EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32011R0691

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch Text s významom pre EHP

OJ L 192, 22.7.2011, p. 1–16 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, GA, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 15 Volume 022 P. 281 - 296

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 20/02/2022

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/691/oj

22.7.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 192/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 691/2011

zo 6. júla 2011

o európskych environmentálnych ekonomických účtoch

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa okrem iného ustanovuje, že Únia „sa usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“.

(2)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (2), potvrdilo, že spoľahlivé informácie o stave životného prostredia a o základných trendoch, tlakoch a faktoroch zmeny životného prostredia sú nevyhnutné na tvorbu a realizáciu účinnej politiky a na všeobecnejšej úrovni aj na posilnenie postavenia občanov. Mali by sa vyvíjať nástroje zamerané na zvýšenie verejného povedomia o vplyvoch hospodárskej činnosti na životné prostredie.

(3)

Pre trvalo udržateľný rozvoj Únie bude v budúcnosti rozhodujúci vedecky podložený prístup k meraniu nedostatku zdrojov.

(4)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1578/2007/ES z 11. decembra 2007 o štatistickom programe Spoločenstva na roky 2008 až 2012 (3) odkazuje jasne na potrebu vysokokvalitnej štatistiky a účtov v oblasti životného prostredia. Okrem toho v rámci hlavných iniciatív na roky 2008 až 2012 sa uvádza, že v prípade potreby by sa mali vypracovať právne základy pre hlavné oblasti zberu environmentálnych údajov, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú právne akty.

(5)

Vo svojom oznámení z 20. augusta 2009 s názvom Viac ako HDP – Meradlo pokroku v meniacom sa svete Komisia uznala potrebu doplniť existujúce ukazovatele o údaje, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty, aby bolo možné tvoriť jednotnejšiu a komplexnejšiu politiku. Environmentálne ekonomické účty poskytujú v tomto smere prostriedok na monitorovanie tlakov, ktoré vyvíja hospodárstvo na životné prostredie, a na preskúmanie toho, ako by sa tieto tlaky mohli zmierniť. Environmentálne ekonomické účty znázorňujú vzájomné pôsobenie medzi hospodárskymi faktormi, faktormi týkajúcimi sa domácností a environmentálnymi faktormi a následne poskytujú viac informácií ako samotné národné účty. Sú významným zdrojom údajov pre rozhodnutia v oblasti životného prostredia a Komisia by ich mala využívať pri vypracúvaní hodnotení vplyvu. Vytvorenie rámca pre údaje, ktorý popri hospodárskych otázkach dôsledne zahŕňa aj environmentálne otázky, je ešte dôležitejšie z hľadiska zásad trvalo udržateľného rozvoja a úsilia o dosiahnutie hospodárstva vyznačujúceho sa efektívnym využívaním zdrojov a nízkou mierou znečistenia, ako sa uvádza v stratégii Európa 2020 a v rôznych významných iniciatívach.

(6)

Európsky systém účtov (ESÚ) ustanovený nariadením Rady (ES) č. 2223/96 z 25. júna 1996 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (4) (ďalej len „ESÚ 95“) v súlade so systémom národných účtov (SNÚ), ktorý prijala Štatistická komisia Organizácie Spojených národov vo februári 1993, je hlavným nástrojom hospodárskej štatistiky Únie, ako aj mnohých hospodárskych ukazovateľov (vrátane HDP). Rámec ESÚ sa môže využívať na analýzu a hodnotenie rôznych aspektov hospodárstva (napríklad jeho štruktúry, osobitných častí, vývoja v čase), hoci v prípade potreby určitých osobitných údajov, napr. analýzy vzájomného pôsobenia medzi životným prostredím a hospodárstvom, je najlepším riešením vypracovanie samostatných satelitných účtov.

(7)

Európska rada vo svojich záveroch z júna 2006 vyzvala Úniu a jej členské štáty, aby rozšírili národné účty o kľúčové aspekty trvalo udržateľného rozvoja. Národné účty by sa preto mali doplniť o integrované environmentálne ekonomické účty, ktoré poskytujú plne konzistentné údaje.

(8)

Je veľmi dôležité, aby sa hneď, ako bude systém plne funkčný, európske environmentálne ekonomické účty aktívne a správne používali vo všetkých členských štátoch a pri tvorbe všetkých príslušných politík Únie ako kľúčový vstup na hodnotenia vplyvu, akčné plány, legislatívne návrhy a ostatné významné výsledky politického procesu.

(9)

Aktuálnejšie údaje možno získavať aj pomocou krátkodobých predpovedí (tzv. „now-casting“), pri ktorých sa na stanovenie spoľahlivých odhadov používajú štatistické techniky podobné tým, ktoré sa používajú pri dlhodobejších predpovediach.

(10)

Satelitné účty umožňujú flexibilne rozšíriť analytickú kapacitu národných účtov vo vybraných oblastiach spoločenského záujmu, ako sú tlaky na životné prostredie vyplývajúce z ľudskej činnosti, bez preťaženia alebo narušenia centrálneho systému. Satelitné účty by sa mali pravidelne a v zrozumiteľnej forme sprístupňovať verejnosti.

