22.7.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/14

(1)

Verband Privater Kabelnetzbetreiber e.V. (Nemecká asociácia káblových spoločností) (ďalej len ANGA) podala faxom zo 16. decembra 2002 neformálnu sťažnosť týkajúcu sa financovania digitálnej terestriálnej televízie (DVB-T) v regióne Berlín-Brandenbursko (2). Listom z 26. marca 2003 ANGA vyzvala Komisiu, aby začala konanie vo veci formálneho zisťovania a zamedzila poskytovaniu pomoci.

(2)

Listom z 2. mája 2003 Komisia požiadala Nemecko o poskytnutie informácií, ktoré po predĺžení termínu dostala 30. júna 2003. Zástupcovia Komisie sa stretli s údajným poskytovateľom pomoci, Medienanstalt (Rada pre vysielanie) Berlin-Brandenburg (ďalej len Mabb), 1. októbra 2003. V termínoch 23. októbra 2003 a 4. februára 2004 Mabb poskytla ďalšie informácie.

(3)

Listom z 23. decembra 2003 Kabel Baden-Württemberg GmbH & Co. KG (ďalej len Kabel BW) oznámila svoj úmysel podať sťažnosť týkajúcu sa financovania DVB-T v regióne Berlín-Brandenbursko. Stalo sa tak 8. marca 2004. Komisia sa však rozhodla neskúmať túto sťažnosť v rámci predmetného konania vo veci formálneho zisťovania. Keďže predmetom sťažnosti je stanovenie cien verejno-právnych vysielacích spoločností pri prenájme ich pozemných prenosových kapacít súkromným poskytovateľom rozhlasového vysielania, sťažnosť postúpili orgánom na všeobecné vyšetrovanie financovania verejno-právnych rozhlasových spoločností v Nemecku (3).

(4)

Listom zo 14. júla 2004 Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí začať vo veci predmetného opatrenia pomoci konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES (ďalej len rozhodnutie o začatí konania). Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskės únie28. augusta 2004 (4). Komisia vyzvala zúčastnené strany na predloženie svojich stanovísk k predmetnému opatreniu.

(5)

Po predĺžení termínu na zaslanie stanovísk Nemecko odpovedalo na rozhodnutie o začatí konania listom zo 4. októbra 2004. Okrem toho Komisia dostala stanoviská od týchto zainteresovaných strán: Nordic Satellite AB (ďalej len NSAB) (5), ProSiebenSat.1 Media AG (ďalej len ProSiebenSat.1), Asociácia európskych káblových operátorov (ďalej len ECCA) a Deutsche Telekom AG (ďalej len DTAG) (6), Asociácia európskych satelitných operátorov (ďalej len ESOA) (7). V liste zo 17. novembra 2004 Komisia poslala tieto stanoviská spolkovej vláde, ktorá odpovedala listom zo 16. decembra 2004.

(6)

Ďalšie informácie Komisia dostala od Mabb (8), od nemeckej asociácie káblových operátorov (9), od ANGA (10), od DTAG (11), a od spoločnosti European Economic & Marketing Consultants GmbH (ďalej len EE&MC), konajúcej z poverenia Kabel BW (12). Okrem toho sa 22. novembra 2004 uskutočnilo stretnutie úradov Komisie s ECCA, 2. marca 2005 s Mabb, 12. apríla 2005 s EE&MC a 28. apríla 2005 s DTAG (13). Komisia vzala na vedomie pripomienky Nemecka, uvedené v listoch zo 14. júna 2005 a 14. júla 2005, a zaujala k nim stanovisko listom z 15. augusta 2005.

(7)

Na predmetné konanie sa treba pozerať z hľadiska digitalizácie rozhlasového vysielania. Digitalizácia sa týka všetkých v súčasnosti bežných prenosových ciest rozhlasového vysielania, t. j. káblového, satelitného a pozemného prenosu.

(8)

Predmetná pomoc sa týka pozemného (terestriálneho) prenosu. V analógovom režime je možné terestriálne preniesť spravidla menej ako desať televíznych programov. V Berlíne však, v súvislosti s osobitnou situáciou pred pádom múru, bol možný analógový terestriálny prenos až 13 programov. Po digitalizácii sa dá terestriálne vysielať až 30 programov.

(9)

Od objavenia kábla a satelitu v 80. rokoch využitie pozemného prenosu v Nemecku prudko klesalo. Podľa údajov AGF/GfK situácia v prijímaní televízneho signálu v nemeckých domácnostiach k 1. januáru 2005 bola takáto: 5,2 % terestriálne, 55,9 % káblom a 38,9 % satelitom (14). Podľa údajov ASTRA/Infratest bol podiel domácností s terestriálnym príjmom v Nemecku ešte nižší, a to 3,8 % (koncom roka 2004) (15). Pre región Berlín-Brandenbursko ASTRA/Infratest uvádza tieto údaje o televíznom príjme domácností (koncom roka 2004): 2,8 % terestriálne, 67,5 % káblom a 29,7 % satelitom. Mabb uvádza pre svoje zariadenia v regióne Berlín-Brandenbursko v roku 2004 podiel domácností s terestriálnym príjmom pri prvom prístroji vo výške 5,3 % (16). V roku 2005 však podiel domácností v mestských oblastiach (50 % všetkých domácností v oblasti DVB-T, „kľúčová oblasť DVB-T“) dosahoval 11,4 %, čo jasne svedčí v prospech významu príjmu DVB-T v týchto oblastiach s najlepším príjmom.

Obr. 1

Trhový podiel terestriálneho prenosu v celoštátnom meradle a v regióne Berlín-Brandenbursko

(10)

Rozhodnutím spolkového kabinetu, opierajúcim sa o rozhodnutie predsedov vlád spolkových krajín, vznikla koncom roka 1997 „Initiative Digitaler Rundfunk“ (Iniciatíva digitálny rozhlas) (ďalej len IDR) na podporu digitalizácie rozhlasového vysielania. V rámci IDR spolok, spolkové krajiny a rôzni účastníci trhu vypracovali svoje odporúčania na digitalizáciu. Prvú správu IDR spolkový kabinet schválil v auguste 1998. IDR ju následne rozpracovala do podoby „Štartovací scenár digitalizácie 2000“ (17). V dokumente okrem iného stanovili, že digitalizácia rozhlasového káblového, satelitného a terestriálneho vysielania sa musí ukončiť najneskôr v roku 2010.

(11)

Pokiaľ ide o terestriálny prenos, spolkové krajiny Berlín a Brandenbursko prijali ako prvé spoločné opatrenia na uskutočnenie prechodu od analógovej k digitálnej terestriálnej televízii (ďalej len prechod). Potrebné právne podmienky boli vytvorené najprv zmenou štátnej zmluvy o spolupráci obidvoch krajín v oblasti rozhlasového vysielania (ďalej len štátna zmluva o médiách) v novembri 1998 (18). Dňa 17. decembra 2001 mediálna rada Mabb prijala rozhodnutie o finančnej podpore prechodu na digitalizáciu. V dohode uzatvorenej 13. februára 2002 (ďalej len dohoda o prechode) Mabb, verejno-právne organizácie ARD, ZDF a RBB („Rundfunk Berlin-Brandenburg“) (19), ako aj súkromné vysielacie spoločnosti RTL Television (ďalej len RTL-Gruppe) a ProSiebenSat.1 deklarovali základy prechodu na digitalizáciu, predovšetkým časový harmonogram realizácie jednotlivých stupňov prechodu a pridelenie multiplexov každému z piatich poskytovateľov služieb (20).

(12)

Digitálne terestriálne rozhlasové vysielanie sa týka vo všeobecnosti dvoch druhov prevádzkovateľov, ktorí sa za určitých predpokladov dajú vertikálne integrovať: prevádzkovateľov vysielacích sietí, ktorých úlohou je prenos rozhlasových signálov a poskytovateľov rozhlasových služieb, ktorí zostavujú obsahové programy. Vývoj digitálneho terestriálneho rozhlasu si vyžaduje prispôsobenie prenosových zariadení zo strany prevádzkovateľov vysielacích sietí, a tiež pridelenie prenosových frekvencií. Nasledujúce odseky popisujú postup prideľovania príslušných licencií prevádzkovateľom vysielacích sietí a poskytovateľom rozhlasových služieb nemeckými úradmi.

(13)

Mabb oznámila 7. mája 2002 Regulačnému úradu pre telekomunikácie a poštu (Regulierungsbehörde für Telekommunikation und Post) (ďalej len RegTP) potrebu frekvencií, ktorá vyplynula z dohody o prechode na digitalizáciu (21). Celková potreba pokrytia sa rozdelila na osem okruhov pokrytia (Berlín 1–5 a Brandenbursko 1–3). RegTP začal konanie o prideľovaní frekvencií 10. júla 2002 (22). V príslušnom nariadení sa už poukazuje na dodatočné pokrytie v celoštátnom rozsahu (23). T-Systems, dcérska spoločnosť DTAG, požiadala o pridelenie frekvencií v okruhoch Berlín 1–5 a Brandenbursko 3, RBB o pridelenie frekvencií v okruhoch Brandenbursko 1 a 2. Keďže pre každý z ôsmich okruhov existovala len jedna žiadosť o pridelenie frekvencií, RegTP pridelil frekvencie 14. októbra 2002 v konaní na základe žiadosti a upustil od druhého stupňa konania o prideľovaní frekvencií, teda vypísania súťaže (24). Pretože T-Systems a RBB už boli prevádzkovateľmi analógovej terestriálnej siete a teda vlastníkmi telekomunikačnej licencie, bola splnená aj táto podmienka pridelenia frekvencií. Následne obidvaja prevádzkovatelia vysielacích sietí zaplatili príslušné poplatky za pridelenie frekvencií na základe platných právnych predpisov.

(14)

V praxi T-Systems prevádzkuje aj obidva multiplexy, ktoré boli pridelené RBB. RBB a T-Systems uzatvorili zmluvu, na základe ktorej T-Systems preberá za RBB poskytovanie a prenechávanie, ako aj prevádzku technických zariadení na vysielanie DVB-T. Zmluva nadobudla platnosť na začiatku druhej fázy prechodu 28. februára 2003 a jej platnosť je desať rokov. Okrem toho T-Systems a všetky vysielacie organizácie ARD uzatvorili „Rámcovú zmluvu na zabezpečenie DVB-T v Nemecku“, ktorá poveruje T-Systems technickou prevádzkou sietí DVB-T. Licencie na sieť DVB-T majú platnosť do konca roka 2025 (25).

(15)

Na rozdiel od regionálneho prideľovania frekvencií pre osem multiplexov pre región Berlín-Brandenbursko všetky spolkové krajiny avizovali spoločne celoštátnu potrebu poskytnutia multiplexu, ktorý by mal byť k dispozícii ZDF. RegTP začal konanie o pridelení frekvencie pre tento multiplex 27. novembra 2002 (26). Príslušné nariadenie uvádza, že konanie sa začína, aj keď v danom momente na území Spolkovej republiky ešte nie sú k dispozícii dostatočné možnosti využitia frekvencie a konkrétne okruhy rozmiestnenia frekvencií ešte nie sú známe (27). Okrem toho nariadenie uvádza, že celoštátnu potrebu by mal realizovať jeden sieťový prevádzkovateľ. Inými slovami, uchádzači nemali možnosť uchádzať sa o prevádzku tohto multiplexu iba v určitých regiónoch. Jediný podnik, ktorý požiadal o prevádzku tohto multiplexu, bol T-Systems.

