1.   V osobitných nariadeniach sa ustanovuje poskytovanie podpory prostredníctvom národných programov, akcií Únie a núdzovej pomoci, ktorá dopĺňa intervenciu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, v záujme dosahovania cieľov Únie, čím sa zároveň vytvára pridaná hodnota pre Úniu.

2.   Komisia a členské štáty zabezpečia, aby podpora poskytovaná na základe osobitných nariadení a prostredníctvom členských štátov bola v súlade s relevantnými činnosťami, politikami a prioritami Únie a aby dopĺňala ostatné nástroje Únie pri zohľadnení konkrétnej situácie každého členského štátu.

3.   Podpora poskytovaná na základe osobitných nariadení sa realizuje v úzkej spolupráci Komisie s členskými štátmi.

4.   Komisia a členské štáty – v prípade akcií vykonávaných v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami aj v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) zabezpečia v súlade so svojimi príslušnými zodpovednosťami koordináciu tohto nariadenia s osobitnými nariadeniami, ako aj s ostatnými relevantnými politikami, stratégiami a nástrojmi Únie vrátane tých, ktoré patria do rámca vonkajšej činnosti Únie.

5.   Komisia a členské štáty, v prípade potreby spolu s ESVČ, zabezpečia, aby sa akcie v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami vykonávali v synergii a súlade s ďalšími akciami, ktoré Únie podporila prostredníctvom svojich nástrojov a ktoré sa vykonávajú mimo Únie. Zabezpečia najmä, aby tieto akcie:

6.   Komisia a členské štáty uplatňujú zásadu riadneho finančného hospodárenia v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä v súlade so zásadami hospodárnosti, účinnosti a efektívnosti ako sa uvádza v článku 30 uvedeného nariadenia..

7.   Komisia a členské štáty zabezpečia účinnosť podpory poskytovanej na základe osobitných nariadení, a to aj prostredníctvom monitorovania, podávania správ a hodnotenia.

8.   Komisia a členské štáty vykonávajú svoje príslušné úlohy v súvislosti s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami s cieľom znížiť administratívne zaťaženie prijímateľov, členských štátov a Komisie pri zohľadnení zásady proporcionality.

1.   Komisia prijme vhodné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto nariadenia a osobitných nariadení chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a peňažných sankcií.

2.   Členské štáty predchádzajú nezrovnalostiam, odhaľujú ich a vykonávajú následnú nápravu a vymáhajú neoprávnene vyplatené sumy spolu s úrokmi z omeškania. Tieto nezrovnalosti oznamujú Komisii a zároveň ju informujú, ak nastane akýkoľvek výrazný pokrok v priebehu príslušných správnych a súdnych konaní.

3.   Ak sumy neoprávnene vyplatené prijímateľovi nemožno vymôcť, a to z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, je tento členský štát zodpovedný za vrátanie príslušných súm do rozpočtu Únie.

4.   Členské štáty zabezpečujú účinné predchádzanie podvodom, a to najmä v oblastiach s vyššou mierou rizika. Takéto predchádzanie má odrádzajúci účinok, pričom sa prihliada na prínosy a primeranosť opatrení.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 58 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú povinností členských štátov uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

6.   Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov frekvenciu správ o nezrovnalostiach a formát podávania správ. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 59 ods. 2.

7.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie v súlade s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami.

8.   OLAF môže viesť vyšetrovania vrátane kontrol na mieste a inšpekcií v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (10) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (11) s cieľom zistiť, či v súvislosti s dohodou alebo grantovou zmluvou alebo zmluvou o financovaní v súlade s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej protiprávnej činnosti dotýkajúcej sa finančných záujmov Únie.

9.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 7 a 8, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a grantová zmluva, ktoré budú výsledkom vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení, obsahujú ustanovenia, ktorými sa Komisii, Dvoru audítorov a úradu OLAF v súlade s ich príslušnými právomocami výslovne udeľuje právomoc vykonávať takéto audity a vyšetrovania.

1.   Komisia stanoví celkovú sumu, ktorá bude k dispozícii pre akcie Únie, núdzovú a technickú pomoc, na podnet Komisie z prostriedkov vyčlenených z rozpočtu Únie na daný rok.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu prijme pracovný program pre akcie Únie a núdzovú pomoc. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 59 ods. 3.

3.   V záujme zabezpečenia včasnej dostupnosti prostriedkov môže Komisia osobitne prijať pracovný program pre núdzovú pomoc.

4.   Akcie Únie, núdzová pomoc a technická pomoc sa môžu na podnet Komisie vykonávať buď priamo, teda Komisiou alebo prostredníctvom výkonných agentúr, alebo nepriamo, teda inými subjektmi a osobami ako sú členské štáty, v súlade s článkom 60 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

1.   V reakcii na núdzovú situáciu, ako sa vymedzuje v osobitných nariadeniach, môže Komisia rozhodnúť o poskytnutí núdzovej pomoci. V takomto prípade včas informuje Európsky parlament a Komisiu.

2.   V rámci stropu dostupných prostriedkov môže núdzová pomoc dosahovať až 100 % oprávnených výdavkov.

3.   Núdzová pomoc môže pozostávať z pomoci v členských štátoch a v tretích krajinách v súlade s cieľmi a akciami vymedzenými v osobitných nariadeniach.

4.   Prostredníctvom núdzovej pomoci možno hradiť výdavky, ktoré boli vynaložené ešte pred dátumom podania žiadosti o grant alebo žiadosti o pomoc, nie však pred 1. januárom 2014, ak je to z hľadiska vykonávania akcie potrebné.

5.   Núdzová pomoc sa môže poskytnúť formou grantov, ktoré sa priamo udelia agentúram Únie.

1.   Komisia môže rozhodnúť o financovaní akcií Únie a núdzovej pomoci v tretích krajinách alebo v súvislosti s tretími krajinami v súlade s cieľmi a akciami vymedzenými v osobitných nariadeniach.

2.   V prípade priameho vykonávania takýchto akcií môžu žiadosť o grant predkladať tieto subjekty:

1.   Na podnet Komisie alebo v jej mene sa môžu prostredníctvom osobitných nariadení podporovať prípravné opatrenia a opatrenia a činnosti súvisiace s prípravou, monitorovaním, administratívnou a technickou pomocou, hodnotením, auditom a kontrolou, ktoré sú potrebné na účely vykonávania tohto nariadenia a osobitných nariadení.

