2003R2201 — SK — 01.03.2005 — 001.006

---

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B	NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 ►C1  o právomoci ◄ a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. ES L 338 23.12.2003, s. 1)

Zmenené a doplnené:

		Úradný vestník
		Č.	Strana	Dátum
►M1	NARIADENIE RADY (ES) č. 2116/2004 z 2. decembra 2004,	L 367	1	14.12.2004

Opravené a doplnené:

►C1	Korigendum, Ú. v. ES L 301, 17.11.2009, s.  54 (2201/2003)
►C2	Korigendum, Ú. v. ES L 082, 22.3.2013, s.  63 (2201/2003)

---

▼B

NARIADENIE RADY (ES) č. 2201/2003

z 27. novembra 2003

►C1  o právomoci ◄ a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:

2.  Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä:

3.  Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

KAPITOLA II

SÚDNA PRÁVOMOC

ODDIEL 1

Rozvod, rozluka a anulovanie manželstva

Článok 3

Všeobecná právomoc

1.  Vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu

2.  Na účely tohto nariadenia má „domicil“ rovnaký význam, aký má v právnych poriadkoch Veľkej Británie a Írska.

Článok 4

Vzájomný nárok

Súd, ktorý koná podľa článku 3, má tiež právomoc konať o vzájomnom návrhu, ak tento patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Článok 5

Premena rozluky na rozvod

Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, súd členského štátu, ktorý vydal rozsudok o rozluke manželstva, má tiež právomoc zmeniť takýto rozsudok na rozvod, ak tak ustanovuje právo tohto členského štátu.

Článok 6

Výlučná povaha súdnej právomoci podľa článkov 3, 4 a 5

Manžela, ktorý:

možno žalovať v inom členskom štáte iba v súlade s článkami 3, 4 a 5.

Článok 7

Zostatková právomoc

1.  Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 3, 4 a 5, právomoc sa určí v každom členskom štáte podľa práva tohto štátu.

2.  Proti odporcovi, ktorý nemá obvyklý pobyt a ani nie je štátnym príslušníkom členského štátu, alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, nemá „domicil“ na území žiadneho z týchto členských štátov, môže každý štátny príslušník členského štátu s obvyklým pobytm na území iného členského štátu využiť kritériá súdnej právomoci platné v danom štáte rovnako ako štátni príslušníci tohto štátu.

ODDIEL 2

Rodičovské práva a povinnosti

Článok 8

Všeobecná právomoc

1.  Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

2.  Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

Článok 9

Zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa

1.  Keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

2.  Odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.

Článok 10

Súdna právomoc v prípadoch únosu dieťaťa

V prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

Článok 11

Návrat dieťaťa

1.  Keď osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, podá žiadosť na príslušné orgány členského štátu o vydanie rozsudku podľa Haagskeho dohovoru 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), aby dosiahla návrat dieťaťa, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa odseky 2 až 8.

2.  Pri uplatňovaní článkov 12 a 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 sa musí zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.

3.  Súd, ktorému sa podala žiadosť o návrat dieťaťa podľa odseku 1, koná o žiadosti urýchlene najrýchlejšími postupmi, ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok.

Bez toho, aby bola dotknutá prvá veta tohto odseku, súd vydá rozsudok najneskôr do šiestich týždňov od podania žiadosti, ak tomu nebránia výnimočné okolnosti.

4.  Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

5.  Súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, kým sa osobe, ktorá požiadala o návrat dieťaťa, nedala možnosť vyjadriť sa.

6.  Ak súd vydal príkaz o nevrátení podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980, musí okamžite, buď priamo alebo prostredníctvom svojho ústredného orgánu, zaslať odpis súdneho príkazu o nevrátení a súvisiace písomnosti, ►C1  najmä záznam súdnych pojednávaní, súdu s právomocou ◄ alebo ústrednému orgánu členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, podľa vnútroštátneho práva. Súdu sa musia všetky uvedené písomnosti zaslať do jedného mesiaca od dátumu príkazu o nevrátení.

7.  Ak súdy v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, nezačali konanie na návrh jedného z účastníkov, súd alebo ústredný orgán, ktorému sa zašlú informácie uvedené v odseku 6, musí o tom informovať účastníkov a vyzvať ich, aby urobili svoje podania na súd v súlade s vnútroštátnym právom do troch mesiacov od dátumu oznámenia, aby súd mohol preskúmať otázku opatrovníckeho práva k dieťaťu.

Bez toho, aby boli dotknuté kritéria právomoci uvedené v tomto nariadení, súd ukončí konanie, ak v uvedenej lehote nedostal žiadne podania.

8.  Bez ohľadu na rozsudok o nevrátení podľa článku 13 Haagskeho dohovoru z roku 1980 každý následný rozsudok požadujúci návrat dieťaťa vydaný súdom, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia, sa vykonáva podľa oddielu 4 kapitoly III na účely zabezpečenia návratu dieťaťa.

Článok 12

Dohoda ►C1  o právomoci ◄

1.  Súdy členského štátu pri výkone svojej právomoci podľa článku 3, na základe návrhu na rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva, majú právomoc v každej veci, ktorá sa týka rodičovských práv a povinností a ktorá súvisí s týmto návrhom, ak:

2.  Právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, akonáhle:

3.  Súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak:

4.  Ak má dieťa svoj obvyklý pobyt na území tretieho štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Haagskeho dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996, právomoc podľa tohto článku sa považuje za právomoc v najlepšom záujme dieťaťa, najmä ak nemožno viesť konanie v predmetnom treťom štáte.

Článok 13

Právomoc založená na prítomnosti dieťaťa

1.  Ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa a právomoc nemožno založiť podľa článku 12, právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom sa dieťa nachádza.