(16)

Uvedený spôsob prideľovania multiplexov prevádzkovateľom vysielacích sietí na základe telekomunikačného zákona treba rozlišovať od prideľovania programov poskytovateľom rozhlasového vysielania na základe zákona o médiách. Prideľovanie programových miest je v kompetencii Mabb. Príslušný spôsob prideľovania upravujú stanovy DVB-T z 9. júla 2001 (28). V súlade s paragrafom 52 a) ods. 1 štátnej zmluvy o vysielaní (29) a paragrafom 6 a) ods. 1 štátnej zmluvy o médiách sa tu zdôrazňuje, že pri prvom prideľovaní digitálnych pozemných prenosových kapacít sa treba zamerať predovšetkým na tie programy, ktoré sa už v Berlíne a Brandenbursku šíria analógovým spôsobom. Technické prenosové kapacity pre tieto programy musia byť rovnocenné ostatným prenosovým kapacitám. Pokiaľ ide o súkromné mediálne skupiny, vysielajúce viac ako jeden televízny program analógovou terestriálnou cestou, stanovy predpokladajú prideľovanie nie jednotlivých programov, ale celých multiplexov.

Tabuľka 1

Programové obsadenie a prevádzkovatelia sietí počas prechodu na digitálne vysielanie

(17)

Celá prenosová kapacita rozhlasového vysielania zahŕňala sedem multiplexov, ktoré boli nakoniec pridelené takto: tri celé multiplexy (K 07, K 27, K 33) a jeden program na štvrtom multiplexe (K 05) verejno-právnym rozhlasom (ARD a ZDF). Dva programy na štvrtom multiplexe boli pridelené vysielacím spoločnostiam FAB (Fernsehen aus Berlin) a BBC World, ktorí už mali zastúpenie v analógovej sieti. Po jednom celom multiplexe dostali dve súkromné mediálne skupiny RTL-Gruppe (K 25) a ProSiebenSat.1 (K 44). Všetky tieto programové miesta Mabb pridelila na základe svojho rozhodnutia bez vypísania verejnej súťaže. Pokiaľ ide o ostatné prenosové kapacity, rozhodnutie z 8. mája 2002 stanovilo vypísanie verejnej súťaže na každé jednotlivé programové miesto (30). Pre nedostatok vhodných uchádzačov boli tieto programové miesta pridelené najprv bez súťaže na jeden rok týmto vysielacím spoločnostiam (31): Eurosport, Viva Plus, Deutsches Sportfernsehen (DSF) a SWR. Po tom, ako sa tieto podniky zúčastnili druhej verejnej súťaže, vypísanej 16. apríla 2004 (32), sa licencie na príslušné programy predĺžili na päť rokov. Zvyšná prenosová kapacita (K 39) sa rezervovala pre poskytovateľov iných služieb, pričom by sa malo testovať najmä digitálne televízne vysielanie pre mobilné telefóny (DVB-H).

(18)

Pokiaľ ide o konkrétnu podobu prechodu, je potrebné spomenúť pilotný projekt DVB-T, ktorý prebieha od augusta 1997, v rámci ktorého DTAG spoločne s Mabb a SFB odskúšali prevádzku siete DVB-T v Berlíne-Brandenbursku. Pravidelná prevádzka prvého stupňa prechodu, obsahujúca napojenie dvoch digitálnych multiplexov (K 05 a K 44), ktoré prevádzkoval T-Systems, sa začala 1. novembra 2002. S ukončením analógového vysielania nadregionálnych súkromných televíznych programov k 28. februáru 2003 nastalo podstatné rozšírenie DVB-T (druhá fáza prechodu). Po štyroch mesiacoch paralelnej prevádzky (Simulcast) tieto programy prešli kompletne na digitálne terestriálne vysielanie. A 4. augusta 2003 všetky ostatné vysielače ukončili analógové terestriálne vysielanie.

(19)

Predmetom konania vo veci formálneho zisťovania je finančná podpora prechodu z analógového na digitálne terestriálne televízne vysielanie, ktorú poskytla Mabb. Právnym základom tejto pomoci je paragraf 40 štátnej zmluvy o vysielaní (ods. 1 bod 2), resp. paragraf 8 štátnej zmluvy o médiách (ods. 1 bod 8), podľa ktorej je úlohou vysielacích rád jednotlivých spolkových krajín, respektíve Mabb, podporovať zo svojho podielu na rozhlasových poplatkoch okrem iného aj technickú infraštruktúru prevádzkovania rozhlasu a televízie, ako aj projekty zamerané na nové techniky prenosu rozhlasového a televízneho vysielania. Opierajúc sa o tento právny základ, Mabb vypracovala už spomínané stanovy DVB-T a s verejno-právnymi rozhlasovými spoločnosťami a súkromnými mediálnymi skupinami ProSiebenSat.1 a RTL-Gruppe uzatvorila dohodu o prechode na digitálne vysielanie.

(20)

Podľa tvrdenia Nemecka je hlavným účelom podpory zabezpečenie plurality médií v stále rovnorodejšom prostredí, zachovanie hospodárskej súťaže v infraštruktúre digitálnych prenosových ciest, efektívne využívanie frekvencií a vývoj nových služieb a aplikácií.

(21)

So súkromnými mediálnymi skupinami ProSiebenSat.1 a RTL-Gruppe Mabb uzatvorila dohody, kde sa ako hlavné body podpory uvádzajú (33):

(22)

Podľa informácií, predložených Nemeckom, dotácie zodpovedajú cca jednej tretine sumy, ktorú musia mediálne skupiny uhradiť prevádzkovateľovi sietí za prenos. Podpora je dimenzovaná tak, aby obidve skupiny platili prevádzkovateľovi sietí za jeden multiplex rovnako ako predtým za jeden analógový kanál. Podpora vo výške jednej tretiny nákladov digitálneho prenosu takto zohľadňuje skutočnosť, že prenos multiplexu je asi o 50 % drahší ako prenos analógového kanálu. Na tomto mieste Komisia upozorňuje, že pritom treba takisto zohľadniť fakt, že multiplex má štvornásobne vyššiu prenosovú kapacitu ako analógový kanál, čo predstavuje štyri programové miesta namiesto jedného.

(23)

S FAB a BBC World, ktoré mali pred prechodom na digitalizáciu takisto analógové terestriálne vysielanie a teda aj nárok na programové miesto v sieti DVB-T, Mabb uzatvorila podobné dohody (35). Aj týmto staniciam Mabb poskytuje dotáciu k vysielacím nákladom počas piatich rokov. Dotácia zodpovedá jednej tretine sumy uhrádzanej prevádzkovateľovi sietí. Základom pre výpočet dotácie je faktúra operátora sietí. Výška ročnej podpory však môže dosiahnuť maximálne 68 167 EUR.

(24)

Pokiaľ ide o stanice, ktoré pred prechodom na digitalizáciu nemali terestriálny prenos, a to Eurosport, Viva plus a DSF, s tými Mabb uzatvorila tretí typ zmlúv (36). Tieto vysielače majú pridelené programové miesta len na dobu jedného roka s platnosťou od 1. augusta 2003. Počas tohto obdobia Mabb poskytla každej stanici dotáciu vo výške 65 000 EUR. Akonáhle vysielacie náklady operátora sietí, a teda aj poplatky, ktoré musia stanice platiť prevádzkovateľovi, klesnú, zníži sa primerane aj výška dotácie. Zvýšenie dotácie sa neplánuje. Po druhej verejnej súťaži na obsadenie programových miest, ktorú Mabb vypísala 16. apríla 2004, nasledovalo predĺženie licencií na vysielanie DVB-T a teda aj predĺženie poskytovania dotácií na päť rokov.

(25)

Spolková vláda vo svojom stanovisku k rozhodnutiu o začatí konania uviedla, že programy uvedených súkromných poskytovateľov rozhlasových služieb sa každoročne dotujú sumou 60 000 EUR každý. Pokiaľ ide o obidve mediálne skupiny RTL a ProSiebenSat.1, zodpovedá to ročnej podpore okolo 240 000 EUR na každú skupinu. V odpovedi na neskoršiu žiadosť o poskytnutie informácií spolková vláda však tieto informácie korigovala. Verejná podpora zodpovedá v skutočnosti sumám uvedeným v zmluvách s jednotlivými poskytovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania. Podľa toho Mabb použila v prvom plnom roku poskytovania podpory – v roku 2004 – pre súkromných poskytovateľov rozhlasového a televízneho vysielania tieto sumy: pre ProSiebenSat.1 Gruppe 330 000 EUR, pre RTL-Gruppe 265 000 EUR, pre FAB a BBC World po 68 167 EUR a pre DSF, Eurosport a Viva Plus po 65 000 EUR. Z týchto údajov vyplýva výška celkovej dotácie, ktorú Mabb poskytla súkromným poskytovateľom rozhlasového a televízneho vysielania – približne 4 mil. EUR. Mabb doteraz vyplatila už približne polovicu tejto sumy.

(26)

Ako je zrejmé z dohôd medzi Mabb a jednotlivými poskytovateľmi rozhlasových a televíznych služieb, poskytovatelia platia prevádzkovateľovi sietí za šírenie svojich programov v sieti DVB-T poplatok. Podľa pôvodných verejných súťaží (A.6) na obsadenie programových miest podliehajú tieto poplatky regulácii zo strany RegTP (37). Podľa spolkového telekomunikačného zákona (ďalej len TKG) z 22. júna 2004 však treba konštatovať značné ovládanie trhu prevádzkovateľom siete na to, aby RegTP mohol prijať opatrenia na reguláciu poplatkov (paragrafy 10 – 13 TKG). Pokiaľ ide o sieť DVB-T, RegTP zatiaľ nerobil žiadne vymedzenie trhu a teda ani nekonštatoval značné ovládanie trhu, ktoré je predpokladom regulácie poplatkov.

(27)

Regulácia poplatkov v prípade značného ovládania trhu zo strany prevádzkovateľa siete podľa paragrafy 30 – 33 TKG by sa musela riadiť zásadou dodržania efektívnych nákladov na poskytovanie služieb. T-Systems oznámil, že svoju tvorbu cien podriaďuje tejto zásade, aj keď ho k tomu zatiaľ nič právne nezaväzuje.

(28)

Mabb financuje dotácie vysielacích nákladov súkromných poskytovateľov vysielania zo svojho rozpočtu. Rozpočet Mabb sa financuje hlavne z dvojpercentného podielu na rozhlasových a televíznych koncesionárskych poplatkoch, pripadajúcich na Berlín a Brandenbursko (podľa paragrafu 40 štátnej zmluvy o vysielaní a paragrafu 15 štátnej zmluvy o médiách).

