17.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 338/1

(1)

Nariadením (ES) č. 1601/2001 (2) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých železných alebo oceľových lán a káblov (LOD) s pôvodom v Ruskej federácii, Turecku, Thajsku a Českej republike. Uvedené opatrenia sa budú ďalej označovať ako „pôvodné opatrenia“ a prešetrovanie, ktoré viedlo k uvedeným opatreniam, sa bude ďalej označovať ako „pôvodné prešetrovanie“.

(2)

V auguste 2001 Komisia prijala ponuku cenového záväzku ruského výrobcu (JSC Severstal-Metiz). Uvedená dohoda o záväzku bola v októbri 2007 (3) zrušená, pretože sa už nepovažovala za funkčnú v dôsledku ťažkostí s riadnou klasifikáciou veľkého počtu typov výrobkov, ktoré spoločnosť vyváža.

(3)

Nariadením (ES) č. 1279/2007 (4) Rada po čiastočných predbežných preskúmaniach a preskúmaniach pred uplynutím platnosti zachovala pôvodné opatrenia pre Ruskú federáciu v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia. Uvedené opatrenia budú preto ďalej označované ako „platné opatrenia“ a revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa bude ďalej označovať ako „posledné prešetrovanie“. Nariadením (ES) č. 1279/2007 bolo tiež ukončené vykonávanie opatrení týkajúcich sa dovozu oceľových lán a káblov s pôvodom v Turecku a Thajsku.

(4)

V súčasnosti (5) sú v platnosti aj opatrenia proti LOD z Ukrajiny a Čínskej ľudovej republiky, ktoré boli rozšírené na dovoz LOD zasielaných z Maroka, Moldavska a Kórejskej republiky.

(5)

Dňa 27. októbra 2012 Komisia oznámila prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie začatie konania vo veci preskúmania pred uplynutím platnosti (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) (6) antidumpingových opatrení vzťahujúcich sa na dovoz LOD s pôvodom v Ruskej federácii podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(6)

Preskúmanie sa začalo na základe odôvodnenej žiadosti, ktorú podal Koordinačný výbor Európskej federácie priemyslu splietaných oceľových lán (ďalej len „EWRIS“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov z Únie, ktorí predstavujú viac než 50 % celkovej výroby určitých železných alebo oceľových lán a káblov v Únii. Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opakovanému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie (ďalej len „VOÚ“).

(7)

Prešetrovanie týkajúce sa pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2011 do 30. septembra 2012 (ďalej len „ORP“). Skúmanie trendov dôležitých pre hodnotenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do konca ORP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie, dovozcov a používateľov, o ktorých sa vie, ako aj žiadateľa a orgány vyvážajúcej krajiny. Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania.

(9)

Vzhľadom na možný veľký počet vyvážajúcich výrobcov z Ruskej federácie, ktorých sa prešetrovanie týka, sa v oznámení o začatí konania pôvodne počítalo s výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky skutočne potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, vyvážajúci výrobcovia z Ruskej federácie boli požiadaní, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia konania a aby Komisii poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania.

(10)

Vzhľadom na skutočnosť, že iba dvaja vyvážajúci výrobcovia z Ruskej federácie poskytli informácie požadované v oznámení o začatí konania a vyjadrili ochotu ďalej spolupracovať s Komisiou, bolo rozhodnuté o nepoužití výberu vzorky pre vyvážajúcich výrobcov.

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania. Predbežnú vzorku tvorilo päť výrobcov z Únie, ktorí sa považovali za zástupcov výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o objem výroby a predaja podobného výrobku v Únii.

(12)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, navrhnuté spoločnosti boli vybrané do konečnej vzorky a zainteresované strany boli o tom zodpovedajúcim spôsobom informované. Jedna zo spoločností, ktoré boli napokon vybrané, však následne zo vzorky odstúpila. Komisia preto rozhodla znížiť vzorku na štyri zostávajúce spoločnosti, ktoré sa naďalej považovali za zástupcov výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o objem výroby (29,3 %) a predaja (20,9 %) podobného výrobku v Únii.

(13)

Hoci sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky neprepojených dovozcov, žiadni neprepojení dovozcovia ani iní používatelia sa neprihlásili. Výber vzorky sa preto na neprepojených dovozcov neuplatnil.

