31996L0050

Smernica Rady 96/50/ES

z 23. júla 1996

o zosúladení podmienok pre získanie kapitánskych osvedčení vydávaných jednotlivými štátmi pre nákladnú a osobnú dopravu tovaru a osôb po vnútrozemských vodných cestách v spoločenstve

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 75,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 189c zmluvy [3],

keďže by sa mali zaviesť spoločné opatrenia o plavbe vnútrozemských plavidiel na vnútrozemských vodných cestách; keďže prvým stupňom k dosiahnutiu tohto cieľa bolo prijatie smernice Rady 91/672/EHS zo 16. decembra 1991 o vzájomnom uznávaní kapitánskych osvedčení pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou vydávaných jednotlivými štátmi [4];

keďže z dôvodu rozdielov vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa získania kapitánskych osvedčení pre vnútrozemskú plavbu a vzhľadom na to, že potreba stanovenia bezpečnostných požiadaviek v priemysle vzťahujúcom sa k vnútrozemskej plavbe sa postupne stáva naliehavejšou, v záujme zabránenia poruchám na trhu, mali by sa prijať pravidlá spoločenstva týkajúce sa vydávania takých osvedčení;

keďže na zaručenie potrebnej jednotnosti a transparentnosti spoločenstvo by malo definovať vzor pre jednotné národné kapitánske osvedčenie, vzájomne uznávané členskými štátmi bez povinnosti jeho výmeny, pričom zodpovednosť za jeho udeľovanie by v súlade s princípom subsidiarity mali členské štáty;

keďže národné splavné vodné cesty, ktoré nie sú spojené s plavebnou sieťou iného členského štátu, nie sú vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži a nie je preto potrebné na týchto vodných cestách uplatňovať záväzné spoločné opatrenia pre udeľovanie kapitánskych osvedčení, ktoré sú stanovené v tejto smernici;

keďže hlavným cieľom týchto spoločných opatrení musí byť zvýšenie bezpečnosti plavby a ochrana ľudského života; keďže sa z toho dôvodu zdá, že tieto opatrenia stanovia minimálne požiadavky, ktoré musí žiadateľ spĺňať, aby získal kapitánske osvedčenie pre vnútrozemskú plavbu;

keďže príslušné požiadavky sa musia týkať aspoň veku potrebného na riadenie lodí, fyzickej a duševnej spôsobilosti žiadateľov, ich odbornej praxe a znalostí určitých tém týkajúcich sa plavby lodí; keďže v záujme bezpečnosti plavidiel a osôb na palube môžu členské štáty vzniesť dodatočné požiadavky týkajúce sa najmä znalostí určitých miestnych podmienok; keďže dodatočné odborné znalosti sa vyžadujú pre navigáciu s pomocou radaru alebo pre plavidlá prepravujúce cestujúcich;

keďže je potrebné zabezpečiť vhodný postup na úpravu príloh tejto smernice; keďže je z toho dôvodu vhodné, aby výbor ustanovený podľa článku 7 smernice 91/672/EHS pomáhal Komisii pri úprave príloh,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

1. Členské štáty vydávajú kapitánske osvedčenia pre prepravu tovaru a cestujúcich vnútrozemskou vodnou dopravou, ďalej len "osvedčenia", v súlade so vzorom spoločenstva popísaným v prílohe I, ktorý spĺňa požiadavky tejto smernice.

2. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zamedzili riziku falšovania osvedčení.

3. Osvedčenia vydá príslušný orgán členského štátu v súlade s touto smernicou. Má sa brať zreteľ na osobitné charakteristiky vodných ciest a na osvedčenia uvedené v článku 1 smernice 91/672/EHS, t. j.:

- kapitánske osvedčenie platné pre všetky vodné cesty členských štátov s výnimkou vodných ciest, pre ktoré platí nariadenie o vydávaní licencií pre plavbu na Rýne (skupina A),

- kapitánske osvedčenie platné pre všetky vodné cesty členských štátov s výnimkou vodných ciest námorného charakteru uvedených v prílohe II k smernici 91/672/EHS a s výnimkou vodných ciest, pre ktoré platí nariadenie o vydávaní licencií pre plavbu na Rýne (skupina B).