2.  Odsek 1 sa vzťahuje aj na deti utečencov a deti, ktoré sa dostali do cudziny v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.

Článok 14

Zostatková právomoc

Ak žiadny súd členského štátu nemá právomoc podľa článkov 8 až 13, právomoc v každom členskom štáte sa určí podľa práva tohto štátu.

Článok 15

Postúpenie súdu, ktorý ►C1  je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci ◄

1.  Vo výnimočných prípadoch, ak sa súdy členského štátu, ktoré majú právomoc vo veci samej, domnievajú, že súd iného členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, ►C1  je vo vhodnejšej situácii na prejednanie veci ◄ alebo jej špecifickej časti, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa, môžu:

2.  Odsek 1 sa vzťahuje:

S postúpením na základe vlastného podnetu súdu alebo na žiadosť súdu iného členského štátu musí súhlasiť aspoň jeden z účastníkov.

3.  Dieťa má osobitnú väzbu k členskému štátu podľa odseku 1, ak tento členský štát:

4.  Súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, určí lehotu, v ktorej sa na súde tohto iného členského štátu musí začať konanie podľa odseku 1.

Ak sa v tejto lehote na súdoch konanie nezačalo, súd, na ktorom už konanie začalo, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14.

5.  Súdy tohto iného členského štátu môžu, ak je to s ohľadom na špecifické okolnosti prípadu v najlepšom záujme dieťaťa, prijať právomoc do šiestich týždňov od podania návrhu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b). V tomto prípade súd, ktorý začal konanie ako prvý, odmietne vykonávať svoju právomoc. Inak súd, ktorý začal konanie ako prvý, pokračuje vo výkone svojej právomoci v súlade s článkami 8 až 14.

6.  Na účely tohto článku súdy spolupracujú buď priamo alebo prostredníctvom ústredných orgánov určených podľa článku 53.

ODDIEL 3

Spoločné ustanovenia

Článok 16

Začatie konanie na súde

1.  Konanie na súde sa považuje za začaté:

Článok 17

Skúmanie právomoci

Ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 18

Skúmanie prípustnosti

1.  Ak odporca s obvyklým pobytom v inom štáte, než v členskom štáte, v ktorom bol podaný návrh, sa nedostaví na tento súd, súd s právomocou preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že odporca mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť svoju obhajobu alebo sa na tento účel prijali všetky potrebné kroky.

2.  Namiesto ustanovení odseku 1 tohto článku sa uplatní článok 19 nariadenia (ES) č. 1348/2000, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť, musela doručovať z jedného členského štátu do iného podľa uvedeného nariadenia.

3.  Ak nemožno uplatniť ustanovenia nariadenia (ES) č. 1348/2000, uplatní sa článok 15 Haagskeho dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych alebo obchodných veciach v cudzine z 15. novembra 1965, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť, musela doručovať podľa tohto dohovoru.

Článok 19

Prekážka začatej veci a súvisiace konania

1.  Ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať.

2.  Ak sa vedú konania týkajúce sa rodičovských práv a povinností k tomu istému dieťaťu a s rovnakým predmetom konania na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý.

3.  Keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd, ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.

V takom prípade účastník, ktorý podal návrh súdu, ktorý začal konať ako druhý, môže podať svoj návrh na súd, ktorý začal konať ako prvý.

Článok 20

Predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení

1.  V naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

2.  Platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.

KAPITOLA III

UZNÁVANIE A VÝKON

ODDIEL 1

Uznávanie

Článok 21

Uznanie rozsudku

1.  Rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania.

2.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa najmä nevyžaduje žiadny osobitný postup pri aktualizácii záznamov členského štátu o osobnom stave na základe rozsudku o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva, ktorý bol vydaný v inom členskom štáte a proti ktorému už podľa práva tohto členského štátu nie je možné odvolanie.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý oddiel 4 tejto kapitoly, môže zainteresovaný účastník postupom upraveným v oddieli 2 tejto kapitoly navrhnúť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku.

Miestna príslušnosť súdu uvedeného v zozname, ktorý každý členský štát oznámil Komisii podľa článku 68, sa určí podľa vnútroštátneho práva členského štátu, v ktorom sa začalo konanie o uznanie alebo neuznanie.

4.  Ak sa otázka uznania rozsudku vznesie ako predbežná otázka na súde členského štátu, tento súd môže v tejto otázke rozhodnúť.

Článok 22

Dôvody neuznania rozsudkov o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva

Rozsudok o rozvode, rozluke alebo anulovaní manželstva sa neuzná:

Článok 23

Dôvody neuznania rozsudkov týkajúcich sa rodičovských práv a povinností

Rozsudok týkajúci sa rodičovských práv a povinností sa neuzná:

Článok 24

Zákaz skúmania právomoci súdu pôvodu

Právomoc súdu členského štátu pôvodu sa nesmie skúmať. Kritériá, na ktorých sa založila právomoc podľa článkov 3 až 14, sa nesmú skúmať z hľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa článkov 22 písm. a) a 23 písm. a).

Článok 25

Odlišnosti rozhodného práva

Uznanie rozsudku nemožno odmietnuť z dôvodu, že právny poriadok členského štátu, v ktorom sa o uznanie žiada, by za rovnakého skutkového stavu nepripúšťal rozvod, rozluku alebo anulovanie manželstva.

Článok 26

Zákaz preskúmania vo veci samej

Za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

Článok 27

Prerušenie konania

1.  Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vydaného v inom členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak sa proti rozsudku podal riadny opravný prostriedok.

2.  Súd členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vydaného v Írsku alebo vo Veľkej Británii, môže konanie prerušiť, ak sa výkon v členskom štáte pôvodu odložil z dôvodu odvolania.