2.   Opatrenia a činnosti uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať:

3.   Opatrenia a činnosti uvedené v odseku 1 sa môžu týkať aj predchádzajúcich a nasledujúcich finančných rámcov.

1.   Členské štáty a ich príslušné orgány vymedzené v článku 25 sú zodpovedné za vykonávanie programov a plnenie svojich úloh podľa tohto nariadenia a osobitných nariadení na príslušnej úrovni, a to v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom dotknutého členského štátu, ako aj v súlade s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami.

2.   V mechanizmoch vykonávania a využívania podpory poskytovanej na základe osobitných nariadení, a najmä finančných a administratívnych zdrojov požadovaných v súvislosti s podávaním správ, hodnotením, riadením a kontrolou sa zohľadňuje zásada proporcionality a zároveň sa nimi znižuje administratívne zaťaženie a uľahčuje efektívne vykonávanie, a to s ohľadom na úroveň pridelenej podpory.

1.   Každý členský štát v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi a praxou a so všetkými uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami organizuje partnerstvo s relevantnými orgánmi a subjektmi na účely vykonávania úlohy stanovenej v odseku 3. Partnerstvo tvoria podľa potreby relevantné orgány verejnej moci na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Ak sa to považuje za vhodné, súčasťou partnerstva sú aj relevantné medzinárodné organizácie, mimovládne organizácie a sociálni partneri.

2.   Partnerstvo sa realizuje v plnom súlade s príslušnou inštitucionálnou, právnou a finančnou jurisdikciou každej kategórie partnera.

3.   Členský štát zapojí partnerstvo do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia národných programov. Zloženie partnerstva sa môže meniť v rôznych etapách programu.

4.   Každý členský štát zriadi monitorovací výbor na podporu vykonávania národných programov.

5.   Komisia môže poskytnúť usmernenia k monitorovaniu národných programov a – ak je to potrebné a po dohode s dotknutým členským štátom – sa môže zúčastniť na práci monitorovacieho výboru v poradnej funkcii.

1.   S cieľom uľahčiť prípravu národných programov každý členský štát a Komisia vedú dialóg na úrovni vyšších úradníkov, pričom sa zohľadňujú príslušné orientačné časové rámce ustanovené v článku 14. Dialóg sa zameriava na celkové výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom národných programov s cieľom riešiť potreby a priority členských štátov v oblastiach intervencie, ktoré sú zahrnuté do osobitných nariadení, pričom sa zohľadňuje východisková situácia v dotknutom členskom štáte a ciele osobitných nariadení. Dialóg je tiež príležitosťou na výmenu názorov o akciách Únie. Výsledok dialógu bude slúžiť ako usmernenie pre prípravu a schvaľovanie národných programov a jeho súčasťou bude orientačný dátum, ku ktorému sa očakáva, že členský štát predloží národné programy Komisii tak, aby sa umožnilo včasné prijatie programu. Tento výsledok sa zaznamená v schválenej zápisnici.

2.   Akcie, ktoré sa majú vykonávať v tretích krajinách a v súvislosti s tretími krajinami, sa nesmú priamo zameriavať na rozvoj a v rámci politického dialógu je cieľom dosiahnutie plného súladu so zásadami a všeobecnými cieľmi vonkajšej činnosti a zahraničnej politiky Únie v súvislosti s dotknutou krajinou alebo regiónom.

3.   Po uzavretí politických dialógov Komisia informuje Európsky parlament o ich celkovom výsledku.

4.   Ak to členský štát a Komisia uznajú za vhodné, politický dialóg sa môže zopakovať po preskúmaní v polovici trvania programu, ktoré je uvedené v článku 15, s cieľom prehodnotiť potreby daného členského štátu a priority Únie.

1.   Každý členský štát navrhuje na základe výsledkov politického dialógu uvedeného v článku 13 ods. 1 viacročný národný program v súlade s osobitnými nariadeniami.

2.   Každý návrh národného programu sa vzťahuje na rozpočtové roky v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 a pozostáva z týchto prvkov:

3.   Členské štáty predložia navrhované národné programy Komisii najneskôr tri mesiace po uzavretí politického dialógu uvedeného v článku 13.

4.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov vzor, podľa ktorého sa majú vypracovať národné programy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 59 ods. 3.

5.   Pred schválením návrhu národného programu Komisia preskúma:

6.   Komisia do troch mesiacov odo dňa predloženia návrhu národného programu oznámi svoje pripomienky. Ak sa Komisia domnieva, že návrh národného programu nie je v súlade s cieľmi osobitného nariadenia z hľadiska národnej stratégie alebo že finančné prostriedky Únie pridelené na tieto ciele nie sú dostatočné alebo že sa v programe nedodržiava právo Únie, vyzve dotknutý členský štát, aby poskytol všetky potrebné doplňujúce informácie a prípadne aby návrh národného programu upravil.

7.   Komisia schváli každý národný program najneskôr do šiestich mesiacov od jeho formálneho predloženia členským štátom, a to za predpokladu, že všetky pripomienky Komisie boli primerane zohľadnené.

8.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7, Komisia informuje Európsky parlament o celkovom výsledku uplatňovania odsekov 5 a 6 vrátane súladu s minimálnymi percentuálnymi podielmi stanovenými pre jednotlivé ciele v príslušných osobitných nariadeniach, či odchýlky od týchto podielov.

9.   Ak nastanú nové alebo nepredvídané okolnosti, z podnetu Komisie alebo dotknutého členského štátu sa schválený národný program môže znovu preskúmať a podľa potreby zrevidovať na zvyšok programového obdobia.

1.   Komisia a členské štáty v roku 2018 opätovne preskúmajú situáciu vzhľadom na priebežné hodnotiace správy, ktoré členské štáty predložia v súlade s článkom 57 ods. 1 písm. a), a s prihliadnutím na vývoj politiky Únie a vývoj v dotknutých členských štátoch.

2.   V nadväznosti na preskúmanie uvedené v odseku 1 a jeho výsledok, je možné zrevidovať národné programy.

3.   Pravidlá stanovené v článku 14 vzťahujúce sa na prípravu a schvaľovanie národných programov sa obdobne uplatňujú aj na prípravu a schvaľovanie revidovaných národných programov.

4.   Po ukončení preskúmania v polovici trvania ako súčasť priebežného hodnotenia uvedeného v článku 57 ods. 2 písm. a) predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o tomto preskúmaní v polovici trvania.