4. Osvedčenie skupiny A alebo skupiny B vydané členským štátom v súlade s revidovaným Dohovorom o plavbe na Rýne platí pre všetky vodné cesty spoločenstva.

5. Rešpektujúc článok 8 ods. 2, rýnske plavebné licencie vydané v súlade s revidovaným Dohovorom pre plavbu na Rýne platia pre všetky vodné cesty spoločenstva.

6. Kapitánske osvedčenia vydávané jednotlivými štátmi vzájomne uznávané podľa smernice 91/672/EHS, uvedené v prílohe I k tejto smernici, ktoré sú vydané najneskôr do 18 mesiacov potom, čo nadobudne účinnosť táto smernica, sú naďalej platné bez povinnosti ich výmeny.

Článok 2

Na účely tejto smernice:

a) "príslušný orgán" znamená orgán určený členským štátom na vydávanie osvedčení po overení, či žiadateľ spĺňa požiadavky;

b) "kapitán" znamená osobu, ktorá má potrebné schopnosti a kvalifikáciu na riadenie lode na vodných cestách členských štátov a ktorá má navigačnú zodpovednosť na palube;

c) "člen palubnej posádky" znamená osobu, ktorá sa pravidelne podieľa na riadení lode pri vnútrozemskej plavbe, vrátane obsluhy kormidlovej páky.

Článok 3

1. Táto smernica sa vzťahuje na všetkých kapitánov vnútrozemských plavidiel: samohybných člnov, remorkérov, tlačných lodí, člnov, tlačných konvojov alebo bočných formácií, určených na prepravu tovaru alebo cestujúcich s výnimkou:

- kapitánov plavidiel určených na prepravu tovaru, ktorých dĺžka je menšia než 20 metrov,

- kapitánov plavidiel určených na prepravu cestujúcich, ktoré prepravujú maximálne 12 ľudí okrem posádky.

2. Členský štát môže po porade s Komisiou vyňať z pôsobnosti tejto smernice kapitánov pôsobiacich výhradne na národných vnútrozemských vodných cestách, ktoré nie sú spojené s plavebnou sieťou iného členského štátu, a stanoviť pre získanie kapitánskych osvedčení podmienky, ktoré sa môžu líšiť od podmienok definovaných v tejto smernici. Platnosť takýchto národných osvedčení je v tomto prípade obmedzená na tieto vodné cesty.

Článok 4

1. Na získanie osvedčenia musí žiadateľ spĺňať minimálne požiadavky uvedené v článku 5 až 8. V osvedčení má byť uvedené, či má kapitán oprávnenie skupiny A alebo skupiny B.

2. Osvedčenia vydané členskými štátmi, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky uvedené v odseku 1, sa majú vzájomne uznávať.

Článok 5

Na získanie osvedčenia musí mať žiadateľ minimálne 21 rokov. Členské štáty však môžu ešte stále vydávať osvedčenia osobám, ktoré majú 18 rokov alebo viac. Uznanie osvedčenia skupiny A alebo skupiny B členským štátom, ktoré bolo vydané iným členským štátom, môže byť podriadené rovnakým požiadavkám na minimálny vek, aké sa vyžadujú v tomto členskom štáte pre vydanie osvedčenia tej istej skupiny.

Článok 6

1. Žiadateľ poskytne dôkaz o fyzickej a duševnej spôsobilosti tým, že sa podrobí lekárskemu vyšetreniu vykonanému lekárom, ktorého uznal príslušný orgán. Toto vyšetrenie sa má týkať najmä zrakovej a sluchovej ostrosti, farebného videnia, pohyblivosti horných a dolných končatín, neuropsychiatrického a kardiovaskulárneho stavu žiadateľa.

2. Po dosiahnutí 65 rokov musí sa držiteľ osvedčenia v priebehu nasledovných troch mesiacov a potom každý rok podrobiť vyšetreniu uvedenému v odseku 1; príslušný orgán na osvedčení potvrdí, že kapitán si splnil svoju povinnosť.

Článok 7

1. Žiadateľ musí poskytnúť dôkaz o svojej minimálne štvorročnej odbornej praxi člena posádky lode vnútrozemskej plavby.

