Accept Refuse

EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32009R1170

Nariadenie Komisie (ES) č. 1170/2009 z 30. novembra 2009 , ktorým sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o zoznamy vitamínov a minerálnych látok a ich foriem, ktoré možno pridávať do potravín vrátane výživových doplnkov (Text s významom pre EHP)

OJ L 314, 1.12.2009, p. 36–42 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)
Special edition in Croatian: Chapter 13 Volume 038 P. 232 - 238

In force

ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2009/1170/oj

1.12.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 314/36


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1170/2009

z 30. novembra 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006, pokiaľ ide o zoznamy vitamínov a minerálnych látok a ich foriem, ktoré možno pridávať do potravín vrátane výživových doplnkov

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov (1), a najmä na jej článok 4 ods. 5,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín (2), a najmä na jeho článok 3 ods. 3,

po porade s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín,

keďže:

(1)

V prílohách I a II k smernici 2002/46/ES sa uvádzajú zoznamy vitamínov a minerálnych látok a v prípade každého z nich aj formy, ktoré možno použiť na výrobu výživových doplnkov. Zmeny v týchto zoznamoch sa prijímajú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 4 uvedenej smernice a v súlade s postupom uvedeným v jej článku 13 ods. 3.

(2)

V prílohách I a II k nariadeniu (ES) 1925/2006 sa uvádzajú zoznamy vitamínov a minerálnych látok a v prípade každého z nich aj formy, ktoré možno pridávať do potravín. Zmeny v týchto zoznamoch sa prijímajú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 3 uvedeného nariadenia a v súlade s postupom uvedeným v jeho článku 14 ods. 3.

(3)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vyhodnotil nové formy vitamínov a minerálnych látok. Látky, v prípade ktorých bolo vydané priaznivé vedecké stanovisko a sú splnené požiadavky ustanovené v smernici 2002/46/ES a v nariadení (ES) č. 1925/2006, by sa mali doplniť do príslušných zoznamov v uvedených predpisoch.

(4)

Konzultovalo sa so zainteresovanými stranami a predložené pripomienky sa vzali do úvahy.

(5)

V nadväznosti na vedecké hodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je vhodné určiť špecifikácie pre niektoré formy vitamínov a minerálnych látok na účely ich identifikácie.

(6)

Smernica 2002/46/ES a nariadenie (ES) č. 1925/2006 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Prílohy I a II k smernici 2002/46/ES sa nahrádzajú príslušnými textami v prílohách I a II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nariadenie (ES) č. 1925/2006 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V prílohe I sa do zoznamu v bode 2 dopĺňa slovo „BÓR“.

2.

Príloha II sa nahrádza textom v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 30. novembra 2009

Za Komisiu

Androulla VASSILIOU

členka Komisie


(1)  Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 26.


PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

Vitamíny a minerálne látky, ktoré sa môžu používať pri výrobe potravinových doplnkov

1.   Vitamíny

vitamín A (μg RE)

vitamín D (μg)

vitamín E (mg α-TE)

vitamín K (μg)

vitamín B1 (mg)

vitamín B2 (mg)

niacín (mg NE)

kyselina pantoténová (mg)

vitamín B6 (mg)

kyselina listová (μg) (1)

vitamín B12 (μg)

biotín (μg)

vitamín C (mg)

2.   Minerálne látky

vápnik (mg)

horčík (mg)

železo (mg)

meď (μg)

jód (μg)

zinok (mg)

mangán (mg)

sodík (mg)

draslík (mg)

selén (μg)

chróm (μg)

molybdén (μg)

fluorid (mg)

chlorid (mg)

fosfor (mg)

bór (mg)

kremík (mg)


(1)  Na účely nutričného označovania je kyselina listová pojem zaradený do prílohy I k smernici Komisie 2008/100/ES z 28. októbra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 90/496/EHS o nutričnom označovaní potravín, pokiaľ ide o odporúčané denné dávky, prevodné faktory energetických hodnôt a vymedzenia pojmov, a zahŕňa všetky formy folátov.“


PRÍLOHA II

„PRÍLOHA II

Formy vitamínov a minerálnych látok, ktoré možno používať pri výrobe výživových doplnkov

