Právny rámec

Právo Únie

Smernica 2014/24

Smernica 89/665

Smernica 2016/943

Litovské právo

Zákon o verejnom obstarávaní

Občiansky súdny poriadok Litovskej republiky

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

O druhej otázke

O tretej otázke

O štvrtej až deviatej otázke

Úvodné poznámky

O piatej až siedmej otázke

O štvrtej, ôsmej a deviatej otázke

– O rozsahu povinnosti verejného obstarávateľa chrániť dôverné informácie a o povinnosti odôvodnenia

– O rozsahu povinnosti príslušného vnútroštátneho súdu chrániť dôverné informácie

O desiatej otázke

O jedenástej otázke

O trovách

–

„Ecoservice Klaipėda“ UAB, v zastúpení: J. Elzbergas a V. Mitrauskas, advokatai,

–

„Klaipėdos autobusų parkas“ UAB, v zastúpení: D. Soloveičik, advokatas,

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis a R. Butvydytė, splnomocnení zástupcovia,

–

rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch a J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Haasbeek, S. L. Kalėda a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 21 a 42, článku 57 ods. 4 písm. h), článku 58 ods. 3 a 4, ako aj článku 70 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), článkov 1 a 2 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1) (ďalej len „smernica 89/665“), ako aj článku 9 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know‑how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou „Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras“ UAB (Regionálne stredisko pre odpadové hospodárstvo regiónu Klaipėda, Litva) (ďalej len „verejný obstarávateľ“) na jednej strane a spoločnosťou „Ecoservice Klaipėda“ UAB (ďalej len „Ecoservice“) na druhej strane vo veci zadania verejnej zákazky na zber a prepravu komunálneho odpadu združeniu hospodárskych subjektov, ktoré tvoria spoločnosti „Klaipėdos autobusų parkas“ UAB, „Parsekas“ UAB a „Klaipėdos transportas“ UAB (ďalej len „Združenie“).

3

V odôvodnení 51 smernice 2014/24 sa uvádza:

„Malo by sa spresniť, že ustanovenia týkajúce sa ochrany dôverných informácií v žiadnom prípade nebránia zverejneniu iných ako dôverných častí uzavretých zmlúv vrátane akýchkoľvek následných zmien.“

4

Článok 18 tejto smernice, nazvaný „Zásady obstarávania“, v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

…“

5

Článok 21 uvedenej smernice, nazvaný „Dôverný charakter“, stanovuje:

„1.   Pokiaľ sa v tejto smernici alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa, a to predovšetkým v právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám, neustanovuje iná úprava a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti so zverejňovaním zadaných zákaziek, ako aj v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 50 a 55, verejný obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné, vrátane, ale nie výlučne, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk.

2.   Verejní obstarávatelia môžu pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania.“

6

Článok 42 tej istej smernice, nazvaný „Technické špecifikácie“, stanovuje:

„1.   V súťažných podkladoch sa uvedú technické špecifikácie vymedzené v prílohe VII bode 1. Technická špecifikácia stanoví požadované charakteristické znaky prác, služieb alebo tovaru.

Tieto charakteristické znaky môžu odkazovať aj na osobitný postup alebo metódu výroby alebo poskytovania požadovaných prác, tovaru alebo služieb, alebo na osobitný postup inej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory netvoria súčasť ich hmotnej podstaty, za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky a sú primerané jej hodnote a jej cieľom.

V technických špecifikáciách sa zároveň môže uviesť, či bude potrebný prevod práv duševného vlastníctva.

…

3.   Bez toho, aby boli dotknuté záväzné vnútroštátne technické pravidlá, pokiaľ sú zlučiteľné s právom Únie, sa technické špecifikácie formulujú jedným z týchto spôsobov:

…“

7

Príloha VII smernice 2014/24 sa týka „vymedzenia určitých technických špecifikácií“.

8

Článok 50 tejto smernice, nazvaný „Oznámenia o výsledku verejného obstarávania“, v odseku 4 stanovuje:

„Určité informácie o zadávaní zákaziek alebo o uzavretí rámcovej dohody sa nemusia uverejňovať, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva, alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi.“

9

Podľa článku 55 uvedenej smernice, nazvaného „Informovanie záujemcov a uchádzačov“:

„1.   Verejní obstarávatelia čo najskôr informujú každého záujemcu a uchádzača o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s uzavretím rámcovej dohody, so zadaním zákazky alebo s poskytnutím prístupu do dynamického nákupného systému vrátane dôvodov každého rozhodnutia o neuzavretí rámcovej dohody, o nezadaní zákazky, v súvislosti s ktorou bola uverejnená výzva na súťaž, o opätovnom začatí postupu alebo o nepoužití dynamického nákupného systému.

2.   Verejný obstarávateľ na žiadosť záujemcu a uchádzača čo možno najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia písomnej žiadosti informuje:

3.   Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že neposkytnú určité informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 týkajúce sa zadávania zákazky, uzavretia rámcových dohôd alebo poskytnutia prístupu do dynamického nákupného systému v prípadoch, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi.“

10

Článok 56 tej istej smernice, nazvaný „Všeobecné zásady“, v odseku 3 stanovuje:

„Ak informácie alebo dokumenty, ktoré majú predložiť hospodárske subjekty, sú alebo sa zdajú byť nekompletné alebo chybné alebo ak určité dokumenty chýbajú, verejní obstarávatelia môžu, ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica, neustanovuje inak, od dotknutých hospodárskych subjektov požadovať, aby príslušné informácie alebo dokumenty predložili, doplnili, spresnili alebo skompletizovali v primeranej lehote, a to za predpokladu, že takéto žiadosti sa predložia v úplnom súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti.“

11

Článok 57 smernice 2014/24, nazvaný „Dôvody na vylúčenie“, v odsekoch 4 a 6 stanovuje:

„4.   Verejní obstarávatelia môžu z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodársky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodársky subjekt, a to v ktorejkoľvek z týchto situácií:

…

…

6.   Každý hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4, môže poskytnúť dôkazy v tom zmysle, že opatrenia, ktoré tento hospodársky subjekt prijal, sú dostatočné na to, aby sa preukázala jeho spoľahlivosť napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie. Ak sa tieto dôkazy považujú za dostatočné, dotknutý hospodársky subjekt sa nevylúči z postupu obstarávania.

Hospodársky subjekt musí na tento účel preukázať, že zaplatil alebo sa zaviazal zaplatiť náhradu týkajúcu sa akejkoľvek škody spôsobenej trestným činom alebo pochybením, komplexne objasnil skutočnosti a okolnosti, a to aktívnou spoluprácou s vyšetrovacími orgánmi, a že prijal konkrétne technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré sú vhodné na to, aby sa zabránilo budúcim trestným činom alebo pochybeniam.

Opatrenia prijaté hospodárskymi subjektmi sa posúdia, pričom sa zohľadní závažnosť trestného činu alebo pochybenia a ich konkrétne okolnosti. Ak sa dané opatrenia považujú za nedostatočné, hospodársky subjekt dostane zoznam dôvodov tohto rozhodnutia.

Hospodársky subjekt, ktorý bol konečným rozsudkom vylúčený z účasti na postupoch obstarávania alebo udeľovania koncesie, nie je oprávnený využiť počas obdobia vylúčenia vyplývajúceho z tohto rozsudku možnosť stanovenú v tomto odseku v členskom štáte, v ktorom je rozsudok účinný.“

12

Podľa článku 58 tejto smernice, nazvaného „Podmienky účasti“:

„1.   Podmienky účasti sa môžu týkať:

Verejní obstarávatelia môžu ako požiadavky na účasť stanoviť pre hospodárske subjekty len podmienky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4. Akékoľvek požiadavky sa obmedzia na požiadavky primerané na zabezpečenie toho, aby mal záujemca alebo uchádzač právne a finančné kapacity a technickú a odbornú spôsobilosť na plnenie zadávanej zákazky. Všetky požiadavky musia súvisieť s predmetom zákazky a musia mu byť primerané.

2.   Vzhľadom na spôsobilosť vykonávať odbornú činnosť verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov požadovať, aby boli zapísané v jednom z profesijných alebo obchodných registrov vedených v členskom štáte usadenia v súlade s prílohou XI alebo aby spĺňali akúkoľvek inú požiadavku, ktorá je v nej stanovená.

Pri postupoch obstarávania na poskytovanie služieb môže verejný obstarávateľ od hospodárskych subjektov vyžadovať, aby v prípadoch, ak musia mať určité povolenie alebo musia byť členmi určitej organizácie na to, aby mohli vo svojej krajine pôvodu poskytovať príslušné služby, preukázali, že takéto povolenie majú, alebo aby preukázali členstvo v takejto organizácii.

3.   Verejní obstarávatelia môžu vzhľadom na ekonomické a finančné postavenie stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali potrebné ekonomické a finančné kapacity na plnenie zákazky. Verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov na tento účel vyžadovať najmä to, aby mali určitý minimálny ročný obrat vrátane určitého minimálneho obratu v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka. Okrem toho môžu verejní obstarávatelia vyžadovať, aby hospodárske subjekty poskytli informácie o svojej ročnej závierke, v ktorej sa uvádzajú pomery, napríklad medzi aktívami a pasívami. Môžu tiež vyžadovať primeranú úroveň poistenia náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika.

…

4.   Pokiaľ ide o technickú a odbornú spôsobilosť, verejní obstarávatelia môžu stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na plnenie zákazky na primeranej kvalitatívnej úrovni.

Verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby hospodárske subjekty mali dostatočnú úroveň skúseností z plnenia zákaziek v minulosti, preukázanú vhodnými referenciami. Verejný obstarávateľ môže vyvodiť záver, že hospodársky subjekt nemá požadovanú odbornú spôsobilosť, ak verejný obstarávateľ zistil, že hospodársky subjekt má protichodné záujmy, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť plnenie zákazky.

Pri postupoch obstarávania týkajúcich sa dodania tovaru, ktoré si vyžadujú montážne alebo inštalačné práce, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, sa odborná spôsobilosť hospodárskych subjektov na poskytnutie služieb alebo uskutočnenie inštalácie alebo práce môže vyhodnotiť vzhľadom na ich schopnosti, efektívnosť, skúsenosti a spoľahlivosť.

…“

13

Článok 60 uvedenej smernice, nazvaný „Dôkazové prostriedky“, v odsekoch 3 a 4 stanovuje:

„3.   Ekonomické a finančné postavenie hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XII časti I.

Ak z akýchkoľvek opodstatnených dôvodov hospodársky subjekt nie je schopný poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, môže svoje ekonomické a finančné postavenie preukázať akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný.

4.   Podľa povahy, množstva alebo dôležitosti, ako aj využitia prác, tovaru alebo služieb, možno technickú spôsobilosť hospodárskych subjektov preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XII časti II.“

14

Príloha XII tej istej smernice, nazvaná „Dôkazové prostriedky preukazujúce splnenie podmienok účasti“, stanovuje:

„Časť I: Ekonomické a finančné postavenie

Ekonomické a finančné postavenie hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

Časť II: Technická spôsobilosť

Prostriedky poskytujúce dôkaz o technickej spôsobilosti hospodárskeho subjektu podľa článku 58:

15

Článok 63 smernice 2014/24, nazvaný „Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov“, v odseku 1 stanovuje:

„Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou, ako sa stanovuje v prílohe XII časti II písm. f), alebo relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

Verejný obstarávateľ v súlade s článkami 59, 60 a 61 overí, či subjekty, na ktorých kapacitu sa má hospodársky subjekt v úmysle spoliehať, spĺňajú príslušné podmienky účasti a či existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57. Verejný obstarávateľ požaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorý nespĺňa relevantnú podmienku účasti, alebo v súvislosti s ktorým existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ môže požadovať, alebo členský štát môže od verejného obstarávateľa požadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subjekt, v súvislosti s ktorým existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov, pokiaľ ide o kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, verejný obstarávateľ môže požadovať, aby hospodársky subjekt a dané subjekty spoločne zodpovedali za plnenie zákazky.