(11)

Systém integrovaných environmentálnych ekonomických účtov (System of Integrated Environmental Economic Accounts – SEEA), ktorý Organizácia Spojených národov, Európska komisia, Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Svetová banka spoločne vytvorili, je satelitným systémom SNÚ. Spája ekonomické a environmentálne informácie do spoločného rámca na meranie prínosu životného prostredia pre hospodárstvo a vplyvu hospodárstva na životné prostredie. Tvorcom politiky poskytuje ukazovatele a opisnú štatistiku na monitorovanie týchto interakcií, ako aj databázu na strategické plánovanie a analýzu politiky, aby mohli určiť udržateľnejšie cesty rozvoja.

(12)

V SEEA sa podľa možností zlučujú a spájajú rôzne kategórie environmentálnych ekonomických účtov. Všetky tieto kategórie vo všeobecnosti rozširujú existujúce koncepty nákladov, tvorby kapitálu a objem kapitálu týkajúce sa SNÚ ich doplnením o ďalšie údaje vo fyzickej forme, s cieľom zahrnúť environmentálne náklady a využívanie prírodného bohatstva vo výrobe, alebo ich zmenou prostredníctvom zohľadnenia týchto účinkov v peňažnej forme. V rámci tejto všeobecnej orientácie sa viacero existujúcich kategórií značne líši z hľadiska metodiky a riešených environmentálnych problémov.

(13)

Komisia predstavila svoju prvú stratégiu „zelených účtov“ v roku 1994. Odvtedy Komisia (Eurostat) a členské štáty vypracovali a otestovali metódy účtovania do takej miery, že v súčasnosti viacero členských štátov pravidelne predkladá prvé súbory environmentálnych ekonomických účtov. Najbežnejšími účtami sú účty fyzických tokov emisií do ovzdušia (vrátane skleníkových plynov) a účty fyzických tokov materiálovej spotreby a peňažné účty súvisiace s výdavkami určenými na ochranu životného prostredia a s daňami súvisiacimi so životným prostredím.

(14)

Jedným z cieľov obdobia, na ktoré sa vzťahuje štatistický program Spoločenstva na roky 2008 až 2012, je uskutočniť iniciatívy zamerané na to, aby sa v určitých oblastiach, v ktorých sa pravidelne vypracúvajú európske štatistiky a ktoré dosiahli dostatočnú zrelosť, nahradili dohody právnymi predpismi Únie.

(15)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (5) stanovuje referenčný rámec európskych environmentálnych ekonomických účtov. Vyžaduje sa v ňom najmä, aby európske štatistiky boli v súlade so zásadami odbornej nezávislosti, nestrannosti, objektívnosti, spoľahlivosti, štatistickej dôvernosti a nákladovej efektívnosti.

(16)

Keďže sa vypracúvajú rôzne súbory environmentálnych ekonomických účtov, ktoré sú v rôznych štádiách zrelosti, mala by sa prijať modulová štruktúra, ktorá poskytne primeranú flexibilitu a umožní okrem iného zavádzať ďalšie moduly.

(17)

Mal by sa vytvoriť program pilotných štúdií na zlepšenie vykazovania a kvality údajov, zlepšenie metodík a na prípravu na ďalší vývoj.

(18)

Pred zavedením ďalších požiadaviek na vykazovanie by sa mala posúdiť ich uskutočniteľnosť.

(19)

Komisia by mala byť oprávnená udeľovať členským štátom počas prechodných období výnimky, ak sú potrebné významné úpravy ich národných štatistických systémov.

(20)

Únia by mala podnecovať zavádzanie environmentálnych ekonomických účtov v tretích krajinách, najmä v tých, ktoré majú s členskými štátmi spoločné environmentálne zdroje (najmä vodu).

(21)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie spoločného rámca na zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)

S cieľom prispôsobiť moduly environmentálnemu, hospodárskemu a technickému rozvoju, ako aj poskytnúť metodické usmernenie, mala by sa Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (6).

(24)

Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre Európsky štatistický systém,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný rámec na zber, zostavovanie, zasielanie a vyhodnocovanie európskych environmentálnych ekonomických účtov na účely vytvorenia environmentálnych ekonomických účtov ako satelitných účtov k ESÚ 95 prostredníctvom stanovenia metodiky, spoločných noriem, vymedzenia pojmov, klasifikácií a účtovných pravidiel, ktoré sa majú použiť na zostavovanie environmentálnych ekonomických účtov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„emisia do ovzdušia“ je fyzický tok plynných alebo tuhých materiálov z národného hospodárstva (výrobné alebo spotrebné procesy) do atmosféry (súčasť environmentálneho systému);

2.

„daň súvisiaca so životným prostredím“ je daň, ktorej základom je fyzická jednotka (alebo náhrada fyzickej jednotky) niečoho, čo má preukázaný osobitný negatívny vplyv na životné prostredie, a je označená za daň v ESÚ 95;

3.

„účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva (economy-wide material flow accounts – EW-MFA)“ sú jednotné súhrny materiálových vstupov do národných hospodárstiev, zmien materiálových zásob v rámci hospodárstva a materiálových výstupov do iných hospodárstiev alebo do životného prostredia.

