predstavovali 15 až 20 % z ceny CIF. Tieto náklady boli v konečnej fáze mierne zrevidované smerom nahor, aby sa opravila menšia chyba vo výpočte týkajúca sa niektorých cien CIF jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, v dôsledku ktorej boli tieto ceny mierne nižšie. Skutočné použité údaje sú dôverné a boli poskytnuté dotknutej strane.

(191)

Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že Komisia nemala vypočítať cieľový zisk na základe zisku dosiahnutého v rokoch 2013 – 2015, pretože obdobie rokov 2006 až 2015 predstavovalo pre výrobné odvetvie Únie mimoriadne výnosy z dôvodu výnimočne vysokých svetových cien močoviny. Vyvážajúci výrobca MHTL v podobnom duchu tvrdil, že cieľový zisk použitý na výpočet cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie bol stanovený na neprimerane vysokej úrovni. Tvrdil, že tento cieľový zisk vo výške 10 % nie je v súlade s cieľovým ziskom 8 % a cieľovým ziskom 5 % stanoveným v niekoľkých ďalších prešetrovaniach týkajúcich sa hnojív v rokoch 2000 a 2001. Komisia podľa neho neposkytla prvky poukazujúce na zmenu okolností, ktorá by viedla k takémuto vyššiemu cieľovému zisku. Preto by sa mal stanoviť na 6 %, čo je minimálna úroveň v súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia.

(192)

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pri výbere metodiky stanovenia cieľového zisku v tomto prešetrovaní a pri určovaní vhodného obdobia Komisia zohľadnila, že miery ziskov môžu kolísať. Ako sa uvádza v odôvodnení 154 predbežného nariadenia, v roku 2015, keď bolo prenikanie dovozu ešte nízke, sa dosiahla miera zisku 14 %. Komisia preto zamietla tvrdenie, že údaj 10 %, ktorý použila, bol neprimerane vysoký alebo výnimočný.

(193)

Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že keďže zdrojom ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie alebo prinajmenšom priťažujúcim faktorom boli aj iné príčiny ako dovoz, bola by vhodná úprava cieľového zisku smerom nadol, keďže by odrážala vplyv týchto ďalších príčin. Toto tvrdenie sa zamieta.

(194)

Ako sa zistilo v odôvodnení 183, Komisia dospela k záveru, že k situácii spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie neprispeli iné faktory. Ako sa navyše vysvetľuje v odôvodneniach 198 a 199 predbežného nariadenia, cieľový zisk bol stanovený v súlade s novými pravidlami uvedenými v článku 7 ods. 2c základného nariadenia. V článku 7 ods. 2c sa uvádzajú rôzne faktory bez toho, aby sa medzi nimi bližšie určila hierarchia. Komisia zohľadnila úroveň ziskovosti pred zvýšením dovozu z krajín, ktoré sú predmetom prešetrovania, úroveň ziskovosti potrebnú na pokrytie celkových nákladov a investícií, výskum, vývoj a inovácie, ako aj úroveň ziskovosti, ktorú možno očakávať za bežných podmienok hospodárskej súťaže. V súlade s článkom 7 ods. 2c základného nariadenia sa Komisia rozhodla použiť vážený priemer zisku, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo v období rokov 2013 – 2015, to znamená tesne pred zvýšením dovozu a súbežným znížením ziskovosti vo výrobnom odvetví Únie. Tým sa zabezpečuje, že cieľový zisk odráža bežné podmienky hospodárskej súťaže na trhu, pretože podiel dumpingového dovozu na trhu bol stále nízky. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 190 predbežného nariadenia, nárast dovozu a pokles ziskovosti, ktorý začal v roku 2016, je zrejmý a príčinnú súvislosť nezmiernili žiadne iné faktory, či už posudzované jednotlivo alebo spoločne.

(195)

Po uložení predbežných opatrení Komisia mierne upravila svoj výpočet budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov podľa článku 7 ods. 2d. Aktualizovala odhadované náklady na emisné kvóty (EUA) (pozri odôvodnenie 202 predbežného nariadenia), pričom teraz použila predpokladané ceny uvedené v správe Bloomberg New Energy Finance z 30. mája 2019. Táto priemerná cena EUA sa napokon stanovila na 25,81 EUR/tona vyprodukovaného CO2 v porovnaní s cenou 24,14 EUR/tona vyprodukovaného CO2 stanovenou v predbežnej fáze. V náležitých prípadoch sa mierne upravili aj ďalšie prvky výpočtu. Na tomto základe sa stanovili dodatočné náklady vo výške 3,8 % (namiesto 3,7 % v predbežnej fáze) a tieto náklady sa pripočítali k cene nespôsobujúcej ujmu. Podrobnosti o týchto revíziách sa vysvetľujú v dodatočnej poznámke k spisu, ktorý je zainteresovaným stranám k dispozícii na nahliadnutie. Zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky nad rámec tých, ktoré sa už rozobrali v odôvodnení 197.

(196)

Spoločnosti CFI a Acron tvrdili, že Komisia nemala vykonať žiadnu úpravu budúcich nákladov na dodržiavanie predpisov podľa článku 7 ods. 2d, keďže zistenie Komisie podľa nich nepotvrdilo existenciu nesporných dôkazov a dostatočnej miery istoty o tom, že výrobnému odvetviu Únie vzniknú budúce náklady. Takisto poznamenala, že je nekonzistentné a nepresné počítať cieľovú cenu na základe minulých výrobných nákladov a minulých ziskov, ak sa súčasne zohľadnia aj prvky budúcich nákladov. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, pretože v predbežnom nariadení sa plne vysvetľuje právny základ pre budúce úpravy nákladov na dodržiavanie predpisov a metóda použitá na výpočet takýchto nákladov je založená na nesporných dôkazoch, ktoré predstavujú najlepšie dostupné údaje.

(197)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie Fertilisers Europe tvrdilo, že priemerná cena EUA sa medzitým ešte zvýšila, pričom poskytlo údaje z iného zdroja, než sa použil v predbežnej a v konečnej fáze (t. j. Bloomberg New Energy Finance). Združenie preto tvrdilo, že Komisia by mala túto otázku prehodnotiť. Komisia však pokladala za nanajvýš dôležité, aby bol zdroj a čas (pri predbežnom aj pri konečnom stanovení) získania ukazovateľa použitého na stanovenie odhadovaných nákladov na EUA jasný. Údaje uvedené v odôvodnení 195 sa preto potvrdzujú.

(198)

Vyvážajúci výrobca MHTL tvrdil, že Komisia chybne vypočítala rozpätie predaja pod cenu na základe vytvorenej vývoznej ceny CIF z dôvodov takisto uvedených v odôvodnení 126. Komisia trvala na tom, že ako vysvetlila v odôvodneniach 108 až 110, je vhodné, aby pre určité predaje stanovila výrobné náklady na úrovni CIF s cieľom stanoviť rozpätie ujmy na presnej a zmysluplnej úrovni, ktorá umožní spravodlivé porovnanie.

(199)

Ten istý vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že Komisia mala pri výpočtoch ujmy použiť ako menovateľ inú cenu CIF, ktorá by odzrkadľovala zmluvné špecifiká predaja na trh Únie. Je však zaužívanou praxou Komisie, že na určenie menovateľa na výpočet dumpingu a ujmy používa skutočnú cenu deklarovanú colným orgánom Únie. Táto metóda je spravodlivým nástrojom na stanovenie rozpätí a zabezpečuje, aby sa dumpingové rozpätie aj rozpätie predaja pod cenu stanovili ako percento z rovnakej ceny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(200)

Výsledok týchto konečných výpočtov je uvedený v tejto tabuľke:

Krajina

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (%)

Rozpätie predaja pod cenu (%)

Trinidad a Tobago

Methanol Holdings (Trinidad) Limited

55,8

16,2

Trinidad a Tobago

Všetky ostatné spoločnosti

55,8

16,2

Spojené štáty americké

CF Industries Holdings, Inc.

37,3

23,9

Spojené štáty americké

Všetky ostatné spoločnosti

37,3

23,9

6.2.   Preskúmanie rozpätia primeraného na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie zo strany Ruska

(201)

Porovnanie konečnej váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Rusku s konečnou cieľovou cenou výrobného odvetvia Únie s cieľom posúdiť vo vzťahu k Rusku, či je predbežne stanovené dumpingové rozpätie vyššie ako rozpätie dostatočné na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, prinieslo tento výsledok:

Krajina

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (%)

Rozpätie predaja pod cenu (%)

Rusko

PJSC Acron

31,9

13,7

Rusko

Joint Stock Company „Azot“

20,0

16,3

Rusko

Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“

20,0

16,3

Rusko

Všetky ostatné spoločnosti

31,9

16,3

(202)

Potvrdilo sa teda, že rozpätie predaja pod cenu bolo nižšie ako dumpingové rozpätie a že Komisia by mala vykonať preskúmanie požadované v článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(203)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť Eurochem tvrdila, že predajná cena výrobného odvetvia Únie použitá pri výpočte predaja pod cenu by sa mala znížiť o 7 EUR/t, aby zohľadňovala rozdiel vo výrobných nákladoch na tonu UAN medzi rokom 2017 a obdobím prešetrovania, keďže toto zvýšenie nákladov bolo podľa nej spôsobené zvýšením nákladov na plyn a nemalo by sa teda spájať s dotknutým dovozom. Tá istá strana tvrdila, že predajná cena výrobného odvetvia Únie by sa mala ďalej znížiť o 15 – 20 % z dôvodu jeho odľahlej polohy, ktorá je ďalšou príčinou ujmy.

(204)

Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 169, 173 a 174 nemožno ani vývoj ceny plynu ani náklady na dopravu či polohu výrobcov zaradených do vzorky považovať za faktory prispievajúce k situácii spôsobujúcej ujmu výrobnému odvetviu Únie. Ďalej treba uviesť, že ako sa potvrdilo v odôvodnení 124, vzorka výrobcov z Únie je reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie ako celok a neskresľuje údaje vinou polohy dotknutých strán.