ODDIEL 2

Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti

Článok 28

Vykonateľné rozsudky

1.  Rozsudok o výkone rodičovských práv a povinností k dieťaťu vydaný v členskom štáte, ktorý je vykonateľný v tomto členskom štáte a ktorý bol doručený, sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.

2.  Vo Veľkej Británii sa však takýto rozsudok vykoná v Anglicku a Walese, v Škótsku alebo Severnom Írsku, ak na návrh zainteresovaného účastníka bol zaregistrovaný na účely výkonu v danom územnom celku Veľkej Británie.

Článok 29

Miestna príslušnosť súdov

1.  Návrh na vyhlásenie vykonateľnosti sa podáva súdu uvedenému v zozname, ktorý zaslal každý členský štát Komisii podľa článku 68.

2.  Miestna príslušnosť sa určí podľa obvyklého pobytu osoby, proti ktorej sa rozsudok má vykonať, alebo podľa obvyklého pobytu dieťaťa, ktorého sa návrh týka.

Ak ani jedno z miest uvedených v prvej vete tohto odseku sa nenachádza v členskom štáte výkonu, miestna príslušnosť sa určí podľa miesta výkonu.

Článok 30

Konanie

1.  Podanie návrhu sa riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2.  Navrhovateľ musí uviesť adresu na doručovanie písomností v obvode súdu, na ktorý podal návrh. Ak však právny poriadok členského štátu výkonu neupravuje uvádzanie adresy, navrhovateľ vymenuje procesného zástupcu.

3.  K návrhu treba pripojiť listiny uvedené v článkoch 37 a 39.

Článok 31

Rozhodnutie súdu

1.  Súd, na ktorý bol podaný návrh, vydá bezodkladne rozhodnutie. Osoba, proti ktorej sa o výkon žiada, ani dieťa, nemá v tomto štádiu právo robiť žiadne podania k návrhu.

2.  Návrh možno zamietnuť len z niektorého z dôvodov uvedených v článkoch 22, 23 a 24.

3.  Za žiadnych okolností sa nesmie rozsudok preskúmať z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.

Článok 32

Oznámenie rozhodnutia

Príslušný súdny úradník bez odkladu oznámi navrhovateľovi rozhodnutie súdu o jeho návrhu spôsobom upraveným právom členského štátu výkonu.

Článok 33

Odvolanie proti rozhodnutiu

1.  Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2.  Odvolanie sa podáva na súde uvedenom v zozname, ktorý zaslal každý členský štát Komisii podľa článku 68.

3.  Vo veci odvolania sa koná v súlade s procesnými predpismi, ktoré upravujú sporové konanie.

4.  Ak odvolanie podala osoba, ktorá navrhla vyhlásenie vykonateľnosti, účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, sa osobne predvolá pred odvolací súd. Ak sa tento účastník na súd nedostaví, uplatnia sa ustanovenia článku 18.

5.  Odvolanie proti vyhláseniu vykonateľnosti sa musí podať do jedného mesiaca od jeho doručenia. Ak má účastník, proti ktorému sa žiada o výkon, obvyklý pobyt v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo vyhlásenie vykonateľnosti, lehota na odvolanie je dva mesiace a začína plynúť odo dňa doručenia buď tejto osobe do jej vlastných rúk alebo do miesta jej pobytu. Predĺženie tejto lehoty s ohľadom na vzdialenosť nie je prípustné.

Článok 34

Odvolacie súdy a opravné prostriedky

Rozsudok vydaný v odvolacom konaní možno napadnúť iba v rámci konania uvedenom v zozname, ktorý zaslal každý členský štát Komisii podľa článku 68.

Článok 35

Prerušenie konania

1.  Súd, ktorý koná o odvolaní podľa článku 33 alebo 34, môže na návrh účastníka, proti ktorému sa o výkon žiada, prerušiť konanie, ak sa podal riadny opravný prostriedok v členskom štáte pôvodu alebo ak ešte neuplynula lehota na odvolanie. V druhom prípade môže súd určiť lehotu, v rámci ktorej sa má opravný prostriedok podať.

2.  V prípade rozsudku vydaného v Írsku alebo vo Veľkej Británii sa za riadny opravný prostriedok na účely odseku 1 považuje akýkoľvek opravný prostriedok existujúci v členskom štáte pôvodu.

Článok 36

Čiastočný výkon

1.  Ak sa rozsudok týka viacerých vecí a výkon nemožno nariadiť vo všetkých týchto veciach, súd nariadi výkon v jednej veci alebo v niekoľkých veciach.

2.  Navrhovateľ môže žiadať čiastočný výkon rozsudku.

ODDIEL 3

Spoločné ustanovenia pre oddiely 1 a 2

Článok 37

Písomnosti

1.  Účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti alebo účastník namietajúci proti uznaniu alebo vyhláseniu vykonateľnosti predloží:

2.  Okrem toho, pri rozsudku vydanom v neprítomnosti, účastník navrhujúci uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti predloží:

Článok 38

Absencia písomností

1.  Ak sa nepredložia písomnosti uvedené v článku 37 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2, súd môže určiť lehotu na ich predloženie, prijať rovnocenné písomnosti alebo upustiť od ich predloženia, ak považuje predložené informácie za postačujúce.

2.  Ak súd o to požiada, poskytne sa preklad týchto písomností. Preklad overí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

Článok 39

Osvedčenie rozsudkov v manželských veciach a osvedčenie rozsudkov o rodičovských právach a povinnostiach

Príslušný súd alebo orgán členského štátu pôvodu na žiadosť zainteresovaného účastníka vydá osvedčenie podľa vzoru ustanoveného v prílohe I (rozsudky v manželských veciach) alebo v prílohe II (rozsudky o rodičovských právach a povinnostiach).