Skupiny hospodárskych subjektov podľa článku 19 ods. 2 sa môžu spoliehať na využitie kapacít účastníkov skupiny alebo iných subjektov za rovnakých podmienok.“

16

Podľa článku 70 tejto smernice, nazvaného „Podmienky plnenia zákaziek“:

„Verejní obstarávatelia môžu stanoviť osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s predmetom zákazky v zmysle článku 67 ods. 3 a sú uvedené vo výzve na súťaž alebo v súťažných podkladoch. Tieto podmienky môžu zahŕňať ekonomické, environmentálne, sociálne aspekty, aspekty súvisiace s inováciou alebo aspekty týkajúce sa zamestnanosti.“

17

Článok 1 smernice 89/665, nazvaný „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“, stanovuje:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici [2014/24], pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17 a 37 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

…

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo [Únie] v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

…

3.   Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.

…

5.   Členské štáty môžu požadovať, aby dotknutá osoba požiadala o preskúmanie najskôr verejného obstarávateľa. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby podanie takejto žiadosti o preskúmanie viedlo k okamžitému odloženiu možnosti uzavrieť zmluvu.

…

Odloženie uvedené v prvom pododseku sa neskončí pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď verejný obstarávateľ poslal svoju odpoveď faxom alebo elektronickými prostriedkami, alebo pri využití iných komunikačných prostriedkov pred uplynutím lehoty najmenej 15 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď verejný obstarávateľ poslal svoju odpoveď, alebo pred uplynutím lehoty najmenej 10 kalendárnych dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia odpovede.“

18

Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Požiadavky na postupy preskúmania“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby prijaté opatrenia, ktoré sa týkajú postupov preskúmania uvedených v článku 1, zahŕňali ustanovenie o právomoci:

19

Smernica 89/665 v pôvodnom znení bola pred zmenami zavedenými smernicou 2014/23 zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31) s cieľom zvýšiť účinnosť postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek. V odôvodnení 36 tejto smernice sa uvádzalo, že táto smernica rešpektuje základné práva, zachováva zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) a jej cieľom je najmä zabezpečiť plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces v súlade s článkom 47 prvým a druhým odsekom Charty.

20

Odôvodnenia 4 a 18 smernice 2016/943 stanovujú:

…

21

Podľa článku 1 tejto smernice, nazvaného „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“:

„1.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany pred neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením obchodného tajomstva.

…

2.   Táto smernica nemá vplyv na:

…

…“

22

Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Oprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva“, v odseku 2 stanovuje:

„Získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené v rozsahu, v akom takéto získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.“

23

Článok 4 tej istej smernice, nazvaný „Neoprávnené získanie, využitie a sprístupnenie obchodného tajomstva“, v odseku 2 písm. a) stanovuje:

„Získanie obchodného tajomstva bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak sa uskutoční prostredníctvom:

24

Článok 9 smernice 2016/943, nazvaný „Zachovanie dôvernosti obchodného tajomstva v priebehu súdneho konania“, v odseku 2 stanovuje:

„Členské štáty takisto zabezpečujú, aby príslušné súdne orgány mohli na základe riadne odôvodneného návrhu niektorej zo strán konania prijať osobitné opatrenia nevyhnutné na zachovanie dôvernosti každého obchodného tajomstva alebo údajného obchodného tajomstva využitého alebo zmieneného v priebehu súdneho konania vo veci neoprávneného získania, využitia alebo sprístupnenia obchodného tajomstva. Členské štáty tiež môžu príslušným súdnym orgánom umožniť prijímanie takýchto opatrení z vlastnej iniciatívy.

Opatrenia uvedené v prvom pododseku zahŕňajú aspoň možnosť:

Počet osôb uvedený v písmenách a) a b) druhého pododseku nie je väčší, než je nevyhnutné na zabezpečenie súladu s právom strán konania na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a zahŕňa minimálne jednu fyzickú osobu za každú stranu a príslušných advokátov alebo iných zástupcov týchto strán konania.“

25

Lietuvos Respublikos viešųjų pirkimų įstatymas (zákon Litovskej republiky o verejnom obstarávaní), v znení uplatniteľnom na konanie vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), v § 20, nazvanom „Dôvernosť“, stanovuje:

„1.   Verejnému obstarávateľovi, komisii pre obstarávanie, jej členom a odborníkom, a akejkoľvek inej osobe sa zakazuje zverejniť tretím stranám informácie, ktoré dodávatelia poskytli ako dôverné.

2.   Celú ponuku alebo žiadosť dodávateľa o účasť nemožno považovať za dôvernú, ale dodávateľ môže uviesť, že určité informácie uvedené v jeho ponuke sú dôverné. Dôverné informácie môžu okrem iného zahŕňať obchodné (výrobné) tajomstvá a dôverné aspekty ponuky. Informácie nemožno považovať za dôverné, ak:

3.   Ak má verejný obstarávateľ pochybnosti o dôvernej povahe informácií obsiahnutých v ponuke dodávateľa, požiada ho, aby preukázal, prečo sú predmetné informácie dôverné…

4.   Dotknutí uchádzači môžu najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu uzavretia zmluvy požiadať verejného obstarávateľa o sprístupnenie ponuky alebo žiadosti úspešného uchádzača (záujemcov, žiadosti iných dodávateľov, ktorí boli vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasť na dialógu), avšak informácie, ktoré záujemcovia alebo uchádzači označili za dôverné, nemožno zverejniť bez porušenia odseku 2 tohto paragrafu.

…“

26

§ 45 tohto zákona, nazvaný „Všeobecné zásady hodnotenia dodávateľa a jeho žiadosti o účasť alebo ponuky“, v odseku 3 stanovuje:

„Ak záujemca alebo uchádzač predložil nesprávne, neúplné alebo nepravdivé dokumenty alebo údaje týkajúce sa súladu so súťažnými podkladmi alebo ak nepredložil takéto dokumenty alebo údaje, verejný obstarávateľ musí v primeranej lehote, ktorú stanoví, a bez toho, aby porušil zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti, požiadať záujemcu alebo uchádzača o opravu, doplnenie alebo spresnenie týchto dokumentov alebo údajov. Opravené, doplnené, spresnené alebo predložené ako dodatok k dokumentom alebo údajom týkajúcim sa neexistencie dôvodu na vylúčenie dodávateľa, jeho súladu s požiadavkami spôsobilosti, kritériami riadenia kvality a ochrany životného prostredia, môžu byť iba splnomocnenie udelené dodávateľom na podpísanie žiadosti o účasť alebo ponuky, zmluva o spoločnej činnosti, dokument osvedčujúci platnosť ponuky a dokumenty, ktoré nesúvisia s predmetom zákazky, jej technickými vlastnosťami, podmienkami plnenia zmluvy alebo cenou ponuky. Ostatné dokumenty týkajúce sa ponuky dodávateľa možno opraviť, doplniť alebo spresniť v súlade s § 55 ods. 9 tohto zákona.“

27

§ 46 uvedeného zákona, nazvaný „Dôvody na vylúčenie dodávateľa“, v odseku 4 stanovuje:

„Verejný obstarávateľ vylúči dodávateľa z postupu obstarávania, ak:

…

28

§ 52 zákona o verejnom obstarávaní, nazvaný „Zatajenie informácií, predloženie nepravdivých informácií alebo nepredloženie dokumentov“, stanovuje:

„1.   Verejný obstarávateľ uverejní najneskôr do desiatich dní v Centrinė viešųjų pirkimų informacinė sistema [Centrálny portál pre verejné obstarávanie, Litva] v súlade s pravidlami stanovenými Viešųjų pirkimų tarnyba [Úrad pre verejné obstarávanie, Litva] informácie o dodávateľovi, ktorý v rámci postupu verejného obstarávania zatajil informácie alebo predložil nepravdivé informácie týkajúce sa dodržania pravidiel upravených v § 46 a 47 tohto zákona alebo ktorý, pretože predložil nepravdivé informácie, nepredložil doklady požadované podľa § 50 tohto zákona, pokiaľ:

…“

29

§ 55 zákona o verejnom obstarávaní, nazvaný „Hodnotenie a porovnávanie ponúk“, v odseku 9 stanovuje:

„V súlade s § 45 ods. 3 tohto zákona môže verejný obstarávateľ od uchádzačov požadovať, aby opravili, doplnili alebo spresnili svoje ponuky, ale nemôže od ich požadovať, navrhovať im alebo im umožniť, aby zmenili podstatné náležitosti ponuky predloženej v rámci otvorenej alebo užšej súťaže, alebo konečnej ponuky predloženej v rámci súťažného dialógu, rokovacieho konania s uverejnením alebo bez uverejnenia alebo v rámci inovatívneho partnerstva, t. j. aby zmenili cenu alebo vykonali iné zmeny, ktoré by uviedli do súladu so súťažnými podkladmi ponuku, ktorá s nimi nebola v súlade. Ak verejný obstarávateľ pri posudzovaní ponúk zistí chyby vo výpočte ceny alebo nákladov, musí vyzvať uchádzača, aby opravil chyby vo výpočte, ktoré zistil, v lehote, ktorú stanovil, a bez toho, aby zmenil ceny alebo náklady, ktoré boli uvedené v ponuke v okamihu, keď sa o nej dozvedel. Pri oprave chýb vo výpočte, ktoré boli zistené v jeho ponuke, môže uchádzač opraviť základné prvky ceny alebo nákladov, ale nemôže odstúpiť od prvkov ceny alebo základných prvkov nákladov ani pridať nové prvky k cene alebo nákladom.“

30

§ 58 tohto zákona, nazvaný „Oznámenie výsledkov verejného obstarávania“, v odseku 3 stanovuje:

„V prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto paragrafu verejný obstarávateľ nesmie poskytnúť informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s pravidlami týkajúcimi sa informácií a ochrany údajov, alebo so všeobecným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom konkrétneho dodávateľa alebo by ovplyvnilo hospodársku súťaž medzi dodávateľmi.“

31

Lietuvos Respublikos civilinio proceso kodeksas (Občiansky súdny poriadok Litovskej republiky) v § 101, nazvanom „Osobitné ustanovenia o ochrane obchodného tajomstva“, stanovuje:

„1.   Tento paragraf obsahuje osobitné ustanovenia o ochrane obchodného tajomstva vo veciach týkajúcich sa protiprávneho získania, používania a sprístupnenia obchodného tajomstva a v iných občianskoprávnych veciach.

2.   Ak existujú dôvody domnievať sa, že obchodné tajomstvo môže byť zverejnené, súd na základe riadne odôvodnenej žiadosti účastníkov konania alebo z úradnej moci určí osoby, ktoré môžu:

3.   Počet osôb uvedených v odseku 2 tohto paragrafu nesmie presiahnuť to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Ide minimálne o tieto osoby:

4.   Pri uplatňovaní obmedzení stanovených v odseku 2 tohto paragrafu súd zohľadní potrebu zaručiť právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces, oprávnené záujmy účastníkov konania a ostatných osôb, ktoré sa zúčastňujú na konaní, a ujmu, ktorá môže vyplynúť z uplatnenia alebo neuplatnenia uvedených obmedzení.

…“

32

Verejnou výzvou na predkladanie ponúk uverejnenou 27. septembra 2018 verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie na účely zadania otvorenej medzinárodnej verejnej zákazky týkajúcej sa získania služieb zberu a odvozu komunálneho odpadu z mesta Neringa (Litva) do spracovacích zariadení skládky odpadu regiónu Klaipėda (Litva).

33

Verejný obstarávateľ v tejto výzve definoval technické špecifikácie. Predovšetkým stanovil, že poskytovateľ služieb bude povinný používať vozidlá na zber komunálneho odpadu, ktoré musia byť v súlade aspoň s normou Euro 5 a musia byť vybavené fixným systémom určovania geografickej polohy (GPS), ktorý funguje nepretržite a umožní verejnému obstarávateľovi určiť presnú polohu vozidla a jeho trasu.

34

Výzva obsahovala aj opis odbornej a technickej spôsobilosti uchádzačov, ktorá je potrebná na plnenie zákazky, ako aj opis ich finančného a ekonomického postavenia. V tejto súvislosti v nej bolo presnené, že každý uchádzač musí predložiť vo voľnej forme vyhlásenie, ktoré potvrdzuje, že priemerný ročný obrat, ktorý dosiahol v rámci výkonu činnosti zberu a prepravy zmiešaného komunálneho odpadu počas predchádzajúcich troch hospodárskych rokov alebo odo dňa registrácie, ak túto činnosť vykonáva kratšie ako tri hospodárske roky, nie je nižší ako 200000 eur bez dane z pridanej hodnoty.