Článok 3

Moduly

1.   Environmentálne ekonomické účty, ktoré sa majú zostavovať v rámci spoločného rámca uvedeného v článku 1, sa zoskupujú do týchto modulov:

a)

modul na účty emisií do ovzdušia stanovený v prílohe I;

b)

modul na dane súvisiace so životným prostredím podľa hospodárskej činnosti stanovený v prílohe II;

c)

modul na účty materiálových tokov v rámci celého hospodárstva stanovený v prílohe III.

2.   Každá príloha obsahuje tieto informácie:

a)

ciele, na ktoré sa majú účty zostavovať;

b)

pokrytie účtami;

c)

zoznam charakteristík, o ktorých sa majú zostavovať a zasielať údaje;

d)

prvý referenčný rok, periodicita a lehoty zasielania na zostavovanie účtov;

e)

vykazovacie tabuľky;

f)

maximálna dĺžka prechodných období uvedených v článku 8, počas ktorých môže Komisia udeliť výnimky.

3.   Ak je to potrebné na zohľadnenie environmentálneho, hospodárskeho a technického rozvoja, Komisia bude splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 9 s cieľom:

a)

poskytnúť metodické usmernenie a

b)

aktualizovať prílohy uvedené v odseku 1, pokiaľ ide o informácie uvedené v odseku 2 písm. c) až e).

Komisia pri vykonávaní svojich právomoci podľa tohto odseku zabezpečí, aby jej delegované akty výrazne dodatočne nezvýšili administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov.

Článok 4

Pilotné štúdie

1.   Komisia vypracuje program pilotných štúdií, ktoré na dobrovoľnej báze vykonajú členské štáty s cieľom zlepšiť vykazovanie a kvalitu údajov, zaviesť dlhé časové rady a rozvinúť metodiku. Tento program bude obsahovať pilotné štúdie na testovanie toho, či je možné zaviesť nové moduly environmentálnych ekonomických účtov. Pri vypracúvaní programu Komisia zabezpečí, aby sa nezvýšilo administratívne ani finančné zaťaženie členských štátov a respondentov.

2.   Komisia zhodnotí a uverejní zistenia pilotných štúdií, pričom zohľadní prínosy dostupnosti údajov vo vzťahu k nákladom na zber a administratívnemu zaťaženiu respondentov. Tieto zistenia sa zohľadnia v návrhoch na zavedenie nových modulov environmentálnych ekonomických účtov, ktoré môže Komisia začleniť do správy uvedenej v článku 10.

Článok 5

Zber údajov

1.   V súlade s prílohami k tomuto nariadeniu zbierajú členské štáty údaje potrebné na sledovanie charakteristík uvedených v článku 3 ods. 2 písm. c).

2.   Členské štáty pri zbere potrebných údajov využívajú kombináciu nižšie uvedených rôznych zdrojov a uplatňujú zásadu administratívneho zjednodušenia:

a)

prieskumy;

b)

postupy štatistických odhadov v prípadoch, ak sa niektoré z charakteristík nesledovali pre všetky jednotky;

c)

administratívne zdroje.

3.   Členské štáty informujú Komisiu a poskytujú podrobnosti o použitých metódach a zdrojoch.

Článok 6

Zasielanie údajov Komisii (Eurostatu)

1.   Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) údaje uvedené v prílohách vrátane dôverných údajov, a to v lehotách stanovených v prílohách.

2.   Údaje sa zasielajú vo vhodnom technickom formáte, ktorý stanoví Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

Článok 7

Hodnotenie kvality

1.   Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú zasielať, vzťahujú kritériá kvality uvedené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 223/2009.

2.   Členské štáty predkladajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite zaslaných údajov.

3.   V kontexte uplatňovania kritérií kvality uvedených v odseku 1 na údaje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, prijme Komisia vykonávacie akty s cieľom určiť formu, štruktúru a periodicitu správ o kvalite údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

4.   Kvalitu zaslaných údajov posudzuje Komisia (Eurostat), ktorá môže v lehote jedného mesiaca od doručenia údajov požiadať dotknutý členský štát, aby podľa potreby predložil ďalšie informácie o údajoch alebo revidovaný súbor údajov.

Článok 8

Výnimky

1.   Komisia môže prijať vykonávacie akty s cieľom udeliť členským štátom výnimky počas prechodných období uvedených v prílohách, pokiaľ národné štatistické systémy vyžadujú významné úpravy. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.

2.   Na účely získania výnimky podľa odseku 1 predloží dotknutý členský štát do 12. novembra 2011 Komisii odôvodnenú žiadosť.

Článok 9

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 11. augusta 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 10

Podávanie správ a preskúmanie

Komisia predloží do 31. decembra 2013 a potom každé tri roky Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. V tejto správe sa hodnotí najmä kvalita zaslaných údajov, metódy zberu údajov, administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov, ako aj uskutočniteľnosť a účinnosť týchto štatistík.

