Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32018R0842

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Text s významom pre EHP)

PE/3/2018/REV/2

OJ L 156, 19.6.2018, p. 26–42 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/842/oj

19.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 156/26


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/842

z 30. mája 2018

o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 schválila záväzný cieľ znížiť do roku 2030 domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990 a tento cieľ bol opätovne potvrdený v záveroch Európskej rady zo 17. – 18. marca 2016.

(2)

V záveroch Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014 sa uvádza, že cieľ znížiť emisie aspoň o 40 % by Únia ako celok mala splniť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“ – European Union Emissions Trading System) stanovenom v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4) by do roku 2030 malo dôjsť k zníženiu o 43 % a v sektoroch mimo ETS o 30 % v porovnaní s rokom 2005. K dosiahnutiu tohto zníženia emisií skleníkových plynov by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva a na tomto úsilí by sa mali podieľať všetky členské štáty, pričom by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi spravodlivosťou a solidaritou. Metodika stanovovania vnútroštátnych cieľov znižovania emisií v sektoroch mimo ETS so všetkými prvkami, ktoré sa uplatňujú v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady 406/2009/ES (5), by sa mala uplatňovať až do roku 2030, pričom úsilie by sa malo rozdeliť na základe pomerného hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. K celkovému zníženiu v rámci Únie do roku 2030 by mali prispieť všetky členské štáty, pričom ich ciele budú v rozmedzí 0 % až – 40 % v porovnaní s rokom 2005. Vnútroštátne ciele v skupine členských štátov s HDP na obyvateľa vyšším než priemer Únie by sa mali pomerne upraviť tak, aby spravodlivo a vyvážene odrážali nákladovú efektívnosť. Dosiahnutím týchto znížení emisií skleníkových plynov by sa mala posilniť efektívnosť a inovácia v hospodárstve Únie, a najmä podporiť zlepšenia, hlavne v stavebníctve, poľnohospodárstve, odpadovom hospodárstve a doprave, pokiaľ patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(3)

Toto nariadenie je súčasťou plnenia príspevkov Únie v rámci Parížskej dohody (6) prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“ – United Nations Framework Convention on Climate Change). Parížska dohoda bola uzavretá v mene Únie 5. októbra 2016 rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 (7). Záväzok Únie znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve bol stanovený v plánovanom národne definovanom príspevku, ktorý v súvislosti s Parížskou dohodou predložila Únia a jej členské štáty sekretariátu UNFCCC 6. marca 2015. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016 a nahrádza sa ňou prístup stanovený v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý sa bude uplatňovať len do roku 2020.

(4)

V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vynaložiť úsilie na to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Takisto sa v nej zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a zosúladiť finančné toky so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný proti zmene klímy. V Parížskej dohode sa tiež vyzýva na dosiahnutie rovnováhy medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov skleníkových plynov a ich odstraňovaním záchytmi v druhej polovici tohto storočia a zmluvné strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.

(5)

Európska rada na svojom zasadnutí 29. – 30. októbra 2009 podporila cieľ Únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v kontexte znížení, ktoré musia podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (ďalej len „IPCC“ – Intergovernmental Panel on Climate Change) dosiahnuť rozvinuté krajiny ako celok.

(6)

Národne definované príspevky zmluvných strán Parížskej dohody majú byť odrazom ich najvyšších možných ambícií a majú predstavovať postupný pokrok. Okrem toho by sa zmluvné strany Parížskej dohody mali snažiť sformulovať a predložiť dlhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja, v ktorých zohľadnia ciele Parížskej dohody. V záveroch Rady z 13. októbra 2017 sa uznáva význam dlhodobých cieľov a päťročných cyklov preskúmania vykonávania Parížskej dohody a zdôrazňuje sa význam dlhodobých stratégií nízkoemisného rozvoja ako politického nástroja na tvorbu spoľahlivých metód a dlhodobých politických zmien, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody.

(7)

Prechod na čistú energiu si vyžaduje zmeny investičného správania a stimuly naprieč celým spektrom politík. Jednou z kľúčových priorít Únie je vytvoriť odolnú energetickú úniu, ktorá bude poskytovať občanom bezpečnú, udržateľnú, konkurencieschopnú a finančne dostupnú energiu. Na dosiahnutie tohto zámeru je potrebné pokračovať v ambicióznych opatreniach v oblasti klímy prostredníctvom tohto nariadenia a pokročiť v iných aspektoch energetickej únie, ako sa stanovuje v oznámení Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy.

(8)

Súborom opatrení Únie sa posilňuje schopnosť členských štátov plniť si záväzky v oblasti klímy a je kľúčový pri dosahovaní potrebného zníženia emisií skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Uvedené opatrenia zahŕňajú právne predpisy o fluórovaných skleníkových plynoch, znižovaní emisií CO2 z cestných vozidiel, energetickej hospodárnosti budov, obnoviteľných zdrojoch energie, energetickej efektívnosti a obehovom hospodárstve, ako aj nástroje financovania Únie zamerané na investície v oblasti klímy.

(9)

V záveroch Európskej rady z 19. – 20. marca 2015 sa uvádza, že Únia je odhodlaná budovať energetickú úniu s výhľadovou politikou v oblasti klímy na základe rámcovej stratégie Komisie, ktorej päť rozmerov je úzko prepojených a navzájom sa posilňujú. Jedným z piatich rozmerov tejto stratégie energetickej únie je znižovanie dopytu po energii. Zlepšenie energetickej efektívnosti môže výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Môže byť prínosom aj pre životné prostredie a zdravie, zlepšiť energetickú bezpečnosť, znížiť náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôcť zmierniť energetickú chudobu a zvýšiť tvorbu nových pracovných miest a ekonomickú aktivitu v celom hospodárstve. Opatrenia, ktoré prispievajú k intenzívnejšiemu využívaniu energeticky úsporných technológií v budovách, priemysle a doprave, by mohli nákladovo efektívne pomôcť členským štátom dosiahnuť ich ciele podľa tohto nariadenia.

(10)

Zavádzaním a rozvojom udržateľných a inovačných postupov a technológií sa môže posilniť úloha odvetvia poľnohospodárstva v súvislosti so zmierňovaním zmeny klímy a adaptáciou na ňu, najmä znižovaním emisií skleníkových plynov a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zníženie uhlíkovej a ekologickej stopy odvetvia poľnohospodárstva pri súčasnom zachovaní jeho produktivity, schopnosti regenerácie a vitality je dôležité posilniť opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj financovanie výskumu zameraného na vývoj a financovanie udržateľných a inovačných postupov a technológií.