(14)

Dotazníky boli zaslané štyrom výrobcom z Únie, dvom vyvážajúcim výrobcom z Ruskej federácie a prepojenému dovozcovi.

(15)

Vyplnené dotazníky zaslali štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, prepojený dovozca a jeden vyvážajúci výrobca z Ruskej federácie.

(16)

Hoci sa pôvodne prihlásili dvaja vyvážajúci výrobcovia z Ruskej federácie, iba jeden z nich poskytol svoje odpovede v dotazníku a považuje sa za spolupracujúceho pri prešetrovaní. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca má stopercentnú dcérsku spoločnosť so sídlom v Taliansku, ktorá takisto vyrába LOD a príslušný výrobok dováža z Ruskej federácie. Ďalší vyvážajúci výrobca poskytol informácie v čase začatia prešetrovania a hoci bol vyzvaný, aby vyplnil dotazník, neurobil tak. Preto sa usúdilo, že druhý vyvážajúci výrobca pri prešetrovaní nespolupracoval.

(17)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a následnej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Príslušný výrobok je rovnaký ako v pôvodom prešetrovaní a poslednom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu v súčasnosti platných opatrení, t. j. železné a oceľové laná a káble, vrátane uzavretých lán, okrem lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, s pripojeným alebo nepripojeným príslušenstvom (v terminológii výrobného odvetvia často uvádzané ako „LOD“), ktoré sú v súčasnosti zaradené do kódov KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98 („príslušný výrobok“).

(19)

Súčasné revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti potvrdilo, že LOD vyrábané v Ruskej federácii a vyvážané do Únie a LOD vyrábané a predávané v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a využitie konečnými používateľmi, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(20)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či v súčasnosti dochádza k dumpingu a či je alebo nie je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení povedie k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

(21)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 10, nebolo nevyhnutné vybrať vzorku vyvážajúcich výrobcov z Ruskej federácie. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca predstavoval 99 % vývozu príslušného výrobku z Ruskej federácie do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania (ORP). Na základe toho bol vyvodený záver, že miera spolupráce bola vysoká.

(22)

Vzhľadom na to, že dvaja známi výrobcovia z Ruskej federácie pri prešetrovaní nespolupracovali, zistenia o pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu uvedené ďalej v texte museli vychádzať z najlepších dostupných informácií vrátane údajov Eurostatu, oficiálnych ruských štatistických údajov a obmedzených údajov získaných od druhého výrobcu.

(23)

Podľa žiadosti o preskúmanie bolo priemerné rozpätie dumpingu pri vývoze z Ruskej federácie do Únie údajne vo výške 130,8 %. Ako sa uvádza v oznámení o začatí konania (bod 4.1), žiadateľ porovnal ceny vývozu z Ruskej federácie do Únie (na úrovni cien zo závodu) s domácimi cenami v Ruskej federácii.

(24)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa pri jednotlivých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch najskôr stanovila reprezentatívnosť ich celkového domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na ruskom domácom trhu, t. j. či celkový objem takéhoto predaja dosiahol aspoň 5 % celkového objemu príslušného vývozného predaja do Únie. Zistilo sa, že domáci predaj podobného výrobku spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom bol celkovo reprezentatívny.

(25)

Komisia následne určila tie typy podobného výrobku predávané vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s typmi predávanými na vývoz do Únie.

(26)

Ďalej sa preskúmalo, či domáci predaj spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bol reprezentatívny pre každý typ výrobku, t. j. či domáci predaj každého typu výrobku predstavoval najmenej 5 % objemu predaja rovnakého typu výrobku do Únie. V súvislosti s typmi výrobku predanými v reprezentatívnom množstve sa potom preskúmalo, či bol takýto predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia.

(27)

Preskúmanie toho, či domáci predaj každého typu výrobku predaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol byť považovaný za predaj realizovaný pri bežnom obchodovaní, sa uskutočnilo stanovením podielu ziskového predaja príslušného typu výrobku nezávislým zákazníkom. Vo všetkých prípadoch tam, kde sa domáci predaj osobitného typu výrobku realizoval v dostatočnom množstve a pri bežnom obchodovaní, bola normálna hodnota založená na skutočnej domácej cene vypočítanej ako vážený priemer celého domáceho predaja uvedeného typu počas ORP.