K správe sa v prípade potreby a so zreteľom na zistenia uvedené v článku 4 ods. 2 pripoja návrhy:

na zavedenie nových modulov environmentálnych ekonomických účtov, ako sú výdavky a príjmy súvisiace s ochranou životného prostredia (EPER)/účty výdavkov na ochranu životného prostredia (EPEA), odvetvie environmentálnych tovarov a služieb (EGSS), energetické účty, transfery súvisiace so životným prostredím (dotácie), výdavkové účty týkajúce sa využívania zdrojov a výdavkov na správu a riadenie (RUMEA), účty týkajúce sa vôd (kvalitatívne a kvantitatívne), účty týkajúce sa odpadov, účty týkajúce sa lesov, účty týkajúce sa ekosystémových služieb, účty týkajúce sa materiálových zásob v rámci celého hospodárstva (EW-MSA) a meranie nevyužitých ťažených zemných materiálov (vrátane pôdy),

zamerané na ďalšie zlepšovanie kvality údajov a metód zberu údajov, čím sa zlepší pokrytie a porovnateľnosť údajov a zníži sa administratívne zaťaženie podnikov a verejnej správy.

Článok 11

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém ustanovený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor sa považuje za výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 6. júla 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

M. DOWGIELEWICZ


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 7. júna 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. júna 2011.

(2)  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007, s. 15.

(4)  Ú. v. ES L 310, 30.11.1996, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.

(6)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.


PRÍLOHA I

MODUL PRE ÚČTY EMISIÍ DO OVZDUŠIA

Oddiel 1

CIELE

V účtoch emisií do ovzdušia sa zaznamenávajú a prezentujú údaje o emisiách do ovzdušia spôsobom, ktorý je zlučiteľný so systémom národných účtov. Zaznamenávajú sa v nich emisie národných hospodárstiev do ovzdušia rozdelené podľa hospodárskych činností produkujúcich emisie v súlade s ESÚ 95. Hospodárske činnosti zahŕňajú výrobu a spotrebu.

V tejto prílohe sú vymedzené údaje, ktoré majú členské štáty zbierať, zostavovať, zasielať a vyhodnocovať na účely účtov emisií do ovzdušia. Tieto údaje sa vypracujú tak, že prepoja emisie s hospodárskymi výrobnými a spotrebnými činnosťami podľa priemyselných odvetví a domácností. Údaje o priamych emisiách vykazované na základe tohto nariadenia sa skombinujú s ekonomickými tabuľkami vstupov a výstupov, tabuľkami dodávok a použitia a s údajmi o spotrebe domácností, ktoré sa už vykazujú Komisii (Eurostatu) v rámci predkladania správ ESÚ 95.

Oddiel 2

POKRYTIE

Účty emisií do ovzdušia majú rovnaké systémové hranice ako ESÚ 95 a sú tiež založené na zásade sídla.

V súlade s ESÚ 95 je pojem sídlo založený na tejto zásade: jednotka je rezidenčnou jednotkou krajiny, ak má centrum hospodárskeho záujmu na hospodárskom území uvedenej krajiny – t. j. keď počas dosť dlhého obdobia (jeden rok alebo viac) vykonáva na tomto území hospodárske činnosti.

V účtoch emisií do ovzdušia sa zaznamenávajú emisie pochádzajúce z činností všetkých rezidenčných jednotiek bez ohľadu na to, kde sa tieto emisie v skutočnosti geograficky vyskytujú.

V účtoch emisií do ovzdušia sa zaznamenávajú toky zostatkových plynných a tuhých materiálov pochádzajúcich z národného hospodárstva a prenikajúcich do atmosféry. Na účely tohto nariadenia pojem „atmosféra“ označuje zložku environmentálneho systému. Systémová hranica je hranica medzi národným hospodárstvom (ako súčasťou hospodárskeho systému) a atmosférou (ako súčasťou environmentálneho systému). Po prekročení systémovej hranice sú vypustené látky mimo ľudskej kontroly, stávajú sa súčasťou prírodných materiálových cyklov a môžu rôznym spôsobom ovplyvňovať životné prostredie.

Oddiel 3

ZOZNAM CHARAKTERISTÍK

Členské štáty vypracúvajú štatistiky o emisiách týchto látok znečisťujúcich ovzdušie:

Názov emisie do ovzdušia

Symbol emisie do ovzdušia

Vykazovacia jednotka

Oxid uhličitý bez emisií z biomasy

CO2

1 000 t (Gg)

Oxid uhličitý z biomasy

CO2 z biomasy

1 000 t (Gg)

Oxid dusný

N2O

t (Mg)

Metán

CH4

t (Mg)

Perfluoróvané uhľovodíky

PFC

t (Mg) ekvivalentov CO2

Hydrofluoróvané uhľovodíky

HFC

t (Mg) ekvivalentov CO2

Fluorid sírový

SF6

t (Mg) ekvivalentov CO2

Oxidy dusíka

NOX

t (Mg) ekvivalentov NO2

Nemetánové prchavé organické zlúčeniny

NMVOC

t (Mg)

Oxid uhoľnatý

CO

t (Mg)

Pevné častice < 10 μm

PM10

t (Mg)

Pevné častice < 2,5 μm

PM2,5

t (Mg)

Oxid siričitý

SO2

t (Mg)

Amoniak

NH3

t (Mg)

Všetky údaje sa vykazujú zaokrúhlené na jedno desatinné miesto.

Oddiel 4

PRVÝ REFERENČNÝ ROK, PERIODICITA A LEHOTY NA ZASIELANIE

1.