35

Verejnému obstarávateľovi boli predložené tri ponuky vrátane ponúk od spoločnosti Ecoservice a Združenia.

36

Dňa 29. novembra 2018 verejný obstarávateľ oznámil uchádzačom hodnotenie ponúk a ich konečné poradie. Zákazka bola zadaná Združeniu z dôvodu nižšej ceny jeho ponuky, pričom Ecoservice sa umiestnila na druhom mieste.

37

Dňa 4. decembra 2018 požiadala Ecoservice verejného obstarávateľa na základe § 20 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní o sprístupnenie informácií, z ktorých vychádzal na účely stanovenia uvedeného poradia, a to najmä o sprístupnenie ponuky Združenia.

38

Dňa 6. decembra 2018 sa mohla Ecoservice oboznámiť s nedôvernými informáciami z tejto ponuky.

39

Dňa 10. decembra 2018 Ecoservice, keďže sa domnievala, že Združenie nemalo požadovanú kvalifikáciu, predložila verejnému obstarávateľovi sťažnosť s cieľom spochybniť výsledky verejného obstarávania. Po prvé tvrdila, že žiadny z členov Združenia nemohol počas predchádzajúcich troch rokov plniť zmluvy týkajúce sa zberu a prepravy zmiešaného komunálneho odpadu v sume 200000 eur. V tejto súvislosti spresnila, že keďže Parsekas neposkytovala služby nakladania so zmiešaným komunálnym odpadom, verejný obstarávateľ ju mal požiadať, aby vysvetlila predložené vyhlásenie, podľa ktorého Parsekas plnila zmluvy týkajúce sa nakladania so zmiešaným odpadom v sume 235105,79 eura. Po druhé Ecoservice tvrdila, že Združenie nemalo požadovanú technickú spôsobilosť.

40

Dňa 17. decembra 2018 verejný obstarávateľ zamietol túto sťažnosť, pričom podľa vnútroštátneho súdu, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, stručne uviedol, že Združenie splnilo obe podmienky kvalifikácie, ktoré Ecoservice spochybnila.

41

Dňa 27. decembra 2018 podala Ecoservice proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Klaipėdos apygardos teismas (Regionálny súd Klaipėda, Litva), ktorou sa domáhala najmä toho, aby bola verejnému obstarávateľovi uložená povinnosť predložiť ponuku Združenia a korešpondenciu medzi Združením a verejným obstarávateľom. Ecoservice, ktorá tvrdila, že všetky dôkazy musia byť predložené súdu bez ohľadu na ich dôverný charakter, sa domnievala, že na účely spresnenia jej vlastných návrhov je pre ňu nevyhnutné mať k dispozícii tieto dokumenty, z ktorých niektoré nie sú dôverné.

42

Rozhodnutím z 3. januára 2019 tento súd nariadil verejnému obstarávateľovi, aby poskytol spoločnosti Ecoservice všetky požadované dokumenty.

43

Vo svojom vyjadrení z 11. januára 2019 predloženom v nadväznosti na uvedený príkaz verejný obstarávateľ v prvom rade tvrdil, že v rámci preskúmania sťažnosti požiadal Združenie, aby mu poskytlo vysvetlenia v súvislosti so zmluvami týkajúcimi sa služieb nakladania s odpadom, ktoré uzatvorila. Združenie poskytlo požadované informácie so spresnením, že veľká časť predložených informácií je dôverná, a preto musí byť chránená pred sprístupnením tretím osobám. Keďže sa verejný obstarávateľ domnieval, že tieto informácie mali pre Združenie obchodnú hodnotu a ich sprístupnenie konkurentom by mu mohlo spôsobiť ujmu, neposkytol ich súdu, aby neporušil § 20 zákona o verejnom obstarávaní. Predložil teda len nedôverné informácie z ponuky Združenia, pričom uviedol, že súdu predloží dôverné informácie, ak ho o to súd opätovne požiada.

44

V druhom rade verejný obstarávateľ navrhol zamietnuť žalobu z dôvodu, že dodatočné vysvetlenia, ktoré mu poskytlo Združenie, a návšteva, ktorá sa uskutočnila v priestoroch Združenia, umožnili potvrdiť, že predmetná ponuka bola posúdená správne.

45

Uznesením z 15. januára 2019 Klaipėdos apygardos teismas (Regionálny súd Klaipėda) rozhodol, že povinnosť predložiť dokumenty sa obmedzuje na ponuku Združenia a k nej priložené dokumenty, a nariadil ich predloženie do 25. januára 2019.

46

Dňa 25. januára 2019 verejný obstarávateľ predložil tomuto súdu požadované dokumenty, pričom ich rozlíšil podľa toho, či obsahujú alebo neobsahujú dôverné informácie. Informácie, o ktorých Združenie tvrdilo – bez toho, aby voči tomu namietal verejný obstarávateľ –, že boli dôverné, boli určené výlučne uvedenému súdu. Verejný obstarávateľ okrem toho požiadal súd, aby neumožnil spoločnosti Ecoservice oboznámiť sa s dôvernými informáciami z ponuky Združenia a aby ich kvalifikoval ako neverejné informácie zo spisového materiálu.

47

Uznesením z 30. januára 2019 prvostupňový súd vyhovel návrhom verejného obstarávateľa v súvislosti s tým, aby na jednej strane informácie týkajúce sa ponuky Združenia, ktoré boli tomuto súdu predložené, boli kvalifikované ako dôverné a na druhej strane aby neboli zverejnené.

48

Dňa 14. februára 2019 tento súd uznesením, proti ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok, zamietol žiadosť, ktorú podala Ecoservice 11. februára 2019 s cieľom získať prístup k celému spisovému materiálu.

49

Dňa 21. februára 2019 uvedený súd uznesením, proti ktorému nebolo možné podať opravný prostriedok, zamietol návrh, ktorý podala Ecoservice 12. februára 2019, smerujúci k tomu, aby bola spoločnosti Parsekas uložená povinnosť predložiť informácie v súvislosti so zmluvami týkajúcimi sa nakladania s odpadmi, ktoré uzatvorila.

50

Rozsudkom z 15. marca 2019 Klaipėdos apygardos teismas (Regionálny súd Klaipėda) zamietol žalobu spoločnosti Ecoservice z dôvodu, že Združenie malo požadovanú kvalifikáciu.

51

Rozsudkom z 30. mája 2019 Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva), ktorý rozhodoval o odvolaní podanom spoločnosťou Ecoservice, zrušil tak rozsudok prvostupňového súdu, ako aj rozhodnutie verejného obstarávateľa o stanovení poradia ponúk. Odvolací súd tiež verejnému obstarávateľovi nariadil, aby vykonal nové posúdenie ponúk.

52

Verejný obstarávateľ podal kasačný opravný prostriedok na Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva).

53

Dňa 26. júla 2019 Ecoservice pred predložením svojho vyjadrenia ku kasačnému opravnému prostriedku požiadala Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) o sprístupnenie dôverných dokumentov predložených verejným obstarávateľom v prvostupňovom konaní s tým, že informácie, ktoré sú z obchodného hľadiska citlivé, utají.

54

V prvom rade vnútroštátny súd uvádza, že niektoré požiadavky na kvalifikáciu uchádzačov uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania by mohli byť chápané jednak ako podmienky týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia hospodárskeho subjektu, jednak ako podmienky týkajúce sa jeho technickej a odbornej spôsobilosti, ale takisto ako technické špecifikácie alebo aj ako podmienky plnenia verejnej zákazky.

55

Je však potrebné určiť povahu týchto požiadaviek, keďže v súlade s § 45 ods. 3 a § 55 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní povinnosť alebo možnosť opraviť vyhlásenie uchádzača závisí od toho, či sa sporná informácia týka kvalifikácie uchádzača alebo ponuky, ktorú predložil.

56

V druhom rade podľa vnútroštátneho súdu vzniká otázka vyváženia ochrany dôverných informácií poskytnutých uchádzačom a účinnosti práva ostatných uchádzačov na obranu.

57

V prejednávanej veci sa Ecoservice neúspešne pokúšala získať prístup k ponuke Združenia. Samotný verejný obstarávateľ veľmi aktívne uprednostnil právo Združenia na ochranu jeho dôverných informácií. Táto prax, ktorá je v Litve častá, vedie k tomu, že práva uchádzačov sú chránené len čiastočne. V sporoch týkajúcich sa zadávania verejných zákaziek majú totiž vylúčení uchádzači k dispozícii menej informácií než ostatní účastníci týchto sporov. Okrem toho účinná ochrana ich práv závisí od rozhodnutia súdu kvalifikovať informácie, o ktorých predloženie žiadajú, ako dôverné. Rozhodnutie, ktorým súd nevyhovie žiadosti o poskytnutie takýchto informácií, však môže zmenšiť šance neúspešného uchádzača na to, že sa žalobe, ktorú podal proti rozhodnutiu o zadaní zákazky, vyhovie.

58

Vnútroštátny súd po prvé uvádza, že v oblasti verejného obstarávania najmä rozhodol, že právo uchádzačov na ochranu dôverných informácií, ktoré predložili v ponuke, zakotvené v § 20 zákona o verejnom obstarávaní, sa týka len informácií, ktoré musia byť kvalifikované ako obchodné alebo priemyselné tajomstvo podľa § 1.116 ods. 1 Lietuvos Respublikos civilinio kodekso (Občiansky zákonník Litovskej republiky), ktorý v podstate zodpovedá ustanoveniam smernice 2016/943. Po druhé právo uchádzača na prístup k ponuke iného uchádzača treba považovať za neoddeliteľnú súčasť ochrany práv, ktoré boli potenciálne porušené.

59

Vnútroštátny súd sa však pýta na presný obsah povinností verejných obstarávateľov chrániť dôvernosť informácií, ktoré im uchádzači poskytli, a na vzťahy medzi týmito povinnosťami a povinnosťou zabezpečiť hospodárskym subjektom, ktoré podali prostriedok nápravy, účinnú súdnu ochranu. Zastáva názor, že hoci Súdny dvor v rozsudku zo 14. februára 2008, Varec (C‑450/06, EU:C:2008:91), zdôraznil, že postupy verejného obstarávania sú založené na vzťahu dôvery medzi hospodárskymi subjektmi a verejnými obstarávateľmi, článok 9 ods. 2 tretí pododsek smernice 2016/943, ktorý bol prijatý až po tomto rozsudku, stanovuje, že účastníci konania môžu mať v každom prípade odlišné informácie, pokiaľ nedošlo k porušeniu účinnej súdnej ochrany a práva na spravodlivý proces. Spresňuje, že vzhľadom na to, že toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť zabezpečiť právo hospodárskych subjektov na oboznámenie sa s obchodným tajomstvom účastníka sporu, možno im tiež priznať výkon tohto práva pred akýmkoľvek sporovým konaním, najmä preto, aby sa mohli rozhodnúť podať žalobu s úplnou znalosťou veci.

60

Vnútroštátny súd uvádza, že napriek tomu existuje riziko, že niektoré hospodárske subjekty zneužijú toto právo tým, že sa obrátia na verejného obstarávateľa nie s cieľom zabezpečiť ochranu svojich práv, ale len s cieľom získať informácie o svojich konkurentoch. Podanie návrhu na súd by však týmto subjektom v každom prípade umožnilo získať požadované informácie.

61

Vnútroštátny súd konštatuje, že s výnimkou jej odôvodnenia 18 smernica 2016/943 neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie týkajúce sa postupov verejného obstarávania. Zdôrazňuje, že aj keď verejní obstarávatelia nie sú odvolacími orgánmi, povinný systém urovnania sporov pred podaním žaloby stanovený vo vnútroštátnom práve im priznáva širokú právomoc na účely spolupráce s hospodárskymi subjektmi bez ohľadu na to, či sú tieto subjekty navrhovateľmi alebo odporcami. Verejní obstarávatelia by v dôsledku cieľa spočívajúceho v tom, aby bola týmto subjektom zabezpečená účinná ochrana ich práv, mali mať tiež povinnosti prijať v rozsahu svojej právomoci a prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, opatrenia potrebné na to, aby týmto subjektom bola zaručená možnosť účinne obhajovať záujmy, ktoré boli porušené. Článok 21 smernice 2014/24 a príslušné ustanovenia smernice 89/665 by tak mohli byť vykladané v tom zmysle, že uchádzači môžu mať prístup k informáciám predstavujúcim obchodné tajomstvo iných uchádzačov nielen v rámci súdneho konania, ale aj počas fázy predchádzajúceho správneho opravného prostriedku.