(11)

Odvetvie poľnohospodárstva má priamy a výrazný vplyv na biodiverzitu a ekosystémy. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa zabezpečil súlad medzi cieľom tohto nariadenia a inými politikami a cieľmi Únie, ako je napríklad spoločná poľnohospodárska politika a ciele súvisiace so stratégiou v oblasti biodiverzity, stratégiou lesného hospodárstva a stratégiou obehového hospodárstva.

(12)

Z odvetvia dopravy pochádza takmer štvrtina emisií skleníkových plynov v Únii. Preto je dôležité znížiť emisie skleníkových plynov a riziká súvisiace so závislosťou od fosílnych palív v odvetví dopravy prostredníctvom komplexného prístupu zameraného na presadzovanie znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej efektívnosti v doprave, na elektrickú dopravu, na prechod na udržateľnejšie druhy dopravy a na udržateľné obnoviteľné zdroje energie v doprave aj po roku 2020. Prechod na nízkoemisnú mobilitu ako súčasť širšieho prechodu na bezpečné a udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo možno uľahčiť zavedením priaznivých podmienok a silných stimulov, ako aj dlhodobých stratégií, ktoré môžu viesť k zvýšeniu investícií.

(13)

Vplyv politík Únie a vnútroštátnych politík a opatrení, ktorými sa vykonáva toto nariadenie, by sa mal posudzovať v súlade s povinnosťami v oblasti monitorovania a nahlasovania podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 525/2013 (8).

(14)

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu, by sa mala vo vhodných prípadoch naďalej využívať a vylepšovať metodika uplatňovania hľadiska klímy, ktorá sa využívala v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, aby sa reagovalo na výzvy a investičné potreby súvisiace s opareniami v oblasti klímy aj od roku 2021. Financovanie zo strany Únie by malo byť v súlade s cieľmi rámca Únie pre politiku v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a dlhodobými cieľmi stanovenými v Parížskej dohode, aby sa zabezpečila účinnosť verejných výdavkov. Komisia by mala vypracovať správu o vplyve financovania z prostriedkov Únie poskytnutých z rozpočtu Únie alebo z iných zdrojov v súlade s právom Únie na emisie skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie alebo smernica 2003/87/ES.

(15)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na emisie skleníkových plynov z kategórií IPCC týkajúcich sa energetiky, priemyselných procesov a používania výrobkov, poľnohospodárstva a odpadu stanovených podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 s výnimkou emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

(16)

Údaje, ktoré sa v súčasnosti nahlasujú v rámci národných inventúr skleníkových plynov a registrov jednotlivých štátov a Únie, nestačia na to, aby sa na úrovni členských štátov dali určiť emisie CO2 z civilnej leteckej dopravy, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES. Pri prijímaní nahlasovacích povinností by Únia nemala zaťažovať členské štáty alebo malé a stredné podniky (MSP) viac, ako je primerané sledovaným cieľom. Emisie CO2 z letov, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2003/87/ES, predstavujú iba veľmi malú časť celkových emisií skleníkových plynov a vytvorenie systému nahlasovania týchto emisií by bolo vzhľadom na existujúce požiadavky pre širší sektor podľa smernice 2003/87/ES neúmerne zaťažujúce. Preto by sa emisie CO2 zo zdroja kategórie IPCC „1.A.3.A civilná letecká doprava“ na účely tohto nariadenia mali považovať za nulové.

(17)

Zníženie emisií skleníkových plynov každého členského štátu do roku 2030 by sa malo stanoviť vo vzťahu k úrovni jeho preskúmaných emisií skleníkových plynov z roku 2005, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, s výnimkou overených emisií skleníkových plynov zo zariadení, ktoré v roku 2005 už boli funkčné, ale ktoré sa začlenili do EU ETS až po roku 2005. Ročne pridelené emisné kvóty na roky 2021 až 2030 by sa mali určiť na základe údajov predložených členskými štátmi a preskúmaných Komisiou.

(18)

Koncepcia záväzných ročných vnútroštátnych limitov, ktorá sa stanovila v rozhodnutí č. 406/2009/ES, by sa mala uplatňovať aj naďalej v rokoch 2021 až 2030. Pravidlá stanovovania ročne pridelených emisných kvót pre jednotlivé členské štáty vymedzené v tomto nariadení by mali vychádzať z rovnakej metodiky, ako sa podľa uvedeného rozhodnutia uplatňuje v prípade členských štátov so zápornými limitmi, pričom sa však výpočet trajektórie začína v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020, vychádzajúc z priemerných emisií skleníkových plynov v období rokov 2016 až 2018 a konečným bodom trajektórie je limit pre jednotlivé členské štáty na rok 2030. S cieľom zabezpečiť primerané príspevky k cieľu Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov v rokoch 2021 až 2030 by sa začiatočný dátum trajektórie pre jednotlivé členské štáty mal stanoviť podľa dátumov, z ktorých vyplynie nižšie pridelenie kvót. Členským štátom, ktoré majú kladný limit podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES a zároveň narastajúce ročne pridelené emisné kvóty v rokoch 2017 až 2020 stanovené v súlade s rozhodnutím Komisie 2013/162/EÚ (9) a vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/634/EÚ (10), by sa v roku 2021 mala poskytnúť úprava ročne pridelených emisných kvót s cieľom zohľadniť kapacitu na zvýšené emisie skleníkových plynov v uvedených rokoch.

Pre určité členské štáty by sa mala ustanoviť dodatočná úprava vzhľadom na ich osobitnú situáciu, keď majú kladný limit podľa rozhodnutia č. 406/2009/ES a zároveň buď najnižšie emisie skleníkových plynov na obyvateľa podľa uvedeného rozhodnutia, alebo najnižší podiel emisií skleníkových plynov z odvetví, na ktoré sa nevzťahuje uvedené rozhodnutie, v porovnaní s ich celkovými emisiami skleníkových plynov. Táto dodatočná úprava by sa mala vzťahovať iba na časť potrebných znížení emisií skleníkových plynov v rokoch 2021 až 2029, aby sa zachovali stimuly pre dodatočné zníženie emisií skleníkových plynov a aby sa neovplyvnilo dosiahnutie cieľa na rok 2030 s ohľadom na použitie iných úprav a nástrojov flexibility stanovených v tomto nariadení.