1.   Finančné príspevky poskytované na základe národných programov majú formu grantov.

2.   Akcie podporované na základe národných programov sa spolufinancujú z verejných alebo súkromných zdrojov, majú neziskovú povahu a nie sú predmetom financovania z iných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje rozpočet Únie.

3.   Príspevok z rozpočtu Únie neprekročí 75 % celkových oprávnených výdavkov na projekt.

4.   Príspevok z rozpočtu Únie sa môže zvýšiť na 90 % v prípade osobitných akcií alebo strategických priorít v zmysle osobitných nariadení.

5.   Príspevok z rozpočtu Únie sa môže zvýšiť na 90 % vo výnimočných riadne odôvodnených prípadoch, napríklad z dôvodu ekonomického tlaku na vnútroštátne rozpočty, ak by nebolo možné inak zrealizovať projekt alebo by sa nedosiahli ciele národného programu.

6.   Príspevok z rozpočtu Únie na technickú pomoc z podnetu členských štátov môže dosiahnuť až 100 % celkových oprávnených výdavkov.

1.   Oprávnenosť výdavkov sa určuje na základe vnútroštátnych predpisov okrem prípadov, keď sú v tomto nariadení alebo v osobitných nariadeniach stanovené osobitné pravidlá.

2.   V súlade s osobitnými nariadeniami, ak majú byť výdavky oprávnené, musia:

3.   Výdavky sú na základe osobitných nariadení oprávnené na podporu, ak:

4.   Odchylne od odseku 3 budú oprávnené aj výdavky vyplatené v roku 2014, ak ich vyplatil zodpovedný orgán predtým, ako bol formálne určený v súlade s článkom 26, za predpokladu, že systémy riadenia a kontroly používané pred formálnym určením boli v podstate rovnaké, ako tie, ktoré platia po formálnom určení zodpovedného orgánu.

5.   Výdavky zahrnuté do žiadostí o platbu, ktoré prijímateľ predkladá zodpovednému orgánu, sú doložené faktúrami alebo účtovnými dokladmi rovnocennej dôkaznej hodnoty s výnimkou foriem podpory podľa článku 18 ods. 1 písm. b), c) a d). V prípade takýchto foriem podpory suma zahrnutá do žiadosti o platbu odchylne od odseku 3 tohto článku zodpovedá nákladom, ktoré prijímateľovi nahradil zodpovedný orgán.

6.   Čisté príjmy priamo generované projektom počas jeho realizácie, ktoré v čase schvaľovania projektu neboli zohľadnené, sa odpočítajú od oprávnených výdavkov projektu najneskôr v záverečnej žiadosti o platbu, ktorú predloží prijímateľ.

1.   Oprávnené výdavky sa môžu nahradiť takto:

2.   Možnosti uvedené v odseku 1 sa môžu kombinovať, ak sa každá z nich vzťahuje na inú kategóriu nákladov alebo sa využívajú na rozličné projekty, ktoré tvoria súčasť jednej akcie, alebo na jednotlivé etapy jednej akcie.

3.   Ak sa projekt realizuje výhradne prostredníctvom verejného obstarávania prác, tovaru alebo služieb, uplatňuje sa len odsek 1 písm. a). Ak je verejné obstarávanie v rámci projektu obmedzené na isté kategórie nákladov, možno uplatniť všetky možnosti uvedené v odseku 1.

4.   Sumy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) sa stanovia jedným z týchto spôsobov:

5.   V dokumente, v ktorom sa stanovujú podmienky podpory pre každý projekt, sa stanoví metóda, ktorá sa uplatní na určenie nákladov projektu, ako aj podmienky na vyplatenie grantu.

6.   Ak pri realizácii projektu vzniknú nepriame náklady, môžu sa vypočítať ako paušálna sadzba jedným z týchto spôsobov:

7.   Na účely určenia nákladov na zamestnancov v súvislosti s realizáciou projektu sa uplatniteľná hodinová sadzba môže vypočítať tak, že sa najaktuálnejšie zdokumentované hrubé ročné náklady na zamestnancov vydelia hodnotou 1 720 hodín.

8.   Okrem metód ustanovených v odseku 4 v prípade, keď príspevok z rozpočtu Únie nepresahuje 100 000 EUR, sa sumy uvedené v odseku 1 písm. b), c) a d) môžu stanoviť individuálne odkazom na návrh rozpočtu, ktorý ex ante schválil zodpovedný orgán.

9.   Odpisy sa môžu považovať za oprávnené náklady, ak sú splnené tieto podmienky:

10.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 43, na účely odseku 8 tohto článku môžu členské štáty, ktorých menou nie je euro používať konverzný kurz eura stanovený k dátumu schválenia projektu alebo podpísania dohody o projekte na základe mesačného účtovného výmenného kurzu, ktorý Komisia zverejňuje elektronicky. Konverzný kurz eura sa v priebehu trvania projektu nebude upravovať.

1.   Na základe osobitných nariadení možno na podnet členského štátu v prípade každého jednotlivého národného programu podporovať akcie súvisiace s prípravou, riadením, monitorovaním, hodnotením, šírením informácií a komunikáciou, vytváraním sietí, kontrolou a auditom, ako aj opatrenia na posilnenie administratívnych kapacít na vykonávanie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 môžu zahŕňať:

3.   Rozpočtové prostriedky môžu členské štáty použiť na podporu akcií zameraných na zníženie administratívneho zaťaženia prijímateľov a príslušných orgánov uvedených v článku 25 vrátane systémov na elektronickú výmenu údajov, ako aj akcií zameraných na posilnenie kapacít orgánov členských štátov a prijímateľov spravovať a využívať podporu poskytnutú na základe osobitných nariadení.

4.   Akcie sa môžu týkať predchádzajúcich aj nasledujúcich finančných rámcov.

5.   Ak jeden alebo viac príslušných orgánov sú spoločnými orgánmi pre viac ako jeden národný program, rozpočtové prostriedky na výdavky na technickú pomoc pre každý z dotknutých programov sa môžu čiastočne alebo úplne zlúčiť.

1.   Členské štáty vykonávajú povinnosti v oblasti riadenia, kontroly a auditu a nesú z toho vyplývajúcu zodpovednosť stanovenú v pravidlách zdieľaného hospodárenia, ktoré sa uvádzajú v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a v tomto nariadení.

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby boli ich systémy riadenia a kontroly národných programov v súlade s týmto nariadením a aby tieto systémy účinne fungovali.