62

V treťom rade vnútroštátny súd zamýšľa položiť ex offo otázku týkajúcu sa posúdenia úkonov Združenia z hľadiska článku 57 ods. 4 písm. h) smernice 2014/24, teda otázku, či Združenie alebo aspoň niektorí z jeho členov nepredložili verejnému obstarávateľovi nepravdivé informácie týkajúce sa súladu ich spôsobilosti s pravidlami verejného obstarávania.

63

Vnútroštátny súd z judikatúry Súdneho dvora vyvodzuje, že informácie poskytnuté spoločnosťou Parsekas by mohli predstavovať prípad nedbanlivosti pri predkladaní informácií, ktorý mal vplyv na výsledky postupu verejného obstarávania. V tejto súvislosti sa domnieva, že Parsekas nemala uviesť príjmy, ktoré dosiahla na základe zmlúv uzavretých a plnených spolu s inými hospodárskymi subjektmi, ktoré poskytovali časť služieb týkajúcich sa nakladania so zmiešaným odpadom, ako aj na základe zmlúv, ktoré plnila síce sama, ale v prípade ktorých predstavovalo nakladanie so zmiešaným odpadom len minimálnu časť dotknutých odpadov.

64

Okrem toho vnútroštátny súd, ktorý poznamenáva, že judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa článku 57 ods. 4 smernice 2014/24 je založená na osobitnom vzťahu vzájomnej dôvery medzi verejným obstarávateľom a dotknutým dodávateľom, sa v tejto súvislosti pýta, či sa vnútroštátny súd môže odchýliť od posúdenia vykonaného verejným obstarávateľom, pokiaľ ide o neexistenciu nepravdivej alebo zavádzajúcej povahy informácií, ktoré mu boli poskytnuté počas postupu verejného obstarávania.

65

Vnútroštátny súd sa napokon pýta, či v prípade, ak hospodársky subjekt, ktorý je zmluvnou stranou zmluvy o spoločnej činnosti, poskytol prípadne nepravdivé informácie, musia byť aj jeho partneri, s ktorým predložil spoločnú ponuku, zapísaní podľa § 46 ods. 4 bodu 4 a § 52 zákona o verejnom obstarávaní do „zoznamu dodávateľov, ktorí predložili nepravdivé informácie“, pričom takýto zápis pre nich predstavuje zákaz zúčastňovať sa počas jedného roka na verejných obstarávaniach, ktoré vyhlásili iní verejní obstarávatelia.

66

Toto riešenie, ktoré by sa mohlo zakladať na solidarite, spoločnom záujme a spoločnej zodpovednosti všetkých partnerských subjektov, sa však zdá byť v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti týchto subjektov, podľa ktorej možno sankcionovať iba hospodársky subjekt, ktorý poskytol nepravdivé informácie.

67

V tomto kontexte Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

68

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 58 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že povinnosť hospodárskych subjektov preukázať, že dosahujú určitý priemerný ročný obrat v oblasti činností, na ktoré sa vzťahuje predmetná verejná zákazka, predstavuje podmienku účasti týkajúcu sa ich ekonomického a finančného postavenia v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia alebo ich technickej a odbornej spôsobilosti v zmysle odseku 4 uvedeného ustanovenia.

69

Treba pripomenúť, že článok 58 ods. 1 tejto smernice uvádza tri druhy podmienok účasti, ktoré môžu verejní obstarávatelia stanoviť ako podmienky účasti hospodárskych subjektov. Tieto podmienky, ktoré sa týkajú spôsobilosti vykonávať dotknutú odbornú činnosť, ekonomického a finančného postavenia, ako aj technickej a odbornej spôsobilosti subjektov, sú spresnené v odsekoch 2 až 4 tohto článku.

70

Okrem toho z článku 58 ods. 3 uvedenej smernice vyplýva, že verejní obstarávatelia môžu na zabezpečenie toho, aby hospodárske subjekty mali hospodárske a finančné postavenie potrebné na plnenie zákazky, vyžadovať, aby dosiahli určitý minimálny ročný obrat, najmä určitý minimálny obrat v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka.

71

Z toho vyplýva, že požiadavka spočívajúca v tom, aby hospodárske subjekty preukázali, že dosahujú určitý priemerný ročný obrat v oblasti činností, na ktoré sa vzťahuje zákazka, presne zodpovedá definícii podmienky účasti založenej na ich ekonomickom a finančnom postavení v zmysle článku 58 ods. 3 smernice 2014/24, a teda patrí pod túto podmienku. Okrem toho z prílohy XII tejto smernice, ktorá sa týka „dôkazných prostriedkov preukazujúcich splnenie podmienok účasti“, a konkrétnejšie z časti I tejto prílohy, na ktorú odkazuje článok 60 ods. 3 tejto smernice, vyplýva, že demonštratívny výpočet dôkazov, ktoré môžu potvrdiť ekonomické a finančné postavenie hospodárskeho subjektu, obsahuje „obrat v oblasti, ktorej sa zákazka týka“, čo potvrdzuje tento výklad.

72

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 58 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť hospodárskych subjektov preukázať, že dosahujú určitý priemerný ročný obrat v oblasti činností, na ktoré sa vzťahuje predmetná verejná zákazka, predstavuje podmienku účasti týkajúcu sa ekonomického a finančného postavenia týchto subjektov v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia.

73

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 58 ods. 3 smernice 2014/24 v spojení s jej článkom 60 ods. 3 vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že by verejný obstarávateľ vyžadoval, aby hospodárske subjekty dosiahli určitý minimálny obrat v oblasti, na ktorú sa vzťahuje predmetná verejná zákazka, hospodársky subjekt sa môže na účely predloženia dôkazu o svojom ekonomickom a finančnom postavení odvolávať na príjmy dosiahnuté dočasným združením podnikov, ktorého bol súčasťou, a to len vtedy, ak v rámci určitej verejnej zákazky skutočne prispel k realizácii činnosti tohto združenia, analogickej s činnosťou, na ktorú sa vzťahuje verejná zákazka, v súvislosti s ktorou chce uvedený subjekt preukázať svoje ekonomické a finančné postavenie.

74

Na účely preukázania svojho ekonomického a finančného postavenia v zmysle článku 58 ods. 3 smernice 2014/24 môže hospodársky subjekt vo všeobecnosti podľa článku 60 ods. 3 prvého pododseku tejto smernice predložiť verejnému obstarávateľovi jeden alebo viaceré referenčné dokumenty vymenované v prílohe XII časti I uvedenej smernice. Článok 60 ods. 3 druhý pododsek tejto smernice stanovuje, že ak z akýchkoľvek opodstatnených dôvodov hospodársky subjekt nie je schopný poskytnúť dokumenty požadované verejným obstarávateľom, môže svoje ekonomické a finančné postavenie preukázať akýmkoľvek iným dokumentom, ktorý verejný obstarávateľ považuje za vhodný.

75

Ako vyplýva z článku 58 ods. 3 smernice 2014/24, verejní obstarávatelia môžu od hospodárskych subjektov na tento účel vyžadovať najmä to, aby mali určitý minimálny ročný obrat, a to najmä určitý minimálny obrat v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka.

76

Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že verejní obstarávatelia sa pri definovaní podmienok zabezpečujúcich, aby hospodárske subjekty mali ekonomické a finančné postavenie potrebné na plnenie zákazky, môžu rozhodnúť, že od hospodárskych subjektov budú vyžadovať, aby dosiahli celkový minimálny ročný obrat alebo určitý minimálny obrat v oblasti, na ktorú sa vzťahuje predmetná verejná zákazka, alebo že budú kombinovať tieto dve požiadavky.

77

Ak by verejný obstarávateľ stanovil výlučne podmienku týkajúcu sa určitého minimálneho ročného obratu bez toho, aby bol tento určitý minimálny obrat dosiahnutý v oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákazka, nič nebráni tomu, aby sa hospodársky subjekt mohol spoliehať na príjmy dosiahnuté dočasným združením podnikov, ktorého bol súčasťou, aj keď v rámci určitej verejnej zákazky skutočne neprispel k realizácii činnosti tohto združenia, analogickej s činnosťou, ktorá je predmetom verejnej zákazky, v súvislosti s ktorou chce uvedený subjekt preukázať svoje ekonomické a finančné postavenie.

78

Naproti tomu, ak obstarávateľ vyžadoval, aby bol určitý minimálny obrat dosiahnutý v oblasti, na ktorú sa zákazka vzťahuje, táto požiadavka sleduje dvojaký účel. Smeruje totiž k preukázaniu ekonomického a finančného postavenia hospodárskych subjektov a prispieva k preukázaniu ich technickej a odbornej spôsobilosti. V takom prípade je ekonomické a finančné postavenie subjektu, podobne ako jeho technická a odborná spôsobilosť, vlastné a výlučné tomuto subjektu ako fyzickej alebo právnickej osobe.

79

Z toho vyplýva, že v tomto poslednom uvedenom prípade sa hospodársky subjekt môže na účely preukázania svojho ekonomického a finančného postavenia odvolávať v rámci postupu verejného obstarávania na príjmy dosiahnuté dočasným združením podnikov, ktorého bol súčasťou, a to len vtedy, ak v rámci určitej verejnej zákazky skutočne prispel k realizácii činnosti tohto združenia, analogickej s činnosťou, ktorá je predmetom verejnej zákazky, v súvislosti s ktorou chce uvedený hospodársky subjekt preukázať svoje ekonomické a finančné postavenie.

80

Totiž v prípade, že sa hospodársky subjekt spolieha na ekonomické a finančné postavenie združenia podnikov, ktorého bol súčasťou, toto postavenie sa musí posudzovať s prihliadnutím na konkrétnu účasť tohto hospodárskeho subjektu, a teda na jeho skutočný prínos k plneniu činnosti požadovanej od uvedeného združenia v rámci určitej verejnej zákazky (pozri analogicky rozsudok zo 4. mája 2017, Esaprojekt, C‑387/14, EU:C:2017:338, bod 62).

81

V kontexte článku 58 ods. 3 smernice 2014/24 treba v rámci prípadu uvedeného v bode 78 tohto rozsudku tiež ohraničiť obrat, na ktorý sa možno odvolávať na základe tohto ustanovenia, obratom týkajúcim sa skutočného prínosu dotknutého subjektu k činnosti vyžadovanej od združenia v rámci predchádzajúcej verejnej zákazky.

82

Na druhú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že článok 58 ods. 3 smernice 2014/24 v spojení s jej článkom 60 ods. 3 sa má vykladať v tom zmysle, že za predpokladu, že by verejný obstarávateľ vyžadoval, aby hospodárske subjekty dosiahli určitý minimálny obrat v oblasti, na ktorú sa vzťahuje predmetná verejná zákazka, hospodársky subjekt sa môže na účely predloženia dôkazu o svojom ekonomickom a finančnom postavení odvolávať na príjmy dosiahnuté dočasným združením podnikov, ktorého bol súčasťou, a to len vtedy, ak v rámci určitej verejnej zákazky skutočne prispel k realizácii činnosti tohto združenia, analogickej s činnosťou, na ktorú sa vzťahuje verejná zákazka, v súvislosti s ktorou chce uvedený subjekt preukázať svoje ekonomické a finančné postavenie.

83

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 58 ods. 4, ako aj články 42 a 70 smernice 2014/24 majú vykladať v tom zmysle, že sa môžu uplatňovať súbežne na technickú požiadavku obsiahnutú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

84

V tejto súvislosti treba konštatovať, že smernica 2014/24 nevylučuje to, aby mohli byť technické požiadavky chápané ako podmienky účasti týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti v zmysle jej článku 58 ods. 4 a zároveň ako technické špecifikácie v zmysle článku 42 a/alebo ako podmienky plnenia zákazky v zmysle článku 70 tejto smernice.