(28)

Pre zostávajúce typy výrobku, v prípade ktorých domáci predaj nebol reprezentatívny alebo ktoré neboli predané pri bežnom obchodovaní, sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. Normálna hodnota bola vytvorená tak, že sa do výrobných nákladov na vyvážané typy, upravených v prípade potreby, započítalo primerané percento za predajné, všeobecné a administratívne náklady a primerané ziskové rozpätie, na základe skutočných údajov, ktoré sa týkajú výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní v súlade s prvou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia.

(29)

Keďže spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Ruskej federácie predával výrobky na vývoz na trh Únie priamo nezávislým zákazníkom, vývozná cena sa stanovila na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo splatné za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(30)

V prípade vývoznej transakcie, pri ktorej bol vývoz do Únie uskutočnený cez prepojenú obchodnú spoločnosť, bola vývozná cena stanovená na základe prvej ceny pre ďalší predaj prepojeného obchodníka nezávislým zákazníkom v Únii podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Boli vykonané úpravy s ohľadom na všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom a na zisk, aby sa stanovila spoľahlivá vývozná cena. Keďže nezávislí dovozcovia neposkytli žiadne informácie týkajúce sa úrovne ziskov dosiahnutých počas ORP, vychádzalo sa z priemerného ziskového rozpätia vo výške 5 %.

(31)

Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou na základe ceny zo závodu a na rovnakej úrovni obchodovania.

(32)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely vo faktoroch, v prípade ktorých sa preukázalo, že majú vplyv na ceny a porovnateľnosť cien. Na tieto účely sa v náležitých a odôvodnených prípadoch formou úprav zohľadnili rozdiely, ktoré sa týkali nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a naloženie a dodatočných nákladov, finančných nákladov, nákladov na balenie, nákladov na provízie a zľavy.

(33)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa typu sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku. Toto porovnanie poukázalo na existenciu dumpingu u vyvážajúceho výrobcu vo výške 4,7 %.

(34)

Pokiaľ ide o analýzu výskytu dumpingu počas ORP, prešetrila sa aj pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení. V tejto súvislosti sa analyzovali tieto prvky: objem a ceny dumpingového dovozu z Ruskej federácie, atraktívnosť trhu Únie a ďalších trhov v tretích krajinách, výrobná kapacita a nadmerná kapacita pre vývoz z Ruskej federácie.

(35)

Podľa údajov Eurostatu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil dovoz z Ruskej federácie z 2 005 ton v roku 2009 na 2 343 ton v ORP, čo predstavuje približne 1 % spotreby Únie počas ORP a počas posudzovaného obdobia. Ako sa uvádza v odôvodnení 33, dovoz od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa uskutočnil s dumpingovými cenami (4,7 %) napriek platnému antidumpingovému clu.

(36)

Vývozy do Únie predstavovali 3 % celkového predaja spolupracujúceho výrobcu, zatiaľ čo väčšina predaja (85 %) sa uskutočnila na ruskom domácom trhu. Domáci trh vzrástol počas posudzovaného obdobia (7) o 38 % a môže ešte ďalej rásť, ak bude naďalej rásť HDP Ruskej federácie, ako to predpokladajú verejne dostupné zdroje špecializujúce sa na ekonomickú analýzu. Z informácií získaných počas prešetrovania navyše vyplynulo, že spolupracujúci výrobca nevyrába všetky typy príslušného výrobku, a preto je jeho konkurenčný tlak na výrobcov z Únie obmedzený. Je to tak pravdepodobne aj v prípade ďalších dvoch výrobcov vzhľadom na to, že nie sú dostupné žiadne informácie o investíciách do nových strojov, ktoré by napríklad mohli umožniť výrobu príslušného výrobku väčšieho priemeru. Okrem toho sa zdá, že obmedzený konkurenčný tlak vyvážajúcich výrobcov z Ruskej federácie potvrdzuje aj prítomnosť výrobcov z Únie na ruskom trhu. Podľa oficiálnych ruských colných štatistických údajov vývoz výrobcov z Únie podobného výrobku do Ruskej federácie predstavoval 30 % celkového dovozu podobného výrobku na ruský trh v ORP, v dôsledku čoho boli výrobcovia z Únie najväčším vývozcom na ruskom trhu.