(19)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa stanovovania ročne pridelených emisných kvót pre členské štáty by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(20)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. – 24. októbra 2014 uviedla, že dostupnosť a využitie existujúcich nástrojov flexibility v sektoroch mimo ETS by sa mali výrazne posilniť, aby sa zabezpečila nákladová efektívnosť kolektívneho úsilia Únie a konvergencia objemu emisií skleníkových plynov na obyvateľa do roku 2030. Ako prostriedok na zvýšenie všeobecnej nákladovej efektívnosti celkových znížení by členské štáty mali mať možnosť preniesť a požičať si časť ročne pridelených emisných kvót. Takisto by mali mať možnosť previesť časť svojich ročne pridelených emisných kvót na iné členské štáty. Mala by sa zabezpečiť transparentnosť týchto prevodov a tie by sa mali realizovať vzájomne vyhovujúcim spôsobom, a to aj formou aukcií, s využitím trhových sprostredkovateľov pôsobiacich na báze agentúr alebo dvojstrannými dohodami. Každý takýto prevod by mohol byť výsledkom projektu alebo programu zníženia emisií skleníkových plynov, ktorý sa uskutočňuje v predávajúcom členskom štáte a ktorý financuje prijímajúci členský štát. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť podnietiť vytváranie verejno-súkromných partnerstiev zameraných na projekty podľa článku 24a ods. 1 smernice 2003/87/ES.

(21)

Mala by sa vytvoriť jednorazová možnosť flexibility s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľov v prípade členských štátov, ktorých vnútroštátne ciele znižovania sú výrazne vyššie, než je priemer Únie a zároveň ich potenciál nákladovo efektívneho znižovania, ako aj v prípade členských štátov, ktoré priemyselným zariadeniam v roku 2013 nepridelili žiadne bezodplatné kvóty EU ETS. V záujme zachovania cieľa trhovej stabilizačnej rezervy zriadenej rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 (12), ktorým je riešiť štrukturálne nerovnováhy medzi ponukou a dopytom v EU ETS, by sa kvóty EU ETS zohľadnené v rámci jednorazovej flexibility mali pri určovaní celkového množstva kvót EU ETS, ktoré sú v obehu v danom roku, považovať za kvóty EU ETS v obehu. Komisia by mala v rámci svojho prvého preskúmania podľa uvedeného rozhodnutia zvážiť, či sa má zachovať toto započítavanie ako kvóty EU ETS v obehu.

(22)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 (13) sa stanovujú pravidlá započítavania emisií a odstraňovania skleníkových plynov súvisiacich s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (ďalej len „LULUCF“ – Land Use, Land-Use Change and Forestry). Na činnosti, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia, by sa nemalo vzťahovať toto nariadenie. Hoci environmentálny výsledok podľa tohto nariadenia z hľadiska úrovne dosiahnutých znížení emisií skleníkových plynov je ovplyvnený zohľadnením množstva, ktoré zodpovedá najviac výške celkového čistého odstraňovania a celkových čistých emisií zo zalesnenej pôdy, z odlesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy, obhospodarovaných trávnych porastov a za určitých podmienok z obhospodarovanej lesnej pôdy, ako aj, ak je to povinné podľa nariadenia (EÚ) 2018/841, z obhospodarovaných mokradí v zmysle uvedeného nariadenia, mala by sa však členským štátom ako dodatočná možnosť splniť ich záväzky poskytnúť v tomto nariadení pre prípad potreby flexibilita v oblasti LULUCF v maximálnom množstve 280 miliónov ton ekvivalentu CO2 tohto odstraňovania, ktoré sa rozdelí medzi členské štáty. V tomto celkovom množstve a pri jeho rozdelení medzi členské štáty by sa mal zohľadniť nižší potenciál zmierňovania v odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy a primeraný príspevok tohto odvetvia k zmierňovaniu a sekvestrácii emisií skleníkových plynov. Okrem toho by sa malo umožniť, aby sa dobrovoľne zrušené ročne pridelené emisné kvóty podľa tohto nariadenia brali do úvahy pri posudzovaní toho, či členské štáty spĺňajú požiadavky podľa uvedeného nariadenia (EÚ) 2018/841.

(23)

Komisia predložila 30. novembra 2016 návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o riadení energetickej únie (ďalej len „návrh riadenia“), v ktorom sa od členských štátov požaduje, aby v rámci strategického plánovania politiky v oblasti energetiky a klímy vypracovali integrované národné plány v oblasti energetiky a klímy pre všetkých päť kľúčových rozmerov energetickej únie. Podľa návrhu riadenia majú národné plány na roky 2021 až 2030 zohrávať kľúčovú úlohu pri plánovaní toho, ako členské štáty splnia podmienky tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/841. Na tento účel majú členské štáty stanoviť politiky a opatrenia na splnenie povinností podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2018/841 s výhľadom na dlhodobý cieľ, ktorým je dosiahnutie rovnováhy medzi emisiami skleníkových plynov a odstraňovaním v súlade s Parížskou dohodou. V týchto plánoch sa má uviesť aj posúdenie vplyvov plánovaných politík a opatrení zameraných na splnenie cieľov. Podľa návrhu riadenia by Komisia mala mať možnosť sa vo svojich odporúčaniach k návrhom národných plánov vyjadriť k primeranosti úrovne ich ambícii a následného vykonávania politík a opatrení. Pri zostavovaní uvedených plánov by sa mala zohľadniť možnosť využitia flexibility v oblasti LULUCF na splnenie podmienok tohto nariadenia.

(24)

Cieľom Európskej environmentálnej agentúry je podporovať trvalo udržateľný rozvoj a pomáhať pri dosahovaní výrazného a merateľného zlepšenia stavu životného prostredia poskytovaním včasných, cielených, relevantných a spoľahlivých informácií tvorcom politík, verejným inštitúciám a verejnosti. Európska environmentálna agentúra by mala podľa potreby pomáhať Komisii v súlade so svojim ročným pracovným programom.

(25)

Akékoľvek úpravy rozsahu pôsobnosti stanoveného v článkoch 11, 24, 24a a 27 smernice 2003/87/ES by mali byť sprevádzané príslušnými úpravami maximálneho množstva emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak teda členské štáty do svojich záväzkov podľa tohto nariadenia zahrnú ďalšie emisie skleníkových plynov zo zariadení, na ktoré sa predtým vzťahovala smernica 2003/87/ES, tieto členské štáty by mali zaviesť dodatočné politiky a opatrenia v odvetviach patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s cieľom znížiť tieto emisie skleníkových plynov.