A.   Vitamíny

1.   VITAMÍN A

a)

retinol

b)

retinyl-acetát

c)

retinyl-palmitát

d)

beta-karotén

2.   VITAMÍN D

a)

kolekalciferol

b)

ergokalciferol

3.   VITAMÍN E

a)

D-alfa-tokoferol

b)

DL-alfa-tokoferol

c)

D-alfa-tokoferylacetát

d)

DL-alfa-tokoferylacetát

e)

jantaran kyseliny D-alfa-tokoferolovej

f)

zmes tokoferolov (1)

g)

tokotrienol tokoferol (2)

4.   VITAMÍN K

a)

fylochinón (fytomenadion)

b)

menachinón (3)

5.   VITAMÍN B1

a)

tiamínhydrochlorid

b)

tiamínmononitrát

c)

monofosfotiamínchlorid

d)

difosfotiamínchlorid

6.   VITAMÍN B2

a)

riboflavín

b)

riboflavín 5′fosfát sodný

7.   NIACÍN

a)

kyselina nikotínová

b)

nikotínamid

c)

inozitol hexanikotinát (inozitol hexaniacinát)

8.   KYSELINA PANTOTÉNOVÁ

a)

D-pantotenát vápenatý

b)

D-pantotenát sodný

c)

dexpantenol

d)

pantetín

9.   VITAMÍN B6

a)

pyridoxínhydrochlorid

b)

pyridoxín-5′-fosfát

c)

pyridoxal-5′-fosfát

10.   FOLÁT

a)

kyselina pteroylmonoglutámová

b)

L-metylfolát vápenatý

11.   VITAMÍN B12

a)

kyanokobalamín

b)

hydroxokobalamín

c)

5′-deoxyadenozylkobalamín

d)

metylkobalamín

12.   BIOTÍN

a)

D-biotín

13.   VITAMÍN C

a)

kyselina L-askorbová

b)

L-askorban sodný

c)

L-askorban vápenatý (4)

d)

L-askorban draselný

e)

L.askorbyl-6-palmitát

f)

L-askorban horečnatý

g)

L-askorban zinočnatý

B.   Minerálne látky

octan vápenatý

L-askorban vápenatý

diglycinát vápenatý

uhličitan vápenatý

chlorid vápenatý

citran-malát vápenatý

vápenaté soli kyseliny citrónovej

glukónan vápenatý

glycerofosforečnan vápenatý

mliečnan vápenatý

pyruvát vápenatý

vápenaté soli kyseliny trihydrogenfosforečnej

jantáran vápenatý

hydroxid vápenatý

L-lyzinát vápenatý

jablčnan vápenatý

oxid vápenatý

L-pidolát vápenatý

L-treonát vápenatý

síran vápenatý

octan horečnatý

L-askorban horečnatý

diglycinát horečnatý

uhličitan horečnatý

chlorid horečnatý

horečnaté soli kyseliny citrónovej

glukónan horečnatý

glycerofosforečnan horečnatý

horečnaté soli kyseliny ortofosforečnej

mliečnan horečnatý

L-lyzinát horečnatý

hydroxid horečnatý

jablčnan horečnatý

oxid horečnatý

L-pidolát horečnatý

citran vápenato-horečnatý

pyruvát horečnatý

jantaran horečnatý

síran horečnatý

taurát horečnatý

acetyltaurát horečnatý

uhličitan železnatý

citran železnatý

citran amónno-železitý

glukónan železnatý

fumaran železnatý

difosforečnan železito-sodný

mliečnan železnatý

síran železnatý

difosforečnan železitý (pyrofosforečnan železitý)

sacharát železitý

elementárne železo (redukované karbonylovaním + elektrolyticky + vodíkom)

