1.

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či ochrana alebo pomoc agentúry Organizácie Spojených národov (pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe) (UNRWA) zanikla, takže osoba môže mať ipso facto nárok na „postavenie utečenca“ v zmysle tohto ustanovenia, treba v rámci individuálneho posúdenia zohľadniť relevantné okolnosti, ktoré nastali nielen v okamihu, keď táto osoba opustí oblasť pôsobenia UNRWA, ale aj v okamihu, keď príslušné správne orgány skúmajú žiadosť o priznanie postavenia utečenca alebo dotknuté súdne orgány rozhodnú o odvolaní podanom proti rozhodnutiu o odmietnutí priznania postavenia utečenca.

2.

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2004/83 sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci analýzy na účely určenia, či ochrana alebo pomoc agentúry Organizácie Spojených národov (pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe) (UNRWA) zanikla, takže osoba môže mať ipso facto nárok na „postavenie utečenca“ v zmysle tohto ustanovenia, pokiaľ dotknutá osoba preukáže, že bola nútená opustiť oblasť pôsobenia UNRWA z dôvodov, ktoré nemohla ovplyvniť a ktoré sú nezávislé od jej vôle, prináleží členskému štátu, ak sa domnieva, že sa táto osoba už môže vrátiť do tejto oblasti a využívať túto ochranu alebo pomoc, aby preukázal, že ide o takýto prípad.

3.

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2004/83 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely určenia, či ochrana alebo pomoc agentúry Organizácie Spojených národov (pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe) (UNRWA) zanikla v zmysle tohto ustanovenia, takže osoba, ktorá požiadala o priznanie medzinárodnej ochrany, bola nútená opustiť oblasť pôsobenia tejto agentúry, nie je potrebné preukázať, že UNRWA alebo štát, na území ktorého pôsobí, mal úmysel spôsobiť tejto osobe škodu alebo ju zbaviť pomoci konaním alebo opomenutím. Na účely tohto ustanovenia stačí preukázať, že pomoc alebo ochrana UNRWA skutočne zanikla z akéhokoľvek dôvodu, takže táto agentúra už z objektívnych dôvodov alebo v súvislosti s individuálnou situáciou uvedenej osoby nie je schopná zabezpečiť jej životné podmienky, ktoré sú v súlade s poslaním, ktoré jej bolo zverené.

4.

Článok 12 ods. 1 písm. a) druhá veta smernice 2004/83 v spojení s článkom 1 D Dohovoru o právnom postavení utečencov, podpísaného v Ženeve 28. júla 1951, sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci posúdenia podmienok vyžadovaných na overenie, či došlo k zániku ochrany alebo pomoci agentúry Organizácie Spojených národov (pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe) (UNRWA), takže osoba môže mať ipso facto nárok na „postavenie utečenca“ v zmysle tohto ustanovenia smernice 2004/83, treba zohľadniť pomoc poskytovanú tejto osobe aktérmi občianskej spoločnosti, ako sú mimovládne organizácie, za predpokladu, že UNRWA s nimi udržiava formálny vzťah spolupráce stabilnej povahy, v rámci ktorého tieto subjekty pomáhajú UNRWA pri plnení jej mandátu.