(29)

Mabb poskytuje uvedenú podporu iba súkromným poskytovateľom vysielacích služieb. Náklady verejno-právneho rozhlasu a televízie na vysielanie DVB-T sa financujú z koncesionárskych poplatkov, ktoré im prislúchajú. Zo správ KEF vyplýva, že ARD použila v období rokov 2001 až 2004 na DVB-T v celoštátnom meradle celkom 43,9 mil. EUR, ZDF zasa 35,6 mil. EUR (38). Regionálne rozdelenie týchto nákladov sa zo správ KEF nedá zistiť. Možno však predpokladať, že podstatná časť týchto prostriedkov na vysielanie DVB-T bola k dispozícii regiónu Berlín-Brandenbursko, pretože toto bol prvý a v danom čase najdlhšie existujúci projekt DVB-T v Nemecku. Po rozbehnutí vysielania DVB-T v Berlíne-Brandenbursku 1. novembra 2002 nasledovalo ďalšie až 24. mája 2004 v Severnom Porýní-Westfálsku a potom v druhom polroku 2004 v regióne Rýn-Mohan a na severe Nemecka.

(30)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia najprv konštatovala, že opísané opatrenie zjavne spĺňa všetky kritériá článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a mohlo by sa teda považovať za štátnu pomoc. Komisia rozlišovala najmä dva druhy potenciálne zvýhodnených príjemcov pomoci, a to súkromných poskytovateľov rozhlasových služieb ako priamo zvýhodnených a operátora vysielacích sietí T-Systems ako nepriamo zvýhodneného.

(31)

Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosť o zlučiteľnosti pomoci so Zmluvou o ES. Zdá sa, že nie sú splnené ani výnimky zo všeobecného zákazu pomoci podľa článku 87 ods. 2, ani výnimka podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Za osobitne problematické Komisia považuje, že pomoc zrejme porušuje zákaz technologickej neutrality. Okrem toho Komisia uvažovala nad tým, či pomoc nemožno považovať za kompenzáciu služby vo verejnom záujme.

(32)

V konečnom dôsledku Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania preto, aby Nemecko a zúčastnené strany dostali príležitosť vyjadriť sa k predbežnému hodnoteniu daného opatrenia zo strany Komisie a aby Komisia získala informácie vo veci tejto záležitosti.

(33)

NSAB predložila dve stanoviská, v ktorých v zásade podporila hodnotenie Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania. Konkrétne NSAB vyjadrila názor, že v prípade tohto opatrenia ide o štátnu pomoc, ktorá navyše nespĺňa kritériá žiadneho ustanovenia o výnimkách. NSAB zdôrazňuje hlavne skutočnosť, že opatrenie nemá technologicky neutrálny charakter, a tiež negatívne dôsledky nepriameho zvýhodnenia T-Systems na hospodársku súťaž prevádzkovateľov káblových a satelitných sietí.

(34)

Stanovisko ProSiebenSat.1 zdôrazňuje význam podpory pre úspešnosť digitalizácie z podnikateľského hľadiska. Bez podpory by ProSiebenSat.1 bola zvažovala odpojenie terestriálneho prenosu v Berlíne-Brandenbursku bez náhrady. Okrem toho je s prechodom na digitalizáciu spojené riziko, že náhle odpadne terestriálne pokrytie, čo negatívne ovplyvní financovanie komerčných rozhlasových a televíznych staníc z príjmov za reklamu. Okrem toho ProSiebenSat.1 poukazuje na to, že účasť veľkých súkromných mediálnych skupín po boku verejno-právnych poskytovateľov rozhlasového a televízneho vysielania bola potrebná na to, aby sa zlepšila akceptácia zo strany spotrebiteľov. Okrem toho ProSiebenSat.1 uvádza, že výhoda, vzniknutá podporou, bola postúpená ďalej v podobe platby za prenos prevádzkovateľovi vysielacích sietí T-Systems. Na záver ProSiebenSat.1 uvádza, že podpora Mabb znižuje výhodu verejno-právneho rozhlasu a televízie v hospodárskej súťaži, keďže tieto majú na zavedenie DVB-T k dispozícii lepšie finančné vybavenie z prostriedkov vybraných na koncesionárskych poplatkoch.

(35)

Stanovisko ECCA v zásade podporuje hodnotenie Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania. ECCA upozorňuje hlavne na to, že popisované opatrenie znevýhodňuje operátorov iných prenosových ciest, ktorí sa financujú výlučne na kapitálových trhoch.

(36)

Stanovisko ESOA rovnako podporuje hodnotenie Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania, že popisované opatrenie je štátnou pomocou, ktorá je nezlučiteľná so Zmluvou o ES. ESOA okrem toho podčiarkuje, že satelity sú v mnohých ohľadoch lacnejšou a trhovo vhodnejšou formou prenosu rozhlasového a televízneho vysielania ako digitálny terestriálny prenos.

(37)

DTAG vo svojom stanovisku spochybňuje fakt, že pri podpore Mabb ide o štátne prostriedky a teda o pomoc. Okrem toho DTAG uvádza, že T-Systems sa nemôže považovať za nepriamo zvýhodnený podnik. T-Systems dostáva za prenos DVB-T trhovú odmenu a okrem toho mu frekvencie pridelili v otvorenom a transparentnom ponukovom konaní. Na podporu sa tiež treba pozerať ako na náhradu za poskytovanie verejno-prospešnej služby zo strany súkromných rozhlasových a televíznych poskytovateľov. Títo by sa boli vzdali analógového terestriálneho prenosu a prešli na prenos DVB-T. To vylučuje aj existenciu nepriamej pomoci v prospech T-Systems. Napokon DTAG popiera, že by prišlo k narušeniu hospodárskej súťaže medzi terestriálnym, káblovým a satelitným prenosom, pretože všetky tri prenosové cesty sú z hľadiska spotrebiteľa navzájom nezameniteľné.

(38)

Komisia konštatuje, že ostatné stanoviská boli doručené po stanovenom termíne jedného mesiaca, pričom zainteresované strany nepožiadali o predĺženie termínu. Keďže však tieto stanoviská prispeli k plnšiemu chápania formy a účinnosti daného opatrenia, uvádzajú sa v ďalšej časti v záujme zachovania čo najväčšej transparentnosti. Všetky stanoviská a informácie sa zaslali Nemecku so žiadosťou, aby sa k nim vyjadrilo.

(39)

Deutscher Kabelverband zastáva vo svojom stanovisku názor, že opatrenie je jednostrannou podporou DVB-T z verejných zdrojov, ktorá vedie k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže navzájom si konkurujúcich sieťových infraštruktúr. Výstavba siete DVB-T sa uskutočňuje bez hospodárskeho rizika pre operátora siete, keďže účasť súkromných rozhlasových a televíznych spoločností sa zabezpečuje výplatou dotácií. Okrem toho Deutscher Kabelverband uvádza, že ani verejná súťaž, ktorú vypísal RegTP na sieť DVB-T, ani verejná súťaž, ktorú vypísala Mabb na rozhlasové licencie, sa nedá považovať za otvorenú a transparentnú. Asociácia okrem toho pochybuje, či podpora bola potrebná, keďže prechod na digitalizáciu bol vo vlastnom záujme účastníkov trhu, resp. existovali alternatívy k realizovanej podpore. Nakoniec asociácia uvádza, že podpora nie je primeraná, pretože nebola vypočítaná podľa konkrétnych nákladov vysielacích spoločností.

(40)

Podobný názor zastáva ANGA, ktorá tiež poukazuje na chýbajúcu otvorenosť výsledkov verejnej súťaže na úrovni prevádzky vysielacích sietí a rozhlasových licencií. Takisto poukazuje na vlastný záujem operátora vysielacej siete a rozhlasových a televíznych spoločností o prechod na digitálne terestriálne vysielanie. Okrem toho ANGA kritizuje smerovanie DVB-T proti káblovému vysielaniu a polemizuje s argumentmi, že DVB-T prispeje k pluralite názorov, resp. že sa dá odôvodniť sociálno-politickými aspektmi. Napokon ANGA argumentuje tým, že vyberanie poplatkov od zákazníkov by bolo alternatívou k podpore.

(41)

V stanovisku Kabel BW sa uvádza, že podpora DVB-T zo strany Mabb mala za následok narušenie hospodárskej súťaže v neprospech satelitných a káblových služieb. Pomocou analytického modelu nákladov sa Kabel BW snaží dokázať, že podpora siete DVB-T v regióne Berlín-Brandenbursko nebola potrebná, pretože poplatky operátora vysielacej siete by boli postačili na pokrytie digitálneho terestriálneho prenosu. Kabel BW z toho vyvodzuje, že kompenzácia vo forme podpory zo strany Mabb nie je potrebná, ani keby sa výstavba siete DVB-T hodnotila ako služba vo verejnom záujme.

(42)

Nemecko vyjadruje vo svojom stanovisku k začatiu konania názor, že pomoc zo strany Mabb nie je štátnou pomocou podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Po prvé, pri tejto podpore nejde o štátne prostriedky, keďže peniaze nepodliehajú kontrole zo strany štátu, ale o ich použití nezávisle rozhoduje Mabb. Po druhé, podpora nespĺňa skutkovú podstatu určitosti zvýhodnenia. Ani pokiaľ ide o súkromné rozhlasové a televízne spoločností ako priamo zvýhodnené, ani z hľadiska prevádzkovateľa vysielacej siete sa nedá hovoriť o určitosti, keďže podpora príslušných podnikov je výsledkom otvoreného a transparentného výberového konania. Tým sa výhoda pre určitý podnik vylučuje. Po tretie, Nemecko uvádza, že podpora nenarušuje hospodársku súťaž. Na úrovni poskytovateľov rozhlasových a televíznych služieb digitalizácia zlepšuje hospodársku súťaž, pretože sa tak uvoľňujú kapacity pre dodatočné programy. Na úrovni prevádzkovateľov vysielacích sietí neexistuje dostatočná zameniteľnosť prenosových ciest, čo by bolo potrebným predpokladom narušenia hospodárskej súťaže.

(43)

V prípade, že by Komisia kvalifikovala toto opatrenie ako štátnu pomoc, bude spolková vláda argumentovať zlučiteľnosťou opatrenia so Zmluvou o ES podľa článku 87 ods. 3 písm. c), článku 87 ods. 3 písm. d) alebo článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(44)

Podľa článku 87 ods. 3 písm. c) opatrenie prispieva k rozvoju sektoru rozhlasu a televízie tým, že DVB-T umožňuje prenos viacerých televíznych vysielaní a podnecuje vznik nových služieb ako je interaktívna televízia alebo mobilný a prenosný príjem. Okrem toho opatrenie podporuje mediálnu rozmanitosť, hospodársku súťaž medzi jednotlivými digitálnymi prenosovými cestami a efektívne využívanie frekvencií. Okrem toho Nemecko argumentuje tým, že poskytnutie podpory týmto spôsobom je potrebné a primerané, keďže trh sám osebe by nebol schopný vyvolať prechod na digitalizáciu, pričom samotnú pomoc možno hodnotiť ako pomerne nízku štartovaciu podporu.

