1.12.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 314/9

(1)

Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany (3) (ďalej len „mechanizmus“) sa má podrobiť podstatným zmenám s cieľom zlepšiť konzistentnosť a zvýšiť efektivitu reakcií EÚ na mimoriadne udalosti. V záujme jasnosti by sa toto rozhodnutie malo prepracovať.

(2)

V posledných rokoch sa prírodné a človekom zavinené katastrofy vyskytujú čoraz častejšie, a to s narastajúcou ničivou silou a intenzitou; ich následkom je strata ľudských životov a majetku vrátane kultúrneho dedičstva, zničená hospodárska a sociálna infraštruktúra a škody na životnom prostredí.

(3)

Akcia Spoločenstva s cieľom vykonávania uznesenia Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 8. júla 1991 o zlepšení vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi v prípade prírodnej alebo technickej katastrofy (4) pomáha chrániť ľudí, životné prostredie a majetok. Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov zo 17. marca 1992 o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, ktorý Spoločenstvo schválilo rozhodnutím Rady 98/685/ES (5), prispel k ďalšiemu zlepšeniu prevencie a zvládania následkov priemyselných havárií.

(4)

Všeobecným cieľom mechanizmu je na požiadanie poskytnúť podporu v prípade závažných mimoriadnych udalostí a uľahčiť lepšiu koordináciu pomocných zásahov členských štátov a Spoločenstva. Za posledné tri roky značne narástol počet krajín, ktoré v rámci mechanizmu žiadali o pomoc v oblasti civilnej ochrany. Mechanizmus by sa mal posilniť s cieľom zabezpečiť zefektívnenie a zviditeľnenie európskej solidarity a umožniť budovanie Európskej kapacity rýchlej reakcie na základe modulov civilnej ochrany členských štátov v zmysle požiadaviek zo zasadnutia Európskej rady zo 16. a 17. júna 2005 a uznesenia Európskeho parlamentu z 13. januára 2005 o katastrofe cunami.

(5)

Mechanizmus by riadne zohľadňoval príslušné právne predpisy Spoločenstva a medzinárodné záväzky. Toto rozhodnutie by preto nemalo ovplyvniť recipročné práva a povinnosti členských štátov vyplývajúce z bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv, ktoré súvisia s oblasťami, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie.

(6)

Mechanizmus by mal uľahčiť zásahy v oblasti civilnej ochrany pri všetkých typoch závažných mimoriadnych udalostí vrátane prírodných a človekom zavinených katastrof, teroristických činov a technologických, radiačných a ekologických havárií, vrátane havarijného znečisťovania morí. V prípade každej z uvedených mimoriadnych udalostí je možné žiadať o pomoc v oblasti civilnej ochrany, ktorá doplní zásahové kapacity postihnutej krajiny.

(7)

Prevencia má pri ochrane pred prírodnými, technologickými a ekologickými katastrofami veľký význam a bude potrebné uvažovať o ďalších akciách. Prostredníctvom pomoci pri ďalšom rozvíjaní systémov detekcie a včasného varovania by Spoločenstvo malo pomáhať členským štátom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu pomoci v prípade katastrof a pri vyrozumení občanov EÚ. Tieto systémy by mali brať do úvahy existujúce informačné zdroje a stavať na nich.

(8)

Na úrovni členských štátov a Spoločenstva je potrebné prijať prípravné opatrenia, pomocou ktorých sa v prípade mimoriadnej udalosti umožní rýchla mobilizácia a náležite flexibilná koordinácia pomocných zásahových tímov a prostredníctvom programu odbornej prípravy sa zabezpečí schopnosť účinnej reakcie a komplementarity vyhodnocovacích a/alebo koordinačných tímov, zásahových tímov a prípadných iných zdrojov.

(9)

Iné prípravné opatrenia zahŕňajú zhromažďovanie informácií súvisiacich s potrebnou zdravotníckou pomocou a podporu využívania nových technológií. Takéto informácie sa týkajú zdravotníckych zdrojov, ktoré členské štáty môžu dobrovoľne sprístupniť na účely ochrany verejného zdravia po žiadosti o zásah v rámci mechanizmu. V súlade s článkom 296 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva nie je žiaden členský štát povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti.

