—

V tejto súvislosti žalobkyne tvrdia, že napadnutý akt bol prijatý s cieľom vyriešiť určité nezrovnalosti pri uplatňovaní niektorých noriem spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, ktoré boli zistené. Uvedený akt však neobsahuje žiadne údaje o týchto nezrovnalostiach, v dôsledku čoho nie je možné sledovať logický proces, ktorý viedol k jeho prijatiu. Takýto dôvod neplatnosti je o to vážnejší, že tieto opatrenia sa odchyľujú od predchádzajúcich aktov Únie.

—

Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že pri prijatí napadnutého rozhodnutia boli porušené Zmluvy a článok 102 ods. 4 nariadenia č. 1224/2009, a že Komisia na jeho prijatie nemala dostatočnú právomoc. Nie je určené na posilnenie kontrolného systému, ale ukladá nové povinnosti, ktoré nie sú upravené v primárnych aktoch a dokonca sú s takýmito aktmi v rozpore.

—

Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu zákazu diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, keďže pre talianskych rybárov zavádza nové, ťažšie povinnosti. Opatreniam uvedeným v rozhodnutí ďalej zjavne chýba akákoľvek rozumná súvislosť so sledovaným cieľom a vo svojej podstate sú iracionálne a neproporcionálne, keďže nie je v praxi možné zistiť, aká je súvislosť medzi povinnosťami uloženými rybárom a uskutočnením cieľa rozhodnutia.

—

Žalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, že v rozpore s nariadením č. 1224/2009, ktoré zavádza systém postupných sankcií, napadnuté rozhodnutie ukladá automatické pozastavenie rybárskych povolení v prípade závažného porušenia a definitívne odňatie v prípade opakovaného porušenia. Napadnuté rozhodnutie teda nahrádza ustanovenia právnej úpravy odlišným a oveľa prísnejším systémom automatických a neodvolateľných sankcií. Navyše sa zdá, že sankčný systém uložený Akčným plánom vážne porušuje zásadu postupnosti sankcie, jej proporcionality vo vzťahu k závažnosti porušenia a k zásade osobného uplatňovania sankcie, keďže sankcia sa vzťahuje na držiteľa povolenia bez ohľadu na to, kto sa porušenia skutočne dopustil.