(45)

Nemecko na základe článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES argumentuje, že dané opatrenie sa dá zdôvodniť ako pomoc na podporu kultúry. Podpora slúži na tvorbu pluralistického systému vysielania rozhlasu a televízie, a teda patrí do kompetencie členských štátov v oblasti kultúry.

(46)

Nakoniec Nemecko argumentuje tým, že pri šírení televíznych programov prostredníctvom DVB-T ide o službu vo verejnom záujme a pomoc je podľa článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES legálna. Súkromné vysielacie spoločnosti Mabb zmluvami o pridelení kapacít, ktoré s nimi uzatvorila, a poskytnutou podporou poverila poskytovaním služby „Účasť na prechode na digitalizáciu a digitálne terestriálne vysielanie programov“. Bez podpory by súkromné vysielacie spoločnosti neboli ochotné vysielať cez sieť DVB-T, čím by sa bola spochybnila možnosť prežitia tejto prenosovej cesty, ktorej zachovanie je vo verejnom záujme.

(47)

Vo svojej odpovedi na stanoviská zainteresovaných strán Nemecko poukazuje na to, že pri regulácii infraštruktúry podľa smernice 2002/21/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (39) sa spravidla vychádza z rozličných trhov v oblasti káblov, satelitov a terestriky. Prevádzkovatelia káblových alebo satelitných sietí dodnes nepredložili konkrétny dôkaz o ich znevýhodnení v dôsledku digitalizácie v regióne Berlín-Brandenbursko. Ani jedna televízna spoločnosť sa nevzdala vysielania prostredníctvom satelitu len preto, že Mabb požaduje prechod na DVB-T. Na druhej strane, spolková vláda tvrdí, že cieľom opatrenia je dosiahnuť „životaschopnú hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry“, od ktorej – rovnako ako v prípade širokopásmového sektora – sa dajú očakávať pozitívne účinky.

(48)

Vo svojej odpovedi na ďalšie stanoviská zainteresovaných strán Nemecko odmieta najmä tie argumenty, ktoré spochybňujú otvorenosť a transparentnosť prideľovania frekvencií. Okrem toho Nemecko pochybuje o tom, že počty zákazníkov predložené prevádzkovateľmi káblových sietí dokazujú narušenie hospodárskej súťaže po zavedení DVB-T v neprospech prevádzkovateľov káblových sietí. Nemecko naproti tomu zdôrazňuje silnú pozíciu prevádzkovateľov káblových sietí v hospodárskej súťaži.

(49)

Komisia skúmala, či sa opatrenie dá považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, podľa ktorého je „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(50)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia konštatuje, že aj zvýhodnenie poskytnuté ustanovizňou, ktorú určil alebo zriadil štát, patrí do oblasti pôsobnosti článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (40). Okrem toho sa uvádza, že Mabb možno považovať za ustanovizeň, ktorú určil alebo zriadil štát, a ktorá plní verejnú úlohu, a teda platby od tejto ustanovizne sa dajú považovať za štátne prostriedky v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (41).

(51)

Vo svojej odpovedi Nemecko uviedlo, že opatrenie sa len vtedy dá považovať za štátnu pomoc, ak zaťažuje štátny rozpočet. Keďže dotácia nepredstavovala finančnú záťaž pre rozpočty spolkových krajín Berlín a Brandenbursko, ale bola financovaná z rozhlasových a televíznych koncesionárskych poplatkov, nemožno hovoriť o podpore zo štátnych prostriedkov. Okrem toho Mabb rozhoduje na vlastnú zodpovednosť a v rámci svojej organizačnej štruktúry, nezávislej od štátu o tom, aké konkrétne opatrenia sú potrebné na podporu digitalizácie. Štát teda nemá na toto rozhodovanie priamy vplyv.

(52)

Podľa názoru Komisie pochádzajú platby, ktoré vykonáva Mabb, nepriamo zo štátnych prostriedkov a idú teda na účet štátu. Platby idú z rozpočtu Mabb. Nezávisle od toho, či nemecké koncesionárske poplatky, ktoré financujú rozpočet Mabb, možno považovať za štátne prostriedky alebo nie, tieto sa štátnymi prostriedkami stávajú v momente, keď sa stanú súčasťou rozpočtu Mabb. Skutočnosť, že tieto peniaze sa vyberajú od súkromných osôb, ako znie argumentácia Nemecka, nie je v žiadnom prípade v rozpore s tvrdením, že na rozpočet Mabb sa treba pozerať ako na štátne prostriedky. Analogicky sa za štátne prostriedky považujú dane, vybrané od súkromných osôb po tom, ako dane zinkasuje štát. Náklady, ktoré Mabb vznikajú poskytnutím zvýhodnenia, sú jednoznačne zaťažením rozpočtu Mabb.

(53)

Okrem toho je Mabb verejnou inštitúciou, ktorá bola zriadená zmluvou o médiách, uzatvorenou medzi spolkovými krajinami Berlín a Brandenbursko. Zmluva stanovuje organizačnú štruktúru Mabb a poveruje ju širokou paletou verejných úloh v oblasti riadenia rozhlasového a televízneho vysielania a prideľovania frekvencií. Okrem toho Mabb podlieha právnemu dohľadu zo strany štátu, ktorého výkonom je poverená krajinská vláda Brandenburska a berlínsky senát (42), jej rozpočet kontroluje berlínsky kontrolný úrad (43). Verejná úloha, ktorá je rozhodujúca v tomto prípade, je zakotvená v štátnej zmluve o médiách, ako aj v štátnej zmluve o vysielaní a definuje sa ako podpora technickej infraštruktúry pre rozhlasové a televízne vysielanie a podpora projektov zameraných na nové prenosové techniky (44). Pokiaľ ide o digitalizáciu, štátna zmluva o médiách poukazuje špeciálne na úlohu Mabb sledovať prechod na digitalizáciu prenosu a prijímať opatrenia, ktoré sú na to potrebné, v prípade potreby aj formou stanov (45). Mabb má teda právo vytvárať osobitné predpisy na prideľovanie digitálnych terestriálnych frekvencií. Za týmto účelom môže uzatvárať zmluvy, ktoré určia vývoj digitálnej technológie a celkovú ponuku (46). Mabb sa odvolávala na tieto ustanovenia štátnej zmluvy o médiách, keď 9. júla 2001 prijala stanovy DVB-T, 13. februára 2002 uzatvorila s viacerými poskytovateľmi terestriálneho vysielania dohodu o prechode na digitalizáciu a v priebehu roka 2003 s jednotlivými súkromnými rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami uzatvorila dohody o príslušných licenciách na DVB-T, a tiež o príslušnej podpore. Komisia preto zastáva názor, že predmetné opatrenie ide na úkor štátu.

(54)

A napokon, právne zásady Spoločenstva nepripúšťajú, aby sa predpisy o štátnej pomoci obchádzali vytváraním nezávislých inštitúcií, na ktoré sa prenesie rozdeľovanie pomoci (47). Hoci štátna zmluva o médiách umožňuje určitú mieru nezávislosti, verejné úlohy, ktoré má plniť Mabb, sú jasne definované a jej samotnej sotva zostáva nejaký priestor na slobodné rozhodovanie o použití prostriedkov z rozpočtu. Nezávislosť, ktorá sa Mabb priznáva, však nevylučuje, že jej činnosť a hlavne používanie finančných prostriedkov sa nemôže riadiť aj politickými, nielen čisto ekonomickými úvahami. O absencii ekonomických úvah v tomto prípade svedčí napríklad to, že podpora sa poskytuje formou nenávratných dotácií bez priameho efektu pre Mabb.

(55)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia zastávala názor, že opatrenie bude zrejme na prospech dvoch skupín príjemcov pomoci – po prvé, súkromných poskytovateľov rozhlasových a televíznych služieb ako priamo zvýhodnených a, po druhé, operátora siete DVB-T, T-Systems, ako nepriamo zvýhodneného príjemcu pomoci.

(56)

Na úrovni poskytovateľov rozhlasových a televíznych služieb pokrýva dotácia Mabb, poskytnutá na obdobie piatich rokov, časť vysielacích nákladov súkromných spoločností na vysielanie cez sieť DVB-T. Podpora ich teda zbavuje nákladov, ktoré sú súčasťou ich normálnych prevádzkových nákladov.

(57)

Nemecko tvrdí, že dotácia Mabb je kompenzáciou pre rozhlasové a televízne spoločnosti za to, že sa zriekli svojich doterajších analógových terestriálnych licencií a teda nie sú zvýhodnené. Proti tejto argumentácii však hovorí celý rad dôvodov.

(58)

Po prvé, dotácia nijako nezohľadňuje zostávajúcu dobu platnosti rôznych analógových terestriálnych licencií. V skutočnosti dotáciu dostávajú aj programy, ktoré predtým neboli zastúpené v terestriálnej sieti (48) alebo ktorých licencia vypršala krátko pred odstavením analógového vysielania k 28. februáru 2003 (49). V dohodách so súkromnými rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami sa dotácia vždy viaže výlučne a výslovne na prenosové náklady v novej sieti DVB-T, a nie na zrieknutie sa analógových terestriálnych licencií.

(59)

Po druhé, keďže digitalizácia sa plánovala niekoľko rokov dopredu, Mabb mohla obmedziť platnosť analógových terestriálnych licencií dátumom prechodu na digitalizáciu, aby sa vyhla prípadným nárokom na kompenzáciu zo strany súkromných rozhlasových a televíznych spoločností. Takto postupovali napríklad v Bavorsku a Veľkej Británii.

(60)

Po tretie, súkromné rozhlasové a televízne spoločnosti, ktoré mali zastúpenie v analógovej terestriálnej sieti, boli za odpojenie analógového vysielania odškodnené – ak nie celkom, tak aspoň čiastočne – už tým, že sa im pridelili programové miesta v DVB-T. Skupiny RTL a ProSiebenSat.1 dostali efektívne viac programových miest DVB-T než mali predtým v analógovej terestriálnej sieti.

(61)

Po štvrté, pokiaľ ide o prenosové náklady, treba poznamenať, že dotácia nie je zamýšľaná ako dočasné opatrenie na uľahčenie prechodu počas fázy Simulcast (ktorá v prípade súkromných rozhlasových a televíznych spoločností trvala iba štyri mesiace), ale trvá päť rokov po prechode na digitalizáciu. Okrem toho prenosové náklady na jedno programové miesto v DVB-T sú nižšie ako pri analógovom prenose, takže spoločnosti dosahujú úspory nákladov pri prechode na DVB-T aj bez podpory viažucej sa na programové miesto.

(62)

Na úrovni sietí mnohé naznačuje, že operátor vysielacej siete T-Systems má z dotácie Mabb nepriamu výhodu (50). Na základe dohôd medzi Mabb a súkromnými rozhlasovými a televíznymi spoločnosťami – ktorých integrálnou súčasťou je finančná podpora – má T-Systems istotu, že predovšetkým obaja najväčší súkromní poskytovatelia rozhlasových a televíznych služieb v Nemecku, na ktorých pripadá zhruba 90 % celkových príjmov z televíznej reklamy a takmer polovica televíznych divákov (51), budú päť rokov používať sieť DVB-T. Zaručená účasť súkromných nemeckých televíznych spoločností je preto pre T-Systems dôležitá ako záruka príjmov.