(205)

Pokiaľ ide o cieľový zisk použitý na výpočet cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenia 198 – 200 predbežného nariadenia a odôvodnenia 191 – 194 tohto nariadenia), spoločnosť Acron po konečnom poskytnutí informácií tvrdila, že Komisia by mala buď informovať o váženom priemere zisku výrobného odvetvia Únie dosiahnutého v roku 2013 a 2014, ktorý sa spolu so ziskom z roku 2015 použil na výpočet použitého váženého priemeru cieľového zisku za roky 2013 – 2015, alebo uplatniť 8 % cieľový zisk použitý v nedávno ukončenom revíznom prešetrovaní týkajúcom sa dusičnanu amónneho. Komisia nesúhlasila s argumentáciou, o ktorú sa opiera toto tvrdenie. Pokiaľ ide o ziskovosť výrobného odvetvia Únie v rokoch 2013 a 2014, keďže zisk strán zaradených do vzorky v roku 2015 predstavoval 14 % a zistený vážený priemer ziskového rozpätia bol na úrovni 10 %, je jasné, že v rokoch 2013 a 2014 boli zisky dosiahnuté výrobným odvetvím Únie v porovnaní s rokom 2015 podstatne nižšie. Presný vážený priemer mier zisku výrobcov zaradených do vzorky za roky 2013 a 2014 použitý vo výpočte nemožno poskytnúť, keďže jeden z výrobcov zaradených do vzorky, spoločnosť OCI Nitrogen, nebola schopná poskytnúť Komisii údaje o svojej ziskovosti za roky do roku 2015, a výpočet za tieto roky sa preto zakladal len na ziskovosti dvoch výrobcov. Vzhľadom na dôvernosť údajov o ziskovosti nebolo preto možné poskytnúť informácie o uvedených číslach. Vážený priemer ziskovosti výrobného odvetvia Únie za každý z uvedených rokov použitý pri výpočte daných 10 % sa však pohyboval v rozpätí 5 až 9 %.

(206)

Spoločnosť Acron takisto tvrdila, že úprava o budúce náklady na dodržiavanie predpisov podľa článku 7 ods. 2d nie je opodstatnená, keďže neexistuje rozhodujúci dôkaz, že výrobnému odvetviu Únie takéto náklady vzniknú. Týmto tvrdením sa zaoberá odôvodnenie 196 vyššie. Komisia zotrvala na svojom stanovisku, že takéto vyššie budúce náklady na dodržiavanie predpisov boli vypočítané presne a v súlade s nespornými informáciami v spise. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

6.3.   Narušenia v súvislosti so surovinami

(207)

Preskúmanie narušení v súvislosti so surovinami a dôvodov na uplatnenie článku 7 ods. 2a vo vzťahu k Rusku boli uvedené v odôvodneniach 207 až 220 predbežného nariadenia.

(208)

Obaja ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že Komisia opomenula skutočnosť, že podnet neobsahoval dostatočné dôkazy odôvodňujúce začatie prešetrovania podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(209)

V odôvodnení 207 predbežného nariadenia Komisia uviedla, že navrhovateľ v tejto súvislosti poskytol dostatočné dôkazy a konkrétne poukázal na dvojaké oceňovanie zemného plynu v Rusku. Podnet obsahoval najmä príklad prevádzky ruského závodu vrátane výrobných nákladov, ktorý jasne dokazuje, že náklady na plyn predstavujú oveľa viac ako 17 % výrobných nákladov. Podnet okrem toho obsahoval porovnanie cien ruského plynu na domácom trhu s vývoznými cenami do Únie, z ktorého vyplýva, že vývozné ceny do Únie sú výrazne vyššie. Napokon, podnet aj zhrnutie obsahovali výslovné odkazy na uplatňovanie článku 7 ods. 2a základného nariadenia vzhľadom na umelo nízke, štátom stanovené ceny plynu na domácom trhu, ktoré údajne predstavujú štrukturálnu deformáciu. Tvrdenie sa preto zamieta.

(210)

Jeden z ruských vyvážajúcich výrobcov navyše napadol zistenia prešetrovania týkajúce sa podmienok uplatňovania článku 7 ods. 2a základného nariadenia. Hoci táto zainteresovaná strana nespochybnila existenciu vývoznej dane vo výške 30 %, monopol jednej spoločnosti na vývoz plynu a dvojaké oceňovanie opísané v odôvodneniach 212 až 215 predbežného nariadenia, napadla dve podmienky článku 7 ods. 2a základného nariadenia:

a)

skutočnosť, že v dôsledku týchto rušivých opatrení je cena plynu na ruskom trhu výrazne nižšia v porovnaní s cenami na reprezentatívnych medzinárodných trhoch;

b)

skutočnosť, že náklady na zemný plyn predstavovali viac ako 17 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok.

(211)

Pokiaľ ide o prvú skutočnosť, spoločnosť zopakovala svoje argumenty, že cena vo Waidhause a trh Únie ako celok nemožno na rozdiel od trhu Spojených štátov amerických považovať za „reprezentatívny medzinárodný trh“.

(212)

Ako sa vysvetľuje v písmene d) odôvodnenia 55 predbežného nariadenia, Komisia považovala cenu vo Waidhause za primeranú referenčnú hodnotu pre cenu na reprezentatívnom medzinárodnom trhu. Malo by sa však uviesť, že aj keby Komisia považovala trh USA za reprezentatívny medzinárodný trh, regulovaná cena na ruskom trhu by bola stále o 20 % nižšia.

(213)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti, že náklady na zemný plyn, okrem nákladov na dopravu, predstavovali menej ako 17 % výrobných nákladov na UAN, je potrebné zopakovať, že podľa údajov uvedených v odpovediach obidvoch výrobcov na dotazník zemný plyn predstavoval viac ako 17 % výrobných nákladov na dotknutý výrobok. Toto zistenie bolo potvrdené výpočtom, v ktorom sa zohľadnili nedeformované ceny zemného plynu, t. j. vo Waidhause, ktorá bola v tomto prípade považovaná za vhodnú, a to bez ohľadu či s ohľadom na náklady na dopravu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(214)

Obidvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia ďalej tvrdili, že stanovenie narušení v súvislosti so surovinami pre celú krajinu a následné rozhodnutie stanoviť opatrenia na úrovni dumpingového rozpätia nemožno uplatniť na jednotlivé spoločnosti bez posúdenia ich individuálnej situácie. Ruskí vývozcovia tvrdili, že by nemali byť potrestaní za nedostatočnú spoluprácu vlády Ruskej federácie, v dôsledku ktorej sa zistenia týkajúce sa existencie narušenia v súvislosti so surovinami čiastočne zakladali na článku 18 základného nariadenia.

(215)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že príslušné rozhodnutie sa vykonalo na základe údajov predložených vyvážajúcimi výrobcami. Analýza nákladov na výrobu dotknutého výrobku, porovnanie kúpnej ceny zemného plynu jednotlivých spoločností s nedeformovanou referenčnou hodnotou (korigovanou na cenovú úroveň v ruských závodoch) a podielu nákladov na zemný plyn na ich výrobných nákladoch, ako aj zdroje dodávok tohto plynu boli založené na individuálnych údajoch spoločností. Vzhľadom na charakter niektorých deformácií zistených na ruskom trhu s plynom bolo individuálne správanie vyvážajúcich výrobcov irelevantné. Výrobcovia napríklad profitovali z deformovanej ceny zemného plynu vyplývajúcej z vývozných obmedzení a vývoznej dane bez ohľadu na ich individuálny zdroj dodávok zemného plynu (za predpokladu, že išlo o zemný plyn s pôvodom v Rusku). Žiadna strana napokon nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala, že opatrenia uvedené v odôvodneniach 211 až 214 predbežného nariadenia neboli zavedené.

(216)

Vláda Ruskej federácie a dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia napokon tvrdili, že uplatňovanie článku 7 ods. 2a je podľa nich v rozpore s pravidlami WTO, keďže sa ukladá na diskriminačnom základe voči ruským vyvážajúcim výrobcom na rozdiel od vyvážajúcich výrobcov z ostatných dvoch krajín, ktoré sú predmetom tohto prešetrovania.

(217)

Tvrdenie o diskriminačnom zaobchádzaní s ruskými vyvážajúcimi výrobcami nebolo podložené. Na základe počiatočných pripomienok ruských zainteresovaných strán Komisia počas prešetrovania preskúmala potenciálne uplatňovanie článku 7 ods. 2a, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov z Trinidadu a Tobaga a zo Spojených štátov amerických. Komisia prešetrila tvrdenia zainteresovaných strán, ale dospela k záveru, že uplatňovanie článku 7 ods. 2a by nebolo opodstatnené, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 195 predbežného nariadenia:

1.

identifikované opatrenia buď neboli druhom deformácií uvedeným v článku 7 ods. 2a;

2.

alebo neboli takej povahy, ktorá by ovplyvnila cenu suroviny.

(218)

Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(219)

Po konečnom poskytnutí informácií obaja ruskí vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje tvrdenia týkajúce sa diskriminačného zaobchádzania s Ruskom pri tomto postupe, najmä vo vzťahu k organizácii trhu s plynom na Trinidade a Tobagu.

(220)

Komisia v súvislosti s týmto tvrdením pripomenula, že žiadne z údajných narušení trhu s plynom na Trinidade a Tobagu nie je uvedené ako obmedzenie vývozu v článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(221)

Spoločnosť Eurochem okrem toho zopakovala svoje tvrdenie, že náklady na zemný plyn nepredstavujú 17 % výrobných nákladov. Neboli však predložené nijaké nové dôkazy ani argumenty, ktoré by zmenili záver Komisie v tejto súvislosti uvedený v odôvodnení 213.

(222)

Spoločnosť Eurochem napokon namietala proti zisteniam Komisie týkajúcim sa stanovenia narušenia trhu so zemným plynom v Rusku pre celú krajinu. Spoločnosť poukázala konkrétne na to, že 30 % vývozná daň sa uplatňuje len na Gazprom a nevzťahuje sa na predaj súkromných výrobcov plynu na vývoz, ktorí boli hlavnými dodávateľmi zemného plynu spoločnosti Eurochem.