3.   Členské štáty pridelia každému príslušnému orgánu primerané zdroje na vykonávanie ich funkcií počas celého programového obdobia.

4.   Členské štáty stanovia transparentné pravidlá a postupy v oblasti výberu a realizácie projektov v súlade s týmto nariadením a osobitnými nariadeniami.

5.   Každá oficiálna výmena informácií medzi členským štátom a Komisiou sa uskutočňuje prostredníctvom systému na elektronickú výmenu údajov. Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov podmienky, ktoré takýto systém na elektronickú výmenu údajov musí spĺňať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 59 ods. 3.

1.   Na účely tohto nariadenia a osobitných nariadení sú príslušnými orgánmi:

2.   Každý členský štát stanoví pravidlá upravujúce vzťahy medzi orgánmi uvedenými v odseku 1 a vzťahy týchto orgánov s Komisiou.

1.   Členské štáty v súlade s článkom 59 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 oznámia Komisii formálne určenie zodpovedných orgánov na ministerskej úrovni v členských štátoch, ktoré zodpovedajú za riadenie a kontrolu výdavkov podľa tohto nariadenia, hneď, ako to bude možné po schválení rozhodnutia o národnom programe.

2.   Určenie uvedené v odseku 1 sa uskutoční za predpokladu, že subjekt spĺňa kritériá určenia súvisiace s vnútorným prostredím, kontrolnými činnosťami, informáciami, komunikáciou a monitorovaním stanovené v tomto nariadení alebo na jeho základe.

3.   Určenie zodpovedného orgánu sa opiera o stanovisko subjektu vykonávajúceho audit – môže ním byť orgán auditu –, ktorý posudzuje dodržiavanie kritérií určenia zo strany zodpovedného orgánu. Uvedený subjekt môže byť samostatnou verejnou inštitúciou zodpovednou za monitorovanie, hodnotenie a audit správy. Subjekt vykonávajúci audit funguje nezávisle od zodpovedného orgánu a svoju prácu vykonáva v súlade s medzinárodne prijatými štandardmi auditu. Členské štáty môžu svoje rozhodnutie o určení subjektu v súlade s článkom 59 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 založiť na tom, či sú systémy riadenia a kontroly v zásade rovnaké ako tie, ktoré už boli zavedené v predchádzajúcom období, a či fungujú účinne. Ak existujúce výsledky auditu a kontroly preukážu, že určené subjekty už viac nespĺňajú kritériá určenia, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa nedostatky vo vykonávaní úloh týchto subjektov odstránili, a to vrátane ukončenia ich určenia.

4.   Komisia má na účely dosiahnutia riadneho fungovania tohto systému právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 58, ktoré sa týkajú:

1.   Zodpovedné orgány vykonávajú systematické administratívne kontroly a dopĺňajú takéto kontroly kontrolami na mieste, a to vo vhodných prípadoch aj neohlásenými kontrolami na mieste, zameranými na výdavky, ktoré sú predmetom žiadostí prijímateľov o záverečné platby a ktoré sú vykázané v ročnej účtovnej závierke, s cieľom nadobudnúť dostatočnú mieru istoty.

2.   Pokiaľ ide o kontroly na mieste, zodpovedný orgán vyberie z celkového súboru prijímateľov kontrolnú vzorku, ktorá v náležitých prípadoch pozostáva z náhodnej časti a časti založenej na rizikách, s cieľom získať reprezentatívnu mieru chybovosti a minimálnu úroveň dôveryhodnosti a súčasne sa zamerať na najväčšie chyby.

3.   V súvislosti s každou kontrolou na mieste vypracuje zodpovedný orgán správu o kontrole.

4.   Ak sa zdá, že zistené problémy majú systematický charakter, a môžu preto predstavovať riziko pre iné projekty, zodpovedný organ zabezpečí, aby sa vykonalo ďalšie preskúmanie vrátane prípadných dodatočných kontrol s cieľom stanoviť rozsah týchto problémov a zistiť, či miera chybovosti presahuje prípustnú úroveň. Zodpovedný orgán prijme potrebné preventívne a nápravné opatrenia a informuje o nich Komisiu v súhrne uvedenom v článku 59 ods. 5 prvom pododseku písm. b) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

5.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov potrebné pravidlá s cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie tohto článku. Tieto pravidlá sa môžu týkať predovšetkým:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 59 ods. 3.

1.   Orgán auditu na podporu svojho stanoviska, ktoré vydáva v súlade s článkom 59 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, zabezpečí, aby sa vykonal audit systémov riadenia a kontroly, ako aj audit primeranej vzorky výdavkov zahrnutých do ročnej účtovnej závierky. Komisia má právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 58 tohto nariadenia o postavení orgánov auditu a podmienkach, ktoré musia ich audity spĺňať.

2.   Ak audity vykonáva iný subjekt ako orgán auditu, orgán auditu zabezpečí, aby mal takýto subjekt potrebné špecializované odborné znalosti a funkčnú nezávislosť.

3.   Orgán auditu zabezpečí, aby audítorská práca spĺňala medzinárodne uznávané audítorské štandardy.

1.   Komisia spolupracuje s orgánmi auditu, aby koordinovala ich príslušné plány a metódy auditu, a podľa možností čím skôr informuje o výsledkoch auditov systémov riadenia a kontroly s cieľom dosiahnuť čo najlepšie a najprimeranejšie využitie zdrojov v oblasti kontroly a predísť neodôvodnenému zdvojeniu práce.

2.   Komisia a orgány auditu sa pravidelne stretávajú s cieľom vymeniť si názory na otázky týkajúce sa zlepšenia systémov riadenia a kontroly.

1.   Komisia na základe dostupných informácií vrátane postupu určenia, žiadosti o platbu ročného zostatku uvedené v článku 44, výročných správ o vykonávaní, ako aj auditov vykonaných vnútroštátnymi subjektmi a subjektmi Únie posudzuje, či členské štáty vytvorili systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s týmto nariadením, a či počas vykonávania národných programov tieto systémy fungujú účinne.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté audity vykonávané členskými štátmi, môžu úradníci alebo oprávnení zástupcovia Komisie vykonávať audity alebo kontroly na mieste na základe oznámenia, ktoré príslušnému vnútroštátnemu orgánu poskytnú aspoň 12 pracovných dní vopred s výnimkou naliehavých prípadov. Komisia dodržiava zásadu proporcionality, pričom zohľadňuje potrebu vyhnúť sa neodôvodnenému zdvojeniu auditov a kontrol vykonávaných členskými štátmi, úroveň rizika pre rozpočet Únie a potrebu minimalizovať administratívne zaťaženie pre prijímateľov. Týchto auditov alebo kontrol sa môžu zúčastniť úradníci alebo oprávnení zástupcovia členského štátu.