(63)

V porovnaní so situáciou bez podpory by T-Systems mohol okrem toho požadovať od súkromných televízií vyššie poplatky ako za normálnych trhových podmienok (52) a možno sa aj vyhnúť vyššiemu zaťaženiu koncových používateľov (abonentské poplatky) za prístup k DVB-T, ako je to napríklad v Holandsku alebo Švédsku. O koľko presahujú neregulované prenosové poplatky, ktoré T-Systems v súčasnosti vyberá, ceny trhové, však nie je však možné zistiť. Preto ani je možné stanoviť cenu, ktorú by boli súkromné televízie ochotné platiť bez podpory a teda aj zistiť, či ide o použitie štátnych prostriedkov.

(64)

Nemecko tvrdí, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž, pretože neposkytuje selektívnu výhodu ani súkromným televíziám, ani operátorovi vysielacej siete T-Systems, keďže licencie boli získané v otvorenej a transparentnej verejnej súťaži. Z podpory môže profitovať v podstate každá televízia alebo operátor vysielacej siete, takže opatrenie sa nedá považovať za selektívne. Zvlášť v prípade nepriameho zvýhodnenia by muselo ísť o selektívne opatrenie, aby sa dalo klasifikovať ako pomoc.

(65)

Komisia má pochybnosti, že verejná súťaž bola nastavená tak, aby sa selektívna hospodárska výhoda dotácie Mabb obmedzila na minimálnu mieru alebo dokonca celkom odstránila a teda bola schopná zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže.

(66)

Na úrovni poskytovateľov rozhlasových a televíznych služieb sa väčšina licencií v skutočnosti prideľovala bez akéhokoľvek výberového konania. Z celkom štrnástich licencií na programové miesta DVB-T, ktoré boli vyhradené súkromným televíziám a pre ktoré bola určená dotácia Mabb, desať pridelili bez výberového konania. Pre priame prideľovanie týchto programových miest bolo rozhodujúce, že príslušní poskytovatelia (RTL-Gruppe, ProSiebenSat.1, BBC World a FAB) už boli zastúpení v analógovej terestriálnej sieti (53). Na rozdiel od argumentu Nemecka v prípade týchto poskytovateľov sa nekonalo žiadne výberové konanie, ktorým by sa dala prípadne eliminovať selektívna výhoda získaná podporou Mabb.

(67)

Na zostávajúcu kapacitu, určenú pre súkromné televízie, Mabb uverejnila 8. mája 2002 prvé výberové konanie a 16. apríla 2004 druhé (54). Hoci udeľovanie licencií na základe výberového konania treba v zásade uprednostniť pred priamym udeľovaním, podľa názoru Komisie sa z rôznych dôvodov nedá predpokladať, že výberové konanie v tomto prípade obmedzilo hospodársku výhodu podpory Mabb na minimum alebo ju dokonca celkom odstránilo a teda bolo schopné zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže. Ani jedno z výberových konaní neobsahovalo v tomto smere záväzný prísľub, že Mabb bude subvencovať prenosové náklady. V prvom výberovom konaní sa vyslovene hovorilo, že podpora bude závisieť od rôznych podmienok, súvisiacich s vybudovaním vysielacej siete. Okrem toho výberové konania neuvádzali možnú výšku dotácií. V príslušných podmienkach výberového konania sa iba spomínalo, že ročné prenosové náklady na programové miesto budú predstavovať od 150 000 EUR do 200 000 EUR. Komisia sa preto domnieva, že ani jedno výberové konanie nebolo dostatočne transparentné, aby sa zabezpečilo, že výhoda daná dotáciou Mabb bude dostatočne zohľadnená v ponukách poskytovateľov rozhlasových a televíznych služieb, resp. akákoľvek selektívnosť bude vylúčená (55).

(68)

Na úrovni sietí inicioval RegTP 10. júla 2002 prvé konanie na pridelenie frekvencií pre osem regionálnych multikomplexov a 27. novembra 2002 druhé konanie na jeden celoštátny multikomplex (56). Podľa názoru Komisie tieto konania nie sú dostatočné na to, aby odstránili možnú hospodársku výhodu, ktorá pre prevádzkovateľa vysielacej siete plynie z poskytnutej dotácie Mabb, a mohli teda narušiť hospodársku súťaž:

(69)

Na úrovni sietí boli výberové konania teda charakterizované vysokou mierou neistoty a nedostatočnou transparentnosťou v spojení so silnou pozíciou etablovaného operátora vysielacej siete T-Systems. Pre každý iný podnik okrem etablovaného operátora terestriálnej vysielacej siete T-Systems takáto zmiešaná situácia sťažovala podanie ponuky na prevádzku siete. V skutočnosti bol aj T-Systems jediným podnikom, ktorý predložil ponuku na prevádzkovanie dotyčného multiplexu. Vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania Nemecko pripustilo, že pokiaľ ide o organizáciu prevádzky sietí, podmienky nie celkom zodpovedali požiadavkám trhu. Pritom sa poukazovalo na silné postavenie prevádzkovateľa sietí T-Systems ako nástupcu bývalého telekomunikačného monopolu (57). Vďaka výhodnejšej východiskovej pozícii pri prevádzke siete DVB-T predložil T-Systems ponuku, ktorá možno celkom nekorešponduje s hospodárskou výhodou, vyplývajúcou z prevádzky vysielacej siete. Výberové konania treba preto hodnotiť ako nedostatočné na to, aby sa vylúčila selektívnosť opatrenia a teda aj zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže.

(70)

Aj keby bol T-Systems v rámci výberového konania predložil ponuku, ktorá by zohľadňovala všetky priame a nepriame hospodárske výhody, vyplývajúce pre uchádzača, nebolo by to nič zmenilo na tom, že opatrenie sa vyznačuje prvkami odvetvovej pomoci, ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodneniach 74 až 83.

(71)

Na úrovni vysielacích spoločností opatrenie narúša hospodársku súťaž v tom zmysle, že dotáciou krytý podiel prenosových nákladov nie je rovnaký pre všetky súkromné vysielacie spoločnosti. Tento podiel sa pohybuje medzi 28 % a 50 % na jedno programové miesto v DVB-T (58). Ďalším prvkom, ktorý narúša hospodársku súťaž medzi jednotlivými súkromnými vysielacími spoločnosťami, je skutočnosť, že RTL-Gruppe a ProSiebenSat.1 majú v sieti DVB-T pridelených viac dotovaných programových miest ako mali predtým v analógovej terestriálnej sieti. Naproti tomu FAB a BBC World majú aj naďalej len po jednom terestriálnom programe a teda aj podporu dostávajú len na toto jedno programové miesto.

(72)

Rozdielna dotácia súkromných vysielacích spoločností narúša hospodársku súťaž, keďže tieto spoločnosti sú konkurentmi na tom istom rozhodujúcom trhu voľne prijímanej televízie. Podľa nemenného názoru Komisie platená televízia predstavuje trh, ktorý treba oddeliť od voľne prijímanej televízie (59). Toto oddelenie je dané hlavne rozdielmi v druhu obchodného vzťahu medzi vysielacou spoločnosťou a zdrojom príjmov (napríklad, abonenti alebo reklamní zákazníci), ako aj rozdielmi v spôsobe financovania, pretože platená televízia sa financuje predovšetkým abonentnými platbami, zatiaľ čo voľne prijímanú televíziu financuje štát a/alebo príjmy z reklamy (60). V danom prípade si konkurujú príjemcovia dotácie Mabb, najmä pokiaľ ide o príjmy z reklamy a iné komerčné príjmy, keďže sú financovaní komerčne (61).

(73)

Hoci opatrenie v prípade súkromných vysielacích spoločností vedie k určitému narušeniu hospodárskej súťaže, nemožno z toho vyvodzovať poškodzovanie verejno-právnych vysielacích spoločností, ktoré však Mabb nedotuje. Dôvodom je, že prenos DVB-T sa vo verejno-právnych vysielacích spoločnostiach financuje z rozhlasových poplatkov.

(74)

Podľa názoru Komisie je skúmané opatrenie selektívne v tom zmysle, že dotácia sa poskytuje tým vysielacím spoločnostiam, ktoré využívajú sieť DVB-T, ktorú vybudoval T-Systems, zatiaľ čo, napríklad, vysielacie spoločnosti, ktoré používajú iné prenosové cesty, dotáciu nedostávajú. Ako sa konštatuje v rozhodnutí o začatí konania, opatrenie preto možno považovať za „odvetvovú pomoc“.

(75)

Na úrovni vysielacích spoločností odvetvová pomoc môže spoločnosti pomôcť získať viac divákov a tak zvýšiť svoju zaujímavosť pre reklamného zákazníka v neprospech iných médií. V prípade fúzií Komisia definovala jeden produktový trh pre „nákup médií“ („media buying“), ktorý v sebe obsahuje veľmi široké pásmo rôznych médií (62). „Nákup médií“ sa definuje ako plánovanie a nákup časov a/alebo plôch v rozličných médiách vrátane televízie, rozhlasu, novín, časopisov, plagátovej reklamy a internetu. Z tohto hľadiska môže odvetvová pomoc pre televízne vysielanie prostredníctvom DVB-T narušiť hospodársku súťaž v rôznych iných mediálnych odvetviach.

(76)

Na úrovni prevádzkovateľov vysielacích sietí opatrenie narúša hospodársku súťaž v dvoch smeroch. Po prvé, dotovanie operátora siete DVB-T umožňuje, aby na trhoch veľkých klientov požadoval od vysielacích spoločností vyššie prenosové poplatky ako za normálnych trhových podmienok. Po druhé, čo je oveľa významnejšie, selektívna podpora a „umelý“ rozvoj jednej z konkurenčných prenosových technológií poškodzujú na trhu konečného spotrebiteľa rozhodovanie diváka medzi rôznymi prenosovými cestami, najmä medzi DVB-T, káblovým pripojením a satelitným príjmom.

(77)

V prípadoch kartelov a fúzií sa o zameniteľnosti jednotlivých prenosových ciest na trhu konečného spotrebiteľa doteraz rozhodovalo prípad od prípadu (63). Od určitého času však existuje tendencia definovať pre prenosové služby jediný trh a to nezávisle od prenosovej platformy (64). Odráža to okrem iného rast DVB-T, čím sa zvýšila kapacita terestriálnej platformy, ako aj pokles cien za príjmové zariadenia ako sú satelitné taniere alebo set-top-boxy, čo malo vplyv na oslabenie efektu lock-in (65).