85

Pokiaľ ide o podmienky účasti, ktoré sa týkajú „technickej a odbornej spôsobilosti“ hospodárskych subjektov v zmysle článku 58 ods. 4 smernice 2014/24, treba uviesť, že medzi prostriedkami na preukázanie tejto spôsobilosti, uvedenými v prílohe XII časti II tejto smernice, sa v písmenách g) a i) tejto časti nachádzajú „uvedenie opatrení environmentálneho manažérstva, ktoré bude hospodársky subjekt schopný uplatňovať pri plnení zákazky“ a „uvedenie nástrojov, vybavenia prevádzky alebo technického vybavenia, ktoré má poskytovateľ služieb alebo dodávateľ k dispozícii na plnenie zákazky“.

86

Pokiaľ sú však takéto dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať „technickú a odbornú spôsobilosť“ hospodárskych subjektov, také technické požiadavky, akými sú požiadavky týkajúce sa znečisťujúcich emisií z vozidiel (norma Euro 5) a povinnosť vybaviť tieto vozidlá vysielačom GPS, o ktoré ide v prejednávanej veci, by sa mohli vzťahovať na „technické zdroje“ hospodárskych subjektov, a teda by mohli byť kvalifikované ako podmienky účasti, ktoré sa týkajú ich „technickej a odbornej spôsobilosti“ v zmysle článku 58 ods. 4, pokiaľ je v dokumentácii týkajúcej sa verejného obstarávania stanovené, že sú uložené práve ako spôsobilosti, v prípade ktorých musia uchádzači preukázať, že nimi disponujú alebo budú nimi disponovať včas na účely plnenia zákazky, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

87

Pokiaľ ide o „technické špecifikácie“ v zmysle článku 42 smernice 2014/24, z odseku 3 tohto článku vyplýva, že takéto špecifikácie definujú „charakteristické znaky“ služieb, na ktoré sa vzťahuje zákazka, a sú formulované z hľadiska výkonnostných alebo funkčných požiadaviek vrátane environmentálnych charakteristík alebo odkazom na technické normy. Okrem toho odsek 1 uvedeného článku odkazuje na prílohu VII uvedenej smernice, ktorej bod 1 písm. b) v prípade verejných zákaziek na dodanie tovaru alebo na poskytnutie služieb spresňuje, že technická špecifikácia „[sa nachádza] v dokumente, ktorý vymedzuje požadované charakteristiky výrobku alebo služby, ako sú… úrovne vplyvu na životné prostredie a klímu…“. Technické požiadavky, o ktoré ide vo veci samej, ktoré sú skutočne formulované z hľadiska výkonnostných alebo funkčných požiadaviek a ktoré odkazujú najmä na normu Euro 5 týkajúcu sa znečisťujúcich emisií z vozidiel, môžu tiež patriť pod pojem „technické špecifikácie“.

88

Napokon v rozsahu, v akom stanovujú osobitné podmienky týkajúce sa plnenia zákazky, ktoré sa zdajú byť spojené s predmetom zákazky a sú uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, uvedené požiadavky, ktoré zohľadňujú hodnotenia týkajúce sa inovácie a životného prostredia, môžu tiež patriť pod pojem „podmienky plnenia zákazky“ v zmysle článku 70 smernice 2014/24, pokiaľ z dokumentácie týkajúcej sa verejného obstarávania vyplýva, že sú uložené ako podmienky, ktoré musí úspešný uchádzač dodržať v štádiu plnenia zákazky, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

89

V tejto súvislosti treba spresniť, že dodržanie podmienok plnenia zákazky sa nemá posudzovať v okamihu zadania zákazky. Z toho vyplýva, že ak by sa požiadavka, o ktorú ide vo veci samej, považovala za podmienku plnenia a ak by úspešný uchádzač túto podmienku nesplnil v okamihu, keď mu bola zadaná verejná zákazka, nedodržanie tejto podmienky by nemalo vplyv na súlad zadania zákazky Združeniu s ustanoveniami smernice 2014/24.

90

Na jednej strane takú požiadavku uvedenú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, akou je požiadavka dotknutá vo veci samej, možno teda kvalifikovať ako podmienku účasti, ktorá sa týka technickej a odbornej spôsobilosti, alebo ako technickú špecifikáciu, či dokonca ako podmienku plnenia zákazky. Na druhej strane vzhľadom na to, že vnútroštátny súd sa pýta najmä na zlučiteľnosť požiadaviek, o ktoré ide vo veci samej, s právom Únie, treba dodať, že články 42 a 70 smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že v zásade nebránia tomu, aby boli požiadavky, ktoré spresňujú určité technické vlastnosti vozidiel, ktoré sa majú využívať na účely poskytovania služieb uvedených v zákazke, uložené v rámci verejného obstarávania týkajúceho sa tejto zákazky, a to pod podmienkou dodržania základných zásad verejného obstarávania, tak ako ich stanovuje článok 18 ods. 1 tejto smernice.

91

Treba zdôrazniť, že v rámci tretej otázky sa vnútroštátny súd pýta aj na to, či kvalifikácia predmetných požiadaviek môže mať vplyv na možnosti opravy a úpravy predložených ponúk.

92

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 56 ods. 3 smernice 2014/24 ak informácie alebo dokumenty, ktoré majú predložiť hospodárske subjekty, sú alebo sa zdajú byť nekompletné alebo chybné alebo ak určité dokumenty chýbajú, verejní obstarávatelia môžu, ak sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa vykonáva táto smernica, neustanovuje inak, od dotknutých hospodárskych subjektov požadovať, aby príslušné informácie alebo dokumenty predložili, doplnili, spresnili alebo skompletizovali v primeranej lehote, a to za predpokladu, že takéto žiadosti sa predložia v úplnom súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a transparentnosti.

93

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry týkajúcej sa výkladu ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132), ktorý je založený najmä na zásade rovnosti zaobchádzania a ktorý treba použiť analogicky v kontexte uvedeného článku 56 ods. 3, žiadosť o objasnenie predložená hospodárskemu subjektu na základe tohto ustanovenia však nemôže napraviť absenciu dokladu alebo informácie, ktorých predloženie bolo požadované v podkladoch k verejnému obstarávaniu, keďže verejný obstarávateľ je povinný striktne dodržiavať podmienky, ktoré sám stanovil. Okrem toho takáto žiadosť nemôže viesť k tomu, aby dotknutý uchádzač predložil dokumenty, ktoré by sa v skutočnosti mohli javiť ako nová ponuka (pozri analogicky rozsudky z 29. marca 2012, SAG ELV Slovensko a i., C‑599/10, EU:C:2012:191, bod 40; z 10. októbra 2013, Manova, C‑336/12, EU:C:2013:647, body 36 a 40, ako aj z 28. februára 2018, MA.T.I. SUD a Duemme SGR, C‑523/16 a C‑536/16, EU:C:2018:122, body 51 a 52).

94

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že rozsah práva verejného obstarávateľa umožniť uchádzačovi neskôr doplniť alebo objasniť jeho pôvodnú ponuku závisí od dodržania ustanovení článku 56 ods. 3 smernice 2014/24, najmä vzhľadom na požiadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania, a nie od samotnej kvalifikácie požiadaviek, o ktoré ide vo veci samej, ako podmienok účasti, ktoré sa týkajú „technickej a odbornej spôsobilosti“ hospodárskych subjektov v zmysle článku 58 ods. 4 tejto smernice, ako „technických špecifikácií“ v zmysle jej článku 42 alebo ako „podmienok plnenia zákaziek“ v zmysle článku 70 uvedenej smernice.

95

Na tretiu otázku treba teda odpovedať tak, že článok 58 ods. 4, ako aj články 42 a 70 smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že sa môžu uplatňovať súbežne na technickú požiadavku obsiahnutú v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

96

Vzhľadom na to, že štvrtá, piata, ôsma a deviata otázka sa týka výkladu ustanovení smernice 2016/943, treba určiť, či je táto smernica uplatniteľná na jednej strane na situáciu, keď uchádzač predloží verejnému obstarávateľovi žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sa považujú za dôverné a nachádzajú sa v ponuke konkurenta, a prípadne sťažnosť proti rozhodnutiu o zamietnutí tejto žiadosti v rámci povinného konania pred podaním žaloby, ako aj na druhej strane v prípade, keď je na súd podaná žaloba proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa o zamietnutí tejto sťažnosti.

97

Smernica 2016/943 sa vzhľadom na svoj predmet, tak ako je uvedený v jej článku 1 ods. 1 v spojení s jej odôvodnením 4, týka len neoprávneného získania, využívania alebo sprístupnenia obchodného tajomstva a nestanovuje opatrenia určené na ochranu dôvernosti obchodného tajomstva v iných druhoch súdnych konaní, ako sú napríklad konania týkajúce sa verejného obstarávania.

98

Okrem toho článok 4 ods. 2 písm. a) tejto smernice stanovuje, že získanie obchodného tajomstva bez súhlasu vlastníka obchodného tajomstva sa považuje za neoprávnené, ak sa uskutoční prostredníctvom neoprávneného prístupu k dokumentom, predmetom, materiálom, látkam alebo elektronickým súborom, s ktorými oprávnene nakladá vlastník obchodného tajomstva a ktoré obsahujú obchodné tajomstvo alebo z ktorých možno obchodné tajomstvo odvodiť, ako aj prostredníctvom ich privlastnenia alebo kopírovania.

99

Navyše, ako vyplýva z jej článku 1 ods. 2 písm. c), uvedená smernica nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel Únie alebo vnútroštátnych pravidiel, ktorými sa od inštitúcií a orgánov Únie alebo vnútroštátnych verejných orgánov požaduje alebo ktoré im umožňujú, aby sprístupnili informácie poskytnuté podnikmi, ktoré tieto inštitúcie, orgány alebo vnútroštátne orgány uchovávajú v súlade s povinnosťami a podmienkami stanovenými v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Pokiaľ ide o odôvodnenie 18 tej istej smernice, na základe ktorého treba toto ustanovenie vykladať, je v ňom spresnené, že smernicou 2016/943 by nemali byť orgány verejnej moci oslobodené od povinností dôvernosti, ktoré sa na ne vzťahujú v súvislosti s informáciami, ktoré poskytli vlastníci obchodného tajomstva, bez ohľadu na to, či sú tieto povinnosti stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve. Preto treba konštatovať, že smernica 2016/943 nezbavuje orgány verejnej moci povinností dôvernosti, ktoré môžu vyplývať zo smernice 2014/24.

100

Napokon článok 3 ods. 2 smernice 2016/943 stanovuje, že získanie, využitie alebo sprístupnenie obchodného tajomstva sa považuje za oprávnené v rozsahu, v akom takéto získanie, využitie alebo sprístupnenie vyžaduje alebo umožňuje právo Únie alebo vnútroštátne právo.

101

V tejto súvislosti treba uviesť, že článok 21 smernice 2014/24 v spojení s odôvodnením 51 tejto smernice stanovuje, že verejný obstarávateľ v zásade nesprístupní informácie, ktoré mu hospodárske subjekty poskytli ako dôverné, a že môže hospodárskym subjektom uložiť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania.

102

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď Súdny dvor preto podá výklad relevantných ustanovení smerníc 2014/24 a 89/665, ktoré spresňujú najmä osobitné pravidlá uplatniteľné na verejných obstarávateľov a vnútroštátne súdy, pokiaľ ide o ochranu dôvernosti dokumentov, ktoré im boli predložené v rámci postupov verejného obstarávania.

103

Svojou piatou až siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 1 štvrtý pododsek, článok 1 ods. 3 a 5 a článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 89/665 majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie verejného obstarávateľa o odmietnutí poskytnúť hospodárskemu subjektu informácie, ktoré sa považujú za dôverné a nachádzajú sa v spise záujemcu alebo v ponuke iného hospodárskeho subjektu, predstavuje akt, ktorý môže byť predmetom žaloby, a že pokiaľ členský štát, na ktorého území sa uskutočňuje dotknutý postup verejného obstarávania, stanovil v prípade rozhodnutí prijatých verejnými obstarávateľmi povinné konanie pred podaním žaloby, žalobe proti tomuto rozhodnutiu musí predchádzať takýto správny prostriedok nápravy.