(26)

V záujme uznania predchádzajúceho úsilia, ktoré vykonali od roku 2013 členské štáty s HDP na obyvateľa pod priemerom Únie v roku 2013, je vhodné zriadiť obmedzenú osobitnú bezpečnostnú rezervu zodpovedajúcu najviac 105 miliónom ton ekvivalentu CO2 a zároveň zachovať environmentálnu integritu tohto nariadenia, ako aj stimuly pre členské štáty, aby prijímali opatrenia nad rámec minimálnych príspevkov podľa tohto nariadenia. Táto bezpečnostná rezerva by mala byť prínosom pre členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa bolo v roku 2013 pod priemerom Únie, ktorých emisie skleníkových plynov sú v rokoch 2013 až 2020 nižšie ako ich ročne pridelené emisné kvóty a ktoré majú problém s dosiahnutím svojho cieľa v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2030 napriek tomu, že využívajú iné nástroje flexibility stanovené v tomto nariadení. Bezpečnostná rezerva takejto veľkosti by pokryla významnú časť odhadovaného súhrnného deficitu oprávnených členských štátov v rokoch 2021 až 2030 bez dodatočných politík, pričom by sa zachovali stimuly pre ďalšie opatrenia. Táto bezpečnostná rezerva by sa mala týmto členským štátom sprístupniť v roku 2032 za určitých podmienok a za predpokladu, že jej využitie neohrozí dosiahnutie cieľa Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov o 30 % do roku 2030 v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(27)

S cieľom zohľadniť vývoj v rámci nariadenia (EÚ) 2018/841, ako aj zabezpečiť presné započítavanie podľa tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o umožnenie používania kategórií započítavania pôdy „obhospodarovaná lesná pôda“ a „obhospodarované mokrade“ v rámci flexibility v oblasti LULUCF a pokiaľ ide o započítavanie transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania nástrojov flexibility, uplatňovania kontrol splnenia podmienok a presného fungovania bezpečnostnej rezervy prostredníctvom registra zriadeného podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (ďalej len „register Únie“). Informácie o započítavaní podľa tohto nariadenia by mali byť prístupné verejnosti. Potrebné ustanovenia na započítavanie transakcií by mali byť obsiahnuté v jedinom právnom nástroji, v ktorom sa spoja ustanovenia o započítavaní podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) 2018/841, tohto nariadenia a smernice 2003/87/ES. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (14). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(28)

Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých päť rokov s cieľom posúdiť jeho celkové fungovanie, najmä so zreteľom na potrebu sprísniť politiky a opatrenia Únie. V rámci tohto preskúmania by sa mali okrem iného zohľadniť meniace sa vnútroštátne okolnosti a malo by sa vychádzať z výsledkov facilitačného dialógu v roku 2018 podľa UNFCCC (ďalej len „Talanoa dialóg“) a globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody. V rámci preskúmania by sa mala posúdiť aj rovnováha medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, aby sa zabezpečila primeranosť povinností stanovených týmto nariadením. Okrem toho by Komisia v rámci pravidelného podávania správ podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 mala do 31. októbra 2019 posúdiť výsledok Talanoa dialógu. Preskúmanie zamerané na obdobie po roku 2030 by malo byť v súlade s dlhodobými cieľmi a záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a na tento účel by malo odrážať postupný vývoj.

(29)

S cieľom zabezpečiť účinné, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie pokroku v súvislosti s ročne pridelenými emisnými kvótami členských štátov by sa mali požiadavky na každoročné nahlasovanie a hodnotenie podľa tohto nariadenia zlúčiť s príslušnými článkami podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Uvedeným nariadením by sa tiež malo zabezpečiť, aby sa aj naďalej každoročne hodnotil pokrok členských štátov pri znižovaní emisií skleníkových plynov, pričom sa zohľadní pokrok v politikách a opatreniach Únie a informácie od členských štátov. Každé dva roky by toto hodnotenie malo zahŕňať predpokladaný pokrok Únie pri plnení jej cieľov znižovania emisií a pokrok členských štátov pri plnení ich povinností. O uplatnení odpočítania by sa malo uvažovať iba v päťročných intervaloch, aby bolo možné zohľadniť potenciálny príspevok zo zalesnenej pôdy, z odlesnenej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy a obhospodarovaných trávnych porastov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841. Nie je tým dotknutá povinnosť Komisie zabezpečiť dodržiavanie povinností členských štátov vyplývajúcich z tohto nariadenia ani právomoc Komisie začať na tento účel konanie o nesplnení povinnosti.

(30)

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(31)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to najmä stanovenie povinností členských štátov, pokiaľ ide o ich minimálne príspevky na roky 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov a prispievanie k plneniu cieľov Parížskej dohody, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(32)

Týmto nariadením nie sú dotknuté prísnejšie vnútroštátne ciele,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú povinnosti členských štátov týkajúce sa ich minimálnych príspevkov počas obdobia rokov 2021 až 2030 k splneniu cieľa Únie, ktorým je zníženie jej emisií skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje článok 2 tohto nariadenia, do roku 2030 o 30 % oproti úrovniam z roku 2005, a prispieva sa ním k plneniu cieľov Parížskej dohody. Týmto nariadením sa stanovujú aj pravidlá určovania ročne pridelených emisných kvót a hodnotenia pokroku členských štátov pri plnení ich minimálnych príspevkov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na emisie skleníkových plynov z kategórií zdrojov podľa IPCC, ktorými sú energetika, priemyselné procesy a používanie výrobkov, poľnohospodárstvo a odpad, určených podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, s výnimkou emisií skleníkových plynov z činností uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 a článok 9 ods. 2 tohto nariadenia, sa toto nariadenie nevzťahuje na emisie a odstraňovanie skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/841.

3.   Na účely tohto nariadenia sa emisie CO2 z kategórie zdroja „1.A.3.A civilná letecká doprava“ podľa IPCC považujú za nulové.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„emisie skleníkových plynov“ sú emisie oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), fluórovaných uhľovodíkov (HFC), plnofluórovaných uhľovodíkov (PFC), fluoridu dusitého (NF3) a fluoridu sírového (SF6) vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2, ktoré sa určujú podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

2.