(223)

V reakcii na toto tvrdenie by sa malo zdôrazniť, že súkromní výrobcovia plynu v Rusku vôbec nemajú povolené vyvážať. Navyše vývoz skvapalneného zemného plynu (s obmedzením alebo bez), ktorého sa týka tvrdenie Eurochemu, nie je v tomto prípade relevantný, keďže sa nezistilo, že ruskí vyvážajúci výrobcovia používali pri výrobe UAN ako surovinu skvapalnený zemný plyn, a tento vývoz preto nebol v tomto prešetrovaní predmetom analýzy podľa článku 7 ods. 2a základného nariadenia.

(224)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky k narušeniam v súvislosti so surovinami na domácom trhu v Rusku, Komisia potvrdila závery uvedené v odôvodneniach 207 až 220 predbežného nariadenia, ako sa objasňuje v odôvodneniach 207 až 222 skôr v texte.

6.4.   Záujem Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia

(225)

Jeden z ruských vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že uplatňovanie článku 7 ods. 2a by nebolo v záujme Únie podľa článku 7 ods. 2b základného nariadenia. Argumenty na podporu tohto tvrdenia sa rozoberajú ďalej. Niekoľko ďalších zainteresovaných strán sa takisto vyjadrilo k niektorým aspektom analýzy a rozoberajú sa aj tieto pripomienky.

6.4.1.   Voľné kapacity vo vyvážajúcej krajine

(226)

Obaja ruskí vyvážajúci výrobcovia spochybnili predbežné zistenia týkajúce sa voľných kapacít. Spoločnosť Acron tvrdila, že pracuje na plnú kapacitu, zatiaľ čo spoločnosť Eurochem predpovedala pokles ruského vývozu UAN od roku 2020.

(227)

Tieto tvrdenia neoslabujú celkové zistenia Komisie, pokiaľ ide o voľné kapacity v Rusku celkovo a ruský vývozný potenciál, prinajmenšom v blízkej budúcnosti. Komisia tvrdenia zamietla a potvrdila závery uvedené v oddiele 6.4.1 predbežného nariadenia.

6.4.2.   Hospodárska súťaž v oblasti surovín

(228)

Ruskí výrobcovia tvrdia, že vzhľadom na reguláciu cien plynu v Rusku nemajú nespravodlivú výhodu, pokiaľ ide o zemný plyn. Spoločnosti poukázali na rastúcu hospodársku súťaž na domácom ruskom trhu a na rastúci význam iných dodávateľov než spoločnosť Gazprom.

(229)

Ak vezmeme do úvahy dominantné postavenie spoločnosti Gazprom s jeho štátom regulovanou maximálnou cenou a jeho monopol na vývoz zemného plynu, iní menší poskytovatelia musia ponúkať ceny pod túto regulovanú cenu, aby boli schopní konkurovať. Znamená to, že v rozpore s podaním ruských výrobcov je hospodárska súťaž v Rusku stále obmedzená. Ruské spoločnosti navyše využívajú nespravodlivú výhodu, ktorú predstavuje 30 % vývozná daň uvalená na predaj zemného plynu.

(230)

Jeden z ruských výrobcov tvrdil, že výrobné odvetvie Únie dovážalo významné množstvá amoniaku z Ruska, a preto nepriamo ťažilo aj z nízkych cien plynu v Rusku, keďže amoniak je polotovarom pri výrobe hnojív. Z dôkazov vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie vyrábalo amoniak z plynu z rôznych zdrojov a z Ruska nedovážalo významné množstvá amoniaku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

6.4.3.   Vplyv na dodávateľské reťazce spoločností z Únie

(231)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca uviedol, že uloženie opatrení na úrovni dumpingového rozpätia bude mať negatívny vplyv na dodávateľské reťazce, o čom svedčí veľká účasť používateľov. Komisia sa však domnieva, že reakcia používateľov je odpoveďou na odôvodnenie 253 predbežného nariadenia, v ktorom sa zainteresované strany vyzývali, aby poskytli svoje stanoviská k záujmom používateľov. Tieto stanoviská boli analyzované a venuje sa im oddiel 7.3.

(232)

Ďalšia zainteresovaná strana uviedla, že dopyt je prinajmenšom v krátkodobom a strednodobom horizonte veľmi nepružný, pretože UAN je jediné tekuté hnojivo a vyžaduje si značné investície do nádrží a postrekovacieho zariadenia. Viaceré strany nástojili na tom, že v Únii je nedostatočná výroba UAN, ktorá nie je schopná uspokojiť spotrebu v Únii v dôsledku prepínania kapacít na inú výrobu alebo úplného zastavenia výroby, ku ktorým výrobcovia z Únie pristúpili za posledných niekoľko rokov.

(233)

Pokiaľ ide o nepružnosť dopytu, Komisia súhlasila s tým, že pri používaní tekutých hnojív sa vyžaduje, aby používatelia mali iné zariadenia ako pri používaní tuhých hnojív. Antidumpingové opatrenia sa však nezameriavajú na poľnohospodárske podniky, ktoré musia nahradiť UAN inými hnojivami (v každom prípade takéto nahradenie považujú niektoré hospodárske subjekty za možné), ale na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých. Pokiaľ ide o skutočnosť, že výroba UAN v Únii je nižšia ako spotreba UAN v Únii, pri prešetrovaní sa nezistilo, že by boli dodávky na trh Únie ohrozené. Alternatívnymi zdrojmi k dotknutým krajinám sú krajiny ako Alžírsko a Bielorusko. V každom prípade antidumpingové clá na dovoz z dotknutých krajín by iba zvýšili ceny týchto dovozov na spravodlivú úroveň hospodárskej súťaže. Ako sa napokon konštatuje v odôvodnení 255 predbežného nariadenia, výrobcovia UAN z Únie majú kapacitu/možnosť výrobu UAN zvýšiť, keď budú pôsobiť za rovnakých podmienok. V odôvodnení 178 sa riešili tvrdenia strán týkajúce sa presúvania kapacít a zastavení výroby.

6.4.4.   Záver

(234)

Na základe uvedených skutočností, a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 222 až 237 predbežného nariadenia.

7.   ZÁUJEM ÚNIE

7.1.   Záujem výrobného odvetvia Únie

(235)

Združenia používateľov AGPB a IFA spochybnili potrebu antidumpingových ciel, pretože ceny hnojív v Únii sú sústavne vyššie ako svetové ceny a trh s dusíkom v Únii je už chránený dovoznými clami a/alebo antidumpingovými clami (napr. na dovoz dusičnanu amónneho). Komisia zamietla tvrdenie, že výrobcovia Únie údajne neutrpeli ujmu, keďže v oddiele 4 predbežného nariadenia a oddiele 4 tohto nariadenia sa dospelo k jednoznačnému záveru o situácii spôsobujúcej ujmu výrobcom UAN z Únie.

(236)

Vyvážajúci výrobca Acron spochybnil, či sú antidumpingové clá v záujme výrobcov z Únie, pretože hlavní výrobcovia z Únie podnet nepodporili. Vyvážajúci výrobca CFI a združenie používateľov AGPB vzniesli pochybnosti, či sú antidumpingové clá v záujme výrobcov z Únie, keďže podľa ich odhadov výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú približne 50 % výroby v Únii, nežiadali o ochranu prostredníctvom antidumpingových ciel.

(237)

Po prvé treba ozrejmiť, že uvedený údaj nie je správny, pretože objem UAN vyrobeného navrhovateľmi predstavuje 55 % až 70 % celkovej výroby v Únii. Po druhé, objem UAN vyrobeného tými dvoma výrobcami, ktorí uviedli, že sú proti prešetrovaniu, predstavuje 25 % až 35 % celkovej výroby v Únii. Zostávajúce objemy výroby, t. j. objemy UAN vyrábané výrobcami, ktorí k prešetrovaniu nezaujali nijaké stanovisko, sú preto neveľké.

(238)

Treba takisto poznamenať, že aj keď je výrobca z Únie proti začatiu antidumpingového prešetrovania alebo uloženiu antidumpingových opatrení, nemusí to nevyhnutne znamenať, že takýto výrobca by nemal z prípadne uložených opatrení úžitok. Z uvedených dôvodov sa neupúšťa od záveru, že neexistencia opatrení bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie, zatiaľ čo uloženie opatrení jeho situáciu zlepší, a tvrdenie bolo zamietnuté.

(239)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, závery uvedené v odôvodneniach 239 a 240 predbežného nariadenia sa potvrdili.

7.2.   Záujem neprepojených dovozcov

(240)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu neprepojených dovozcov, závery uvedené v odôvodneniach 241 až 243 predbežného nariadenia sa potvrdili.

7.3.   Záujem používateľov

(241)

V odôvodnení 253 predbežného nariadenia boli zainteresované strany vyzvané, aby poskytli svoje stanoviská k záujmom používateľov, aby mohla Komisia ďalej analyzovať a dokončiť svoje posúdenie týkajúce sa používateľov, najmä poľnohospodárov. Niekoľko strán tvrdilo, že uloženie antidumpingových ciel bolo v rozpore so záujmom Únie. Pripomienky a informácie doručené po predbežnom poskytnutí informácií a dôležité pre túto analýzu sa rozoberajú ďalej spolu s neveľkým počtom pripomienok k tomuto oddielu doručených po konečnom poskytnutí informácií.

(242)

Ako predbežnú poznámku treba pripomenúť, že pokiaľ ide o druh vykonanej analýzy, Komisia sa v súlade so zaužívanou praxou týkajúcou sa záujmu Únie zamerala na analýzu vplyvu zvýšenia nákladov a účinku antidumpingových ciel na dovozcov, používateľov a iné hospodárske subjekty. Analýza sa zvyčajne zakladá do veľkej miery na vstupe doručenom od zainteresovaných strán. V závislosti od úrovne spolupráce používateľov (t. j. či riadne vyplnili podrobné dotazníky) sa môže vykonať aj analýza ich ziskovosti. V súčasnom prešetrovaní však Komisia považovala za nemožné vykonať dostatok „terénnych analýz“ vzhľadom na to, aké početné a rôznorodé sú potenciálne dotknuté poľnohospodárske podniky a iné hospodárske subjekty. Komisia namiesto toho považovala za vhodnejšie využiť už dostupné štatistiky a údaje, konkrétne údaje od príslušných špecializovaných útvarov v rámci Komisie.