2. Aby bola odborná prax braná do úvahy, musí byť potvrdená príslušným orgánom členského štátu tým, že sa uvedie v osobnom zázname o službe. Toto sa môže vyžadovať na ktorýchkoľvek vodných cestách členských štátov. V prípade vodných ciest, ktorých časť sa nachádza na území spoločenstva, ako je Dunaj, Labe a Odra, sa bude brať do úvahy odborná prax vyžadovaná na všetkých častiach týchto vodných ciest.

3. Minimálna doba odbornej praxe uvedená v odseku 1 sa môže skrátiť o maximálne tri roky:

a) keď má žiadateľ diplom uznaný príslušným orgánom, ktorý potvrdzuje osobitný výcvik vo vnútrozemskej plavbe, zahrňujúci praktickú navigačnú činnosť; skrátenie nesmie byť väčšie než je čas trvania osobitného výcviku; alebo

b) keď žiadateľ môže poskytnúť dôkaz o svojej odbornej praxi člena palubnej posádky, získanej na námorných lodiach; na dosiahnutie maximálneho skrátenia o tri roky musí žiadateľ poskytnúť dôkaz o aspoň štvorročnej praxi v námornej plavbe.

4. Minimálne trvanie odbornej praxe uvedené v odseku 1 sa môže skrátiť o maximálne tri roky, keď žiadateľ zložil praktickú skúšku o vedení plavidiel; osvedčenie v tomto prípade platí len pre plavidlá s nautickými charakteristikami podobnými charakteristikám tých plavidiel, na ktorých sa uskutočnila praktická skúška.

Článok 8

1. Žiadateľ musí zložiť skúšku z odborných znalostí; táto skúška musí zahŕňať minimálne tie hlavné témy, ktoré sú uvedené v kapitole A prílohy II.

2. Po poradách s Komisiou môže členský štát vyžadovať od kapitána splnenie dodatočných podmienok, vzťahujúcich sa na miestnu situáciu na niektorých vodných cestách s výnimkou vodných ciest námorného charakteru uvedených v prílohe II k smernici 91/672/EHS.

S rovnakou výhradou môže členský štát vyžadovať od kapitána osobnej lode v niektorých limitovaných oblastiach podrobnejšie odborné znalosti o zvláštnych ustanoveniach, týkajúcich sa bezpečnosti cestujúcich najmä v prípade nehôd, požiaru alebo stroskotania lode.

Článok 9

1. K oprávneniu navigácie pomocou radaru musí kapitán vlastniť osobitné potvrdenie vydané príslušným orgánom ako dôkaz o tom, že absolvoval skúšku z odborných znalostí tém uvedených v kapitole B prílohy II.

Členské štáty uznajú kvalifikáciu vydanú podľa predpisu o vydávaní potvrdení k plavbe lodí s pomocou radaru na Rýne.

2. Žiadateľ spĺňajúci podmienky uvedené v odseku 1 má mať svoju schopnosť plaviť sa pomocou radaru potvrdenú príslušným orgánom vo forme potvrdenia na rube osvedčenia.

Článok 10

Umožnenie vedenia lode prepravujúcej cestujúcich na vodných cestách členských štátov je podmienené tým, že kapitán alebo iný člen posádky musí vlastniť osobitné osvedčenie vydané príslušným orgánom ako dôkaz o tom, že zložil skúšku z odborných znalostí tém uvedených v kapitole C prílohy II.

Článok 11

Komisia konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 12 môže podniknúť nevyhnutné opatrenia týkajúce sa prispôsobenia formulára kapitánskeho osvedčenia uvedeného v prílohe I a na základe vývoja prispôsobenie potrebných odborných znalostí nevyhnutných na získanie osvedčenia, ktoré sú špecifikované v prílohe II.

Článok 12

1. Komisii bude pri uplatňovaní článku 11 pomáhať výbor ustanovený na základe článku 7 smernice 91/672/EHS.

2. Zástupca Komisie predloží výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor vyjadrí svoje stanovisko k návrhu v priebehu časového limitu, ktorý môže predseda stanoviť podľa naliehavosti prípadu. Stanovisko sa prijme na základe väčšiny uloženej článkom 148 ods. 2 zmluvy v prípade rozhodnutí, ktoré má Rada prijať na návrh Komisie. Hlasy zástupcov členských štátov vo výbore sa vážia podľa vyššie uvedeného článku. Predseda nehlasuje.