3.   Do rozsahu auditov alebo kontrol môžu spadať najmä tieto prvky:

4.   Úradníci alebo oprávnení zástupcovia Komisie, riadne splnomocnení na vykonávanie auditov alebo kontrol na mieste, majú prístup ku všetkým potrebným záznamom, dokumentom a metaúdajom týkajúcim sa projektov a technickej pomoci alebo systémov riadenia a kontroly, a to bez ohľadu na nosič, na ktorom sú uložené. Členské štáty Komisii na požiadanie poskytnú kópie týchto záznamov, dokumentov a metaúdajov. Právomocami uvedenými v tomto odseku nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré vyhradzujú určité úkony subjektom osobitne určeným vnútroštátnymi právnymi predpismi. Úradníci a oprávnení zástupcovia Komisie sa okrem iného nezúčastňujú na domových prehliadkach ani na úradnom vypočúvaní osôb podľa vnútroštátnych právnych predpisov. Majú však prístup k takto získaným informáciám, pričom tým nie sú dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov a v plnej miere sa dodržiavajú základné práva dotknutých právnych subjektov.

5.   Na žiadosť Komisie a so súhlasom členského štátu príslušné subjekty tohto členského štátu vykonajú dodatočné kontroly a vyšetrovania v súvislosti s akciami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Týchto kontrol sa môžu zúčastňovať zástupcovia Komisie alebo osoby poverené Komisiou. V záujme zlepšenia kontrol môže Komisia so súhlasom dotknutých členských štátov požiadať orgány týchto členských štátov o pomoc pri určitých kontrolách alebo vyšetrovaniach.

6.   Komisia môže od členského štátu vyžadovať prijatie krokov potrebných na zabezpečenie účinného fungovania systémov riadenia a kontroly alebo správnosti výdavkov v súlade s uplatniteľnými pravidlami.

1.   Rozpočtové záväzky Únie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé národné programy, sú v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 rozdelené na ročné splátky.

2.   Rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje národný program, predstavuje rozhodnutie o financovaní v zmysle článku 84 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, a po oznámení dotknutému členskému štátu predstavuje právny záväzok v zmysle uvedeného nariadenia.

3.   V prípade každého jednotlivého národného programu sa po jeho schválení zo strany Komisie prijmú rozpočtové záväzky pre prvú splátku.

4.   Rozpočtové záväzky pre ďalšie splátky prijíma Komisia na základe rozhodnutia uvedeného v odseku 2 tohto článku do 1. mája každého roku s výnimkou prípadov, keď sa uplatňuje článok 16 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

1.   Platby príspevku z rozpočtu Únie na národný program vykonáva Komisia v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od ich dostupnosti. Každá platba sa priradí k najstaršiemu otvorenému dotknutému rozpočtovému záväzku.

2.   Platby majú formu počiatočnej sumy predbežného financovania, ročných platieb predbežného financovania, platieb ročného zostatku a platieb konečného zostatku.

3.   Uplatňuje sa článok 90 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

1.   Celkový súčet platby počiatočnej sumy predbežného financovania a platieb ročného zostatku nesmie prekročiť 95 % príspevku z rozpočtu Únie na dotknutý národný program.

2.   Po dosiahnutí stropu 95 % môžu členské štáty naďalej Komisii predkladať žiadosti o platbu.

1.   V nadväznosti na rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje národný program, uhradí Komisia určenému zodpovednému orgánu do štyroch mesiacov počiatočnú sumu predbežného financovania na celé programové obdobie. Táto počiatočná suma predbežného financovania predstavuje 4 % z celkového príspevku z rozpočtu Únie na dotknutý národný program. V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov sa táto suma môže rozdeliť do dvoch splátok.

2.   Suma ročných platieb predbežného financovania predstavujúca 3 % celkového príspevku z rozpočtu Únie na dotknutý národný program sa uhradí do 1. februára 2015. V období rokov 2016 – 2022 bude predstavovať 5 % celkového príspevku z rozpočtu Únie na dotknutý národný program.

3.   Ak sa národný program schváli v roku 2015 alebo neskôr, počiatočná suma predbežného financovania a ročné platby predbežného financovania sa uhradia najneskôr do 60 dní po schválení národného programu v závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov.

4.   V prípade zmien a doplnení celkového príspevku z rozpočtu Únie na národný program sa počiatočné sumy, ako aj ročné platby predbežného financovania zodpovedajúcim spôsobom upravia a zohľadnia sa v rozhodnutí o financovaní.

5.   Predbežné financovanie sa použije v prípade platieb určených tým prijímateľom, ktorí vykonávajú národný program, ako aj príslušným orgánom v prípade výdavkov týkajúcich sa technickej pomoci. Na tieto účely sa bezodkladne sprístupní zodpovednému orgánu.

1.   Sumu vyplatenú ako počiatočnú platbu predbežného financovania zúčtuje Komisia v plnom rozsahu v súlade s článkom 40 najneskôr pri ukončení národného programu.

2.   Suma vyplatená ako ročné predbežné financovanie sa odpíše z účtov Komisie v súlade s článkom 39.

3.   Celá suma vyplatená v rámci predbežného financovania sa Komisii nahradí vtedy, ak sa v priebehu 36 mesiacov od dátumu, keď Komisia uhradila prvú splátku počiatočnej sumy predbežného financovania, Komisii nedoručí žiadna žiadosť o platbu v súlade s článkom 44.

4.   Úroky z počiatočnej sumy predbežného financovania sa priradia k dotknutému národnému programu a odpočítajú sa od sumy verejných výdavkov uvedených v žiadosti o záverečnú platbu.

1.   Za vnútorné pripísané príjmy sa v zmysle článku 21 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 považujú:

2.   Sumy uvedené v odseku 1 sa uhradia do rozpočtu Únie a v prípade opätovného použitia sa v prvom rade použijú na financovanie výdavkov podľa osobitných nariadení.

1.   Komisia uhradí ročný zostatok na základe platného plánu financovania, ročnej účtovnej závierky národného programu za príslušný rozpočtový rok a príslušného rozhodnutia o schválení účtov.