Štatistika sa zostavuje a zasiela raz za rok.

2.

Štatistika sa zasiela do 21 mesiacov od konca referenčného roka.

3.

V záujme splnenia potreby užívateľa týkajúcej sa úplných a včasných súborov údajov Komisia (Eurostat) vypracuje hneď po sprístupnení dostatku údajov o jednotlivých krajinách odhady celkových agregovaných hodnôt tohto modulu za EÚ-27. Komisia (Eurostat, pokiaľ možno vypracuje a uverejní odhady údajov, ktoré členské štáty nezaslali v lehote stanovenej v bode 2.

4.

Prvým referenčným rokom je rok, v ktorom toto nariadenie nadobúda účinnosť.

5.

Pri prvom zaslaní údajov členské štáty zahrnú ročné údaje od roku 2008 po prvý referenčný rok.

6.

Pri každom následnom zaslaní údajov Komisii členské štáty poskytujú ročné údaje za roky n-4, n-3, n-2, n-1 a n, kde n znamená referenčný rok.

Oddiel 5

VYKAZOVACIE TABUĽKY

1.

Údaje o jednotlivých charakteristikách uvedených v oddiele 3 sa vypracujú podľa hierarchickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev.2 (agregačná úroveň A*64), ktorá je plne zlučiteľná s ESÚ 95. Okrem toho sa vypracujú údaje o:

emisiách vypúšťaných do ovzdušia domácnosťami,

premosťovacích položkách, pod ktorými sa myslia vykazované položky, ktoré jasne zmierňujú rozdiely medzi účtami emisií do ovzdušia vykazovanými na základe tohto nariadenia a údajmi vykazovanými v oficiálnych národných súpisoch emisií do ovzdušia.

2.

Hierarchická klasifikácia uvedená v odseku 1 je takáto:

Emisie do ovzdušia podľa priemyselného odvetvia – NACE Rev.2 (A*64)

Emisie vypúšťané do ovzdušia domácnosťami

doprava

vykurovanie/chladenie

iné

Premosťovacie položky

Účty celkových emisií do ovzdušia (priemyselné odvetvia + domácnosti)

 

Mínus rezidenti daného štátu v zahraničí

rybárske plavidlá daného štátu pôsobiace v zahraničí

pozemná doprava

vodná doprava

letecká doprava

 

Plus nerezidenti na území daného štátu

+

pozemná doprava

+

vodná doprava

+

letecká doprava

 

(+ alebo –) ďalšie úpravy a štatistické odchýlky

 

= Celkové emisie znečisťujúcej látky X vykazované pre UNFCCC (1)/CLRTAP (2).

Oddiel 6

MAXIMÁLNA DĹŽKA PRECHODNÝCH OBDOBÍ

Maximálna dĺžka prechodného obdobia na vykonanie ustanovení tejto prílohy je dva roky od prvej lehoty na zaslanie.


(1)  Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

(2)  Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.


PRÍLOHA II

MODUL PRE DANE SÚVISIACE SO ŽIVOTNÝM PROSTREDÍM PODĽA HOSPODÁRSKEJ ČINNOSTI

Oddiel 1

CIELE

V štatistikách o daniach súvisiacich so životným prostredím sa zaznamenávajú a prezentujú údaje z pohľadu subjektov platiacich dane spôsobom, ktorý je plne zlučiteľný s údajmi vykazovanými na základe ESÚ 95. Zaznamenávajú sa v nich príjmy národných hospodárstiev z daní súvisiacich so životným prostredím rozdelené podľa hospodárskej činnosti. Hospodárske činnosti zahŕňajú výrobu a spotrebu.

V tejto prílohe sú vymedzené údaje, ktoré majú členské štáty zbierať, zostavovať, zasielať a vyhodnocovať v súvislosti s príjmami z daní súvisiacich so životným prostredím podľa hospodárskej činnosti.

V štatistike daní súvisiacich so životným prostredím sa môže využívať priamo daňová štatistika a štatistika verejných financií, ale pokiaľ je to možné, je výhodnejšie využívať daňové údaje vykazované v rámci ESÚ 95.

Štatistika daní súvisiacich so životným prostredím je založená na hodnotách, ktoré sú doložené hodnoteniami a vyhláseniami alebo časovo rozlíšenými pokladničnými blokmi, aby sa zabezpečil súlad s ESÚ 95 a zlepšila sa medzinárodná porovnateľnosť.

ESÚ 95 obsahuje aj informácie o tom, ktoré priemyselné odvetvia a sektory platia príslušné dane. Informácie o daniach vykazovaných v rámci ESÚ 95 možno nájsť v účtoch inštitucionálnych sektorov a v tabuľkách dodávok a použitia.

Oddiel 2

POKRYTIE

Dane súvisiace so životným prostredím majú rovnaké systémové hranice ako ESÚ 95 a pozostávajú z povinných, nekompenzovaných platieb v peňažnej hotovosti alebo v naturáliách, ktoré vyberá štátna správa alebo inštitúcie Únie.

Dane súvisiace so životným prostredím spadajú do týchto kategórií ESÚ 95:

dane z výroby a dovozu (D.2),

bežné dane z príjmu, majetku atď. (D.5),

dane z kapitálu (D.91).