(243)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie používateľov AGPB súhlasilo s výpočtom Komisie, že UAN predstavuje menej ako 1 % z celkových poľnohospodárskych nákladov v Únii (20), hoci nesúhlasilo s tým, ako Komisia túto skutočnosť posúdila. Toto percento však skritizovalo združenie používateľov IFA, dôvodiac, že sa v ňom nezohľadňuje skutočnosť, že pod odvetvím poľnohospodárstva Únie sa skrýva bezpočet reálií. Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že táto časť analýzy Komisie nebola v súlade so zostávajúcimi časťami prešetrovania, pretože vplyv na poľnohospodárov sa vypočítal na odvetvie poľnohospodárstva ako celku, zatiaľ čo v ostatných častiach prešetrovania sa Komisia zamerala na UAN.

(244)

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie, že vplyv na odvetvie poľnohospodárstva ako celok je irelevantný, Komisia nezískala – ani v predbežnej, ani v konečnej fáze – overiteľné údaje o vplyve, ktorý by opatrenia mohli mať na používateľov UAN v Únii ako na izolovanú skupinu používateľov. Komisia teda najprv pomocou najlepších dostupných a spoľahlivých štatistických zdrojov a v súlade so svojou už opísanou zavedenou praxou vypočítala vplyv, ktorý by opatrenia mali na odvetvie poľnohospodárstva ako celok, pričom nespúšťa zo zreteľa, že UAN je jedným, ale nie najbežnejším (dusíkatým) hnojivom v Únii (21). Strana, ktorá tvrdila, že táto časť analýzy nebola v súlade s ostatnými časťami, poskytla aj údaje, ktoré sa netýkajú UAN (22), keď nemala k dispozícii osobitné údaje o UAN.

(245)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 251 predbežného nariadenia, Komisia navyše vypočítala aj vplyv v prípade najnepriaznivejšieho vývoja, ktorým je vplyv najvyššieho predbežného cla na špecializovaný poľnohospodársky podnik, ktorý ako dusíkaté hnojivo používa iba UAN. Ide o úplne krajný, teoretický scenár. Komisia sa pri tejto analýze opierala o štatistické údaje týkajúce sa osobitných skupín poľnohospodárov používateľov, ktorí UAN používali najviac. Komisia poskytla zainteresovaným stranám aj výsledok tejto analýzy.

(246)

Ten istý vyvážajúci výrobca uznal, že Komisia poskytla výpočet pre prípad najnepriaznivejšieho vývoja, ale kritizoval úpravu vykonanú s cieľom prispôsobiť hodnotu roku 2013 úrovni roku 2017, pokiaľ ide o podiel dusíkatých hnojív na výrobných nákladoch poľnohospodárskeho podniku v severnom Francúzsku špecializovaného na pšenicu. Ako sa vysvetľuje v poznámke pod čiarou č. 28 predbežného nariadenia, aj táto úprava sa vykonala na základe spoľahlivých štatistických zdrojov. Aj podľa najnovších hodnôt ekonomických účtov pre poľnohospodárstvo pre Francúzsko je žiadúca úprava smerom nadol, ktorú Komisia vykonala (23). Táto strana takisto namietala proti tomu, že počas obdobia prešetrovania UAN predstavoval približne 10 % výrobných nákladov poľnohospodárskych podnikov špecializovaných na pšenicu letnú vo Francúzsku, ktoré, ako zistila Komisia, používajú UAN ako jediný zdroj dusíkatých hnojív. Na podporu tohto tvrdenia však táto strana nepredložila žiadny dôkaz. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

(247)

Združenie používateľov AGPB súhlasilo s tým, že počas obdobia prešetrovania UAN predstavoval do 10 % výrobných nákladov poľnohospodárskych podnikov špecializovaných na pšenicu letnú vo Francúzsku, ako uvádza Komisia (24), zatiaľ čo navrhovateľ predložil výpočty poukazujúce na to, že podiel nákladov na hnojivá na vstupných nákladoch poľnohospodárov je neveľký (25). Združenia používateľov AGPB a IFA navrhli alternatívu k metodike Komisie, ktorá priniesla zistenie o celkových poľnohospodárskych nákladoch v Únii, nasledované možnosťou „najnepriaznivejšieho vývoja“ opísanou v odôvodneniach 250 a 251 predbežného nariadenia. Zistenia strán sa týkajú skupiny francúzskych používateľov (26), ktorá je širšia ako tá, ktorú Komisia použila pri možnosti „najnepriaznivejšieho vývoja“. Keďže alternatívna metodika strán dospela síce k inému, avšak nie veľmi odlišnému záveru ako Komisia, Komisia usudzovala, že zverejnené údaje o používateľoch COP (pestovateľoch obilnín, olejnatých semien a bielkovinových plodín) v informačnej sieti poľnohospodárskeho účtovníctva (Réseau d’information comptable agricole, RICA France) vo Francúzsku neoslabujú jej závery o záujme Únie, pokiaľ ide o poľnohospodárov.

(248)

Podľa podania združenia IFA Komisia takisto podhodnotila podiel UAN na celkových výrobných nákladoch poľnohospodárov vzhľadom na zvýšenie cien UAN, ktoré možno pozorovať od septembra 2018. Komisia poznamenala, že pre toto prešetrovanie trvalo zvolené obdobie prešetrovania od 1. júla 2017 do 30. júna 2018, a preto je správne a v súlade so základným nariadením, že v uvedenej analýze sa nepoužívajú údaje týkajúce sa druhej polovice roku 2018. Ako sa vysvetľuje v oddiele 10.1, vývoj v období po období prešetrovania sa však analyzoval a zohľadnil sa pri stanovení formy opatrení.

(249)

Rovnaké združenie nesúhlasilo s tým, že Komisia pri výpočte vplyvu cla na výrobné náklady francúzskych poľnohospodárskych podnikov špecializovaných na pšenicu letnú, ktoré UAN používajú ako jediný zdroj dusíkatého hnojiva, usúdila, že iba 70 % nákladov týchto podnikov na hnojivá pripadalo na UAN, pretože dusíkaté hnojivá predstavujú 70 % z celkových používaných hnojív v Únii. Spoločnosť však nezdôvodnila svoje tvrdenie, ktoré sa zdá neopodstatnené vzhľadom na agronomickú efektívnosť, ktorú navrhovateľ uviedol v dokumente t19.002185. Tvrdenie strany sa teda zamieta.

(250)

Združenie používateľov Copa-Cogeca zopakovalo, že clá sú spojené s dodatočnými nákladmi, ktoré poľnohospodári nemôžu preniesť na nižšiu úroveň v poľnohospodárskom potravinovom reťazci, čo znižuje výnosy poľnohospodárov a ich konkurencieschopnosť. Združenia používateľov AGPB a IFA poukázali na to, že konkurencieschopnosť poľnohospodárov Únie už sťažujú dovozné clá a/alebo antidumpingové clá (napr. na dovoz dusičnanu amónneho), ktoré chránia výrobcov dusíka v Únii, a poľnohospodárov Únie majú stáť 1 miliardu eur ročne. Aj keď Komisia pripúšťa, že v závislosti od plodiny a jej trhu bude pre poľnohospodárov ťažké preniesť ďalej určité zvýšenia nákladov, odôvodnenie 254 sa opiera o predpoveď stabilného poľnohospodárskeho výnosu v Únii v blízkej budúcnosti. Komisia takisto pripomína, že v odôvodnení 249 predbežného nariadenia uviedla zistenie, že UAN predstavuje menej ako približne 1 % celkových poľnohospodárskych nákladov v Únii a 10 % celkových nákladov v prípade špecializovaných poľnohospodárskych podnikov (odôvodnenie 251). Prípadné zvýšenie ceny vyplývajúce z opatrení by preto nemalo mať významný dosah na odvetvie poľnohospodárstva v Únii ako celku. Tvrdenie sa teda zamieta.

(251)

Počas spoločného vypočutia, ktoré nasledovalo po predbežnom poskytnutí informácií, niekoľko používateľov tvrdilo, že vplyv opatrení na poľnohospodárov by bol oveľa závažnejší, ako vypočítala Komisia. Tvrdili, že výrobné náklady niektorých z najviac postihnutých poľnohospodárov by sa zvýšili o 5 % až 12 %, nie o 3 % až 5 %, ako vypočítala Komisia. Tieto tvrdenia sa zakladali na kombinácii svedectiev alebo predložených údajov od vybraných poľnohospodárov, ktoré sa nedali overiť, a štatistických údajov. Po konečnom poskytnutí informácií vzhľadom na revidované úrovne cla a revidovanú formu opatrení, ako sa vysvetľuje v oddiele 8.1, strany znížili svoje predpoklady zo 6 % najviac na 9 % v závislosti od toho, či by UAN predstavoval 70 % nákladov týchto poľnohospodárskych podnikov na hnojivá (čo Komisia považovala za najrealistickejšie v tomto krajnom scenári, ako sa uvádza v odôvodnení 248), alebo 100 % takýchto nákladov. Tieto predpokladané zvýšenia nákladov však zároveň vychádzali z cien UAN vo februári 2019, čo je dátum, ktorý nielenže spadá mimo obdobia prešetrovania, ale zároveň boli v tom mesiaci ceny výnimočne vysoké (následne prudko klesli). Okrem toho sa zakladali na domnienke, že celkový nárast nákladov spôsobený konečnými clami bude na úrovni relatívne vysokého špecifického cla vypočítaného pre jedného z ruských vyvážajúcich výrobcov, čo je vzhľadom na podiel tohto jedného výrobcu na trhu prehnané. Preto sa tieto tvrdenia zamietajú.