2.   V ročnej účtovnej závierke sa vykážu platby, ktoré zodpovedný orgán uskutočnil počas rozpočtového roka vrátane platieb týkajúcich sa technickej pomoci a ktoré spĺňajú požiadavky v oblasti kontroly uvedené v článku 27.

3.   V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov sa ročný zostatok uhradí najneskôr šesť mesiacov po tom, ako Komisia uzná informácie a dokumenty uvedené v článku 44 ods. 1 a článku 54 za prijateľné, a po poslednom ročnom zúčtovaní.

1.   Členské štáty predložia do 31. decembra 2023 tieto dokumenty:

2.   Platby, ktoré zodpovedný orgán uskutoční v období od 16. októbra 2022 do 30. júna 2023, sa vykážu v poslednej ročnej účtovnej závierke.

3.   Po doručení dokumentov uvedených v odseku 1 uhradí Komisia konečný zostatok na základe platného plánu financovania, poslednej ročnej účtovnej závierky a príslušného rozhodnutia o schválení účtov.

4.   V závislosti od dostupnosti rozpočtových prostriedkov sa konečný zostatok uhradí najneskôr do troch mesiacov od dátumu zúčtovania posledného rozpočtového roka alebo do jedného mesiaca od dátumu prijatia záverečnej správy o vykonávaní podľa toho, čo nastane neskôr. Viazanosť súm, ktoré po uhradení zostatku zostali viazané, zruší Komisia v lehote šiestich mesiacov, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 52.

1.   Po doručení žiadosti o platbu môže poverený povoľujúci úradník v zmysle nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 prerušiť lehotu na platbu najviac na šesť mesiacov, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

Členské štáty môžu schváliť predĺženie prerušenia lehoty na vykonanie platby o ďalšie tri mesiace.

2.   Poverený povoľujúci úradník toto prerušenie obmedzí len na tú časť výdavkov, ktoré sú predmetom žiadosti o platbu a na ktoré sa vzťahujú podmienky uvedené v odseku 1 prvom pododseku, okrem prípadov, keď nie je možné identifikovať dotknutú časť výdavkov. Poverený povoľujúci úradník bezodkladne písomne informuje členský štát a zodpovedný orgán o dôvode prerušenia a požiada ich o nápravu situácie. Poverený povoľujúci úradník prerušenie lehoty na platbu ukončí, len čo sa prijmú potrebné opatrenia.

1.   Komisia môže pozastaviť platbu celého ročného zostatku alebo jeho časti:

2.   Komisia môže rozhodnúť o pozastavení platby celého ročného zostatku alebo jeho časti po tom, ako dotknutému členskému štátu poskytne príležitosť predložiť svoje pripomienky.

3.   Komisia ukončí pozastavenie platby celého ročného zostatku alebo jeho časti, ak dotknutý členský štát prijme opatrenia potrebné na zrušenie tohto pozastavenia.

1.   Sumy stanovené v národných programoch predložených členskými štátmi, odhady výdavkov, výkazy výdavkov, žiadosti o platby, ročné účtovné závierky a výdavky uvedené vo výročnej a záverečnej správe o vykonávaní sa vyjadrujú v eurách.

2.   Členské štáty, ktorých menou nie je euro ku dátumu žiadosti o platbu, prepočítajú výšku výdavkov vynaložených v národnej mene na euro. Uvedené sumy sa prepočítajú na euro s použitím mesačného účtovného výmenného kurzu Komisie platného v mesiaci, v ktorom zodpovedný orgán dotknutého národného programu zahrnie výdavky do účtov. Tento výmenný kurz Komisia elektronicky zverejňuje každý mesiac.

3.   Ak sa euro stane menou členského štátu, postup prepočítania uvedený v odseku 2 sa naďalej uplatňuje pre všetky výdavky, ktoré zodpovedný orgán zaznamenal v účtoch pred dátumom nadobudnutia platnosti pevného konverzného kurzu medzi národnou menou a eurom.

1.   Do 15. februára roku nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku každý členský štát predloží Komisii dokumenty a informácie požadované podľa článku 59 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Predložené dokumenty budú slúžiť ako žiadosť o platbu ročného zostatku. Komisia môže vo výnimočnom prípade na základe oznámenia dotknutého členského štátu lehotu stanovenú na 15. februára predĺžiť do 1. marca. Členský štát môže na vhodnej úrovni túto informáciu zverejniť.

2.   Komisia môže členský štát požiadať, aby poskytol ďalšie informácie na účely ročného schválenia účtov. Ak členský štát neposkytne požadované informácie v príslušnej lehote stanovenej Komisiou, môže Komisia prijať rozhodnutie o schválení účtov na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

3.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov vzory, podľa ktorých sa majú vypracovať dokumenty uvedené v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom podľa článku 59 ods. 2.

1.   Komisia do 31. mája roku nasledujúceho po príslušnom rozpočtovom roku rozhodne o výročnom schválení účtov každého národného programu. Rozhodnutie o schválení účtov sa týka úplnosti, presnosti a vecnej správnosti predloženej ročnej účtovnej závierky a nie sú ním dotknuté žiadne následné finančné korekcie.

2.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spôsob vykonania postupu ročného schvaľovania účtov, pokiaľ ide opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím a vykonávaním príslušného rozhodnutia, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a lehôt, ktoré sa musia dodržať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 59 ods. 3.

1.   Komisia uskutočňuje finančné korekcie zrušením celého príspevku Únie na národný program alebo jeho časti a jeho účinným vymáhaním od dotknutého členského štátu s cieľom vylúčiť z financovania Únie tie výdavky, ktoré sú v rozpore s uplatniteľným právom, vrátane nedostatkov, ktoré Komisia alebo Európsky dvor audítorov odhalili v systémoch riadenia a kontroly v členských štátoch.

2.   Porušenie uplatniteľného práva vedie k finančnej korekcii len vo vzťahu k výdavkom vykazovaným pre Komisiu a ak je splnená jedna z týchto podmienok:

3.   Komisia pri rozhodovaní o finančnej korekcii podľa odseku 1 dodržiava zásadu proporcionality zohľadnením povahy a závažnosti porušenia uplatniteľného práva, ako aj jeho finančných dôsledkov na rozpočet Únie.

4.   Pred prijatím rozhodnutia o zamietnutí financovania sa písomne oznámia zistenia Komisie a odpovede členských štátov a následne sa obidve strany pokúsia o dosiahnutie dohody o krokoch, ktoré sa majú prijať.