Oddiel 3

ZOZNAM CHARAKTERISTÍK

Členské štáty vypracúvajú štatistiku daní súvisiacich so životným prostredím podľa týchto charakteristík:

dane z energie,

dane z dopravy,

dane za znečistenie,

dane zo zdrojov.

Všetky údaje sa vykazujú v miliónoch v národnej mene.

Oddiel 4

PRVÝ REFERENČNÝ ROK, PERIODICITA A LEHOTY NA ZASIELANIE

1.

Štatistika sa zostavuje a zasiela raz za rok.

2.

Štatistika sa zasiela do 21 mesiacov od konca referenčného roka.

3.

V záujme splnenia potreby užívateľa týkajúcej sa úplných a včasných súborov údajov Komisia (Eurostat) vypracuje hneď po sprístupnení dostatku údajov o jednotlivých krajinách odhady celkových agregovaných hodnôt tohto modulu za EÚ-27. Komisia (Eurostat), pokiaľ je to možné, vypracuje a uverejní odhady údajov, ktoré členské štáty nezaslali v lehote stanovenej v bode 2.

4.

Prvým referenčným rokom je rok, v ktorom toto nariadenie nadobúda účinnosť.

5.

Pri prvom zaslaní údajov členské štáty zahrnú ročné údaje od roku 2008 po prvý referenčný rok.

6.

Pri každom následnom zaslaní údajov Komisii členské štáty poskytujú ročné údaje za roky n-4, n-3, n-2, n-1 a n, kde n znamená referenčný rok.

Oddiel 5

VYKAZOVACIE TABUĽKY

Údaje o jednotlivých charakteristikách uvedených v oddiele 3 sa vykazujú z pohľadu subjektov, ktoré platia dane.

Pokiaľ ide o výrobcov, údaje sa vykazujú rozdelené podľa hierarchickej klasifikácie ekonomických činností NACE Rev.2 (agregačná úroveň A*64 v súlade s ESÚ 95).

Pokiaľ ide o spotrebiteľov, vykazujú sa údaje za:

domácnosti,

nerezidentov.

Ak daň nemožno zaradiť do jednej z vyššie uvedených skupín činností, vykazujú sa ako nezaradené.

Oddiel 6

MAXIMÁLNA DĹŽKA PRECHODNÝCH OBDOBÍ

Maximálna dĺžka prechodného obdobia na vykonanie ustanovení tejto prílohy je dva roky od prvej lehoty na zaslanie.


PRÍLOHA III

MODUL PRE ÚČTY MATERIÁLOVÝCH TOKOV V RÁMCI CELÉHO HOSPODÁRSTVA (EW-MFA)

Oddiel 1

CIELE

EW-MFA pokrývajú všetky tuhé, plynné a kvapalné materiály, okrem tokov vzduchu a vody, ktoré sa merajú v hmotnostných jednotkách za rok. Podobne ako systém národných účtov EW-MFA slúžia na dva hlavné účely. Podrobné materiálové toky poskytujú bohatú empirickú databázu na mnohé analytické štúdie. Používajú sa aj na zostavenie rôznych ukazovateľov materiálových tokov v rámci celého hospodárstva pre národné hospodárstva.

V tejto prílohe sú vymedzené údaje, ktoré majú členské štáty zbierať, zostavovať, zasielať a vyhodnocovať na účely EW-MFA.

Oddiel 2

POKRYTIE

Základnou zásadou systému materiálových tokov je rozlišovanie medzi zásobami a tokmi. Tok je vo všeobecnosti premennou, ktorou sa meria množstvo za časové obdobie, zatiaľ čo zásoba je premennou, ktorou sa meria množstvo v určitom časovom momente. EW-MFA predstavuje koncepciu zameranú na tok. Merajú sa ním toky materiálových vstupov, výstupov a zmeny zásob v rámci hospodárstva v hmotnostných jednotkách za rok.

EW-MFA musí byť v súlade so zásadami systému národných účtov, medzi ktoré patrí zásada sídla. Zahŕňa materiálové toky spojené s činnosťami všetkých rezidentných jednotiek národného hospodárstva bez ohľadu na ich geografickú polohu.

V EW-MFA sú relevantnými dva druhy materiálových tokov cez systémové hranice:

1.

materiálové toky medzi národným hospodárstvom a jeho prírodným prostredím; pozostávajú z ťažby materiálov (t. j. surových, nespracovaných alebo prírodných) z prírodného prostredia a vypúšťania materiálov (ktoré sa často nazývajú zvyškami) do prírodného prostredia;

2.

materiálové toky medzi národným hospodárstvom a zvyškom svetového hospodárstva; tieto toky zahŕňajú dovoz a vývoz.

Do EW-MFA sú zahrnuté všetky toky, ktoré prekročia tieto systémové hranice, ako aj prírastky zásob vytvorených človekom. Ostatné materiálové toky v rámci hospodárstva nie sú zastúpené v EW-MFA. To znamená, že národné hospodárstvo sa v EW-MFA považuje za celok a napríklad dodávky výrobkov medzi odvetviami sa neopisujú. Rovnako sú vylúčené aj prírodné toky v rámci prírodného prostredia.