3. a) Komisia prijme navrhované opatrenia a okamžite ich uplatní;

b) Ak však navrhované opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, Komisia to ihneď oznámi Rade. V tomto prípade môže Komisia odložiť uplatňovanie opatrení, o ktorých rozhodla, na dobu maximálne jedného mesiaca od dátumu takého oznámenia. Rada, rozhodujúc na základe kvalifikovanej väčšiny, môže prijať v tom istom časovom limite odlišné rozhodnutie.

Článok 13

1. Členské štáty najneskôr do 18-tich mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3. Ak je to potrebné, členské štáty si navzájom pomáhajú pri vykonávaní tejto smernice.

Článok 14

Táto smernica nadobudne účinnosť 20. deň odo dňa jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 15

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 23. júla 1996

Za Radu

predseda

I. Yates

[1] Ú. v. ES C 280, 6.10.1994, s. 5.

[2] Stanovisko predložené 25. januára 1995 (Ú. v. ES C 102, 24.4.1995, s. 5).

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu z 2. marca 1995 (Ú. v. ES C 68, 20.3.1995, s. 41), spoločné stanovisko Rady z 8. decembra 1995 (Ú. v. ES C 356, 30.12.1995, s. 66) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. mája 1996 (Ú. v. ES C 152, 27.5.1996, s. 46)

[4] Ú. v. ES L 373, 31.12.1991, s. 29.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA I

VZOR KAPITÁNSKEHO OSVEDČENIA PRE VNÚTROZEMSKÚ PLAVBU

(85 mm x 54 mm — bledomodré pozadie)

+++++ TIFF +++++

--------------------------------------------------

PRÍLOHA II

ODBORNÉ ZNALOSTI VYŽADOVANÉ PRE ZÍSKANIE OSVEDČENIA KAPITÁNA PRE VNÚTROZEMSKÚ PLAVBU

KAPITOLA A Všeobecné témy týkajúce sa prepravy tovaru a cestujúcich

ČASŤ 1: OSVEDČENIE SKUPINY A

1. Navigácia

a) exaktné znalosti dopravných predpisov na vnútrozemských a námorných vodných cestách, najmä ECIW (Európsky kód pre vnútrozemské vodné cesty) a Medzinárodných pravidiel pre zabránenie zrážkam na mori, vrátane nautických značiek (označovanie vodných ciest a plávateľnosti);

b) znalosti všeobecných zemepisných, hydrologických, meteorologických a morfologických charakteristík hlavných vnútrozemských a námorných vodných ciest;

c) zemepisná navigácia:

stanovenie kurzu, polohové čiary a poloha lode, tlačivá a uverejnenia týkajúce sa plavby, práca s námornou mapou, nautické systémy značiek a bójí, riadenie podľa kompasu a základy náuky o prílive a odlive.

2. Manévrovanie a riadenie lode

a) riadenie lode s prihliadaním na vplyv vetra, prúdu, náporovú stratu a ponor pre hodnotenie dostatočnej plávateľnosti a stability;

b) úloha a činnosť kormidla a propulzora;

c) kotvenie a pristátie za každých podmienok;

d) manévrovanie v plavebných komorách a prístavoch, manévre pri stretávaní a obchádzaní iných lodí.

3. Konštrukcia lode a stabilita

a) znalosti základných princípov konštrukcie lode najmä vzhľadom na bezpečnosť osôb, posádky a lode;

b) základné znalosti smernice Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982 stanovujúcej technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy [1];

c) základné znalosti hlavných komponentov lode;

d) teoretické znalosti pravidiel plávateľnosti a stability a ich praktické uplatňovanie, hlavne schopnosť plavby na mori;

e) doplnkové požiadavky, najmä doplnkové vybavenie na námorných vodných cestách.

4. Motory

a) základné znalosti konštrukcie a práce motorov, aby bola zabezpečená ich hnacia funkcia;

b) prevádzka a kontrola hlavných a pomocných motorov a činnosť v prípade poruchy.

5. Nakladanie a vykladanie

a) používanie ukazovateľov ponoru;

b) stanovenie hmotnosti nákladu za použitia osvedčenia o meraní;

c) nakladanie a vykladanie, ukladanie nákladu (plán uloženia).