(78)

Všetky tri prenosové platformy v Nemecku ponúkajú veľký počet voľne prijímaných televíznych programov, čo má za následok určitú podobnosť ponuky. DVB-T v regióne Berlín-Brandenbursko so svojimi 28 programami prináša v súčasnosti takmer rovnako širokú ponuku ako analógová káblová televízia (s približne 34 programami), ktorá je v regióne Berlín-Brandenbursko najrozšírenejšou prenosovou platformou. DVB-T obsahuje hlavne všetky významné televízne programy, pokiaľ ide o počet divákov a príjmy z reklamy (66). Zo sťažností, ktoré predložili prevádzkovatelia satelitov a káblov vyplýva, že platformy sú vnímané ako zameniteľné.

(79)

Pre región Berlín-Brandenbursko existujú okrem toho empirické údaje o zameniteľnosti rozličných prenosových ciest a najmä o efekte zavedenia DVB-T z hľadiska hospodárskej súťaže s káblovým prenosom. Údaje, zozbierané v regióne Berlín-Brandenbursko pred digitalizáciou a po nej ukazujú, že terestriálny prenos po digitalizácii nadobudol väčší význam a kábel bol do určitej miery nahradený terestriálnym prenosom, aj keď substitúcia spočiatku, t. j. počas prechodu na digitalizáciu, silnejšie prebiehala v opačnom smere (67). Obr. 1 ukazuje, že nie tak dávno veľmi silne narástol podiel berlínskych a brandenburských domácností s terestriálnym televíznym príjmom, z 5,3 % v roku 2004 na 11,4 % v roku 2005.

(80)

Okrem toho kábloví prevádzkovatelia predložili údaje, podľa ktorých podiel výpovedí u nich (podiel zákazníkov, ktorí vypovedali svoju zmluvu, „churn rate“) od zavedenia digitalizácie významne stúpol (pozri obrázok 2) (68). Podľa výsledkov jedného prieskumu dôvody rozhodnutia zákazníkov pre DVB-T namiesto kábla spočívajú v tom, že príjem DVB-T je bezplatný, zatiaľ čo za káblový príjem treba platiť mesačný poplatok (69).

Obr. 2:

Zmena čistého počtu zákazníkov regionálneho káblového prevádzkovateľa v Berlíne

(81)

Podľa nemeckých informácií proti zameniteľnosti platforiem hovorí skutočnosť, že po zavedení DVB-T v regióne Berlín-Brandenbursko ani jedna vysielacia spoločnosť nezastavila prenos prostredníctvom satelitu alebo kábla. Tento argument sa však týka iba prenosového trhu veľkých klientov, na ktorom sa vysielacie spoločnosti pozerajú na rozličné prenosové cesty skôr ako na komplementárne ako na zameniteľné. Je však potrebné jasne rozlišovať medzi trhom veľkých klientov, na ktorom vysielacie spoločnosti nakupujú od prevádzkovateľov sietí prenosové kapacity a medzi trhom konečných klientov, na ktorom diváci dostávajú od prevádzkovateľov sietí obsahy vysielania. Na trhu konečných klientov diváci považujú rozličné prenosové cesty za zameniteľné, a striedavé pohyby medzi platformami oslabujú dotknutých prevádzkovateľov sietí, najmä káblových, ktorí trpia priamou stratou príjmov následkom poklesu klientských poplatkov.

(82)

Pokiaľ ide o budúce aplikácie DVB-T, narušenie hospodárskej súťaže by mohlo ísť ďaleko za hranice súčasnej trhovej štruktúry a okrem neplatenej televízie zasiahnuť aj nové vznikajúce trhy. DVB-T by mohlo ponúkať služby platenej televízie, ako o tom svedčí aj vývoj v iných členských štátoch (70). Keď už je raz sieť DVB-T vybudovaná, potom sa prenos vysielania dá kombinovať aj s telekomunikačnými službami.

(83)

Na záver Nemecko výslovne konštatovalo, že jeden z cieľov opatrenia spočíva v podpore hospodárskej súťaže medzi rozličnými infraštruktúrami televízneho prenosu, najmä káblom, satelitom a terestrikou. Podľa toho opatrenie posilňuje možnosti výberu spotrebiteľov a zabraňuje, aby kábloví prevádzkovatelia dosiahli monopolné postavenie vo veľkej časti regiónu Berlín-Brandenbursko. Bez hodnotenia správnosti týchto argumentov (71) Komisia konštatuje, že Nemecko tým zjavne pripúšťa, že medzi rozličnými prenosovými cestami existuje určitá konkurencia.

(84)

Podľa názoru Komisie opatrenie poškodzuje obchod medzi členskými štátmi. Súkromné vysielacie spoločnosti ako RTL-Gruppe a ProSiebenSat.1 sú činné na medzinárodných trhoch televíznej reklamy a filmových práv, kde sú priamymi konkurentmi iných vysielacích a telekomunikačných spoločností. Operátori terestriálnych vysielacích sietí ako dcérska spoločnosť Deutsche Telekom, firma T-Systems, konkurujú káblovým operátorom a mediálnym koncernom ako UPC (Liberty Media), satelitným operátorom ako SES Astra, NSAB a Eutelsat a iným, ktorí ponúkajú infraštruktúru vysielacím spoločnostiam. Tí istí medzinárodne pôsobiaci poskytovatelia služieb sa na prenosovom trhu pre konečného klienta zúčastňujú hospodárskej súťaže o diváka.

(85)

Prechod od analógového k digitálnemu vysielaniu („digitalizácia“) prináša so sebou veľké výhody v podobe efektívnejšieho využitia frekvencií a lepších prenosových možností. To bude mať zasa za následok nové a lepšie služby a lepší výber pre spotrebiteľov.

(86)

Komisia aktívne podporuje prechod na digitalizáciu a jej výhody už zdôraznila v akčnom pláne eEurope 2005 a vo dvoch oznámeniach týkajúcich sa prechodu na digitalizáciu (72). Vo svojom oznámení „i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť“ (73) Komisia zdôraznila, že odstavenie analógového terestriálneho vysielania, plánované do roku 2012, by malo uľahčiť prístup k frekvenciám. Štátna regulácia by nemala ani nariadiť, ani zvýhodniť používanie určitej digitálnej prenosovej cesty, ako je kábel, satelit, terestrika alebo televízia prostredníctvom DSL, aby tak dodržala zásadu „technologickej neutrality“. Ako sa uvádza v rámcovej smernici, nie je vylúčené, že nejaký členský štát podnikne primerané kroky, aby v oprávnených prípadoch podporil určité špecifické služby, ako napr. digitálnu televíziu ako prostriedok efektívneho využitia frekvenčného spektra (74). Znamená to, že v podstate každá sieť by sa mala zúčastniť hospodárskej súťaže vlastnými silami, ale do úvahy prichádzajú zásahy, ktoré majú za cieľ odstrániť zlyhania trhu týkajúce sa osobitne určenej siete. Koniec koncov by sa na trhu mali presadiť tie siete, ktoré prinášajú spotrebiteľom najväčší úžitok.

(87)

Komisia uznáva, že prechod na digitalizáciu sa môže spomaliť, ak je úplne ponechaný na pôsobenie trhu. Preto aj v tejto oblasti zásadne nenamieta proti štátnym zásahom. Štátne orgány disponujú rôznymi možnosťami, ako uľahčiť a podporiť digitalizáciu, napríklad reguláciou, finančnou podporou alebo informačnými kampaňami. Vo svojom najnovšom akčnom pláne Štátna pomoc Komisia objasňuje líniu svojho prístupu k štátnej pomoci na podporu trvalého rastu, hospodárskej súťaže a sociálnej súdržnosti. Zdôrazňuje pritom, že členské štáty môžu poskytnúť štátnu pomoc, aby sa odstránilo špecifické zlyhanie trhu alebo aby sa zabezpečila sociálna alebo regionálna súdržnosť. V týchto prípadoch však treba preukázať, že pomoc je vhodným prostriedkom na riešenie problému, jeho obmedzenie na minimum a že poskytnutie pomoci nebude narúšať hospodársku súťaž (75).

(88)

Všeobecne sa uznáva, že určité druhy zlyhania trhu môžu sťažiť prechod na digitálne televízne vysielanie. Okrem toho existuje nebezpečenstvo, že nie všetci obyvatelia budú môcť profitovať z digitálnej televízie (problém sociálnej súdržnosti). Tieto problémy sa týkajú skôr terestriálnej televízie ako iných prenosových ciest, keďže terestriálna televízna sieť disponuje relatívne malou kapacitou a v mnohých členských štátoch sa doteraz využívala na splnenie povinnosti celoplošného pokrytia vysielania. Ako sa podrobnejšie uvádza v odôvodneniach 101 – 107, zlyhaním trhu je napríklad skutočnosť, keď účastníci trhu nie sú ochotní dohodnúť sa na spoločnom harmonograme prechodu na digitálnu televíziu, lebo čakajú, že tento krok urobia iní (problém koordinácie), alebo keď účastníci trhu neberú do úvahy pozitívne dôsledky digitalizácie na spoločnosť ako celok, pretože na to nie sú správne motivovaní (pozitívne externé efekty).

(89)

Pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, členské štáty budú chcieť zabezpečiť, aby po odpojení analógovej televízie mali všetci občania prístup k digitálnej televízii. Keďže digitalizácia je pre spotrebiteľa spojená s určitými nákladmi a vyžaduje zmenu zvyklostí, členské štáty chcú prípadne znevýhodneným spoločenským skupinám – starším ľuďom, domácnostiam s nízkym príjmom, ľuďom v odľahlých oblastiach – poskytnúť pomoc. Existuje nebezpečenstvo, že v niektorých oblastiach po odpojení analógovej televízie celkom zanikne možnosť príjmu niektorých regionálnych a lokálnych programov. Členské štáty môžu preto prijať opatrenia na zabezpečenie vyhovujúceho televízneho príjmu vo všetkých geografických oblastiach. Ako sa však uvádza v ďalšom texte, takéto úvahy neoprávňujú na použitie pomoci v danom prípade.

(90)

Existencia štátnej pomoci v tomto prípade nebola spochybnená uplatnením kritérií rozsudku Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci Altmark (76). Ani jedno zo štyroch kritérií (definovanie a splnenie povinnosti služieb vo verejnom záujme, vopred objektívne stanovené parametre vyrovnania, vyrovnanie nepresahuje sumu potrebnú na pokrytie nákladov, vzniknutých vykonávaním povinnosti služieb vo verejnom záujme a výber efektívneho poskytovateľa služieb) nebolo splnené. Spolková vláda však odôvodnila zlučiteľnosť pomoci na základe článku 87 ods. 3 písm. c) a d), ako aj článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(91)

Vo svojom stanovisku k rozhodnutiu o začatí konania Nemecko uvádza, že opatrenie je zlučiteľné so Zmluvou o ES, pretože je vo verejnom záujme, najmä pokiaľ ide o akčný plán eEurope 2005 a oznámenia o prechode na digitalizáciu (77).

(92)

Komisia poznamenáva, že cieľom správ, ktoré Nemecko cituje, je vo všeobecnosti posunúť digitalizáciu vysielania dopredu. Správy neobsahujú žiadne všeobecne platné dôvody na to, aby sa podporila len digitalizácia terestriálnej prenosovej cesty a nie iné prenosové cesty. Samotná skutočnosť, že opatrenie podporuje zavedenie novej technológie, ho ešte nekvalifikuje ako projekt vo verejnom záujme.