Oddiel 3

ZOZNAM CHARAKTERISTÍK

Členské štáty zostavujú štatistiku na účely EW-MFA podľa možností na základe charakteristík uvedených v oddiele 5.

1.

Domáca ťažba (domestic extraction – DE) zahŕňa množstvo tuhých, kvapalných a plynných materiálov (okrem vzduchu a vody) vyťažených z prírodného prostredia za rok, aby sa použili ako vstup do hospodárstva.

2.

Fyzický dovoz a fyzický vývoz zahŕňa všetky dovezené alebo vyvezené komodity v hmotnostných jednotkách. Obchodované komodity zahŕňajú tovar vo všetkých štádiách spracovania od surovín až po hotové výrobky.

Oddiel 4

PRVÝ REFERENČNÝ ROK, PERIODICITA A LEHOTY NA ZASIELANIE

1.

Štatistika sa zostavuje a zasiela raz za rok.

2.

Štatistika sa zasiela do 24 mesiacov od konca referenčného roka.

3.

V záujme splnenia potrieb užívateľa týkajúcich sa úplných a včasných súborov údajov Komisia (Eurostat) vypracuje hneď po sprístupnení dostatku údajov o jednotlivých krajinách odhady celkových agregovaných hodnôt tohto modulu za EÚ-27. Komisia (Eurostat) pokiaľ možno vypracuje a uverejní odhady údajov, ktoré členské štáty nezaslali v lehote stanovenej v bode 2.

4.

Prvým referenčným rokom je rok, v ktorom toto nariadenie nadobúda účinnosť.

5.

Pri prvom zaslaní údajov členské štáty zahrnú ročné údaje od roku 2008 po prvý referenčný rok.

6.

Pri každom následnom zaslaní údajov Komisii členské štáty poskytujú ročné údaje za roky n-4, n-3, n-2, n-1 a n, kde n znamená referenčný rok.

Oddiel 5

VYKAZOVACIE TABUĽKY

Údaje vyjadrené v hmotnostných jednotkách sa vypracúvajú v súvislosti s charakteristikami uvedenými v týchto tabuľkách.

Tabuľka A – Domáca ťažba (DE)

1.   Biomasa

1.1.   Plodiny (okrem krmovín)

1.1.1.   Obilniny

1.1.2.   Koreňové a hľuznaté plodiny

1.1.3.   Cukrová repa

1.1.4.   Strukoviny

1.1.5.   Orechy

1.1.6.   Olejnaté plodiny

1.1.7.   Zelenina

1.1.8.   Ovocie

1.1.9.   Priadne plodiny

1.1.10.   Ďalšie plodiny i. n.

1.2.   Zvyšky plodín (použité), krmoviny a spásaná biomasa

1.2.1.   Zvyšky plodín (použité)

1.2.1.1.   Slama

1.2.1.2.   Ďalšie zvyšky plodín (listy z cukrovej repy a kŕmnej repy, iné)

1.2.2.   Krmoviny a spásaná biomasa

1.2.2.1.   Krmoviny (vrátane zberu biomasy z pastvín)

1.2.2.2.   Spásaná biomasa

1.3.   Drevo (okrem toho nepovinné vykazovanie čistého prírastku zásob stavebného dreva)

1.3.1.   Priemyselné drevo (priemyselná guľatina)

1.3.2.   Palivové drevo a iná ťažba

1.4.   Lov voľne žijúcich rýb, vodné rastliny/živočíchy, poľovníctvo a zber

1.4.1.   Lov voľne žijúcich rýb

1.4.2.   Všetky ďalšie vodné živočíchy a rastliny

1.4.3.   Poľovníctvo a zber

2.   Kovové rudy (surové rudy)

2.1.   Železné (rudy)

2.2.   Neželezné kovové (rudy)

2.2.1.   Meď (okrem toho nepovinné vykazovanie obsahu kovov)

2.2.2.   Nikel (okrem toho nepovinné vykazovanie obsahu kovov)

2.2.3.   Olovo (okrem toho nepovinné vykazovanie obsahu kovov)

2.2.4.   Zinok (okrem toho nepovinné vykazovanie obsahu kovov)

2.2.5.   Cín (okrem toho nepovinné vykazovanie obsahu kovov)

2.2.6.   Zlato, striebro, platina a ďalšie vzácne kovy

2.2.7.   Bauxit a iný hliník

2.2.8.   Urán a tórium

2.2.9.   Iné i. n.

3.   Nerudné nerastné suroviny

3.1.   Mramor, žula, pieskovec, porfýr, bazalt, iný dekoratívny alebo stavebný kameň (okrem bridlice)

3.2.   Krieda a dolomit

3.3.   Bridlica

3.4.   Chemické a hnojivové minerály

3.5.   Soľ

3.6.   Vápenec a sadrovec

3.7.   Íly a kaolín

3.8.   Piesok a štrk

3.9.   Iné i. n.

3.10.   Ťažené zemné materiály (vrátane pôdy), iba ak sa používajú (nepovinné vykazovanie)