(252)

Po predbežných opatreniach združenie Copa-Cogeca vypočítalo, že dodatočná záťaž z dôvodu predbežného antidumpingového cla pre poľnohospodárov v Únii by predstavovala 559 miliónov EUR ročne, zatiaľ čo združenie používateľov IFA ju vypočítalo na 312 miliónov EUR. Podľa združenia používateľov AGPB by takáto dodatočná zaťaž predstavovala 502 miliónov EUR ročne. Komisia poznamenáva, že strany zjavne dospeli k týmto číslam na základe referenčných údajov, ktoré sa líšia od údajov použitých Komisiou, konkrétne najvyššie predbežné clá a ceny UAN v obdobiach, keď boli (výnimočne) vysoké. Po konečnom poskytnutí informácií združenie Fertilisers Europe tvrdilo, že celkové náklady na clo, ktoré sa má uložiť, by pre poľnohospodárov predstavovali 32,8 milióna eur ročne. Vo svojom výpočte však opomenuli akýkoľvek prípadný vplyv tohto cla na ceny výrobného odvetvia Únie. Komisia sa domnieva, že za predpokladu, že dovozcovia prenesú na poľnohospodárov v Únii 100 % nákladov na clo, by antidumpingové opatrenia na úrovni stanovenej v tomto nariadení znamenali pre poľnohospodárov v Únii dodatočnú záťaž vo výške najviac 90 miliónov EUR ročne. Tento údaj sa zakladá na špecifických clách, ktoré sa uložia na tovar dotknutého pôvodu, spotrebe UAN a podieloch na trhu počas obdobia prešetrovania a predvída aj zvýšenie predajných cien výrobného odvetvia Únie.

(253)

Vyvážajúci výrobca CFI kritizoval skutočnosť, že podľa kapitoly 7.3 predbežného nariadenia sa nevykonalo žiadne posúdenie vplyvu antidumpingového cla na ziskovosť poľnohospodárov, zatiaľ čo podľa správy, ktorú vydalo GR Komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, citovanej v poznámke pod čiarou č. 24 predbežného nariadenia, poľnohospodársky podnik špecializovaný na pšenicu v severnom Francúzsku utrpel v roku 2013 straty vo výške až 10 %. V rovnakom duchu obidve združenia používateľov AGPB a IFA tvrdili, že by sa mal merať vplyv antidumpingového cla na zisk poľnohospodárov, a nie jeho vplyv na výrobné náklady. Takáto analýza by údajne ukázala, že súčasné ziskové rozpätia poľnohospodárov sú veľmi tesné a že zvýšenie nákladov v dôsledku antidumpingových ciel by mohlo mať škodlivý vplyv na životaschopnosť mnohých poľnohospodárskych podnikov v Únii. Strany nesúhlasili so záverom Komisie, že clo na úrovni, na akej bolo predbežne uložené, by nemalo neprimerane vysoký vplyv na poľnohospodárske podniky špecializované na pšenicu letnú vo Francúzsku. Podľa jednej z nich by akékoľvek dodatočné náklady v dôsledku opatrení odobrali veľkú časť skromného zisku, ktorý v súčasnosti dosahujú francúzski pestovatelia obilia špecializujúci sa na obilniny, olejnaté semená a bielkovinové plodiny. Ruský vyvážajúci výrobca Acron poukázal na to, že poľnohospodári sa cítia zdrvene z dôvodu údajných katastrofických úrod, pandémií na farmách, neistej klímy a neistoty na trhu a predajných cien, ktoré sa ocitli pod úrovňou výrobných nákladov. Podľa iného ruského vyvážajúceho výrobcu by závažnosť zvýšenia cien za neexistencie dostupných alternatívnych výrobkov ohrozila odvetvie, v ktorom sú výnosy poľnohospodárskych podnikov už aj tak vratké.

(254)

Uvedené tvrdenia týkajúce sa ziskovosti poľnohospodárov sa zamietajú.

(255)

Po prvé, ako sa uviedlo v odôvodnení 241, analýza Komisie sa zakladá na vstupoch, ktoré doručili zainteresované strany, a na spoľahlivých dostupných štatistikách a údajoch. Po druhé, Komisia poznamenáva, že verejne dostupný výskum spochybňuje významný negatívny vplyv antidumpingových ciel na životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov v Únii. Francúzsko, ktoré by podľa očakávania malo zostať významným čistým vývozcom obilnín na úrovni Únie (27), v posledných dvoch sezónach skutočne zažilo lepšie ceny a výnosy pšenice v porovnaní s obdobím 2015/2016 (28), keďže v rokoch 2017 a 2018 sa poľnohospodárom v krajinách ako Spojené kráľovstvo, Írsko a Francúzsko darilo z hospodárskeho hľadiska celkom dobre (29). Aj keď ziskovosť poľnohospodárskeho podniku špecializovaného na pestovanie pšenice vo Francúzsku bola v roku 2013 záporná (30), na strane 79 správy Poľnohospodársky výhľad EÚ pre trhy a výnos 2018 – 2030 (EU Agricultural Outlook for the Agricultural markets and Income 2018 – 2030(31) sa uvádza, že počas obdobia výhľadu by mala nastať stabilizácia príjmu v poľnohospodárstve na ročnú pracovnú jednotku. V tom istom dokumente sa uvádza, že poľnohospodársky výnos v nominálnom vyjadrení zostane v období výhľadu stabilný, pričom zostane približne na úrovni rokov 2016 – 2018 a že súčasná situácia v oblasti subvencií platí pre celé obdobie výhľadu. Podľa toho istého dokumentu sa predpokladá, že produkcia obilnín v Únii bude naďalej rásť a do roku 2030 dosiahne 325 miliónov ton (v porovnaní s 284 miliónmi ton za rok 2018), zatiaľ čo ceny by mali zostať pomerne stabilné, napríklad v prípade pšenice letnej okolo 180 EUR za tonu.

(256)

Na dôvažok k uvedeným skutočnostiam Komisia poznamenáva, že obidve združenia používateľov uvedené v odôvodnení 252 súhlasili s konštatovaním Komisie, že väčšina poľnohospodárov Únie sa špecializuje na viaceré plodiny. Táto skutočnosť môže byť poľnohospodárskou nutnosťou, no v každom prípade ide pre poľnohospodárov o záchrannú sieť, pretože cenové trendy a výnos sa od plodiny k plodine líšia. Približne 50 % produkcie francúzskych poľnohospodárov špecializovaných na pestovanie pšenice letnej (t. j. skupiny posudzovanej v rámci „najnepriaznivejšieho vývoja“) je skutočne diverzifikovaných na iné plodiny.

(257)

Aj keď Komisia nemôže vylúčiť, že konečné antidumpingové clá na stanovenej úrovni môžu mať negatívny vplyv na niektoré činnosti určitých poľnohospodárskych podnikov, vzhľadom na cyklickosť a neistoty, ktoré sú poľnohospodárstvu vlastné, nemožno vyčísliť ich budúci vplyv z hľadiska ušlého zisku poľnohospodárskych podnikov. Z prešetrovania v každom prípade vyplynulo, že neexistuje žiadny vzťah medzi cenou UAN a čistým ziskovým rozpätím francúzskych poľnohospodárskych podnikov plynúcim z transakcií týkajúcich sa pšenice letnej v prípade „najnepriaznivejšieho vývoja“ alebo francúzskych podnikov špecializovaných na obilniny, olejniny a bielkovinové plodiny. V spise skutočne nie je žiadny náznak toho, že nárast výnosov poľnohospodárov môže byť prepojený so znížením cien UAN alebo že zníženie výnosov poľnohospodárov môže byť prepojené so zvýšením cien UAN, ako vidno v tejto tabuľke:

Image 1

(258)

Po konečnom poskytnutí informácií združenia používateľov AGPB a IFA zdôraznili, že skupina poľnohospodárov, ktorých opatrenia najviac zasahujú, pociťuje dlhodobý prepad výnosu, a ak by sa aj ich výnos stabilizoval, pohyboval by sa na nízkych úrovniach, a opatrenia by tak na nich vážne doľahli. Chýbajúce prepojenie medzi cenou UAN a rozpätím, ako vyplýva z uvedenej tabuľky, však neumožňuje predpovedať, že účinok opatrení na zisky poľnohospodárov bude závažný. Rozsah tohto účinku bude v skutočnosti závisieť od príliš veľkého počtu faktorov.

(259)

Združenie používateľov IFA požiadalo Komisiu, aby nepodporovala neefektívne výrobné odvetvie, ktoré má na rozdiel od poľnohospodárstva obmedzený vplyv na štruktúru vidieckeho hospodárstva Únie. Toto tvrdenie je neodôvodnené, a preto sa zamieta. Výrobné odvetvie Únie je životaschopné a efektívne, keď má zaručené rovnaké podmienky.

(260)

Na rozdiel od zistení Komisie združenia používateľov AGPB a IFA spochybnili existenciu poistení hedžingových marží, ktoré majú poľnohospodári Únie k dispozícii. Komisia poznamenala, že názory strán na túto otázku sa líšia: vyvážajúci výrobca CFI v podaní (32) z 29. apríla 2019 tvrdil, že sa používajú nástroje uvedené v odôvodnení 251 predbežného nariadenia. Po konečnom poskytnutí informácií združenia AGPB a IFA tvrdili, že „poistenia marží sa v poľnohospodárstve EÚ zatiaľ nevyužívajú vo významnom rozsahu“ a že pre poľnohospodárske vstupy neboli ľahko dostupné nástroje poistenia cenového rizika. Toto tvrdenie bolo však nepodložené.