5.   Financovanie sa nesmie zamietnuť v prípade:

6.   Komisia stanoví prostredníctvom vykonávacích aktov spôsob overovania súladu, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s prijatím a vykonávaním rozhodnutia, vrátane výmeny informácií medzi Komisiou a členskými štátmi a lehôt, ktoré sa musia dodržiavať. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 59 ods. 3.

1.   Vrátenie akejkoľvek platby do rozpočtu Únie sa uskutoční pred dňom splatnosti uvedeným v príkaze na vymáhanie pohľadávok vypracovanom v súlade s článkom 80 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Dňom splatnosti je posledný deň druhého mesiaca nasledujúceho po vydaní príkazu.

2.   Pri akomkoľvek omeškaní vrátenia platieb vzniká nárok na úrok z omeškania, a to počínajúc dňom splatnosti až do dátumu skutočnej úhrady. Sadzba takéhoto úroku je o jeden a pol percentuálneho bodu vyššia ako sadzba Európskej centrálnej banky na jej hlavné operácie refinancovania platná v prvý pracovný deň mesiaca, na ktorý pripadá dátum splatnosti.

1.   Na národné programy sa vzťahuje postup zrušenia viazanosti založený na tom, že viazanosť súm vyhradených na záväzky, ktoré nie sú zahrnuté do počiatočnej sumy a ročných platieb predbežného financovania uvedených v článku 35 a do žiadosti o platbu v súlade s článkom 44, sa zruší do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prijal rozpočtový záväzok. Na účely zrušenia rozpočtového záväzku Komisia vypočíta danú sumu pripočítaním jednej šestiny ročného rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2014, ku každému rozpočtovému záväzku na roky 2015 až 2020.

2.   Odchylne od odseku 1 sa termíny pre zrušenie viazanosti nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým ročným príspevkom na rok 2014.

3.   Ak sa prvý ročný rozpočtový záväzok týka celkového ročného príspevku na rok 2015, odchylne od odseku 1 sa termíny na zrušenie viazanosti nevzťahujú na ročný rozpočtový záväzok súvisiaci s celkovým ročným príspevkom za rok 2015. V takýchto prípadoch Komisia vypočíta sumu podľa odseku 1 pripočítaním jednej pätiny ročného rozpočtového záväzku, ktorý sa vzťahuje na celkovú sumu príspevku na rok 2015, ku každému rozpočtovému záväzku na roky 2016 až 2020.

4.   Viazanosť záväzku týkajúceho sa posledného roku daného obdobia sa zruší v súlade s pravidlami platnými pre ukončenie programov.

5.   Viazanosť záväzku, ktorý je v posledný deň oprávnenosti výdavkov podľa článku 17 ods. 3 stále otvorený a v súvislosti s ktorým zodpovedný orgán nepredloží žiadosť o platbu v priebehu šiestich mesiacov od tohto dátumu, sa automaticky zrušuje.

1.   Suma, na ktorú sa vzťahuje zrušenie viazanosti sa zníži o sumy, ktoré zodpovedný orgán nebol schopný vykázať Komisii:

O zníženie možno požiadať raz, ak pozastavenie akcie alebo pôsobenie vyššej moci netrvalo dlhšie ako jeden rok. Ak pozastavenie akcie alebo pôsobenie vyššej moci trvalo dlhšie ako jeden rok, o zníženie možno požiadať niekoľkokrát v závislosti od dĺžky pôsobenia vyššej moci alebo počtu rokov od dátumu rozhodnutia v súdnom alebo správnom konaní o pozastavení vykonávania akcie do dátumu konečného rozhodnutia v súdnom alebo správnom konaní.

2.   Členský štát zašle Komisii do 31. januára informácie o výnimkách uvedených v odseku 1, pokiaľ ide o sumu, ktorá sa má vykázať do konca predchádzajúceho roka.

3.   Pri výpočte automatického zrušenia viazanosti sa nezohľadňuje tá časť rozpočtových záväzkov, v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o platbu, ale ich platbu Komisia k 31. decembru roka N + 2 znížila alebo pozastavila.

1.   V prípade, že existuje riziko uplatnenia zrušenia viazanosti podľa článku 50, Komisia o tom bezodkladne informuje členské štáty.

2.   Komisia na základe informácií, ktoré má k 31. januáru k dispozícii, informuje zodpovedný orgán o sume, ktorá je predmetom zrušenia viazanosti.

3.   Dotknutý členský štát má dva mesiace na odsúhlasenie sumy, ktorá je predmetom zrušenia viazanosti, alebo na predloženie svojich pripomienok.

4.   Komisia automaticky zruší viazanosť najneskôr deväť mesiacov po uplynutí poslednej lehoty vyplývajúcej z uplatňovania odsekov 1 až 3.

5.   V prípade automatického zrušenia viazanosti sa príspevok z rozpočtu Únie na dotknutý národný program zníži za príslušný rok o sumu, ktorej viazanosť sa automaticky zrušila. Úmerne sa zníži aj príspevok Únie v pláne financovania, pokiaľ členský štát nepredloží zrevidovaný plán financovania.

1.   Členské štáty a zodpovedné orgány zodpovedajú za:

2.   Členské štáty zabezpečujú transparentnosť vykonávania národných programov a vedú zoznam akcií podporovaných v rámci jednotlivých národných programov, ktorý je dostupný prostredníctvom webovej stránky alebo webového portálu. Zoznam akcií obsahuje aktualizované informácie o konečných prijímateľoch, názvoch projektov a výške pridelených finančných prostriedkov Únie.

3.   Informácie sa spravidla zverejňujú s výnimkou prípadu, keď je zverejňovanie informácií obmedzené vzhľadom na ich dôvernú povahu, a to hlavne, ak sa informácie týkajú bezpečnosti, verejného poriadku, vyšetrovania trestných činov a ochrany osobných údajov.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 58 prijímať delegované akty s cieľom stanoviť pravidlá týkajúce sa informačných a propagačných opatrení zameraných na širokú verejnosť a informačných opatrení zameraných na prijímateľov.

5.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov vymedzí technické vlastnosti informačných a propagačných opatrení. Komisia tieto vykonávacie akty prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 59 ods. 3.