ODDIEL 4

Vykonateľnosť niektorých rozsudkov týkajúcich sa práva styku a niektorých rozsudkov, ktoré požadujú návrat dieťaťa

Článok 40

Rozsah pôsobnosti

1.  Tento oddiel sa vzťahuje na:

2.  Ustanovenia tohto oddielu nebránia nositeľovi rodičovských práv a povinností, aby žiadal o uznanie a výkon rozsudku podľa ustanovení oddielov 1 a 2 tejto kapitoly.

Článok 41

Právo styku

1.  Právo styku uvedené v článku 40 ods. 1 písm. a), priznané vykonateľným rozsudkom vydaným v členskom štáte, sa uznáva a je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia za vykonateľné a bez možnosti namietať proti jeho uznaniu, ak bol rozsudok osvedčený v členskom štát pôvodu podľa odseku 2.

Aj keď vnútroštátne právo neumožňuje, aby rozsudok priznávajúci právo styku bol vykonateľný bez ďalšieho konania, súd pôvodu môže vyhlásiť rozsudok za vykonateľný bez ohľadu na prípadné odvolanie.

2.  Sudca pôvodu vydá osvedčenie podľa odseku 1 na tlačive podľa vzoru v prílohe III (osvedčenie týkajúce sa práva styku), iba ak:

Osvedčenie sa vyplní v jazyku, v ktorom je rozsudok.

3.  Ak sa právo styku týka cezhraničnej situácie v čase vydania rozsudku, osvedčenie sa vydá z úradnej povinnosti, akonáhle sa rozsudok stal vykonateľným, aj keď len predbežne. Ak situácia nadobudne cezhraničný charakter následne, osvedčenie sa vydá na žiadosť niektorého z účastníkov.

Článok 42

Návrat dieťaťa

1.  Návrat dieťaťa uvedený v článku 40 ods. 1 písm. b), ktorý vyplýva z vykonateľného rozsudku vydaného v členskom štáte sa uznáva a je vykonateľný v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia za vykonateľný a bez možnosti namietať proti jeho uznaniu, ak sa rozsudok osvedčil v členskom štát pôvodu podľa odseku 2.

Aj keď vnútroštátny právny poriadok neumožňuje, aby rozsudok nariaďujúci návrat dieťaťa ►C1  podľa článku 11 ods. 8 ◄ bol vykonateľný bez ďalšieho konania, súd pôvodu môže vyhlásiť rozsudok za vykonateľný bez ohľadu na prípadné odvolanie.

2.  Sudca pôvodu, ktorý vydal rozsudok podľa článku 40 ods. 1 písm. b), vydá osvedčenie podľa odseku 1, iba ak:

V prípade, že súd alebo iný orgán prijme opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do štátu obvyklého pobytu, osvedčenie musí obsahovať podrobné údaje o takýchto opatreniach.

Sudca pôvodu vydá z vlastného podnetu toto osvedčenie na tlačive podľa vzoru v prílohe IV (osvedčenie týkajúce sa návratu dieťaťa/detí).

Osvedčenie sa vyplní v jazyku, v ktorom je rozsudok.

Článok 43

Oprava osvedčenia

1.  Oprava osvedčenia sa riadi právnym poriadkom členského štátu pôvodu.

2.  Proti vydaniu osvedčenia podľa článkov 41 ods. 1 alebo 42 ods. 1 nie je prípustné odvolanie.

Článok 44

Právne účinky osvedčenia

Osvedčenie má právne účinky len v medziach vykonateľnosti rozsudku.

Článok 45

Písomnosti

1.  Účastník, ktorý žiada o výkon rozsudku, predloží:

2.  Na účely tohto článku:

Preklad sa urobí do úradného jazyka členského štátu výkonu, alebo do jedného z jeho úradných jazykov, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu výslovne prijal. Preklad osvedčí osoba na to oprávnená v niektorom z členských štátov.

ODDIEL 5

Verejné listiny a dohody

Článok 46

Listiny, ktoré sa úradne vyhotovili alebo zaregistrovali ako verejné listiny, a ktoré sú vykonateľné v jednom členskom štáte, ako aj dohody medzi účastníkmi, ktoré sú vykonateľné v členskom štáte, v ktorom boli uzatvorené, sa uznávajú a vyhlasujú za vykonateľné za rovnakých podmienok ako rozsudky.

ODDIEL 6

Iné ustanovenia

Článok 47

Vykonanie

1.  Vykonanie sa riadi právnym poriadkom členského štátu výkonu.

2.  Akýkoľvek rozsudok vynesený súdom iného členského štátu a vyhlásený za vykonateľný podľa oddielu 2 alebo osvedčený v súlade s článkom 41 ods. 1 alebo článkom 42 ods. 1 sa vykoná v členskom štáte výkonu za rovnakých podmienok, ako keby bol vynesený v tomto členskom štáte.

Najmä rozsudok, ktorý bol osvedčený v súlade s článkom 41 ods. 1 alebo článkom 42 ods. 1, nemožno vykonať, ak je nezlučiteľný s neskorším vykonateľným rozsudkom.

Článok 48

Praktické opatrenia na výkon práva styku

1.  Súdy členského štátu výkonu môžu prijímať praktické opatrenia na zabezpečenie výkonu práva styku, ak sa v rozsudku vynesenom súdmi členského štátu, ktorý mal právomoc rozhodnúť vo veci samej, neprijali potrebné opatrenia alebo prijaté opatrenia nie sú dostatočné za predpokladu, že sa zachovajú podstatné prvky tohto rozsudku.

2.  Praktické opatrenia prijaté podľa odseku 1 zaniknú na základe neskoršieho rozsudku súdov členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej.

Článok 49

Trovy

Ustanovenia tejto kapitoly, s výnimkou oddielu 4, sa vzťahujú aj na určenie výšky nákladov a výdavkov na konania podľa tohto nariadenia a na výkon každého rozhodnutia o takýchto nákladoch a výdavkoch.