„ročne pridelené emisné kvóty“ sú maximálne povolené emisie skleníkových plynov za každý rok v období rokov 2021 až 2030, ktoré sa určujú podľa článku 4 ods. 3 a článku 10;

3.

„kvóta EU ETS“ je „kvóta“ vymedzená v článku 3 písm. a) smernice 2003/87/ES.

Článok 4

Ročné úrovne emisií na roky 2021 až 2030

1.   Každý členský štát v roku 2030 obmedzí svoje emisie skleníkových plynov najmenej o percentuálnu hodnotu, ktorá sa pre daný členský štát stanovuje v prílohe I, vo vzťahu k jeho emisiám skleníkových plynov z roku 2005 určeným podľa odseku 3 tohto článku.

2.   S výhradou nástrojov flexibility stanovených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia, úpravy podľa článku 10 ods. 2 tohto nariadenia a po zohľadnení akýchkoľvek odpočítaní vyplývajúcich z uplatňovania článku 7 rozhodnutia č. 406/2009/ES každý členský štát zabezpečí, aby jeho emisie skleníkových plynov v žiadnom roku v období rokov 2021 až 2029 nepresiahli limit vymedzený lineárnou trajektóriou so začiatkom na úrovni jeho priemerných emisií skleníkových plynov v rokoch 2016, 2017 a 2018 určených podľa odseku 3 tohto článku a s koncom v roku 2030 na úrovni limitu stanoveného pre daný členský štát v prílohe I k tomuto nariadeniu. Lineárna trajektória členského štátu sa začne buď v piatich dvanástinách vzdialenosti od roku 2019 po rok 2020 alebo v roku 2020 podľa toho, v ktorom prípade je výsledné pridelenie kvót pre daný členský štát nižšie.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými stanoví ročne pridelené emisné kvóty na roky 2021 až 2030 vyjadrené v tonách ekvivalentu CO2, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Na účely týchto vykonávacích aktov vykoná Komisia komplexné preskúmanie údajov v najnovších národných inventúrach za rok 2005 a obdobie rokov 2016 až 2018 predložených členskými štátmi podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

V týchto vykonávacích aktoch sa uvedie výška emisií skleníkových plynov jednotlivých členských štátov v roku 2005, ktorá sa používa na stanovenie ročne pridelených emisných kvót uvedených v odsekoch 1 a 2.

4.   Týmito vykonávacími aktmi sa na základe percentuálnych údajov oznámených členskými štátmi podľa článku 6 ods. 3 stanovia aj celkové množstvá, ktoré možno zohľadniť pri posudzovaní toho, či členské štáty v rokoch 2021 až 2030 spĺňajú podmienky podľa článku 9. Ak súčet celkových množstiev všetkých členských štátov presiahne spoločné celkové množstvo 100 miliónov, celkové množstvá jednotlivých členských štátov sa znížia pomerným dielom tak, aby sa neprekročilo spoločné celkové množstvo.

5.   Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14.

Článok 5

Flexibility prostredníctvom požičania, prenosu a prevodu

1.   Pokiaľ ide o roky 2021 až 2025, môže si členský štát požičať do 10 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.

2.   Pokiaľ ide o roky 2026 až 2029, môže si členský štát požičať do 5 % zo svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúci rok.

3.   Členský štát, ktorého emisie skleníkových plynov v danom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa tohto článku a článku 6:

a)

pokiaľ ide o rok 2021, preniesť tento prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót na nasledujúce roky až do roku 2030 a

b)

pokiaľ ide o roky 2022 až 2029, preniesť prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót do výšky 30 % svojich ročne pridelených emisných kvót na daný rok na nasledujúce roky až do roku 2030.

4.   Členský štát môže previesť na iné členské štáty do 5 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2021 až 2025 a do 10 % svojich ročne pridelených emisných kvót na roky 2026 až 2030. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.

5.   Členský štát, ktorého preskúmané emisie skleníkových plynov v určitom roku sú pod úrovňou jeho ročne pridelených emisných kvót na daný rok, môže s prihliadnutím na využívanie nástrojov flexibility podľa odsekov 1 až 4 tohto článku a článku 6 previesť tento prebytok svojich ročne pridelených emisných kvót na iné členské štáty. Prijímajúci členský štát môže uvedené množstvo využiť na účely splnenia podmienok článku 9 za príslušný rok alebo za nasledujúce roky až do roku 2030.

6.   Členské štáty môžu použiť príjmy z prevodov ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 na riešenie zmeny klímy v Únii alebo v tretích krajinách. Členské štáty informujú Komisiu o všetkých opatreniach prijatých podľa tohto odseku.

7.   Každý prevod ročne pridelených emisných kvót podľa odsekov 4 a 5 môže byť výsledkom projektu alebo programu na zníženie emisií skleníkových plynov, ktorý sa uskutočňuje v predávajúcom členskom štáte a ktorý financuje prijímajúci členský štát, za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu a zabezpečí sa vysledovateľnosť.

8.   Členské štáty môžu na účely splnenia podmienok článku 9 tohto nariadenia používať kredity z projektov vydané podľa článku 24a ods. 1 smernice 2003/87/ES bez akéhokoľvek kvantitatívneho limitu za predpokladu, že sa zamedzí dvojitému započítaniu.

Článok 6

Flexibilita pre určité členské štáty po znížení kvót EU ETS

1.   V prípade členských štátov uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu sa môže zrušenie kvót v obmedzenom množstve najviac 100 miliónov kvót EU ETS spoločne započítať na účely splnenia podmienok tohto nariadenia. Takéto zrušenie sa vykoná z aukčných objemov dotknutého členského štátu podľa článku 10 smernice 2003/87/ES.

2.   Kvóty EU ETS zohľadnené podľa odseku 1 tohto článku sa považujú za kvóty EU ETS v obehu na účely článku 1 ods. 4 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814.

Komisia v rámci svojho prvého preskúmania podľa článku 3 uvedeného rozhodnutia zváži, či sa má zachovať započítanie stanovené v prvom pododseku tohto odseku.

3.   Členské štáty uvedené v prílohe II oznámia Komisii do 31. decembra 2019 každý zámer využiť obmedzené zrušenie kvót EU ETS uvedené v odseku 1 tohto článku až do percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe II za každý rok počas obdobia rokov 2021 až 2030 za každý dotknutý členský štát na účely splnenia podmienok článku 9.