(93)

Podľa názoru Nemecka pomoc okrem toho podporuje rozvoj určitého hospodárskeho odvetvia, konkrétne rozhlasového a televízneho vysielania, ktoré profituje z digitalizácie prenosových ciest. Hospodársku činnosť, ktorú pomoc podporuje, možno presnejšie charakterizovať ako „digitálny prenos terestriálnych televíznych signálov“.

(94)

Na posúdenie potrebnosti a primeranosti pomoci Komisia skúmala, či sa pri tejto hospodárskej činnosti dá preukázať zlyhanie trhu. Do úvahy prichádzajú viaceré druhy zlyhania trhu.

(95)

Po prvé, rozvoj digitálneho terestriálneho vysielania sa môže spomaliť v dôsledku problémov s koordináciou medzi účastníkmi trhu. Keďže frekvenčné spektrum nepostačuje na súčasný prenos analógových a digitálnych televíznych signálov („Simulcasting“), musia sa všetci účastníci trhu zjednotiť na časovom harmonograme, aby bola doba prechodu čo najkratšia.

(96)

Po druhé, prechod na digitalizáciu môže mať následkom lepšieho využitia frekvenčného spektra pozitívne externé efekty: spoločenský efekt väčšej programovej a výkonovej ponuky za určitých okolností preváži súkromný efekt prechodu na digitalizáciu pre etablované vysielacie spoločnosti, pretože tým hrozí silnejšia konkurencia v boji o divácku sledovanosť a reklamné časy. Vysielacie spoločnosti by preto mohli odmietnuť účasť na digitalizácii.

(97)

Po tretie, existencia sily trhu môže zabrániť tomu, že hospodárska súťaž medzi jednotlivými poskytovateľmi služieb bude v celom rozsahu na prospech trhu, a to špeciálne v tomto prípade, že digitalizácia televíznych prenosov bude postupovať vpred len vďaka sile trhu.

(98)

Po štvrté, keďže investície do infraštruktúry nerealizujú vysielacie spoločnosti, operátor vysielacej siete sa vystavuje nebezpečenstvu, že súkromné vysielacie spoločnosti od terestriálneho prenosu odstúpia. Nemecko v skutočnosti uviedlo, že neustále klesá význam analógového terestriálneho vysielania a vysielacie spoločnosti uvažujú o úplnom zrušení tejto platformy.

(99)

Po piate, existencia neistoty môže nepriaznivo ovplyvniť inovácie a vývoj nových služieb na tomto trhu.

(100)

Pokiaľ ide o tieto body, je potrebné, po prvé, preskúmať, či ide o skutočné zlyhanie trhu, ktoré bráni tomu, aby trh fungoval ekonomicky efektívne a, po druhé, či štátna pomoc je tým vhodným prostriedkom, aby sa zlyhanie trhu odstránilo a, po tretie, či pomoc neprekračuje minimálnu sumu potrebnú na odstránenie. Len pri splnení týchto troch predpokladov sa obháji potreba a primeranosť pomoci, ktorá spĺňa schvaľovacie kritériá na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(101)

Komisia uznáva, že koordinačné problémy účastníkov trhu by sa v podstate dali považovať za zlyhanie trhu. Problém môže vzniknúť, pretože vysielacie spoločnosti sa musia dohodnúť na spoločných termínoch odpojenia analógového a zapojenia digitálneho prenosu, aby sa vyrovnali s nedostatkom frekvencií a náklady na paralelný prenos znížili na minimum. Spotrebitelia zrejme prejdú na digitálnu platformu až vtedy, keď jej ponuka programov bude mať potrebný rozsah. Niektoré vysielacie spoločnosti budú preto so svojím vlastným prechodom na digitalizáciu vyčkávať dovtedy, kým tak neurobia ostatní. Bez koordinácie môže takýto postoj prechod spomaliť. Preto je záujem skrátiť fázu paralelného vysielania na minimum a od vysielacích spoločností požadovať súčasný prechod.

(102)

Štátna pomoc na zníženie prenosových nákladov sa však nezdá byť vhodným prostriedkom na riešenie tohto problému. Vysielacie spoločnosti nie sú vlastníkmi frekvencií, ale ich užívateľmi na základe licencie. Licencie na analógový terestriálny prenos boli pridelené na obmedzené obdobie, v prípade spolkovej krajiny Berlín-Brandenbursko to bolo konkrétne sedem rokov. Úrady mohli teda problém koordinácie riešiť stanovením jednotného termínu uplynutia platnosti všetkých analógových licencií (78).

(103)

Urýchlenie prechodu za účelom lepšieho využitia uvoľneného frekvenčného spektra je v podstate dôvod na štátny zásah. Je však potrebné preskúmať, do akej miery je štátna podpora prenosových nákladov na uskutočnenie tohto cieľa potrebná a primeraná.

(104)

Nemecko tvrdilo, že dotácia je potrebná na odškodnenie súkromných vysielacích spoločností za zrušenie analógových terestriálnych licencií, a teda aj uvoľnenie frekvenčného spektra. Ako sa bližšie uvádza v odôvodneniach 57 – 61 (79), proti tejto argumentácii hovorí celý rad dôvodov. Mabb mohla, napríklad, zabezpečiť, aby analógové terestriálne licencie vypršali k termínu prechodu na digitalizáciu; okrem toho pre súkromných poskytovateľov služieb zastúpených v analógovej terestriálnej televízii bolo odškodnením už pridelenie licencií na DVB-T, a dotácia tiež nebola koncipovaná alebo vypočítaná ako kompenzácia.

(105)

Ak sa pomoc nemá považovať za kompenzáciu, ale za stimul k rozvoju určitej hospodárskej činnosti, bolo by treba poukázať na to, že prenosové náklady DVB-T sú všeobecne nižšie ako náklady na analógový terestriálny prenos a DVB-T môže ponúknuť aj lepšie dodatočné výkony. Podľa jednej správy Mabb mali súkromné vysielacie spoločnosti okrem toho samy záujem o zachovanie terestriky ako tretej prenosovej cesty, „na jednej strane preto, aby neupadli do závislosti od kábla a satelitu, na druhej strane preto, aby mohli rozvíjať iné mobilné a prenosné aplikácie.“ (80). Najmä druhý bod dokazuje, že súkromné vysielacie spoločnosti by mohli byť schopné čiastočne internalizovať pozitívne externé efekty prechodu na digitalizáciu. Tak či tak Nemecko nepredložilo žiadne vysvetlenia alebo výpočty, z ktorých by vyplynulo, že pomoc sa obmedzila len na minimálnu sumu potrebnú na prechod vysielacích spoločností na DVB-T.

(106)

Okrem toho je potrebné poznamenať, že pomoc tým, že znižuje prenosové náklady vysielacích spoločností, narúša proces prideľovania frekvencií: dosiahnuť cieľ, ktorým je efektívnejšie využívanie frekvencií, možno len vtedy, keď sa frekvencie budú prideľovať spôsobom, ktorý odráža ich ekonomickú hodnotu bez toho, aby rozhodovanie účastníkov trhu bolo ovplyvnené poskytnutím pomoci.

(107)

Na záver možno povedať, že Komisia zastáva názor, že v danom prípade pomoc na úhradu prenosových nákladov vysielacích spoločností nie je vhodným prostriedkom na dosiahnutie plynulého odpojenia analógového terestriálneho prenosu a uvoľnenie frekvencií. Rovnaký cieľ by sa bol dal dosiahnuť aj opatreniami, ktoré by menej narušili hospodársku súťaž, ako napríklad vhodnou reguláciou rozhlasových licencií.

(108)

Nemecko uviedlo, že poskytnutie dodatočnej prenosovej platformy intenzifikuje hospodársku súťaž v prenose televízneho signálu a vytvára stimuly pre etablovaných prevádzkovateľov iných platforiem, prispieva k zlepšeniu a modernizácii ich služieb.

(109)

Nemecko však presvedčivo nepreukázalo, že na rozhlasové vysielanie v Berlíne-Brandenbursku majú nepriaznivý vplyv štrukturálne problémy, alebo že by DVB-T mohlo prispieť k odstráneniu určitej nepružnosti trhu (81). Aj keď terestriálny prenos ponecháme bokom, kábel a satelit ponúkajú široký rozsah voľne prijímaných televíznych programov a sú všeobecne k dispozícii. Okrem toho rôzni kábloví prevádzkovatelia vedú konkurenčný boj o pripojenie domácností. Dodatočná hospodárska súťaž vzniká širokopásmovou televíziou (napr. DSL), ktorá je na najlepšej ceste etablovať sa ako ďalšia platforma televízneho prenosu.

(110)

Za tejto situácie – ktorá zjavne umožňuje koexistovať na trhu súčasne viacerým platformám – je použitie pomoci na riadenie trhu určitým smerom zbytočné a mohlo by sa stať brzdou pre rozvoj alternatív ako DSL. Ako sa uvádza v oznámení Komisie o prechode z analógového na digitálne vysielanie (digitalizácia a odpojenie analógového prenosu) (82), „v podstate by sa každá sieť mala zúčastňovať hospodárskej súťaže na základe vlastných síl“. Tým sa má zabezpečiť, aby selektívna pomoc neohrozovala už realizované i budúce investície do iných sietí.

(111)

V prípade problémov s hospodárskou súťažou na úrovni sietí by aj tak bola pomoc sieťovému prevádzkovateľovi transparentnejším prostriedkom ako podporiť rozvoj digitálnej terestriálnej platformy. Či a do akej miery je na vybudovanie terestriálnej siete potrebná pomoc, by sa malo vyjasniť vo verejnej súťaži na sieťové licencie.

(112)

Komisia preto odmieta názor, že štátna pomoc vysielacím spoločnostiam je vhodná na stimulovanie hospodárskej súťaže medzi prenosovými cestami.

(113)

Pokiaľ ide o riziko, ktoré znáša sieťový prevádzkovateľ, je potrebné poukázať na to, že prechod na digitalizáciu v Berlíne-Brandenbursku bol prvým svojho druhu v Európe, a preto bol jeho úspech spojený s mnohými rizikami.

(114)

Ako však ukazuje zavádzanie iných prenosových platforiem (satelit, DSL), neexistuje nijaký osobitný dôvod predpokladať, že trh sa s týmto rizikom nevyrovná. Okrem toho v iných spolkových krajinách – napríklad, v Hessensku – bolo DVB-T zavádzané bez verejnej podpory v čase, keď úspech digitalizácie v Berlíne-Brandenbursku bol ešte neistý.

(115)

Kladom siete DVB-T je, že svojou interaktivitou a dodatočnou kapacitou pre nové mediálne a telekomunikačné služby prispieva k podpore inovácií. Okrem toho sú preň charakteristické také špecifické výhody, ako prenosnosť a mobilita.

(116)

Interaktívne služby potrebujú obsahovo vhodný spätný kanál. V porovnaní so satelitnou platformou systém DVB-T však neposkytuje spätný kanál, ale iba kanál, v ktorom sa prenáša signál ku konečnému používateľovi (83). Interaktivita teda nie je DVB-T daná znútra (84).

