Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62016CN0646

    Vec C-646/16: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 15. decembra 2016 – Khadija Jafari, Zainab Jafari

    Ú. v. EÚ C 53, 20.2.2017, p. 23–24 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, HR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    20.2.2017   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    C 53/23


    Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 15. decembra 2016 – Khadija Jafari, Zainab Jafari

    (Vec C-646/16)

    (2017/C 053/30)

    Jazyk konania: nemčina

    Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

    Verwaltungsgerichtshof

    Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

    Žalobkyne:: Khadija Jafari, Zainab Jafari

    Žalovaný: Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl

    Prejudiciálne otázky

    1.

    Treba na ponímanie článku 2 písm. m), článkov 12 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (1) z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie; ďalej len „nariadenie Dublin III“) zohľadniť iné právne akty, ktoré s nariadením Dublin III súvisia, alebo treba týmto ustanoveniam pripísať samostatný význam?

    2.

    Pre prípad, že ustanovenia nariadenia Dublin III treba vykladať nezávisle od iných právnych aktov:

    a)

    Treba za okolností prejednávaných prípadov, ktoré sú charakteristické tým, že spadajú do obdobia, kedy boli vnútroštátne orgány najviac involvovaných štátov konfrontované s mimoriadne vysokým počtom osôb žiadajúcich o tranzit cez ich územie, považovať fakticky tolerovaný vstup z iného členského štátu na ich štátne územie, ktorý slúžil výlučne na účel prechodu práve cez tento členský štát a podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, za „vízum“ v zmysle článku 2 písm. m) a článku 12 nariadenia Dublin III?

    V prípade kladnej odpovede na druhú otázku písm. a):

    b)

    Treba s ohľadom na faktické tolerovanie vstupu na účely tranzitu vychádzať z toho, že platnosť „víza“ sa skončila odchodom z príslušného členského štátu?

    c)

    Treba s ohľadom na faktické tolerovanie vstupu na účely tranzitu vychádzať z toho, že „vízum“ ešte stále platí, kým nedošlo k odchodu z príslušného členského štátu, alebo sa platnosť „víza“ skončí bez ohľadu na odchod, ktorý sa neuskutočnil, k dátumu, keď žiadateľ s konečnou platnosťou upustí od svojich plánov odcestovať do iného členského štátu?

    d)

    Vedie upustenie žiadateľa od plánov vycestovať do členského štátu, ktorý bol pôvodne jeho cieľom, k tomu, že v zmysle článku 12 ods. 5 nariadenia Dublin III možno hovoriť o spáchaní podvodu po vydaní tohto „víza“, takže členský štát, ktorý „vízum“ vydal, nie je zodpovedný?

    V prípade zápornej odpovede na druhú otázku písm. a):

    e)

    Treba výraz „protiprávne prekročil hranicu do členského štátu po súši, mori alebo letecky po príchode z tretej krajiny“ uvedený v článku 13 ods. 1 nariadenia Dublin III chápať v tom zmysle, že za uvedených mimoriadnych okolností prejednávaných prípadov nejde o protiprávne prekročenie vonkajšej hranice?

    3.

    Pre prípad, že ustanovenia nariadenia Dublin III treba vykladať s ohľadom na iné právne akty:

    a)

    Treba na posúdenie, či v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia Dublin III ide o „protiprávne prekročenie“ hranice, vziať do úvahy predovšetkým to, či sú podľa Kódexu schengenských hraníc, najmä podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 (2) z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc“), ktorý je pre prejednávané prípady relevantný z dôvodu času príchodu, splnené podmienky pre vstup?

    V prípade zápornej odpovede na tretiu otázku písm. a):

    b)

    Ktoré ustanovenia práva Únie treba osobitne zohľadniť pri posudzovaní, či ide o „protiprávne prekročenie“ hranice v zmysle článku 13 ods. 1 nariadenia Dublin III?

    V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku písm. a):

    c)

    Treba za okolností prejednávaných prípadov, ktoré sú charakteristické tým, že spadajú do obdobia, kedy boli vnútroštátne orgány najviac involvovaných štátov konfrontované s mimoriadne vysokým počtom osôb žiadajúcich o tranzit cez ich územie, považovať fakticky tolerovaný vstup z iného členského štátu na ich štátne územie bez posúdenia okolností konkrétneho prípadu, ktorý mal slúžiť jedine na účel tranzitu práve cez tento členský štát a na podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu v inom členskom štáte, považovať za povolenie vstupu v zmysle článku 5 ods. 4 písm. c) Kódexu schengenských hraníc?

    V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku písm. a) a c):

    d)

    Vedie povolenie vstupu podľa článku 5 ods. 4 písm. c) Kódexu schengenských hraníc k tomu, že treba vychádzať z povolenia, ktoré je rovnocenné s vízom v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) tohto kódexu, a teda z „víza“ v zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Dublin III, takže pri uplatnení ustanovení na účely určenia zodpovedného členského štátu podľa nariadenia Dublin III treba zohľadniť aj jeho článok 12?

    V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku písm. a), c) a d):

    e)

    Treba s ohľadom na faktické tolerovanie vstupu na účely tranzitu vychádzať z toho, že platnosť „víza“ sa skončila odchodom z príslušného členského štátu?

    f)

    Treba s ohľadom na faktické tolerovanie vstupu na účely tranzitu vychádzať z toho, že „vízum“ je ešte stále platné, ak ešte nedošlo k odchodu z príslušného členského štátu, alebo sa platnosť „víza“ končí bez ohľadu na neuskutočnený odchod k dátumu, keď žiadateľ s konečnou platnosťou upustí od svojich plánov odcestovať do iného členského štátu?

    g)

    Vedie upustenie žiadateľa od plánov vycestovať do členského štátu, ktorý bol pôvodne jeho cieľ, k tomu, že v zmysle článku 12 ods. 5 nariadenia Dublin III možno hovoriť o spáchaní podvodu po vydaní tohto „víza“, takže členský štát, ktorý „vízum“ vydal, nie je zodpovedný?

    V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku písm. a) a c), ale zápornej odpovede na písm. d):

    h)

    Treba výraz „protiprávne prekročil hranicu do členského štátu po súši, mori alebo letecky po príchode z tretej krajiny“ uvedený v článku 13 ods. 1 nariadenia Dublin III chápať v tom zmysle, že za uvedených mimoriadnych podmienok prejednávaných prípadov nemožno prekročenie hraníc, ktoré treba kvalifikovať ako povolenie vstupu zmysle článku 5 ods. 4 písm. c) Kódexu schengenských hraníc, považovať za protiprávne prekročenie vonkajšej hranice?


    (1)  Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 31.

    (2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006 , ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc), Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 1.


    Top