Členské štáty uvedené v prílohe II sa môžu rozhodnúť oznámenú percentuálnu hodnotu upraviť smerom nadol raz v roku 2024 a raz v roku 2027. V takom prípade dotknutý členský štát oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2024 alebo do 31. decembra 2027.

4.   Na základe žiadosti členského štátu centrálny správca určený podľa článku 20 ods. 1 smernice 2003/87/ES (ďalej len „centrálny správca“) zohľadní množstvo, ktoré nepresiahne celkové množstvo určené podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia, pri posudzovaní toho, či daný členský štát spĺňa podmienky podľa článku 9 tohto nariadenia. Za každý rok v období rokov 2021 až 2030 sa pre daný členský štát podľa článku 12 ods. 4 smernice 2003/87/ES zruší jedna desatina celkového množstva kvót EU ETS určených podľa článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.

5.   Ak členský štát v súlade s odsekom 3 tohto článku oznámil Komisii svoje rozhodnutie upraviť predtým oznámenú percentuálnu hodnotu smerom nadol, pre daný členský štát sa za každý rok v období rokov 2026 až 2030 alebo v období rokov 2028 až 2030 zruší takto znížené množstvo kvót EU ETS.

Článok 7

Dodatočné použitie čistého odstraňovania až do výšky 280 miliónov z LULUCF

1.   Pokiaľ emisie skleníkových plynov členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty na príslušný rok vrátane akýchkoľvek ročne pridelených emisných kvót prenesených podľa článku 5 ods. 3 tohto nariadenia, na účely posúdenia toho, či tento členský štát spĺňa podmienky článku 9 tohto nariadenia, možno za daný rok zohľadniť množstvo nepresahujúce súčet celkového čistého odstraňovania a celkových čistých emisií z kombinovaných kategórií započítavania pôdy, ktorými sú zalesnená pôda, odlesnená pôda, obhospodarovaná orná pôda, obhospodarované trávne porasty a s výhradou delegovaných aktov prijatých podľa odseku 2 tohto článku, obhospodarovaná lesná pôda a obhospodarované mokrade, ako sa uvádza v článku 2 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) 2018/841, a to za predpokladu, že:

a)

súhrnné množstvo zohľadnené pre daný členský štát za všetky roky v období rokov 2021 až 2030 nepresahuje maximálne množstvo celkového čistého odstraňovania stanovené pre daný členský štát v prílohe III k tomuto nariadeniu;

b)

toto množstvo presahuje požiadavky daného členského štátu podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841;

c)

členský štát nezískal od iných členských štátov podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 viac čistého odstraňovania, než previedol;

d)

členský štát dodržiava nariadenie (EÚ) 2018/841, a

e)

členský štát predložil opis zamýšľaného využitia flexibility podľa tohto odseku v súlade s článkom 7 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

2.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 13 tohto nariadenia, aby zmenila názov jeho prílohy III, pokiaľ ide o kategórie započítavania pôdy, s cieľom:

a)

zohľadniť príspevok kategórie započítavania pôdy „obhospodarovaná lesná pôda“ a zároveň rešpektovať maximálne množstvo celkového čistého odstraňovania pre jednotlivé členské štáty uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu, keď sa delegované akty stanovujúce lesné referenčné úrovne prijímajú podľa článku 8 ods. 8 alebo 9 nariadenia (EÚ) 2018/841, a

b)

zohľadniť príspevok kategórie započítavania pôdy „obhospodarované mokrade“ a zároveň rešpektovať maximálne množstvo celkového čistého odstraňovania pre jednotlivé členské štáty uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu, keď sú túto kategóriu podľa nariadenia (EÚ) 2018/841 povinné započítavať všetky členské štáty.

Článok 8

Nápravné opatrenia

1.   Ak Komisia v rámci každoročného posúdenia podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 a s prihliadnutím na plánované využitie nástrojov flexibility uvedených v článkoch 5, 6 a 7 tohto nariadenia zistí, že členský štát nedosahuje dostatočný pokrok pri plnení svojich povinností podľa článku 4 tohto nariadenia, tento členský štát predloží Komisii do troch mesiacov plán nápravných opatrení, ktorý obsahuje:

a)

dodatočné kroky, ktoré členský štát podnikne, aby si splnil špecifické povinnosti podľa článku 4 tohto nariadenia, prostredníctvom vnútroštátnych politík a opatrení a vykonávania opatrení Únie;

b)

presný časový harmonogram realizácie týchto krokov, ktorý umožní posúdiť každoročný pokrok pri ich realizácii.

2.   Európska environmentálna agentúra v súlade so svojim ročným pracovným programom pomáha Komisii pri posudzovaní takýchto plánov nápravných opatrení.

3.   Komisia môže vydať k spoľahlivosti plánov nápravných opatrení predložených v súlade s odsekom 1 stanovisko, ktoré v takom prípade vydá do štyroch mesiacov od doručenia týchto plánov. Dotknutý členský štát v najväčšej možnej miere zohľadní stanovisko Komisie, pričom môže svoj plán nápravných opatrení zodpovedajúcim spôsobom zrevidovať.

Článok 9

Kontrola splnenia podmienok

1.   Ak preskúmané emisie skleníkových plynov členského štátu presiahnu jeho ročne pridelené emisné kvóty na akýkoľvek konkrétny rok daného obdobia, a to aj pri zohľadnení odseku 2 tohto článku a nástrojov flexibility využitých podľa článkov 5, 6 a 7, uplatnia sa v rokoch 2027 a 2032 tieto opatrenia:

a)

zvýšenie objemu emisií skleníkových plynov členského štátu v nasledujúcom roku o objem rovnajúci sa množstvu nadmerných emisií skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 vynásobenému koeficientom 1,08 v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 12, a

b)

členskému štátu sa dočasne zakáže, aby prevádzal akúkoľvek časť svojich ročne pridelených emisných kvót na iný členský štát, až kým nesplní podmienky článku 4.

Centrálny správca zohľadní zákaz uvedený v písmene b) prvého pododseku v registri Únie.

2.   Ak emisie skleníkových plynov členského štátu buď v období rokov 2021 až 2025 alebo v období rokov 2026 až 2030 uvedených v článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/841 prekročili jeho odstraňovanie určené v súlade s článkom 12 uvedeného nariadenia, centrálny správca od ročne pridelených emisných kvót daného členského štátu odpočíta objem rovnajúci sa uvedeným nadmerným emisiám skleníkových plynov v tonách ekvivalentu CO2 za príslušné roky.