(261)

Dotknutý vyvážajúci výrobca spochybnil hodnotu zistení Komisie uvedených v odôvodnení 251 predbežného nariadenia, konkrétne: i) že mnohé poľnohospodárske podniky v Únii sa špecializujú na niekoľko plodín a ii) že poľnohospodári majú k dispozícii niekoľko nástrojov, aby si mohli zaobstarať UAN za primerané ceny. Pokiaľ ide o bod i), vyvážajúci výrobca tvrdil, že poľnohospodárske podniky špecializované na pšenicu, vrátane podniku, ktorý ako príklad uvádza Komisia, sú už pomerne diverzifikované, no vplyv antidumpingového cla na iné plodiny ako pšenicu by bol takisto závažný, ako preukázali združenia poľnohospodárov. Pokiaľ ide o bod ii), poznamenal, že tieto nástroje poľnohospodári používajú už v súčasnej situácii, táto skutočnosť by preto nezmiernila vplyv prípadného cla. Komisia s touto stranou nesúhlasila, pretože body i) a ii) sú celkovo pre poľnohospodárov prospešné, a preto nie je dôvod, aby tomu tak nebolo aj súvislosti s prípadnými zvýšenými nákladmi v dôsledku antidumpingových opatrení.

(262)

Vyvážajúci výrobca Acron skonštatoval, že skutočnosť, že Komisia nevedela odhadnúť pracovné miesta súvisiace s UAN v poľnohospodárskych podnikoch, ešte neznamená, že v poľnohospodárskych podnikoch nie sú pracovné miesta súvisiace s UAN, ktoré by boli ohrozené. Vyvážajúci výrobca CFI nesúhlasil s tým, že Komisia posúdila vplyv antidumpingových opatrení na zamestnanosť ako obmedzený vzhľadom na predpokladané značné zníženie pracovnej sily v tomto odvetví v dôsledku zvýšenia produktivity. Strana takisto poukázala na očakávané zvýšenie (určitých) nákladov poľnohospodárov medzi rokmi 2017 a 2030.

(263)

Komisia objasnila, že odôvodnenie 252 predbežného nariadenia by sa malo chápať v tom zmysle, že antidumpingové clá by podľa očakávania nemali zrýchliť znižovanie počtu pracovnej sily, ktoré bude podľa súčasných (aj predošlých) predpovedí v poľnohospodárskych podnikoch v Únii ďalej pokračovať. Pokiaľ ide o predpokladané zvýšenie nákladov, v odôvodnení 254 sa v každom prípade zmieňuje stabilizácia výnosu poľnohospodárov.

(264)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa záujmu používateľov, závery uvedené v odôvodneniach 241 až 252 predbežného nariadenia sa potvrdili.

7.4.   Iné faktory

(265)

Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že Komisia dospela k nesprávnemu záveru o tom, že nič v spise nenasvedčuje tomu, že prípadné zvýšenie ceny UAN nebude mať výrazný vplyv na cenu iných hnojív, keďže podľa tejto strany sa ceny UAN a dusičnanu amónneho vyvíjajú ruka v ruke. Tomuto tvrdeniu však odporujú podklady na vypočutie predložené používateľmi (33), podľa ktorých sa ceny dusičnanu amónneho v Únii nevyvíjali synchronizovane so svetovými cenami. Z tých istých dôvodov sa zamietlo aj tvrdenie združenia používateľov Copa-Cogeca o tom, že vplyvom ciel by sa zvýšili ceny iných dusíkatých hnojív.

(266)

Vyvážajúci výrobca CFI kritizoval zistenia Komisie týkajúce sa pracovných miest súvisiacich s UAN v odôvodnení 257 predbežného nariadenia. Strana neposkytla žiadny alternatívny výpočet ani výpočet pracovných miest súvisiacich s UAN v poľnohospodárskych podnikoch v Únii. Jej pripomienky sa preto zamietli.

(267)

Ruský vyvážajúci výrobca Acron spochybnil poznámku pod čiarou č. 32 v predbežnom nariadení („Uhlíková stopa dusičnanu amónneho v EÚ je 1,1 tony ekvivalentu CO2 na tonu výrobku, v USA predstavuje 2,3 tony a v Rusku 2,6 tony.“) a uviedol, že jeho vlastná uhlíková stopa výroby UAN je 0,7 tony ekvivalentu CO2 na tonu výrobku (34) a v prípade Ruska je to 0,6 – 0,8. Komisia nemá žiadne vlastné referenčné údaje o uhlíkovej stope UAN. Ako sa teda jasne uvádza v danej poznámke pod čiarou, údaje o hodnotách dusičnanu amónneho pochádzajú z kalkulátora tretej strany. Európske orgány zverejňujú údaje poukazujúce na zníženie uhlíkovej stopy spoločnosťami z Únie (35).

(268)

Ústredný zväz poľnohospodárskych výrobcov a vlastníkov lesov vo Fínsku, MTK, trval na tom, že opatrenia by bránili používaniu UAN, údajne k životnému prostrediu veľmi šetrnej metódy hnojenia. Vyvážajúci výrobca Acron tvrdil, že alternatívy k UAN sú nielen drahšie a nákladnejšie na použitie, ale aj viac znečisťujúce životné prostredie. Strana citovala štúdiu pokladajúcu poľnohospodárstvo za hlavný zdroj znečistenia oxidom dusíka v Kalifornii, pričom tvrdila, že používanie alternatív k UAN predstavuje nebezpečenstvo pre životné prostredie, a preto by Komisia nemala ukladaním antidumpingových ciel brániť používaniu cenovo dostupného UAN v Únii. V odôvodnení 256 predbežného nariadenia sa však pripomenulo, že hoci UAN má viac agronomických výhod, nie je pre životné prostredie neutrálny. Keďže strany v tejto veci nepredložili dostatok relevantných podporných dôkazov, tvrdenia sa zamietli.

(269)

Spoločnosť Acron takisto tvrdila, že clá budú mať negatívny vplyv na európskych distribútorov a dodávateľské reťazce. Keďže strana k tejto otázke nepredložila žiadne podporné dôkazy, tvrdenie sa zamietlo.

(270)

Podľa združenia MTK je otázne, kto bude mať prospech z antidumpingových ciel, pričom zdôraznilo, že väčšina veľkých spoločností na výrobu hnojív na trhu Únie nemá sídlo v Únii. Komisia v tejto súvislosti pripomenula svoju zákonnú povinnosť ukladať antidumpingové clá, keď sú splnené právne požiadavky, nezávisle od daňových prínosov alebo ďalších úvah.

(271)

Vyvážajúci výrobca Acron tvrdil, že výrobcovia z Únie sa snažili manipulovať ceny UAN. Spolupracujúce združenia používateľov poukázali na vyššiu mieru koncentrácie výrobcov z Únie a možné praktiky výrobcov hnojív v Únii brániace hospodárskej súťaži. Keďže nijaké príslušné orgány nepreukázali, že výrobcovia UAN z Únie sa zapojili do praktík brániacich hospodárskej súťaži, tieto pripomienky sa zamietli.

7.5.   Záver o záujme Únie

(272)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdili sa závery uvedené v odôvodneniach 239 až 258 predbežného nariadenia.

8.   KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(273)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinnú súvislosť a záujem Únie, by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz dotknutého výrobku spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

8.1.   Forma opatrení

(274)

Vyvážajúci výrobca CFI tvrdil, že valorické clá by neboli v súčasnom kontexte stúpajúcich cien primerané, pretože by viedli k príliš vysokej úrovni ochrany, nemotivovali by výrobcov z Únie, aby znižovali náklady, neprimerane by zvyšovali ceny v Únii a podnecovali by spoločnosť Gazprom, aby pokračovala v predaji plynu na trhu Únie za nadmerne vysoké ceny. Preto tvrdil, že prípadné clo by malo mať formu minimálnej referenčnej ceny CIF, clo nezaplatené, čím by sa poskytla primeraná úroveň ochrany výrobnému odvetviu Únie a zároveň by sa nenáležite nepenalizoval poľnohospodársky priemysel. Združenia používateľov AGPB a IFA uviedli, že minimálna dovozná cena by bola v súlade s praxou Komisie (36) v prípade zvýšení cien po období prešetrovania, poskytla by výrobnému odvetviu hnojív Únie záchrannú sieť a zároveň by obmedzovala vyššie nákladové zaťaženie poľnohospodárov z Únie aj poškodenie vývoznej konkurencieschopnosti Únie v poľnohospodárskom sektore.

(275)

Vzhľadom na zistenia prešetrovania týkajúce sa vplyvu na používateľov však Komisia dospela k záveru, že opatrenia vo forme minimálnej dovoznej ceny by v tomto prípade neboli opodstatnené. Tvrdenia požadujúce minimálnu dovoznú cenu sa preto zamietli.

(276)

Vyvážajúci výrobca MHTL sa dovolával špecifického cla i) so zreteľom na rastúce ceny UAN po období prešetrovania; ii) s cieľom obmedziť prípadný závažný vplyv na používateľov a iii) pretože špecifické clo na tonu je pre žiadateľa vhodnejšie, keďže dovoz od dotknutej strany sa uskutočňuje iba prostredníctvom prepojenej predajnej spoločnosti.

(277)

Komisia analyzovala priemerné dovozné ceny UAN počas posudzovaného obdobia, obdobia prešetrovania a obdobia po období prešetrovania. Cenové výkyvy boli významné, a to najmä v dôsledku výrazného kolísania ceny plynu, hlavnej suroviny UAN. Vzhľadom na túto nestálosť dovozných cien UAN existuje skutočné riziko, že valorické clo by mohlo byť buď nedostatočné na odstránenie ujmy, keď sú ceny nízke, alebo by mohlo neprimerane poškodiť odvetvie používateľov, keď ceny stúpajú. Komisia preto dospela k záveru, že vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu je špecifické clo vhodnejšie ako valorické clo.

(278)

Po konečnom poskytnutí informácií sa navrhovateľ, spoločnosti Grupa Azoty a Agropolychim, vyslovil proti opatreniam vo forme špecifického cla. Keďže výrobcovia z Únie sa ešte úplne nezotavili, pre nestálosť cien plynu a UAN a vzhľadom na stlačené ceny UAN počas obdobia prešetrovania, valorické clo považovali za vhodnejšie. Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 276, veľká nestálosť cien je práve jedným z hlavných dôvodov stanovenia špecifického cla. Tvrdenie sa na základe toho zamietlo.