Článok 50

Právna pomoc

Navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná bezplatná právna pomoc alebo oslobodenie od platenia nákladov alebo výdavkov, má v konaní podľa článkov 21, 28, 41, 42 a 48 nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od platenia nákladov alebo výdavkov podľa právneho poriadku členského štátu výkonu.

Článok 51

Záruka, záloha alebo preddavok

Od účastníka, ktorý v jednom členskom štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v inom členskom štáte, nemožno požadovať zloženie záruky, zálohy alebo preddavku, bez ohľadu na ich označenie, z dôvodu:

Článok 52

►C1  Vyššie overenie ◄ alebo podobné formálne náležitosti

Písomnosti uvedené v článkoch 37, 38 a 45 alebo písomnosť, ktorou sa vymenúva procesný zástupca, nevyžadujú ►C1  vyššie overenie ◄ ani splnenie podobnej formálnej náležitosti.

KAPITOLA IV

SPOLUPRÁCA MEDZI ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI VO VECIACH RODIČOVSKÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ

Článok 53

Určenie

Každý členský štát určí jeden alebo niekoľko ústredných orgánov na pomoc pri uplatňovaní tohto nariadenia a vymedzí ich územnú alebo funkčnú právomoc. Ak členský štát určil niekoľko ústredných orgánov, písomný styk sa uskutočňuje priamo s príslušným ústredným orgánom. Ak sa podanie zašle nepríslušnému ústrednému orgánu, tento postúpi podanie príslušnému ústrednému orgánu a informuje o tom odosielateľa.

Článok 54

Všeobecné funkcie

Ústredné orgány poskytujú informácie o vnútroštátnych právnych predpisoch a praxi a prijímajú opatrenia na zlepšenie uplatňovania tohto nariadenia a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce. Na tento účel sa využije Európska súdna sieť pre občianske a obchodné veci vytvorená rozhodnutím č. 2001/470/ES.

Článok 55

Spolupráca vo veciach rodičovských práv a povinností

Ústredné orgány na žiadosť ústredného orgánu iného členského štátu alebo nositeľa rodičovských práv a povinností spolupracujú v jednotlivých prípadoch na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Na tento účel prijmú všetky potrebné kroky, priamo alebo prostredníctvom verejných orgánov alebo iných inštitúcií, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, na:

Článok 56

Umiestnenie dieťaťa v inom členskom štáte

1.  Keď súd, ktorý má právomoc podľa článkov 8 až 15, zvažuje umiestnenie dieťaťa do zariadenia starostlivosti o dieťa alebo pestúnskej starostlivosti, a ak sa takéto umiestnenie má uskutočniť v druhom členskom štáte, najprv sa poradí s ústredným orgánom alebo iným príslušným orgánom v tomto druhom členskom štáte, ak sa v tomto členskom štáte vo vnútroštátnych prípadoch umiestnenia dieťaťa vyžaduje zásah verejného orgánu.

2.  Rozsudok o umiestnení podľa odseku 1 možno vydať v žiadajúcom štáte iba vtedy, ak príslušný orgán dožiadaného štátu vyjadril súhlas s takýmto umiestnením.

3.  Postupy pre konzultácie alebo súhlasy podľa odsekov 1 a 2 sa spravujú vnútroštátnym právom dožiadaného štátu.

4.  Keď orgán, ktorý má právomoc podľa článkov 8 až 15, rozhodne o umiestnení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti v druhom členskom štáte a keď sa nevyžaduje zásah verejného orgánu v tomto druhom členskom štáte vo vnútroštátnych prípadoch umiestnenia dieťaťa, informuje o tom ústredný orgán alebo iný príslušný orgán v tomto druhom členskom štáte.

Článok 57

Spôsob práce

1.  Nositeľ rodičovských práv a povinností môže požiadať ústredný orgán členského štátu svojho obvyklého pobytu alebo ústredný orgán členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt alebo kde sa nachádza, o pomoc podľa článku 55. Žiadosť vo všeobecnosti má obsahovať všetky dostupné informácie, ktoré sú relevantné pre jej vybavenie. Ak sa žiadosť o pomoc týka uznania alebo výkonu rozsudku o rodičovských právach a povinnostiach, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, nositeľ rodičovských práv a povinností pripojí príslušné osvedčenia podľa článkov 39, 41 ods. 1 alebo 42 ods. 1

2.  Členské štáty oznámia Komisii úradný jazyk alebo jazyky orgánov spoločenstva, iné ako svoj vlastný, v ktorých ich ústredné orgány môžu prijímať podania.

3.  Ústredné orgány poskytujú pomoc podľa článku 55 bezplatne.

4.  Každý ústredný orgán znáša svoje vlastné náklady.

Článok 58

Zasadnutia

1.  Na účely uľahčenia uplatňovania tohto nariadenia sa ústredné orgány pravidelne schádzajú.

2.  Tieto zasadnutia sa zvolávajú podľa rozhodnutia č. 2001/470/ES o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci.

KAPITOLA V

VZŤAHY K INÝM PRÁVNYM NÁSTROJOM

Článok 59

Vzťah k iným právnym nástrojom

1.  S výhradou ustanovení článkov 60, 63, 64 a odseku 2 tohto článku, toto nariadenie v členských štátoch nahrádza dohovory platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ktoré boli uzavreté medzi dvomi alebo viacerými členskými štátmi a upravujú otázky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.  