Článok 10

Úpravy

1.   Komisia upraví ročne pridelené emisné kvóty pre každý členský štát podľa článku 4 tohto nariadenia tak, aby odrážali:

a)

úpravy počtu kvót EU ETS vydaných podľa článku 11 smernice 2003/87/ES, ktoré vyplynuli zo zmeny pokrytia zdrojov podľa uvedenej smernice v súlade s rozhodnutiami Komisie prijatými podľa uvedenej smernice v súvislosti s konečným schválením národných alokačných plánov na roky 2008 až 2012;

b)

úpravy počtu kvót EU ETS alebo kreditov vydaných podľa článkov 24 a 24a smernice 2003/87/ES v súvislosti so znížením emisií skleníkových plynov v členskom štáte a

c)

úpravy počtu kvót EU ETS súvisiace s emisiami skleníkových plynov zo zariadení, ktoré sa vyňali z EU ETS v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES, počas obdobia ich vyňatia.

2.   K ročne prideleným emisným kvótam na rok 2021 sa pripočítava množstvo uvedené v prílohe IV pre každý členský štát uvedený v danej prílohe.

3.   Komisia uverejní údaje, ktoré sú výsledkom takýchto úprav.

Článok 11

Bezpečnostná rezerva

1.   V registri Únie sa pod podmienkou splnenia cieľa Únie uvedeného v článku 1 zriadi bezpečnostná rezerva zodpovedajúca množstvu do 105 miliónov ton ekvivalentu CO2. Bezpečnostná rezerva slúži ako doplnok k nástrojom flexibility stanoveným v článkoch 5, 6 a 7.

2.   Členský štát môže využiť bezpečnostnú rezervu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

jeho HDP na obyvateľa pri trhových cenách z roku 2013, ktorý uverejnil Eurostat v apríli 2016, bol nižší ako priemer Únie;

b)

jeho súhrnné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sú pod úrovňou jeho súhrnných ročne pridelených emisných kvót na roky 2013 až 2020, a

c)

jeho emisie skleníkových plynov prekračujú jeho ročne pridelené emisné kvóty v rokoch 2026 až 2030, hoci:

i)

vyčerpal možnosti nástrojov flexibility podľa článku 5 ods. 2 a 3,

ii)

v maximálnej miere využil čisté odstraňovanie podľa článku 7, aj keď toto množstvo nedosahuje úroveň stanovenú v prílohe III, a

iii)

neuskutočnil žiadne čisté prevody na iné členské štáty podľa článku 5.

3.   Členský štát, ktorý spĺňa podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku, dostane dodatočný prídel z bezpečnostnej rezervy do výšky jeho deficitu, ktorý využije na splnenie podmienok podľa článku 9. Toto množstvo nepresiahne 20 % jeho celkového nadbytku v rokoch 2013 až 2020.

Ak výsledné spoločné množstvo, ktoré sa má prideliť všetkým členským štátom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku, presiahne limit uvedený v odseku 1 tohto článku, množstvo, ktoré sa má prideliť každému z uvedených členských štátov, sa zníži pomerným dielom.

4.   Akékoľvek množstvo, ktoré zostane v bezpečnostnej rezerve po pridelení v súlade s prvým pododsekom odseku 3, sa rozdelí medzi členské štáty uvedené v tom istom pododseku úmerne k ich zostávajúcemu deficitu, nie však tak, aby sa tento deficit presiahol. Takéto množstvo môže byť v prípade každého z uvedených členských štátov doplnené k percentuálnemu podielu uvedenému v uvedenom pododseku.

5.   Po ukončení preskúmania uvedeného v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 za rok 2020 Komisia v prípade každého členského štátu, ktorý spĺňa podmienky stanovené v písmenách a) a b) odseku 2 tohto článku, uverejní množstvá zodpovedajúce 20 % celkového nadbytku v rokoch 2013 až 2020 podľa prvého pododseku odseku 3 tohto článku.

Článok 12

Register

1.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 13 na účely doplnenia tohto nariadenia s cieľom zabezpečiť presné započítavanie podľa tohto nariadenia prostredníctvom registra Únie, pokiaľ ide o:

a)

ročne pridelené emisné kvóty;

b)

nástroje flexibility, ktoré sa uplatňujú podľa článkov 5, 6 a 7;

c)

kontroly splnenia podmienok podľa článku 9;

d)

úpravy podľa článku 10 a

e)

bezpečnostnú rezervu podľa článku 11.

2.   Centrálny správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie v registri Únie, ktorá vyplýva z tohto nariadenia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby zabezpečil, že nedôjde k žiadnym nezrovnalostiam.

3.   Informácie uvedené v odseku 1 písm. a) až e) a v odseku 2 sú prístupné verejnosti.

Článok 13

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 12 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 9. júla 2018. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 7 ods. 2 a článku 12 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 7 ods. 2 a článku 12 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre zmenu klímy zriadený nariadením (EÚ) č. 525/2013. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 15

Preskúmanie

1.   Toto nariadenie sa preskúmava okrem iného s prihliadnutím na meniace sa vnútroštátne okolnosti, spôsob, akým všetky odvetvia hospodárstva prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov, medzinárodný vývoj a úsilie o dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody.

2.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov po každom globálnom hodnotení dohodnutom podľa článku 14 Parížskej dohody správu o fungovaní tohto nariadenia vrátane rovnováhy medzi ponukou ročne pridelených emisných kvót a dopytom po nich, ako aj o prínose nariadenia k celkovému cieľu Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 a jeho prínose k plneniu cieľov Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o potrebu dodatočných politík a opatrení Únie na účely nevyhnutných znížení emisií skleníkových plynov zo strany Únie a jej členských štátov vrátane rámca na obdobie po roku 2030, a v prípade potreby môže predložiť návrhy.

V týchto správach sa zohľadňujú stratégie vypracované podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 525/2013 s cieľom prispievať k stanoveniu dlhodobej stratégie Únie.

Článok 16

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 525/2013

Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 sa mení takto:

1.