(279)

Po konečnom poskytnutí informácií združenie AGPB a IFA zopakovali, že keby Komisia dospela k uloženiu konečných ciel, mala by tak urobiť vo forme minimálnej dovoznej ceny. Strany považovali príslušné tvrdenia v tomto prešetrovaní za rovnaké ako tvrdenia odôvodňujúce takýto prístup v prešetrovaní, ktoré Komisia ukončila v roku 2011 (37). V súvislosti s uvedeným tvrdením treba uviesť, že aj keby sa okolnosti podobali, Komisia konzistentne uplatňuje prístup, na základe ktorého posudzuje každý prípad samostatne. V tomto prípade, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 274, si zistenia týkajúce sa záujmov používateľov nevyžadujú minimálnu dovoznú cenu. Treba pripomenúť, že ceny boli počas obdobia prešetrovania pomerne nízke, a keby sa na tomto základe stanovila minimálna dovozná cena, je tu naozajstné riziko, že dané opatrenia by výrobné odvetvie Únie primerane nechránili pred stanoveným dumpingom spôsobujúcim ujmu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

8.2.   Konečné opatrenia

(280)

Na základe uvedených skutočností sa výška cla bude rovnať pevne stanovenej sume na tonu UAN tak, ako sa uvádza ďalej:

Krajina

Spoločnosť

Dumpingové rozpätie (%)

Rozpätie ujmy (%)

Konečná colná sadzba (v %)

Konečná pevne stanovená colná sadzba – v EUR za tonu

Rusko

PJSC Acron

31,9

31,9

31,9

42,47

Rusko

Joint Stock Company „Azot“

20,0

20,0

20,0

27,77

Rusko

Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“

20,0

20,0

20,0

27,77

Rusko

Všetky ostatné spoločnosti

31,9

31,9

31,9

42,47

Trinidad a Tobago

Methanol Holdings (Trinidad) Limited

55,8

16,2

16,2

22,24

Trinidad a Tobago

Všetky ostatné spoločnosti

55,8

16,2

16,2

22,24

Spojené štáty americké

CF Industries Holdings, Inc.

37,3

23,9

23,9

29,48

Spojené štáty americké

Všetky ostatné spoločnosti

37,3

23,9

23,9

29,48

(281)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Ako sa vysvetľuje aj v odôvodneniach 35, 74 a 90 predbežného nariadenia, úroveň spolupráce bola v tomto prípade vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách predstavoval celkový vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Reziduálne antidumpingové clá sa preto stanovili na úrovni spolupracujúcich spoločností.

(282)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie svojej individuálnej antidumpingovej colnej sadzby, ak následne zmení názov svojho subjektu. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (38). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie na preukázanie toho, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, v Úradnom vestníku Európskej únie sa uverejní oznámenie o zmene názvu.

8.3.   Konečný výber predbežných ciel

(283)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené predbežným nariadením, mali vybrať s konečnou platnosťou.

(284)

Pokiaľ ide o dovoz z Ruska a z Trinidadu a Tobaga, konečné colné sadzby sú nižšie ako predbežné colné sadzby. Sumy zabezpečené nad rámec sadzby konečného antidumpingového cla z tohto vývozu by sa teda mali uvoľniť.

8.4.   Retroaktivita

(285)

Ako sa uvádza v oddiele 1.2, podľa článku 14 ods. 5a základného nariadenia Komisia podriadila dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo amoniakálnom roztoku počas obdobia skorého predbežného poskytnutia informácií registrácii.

(286)

Počas konečnej fázy prešetrovania boli posudzované údaje zozbierané v súvislosti s registráciou. Komisia analyzovala, či boli splnené kritériá podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia pre spätný výber konečných ciel.

(287)

Z analýzy Komisie nevyplynul výrazný nárast dovozu počas obdobia troch týždňov skorého predbežného poskytnutia informácií v porovnaní s úrovňou dovozu počas obdobia prešetrovania. Priemerný mesačný dovoz z troch dotknutých krajín klesol zo 144 020 ton na 66 080 ton, čo predstavuje pokles o 54 % (zdroj: upravené údaje Eurostatu vrátane pro rata temporis). Podmienka podľa článku 10 ods. 4 písm. d) základného nariadenia preto nie je splnená.

(288)

Komisia preto dospela k záveru, že spätný výber konečných ciel za obdobie troch týždňov, počas ktorých bol dovoz registrovaný, nie je v tomto prípade opodstatnený.

9.   PONUKA ZÁVÄZKU

(289)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca (ďalej len „žiadateľ“) predložil dobrovoľný cenový záväzok v súlade s článkom 8 základného nariadenia. Komisia skonštatovala, že táto ponuka bola doručená dlho po lehote stanovenej článkom 8 základného nariadenia v spojení s článkom 20 základného nariadenia, ktorý sa vzťahuje na konečné poskytnutie informácií.

(290)

V článku 8 základného nariadenia sa predpokladá možnosť za výnimočných okolností ponúknuť (a prijať) cenový záväzok po uplynutí uvedenej lehoty. Komisia však cenový záväzok zanalyzovala a usúdila, že jeho prijatie by bolo nepraktické z ďalej uvedených dôvodov.

(291)

Navrhovaná minimálna dovozná cena nebola primeraná na odstránenie účinkov dumpingu spôsobujúceho ujmu. Ponuka nie je v súlade s článkom 8 základného nariadenia. V súlade s článkom 8 ods. 1 tretím pododsekom základného nariadenia by mala byť minimálna dovozná cena v rámci cenového záväzku na úrovni potrebnej na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V ďalšom pododseku toho istého článku sa stanovuje, že pri skúmaní tejto úrovne by sa mal uplatňovať článok 7 ods. 2a až 2d.

(292)

Žiadateľ navyše predáva dotknutý výrobok prostredníctvom prepojených spoločností v Únii a časť dovážaných výrobkov sa ďalej spracúva v Únii pred tým, ako sa predá neprepojeným stranám. Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, zároveň jedna z prepojených spoločností predáva prešetrovaný výrobok aj iné výrobky (t. j. hnojivá) na trhu Únie, a tieto iné výrobky sa pravdepodobne predávajú tým istým zákazníkom.

(293)

Ak prepojená strana v Únii a žiadateľ predávajú dotknutý výrobok a iné výrobky rovnakým zákazníkom v Únii, ceny v prípade takýchto transakcií by sa mohli stanoviť tak, aby kompenzovali minimálnu dovoznú cenu, ktorá je predmetom záväzku. Takúto kompenzáciu by však nebolo možné zistiť monitorovaním, keďže štruktúra cien väčšiny výrobkov vyrábaných a predávaných prepojenou spoločnosťou v Únii nepodlieha žiadnemu verejne dostupnému zdroju. Nedá sa teda posúdiť, či ceny zaplatené zákazníkmi zodpovedajú hodnote výrobkov alebo zohľadňujú možné rabaty v snahe kompenzovať transakcie, na ktoré sa vzťahuje záväzok, na základe ktorého sa musí dodržiavať minimálna dovozná cena. Analogicky existuje veľké riziko krížovej kompenzácie predajmi UAN a iných výrobkov tým istým zákazníkom.

(294)

Monitorovanie takéhoto záväzku by preto bolo neuskutočniteľné a neschodné.

(295)

Komisia zaslala žiadateľovi list, v ktorom uviedla dôvody odmietnutia ponuky záväzku a umožnila mu vyjadriť k tomuto rozhodnutiu pripomienky. Komisia dostala od žiadateľa pripomienky týkajúce sa skutočnosti, že ponuka bola v postupe predložená príliš neskoro, úrovne minimálnej dovoznej ceny a uskutočniteľnosti záväzku.

(296)

Žiadateľ tvrdil, že ponuka bola predložená v lehote na pripomienky k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií, a odvolával sa pritom na článok 20 ods. 5 základného nariadenia. Ponuka sa však mala zaslať v lehote na pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií, a nie v lehote stanovenej pre dodatočné konečné poskytnutie informácií. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(297)

Žiadateľ vo svojich pripomienkach nesúhlasil so záverom Komisie, že daná minimálna dovozná cena je príliš nízka, a navrhol množstevný strop v kombinácii s minimálnou dovoznou cenou. Ako sa uvádza v odôvodnení 290, pri skúmaní toho, či by bola minimálna dovozná cena postačujúca na odstránenie dumpingu spôsobujúceho ujmu, by sa mal uplatňovať článok 7 ods. 2a až 2d, a tvrdenie by sa preto malo zamietnuť.

(298)

Žiadateľ ponúkol minimálne cenové úrovne pre ostatné výrobky, ktoré predáva na trhu Únie. Viedlo by to však k veľkej záťaži súvisiacej s monitorovaním, a Komisia preto zotrvala na názore, že monitorovanie navrhovaného záväzku by bolo neuskutočniteľné.

(299)

Žiadateľ zaslal zrevidované znenie ponuky záväzku vo veľmi neskorom štádiu konania. Hoci žiadateľ ponúkol minimálnu dovoznú cenu na úrovni potrebnej na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, Komisia stále považovala monitorovanie takéhoto záväzku za neuskutočniteľné a neschodné z dôvodov uvedených v odôvodneniach 291, 292 a 297, a konečnú ponuku preto odmietla.

10.   ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

(300)

Podľa článku 109 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (39), ak sa má v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vrátiť určitá suma, sadzbou úroku, ktorý sa má zaplatiť, by mala byť sadzba, ktorú Európska centrálna banka uplatňuje na svoje hlavné refinančné operácie, uverejnená v sérii C Úradného vestníka Európskej únie v prvý kalendárny deň každého mesiaca.

(301)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 15 ods. 1 základného nariadenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho vo vodnom alebo amoniakálnom roztoku v súčasnosti patriacich pod číselný znak KN 3102 80 00, s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických.