6. Činnosť za mimoriadnych okolností

a) zásady predchádzania nehodám;

b) merania, ktoré treba vykonať v prípade poškodenia, kolízie a nabehnutia na plytčinu, vrátane upchatia netesností;

c) použitie záchranných prístrojov a vybavenia;

d) prvá pomoc v prípade nehôd;

e) požiarna prevencia a použitie protipožiarneho zariadenia;

f) prevencia proti znečisťovaniu vodných ciest;

g) špecifické opatrenia týkajúce sa záchrany osôb, lodí a nákladu na námorných trasách.

ČASŤ 2: OSVEDČENIE SKUPINY B

1. Navigácia

a) exaktné znalosti dopravných predpisov na vnútrozemských a námorných vodných cestách, najmä ECIW (Európsky kód pre vnútrozemské vodné cesty) a Medzinárodných pravidiel pre zabránenie zrážkam na mori, vrátane nautických značiek (označovanie vodných ciest a plávateľnosti);

b) znalosti všeobecných zemepisných, hydrologických, meteorologických a morfologických charakteristík hlavných vnútrozemských vodných ciest;

c) stanovenie kurzu, tlačivá a uverejnenia týkajúce sa plavby, systémy bójí.

2. Manévrovanie a riadenie lode

a) riadenie lode s prihliadaním na vplyv vetra, prúdu, náporovú stratu a ponor pre hodnotenie dostatočnej plávateľnosti a stability;

b) úloha a činnosť kormidla a propulzora;

c) kotvenie a pristátie za každých podmienok;

d) manévrovanie v plavebných komorách a prístavoch, manévre pri stretávaní a obchádzaní iných lodí.

3. Konštrukcia lode a stabilita

a) znalosti základných princípov konštrukcie lode najmä vzhľadom na bezpečnosť osôb, posádky a lode;

b) základné znalosti smernice Rady 82/714/EHS zo 4. októbra 1982 stanovujúcej technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy;

c) základné znalosti hlavných komponentov lode;

d) teoretické znalosti pravidiel plávateľnosti a stability a ich praktické uplatňovanie.

4. Motory

a) základné znalosti konštrukcie a práce motorov, aby bola zabezpečená ich hnacia funkcia;

b) prevádzka a kontrola hlavných a pomocných motorov a činnosť v prípade poruchy.

5. Nakladanie a vykladanie

a) používanie ukazovateľov ponoru;

b) stanovenie hmotnosti nákladu za použitia osvedčenia o meraní;

c) nakladanie a vykladanie, ukladanie nákladu (plán uloženia).

6. Činnosť za mimoriadnych okolností

a) zásady predchádzania nehodám;

b) merania, ktoré treba vykonať v prípade poškodenia, kolízie a nabehnutia na plytčinu, vrátane upchatia netesností;

c) použitie záchranných prístrojov a vybavenia;

d) prvá pomoc v prípade nehôd;

e) protipožiarna prevencia a použitie protipožiarneho zariadenia;

f) prevencia proti znečisťovaniu vodných ciest.

KAPITOLA B Povinné dodatočné témy pre radarovú navigáciu

a) Znalosti radarovej teórie: všeobecné znalosti o elektromagnetických vlnách a princípoch prevádzky radaru;

b) Spôsobilosť používať radarové vybavenie, interpretácia údajov displeja radaru, analýza informácií zo zariadenia a znalosti obmedzení týkajúcich sa informácií poskytovaných radarom;

c) Používanie indikátora otáčania;

d) Znalosti pravidiel ECIW o radarovej navigácii.

KAPITOLA C Povinné dodatočné témy pre osobnú dopravu

1. Základné znalosti technických predpisov o: stabilite osobných lodí v prípade poškodenia, rozdelení do vodotesných priestorov, rovine maximálneho ponoru.

2. Prvá pomoc v prípade nehôd.

3. Protipožiarna prevencia a použitie protipožiarneho zariadenia.

4. Spôsoby záchrany života a príslušné vybavenie.

5. Ako chrániť cestujúcich vo všeobecnosti v prípade evakuácie, poškodenia, kolízie, nabehnutia na plytčinu, požiaru, explózie a v iných situáciách, ktoré môžu byť príčinou vzniku paniky.

6. Znalosti bezpečnostných pokynov (núdzové východy, lodné mostíky, používanie bezpečnostných prilieb).

[1] Ú. v. ES L 301, 28.10.1982, s. 1.

--------------------------------------------------