104

V tejto súvislosti z článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice 89/665 vyplýva, že pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do pôsobnosti smernice 2014/24, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f smernice 89/665 z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Únie v oblasti verejného obstarávania, alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje. V súlade s článkom 1 ods. 3 tejto smernice musia byť tieto postupy preskúmania dostupné na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu stanoviť členské štáty, prinajmenšom každej osobe, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.

105

Okrem toho z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že pojem „rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi“ treba vykladať extenzívne. Vzhľadom na použitie výrazu „pokiaľ ide o zákazky“ totiž z článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice 89/665 vyplýva, že každé rozhodnutie verejného obstarávateľa, na ktoré sa vzťahujú pravidlá Únie v oblasti verejného obstarávania a ktoré môže tieto pravidlá porušiť, podlieha súdnemu preskúmaniu stanovenému v článkoch 2 až 2f tej istej smernice. Toto ustanovenie teda všeobecne odkazuje na rozhodnutia verejného obstarávateľa bez toho, aby rozlišovalo medzi týmito rozhodnutiami podľa ich obsahu alebo okamihu ich prijatia, a nestanovuje nijaké obmedzenie, pokiaľ ide o povahu a obsah dotknutých rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. apríla 2017, Marina del Mediterráneo a i., C‑391/15, EU:C:2017:268, body 26 a 27, ako aj citovanú judikatúru).

106

Tento extenzívny výklad pojmu „rozhodnutia, ktoré možno preskúmať“, ktorý viedol Súdny dvor najmä k záveru, že rozhodnutie verejného obstarávateľa, ktorým sa hospodárskemu subjektu povoľuje zúčastniť sa postupu verejného obstarávania, predstavuje rozhodnutie v zmysle článku 1 ods. 1 štvrtého pododseku smernice 89/665 (rozsudok z 5. apríla 2017, Marina del Mediterráneo a i., C‑391/15, EU:C:2017:268, bod 28, a pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o odsek 3 tohto ustanovenia, uznesenie zo 14. februára 2019, Cooperativa Animazione Valdocco, C‑54/18,EU:C:2019:118, bod 36), sa takisto použije, pokiaľ ide o rozhodnutie verejného obstarávateľa o odmietnutí poskytnúť hospodárskemu subjektu informácie považované za dôverné a predložené zo strany záujemcu alebo uchádzača.

107

V rozsahu, v akom sa vnútroštátny súd svojou siedmou otázkou v podstate pýta, či vylúčený uchádzač môže podať žalobu týkajúcu sa výlučne odmietnutia poskytnúť mu informácie považované za dôverné bez toho, aby zároveň spochybnil zákonnosť ostatných rozhodnutí verejného obstarávateľa, stačí najprv konštatovať, že smernica 89/665 neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by bránilo tomu, aby takýto uchádzač podal žalobu proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa o odmietnutí poskytnúť mu takéto informácie, bez ohľadu na obsah a rozsah tohto rozhodnutia.

108

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 77 a 78 svojich návrhov, takéto konštatovanie následne potvrdzujú ciele účinnosti a rýchlosti uvedené v článku 1 ods. 1 štvrtom pododseku tejto smernice.

109

Napokon, pokiaľ ide o otázku, či súdnemu prostriedku nápravy smerujúcemu proti rozhodnutiu, ktorým verejný obstarávateľ odmietol poskytnúť hospodárskemu subjektu informácie, ktoré sú považované za dôverné a ktoré predložil záujemca alebo uchádzač, musí predchádzať správny prostriedok nápravy v prípade, že členský štát, na ktorého území sa uskutočňuje predmetné verejné obstarávanie, stanovil povinné konanie pred podaním žaloby, treba uviesť, že hoci článok 1 ods. 5 smernice 89/665 stanovuje, že členský štát môže vyžadovať, aby dotknutá osoba predtým, než podá súdny prostriedok nápravy, požiadala najprv verejného obstarávateľa o preskúmanie, toto ustanovenie neupravuje ani tento postup preskúmania, ani jeho pravidlá.

110

V dôsledku toho, ak členský štát, na ktorého území sa uskutočňuje predmetné verejné obstarávanie, v súlade s článkom 1 ods. 5 uvedenej smernice stanovil, že každá osoba, ktorá chce napadnúť rozhodnutie prijaté verejným obstarávateľom, musí predtým, než sa obráti na súd, podať správny prostriedok nápravy, tento členský štát môže v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity takisto stanoviť, že žalobe proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa o odmietnutí poskytnúť hospodárskemu subjektu informácie, ktoré sa považujú za dôverné a nachádzajú sa v spise záujemcu alebo v ponuke iného hospodárskeho subjektu, musí predchádzať správny prostriedok nápravy predložený verejnému obstarávateľovi.

111

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že na piatu až siedmu otázku treba odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 štvrtý pododsek, článok 1 ods. 3 a 5 a článok 2 ods. 1 písm. b) smernice 89/665 sa majú vykladať v tom zmysle, že rozhodnutie verejného obstarávateľa o odmietnutí poskytnúť hospodárskemu subjektu informácie, ktoré sa považujú za dôverné a nachádzajú sa v spise záujemcu alebo v ponuke iného hospodárskeho subjektu, predstavuje akt, ktorý môže byť predmetom žaloby, a že pokiaľ členský štát, na ktorého území sa uskutočňuje dotknutý postup verejného obstarávania, stanovil, že každá osoba, ktorá chce napadnúť rozhodnutie prijaté verejným obstarávateľom, musí predtým, než sa obráti na súd, podať správny prostriedok nápravy, tento členský štát môže tiež stanoviť, že žalobe proti tomuto rozhodnutiu o odmietnutí prístupu musí predchádzať takýto správny prostriedok nápravy.

112

Svojou štvrtou, ôsmou a deviatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 1 ods. 1 štvrtý pododsek a článok 1 ods. 3 a 5 smernice 89/665, ako aj článok 21 smernice 2014/24 majú vykladať v tom zmysle, že tak verejný obstarávateľ, ako aj prípadne príslušný vnútroštátny súd sú povinní oznámiť hospodárskemu subjektu, ktorý o to požiadal, všetky informácie uvedené v dokumentácii predloženej konkurentom vrátane dôverných informácií, ktoré obsahuje. Tento súd sa tiež pýta, či v prípade odmietnutia poskytnúť informácie z dôvodu ich dôvernosti prináleží verejnému obstarávateľovi, aby odôvodnil svoje stanovisko, pokiaľ ide o túto dôvernú povahu.

113

Podľa článku 21 ods. 1 smernice 2014/24, pokiaľ sa v tejto smernici alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa, a to predovšetkým v právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám, neustanovuje iná úprava a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti so zverejňovaním zadaných zákaziek, ako aj v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 50 a 55 tejto smernice, verejný obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné, vrátane, ale nie výlučne, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk. Článok 21 ods. 2 uvedenej smernice stanovuje, že verejní obstarávatelia môžu pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania.

114

Okrem toho je nepochybné, že článok 55 ods. 2 písm. c) smernice 2014/24 výslovne umožňuje každému uchádzačovi, ktorý predložil prípustnú ponuku, požiadať verejného obstarávateľa, aby ho čo najskôr a najneskôr 15 dní od prijatia písomnej žiadosti informoval o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača. Článok 50 ods. 4 a článok 55 ods. 3 tejto smernice však stanovujú, že verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že neposkytnú určité informácie týkajúce sa zadávania zákazky, najmä ak by ich uverejnenie bolo v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi.

115

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hlavným cieľom právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania je aj otvorenie nenarušenej hospodárskej súťaže vo všetkých členských štátoch a že na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby verejní obstarávatelia nesprístupnili informácie, ktoré sa týkajú postupov verejného obstarávania, ktorých obsah by mohol byť použitý na skreslenie hospodárskej súťaže, teda buď v prebiehajúcom verejnom obstarávaní, alebo v neskorších verejných obstarávaniach. Okrem toho povinnosť odôvodniť rozhodnutie o odmietnutí ponuky uchádzača v rámci postupu verejného obstarávania neznamená, že by tento uchádzač mal mať k dispozícii úplné informácie o charakteristikách ponuky, ktorú si vybral verejný obstarávateľ. Keďže postupy verejného obstarávania spočívajú na vzťahu dôvery medzi verejnými obstarávateľmi a hospodárskymi subjektmi, tieto subjekty musia mať možnosť oznámiť verejným obstarávateľom všetky užitočné informácie v rámci zadávacieho konania bez obavy, že obstarávatelia poskytnú tretím osobám informácie, ktorých sprístupnenie by uvedeným hospodárskym subjektom mohlo spôsobiť škodu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, body 34 až 36, ako aj z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a CRU, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 121 a citovanú judikatúru).

116

Z ustanovení smernice 2014/24 citovaných v bodoch 113 a 114 tohto rozsudku, ako aj z judikatúry uvedenej v bode 115 tohto rozsudku vyplýva, že verejný obstarávateľ, ktorému hospodársky subjekt predloží žiadosť o poskytnutie informácií, ktoré sa považujú za dôverné a nachádzajú sa v ponuke konkurenta, ktorému bola zákazka zadaná, v zásade nemusí tieto informácie poskytnúť.

117

Ako však v podstate uvádza generálny advokát v bodoch 40 a 41 svojich návrhov, verejný obstarávateľ nemôže byť viazaný jednoduchým tvrdením hospodárskeho subjektu, že poskytnuté informácie sú dôverné. Takýto hospodársky subjekt musí totiž preukázať skutočne dôvernú povahu informácií, proti ktorých zverejneniu namieta, napríklad tým, že preukáže, že tieto informácie obsahujú technické alebo obchodné tajomstvo, že ich obsah by mohol byť použitý na narušenie hospodárskej súťaže alebo že by mu ich zverejnenie mohlo spôsobiť ujmu.

118

V dôsledku toho ak sa verejný obstarávateľ pýta na dôvernú povahu informácií, ktoré poskytol uvedený operátor, musí ešte pred prijatím rozhodnutia o sprístupnení týchto informácií žiadateľovi umožniť dotknutému hospodárskemu subjektu predložiť dodatočné dôkazy s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho práva na obranu. Vzhľadom na škodu, ktorá by mohla vzniknúť z neoprávneného poskytnutia niektorých informácií konkurentovi, verejný obstarávateľ musí pred sprístupnením týchto informácií účastníkovi konania poskytnúť dotknutému hospodárskemu subjektu možnosť dovolávať sa dôverného charakteru týchto informácií alebo obchodných tajomstiev (pozri analogicky rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, bod 54).

119

Verejnému obstarávateľovi okrem toho prináleží, aby sa ubezpečil, že rozhodnutie, ktoré zamýšľa prijať v nadväznosti na žiadosť hospodárskeho subjektu o poskytnutie informácií nachádzajúcich sa v dokumentácii, ktorú predložil konkurent, je v súlade s pravidlami verejného obstarávania uvedenými v smernici 2014/24, najmä s pravidlami týkajúcimi sa ochrany dôverných informácií uvedených v bodoch 113 a 114 tohto rozsudku. Rovnakú povinnosť má verejný obstarávateľ v prípade, že členský štát, ktorý nad týmto verejným obstarávateľom vykonáva právomoc, využil podľa článku 1 ods. 5 smernice 89/665 možnosť podmieniť právo podať súdny prostriedok nápravy proti rozhodnutiam prijatým verejnými obstarávateľmi povinnosťou, podľa ktorej treba týmto verejným obstarávateľom najprv predložiť predchádzajúci správny prostriedok nápravy.

120

Okrem toho treba spresniť, že verejný obstarávateľ, či už v prípade, keď odmietne oznámiť dôverné informácie hospodárskeho subjektu jednému z jeho konkurentov alebo keď v rámci povinného konania pred podaním žaloby rozhoduje o správnom prostriedku nápravy proti jeho odmietnutiu sprístupniť takéto informácie, musí tiež dodržať všeobecnú zásadu práva Únie v oblasti riadnej správy vecí verejných, ktorá zahŕňa požiadavky, ktoré musia členské štáty rešpektovať pri vykonávaní práva Únie (rozsudok z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16, EU:C:2017:839, bod 39 a citovaná judikatúra). Medzi týmito požiadavkami má mimoriadny význam povinnosť odôvodnenia rozhodnutí prijímaných vnútroštátnymi orgánmi, keďže adresátom týchto rozhodnutí umožňuje brániť ich práva a rozhodnúť sa pri plnej znalosti veci, či je užitočné podať súdny prostriedok nápravy proti takým rozhodnutiam. Táto povinnosť je tiež nevyhnutná na to, aby sa umožnilo súdom vykonať preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí, a teda predstavuje jednu z podmienok účinnosti súdneho preskúmania zaručeného článkom 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 1987, Heylens a i., 222/86, EU:C:1987:442, bod 15; z 9. novembra 2017, LS Customs Services, C‑46/16, EU:C:2017:839, bod 40, ako aj z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a CRU, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 103).