2.   Antidumpingové clo je pevne stanovená suma na tonu uplatniteľná na dovoz výrobku opísaného v odseku 1 a vyrobeného ďalej uvedenými spoločnosťami, ako sa uvádza v tejto tabuľke:

Krajina

Spoločnosť

Pevne stanovená suma cla (v EUR za tonu)

Doplnkový kód TARIC

Rusko

PJSC Acron

42,47

C500

Rusko

Joint Stock Company „Azot“

27,77

C501

Rusko

Joint Stock Company „Nevinnomyssky Azot“

27,77

C504

Rusko

Všetky ostatné spoločnosti

42,47

C999

Trinidad a Tobago

Methanol Holdings (Trinidad) Limited

22,24

C502

Trinidad a Tobago

Všetky ostatné spoločnosti

22,24

C999

Spojené štáty americké

CF Industries Holdings, Inc.

29,48

C503

Spojené štáty americké

Všetky ostatné spoločnosti

29,48

C999

3.   Uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí obsahovať vyhlásenie s dátumom a podpisom pracovníka subjektu, ktorý takúto faktúru vystavil, s uvedením mena a funkcie, v tomto znení: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (dotknutého výrobku) predaného na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, vyrobila spoločnosť (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v [dotknutej krajine]. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“ Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti.

4.   Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

Sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/576 sa vyberajú s konečnou platnosťou. Sumy zabezpečené nad rámec konečných sadzieb antidumpingového cla sa uvoľňujú.

Článok 3

Z registrovaného dovozu sa spätne nebude vyberať žiadne konečné antidumpingové clo. Údaje zozbierané v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2019/455 sa ďalej neuchovávajú.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 8. októbra 2019

Za Komisiu

Predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2)  Oznámenie o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických, Ú. v. EÚ C 284, 13.8.2018, s. 9.

(3)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/455 z 20. marca 2019, ktorým sa zavádza registrácia dovozu zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 79, 21.3.2019, s. 9).

(4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/576 z 10. apríla 2019, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 100, 11.4.2019, s. 7).

(5)  Správa DS337 Európske spoločenstvá – antidumpingové opatrenia týkajúce sa chovného lososa z Nórska.

(6)  DS493 – Ukraine – Anti-Dumping Measures on Ammonium Nitrate (Ukrajina – Antidumpingové opatrenia týkajúce sa dusičnanu amónneho).

(7)  Oddiel 3.2.

(8)  Pozri poznámku pod čiarou č. 8 v predbežnom nariadení.

(9)  Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 – EuroChem Mineral and Chemica Company OAO (EuroChem MCC)/Rada Európskej únie, vec T-84/07, ECLI:EU:T:2013:64, a rozsudok Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. februára 2013 – Acron OAO/Rada Európskej únie, vec T-118/10, ECLI:EU:T:2013:67.

(10)  Waidhaus je rusko-nemeckou referenčnou cenou zemného plynu, sústava rôznych plynovodov z Ruska do Nemecka, odráža cenu CIF na hranici Nemecka.

(11)  ФЕДЕРАЛЬНАЯ СЛУЖБА ПО ТАРИФАМ ПРИКАЗ, от 8 июня 2015 года N 216-э/1, Об утверждении тарифов на услуги по транспортировке газа по магистральным газопроводам ОАО „Газпром“, входящим в Единую систему газоснабжения, для независимых организаций (с изменениями на 14 февраля 2018 года) (vyhláška Federálneho tarifného úradu z 8. júna 2015 č. 216-e/1 o schválení taríf pre služby prepravy plynu cez plynovody PJSC Gazprom aj v jednotnom systéme dodávok plynu, určených pre nezávislé organizácie v znení zmien zo 14. februára 2018).

http://docs.cntd.ru/document/420282257.

(12)  ФЕДЕРАЛЬНАЯ СЛУЖБА ПО ТАРИФАМ ПРИКАЗ от 9 июля 2014 г. N 1142-э ОБ УТВЕРЖДЕНИИ ПОЛОЖЕНИЯ ОБ ОПРЕДЕЛЕНИИ ФОРМУЛЫ ЦЕНЫ ГАЗА (vyhláška Federálneho tarifného úradu z 9. júla 2014 č. 1142-e o schválení ustanovenia na určenie vzorca na výpočet ceny plynu)

dostupné na http://www.gazprom.com/f/posts/98/377922/prikaz_1142-e.pdf (naposledy navštívené 31. júla 2019).

(13)  Doklady č. 2 a č. 13 z overovania na mieste vo Francúzsku.

(14)  Vec C-393/13 P, Rada/Alumina d.o.o., EU:C:2014:2245, bod 25.

(15)  Napríklad bezšvové rúry, vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 585/2012 z 26. júna 2012, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Chorvátsku (Ú. v. EÚ L 174, 4.7.2012, s. 5, odôvodnenie 60); vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1469 z 1. októbra 2018, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 246, 2.10.2018, s. 20, odôvodnenie 81).

(16)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1246 z 28. júla 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz vysokoodolných oceľových výstužných tyčí do betónu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 204, 29.7.2016, s. 70).

(17)  http://curia.europa.eu/juris/document/document_print.jsf?docid=212842&text=&dir=&doclang=EN&part=1&occ=first&mode=lst&pageIndex=0&cid=593705.

(18)  Vec T-107/08, Transnational Company „Kazchrome“ AO a ENRC Marketing AG proti Rade Európskej únie a Európskej komisii, ECLI:EU:T:2011:704.

(19)  Po konečnom poskytnutí informácií vyvážajúci výrobca CFI argumentoval, že sa to nepremietlo do výpočtu cenového podhodnotenia a predaja od cenu. Nie je to však pravda. To, že väčšina predaja výrobného odvetvia Únie sa predávala lokálnejšie znamenalo, že v prípade okolo 60 % predajných cien výrobného odvetvia Únie použitých pri výpočte podhodnotenia cien sa použili ceny zo závodu a úprava cieľovej ceny týkajúca sa nákladov na dopravu vykonaná pri výpočte predaja pod cenu sa takisto zakladala na tomto pomere.

(20)  t19.001843.

(21)  http://www.fertilizerseurope.com/fileadmin/user_upload/publications/statistics_publications/Stat_website.pdf.

(22)  V bode 4.3.3 svojho podania z 29. apríla 2019 vyvážajúci výrobca (CFI) neuvádza žiadne údaje o pracovných miestach týkajúcich sa osobitne UAN, uvádza však, že “… v poľnohospodárskom odvetví bolo v roku 2017 zamestnaných 9 miliónov ľudí“.

(23)  Pozri stránku 7 tohto dokumentu: https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/statistics/factsheets/pdf/fr_en.pdf.

(24)  V dokumente t19.001843 združenia používateľov AGPB sa uvádza, že: „Z našich údajov z observatória Arvalis/Unigrains/CerFrance z októbra 2018… hnojenie dusíkom v roku 2017/2018 predstavovalo… 10 % z celkových výrobných nákladov na pšenicu ozimnú vo Francúzsku“.

(25)  Pozri dokument t19.002111, v ktorom navrhovateľ vypočítal, že v prípade Francúzska predstavovali hnojivá 8,6 % z celkovej medzispotreby v období rokov 2015 až 2017, a uviedol vývoj komponentov poľnohospodárskych vstupov v Únii, pozri s. 10 https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/statistics/factsheets/pdf/eu_en.pdf (aktualizované: máj 2018).

(26)  V dokumente t19.002212 dotknuté strany predložili výpočty, podľa ktorých v rokoch 2017/2018 náklady vybraných francúzskych používateľov na UAN predstavovali 9 až 16 %. Títo vybraní francúzski používatelia sú poľnohospodárske podniky špecializované na obilniny, olejnaté semená a bielkovinové plodiny (druh 15 alebo „obilniny, olejnaté semená a bielkovinové plodiny – COP“ v informačnej sieti poľnohospodárskeho účtovníctva Únie FADN, ktorú prevádzkuje GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka). Pozri aj dokument t19.001992, v ktorom sa uvádzajú referenčné dokumenty použité stranami (napr. https://ec.europa.eu/agriculture/sites/agriculture/files/fadn/sector-fiches/tf15_fr.pdf).

(27)  Výhľad sa nachádza na strane 35 dokumentu EU Agricultural outlook for markets and income 2018 – 2030 (Poľnohospodársky výhľad EÚ pre trhy a výnos 2018 – 2030), december 2018.

(28)  Ceny a výnosy sa uvádzajú na strane 4 podania navrhovateľa o záujme Únie v dokumente t19.002111.

(29)  Pozri podanie navrhovateľa v dokumente t19.002185, konkrétne prehľady o poľnohospodárskych účtoch uvedené v prílohách.

(30)  Podľa údajov zo správy EU Cereal farms report base on 2013 FADN data (Správa poľnohospodárskych podnikov EÚ na základe údajov informačnej siete poľnohospodárskeho účtovníctva Únie za rok 2013) GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, s. 44, v poľnohospodárskom podniku špecializovanom na pšenicu letnú vo Francúzsku bola v roku 2013 hrubá marža +49 EUR/tona, zatiaľ čo čistá marža (pred vlastnými faktormi) bola –19 EUR/tona.

(31)  https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/food-farming-fisheries/farming/documents/medium-term-outlook-2018-report_en.pdf.

(32)  t19.002016.

(33)  Snímka 10 z podkladov strán predložených v rámci vypočutia, dokument t19.002212.

(34)  Výpočet spoločnosti Acron je dostupný v dokumente t19.002053.

(35)  https://www.eea.europa.eu/themes/industry/industrial-pollution/industrial-pollution-country-profiles-2018/2018-industrial-pollution-country-profiles.

(36)  Strany citovali vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1953 z 29. októbra 2015, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov s orientovanou štruktúrou z kremíkovej elektroocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Japonsku, Kórejskej republike, Ruskej federácii a Spojených štátoch amerických (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2015, s. 109); nariadenie Rady (ES) č. 901/2001 zo 7. mája 2001, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy močoviny s pôvodom v Rusku (Ú. v. ES L 127, 9.5.2001, s. 11), a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 457/2011 z 10. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz melamínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 124, 13.5.2011, s. 2, odôvodnenia 62 – 65 a 76).

(37)  Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 457/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz melamínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 124, 13.5.2011, s. 2).

(38)  European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Rue de la Loi 170, 1040 Brussels, Belgium.

(39)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).


Top