4.   Fosílne energetické materiály/nosiče

4.1.   Uhlie a iné tuhé energetické materiály/nosiče

4.1.1.   Lignit (hnedé uhlie)

4.1.2.   Čierne uhlie

4.1.3.   Olejnaté bridlice a dechtové piesky

4.1.4.   Rašelina

4.2.   Kvapalné a plynné energetické materiály/nosiče

4.2.1.   Ropa, kondenzáty a skvapalnený zemný plyn (natural gas liquids – NGL)

4.2.2.   Zemný plyn

Tabuľky B (Dovoz – celkový obchod), C (Dovoz – obchod mimo EÚ), D (Vývoz – celkový obchod), E (Vývoz – obchod mimo EÚ)

1.   Biomasa a výrobky z biomasy

1.1.   Plodiny, surové a spracované

1.1.1.   Obilniny, surové a spracované

1.1.2.   Koreňové a hľuznaté plodiny, surové a spracované

1.1.3.   Cukrová repa, surová a spracovaná

1.1.4.   Strukoviny, surové a spracované

1.1.5.   Orechy, surové a spracované

1.1.6.   Olejnaté plodiny, surové a spracované

1.1.7.   Zelenina, surová a spracovaná

1.1.8.   Ovocie, surové a spracované

1.1.9.   Priadne plodiny, surové a spracované

1.1.10.   Iné plodiny i. n., surové a spracované

1.2.   Zvyšky plodín a krmoviny

1.2.1.   Zvyšky plodín (použité), surové a spracované

1.2.1.1.   Slama

1.2.1.2.   Iné zvyšky plodín

1.2.2.   Krmoviny

1.2.2.1.   Krmoviny

1.3.   Drevo a výrobky z dreva

1.3.1.   Priemyselné drevo, surové a spracované

1.3.2.   Palivové drevo a iná ťažba, surové a spracované

1.4.   Výlov rýb a iné vodné živočíchy a rastliny, surové a spracované

1.4.1.   Výlov rýb

1.4.2.   Všetky ďalšie vodné živočíchy a rastliny

1.5.   Živé zvieratá neuvedené v bode 1.4 a živočíšne výrobky

1.5.1.   Živé zvieratá neuvedené v bode 1.4

1.5.2.   Mäso a prípravky z mäsa

1.5.3.   Mliečne výrobky, vtáčie vajcia a med

1.5.4.   Iné živočíšne výrobky (živočíšne vlákna, kožky, kožušina, koža atď.)

1.6.   Výrobky najmä z biomasy

2.   Kovové rudy a koncentráty, surové a spracované

2.1.   Železné rudy a koncentráty, železo a oceľ, surové a spracované

2.2.   Neželezné kovové rudy a koncentráty, surové a spracované

2.2.1.   Meď

2.2.2.   Nikel

2.2.3.   Olovo

2.2.4.   Zinok

2.2.5.   Cín

2.2.6.   Zlato, striebro, platina a iné vzácne kovy

2.2.7.   Bauxit a iný hliník

2.2.8.   Urán a tórium

2.2.9.   Ďalšie i. n.

2.3.   Výrobky najmä z kovov

3.   Nerudné nerastné suroviny, surové a spracované

3.1.   Mramor, žula, pieskovec, porfýr, bazalt a iný dekoratívny alebo stavebný kameň (okrem bridlice)

3.2.   Krieda a dolomit

3.3.   Bridlica

3.4.   Chemické a hnojivové minerály

3.5.   Soľ

3.6.   Vápenec a sadrovec

3.7.   Íly a kaolín

3.8.   Piesok a štrk

3.9.   Ďalšie i. n.

3.10.   Ťažené zemné materiály (vrátane pôdy), iba ak sa používajú (nepovinné vykazovanie)

3.11.   Výrobky najmä z nerudných nerastných surovín

4.   Fosílne energetické materiály/nosiče, surové a spracované

4.1.   Uhlie a iné tuhé energetické výrobky, surové a spracované

4.1.1.   Lignit (hnedé uhlie)

4.1.2.   Čierne uhlie

4.1.3.   Olejnaté bridlice a dechtové piesky

4.1.4.   Rašelina

4.2.   Kvapalné a plynné energetické výrobky, surové a spracované

4.2.1.   Ropa, kondenzáty a skvapalnený zemný plyn (natural gas liquids – NGL)

4.2.2.   Zemný plyn

4.3.   Výrobky najmä z fosílnych energetických výrobkov

5.   Ďalšie výrobky

6.   Odpad dovezený (tabuľky B a C)/vyvezený (tabuľky D a E) určený na konečné spracovanie a zneškodnenie

Do tabuliek B a D sa zahrnú tieto úpravy na základe zásady sídla:

Palivo uskladnené rezidentnými jednotkami v zahraničí (pridanie k tabuľke dovozu B) a palivo uskladnené nerezidentnými jednotkami na území daného štátu (pridanie k tabuľke vývozu D)

1.

Palivo pre pozemnú dopravu

2.

Palivo pre vodnú dopravu

3.

Palivo pre leteckú dopravu

Oddiel 6

MAXIMÁLNA DĹŽKA PRECHODNÝCH OBDOBÍ

Maximálna dĺžka prechodného obdobia na vykonanie ustanovení tejto prílohy je dva roky od prvej lehoty na zaslanie.


Top