diglycinát železnatý

L-pidolát železnatý

fosforečnan železnatý

taurát železnatý

uhličitan meďnatý

citran meďnatý

glukónan meďnatý

síran meďnatý

L-aspartát meďnatý

diglycinát meďnatý

komplex medi s lyzínom

oxid meďnatý

jodid sodný

jodičnan sodný

jodid draselný

jodičnan draselný

octan zinočnatý

L-askorban zinočnatý

L-aspartát zinočnatý

diglycinát zinočnatý

chlorid zinočnatý

citran zinočnatý

glukónan zinočnatý

mliečnan zinočnatý

L-lyzinát zinočnatý

jablčnan zinočnatý

mono-L-metionínsulfát zinočnatý

oxid zinočnatý

uhličitan zinočnatý

L-pidolát zinočnatý

pikolinát zinočnatý

síran zinočnatý

askorban mangánatý

L-aspartát mangánatý

diglycinát mangánatý

uhličitan mangánatý

chlorid mangánatý

citran mangánatý

glukónan mangánatý

glycerofosforečnan mangánatý

pidolát mangánatý

síran mangánatý

hydrouhličitan sodný

uhličitan sodný

chlorid sodný

citran sodný

glukónan sodný

mliečnan sodný

hydroxid sodný

sodné soli kyseliny ortofosforečnej

hydrouhličitan draselný

uhličitan draselný

chlorid draselný

citran draselný

glukónan draselný

glycerofosforečnan draselný

mliečnan draselný

hydroxid draselný

L-pidolát draselný

jablčnan draselný

draselné soli kyseliny ortofosforečnej

L-selenometionín

kvasnice obohatené selénom (5)

kyselina seleničitá

selénan sodný

hydroseleničitan sodný

seleničitan sodný

chlorid chromitý

mliečnan chromitý trihydrát

dusičnan chromitý

pikolinát chromitý

síran chromitý

molybdénan amónny [molybdén (VI)]

molybdénan draselný [molybdén (VI)]

molybdénan sodný [molybdén (VI)]

fluorid vápenatý

fluorid draselný

fluorid sodný

monoflurofosfát sodný

kyselina boritá

tetraboritan sodný

cholínom stabilizovaná kyselina ortokremičitá

oxid kremičitý

kyselina kremičitá (6)


(1)  alfa-tokoferol < 20 %, beta-tokoferol < 10 %, gama-tokoferol 50 – 70 % a delta-tokoferol 10 – 30 %.

(2)  Typické množstvá jednotlivých tokoferolov a tokotrienolov:

115 mg/g alfa-tokoferol (101 mg/g minimálne),

5 mg/g beta-tokoferol (< 1 mg/g minimálne),

45 mg/g gama-tokoferol (25 mg/g minimálne),

12 mg/g delta-tokoferol (3 mg/g minimálne),

67 mg/g alfa-tokotrienol (30 mg/g minimálne),

< 1 mg/g beta-tokotrienol (< 1 mg/g minimálne),

82 mg/g gama-tokotrienol (45 mg/g minimálne),

5 mg/g delta-tokotrienol (< 1 mg/g minimálne).

(3)  Menachinón vyskytujúci sa prevažne ako menachinón-7 a v menšom rozsahu ako menachinón-6.

(4)  Môže obsahovať do 2 % treonátu.

(5)  Kvasnice obohatené selénom vyprodukované v kultúre za prítomnosti seleničitanu sodného ako zdroja selénu a obsahujúce v sušenej forme, ktorá sa umiestňuje na trh, najviac 2,5 mg Se/g. Prevládajúcim organickým druhom selénu prítomným v kvasniciach je selenometionín (medzi 60 a 85 % celkového extrahovaného selénu vo výrobku). Obsah iných organických zlúčenín selénu vrátane selenocysteínu nepresahuje 10 % celkového extrahovaného selénu. Množstvá anorganického selénu za normálnych okolností nepresahujú 1 % celkového extrahovaného selénu.

(6)  Vo forme gélu.“


PRÍLOHA III

„PRÍLOHA II

Formy vitamínov a minerálnych látok, ktoré možno pridávať do potravín

1.   Formy vitamínov

VITAMÍN A

retinol

retinyl-acetát

retinyl-palmitát

beta-karotén

VITAMÍN D

kolekalciferol

ergokalciferol

VITAMÍN E

D-alfa-tokoferol

DL-alfa-tokoferol

D-alfa-tokoferyl-acetát

DL-alfa-tokoferyl-acetát

jantaran kyseliny D-alfa-tokoferolovej

VITAMÍN K

fylochinón (fytomenadión)

menachinón (1)

VITAMÍN B1

tiamínhydrochlorid

tiamínmononitrát

VITAMÍN B2

riboflavín

riboflavín 5′-fosfát sodný

NIACÍN

kyselina nikotínová

nikotínamid

KYSELINA PANTOTÉNOVÁ

D-pantotenát vápenatý

D-pantotenát sodný

dexpantenol

VITAMÍN B6

pyridoxínhydrochlorid

pyridoxín 5′-fosfát

dipalmitan pyridoxínu

KYSELINA LISTOVÁ

kyselina pteroylmonoglutámová

L-metylfolát vápenatý

VITAMÍN B12

kyanokobalamín

hydroxokobalamín

BIOTÍN

D-biotín

VITAMÍN C

kyselina L-askorbová

L-askorban sodný

L-askorban vápenatý

L-askorban draselný

L-askorbyl-6-palmitát

2.   Minerálne látky

uhličitan vápenatý

chlorid vápenatý

citrát-malát vápenatý

vápenaté soli kyseliny citrónovej

glukónan vápenatý

glycefosforečnan vápenatý

mliečnan vápenatý

vápenaté soli kyseliny ortofosforečnej

hydroxid vápenatý

jablčnan vápenatý

oxid vápenatý

síran vápenatý

octan horečnatý

uhličitan horečnatý

chlorid horečnatý

horečnaté soli kyseliny citrónovej

glukónan horečnatý

glycerfosforečnan horečnatý

horečnaté soli kyseliny ortofosforečnej

mliečnan horečnatý

hydroxid horečnatý

oxid horečnatý

citran vápenato-horečnatý

síran horečnatý

diglycinát železnatý

uhličitan železnatý

citran železnatý

citran amónno-železitý

glukónan železnatý

fumaran železnatý

difosforečnan železito-sodný

mliečnan železnatý

síran železnatý

difosforečnan železitý (pyrofosforečnan železitý)

sacharát železitý

elementárne železo (redukované karbonylovaním + elektrolyticky + vodíkom)

uhličitan meďnatý

citran meďnatý

glukónan meďnatý

síran meďnatý

komplex medi s lyzínom

jodid sodný

jodičnan sodný

jodid draselný

jodičnan draselný

octan zinočnatý

diglycinát zinočnatý

chlorid zinočnatý

citran zinočnatý

glukónan zinočnatý

mliečnan zinočnatý

oxid zinočnatý

uhličitan zinočnatý

síran zinočnatý

uhličitan mangánatý

chlorid mangánatý

citran mangánatý

glukónan mangánatý

glycerofosforečnan mangánatý

síran mangánatý

hydrouhličitan sodný

uhličitan sodný

citran sodný

glukónan sodný

mliečnan sodný

hydroxid sodný

sodné soli kyseliny ortofosforečnej

kvasnice obohatené selénom (2)

selénan sodný

hydroseleničitan sodný

seleničitan sodný

fluorid sodný

fluorid draselný

hydrouhličitan draselný

uhličitan draselný

chlorid draselný

citran draselný

glukónan draselný

glycerofosforečnan draselný

mliečnan draselný

hydroxid draselný

draselné soli kyseliny ortofosforečnej

chlorid chromitý a jeho hexahydrát

síran chromitý a jeho hexahydrát

molybdénan amónny [molybdén (VI)]

molybdénan sodný [molybdén (VI)]

kyselina boritá

tetraboritan sodný


(1)  Menachinón vyskytujúci sa prevažne ako menachinón-7 a v menšom rozsahu ako menachinón-6.

(2)  Kvasnice obohatené selénom vyprodukované v kultúre za prítomnosti seleničitanu sodného ako zdroja selénu a obsahujúce v sušenej forme, ktorá sa umiestňuje na trh, najviac 2,5 mg Se/g. Prevládajúcim organickým druhom selénu prítomným v kvasniciach je selenometionín (medzi 60 a 85 % celkového extrahovaného selénu vo výrobku). Obsah iných organických zlúčenín selénu vrátane selenocysteínu nepresahuje 10 % celkového extrahovaného selénu. Množstvá anorganického selénu za normálnych okolností nepresahujú 1 % celkového extrahovaného selénu.“


Top