1.   Do 31. marca 2016 a do 31. marca každého nasledujúceho roka až do roku 2022 vrátane zodpovedný orgán predloží Komisii výročnú správu o vykonávaní jednotlivých národných programov v predchádzajúcom rozpočtovom roku a uvedené informácie môže na vhodnej úrovni zverejniť. Správa predložená v roku 2016 sa vzťahuje na rozpočtové roky 2014 a 2015. Záverečnú správu o vykonávaní národných programov predloží členský štát do 31. decembra 2023.

2.   Výročné správy o vykonávaní obsahujú informácie:

3.   Vzhľadom na preskúmanie v polovici trvania, ako sa uvádza v článku 15, sa vo výročnej správe o vykonávaní predloženej v roku 2017 uvedú a posúdia:

4.   Výročná správa o vykonávaní predložená v roku 2020 a záverečná správa o vykonávaní obsahujú okrem informácií a posúdení uvedených v odseku 2 aj informácie a posúdenie týkajúce sa pokroku pri dosahovaní cieľov národného programu zohľadňujúc výsledok politického dialógu uvedeného v článku 13 ods. 1.

5.   Výročné správy o vykonávaní národných programov uvedené v odsekoch 1 až 4 sú prijateľné, ak obsahujú všetky informácie požadované v týchto odsekoch. Ak výročná správa nie je prijateľná, Komisia o tom informuje dotknutý členský štát do 15 pracovných dní odo dňa jej prijatia; ak to Komisia neurobí, považuje sa správa za prijateľnú.

6.   Komisia v priebehu dvoch mesiacov od prijatia výročnej správy o vykonávaní informuje dotknutý členský štát o svojich pripomienkach k tejto výročnej správe. Ak Komisia v tejto lehote pripomienky nepredloží, považuje sa správa za prijatú.

7.   Komisia môže predložiť pripomienky aj k záležitostiam uvedeným vo výročnej správe zodpovedného orgánu o vykonávaní, ktoré ovplyvňujú vykonávanie národného programu. Ak sa takéto pripomienky vydajú, zodpovedný orgán poskytne v súvislosti s týmito pripomienkami všetky potrebné informácie a v prípade potreby informuje Komisiu o prijatých opatreniach. Komisii sa informácie musia poskytnúť najneskôr do troch mesiacov po tom, čo takéto pripomienky predložila.

8.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov vzory, podľa ktorých sa má vypracovať výročná správa a záverečná správa o vykonávaní. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 59 ods. 2.

1.   Komisia vykonáva pravidelné monitorovanie tohto nariadenia a osobitných nariadení, podľa potreby aj v spolupráci s členskými štátmi.

2.   Vykonávanie osobitných nariadení hodnotí Komisia v partnerstve s členskými štátmi v súlade s článkom 57.

3.   Vytvorí sa spoločný rámec monitorovania a hodnotenia s cieľom merať relevantnosť, účinnosť, efektívnosť, pridanú hodnotu a trvalú udržateľnosť akcií, ako aj zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia vzhľadom na ciele tohto nariadenia a osobitných nariadení a prínos tohto nariadenia a osobitných nariadení ako nástrojov prispievajúcich k rozvoju priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 58 prijímať delegované akty s cieľom ďalej rozvíjať spoločný rámec monitorovania a hodnotenia.

5.   Členské štáty poskytnú Komisii potrebné informácie, ktoré umožnia monitorovanie a hodnotenie tohto nariadenia a osobitných nariadení.

6.   Komisia okrem toho posúdi komplementárnosť akcií vykonávaných na základe osobitných nariadení s akciami realizovanými na základe iných relevantných politík, nástrojov a iniciatív Únie.

7.   Komisia v súlade s článkom 8 venuje mimoriadnu pozornosť monitorovaniu a hodnoteniu akcií a programov týkajúcich sa tretích krajín.

1.   Členské štáty vykonávajú hodnotenia uvedené v článku 57 ods. 1. Hodnotenia, ktoré sa majú vykonať v roku 2017, prispejú k zvýšeniu kvality vypracovania a vykonávania národných programov v súlade so spoločným rámcom monitorovania a hodnotenia.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli postupy v oblasti tvorby a zhromažďovania údajov, ktoré sú potrebné na účely hodnotenia uvedeného v odseku 1, vrátane údajov súvisiacich s ukazovateľmi spoločného rámca monitorovania a hodnotenia.

3.   Hodnotenia uvedené v článku 57 ods. 1 vykonávajú experti, ktorí sú funkčne nezávislí od zodpovedných orgánov, orgánov auditu a poverených orgánov. Uvedení experti môžu byť pridružení k samostatnej verejnej inštitúcii zodpovednej za monitorovanie, hodnotenie a audit správy. Komisia poskytne usmernenia k spôsobu vykonávania hodnotení.

4.   Hodnotenia uvedené v článku 57 ods. 1 sa zverejnia v plnom znení s výnimkou prípadu, keď je zverejňovanie informácií obmedzené vzhľadom na ich dôvernú povahu, a to hlavne, ak sa informácie týkajú bezpečnosti, verejného poriadku, vyšetrovania trestných činov a ochrany osobných údajov.

1.   Členské štáty v súlade so spoločným rámcom monitorovania a hodnotenia predložia Komisii:

2.   Na základe správ uvedených v odseku 1 predloží Komisia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

3.   Komisia vo svojom hodnotení ex post preskúma aj vplyv osobitných nariadení na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti z hľadiska ich príspevku k týmto cieľom:

4.   Všetky hodnotiace správy podľa tohto článku sa uverejnia v plnom znení s výnimkou prípadu, keď je zverejňovanie informácií obmedzené vzhľadom na ich dôvernú povahu, a to hlavne, ak sa informácie týkajú bezpečnosti, verejného poriadku, vyšetrovania trestných činov a ochrany osobných údajov.

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 5, článku 26 ods. 4, článku 29 ods. 1, článku 53 ods. 4 a článku 55 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie siedmich rokov od 21. mája 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na obdobie troch rokov, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedených v článku 5 ods. 5, článku 26 ods. 4, článku 29 ods. 1, článku 53 ods. 4 a článku 55 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 5, článku 26 ods. 4, článku 29 ods. 1, článku 53 ods. 4 a článku 55 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.   Komisii pomáha Výbor fondov pre azyl, migráciu a vnútornú bezpečnosť zriadený týmto nariadením. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu s výnimkou článku 14 ods. 4, článku 24 ods. 5, článku 45 ods. 2, článku 47 ods. 6 a článku 53 ods. 5 tohto nariadenia.