3.  Členské štáty zašlú Komisii:

Článok 60

Vzťahy k niektorým mnohostranným dohovorom

Vo vzťahoch medzi členskými štátmi má toto nariadenie prednosť pred týmito dohovormi v rozsahu, v ktorom sa týka otázok upravených týmto nariadením:

Článok 61

Vzťah k Haagskemu dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996

Pokiaľ ide o vzťah k Haagskemu dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z 19. októbra 1996, toto nariadenie sa uplatňuje:

Článok 62

Rozsah účinkov

1.  Dohody a dohovory uvedené v článkoch 59 ods. 1, 60 a 61 zostávajú v platnosti vo vzťahu k veciam, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie.

2.  Dohovory uvedené v článku 60, najmä Haagsky dohovor z roku 1980, sú naďalej platné medzi členskými štátmi, ktoré sú ich zmluvnými stranami, v súlade s článkom 60.

Článok 63

Zmluvy so Svätou stolicou

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá Medzinárodná zmluvu (konkordát) medzi Svätou stolicou a Portugalskom, podpísaná vo Vatikáne 7. mája 1940.

2.  Rozhodnutie o neplatnosti manželstva vydané na základe zmluvy uvedenej v odseku 1 sa uznáva v členských štátoch za podmienok uvedených v kapitole III, oddiel I.

3.  Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú tiež na tieto medzinárodné zmluvy (konkordáty) so Svätou stolicou:

▼M1

▼M1

4.  Uznávanie rozhodnutí uvedených v odseku 2 môže v Španielsku, Taliansku alebo na Malte podliehať rovnakým postupom a preskúmaniu, aké sa uplatňujú na rozhodnutia cirkevných súdov vynesené podľa medzinárodných zmlúv uzavretých so Svätou stolicou, uvedených v odseku 3.

▼B

5.  Členské štáty zašlú Komisii:

KAPITOLA VI

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 64

1.  Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú len na konania začaté, písomnosti úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na dohody uzatvorené účastníkmi po dni začatia jeho uplatňovania podľa článku 72.

2.  Rozsudky vydané po dni začatia uplatňovania tohto nariadenia v konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, ale po dni nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000, sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení kapitoly III tohto nariadenia, ak sa právomoc založila na kritériách, ktoré sú v súlade s kritériami upravenými v kapitole II, alebo v nariadení (ES) č. 1347/2000, alebo v dohovore platnom medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom v čase začatia konania.

3.  Rozsudky vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia v konaniach, ktoré sa začali po dni nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000, sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení kapitoly III tohto nariadenia, ak sa týkajú rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva alebo rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov v súvislosti s konaniami v manželských veciach.

4.  Rozsudky vydané pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, ale po dni nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000 v konaniach, ktoré sa začali pred dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1347/2000, sa uznávajú a vykonávajú podľa ustanovení kapitoly III tohto nariadenia, ak sa týkajú rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva alebo rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov v súvislosti s konaniami v manželských veciach a ak sa právomoc založila na kritériách, ktoré sú v súlade s kritériami upravenými buď v kapitole II tohto nariadenia, alebo v nariadení (ES) č. 1347/2000, alebo v dohovore platnom medzi členským štátom pôvodu a dožiadaným členským štátom v čase začatia konania.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 65

Preskúmanie

Najneskôr 1. januára 2012 a potom každých päť rokov Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a európskemu Hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o uplatňovaní tohto nariadenia na základe informácií predložených členskými štátmi. Ku správe sa v prípade potreby pripoja návrhy na úpravu.

Článok 66

Členské štáty s dvoma alebo viacerými právnymi systémami

Vo vzťahu k členskému štátu, ktorý má v otázkach upravených týmto nariadením dva systémy alebo viac systémov práva alebo súborov právnych noriem, ktoré sa uplatňujú na rôznych územných celkoch:

Článok 67

Informácie o ústredných orgánoch a prijateľných jazykoch

Do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia členské štáty oznámia Komisii:

Členské štáty oznámia Komisii akékoľvek zmeny týchto údajov.

Komisia zverejní tieto informácie.

Článok 68

Informácie o súdoch a o konaniach o opravných prostriedkoch

Členské štáty zašlú Komisii zoznamy súdov a konaní o opravných prostriedkoch uvedené v článkoch 21, 29, 33 a 34 a akékoľvek ich zmeny.

Komisia aktualizuje tieto informácie a uverejní ich uverejnením v Úradnom vestníku Európskej únie alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom.

Článok 69

Zmeny a doplnenia príloh

Akékoľvek zmeny a doplnenia vzorových tlačív v prílohách I až IV sa prijmú konzultačným postupom podľa článku 70 ods. 2.

Článok 70

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor“).

2.  Ak sa uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES.

3.  Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 71

Zrušenie nariadenia (ES) č. 1347/2000

1.  Nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa zrušuje dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia.

2.  Každý odkaz na nariadenie (ES) č. 1347/2000 sa považuje za odkaz na toto nariadenie podľa porovnávacej tabuľky v prílohe V.

Článok 72

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenia nadobúda účinnosť 1. augusta 2004.

Nariadenie sa uplatňuje od 1. marca 2005, s výnimkou článkov 67, 68, 69 a 70, ktoré sa uplatňujú 1. augusta 2004.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

---

PRÍLOHA I

OSVEDČENIE PODĽA ČLÁNKU 39 TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV V MANŽELSKÝCH VECIACH ( 12 )

1.	Členský štát pôvodu

2.	Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie 2.1. Názov 2.2. Adresa 2.3. Tel./fax/e-mail

3.