(10)

S cieľom prispieť k budovaniu kapacity rýchlej reakcie v oblasti civilnej ochrany by sa malo zvážiť vytváranie ďalších modulov pomoci pri zásahoch v oblasti civilnej ochrany, ktoré by sa skladali zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov a ktoré by boli úplne interoperabilné. Moduly sa organizujú na úrovni členských štátov a podliehajú ich riadeniu a vedeniu.

(11)

V prípade, že sa v rámci Spoločenstva vyskytne alebo bezprostredne hrozí závažná mimoriadna udalosť, ktorá má alebo môže mať cezhraničné účinky alebo ktorá môže viesť k žiadosti o pomoc od jedného členského štátu alebo viacerých členských štátov, je potrebné, aby bola táto skutočnosť primerane oznámená prostredníctvom zavedeného spoľahlivého spoločného komunikačného a informačného systému pre mimoriadne udalosti.

(12)

Mechanizmus by mal umožniť mobilizáciu pomocných zásahov a uľahčiť ich koordináciu na zabezpečenie lepšej ochrany, prednostne osôb, ale aj životného prostredia a majetku, vrátane kultúrneho dedičstva, čím by sa znížili straty na ľudských životoch, zranenia, materiálne škody, hospodárske a ekologické škody a dosiahlo by sa priblíženie k splneniu cieľov sociálnej súdržnosti a solidarity. Intenzívnejšia spolupráca v oblasti pomocných zásahov civilnej ochrany by mala byť založená na štruktúre civilnej ochrany Spoločenstva, ktorá pozostáva z monitorovacieho a informačného centra a spoločného komunikačného a informačného systému pre mimoriadne udalosti spravovaného Komisiou a kontaktnými bodmi v členských štátoch. Takisto by mala poskytovať rámec na zber overených informácií o mimoriadnych udalostiach, na rozširovanie takýchto informácií členským štátom a na zdieľanie skúseností získaných pri zásahoch.

(13)

Kontaktné body v členských štátoch by mali byť schopné poskytovať informácie o dostupnosti pomoci v oblasti civilnej ochrany, o ktorú žiada postihnutá krajina, vrátane dostupnosti vojenských prostriedkov a kapacít.

(14)

Na účely podpory budovania kapacity rýchlej reakcie na úrovni Spoločenstva je potrebné zlepšiť dostupnosť primeraných dopravných prostriedkov. Spoločenstvo by malo podporovať a dopĺňať úsilie členských štátov zjednodušovaním združovania dopravných zdrojov členských štátov a prípadnými finančnými príspevkami na ďalšie dopravné prostriedky.

(15)

V súvislosti s pomocnými zásahmi civilnej ochrany mimo Spoločenstva by mal mechanizmus uľahčovať a podporovať akcie Spoločenstva a členských štátov. Pomocné zásahy mimo Spoločenstva sa môžu realizovať samostatne alebo v rámci operácie vedenej medzinárodnou organizáciou; v takom prípade by Spoločenstvo malo rozvíjať svoje vzťahy s príslušnými medzinárodnými organizáciami.

(16)

V prípade účasti Organizácie Spojených národov zohráva táto organizácia celkovú koordinačnú úlohu pri záchranných operáciách v tretích krajinách. Pomoc v oblasti civilnej ochrany poskytovaná v rámci tohto mechanizmu by sa mala koordinovať s OSN a inými relevantnými medzinárodnými aktérmi s cieľom maximalizovať využívanie dostupných zdrojov a vyhnúť sa zbytočnému zdvojeniu úsilia. Zlepšená koordinácia pomoci v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom mechanizmu je predpokladom podpory celkového koordinačného úsilia a zabezpečenia rozsiahlej účasti Európy na celkovom záchrannom úsilí. V prípade mimoriadnych udalostí, pri ktorých sa pomoc poskytuje nielen v rámci mechanizmu, ale aj podľa nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (6), by Komisia mala zabezpečiť účinnosť, koherentnosť a komplementaritu celkovej reakcie Spoločenstva.

(17)

Mechanizmus Spoločenstva by mohol byť aj nástrojom na uľahčenie a podporu krízového riadenia v súlade so Spoločným vyhlásením Rady a Komisie z 29. septembra 2003 o využívaní nástroja Spoločenstva pre oblasť civilnej ochrany v rámci krízového manažmentu podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii, Takýmto rozhodnutím nie sú dotknuté právomoci a úloha predsedníctva v rámci krízového riadenia podľa uvedenej hlavy.

(18)

Mechanizmus by sa mohol v súvislosti s činnosťami v oblasti civilnej ochrany použiť aj na podporu konzulárnej pomoci určenú občanom EÚ v prípade závažných mimoriadnych udalostí v tretích krajinách, ak o ňu požiadajú konzulárne orgány členských štátov.

(19)

V prípadoch, keď sa použitie vojenských prostriedkov a kapacít považuje za vhodné, sa spolupráca s vojenskými silami bude riadiť podmienkami, postupmi a kritériami ustanovenými Radou alebo jej príslušnými orgánmi týkajúcimi sa sprístupnenia vojenských prostriedkov a kapacít súvisiacich s ochranou civilného obyvateľstva pre mechanizmus.

(20)

Použitie vojenských prostriedkov a kapacít by malo byť v súlade aj so zásadami relevantných usmernení OSN.

(21)

Účasť kandidátskych krajín a spolupráca s ostatnými tretími krajinami a medzinárodnými a regionálnymi organizáciami by mala byť možná.

(22)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(23)

Ciele tohto rozhodnutia, a to uľahčenie posilnenej spolupráce medzi Spoločenstvom a členskými štátmi pri pomocných zásahoch civilnej ochrany pre prípad závažných mimoriadnych udalostí alebo ich bezprostrednej hrozby, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa z dôvodu rozsahu alebo následkov navrhovanej akcie a so zohľadnením úžitku, ktorý mechanizmus prinesie v súvislosti so znižovaním strát na ľudských životoch a znižovaním škôd, dajú lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva.

V prípade, že na zvládnutie závažnej mimoriadnej udalosti nestačia zásahové kapacity postihnutého členského štátu, mal by mať tento štát možnosť využiť mechanizmus na doplnenie vlastných zdrojov v oblasti civilnej ochrany. Spoločenstvo môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(24)

V Zmluve o založení Európskeho spoločenstva a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu nie sú ustanovené iné právomoci na prijatie tohto rozhodnutia ako právomoci, ktoré sú uvedené v článkoch 308 a 203,

1.

určenie zásahových tímov a ďalšej zásahovej podpory, ktoré sú v členských štátoch dostupné na účely pomocného zásahu v prípade mimoriadnej udalosti;

2.

zavedenie a realizácia programu odbornej prípravy pre zásahové tímy a ďalšiu zásahovú podporu, ako aj pre expertov tímov zodpovedných za vyhodnocovanie a/alebo koordináciu (ďalej len „vyhodnocovacie a/alebo koordinačné tímy“);

3.

workshopy, semináre a pilotné projekty o hlavných aspektoch zásahov;

4.

vytvorenie a vyslanie vyhodnocovacích a/alebo koordinačných tímov;

5.

zriadenie a riadenie monitorovacieho a informačného centra (MIC), ktoré je 24 hodín denne dostupné a schopné okamžitej reakcie a ktoré bude slúžiť členským štátom a Komisii na účely tohto mechanizmu;

6.

zriadenie a spravovanie spoločného komunikačného a informačného systému pre mimoriadne situácie CECIS na umožnenie komunikácie a zdieľania informácií medzi MIC a kontaktnými bodmi členských štátov;

7.

prispievanie k rozvoju systémov detekcie a včasného varovania pre katastrofy, ktoré môžu mať vplyv na územie členských štátov, s cieľom umožniť rýchlu reakciu členských štátov a Spoločenstva, ako aj prispievanie k zriaďovaniu takýchto systémov prostredníctvom štúdií a posudkov ich uskutočniteľnosti a činností podporujúcich ich prepojenie s MIC a CECIS. Takéto systémy musia zohľadňovať a využívať existujúce informačné zdroje a zdroje pre monitorovanie a detekciu;

8.

podpora členských štátov pri získavaní prístupu k vybaveniam a dopravným prostriedkom prostredníctvom:

9.

dopĺňanie dopravy zabezpečenej členskými štátmi poskytnutím ďalších dopravných prostriedkov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie v prípade závažných mimoriadnych udalostí;

10.

podpora konzulárnej pomoci určenej občanom EÚ v prípade závažných mimoriadnych udalostí v tretích krajinách, pokiaľ ide o činnosti v oblasti civilnej ochrany, ak o ňu požiadajú konzulárne orgány členských štátov;

11.

iné podporné a doplnkové činnosti potrebné v rámci mechanizmu, uvedené v článku 4 rozhodnutia Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (8).

1.

„závažná mimoriadna udalosť“ znamená akúkoľvek situáciu, ktorá má alebo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok a ktorá môže mať za následok žiadosť o pomoc v rámci mechanizmu;

2.

„reakcia“ znamená akúkoľvek činnosť vykonanú v rámci mechanizmu počas závažnej mimoriadnej udalosti alebo po nej s cieľom riešiť jej bezprostredné následky;

3.

„pripravenosť“ znamená stav pohotovosti a spôsobilosti ľudských alebo materiálnych zdrojov, ktorý im umožňuje zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na mimoriadnu udalosť a ktorý je výsledkom vopred prijatých opatrení;

4.

„včasné varovanie“ znamená včasné a účinné poskytnutie informácií, vďaka ktorým je možné konať s cieľom vyhnúť sa rizikám alebo ich znížiť a zabezpečiť pripravenosť na účinnú reakciu;

5.

„modul“ znamená sebestačné, samostatné a vopred vymedzené usporiadanie spôsobilostí členských štátov na základe úlohy a potrieb alebo mobilný operačný tím členských štátov, ktorý predstavuje kombináciu ľudských a materiálnych prostriedkov a ktorý možno charakterizovať na základe jeho schopnosti zasiahnuť alebo na základe úlohy (úloh), ktorú je schopný vykonať.

a)

pozostávajú z prostriedkov jedného alebo viacerých štátov, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme;

b)

sú schopné vykonávať úlohy v oblastiach reakcie;

c)

sú schopné plniť svoje úlohy v súlade s uznanými medzinárodnými usmerneniami, a teda:

d)

sú interoperabilné s inými modulmi;

e)

absolvovali výcvik a cvičenia, ktoré im umožnili splniť požiadavky na interoperabilitu podľa písmen a) a d);

f)

spadajú pod právomoc osoby, ktorá je zodpovedná za ich nasadenie;

g)

sú schopné poskytovať pomoc ostatným orgánom EÚ a/alebo medzinárodným inštitúciám, najmä Organizácii Spojených národov.

1.

zriadi a riadi MIC;

2.

zriadi a spravuje CECIS;

3.

prispieva k rozvoju detekčných systémov a systémov včasného varovania pre katastrofy, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 7;

4.

vytvorí možnosti na čo najrýchlejšiu mobilizáciu a vysielanie malých tímov expertov zodpovedných za:

5.

vytvorí školiaci program zameraný na zlepšenie koordinácie pomocných zásahov civilnej ochrany zabezpečením kompatibility a komplementarity medzi zásahovými tímami a modulmi uvedenými v článku 4 ods. 1 alebo inej vhodnej podpory pri zásahu uvedenej v článku 4 ods. 4 a na zlepšenie hodnotiacich schopností expertov uvedených v článku 4 ods. 2. Program musí zahŕňať spoločné kurzy a cvičenia a výmenný systém, aby jednotlivci mohli byť vyslaní do tímov v iných členských štátoch;

6.

v prípade závažnej mimoriadnej udalosti zhromaždí a kompiluje informácie o možnostiach členských štátov zabezpečovať výrobu sér a vakcín alebo inej potrebnej zdravotníckej pomoci, ako aj o ich zásobách, ktoré by mohli byť k dispozícii pre zásah;

7.

vytvorí program na vyhodnotenie skúseností získaných pri zásahoch realizovaných v rámci mechanizmu a bude tieto skúsenosti šíriť ďalej prostredníctvom informačného systému;

8.

stimuluje a podporuje zavádzanie a využívanie nových technológií na účely mechanizmu;

9.

prijíma opatrenia uvedené v článku 2 ods. 8 a 9;

10.

vytvorí kapacitu na poskytovanie základnej logistickej podpory pre vyhodnocovanie a/alebo koordináciu expertov;

11.

prijme akékoľvek iné podporné a doplnkové akcie, ktoré sú potrebné v rámci mechanizmu, ktoré sú uvedené v článku 4 rozhodnutia 2007/162/ES, Euratom.

a)

odošle žiadosť kontaktným bodom v ostatných členských štátoch;

b)

uľahčí mobilizáciu tímov, expertov, modulov a inej zásahovej podpory;

c)

zozbiera overené informácie o mimoriadnej udalosti a postúpi ich členským štátom.

a)

posúdi primeranosť možného využitia mechanizmu ako nástroja na uľahčenie a podporu krízového riadenia,

b)

a v prípade, že to považuje za potrebné, nadviaže vzťahy s postihnutou treťou krajinou na politickej úrovni a udržiava s ňou styky vo všetkých etapách mimoriadnej situácie vzhľadom na celkový politický a strategický rámec pomocného zásahu.

a)

udržiavanie priebežného dialógu s kontaktnými miestami členských štátov s cieľom zabezpečiť prostredníctvom mechanizmu účinný a jednotný príspevok Európy v oblasti civilnej ochrany k celkovej pomoci pri odstraňovaní následkov, a to najmä:

b)

udržiavanie styku s postihnutou treťou krajinou v súvislosti s technickými detailmi, ako napríklad presná potreba pomoci, prijatie ponúk a praktické pravidlá jej miestneho prijímania a rozdeľovania;

c)

udržiavanie styku alebo spolupráca s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UN OCHA) – ak je prítomný – a inými príslušnými aktérmi, ktorí prispievajú k celkovému zabezpečovaniu pomoci pri odstraňovaní následkov, s cieľom dosiahnuť čo najvyššiu súčinnosť, nachádzať možné oblasti dopĺňania a vyhýbať sa duplicite a výpadkom;

d)

udržiavanie styku so všetkými relevantnými aktérmi, najmä v záverečnej etape pomocného zásahu v rámci mechanizmu, na účely uľahčenia hladkého odovzdania.

a)

všetky členské štáty, ktoré v dôsledku žiadosti zaslanej prostredníctvom MIC poskytujú pomoc v oblasti civilnej ochrany podľa odseku 1, informujú MIC v plnom rozsahu o svojej činnosti a

b)

tímy a moduly členských štátov, ktoré sa na zásahu na mieste katastrofy zúčastňujú prostredníctvom mechanizmu, udržiavajú úzke styky s koordinačnými a/alebo vyhodnocovacími tímami MIC na mieste.

1.

zdroje, ktoré sú k dispozícii pre pomocný zásah podľa článku 4;

2.

MIC podľa článku 2 ods. 5;

3.

CECIS podľa článku 2 ods. 6;

4.

vyhodnocovacie a/alebo koordinačné tímy podľa článku 2 ods. 4 vrátane kritérií výberu expertov;

5.

program odbornej prípravy podľa článku 2 ods. 2;

6.

moduly podľa článku 4 ods. 3;

7.

detekčné systémy a systémy včasného varovania podľa článku 2 ods. 7;

8.

informácie o zdravotníckej pomoci podľa článku 5 ods. 6;

9.

zásahy v rámci Spoločenstva podľa článku 7, ako aj zásahy mimo Spoločenstva podľa článku 8.