(37)

V reakcii na konečné poskytnutie informácií žiadateľ tvrdil, že predpokladaný nárast HDP Ruska (v rozmedzí 3 %) je skôr mierny a neumožní ďalší vývoj ruského trhu s LOD. V dôsledku toho ruský trh nemusí byť schopný absorbovať dodatočný objem podobného výrobku. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že rast ruského HDP počas posudzovaného obdobia, t. j. od roku 2009 do konca OP, bol nižší ako očakávaný rast na rok 2014, no umožnil rast trhu s LOD v Rusku o 38 %. Z tohto dôvodu bol argument zamietnutý.

(38)

Tá istá strana tiež poukázala na nové typy výrobkov, ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobca nedávno vyvinul (v spolupráci so svojou dcérskou spoločnosťou so sídlom v Únii) a tvrdila, že to potvrdzuje investície tohto výrobcu v posudzovanom období. Táto skutočnosť však nie je v rozpore so zistením, že spolupracujúci výrobca nebol schopný vyrábať všetky typy lán (najmä LOD na vyššej úrovni trhu). Z tohto dôvodu bol argument zamietnutý.

(39)

Atraktívnosť trhu Únie by sa mala vnímať aj v súvislosti s tým, že niektorých výrobcov z Únie prevzali vyvážajúci výrobcovia z Ruska. Dvaja ruskí výrobcovia v súčasnosti vlastnia dcérske spoločnosti so sídlom v Únii. Overovacia návšteva u dcérskej spoločnosti spolupracujúceho vývozcu so sídlom v EÚ odhalila, že jeho predaj sa uskutočňoval najmä na európskom trhu a že súvisiaci predaj medzi spolupracujúcim výrobcom a touto dcérskou spoločnosťou zostal v ORP obmedzený.

(40)

Na základe údajov od spolupracujúceho vývozcu je potrebné poznamenať, že objem ruského vývozu príslušného výrobku do tretích krajín štvornásobne presiahol objem vývozu do Únie v ORP. Vývozné ceny spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre tretie krajiny boli v priemere nižšie ako jeho domáce predajné ceny v Ruskej federácii, ale v priemere na vyššej úrovni než vývozné ceny pre trh Únie. Z toho dôvodu možno dospieť k záveru, že vývozný predaj na trhy tretích krajín je atraktívnejší než predaj na trhu Únie. V tejto súvislosti sa poukazuje na existenciu dlhodobo zavedených kanálov predaja na trhoch Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

(41)

V reakcii na konečné poskytnutie informácií žiadateľ tvrdil, že vývozné ceny ruských výrobcov do tretích krajín sú v skutočnosti nižšie ako vývozné ceny do Únie. Odvolával sa pritom na porovnanie medzi priemernými vývoznými cenami pre Ukrajinu a niektoré európske krajiny, vychádzajúce údajne z ruských colných štatistických údajov. Neboli predložené žiadne pôvodné údaje tvoriace základ pre porovnanie. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že porovnanie cenového rozdielu medzi ruskými vývoznými cenami pre Úniu a pre tretie trhy vykonané počas prešetrovania vychádzalo z overených údajov z dotazníka od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Takéto cenové porovnanie sa uskutočnilo na úrovni cien zo závodu s prihliadnutím na rozdiely medzi typmi výrobkov a úrovňou obchodu. Priemerné ceny predložené žiadateľom neodrážajú komplexnosť cenových zložiek a rozpätí existujúcich na trhu s LOD a spôsobených veľkým množstvom rôznych výrobkov a rôznou úrovňou obchodu. Z tohto dôvodu bol argument zamietnutý.

(42)

Tá istá strana tvrdila, že objem vývozu výrobného odvetvia Únie do Ruskej federácie nie je v tomto prípade relevantný a skôr poukázala na zvýšený dovoz z Čínskej ľudovej republiky do Ruskej federácie a potrebu zohľadniť ich v analýze, keďže predstavuje konkurenčnú hrozbu pre prítomnosť ruských výrobcov na trhoch Ruska a SNŠ. V tejto súvislosti skutočnosť, že výrobcovia z Únie sú aj naďalej vedúcimi vývozcami na ruskom trhu, je relevantná, pretože okrem iného potvrdzuje skutočnosť, že ruskí výrobcovia nie sú schopní vyrábať všetky typy LOD, pre ktoré existuje dopyt na ruskom trhu. Pokiaľ ide o čínsky vývoz do Ruskej federácie, treba uviesť, že sa zvýšil súčasne s prudkým nárastom dopytu na ruskom trhu. Na to, aby bolo možné uskutočniť ďalšiu analýzu, neboli poskytnuté žiadne informácie, napr. pokiaľ ide o úroveň čínskych vývozných cien pre Ruskú federáciu alebo krajiny SNŠ alebo vlastnosti dovážaného výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Nakoniec je potrebné poznamenať, že podľa ruských colných štatistických údajov ruskí výrobcovia príslušného výrobku mali stále vedúce postavenie na ich domácom trhu s LOD v ORP a celkový dovoz na tento trh predstavoval iba okolo 15 % ruského trhu s LOD. Z tohto dôvodu bol argument zamietnutý.

(43)

Podľa žiadosti o preskúmanie bola výrobná kapacita všetkých ruských vyvážajúcich výrobcov 115 000 ton. Počas prešetrovania žiadateľ prehodnotil výrobnú kapacitu Ruska, ktorá je podľa neho v rozmedzí od 220 000 do 250 000 ton, čo však nepodložil nijakým dôkazom. Na základe overených údajov od spolupracujúceho vývozcu, údajov predložených druhým výrobcom, o ktorom sa vie, a údajov o treťom výrobcovi uvedených v žiadosti, výrobná kapacita všetkých ruských výrobcov príslušného výrobku bola stanovená na približne 158 000 ton. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že výrobná kapacita spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu prešla v posudzovanom období štrukturálnymi úpravami, v dôsledku čoho jedná výrobná dielňa bola zatvorená.

(44)

V reakcii na konečné poskytnutie informácií jedna strana tvrdila, že niektoré stroje z uzavretej výrobnej dielne boli premiestnené do iného výrobného závodu spolupracujúceho výrobcu. Na podporu tohto tvrdenia však neboli predložené žiadne dôkazy. Dôkazy zhromaždené počas prešetrovania v tomto ohľade potvrdzujú, že spolupracujúci výrobca prešiel v posudzovanom období štrukturálnymi úpravami, ktoré zahŕňali vyradenie niektorých strojov vo všetkých troch výrobných závodoch a zatvorenie jednej výrobnej dielne. Zároveň nemožno vylúčiť, že niektoré stroje z uzavretej výrobnej dielne boli premiestnené do zvyšných závodov. V každom prípade to nemení nič na odhade výrobnej kapacity tohto výrobcu a celkovo Ruska, čo dotyčná strana nespochybnila. Z tohto dôvodu bol argument zamietnutý.

(45)

Pokiaľ ide o otázku využívania kapacity a nadmernej kapacity, na základe údajov od dvoch výrobcov a vzhľadom na to, že nie sú k dispozícii presné informácie o využití kapacity tretieho výrobcu sa predpokladalo, že miera jeho využitia kapacít zodpovedala v ORP využitiu kapacít dvoch ďalších výrobcov, t. j. 90 %. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že celková voľná kapacita v Ruskej federácii je v rozmedzí 17 000 ton. To zodpovedalo približne 8 % spotreby Únie počas ORP.

(46)

Vzhľadom na zistenia, že vývoz z Ruskej federácie je ešte stále v ORP dumpingový, existuje v prípade zrušenia súčasných antidumpingových opatrení pravdepodobnosť, že dumping na trhu Únie bude pokračovať.

(47)

Mali by byť však zdôraznené tieto body. Po prvé, v Ruskej federácii je obmedzená voľná kapacita, ktorú môže absorbovať rýchlo rastúci dopyt na domácom trhu. Po druhé, ruskí výrobcovia nemajú kapacity na dodanie všetkých typov lán, a preto je ich konkurenčný tlak na trhu Únie obmedzený. Po tretie, dvaja z troch vyvážajúcich výrobcov, o ktorých sa vie, majú svoje stopercentné dcérske spoločnosti so sídlom v Únii, ktoré vyrábajú podobný výrobok. Na základe informácií získaných od dcérskej spoločnosti spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu je možné vidieť, že podobný výrobok, ktorý vyrába dcérska spoločnosť, sa predáva najmä na trhu Únie, pričom vyvážajúci výrobca vyrába a predáva podobný výrobok prevažne na ruskom trhu. Okrem toho ruskí vyvážajúci výrobcovia majú silné obchodné väzby na trhy tretích krajín, najmä trhy SNŠ, ktoré sú atraktívnejšie pre ruských vývozcov vzhľadom na to, že ceny účtované na týchto trhoch sú vyššie ako ceny účtované v Únii. Na základe toho sa dospelo k záveru, že ak by sa povolilo ukončenie opatrení, k podstatnému nárastu dovozu príslušného výrobku z Ruskej federácie by pravdepodobne nedošlo.

(48)

LOD vyrábalo počas ORP viac ako 30 výrobcov z Únie. Výroba týchto výrobcov (stanovená na základe informácií získaných od spolupracujúcich výrobcov a v prípade ostatných výrobcov z Únie na základe údajov od žiadateľa) sa preto považuje za výrobu v rámci Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(49)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 12, v dôsledku veľkého počtu výrobcov v Únii bola vybraná vzorka. Na účely analýzy ujmy sa stanovili ukazovatele ujmy na týchto dvoch úrovniach:

(50)

Spotreba v Únii v období od roku 2009 do ORP vzrástla o 8 % zo 195 426 ton na 211 380 ton.

(51)

Podľa údajov Eurostatu sa objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Ruskej federácii v období od roku 2009 do ORP zvýšil z 2 005 ton na 2 343 ton. Napriek tomuto nárastu je tento objem nižší než dovoz z Ruskej federácie počas posledného prešetrovania, keď dovoz predstavoval 2 908 ton v roku 2005 a 3 323 ton v období od 1. júla 2005 do 30. júna 2006 (posledné ORP). Navyše od konca ORP vykazoval dovoz z Ruska klesajúci trend (pokles o 20 %).

(52)

Podiel ruského dovozu na trhu predstavoval 1,03 % v roku 2009 a 1,11 % v ORP.

(53)

Dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia plynule zvýšili o 12 %.

(54)

Cenové podhodnotenie bolo stanovené pomocou vývozných cien spolupracujúceho ruského výrobcu bez antidumpingového cla a zistilo sa, že je v rozmedzí od 54,7 % do 69,0 % v závislosti od typov výrobku s váženým priemerným rozpätím podhodnotenia 63,4 %. Vzhľadom na nízky objem dovozu z Ruskej federácie a veľké množstvo existujúcich rôznych typov LOD sa cenové podhodnotenie mohlo stanoviť iba na základe veľmi malého počtu rovnakých typov výrobkov s nízkym objemom (19,9 ton). Preto sa rozpätie podhodnotenia môže považovať iba za orientačné.

(55)

Dovoz z iných krajín ako Ruskej federácie sa v posudzovanom období zvýšil o 10,6 %, čo je viac ako nárast spotreby na trhu Únie (+ 8 %). Napriek nárastu podielu iných krajín ako Ruskej federácie na trhu Únie možno príslušné podiely na trhu považovať za stabilné.

(56)

Hlavnými vyvážajúcimi krajinami počas ORP bola Južná Kórea s podielom na trhu 16 %, ďalej ČĽR (1,78 %), Thajsko s podielom na trhu približne 1,65 % a Ruská federácia (pozri vyššie, podiel na trhu 1,11 %), zatiaľ čo podiel na trhu výrobného odvetvia Únie dosiahol takmer 60 %.

(57)

Celková priemerná cena dovozu podobného výrobku z iných krajín zostala počas posudzovaného obdobia stabilná a nezmenená, a podhodnotila tak ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 57 %.

(58)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmala Komisia všetky relevantné hospodárske faktory a indexy, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(59)

Vzhľadom na skutočnosť, že bol použitý výber vzorky, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie, ujma bola posudzovaná na základe informácií zhromaždených na úrovni celého výrobného odvetvia Únie („VOÚ“) (makroekonomické parametre vymedzené v odôvodnení 49) a na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov z Únie, ktorí boli zaradení do vzorky (mikroekonomické parametre vymedzené v odôvodnení 49).

(60)

Výroba VOÚ sa v období od roku 2009 do ORP zvýšila o 6 %, t. j. z 214 475 ton na 228 368 ton. V kontexte zvýšenia spotreby (+ 8 %), ako je uvedené v odôvodnení 52, zvýšilo výrobné odvetvie Únie svoj objem výroby o 6 %.

(61)

Zvýšenie spotreby Únie (+ 8 %) tiež vyvolalo zvýšenie výroby výrobného odvetvia Únie o 6 %.

(62)

Predaj uskutočnený VOÚ na trhu Únie vzrástol v období od roku 2009 do ORP o 7 %.

(63)

VOÚ dokázalo udržať svoj podiel na trhu v priebehu posudzovaného obdobia pomerne stabilný, t. j. na úrovni 60 % v roku 2009 a na úrovni 59 % počas ORP.

(64)

V období od roku 2009 do ORP, keď sa spotreba Únie zvýšila o 8 %, zvýšil sa aj objem predaja VOÚ o 7 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa preto môže považovať za stabilný, hoci VOÚ stratilo podiel na trhu, zatiaľ čo dovoz z Ruskej federácie sa mierne zvýšil.

(65)

Zatiaľ čo výrobcovia z Únie zaradení do vzorky zaznamenali počas posudzovaného obdobia zvýšenie o 5 %, odhad žiadateľa týkajúci sa úrovne zamestnanosti celého VOÚ je rozdielny a vykazuje negatívny trend, ktorý v období od roku 2009 do ORP predstavuje zníženie o 6 %.

(66)

Pokiaľ ide o vplyv rozsahu skutočných rozpätí zisteného dumpingu na VOÚ (4,7 %), tento vplyv sa vzhľadom na nízky celkový objem dovozu z Ruskej federácie a pomerne nízke dumpingové rozpätie nemôže považovať za významný.

(67)

Úroveň konečných zásob VOÚ sa v období od roku 2009 do ORP znížila.

(68)

Jednotkové predajné ceny VOÚ sa v období od roku 2009 do ORP zvýšili o 8 %. Tento cenový vývoj je spojený s tým, že VOÚ dokázalo preniesť zvýšenie výrobných nákladov (o 8 %) na používateľov. Je spojený aj s postupným prechodom VOÚ na LOD s väčším priemerom a vyšším zameraním na laná určené na špeciálne účely.

(69)

V období od roku 2009 do ORP a počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na ekvivalent plného pracovného času (full time equivalent – FTE) znížila o 20 %. Po reštrukturalizácii niektorých spoločností zaradených do vzorky sa podiel administratívnych zamestnancov oproti robotníkom počas posudzovaného obdobia zvýšil, čo sa odráža na zvýšených nákladoch na priemerné mzdy na zamestnanca.

(70)

Produktivita pracovnej sily VOÚ meraná ako produkcia na FTE za rok bola počas posudzovaného obdobia nestála, keďže sa v roku 2010 znížila a potom sa v roku 2011 a počas ORP opäť zvýšila.

(71)

Investície do LOD, ktoré sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 271 %, boli významné a počas ORP predstavovali takmer 16 miliónov EUR. Výrobcovia zaradení do vzorky nečelili počas posudzovaného obdobia ťažkostiam so získavaním kapitálu. Okrem toho veľká časť investícií by sa mohla financovať z vlastných vytvorených peňažných tokov.

(72)

Výrobcom zaradeným do vzorky sa podarilo dosahovať zisky počas celého posudzovaného obdobia. Zisky dosiahnuté v období od roku 2009 do ORP – napriek poklesu v porovnaní s rokom 2009 – boli vysoko nad úrovňou cieľového zisku 5 %, ktorá bola stanovená v pôvodnom prešetrovaní.

(73)

Návratnosť investícií vyjadrená ako celkový zisk vytvorený činnosťou v súvislosti s LOD v percentách čistej účtovnej hodnoty aktív, ktoré priamo a nepriamo súvisia s výrobou LOD, vo všeobecnosti sledovala uvedené trendy v oblasti ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia. Napriek poklesu ostáva tento ukazovateľ pomerne vysoký.