Manželstvo 3.1. Manželka 3.1.1. Úplné meno 3.1.2. Adresa 3.1.3. Štát a miesto narodenia 3.1.4. Dátum narodenia 3.2. Manžel 3.2.1. Úplné meno 3.2.2. Adresa 3.2.3. Štát a miesto narodenia 3.2.4. Dátum narodenia 3.3. Štát, miesto (ak je známe) a dátum uzavretia manželstva 3.3.1. Štát uzavretia manželstva 3.3.2. Miesto uzavretia manželstva (ak je známe) 3.3.3. Dátum uzavretia manželstva

4.	Súd, ktorý vydal rozsudok 4.1. Názov súdu 4.2. Sídlo súdu

5.	Rozsudok 5.1. Dátum 5.2. Spisová značka 5.3. Druh rozsudku 5.3.1. Rozvod 5.3.2. Anulovanie manželstva 5.3.3. Rozluka 5.4. Bol rozsudok vydaný v neprítomnosti? 5.4.1. Nie 5.4.2. Áno ( 13 )

6.	Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

7.	Možno ešte proti rozsudku podať opravný prostriedok podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu? 7.1. Nie 7.2. Áno

8.	Dátum nadobudnutia právnych účinkov v členskom štáte, v ktorom sa rozsudok vydal 8.1. Rozvod 8.2. Rozluka

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

---

PRÍLOHA II

OSVEDČENIE PODĽA ČLÁNKU 39 TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV O RODIČOVSKÝCH PRÁVACH A POVINNOSTIACH ( 14 )

1.	Členský štát pôvodu

2.	Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie 2.1. Názov 2.2. Adresa 2.3. Tel./fax/e-mail

3.	Osoba/y s právom styku 3.1. Úplné meno 3.2. Adresa 3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.

Iný nositelia rodičovských práv a povinností ako tí, ktorí sú uvedení v bode 3 ( 15 ) 4.1. 4.1.1. Úplné meno 4.1.2. Adresa 4.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe) 4.2. 4.2.1. Úplné meno 4.2.2. Adresa 4.2.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe) 4.3. 4.3.1. Úplné meno 4.3.2. Adresa 4.3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5.	Súd, ktorý vyniesol rozhodnutie 5.1. Názov súdu 5.2. Sídlo súdu

6.	Rozsudok 6.1. Dátum 6.2. Spisová značka 6.3. Bol rozsudok vydaný v neprítomnosti? 6.3.1. Nie 6.3.2. Áno ( 16 )

7.	Deti, ktorých sa týka rozsudok ( 17 ) 7.1. Úplné meno a dátum narodenia 7.2. Úplné meno a dátum narodenia 7.3. Úplné meno a dátum narodenia 7.4. Úplné meno a dátum narodenia

8.	Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

9.

Osvedčenie o vykonateľnosti a o doručení 9.1. Je rozsudok vykonateľný podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu? 9.1.1. Áno 9.1.2. Nie 9.2. Doručil sa rozsudok účastníkovi, proti ktorému sa žiada o výkon? 9.2.1. Áno 9.2.1.1. Úplné meno účastníka 9.2.1.2. Adresa 9.2.3.1. Dátum doručenia 9.2.2. Nie

10.

Špecifické informácie ohľadne rozsudkov o práve styku, ak sa podľa článku 28 požaduje „exequatur“. Túto možnosť predpokladá článok 40 ods. 2. 10.1. Praktické opatrenia na výkon práva styku (ak sú uvedené v rozsudku) 10.1.1. Dátum a čas 10.1.1.1. Začiatok 10.1.1.2. Koniec 10.1.2. Miesto 10.1.3. Špecifické povinnosti nositeľov rodičovských práv a povinností 10.1.4. Špecifické povinnosti osoby s právom styku 10.1.5. Prípadné obmedzenia uložené na výkon práva styku

11.

Špecifické informácie týkajúce sa rozsudkov o návrate dieťaťa, ak sa podľa článku 28 požaduje „exequatur“. Túto možnosť predpokladá článok 40 ods. 2 11.1. Z rozsudku vyplýva povinnosť návratu dieťaťa 11.2. Osoba, ktorej sa má dieťa navrátiť (ak je uvedená v rozsudku) 11.2.1. Úplné meno 11.2.2. Adresa

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

---

PRÍLOHA III

OSVEDČENIE PODĽA ČLÁNKU 41 ODS. 1 TÝKAJÚCE SA ROZSUDKOV O PRÁVE STYKU ( 18 )

1.	Členský štát pôvodu

2.	Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie 2.1. Názov 2.2. Adresa 2.3. Tel./fax/e-mail

3.	Osoba/y s právom styku 3.1. Úplné meno 3.2. Adresa 3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.

Iní nositelia rodičovských práv a povinností ako tí, ktorí sú uvedení v bode 3 ( 19 ) ( 20 ) 4.1. 4.1.1. Úplné meno 4.1.2. Adresa 4.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe) 4.2. 4.2.1. Úplné meno 4.2.2. Adresa 4.2.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe) 4.3. Ostatné 4.3.1. Úplné meno 4.3.2. Adresa 4.3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5.	Súd, ktorý vydal rozsudok 5.1. Názov súdu 5.2. Sídlo súdu

6.	Rozsudok 6.1. Dátum 6.2. Spisová značka

7.	Deti, ktorých sa týka rozsudok ( 21 ) 7.1. Úplné meno a dátum narodenia 7.2. Úplné meno a dátum narodenia 7.3. Úplné meno a dátum narodenia 7.4. Úplné meno a dátum narodenia

▼C2

8.	Je rozsudok vykonateľný v členskom štáte pôvodu? 8.1. Áno 8.2. Nie

▼B

9.

Ak sa rozsudok vydal v neprítomnosti, osobe, ktorá sa nezúčastnila konania sa doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu, alebo sa osobe doručila písomnosť, avšak nie za týchto podmienok, ak sa napriek tomu zistilo, že táto osoba prijala rozhodnutie bez výhrad.

10.	Všetkým zainteresovaným účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa.

11.	Deťom sa dala možnosť vyjadriť sa, len ak sa to vzhľadom na ich vek a stupeň vyspelosti nepovažovalo za nevhodné.

12.