121

Navyše zásada ochrany dôverných informácií a obchodných tajomstiev sa musí vykonávať takým spôsobom, aby bola v súlade s požiadavkami na účinnú súdnu ochranu a na dodržanie práv účastníkov sporu na obranu (rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, body 51 a 52, ako aj citovaná judikatúra).

122

Na účely vyváženia zákazu zverejniť dôverné informácie poskytnuté hospodárskymi subjektmi, uvedeného v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24, so všeobecnou zásadou práva Únie v oblasti riadnej správy vecí verejných, z ktorej vyplýva povinnosť odôvodnenia, musí verejný obstarávateľ jasne uviesť dôvody, pre ktoré sa domnieva, že informácie, o ktorých sprístupnenie sa žiada, alebo aspoň niektoré z nich sú dôverné.

123

Okrem toho toto vyváženie musí zohľadniť skutočnosť, že vylúčený uchádzač v prípade neexistencie dostatočných informácií, ktoré by mu umožnili overiť, či rozhodnutie verejného obstarávateľa týkajúce sa zadania predmetnej zákazky inému subjektu obsahuje prípadné chyby alebo nezákonnosti, nebude mať v praxi možnosť dovolávať sa svojho práva na účinný prostriedok nápravy podľa článku 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665, ktorý smeruje proti takémuto rozhodnutiu, či už v rámci prostriedku nápravy predloženého verejnému obstarávateľovi alebo v rámci súdneho prostriedku nápravy. Preto pod hrozbou porušenia tohto práva musí verejný obstarávateľ nielen odôvodniť svoje rozhodnutie zaobchádzať s niektorými údajmi ako s dôvernými, ale musí takému uchádzačovi, ktorý o tieto údaje požiada, tiež neutrálnym spôsobom oznámiť – v čo najväčšej možnej miere a za predpokladu, že takéto oznámenie je spôsobilé zachovať dôvernú povahu konkrétnych častí týchto údajov, v prípade ktorých je z tohto titulu ochrana odôvodnená – podstatný obsah týchto údajov, a konkrétnejšie obsah údajov týkajúcich sa rozhodujúcich aspektov jeho rozhodnutia a úspešnej ponuky.

124

Povinnosť verejného obstarávateľa chrániť informácie hospodárskeho subjektu, ktorému bola zadaná verejná zákazka, považované za dôverné, sa totiž nemá vykladať tak extenzívne, že zbavuje povinnosť odôvodnenia svojej podstaty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a CRU, C‑584/20 P a C‑621/20 P, EU:C:2021:601, bod 120) a zbavuje článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665, ktorý upravuje najmä povinnosť členských štátov stanoviť účinné prostriedky nápravy, potrebného účinku. Na tento účel môže verejný obstarávateľ najmä a za predpokladu, že tomu nebráni vnútroštátne právo, oznámiť v súhrnnej forme niektoré aspekty žiadosti alebo ponuky, ako aj ich technické vlastnosti tak, aby dôverné informácie nemohli byť identifikované.

125

Okrem toho treba pripomenúť, že podľa článku 21 ods. 2 smernice 2014/24 môžu verejní obstarávatelia pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania. Za predpokladu, že by informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, boli na tento účel primerané, verejný obstarávateľ tak môže rovnako využiť túto možnosť na zabezpečenie dodržania práva neúspešného uchádzača na účinný prostriedok nápravy tým, že požiada subjekt, ktorého ponuka bola úspešná, aby mu poskytol nedôvernú verziu dokumentov obsahujúcich dôverné informácie.

126

Napokon treba spresniť, že verejný obstarávateľ je v každom prípade pred vykonaním tohto rozhodnutia povinný včas informovať dotknutý hospodársky subjekt o svojom rozhodnutí poskytnúť jednému z jeho konkurentov informácie, o ktorých tento subjekt tvrdí, že sú dôverné, aby mu umožnil požiadať verejného obstarávateľa alebo príslušný vnútroštátny súd o prijatie takých predbežných opatrení, aké sú uvedené v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 89/665, a tým zamedziť, aby mu bola spôsobená nenapraviteľná ujma.

127

Pokiaľ ide o povinnosti prináležiace príslušnému vnútroštátnemu súdu v rámci súdneho prostriedku nápravy smerujúceho proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa úplne alebo čiastočne zamietnuť žiadosť o prístup k informáciám poskytnutým zo strany subjektu, ktorého ponuka bola úspešná, treba tiež pripomenúť, že cieľom článku 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665, ktorý je určený na ochranu hospodárskych subjektov pred svojvôľou verejného obstarávateľa, je uistiť sa o existencii mechanizmov na zabezpečenie účinného uplatnenia pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania vo všetkých členských štátoch, najmä v štádiu, v ktorom možno porušenia ešte napraviť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Star Storage a i., C‑439/14 a C‑488/14, EU:C:2016:688, bod 41 a citovanú judikatúru).

128

Členské štáty musia pri definovaní procesných podmienok súdnych prostriedkov nápravy určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré právo Únie priznáva záujemcom a uchádzačom, ktorí boli poškodení rozhodnutím obstarávateľov, takisto dbať na to, aby nebola dotknutá ani účinnosť smernice 89/665, ani ochrana práv, ktoré právo Únie priznáva jednotlivcom. Okrem toho, ako vyplýva z jej odôvodnenia 36, cieľom smernice 2007/66, a teda aj smernice 89/665, ktorú prvá uvedená smernica zmenila, je zabezpečiť plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ktoré je zakotvené v článku 47 prvom a druhom odseku Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Star Storage a i., C‑439/14 a C‑488/14, EU:C:2016:688, body 42 až 46, ako aj citovanú judikatúru). V dôsledku toho členské štáty musia pri definovaní procesných podmienok súdnych prostriedkov nápravy zabezpečiť dodržiavanie tohto práva. Okrem toho napriek tomu, že neexistujú pravidlá práva Únie týkajúce sa podmienok podávania súdnych prostriedkov nápravy na vnútroštátne súdy a určenia intenzity súdneho preskúmania vnútroštátnych rozhodnutí prijatých na základe právneho aktu Únie, je potrebné zohľadniť účel aktu a zabezpečiť, aby jeho účinnosť nebola ohrozená (rozsudok z 26. júna 2019, Craeynest a i., C‑723/17, EU:C:2019:533, bod 46, ako aj citovaná judikatúra).

129

V rámci prostriedku nápravy týkajúceho sa postupu verejného obstarávania však zásada kontradiktórnosti neznamená, že účastníci majú právo na neobmedzený a absolútny prístup ku všetkým informáciám týkajúcim sa dotknutého verejného obstarávania, ktoré boli predložené orgánu príslušnému na preskúmanie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, bod 51). Naopak, ako bolo v podstate uvedené v bode 121 tohto rozsudku v kontexte povinností, ktoré v tejto súvislosti prináležia verejným obstarávateľom, povinnosť poskytnúť vylúčenému uchádzačovi dostatočné informácie na ochranu jeho práva na účinný prostriedok nápravy musí byť vyvážená s právom iných hospodárskych subjektov na ochranu ich dôverných informácií a obchodného tajomstva.

130

Príslušný vnútroštátny súd musí v dôsledku toho pri plnom zohľadnení tak potreby chrániť verejný záujem týkajúci sa zachovania spravodlivej hospodárskej súťaže v rámci postupov verejného obstarávania, ako aj potreby chrániť skutočne dôverné informácie a osobitne obchodné tajomstvo účastníkov verejného obstarávania overiť, či verejný obstarávateľ správne usúdil, že informácie, ktoré odmietol poskytnúť žiadateľovi, boli dôverné. Na tento účel musí príslušný vnútroštátny súd pristúpiť k úplnému preskúmaniu všetkých relevantných skutkových a právnych okolností. Preto musí mať nevyhnutne možnosť disponovať požadovanými informáciami vrátane dôverných informácií a obchodných tajomstiev, aby mohol s plnou znalosťou veci v konaní rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, bod 53).

131

Za predpokladu, že uvedený súd takisto usúdi, že predmetné informácie majú dôvernú povahu, ktorá preto bráni ich sprístupneniu konkurentom dotknutého hospodárskeho subjektu, je potrebné pripomenúť, že ako rozhodol Súdny dvor, hoci zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti znamená právo účastníkov konania oboznámiť sa s dôkazmi a pripomienkami predloženými súdu a vyjadriť sa k nim, v niektorých prípadoch môže byť potrebné, aby sa určité informácie nesprístupnili niektorým účastníkom s cieľom chrániť základné práva tretích osôb alebo dôležitý verejný záujem (rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, bod 47).

132

Medzi základné práva, ktoré takto môžu byť chránené, patrí právo na rešpektovanie súkromného života a komunikácie zakotvené v článku 7 Charty, ako aj právo na ochranu obchodného tajomstva, ktoré Súdny dvor uznal ako všeobecnú zásadu práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, body 48 a 49).

133

Vzhľadom na význam ochrany dôverných informácií uvedený najmä v bodoch 131 a 132 tohto rozsudku orgán zodpovedný za postup preskúmania v oblasti verejného obstarávania musí mať v prípade potreby možnosť rozhodnúť, že určité informácie obsiahnuté v spise, ktorý má k dispozícii, sa nesmú poskytnúť účastníkom konania a ich advokátom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, bod 43).

134

Okrem toho treba spresniť, že pokiaľ príslušný vnútroštátny súd konštatuje, že verejný obstarávateľ správne a dostatočne odôvodnene rozhodol, že požadované informácie nemôžu byť poskytnuté z dôvodu ich dôvernej povahy, a to vzhľadom na povinnosti, ktoré má tento verejný obstarávateľ na základe zásady účinnej súdnej ochrany, ako sú pripomenuté v bodoch 121 až 123 tohto rozsudku, konanie uvedeného verejného obstarávateľa v tejto súvislosti nemožno kritizovať z dôvodu, že neprimerane chránil záujmy hospodárskeho subjektu, o ktorého dôverné informácie sa žiadalo.

135

Príslušný vnútroštátny súd musí tiež preskúmať dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia, ktorým verejný obstarávateľ odmietol sprístupniť dôverné informácie alebo zamietol správny prostriedok nápravy podaný proti predchádzajúcemu rozhodnutiu o odmietnutí, aby v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 120 tohto rozsudku umožnil jednak žiadateľovi brániť svoje práva a rozhodnúť sa s plnou znalosťou veci, či je potrebné podať proti tomuto rozhodnutiu súdny prostriedok nápravy, a jednak súdom vykonať preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Okrem toho vzhľadom na ujmu, ktorá by mohla hospodárskemu subjektu vyplynúť z neoprávneného poskytnutia určitých informácií konkurentovi, príslušnému vnútroštátnemu súdu prináleží zosúladiť právo žiadateľa na účinný prostriedok nápravy v zmysle článku 47 Charty s právom na ochranu dôverných informácií tohto hospodárskeho subjektu.

136

Napokon príslušný vnútroštátny súd musí mať možnosť zrušiť rozhodnutie o odmietnutí alebo rozhodnutie o zamietnutí správneho prostriedku nápravy, ak sú tieto rozhodnutia nezákonné, a prípadne vec vrátiť verejnému obstarávateľovi, alebo dokonca sám prijať nové rozhodnutie, ak to vnútroštátne právo povoľuje. V rozsahu, v akom sa vnútroštátny súd v rámci svojej deviatej otázky pýta, či súd, ktorému bola predložená žiadosť o sprístupnenie dôverných informácií, musí sám preskúmať nielen ich relevantnosť, ale aj ich účinky na zákonnosť postupu verejného obstarávania, stačí uviesť, že v súlade s článkom 1 ods. 3 smernice 89/665 prináleží členským štátom, aby určili pravidlá upravujúce postupy preskúmania umožňujúce napadnúť rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi.