(117)

Pokiaľ ide o ostatné služby, je potrebné konštatovať, že v regióne Berlín-Brandenbursko ani prideľovanie kapacít, ani verejná podpora nie sú cieľavedome zamerané na nové mediálne alebo telekomunikačné služby. Kapacitne je v súčasnosti k dispozícii len jeden multiplex a verejná podpora sa dostáva len prenosu televíznych programov, nie však poskytovaniu ostatných služieb.

(118)

Výhodou technológie DVB-T je aj skutočnosť, že sa dá prijímať aj na mobilne. Potrebné prístroje však majú veľmi vysokú spotrebu energie, ktorá značne prevyšuje kapacitu dnešných mobilných prístrojov a fungovali by nanajvýš v autách, vlakoch alebo na lodiach (85). Okrem toho pokusy ukázali, že existujú veľké problémy s príjmom signálov DVB-T v rýchlo idúcich vozidlách.

(119)

DVB-T teda nie je technológiou, ktorá by jednoznačne prevyšovala iné platformy, a neexistuje dôvod predpokladať, že by jej vývoj zbrzdilo zlyhanie trhu. Skôr sa dá povedať, že technické a hospodárske podmienky v Berlíne-Brandenbursku sú také, že v trhových podmienkach sa môžu rozvíjať viaceré navzájom si konkurujúce riešenia. Verejná podpora DVB-T je teda neoprávneným odklonom od princípu technologickej neutrality a môže byť prekážkou pri budovaní iných platforiem, ako napr. DSL, ktoré disponujú inými prednosťami, pokiaľ ide o inováciu a technológiu, a ktoré sú schopné samostatného rozvoja.

(120)

Skúmaním podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES sa podarilo identifikovať dve potenciálne zlyhania trhu pri digitalizácii terestriálnej platformy: problémy s koordináciou medzi rôznymi účastníkmi trhu, čo by mohlo sťažiť plynulý prechod na digitalizáciu a pozitívne externé efekty vzniknuté uvoľnením frekvenčného spektra. Týmito zlyhaniami trhu by sa dal v podstate ospravedlniť odklon od princípu technologickej neutrality, nie však poskytnutie pomoci v danom prípade. Komisia preto nie je presvedčená, že pomoc predstavuje vhodný, potrebný a primeraný prostriedok na korigovanie zlyhania trhu a podporu DVB-T. Aj keby sme vzali do úvahy, že absolútna hodnota pomoci predstavuje pomerne nízku sumu a narušenie hospodárskej súťaže medzi vysielacími spoločnosťami je viac-menej ohraničené, treba mať na zreteli, že pri niektorých programoch pomoc predstavuje takmer polovicu prenosových nákladov a teda môže ovplyvniť vysielaciu spoločnosť pri výbere platformy v prospech DVB-T, čo by malo za následok značné narušenie hospodárskej súťaže na úrovni sietí.

(121)

Podľa názoru Nemecka je vybudovanie pluralitného vysielacieho systému súčasťou kultúrnej zvrchovanosti členských štátov, ktorú musí Spoločenstvo akceptovať v konaniach o hodnotení štátnej pomoci podľa článku 151 ods. 4 Zmluvy o ES.

(122)

Komisia súhlasí, že tak, ako je stanovené v článku 151 ods. 4 Zmluvy o ES, Spoločenstvo musí mať vo svojej činnosti na zreteli kultúrne aspekty a osobitne podporu kultúrnej rozmanitosti. Podľa názoru Komisie však toto ustanovenie o výnimkách v oblasti kultúry, ustanovené v článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES, sa musí, tak ako každá iná výnimka, vykladať veľmi obmedzene a týka sa prípadov, keď je kultúrny majetok jednoznačne identifikovaný alebo identifikovateľný (86). V danom prípade má pomoc podporovať prenos televízneho signálu a vôbec nesúvisí s určitým kultúrnym obsahom, ktorý by sa inak nevysielal. Okrem toho pomoc sa neobmedzuje na určitý druh poskytovateľov rozhlasových a televíznych služieb, napr. na malých lokálnych poskytovateľov, ktorí by inak neboli zastúpení na terestriálnej platforme.

(123)

Vo svojom stanovisku k rozhodnutiu o začatí konania Nemecko poukázalo na argument, že pri vysielaní televíznych programov prostredníctvom DVB-T ide o službu vo verejnom záujme. Táto služba vo verejnom záujme spočíva v dosiahnutí prechodu z analógového na digitálny prenos, podpore mobilného a prenosného príjmu, zachovaní infraštruktúrnej hospodárskej súťaže medzi rozličnými prenosovými cestami a podpore rozmanitosti ponuky a názorovej plurality.

(124)

Ako zdôvodnenie pomoci osobitne pre súkromné vysielacie spoločnosti Nemecko uvádza, že táto pomoc slúži ako kompenzácia za „účasť na prechode na digitalizáciu a vysielaní programov prostredníctvom digitálnej terestriky“. Poskytovanie tejto služby bolo súkromným vysielacím spoločnostiam nariadené prostredníctvom verejno-právnych dohôd o pridelení prenosových kapacít a vyčlenením finančnej podpory. Bez poskytnutia podpory by súkromné vysielacie spoločnosti neboli ochotné používať, resp. budovať digitálnu terestriku, čo by bolo ohrozilo jej budúcnosť, pričom jej zachovanie je vo verejnom záujme.

(125)

Komisia zastáva názor, že výkony vo verejnom záujme musia orgány jasne definovať a výslovne poveriť nimi možno len určitý podnik. V danom prípade sa zdá, že Nemecko použilo tento argument na princípe ad hoc. Spomínaná kompenzácia sa totiž platí súkromným vysielacím spoločnostiam, ktoré, na rozdiel od verejno-právnych vysielacích spoločností, nie sú poverené úlohami vo verejnom záujme. Naproti tomu financovanie prenosových nákladov zabezpečuje súkromným poskytovateľom služieb výhodu v ich bežnej komerčnej činnosti.

(126)

Argument, že pomoc je potrebná na digitalizáciu televízneho prenosu a na podporu názorovej plurality, neplatí len pre terestriálnu platformu. Na uskutočnenie týchto cieľov sa dá použiť aj kábel a satelit. Keďže tieto alternatívne platformy majú väčšiu prenosovú kapacitu, sú dokonca vhodnejšie na rýchly a plynulý prechod na digitalizáciu a na zabezpečenie názorovej plurality prostredníctvom veľkého počtu televíznych programov.

(127)

Najdôležitejšie argumenty na podporu inovácie prostredníctvom DVB-T sú už uvedené v odôvodneniach 115 – 119. Podpora inovatívnych služieb sa síce považuje za službu vo verejnom záujme; tieto sa však ani priamo finančne nepodporujú, ani ich nerealizujú súkromné vysielacie spoločnosti, ktorým sa podpora poskytuje, ani sa dostatočne jasne nedefinujú.

(128)

Pokiaľ ide o zabezpečenie hospodárskej súťaže v infraštruktúre a názorovej plurality, ako sa uvádza v odôvodneniach 108 – 112, v prenosovej infraštruktúre Berlína-Brandenburska neexistujú žiadne náznaky ekonomických faktorov, ktoré by mohli zapríčiniť štrukturálny problém v hospodárskej súťaži alebo hrozbu zneužitia vedúceho postavenia na trhu, čo by mohlo poškodiť distribúciu obsahov či ohroziť názorovú pluralitu. Argument, že treba podporiť súkromné vysielacie spoločnosti, aby DVB-T bolo hospodársky úspešné, nemožno ako zdôvodnenie na jeho podporu ako služby vo verejnom hospodárskom záujme prijať.

(129)

Ešte pred vyvodením záverov by Komisia chcela verejným a hospodárskym aktérom tohto prípadu predložiť niekoľko pripomienok k praktickému presadzovaniu svojej politiky pokiaľ ide o štátnu podporu prechodu na digitalizáciu. Tieto pripomienky sú odvodené z uplatnenia zásad akčného plánu, uvedeného v odôvodnení 86 a tam spomínaných oznámení, na špecifické prípady. Členské štáty majú, samozrejme, aj naďalej povinnosť oznamovať Komisii všetky nižšie uvedené opatrenia, ktoré predstavujú štátnu pomoc, ešte pred nadobudnutím ich platnosti. Komisia potom skúma, či sa všeobecné úvahy z ďalšej časti textu dajú uplatniť na hodnotenie oznámených opatrení.

(130)

Členské štáty disponujú rozličnými možnosťami aktívnej podpory digitalizácie vysielania spôsobom, ktorý je zlučiteľný s európskymi predpismi o štátnej pomoci, a teda slúži nadradenému cieľu, ktorým je rast, hospodárska súťaž a sociálna súdržnosť.

(131)

V tomto prípade Komisia ďalej neskúmala subvencie na kúpu koncových zariadení, ktoré boli vyplatené 6 000 domácnostiam, poberajúcim sociálnu pomoc.

(132)

Komisia schválila aj digitalizačný fond v Rakúsku, ktorý obsahuje viaceré opatrenia na podporu vysielania (87). Opatrenia obsahujú:

(133)

Odhliadnuc od týchto opatrení, ku ktorým už Komisia zaujala stanovisko, členské štáty môžu uvažovať aj nad ďalšími formami podpory, ak opatrenie neprináša so sebou nevhodné narušenie súťaže medzi technológiami alebo podnikmi. Za týchto podmienok môžu členské štáty uvažovať, napríklad, nad týmito opatreniami:

(134)

Komisia potvrdzuje, že digitalizácia vysielania je cieľom predstavujúcim verejný záujem. Prostredníctvom tohto rozhodnutia však chce zdôrazniť, že poskytovanie štátnej pomoci by malo vždy prebiehať tak, že riešený problém sa najprv jednoznačne identifikuje a na jeho riešenie sa použijú prostriedky, ktoré najmenej poškodzujú hospodársku súťaž. Len cielene smerovaná pomoc je zlučiteľná s nadradeným cieľom, a to zabezpečením spravodlivej hospodárskej súťaže a podporou konkurencieschopnosti a technologického rozvoja v Európe.

(135)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že dotácia, ktorú Mabb poskytla súkromným vysielacím spoločnostiam, je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Táto pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Štát, ktorý ju poskytol, ju neoznámil Komisii podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES a platnosť nadobudla protiprávne, bez schválenia Komisiou. Preto by ju mali príslušné vysielacie spoločnosti vrátiť.

(136)

Hoci dotácie Mabb mohli znamenať nepriamu výhodu na úrovni prevádzky sietí aj pre spoločnosť T-Systems, nedá sa zistiť, či T-Systems naozaj dostal štátne prostriedky v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES (88). A keďže najmä vysielacie spoločnosti, ako svedomití účastníci hospodárskeho života, sa mali presvedčiť, či pomoc, ktorú dostali, bola oznámená a schválená, Komisia považuje za dôležitejšie požadovať vrátenie pomoci od priamo zvýhodnených účastníkov,