V článku 7 sa odsek 1 mení takto:

a)

vkladá sa toto písmeno:

„aa)

od roku 2023 svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedené v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (*1) za rok X-2 v súlade s požiadavkami nahlasovania UNFCCC;

(*1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26).“"

b)

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Členské štáty vo svojich správach každoročne informujú Komisiu o akomkoľvek zámere využiť nástroje flexibility stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 a v článku 7 nariadenia (EÚ) 2018/842, ako aj o použití príjmov podľa článku 5 ods. 6 uvedeného nariadenia. Komisia do troch mesiacov od doručenia týchto informácií od členských štátov sprístupní tieto informácie výboru uvedenému v článku 26 tohto nariadenia.“

2.

V článku 13 ods. 1 sa v písmene c) dopĺňa tento bod:

„ix)

od roku 2023 informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktoré realizujú v záujme plnenia svojich povinností podľa nariadenia (EÚ) 2018/842, a informácie o dodatočných plánovaných vnútroštátnych politikách a opatreniach, ktorých cieľom je obmedzenie emisií skleníkových plynov nad rámec ich záväzkov podľa uvedeného nariadenia;“

3.

V článku 14 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

„f)

od roku 2023 celkové projekcie skleníkových plynov a samostatné odhady predpokladaných emisií skleníkových plynov zo zdrojov emisií, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2018/842 a smernica 2003/87/ES.“

4.

V článku 21 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

„c)

povinnosti podľa článku 4 nariadenia (EÚ) 2018/842. Pri tomto posudzovaní sa zohľadní pokrok v politikách a opatreniach Únie, ako aj informácie od členských štátov. Každé dva roky hodnotenie obsahuje aj plánovaný pokrok Únie pri plnení jej národne definovaného príspevku k Parížskej dohode, ktorý zahŕňa záväzok Únie k znižovaniu emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve, a plánovaný pokrok členských štátov pri plnení ich povinností podľa uvedeného nariadenia.“

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 30. mája 2018

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

L. PAVLOVA


(1)  Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103.

(2)  Ú. v. EÚ C 272, 17.8.2017, s. 36.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2018 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. mája 2018.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(5)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

(6)  Parížska dohoda (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4).

(7)  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13).

(9)  Rozhodnutie Komisie 2013/162/EÚ z 26. marca 2013 o stanovení ročne pridelených emisných kvót členských štátov na roky 2013 až 2020 podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (Ú. v. EÚ L 90, 28.3.2013, s. 106).

(10)  Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2013/634/EÚ z 31. októbra 2013 o úprave ročne pridelených emisných kvót členských štátov na roky 2013 až 2020 podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (Ú. v. EÚ L 292, 1.11.2013, s. 19).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1814 zo 6. októbra 2015 o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(14)  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.


PRÍLOHA I

ZNÍŽENIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV ČLENSKÝCH ŠTÁTOV PODĽA ČLÁNKU 4 ODS. 1

 

Zníženia emisií skleníkových plynov členských štátov v roku 2030 vo vzťahu k ich úrovniam z roku 2005 určeným v súlade s článkom 4 ods. 3

Belgicko

–35  %

Bulharsko

–0  %

Česká republika

–14  %

Dánsko

–39  %

Nemecko

–38  %

Estónsko

–13  %

Írsko

–30  %

Grécko

–16  %

Španielsko

–26  %

Francúzsko

–37  %

Chorvátsko

–7  %

Taliansko

–33  %

Cyprus

–24  %

Lotyšsko

–6  %

Litva

–9  %

Luxembursko

–40  %

Maďarsko

–7  %

Malta

–19  %

Holandsko

–36  %

Rakúsko

–36  %

Poľsko

–7  %

Portugalsko

–17  %

Rumunsko

–2  %

Slovinsko

–15  %

Slovensko

–12  %

Fínsko

–39  %

Švédsko

–40  %

Spojené kráľovstvo

–37  %


PRÍLOHA II

ČLENSKÉ ŠTÁTY, PRI KTORÝCH SA MÔŽE OBMEDZENÉ ZRUŠENIE KVÓT EU ETS ZOHĽADNIŤ NA ÚČELY SPLNENIA PODMIENOK PODĽA ČLÁNKU 6

 

Maximálny percentuálny podiel emisií skleníkových plynov z roku 2005 určený v súlade s článkom 4 ods. 3

Belgicko

2  %

Dánsko

2  %

Írsko

4  %

Luxembursko

4  %

Malta

2  %

Holandsko

2  %

Rakúsko

2  %

Fínsko

2  %

Švédsko

2  %


PRÍLOHA III

CELKOVÉ ČISTÉ ODSTRAŇOVANIE ZO ZALESNENEJ PÔDY, Z ODLESNENEJ PÔDY, Z OBHOSPODAROVANEJ ORNEJ PÔDY A Z OBHOSPODAROVANÝCH TRÁVNYCH PORASTOV, KTORÉ MÔŽU ČLENSKÉ ŠTÁTY ZOHĽADNIŤ NA ÚČELY SPLNENIA PODMIENOK PODĽA ČLÁNKU 7 ODS. 1 PÍSM. A) NA OBDOBIE ROKOV 2021 AŽ 2030

 

Maximálne množstvo vyjadrené v miliónoch ton ekvivalentu CO2

Belgicko

3,8

Bulharsko

4,1

Česká republika

2,6

Dánsko

14,6

Nemecko

22,3

Estónsko

0,9

Írsko

26,8

Grécko

6,7

Španielsko

29,1

Francúzsko

58,2

Chorvátsko

0,9

Taliansko

11,5

Cyprus

0,6

Lotyšsko

3,1

Litva

6,5

Luxembursko

0,25

Maďarsko

2,1

Malta

0,03

Holandsko

13,4

Rakúsko

2,5

Poľsko

21,7

Portugalsko

5,2

Rumunsko

13,2

Slovinsko

1,3

Slovensko

1,2

Fínsko

4,5

Švédsko

4,9

Spojené kráľovstvo

17,8

Maximálne spolu:

280


PRÍLOHA IV

MNOŽSTVO ÚPRAV PODĽA ČLÁNKU 10 ODS. 2

 

Tony ekvivalentu CO2

Bulharsko

1 602 912

Česká republika

4 440 079

Estónsko

145 944

Chorvátsko

1 148 708

Lotyšsko

1 698 061

Litva

2 165 895

Maďarsko

6 705 956

Malta

774 000

Poľsko

7 456 340

Portugalsko

1 655 253

Rumunsko

10 932 743

Slovinsko

178 809

Slovensko

2 160 210


Top