Praktické opatrenia pre výkon práva styku (ak sú uvedené v rozsudku) 12.1. Dátum a čas 12.1.1. Začiatok 12.1.2. Koniec 12.2. Miesto 12.3. Špecifické povinnosti nositeľov rodičovských práv a povinností 12.4. Špecifické povinnosti osoby s právom styku 12.5. Prípadné obmedzenia uložené na výkon práva styku

13.	Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

---

PRÍLOHA IV

OSVEDČENIE PODĽA V ČLÁNKU 42 ODS. 1 TÝKAJÚCE SA NÁVRATU DIEŤAŤA ( 22 )

1.	Členský štát pôvodu

2.	Súd alebo orgán vydávajúci osvedčenie 2.1. Názov 2.2. Adresa 2.3. Tel./fax/e-mail

3.	Osoba, ktorej sa má dieťa navrátiť (ak je uvedená v rozsudku) 3.1. Úplné meno 3.2. Adresa 3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

4.

Nositelia rodičovských práv a povinností ( 23 ) 4.1. Matka 4.1.1. Úplné meno 4.1.2. Adresa (ak je známa) 4.1.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe) 4.2. Otec 4.2.1. Úplné meno 4.2.2. Adresa 4.2.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe) 4.3. Iný 4.3.1. Úplné meno 4.3.2. Adresa 4.3.3. Dátum a miesto narodenia (ak sú známe)

5.	Odporca (ak je známy) 5.1. Úplné meno 5.2. Adresa (ak je známa)

6.	Súd, ktorý vydal rozsudok 6.1. Názov súdu 6.2. Sídlo súdu

7.	Rozsudok 7.1. Dátum 7.2. Spisová značka

8.	Deti, ktorých sa týka rozsudok ( 24 ) 8.1. Úplné meno a dátum narodenia 8.2. Úplné meno a dátum narodenia 8.3. Úplné meno a dátum narodenia 8.4. Úplné meno a dátum narodenia

9.	Z rozsudku vyplýva povinnosť návratu dieťaťa

10.	Je rozsudok vykonateľný podľa právneho poriadku členského štátu pôvodu? 10.1. Áno 10.2. Nie

11.	Deťom sa dala možnosť vyjadriť sa, ak len sa to nepovažovalo za nevhodné vzhľadom na ich vek alebo stupeň vyspelosti

12.	Všetkým zainteresovaným účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa

13.	Z rozsudku vyplýva povinnosť návratu dieťaťa a súd pri vydaní svojho rozsudku vzal do úvahy dôvody vydania rozhodnutia podľa článku 13 Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z roku 1980

14.	Vo vhodných prípadoch podrobnosti o opatreniach prijatých súdom alebo orgánmi na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate do členského štátu obvyklého pobytu.

15.	Mená účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

V … dňa …

Podpis a/alebo pečiatka

---

PRÍLOHA V

TABUĽKA POROVNANIA S NARIADENÍM (ES) č. 1347/2000

---

PRÍLOHA VI

Vyhlásenia Švédska a Fínska podľa článku 59 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

Vyhlásenie Švédska:

V súlade s článkom 59 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Švédsko týmto vyhlasuje, že Dohovor zo 6. februára 1931 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom, obsahujúci ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, osvojení a poručníctve, sa spolu s jeho záverečným protokolom bude v celom rozsahu uplatňovať vo vzťahoch medzi Švédskom a Fínskom namiesto ustanovení tohto nariadenia.

Vyhlásenie Fínska:

V súlade s článkom 59 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, Fínsko týmto vyhlasuje, že Dohovor zo 6. februára 1931 medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom, obsahujúci ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, osvojení a poručníctve, sa spolu s jeho záverečným protokolom bude v celom rozsahu uplatňovať vo vzťahoch medzi Fínskom a Švédskom namiesto ustanovení tohto nariadenia.

---

( 1 ) Ú. v. ES C 203 E, 27.8.2002, s. 155.

( 2 ) Stanovisko doručené 20. septembra 2002 (ešte neuverejnené v úradnom vestníku).

( 3 ) Ú. v. EÚ C 61, 14.3.2003, s. 76.

( 4 ) Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 19.

( 5 ) V čase prijatia nariadenia (ES) č. 1347/2000 vzala Rada na vedomie dôvodovú správu k tomuto dohovoru, ktorú pripravila profesorka Alegria Borrásová (Ú. v. ES C 221, 16.7.1998, s. 27).

( 6 ) Ú. v. ES C 234, 15.8.2000, s. 7.

( 7 ) Ú. v. ES L 12, 16.1.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1496/2002 (Ú. v. ES L 225, 22.8.2002, s. 13).

( 8 ) Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

( 9 ) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1.

( 10 ) Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.

( 11 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

( 12 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

( 13 ) Musia sa pripojiť listiny uvedené v článku 37 ods. 2.

( 14 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

( 15 ) V prípadoch spoločného opatrovníckeho práva sa osoba uvedená v bode 3 môže uviesť aj v bode 4.

( 16 ) Musia sa pripojiť listiny uvedené v článku 37 ods. 2.

( 17 ) Ak ide o viac ako štyri deti, použite ďalšie tlačivo.

( 18 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

( 19 ) V prípadoch spoločného opatrovníckeho práva sa osoba uvedená v bode 3 môže uviesť aj v bode 4.

( 20 ) Krížikom označte osobu, proti ktorej sa má rozsudok vykonať.

( 21 ) Ak ide o viac ako štyri deti, použite ďalšie tlačivo.

( 22 ) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o ►C1  ————— ◄ právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000.

( 23 ) Tento bod je dobrovoľný.

( 24 ) Ak ide o viac ako štyri deti, použite ďalšie tlačivo.