137

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú, ôsmu a deviatu otázku odpovedať tak, že:

138

Svojou desiatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 57 ods. 4 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o spore medzi hospodárskym subjektom, ktorému nebola zadaná zákazka, a verejným obstarávateľom sa môže na jednej strane odchýliť od posúdenia, ktoré vykonal tento verejný obstarávateľ v súvislosti so zákonnosťou správania hospodárskeho subjektu, ktorému bola zákazka zadaná, a teda vyvodiť z toho všetky potrebné dôsledky vo svojom rozhodnutí, a zároveň na druhej strane môže uplatniť ex offo dôvod založený na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil verejný obstarávateľ.

139

Podľa článku 57 ods. 4 smernice 2014/24 môžu verejní obstarávatelia z účasti na postupe obstarávania vylúčiť každý hospodársky subjekt alebo od nich môžu členské štáty požadovať, aby z účasti na postupe obstarávania vylúčili ktorýkoľvek hospodársky subjekt, a to v ktorejkoľvek zo situácií uvedených v tomto ustanovení.

140

Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd v znení svojej desiatej otázky výslovne odkazuje na rozsudok z 3. októbra 2019, Delta Antrepriză de Construczzoii ingeri Montaj 93 (C‑267/18, EU:C:2019:826), na úvod treba uviesť, že tento rozsudok sa týka právomoci samotného verejného obstarávateľa vykonať svoje vlastné hodnotenie na základe jedného z fakultatívnych dôvodov na vylúčenie, ktoré sú uvedené v článku 57 ods. 4 smernice 2014/24, takže tento rozsudok nie je priamo relevantný na účely poskytnutia odpovede na uvedenú otázku, keďže táto otázka sa týka právomoci súdu rozhodujúceho o spore medzi vylúčeným uchádzačom a verejným obstarávateľom.

141

V tejto súvislosti Súdny dvor v bodoch 28 a 34 rozsudku z 19. júna 2019, Meca (C‑41/18, EU:C:2019:507), nepochybne uviedol, že zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že prináleží výlučne verejnému obstarávateľovi, a teda nie vnútroštátnemu súdu, aby v štádiu výberu uchádzačov posúdil, či hospodársky subjekt musí byť vylúčený z postupu verejného obstarávania.

142

Tento výklad bol však podaný vzhľadom na kontext veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, v ktorom Súdny dvor rozhodoval o vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej podanie žaloby proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa o predčasnom ukončení zmluvy o verejnej zákazke z dôvodu závažných nedostatkov pri jej vykonávaní bráni verejnému obstarávateľovi, ktorý vyhlási nové verejné obstarávanie, aby v štádiu výberu uchádzačov vykonal akékoľvek posúdenie spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, ktorého sa týka toto predčasné ukončenie (rozsudok z 19. júna 2019, Meca, C‑41/18, EU:C:2019:507, bod 42).

143

Bez toho, aby bolo porušené právo na účinný prostriedok nápravy, tak ako je zaručené v oblasti verejného obstarávania článkom 1 ods. 1 štvrtým pododsekom a článkom 1 ods. 3 smernice 89/665, ako aj článkom 47 Charty, musí nevyhnutne existovať možnosť, aby rozhodnutie, ktorým verejný obstarávateľ odmietol, hoci aj implicitne, vylúčiť hospodársky subjekt z postupu verejného obstarávania z jedného z fakultatívnych dôvodov na vylúčenie, ktoré sú stanovené v článku 57 ods. 4, mohlo byť napadnuté každou osobou, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia porušením tohto ustanovenia.

144

Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd môže v rámci sporu medzi záujemcom alebo uchádzačom vylúčeným zo zadania zákazky a verejným obstarávateľom preskúmať posúdenie, ktoré tento verejný obstarávateľ vykonal v súvislosti s tým, či podmienky vyžadované na uplatnenie jedného z fakultatívnych dôvodov na vylúčenie stanovených v článku 57 ods. 4 smernice 2014/24 boli vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorému bola zákazka zadaná, splnené, a v dôsledku toho sa môže od tohto posúdenia odchýliť. V závislosti od konkrétneho prípadu môže tento súd rozhodnúť vo veci samej alebo postúpiť vec na tento účel verejnému obstarávateľovi alebo príslušnému vnútroštátnemu súdu.

145

Právo Únie tak nevyžaduje, aby vnútroštátne súdy uplatnili ex offo dôvod vychádzajúci z porušenia ustanovení práva Únie, pokiaľ by v rámci preskúmania takého dôvodu museli prekročiť rámec, ktorý majú vymedzený, najmä rámec sporu, tak ako ho vymedzili účastníci konania, a vychádzať z iných skutočností a okolností, než sú tie, na ktorých účastník konania so záujmom na uplatnení uvedených ustanovení založil svoj návrh (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 1995, van Schijndel a van Veen, C‑430/93 a C‑431/93, EU:C:1995:441, body 21 a 22, ako aj z 19. decembra 2018, Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato – Antitrust a Coopservice, C‑216/17, EU:C:2018:1034, bod 40).

146

Podľa ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy v danej oblasti na úrovni Únie každému členskému štátu na základe zásady procesnej autonómie členských štátov prináleží upraviť náležitosti správneho procesu a súdneho konania týkajúceho sa zabezpečenia ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Tieto procesné podmienky však nemôžu byť najmä menej výhodné než procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb na ochranu práv vyplývajúcich z vnútroštátneho právneho poriadku v súlade so zásadou ekvivalencie (rozsudok zo 6. októbra 2015, Orizzonte Salute, C‑61/14, EU:C:2015:655, bod 46 a citovaná judikatúra).

147

Vnútroštátny súd tak môže ex offo uplatniť dôvod založený na porušení článku 57 ods. 4 smernice 2014/24, ktorého sa dopustil hospodársky subjekt, len vtedy, ak ho na to oprávňuje jeho vnútroštátne právo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 1995, van Schijndel a van Veen, C‑430/93 a C‑431/93, EU:C:1995:441, body 13 a 14).

148

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na desiatu otázku odpovedať tak, že článok 57 ods. 4 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci o spore medzi hospodárskym subjektom, ktorému nebola zadaná zákazka, a verejným obstarávateľom sa môže odchýliť od posúdenia, ktoré vykonal tento verejný obstarávateľ v súvislosti so zákonnosťou správania hospodárskeho subjektu, ktorému bola zákazka zadaná, a teda vyvodiť z toho všetky potrebné dôsledky vo svojom rozhodnutí. Naopak, v súlade so zásadou ekvivalencie môže takýto súd ex offo uplatniť dôvod založený na nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil verejný obstarávateľ, len vtedy, ak to vnútroštátne právo umožňuje.

149

Svojou jedenástou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 63 ods. 1 druhý pododsek smernice 2014/24 v spojení s článkom 57 ods. 4 a 6 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, ak bol hospodársky subjekt, člen združenia hospodárskych subjektov, uznaný vinným zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie združenia alebo na overenie splnenia podmienok účasti týmto združením bez toho, aby jeho partneri mali o tomto skreslení vedomosť, možno voči všetkým členom tohto združenia prijať opatrenie, ktorým sa vylučujú z každého postupu verejného obstarávania.

150

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 63 ods. 1 prvý pododsek smernice 2014/24 stanovuje právo hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, využiť kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má, s cieľom splniť tak kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 tejto smernice, ako aj kritériá súvisiace s technickou a odbornou spôsobilosťou stanovené v článku 58 ods. 4 uvedenej smernice (rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 30, ako aj citovaná judikatúra).

151

Hospodársky subjekt, ktorý má v úmysle uplatniť toto právo, musí podľa článku 59 ods. 1 druhého a tretieho pododseku smernice 2014/24 predložiť verejnému obstarávateľovi pri podaní svojej žiadosti o účasť alebo svojej ponuky jednotný európsky dokument pre obstarávanie, v ktorom tento subjekt potvrdí, že tak on sám, ako aj subjekty, ktorých kapacity má v úmysle využiť, sa nenachádzajú v jednej zo situácií uvedených v článku 57 tejto smernice, ktorá musí alebo môže viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu, a/alebo že predmetná podmienka účasti bola splnená.

152

Verejnému obstarávateľovi teda prináleží, aby na základe článku 63 ods. 1 druhého pododseku smernice 2014/24 overil najmä to, či v prípade tohto hospodárskeho subjektu alebo jedného z týchto subjektov existujú dôvody na vylúčenie podľa článku 57 tejto smernice. V prípade kladnej odpovede môže verejný obstarávateľ požadovať, alebo dokonca mu jeho členský štát môže uložiť povinnosť požadovať, aby dotknutý hospodársky subjekt nahradil subjekt, ktorého kapacity má v úmysle využiť, ale v prípade ktorého existujú dôvody na fakultatívne vylúčenie.

153

Treba však spresniť, že predtým, ako sa od uchádzača vyžaduje nahradenie subjektu, ktorého kapacity má v úmysle využívať, z dôvodu, že sa nachádza v niektorej zo situácií uvedených v článku 57 ods. 1 a 4 smernice 2014/24, článok 63 tejto smernice predpokladá, že verejný obstarávateľ poskytne tomuto uchádzačovi a/alebo tomuto subjektu možnosť predložiť nápravné opatrenia, ktoré prípadne prijal na nápravu konštatovanej nezrovnalosti, a teda preukázať, že môže byť znovu považovaný za spoľahlivý subjekt (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2019, Delta Antrepriză de Construcţii şi Montaj 93, C‑267/18, EU:C:2019:826, bod 37, a z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 36).

154

Tento výklad článku 63 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice môže zabezpečiť potrebný účinok článku 57 ods. 6 prvého pododseku uvedenej smernice, ktorý v zásade zaručuje právo každého hospodárskeho subjektu, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v odsekoch 1 a 4 tohto ustanovenia, predložiť dôkazy o tom, že opatrenia, ktoré prijal, postačujú na preukázanie jeho spoľahlivosti napriek existencii relevantného dôvodu na vylúčenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 35).

155

Uvedený výklad prispieva okrem iného k zabezpečeniu dodržiavania zásady proporcionality verejnými obstarávateľmi v súlade s článkom 18 ods. 1 prvým pododsekom tejto smernice. Z tejto zásady, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, totiž vyplýva, že pravidlá stanovené členskými štátmi alebo verejnými obstarávateľmi v rámci vykonávania ustanovení tejto smernice nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných uvedenou smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. decembra 2008, Michaniki, C‑213/07, EU:C:2008:731, bod 48, a z 30. januára 2020, Tim, C‑395/18, EU:C:2020:58, bod 45).

156

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak verejní obstarávatelia uplatňujú fakultatívne dôvody na vylúčenie, musia venovať tejto zásade osobitnú pozornosť. Táto pozornosť musí byť pritom ešte väčšia, ak sa vylúčenie stanovené vnútroštátnou právnou úpravou vzťahuje na uchádzača nie z dôvodu porušenia, ktorého sa sám dopustil, ale z dôvodu porušenia, ktorého sa dopustil iný subjekt, ktorého kapacity má v úmysle využiť a voči ktorému nemá žiadne kontrolné právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. januára 2020, Tim, C‑395/18, EU:C:2020:58, bod 48, ako aj z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 39).

157

Zásada proporcionality totiž verejnému obstarávateľovi ukladá povinnosť vykonať konkrétne a individualizované posúdenie správania dotknutého subjektu. V tejto súvislosti musí verejný obstarávateľ zohľadniť prostriedky, ktoré mal uchádzač k dispozícii na účely overenia existencie porušenia zo strany subjektu, ktorého kapacity mal v úmysle využiť (rozsudok z 3. júna 2021, Rad Service a i., C‑210/20, EU:C:2021:445, bod 40).

158

V dôsledku toho treba na jedenástu otázku odpovedať tak, že článok 63 ods. 1 druhý pododsek smernice 2014/24 v spojení s článkom 57 ods. 4 a 6 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v prípade, ak bol hospodársky subjekt, člen združenia hospodárskych subjektov, uznaný vinným zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie združenia alebo na overenie splnenia podmienok účasti týmto združením bez toho, aby jeho partneri mali o tomto skreslení vedomosť, možno voči všetkým členom tohto združenia prijať opatrenie, ktorým sa vylučujú z každého postupu verejného obstarávania.

159

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto: