Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32012H1106(10)

Odporúčania pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní

OJ C 338, 6.11.2012, p. 1–6 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

6.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/1


ODPORÚČANIA

pre vnútroštátne súdy pri podávaní návrhov na začatie prejudiciálnych konaní

2012/C 338/01

I —   VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Právomoc Súdu v prejudiciálnej oblasti

1.

Prejudiciálne konanie je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je poskytnúť súdom členských štátov prostriedok na zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovania tohto práva v rámci Únie.

2.

Podľa článku 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie o výklade práva Únie a o platnosti aktov prijatých inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie.

3.

Podľa článku 256 ods. 3 ZFEÚ je Všeobecný súd v osobitných oblastiach ustanovených štatútom zjavne príslušný prejednávať a rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ. Keďže však štatút v tejto súvislosti nebol upravený, Súdny dvor si momentálne zachováva výlučnú právomoc rozhodovať v prejudiciálnom konaní.

4.

Napriek tomu, že článok 267 ZFEÚ priznáva Súdnemu dvoru všeobecnú právomoc v tejto oblasti, rôzne ustanovenia primárneho práva však stanovujú výnimky alebo časové obmedzenia tejto právomoci. Ide najmä o články 275 ZFEÚ a 276 ZFEÚ, ako aj o článok 10 Protokolu (č. 36) o prechodných opatreniach Lisabonskej zmluvy (Ú. v. EÚ C 83 z 30. marca 2010, s. 1) (1).

5.

Keďže prejudiciálne konanie sa zakladá na spolupráci medzi Súdnym dvorom a súdmi členských štátov, v záujme zabezpečenia plnej účinnosti tohto konania je vhodné poskytnúť týmto súdom nasledujúce odporúčania.

6.

Keďže tieto odporúčania nemajú záväzný charakter, ich účelom je doplniť hlavu III Rokovacieho poriadku Súdneho dvora (články 93 až 118), usmerniť súdy členských štátov, pokiaľ ide o to, kedy je vhodné podať návrh na začatie prejudiciálneho konania, a poskytnúť im praktické informácie týkajúce sa formy a účinkov tohoto návrhu.

Úloha Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní

7.

Ako bolo uvedené vyššie, úlohou Súdneho dvora v rámci prejudiciálneho konania je poskytnúť výklad práva Únie alebo rozhodnúť o jeho platnosti, a nie uplatňovať toto právo na skutkový stav, ktorý vyplýva z konania vo veci samej. To je úloha vnútroštátneho súdu, a preto Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach, ktoré vznikli v konaní o veci samej, ani rozhodovať o prípadných rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov.

8.

Súdny dvor sa pri podávaní výkladu alebo rozhodovaní o platnosti práva Únie okrem iného snaží dať odpoveď, ktorá bude užitočná pre riešenie sporu vo veci samej, ale je úlohou vnútroštátneho súdu, aby z tejto odpovede vyvodil konkrétne závery, prípadne aj v podobe neuplatnenia predmetného vnútroštátneho právneho predpisu.

Rozhodnutie o podaní prejudiciálneho návrhu

Kto podáva návrh na začatie prejudiciálneho konania

9.

V zmysle článku 267 ZFEÚ každý súdny orgán členského štátu, ak rozhoduje v konaní, ktoré sa má skončiť vydaním rozhodnutia súdnej povahy, v zásade môže podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor. Povahu súdneho orgánu vykladá Súdny dvor ako autonómny pojem práva Únie, pričom v tejto súvislosti zohľadňuje súbor faktorov, akými sú otázky týkajúce sa toho, či orgán, ktorý sa naň obrátil, bol zriadený zákonom, či ide o stály orgán, či má obligatórnu právomoc, či má konanie kontradiktórnu povahu, či aplikuje právne predpisy a či je nezávislý.

10.

Jedine vnútroštátnemu súdu prislúcha rozhodnúť, či podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo veci samej navrhli alebo nie.

Návrh smerujúci k výkladu práva

11.

V súlade so znením článku 267 ZFEÚ má každý dotknutý súd právo obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania týkajúcim sa výkladu normy práva Únie, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie sporu, o ktorom koná.

12.

Súd, proti ktorého rozhodnutiam nemožno podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je však povinný predložiť takýto návrh Súdnemu dvoru s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra (a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru na daný prípad) alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným.

13.

Takisto vnútroštátny súd môže sám rozhodnúť o správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usúdi, že judikatúra Súdneho dvora mu poskytuje dostatok informácií. Podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania však môže byť osobitne užitočné v prípade, ak ide o novú otázku výkladu, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva Únie alebo ak sa existujúca judikatúra javí byť neuplatniteľnou na nový skutkový stav.

14.

S cieľom umožniť Súdnemu dvoru správne vymedziť predmet sporu vo veci samej a z neho vyplývajúce otázky je vhodné, aby vnútroštátny súd pri každej položenej otázke vysvetlil, prečo je požadovaný výklad potrebný pre jeho rozhodnutie.

Návrh smerujúci k posúdeniu platnosti

15.

Súdy členských štátov síce môžu zamietnuť pred nimi uvádzané žalobné dôvody, ktoré sa odvolávajú na neplatnosť, ale jedine Súdny dvor má možnosť vyhlásiť akt inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie za neplatný.

16.

Preto každý vnútroštátny súd musí podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor, ak má pochybnosti o platnosti takého aktu, a uviesť dôvody, pre ktoré si myslí, že uvedený akt by mohol byť neplatný.

17.

V prípade, ak má vnútroštátny súd vážne pochybnosti o platnosti aktu inštitúcie, orgánu, úradu alebo agentúry Únie, na ktorom sa zakladá vnútroštátny akt, vo výnimočných prípadoch môže dočasne pozastaviť uplatňovanie tohto vnútroštátneho aktu alebo prijať vo vzťahu k nemu akékoľvek iné predbežné opatrenie. Je však povinný položiť Súdnemu dvoru otázku o platnosti a uviesť dôvody, pre ktoré si myslí, že uvedený akt je neplatný.

Kedy je vhodné podať prejudiciálny návrh

18.

Vnútroštátny súd môže adresovať návrh na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru, len čo zistí, že na vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade alebo platnosti práva Únie. V skutočnosti práve vnútroštátny súd dokáže najlepšie posúdiť, v ktorom štádiu konania je potrebné takýto návrh podať.

19.

Je pritom žiaduce, aby sa rozhodnutie podať prejudiciálny návrh prijalo v takom štádiu konania, v ktorom je vnútroštátny súd schopný vymedziť právny a skutkový rámec prípadu, aby mal Súdny dvor k dispozícii všetky skutočnosti potrebné na prípadné overenie, či sa právo Únie uplatní na konanie vo veci samej. V záujme riadneho výkonu spravodlivosti sa tiež môže ukázať žiaduce, aby sa prejudiciálna otázka položila po kontradiktórnej debate.

Forma a náležitosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania

20.

Rozhodnutie, ktorým súd členského štátu položí Súdnemu dvoru jednu alebo viaceré prejudiciálne otázky, môže byť prijaté v akejkoľvek forme, ktorú vnútroštátne právo pripúšťa pre rozhodnutia o prekážkach v konaní. Je však potrebné mať na pamäti, že tento dokument slúži ako základ pre konanie prebiehajúce pred Súdnym dvorom, pričom Súdny dvor musí mať k dispozícii informácie, ktoré mu umožnia poskytnúť užitočnú odpoveď vnútroštátnemu súdu. Okrem toho účastníkom vnútroštátneho konania a ostatným subjektom oprávneným podľa článku 23 štatútu, najmä členským štátom, aby mohli prípadne zaslať písomné pripomienky, sa oznamuje iba návrh na začatie prejudiciálneho konania.

21.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa musí preložiť do všetkých úradných jazykov Európskej únie, a preto je nevyhnutné, aby bol tento dokument napísaný jednoducho, jasne a presne, bez zbytočných informácií.

22.

Na vyhovujúce vysvetlenie okolností návrhu na začatie prejudiciálneho konania väčšinou postačuje, aby mal tento dokument približne desať strán. Napriek stručnosti musí byť tento návrh na začatie prejudiciálneho konania dostatočne úplný a musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia Súdnemu dvoru, ako aj subjektom oprávneným predkladať pripomienky správne pochopiť skutkové a právne okolnosti vnútroštátneho konania. V súlade s článkom 94 rokovacieho poriadku musí návrh na začatie prejudiciálneho konania okrem samotného znenia prejudiciálnych otázok položených Súdnemu dvoru obsahovať:

stručné zhrnutie predmetu sporu, ako aj relevantné skutočnosti, ktoré zistil vnútroštátny súd, alebo aspoň zhrnutie skutkového stavu, z ktorého prejudiciálne otázky vychádzajú,

znenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré možno v danom prípade použiť, a prípadne príslušnú vnútroštátnu judikatúru (2),

uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní.

23.

Príslušné ustanovenia práva Únie v danej veci musia byť v návrhu na začatie prejudiciálneho konania označené čo najpresnejšie, pričom tento návrh prípadne obsahuje stručné zhrnutie relevantných argumentov účastníkov vnútroštátneho konania.

24.

Vnútroštátny súd môže v rámci svojich možností stručne uviesť svoje stanovisko k odpovedi, ktorá by sa mala dať na položené prejudiciálne otázky. Toto stanovisko môže byť pre Súdny dvor užitočné, najmä vtedy, ak rozhoduje o návrhu v rámci skráteného alebo naliehavého konania.

25.

Z dôvodu uľahčenia čitateľnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania doručeného na Súdny dvor je nutné, aby bol tento návrh napísaný strojovým písmom. Aby naň Súdny dvor mohol odkazovať, je vhodné očíslovať jednotlivé strany a odseky tohto rozhodnutia, ktoré musí byť označené dátumom a podpísané.

26.

Samotné prejudiciálne otázky sa musia uviesť v osobitnej a jasne označenej časti, ktorá by sa mala nachádzať buď na začiatku rozhodnutia o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, alebo na jeho konci. Samotné otázky musia byť zrozumiteľné bez toho, aby odkazovali na obsah návrhu, avšak v návrhu sa uvedie kontext potrebný na primerané porozumenie rozsahu veci.

27.

V prejudiciálnom konaní Súdny dvor v zásade preberá údaje z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, a to vrátane menných a osobných údajov. Preto prináleží vnútroštátnemu súdu, pokiaľ to považuje za potrebné, aby z návrhu na začatie prejudiciálneho konania odstránil niektoré údaje alebo aby vykonal anonymizáciu osoby či viacerých osôb alebo subjektov, ktorých sa dotýka vnútroštátne konanie.

28.

Po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže Súdny dvor aj bez návrhu alebo na žiadosť vnútroštátneho súdu či niektorého z účastníkov vnútroštátneho konania vykonať túto anonymizáciu. Táto žiadosť musí byť v záujme zachovania jej účinnosti formulovaná v čo najskoršom štádiu konania a v každom prípade predtým, ako sa oznámenie o príslušnej veci uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a návrh na začatie prejudiciálneho konania sa doručí subjektom oprávneným podľa článku 23 štatútu.

Účinky prejudiciálneho návrhu v konaní pred vnútroštátnym súdom

29.

Napriek tomu, že vnútroštátny súd je naďalej príslušný prijímať predbežné opatrenia, najmä v prípade návrhu smerujúceho k posúdeniu platnosti (pozri bod 17 vyššie), podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania má za následok prerušenie konania pred vnútroštátnym súdom až do vydania rozhodnutia Súdneho dvora.

30.

V záujme riadneho priebehu prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom a s cieľom zachovať jeho potrebný účinok prináleží vnútroštátnemu súdu, aby Súdnemu dvoru oznámil každú okolnosť s procesným dosahom, ktorá môže mať vplyv na trvanie konania pred ním, a osobitne pristúpenie nových účastníkov do vnútroštátneho konania.

Trovy a právna pomoc

31.

Prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom je bezplatné a Súdny dvor nerozhoduje o trovách účastníkov konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom; v tomto ohľade je príslušný rozhodnúť vnútroštátny súd.

32.

Ak niektorý účastník vnútroštátneho konania nemá dostatočné zdroje, vnútroštátny súd môže, pokiaľ to vnútroštátne predpisy dovoľujú, tomuto účastníkovi priznať právnu pomoc na pokrytie jeho trov, predovšetkým trov právneho zastúpenia, ktoré znáša v konaní pred Súdnym dvorom. Súdny dvor môže takúto právnu pomoc priznať aj sám v prípade, že dotknutému účastníkovi konania právna pomoc ešte nebola priznaná na vnútroštátnej úrovni, alebo ju môže priznať, pokiaľ táto pomoc nepokrýva trovy konania vzniknuté v konaní pred Súdnym dvorom alebo ich pokrýva len čiastočne.

Komunikácia medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi

33.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania a relevantné dokumenty (prípadne najmä spis alebo kópiu spisu) musí vnútroštátny súd, ktorý sa obracia na Súdny dvor, zaslať priamo Súdnemu dvoru. Doporučená zásielka musí byť adresovaná do kancelárie Súdneho dvora (Rue du Fort Niedergrünewald, L-2925 Luxemburg).

34.

Až dokiaľ nebude rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, doručené vnútroštátnemu súdu, kancelária Súdneho dvora zostane s týmto súdom v kontakte a bude mu doručovať kópie procesných písomností.

35.

Súdny dvor doručí svoje rozhodnutie vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor privíta, ak ho vnútroštátny súd bude informovať o tom, ako uplatnil prejudiciálne rozhodnutie v konaní vo veci samej, a ak mu vnútroštátny súd zašle svoje konečné rozhodnutie.

II —   OSOBITNÉ USTANOVENIA O PREJUDICIÁLNOM KONANÍ S NALIEHAVÝM CHARAKTEROM

36.

Za podmienok stanovených v článku 23a štatútu a v článkoch 105 až 114 rokovacieho poriadku môže byť prejudiciálny návrh za určitých okolností prejednaný v skrátenom alebo naliehavom konaní.

Podmienky uplatnenia skráteného a naliehavého konania

37.

O uplatnení týchto konaní rozhoduje Súdny dvor. Jeho rozhodnutie sa v zásade prijíma na základe odôvodneného návrhu vnútroštátneho súdu. O tom, že prejudiciálny návrh bude prejednaný v skrátenom alebo naliehavom konaní, však môže výnimočne rozhodnúť Súdny dvor aj z úradnej moci, ak si to vyžaduje povaha alebo samotné okolnosti veci.

38.

Podľa článku 105 rokovacieho poriadku môže byť prejudiciálny návrh prejednaný v skrátenom konaní, odchylne od ustanovení tohto poriadku, ak si povaha veci vyžaduje jej prejednanie bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na to, že toto konanie ukladá všetkým účastníkom značné obmedzenia, najmä všetkým členským štátom, ktoré budú podávať písomné alebo ústne pripomienky v oveľa kratších než bežných lehotách, jeho použitie by sa malo navrhnúť len za výnimočných okolností, ktoré odôvodňujú urýchlenosť rozhodnutia Súdneho dvora o položených otázkach. Samotný vysoký počet osôb alebo právnych situácií potenciálne dotknutých rozhodnutím, ktoré vnútroštátny súd bude musieť vydať po tom, ako sa obrátil s prejudiciálnym návrhom na Súdny dvor, nepredstavuje výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť použitie skráteného konania (3).

39.

Uvedené platí o to viac pre naliehavé prejudiciálne konanie upravené v článku 107 rokovacieho poriadku. Toto konanie, ktoré sa použije len v oblastiach uvedených v hlave V tretej časti ZFEÚ týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ukladá príslušným účastníkom ešte väčšie obmedzenia, pretože obmedzuje počet účastníkov konania oprávnených predložiť písomné pripomienky a v osobitne naliehavých prípadoch umožňuje úplne vynechať písomnú časť konania pred Súdnym dvorom. Použitie tohto konania by sa malo navrhnúť len za takých okolností, keď je absolútne nevyhnutné, aby Súdny dvor o otázkach položených vnútroštátnym súdom rozhodol čo najrýchlejšie.

40.

Keďže najmä z dôvodu rozmanitého a neustále sa vyvíjajúceho charakteru pravidiel Únie upravujúcich priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nie je možné poskytnúť úplný výpočet týchto okolností, vnútroštátny súd môže podať takýto návrh napríklad v prípade stanovenom v článku 267 štvrtom odseku ZFEÚ v súvislosti s osobou vo väzbe alebo s osobou, ktorej osobná sloboda bola obmedzená, ak je odpoveď na položenú otázku rozhodujúca pre posúdenie jej právnej situácie, alebo v spore týkajúcom sa rodičovských práv a povinností alebo styku s dieťaťom, ak právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje na základe práva Únie, závisí od odpovede na prejudiciálnu otázku.

Návrh na uplatnenie skráteného alebo naliehavého konania

41.

Na to, aby mohol Súdny dvor čo najrýchlejšie rozhodnúť, či je postup podľa skráteného alebo naliehavého prejudiciálneho konania potrebný, musí návrh obsahovať presný opis skutkových a právnych okolností odôvodňujúcich naliehavosť konania a najmä riziká hroziace v prípade, ak by sa postupovalo podľa riadneho prejudiciálneho konania.

42.

V rámci možností vnútroštátny súd stručne zhrnie svoj názor na odpoveď, ktorá sa má dať na položené otázky. Takýto názor uľahčuje prijatie stanoviska účastníkov vnútroštátneho konania a iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní, ako aj rozhodnutia Súdneho dvora a prispieva k urýchleniu konania.

43.

Návrh na uplatnenie skráteného alebo naliehavého konania treba predložiť v jednoznačnej forme, ktorá kancelárii Súdneho dvora umožní okamžite zistiť, že vec si vyžaduje osobitný prístup. Z tohto dôvodu je potrebné, aby vnútroštátny súd vo svojom návrhu presne uviedol, ktoré z týchto dvoch konaní navrhuje, a pripojil odkaz na príslušný článok rokovacieho poriadku (článok 105 pri skrátenom konaní a článok 107 pri naliehavom konaní). Tento odkaz musí byť uvedený v rozhodnutí vnútroštátneho súdu na jasne viditeľnom mieste (napríklad v záhlaví alebo v osobitnom súdnom akte). Sprievodný list vnútroštátneho súdu môže prípadne tiež na tento návrh účelne poukázať.

44.

Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, vzhľadom na naliehavosť situácie by toto rozhodnutie malo byť čo najstručnejšie, aby sa prispelo k urýchleniu konania.

Komunikácia medzi Súdnym dvorom, vnútroštátnym súdom a účastníkmi vnútroštátneho konania

45.

Na urýchlenie a uľahčenie komunikácie s vnútroštátnym súdom a účastníkmi jeho konania vnútroštátny súd, ktorý podáva návrh na uplatnenie skráteného alebo naliehavého konania, uvedie elektronickú adresu, prípadne číslo faxu, ktoré bude môcť Súdny dvor použiť, ako aj elektronické adresy, prípadne čísla faxov zástupcov dotknutých účastníkov konania.

46.

Kópia podpísaného rozhodnutia vnútroštátneho súdu spolu s návrhom na uplatnenie skráteného alebo naliehavého konania môže byť Súdnemu dvoru zaslaná vopred elektronickou poštou (ECJ-Registry@curia.europa.eu) alebo faxom (+352 43 37 66). Spracovanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania a návrhu na skrátené alebo naliehavé konanie tak bude možné od okamihu prijatia tejto kópie. Originál týchto aktov však musí byť zaslaný kancelárii Súdneho dvora v čo najkratšej lehote.


(1)  V súlade s článkom 10 ods. 1 až 3 protokolu č. 36 právomoci Súdneho dvora týkajúce sa aktov Únie prijatých v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, a ktoré odvtedy neboli zmenené alebo doplnené, ostávajú rovnaké počas obdobia maximálne päť rokov od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (1. december 2009). Počas tohto obdobia tieto akty môžu byť predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania súdnych orgánov iba v tých členských štátoch, ktoré uznali právomoc Súdneho dvora, pričom každý z týchto členských štátov určí, či právo podať návrh na Súdny dvor majú všetky jeho súdy, alebo sa toto právo vyhradzuje súdom, ktoré rozhodujú na poslednom stupni.

(2)  Vnútroštátny súd uvedie presné odkazy na tieto texty a ich publikáciu, ako je strana zbierky zákonov či príslušnej zbierky, alebo uvedie odkaz na internetovú stránku.

(3)  Na získanie prehľadu okolností, ktoré viedli k vyhoveniu návrhom na skrátené konanie podaným na základe článku 104a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora z 19. júna 1991 v znení zmien a doplnení alebo k ich zamietnutiu, pozri uznesenia prijaté predsedom Súdneho dvora na stránke www.curia.europa.eu (tieto uznesenia sú prístupné v rubrike „Judikatúra“ pričom vo vyhľadávanom formulári treba vybrať v nasledujúcom poradí tieto údaje: Dokumenty – Dokumenty neuverejnené v Zbierke – Uznesenia – Skrátené súdne konanie).


Top