(74)

Situácia v oblasti peňažného toku ostáva zväčša veľmi pozitívna, napriek určitému zhoršeniu v období od roku 2009 do ORP: sleduje do určitej miery trendy v oblasti ziskovosti počas celého posudzovaného obdobia.

(75)

Z väčšiny ukazovateľov vyplýva, že VOÚ prispôsobilo svoje výrobné zariadenia tak, aby mohlo lepšie čeliť novému hospodárskemu prostrediu a mohlo využiť príležitosti na trhoch Únie a mimo Únie v segmentoch, kde možno dosiahnuť vysoké marže. Zlepšenie hospodárskej a finančnej situácie VOÚ po uložení antidumpingových opatrení v roku 2001 je dôkazom toho, že opatrenia sú účinné a že VOÚ sa zotavilo z účinkov dumpingových praktík v minulosti.

(76)

Počas posudzovaného obdobia sa VOÚ viac-menej podarilo zachovať svoj podiel na trhu, ceny sa zvýšili o 8 %, zásoby zostali na primeranej úrovni, zatiaľ čo objem výroby a spotreba sa zvýšili. VOÚ bolo ziskové počas celého posudzovaného obdobia, hoci zisky boli na nižšej úrovni v ORP než v roku 2009. Pri zohľadnení uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že VOÚ neutrpelo počas posudzovaného obdobia značnú ujmu.

(77)

Takisto sa preskúmalo, či je v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobné obnovenie značnej ujmy. Dospelo k záveru, že k tomu pravdepodobne nedôjde z dôvodov uvedených ďalej v texte.

(78)

Ako bolo zdôraznené v odôvodnení 54, zistilo sa, že ceny dovozu z Ruskej federácie podhodnocujú ceny v EÚ. Vzhľadom na nízky objem zodpovedajúcich typov výrobkov sa však toto rozpätie podhodnotenia môže považovať iba za orientačné.

(79)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 51, objem dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Ruskej federácii bol 2 005 ton v roku 2009 a 2 343 ton počas ORP, čo zodpovedá podielu na trhu v príslušných obdobiach 1,03 % a 1,11 %.

(80)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 43 a 45, celková ruská kapacita sa odhaduje na približne 158 000 ton, zatiaľ čo počas posledného prešetrovania sa odhadovalo, že bola približne na úrovni celkovej spotreby EÚ, a to 220 000 ton. Navyše sa zdá, že voľné kapacity sú v súčasnosti obmedzené.

(81)

Počas posledného prešetrovania sa vyhodnotilo, že ruský trh nebol schopný absorbovať úroveň dodávok. V súčasnosti, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 36, domáca spotreba LOD v Rusku zaznamenala v posudzovanom období značný nárast, a to o 38 %. Podľa verejne dostupných hospodárskych prognóz sa odhaduje v Ruskej federácii počas nasledujúcich rokov silný rast HDP. Voľnú kapacitu v Rusku, ako sa uvádza v odôvodnení 45, môže preto absorbovať rastúci ruský trh, keďže ruské ceny sú približne o 11 % vyššie ako vývozné ceny do EÚ. Okrem toho sú ruské vývozné ceny na iné trhy, najmä trhy krajín SNŠ v priemere o 5,6 % vyššie ako vývozné ceny do EÚ. Nie je preto pravdepodobné, že značné množstvá buď voľnej kapacity, alebo súčasného predaja na výhodnom domácom trhu a/alebo trhu krajín SNŠ sa presunú na trh Únie.

(82)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení na dovoz s pôvodom v Ruskej federácii by so všetkou pravdepodobnosťou neviedlo k opakovanému výskytu značnej ujmy spôsobenej VOÚ ako celku.

(83)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz LOD z Ruskej federácie mali zrušiť a toto konanie ukončiť v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 11 ods. 2 základného nariadenia.

(84)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánuje odporúčať ukončenie existujúcich opatrení týkajúcich sa dovozu s pôvodom v Ruskej federácii. Bola im tiež poskytnutá lehota na predloženie stanovísk. Boli doručené pripomienky jednej zainteresovanej strany, ktorej bolo na základe jej žiadosti udelené vypočutie v prítomnosti úradníka pre vypočutie,